HUDOBNÁ LEKÁRNIČKA

HUDOBNÁ LEKÁRNIČKA „prvej pomoci“  prináša poznatky, informácie, zoznamy a odkazy na liečivú hudbu, odporúčanú renomovanými muzikoterapeutmi a psychológmi. Záložka je na začiatku  vývoja a postupne bude budovaná (štruktúrovaná) ako „lekárnička“ pre také stavy duše akými sú:  smútok, apatia, melanchólia, túžba, únava, hnev či zúfalstvo.  Aj pre situácie:  učenie, samota, sklamanie, konflikt (spor, hádka), komunikačné zábrany (tréma, neistota, strach, hnev), poruchy spánku, staroba, zápas, výkon, atď. Tiež ako súzvuk s  našou radosťou, nádejou, vierou, láskou, …

Buenas noches Good nigh

Hneď úvodom je vhodné poznamenať, že hudba nie je žiadny všeliek. Je len akoby zvukovým kúpeľom, v ktorom pookreje naša duša i telo a dovolí nám odpútať sa od rôznych bolestí a obnoviť sily na ceste životom.

Hudba sa prihovára celej ľudskej bytosti. Vnímať hudbu môže každý človek. Vraj  každý vie podľa tempa, rytmu, harmónie, melódie rozoznať, kedy vyjadruje hudba radosť alebo smútok, kedy pôsobí slávnostne, kedy vážne.

Farebná klávesnica
Farebná klávesnica

Takmer každý z nás, keď  sa chce upokojiť, potešiť, či na chvíľu pozabudnúť na starosti, púšťa si tú svoju obľúbenú hudbu. Celý život objavujeme skladby, ktoré na nás z nejakého neznámeho dôvodu dobre pôsobia, a vďaka nim sa skutočne aj lepšie cítime. Je teda logické, že tento účinok hudby sa stal oddávna predmetom skúmania.

ANTONIO_VIVALDI_SUMMER_by_Umina

Toto úsilie našlo časom vyjadrenie vo vzniku nového odboru MUZIKOTERAPIE. V súčasnosti existuje vo svete mnoho muzikoterapeutických odnoží, škôl a smerov, ktoré pri skúmaní a využívaní hudby uplatňujú rôznorodé vedecké prístupy a metódy. Od filozoficko- estetických, psychologických, sociologicko štatistických, až po neurofyziologické a biochemické.

Napr. funkčná  magnetická rezonancia ukázala, čo sa deje v našom mozgu pri počúvaní hudby. Názorne to ukazuje  animácia aktivity mozgu pri počúvaní argentínskeho tanga.  Animácia je založená na dátach publikovaných v časopise NEUROMALGIE .

Zdroj:  Vesmír.cz – Ivana Vajnerová, Postupně odhalované tajemství

Nové poznatky stále výraznejšie potvrdzujú, že  hudba má skutočne svoju veľkú moc a pri jej programovom využití môže prinášať mnohé objektívne merateľné, pozitívne účinky v rôznych oblastiach života (zdravie, štúdium, práca,…)

Violon blanc 3

Určite však nie je panaceou na každý neduh a v akejkoľvek svojej podobe. Okrem jej nadmerného, konzumného a komerčného užívania snáď jediným skutočným rizikom by mohlo byť preceňovanie jej možností tam, kde je potrebná iná alebo komplexnejšia pomoc.

Aj vtedy však môže byť  pomocníkom dovoľujúcim komunikáciu bez slov, so sebou i s druhými ľuďmi, odpútať sa od ťaživého rozpoloženia duše, a veľakrát aj zmeniť seba či uhol pohľadu na iných ľudí.

Toto je hlavným zámerom HUDOBNEJ LEKÁRNIČKY.

Uvádzané návody a zoznamy sú len návrhmi muzikoterapeutických sedení, alebo cvičení , ktoré môžu  podnietiť vlastné objavné a neraz iste čarovné experimentovanie pri hľadaní pomoci sebe alebo svojim blízkym.

Pri takomto zmysluplnom stretávaní sa s liečivou hudbou Vám  želáme mnoho úspechov.

 

Hudobné vzdelanie a muzikoterapia (MT)

Hoci je hudobný zážitok z vnímania hudby u odborne znalých poslucháčov iste veľakrát silnejší, ako u hudobných laikov,  pri muzikoterapii môže práve ich vzdelanie narúšať citové prežívanie hudby alebo relaxáciu s ňou spojenú.

