Archívy kategórie: KONSONANCIE

Neverte intuícii – má vždy “pravdu”!

Neverte intuícii  – má vždy “pravdu”!

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

                               – slúžky rozumu?  …., alebo je to naopak?                                   tajomstvo “troch i” 

Niekde tam v psychickom priestore medzi intuíciou (šiestym zmyslom) a imagináciou (predstavivosťou) prebieha proces, ktorému zvykneme hovoriť inšpirácia, nápad, vnuknutie, alebo aj zjavenie či osvietenie.  Ako tento proces prebieha a kedy sa na mentálnom displeji nášho vedomia zjaví to známe “AHA!” ?

Nevieme.

Snaha porozumieť tomu čím človek je a čím by sa mohol stať  naliehavo volá po zlepšení jeho schopnosti rozpoznávať svoj vnútorný svet, po sebapoznaní. Celá história ľudstva , rovnako ako súčasné dianie vo svete každodenne potvrdzuje, že tomu bráni akási silná a odolná bariéra najrôznejších archaických iracionalít. Ich prekonávanie sa stáva  kritickým komponentom budúcnosti ľudstva. Nerozhodne o nej  rozvoj  techniky, technológií,  prírodných vied, …, ale práve úroveň SEBAPOZNANIA.  Predovšetkým schopnosť človeka identifikovať a  regulovať vlastné psychické procesy, stavy, rozpoznávať  svoje silné i slabé stránky podmieni  ich usmerňovanie na prospech jednotlivcov, vlastného živočíšneho druhu a ochranu prírody pred človekom samotným. Už v súčasnosti je viac ako zrejmé, že ľudstvo sa dostalo na hranicu udržateľnosti svojej existencie i života na planéte.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Intuícia Imaginácia Inšpirácia
 

Denno denne sa potvrdzuje, že  práve to SEBAPOZNANIE je mimoriadne  ťažká úloha a iste náročnejšia ako rozbitie atómu, či cesta na Mars.

Akoby sme však na ňu rezignovali a necháme sa odovzdane vliecť  evolučne slepými inštinktami na jednej strana a silami technológií, ktoré nemajú morálku, ani svedomie, ani dušu – na strane druhej.

Ich prekonanie, zmysluplné ovládanutie  je nemysliteľné bez rozpoznávania  vplyvu rôznych prežitých, paralyzujúcich  ilúzií, mýtov, bájosloví o jedinečnosti človeka, ideológií jeho predurčenosti, vyvolenosti, nadradenosti.  V tomto zmysle sa “očista”, ekológia duševného sveta človeka – od prežitých nánosov vekov stáva naliehavou prioritou.

Čím to je, že je to také ťažké?!

Psychika človeka, naše vedomie, naše myslenie sú síce najdokonalejšou formou nám známej existencie hmoty a umožňuje nám celkom úspešne poznávanie živej i neživej prírody, vrátane pozorovateľného vesmíru. Poznávanie psychiky pomocou psychiky je však z “metodologického” hľadiska aspoň také zložité, akou by bola úloha odkrojiť krajec chleba z bochníka chleba nie pomocou britkejšieho, dokonalejšieho nástroja, akým je nôž, ale opäť pomocou krajca chleba.

          Nástroj poznávania je rovnakej kvality ako predmet poznávania. Subjekt a objekt sebapoznávania sú “z rovnakého materiálu” a osobitne v prípade sebapoznávania sú identické. Toto jednoduché podobenstvo vystihuje sizyfovské, strastiplné úsilie človeka po sebapoznaní, hľadaní zmyslu svojej existencie a tiež zápas o jeho dušu, o jeho budúcnosť.

          Dôkazov o tomto obdivuhodnom zápase, často človeka s človekom, nájdeme dosť na každej stránke ľudských dejín. Od ich úsvitu až po dnešok.

Dvaja géniovia v jednom
Leonardo & Michelangelo – dvaja géniovia v jednom obraze

Vzájomné, tesné prepojenie medzi týmito psychickými procesmi si ani nedokážeme uvedomiť pretože prebieha celostne a mimovoľne. Aj ich  pomenovanie, či skúmanie  je len výsledkom snáh rôznych vedeckých disciplín štrukturalizovať ich, atomizovať, rozčleniť, nejako uchopiť a tak  postupne odkrývať ich tajomstvá. To poznávanie sa však deje veľmi pomaly, v mnohých zdanlivo jalových sporoch medzi mysliteľmi, vedcami,  z  ktorých však každý svojím zrnkom poznania prispieva k odhaľovaniu pravdy o svete i o nás samotných.

Dodnes stále nevieme ako prebieha naše myslenie,  kde sa rodí  myšlienka, ktoré centrá mozgu sú zodpovedné za úsudok, syntézu      poznatkov, či zovšeobecnenie videného, počutého či prežitého.                                  Známe pojmy: indukcia, inhibícia, iradiácia                                sú také vzdialené  poznaniu a pochopeniu podstaty psychiky , ako je vzdialený Mars od Zeme

Z experimentov na zvieratách a dnes už aj z poznatkov neurovied vieme ako prebieha obyčajný nervový vzruch, reflexívna reakcia, či pokyn k pohybu, kde sa v mozgu asi stretávajú vnemy a pocity, kde sa možno ukladajú pamäťové stopy.

Avšak to – Čo? –  tie pamäťové stopy opäť evokuje, tak aby sa objavili celkom mimovoľne ako súčasť našich poznatkov, skúseností, našej identity to nevieme. Nehovoriac o tom kde sídli MYSEĽ, kde sa vzalo VEDOMIE, ako vzniklo a ako existuje v zložitej sivej, rôsolovitej,  živej hmote, ktorú sme nazvali mozog.    To všetko zatiaľ nevieme.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Tak je tomu aj v prípade psychických procesov, ktoré sme pomenovali intuíciou, imagináciou, inšpiráciou. Len tušíme, hypoteticky predpokladáme, že sú k nim potrebné “akési” vnútorné podmienky a a vonkajšie podnety súvisiace s hľadaním odpovedí na otázky, ktoré  prináša život, pri riešení nejakého viac či menej závažného problému. Niekedy takýto problém podnieti našu snahu niečo pochopiť či zlepšiť, inokedy nie.

Vzájomné, tesné prepojenie medzi telom a dušou si uvedomujeme len málokedy, aj preto že prebieha zväčša na vegetatívnej a inštiktívnej  úrovni, ktorú vedomie nemá pod kontrolu. Existujú však overené postupy, ktoré nám dovoľujú tieto prepojenia objavovať a efektívne využívať. 

