Archív kategorií: Rezervná

Ocenenie

WHO cena za kurz autogénneho tréningu vysielaný SRo.

Slovenský psychológ PhDr. Milan Kožiak získal WHO ocenenie. Týmto ocenením Svetová zdravotnícka organizácia vyjadrila medzinárodné uznanie prínosu Dr. Kožiaka za projekt kurzu “Autogénny tréning”.

diplom WHO

Kurz vysielal a pre úspech aj reprízoval Slovenský rozhlas. Je určený fajčiarom, ktorým sa napriek pokusom nepodarilo zbaviť sa svojho zlozvyku. Jeho podstatou je psychologická príprava a tréning autoregulácie správania fajčiara. “Takmer každý fajčiar prijal viackrát rozhodnutie prestať fajčiť, avšak neúspech spočíva v tom, že po čase sa k návyku vrátil. Prerušenie fajčenia prináša fyzické a psychické abstinenčné príznaky. Považoval som za potrebné prísť na niečo, čo by nahradilo fajčiarom pôžitok z fajčenia a zároveň by ich zbavilo sprievodných symptómov – pocitov úzkosti, bolenia hlavy, nespavosti a podobne, povedal nám autor kurzu Milan Kožiak. “Priklonil som sa k metóde autogénneho tréningu. Ak sa záujemca, ktorý chce skončiť s fajčiarskym návykom, dostatočne pripraví a pochopí hodnoty zdravia a daru života, výsledok je takmer istý a dlhodobý. Dokladom sú stovky ďakovných listov od poslucháčov, ktorí sa pôvodne už vzdali myšlienky trvalej abstinencie fajčenia.”

Ukazuje sa, že informovanosť o škodlivosti fajčenia a racionálne argumenty sú málo účinné. Represia má skôr opačný účinok. Skúsenosti Dr. Kožiaka presviedčajú, že najúčinnejšie sa javí vytvorenie pozitívnej atmosféry a hlbokého presvedčenia o správnosti rozhodnutia. Nie je správne ani nabádanie, aby fajčiari oboznámili okolie so svojím rozhodnutím prestať fajčiť. Vonkajší tlak iba zvýši stres a riziko návratu k zlozvyku sa nezníži.

SME 31. máj 1995  ALEXANDER GAŠPAROVIČ

 Ocenenie WHO 

fax z WHO

medajla WHO

 

Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV
SPS SAV

Karol Machata – pán herec so zamatovým hlasom

Patrí k najstaršej generácii našich hercov a k najobľúbenejším umelcom minulého storočia. Zo sveta umenia sa však nenápadne stiahol ešte v roku 1998 a veľa o ňom odvtedy nepočuť. Jeho podmanivý hlboký a zamatový hlas sa však z našich duší nikdy nevytratí. V utorok oslávil Karol Machata krásnych 87 rokov.
Karol Machata
Karol  Machata

Za posledné dve desaťročia poskytol len jediný rozhovor, v ktorom však poodhalil rúško tajomstva zahaľujúce jeho život, lásky, strasti i radosti.

„Nie, neodchádzal som z divadla zatrpknutý. Rozhodol som sa tak sám. Prišla nová vlna, a tak som si povedal, že stačilo. Ale viacerí sme cítili, že je čas odísť. V divadelnej šatni som bol s Pištom Kvietikom a my sme si už dávnejšie hovorili, že pôjdeme do dôchodku. A keď z divadla odišla aj Zdena Grúberová, povedal som si, že odídem aj ja,“ zaspomínal si pán umelec v rozhovore pre Nový čas.

Tvrdí, že si teraz nažíva pekne v pokoji a má sa dobre. Jeho útočiskom je vila pod bratislavským Slavínom.

Manželka Marianna ho však navždy opustila pred šiestimi rokmi. Prežili spolu 58 rokov, ktoré opisuje ako nádherné.

