Liek na Alzheimera ukrytý v MP3 prehrávači.

alzheimer.net
alzheimer.net

memory-key CBC

Liek na Alzheimera ukrytý v MP3 prehrávači.

Nové poznatky potvrdzujú, že hudba pomáha pri tomto devastujúcom ochorení viac ako sa predpokladalo. Dokáže nielen oddialiť jeho nástup, ale aj zmierňovať  príznaky. Tým významne uľahčuje život chorým a citeľne odbremeňuje aj blízkych, či opatrovateľov.

Music and Memory

V súčasnosti je úloha hudby často trivializovaná. Jej všadeprítomnosť ju akoby devalvovala na úroveň „akustického smogu“. Lenže u ľudí, ktorých Alzheimerova choroba zavrela, izolovala od sveta v ktorom prežili svoj život je situácia iná. Pre nich je hudba „kyslíkom“, ktorý dovolí opäť nadýchnuť sa ich duši. Niektorí nepočuli tú svoju hudbu celé desaťročie. Hudba môže byť pre nich malým zázrakom, darom, ktorý má tú moc vrátiť ich aspoň na chvíľu samým sebe a aj nám ostatným.

Alzheimerova choroba nepatrí k starobe.

Nie je jej prirodzeným znakom, hoci jej prejavy sú často považované „len“ za dôsledok veku, stresu, či inej choroby.

brain_cross_section_border


 

Hudba je skutočný pomocník.

 

Súčasná medicína nedokáže úplne vyliečiť ľudí s Alzheimerovej chorobou. Má však k dispozícii lieky, ktoré môžu zmierniť jej príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých.

 

Okrem medikamentóznej liečby je veľmi dôležitá aktivizácia chorého, ktorá zmierňuje príznaky a zlepšuje kvalitu života postihnutých.

 

V celosvetovom meradle sa v odbornej literatúra objavuje stále viac štúdií dokumentujúcich prínos hudby v liečbe pacientov s rôznymi neurologickými ťažkosťami spôsobených napr. mozgovými príhodami, poškodením mozgu pri úrazoch, infekciách, frontálno-temporálnou demenciou, či najčastejšie Alzheimerovou chorobou.

Už dávnejšie si lekári, opatrovatelia i rodinní príbuzní udivene všímali, že pacienti, ktorí mali viac–menej plánovaný prístup k hudbe sa stávali menej nervóznymi, mali menej konfliktov medzi sebou a boli celkovo ústretovejší pri liečebnej starostlivosti. Prejavilo sa to nielen v menšej spotrebe liekov na zníženie ich úzkostí a depresií. Mnohí z nich začali po cielených hudobných kúrach nielen lepšie jesť, ale začali sa spontánne viac pohybovať, čo zlepšovalo ich celkový zdravotný stav.

 

Dan Cohen sociálny pracovník z New Yorku, ktorý má rozsiahle skúsenosti vo využívaní  audio a high-tech softvéru v oblasti odbornej rehabilitácie a komunitných služieb hovorí: „ Je neuveriteľné vidieť, že takmer nehybní ľudia, ktorí majú 10 rokov Alzheimerovu chorobu začnú zrazu komunikovať s inými o práve počutej hudbe a o pridružených spomienkach na svoju mladosť. Po zložení slúchadiel nereagujú zmätene ako predtým, ale s očami široko otvorenými a s nadšením hovoria o svojej láske k hudbe, o svojich tanečných, spomínajú mená svojich obľúbených hudobníkov a niektorí potom krásne zaspievajú svoju obľúbenú pesničku. Aj stretnutia s rodinou, s vnúčatami sú podstatne príjemnejšie“

Dan Cohen mission-and-vision_v3
Dan Cohen v domove dôchodcov (New York)

 

To, že Dan Cohen mal rovnakú skúsenosť v desiatkach sociálnych zariadení po celom New Yorku  ho viedlo k pokusu realizovať pilotný projekt na 600 lôžkovom domove pre seniorov s mozgovými demenciami. Úspech bol taký mimoriadny, že sa projekt rýchlo rozšíril do ďalších takýchto sociálnych zariadení na severozápade USA, potom do siedmich provincií v Kanade. Zapája sa doň stále viac krajín, začiatkom tohto roku napr. Izrael a Austrália.  Dan Cohen povzbudený výsledkami a ohlasom  projektu hovorí: „Hudba uvoľňuje spomienky a stimuluje mozgovú činnosť všeobecne. Je to vlastne veľmi jednoduché a silné, tak prečo sa neusilovať využívať to.“

