Archív kategorií: O INOM

Nový zákon o psychologickej činnosti č. 242/2025 – kritický pohľad

℘ ψ ℘

Nový zákon o psychologickej činnosti č. 242/2025 nadobudol účinnosť v októbri minulého roku. Podľa dikcie jeho ustanovení by mal otvárať dvere k poskytovaniu psychologickej činnosti aj mimo rezortu zdravotnej starostlivosti.

Ide o zmenu, snahu o návrat k tomu čo už raz na Slovensku dobre fungovalo – za čias pôvodnej Slovenskej komory psychológov zriadenej a úspešne budovanej podľa Zákona č. 194/1994.

V doterajších obmedzujúcich podmienkach môže zásadne ovplyvniť pozitívne prax mnohých odborníkov, ktorí majú vzdelanie v odbore psychológia, no nepôsobia ako zdravotnícki pracovníci.

Zorientovať sa v nových povinnostiach, možnostiach a rizikách iste nie je jednoduché . V prípade záujmu vám to môže to uľahčiť videozáznam odborného webinára, v ktorom sa o to pokúsia naslovovzatí odborníci .

Hovoria o tom, aké formy psychologickej činnosti sú po novom dostupné, aké podmienky musíte splniť, aby ste mohli legálne pôsobiť ak psychológ, , a ako si nastaviť dokumentáciu a ochranu pred rizikami. Pokúsia sa vysvetliť, aké nové pravidlá platia, čo sa očakáva od nezdravotníckych zariadení a ako viesť dokumentáciu v súlade so zákonom.

Medzi dikciou zákonov a interpretáciou ich jednotlivých ustanovení, paragrafov, odsekov, však býva medzi právnikmi a odborníkmi niekedy diametrálny rozdiel – nehovoriac o zložitostiach, možnostiach a zmysluplných podmienkach ich uplatnenia, vymáhania, či realizácie. Nový zákon je takýto prípad.

ψ

K jeho uplatňovaniu sa vo výňatku z webinára sa skepticky vyjadruje

PhDr. Ján GROSSMANN,

prezident Slovenskej komory psychológov.

Výber z jeho prezentácie

Súhrn vyjadrenia k novému zákonu o psychologickej činnosti. — Súhrné vyjadrenia k novému zákonu o psychologickej činnosti.

℘

Stručný exkurz do histórie psychologickej legislatívy v SR.

Začiatok praktického legislatívneho úsilia slovenských psychológov o legislatívne usporiadanie podmienok vykonávania tejto profesie, predovšetkým v záujme ochrany klientov pred nekvalitným, príp. nekvalifikovaným poskytovaním psychologickej starostlivosti, či
psychologických služieb, siaha už do roku 1983. Vtedy bol na VI. zjazde Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV v Bratislave prijatý „Návrh právnej normy o psychologickej starostlivosti“. Pre nesúhlas príslušného oddelenia ÚV KSČ v Prahe, však zostal tento (na tie časy veľmi progresívny) dokument len v deklaratívnej podobe.

Hneď po zmene politických pomerov (už 22.12.1989) ustanovil Akčný výbor Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV legislatívnu komisiu, ktorej úlohou bolo v čo najkratšom čase vypracovať príslušné návrhy legislatívneho usporiadania podmienok
psychologickej činnosti a predložiť ich na diskusiu odbornej verejnosti.

Legislatívna komisia Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV vstúpila zároveň do rokovania s príslušnými orgánmi SNR pričom dňa 16.5.1990 obdržala podporné stanovisko a písomný návrh zo samotnej SNR, aby Slovenská psychologická spoločnosť spracovala „návrh zákona o psychologickej starostlivosti, ktorý by načrtnuté problémy riešil komplexne a na dlhšie obdobie.

Po zhruba štvorročnom úsilí príslušných funkcionárov Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV schválila NR SR 13. júla 1994 Zákon č.199/1994 o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov s účinnosťou od 1.9.1994.

Táto dobre napísaná, funkčná a skutočne účinná legislatívna norma významne pomohla etablovaniu aplikácii poznatkov a metód psychologických vied v zmenených spoločenských podmienkach.

Paradoxne však nevyhovovala viacerým politikom a podnikateľskej sfére v rôznych oblastiach pretože vnášala systém a prehľadnosť do rôznych voľnoštýliarskych praktík vtedajšieho ranného kapitalizmu na Slovensku.

Napriek výrazným snahám zabrániť likvidácii dôležitej ustanovizne sa privatizačnej vláde M. Dzurindu, jeho pravej ruke ministrovi financií I. Miklóšovi, ministrovi zdravotníctva R. Zajacovi a ministrovi spravodlivosti D. Lipšicovi podarilo šmahom ruky zrušiť cca 20 profesných združení (komôr) zriadených podľa zákona, ktoré v celej spoločnosti vykonávali nezastupiteľné a potrebnú činnosť.

Následne si v parlamente nechali schváliť zmätočný zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydáva licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

Podľa tohoto zákona bol výkon povolania psychológ absurdne zaradený ako výkon zdravotníckeho povolania v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov.
Táto legislatívna zmena bezhlavo, násilne “združovala” viaceré odbornosti a špecializácie a “zamurovala” ich diktátom a kuratelou rezortu Min. zdravotníctva Komore iných zdravotníckych . Nehladiac pritom na devastačné a likvidačné dôsledky pre mnohé z nich. Nikoho z vtedajších politikov nezaujímali varovné hlasy odborníkov aké obrovské národohospodárske škody táto úprava spôsobí.

Porevolučné skúsenosti v rôznych oblastiach života spoločnosti
potvrdzovali neprípustné, až kriminálne komerčné presadzovanie neodborných a iracionálnych prístupov v psychodiagnostike osobnosti, v psychologickom poradenstve, v psychoterapii
rôznych psychických porúch a ďalších oblastiach.
Zdrojom manipulácie a stresov najmä nezamestnaných občanov boli aktivity rôznych nekvalifikovaných subjektov angažujúcich sa v „kvázi“ psychologickom posudzovaní osobnostných vlastností a schopností pri prijímaní, premiestňovaní, alebo uvoľňovaní zamestnancov.

Veľké škody ekonomike a hospodárstvu SR spôsobovali a stále spôsobujú pasívne, často neodborné aktivity dotýkajúce sa výkonu bezpečnej práce. Tie často z nevedomosti, alebo aj zámerne obmedzujú odborné psychologické prístupy v prevencii zlyhaní ľudského činiteľa v profesiách s rizikom spôsobenia úrazu, nehody alebo havárie.
Nepriestrelnou bola a zrejme aj stále je oblasť posudzovania predpokladov jedincov v štátnej správe na výkon psychicky exponovaných profesií, funkcií a činností, vrátane činností s rizikom výkonového alebo morálneho zlyhania. Význam posudzovania psychickej spôsobilosti a predpoladov na ich výkon bude
stále narastať.