Svoju celoživotnú lásku stretol v ochotníckom divadle u františkánov, kde začínal ako šepkár. Už ako dvanásťročný totiž začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu.

 

„Bola odo mňa mladšia o jeden deň a jej otec bol letecký dôstojník. Jeden z prvých, ktorí lietali za prvej svetovej vojny v Taliansku so Štefánikom.“

Zlatý fond kinematografie by sa bez neho nezaobišiel

Práve kvôli láske sa Karol Machata vlastne podujal vyštudovať konzervatórium.

Dovtedy bol totiž študentom vysokej školy obchodnej, ktorú však zamenil za dramatický odbor.

„Vysoká škola múzických umení vtedy neexistovala. S Mariannou sme spolu chodili päť rokov a na Silvestra v roku 1950 sme sa zobrali. O desať mesiacov sa nám narodil syn Marián. Dostal meno po mame.“

Neskôr sa dvojici narodil druhý syn Stašek.

„Keď sa dral na svet, tak sme hrali hru Surovô drevo od Bukovčana a moja postava sa volala Stašek. So Zdenou Grúberovou sme tam hrali mileneckú dvojicu. S manželkou sme si priali dievča, a tak si asi viete predstaviť, akými gestami mi zo zákulisia dávali najavo, že to nie je dcéra, ale syn,“ spomínal so smiechom.

Prvé úlohy stvárnil na divadelných doskách v Martine. Najviac zarezonovali napríklad jeho titulné postavy Geľa Sebechlebského (1952) a Jánošíka (1953).

A práve od roku 1953 bol celých štyridsaťpäť rokov členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Dokázal stvárniť hrdinské úlohy, ale vynikal i v komediálnych či lyrických polohách.

Vo filme debutoval postavou slovenského letca v českom filme Vítězná křídla 1950 a odvtedy patril medzi najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov.

Zlatý fond slovenskej kinematografie by sa bez neho nezaobišiel. Zahral si napríklad v snímkach Zemianska česť, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, či Soľ nad zlato.

Pupočnou šnúrou pripútaný k divadlu

Ako podotkla aj jeho dlhoročná kolegyňa, divadelná režisérka Alena Horvátová, „nech už hral Karol Machata kdekoľvek – v divadle, vo filme, v televízií či v rozhlase – vždy bol jednoducho kráľ“.

Spomedzi „divadelných“ asi najčastejšie po boku Zdeny Gruberovej, Milky Vášáryovej a Márie Kráľovičovej.

„Hrala som s ním Rómea a Júliu a od tých čias mi závideli všetky ženy,“ zaspomínala si Kráľovičová.

Divadlo bolo skrátka jeho životom.

„Alma mater je divadlo. Nedá sa nič robiť, k nemu som pripútaný pupočnou šnúrou a jemu zostanem verný, dokiaľ budem vládať. Mám rád divadlo preto, že je to umenie momentu. Ďalším stupienkom kaskády, po ktorej človek kráča k ovládnutiu hereckej profesie, je rozhlas. Vždy, keď som pristupoval k mikrofónu, mal som pocit, že by som sa mu mal pokloniť…“

Práve vďaka neopakovateľnému zamatovému hlasu bol priam predurčený pre rozhlasovú tvorbu.

Jeho barytón bol skrátka žiadaný. S rozhlasom začínal už ako trinásťročný.

„Prešiel som všetkým: hlásateľskou prácou, využívali ma v rozličných pásmach, čítaniach na pokračovanie, v recitácii, účinkoval som v početných rozhlasových hrách, čítal som rozprávky, nahral psychobalzam…“ spomínal v jednom z dávnych rozhovorov.

Hrozná rana osudu

Jeho starší syn Marián vyštudoval medicínu, mladší Stašek na FAMU v Prahe kameru. Ako otcovi sa mu však stala najhoršia vec, aká ho mohla postretnúť. Stašek dostal ako 45-ročný embóliu pľúc a zomrel.