Známy výkrik Archimedesa “HEURÉKA” sa stal symbolom  takéhoto osvietenia.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Archimedes “Heuréka”

To zjavenie sa však nezjavilo len tak samé od seba. Bolo výsledkom  neutíchajúcej zvedavosti  a následného  uvoľnenia tela i mysle, ktoré Archimedes dosiahol kúpeľom vo vani.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

U vyčerpaného Mendeljeva sa zjavilo  v driemote na stole s rozloženými kartičkami prvkov jeho “periodickej sústavy”.

Mendelejev D.I. a jeho prvá verzia periodickej sústavy prvkov
Mendelejev D.I. a jeho prvá verzia periodickej sústavy prvkov

Podobne aj nemeckému chemikovi  Augustovi Kekulé sa dlho nedarilo nájsť logické, zmysluplné vysvetlenie – hlavnú väzbu medzi atómami v organických molekulách.  Aj v jeho prípade zapracovala imaginácia snových procesov v mozgu. Ten sa ako veľký počítač nevypína ani v spánku a hľadá odpovede bez nášho vedomého úsilia.  Kekulé sám hovorieval ako sa mu vo sne vznášali dlhé reťazce atómov v imaginárnom priestore pred vnútorným zrakom a pripomínali mu malé háďatá. V tej snovej imaginácii sa zrazu jedno z nich zahryzlo do svojho chvosta, roztočilo sa a zrazu bol objav benzénového jadra, základného vzorca celej organickej chémie na svete  (Nobelova cena za chémiu   1901).

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Kekule objav základného vzorca organickej chémie ako kruhu

Takýchto príbehov poznáme bezpočet. Nehovoriac o umeleckej tvorbe, ktorá by bez tých “3i” nebola vôbec možná.  

Ľudia empiricky zistili, že ak príliš “tlačíme na pílu”, žiadne vnuknutie neprichádza. To sa však zrazu objaví  vo chvíľach, kedy                                   to nepredpokladáme a najmenej očakávame,                               často práve v spánku. 

Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to,  čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď    tvrdilže “sebapoznanie je zo všetkého najťažšie”. Svojim žiakom          však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou,                                       ktorej podstata nám dnes už nie je známa.                                                      Vieme však, že jej mottom bolo  heslo:                                 “Uvoľnenú myseľ napadne spásonosná myšlienka rýchlosťou blesku!”

Sokratove sympózium

Ktovie koľko spoločného mala táto Sokratova procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť.

Aj preto psychológovia často hovoria svojim klientom, že najlepším spôsobom vyriešenia vážnejšieho životného či pracovného problému je odpútanie sa od neho. Zdá sa to byť paradoxné, ale funguje to pomerne spoľahlivo, hoci nie 100% spoľahlivo. To “odpútanie” je však dosť náročná úloha a málokto ju dokáže zvládnuť.

Telesné a duševné uvoľnenie ku ktorému dochádza obvykle a spontánne v spánku je osvedčená cesta k nájdeniu odpovedí na hľadané otázky.  Štatistiky porúch spánku a nespavosti potvrdzujú, že tento dar prírody už nestačí držať krok so stresujúcimi vplyvmi v živote miliónov ľudí po celej planéte a chemické preparáty na jeho vyvolanie viac škodia ako pomáhajú.  Aj preto po celom svete venuje veľká pozornosť postupom a metódam telesnej a duševnej relaxácie. Okrem prínosov v spánkovej medicíne sa  zistilo, že rôzne autoregulačné a imaginatívne postupy (ktoré majú v korene v starých kultúrach a náboženských rituáloch) umožňujú dosahovanie meditatívnych stavov ľudovo nazývaných aj osvietene spôsobujúce spomínaný odstup, či náhľad – poskytujúci odpovede na mnohé praktické, existenčné či spirituálne otázky.  

Najnovšie poznatku neurovied o činnosti mozgu ukazujú, že tieto stavy sa v jeho činnosti prejavujú zmenou jeho aktivity, meranou zmenou elektroencefalografickej frekvencie a dĺžkou  vĺn, vzruchov, ktoré v mozgu prebiehajú  (viac TU). Presvedčivo sa preukázalo, že zvlášť nízke frekvencie mozgovej činnosti  sú nielen indikátorom hlbokej relaxácie a regenerácie mozgu, ale aj sprievodným znakom mnohých inšpirácií a inovativnych nápadov. Tieto sú neraz tlmené práve stresujúcimi vplyvmi, potláčané myšlienkovým streotypmi a aj zlozvykmi.   

Práve  odhaľovaniu tajomstva “3i”,  osvojenia schopnosti odpútavaniu sa od rušivých, stresujúcich vplyvov, objavovania vlastných, často skrytých a málo využívaných schopností  je venovaná väčšia časť stránky www.psychobalzam.com  .

autogénny tréning titulka

Na prednáškach o psychohygiene, sebapoznávaní, kurzoch autogénneho tréningu som spomínal  jeden príbeh tradujúci sa do stredovekého Švajčiarska ( Léčení duchem – Stefan Zweig)  “Istý alchymista vyhlasoval, že dokáže vyrobiť zlato z olova. Dopočul sa o tom jeden mocipán, pozval ho sebe a priľúbil mu, že za vyrobené zlato ho bohato odmení; povýšením do stavu šľachtického, mladou nevestou, pozemkami, … Alchymista dostal nemálo financií na vybudovanie svojho “laboratória” a pustil sa do práce. Ako čaroval, tak čaroval, žiadne zlato z olova však vyrobiť nedokázal. Mocipána časom prešla trpezlivosť a hrozil mu, že  ho dá popraviť.  Alchymista sa však nezľakol a vymyslel plán, ako to zlato vyrobiť .

Jeho “experiment” spočíval v nasledovnom postupe: Zvolal šľachticov z kráľovstva a verejne, aj za prítomnosti onoho mocipána, ktorý zvýšil vierohodnosť alchymistu sľúbil, že do pokusu vložené peniaze im dvojnásobne vrátim ak dodržia ním stanovené podmienky. Po vykonaní všetkých rituálnych ceremónií a splnenia všemožných čarodejníckych, astrologických podmienok (spln mesiaca, polnoc, muší chvost, … ) vyhlásil, že poslednou a najjednoduchšou podmienkou je obísť studňu na hradnom námestí a nemyslieť pritom na zlato. Ak ju nesplnia všetky vložené dukáty prepadnú majiteľovi hradu. Všetci sa len zasmiali a veselo prikladali zlaťáky na stôl. Keď nastala tá chvíľa a obchádzali okolo studne uvedomili si, že naleteli. Žiaden z nich nedokázal myslieť na nič iné ako na vidinu zlatého bohatstva. Zaskočení sami sebou a zahanbení odchádzali z hradu “obraní” o vlastné peniaze a bez bohatstva po ktorom tak túžili. Mocipán, ktorý tušil v čom spočíva ten fígeľ, nielenže odpustil alchymistovi jeho dlh, ale ešte ho aj vymenoval za svojo hlavného radcu.” 

