Galérie

autogénny tréning – 4. lekcia (audio)

autogénny tréning – 4. lekcia (audio)

Ak ste pravidelne cvičili podľa predošlých inštrukcií, mali by ste sa už vedieť dobre a rýchlo uvoľniť na vnútorný pokyn a odpútať sa od rušivých vplyvov. Teraz môžete pristúpiť k „objavovaniu“ zážitku srdca, ktorý je 4. písmenom abecedy autosugescie.
Štvrté cvičenie sa teda zameriava na nácvik nevôľovej regulácie činnosti srdca, ktoré ako je známe, tiež veľmi rýchle a silne reaguje na rôzne vplyvy z psychickej oblasti. Činnosť srdca si však človek obyčajne neuvedomuje, a preto si cvičenie kladie za úlohu ju v určitom zmysle odhaliť.Cieľom tohto cvičenia je teda naučiť sa pociťovať kľudný tlkot srdca v srdečnej krajine. Ľudia si svoje srdce uvedomujú vtedy, keď sú rozčúlení alebo udýchaní, teda vtedy, keď srdce pracuje na väčšie obrátky. Ak ležíme v kľude a nemáme náhodou horúčku pociťujeme tep srdca dosť obťažne.K nácviku „srdca“ pristupujeme vždy po vyvolaní pocitov tiaže a tepla, alebo TEPLEJ TIAŽE a po krátkej a príjemnej chvíli pasívneho vnímania vlastného dychu. Potom si zľahka položíme pravú ruku na hruď v tom mieste, kde zvyčajne cítime tlkot srdca najviac. Pokúsime sa vnímať jeho rytmus ako príjemnú hudbu. Pri každom výdychu sa ako vlna za vlnou šíri teplá tiaž do dlaní…, až do chodidiel… A popritom sa snažíme tichou, vnútornou rečou sami pre seba, vyslovovať v rytme srdca nasledovne slová a vety: – moje srdce tlčie pokojne a rovnomerne, – pokojne a presne…, pokojne a isto… Keď po niekoľkých cvičeniach dokážete objavovať zážitok srdca v hrudi istejšie, môžete vrátiť pravú ruku do pôvodnej polohy.

LIEČIVÉ PREDSTAVY
Pre objavovanie srdca je typické strácanie sa zážitku, akési jeho zahmlenie. Neznamená to však, že nám srdce nebodaj prestalo tĺcť, čo niektorých začiatočníkov aj trochu vyplaší. Znamená to len, že jeho spočiatku krehký vnem, je prehlušený vnemom výraznejším. Najčastejšie ním býva vlastný dych, ktorý môže mať pri autogénnom tréningu niekedy i podobu vzdychu. Niekto skôr ako srdce v hrudi objaví tep pulzujúcej krvi v prstoch. rúk. Pocíti vlnu pulzu, akoby v ozvene, vždy o niečo neskôr za úderom srdca. Pritom je užitočné, liečivé predstaviť si „vak so živou vodou“ (imaginácia z rozhlasovej relácie), v ktorom je to naše srdce uložené. Vtedy zvyčajne pocítime, ako sa v okolí srdca šíri teplo, sprevádzané objektívne merateľným rozšírením koronárnych ciev a zlepšením prekrvenia samotného srdcového svalu. Mnohí absolventi autogénneho tréningu tvrdia, že práve objavenie SRDCA zasadne zmenilo ich postoj k životu vôbec a samozrejme i k tomu svojmu. 

 

 

Hudba – balzam na dušu aj telo

Hudba – balzam na dušu aj telo

Krátky historický exkurz

Hudba Starý Egypt
Hudba Starý Egypt

Vplyv hudby na psychické stavy a správanie človeka bol od dávnych čias často objektom záujmu nielen šamanov – liečiteľov, kráľov, či ich vojvodcov, ale aj filozofov a lekárov.  Už Bájny Orfeus vraj svojím spevom a hrou na lýre tíšil zvieratá, rozveseľoval a rozplakával ľudí. Jedna z najstarších zachovalých písomných zmienok hovorí, že dcéra akkadského kráľa Sargona, Encheduanna v období sumersko-akkadskej ríše pred asi 4200 rokmi skomponovala 42 chrámových hymnov, pomocou ktorých liečila chorých. Liečenie  hudbou sa tiahne všetkými starovekými civilizáciami; Egyptom, Judeou, Čínou, ….