„Bola to pre nás strašná rana. Manželka z toho žiaľu ochorela a ja som potom z divadla odišiel.“

Pani Marianna sa už z tohto nešťastia nikdy celkom nespamätala.

Karol Machata si rodinnú tragédiu aspoň sčasti kompenzoval úspechmi v kariére. V roku 1979 mu udelili titul národný umelec.

Za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby mu prezident v roku 2003 udelil štátne vyznamenie Pribinov kríž II. triedy.

V roku 2005 si prevzal cenu Tatrabanky za umenie a v roku 2008 získal cenu OTO a bol uvedený do Siene slávy.

Koncom uplynulého roka mu chcel Cenu ministra kultúry udeliť i Marek Maďarič. Nepochodil však.

„Pre ministra kultúry Marka Maďariča by bolo poctou oceniť jedného z našich najvýznamnejších slovenských hercov Karola Machatu.

Rešpektuje však to, že sa už pred rokmi takmer úplne uzavrel a nekomunikuje ani so svojím domovským Slovenským národným divadlom,“ uviedol Maďaričov hovorca Jozef Bednár.

„On je už taký. Všetky tieto veci usekol a pokariérne vyznamenania ho nezaujímajú,“ zhodujú sa umelcovi známi.

Divadlo ako rodina

Na to, čo v pracovnej oblasti dokázal, je však herec patrične pyšný.

„Nerád sa chválim, ale ja som toľko toho nahral, až som závidel kolegom, ktorí nehrajú. Považujem sa za jedného z ťahúňov, akými boli napríklad Ctibor Filčík či Julo Pántik. Ale boli to pekné časy, v divadle sme boli ako jedna rodina.“

Medzi kolegami vždy patril medzi najväčších vtipkárov. Jeho pamäť uchováva toľko spomienok, že by mohol napísať riadne hrubú knihu.

Aj tak ho však viac ako spomienky teší rodina. Má totiž štyri vnúčatká a tri pravnúčatká.

„Keď odo mňa odídu, nefunguje telefón, zapatrošia všetky ceruzky… Veľmi sú živé.“

Spracovala: nit

Na tomto mieste je vhodné uviesť, že bez podpory Karola Machatu by slovenský Psychobalzam nikdy nebol vznikol. On prišiel s aj návrhom, otázkou “a prečo by sme nemohli urobiť aj českú verziu? bratia česi budú iste radi”. Keď prišla na pretras otázka kto ho načíta, potom čo ochorel Jiří Adamíra. ktorý ho mal nahovoriť a olympiáda sa blížila, bol to opäť Karol Machata, ktorý povedal “však predsa primár Sova”. Keď videl, že nám nezapína –  koho tým myslel, dodal “…, však ten z nemocnice na kraji mesta”. Hoci bol vo svojom návrhu dobroprajný, evidentne ho pobavilo, že niekto nepoznáva primára Sovu. 
Potom s úsmevov dodal “nebojte sa – ja to vybavím” a bolo vymaľované!

 

Slovenský Psychobalzam, prednes Karol Machata (ukážka)

 

 

 

Objavovanie srdca (ukážka IV. lekcie).

 

Objavovanie srdca
Objavovanie srdca

headphone grenn

Objavovanie srdca (ukážka IV. lekcie).