Koľkí spomedzi nás by sa nechali takto oklamať?  Koľkí podliehajú dennodenne podobným fígľom šikovných mediálnych, politických a marketingových “alchymistov”, ktorí dokážu vytĺkať kapitál usmerňovaním našej predstavivosti a sľubovaním vidín ľahšieho a krajšieho života. 

                                PREČO JE TOMU TAK?          

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Akú úlohu zohráva intuícia a imaginácia v poznávaní sveta, iných ľudí a seba samého a najmä v predvídaní možného vývoja? Je intuícia a imaginácia súčasťou každého poznávania? Môže  imaginácia viesť k pravde a  poznaniu? Ako sa uplatňuje intuícia a imaginácia pri tvorbe vedeckých experimentov, alebo pri koncipovaní vízií a utópií o lepšej spoločnosti?  Aký je vzťah medzi imagináciou a inšpiráciou?

Aké relevantné sú výsledky psychologických výskumov týkajúcich sa intuície, imaginácie a racionality? Ako môžu (veda) prispieť k zmysluplnej inovácii nielen zastaralých technológií, ale aj prežitých stereotypov v postojoch a v myslení? Tie vedú často k agresii a potieraniu tých “iných” právd. a sebapoškodzovaniu.
Je intuícia človeka “dieťaťom biologických inštiktov našich  predchodcov? Je intuícia prazákladom myslenia?  Je vôbec možné považovať imagináciu za spôsob myslenia?   Sú  “racio, myslenie, logika” NADRADENÉ  intuícii, víziám, subjektívnym postojom, názorom?                                              Čo ak je to všetko celkom inak?                                          Ako zabezpečiť súlad medzi nimi?

Sú to zásadné otázky týkajúce sa nielen využitia a usmernenia potenciálu psychiky a vedomia človeka. ale aj prekonávania bariér,                                                   ktoré mu bránia v rozlete.                                                                                         Povedané mierne romanticky,                                                   – v rozlete do všetkých končín UNIVERZA.

Odpoveďami na tieto otázky sa od dávnych vekov  zaoberali  tak, či onak nielen veštci v Delfách, proroci, zakladatelia náboženstiev, ale aj  filozofi, lekári, psychológovia… . Ich názory boli pochopiteľne často poznamenané vlastnou kultúrou, náboženstvom, vtedajšou úrovňou  poznania a neraz aj výnimočnými originálnymi prístupmi samotných mysliteľov.

Staré pohľady a zrnká nových poznatkov
Úvahy o imaginácii, intuícii a ich vplyve na konanie a rozhodovanie patria medzi najvzrušujúcejšie snahy ľudstva nejako uchopiť svoju podstatu, poodhaliť závoj budúcnosti a poznávaním svojich koreňov pochopiť jedinečnosť výnimočného javu, ktorý nazývame VEDOMIE. Nielen pochopiť vznik a formovanie hodnôt, pravdy, spravodlivosti, … , v tom lepšom prípade aj kultúr iných ľudských spoločenstiev, ale aj  vesmír a našu budúcnosť v ňom.

Už v staroveku bola intuícii, imaginácii a inšpirácii  venovaná pozornosť predovšetkým z hľadiska filozofického, náboženského, spirituálneho a umeleckého.   Venovali sa im stoickí i kresťanskí filozofi Sokratom počnúc až  po Augustína. Od stredovekého talianskeho mysliteľa Giambattistu Vica,  cez dualistu Descarta,  Bergsonov iracionálny intuitivizmus, až po skeptika I. Kanta, ktorý problém intuície vyriešil tak, že ho vytesnil zo svojho zorného poľa. 

Až v  19. a 20. storočí sa začali objavovať aj štúdie zaoberajúce sa týmito procesmi ako intrapsychickým javmi , ktoré boli vo svoje podstate nanajvýš osobné a intímne.  Zväčša spočívali zotrvávali  na  úrovni klinicko-psychologických úvah a štúdií zaoberajúcich sa hraničnými stavmi, javmi, duševnými poruchami a chorobami.  V tomto smere obohatili  európske poznanie najmä Sigmund Freud, Carl Gustav Jung , tiež Johannes Heindrich Schultz  a ich žiaci, ktorí nám zanechali mnohé cenné odkazy.

 

 

 

 

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
V strede je Bytostné Ja, každá ďalšia vrstva predstavuje psychologickú funkciu. Intuícia je najbližšie stredu, za ňou nasleduje cítenie, vnímanie a vonkajší kruh reprezentuje myslenie. Hore sa nachádza archetyp múdreho starca a po bokoch anima v jej pozitívnom a negatívnom aspekte (Jung, Shamdasani 2009) Zdroj: Zborník Intuícia a imaginácia SFZ pri SAV 2019)
Čo je nového?

V posledom období sa vo svete množia experimenty, výskumy a štúdie, ktoré  sa snažia uchopiť vzťah medzi intuíciou, imagináciou a racionalitou, najmä z hľadiska ich praktického využitia. Nielen pri znásobovaní tvorivého potenciálu jednotlivcov a celých tímov, ale aj pri predvídania možných objavov, či vývoja udalostí v globálnom ekonomickom či geopolitickom rámci .

Z u nás dostupných zdrojov vyberáme napr. knihu Daniela Kahlemana “MYSLENIE RÝCHLE A POMALÉ”, psychológa a nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2002, ktorá rieši dilemu intuitívneho a racionálneho v našom rozhodovaní. Daniel Kalhleman

Tiež  knihu SUPERPROGNÓZY  Philipa E. Tetlocka, uznávaného sociológa a progiostika, ktorá je kritikmi  hodnotená ak najdôležitejšia v oblasti predpovedania vývoja zložitých vzťahov, javov a následných udalostí v neurčitých  podmienkach.