 

Ešte v roku 2006 si uvedomil skutočnosť, že iPody (moderné audioprehrávače) sú na americkom kontinente ľahko dostupné a dnes už všadeprítomné. Začal preskúmavať (aj autorsko-právne) myšlienku doručovanie „hudby na mieru“ ľuďom postihnutým Alzheimerom a inými demenciami rovno k nim domov a do domovov s opatrovateľskou službou. Myšlienky sa ujala aj Sabrina McCurbin z Alzheimer Society of Toronto’s  , ktorá prišla s nápadom projekt iPod  zdarma pre pacientov v celom Toronte. S pomocou sponzorov odštartovali projekt v januári 2013 s cieľom distribuovať 10.000 iPodov do konca roku 2016. „Z prvých 1300 iPodov, ktoré boli distribuované v prvom polroku sa vrátili iba 3, pretože už nemohli pacientovi pomôcť. To čo počujeme ďaleko častejšie sú príbehy ľudí, ktorí hovoria ako hudba zmenila ich život“ hovorí Sabrina McCurbin.

 

sabrina maccurbin

Z doterajších hodnotení vyplýva, že, hudba má veľký potenciál zlepšiť život pacientov aj ich opatrovateľov. Obavy skeptikov, že prístup k hudbe prostredníctvom MP3 prehrávačov zväčší ich pasivitu a izolovanosť sa nepotvrdili. Medzi opakovanými účinkami sa najčastejšie uvádza; zlepšené vnímanie a poznávanie, zlepšenie komunikácie a ozdravenie celkovej kvality života pacientov, zníženie opatrovateľskej záťaže a stresu, a tiež významné obohatenie možností usmerňovať a zmierňovať rôzne príznaky Alzheimerovej choroby, akými sú depresia, úzkosť, nepokoj a agresie.

Veda je tradične k  pozitívnym výsledkom nových liečebných „objavov“ skeptická. V tomto prípade sú však vedci podrobujúci vplyv hudby prísnym skúškam mierne optimistickí.

 

Problém je v tom, že vedecká kvantifikácia dlhodobejších pozitívnych výsledkov je zložitejšia akoby sa mohlo zdať.

Robin Hsiung z University of British Columbia
Robin Hsiung z University of British Columbia

 

Podľa profesora neurológie Robina Hsiungz University of British Columbia sú exaktne overené výsledky vplyvu hudby na pacientov s Alzheimerom veľmi dobré. Spoločne s muzikoterapeutom Kevinon Kirklandom realizovali klinický výskum zmien správania (agitácie, zmätenosti a úzkosti) vplyvom hudby. Merali hladiny kortizolu (hormón stresu) v slinách pacientov. Po 10 až 12 týždňovej  muzikoterapeutickej kúre preukázali že jeho hladiny klesli u všetkých pacientov a pacienti boli evidentne pokojnejší a uvoľnenejší.

 

S pomocou magnetickej rezonancie vedci tiež skenovali prietoky krvi v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktorí absolvovali hudobné kúry. Výsledky analýzy sa chystajú zverejniť ešte v ešte v roku 2015. Prvé neoficiálne zverejnené postrehy naznačujú, že výsledky sú viac ako povzbudivé.

 

Už dnes je však dosť dôvodov usilovať sa o to, aby hudba bola k dispozícii všetkým pacientom s Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie, rovnako tak ako farmakoterapia. Je zrejmé, že pri zapojení členov rodiny (opatrovateľov) môže byť hudba ľahko dostupná každému z nich. Nielenže znižuje užívanie liekov, ale na rozdiel od nich, nemá žiadne negatívne vedľajšie účinky.

CBC Music Magazine

 

Hudba je súčasťou ľudskej bytosti už od prehistórie jej vzniku. Hudba oslovuje také štruktúry mozgu, ktoré sú oveľa staršie ako centrá našej mozgovej kôry. To dovoľuje aj u pacientov s Alzheimerovou chorobou prebúdzať na tej najvnútornejšej emocionálnej úrovni dávno zabudnuté pocity radosti a príjemné zážitky z vlastného života.