Snahy o konštituovanie personálnych noriem v tejto oblasti boli úspešné len čiastočne. Dokazuje to napr. aj vznik a budovanie Úradu pre štátnu službu (zakladajúci riaditeľ L. Plai). Tento "antiprotekčný", "antikorupčný, Úrad však zákonite videl mnohým na prsty a tak bol podobne ako Komora psychológov preventívne zrušený.

V šokovanej psychologickej obci sa už pred schválením týchto devastačných zmien začal zápas s vtedajšími politikmi o integritu a existenčnú identitu svojho povolania.
Tieto snahy po istom čase rozčarovania a váhania vyústili do prípravy novej nadrezortnej normy psychologickej činnosti na Slovensku.

Sedem smutných rokov právnej regulácie psychologickej činnosti (2014) - Štefan Matula — **Zakladajúci predseda Slovenskej komory psychológov, Štefan Matula**

Na jej príprave sa podieľali viacerí slovenskí, s podporou zahraničných kolegov. Na tomto meste je iste vhodné vyjadriť poďakovanie a uznanie PhDr. Štefanovi Matulovi, PhD, zakladajúcemu prezidentovi historicky prvej Slovenskej komory psychológov, jej neúnavnému budovateľovi, organizátorovi a následne predsedovi rovnomenného Občianskeho združenia.

Zloženie pracovnej skupiny 2 — **Zloženie pracovnej skupiny**

℘

Navrh-zakona-SKP-OZ-2011 — pre sprístupnenie kliknite na stránku

Tento návrh vypracovaný pod hlavičkou občianskeho združenia Slovenská komora psychológov však nenašiel významnú podporu u samotných psychológov. Tí boli zaneprázdnení hľadaním možností etablovania a profesnej realizácie v podmienkach “platnej” legislatívy. Zrejme z podobných dôvodov nenašiel politickú podporu ani medzi rôznymi politickým subjektami, ktorým bol predložený.

℘℘℘

EXPRESÍVNA KRITIKA DO VLASTNÝCH RADOV

Nasledovné pomerne ostré, kritické vyjadrenie sú osobnými vyjadreniami autora tohoto blogu, PhDr. Milana Kožiaka. Ten sa v súčasnosti, ako stále aktívny senior venuje sledovaniu vyššie spomínaných turbulencií a úskalí prípravy nového zákona a podieľal sa o.i. aj na tvorbe vyššie spomínaného a prezentovaného Návrhu právnej úpravy odbornej psychologickej činnosti v SR už v roku 2011.

V priebehu nasledovných rokov, už od zrušenia pôvodnej Komory a jej násilného nahradenia Komorou INÝCH zdravotníckych pracovníkov sa kriticky písomne vyjadroval k snahám monopolizovať všetku aplikovanú psychológiu a psychologóv rôznych špecializácií pod zdravotnícku kuratelu. Považoval to za vážnu chybu v uplatňovaní a rozvoji psychológie na Slovensku.

Napríklad;

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny. Budú zmysluplné, alebo … ?!

Aplikovaná psychológia na Slovensku – v slepej uličke

KEDY bude prijatý NOVÝ ZÁKON o psychologickej činnosti? – súvislosti

Etickými aspektami aplikovanej psychológie na Slovensku , osobitne psychológie práce a organizácie sa zaberá v príspevku

O ľudskej práci v súvislostiach etiky a trhovej ekonomiky

Ohliadnutie za vývojom slovenskej psychológie práce v priesečníku “novembra 1989”

V duchu týchto odkazov konzistentne a zároveň kriticky vníma aj súčasnú situáciu spôsobenú konečne schváleným, ale neaplikovateľným zákonom. Vyjadril ju svojím statusom na FB v Skupine absolventov štúdia psychologie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

"Mucha porodila slona",
alebo
"za dedinou zdochol pes"!

Dlho, predlho sme čakali na nový zákon o psychologickej činnosti. Mal to byť moderný, nadrezortný zákon zrovnoprávňujúci všetkých diplomovaných psychológov a ich - pre spoločnosť prepotrebnú prácu.
Už od prvopočiatku však tie tanečky a turbulencie okolo neho vzbudzovali nedôveru a obavy z toho či tá klinická mafia, ktorá je zamurovaná v rezorte zdravotníctva dokáže pochopiť, že psychológovia pracujúci v školstve, poradniach, vo firmách, v armáde , v športe sú ich rovnocenní kolegovia. ..
Z nového zákona síce nejakým zázrakom zmizol prívlastok "psychoteraputický", ale to je asi tak všetko a z modernizácie a nadrezortnej komory znova ako slama z topánok trčia dobre maskované ziskuchtivé záujmy.
Ich motivácia uzurpovať si elitárske mocenské pozície podporené zákonom bola a je stále len a len ekonomická! Bolo to zrejmé už pri vzniku pôvodnej Komory zdravotníckych pracovníkov.
Je záhodno pripomenúť, že to ohrozilo fungovanie a rozvoj aplikovaných psychologických disciplín a spôsobilo tiež nemalé národohospodárske škody.
Dokáže niekto, alebo niečo tento orientálny deštruktivizmus zastaviť a nastoliť zdravý úsudok aj pri organizovaní činnosti vlastne stavovskej organizácie.
Nový zákon tomu nenasvedčuje, práve naopak - v starých topánkach po nových chodníkoch sa chystá kapitalizovať tú boľavú slovenskú dušu - za 100€ na hodinu.
Do 31. marca 2025 musí prebehnúť registrácia psychológov a psychologičiek v Slovenskej komore psychológov a psychologičiek. 🙂 . Vieme o tom?
Nikto zatiaľ nevie podľa akých pravidiel, navyše keď registrácia poriadne nefungovala ani doposiaľ. 🙂
Záverom môjho expresívneho statusu mi dovoľte vyslovujem poďakovanie prezidentovi SKP PhDr. Jánovi Grossmannovi za jeho doterajšie úsilie chrániť minority v psychologickej obci a uznanie za prezentáciu a slová prednesené na zdieľanom webinári. VĎAKA!

℘

Osobný, dlho tajený, až takmer intímny, hĺbinno psychologický objav. 🙂

S istým porozumenim pre zarputilý obranný postoj našich klinických kolegov pred skutočnou nadrezortnou reformou psychologických činností na Slovensku by som rád zmiernil výčitky voči nim, že motívmi tohoto ich elitárskeho postoja sú ekonomické záujmy.

V dôverných rozhovoroch s viacerými z nich opakovane naznačovali aké zložité sú ich vzťahové podmienky spolupráce s psychiatrami , s ich profesnými kolegami, s ktorými musia často nevyhnutne koexistovať. Táto spolupráca podľa týchto vyjadrení “občas” neprebieha na rovnocennej a vyváženej knzultačnej úrovni. Zo strany psychiarov (a nielen nich) je mnohokrát dirigistická, až autoritárska,niekedy prehliadajúca, aj ironicky bagatelizujúca ich zistenia, návrhy, odporúčania a dokonca aj obetavú prácu. O čom, niekedy, v slabších chvíľach, hoci neradi prehovoria.