Philip E.Tetlock

Kniha obsahuje mnoho strhujúcich príbehov, analýz a štatistík zdôvodňujúcich prečo zlyháva väčšina predpovedí takmer vo všetkých oblastiach vývoja ľudskej civilizácie. Okrem argumentov a dôkazov našej neschopnosti postihnúť multidimenzionálnu komplexnosť reality (v ktorej sú biologické a inteligentné systémy len jej malou zložkou) TETLOCK presvedčivo dokázal, že prognózy nejrenomovanejších agentúr a odborníkov sú len o málo presnejšie ako náhodné odhady! Povedané slovami jedného z recenzentov knihy „ich predpovede sú len o málo lepšie ako presnosť šimpanza hádzajúceho šípky na terč.“

Medzi pozoruhodné zistenia dlhoročného výskumu realizovaného aj s pomocou CIA patrí zistenie, že skutočne existujú jednotlivci, ktorí  INTUITÍVNE predpovedajú budúcnosť omnoho lepšie ako celé tímy expertov.
Títo ľudia si nie sú vedomí svojej superschopnosti a ak niečo tušia tak majú sklon skrývať ju pred inými ľuďmi. Často nemali ani vyššie a špecializované vzdelanie. Testovaním sa preukázalo, že ich sebavedomie negatívne koreluje s nabubralým sebavedomím mnohých múdro sa tváriacich a dobre platených prognostikov predávajúcich „mačku vo vreci“.
Po jej dočítaní som si spomenul na Maeterlinckovu esej „Múdrosť a osud“, za ktorú dostal ešte v roku 1911 Nobelovu cenu. Okrem iného v nej píše: „Ti vzdelaní márne klopú na bránu poznania a tí, ktorými pohŕdajú pre ich nevzdelanosť a pre vieru vo všemohúceho im pokorne odpovedajú. Ak o to stoja.”
SLOVENSKÝ VKLAD

Z našich pôvodných, slovenských počinov ma v tejto v týchto dňoch  potešilo očakávané vydanie zborníka vystúpení na  konferencii “Intuícia a imaginácia vo filozofii a vo vede” . 

                                                     Podieľali sa na ňom;                                                        Miroslav Marcelli, František Mihina, Emil Višnovský, Jakub Chavalka, Ondrej Marchevský, Peter Kyslan, Juraj Šuch, Krzysztof Śleziński, Monika Miczka-Pajestka, Ivana Ryška Vajdová, Tatiana Badurová, Zuzana Býmová, Lukáš Švihura, Andrea Javorská.

Editori však nezaradili do zborníka vystúpenie Jakuba Šveca  z Filozofickej fakulty Mateja Bela, :„John Rawls - cez imagináciu k poznaniu spravodlivosti ako férovosti", ktoré zrejme reflektuje niektoré pálčívé problémy súčasnosti. Dúfajme, že prekážkou boli nejaké formálne či technické komplikácie a nie samotný obsah.  

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Slovenské filozofické združenie pri SAV
Filozofický ústav SAV
Katedra filozofie a dejín filozofie FF UK v Bratislave
Inštitút filozofie FF PU v Prešove

Zborník z konferencie INTUÍCIA A IMAGINÁCIA vo vede a filozofii – dostupný on line TU

 

Vydanie tohto zborníka je záslužný  počin.   Mohol a mal by sa stať inšpiráciou i pre odborníkov z ďalších spoločenskovedných disciplín (psychológie, pedagogiky, sociálnych vied, politológie, práva, ekonómie). Práve oni  sa môžu pokúsiť transformovať, preniesť v ňom uvádzané poznatky a skúsenosti, do  spoločenskej praxe na Slovensku. To ako sa zhostia tejto  náročnej úlohy  a či dokážu preklenúť často akademizujúce a  historizujúce  prístupy  – podmieni  ich prínos v prospech celej spoločnosti a jej udržateľného rozvoja. 

 

Globálny a všadeprítomný technologický rozvoj vyvíja tlak na pevnejšie uchopenie  psychických javov a procesov, ktoré majú významný vplyv na budúcnosť ľudstva.  Stále naliehavejšie pociťovaná a rastúca vzdialenosť medzi prírodnými vedami a spoločenskovednými disciplínami už v súčasnosti ústi do javov, ktoré ohrozujú nielen osobnú integritu jednotlivcov a celých ľudských  spoločenstiev, ale  aj existenciu života na “modrej planéte”.

Naše glorifikované “racio” zatiaľ málo zvláda dilemu rastu ľudskej populácie, neustáleho zbrojenia, hyper-produkcie tovarov, služieb a zanedbávania ochrany trvalo udržateľného rozvoja všetkých spoločenstiev a foriem života.

 

       To je fatálny problém, ktorý môže našu víziu civilizácie ako kolísky života vo vesmíre ľahko  a rýchlo premeniť  “iba” na ďalšiu geologickú vrstvu planéty.  … 

V tomto zmysle bude potreba pochopenia a nového definovania  vzťahov medzi intuíciou, mysľou a vedomím, ako aj  potreba ich humanistického kultivovania len narastať.

Prichádza čas nových paradigiem!

vedomie – odkiaľ sa vzalo?!

Blog:  Intuícia Imaginácia Inšpirácia

napísal a edične  zostavil PhDr. Milan Kožiak

Na inšpiráciu: Nasledujte svoju intuíciu

o liečivých vibráciach

o liečivých vibráciach

Schumannova frekvencia je tlkot srdca našej planéty (7,83 Hz/s). Byť naladení na túto frekvenciu je pre nás životne dôležité: čím viac sme s ňou zladení, tým zdravšie a lepšie sa cítime. „Všetko na svete je vibrácia“ hovoril Albert Einstein.

Hoci existencia Schumannovej rezonancie je vedecky potvrdeným faktom, len málo ľudí si uvedomuje  jej dôležitosť ako akejsi ladičky života. Ide o dôležitú trvalú elektromagnetickú vlnu, ktorá ovplyvňuje biologické oscilátory v mozgu cicavcov,  ale nielen to!

V posledných rokoch sa objavujú opakovane potvrdzované zistenia poukazujúce na to, že tlkot srdca  Zeme sa zrýchľuje a dosiahol frekvenciu 16,5 Hz. Čo nám tým Matka života signalizuje?

Číslo 16,5 a jeho násobky 33; 66; 132; 264… tieto čísla sú v harmónii s tónom solfeggio (video) s frekvenciou 528 Hz, ktorú používajú genetici na opravu poškodenej DNA, genetického plánu, na ktorom je založený život.

Znamená by to, že naša DNA sa práve teraz začína sama opravovať? Čo ak je postupná  zmena vibrácií Matky života na harmonickú frekvenciu 528 Hz začiatkom jej reaktivácie a očisty, tak aby život na nej bol v viac harmónii s jej srdcom? 

