Často zverejňované postrehy a skúsenosti rodičov potvrdzujú, že deti mimoriadne senzitívne reagujú na hudbu. Je veľa článkov, blogov i výskumov, ktoré sa odvolávajú na účinky rôznych hudobných žánrov na detskú psychiku.
Radosť z hudby, zdroj: iStockphoto
V poslednom období sa začali objavovať úvahy a hypotézy o pôsobení hudby na tehotné mamičky a sprostredkovane aj na ešte nenarodené deti.
Najnovší výskum Mexickej univerzity tieto predpoklady v mnohom potvrdil – hovorí muzikoterapeutka a psychoteraeutka Anna Neuwirthová z Katedry teórie a dejín umenia Ostravskej univerzity.
Hudobná terapeutka Mgr. Anna Neuwirthová, Ph.D. Foto: Aleš Honus
“Hudba má skutočne významný vplyv aj na nenarodené dieťa. Počas tehotenstva sa plod postupne učí vnímať okolité zvuky a reagovať na ne. Práve hudba môže zohrávať kľúčovú úlohu v jeho vývoji, od stimulácie mozgu až po vytváranie emocionálneho puta medzi matkou a dieťaťom, … “
zdroj: video-interview vysielané v Studio ČT 24 (07. 02. 2025)
Vedci hovoria, že najlepšie dieťatko už v tele matky reaguje na jednoduché, pravidelne sa opakujúce zvuky a melódie. Prvé zvuky, ktoré dieťa počuje ešte počas vývoja u svojej matky, sú zvuk jej srdca alebo zvuk plodovej vody. Preto majú deti rady zvuky, ktoré im pripomínajú pobyt v brušku. Tie hlasné, príliš rýchlo sa meniace tóny, ich skôr vyrušujú čo dokážu dať najavo a každá mamička to potvrdí.
Čím je bábätko v brušku väčšie, tým lepšie dokáže vnímať zvuky okolo seba. Čím viac sa matka prihovára svojmu bábätku a čím viac mu spieva, tým lepšie to vplýva na jeho nervovú sústavu. Čo sa týka výberu hudby, je to v postate na vás.
“Rovnako je to aj po pôrode. Napríklad, u predčasne narodených detí, sa používa muzikoterapia ešte v nemocniciach, kde sa novorodeniatkam púšťa ukľudňujúca hudba ako spev vtákov alebo zurčanie potôčika. Je dokázané, že po narodení dieťa ukľudní pokojná hudba, ktorá má pravidelné tóny a pripomína zvuky z matkinho tela.
Pre deti je pôrod veľmi stresujúci, pretože sa musia vyrovnať s novým prostredím a často bývajú oddelené na niekoľko hodín od matky. Preto sa v niektorým pôrodniciach rozhodli, že toto stresujúce obdobie pomôžu detičkám prekonať vďaka hudbe. Napríklad predčasne narodené deti hudba upokojuje a tak lepšie priberajú rastú.
I. Allegro aperto 47:53
III. Rondo. Allegretto 55:56
6 Piano Sonata No. 11 in A Major, K 331: III. Alla Turca 1:01:37 7 Lucio Silla, K. 135: Ouverture. I. Molto allegro 1:05:16 8 Eine Kleine Nachtmusik in G Major, K. 525: III. Minuetto 1:08:59 9 Symphony No. 36 in C Major, K. 425 “Linz”: III. Menuetto 1:11:22
10 Divertimento in D Major, K. 251
I. Allegro molto 1:14:37
II. Minuetto 1:19:16
III. Andatino – Allegretto 1:23:03
IV. Minuetto con variazione 1:26:38
V. Allegro assai 1:30:44
11 Lucio Silla, K. 135: Ouverture. III. Molto allegro 1:35:59 12 Le Nozze di Figaro: “Non Più Andrai, Farfallone Amoroso” 1:37:39 13 Flute Concerto No. 1 in G Major, K. 313: I. Allegro maestoso 1:40:58
Často zverejňované postrehy a skúsenosti rodičov potvrdzujú, že deti mimoriadne senzitívne reagujú na hudbu. Je veľa článkov, blogov i výskumov, ktoré sa odvolávajú na účinky rôznych hudobných žánrov na detskú psychiku.
Radosť z hudby, zdroj: iStockphoto
V poslednom období sa začali objavovať úvahy a hypotézy o pôsobení hudby na tehotné mamičky a sprostredkovane aj na ešte nenarodené deti.
Najnovší výskum Mexickej univerzity tieto predpoklady v mnohom potvrdil – hovorí muzikoterapeutka a psychoteraeutka Anna Neuwirthová z Katedry teórie a dejín umenia Ostravskej univerzity.
Hudobná terapeutka Mgr. Anna Neuwirthová, Ph.D. Foto: Aleš Honus
“Hudba má skutočne významný vplyv aj na nenarodené dieťa. Počas tehotenstva sa plod postupne učí vnímať okolité zvuky a reagovať na ne. Práve hudba môže zohrávať kľúčovú úlohu v jeho vývoji, od stimulácie mozgu až po vytváranie emocionálneho puta medzi matkou a dieťaťom, … “
zdroj: video-interview vysielané v Studio ČT 24 (07. 02. 2025)
Vedci hovoria, že najlepšie dieťatko už v tele matky reaguje na jednoduché, pravidelne sa opakujúce zvuky a melódie. Prvé zvuky, ktoré dieťa počuje ešte počas vývoja u svojej matky, sú zvuk jej srdca alebo zvuk plodovej vody. Preto majú deti rady zvuky, ktoré im pripomínajú pobyt v brušku. Tie hlasné, príliš rýchlo sa meniace tóny, ich skôr vyrušujú čo dokážu dať najavo a každá mamička to potvrdí.
https://youtu.be/ealxD_LKAqg
https://youtu.be/i0U7P1BAd24
Čím je bábätko v brušku väčšie, tým lepšie dokáže vnímať zvuky okolo seba. Čím viac sa matka prihovára svojmu bábätku a čím viac mu spieva, tým lepšie to vplýva na jeho nervovú sústavu. Čo sa týka výberu hudby, je to v postate na vás.
“Rovnako je to aj po pôrode. Napríklad, u predčasne narodených detí, sa používa muzikoterapia ešte v nemocniciach, kde sa novorodeniatkam púšťa ukľudňujúca hudba ako spev vtákov alebo zurčanie potôčika. Je dokázané, že po narodení dieťa ukľudní pokojná hudba, ktorá má pravidelné tóny a pripomína zvuky z matkinho tela.
Pre deti je pôrod veľmi stresujúci, pretože sa musia vyrovnať s novým prostredím a často bývajú oddelené na niekoľko hodín od matky. Preto sa v niektorým pôrodniciach rozhodli, že toto stresujúce obdobie pomôžu detičkám prekonať vďaka hudbe. Napríklad predčasne narodené deti hudba upokojuje a tak lepšie priberajú rastú.
I. Allegro aperto 47:53
III. Rondo. Allegretto 55:56
6 Piano Sonata No. 11 in A Major, K 331: III. Alla Turca 1:01:37 7 Lucio Silla, K. 135: Ouverture. I. Molto allegro 1:05:16 8 Eine Kleine Nachtmusik in G Major, K. 525: III. Minuetto 1:08:59 9 Symphony No. 36 in C Major, K. 425 “Linz”: III. Menuetto 1:11:22
10 Divertimento in D Major, K. 251
I. Allegro molto 1:14:37
II. Minuetto 1:19:16
III. Andatino – Allegretto 1:23:03
IV. Minuetto con variazione 1:26:38
V. Allegro assai 1:30:44
11 Lucio Silla, K. 135: Ouverture. III. Molto allegro 1:35:59 12 Le Nozze di Figaro: “Non Più Andrai, Farfallone Amoroso” 1:37:39 13 Flute Concerto No. 1 in G Major, K. 313: I. Allegro maestoso 1:40:58
22. júna 2020 v čase vrcholiacej pandémie COVID 19 bol prostredníctvom streamingu odvysielaný fascinujúci „Koncert pre biocén“, na ktorom sláčikové kvarteto UceLi Quartet zahralo Pucciniho „Chryzantémy“ publiku zloženému z 2 292 rastlín zo škôlok v tejto oblasti. Rastliny boli neskôr doručené 2 292 zdravotníkom Hospital Clinic de Barcelona.