Je to dané tým, že odborná znalosť toho- ktorého diela znemožní počúvať hudbu bez mimovoľného porovnávania s inými interpretáciami a kritiky jej technických detailov.

Človek, ktorý v mladosti nebol vedený k vnímaniu rôznych žánrov hudby, má často tendenciu vyhýbať sa hudobnej rôznorodosti a inklinuje len k tej „svojej“ hudbe. „Iná“ hudba, ktorú občas musí vnímať, sa dostáva na okraj jeho pozornosti a stáva sa tak len akýmsi šumom. Neplatí to však absolútne. Sú ľudia, ktorí z istých „elitárskych“ pozícií dosť ostentatívne odmietajú napr. dychovú hudbu, dychovku. Táto hudba nie je pre nich zdrojom estetických pocitov. Koniec-koncov taký nie je ani cieľ takejto hudby, až na niektoré výnimky, akými sú slávnostné verejné zhromaždenia, manifestácie a pod. Avšak keď týchto, voči dychovke kriticky zameraných ľudí niekedy „vietor zavanie“ tam, kde takáto hudba znie, veru nejeden si rád zaspieva a zatancuje.

Podobná paralela by sa mohla uviesť i o vzťahu k vážnej hudbe.

Ako milú spomienku na Bohdana Warchala uvediem skúsenosť, ktorú som s ním mal pri spolupráci na finálnej verzii PSYCHOBALZAMU.

Bohdan-Warchal
Bohdan-Warchal

V 4 . sekvencii navodzujúcej zameranie pozornosti na dýchanie znie pod celým textom krásne Adagio z Koncertu pre hoboj a orchester d-mol Alesandra Marcella. Pôvodná nahrávka však bola monofónna, a tým aj trochu nevýrazná. Chceli sme jej dodať vzdušnosť a priestor, ktorý umožňovalo stereofónne nahrávanie. Oslovili sme, v tom čase koho iného ako Bohdana Warchala. Ten v prvej chvíli, po vypočutí prípravnej verzie PSYCHOBALZAMU povedal, skoro rozhorčene „aj na niečo také sa dá zneužiť hudba?! „

Adagio však jeho orchester v krátkom čase nacvičil, nahral a dnes máte možnosť precítiť ho spolu s nádhernými inštruujúcimi hlasmi Karola Machatu, či Ladislava Chudíka i v novej remastrovanej verzii PSYCHOBALZAMU.  Časom, pri náhodnom stretnutí sa inak odmeraný Bohdan Warchal už z diaľky usmieval a okoloidúc povedal „ospravedlňujem sa za to slovo „„zneužiť““, nahraďte si ho slovom „„použiť ““ a kráčal ďalej svojou cestou.

Slovenský komorný orchester B. Warchala
Slovenský komorný orchester B. Warchala

slúchadlá

Alesandro Marcelo: Koncert pre hoboj a orchester d-mol, Hrá Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala

 

Benátky Alessandro Marcelloj
Benátky za čias  Alessandra Marcella ,17 storočie

Možno teda povedať; „či sa niekto nejakej hudbe bráni, či o jej účinku pochybuje,  predsa naňho svojím emocionálnym nábojom pôsobí“. Isteže menej na ľudí, ktorí majú zníženú hudobnú citlivosť. Tí o sebe niekedy položartom hovoria, že nemajú hudobný sluch, ale vraj hudobný hluch. 

 

hudobná kľúčenka mix

Výber vhodnej hudby

Výber vhodnej hudby pre muzikoterapiu (v našom prípade tzv. receptívnu muzikoterapiu RM) môže byť niekedy zložitejší, akoby sa zdalo. Je potrebné zohľadniť viaceré faktory, napr.: vek, vkus, predpokladanú inteligenciu poslucháča, poslucháčov, ich hudobné skúsenosti, momentálnu náladu, prípadne aj druh a stupeň ochorenia. Pri odhade účinkov hudobného diela na poslucháča, klienta terapeut vychádza aj z vlastnej skúsenosti, z odporučení iných odborníkov, z vlastných pocitov a tiež zo schopnosti vcítiť sa do roly klienta.

Giuseppe Cacciapuoti

V prípade, „samo-ordinácie“ muzikoterapie skúmanie týchto faktorov odpadá a necháme sa pri nej viesť vlastnou skúsenosťou a intuíciou. Je však užitočné, nechať svoju diskotéku otvorenú a obohatiť ju o nové poznatky, skladby, prípadne nových interpetov, ktorí prekvapivo čerstvým vánkom osviežia naše obľúbené „oldies“.