Hoci nám túto zmenu médiá zamlčiavajú nemali by sme ju ignorovať.

V kontexte prebiehajúcich zmien klímy a tiež pandémie koronavírusu nám taliansky básnik Andrea Melis Parolaio ponúka túto úvahu:

 

Každý sa môže pokúsiť vnímať jej pulz. 

Naipr sa pokúste objaviť svoje srdce

O vplyve hudby na správanie a prežívanie človeka vieme toho iste všetci dosť. Podobný, možno povedať ešte výraznejší a neurofyziologicky čistejší účinok majú aj nehudobné zvuky rôznej frekvencie, intenzity a fázového posunu. Zvlášť účinné, pre potreby neurofyziologickej optimalizácie činnosti mozgu sú napr. duálne binaurálne zvuky s miernym frekvenčným alebo fázovým posunom. Mozog je jemná rôsolovitá (štruktúra) suspenzia, ktorá okrem spracovávania pocitov , vnemov, myslenia a mnohých iných funkcií aj inak reaguje na vonkajšie podnety.
Asi je vhodné zmieniť sa o jednoduchom fígle, ktorý prístroje AVS a ADS využívajú. Ak napr. prehrávame prostredníctvom slúchadiel v jednom uchu 124 Hz/s a v druhom uchu 114 Hz/s – s opačnou fázou, v mozgu sa to vyskladá tak, že tých 100 Hz sa vzájomne neutralizuje, anihiluje a na mozog pôsobí len 10 hz. Čo je frekvencia bioprúdov činnosti mozgu známa ako alfa hladina +/-. Inak pomerne ťažko dosiahnuteľná, hoci rôznymi autosugestívnymi a meditačnými postupmi, ľudstvom odjakživa využívanými.

Viac o liečivých vibráciach TU

o hladinách vedomia  TU

a TU

Niečo na hranici metafyziky a reality. “ZABUDNUTÉ FREKVENCIE”

 

Úsmevné antidepresívum

Úsmevné antidepresívum

 

Ona: “Pozri, aký je svet zaujímavý”.
On: “… , že zaujímavý, je to celé naprd.”

 

Najhlavnejšie nestretnúť mačku!

Najhlavnejšie nestretnúť mačku!

 

JOGA domáca

Čo si zač?

 

Varím, varíš, varíme.

 

Prvý kotrmelec.

Dostanem aj ja čosi?

 

V novom roku 2020 len takéto prekvapenia

Hod dievčaťom

Také nevymyslíš!

také nevymyslíš 🙂

Strašidlo. Neveríš? Uveríš! 🙂

 

To by mal vidieť Peter Sagan.

Po opici .

Veľká lopta, malý noštek a láska.

Hrdinská robinsonáda

Budúci muž hrdina

 

Otcovská starostlivosť

otcovská starostlivosť

Otcovská výchova

Mačacia TV

Pokus o rozcvičku.

Do prava je doľava a naopak. 

Náhradná starostlivosť.

Od zajtra som vegetarián.

źeby mačka?

úsmevné antidepresívum

LÁSKA JE LÁSKA

 

Zaľúbená Baba Jaga spieva

Videá ASMR sa zrodili na Slovensku už v roku 1989 :)

Videá ASMR sa zrodili na Slovensku už v roku 1989. 🙂

Recesívne využitie psycho-techniky ASMR v reklame.

Jej tvorcom môžeme len blahoželať.

Spojenie súčasného fenoménu internetu – videí ASMR (v ktorých sa hlavne šepká), s reklamou a ešte k tomu aj s politicky nanajvýš aktuálnou témou – je geniálne.

🙂

viac o videách ASMR TU a využití v reklame TU

“Úspech” videí ASMR – náčrt rizík novej psycho-techniky.

Ľudský mozog

“Úspech” videí ASMR – náčrt rizík novej psycho-techniky.

Stámilióny odkazov z vyhľadávačov, tisíce videí ponúkaných kanálom YouTube, s mnoho miliónovými návštevami jasne signalizujú vznik nového fenoménu. Ten prekvapil a zaskočil  mnohých odborníkov z psychológie, psychiatrie a sociológie. 

ilustrácia textu

Podľa údajov Google medzi najúspešnejšie patrí nasledovné video.

Google uvádza, že videá s ASMR patria medzi najčastejšie vyhľadávané, pričom výrazne predbiehajú aj iné “komodity a produkty” ponúkané na internete.

Trendy Google

V súčasnosti existuje  na YouTube asi 6 miliónov videí ASMR a záujem o ne sa rozrastá do všetkých kútov sveta, pričom počet ich vyhľadávaní narastá medziročne o viac ako 200%.

Viac TU

Hoci sú  videá ASMR zväčša sociálne neutrálne, zdanlivo nevinné a bezpečné, ich masívne vyhľadávanie  signalizuje viacero otázok. Najmä so zreteľom na  infantilný regres vnímania, až na úroveň  vegetatívneho, primárne  izolovaného a nesocializovaného prežívania. Vynárajú sa otázky či fenomén ASMR neprehlbuje už aj tak dosť výrazný  civilizačný syndróm vzájomného odcudzovania ľudí,  odcudzenia medzigeneračného a v širšom rámci aj medzi spoločenskými kultúrami.

Neuro-  a psycho-fyziologické aspekty.

Aj vzhľadom na závažnosť uvedeného sa pokúsim v úvode tohto blogu  pripomenúť a aspoň heslovite objasniť podstatné neuro- a psycho-fyziologické aspekty činnosti ľudského mozgu, ktoré máme všetci ľudia spoločné.

Mozog človeka, centrálny nervový systém, je obrovský mnohomiliardový zhluk nervových buniek, ktoré riadia nielen telesné funkcie, ale aj jeho adaptáciu na prostredie v ktorom sa nachádza. Táto adaptácia prebieha na úrovniach dvoch signálnych sústav:

  • prvú signálnu sústavu má človek “spoločnú” s ostatnými živočíchmi a zvieratami. Táto sústava evolučne primárne umožňuje prostredníctvom zmyslov spracovávať a reagovať na relevantné informácie z prostredia „tu a teraz“. Deje sa to predovšetkým v hlbších, podkôrových štruktúrach mozgu, reflexívne na základe miliónmi rokov kódovaných stereotypov, ktoré sa osvedčili v animálnom  štádiu zápasu o prežitie.
    Amygdala – centrum slasti
    Zjednodušene môžeme tieto reflexy považovať aj za orientačno-pátracie inštinkty. 
  • Tie fungujú mimovoľne, čiže reflexívne.  V istom vývojom štádiu začal tento systém ukladať informácie a spojovať ich s už zakódovanými správami. Postupne vznikala mozgová kôra, ktorá mala funkciu „kľúča“ odomykajúceho pamäťové stopy, uskladnené v rôznych častiach mozgu a v mozgovom kmeni. Tento proces nadobudol časom podobu „myšlienkového prúdu“ a u človeka prispel k vzniku mozgovej kôry.
  • druhá signálna sústava, ktorú ma rozvinutú len človek mu umožnila rozvinúť naučené reakcie na reč (slová) – teda na „signály signálov, druhé signály“.  Zatiaľ čo  prvá signálna sústava reaguje na podnety „tu a teraz“ druhá signálna operuje slovami a umožňuje reakcie nielen na podnety „tu a teraz“, ale aj na podnety z „inde“ alebo „inokedy“.

