Archív značiek: psychobalzam.

Editor

Editor - nové vydanie Psychobalzamu
HUDBA – Viera Žilinčanová /www.soga.sk/

 

Editor

Nové vydanie  PSYCHOBALZAMU, hudobno – slovnej predspánkovej relaxácie, je odozvou na pretrvávajúci záujem verejnosti i odborníkov o jeho získanie. Od vydania poslednej reedície PSYCHOBALZAMU (1994) prešlo viac ako 20 rokov. Podľa informácií získaných z Literárnej agentúry (LITA) bolo v rokoch 1983 – 95 predaných viac ako 20 – tisíc kaziet PSYCHOBALZAMU v slovenskej verzii a viac ako 40 – tisíc kaziet
v českej verzii.

Nové vydanie v digitalizovanej verzii na CD sprístupňuje a rozširuje možnosti jeho využitia i v súčasnosti. Vychádzajúc z doterajších skúseností predpokladáme, že umožní jeho využívanie aj v mnohých zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, ktoré o jeho získanie prejavovali v minulosti záujem.

Všetky doterajšie vydania vyšli na dnes už takmer nepoužívanom analógovom záznamovom médiu (magnetofónové kazety). Mnohé snahy jednotlivcov o jeho digitalizáciu sú preto poznamenané rôznymi nežiadúcimi vplyvmi (skresleniami, šumom, atď.). Nové vydanie tieto nedostatky odstraňuje. Je nanovo vyrobené zo zachovalých pôvodných záznamov prednesu umelcov s darom hlasu: Karolom Machatom (slovenská verzia) a Ladislavom Chudíkom (česká verzia). Podkladová hudba bola rovnalo digitalizovaná  a remastrovaná podľa pôvodnej predlohy.

1 ikonka na web site

 

 

  1. Celá stránka – hoci je “len” vo vývoji, je pre mňa jeden veľký zážitok. Za každou záložkou sa skrýva prekvapenie, ktoré si opakovane vychutnávam. Takto sa ponúkajú skutočné hodnoty. Psychobalzam medzi ne skutočne patrí. Vďaka!

  2. autogenny trening spocivajuci v dvoch postupoch,a to slovnej sugescie (nahovorene K.Machatom) s “podmazom” kvalitnej muzikoterapie je uzasna vec a dlho na trhu abstinovalo,konecne jedna dobra sprava,ktora mnohych potesi

 

Synergia účinku hudby a slova

Synergia účinku hudby a slova

Trio v parku - Viera Zilinčanová /www.soga.sk/
Trio v parku – Viera Zilinčanová /www.soga.sk/

 

Pri tvorbe Psychobalzamu boli základné kompozičné princípy hudby a slova podobné umeleckým žánrom (opera, opereta, muzikál). Odlišný však bol ich obsah, spôsob spracovania a samozrejme cieľ.

Podstata hlavného psychofyziologického účinku spojenia hudby a slova spočíva, v zmiernení vplyvu vmedzerených asociácií a negatívnych emócií poslucháča. Tieto vmedzerené asociácie predstavujú rôzne rušivé myšlienky, predstavy, spomienky, obavy, neistota, alebo aj pociťovanie bolesti. V mnohých prípadoch výskumného, experimentálneho overovania, dochádzalo pri optimálnom hudobno-slovnom kontrapunkte až ich blokovaniu.

Na tomto, z terapeutického hľadiska cennom blokovaní negatívnych, rušivých asociácií a emócií ma rozhodujúci podiel vhodná hudba. Táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú. Stimuluje v nich príjemné utlmujúce pocity. Ktoré následne znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej, čím ju pripravujú na prijatie ďalších súbežne znejúcich zvukových signálov, najme reči. Týmto spôsobom sa vytvára možnosť účinného globálneho ovplyvnenia “zasiahnutia“ oboch hemisfér a viacerých vrstiev mozgu a psychicky človeka.

