WORKOHOLIZMUS ?

WORKOHOLIZMUS ?

Najdôležitejšie je vedieť spomaliť, tvrdí psychológ

generálny útlm

Psychológ PhDr. Milan Kožiak tvrdí, že hoci sa o tomto pojme stalo v poslednom čase doslova módnym hovoriť, nejde o nič nové. „Workholizmus nepomenúva nič nového pod slnkom, problémy s prepracovanosťou, preťaženosťou, psychickým vyčerpaním, súvisiacim s problémom odpútať sa od nejakej myšlienky, nápadu alebo zanietenej činnosti sú u nás známe od úsvitu dejín“ povedal v rozhovore pre SME. Samotní ľudia, ktorí sú už chorobne posadnutí prácou pritom len ťažko môžu zbadať, kedy sa dostanú na hranicu svojich možností. „Človek nemá zmyslový analyzátor na postihnutie kontinuitných zmien v čase, t. j. zmien, ktoré sa uskutočňujú plynule, nebadane, tak ako sadá prach. Nezbadáme, ako sa staneme alkoholikmi, závislými od cigariet, drog či od niečoho, čo nám dovoľuje únik do zabudnutia. Nezbadáme ani, ako sa staneme rutinérmi, cynikmi, apatickými, ako sa vzdávame ideálov. Nezbadáme, ako sa „zbalkanizujeme“. Musí byť vždy niekto ďalší, ktorý signalizuje, že sa týmto spôsobom posúvame,“ tvrdí PhDr. Kožiak. Sú šéfovia firiem, ktorí workholikov, napríklad počítačových maniakov, priam zbožňujú, samotné blízke okolie však workholikov nechváli. „Jedným z najdôležitejších signálov pracovných neurotikov je narúšanie sociálnych vzťahov, prerušenie normálnej komunikácie. Strácajú schopnosť vychádzať s inými ľuďmi, rozpadá sa im manželstvo, stávajú sa konfliktnými, problémovými, ocitajú sa izolovaní. Stále žijú v zhone, všetko, čo sa priamo netýka práce, ich len zdržuje a obťažuje,“ charakterizuje časť workholikov PhDr. Kožiak. V každom prípade, ak sa začnú pridružovať poruchy sústredenia a iné zdravotné problémy, treba zájsť za lekárom. „Je jedno, čo nás ženie k tomu, aby sme sa v práci prepínali, aj tí, ktorí sa obetujú pre nejaké vznešené myšlienky a ciele, keď nebudú rešpektovať biologické zákonitosti, lebo sa riadia heslom radšej sa opotrebovať, ako zhrdzavieť, nakoniec obetujú nielen seba, ale aj tú vec, pre ktorú sa obetovali,“ vraví M. Kožiak. Riziko prepracovanosti hrozí omnoho viac ľuďom, ktorí sú vychovávaní k dôslednosti, systematickosti ako u jedincov, ktorí boli vychovávaní v atmosfére etického relativizmu, nejednoznačnosti, neurčitosti. Naša spoločnosť si podľa jeho slov doslova pestuje atmosféru neurčitosti, dokonca v dohodách a zmluvách, čo je tiež jedna z príčin ďalšieho stresogénneho vplyvu, ktorý pôsobí neurotizujúco na spoločnosť, na ľudí v hospodárskej sfére, na manažérov. „Za 25 rokov praxe skúmania rôznych ľudí v najrôznejších povolaniach a situáciách som dospel k poznaniu, že rozhodujúca je naša schopnosť alebo neschopnosť spomaliť životné tempo. Utekáme do konzumu, do stále väčšieho chvatu a chaosu. Z nášho života sme doslova vyhnali jemnosť, ticho, skromnosť, láskavosť, pravdu, statočnosť i sebaúctu. Šliapeme si po nich ako tí, pri privatizačných korytách. Pritom schopnosť stíšiť sa, rozjímať a zamyslieť sa nad videným, počutým, nad svojimi činmi a činmi našich blízkych je v našej psychike pre zachovanie normality nenahraditeľná“ .

SME.sk



	

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

PSYCHOBALZAM * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.