prednes: Pavol Šrámek, hlásateľ Slovenského rozhlasu, 
Popoludnie s rozhlasom (1994), moderátorka: Viera Michaličová
Štvrté cvičenie – zážitok srdca ( výber z príručky k autogénnemu tréningu).
Ak ste pravidelne cvičili podľa predošlých inštrukcií, mali by ste sa už vedieť dobre a rýchlo uvoľniť na vnútorný pokyn a odpútať sa od rušivých vplyvov. Teraz môžete pristúpiť k “objavovaniu” zážitku srdca, ktorý je  4. písmenom abecedy autosugescie. Štvrté cvičenie sa teda zameriava na nácvik nevôľovej regulácie činnosti srdca, ktoré ako je známe, tiež veľmi rýchle a silne reaguje na rôzne vplyvy z psychickej oblasti. Činnosť srdca si však človek obyčajne neuvedomuje, a preto si cvičenie kladie za úlohu ju v určitom zmysle odhaliť. Cieľom tohto cvičenia je teda naučiť sa pociťovať kľudný tlkot srdca v srdečnej krajine. Ľudia si svoje srdce uvedomujú vtedy, keď sú rozčúlení alebo udýchaní, teda vtedy, keď srdce pracuje na väčšie obrátky. Ak ležíme v kľude a nemáme náhodou horúčku pociťujeme tep srdca dosť obtiažne. K nácviku “srdca” pristupujeme vždy po vyvolaní pocitov tiaže a tepla, alebo TEPLEJ TIAŽE a po krátkej a príjemnej chvíli pasívneho vnímania vlastného dychu. Potom si zľahka položíme pravú ruku na hruď v tom mieste, kde zvyčajne cítime tlkot srdca najviac. Pokúsime sa vnímať jeho rytmus ako príjemnú hudbu. Pri každom výdychu sa ako vlna za vlnou šíri teplá tiaž do dlaní…, až do chodidiel… A popritom sa snažíme tichou, vnútornou rečou sami pre seba, vyslovovať v rytme srdca nasledovne slová a vety: – moje srdce tlčie pokojne a rovnomerne, – pokojne a presne…, pokojne a isto… Keď po niekoľkých cvičeniach dokážete objavovať zážitok srdca v hrudi istejšie, môžete vrátiť pravú ruku do pôvodnej polohy.
LIEČIVÉ PREDSTAVY
Pre objavovanie srdca je typické strácanie sa zážitku, akési jeho zahmlenie. Neznamená to však, že nám srdce nebodaj prestalo tĺcť, čo niektorých začiatočníkov aj trochu vyplaší. Znamená to len, že jeho spočiatku krehký vnem, je prehlušený vnemom výraznejším. Najčastejšie ním býva vlastný dych, ktorý môže mať pri autogénnom tréningu niekedy i podobu vzdychu. Niekto skôr ako srdce v hrudi objaví tep pulzujúcej krvi v prstoch. rúk. Pocíti vlnu pulzu, akoby v ozvene, vždy o niečo neskôr za úderom srdca. Pritom je užitočné, liečivé predstaviť si “vak so živou vodou” (imaginácia z rozhlasovej relácie), v ktorom je to naše srdce uložené.
Vtedy zvyčajne pocítime, ako sa v okolí srdca šíri teplo, sprevádzané objektívne merateľným rozšírením koronárnych ciev a zlepšením prekrvenia samotného srdcového svalu. Mnohí absolventi autogénneho tréningu tvrdia, že práve objavenie SRDCA zasadne zmenilo ich postoj k životu vôbec a samozrejme i k tomu svojmu.
Objavovanie srdca (ukážka IV. lekcie)
4. lekcia kurzu autogénneho tréning
Celá 4. lekcia AT TU

Editor

Editor - nové vydanie Psychobalzamu
HUDBA – Viera Žilinčanová /www.soga.sk/

 

Editor

Nové vydanie  PSYCHOBALZAMU, hudobno – slovnej predspánkovej relaxácie, je odozvou na pretrvávajúci záujem verejnosti i odborníkov o jeho získanie. Od vydania poslednej reedície PSYCHOBALZAMU (1994) prešlo viac ako 20 rokov. Podľa informácií získaných z Literárnej agentúry (LITA) bolo v rokoch 1983 – 95 predaných viac ako 20 – tisíc kaziet PSYCHOBALZAMU v slovenskej verzii a viac ako 40 – tisíc kaziet
v českej verzii.