Masívnosť súčasného pôsobenia hudby a slova sa prejavuje efektom synergie, ktorý nemožno považovať len za lineárny súčet dvoch činiteľov. Mnohokrát opakované merania poklesu aktivačnej úrovne organizmu človeka, poklesu jeho neuropsychickej tenzie pri vývoji Psychobalzamu to objektívne preukázali. Efekt účinku ich synergie (súzvuku) bol až o 200 % výraznejší ako tomu bolo len pri prednese štandardnej predlohy samotných predspánkových sugescií, alebo pri po počúvaní podkladovej predspánkovej hudby.

Veľmi podobné výsledky boli zaznamenané i pri aktivizačných verziách hudobno-slovných metód, vyvinutých pre potreby vrcholových športovcov.

Uvedené konštatovanie sa opierajú o objektívne merania bioelektrickej aktivity, prostredníctvom kožno-galvanického reflexu, ktorého pokles  nie je ovplyvniteľný vôľou.

Názorne to potvrdzuje typický grafický záznam časového priebehu bioelektrickej reakcie probantov:

Bioelektrická reaktivia

A/ zápis pri čítaní emotívne neutrálneho textu  B/ zápis relaxácie pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata) C/ zápis relaxácie pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície

Zreteľné „vygumovanie“ vmedzerených asociácií, prejavujúcich sa ako „kostrbatá“ krivka, vytvorilo priestor pre účinnejší vplyv súbežne znejúcich terapeutických sugescií. Ich forma a obsah sú podmienené stupňom výcviku a cieľom autogénneho tréningu. Môže to byť len dosiahnutie hlbokého uvoľnenia, zameraného na rýchle zotavenie, plynulý a neprerušovaný spánok, ale aj na posilnenie sebadôvery, rozvážnosti, chuti k aktivite, či na odvykanie nejakého zlozvyku.

Dostupné pokusy o spájanie hudby a slovných sugescií u nás i zahraničí (napr. v Nemecku, Švédsku, či  v Poľsku) bilo v čase vývoja Psychobalzamu poznamenané nižšou kvalitou nahrávok a nie vždy profesionálnou úrovňou interpretácie (prednesu). Interpretmi slovných sugescií boli totiž skoro vždy samotní lekári alebo psychológovia. Títo  síce mali mnohoročné praktické skúsenosti a istú rutinu v danej oblasti, ale aj neprimerané hlasové dispozície a malú „zručnosť“ v práci s hlasom pred mikrofónom. Uvedené nemusí byť nedostatkom v bezprostrednom kontakte s klientom, pacientom v ambulancii, rozhodne však znižuje účinnosť prejavu určenom širšej verejnosti.

Predovšetkým z tohto dôvodu sme najskôr experimentálne nahradili hlas odborníkov hlasmi profesionálnych hercov, ktorí interpretovali štandardnú predlohu relaxačného textu. Zámer vybrať hercov s „darom“ hlasu“  a mimoriadnymi interpretačnými schopnosťami sa ukázal realizovateľný už po prvých skúškach, spojených s ich odbornou konzultačnou prípravou, vrátane vlastného nácviku autogénneho tréningu. Správnosť tohto postupu, ktorý mohol vyvolať v odborných kruhoch diskusiu sa potvrdila ohlasom poslucháčov slovenského rozhlasu na experimentálne vysielanie prípravných nahrávok určených pôvodne pre letcov a vrcholových športovcov.

V daných súvislostiach je potrebné, pre prípady oponentúry takýchto projektov uviesť aj niektoré ďalšie, celkom prekvapivé  výskumné poznatky, týkajúce sa porovnania účinku priamych a reprodukovaných sugescií a využívania možností heterosugescie v autogénnom tréningu.

