Nielen Mozart zvyšuje dojivosť kravičiek

Hudba a zvieratá

K napísaniu tohoto blogu ma inšpirovali spomienky z detstva, v ktorých dedinské stádo dobytka (kráv, oviec a kôz) sa pri návrate z  paše  na polomských grúňoch pod Tureckou horou niekedy pristavilo pred kováčskou vyhňou môjho starého otca a nie a nie sa od nej pohnúť. Inokedy prešlo okolo vyhne bez povšimnutia a rozbehlo sa do dvorov svojich gazdín. Tie spoza plotov vyzerali tie svoje krásavice aby ich podojili. Keď sa stádo dlhšie nehýbalo z miesta a zablokovalo cestu tak, že aj občasné autá ho museli obchádzať vybrali sa gazdiné za kravičkami dole dedinou. Po dedine sa začalo  šeptať, že nielen kravičkám sa asi pozdáva ten dedinský švihák, ktorý  s kladivom v ruke tak zvučne  vykúvali na kovadline novučkú podkovu, gracu, kramľu či ráf na koleso. Za kravičkami museli zísť niekedy až z Malej Polomy aby si ich odviedli domov.

Po ceste  vzali so sebou na opravu všelijaké pokazené železné gazdovské náčinie. Stará mama ich nerada videli a  trochu na ne aj žiarlili. Vraj žena nemá v kováčskej vyhni čo hľadať! Starého otca podozrievali, že to zámerne búšia do kladiny tak silno práve v čase keď sa vracia stádo z paše aby prilákali tie dvojnohé “kravy”. Starý otec  sa len poklepali po čele a išli za utŕžený štedrý zárobok zapiť smäd do krčmy, ktorá bola za rohom.

Hoci som mal vtedy len 6-7 rokov už vtedy sa zrejme rozhodlo o mojom budúcom povolaní. 

Nezaujímal ma ani tak vzťah medzi starým otcom a tými Polomčankami čo sa zbiehali  okolo vyhne, – ten bol iste hospodársky. Ani city milujúcej starej mamy, ale TO prečo sa tie zvieratká pred tou vyhňou niekedy pristavili a inokedy nie. Už vtedy som neprozreteľne vyslovil “hypotézu”, že to asi súvisí s tým ČI a AKO starý otec búchajú kladivom po kovadline, ktorá sa tak melodicky zvonivo ozývala na celú dedinu.

Stará mama sa toho chytili a zakázali starému otcovi kuť železo v inkriminovanom čase.  V to leto mi starý otec žiadne cukríky z krčmy nepriniesli. 

(Stalo sa v lete 1953, kedy každý dvor mal svoje hospodárstvo, teda ešte pred založením Jednotného roľníckeho družstva (JRD ) v dedine, do ktorého starý otec nechceli vstúpiť a prišla ich k tomu prehovárať celá jedna úderka Československého zväzu mládeže (ČSM). Tá dedina sa teraz volá Gemerská Poloma a rozlieha sa na sútoku riek Súľová a Slaná, v okrese Rožňava).

Už vtedy mi bol jasné, že kravičky, kozičky i ovečky milujú nielen zvuky kovadliny a aj fujarky a píšťalky, ktorými ich pastieri vedú na pašu i z nej a na paši obšťastňujú a držia pokope aby sa nerozbehli.

…, zvieratá milujú hudbu a mnohé z nich majú lepší sluch ako ľudia a hudbu vyhľadávajú ak môžu.  Mne to bolo jasné ako facka! Neskôr celkom rád som to počul z úst prof . Miroslava Bažániho na prednáškach z Porovnávajúcej psychológie (1968). Už vtedy uviedol, že to zaujalo nielen muzikantov, ale aj serióznych vedcov. Od neho som prvý krát počul meno slávneho rakúskeho zoopsychológa, etológa Konrada Lorenca, autora aj dnes nanajvýš aktuálnych diel. Medzi nim napr. aj “Osem smrteľných hriechov.”

 

Neskôr som občas zaregistroval, že si vzťahu medzi hudbou a zvieratami si všimli aj iní výskumníci a aj seriózni muzikanti.  Chytili sa toho aj podnikaví farmári  a začali s kravičkami a nielen s nimi robiť všelijaké experimenty. Opakovane sa objavovali senzačné informácie, že existuje súvislosť napr. medzi emočnými zážitkami kravy a jej dojivosťou. Štúdie publikované v serióznych odborných časopisoch z rôznych krajín  dokumentujú poznatky mliečnych fariem, že v pokojnom prostredí, ktoré dotvára vhodná hudba sa kvantita a niekedy aj kvalita mlieka výrazne zvýši.

Hudba a zvieratá

Iste si mnohí pamätajú zaujímavý experiment z filmu Slnko, seno, jahody, v ktorom mladý agronóm  Šimon Plánička zvyšoval dojivosť kráv pomocou spevu a počúvania hudby. 

Kravičky dostali na uši slúchadla  s muzikou a dojivosť nebývale stúpla. Mnohým to vtedy prišlo ako uletený žart ale ukazuje sa, že ten zdanlivo uletený nápad, taký  uletený vôbec nie je. 

Na základe nápadu z filmovej  diplomovej práce  “Vliv kultury prostředí na užitkovost dojnic” Šimona Pláničku renovovala Mendelova univerzita v areáli Školního zemědělského podniku v Žabčicích pri Brne starý kravín a za 20 mil. korún  a vybudovala supermoderný kravín s najnovšími technickými vychytávkami odporúčanými projektom WELFARE chovných zvierat (pohoda = dobré zdravie = prosperita). Ten kravín si vraj  chodia obzerať až z Japonska. Šťastné kravičky sa vedia za dobré bývanie odvďačiť. Priemerná dojivosť cca 600 kráv  je asi 11 300 litrov mlieka  na kus a rok. Pritom priemerná  celorepubliková dojivosť je len 8526,4 litrov na kus a rok. 

 

Tieto snahy sa ujímajú aj u nás, sú podporované opatreniami EÚ a nadväzujúcou legislatívou členských štátov. Je len dobre, že otázky životnej pohody zvierat chovaných človekom vyvolávajú stále širší záujem verejnosti a stávajú sa činiteľom, ktorý ovplyvňuje podmienky chovu zvierat, prináša obojstranné benefity pre naše vzájomné súžitie  a podnecuje vedecký výskum.

Pohoda prináša ovocie

K podobným záverom dospeli aj britskí výskumníci. V roku 2001  psychológovia z univerzity v Leicesteri študovali aj to aká hudba vyhovuje kravičkám najviac.  Ak im hrali  kráv každý deň 12 hodín hrali popovú  hudbu zostávali ľahostajné, ale balady alebo tichá klasika, napr.  Beethovenova “Pastorálna symfónia”, alebo Mozartova “Malá nočná hudba”, či  “Bridge Over Troubled Water” Simona a Garfunkela dojivosť zvyšovali. Disco, alebo ľudová hudba mali vraj presne opačný efekt.

Akú moc má hudba?

 

blog napísal a zostavil Milan Kožiak

Hits: 420