Iste sa to prejavuje v duševnom svete kolegov a kolegýň klinikov, v ich podvedomí nejakými kompenzačnými únikmi pri hľadaní a budovaní vlastnej elitnej výlučnosti. 🙂

Zákon o psychologickej činnosti pod zdravotníckou kuratelou mnohým z nich poskytol k tomu výbornú platformu. 🙂

Takže také je moje súkromné, zmierňujúce a ospravedlňujúce vysvetlenie roky pretrvájúcej výčitky na ich adresu klinikov, že za všetkým sa skrývajú len a len peniaze. Nie je tomu tak!

Mnohí z nich vykonávajú svoju náročnú a obsahom často nezávideniahodnú prácu pomoci pri zvládaní bezútešných osobných a rodinných problémov svojich pacientov a kliebtov až na hranci sebaobetovania. Neraz sa preto, napriek odbornému dohľadu vlastných kolegov ocitnú na hranici vyhorenia.

℘

A úplne na záver. 🙂

Ani my obyčajní, neklinickí psychológovia nie sme celkom z obliga elitárstva. Túto vzťahovú a postojovú výčitku voči nám – z istej profesnej nadradenosti, ktorá irituje aj obyčajných ľudí, dokonca rodinných príbuzných , som viackrát postrehol vo vyjadreniach učiteľov, ale aj liečebných a špec. pedagógov. Tiež napr. manažérov, ktorí ťažšie akceptujú “tajnostkárske” postupy s ochranou psychodiagnostických testov a niekedy robia čo môžu aby spochybnili posudky, ich závery a odporúčania.

“Ako to len vy psychológovia môžete vedieť ?!”

Bolo by toho iste viac k tejto téme. Veľa toho zostala len naznačené, ale venovať sa tomu podrobnejšie by rozbilo daný rámec. Snáď niekedy inokedy.

Isteže je všetko aj zložitejšie ako to môže vidieť a zhodnotiť jeden človek.

Komunikácia zložitostí nášho sveta, života spoločnosti i zložitosti našich životov a našej práce si vyžaduje od autora často nielen ich kompromisné skratky a zjednodušenia, ale ako v prípade tohoto blogu predpokladá u jeho čitateľov aj istú dávky empatie a zrelosti.

Dúfam, že patríš medzi nich. 🙂

PhDr. Milan Kožiak, autor a editor blogu

štúdium psychológie absolovoval na FF Univerzity Komenského v roku 1971 a štúdium psychológie práce a riadenia na Karlovej Univerzite (1982-4). Začínal ako klinický psychológ na Psychologickom oddelení Psychiatrickej liečebne v Kroměříži u prof. Stanislava Kratochvíla. Vojenskú službu absolvoval v Armádnom vedecko-výskumnom psychologickom pracovisku "Psychologické a didaktické testy" pri Vojenskej akadémie AZ. 
Následne pracoval 19 rokov v Československom a Slovenskom rozhlase (do roku 1994) a 14 rokov v Národnej banke Slovenska v pozícii "psychológ práce a organizácie". Bol opakovane zvolený do Predsedníctva Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV. Viedol Sekciu psychológie práce a organizácie pri pôvodnej Slovenskej komore psychológov. Táto bola pohltená rezortom zdravotníctva, čo hodnotí ako vážnu chybu v aplikácii poznatkov a metód psychológie na Slovensku. Od roku 2007 je na dôchodku. V roku 2014 založil túto www stránku, ktorú administruje a edituje.

O INOM

KEDY bude prijatý NOVÝ ZÁKON o psychologickej činnosti? – súvislosti

10/02 edit 5 komentárov

Výber z komunikácie v médiách, v sieťovej skupine a so štátnymi inštitúciami. Bude priiatý NOVÝ ZÁKON o psychologickej činnosti? – súvislosti

Noviny TV JOJ 4.2.2023 (od 10:47)

NOVÝ ZÁKON o psychologickej činnosti? – súvislosti

Pre zväčšenie textu 2 x kliknite

NOVÝ ZÁKON o psychologickej činnosti v súvislostiach — **Zväčšíte po kliknutí na TEXT**

NOVÝ ZÁKON o psychologickej činnosti? – súvislosti

K zlepšeniu celospoločenských ukazovateľov DUŠEVNÉHO ZDRAVIA môžu významne prispieť aj politici ak okrem zodpovedného prístupu k prijímaniu nových legislatívnych noriem vo vláde a parlamente, budú v rôznych debatách a verejných vystúpeniach voliť kultivovanejší, citlivejší prístup a pôjdu tak osobným príkladom.

Žiaľ neraz sme boli a stále sme svedkami takých prejavov, ktoré zbytočne traumatizovali a stále traumatizujú celú spoločnosť.

V tomto rámci

chcem poukázať aj na praktiky niektorých vojnychtivých propagandistov v štátnych službách. Tí pod rúškom obrany našej slobody, územnej celistvosti, spolupatričnosti s Ukrajinou a hrozbami zo strany Ruska považujú za vhodné použiť akékoľvek spôsoby strašenia, manipulácie s ľudskými emóciami a ľudským vedomím. Veľmi pravdepodobne si tak kompenzujú svoje komplexy a morálne nedostatky. Trestuhodne tak ohrozujú DUŠEVNÉ zdravie väčšiny slovenskej populácie, ktorá je emocionálnejšia a vnímavejšia ako mnohé iné národy.

Za všetky príklady uvediem osobnú skúsenosť s jedným videom.

Bolo zverejnené ešte 25.10.2022 na FB stránke a YouTube kanáli Ministerstva zahraničných vecí SR.  Dovtedy som netušil, že naši Diplomati namiesto diplomacie robia niečo takéto. Dozvedel som o ich vyčínaní náhodou, z plaču 11. ročného dievčaťa, ktorému  toto video poslala na iPhon spolužiačka po návrate zo školy a čakaní na rodičov z práce (v obytnom dome kde bývam) . S vystrašenými očami a slzami v očiach s úzkosťou vybehlo na chodbu a na moju otázku čo sa jej stalo povedalo "ujo ja v takomto svete nechcem ďalej žiť". 
Vážnosť situácie som sa pokúsil odľahčiť poznámkami, že to sa iste nejaký "puberťáci" zabávajú a z roztopaše strašia ľudí. Počkali sme spolu na rodičov a spoločne sa ju pokúsili utíšiť. Po návrate domov som sa rozhodol niečo proti takejto traumatizácii podniknúť. Niekoľkým štátnym ustanovizniam som poslal maily v tom duchu, že toto video je  kontraproduktívny zostrih vyjadrení , ktorého cieľom nie je nič iné iba vyvolať des a panický strach, že negatívne pôsobí najmä na deti a mládež .  O. i. aj, že je v priamom rozpore s medzinárodnými záväzkami SR a cieľmi mierových síl po celom svete. Napr. ignoruje závery medzinárodného summitu, ktorý sa pod názvom VOLANIE PO MIERI za účasti pápeža Františka, kresťanských denominácií, islamu a judaizmu konal v Ríme 25.10. 2022.

