Na rande sa prihovárajte z ľavoboku

Regulatívny vplyv hudby a reči na psychické a telesné procesy je stále častejšie predmetom skúmania nielen psychológov, pedagógov, lekárov, ale aj neurovedcov. Tí s pomocou  moderných neurotechnológií postupne odhaľujú senzačné tajomstvá.

Súhrn poznatkov a metód zameraných na ovplyvňovanie nežiaducich javov a procesov ľudskej psychiky našiel vyjadrenie v dvoch špeciálnych oboroch: v muzikoterapii a sugestológii.

Obe disciplíny sa v minulosti vyvíjali na sebe nezávisle, hoci prepojenosť predmetu ich skúmania je fyziologicky už vopred daná.  Celý komplex spoločných znakov reči a hudby, založených na rovnakých akustických a výrazových elementoch, viedol už v dávnej minulosti k ich intuitívnemu spájaniu –  v speve s hudbou. Súzvuk hudby a slova “programovo” uplatňovaný najmä v umeleckej hudobnej tvorbe a pri náboženských obradoch, výrazne umocňoval vplyv na prežívanie a správanie poslucháčov. Hoci sa v súčasnosti využívajú masívnejšie ako kedykoľvek v minulosti  stále sa veľmi málo vie o sprievodných neuro-psychických procesoch  a  princípoch ich vnímania.

“Vybrané poznatky a princípy sluchového vnímania”

K istému pokroku prispeli moderné diagnostické technológie dovoľujúce mapovanie činnosti mozgu až na úrovni súčinnosti nervových buniek. Doteraz získané poznatky preukázali predpoklady, že spracovanie rečových informácii a hudby sa uskutočňuje v spoločných kôrových a podkôrových štruktúrach CNS. Pričom bolo potvrdené, že centrá vnímania hudby sa nachádzajú vo fylogeneticky starších oblastiach mozgu, zatiaľ čo vnímanie reči, vrátene hovorenia – v centrách mozgovej kôry. Lokalizácia sluchového vnímania do limbického systému a temporálnych (spánkových) lalokov mozgu vysvetľuje prevahu emocionálnej modality vnímanej hudby a vedomú, racionálnu rovinu vnímania reči. Uvedené neurofyziologické zistenia podporujú všeobecne prijatú teóriu sluchového vnímania nevylučujúcu vstup hudobnej modality do vedomia a akceptuje aj emocionálne, paralingvistické, nonverbálne zložky reči a hlasu. Vrátane situačných momentov, ktoré sú pri bežnej komunikácii neraz prehliadané a veda k nim stále ešte len hľadá prístup objektivizovaného poznávania. 

Poukazuje nato  napríklad  aj naša skúsenosť s takými  dobrými slovami akými sú "ďakujem" a "prosím". Hoci nesú v logicko- semántickom význame jednoznačne kladnú  informáciu dokážeme ich vyslovovať tak, že môžu adresáta až uraziť.

Tieto poznatky nie sú ani v rozpore so staršími  poznatkami o asymetrii mozgových hemisfér plniacich rozdielne funkcie. Zatiaľ čo v ľavej hemisfére prebiehajú  myšlienkové procesy viac racionálne, vecne-logické a v pojmovo-znakových rečových a číselných symboloch, je pravá hemisféra, obrazne povedané, „sentimentálnejšia“. Prebiehajú v nej myšlienkové procesy, ktoré je ťažko vyjadriť verbálne, procesy majúce viac podobu intuitívneho úsudku, citovosti, empatie a podobne. Možno teda povedať, že zatiaľ čo informácie reči vnímame viac pravým uchom a spracovávame v ľavej hemisfére, hudbu alebo spev vnímame viac ľavým uchom a spracovávame v hemisfére pravej. Ide pritom vždy o komplexný proces podmienený situačnými vplyvmi, ktorý uchopiť vedeckými metódami je mimoriadne zložité.

Schéma nervových dráh sluchových signálov. / source: Hear and There: Sounds from Everywhere! www.kids.frontiersin.org

Vedci sa však nevzdávajú a postupne skladajú mozaiku poznatkov, ktoré pozoruhodným spôsobom vysvetľujú podstatu niektorých inštinktívnych  prejavov a noriem nášho správania. Patrí medzi napríklad aj kultúrne skonvencionalizovaná pozícia muža po ľavom boku ženy. 

Tieto poznatky dokonca naznačujú,

že ak vám  záleží na získaní sympatií a dôvery iného človeka budete pravdepodobne úspešnejší ak sa mu budete prihovárať z ľavej strany.
Jeho/Jej pravé ucho iste počuje vaše slová tiež, ibaže o niekoľko milisekúnd neskôr. To stačí k tomu aby kritická úloha opačnej hemisféry (v tomto prípade ľavej, racionálnej a analytickej) kam smerujú nervové dráhy z pravého ucha bola potlačená. So všetkými osudovými dôsledkami. 🙂

ilustr. obr. zdroj: www.zena.pluska.sk/

Výnimku predstavuje sobášny akt, ktorý je, z hľadiska racionality zásadného životného kroku, dôležitejšieho viac pre ženu (budúcu matku) ako pre muža.

Cirkevný sobáš v katolíckom kostole. Dolné Orešany (okr. Trnava), 1956. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: V. Törey

Tiež napríklad fakt, že asi nenájdete kostol s kazateľňou po pravej strane. Vieme, že viera a náboženské cítenie prekračujú svojou podstatou „obmedzenú“ racionálnu logiku a argumenty vedy. Hlbinno-psychologické vysvetlenia týchto stereotypov a sociálnych konvencií však len málo hovoria o procesoch odohrávajúcich sa v ľudskom mozgu.

Podporujú ich aj nové poznatky  neurovedcov z  University of Lausanne vo Švajčiarsku, ktorí preukázali, že reagujeme pozitívnejšie na hlasové prejavy, keď prichádzajú zľava.

sprístupníte po kliknutí 

Viac TU

Poznatky neurovied.

Blog “Vybrané poznatky a princípy sluchového vnímania ” napísal a priebežne edituje  PhDr. Milan Kožiak