 

 

VÝBER HUDBY

 

Účinné pôsobenie hudby – v prípade jedincov s Alzheimerovou chorobou – predpokladá jej individuálne pôsobenenie a individualizovaný výber.

 

Mala by to byť hudba z rokov pacientovej mladosti, prípadne hudba o ktorej nám príbuzní, alebo priatelia povedali, že ju mal ten ktorý pacient rád. Niekedy stačí ako návod k zostaveniu celého playlistu jedna pesnička, či meno obľúbeného speváka, kapely. Podľa toho môžeme zostaviť a na MP3 prehrávač nahrať aj dlhší hudobný blok skladieb.

 

Sú rodiny, ktoré si archivujú staré šelakové, či vinilové platne, alebo magnetofónové pásky. Tie nám pomôžu nájsť tú správnu hudobnú líniu, žáner. Ich digitalizácia by nemala byť pre priemerne zdatného užívateľa PC žiadnym problémom. Tí kreatínevnejší môžu vyskúšať tablet a jeho interenetové pripojenie, napr. na YouTube. Nájdu tam nepreberný výber hudby, často aj s video sprievodom, z ktorého môžu rovnako ako v MP3 prehrávači zostaviť ich vlastné „on demand“ zoznamy hudby, podľa želania, alebo predpokladaného želania pacienta s Alzheimerom.

 

Mnohí z nich aj viac ako 10 rokov nepočuli ich obľúbenú pesničku, či skladbu. To čo táto hudba s nimi urobí bude tou najkrajšou odmenou za vašu snahu.

 

Našou odmenou bude ak nám o tom napíšete.

 

Vo svojej knihe Musicophilia cituje svetoznámy neurológ Oliver Sacks, z listu austrálskej muzikoterapeutky Gretty Sculpthornovej: „Spočiatku som si myslela, že som obstarala len nejakú zábavu, ale dnes viem, že to čo robím funguje ako akýsi spúšťač spomienok. Nedokážem predpovedať, ktorá hudba bude koho aktivovať, ale obvykle sa vždy nájde niečo pre všetkých. Potom v ohromenom úžase len sledujem, čo sa deje… Jedným z najkrajších výsledkov mojej práce je, že ošetrujúci personál môže náhle vidieť mojich zverencov, nielen ako pacientov, ktorí majú „nejakú“ minulosť, ale ako ľudí, ktorí prežili svoj život produktívne, s radosťou a potešením. Sú medzi nimi takí, ktorí sa pri počúvaní hudby postavia vedľa mňa, alebo predo mňa a majú potrebu sa ma dotýkať. Nájdu sa aj takí, ktorí sa rozplačú. Niektorí sa roztancujú a pripoja sa k spevu – či už je to opereta alebo Sinatra. Predtým rozrušení jedinci sú zrazu pokojní, onemelým sa vráti hlas a celé dni strnulí ľudia si začnú podupávať do rytmu. Nevedia kde sú, ale okamžite ma poznávajú.“

 