Oslovil som Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí , Radu vlády pre duševné zdravie pri Min. zdravotníctva, Ligu za duševné zdravie a Radu pre mediálne služby .

Čo si myslíte aký mali moje maily ohlas? 
Ministerstvo zahraničných vecí  môj podnet ignorovalo, z Min zdravotníctva prišla úctivá odpoveď, že sa ich netýka a Senát Rady pre mediálne služby  rozhodol, že môj podnet k odstráneniu predmetného videa je  neopodstatnený.

Pôvodne som chcel vyjadrenia z Min. zdravotnícva a Rady pre médiá pripojiť v tomto blogu ako dokumenty. Vzhľadom k tomu, že sú v nich uvádzané viaceré mená  zainteresovaných zamestnancov a funkcionárov , ktorí sú len  kolieskami v mašinérii alibizmu som ich nechal  iba odložené v archíve.

Pozrite si ho, – ale iba vtedy ak ste v dobrej duševnej kondícii!

Záverom si dovolím “jasnozrivo” predvídať,

že pokiaľ si na Slovensku nedokážeme poradiť s naznačenými problémami a nenastúpi vláda zdravého rozumu, autorita skutočnej odbornosti a morálnej zodpovednosti – predovšetkým v štátnej službe – budú akékoľvek legislatívne snahy o zlepšenie “čohosi” a “čohokoľvek” len márnou tragikomédiou spravodlivosti, zákonnosti a demokracie. Najmä preto tento zápas o lepšie Slovensko nemôžeme vzdať. Dobre si všímajme a pamätajme Kto? Čo? a Prečo? – v týchto zložitých časoch nielen čosi hovorí, ale aj v skutočnosti niečo robí, či nerobí – hoci zato berie plat.

Na čo čaká vláda a poslanci v Národne rade?

Na reprízu tragédií na Zámockej ulici, na Zochovej ulici, na študenta, ktorý zase podpáli vlastnú školu, alebo kým nejakému “psychologicky preverenému” šoférovi, pilotovi, policajtovi, či operátorovi v atómovej elektrárni “preskočí”???

… potom to zase to budeme riešiť chvatom, prijímať diletantské opatrenia, ktoré nemajú šajnu o systémovom prístupe k “ľudskému činiteľu” a zliepať novely zákonov, ktoré “sa samé” uplatnia v praxi?

a ešte raz z á v e r o m

Chcem zároveň vysloviť uznanie a poďakovanie Mgr. EVE KLÍMOVEJ, prezidentke Slovenskej komory psychológov za to, že napriek minimálnej podpore a všeobecnej pasivite psychologickej obce dokázala “po nociach” a bez nároku na akúkoľvek finančnú odmenu skompletizovala a pripraviťla náročný návrh nového zákona o psychologickej činnosti. Jeho ambíciou je napraviť krivdy z minulosti a aspoň zmierniť škody spôsobené všelijakými podnikavcami a prospechármi spomedzi nás.

…. a celkom na záver 🙂

jedna recesívna, trpko-úsmevná vízia toho aké to ohrozené Duševné zdravie môže mať dôsledky?!

Viac TU a TU

–

blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

O INOM

Aplikovaná psychológia na Slovensku – v slepej uličke

16/08 edit 6 komentárov

“V odbornej psychologickej verejnosti u nás i vo svete
sa šíri názor, že medzi teóriou/výskumom a praxou, medzi akademikmi a praktikmi, vznikla
MEDZERA ktorá sa ďalej prehlbuje.”

Ako píše Prof. PhDr. Jozef Výrost, DrSc. táto téma vyvoláva záujem oboch strán diskutovať:

o povahe a príčinách vzniku tohto fenoménu ;
o jeho rozsahu a prejavoch, ktoré jeho
prítomnosť potvrdzujú;
o charaktere a konkrétnej podobe vzťahov medzi
akademikmi a praktikmi;
o alternatívnych cestách a prostriedkoch prekonávania
existujúceho stavu

Jeho príspevok na Medzinárodnej konferencii PSYCHOLÓGIA PRÁCE A ORGANIZÁCIE 2020 nájdete nižšie.

Táto MEDZERA má však na Slovensku aj iné formy a podoby, ako sú tie medzi psychologickou teóriou a praxou. Výstižne ich vyjadruje obrázok titulný obrázok tohoto blogu.

Sedem smutných rokov právnej regulácie psychologickej činnosti (2014) TU

PhDr. Štefan Matula, PhD.

zakladajúci predseda Slovenskej komory psychológov.

Aplikovaná psychológia na Slovensku - v slepej uličke — Štefan Matula

Od roku 1980 pracoval ako psychológ a výskumný pracovník vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, kde viedol Metodicko-výskumný kabinet výchovného a psychologického poradenstva a prevencie. Roky sa venoval budovaniu integrovaného systému preventívnej a poradenskej starostlivosti o deti a mládež a metodickým vedením systému poradenských a preventívnych zariadení v školskom rezorte. Pôsobí ako súdny znalec v odbore psychológia. Bol dlhoročným predsedom Detského fondu Slovenskej republiky a je podpredsedom občianskeho združenia Slovenská komora psychológov. Spolu so svojimi spolupracovníkmi uskutočnil množstvo najmä dlhodobých poradenských, príp. psychoterapeutických výcvikov a sociálno-psychologických tréningov nielen pre pracovníkov v školskom rezorte, ale i pre rôzne firmy a pre mimovládne a súkromné organizácie.

O aplikovanej psychológii na Slovensku tiež:

Slepá ulička slovenskej legislatívy v oblasti právnej regulácie psychologickej činnosti, PhDr. Štefan Matula, PhD. PhDr. Alena Kopányiová, PhD., Slovenská komora psychológov, O. Z., _ Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie TU

Príklad aplikačných rozdielov v praxi klinických a pracovných psychológov

Existuje medzera (gap) medzi výskumom a praxou v psychológii práce a organizácie?

Jozef VÝROST

ZBORNÍK PRÍSPEVKOV Z 19. MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE PSYCHOLÓGIA PRÁCE A ORGANIZÁCIE 2020 — DOSTUPNÉ po kliknutí, strany: 271-283

Príčiny súčasného prehlbujúceho sa kritického vývoja, však nespočívajú len v spoločensko-ekonomických a politických pomeroch v štáte. Kľúčovú úlohu pri uplatňovaní poznatkov a metód psychológie v spoločenskej praxi zohráva aj mimoriadne málo integrovaná úroveň jej poznatkov na globálnej úrovni.

Vo svojej novej knihe “Kaskády mysle” na to poukazuje Doc. PhDr. Emil Komárik, CSc.