Tak sa začalo formovať a vznikať VEDOMIE, ktoré sa stalo jedinečným  javom a najvyššou formou existencie života na našej planéte .

Vyvinuli sa unikátne procesy vzájomného prepojenia oboch signálnych sústav „ excitácie a inhibície“. Následne myšlienkové procesy „indukcie a dedukcie“, „analýzy a syntézy“ , schopnosť abstrakcie, tvorby symbolov a pojmov, tvorivého myslenia a reč.

V živom mozgu sa obe signálne sústavy  vždy vzájomne dynamicky  ovplyvňujú procesmi nazývanými “podráždenie” ( iritácia) a “útlm”  ( inhibícia). Tieto procesy sa vzájomne vyvažujú procesmi iradiácie a indukcie. Iradiácia šíri podnet z jedného centra do ďalších centier (napr. vnímaný neznámy zvuk vedie k aktivácii motorického centra a mobilizácii pohybové ústrojenstva). Indukcia  po  prehodnotení zvuku vedie k jeho spusteniu alebo alebo zastaveniu – inhibícii.

Prečo a kedy dochádza k narušeniu týchto procesov?

Táto adaptácia mozgu na rôzne vnútorné a vonkajšie podnety má svoje limity, podobné aké má  procesor v počítači. Ak množstvo a intenzita podnetov prekročí jeho kapacitu mozog reaguje stresovou reakciou (ustrnurtím či únikom).  Čo môže vyústiť v spomalenie až blokovanie uvedených procesov. Tento presah kapacity nervových dráh v  mozgu (v informatike konektivita) zasahuje aj procesy šedej kôry mozgovej. Následne  ústí do následnej iracionality jeho prejavov a a správania.  Ak vplyv tzv. stresorov pretrváva dlhší čas spôsobuje tzv. funkčné poruchy činnosti psychiky (napr. neurózy) a vznik rôznych psychosomatických ochorení a závislostí.  Tie sú všeobecne považované za neefektívne spôsoby adaptácie .

Môžeme medzi ne zaradiť napr. agresivitu, či rezignáciu na jednej starne, ale aj regresiu či infantilizáciu prežívania na strane druhej. Práve takúto regresiu, či infantilizáciu správania možno v dnešnej dobe často pozorovať v komunikácii aj našich mladých ľudí.  Táto sa stále častejšie uchyľuje k skratkovitej, tzv. sms-kovej komunikácii v ktorej  dominujú také výrazy a zvuky akými sú „jj“, „ee“, „ok“, „wau“, „jaj“, „joj“, „hehe“, „haha“, „super“, „hm“, „aha“, „jo“, „v podode“, „cc“, „hihi“,  atď.” To, že majú tieto prejavy viac spoločné s úrovňou I. signálnej sústavy ako so skutočnou ľudskou rečou je zrejmé. Podobné  prejavy skratkovitej komunikácie možno vystopovať v prejavoch ľudí aj v iných krajinách, v rôznych spoločenstvách a kultúrach.

Infantilizácia

Z naznačenej dvoj-úrovňovej adaptácie mozgu človeka  je zrejmé, že vegetatívne prejavy (akými sú dýchanie, mľaskanie, oblizovanie, cmúľanie, slintanie, či iné bežné zvuky – kvapkanie vody, šušťanie,ťukanie, atď., nemajú skoro žiaden vecný, či racionálny komunikačný obsah. 
Videá ASMR nadbiehajú takejto odsocializovanej komunikácii.  Posilňujú ju a podporujú inklináciu ľudí dosahovať stavy telesnej  duševnej pohody či až blaženosti.  Pasívnym sledovaním videí, ktoré sú pohodlné a ľahko dostupné. 

ilustrácia textu

 

Je vážnou otázkou či tento regres prežívania je len dočasným “liečivým únikom” od komplikovanej reality. Môže byť však tiež  a vážnejším symptómom ich rezignácie na aktívne sebautváranie svojich životov a utváranie spoločnosti v ktorej žijú.

Je zrejmé, že na celosvetovom rozšírení fenoménu sa rozhodujúcou mierou podieľa dobre vynášajúci “biznis” internetových spoločností spolu s ich tvorcami. Títo usilovne tvoria svoje infantilné dielka, ktoré nás namiesto “otvárania okien vesmiru dokorán –  učia -znovu liezť po stromoch”.

opice na strome

Autor ďakuje účastníkom diskusie k predošlému článku “ASMR – mozgová rozkoš, slasť bez erotiky.”, ktorí svojimi názormi a skúsenosťami ovplyvnili a usmernili  obsah tohoto blogu.  

PhDr. Milan Kožiak

 

ASMR – mozgová rozkoš, slasť bez erotiky

ASMR – mozgová rozkoš, slasť bez erotiky

ASMR je skratkou pre Autonomous Sensory Meridian Response, teda “autonómne vyvrcholenie zmyslovej reakcie”.

mozgové vzrušenie

Ide o psycho-techniku,  ktorá je šitá na možnosti internetových videí a dokonale ich využíva. Optimálne účinkuje pri použití slúchadiel, ktoré najlepšie sprostredkujú zvuky, hlas, vibrácie a privádzajú nás z nejakého prazvláštneho, archetypálneho dôvodu do zmyslového vzrušenia. Vraj v tom najpozitívnejšom zmysle.

Čo už len ľudia nevymyslia. Je to vôbec ešte normálne? 🙂

Toto video ASMR má viac ako 25 miliónov zhliadnutí a vonkoncom nepatrí medzi najsledovanejšie.

Pomenovanie tejto techniky  vytvorila ešte v roku 2010  Jennifer Allen, považovaná za jej prvú tvorkyňu a zakladateľku internetovej komunity, ktorej počet neustále rastie.