Staré Grécko hudba tanec
Staré Grécko hudba tanec

V Starom zákone (prvá Kniha Kráľov) sa dozvedáme o kráľovi Dávidovi, ktorý spevom a hrou na harfu vyliečil kráľa Saula z depresívnych stavov.

Dávid a Saul melancholia

V antike skúmali možnosti pôsobenia hudby; Pythagoras, Platón, Galenos či Seneca. Zväčša dospievali k názoru, že hudba je „dar bohov“ dovoľujúci hľadať súzvuk s celým vesmírom. Realistického Aristotela, tieto metafyzické možnosti hudby neočarili. Vyzdvihoval však význam uvoľnenia a katarzie, čiže emocionálneho očistenia prostredníctvom hudby či umenia vôbec. Podľa Aristotela je pri liečení hudbou dôležitejšie hudbu počúvať, než ju aktívne hrať. V tomto za zhodli s Pythagorom, ktorý sa popri hľadaní univerzálnej matematickej harmónie venoval svojím žiakom aj tak, že im svojím hlasom a hrou na lýru pomáhal každý večer zbaviť sa starostí a problémov, vyčistiť intelekt a utíšiť dušu.

Grécko FIDIA

Kým „musice“ u starých Grékov znamenalo jednotu hudby, poézie a tanca, kresťanstvo uprednostňuje spev viazaný na náboženský text. Už vo svojich začiatkoch, v rannom stredoveku, hudba zdôrazňovala text a nie zmyslový moment, v ktorom duchovenstvo tušilo nebezpečenstvo pozemskej radosti.

APOšTOL PAVOL

 V Novom zákone apoštol Pavel prikazuje kresťanom aby sa posmeľovali jeden druhého hudbou: „Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom.“ (Efezanom 5:19). Takže aj keď sa zdá, že primárny účel hudby je oslavovanie, predsa Biblia dovoľuje, aby sa hudba používala i na iné účely. Okrem toho Biblia nikde nehovorí o obmedzovaní hudobných prejavov, ani nikde nehovorí o tom, že nejaký hudobný nástroj je bezbožný.

Hoci sa obrady kresťanského náboženstva už od jeho začiatkov viazali na hudbu, kresťanstvo smerovalo k novej asketickej morálke a životnému štýlu, odmietaniu vášní a svetských pôžitkov. Preto sa odmietalo pestovanie hudby pre potešenie, ako umenie a tiež (na rozdiel od antiky) aj ako súčasti všeobecnej výchovy a kultivovania človeka.

HAANDEL mESIáš

Aj dnes sa za správnu MUSICAM SACRAM  pokladá hudba oslavujúca Boha a ktorá vyniká ušľachtilosťou foriem. Pod názvom posvätná hudba sa rozumie napr. gregoriánsky spev, polyfónna posvätná stará i moderná hudba vo svojich rozmanitých druhoch, posvätná hudba pre organ a iné nástroje prístupné v liturgii a ľudový posvätný spev čiže liturgický a nábožný. Nemožno spochybňovať, že takmer do nebeských výšin ju posielajú mnohí skladatelia, ktorí v rámci omšových liturgií  napísali nespočet skladieb Aleluja, Ave, Pax Domini, Kyrie, Glória, Agnus Dei, či  Sanktus. To, že táto hudba veriacich aj lieči, v ponímaní súčasnej muzikoterapie, nemožno spochybňovať.

Urbi et Orbi
Urbi et Orbi

Stredovek teda veľmi neprial prozaickému, nenáboženskému liečebnému účinku hudby a spevu. Zdôrazňoval ich spätosť s náboženstvom a zmysel ich účinku videl v povznášaní sa k Bohu.

Situácia sa čiastočne zmenila s nástupom renesancie. V názoroch na liečebnú moc  hudby priniesla zásadnejší obrat, hoci poznačený rôznymi  víziami, napr. astrologickými.  Ako v každej dobe sa  aj v renesancii našli lekári, filozofi a hudobníci, ktorí sa usilovali skúmať  liečivé účinky  hudby na vedeckej báze. Napríklad A. Kirchner, s ktorého menom sa spája pojem „iatromusica“. Vychádza z fyzikálnej podstaty chvenia hudobných zvukov, ktoré z chorého tela vypudzujú škodlivé látky. V rámci tejto teórie vznikla nová profesia – iatrohudobníci, ktorí používali špeciálne komponované liečivé skladby.

images (3) images (1)

 

S nástupom strohých racionálnych  prírodovedeckých postupov v  medicíne  druhej polovice 19. storočia bola muzikoterapia  odmietaná ako čosi nevedecké a šarlatánske. Objavili sa len dielčie práce, napríklad o vplyve hudby na krvný tlak a pod.