Symbolika tohto počinu je veľavravná. Možno jeho aktéri chceli povedať, že rastliny sú omnoho lepšie prispôsobené zákonom prírody ako ľudia a akoby väčšina z nás predpokladala.
Ak premýšľame o našej planéte existujú všadeprítomné dôkazy, že rastliny sa dokážu aj brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú.
Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí. 🙂
Pôsobí hudba na rastliny, alebo je to len mýtus?
Zdalo by sa, že hudbu môžu vnímať len stvorenia, ktoré majú uši, ale množstvo pozorovaní však naznačuje, že rastliny na hudbu skutočne reagujú.
je blog, v ktorom popisujem životný príbeh istej Kristíny Matulovej. Žila na prelome 19. a 20. storočia a mezi prešpurákmi dodnes pretrváva legenda o tom ako na citare hrávala rastlinkám vo svojej záhradke v presvedčení, že im to prospieva. Museli to byť čarovné chvíle a večná škoda, že sa nezachovalo žiadne audio-video. :)
Nám však k ich pripomenutiu iste stačí trochu predstavivosti a obdiv k tejto pozoruhodnej žene.
Inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020.
Na vtedajšie časy bola Kristína Matulová nielen vzdelaná, ale aj dosť nekonvenčná, samostatná a nezávislá žena. Napriek tomu si dokázala nájsť cestu do vyšších spoločenských kruhov a získať tam uznanie ctihodných prešporských dám.
Jej duša prahla po objavovaní a experimentoch.
V jednej staršej knihe objavila výrok významného švédskeho prírodovedca, lekára, entomológa, botanika a a zakladateľ taxonómie Carla Linné (1707- 1778) , ktorý tvrdil, že” hudba jest na Floru blahodárna”. Začala vyhrávať na svojej citare svojim bylinkým. Na vlastné oči videla ako rastú pre jej očami a otáčajú sa za jej hudbou .
Dávno pred ňou i pred Carlom Liné sa datujú prvé zmienky o tom, že rastliny reagujú na hudbu.
Napríklad v starovekých indických legendách sa uvádza, že keď boh Kršna hral na flautu, ruže sa otvárali priamo pred očami ohromených poslucháčov.
Krišna čaruje
V 20. storočí sa začali hromadiť argumenty o vplyve hudby na rastliny získané v dôsledku serióznych experimentov uskutočňovaných nezávislými výskumníkmi z rôznych krajín. Medzi nimi aj dôkazy, že hudba nielen zlepšuje vzhľad rastlín , ale prispeva aj k hojnejšej úrode.
V 70 tych rokoch 20. storočia výskumníci vo Švédsku a vtedajšom ZSSR zistili, že protoplazma rastlín pozorovaná mikroskopmi sa pod vplyvom hudby pohybuje výrazne rýchlejšie.
Vedci ten to jav interpretujú nasledovne:
Zvuk sa prenáša vo forme vĺn, ktoré prechádzajú médiom, napríklad vzduchom alebo vodou. Vlny spôsobujú, že častice v tomto médiu vibrujú. Keď zapnete rádio, zvukové vlny vytvárajú vo vzduchu vibrácie, ktoré spôsobujú vibráciu ušného bubienka. Táto tlaková energia sa premieňa na elektrickú energiu pre mozog, aby sa premietla do toho, čo vnímame ako hudobné zvuky.
Rastliny „hudbu nepočujú“, ale cítia vibrácie zvukovej vlny. Protoplazma, priesvitná živá hmota, z ktorej sú zložené všetky živočíšne a rastlinné bunky, je v neustálom pohybe. Vibrácie zachytené rastlinou môžu urýchliť protoplazmatický pohyb v bunkách. To stimuluje absorpciu živín a zlepšuje ich rast .
Výber z ďaľších výskumov.
INDIA
Annamalia University je vysoko uznávaná inštitúcia v Indii. V roku 1962 vedúci katedry botaniky na univerzite, Dr. TC Sing dohliadal na experimenty s vplyvom rôznych hudobných zvukov na rýchlosť rastu rôznych rastlín.
Jeho štúdia odhalila, že ak boli rastliny bazalky vystavené pôsobeniu hudby rástli rýchlejšie Rastliny vyrástli o 20 % vyššie a nabrali o 72 % biomasy viac ako zvyčajne. Počas rovnakého časového obdobia v kontrolnej skupine bazaliek na ktorú nepôsobila žiadna hudba. neboli zaznamenané žiadne zmeny .
Experiment spočiatku zahŕňal použitie klasickej hudby. Výskumníci experimentovali s hudbou známou ako raga hudba, ktorá zahŕňala flautu, husle a harmónium, prenosným nastrojom podobným organu. Výsledky boli podobné .
https://youtu.be/_gCN7cuVkww
Neskôr uskutočnili experimenty aj na poľných plodinách. Štúdia odhalila, že keď boli plodiny vystavené hudbe, ich veľkosť vzrástla o 25 až 60 percent nad priemer v regióne.
Nakoniec vedci z Annamalia University určili, že z viacerých hudbných nástrojov mali najvýznamnejší pozitívny vplyv na rast rastlín husle.
USA
O desaťročie neskôr výskumníčka Dorothy Retallack uskutočnila štúdiu, v ktorej boli rastliny vystavené rôznym druhom hudby alebo hudobných zvukov. Jedna skupina rastlín nechali vystavenú nie práve najpríemnejšiemu tónu F počas ôsmich hodín. Druhá skupina bola vystavená rovnakému tónu tri hodiny. Tretia skupina bola kontrolná kategória a nebola vystavená žiadnemu zvuku. Do dvoch týždňov rastliny v prvej skupine zahynuli, v druhej živorili a v tretej vyzerali zdravo.
Dorothy Retallack
tiež robila experimenty s rôznymy druhmi hudby. Pozorovala, že rastliny vystavené klasickej hudbe sa nakláňali k sebe, k zdroju hudby a navzájom sa prelínali. Rastliny vystavené rockovej hudbe sa odchyľovali od reproduktora a akoby sa pokúšali vyliezť na sklenenú ohradu skleníka.
V tomto experimente boli rôzne rastliny vystavené rôznym typom rockovej hudby, vrátane Led Zeppelin a Jimiho Hendrixa. Bez výnimky bol na všetkých exponovaných rastlinách pozorovaný abnormálny vertikálny rast a menšie listy. Nakoniec vedci zistili poškodenie rastlín, ktoré bolo podobné zmenám, ktoré spôsobila nadmerná zálievka. Nechtíky lekárske, ktoré boli v tejto štúdii vystavené rockovej hudbe uhynuli do dvoch týždňov. Zistenia z týchto štúdií publikovala Dorothy Retallack v knihe The Sound of Music and Plants, ktorá vyšla v roku 1973.
Vedci sú však stále nejednotní pokiaľ ide o jednoznačné a presvedčivé dôkazy, že hudba pozitívne ovplyvňuje rastliny – alebo v niektorých prípadoch má negatívny vplyv.
Taliansko
A hoci väčšina malých i veľkých pestovateľov rastlín nezačleňuje hudbu do svojich kultivačných režimov vo svete sa objavujú stále nové správy. Napríklad stále viac vinohradov dôsledne vystavuje svoje vinohrady hudbe a verí, že to pomáha ich viniču.
Istý Giancarlo, talianský pestovateľ citrusov vysielal v noci vo svojich sadoch hudba Mozarta, pretože bol presvedčený, že jeho stromom to prospieva.
Jeho kolegovia sa mu vysmievali. Ak však zistili, že jeho pomarančovníkuydozreli o 2 týždne skôr tak ho začali brať vážne. Skúmaním tejto skutočnosti sa dokonca zaoberal profesor Stefano Mancuso vedúci Medzinárodného laboratória pre rastlinnú neurobiológiu na Univerzite vo Florencii.
Opakovane sa objavujú poznatky, že mimoriadne záleží na štýle, druhu hudby.
HOLANDSKO
Štúdie z Holandska poukazujú na to, že klasická hudby vedie k zvýšeniu výnosu, zatiaľ čo tvrdý rock spôsobuje smrť rastlín. Stačia vraj dva týždne a rastliny, ktoré „počúvali“ klasiku boli svieže, sýto zelené a aktívne kvitnúce. Rastliny, ktoré dostali “dávku” rocku vyrástli exrémne vysoko, boli tenké, nekvitli a čoskoro uhynuli. Aj tieto štúdie poukázali na to, že rastliny, ktoré boli vystavené pôsobeniu “klasiky” sa tiahli smerom k zdroju zvuku, rovnako ako by tam bol zdroj svetla.
Záleží aj na hudobných nástrojoch.
Niektoré experimenty naznačujú, že na rastliny pôsobí pokojná, plynulá, ťahavá hudba, ktorú nemožno jednoznačne klasifikovať ako klasickú podobne ako organovú hudbu. Napr. severoindická hudba sitar, tiež tabla (perkusie), alebo arménska hudba nástroja duduk.
Zrejme by podobne pôsobila aj slovenská fujara.
Dnes sa na internete objavujú celé playlisty a predávajú CD s hudbou pre skleníky, viniče, či obľúbených domácich solitérov. Dokonca sa vyrábajú špeciálne prístroje, ktoré snímajú jemné elektrické signály zo živých rastlín, analyzujú ich a podľa nich syntetizuje hudobné tóny. Tie vraj fungujú na príncípe spätnej väzby. Výšku tónov a ich tempo si vlastne určuje rastlina sama.
Ako to teda vlastne je ?
Je to len ďaĺší ťah marketérov, alebo celkom efektívna a zmysluplná prax?
Napriek kritike a pochybovačom.
Vedci a vynálezcovia sa však nevzdávajú a stále hľadajú a objavujú nové spôsoby komunikácie rastlín.
Pred niekoľkými rokmi vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu objavili signálny mechanizmus, ktorý riadi prieduchy rastliny . Pri vystavení istej frekvencii sa prieduchy rastlín zatvárajú, pri inej otvorajú. Prieduchy sú zodpovedné za výmenu plynov, kyslíka, dusíka a CO2 čo znamená, že ich regulácia má významný vplyv na fotosyntézu. Ak však frekvencia a jej časové pôsobenie hudobných zvukov nie je presne správne, bunkám hrozí dehydratácia, alebo zadusenie. Experimenty ukázali, že vyššie tóny boli viac-menej priamo zodpovedné za zvýšenú výmenu plynov, ale na druhej strane ohrozovali rastlinu dehydratáciou.
Na vlne záujmu
o načrtnutý, doteraz málo známy život rastlín sa objavili viaceré dômyselné technické zariadenia a prístroje, ktorých cieľom je nielen zvýšiť výnos a zlepšiť stav rastlín, ale dokonca aj ľudských poslucháčov.
Vo Francúzsku sú populárne „super vintage“ CD so záznamami špeciálne vybraných diel klasickej hudby. V USA sú dostupné zvukové nahrávky určené pre konkrétne rastliny a konkrétne účely (zvýšenie veľkosti, zvýšenie počtu semien a pod.). V Číne sú v skleníkoch s veľkým úspechom inštalované „zelené generátory“ ktoré prenášajú rôzne zvukové vlny stimulujúce rast rastlín, ich fotosyntézu.
K podobným experimentátorom možno k nim zaradiť aj slovenského profesionálneho konštruktéra elektroniky Vladimíra Raffaja, ktorý vyvinul prístroj umožňujúci interpretácii signálov z rastlín, prenos dát do počítača a ich následnú analýzu.
Hudba môže mať vplyv aj na klíčenie semien .
Publikácia v časopise „Journal of alternative and Complementary Medicine“ opisuje experiment, v ktorom hudba viedla k vyššiemu percentu klíčenia a rýchlejšiemu klíčeniu.
Možným vysvetlením, prečo rastliny reagujú pozitívne na klasickú hudbu a nie na heavy metal, je to, že v klasickej hudbe sa používajú čistejšie tóny, kým heavy metal je plný gitarových efektov ako skreslenie a overdrive, ktoré rozhodne nemôžeme považovať za čisté tóny!
A tak sa zrodil nápad ozvučiť SIGNÁLY z rastlín primeranou hudbou.
Všetko sa začalo vo februári roku 1966, keď policajný expert CIA, odborník na detektory lži, Cleve Backster možno zo zvedavosti alebo z nudy pripojil svoj detektor lži na listy dracény. Očakával, že na jeho zapisovači uvidí pokles krivky povrchového odporu ako reakciu na zaliatie rastliny. Na jeho veľké prekvapenie detektor sprostredkoval reakciu, ktorá by u človeka zodpovedala vysokému emočnému vzrušeniu. Stalo sa to aj v momente, keď mu napadlo popáliť list rastliny zápalkou. Okamžite si uvedomil význam svojho objavu a v pokusoch pokračoval ďalej. Kvetiny sa prejavovali podľa jeho očakávania. Pri zalievaní krivka naznačovala spokojnosť, pri odtrhnutí listu zaznamenalo zariadenie typickú poplašnú reakciu . To naznačuje, že rastliny aj napriek chýbajúcej nervovej sústave reagujú podobne ako živočíchy.
Backsterov efekt
Kritici nakoniec takzvaný Backsterov efekt vzali na vedomie. Ďaľšie experimenty neskôr preukázali, že rastliny reagujú aj na iné a veľmi slabé signály. Backster neskôr zistil, že rastliny, ktoré vyrastajú vedľa seba určitú dobu, udržujú spolu kontakt. Zdá sa, že tieto spriatelené rastliny spolu komunikujú aj na pomerne veľké vzdialenosti. Môžu rastliny komunikovať doteraz neobjavenými informačnými kanálmi?
EPILÓG
hudba a rastliny
Ak premýšľame o našej planéte, existujú dôkazy, že rastliny sa dokážu brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú. Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí.
Rastlinám sa nedostáva veľkú úcta. Kosíme a chodíme po nich, pálime, zbierame a jeme. Nájdime si trochu času, aby sme si uvedomili, aký neuveriteľný môže byť malý zelený výhonok.
Mort Garson -kanadský skladateľ a priekopník elektronickej hudby
Kanadský skladateľ a priekopník elektroniky Mort Garson skomponoval hudbu na svojom albume Mother Eart´hs Plantasia špeciálne pre rastliny. Po vydaní v roku1976 sa album predával len vo veľmi obmedzenom množstve. Postupne však získaval popularitu a stal sa míľnikom elektronicke hudby. V roku 2016 vyšlo toto album v reedícii.
Kultový album Plantasia našiel svojich interpretov aj na Slovensku. Štvorica hudobníkov; Kristína Smetanová, Haimoni Balgavá, Peter Kunzo a Martin Majlo Štefánik vám z neho na živo – vo vysielaní Rádio FM zahrá niekoľko skladieb.
Klavíristky a skladateľky Kristína Smetanová , známa aj ako Kriss Krimm a Haimony Balgavá prepísali album Mother Eart´hs Plantasia do partitúry pre štyroch hráčov na syntezátoroch a pôvodný hudobný materiál rozšírili o nové tématicky nadväzujúce autorské skladby.
Tieto svoje tvorivé činy mienia zaradiť do svojho debutového albumu Phantasia Projekct a návštevníci si ich mohli vypočouť na Námestí M.R. Štefánika v rámci Festivalu Viva Musica 16. júla 2026.
Blog Hudba a rastliny napísal a priebežne edituje PhDr. Milan Kožiak
V hudobno-slovných modifikáciách AT znie hudba po celý čas vpozadí. Jej funkcia je sekundárna. To však neznamená je druhoradosť. Jej poslaním je hudobne dokresliť a dopĺňať prednes sugescií (relaxačných, imaginatívnych, aktivizačných). Výber hudby a jej skoro vždy potrebná úprava by mala, popri formálne ilustratívnej funkcií, tiež vyvolávať potrebný psychologický účinok odpútavania sa od okolitého prostredia a prehlbovania psychofyziologických procesov uvoľňovania celého organizmu, vrátanie zmiernenia, stíšenia mentálnej aktivity. Zvládnutie tejto fázy je predpokladom ako spánkových tak aj aktivizačných záverov takýchto modifikácií AT. Túto úlohu môžu splniť ak jej harmonicky vyrovnaná hudobná línia pôsobí na väčšinu poslucháčov ako príjemné „zvukové pole“ a vnímanie jej formy a obsahu ustúpi do pozadia.
Základným kritériom výberu hudobných skladieb a výňatkov bol preto muziko- terapeutický „izoprincíp“ vyjadrujúci potrebu výberu takej zostavy hudobných diel (častí), ktoré v úvode najprv mierne korešpondujú s predpokladaným negatívnym psychickým rozpoložením poslucháča, trápiaceho sa ťažkosťami pri zaspávaní. V strednej časti toto rozpoloženie neutralizujú a v závere prehĺbia spánkové uvoľnenie.
V hudobne zložke predspánkovej relaxačnej nahrávky PSYCHOBALZAM boli použité skladby, upravované motívy a výňatky z nasledovných diel:00:01 P.I. Čajkovskij – Spiaca krásavica, Baletná siuta, Adagio, 01:22 A.Vivaldi - Alla rustika, Koncert č. 4, G-dur, Adagio, 03:26 W. A. Mozart - Koncert pre klavír a orchester C- dur, K.z. 467, Andante,07:52 A.Marcello - Koncert pre hoboj a orchester d-mol, Adagio,
12:45 J. Pachelbel - Kánon D-dur pre trojo huslí a generálbas, 18:20 A.Dvořák - IX. Symfónia E- mol, Z nového sveta, Largo, 25:30 J.S. Bach - Air z III. Suity D-dur
Úvodná časť rezonuje s disharmonickým psychickým rozpoložením potenciálneho poslucháča a jej cieľom je akési “intro” , ktoré zväčša nevyvoláva primerané relaxačné odozvy. Až po nej nasleduje výber skladieb a výňatkov s príjemnou melodikou, upokojujúcim, neskôr až tlmiacim účinkom. Takýto účinok vyvoláva predovšetkým pravidelný a pokojne plynúci rytmus, zmierňujúce až pomalé tempo a citlivý prenos dynamiky z jednej skladby do druhej. Za najvyhovujúcejšie sú v tomto zmyslepovažované diela z hudobného baroka a klasicizmu, prípadne i pokojné imaginatívne časti impresionistických diel. V hudobno-slovnej imaginatívnej modifikácii AT nazvanej PSYCHOSIESTA boli celkom úspešne použité skladby známych autorov komponujúcich inštrumentálnu a elektronickú hudbu. Pôvodný zámer vkladať prednes textu do vopred pripravenej hudobnej kompozície sa neukázal schodný. Nedarilo sa ho zosúladiť zo súbežne znejúcou hudbou. Slovný prednes bol preto vždy nahrávaný samostatne a nezávisle na hudobnom podklade. To umožnilo presnejšiu postsynchronizáciu s vybranými hudobnými motívmi. Tie boli následne rovnako upravované, prispôsobované slovnému prednesu a so zreteľom na hudobno-slovný kontrapunkt, najmä v závere jednotlivých sekvencií.
Majster zvuku Gustáv Šorál a psychológ PhDr. Milan Kožiak – pri finalizácii pôvodného, prvého vydania Psychobalzamu (OPUS 1983). Na realizácii digitalizovaného vydania v roku 2014 sa podieľal majster zvuku Ing. Juraj Ďuriš.
Teoretické pozadie realizácie a overovanie prípravných nahrávok.
Podstata hlavného psychofyziologického účinku spojenia hudby a slovaspočíva, v zmiernení vplyvu tzv. vmedzerených asociácií a negatívnych emócií poslucháča. Tieto vmedzerené asociácie predstavujú rôzne rušivé myšlienky, predstavy, spomienky, obavy, neistota, alebo aj pociťovanie bolesti. Výsledky boli mimoriadne povzbudivé. V mnohých prípadoch experimentálneho overovania prípravných nahrávok na rôznych pracoviskách po celom Československu, dochádzalo u probantov, pri optimálnom hudobno-slovnom kontrapunkte až ich blokovaniu.
Na tomto, z hľadiska účinku cennom blokovaní negatívnych, rušivých asociácií a emócií má významný, ak nie rozhodujúci podiel vhodná hudba. Táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú. Vyvoláva príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej, čím ju pripravujú na prijatie ďalších súbežne znejúcich zvukových signálov, najme reči. Týmto spôsobom sa vytvára možnosť účinného globálneho ovplyvnenia “zasiahnutia“ oboch hemisfér a viacerých vrstiev mozgu a psychicky človeka. Masívnosť súčasného pôsobenia hudby a slova sa prejavuje efektom synergie, ktorý nemožno považovať len za lineárny súčet dvoch činiteľov. Opakované merania poklesu aktivačnej úrovne organizmu človeka, poklesu jeho neuropsychickej tenzie pri vývoji Psychobalzamu, to objektívne preukázali. Efekt súzvuku slova a hudby bol signifikantne výraznejší ako tomu bolo iba pri prednese štandardnej predlohy samotných predspánkových sugescií, alebo len pri po počúvaní podkladovej predspánkovej hudby.
