Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny organizácie a podmienok činnosti

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny organizácie a podmienok  činnosti. X -tá právna úprava výkonu psychologických činností podľa novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (účinná od 1. júla 2014) spôsobuje zmätok a je nielen neúčinná ale aj škodlivá. Tá posledná taxatívne vymedzila zriadenie iba ambulancie klinickej psychológie a ignorovala skutočnosť, že iné právne predpisy (napríklad nariadenie vlády č. 296/2010 Z.z.), ako aj samotný obsah psychologickej činnosti rozlišujú viaceré jej druhy (okrem klinickej psychológie aj poradenskú psychológiu a pracovno-organizačnú psychológiu).

Pre mnohých psychológov, ktorí získali špecializačnou skúškou oprávnenie na výkon špecializačných činností poradenskej psychológie a pracovnej a organizačnej psychológie má takáto právna úprava ďalekosiahle dopady.

SEDEM SMUTNÝCH ROKOV PRÁVNE ÚPRAVY PSYCHOLOGICKEJ ČINNOSTI – Štefan MATULA

V praxi takéto nastavenie systému nielen nekorešponduje so súčasnou koncepciou ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov (psychológov), ale aj  a výrazne komplikuje a obmedzuje aplikovanie poznatkov a metód aplikovanej psychológie mimo rezortu zdravotníctva.

Táto kvázi “reforma” sa však minula účinku a vôbec neprispela k oživeniu  uplatňovania psychológie  v ekonomike a hospodárstve SR.

Dátum účinnosti novely, ktorou sa mala upraviť činnosť dopravnej psychológie vo všetkých ambulanciách, teda v ambulancii klinickej psychológie, ambulancii poradenskej psychológie a ambulancii pracovnej a organizačnej psychológie bol stále  je v nedohľadne

Zámerov zmeniť a doplniť nevyhovujúcu  vyhlášku bolo už  v legislatívnom procese bolo už niekoľko, ale zostali stáť na mieste.
 “Ktosi” roky len zapracuváva pripomienky z medzirezortného pripomienkového konania.

Jeden pretrvávajúci problém napr. spočíva pri výkone certifikovanej pracovnej činnosti „dopravná psychológia“ . Situácia nastala prijatím vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 315/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 770/2004 Z. z.. Nie je totiž jasné, kde sa má takáto činnosť vykonávať a súčasne sú ohrozené odborné činností, ktoré dopravní psychológovia vykonávajú podľa osobitných predpisov (napr. cestný zákon – dopravný psychológ overuje psychickú spôsobilosť napr. pri zadržaní vodičského preukazu). O posudzovaní nositeľov zbraní a streliva ani nehovoriac.

psychotesty

Mimoriadne vážnym problémom aj v kontexte medzinárodných zmlúv a dohôd ku ktorým sa zaviazala SR je porušovanie základných ľudských práv, v nadväznosti na ochranu osobných údajov získavaných psychologickým testovaním osôb pri posudzovaní spôsobilosti na prácu – známym ako PSYCHOTESTY. Táto mimoriadne citlivá činnosť sa potencionálne dotýka každého občana v produktívnom veku, ktorý nemusí mať a zväčša ani nemá žiadne zdravotné ťažkosti. 

psychotesty

Testované osoby zväčša ani netušia, že majú zákonný nárok na poskytnutie spätnej väzby z takéhoto posudzovania.  Ako občan SR má každá osoba po posúdení psychickej spôsobilosti na prácu žiadať nielen ústnu informáciu, ale aj kópiu psychologického posudku zdôvodňujúceho prijatie, či neprijatie  na výkon práce o ktorú sa uchádzal! 

V súčasnosti zaužívaná prax vydávania len “Dokladu o psychickej spôsobilosti” –  spôsobilý, nespôsobilý je chránená alibistickým „zdravotníckym tajomstvom“, skrývajúcim sa za lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti. To ktoré  síce vyhovuje istým ekonomicky motivovaným záujmovým skupinám v psychologickej pospolitosti, ale zároveň aj hrubo porušuje etické princípy psychologickej činnosti, zásady zachovania ľudskej dôstojnosti a práva napr. na také informácie testovaných osôb o nich samotných, ktoré rozhodujú o ich profesionálnom živote.
psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny

V pozadí týchto deštruktívnych zmätkov bola  invazívna agresia malej skupiny “podnikavých” ekonomicky motivovaných psychológov ešte v rokoch 2003-4 kedy Dzurindova vláda rušila šmahom ruky profesné združenia na Slovensku. Videla v nich ohrozenie liberálneho ducha trhovej ekonomiky. To využilo zopár psychológov majúcich tesné prepojenie na Odbor legislatívnej a právnej činnosti na Min zdravotníctva SR a v mene vidiny svojich ziskov rozbili funkčnú a dobre sa rozvíjajúcu pôvodnú Komoru slovenských psychológov. Boli takí nažhavení “podnikať”, že sa neštítili pod vlastnými vyjadreniami v pripomienkovom konaní napr. k novele Zákona o strelných zbraniach a strelive ( č. 190/2003 Z. z.) ani falšovania podpisov predseníčky pôvodnej Komory  Dr. Hany Ščibrányovej! 

Žiaľ viacerí psychológovia z rezortu zdravotníctva, vidiaci možnosti privyrobenia v iných rezortoch sa týmto príležitostiam vôbec nebránili, práve naopak.

V záujme veci prikladám na porovnanie  s tými alibistickými  “papierikmi o spôsobilosti”náhodný výber troch posudkov posúdenia psychickej spôsobilosti, ktoré psychológovia práce štandardne predkladali manažérom a odovzdávali posudzovaným. Posudzovaní zamestnanci dostávali posudok ako prví, t.j. predtým ako si ho mohol prečítať kompetentný vedúci. Posudzovaní uchádzači mali možnosť získať  posudok až po ukončení výberového konania. Na oba spôsoby nadväzovala možnosť konzultácie obsahu posudku a jeho záveru.

Posudok A                                Posudok B                                Posudok C                                                                                   
Dôsledky vyššie naznačených deformácií popisujú psychológovia na soc.  sieťach aj takýmito zarážajúcimi skúsenosťami:

“S tymto problemom “fusovania” klinikov do psychologie prace som sa stretal pocas celej svojej kariery psychologa prace – podnikoveho psychologa a poslednych 10 rokov ako manazer ludskych zdrojov. V tejto pozicii som mal moznost manazersky posudit “kvalitu” ich expertiz. Zazil som, ako sa nevyberanymi sposobmi snazili predavat “psychotestovanie” dokonca aj tam, kde uz posobil domaci podnikovy psycholog práce. Bez znalosti podnikovej kultury, bez predchádzajucej analyzy prace a validizacie testov. Tito nasi kolegovia (mena im radsej darujem, niektori sa stali aj medialne znami) si bez zacervenania dovolili posudzovat psychicku sposobilost pre vykon prace vyzbrojeni vedomostami z psychopatologie a patopsychologie. S “testovymi bateriami” ktore boli v najlepsom pripade vhodne akurat tak na diagnostikovanie urovne mentalnych schopnosti, ci normality a dusevneho zdravia…”  Matej Glos

“Nové, silné a inštitucionálne zastrešenie a aj legislatívna ochrana psychologickej činnosti a aj klientov sú nutné. Pričlenenie činnosti všetkých psychológov pod rezort zdravotníctva bolo veľkou chybou a narobilo veľké morálne aj ekonomické škody. V súčasnosti väčšina neštátnych psychológov hrá na svoje tričko a ich práca je pod minimálnou kontrolou. Výnimkou sú možno len poradenskí a školskí psychológovia. Psychológovia práce zanikli a aj keď majú VŠ kvalifikáciu a špecializáciu robia všeličo možné, len aby sa uživili. To je neúnosná situácia. Nech si klinici zostanú v rezorte zdravotníctva, ale činnosť školských, športových, výskumníkov, nech zastrešuje rezort školstva a pracovných a poradenských Min. práce, soc. vecí a rodiny, policajtov a vojenských min obrany a vnútra. Nadrezortná komora je logické a optimálne riešenie. Ak to bude inak *bude to paškvil!” Daniel Ost

“Oni, tí  nielenže nevedia, ale ani nechcú vedieť aký je rozdiel medzi testovaním a posudzovaním psychickej spôsobilosti na prácu. Za všetky prípady, s ktorými som sa stretol uvediem aspoň tento: Vedúca oddelenia istej banky, v ktorej som práve začínal ako podnikový psychológ ma oslovila “pán doktor, Váš kolega – psychológ, ktorý nás testoval ma obvinil, že som pri testovaní inteligencie odpisovala. Prísne som to odmietla. Tak potom musel odpisovať váš sused, máte úplne rovnaké výsledky – povedal. Čo som mala robiť, je to môj riaditeľ – odpovedala som. ” V miestnosti kde testovanie prebiehalo bolo okolo veľkého okrúhleho stolu 20 stoličiek. Aj kvôli zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetkých testovaných som v tejto miestnosti testoval najviac 9 osôb. On, ten “psychológ”, klinický psychológ, zakladateľ “slovenskej psychológie zdravia” ich do tej miestnosti nahnal 20. Čo dodať? Urobil som čo som mohol, aby sa už v banke neobjavil. … a takýchto prípadov sú stovky. “Milan Kožiak

“Dominujúca vysokoškolská príprava klinických psychológov asi zodpovedá potrebám zdravotníckej praxe. Je to pochopiteľné, ale už ťažšie akceptovateľné a ospravedlniteľné je to, že ekonomická motivácia vedie týchto úzko špecializovaných odborníkov k “sebarealizácii” aj v oblasti riadenia ľudských zdrojov. O tej majú možno nejaké informácie, ale nie potrebné aspoň základné vedomosti. Často však nemajú ani potuchy o koncepčnom riadení či systémovej prevencii v oblasti bezpečnosti pri práci a takých tragédií aká sa stali napr. vo Vojenskom opravárenskom závode v Novákoch a inde. Nová Komora slovenských psychológov by s tým chcela niečo urobiť, ale nedokázala sa zatiaľ pohnúť z miesta. ” “Ľudský činiteľ” – naše alibi (2. časť – vrátane kritiky slovenskej psychologickej praxe)

SVETLO NA KONCI TUNELA

Isté svetlo na konci tunela priniesla nasledovná  správa zverejnená na stránke Slovenskej komory psychológov. Hovorí aj o tom , že Min. zdravotníctva  podporuje vznik nadrezortnej komory psychológov na Slovensku.

Píše sa v nej:

Zriadenie nadrezortnej komory psychológov a nový zákon o psychologickej činnosti a psychoterapii.
To sú témy, o ktorých na ministerstve zdravotníctva vo štvrtok 20. augusta 2020 rokovala medzirezortná pracovná skupina. Je súčasťou  je i Slovenská komora psychológov, v zastúpení prezidentkou SKP Mgr. Evou Klimovou. Akademickú obec zastupoval člen Rady SKP doc. Mgr. Anton Heretik, PhD. 
Cieľom diskutovaných zmien by nemalo byť zvýšenie kvality a dostupnosti psychologických služieb len  pre klientov v rámci reformy starostlivosti o duševné zdravie.  Akútnou sa javí potreba úprav a zjednodušenia systému vzdelávania a výkonu povolania psychológ v SR vo všetkých psychologických disciplínach.

 

Psychológov čakajú legislatívne zmeny organizácie a podmienok ich činnosti
20. augusta 2020 rokovala medzirezortná pracovná skupina, ktorej súčasťou je i Slovenská komora psychológov v zastúpení prezidentky Mgr. Evy Klimovej (prvá zľava)

 

Chaos, ktorý spôsobilo zrušenie pôvodnej Slovenskej komory psychológov zriadenej podľa zákona č. 199/ 1994 vznikol ešte v rokoch 2003 -4, kedy došlo k nezmyselnému začleneniu činnosti psychológov pod rezort zdravotníctva.  Je načase začať s jeho postupným  odstraňovaním. Škody, ktoré však napáchal tento účelový krok sú nedozerné a ich náprava bude trvať roky.

PhDr. Milan Kožiak

Autor absolvoval študium klinickej psychológie na FF Univerzity Komenského a štúdium psychológie práce a riadenia na Karlovej Univerzite. Pracoval 33 rokov ako psychológ práce v pozícii podnikového psychológa. Založil a viedol Sekciu psychológie práce a organizácie pri pôvodnej Slovenskej komore psychológov. Táto bola pohltená rezortom zdravotníctva, čo hodnotí ako vážnu chybu v aplikácii poznatkov a metód psychológie najmä v hospodárskej praxi.

Viac TU

12 názorov na “Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny organizácie a podmienok činnosti”

  1. Vďaka za podporu! Školským psychológom sa podarilo “horko-ťažko” získať “akú-takú” autonómiu aj vďaka záštite svojho ministerstva a úsiliu celej pospolitosti školských psychológov. Viac sa môžete dozvedieť napr. TU http://www.aspsr.sk/skolska-psychologia

  2. Tazko sa diskutuje s niekym kto je presvedceny o tom, ze na posudenie psychickej pracovnej sposobilosti staci “klinicky usudok”. Pocas svojej praxe som poznal viacero takychto “psychotesterov” ktori profesiohramy povazovali za zbytocnu komplikaciu a ani netusili, co je predikcna validizacia.

  3. dakujem za tieto informácie, dozvedel som saopat pre mna vela noveho.
    Chapem vyhrady pani Eva Klimova – facebook nie je idealna platforma, no na druhej strane, dovolim si tvrdit, ze o tychto zalezitostiach vie relativne malo psychologov, prave preto, ze sa casto odohravaju za zatvorenymi dverami.
    Samozrejme ratam s tym, ze je to moj predsudok – vystudoval som v Brne, takze o realiach slovenskej psychologie sa snazim ucit “za behu” a mam pocit, ze zaostavam viac ako o jeden cely cyklus majskeho kalendara…
    Mozno je nacase vytiahnut tieto konflikty na svetlo psychologickeho prostredia – urcite to sposobi turbulencie a bolest, ale niekedy treba absces riesit radikalne… A mozno nie, neviem.
    Mohol by som sa prosim spytat – kde by sa dalo dozvediet viac? Ako novy skolsky psycholog zrejme nenamutim vela vody, ale ak by som mohol prispiet svojim halierom…

  4. je fajn, že máte detailnú analýzu a dospeli ste k názoru, že terajší systém je nedobrý. Som v kontakte a stretávam sa s ľuďmi zastávajúcimi významnejšie pozície v štátnej a verejnej správe, s poslancami, bývalými kolegami z médií. Mnohí ani netušia “kde je ten pes zakopaný”. Sú prekvapení kam to dospelo. Manažéri z ekonomickej a hospodárskej praxe sa len chytajú za hlavu, z toho čo v ich rezortoch, podnikoch stvárajú “psychológovia”. To dozrievalo dlho. Nemožno to utajiť! Mnohí majú skúsenosti zo zahraničia a vedia posúdiť skutočný potenciál aplikovaných psychologických disciplín. Nevedia však prečo je na Slovensku v tejto oblasti taká mizéria. Aj preto objednávajú psychologické služby, zvlášť v oblasti výberov, manažmentu zmeny a vplyvov ľudského činiteľa – v zahraničí. To je vážny indikátor úpadku! V duchu takmer fyzikálnej zákonitosti „od svetla tiene utekajú“ vnímam otvorenie verejnej diskusie ako nutnosť. Aj preto, že neexistuje iná platforma. Verím, že Zázračná sila svetla má nielen fyzikálnu, ale aj mravnú podstatu. Evka, prosím Ťa o porozumenie a ospravedlňujem sa za “vyrušovanie” . Milan Kubalák, slovenský psychológ ocenený na európskom fóre za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku ešte v roku 2001 horieval “Dobrý psychológ práce musí vrchnosť vyrušovať, bez toho je nanič!”

  5. Budeme informovat oficialne, nerobi na tom len zdravotnictvo ale Vsetky rezorty, kazdy ma svoje zastupenie a myslim sikovnymi a lucidnymi ludmi. Na navrhu zmien pracujeme 3 mesiac a covid veci spomalil. Ak mas cas moderovat diskusie o tom co je vsetko zle, hor sa do toho (to mame detailne zanalyzovane a system je nedobry pre vsetky specializacie vrat. Klinikov), my budeme robit na navrhu, ktory mozeme predlozit na diskusiu

  6. Rovnako pozdravujem a ďakujem za reakciu. Chápem ju! Však si prezidentka Slovenskej komory psychológov a to predurčuje Tvoj postoj. Vnímam ho ako ochranársky i racionálny zároveň. S koľkými takýmito snahami som sa už za tie roky stretol?! Výsledok – žiaden! Tie “elitárske” obranné a účelové inštinkty klinikov škodia nielen slovenskej psychológii, ale aj celej spoločnosti viac ako tušíme. Aj preto som v poslednom čase zvolil ofenzívnejší prístup a ráznejšie argumenty. Píšeš, že FB nie je zrovna dobrá platforma, pretože … . Existuje vôbec nejaká platforma kde sa o naznačených problémoch môže slobodne diskutovať? Neviem o nej! Bez zapojenia verejnosti, aj odbornej (právnikov, manažérov, technikov, koncových užívateľov výstupov psychologickej činnosti, …) a najmä verejnosti občianskej sa s riešením tohto marazmu nepohne. Ako odborníčka na manažment zmeny vieš, že “žiaden organizačný systém sa zvnútra nedokáže sám od seba zmeniť”. Vždy je potrebný tlak z vonkajšieho prostredia. Verím, že ten tlak, o ktorý sa snažím (a nie som v tom boji osihotený) zabráni tomu aby sa zase na celé roky neupiekla “reforma”, ktorá len zakonzervuje totalitu Min. zdravotníctva. … a čo sa týka tých posudkov, mnohí ani netušia aké praktiky sa tam uplatňujú!

  7. Dakujem za tieto informácie, z tohoto postu a prilozeneho odkazu na psychobalzam.sk som sa dozvedel opat pre mna vela noveho.
    Chapem vyhrady pani Eva Klimova – facebook nie je idealna platforma, no na druhej strane, dovolim si tvrdit, ze o tychto zalezitostiach vie relativne malo psychologov, prave preto, ze sa casto odohravaju za zatvorenymi dverami.
    Samozrejme ratam s tym, ze je to moj predsudok – vystudoval som v Brne, takze o realiach slovenskej psychologie sa snazim ucit “za behu” a mam pocit, ze zaostavam viac ako o jeden cely cyklus majskeho kalendara…
    Mozno je nacase vytiahnut tieto konflikty na svetlo psychologickeho prostredia – urcite to sposobi turbulencie a bolest, ale niekedy treba absces riesit radikalne… A mozno nie, neviem.
    Mohol by som sa prosim spytat – kde by sa dalo dozvediet viac? Ako novy skolsky psycholog zrejme nenamutim vela vody, ale ak by som mohol prispiet svojim halierom…

  8. Milan pozdravujem. Chapem tvoju snahu o zmenu systemu, v tom sme za jedno a vied ze za to bojujem 5 rokov velmi otvorene s cielom spristupnit vykon povolania vo vsetkych rezortoch a rovnako dalsieho vzdelavania, zjednodusit legislativu a skvalitnit a spristupnit sluzby klientom. Myslim si, ze temy treba diskutovat ale fb zrovna nie je dobra platforma, pretoze sa siria akurat dezinformacie a profesii to nepomoze ale skor uskodi. A co sa tyka posudkov nie je vsetko iba cierne alebo biele, tj klinicke a ostatne.

  9. To dnešné psychotestovanie je veľká manipulácia s ľuďmi, ktorí sú v závislom postavení, lebo si hľadajú prácu. V tejto situácii sa ľudia podrobia hocičomu! Je to tá istá praktika aká sa masovo uplatňuje v našom zdravotníctve, kde vám dávajú podpísať informovaný súhlas k niečomu čomu nemáte šancu rozumieť. Ak sa opýtate na čokoľvek zdravotníci pozerajú na vás ako na odsúdenca “ak sa vám niečo nepáči CHOĎTE inde”. To je totalita ako remeň!
    Môžete ukázať ako je humánny postup pri psychologicko testovaní na prácu a prípadne aj nejaký vzoorvoý posudok. Ď.

  10. a čo poviete na psychotestovanie na internete?! nemyslím to zábavné, ale online testovanie, ktoré robia rôzne agentúry. Rozmáha sa to akoby ľudia boli veci v regáli, z ktorých si niekto vyberá podľa chuti. To je tiež nedôstojné. Však ľudia sú len ZDROJE kapitalizácie. Dehumanizácia ako vyšitá.

  11. UUUUuuu to testovanie je citliva tema. Suvisi s tym ze na Slovensku len malo zamestnavatelov sa unuva odpovedat neuspenym uchadzacom o pracu o neprijati – nieto este o vysledkoch testov. Ja som to robil tak, ze som posudok osobne vysvetlil na poziadanie, pricom o tejto moznosti som ich poucil vopred. Vyuzilo to spravidla tak 10 – 20% uchadzacov. Problem je tom, ze testy na posudenie psychickej pracovnej sposobiloti sa casto administruju skupinovo a vyhodnotenie a spracovanie posudku (posudkov) je casovo tak narocne, ze v den testovania nie je mozne testovanch informovat (pricom niektori mozu byt zdaleka). Rozhodnutie o prijati do prac. pomeru robi zametnavatel (spravidla je to buduci priamy nadriadeny a personalista), ktory nie vzdy musi ps. posudok zoberie do uvahy (aj to sa obcas stavalo) . V kazdom pripade ps. posudok patri pod zakon o ochrane osobnych udajov a psycholog uz pred testovanim musi poucit testovanych o tom ako bude s posudkom nalozene.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.