Viac o Oliver Sacks

  Muzikoterapia pre pacientov s Alzheimerovou demenciou, tradične spočíva v tom, že sa týmto jedincom hrajú staré piesne, ktoré vyvolávajú osobné spomienky, podnecujú k ich vysloveniu, k pohybu, spevu. Účinok hudby môže byť aj dlhodobejší. Zlepšenie nálady, správania či mentálnych funkcií pretrváva niekedy celé hodiny, aj dni potom čo boli vyvolané hudbou. Ak je to možné a osvedčené v tzv, skupinovej, receptívnej muzikoterapii, prečo by to nemalo fungovať aj individuálne? … práve prostredníctvom slúchadiel, ktorými poslucháč nikoho neruší. Výdobytok modernej techniky je v tomto smere skutočným prínosom. Do jedného MP3 prehrávača veľkého ako zápalková krabička sa zmestí niekoľko stovák skladieb, ktoré sa dajú zostaviť do ľubovoľných zoznamov a z nich takmer okamžite vybrať tú-ktorú skladbu, vetu, časť či motív. Nehovoriac o najmodernejších, tzv. bezdrôtových verziách. To čo je dnes pre mladých ľudí samozrejmé, ešte nedávno také samozrejmé ani zďaleka nebolo. Už prenosné CD prehrávače boli malým zázrakom. Predtým kazetové magnetofóny na baterky a ešte predtým cievkové „magneťáky“. Už za ich čias boli zaznamenané snahy uplatňovať hudbu v terapii takto chorých ľudí, lenže ich váha znemožňoval ich častejšie a užívateľsky praktické využívanie. Na Slovensku a v Čechách je hudba trvalou súčasťou našich kultúr. Vyjadruje tradície, hodnoty a kultúrnosť jednotlivých spoločenstiev a zväčša ich aj kultivuje. Jej uplatňovanie v pedagogickej a v zdravotníckej praxi rastie a skvalitňuje sa. Aj zásluhou i našich pôvodných autorov, ktorých odborná literatúra, sa stále častejšie objavuje na pultoch kníhkupectiev (prehľad TU). Rozšírenie možností najmä jej počúvania  prostredníctvom médií, internetu a ďalších technických prostriedkov však prináša aj isté riziká. V súčasnosti je úloha hudby trivializovaná. Jej všadeprítomnosť ju akoby devalvovala na úroveň kulisy, ktorá skôr izoluje ako zbližuje, na úroveň „akustického smogu“, ktorý skôr ohlušuje ako harmonizuje. Lenže u ľudí, ktorých choroba zavrela, izolovala od sveta v ktorom prežili svoj život je situácia iná. Pre nich je hudba „kyslíkom“, ktorý dovolí opäť nadýchnuť sa ich duši. Niektorí nepočuli tú svoju hudbu celé desaťročia. Hudba môže byť pre nich malým zázrakom, darom, ktorý má tú moc vrátiť ich aspoň na chvíľu samým sebe a aj nám ostatným. Kanadský verejnoprávny rozhlas (CBC) sprístupnil, pri príležitosti Svetového dňa Alzheimerovej choroby – 100 „greatest“ hudobných albumov na špeciálnom rádiowebe , z ktorého môžeme streamovať a nechať sa inšpirovať k niečomu podobnému aj u nás.

CBC stream on Demand


Časť uvádzaných štatistických údajov o Slovensku pochádza zo zdroja  alzheimer.sk

Podľa dostupných zdrojov je touto chorobou na Slovensku postihnutých asi 50 – 60 tisíc a v Českej republike asi 130 tisíc ľudí. Odhaduje sa, že iba v jednom zo štyroch prípadov je táto choroba včas diagnostikovaná. Jej skoré rozpoznanie významne zvyšuje šance na zmiernenie jej priebehu. Nehovoriac o obrovských nákladoch spojených s liečbou a starostlivosťou o pacientov s už rozvinutým ochorením.
 
Na Slovensku sa o ľudí trpiacich touto chorobou stará približne 100 tisíc rodinných príslušníkov (opatrovateľov). U mnohých sa následne vyvinie stav diagnostikovaný ako „klinická depresia“. 
Alzheimerova choroba je pomaly sa rozvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zániku nervových buniek a nervových spojení. Postihuje predovšetkým tie časti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť, myslenie a rozumové schopnosti.
Ak sa pamäť a rozumové schopnosti narušili do tej miery, že človek už nedokáže bez pomoci zvládať každodenné situácie, hovoríme o demencii.
Alzheimerova choroba má rozličný priebeh i dobu prežívania. Postihnutí prežívajú od dvoch do dvadsať rokov. V priemere najčastejšie od osem do desať rokov.
Medzi prvé varovné signály tohto ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase.  Tieto príznaky ochorenia sú často pripisované prirodzenému starnutiu, stresu či depresii.
Najviac postihuje starších ľudí, ale môže začať prejavovať už po 40 roku. Vo veku nad 65 rokov postihuje asi 10% ľudí vo veku nad 85 rokov asi 50% ľudí. Častejšie sa vyskytuje u žien. Odhaduje sa, že na svete ňou trpí asi 20 miliónov ľudí.
Ukazuje sa, že verejnosť je stále málo pripravená na úskalia a nároky vyžadujúce zvládanie tejto zákernej choroby. To vyvoláva silné emócie a nastoľuje mimoriadne vážne etické otázky. Tie nás stavajú pred dilemy, ktoré zaskočia aj tých najotrlejších z nás. 
Zeus, najvyšší spomedzi bohov Olympu vraj túto chorobu zavrel na samé dno Pandorinej skrinky. Ešte šťastie, že tam s ňou zostala aj nádej.
Nenápadný, pomalý, niekoľkoročný nástup tejto choroby sprevádzajú zmeny povahy, schopností (pamäť, orientácia) a návykov. Samotní postihnutí nemajú často sebakritický nadhľad nad vlastnými prejavmi a neraz podozrievajú najbližších z vykonštruovaných, nekalých úmyslov. Tie môžu časom vyústiť neraz do vážnych rodinných konfliktov riešených právnikmi a advokátmi. 