Nové vydanie Psychobalzamu v digitalizovanej verzii na CD sprístupňuje a rozširuje možnosti jeho využitia i v súčasnosti. Vychádzajúc z doterajších skúseností predpokladáme, že umožní jeho využívanie aj v mnohých zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, ktoré o jeho získanie prejavovali v minulosti záujem.

Všetky doterajšie vydania vyšli na dnes už takmer nepoužívanom analógovom záznamovom médiu (magnetofónové kazety). Mnohé snahy jednotlivcov o jeho digitalizáciu sú preto poznamenané rôznymi nežiadúcimi vplyvmi (skresleniami, šumom, atď.). Nové vydanie tieto nedostatky odstraňuje. Je nanovo vyrobené zo zachovalých pôvodných záznamov prednesu umelcov s darom hlasu: Karolom Machatom (slovenská verzia) a Ladislavom Chudíkom (česká verzia). Podkladová hudba bola rovnalo digitalizovaná  a nanovo remastrovaná podľa pôvodnej predlohy.

HUMMEL MUSIC

  1. Celá stránka – hoci je “len” vo vývoji, je pre mňa jeden veľký zážitok. Za každou záložkou sa skrýva prekvapenie, ktoré si opakovane vychutnávam. Takto sa ponúkajú skutočné hodnoty. Psychobalzam medzi ne skutočne patrí. Vďaka!

  2. autogenny trening spocivajuci v dvoch postupoch,a to slovnej sugescie (nahovorene K.Machatom) s “podmazom” kvalitnej muzikoterapie je uzasna vec a dlho na trhu abstinovalo,konecne jedna dobra sprava,ktora mnohych potesi

 

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

mon

Civilizačný a technologický rozvoj prináša so sebou stále náročnejšie požiadavky na výkon psychicky exponovaných funkcií, povolaní a činností.

Vyhorenie muž

Kumulácia záťažových vplyvov ohrozuje nielen zdravie manažérov a zamestnancov na týchto pozíciách. Priamo pôsobí aj na kvalitný výkon zverenej riadiacej práce a spoľahlivú prácu pri obsluhe zložitých technologických systémov.

Pracovný stres a jeho zvládanie v ére globalizácie

Popri mnohých signáloch z každodennej praxe to potvrdzuje napr.  aj celoeurópsky prieskum  zameraný na stres súvisiaci s prácou. V rokoch 2011 – 2013 ho realizovala Európska agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (spoločnosť Ipsos MORI). Zisťovala názory viac ako 35 tisíc občanov z 36 európskych krajín.

Podľa výsledkov prieskumu je stres súvisiaci s prácou jedným z najväčších zdravotných a bezpečnostných problémov Európy, pretože významne prispieva k nepohodliu ľudí a znižuje výkonnosť hospodárstva.

zápalky jpg

Pracovný stres bol skúmaný v širšom kontexte kvality života, existenčných a sociálnych istôt, vrátane napr. obáv z možnej straty zamestnania, z toho vyplývajúcich dôsledkov na medziľudské vzťahy a komunikáciu na pracoviskách. Väčšina analýz výkonového zlyhania jednotlivcov, ktorí zapríčinili vážne nehody, havárie a úrazy poukazuje práve na tento  aspekt ich príčin a možnej prevencie. Ich spoločný menovateľ je často vyjadrovaný pojmom „ľudský činiteľ“.

 

Na Slovensku prieskumníci oslovili 1 040 respondentov vo veku viac ako 18 rokov. Z nich 47 percent odpovedalo, že počet ľudí trpiacich na stres spojený s prácou sa v najbližších piatich rokoch bude výrazne zvyšovať, 33 percent si myslí, že ich počet sa zvýši mierne, a iba jedno percento odpovedalo, že počet sa zníži.”

vyhorenie

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI
O prínose autogénneho tréningu hovorí letec, VŠ pedagogička, psychologička, moderátori, športovci, manažéri, …

OTESTUJTE SA NAKOĽKO ŽIJETE V STRESE

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci