Archív kategorií: KONSONANCIE

“Úspech” videí ASMR – náčrt rizík novej psycho-techniky.

Ľudský mozog

“Úspech” videí ASMR – náčrt rizík novej psycho-techniky.

Stámilióny odkazov z vyhľadávačov, tisíce videí ponúkaných kanálom YouTube, s mnoho miliónovými návštevami jasne signalizujú vznik fenoménu. ktorý prekvapil a zaskočil  mnohých odborníkov z psychológie, psychiatrie a sociológie. 

ilustrácia textu

Podľa údajov Google medzi najúspešnejšie patrí nasledovné video.

Google uvádza, že videá s ASMR patria medzi najčastejšie vyhľadávané, pričom výrazne predbiehajú aj iné “komodity a produkty” ponúkané na internete.

Trendy Google

V súčasnosti existuje  na YouTube asi 6 miliónov videí ASMR a záujem o ne sa rozrastá do všetkých kútov sveta, pričom počet ich vyhľadávaní  (pozri graf nižšie) narastá medziročne o viac ako 200%.

Viac TU

Hoci sú  videá ASMR zväčša sociálne neutrálne, zdanlivo nevinné a bezpečné, ich masívne vyhľadávanie  signalizuje viacero otázok, najmú so zreteľom na  infantilný regres vnímania, až na úroveň  vegetatívneho, primárne  izolovaného a nesocializovaného prežívania. Vynárajú sa otázky či fenomén ASMR neprehlbuje už aj tak dosť výrazný  civilizačný syndróm vzájomného odcudzovania ľudí,  odcudzenia medzigeneračného a v širšom rámci aj medzi spoločenskými kultúrami.

Aj vzhľadom na závažnosť uvedeného sa pokúsim v úvode tohto blogu  pripomenúť a aspoň heslovite objasniť podstatné neuro- a psycho-fyziologické aspekty činnosti ľudského mozgu, ktoré máme všetci ľudia spoločné.

Mozog človeka, centrálny nervový systém, je obrovský mnohomiliardový zhluk nervových buniek, ktoré riadia nielen telesné funkcie, ale aj jeho adaptáciu na prostredie v ktorom sa nachádza. Táto adaptácia prebieha na úrovniach dvoch signálnych sústav:

  • prvú signálnu sústavu má človek “spoločnú” s ostatnými živočíchmi a zvieratami. Táto sústava evolučne primárne umožňuje prostredníctvom zmyslov spracovávať a reagovať na relevantné informácie z prostredia „tu a teraz“. Deje sa to predovšetkým v hlbších, podkôrových štruktúrach mozgu, reflexívne na základe miliónmi rokov kódovaných stereotypov, ktoré sa osvedčili v animálnom  štádiu zápasu o prežitie.
    Amygdala – centrum slasti

    Zjednodušene môžeme tieto reflexy považovať aj za orientačné stereotypy, ktoré fungujú mimovoľne, čiže reflexívne.  V istom vývojom štádiu začal tento systém ukladať informácie a spojovať ich s už zakódovanými správami. Postupne vznikala mozgová kôra, ktorá mala funkciu „kľúča“ odomykajúceho pamäťové stopy, uskladnené v rôznych častiach mozgu a v mozgovom kmeni. Tento proces nadobudol časom podobu „myšlienkového prúdu“ a u človeka prispel k vzniku mozgovej kôry.

  • druhá signálna sústava, ktorú ma rozvinutú len človek mu umožnila rozvinúť naučené reakcie na reč (slová) – teda na „signály signálov, druhé signály“. Zatiaľ čo  prvá signálna sústava reaguje na podnety „tu a teraz“ druhá signálna operuje slovami a umožňuje reakcie nielen na podnety „tu a teraz“, ale aj na podnety z „inde“ alebo „inokedy“.

Tak sa začalo formovať a vznikať VEDOMIE, ktoré sa stalo jedinečným  javom a najvyššou formou existencie života na našej planéte .

Vyvinuli sa unikátne procesy vzájomného prepojenia oboch signálnych sústav „ excitácie a inhibície“a myšlienkové procesy „indukcie a dedukcie“, „analýzy a syntézy“ , schopnosť abstrakcie, tvorby symbolov a pojmov, tvorivého myslenia a reč.