“Každý z rešpektovaných prístupov poznávania človeka je svojho druhu kult. Má svojho guru, má svoj východiskový koncept, má istý stred záujmu, anglicky povedané „topic“, v ktorom je bezpečne ukotvený. Je to tá oblasť psychickej reality, ktorú má najpodrobnejšie preskúmanú, a pre ktorú má vytvorenú slušnú teoretickú schému výkladu Z nej potom vysiela lúče do ďalších oblastí ľudského bytia a vykladá to, čo je v nich nejasné vo svetle poznania tej časti človeka, v ktorej je doma. Biologicky orientovaný psychológ nielenže skúma súvislosti medzi správaním a pochodmi vo vnútri organizmu, on sa považuje za oprávneného vykladať všetko ľudské správanie, ako výlučný výsledok týchto pochodov.

To isté platí vo väčšej alebo menšej miere o každom prístupe. Takže, ako sme naznačili, v skutočnosti existuje minimálne šesť ideologicky nezmieriteľných psychológií s odlišnou problematikou, odlišnou terminológiou, odlišnou metodológiou a s úplne nezlučiteľnými teoretickými závermi.

Je nepochybné, že psychická realita, ako nazýva predmet psychologického skúmania D. Kováč, (1996) je mnohorozmerná a ak získané údaje premietame na dvojrozmernú plochu vedeckých publikácií, asi ako orgány neznámeho mimozemšťana na pitevný stôl, potom niektoré veci nutne ignorujeme. Berieme do úvahy to, čo vieme naisto, skombinované s tým, čo síce nevieme, ale si myslíme, že by to tak malo byť. Umožňuje to tvoriť takmer neobmedzené množstvo výkladov a interpretácií, čo je v psychologických vedách smutná realita.”

KASKÁDA MYSLE - Emil Komárik — str. 10, otvoríte kliknutím

Dostupné publikácie

Ku kritike dnešného stavu vedy a problematike jej aplikačných možností v širšom kontexte sa 6. novembra 2023 v Inštitúte ASA, v Bratislave uskutočnila pozoruhodná verejná diskusia.

Podnetom k jej konaniu bolo vydanie rovnomennej knihy:

Marek Hrubec, Emil Višnovský (eds.)
Towards New Research Era: Global Comparison of Research Distortion
(Leiden, Boston: Brill, 2023)

Marek Hrubec, Emil Višnovský (eds.)
K novej vedeckej epoche: Globálne porovnanie deformácií vedy
(Bratislava: vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2023)

Hlavní hostia:
Marek Hrubec, Filosofický ústav Akademie věd ČR, v.v.i.
Emil Višňovský, Univerzita Komenského v Bratislave
Richard Sťahel, Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied, v.v.i

Spoludiskutujúci:
Martin Profant, Filosofický ústav Akademie věd ČR, v.v.i.
Peter Dinuš, Ústav politických vied SAV, v.v.i.
Jozef Lysý, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského
Martin Muránsky, Inštitút ASA/Filozofický ústav SAV, v.v.i.

Blog “Aplikovaná psychológia na Slovensku – v slepej uličke” napísal a edituje PhDr. Milan Kožiak

DISONANCIE,O INOM

Ako sa chrániť pred propagandou a vojnovým stresom?

15/06 edit 27 komentárov

AKO SA CHRÁNIŤ PRED PROPAGANDOU a vojnovým stresom?

Inšpiráciou k tomuto blogu bola rozsiahlejšia redakčná štúdia

“Is it possible to protect yourself from propaganda?”

uverejnená na dvojjazyčnom (en, ru) portáli istories media .
Založili ho a editujú poprední ruskí novinári, ktorí tesne pred i po začatí Putinovej “špeciálnej operácie na Ukrajine” opustili Rusko.

Je vhodné poznamenať, že redakčný i autorský pohľad týchto novinárov na propagandu je dosť jednostranný a abstrahuje od skutočnosti, že nástroje propagandy účelovo využívajú obe strany frontu. Iste je to podmienené ich novinárskymi a životnými skúsenosťami. Napriek tomu sú však niektoré rozhovory s naslovovzatými odborníkmi vo svojej podstate natoľko inšpiratívne, že som sa pokúsil v ponúknutom blogu odpútať od tohto ich videnia a objektivizovať niektoré ich univerzálne a pre jednotlivca cenné myšlienky. V závere ponúkam odkaz na jednu účinnú a dostupnú cestu zachovania vlastnej integrity a osobnej “imunity” pred vplyvom propagánd, mediálnych manipulácií a vojnového stresu.

Psychologické vedy, teória komunikácie a vedy o ľudskom mozgu sa už dlho pokúšajú odpovedať na naznačené otázky a vyvinúť účinné spôsoby ochrany pred ich negatívnymi vplyvmi.
Záujem o získané poznatky v posledných mesiacoch prudko narástol, najmä v dôsledku vojny, ktorá prebieha na Ukrajine a dotýka aj Slovákov.

“Prvou obeťou vojny je pravda.”

Táto veta môže znieť azda niekomu trochu pateticky. Nazdávam sa však, že pri hľadaní pravdy a jej rozlišovaní od propagandy, zámerných lží a hoaxov je nevyhnuté zotrvať na ich odhaľovaní. Nielen kvôli obetiam každej vojny ale aj preto, aby sme ďaľšie vojny ani obavy z nich už nikdy nemuseli zažívať.
Môže k tomu prispieť aj psychológia, ktorá len pomaly odkrýva odveké tajomstvá účelovej manipulácie s ľudským vedomím.

Tie poznatky však vonkoncom nie sú povzbudivé.

Viaceré z nich preukázali, že “Ak je už človek infikovaný propagandou, je takmer nemožné ho zachrániť. “– hovorí docentka psychológie Anna Fenko z Fakulty sociálnych vied Amsterdamskej univerzity. Indoktrinácia propagandou je takou silnou zbraňou, že tragicky rozdeľuje nielen štáty, národy, ale aj samotný národ, ak sa stal objektom pozornosti propagandistov. Tiež traumatizuje celé rodiny, pokrvných príbuzných, ktorí sa ocitli na opačných stranách frontovej línie. Títo neveria, že sú ovplyvnení propagandou ani vtedy ak im príbuzní rozprávajú o zverstvách a bombových útokoch, ktoré osobne zažili. Ako je to možné? Ako sa propagande darí až takto otráviť mozog Homo sapiens? Ako táto infekcia prebieha a je možné pred ňou ochrániť seba a našich blízkych?
Podľa vyššie uvedeného zdroja bolo za posledných 20 rokov realizovaných viac ako 40 štúdií o účinnosti rôznych metód boja proti propagande, tzv. imunizácii jej účinkov. Tie však nie sú – žiaľ (či našťastie?) – extra účinné. Podobne ako rôzne laické , “úprimné” snahy presvedčiť svojich priateľov či rodičov, že to oni sú ovplyvnení propagandou.

Neraz to viedlo k ostrým konfliktom a rozchodom v rodinách. Z Ukrajiny, ale aj samotného Ruska a nakoniec aj u nás, zo Slovenska sa k nám dostávajú príbehy až s tragickými koncami. Viaceré experimentálne štúdie skúmali a porovnávali vnímanie rovnakých argumentov a faktov pred po pôsobení propagandy u rôznych skupín ľudí. Žiadna z nich však nepreukázala, že by ľudia zmenili svoje názory, ktoré sa u nich vyvinuli ako dôsledok propagandy.