 

matka a dcéra
matka a dcéra

Nie ojedinelými prípadmi sú, že ťažko chorí ľudia ostávajú nakoniec celkom opustení, pretože ani najbližší príbuzní nemajú dosť síl s nimi „bojovať“ a ani vedomostí  „o tom“ ako im pomôcť. Tí z členov najbližšej rodiny, ktorým sa ušiel Čierny Peter starostlivosti o takto chorú matku či otca sú dlhodobo  v nezávideniahodnej situácii. Nejeden z nich sa ocitá na hranici úplného fyzického a psychického vyčerpania. V tejto službe sú neraz podrobení tým, až nepredstaviteľne náročným, až skúškam trpezlivosti, lásky a ľudskosti. Je iste vhodné i na tomto mieste prejaviť im uznanie a podporiť všetky snahy o docenenie ich záslužnej, hoci nevďačnej služby svojim blízkym.

OTESTUJTE SVOJU KRÁTKODOBÚ PAMäŤ

Drámu takýchto situácií potvrdzuje aj ohlas na hrané a dokumentárne filmy s touto témou. Daleko od ní
Viac Daleko od ní

Stále som to jaViac Pořád jsem to já STILL ALICE (Oscar 2015)


Na Slovensku sa v tomto smere robíme nemálo, ale nie dosť nato aby sa dalo povedať, že robíme maximum z toho čo by sme robiť mohli. Akoby sa táto choroba mnohých naslovovzatých expertov, odborníkov a nimi riadenými oficiálnymi inštitúciami ani netýkala, akoby boli oni sami voči nej imúnni. Lenže – nie sú!
Štatistiky jasne potvrdzujú trend, že po rakovine sa práve Alzheimerova choroba stáva druhou hlavnou príčinou predčasných úmrtí – v celosvetovom meradle. Zrejme dozrel čas aby sa jej začalo venovať podstatne viac pozornosti. Aj v oblasti prevencie, ktorá môže viac ako tomu bolo doteraz poukazovať napr. na negatívnu rolu alumínia v našom živote pri vzniku tejto choroby. 
Verejnoprávny kanadský rozhlas (Canadian Brodcasting Corporation) poukazuje v tomto rámci aj na ekonomické,  finančné a národohospodárske údaje. Len v Kanade trpí týmto ochorením v súčasnosti 747 tisíc ľudí. V USA je to viac ako 5 miliónov.  Prognózy upozorňujú, že za najbližších 20 rokov sa tieto čísla zdvojnásobia. V Kanade by ekonomické náklady na ich liečbu mohli vzrásť z 33 miliárd dolárov ročne na 293 miliárd v roku 2040. 
Okrem týchto čísiel sú však pozoruhodné aj údaje o finančných nákladoch a stratách rodín ľudí postihnutých Alzheimerovou chrobou. V roku 2011 strávili rodinní opatrovatelia odhadom 444 miliónov hodín starostlivosťou o takto chorých blízkych. Pre tieto rodiny to predstavuje 11 miliárd dolárov ušlého zisku. Očakáva sa, že v roku 2040 bude počet týchto hodín dosahovať  1,2 miliardy ročne.
svetovy mesiac alzheimerovej choroby_mail_143x140U nás mimoriadne záslužnú činnosť v tomto smere vykonáva Slovenská Alzheimerova spoločnosť, občianske združenie venujúce sa pomoci ľuďom s Alzheimerovou chorobou s cieľom presadzovať ich práva a potreby a tak prispieť k vytvoreniu podmienok pre ich dôstojný život. Tiež Nadácia MEMORY fond založený v roku 1994 s cieľom podpory riešenia problematiky Alzheimerovej choroby, a to od výskumu na molekulovej úrovni cez lekársku starostlivosť až po sociálnu podporu rodín starajúcich sa o osoby postihnuté Alzheimerovou chorobou. Jednou z  hlavných projektových iniciatív nadácie je podpora CENTRA MEMORY, ktorého je zakladateľom. 


tému spracoval a komentoval: 
PhDr.Milan Kožiak



Literatúra zaoberajúcu sa Alzheimerovou chrobou: 
 Jaká budu umírat Kniha vzpomínek Nedovolte mozku stárnout
Alzheimerova choroba
MP3 prehrávač -liek na Alzheimera Večerník 210915
MP3 prehrávač -liek na Alzheimera Večerník 210915

Inšpirácia na využitie odložených prehrávačov

6 názorov k “Liek na Alzheimera ukrytý v MP3 prehrávači.

  1. Pred 40-50 rokmi ma otec zaúčal do počúvania hudby z vinilových platní. Odišiel som do sveta a raz, dvakrát ročne sa vidíme. Je na tom zdravotne zle a aj zabudol, že má v dvoch skriniach veľký hudobný archív platní. Vytiahol som jednu (Tomáš Seidmann hrá na klavíri) a spustil gramofón. Ten sa na počudovania naozaj rozbehol. Ani neviem popísať čo to s ním urobilo, keď začul so susednej izby jeho obľúbené skladby. Celý večer som oprašoval star= platne a on spomínal také príhody, o ktorých som ani netušil, že sa stali. Verím do bodky, že hudba obšťastňuje a lieči.

  2. Viaceré myšlienky v tomto príspevku na stránke Psychobalzam mi hovoria z duše. Som za ne vďačná. Patrím k tým členom rodiny, ktorým sa ušiel Čierny Peter pri starostlivosti o mamičku s týmto ochorením. Kto takto chorého človeka nemal v opatere netuší čo to obnáša. Aj preto ďakujem za prejavené uznanie. Isteže hudba toho už veľa na tejto chorobe nenapraví, ale tých pár svetlých chvíľ, ktoré privolá sú balzamom aj na moju unavenú dušu.

  3. Verím tomu. Keď moja mama dostala menšiu mozgovú príhodu, prestala rozprávať. Slovám rozumela, ale nedokázala prehovoriť. Na druhý deň po tejto udalosti som jej začala spievať a keďže ona veľmi rada spievala, postupne sa pridávala, najskôr iba melódiu dávala, postupne pridávala slová. Ten deň sme len prespievali a ona začala ešte v ten deň rozprávať, síce postupne, ale o týždeň už hovorila bez problémov. Z tej príhody jej zostalo iba to, že nerozoznávala peniaze. Asi preto, že im celý život nepripisovala takmer žiadny význam.

  4. Keby to bolo také jednoduché. Nikomu neprajem tento údel. Uznávam však, že niečo na tej hudbe môže byť. Vyskúšala som tie oldies na mojej tete. V živote nemala slúchadlá na ušiach a musím priznať, že spozornela a usmievala sa. Skúsim pohľadať inú hudbu. 🙂

  5. Naša prevencia: keď mám čas posedieť si, trebárs s manželom na terase nášho domu pod horou, radi počúvame pesničky na CD, ktoré sme si doniesli z dovolenky v Chorvátsku. Pri ich počúvaní sa aspoň v duchu vraciame na tie prekrásne miesta. Mala som v živote aj chvíle, keď mi bolo veľmi ťažko, slzy v očiach, zovreté hrdlo, boľavé srdiečko, vtedy mi boli na pomoci práve piesne a uvedomila som si, že život sa oplatí žiť.

  6. Tvárime, že sa nás alzheimer netýka, …ale týka! Ak zatiaľ nie priamo, tak našich starnúcich rodičov. Je dobré sa na to pripraviť. Tá hudba je len pomôckou, ktorá uľaví, ale nevylieči. Žiaľ.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

PSYCHOBALZAM * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.