V živom mozgu sú obe signálne sústavy  vždy vzájomne dynamicky  ovplyvňujú procesmi nazývanými “podráždenie” ( iritácia) a “útlm”  ( inhibícia). Tieto procesy sa vzájomne vyvažujú procesmi iradiácie a indukcie. Iradiácia napr. šíri podnet z jedného centra do ďalších centier (napr. vnímaný neznámy zvuk vedie k aktivácii motorického centra a mobilizácii pohybové ústrojenstva). Indukcia  po  prehodnotení zvuku vedie k jeho spusteniu alebo alebo zastaveniu – inhibícii.

Táto adaptácia mozgu na rôzne vnútorné a vonkajšie podnety má však svoje limity, podobné aké má  procesor v počítači. Ak množstvo a intenzita podnetov prekročí jeho kapacitu mozog reaguje stresovou reakciou (ustrnurtia či úniku).  Čo môže vyústiť v spomalenie až blokovanie uvedených procesov. V prípade človeka tento presah kapacity nervových dráh v  mozgu (v informatike konektivita) zasahuje aj procesy šedej kôry mozgovej a ústí do následnej iracionality jeho prejavov a a správania.  Ak vplyv tzv. stresorov pretrváva dlhší čas spôsobuje tzv. funkčné poruchy činnosti psychiky (napr. neurózy) a vznik rôznych psychosomatických ochorení a závislostí.  Tie sa všeobecne považované za neefektívne spôsoby adaptácie .

Môžeme medzi ne zaradiť napr. agresivitu, či rezignáciu na jednej starne, ale aj regresiu či infantilizáciu prežívania na strane druhej. Práve takúto regresiu, či infantilizáciu spávania možno v dnešnej dobe často pozorovať v komunikácii aj našich mladých ľudí, zvlášť školopovinnej a stredoškolskej mládeže.  Táto sa stále častejšie uchyľuje k skratkovitej, tzv. sms-kovej komunikácii v ktorej  dominujú také výrazy a zvuky akými sú „jj“, „ee“, „ok“, „wau“, „jaj“, „joj“, „hehe“, „haha“, „super“, „hm“, „aha“, „jo“, „v podode“, „cc“, „hihi“,  atď.” To, že majú tieto prejavy viac spoločné s úrovňou I. signálnej sústavy ako so skutočnou ľudskou rečou je zrejmé. Podobné  a ešte zarážajúcejšie  prejavy skratkovitej komunikácie možno vystopovať v prejavoch ľudí aj v iných krajinách, v rôznych spoločenstvách a kultúrach.

Infantilizácia

Z kontextu masového rozširovania  techniky ASMR a už naznačenej dvoj-úrovňovej adaptácie mozgu človeka  je zrejmé, že vegetatívne prejavy akými sú dýchanie, mľaskanie, oblizovanie, cmúľanie, slintanie, či iné bežné zvuky (kvapkanie vody, šušťanie,ťukanie, atď), ktoré nemajú skoro žiaden vecný, či racionálny komunikačný obsah nadbiehajú takejto odsocializovanej komunikácii, posilňujú ju a podporujú inklináciu ľudí dosahovať stavy telesnej a duševnej pohody či až blaženosti pasívnym sledovaním videí, ktoré sú pohodlné a ľahko dostupné. 

ilustrácia textu

 

Je vážnou otázkou či tento regres prežívania je len dočasným “liečivým únikom” od komplikovanej reality, alebo je tento fenomén vážnejším symptómom ich rezignácie na aktívne sebautváranie svojich životov a utváranie spoločnosti v ktorej žijú.

Je celkom pravdepodobné, že na celosvetovom rozšírení fenoménu ASMR videí, dokonale využívajúcich možnosti globalizovaného internetu sa rozhodujúcou mierou podieľa dobre vynášajúci “biznis” internetových spoločností spolu s ich tvorcami. Títo usilovne tvoria svoje infantilné dielka, ktoré nás namiesto “otvárania okien vesmiru dokorán –  učia -znovu liezť po stromoch”.

opice na strome

PhDr. Milan Kožiak

Autor ďakuje účastníkom diskusie k predošlému článku “ASMR – mozgová rozkoš, slasť bez erotiky.”, ktorí svojimi názormi a skúsenosťami ovplyvnili a usmernili  obsah tohoto blogu.  

PhDr. Milan Kožiak

 

ASMR – mozgová rozkoš, slasť bez erotiky

ASMR – mozgová rozkoš, slasť bez erotiky

ASMR je skratkou pre Autonomous Sensory Meridian Response, teda autonómnu reakciu vyvrcholenia zmyslov.

mozgové vzrušenie

Ide o psycho-techniku,  ktorá je šitá na možnosti internetových videí a dokonale ich využíva. Optimálne účinkuje pri použití slúchadiel, ktoré najlepšie sprostredkujú zvuky, hlas, vibrácie a privádzajú nás z nejakého prazvláštneho, archetypálneho dôvodu do zmyslového vzrušenia. Vraj v tom najpozitívnejšom zmysle.

Čo už len ľudia nevymyslia. Je to vôbec ešte normálne? 🙂

Toto video ASMR má viac ako 25 miliónov zhliadnutí a vonkoncom nepatrí medzi najsledovanejšie.

Pomenovanie tejto techniky  vytvorila ešte v roku 2010  Jennifer Allen, považovaná za jej prvú tvorkyňu a zakladateľku internetovej komunity, ktorej počet neustále rastie.

Jennifer Allen a jej priaznivci  tvrdia, že ľudský šepot, oblizovanie všelijakých vecí (napr. mikrofónu), šepkanie, cmúľanie, mľaskanie a iné celkom bežné zvuky (zvuk kvapiek dažďa, zvuk kefy pri česaní  vlasov, zvuk nechtov dotýkajúcich sa rôznych predmetov (tapping) či najobľúbenejší zvuk pre poslucháčov – štetec prechádzajúci po mikrofóne (mic/camera) brushing)  sú tými najvhodnejšími . Tieto a mnohé iné stereo zvuky majú vo vzájomnej synergii so zrakovými vnemami videa vraj relaxačné účinky. Mozok a následne aj telo reagujú na sprostredkované podnety, ktoré nemajú skoro žiaden vecný, či racionálny komunikačný obsah, stavom príjemného vzrušenia spojeného zároveň s uvoľnením psychického napätia. Mnohí ľudia popisujú  ASMR ako chvenie, ktoré sa začína na temene hlavy a príjemne prechádza celou hlavou do krku. Typickým sprievodným znakom sú aj zimomriavky a mravenčenie. Popisujú ho tiež ako jemný, príjemný elektrický prúd prechádzajúci hlavou, tvárou, blízkym priestorom. Celkový pocit –  zážitok „sladkej necitlivosti“ je zrejme podobný stavu nirvány z jógy, či autogénnemu stavu totálneho odpútania sa od rušivých vplyvov vlastnej psychiky ( obavy, úzkoti, bolesti, atď) či od vplyvov okolitého prostredia.

mozgová rozkoš

Ide vraj až o akúsi mozgovú rozkoš, či zmyslový orgazmus, ktorý ale nemá sexuálny kontext. Viaceré zdroje údajne preukázali, že sexuálna aktivácia a vzrušenie ASMR sa vzájomne vylučujú.

Nečudujme sa preto, že popularita ASMR stále rastie. Na internete existuje veľa videí (niekedy až kontroverzných), hastagov, blogových príspevkov, článkov, podcastov, komunít a dokonca aj vedeckých štúdií zoberajúcich sa týmto fenoménom. Viac TU.

V štúdii zameranej na fyziologické účinky ASMR vedci z University of Sheffield uvádzajú, že ľudia, ktorí sledovali videá ASMR mali výrazne zníženú srdcovú frekvenciu v porovnaní s ľuďmi, ktorí videá  ASMR nesledovali. Poriadne prekvapení vedci z Psychologického ústavu tejto univerzity zistili, že pri jeho  uplatnení skutočne u niektorých ľudí klesá hladina stresu, smútku a úzkosti. Ako pozoruhodné zistenie je, že priemerné zníženie srdcovej frekvencie, ktoré zažili naši účastníci ASMR, bolo porovnateľné s inými výskumnými poznatkami o fyziologických účinkoch iných metód a techník znižovania stresu, ako sú hudba a všímavosť. Tiež naznačili  že ASMR metóda môže byť užitočná aj  pri zvládaní ťažších depresií. Viac TU

ASMR však nepomáha každému. Ľudia, ktorí ASMR ešte nezažili majú niekedy problém pochopiť „o čo ide“ , sú predpojatí a odmietajú ho. Často z kultúrnych s estetických dôvodov.

Z týchto načrtnutých dôvodov si technika ASMR sprostredkovaná internetovými videami v najrôznejších podobách (mouth sounds, no talging, unintecional, movie scenes, accidental, … ) iste zaslúži väčšiu pozornosť vedcov a podrobnejšie preskúmanie jej prínosov a rizík.

Pokus o interpretáciu psychofyziológie a dôsledkov sledovania videí ASMR nájdete TU.

Náčrt pôsobenia a  účinku podobných intervencií  TU.

Aj na Slovensku vzniklo už zopár videí AMSR.Najaktívnejšou je dievčina s nickom Petrana Gala, ktorá okrem šepkania napríklad oblizuje či bozkáva mikrofón alebo konzumuje banán. Petrana má už 64-tisíc odberateľov a desaťtisíce zhliadnutí za jedno video.

Ak chcete zistiť či patríte k vyvoleným, ktorým môže táto zvláštna metóda pomôcť vyskúšajte ju a dajte nám vedieť – či a ako zaúčinkovala.

Ďalej sme vybrali a zdieľame niekoľko menej kontrorverzných videí, ktoré by vraj mali prispieť napríklad aj k navodeniu krásneho a šťastného spánku.

viac informácií napr. TU

alebo TU

 

čas na ticho

ČAS NA TICHO

TICHO NIE JE PRÁZDNE

TICHO JE PLNÉ ODPOVEDÍ

Chytanie ticha – Erik Ondrejička, slovenský básnik

 

Ticho zvnútorňuje skúsenosti, zážitky a nové informácie.

Ticho zvyšuje citlivosť a empatiu.

Ticho uvoľňuje napätie, ktoré je v tele a v mozgu.

Ticho bojuje proti nespavosti.

Ticho vytvára nové mozgové bunky.

Ticho nie je prázdne. Ticho je plné odpovedí.

klavír, … akoby sa vznášal niekde medzi zemou a tými oblakmi (od 14:50).

CITÁTY O TICHU

“Ticho sa nenachádza na končiaroch hôr a hluk sa nezdržiava na mestských trhoviskách. Oboje je v srdci človeka.” – Lao-c’ –

“Slová si môžu protirečiť, mlčanie nikdy!”
– Robert Hamerling –

“Správne slovo môže byť veľmi účinné, no nijaké slovo nie je také účinné ako mlčanie v pravej chvíli.” – Mark Twain –

“Rádio je skvelý vynález, stačí pohyb ruky – a je ticho.” – Julian Tuwim –

“Dva roky treba, aby sme sa naučili hovoriť, a päťdesiat rokov, aby sme sa naučili mlčať.”
– Ernest Hemingwain –y –

“Pre múdreho má mlčanie hodnotu odpovede.”
– Euripides –

„Boh je priateľom mlčania. Všimnite si, že príroda, stromy, rastliny a kvety rastú v tichu. Všimnite si, ako sa nebo, slnko a mesiac nečujne pohybujú.  Aj  my  potrebujeme  byť  ticho,  aby  sme  sa  mohli dotknúť duše.“
– Matka Tereza –

Edvard Munch: VÝKRIK (The_Scream or The Cry)
Edvard Munch: VÝKRIK (The_Scream or The Cry) http://www.ibiblio.org/wm/paint/auth/munch

Čas na ticho  

Každá duša máva munchovské pocity. Osamelý výkrik na moste, ktorý nepočuť, pretože ho pohltilo ticho. Ticho je priestor, v ktorom sa rodí myšlienka. Myšlienka je most medzi bipolárnymi svetmi. V esejach Etely Farkašovej Čas na ticho dominuje na jednej strane polarita pracovného, zážitkového či turistického malströmu zrýchľovania času a na druhej strane jej opak: túžba po pomalosti, tichu a vychutnávaní „prítomnosti bytia“.

Starý americký slogan čas sú peniaze sa v čase globalizácie presunul do vyššieho levelu, a to vo vzťahu k moci ako nástroja nadvlády nad všetkým: „Disponovať rýchlou technikou znamená nielen doslovne schopnosť byť vo vzdialenom priestore (fyzicky) ,skôr‘, ale aj schopnosť ovládnuť ho, a teda zaistiť si výhodnejšiu mocenskú pozíciu.“ Odštartovali sa preteky v rýchlosti, na ktorých má každý svoju bežeckú dráhu. Víťazmi nie sú najlepší, ale najrýchlejší. Prioritu má chrlenie všetkého, ale najmä toho, čo sa dá najrýchlejšie, v najväčšom množstve a najvýhodnejšie predať. Zrkadlí sa to aj v literatúre a ostatných druhoch umenia, ktoré prestávajú byť národnými v zmysle vysokej kultúry, pretože rozhoduje kvantita (od výpožičiek v knižniciach po počet predaných výtlačkov). Kvalita a hĺbka, etika a vertikalita sú prežitky spomaleného času. Všetko ekonomicky nerentabilné je brzdou. Kto spomalí, sám sa vylúči z arény. V osobnom rozhovore mi Etela Farkašová povedala, že dokonca aj Beethovenove symfónie sa hrajú kratšie ako kedysi, teda rýchlejšie, pretože aj dirigenti a orchestre majú dnes už iné chápanie rýchlosti a pomalosti ako v čase, keď diela vznikali.

Zrýchľovanie, ktoré sa stále stupňuje, je znakom nového chápania dimenzie času ako sociálnej hodnoty. Rýchlosťou vzniká novodobá sociálna i duchovná diskriminácia. Pomalý = menej hodnotný. Rýchly = produktívny, dynamický, flexibilný, a teda použiteľnejší. Bipolarita času ústi do filozofie zneistenia: „do novej provizórnosti ako spôsobu vyrovnávania sa s nepodplatiteľným a nepolapiteľným časom (…) ostáva fragmentarizované bytie bez vedomia spolunáležitosti s celkom: neukotvené a zneistené“. Podľa Farkašovej vzniká moderné Prokrustovo lôžko, v ktorom sme otesávaní a ohobľovávaní podľa šablóny zrýchlenia.

Plodom zrýchľovania ako cieľa je „vedomie provizórnosti“, „ja bez kontinuity“, „dezintegrovaný subjekt vytrhnutý z vlastnej histórie“. Východiskom z tohoto zneistenia je návrat k pomalosti, vyrovnávanie technickej racionality racionalitou etickou. V každom z nás je bytostne obsiahnutá túžba po zvnútorňovaní a sebanapĺňaní. Cesta k nim vedie cez mlčanie a ticho. Aj Gándhí praktizoval niekoľko desaťročí takzvané mlčiace pondelky, keď s nikým neprehovoril. Vo výnimočných prípadoch, ak to bolo naozaj nevyhnutné, použil ako komunikačný prostriedok ceruzku a papier. Je takmer nepredstaviteľné, aby sme praktizovali mlčanie ako nepísaný zákon omerty, zúrodňujúci naše vnútorné psycho-duchovné priestory, a predsa je nevyhnutný pre zachovanie vnútornej integrity i identity. Podľa autorky na počiatku nebolo slovo, ale ticho, čo dokladá analýzou básní Maše Haľamovej od Milana Rúfusa či huslistu lotyšského pôvodu Gideona Kremera. Rúfus píše: „… na počiatku nebolo slovo. Nemý živel sa zmietal sám v sebe miliardy ľudských rokov, kým vydal prvú neartikulovanú hlásku… Na počiatku je ticho tajomstva.

Meditačný priestor, kde sa ticho dá takmer hmatateľne uchopiť, je priestor umenia. Je „katarzným predpriestorom“, v ktorom sa môžeme učiť byť vo vlastnom bytí, nezabíjať sa zabíjaním času, a teda byť v čase vnútri svojho času.

Esejistickú knihu prozaičky, filozofky, esejistky a poetky Etely Farkašovej som prečítala na jeden dúšok. Pozostáva z esejí: Rýchlosť naša každodenná, Chvála pomalosti, Turizmus ako (konzumný) model prežívania, Čas na ticho a „Neprázdne prázdno“: o poézii ticha/mlčania. Netvrdím, že toto čítanie je ľahké, ale stojí za to. Texty, ktorých sa zmocňujeme ľahko ako akciového tovaru vo výpredaji, zvyčajne nemajú veľkú hodnotu. Čím hlbšími obsahmi sýtime svoju myseľ, tým viac prispievame k jej naplneniu. Ak aj na slovenskej literárnej scéne nedominuje esej ako kráľovná žánrov, kde sa autor vydáva napospas mysliteľským postupom a má odvahu odhaliť svoj vnútorný diskurz pred verejnosťou, tak eseje Etely Farkašovej patria k jej nespochybniteľným klenotom, v korune zo slov.

Recenziu eseje Etely Farkašovej napísala Dana Podracká

Ticho zvnútorňuje skúsenosti, zážitky a nové informácie.
Ticho zvyšuje citlivosť a empatiu.
Ticho uvoľňuje napätie, ktoré je v tele a v mozgu.
Ticho bojuje proti nespavosti.
Ticho vytvára nové mozgové bunky.
Ticho nie je prázdne. Ticho je plné odpovedí.

 

“Najkrajšia hudba je aj tak ticho.” – Marián Varga