“To znamená, že presvedčiť človeka infikovaného propagandou je takmer nemožné.”

Ak raz dôjde k mimovoľnému “vpečateniu” istých postojov a názorov do našej psychiky – ich zapojenie do hodnotenia javov, vzťahov a súvislostí vnímanej informácie, reality, alebo hoci len ľudskej tváre je takmer okamžité. Existujú štúdie, ktoré ukazujú, ako propaganda zneužíva tieto dispozície človeka, ako ovplyvňuje váš mozog a ako nás núti robiť zlé veci. Napríklad zabíjať iných ľudí vo vojne.

„Myslím si, (*zdôvodňuje ďalej Anna Fenko), že najhoršie rozhodnutia robíme vtedy, keď sme nahnevaní, vystresovaní, unavení, bojíme sa, alebo sme sfanatizovaní. V takýchto chvíľach sme najmenej schopní kritického myslenia. V takýchto chvíľach nedokážeme regulovať naše najsilnejšie zlé emócie. Myslím si, že cieľom propagandy je manipuláciou emócií zmeniť ľudí tak aby nakoniec poslušne a dokonca aj aktívne urobili hrozne nesprávne rozhodnutia v záujme mocných.”

“Ak sa pozrieme na mozog, hormóny, gény a všetko ostatné, čo nás robí tým, kým sme, sme ako všetky ostatné primáty: delíme svet na „my“ a „oni“. A robíme to automaticky. Robíme to v zlomku sekundy. V tomto kontexte vzhľadom na obmedzený rozsah blogu odkazujem aspoň na rozhovor (uverejnený na rovnakom portáli https://istories.media/ ) s jedným z najznámejších svetových neurovedcov, profesorom Stanfordskej univerzity Robertom Sapolskym na tému “Prečo ľudia robia zlo … ?”

Naša povaha je taká, že sa k „nim“, k tým “cudzím” správame veľmi predpojato – hovorí Sapolsky. “V tomto smere sme ako všetky ostatné primáty. Istou nádejou pre mier je prekvapujúce zistenie, že je zároveň aj pomerne ľahké manipulovať s tým, koho presne považujeme za „našich“ a koho za „outsiderov“.” Propaganda veľmi efektívne spája inštinktívne emócie s našou reakciou. Sapolski pripomína “Aj keď ste schopní kriticky myslieť, ak máte to šťastie, máte dar takejto schopnosti aj vtedy bude neraz ťažké odolať jej.”
Vedci hovoria, že problém nie je ani tak v tom, že by ľudia nechceli poznať pravdu, napr. o páde dvojičiek v New Yorku, o zostrelení Boegingu MH17 nad Ukrajinou, o príčinách vojny na Ukrajine, o masakri v Buči, … .

Skutočným problémom je, že stále viac ľudí prestáva veriť v pravdu ako takú.

V tomto kontexte sa vynára viacero otázok. Jednou z nich je napríklad otázka: “Sú internet a digitál darmi ľudstvu?” Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že propaganda nielen premieňa “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”.

Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, ktoré môžeme vnímať aj nebývalý CHAOS.

Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a “pravdu” bude mať ten, kto bude mať väčšiu a silnejšiu armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?

Relativizácia PRAVDY

má už dnes závažné dôsledky na celú ľudskú civilizáciu, na jej rozvoj a hroziaci úpadok.
Príčin je mnoho.
“Právd” môže byť v dnešných časoch explózie šírenia informácii hneď niekoľko a nie je možné ich nezávislé hodnoverné overenie, pretože všetko je bleskovo kontra-propagandisticky zmanipulované.

Napr. už len číselné fakty médiami udávaných fyzických obetí na strane napadnutých, alebo na strane agresora môžu byť diametrálne odlišné. U človeka (percipienta) vtedy dochádza k tzv. kognitívnemu preťaženiu mozgu, ktorý nakoniec dospeje k presvedčeniu, že „všetci klamú“. A keďže žiadna pravda neexistuje, ľudia prijmú za svoj názor, ktorý je psychologicky pohodlnejší a ktorý zdieľa a schvaľuje väčšina.”
Celkom pokojne sa tento jav dá charakterizovať ako “mentálna hmla”, ktorej dôsledkom je stádovitosť v konaní a iracionalita v našom myslení.

Nastáva hromadný útlm zdravého rozumu, ľudskosti a racionality. To je stav nedôstojný človeka blízky ochoreniu známemu z psychiatrie ako “davová psychóza”. Je len otázkou času kedy budú padať múry, zarinčia zbrane, začnú padať bomby a budú zomierať nielen vojaci na frontových líniách, ale aj celkom nevinní ľudia. Medzi tými deľmi boli a iste sú aj noví ; “Mozart”, “Einštein”, “Phil Jobs”, “Matt Mullenweg” (jeden z mužov, ktorí stvorili WordPress, slobodný a nezávislý webový softvér dostupný každému čo i len trochu gramotnému človeku). Ak chcete tak aj ďalšia “Adriana Kučerová”, “Mirka Musilová”, “Alina Zagitová”, alebo hoci aj “Marek Hamšík”.

… a práve tieto, ani len netušené straty – ako dôsledky VOJNY a jej propagandy sú tie, ktoré by mali ľudstvo najviac znepokojovať a burcovať.

„Všetci utekali – tak som bežal tiež”

– prastaré, primitívne, no stále fungujúce pravidlo prežitia v situácii neistoty. Keď sú normy zničené a okolo sú nepriatelia a nebezpečenstvo, nie je čas pýtať sa: “Prečo?” “Čo? Kde je pravda?”.
Podľa psychológa Daniela Kahnemana, oceneného Nobelovou cenou za teóriu rozhodovania, viac ako 90 % našich činov nevykonávame racionálne, ale automaticky, pod vplyvom emócií, spoločenských noriem či zvykov. Človek zapína mozog len vtedy, ak sú splnené tri podmienky: po prvé, rozhodnutie je pre neho osobne veľmi dôležité. Po druhé, má dostatok zdrojov – času, informácií a vedomostí – na zváženie svojho rozhodnutia. A po tretie, je v pokojnom stave, nikam neuteká a nemusí sa báť ohrozenia. Vo všetkých ostatných prípadoch nie sme schopní nasledovať hlas rozumu. (D.Kahneman, Myslenie rýchle a pomalé, vyd. AKTUELL, slovak edition 2019).
“Existuje nádej, že opar propagandy niekedy opadne a že ľudia dokážu zapnúť svoje mozgy? “- pýta sa Kahneman. ”

Teoreticky existuje. Na to však musia byť splnené tieto tri podmienky: musí sa pre nich stať nevyhnutným triezve vnímanie reality, musia mať dostatok času a kognitívnych zdrojov na analýzu informácií a nesmú prežívať stres.”

Je odstrihnutie od médií a internetu riešením?

Mnoho ľudí, medzi nimi aj viacerí známi a priatelia riešili problém ochrany seba i svojich blízkych pred propagandou tak, že sa celkom odstrihli od médií a sietí. Iste – aj to je spôsob, pokus ako si zachovať vlastnú integritu. Ibaže skúsenosti opakovane potvrdzujú, že takáto úniková izolácia od informácií vedie časom k ilúziám o dianí vo svete, vytesňovaniu aj závážných skutočností, zmätenosti a nakoniec k vážnym osobnostným zlyhaniam a vzťahovým problémom. Jednotlivec ich nedokáže sám, bez odbornej pomoci úspešne riešiť.

Už v prípade očakávaní z vyhrotenia vojnového konfliktu môže dôjsť u niektorých jednotlivcov až k ich paralizovaniu, niekedy aj k vystupňovaniu agresivity a poruche nazývanou Posttraumatický stresový syndróm.

Posttraumatická stresová porucha — Dostupné po kliknutí

Otázkou je, ako tieto podmienky pacifikovania účinkov propagandy zmysluplne zabezpečiť. Pomerne jednoduché je to v individuálnych prípadoch, aj to len v prípade záujmu získať takúto záštitu. Existuje viacero osvedčených, vedeckých overených a účinných ciest k získaniu odstupu, nadhľadu, ciest k vnútornej slobode a životnej múdrosti.

Žiadna z nich však nie čarovným prútikom a neúčinkuje ako “acylpirín”. každá z nich si vyžaduje istý nenáročný “tréning” a čas.

Na jednu z nich sa môžete vydať ak zájdete na zdieľanú stránku. Podrobný “bedeker nájdete TU.

Želám vám na tejto ceste mnoho objavov, obohacujúcich zážitkov, nezdolnú, pokojnú rozvahu mier v sebe a predovšetkým vôkol VÁS .

Ako sa brániť propagande? — OSLOBODZUJÚCA ZÁŠTITA. Picture Source Adobe Stock , licence standard, gratis per Web, social, email, e dispositivi mobili., autor: Jorm Sangsorn

Blog napísal, zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak. Vojenskú službu absolvoval v Armádnom vedecko-výskumnom psychologickom pracovisku Vojenskej akadémie AZ. Neskôr pracoval 19 rokov ako rozhlasový psychológ v Československom a Slovenskom rozhlase (do roku 1994) a 14 rokov ako psychológ práce a organizácie v Národnej banke Slovenska.

O INOM,Professional confidential (password)

Chránené heslom: 隐私和机密

17/12 edit

O INOM,Zápisky pre pamäť

Na zamatové zhromaždenia som nechodil

10/04 edit Vložiť komentár

Na zamatové zhromaždenia som nechodil

Nežná revolúcia ´89

Jeden príbeh – úvodom

Na prvé novembrové zhromaždenia Nežnej revolúcie na námestiach v Bratislave som nechodil. Nemal som čas. Od vtedajšieho námestníka riaditeľa rozhlasu Šaňa Millyho som dostal úlohu tlmiť vášne poniektorých radikálnejších zamestnancov a najmä dohliadať na Ľudových milicionárov – oceľovú päsť komunistickej strany. Tí najbojovnejší spomedzi nich sa schádzali vo vtedy preplnenom rozhlasovom bare ERATO a vysedávali tam dlho do noci.

Erato -reštaurácia, bar pod Pyramídou — Erato -reštaurácia, bar Pod Pyramídou

Jedného večera keď sa začínali radikalizovať viac ako predtým mi námestník povedal “Seď tu s nimi. Objednávaj toľko koľko vypijú. Nesmú odisť pred polnocou!” Pozeral som naňho ako puk. “Však si psychológ, tak si poraď! … O ostatné sa postarám.” a niekam odišiel. Vedel som, že pod rozhlasovou Pyramídou bol veľký centrálny sklad milicionárskej výstroje a utajený vchod do skladu bol priamo pri stole v tom bare kde vysedávali. V sklade boli okrem ich uniforiem a obuškov aj zbrane, vraj aj samopaly a zo tri guľomety. To nebola žiadna sranda – dvaja z nich najviac alkoholizovaní sa naozaj chceli vybrať so samopalmi medzi ľudí na námestí SNP. Boli však chvalabohu takí nemohúci, že nedokázali ani stáť a nie to ešte dokráčať na námestie.

Na druhý deň ráno sa objavil pred vchodom do skladu obrnený transportér a pred vjazdom do rozhlasu (v suteréne z Mýtnej ul.) veľká kopa betónových ihlanov, ktorými boli obsypané naše hranice s Rakúskom. Nikto nemohol zo skladu nič vyniesť.

Betónoví ježkovia. — Betónoví ježkovia pred skladom Ľudových milícii rozhlasu. Nežná revolúcia ´89

Nič nie je také jednoznačné ako sa zdá na prvý pohľad.

To, že novembrové udalosti v Bratislave, v Prahe a celom Československu prebehli bez krviprelevania a civilizovane majú nemalý podiel aj samotní komunisti. Mnohí z nich mali v tých zložitých časoch hlavy na správnom mieste a zdravý rozum v nich.

Generálny štrajk, protestné zhromaždenie zamstnancov rozhlasu pod pyramídou - 27. november 1989 — Nežná revolúcia ´89. Generálny štrajk, protestné zhromaždenie zamestnancov rozhlasu pod Pyramídou – 27. november 1989

Otvoreny list mladých rozhlasákov, zväzákov r — Otvorený list mladých rozhlasákov, zväzákov, zdroj: Dušan Koblíšek

Vyznanie

Som presvedčený, že aj oni, nie iba ľudia na námestiach a revoluční tribúni si zaslúžia naše uznanie!

Prečo o tom nik nehovorí?!

Museli ich byť tisíce po celom vtedy socialistickom Československu, nielen medzi milicionármi, vojakmi, ale aj v podnikoch, na dedinách, v mestách a aj v nomenklatúre. Mnohí z nich otvorene kritizovali pomery v strane i v štáte, nedokázali však presadiť potrebné zmeny. Nešlo to! Systém bol inertný a postavený na dogmách, ktoré s reálnym životom mali málo spoločného. Navyše tu bol Západ, Studená vojna a Víťazný kapitalizmus, ktorý bol a stále je alergický na nejaké sociálne ideály, istoty a hodnoty.

Ako som naznačil pracoval som vtedy v rozhlase ako psychológ. Už to bolo samé o sebe dosť komplikované a kontroverzné, pretože socializmus bol systém “kolektivistický” a psychológia bola stále vnímaná, niektorými naftalínovými dogmatikmi ako podozrivá “buržoázna paveda” o akomsi jedincovi a nejakej jeho osobnosti. Tá osobnosť predstavovala pre postarších súdruhov vždy strašiaka a riziko. Tam bol kameň úrazu.