Jennifer Allen a jej priaznivci  tvrdia, že ľudský šepot, oblizovanie všelijakých vecí (napr. mikrofónu), šepkanie, cmúľanie, mľaskanie a iné celkom bežné zvuky (zvuk kvapiek dažďa, zvuk kefy pri česaní  vlasov, zvuk nechtov dotýkajúcich sa rôznych predmetov (tapping) či najobľúbenejší zvuk pre poslucháčov – štetec prechádzajúci po mikrofóne (mic/camera) brushing)  sú tými najvhodnejšími . Tieto a mnohé iné stereo zvuky majú vo vzájomnej synergii so zrakovými vnemami videa vraj relaxačné účinky.

Mozok a následne aj telo reagujú na sprostredkované podnety, ktoré nemajú skoro žiaden vecný, či racionálny komunikačný obsah, stavom príjemného vzrušenia spojeného zároveň s uvoľnením psychického napätia. Mnohí ľudia popisujú  ASMR ako chvenie, ktoré sa začína na temene hlavy a príjemne prechádza celou hlavou do krku. Typickým sprievodným znakom sú aj zimomriavky a mravenčenie.

Popisujú ho tiež ako jemný, príjemný elektrický prúd prechádzajúci hlavou, tvárou, blízkym priestorom. Celkový pocit –  zážitok „sladkej necitlivosti“ je zrejme podobný stavu nirvány z jógy, či autogénnemu stavu totálneho odpútania sa od rušivých vplyvov vlastnej psychiky ( obavy, úzkoti, bolesti, atď) či od vplyvov okolitého prostredia.

mozgová rozkoš

Ide vraj až o akúsi mozgovú rozkoš, či zmyslový orgazmus, ktorý ale nemá sexuálny kontext. Viaceré zdroje údajne preukázali, že sexuálna aktivácia a vzrušenie ASMR sa vzájomne vylučujú.

Nečudujme sa preto, že popularita ASMR stále rastie. Na internete existuje veľa videí (niekedy až kontroverzných), hastagov, blogových príspevkov, článkov, podcastov, komunít a dokonca aj vedeckých štúdií zoberajúcich sa týmto fenoménom. Viac TU.

V štúdii zameranej na fyziologické účinky ASMR vedci z University of Sheffield uvádzajú, že ľudia, ktorí sledovali videá ASMR mali výrazne zníženú srdcovú frekvenciu v porovnaní s ľuďmi, ktorí videá  ASMR nesledovali. Poriadne prekvapení vedci z Psychologického ústavu tejto univerzity zistili, že pri jeho  uplatnení skutočne u niektorých ľudí klesá hladina stresu, smútku a úzkosti.

Ako pozoruhodné zistenie je, že priemerné zníženie srdcovej frekvencie, ktoré zažili naši účastníci ASMR, bolo porovnateľné s inými výskumnými poznatkami o fyziologických účinkoch iných metód a techník znižovania stresu, ako sú hudba a všímavosť. Tiež naznačili  že ASMR metóda môže byť užitočná aj  pri zvládaní ťažších depresií. Viac TU

ASMR však nepomáha každému. Ľudia, ktorí ASMR ešte nezažili majú niekedy problém pochopiť „o čo ide“ , sú predpojatí a odmietajú ho. Často z kultúrnych s estetických dôvodov.

Z týchto načrtnutých dôvodov si technika ASMR sprostredkovaná internetovými videami v najrôznejších podobách (mouth sounds, no talging, unintecional, movie scenes, accidental, … ) iste zaslúži väčšiu pozornosť vedcov a podrobnejšie preskúmanie jej prínosov a rizík.

Pokus o interpretáciu psychofyziológie a dôsledkov sledovania videí ASMR nájdete TU.

Náčrt pôsobenia a  účinku podobných intervencií  TU.

Aj na Slovensku vzniklo už zopár videí AMSR. Najaktívnejšou je dievčina s nickom Petrana Gala, ktorá okrem šepkania napríklad oblizuje či bozkáva mikrofón alebo konzumuje banán. Petrana má už 64-tisíc odberateľov a desaťtisíce zhliadnutí za jedno video.

Ak chcete zistiť či patríte k vyvoleným, ktorým môže táto zvláštna metóda pomôcť vyskúšajte ju a dajte nám vedieť .  Či a ako zaúčinkovala.

Ďalej sme vybrali a zdieľame niekoľko menej kontrorverzných videí. Tie by vraj mali prispieť napríklad aj k navodeniu krásneho a šťastného spánku.

viac informácií napr. TU

alebo TU

 

ČAS NA TICHO

ČAS NA TICHO

TICHO NIE JE PRÁZDNE

TICHO JE PLNÉ ODPOVEDÍ

čas na ticho
Chytanie ticha – Erik Ondrejička, slovenský básnik

 

Ticho zvnútorňuje skúsenosti, zážitky a nové informácie.

Ticho zvyšuje citlivosť a empatiu.

Ticho uvoľňuje napätie, ktoré je v tele a v mozgu.

Ticho bojuje proti nespavosti.

Ticho vytvára nové mozgové bunky.

Ticho nie je prázdne. Ticho je plné odpovedí.

klavír, … akoby sa vznášal niekde medzi zemou a tými oblakmi (od 14:50).

“Ticho sa nenachádza na končiaroch hôr a hluk sa nezdržiava na mestských trhoviskách. Oboje je v srdci človeka.” – Lao-c’ –

“Slová si môžu protirečiť, mlčanie nikdy!”
– Robert Hamerling –

“Správne slovo môže byť veľmi účinné, no nijaké slovo nie je také účinné ako mlčanie v pravej chvíli.” – Mark Twain –

“Rádio je skvelý vynález, stačí pohyb ruky – a je ticho.” – Julian Tuwim –

“Dva roky treba, aby sme sa naučili hovoriť, a päťdesiat rokov, aby sme sa naučili mlčať.”
– Ernest Hemingwain –y –

“Pre múdreho má mlčanie hodnotu odpovede.”
– Euripides –

„Boh je priateľom mlčania. Všimnite si, že príroda, stromy, rastliny a kvety rastú v tichu. Všimnite si, ako sa nebo, slnko a mesiac nečujne pohybujú.  Aj  my  potrebujeme  byť  ticho,  aby  sme  sa  mohli dotknúť duše.“
– Matka Tereza –

Iný pohľad je vždy užitočný.

       Bľabot, džavot, kvíkot, štebot, cvrkot, krik

– všetko jedno a to isté.     

V božom pláne je to len slepá premena bio-energie na zvukové vlny rezonujúce v priestore.