 

 

Možnosti heterosugescie v autogénnom tréningu

Možnosti heterosugescie v autogénnom tréningu

ReVoX-b77-mk2
ReVoX-b77-mk2

Stále dostupnejšie technické prostriedky umožňujú takmer dokonalý záznam a reprodukciu zvuku.  Celkom zákonite sa začali využívať nielen v muzikoterapii, ale aj pri nácviku autogénneho tréningu (AT).

Jeho autor, J.H. Schultz dlho zotrvával na stanovisku, že AT je funkčný a účinný len ako autosugestívna metóda. Pod vplyvom technického rozvoja však  už roku 1969 urobil istý ústupok, keď v návode k cvičeniu AT odporúča využitie heterosugescie ako pomôcky, dokonca v podobe nahrávky na gramoplatni autora G. Steawena. Dodával však, že len pri nácviku pod vedením odborného lekára.

H. Lindemann (1975) sa však i naďalej striktne pridržiava pôvodnej Schultzovej koncepcie a zastáva názor, že cvičiteľ AT má vystupovať len v roli inštruktora a konzultanta. Uprednostňuje autosugestívny výcvik, pretože vraj heterosugestívne vyvolané pocit, napr. zážitok tiaže, tepla, atď., vedú pri domácich cvičeniach k sklamaniu a ťažšie sa daria.

Iní, napr. A. Katzenstein zastavajú názor, že raz objavený zážitok pomocou heterosugescie urýchľuje a uľahčuje i domáci nácvik. Dobré skúsenosti v tomto smere uvádzajú napr. Kleinsorge, Klumbies, Panov i ďalší.

Výskum M. Bouchala, M. Kuklety, M. Robeše a Z. Sekaninovej (1975) preukázal, že výsledky simultánneho, súčasného nácviku jednotlivých cvikov AT a nácviku sukcesívneho, t. j. klasického a postupného, sa pri analogickej dobe trvania nácviku nelíšili.

Modifikácie AT došli v priebehu rokov tak ďaleko, že v praxi niektorých zdravotníckych zariadení je s úspechom  realizované tzv. globálne poňatie AT. Jeho podstata spočíva v tom, že všetkých 6 prvkov je aplikovaných počas jedného cvičenia, bez ohľadu na to, či je cvičiaci začiatočník, alebo pokročilý. Míček (1984). Domnievame sa však, že takéto skracovanie a urýchľovanie výcviku AT je vhodné iba v stacionárnych podmienkach a mal by spočívať v kombinácii dvoch individuálnych autosugestívnych cvičení a jedného heterotréningu, s možnosťou konzultácie s cvičiteľom.

V tejto súvislosti vznikali viaceré otázky, do akej miery je cesta skracovania a urýchľovania výcviku reálna a v širšej miere použiteľná. U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež  S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom rozhlasu. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.

Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu  AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali miere dve verzie; denná a predspánková. Na stacionároch je záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku – z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie.

To vedie k položeniu niektorých zásadnejších otázok týkajúcich sa  nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, v porovnaní s priamymi sugesciami.

Podľa Hoskovca (1970) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.

Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií  je účinný len vtedy ak sa  sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S.Kratochvíl a Schauerová (1968). Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym  sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).

 

Sloh relaxačného textu a sugestívny spôsob jeho interpretácie

Dôsledkom – empirických aj výskumne overených poznatkov, uvedených v predchádzajúcej záložke Možnosti heterosugescie v autogénnom tréningu“ bolo, že  vplyvu osobnosti pri prezentácii  sugescií sa začala pripisovať iná rola ako v minulosti. Predstava o nutnosti zvláštneho vzhľadu, alebo sily v bola takmer celkom opustená. Ukázalo sa, že popri situačných činiteľoch, najmä pokojnom prostredí, pohodlnej polohe a pod. je najdôležitejším činiteľom spôsob prednesu sugescií. Je potrebné, aby tieto boli vyslovované s pokojnou istotou a primerane vyjadrovali presvedčenie, že sa obsah sugerovaného uskutoční. Spôsob môže byť materinský i autoritatívny. Jednoduché inštruovanie  má signifikantne nižší účinok. Je vhodné len na začiatku celého postupu.