Spoločnosť potrebovala tvorivé a zrelé osobnosti ako soľ, ale systém im bránil prejavovať, realizovať sa a “vymýšľať”. Všetko bolo orientované len na uzavretú, plánovanú socializmu “prospešnú”, racionálnu prácu a produkciu. Zvrhlo sa to – a nielen u nás, ale v celom socialistickom tábore.

Tie novembrové udalosti, ktoré prebehli celkom zamatovo aj práve zásluhou mnohých komunistov, ktorí mali “hlavy na správnych miestach a zdravý rozum v nich” však ťažko prežívali mnohí z nich. Najmä tí mladší boli vzdelaní a vychovaní vo viere, že socializmus je najhumámnnejší spoločenský poriadok aký kedy na tejto planéte vznikol. V rozhlase som ich mal možnosť poznať – vo všetkých odtieňoch ľudských ambícií, schopností i charakterov.

Napriek tomu,

že poniektorým čitateľom sa teraz otvára “nožík vo vrecku” a s rizikom primitívnych reakcií na moju adresu, pre vlastný pokoj duše uvediem, že niektorí z nich boli najkrajší ľudia – v zmysle ľudskosti, akých som mal možnosť stretnúť.

Práve tí najcitlivejší z nich, ktorých milovali aj rozhlasoví poslucháči bolestne a tragicky strácali zmysel svojej existencie. Nedokázali im pomôcť ani najlepší lekári v krajine. Aj také boli obete našej zamatovej revolúcie. Neboli to žiadni naivní hlupáci, či hlupane. Vedeli, že socialistický experiment s ľudskou spoločnosťou skončil odmietnutím a krachom nielen pre chyby systému, agresivitu kapitalizmu, ale aj pre obyčajné ľudské a charakterové slabosti práve tých, ktorí vraj chceli naše životy chcel urobiť krajšími a lepšími.

Záverom

len poznamenám, že aj tí nehodní komunisti boli “anjeli”v porovnaní s tými bezzásadovýmí, chamtivými privatizérmi a mafiánmi, maskovaní politickými tričkami “od výmyslu sveta”, ktorí prišli k moci po nich a okupujú náš svet dodnes. Aj také sú dôsledky revolučného prerodu našej spoločnosti do podoby v ktorej žijeme dnes.

PhDr. Milan Kožiak

P.S. autor blogu nebol a ani nemohol byť členom komunistickej strany, ak už pre nič iné tak len preto, že v roku ´68 sa podieľal na amatérskom protiokupačnom vysielaní, začo bol súdený a nakoniec aj nepodmienečne odsúdený. Viac v blogu "Nezrušiteľný rozsudok ...". Ideály socializmu s ľudskou tvárou mu však boli a zostali blízke. Autor nepopiera deformácie a krutosti komunizmu od čias jeho vzniku v Rusku a neskôr aj u nás. Jeho vyjadrenia sa opierajú o vlastné životné a pracovné skúsenosti po roku ´68, neraz negatívne poznamenané vplyvmi, ktoré viedli k Novembru ´89 a aj po ňom.
Viac TU.

počet zobrazení k 10.4.2021: 2876

blog prevzatý z internetového magazínu Slovo

MEDAILÓN,O INOM,Zápisky pre pamäť

Prof.PhDr. Damián Kováč, DrSc.

07/04 edit Vložiť komentár

Zomrel Prof.PhDr. Damián Kováč, DrSc. zakladajúca osobnosť psychológie ako modernej vedy na Slovensku.
Moje posledné stretnutie s pánom profesorom na návšteve v jeho penzióne – spolu s Emilom Komárikom – takto pred rokom. Koľko plánov, koľko tém, koľko múdrosti ste nám vtedy darovali.
Ďakujem Vám za podporu, ochranu, pomoc, láskavé vedenie, za tú “hviezdu na nebi”, ktorou ste sa stali už pri našom prvom stretnutí na Ústave experimentálnej psychológie SAV ešte v roku 1972.

Príhovor Damiána Kováča pri príležitosti stého výročia narodenia nestora modernej psychológie na Slovensku prof. Antona Jurovského

“Narodil sa 3. augusta 1929 v Nižnom Slavkove. V roku 1952 absolvoval ako jeden medzi prvými na Slovensku vysokoškolské štúdium v odbore psychológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Hneď po štúdiách nastúpil na vtedajšie Psychologické oddelenie Filozofického ústavu SAV, ktoré sa neskôr pretransformovalo na Ústav experimentálnej psychológie SAV. V rokoch 1960 až 1991 pôsobil na ústave vo funkcii riaditeľa (spolu vyše 31 rokov). V rokoch 1982 až 1986 bol členom Predsedníctva SAV, pôsobil ako predseda Vedeckého kolégia SAV pre psychológiu a pedagogiku (1978 – 1990), predseda Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV (1978 – 1983) a predseda Československej psychologickej spoločnosti pri ČSAV (1978 – 1985). V 60. rokoch založil svojho času jediný karentovaný psychologický časopis východnej Európy Studia Psychologica, v ktorom zastával úlohu hlavného redaktora do roku 2008. Úspešným činom bolo tiež iniciovanie a organizovanie Stretnutí psychológov podunajských krajín, ktoré boli príležitosťou nielen pre slovenskú, ale aj pre celú východoeurópsku psychologickú komunitu stretnúť sa s kolegami z druhej strany železnej opony. Na ústave pôsobil ako vedecký pracovník až do roku 2010, neskôr ako emeritný vedecký pracovník.

Vedecký záujem profesora Kováča

sa sústreďoval najmä na oblasť vnímania, pamäti, psychomotoriky, viacjazyčnosti, laterality. Dôležitým bol tiež jeho podiel na rozvoji metodológie psychológie, všeobecnej psychológie, histórie psychológie, environmentálnej psychológie a tém kvality života. Je zakladateľom Bratislavskej školy experimentálnej psychológie uznávanej aj v zahraničí, vytvoril integračnú mezoteóriu osobnosti a transkulturálny model kvality života. Riešil množstvo domácich aj medzinárodných projektov. Za svoju vedeckú kariéru prednášal na mnohých domácich aj zahraničných univerzitách a vyškolil 33 doktorandov.

Svojím vedeckým nasadením a nadšením pre výskumnú aj organizačnú prácu sa nezmazateľne zapísal do histórie slovenskej psychológie. Kolegovia si ho budú pamätať najmä pre jeho hlbokú angažovanosť pre psychológiu ako vedu, vynikajúce rétorické schopnosti a neutíchajúci životný elán.

Česť jeho pamiatke!”

Text prevzatý od: Peter Halama, Ústav experimentálnej psychológie CSPV SAV

zdroj:www.psychologia.sav.sk/upload/osobnosti.pdf

OCENENIE PRI PRÍLEŽITOSTI JUBILEJNÉHO X. KONGRESU EURÓPSKEJ ASOCIÁCIE PSYCHOLÓGOV PRÁCE A ORGANIZÁCIE (EAWOP) za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce na Slovensku,