Veľký rozmach, najmä tzv. receptívnej  muzikoterapie nastáva v 2. polovici XX. storočia. Spôsobilo ho rozšírenie záznamov hudby prostredníctvom gramofónových platní, magnetofónových pásov, kaziet  a CD.

Vznikli  školy ( napr. americká, švédska, lipská), mnohé výskumné pracoviská a inštitúty zaoberajúce sa aj iným, tzv. funkčným využívaním hudby. Boli publikované rôzne teoretické koncepcie, odborné štúdie a praktické návody nielen liečebného uplatňovania hudby, ale aj v pedagogickom procese, v príprave športovcov, pri práci. Osvedčené princípy tzv. funkčného vplyvu hudby na správanie a prežívanie človeka sú stále častejšie uplatňované pri utváraní životného prostredia „enviromental music“, či pri vytváraní pozadia „bacground music“( v nemocniciach, sociálnych zariadeniach, v hoteloch, letištných halách, obchodných domoch, vo väzniciach a  inde).

V našich krajinách sa začali využívať liečebné poznatky o vplyve hudby na správanie a prežívanie človeka neskôr ako v mnohých iných krajinách Európy. Až v 70- rokoch postupne vznikajú muzikoterapuetické strediská a prvé združenia z radov psychológov, psychiatrov, liečebných pedagógov, hudobníkov, hudobných vedcov, zdravotných sestier. Spomedzi nich je vhodné spomenúť aspoň J.Schánilcovú a V Zapnera pôsobiacich v Čechách a Z. Mátejovú a S. Mašuru na Slovensku. V súčasnosti muzikoterapeutické dianie v ČR a SR významne narastá. Vznikla Slovenská asociácia muzikoterapeutov (www.muzikoterapia.eu) a tiež Muzikoterapeutická asociace České republiky (www.czmta.cz). Uskutočnilo sa niekoľko pracovných sympózií a konferencií. Muzikoterapia sa stala predmetom osnov na viacerých pedagogických a filozofických fakultách. Narastá počet zaujímavých diplomových prác zameraných na aplikovanú muzikoterapiu. Vyšlo niekoľko hodnotných pôvodných i prekladových knižných publikácií.

Medzi nimi napríklad:

Muzikoterapa pri zajakovosti
Zlatica Mátejová - Sivester Mašura, Bratislava SPN, 1980, 312 s.
Muzikoterapia
Východiska, koncepty, principy a praxe / Jaroslava Zeleiová. Praha : Portál, 2007. 254 s. [preklad slovenského originálu]. ISBN 978-80-7367-237-9
Základy muzikoterapie
Jiří Kantor – Matěj Lipský– Jana Weber a kol. Praha : Grada, 2009. 296 s. ISBN 978-80-247-2846-

Muzikoterapia – dialóg s chvením

Východiská, koncepty, princípy a praktická aplikácia / Jaroslava Zeleiová. Bratislava : VEDA – Ústav hudobnej vedy SAV, 2002. 309 s. ISBN 80-968279-6-0
Dimenzie muzikoterapie
Dimenzie muzikoterapie / Jitka Pejřimovská – Jaroslava Gajdošíková Zeleiová. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2011. 220 s. ISBN 978-80-8082-331-3
Psychodynamické aspekty muzikoterapie
Hudobnopedagogické a hudobnoterapeutické súvislosti / Jaroslava Gajdošíková Zeleiová. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012. 232 s. ISBN 978-80-8082-492-1
KANTOR, J., LIPSKÝ, M., WEBER, J., GROCHALOVÁ, K., PROCHÁZKA, T.
Základy muzikoterapie, Praha 2009
Muzikoterapie – léčivá síla hudby
Steven Halpern – Hal A. Lingerman. Bratislava : Eko-konzult, 2005. 194 s. ISBN 80-8079-044-2
Muzikoterapia
Zuzana Vitálová:, Vydala Slovenská spoločnosť Franza Schuberta, Bratislava 1999, 155 s.
Aplikovaná muzikoterapia
PhDr. Elena Amtmannová, Mgr. Eleonóra Jarošova, Mgr. Tímea Kardoshttp:, online: http://web.t-com.sk/prolp