sugescia v komunikácii

fenomén sugescie a autosugescie

fenomén sugescie a autosugescie

Aj keď k  príhodám z príspevku „Úsmevné Tajomstvo Sugescie “ nezaškodí pristupovať i s humorom, bez predsudkov treba povedať, že problematika psychického pôsobenia človeka na človeka je veľmi vážna záležitosť.

Sugescia v komunikácii 2
Sugescia v komunikácii

Nezávislé od toho, či je toto pôsobenie pozitívne alebo negatívne, je neraz veľmi silné, a preto si vyžaduje seriózne, odmystifikované a reálne poznanie.

Najskôr niekoľko slov o sugescii.

Sugescia, ako proces ovplyvňovania človeka človekom, je prítomná v každom okamihu medziľudskej komunikácie. Túto skutočnosť si však neuvedomujeme pre rôznu intenzitu sugestívneho pôsobenia a aj preto, že len zriedkavo sme schopní postrehnúť a uvedomiť si, kedy podliehame prevažne sugestívnej zložke v komunikácii. Sugestívny je každý človek, ktorý hovorí presvedčivo to, čo hovorí. Pritom sa ani nemusí stotožňovať s tým, čo hovorí.

Trochu zjednodušene povedané: Sugescia je ako elektromagnetické pole, ktoré sa vytvorí okolo vodiča, ktorým preteká elektricky prúd. Tento „prúd“, s istou intenzitou a istým napätím, predstavuje racionálne jadro komunikácie. Teda to, čo hovoríme (fakty, argumenty, logické súvislosti, myšlienky vyjadrené v zmysluplných vetách). Až to – zdanlivo druhoradé – AKO ich vyslovujeme, či inak prejavujeme, je sugescia. Rozvážne, rozhodne alebo neautoritatívne, nežne materinsky až hypnoticky.

A tak ako neexistuje elektromagnetické pole bez elektrického prúdu a vice-versa, neexistuje ľudský prejav bez sugestívnej zložky a sugescia bez základného zmysluplného jadra komunikácie. Čiže nejde a ani nemôže ísť o nič iracionálne alebo nebodaj mystické.

Za všetky možné, reálne, každodenne nás obklopujúce príklady sugescie uvediem aspoň jeden.

Sugestívny je aj rodič, otec, vyčítajúc svojmu synovi, inak celkom dobrému žiakovi, že opakovane priniesol zo školy zlé známky. „Ty si ale babrák! Nikdy z teba nič poriadne nebude! Na koho si sa len podal? Pozri sa na susedovie Jana, ani na to nevyzerá a je stále vyznamenaný!“

Ak otec tento spôsob výchovy niekoľkokrát zopakuje, potom jedného dna jeho zdanlivo nevinné sugescie prinesú trpké plody.

Prvé sa objavia zvyčajne v období dospievania. Ak dieťa neprejaví svoj vzdor voči takejto rodičovskej láske nejakým protestom, trápi sa samo ešte viac. Jednoducho slová otca/matky, nahlodávajúce sebadôveru a sebaúctu, sa premenia v autosugesciu. Stáva sa to najmä vo chvíli, keď ide o niečo vážnejšie

Chlapec stojí pred tabuľou a má predniesť báseň, ktorú doma a ešte cez prestávku perfektne vedel. Teraz stojí ako kôl v plote a nie je schopný spomenúť si ani na našepkávaný prvý verš. Z chaotického víru myšlienok, pocitov a obáv z výčitiek, sa ako výkričníky vynárajú slová „Si babrák – som babrák, si nemožný – som nemožný, neschopný, nikdy v živote nič zo mňa nebude…“. A na svete je o jedného trémistu viac.

Mimovoľné, tzv. „čierne“ autosugescie majú zvlášť tuhý „život“.

Tréma, strach zo skúšky, z verejného vystúpenia stoja neraz v pozadí utiahnutých životných osudov často veľmi inteligentných a talentovaných ľudí. A často len zásluhou „pedagogického majstrovstva“ dospelých.

3 názory k “fenomén sugescie a autosugescie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

PSYCHOBALZAM * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.