Všeobecne odporúčanou a aj najčastejšie využívanou hudbou pri receptívnej muzikoterapii je vážna hudba: baroková, rokoková či klasická. Sú však aj muzikoterapeuti, ktorí používajú aj populárnu hudbu. Niektorí napr. výber skladieb Beatles, Abby, Eltona Johna, či iných mimoriadne obľúbených skupín a spevákov. Iní sa stavajú k uplatneniu populárnej hudby odmietavo. Vraj je stereotypná, má jednoduchú melódiu a rovnaký rytmus, čím otupuje vnímavosť poslucháčov. Možno však len ťažko namietať, že pre získanie mladých ľudí k muzikoterapeutickej spolupráci je takáto generačne blízka hudba, najmä pri úvodných cvičeniach najvhodnejšia. Bez tejto spolupráce je muzikoterapia nemysliteľná.

psík so slúchadlami

Dobrý scenár, s vhodným informatívnym sprievodným slovom (textom) by mal obsahovať aj hodnotné ukážky skladieb napr. baladického rocku, avantgardnej hudby, či hudby elektronickej (napr. Jean Michela Jarreho).

Medzi najobľúbenejších skladateľov, ktorých diela sa hrajú pri RM sedeniach patria Bach, Beethowen, Mozart.

Viaže sa k nim aj najviac vedeckých výskumov zaoberajúcich sa objektivizovaním účinku ich hudby (na fyziologické funkcie, na činnosť mozgu, biochemické zloženie krvi, psychický stav, svalový tonus, atď.).

V muzikoterapeutických katalógoch hudby určených na počúvanie sa opakujú niektoré dobre známe skladby spomínaných skladateľov, ako Mozartova Malá nočná hudba, 9.symfónia od Beethowena, Bachove Braniborské koncerty atď. K tomu sa pridružujú aj laickým poslucháčom známe skladby Liszta, Chopina, Schumanna, Schuberta, Čajkovského, Brahmsa, Dvořáka a i. Sú pochopiteľne aj súčasťou našich „indikácií“.

Pri zostavovaní výberov hudobných skladieb v navrhovaných zoznamoch zohľadňujeme predpokladanú situáciu, rozpoloženie, náladu duševný stav človeka, ktorému sú určené. Takýto výber sa riadi pravidlom nazývaným „izoprincíp“.

Ivana Pudar 7

Na úvod programu sú zväčša zaradené skladby, ktoré čo najviac vyjadrujú, alebo sú podobné aktuálnemu prežívaniu. Preto ľuďom prežívajúcim napríklad skľúčenosť, obavy či úzkosť navrhujeme počúvať hudbu, ktoré tieto pocity svojím výrazom čo najlepšie vyjadruje. Mnohí z nás si takúto hudbu dokážu  v podobných situáciach aj sami spontánne vybrať. Mnohí si však vtedy na túto možnosť ani nespomenú  a pasívne sa poddávajú stavu, ktorý ich trápi a obmedzuje.

Ivana Pudar 6

V druhej časti je uplatňovaná hudba, ktoré svojím pôsobením neutralizuje nežiadúce pocity a myšlienky tým, že ich postupne vytesňuje. V nejednom prípade dokáže hudba až zablokovať začarovaný kruh vtieravých myšlienok, predstáv a obáv, v ktorom sa pohybujú. Toto sa deje až na neurofyziologickej úrovni spracovávanie signálov sluchového vnímania. 

V tretej časti sa pomocou hudby môže zvoliť výber, ktorý

  1. posilní efekty neutralizácie, napríklad v prípade smútku, či skľúčenosti kedy nie je vhodné pomocou hudby asociovať napríklad pohodu, relaxáciu, alebo napr. radosť.
  2. prispeje k navodeniu pocitov energie, vytrvalosti, smelosti, vitality, chutí prekonávať vôľovým úsilím prekážky, atď.

 

Možností iného, tzv. funkčného využitia hudby,  je nepreberné množstvo. Sú také rôznorodé akým rôznorodým je sám život. Dnes sa muzikoterapia aplikuje v stomatologických, chirurgických a pôrodníckych oddeleniach, kde svojou schopnosťou blokovať strach a obavy slúži ako analgetikum a sedatívum. Hudba skvalitňuje regeneračné procesy u ľudí ocitajúcich sa  dlhodobo v strese spôsobovanom očkávaním nadpiemerných výkonov (športovci, herci, speváci).  Neurológovia hovoria o liečivom, tzv. trofotropnom účinku hudby.   Odvodzuje sa od vazodilatácie, ktorá sprevádza aplikovanie rôznych druhov fyzikálnej terapie. Zvýšený prísun krvi v kapilárnom riečišti spôsobuje zvýšený prísun kyslíka a látok vstupujúcich do metabolizmu a zvýšený odsun metabolitov.