V prípade PSYCHOBALZAMU má textová predloha celkom prozaickú kompozíciu s osobitným slohom, vymykajúcim sa z rámca umeleckého či vecného štýlu. Ide o tzv. sugestívny štýl, apelujúci viac na emócie a obrazotvornosť ako na racionálnu zložku vedomia.

Jeho výrazové prostriedky využívajú síce prvky básnického jazyka (rovnozvučnosť, synonymické výrazy, prirovnania, metonýmie a ďalšie), nie však za účelom umeleckého vyjadrenia citu, nálady či myšlienky, ale za účelom ovplyvnenia psychického stavu recipienta v mimovedomej, alebo len čiastočne vedomej rovine je psychickej aktivity.

Sugestívnosť prednesu kládla mimoriadne nároky na vlastné citové preladenie interpreta a zvnútornenie role terapeuta. Tiež na precízne vypracovanie vetnej intonácie, frázovanie a vokalizácie jednotlivých ťažiskových sugescií.

Uvedené nároky sú čiastočne v kontradikcii s vyššie uvedeným stanoviskom, že osobnosť  sugestátora nie je dôležitá.

V úvode je prednes jednoduchý, inštruujúci, neskôr zhovievavo vysvetľujúci,  z časti poetizujúci až  imaginatívny. V závere skoro permisívny až ospalý. Prednes relaxačného textu je adekvátny hudbe, ktorej tempo s plynutím jednotlivých sekvencií klesá v oblúku andante, adagio, largo.

V tejto praxou overenej koncepcii hudobno-slovnej relaxácii znie hudba v pozadí. Jej funkcia je sekundárna. To však neznamená je druhoradosť.  Jej poslaním je hudobne dokresliť a dopĺňať prednes relaxačného textu. Je výber a úprava by mali, popri formálne ilustratívnej funkcií  tiež tlmočiť psychologický podtext prehlbujúci uvoľnenie a vyvolávať, vyššie popísaný blok v medzerených asociácií.

Túto úlohu môže splniť, ak jej harmonicky vyrovnaná línia pôsobí na väčšinu potenciálnych poslucháčov ako príjemné „zvukové pole“ a nebudú si uvedomovať jej formu ani obsah.

Základným kritériom výberu hudobných skladieb a výňatkov bol preto muzikoterapeutický „izoprincíp“ vyjadrujúci  potrebu takej zostavy hudobných, ktoré v úvode zostavy korešpondujú s predpokladaným negatívnym psychickým rozpoložením poslucháča, trápiaceho sa ťažkosťami pri zaspávaní. V strednej časti toto rozpoloženie neutralizujú a v závere prehĺbia spánkové uvoľnenie. Krátka úvodná časť, ktorá rezonuje s disharmonickým psychickým rozpoložením potenciálneho poslucháča môže, pri náhodnom počúvaní nahrávky vyvolávať primerané odozvy. Až po nej nasleduje výber skladieb a výňatkov s príjemnou melodikou,  upokojujúcim, neskôr až tlmiacim účinkom. Takýto účinok vyvoláva predovšetkým pravidelný a pokojne plynúci rytmus, zmierňujúce až pomalé tempo a citlivý prenos dynamiky z jednej skladby do druhej.

Za najvyhovujúcejšie sú v tomto zmysle považované diela z hudobného baroka a klasicizmu, prípadne i pokojné imaginatívne časti impresionistických diel.

Slovný prednes bol nahrávaný samostatne a nezávisle na hudobnom podklade.  To umožnilo je postsynchronizáciu s vybranými hudobnými skladbami. Tie boli spätne rovnako stvárňované a upravované primerane slovnému prednesu a so zreteľom na hudobno-slovný kontrapunkt, najmä v závere jednotlivých sekvencií.