Mlčanie je pokora a viera v prozreteľnosť.

Len ticho ju sprítomňuje.

Edvard Munch: VÝKRIK (The_Scream or The Cry)
Edvard Munch: VÝKRIK (The_Scream or The Cry) http://www.ibiblio.org/wm/paint/auth/munch

Čas na ticho  

Každá duša máva munchovské pocity. Osamelý výkrik na moste, ktorý nepočuť, pretože ho pohltilo ticho. Ticho je priestor, v ktorom sa rodí myšlienka. Myšlienka je most medzi bipolárnymi svetmi. V esejach Etely Farkašovej Čas na ticho dominuje na jednej strane polarita pracovného, zážitkového či turistického malströmu zrýchľovania času a na druhej strane jej opak: túžba po pomalosti, tichu a vychutnávaní „prítomnosti bytia“.

Starý americký slogan čas sú peniaze sa v čase globalizácie presunul do vyššieho levelu, a to vo vzťahu k moci ako nástroja nadvlády nad všetkým: „Disponovať rýchlou technikou znamená nielen doslovne schopnosť byť vo vzdialenom priestore (fyzicky) ,skôr‘, ale aj schopnosť ovládnuť ho, a teda zaistiť si výhodnejšiu mocenskú pozíciu.

Odštartovali sa preteky v rýchlosti, na ktorých má každý svoju bežeckú dráhu. Víťazmi nie sú najlepší, ale najrýchlejší. Prioritu má chrlenie všetkého, ale najmä toho, čo sa dá najrýchlejšie, v najväčšom množstve a najvýhodnejšie predať.

Zrkadlí sa to aj v literatúre a ostatných druhoch umenia, ktoré prestávajú byť národnými v zmysle vysokej kultúry, pretože rozhoduje kvantita (od výpožičiek v knižniciach po počet predaných výtlačkov). Kvalita a hĺbka, etika a vertikalita sú prežitky spomaleného času. Všetko ekonomicky nerentabilné je brzdou. Kto spomalí, sám sa vylúči z arény. V osobnom rozhovore mi Etela Farkašová povedala, že dokonca aj Beethovenove symfónie sa hrajú kratšie ako kedysi, teda rýchlejšie, pretože aj dirigenti a orchestre majú dnes už iné chápanie rýchlosti a pomalosti ako v čase, keď diela vznikali.

Zrýchľovanie, ktoré sa stále stupňuje, je znakom nového chápania dimenzie času ako sociálnej hodnoty. Rýchlosťou vzniká novodobá sociálna i duchovná diskriminácia. Pomalý = menej hodnotný. Rýchly = produktívny, dynamický, flexibilný, a teda použiteľnejší. Bipolarita času ústi do filozofie zneistenia: „do novej provizórnosti ako spôsobu vyrovnávania sa s nepodplatiteľným a nepolapiteľným časom (…) ostáva fragmentarizované bytie bez vedomia spolunáležitosti s celkom: neukotvené a zneistené“. Podľa Farkašovej vzniká moderné Prokrustovo lôžko, v ktorom sme otesávaní a ohobľovávaní podľa šablóny zrýchlenia.

Plodom zrýchľovania ako cieľa je „vedomie provizórnosti“, „ja bez kontinuity“, „dezintegrovaný subjekt vytrhnutý z vlastnej histórie“. Východiskom z tohoto zneistenia je návrat k pomalosti, vyrovnávanie technickej racionality racionalitou etickou. V každom z nás je bytostne obsiahnutá túžba po zvnútorňovaní a sebanapĺňaní. Cesta k nim vedie cez mlčanie a ticho. Aj Gándhí praktizoval niekoľko desaťročí takzvané mlčiace pondelky, keď s nikým neprehovoril. Vo výnimočných prípadoch, ak to bolo naozaj nevyhnutné, použil ako komunikačný prostriedok ceruzku a papier. Je takmer nepredstaviteľné, aby sme praktizovali mlčanie ako nepísaný zákon omerty, zúrodňujúci naše vnútorné psycho-duchovné priestory, a predsa je nevyhnutný pre zachovanie vnútornej integrity i identity.

Podľa autorky na počiatku nebolo slovo, ale ticho, čo dokladá analýzou básní Maše Haľamovej od Milana Rúfusa či huslistu lotyšského pôvodu Gideona Kremera. Rúfus píše: „… na počiatku nebolo slovo. Nemý živel sa zmietal sám v sebe miliardy ľudských rokov, kým vydal prvú neartikulovanú hlásku… Na počiatku je ticho tajomstva.

Meditačný priestor, kde sa ticho dá takmer hmatateľne uchopiť, je priestor umenia. Je „katarzným predpriestorom“, v ktorom sa môžeme učiť byť vo vlastnom bytí, nezabíjať sa zabíjaním času, a teda byť v čase vnútri svojho času.

Esejistickú knihu prozaičky, filozofky, esejistky a poetky Etely Farkašovej som prečítala na jeden dúšok. Pozostáva z esejí: Rýchlosť naša každodenná, Chvála pomalosti, Turizmus ako (konzumný) model prežívania, Čas na ticho a „Neprázdne prázdno“: o poézii ticha/mlčania. Netvrdím, že toto čítanie je ľahké, ale stojí za to. Texty, ktorých sa zmocňujeme ľahko ako akciového tovaru vo výpredaji, zvyčajne nemajú veľkú hodnotu.

Čím hlbšími obsahmi sýtime svoju myseľ, tým viac prispievame k jej naplneniu. Ak aj na slovenskej literárnej scéne nedominuje esej ako kráľovná žánrov, kde sa autor vydáva napospas mysliteľským postupom a má odvahu odhaliť svoj vnútorný diskurz pred verejnosťou, tak eseje Etely Farkašovej patria k jej nespochybniteľným klenotom, v korune zo slov.

Recenziu eseje Etely Farkašovej napísala Dana Podracká

Ticho zvnútorňuje skúsenosti, zážitky a nové informácie.
Ticho zvyšuje citlivosť a empatiu.
Ticho uvoľňuje napätie, ktoré je v tele a v mozgu.
Ticho bojuje proti nespavosti.
Ticho vytvára nové mozgové bunky.
Ticho nie je prázdne. Ticho je plné odpovedí.

 

“Najkrajšia hudba je aj tak ticho.” – Marián Varga

Iný pohľad

doplnené 27.7.2020

Dušan Valent – Hovorenie jazykmi: dar ducha svätého, alebo štruktúrovaný bľabot

 

Blog zostavil a redigoval PhDr. Milan Kožiak