Muzikoterapia má osobitný význam pri pomoci starým ľuďom, ktorí niekedy odmietajú pomoc hovoreným slovom. Najnovšie výskumy  potvrdzujú, že účinok vhodne vybranej hudby im pomáha viac ako sa predpokladalo. Viac TU

Tým, že hudba nevyžaduje intelektuálnu námahu je staršími alebo chorými ľuďmi všeobecne dobre prijímaná. Samozrejme za splnenie podmienok nevtieravosti a taktu. Nielen v domovoch dôchodcov sa môžu cítiť izolovaní, nepotrební, pretože sú ďaleko od svojich blízkych, susedov a kamarátov. Ak v takýchto situáciách zaznie vhodne vybraná hudba, prekvapivo rýchlo sa vynoria spomienky, ochota porozprávať sa , vypočuť si iného človeka, či snaha niečo na svojej situácii zmeniť, zlepšiť. Hudba má osobitnú moc nielen pri vplyve na jednotlivca. V priestore v ktorom znie hudba sa ľudia správajú celkom inak ako v priestore v ktorom vnímame len zvuky bežných ľudských aktivít. Zriedkavo sa stáva, že tam kde znie príjemná melodická a rytmická hudba vzniknú medzi ľuďmi konflikty. Zvlášť v kolektíve navodzuje hudba neobyčajne rýchlo pocity radosti, podnecuje komunikáciu a doslova provokuje k pohybu a sebavyjadreniu tancom. Čo môže byť väčšou odmenou pre skúseného DJ muzikoterapeuta ako roztancovaná sála, predtým smutných ľudí.

Túto moc hudby sa  dnes môže pokúsiť vyskúšať každý, napríklad doma pri očakávaní problematickej, či konfliktnej návštevy. Sami zistíte, že s pomocou citlivo vybranej a reprodukovanej hudby nielen navodíte iné ako obávané témy rozhovorov, ale atmosférou, ktorú vytvoríte s pomocou hudby a  so znalosťou veci dokážete využiť na hľadanie často až prekvapivo účinných riešení a zhodu všetkých prítomných.

Viaceré myšlienky uvedené v záložke  HUDOBNÁ LEKÁRNIČKA boli inšpirované poznatkami a skúsenosťami pri vývoji PSYCHOBALZAMU, overovaní jeho účinkov v poslucháčskej verejnosti Čs. rozhlasu, tiež mnohoročnou spätnou väzbou získavanou s prednášok a kurzov autogénneho tréningu, vráatane osbných stretnutí autora s poprednými osobnosťami slovenskej hudobnej scény, napr: Bohdanom Warchalom, Ondrejom Lenárdom, Igorom Dibákom, Jozefom Malovcom, Jurajom Hatríkom. Muzikoteraputmi;Zlaticou Mátejovou a Silvesrom Mašurom, Petrom Krbaťom. Rovnako tiež publikáciami nemeckých, poľských, českých a slovenských muzikoterapeutov, uvedenými v závere záložky  "Akú moc má hudba?"

Akú moc má hudba?

 

4 názory k “HUDOBNÁ LEKÁRNIČKA

  1. Skvelá stránka. Potešenie na mojej strane! … a veľké! Veľké ďakujem!

  2. zopár takých playlistov mám a púšťam ich podľa očakávanej nálady návštevy. niekedy tá hudba skutočne čaruje, jej reprodukcia však musí byť nenápadná, decentná. iba ak si ju návštevník všimne a zavedie reč na tú ktorú skladbu, kapelu, speváka, trochu pridávam volume.

  3. Celý Warchal, pohundral si, ale nakoniec vždy perfektne zahral. Áno, dokázal sa s úsmevom ospravedlniť. Takého si ho pamätám. Ďakujem za pripomenutie!

  4. len do toho. rádi si tú lekárničku otvoríme, niečo také dosť chýba v ponuke všelijakých stránok o liečení, muzike a vôbec. Bude to iste zaujímavé pozeranie, počúvanie. Držíme palce!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

PSYCHOBALZAM * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.