Uvedené konštatovanie sa opierajú o objektívne merania bio-elektrickej aktivity, prostredníctvom kožno-galvanického reflexu, ktorého pokles nie je ovplyvniteľný vôľou.
V súkromnom archíve sme našli jednu stratenú, vzácnu nahrávku z televízneho vysielania Štúdia Košice, niekedy začiatkom 80-tych rokov. Nahrávka sa žiaľ zachovala len v audio formáte.
V literárnom pásme venovanom poézii Jána BUZÁSSYHO
účinkujú:
source: Profimedia, Slovakiana, TASR, upravované NeroPhotoSnapVýber básní zo zbierky sa zobrazí po kliknutí na obrázok.
Réžiu má Ernest WEIDLER, rozhlasový redaktor, publicista a moderátor, známy svojím vzťahom k poézii a hudbe.
Ernest Weidler
Domnievame sa, že hoci je táto nahrávka poznamenaná časom, nesie v sebe odkaz o ktorom hodno rozmýšľať . Popri tom sa domnievame, že jej katarzný, očistný účinok môže mnohým priniesť úľavu.
P.S. - ak má niekto kvalitnejšiu audio, alebo nebodaj video kópiu ozvite sa nám. Ďakujeme!
V knihe rozhovorov Jána Štrassera s Jánom Buzássym "Byť svoj" vedú dialóg dvaja básnici, prekladatelia, bývalí redaktori, majú teda veľa spoločných tém. Nezostávajú však len pri literárnych témach, dostávajú sa k podstatným veciam človeka – Jána Buzássyho, ktorý v roku 2020 oslávil krásne životné jubileum – 85 rokov. Ukážky z jeho poézie, ktoré sám číta, vyšli s knihou "Byť svoj" na priloženom CD v Literárnom informačnom centre. Knihu si môžete objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/byt-s...
… a ešte dva medailóny poézie recitovanej jej autormi.
Básnická zbierka “Oči sú horké pramene” Emila Komárika je vyznaním lásky k životu, k žene, k prírode vôkol nás i v nás. Fascinujúca a pokorná úprimnosť intímneho vyznania zrelého muža, mnohoročného pedagóga a skúseného psychológa môže osloviť každého vnímavého poslucháča, či poslucháčku.
V recitáli boli použité výňatky z hudobných skladieb:
Acoustic Alchemy - Fire of the HeartArmik –Amor Francisco Tarrega - Estudio In E Claude Ciari - Jeux Interdits Acoustic Alchemy-Amanecer Latin Guitar – Nosotros Ana Vidovič – J.S.Bach - Cello Suite No.1 In G-Maj Bwv 1007 – Sarabande Armik – Guitar Romance Ana Vidovič - Malats - Serenata Espanola Johny Guitar and his Friends- Autumn Leaves Kenny Sultan - Blues Shuffle In E Kenny Sultan – Opening Claude Ciari - La Playa Solomon Lytle - B.Smetana - Die Moldau aus Ma Vlast solo guitar version Ana Vidovič - W.A.Mozart - Variation on theme from The Magic Flute, op.9
“Verše zo šuplíka”
Len málo zrelých mužov píše poéziu a ešte menej je takých, o ktorých to vieme. Väčšinou ju píšu “do šuplíka” a neradi ho otvárajú. O Ivanovi Seifertovi to možno povedať tiež. Patrí medzi nich. Veľa rokov mi trvalo kým som ho prehovoril aby niektoré básne z toho “šuplíka” vytiahol. Nedal sa, nechcel , ale nakoniec s rozpakmi súhlasil a vybral zopár z nich, ako osobnú výpoveď jedného obdobia svojho života. Nazval ju “Roztrúsené myšlienková pomätenosť”. Zrejme chcel týmto – až sebaironickým pomenovaním výberu básní, ktoré sa odhodlal aj sám predniesť – vystihnúť nielen svoje vtedajšie pocity, myšlienky a idey, ale paradoxne vyvolať aj úsmevy poslucháčov, ktorí sa v tých veršoch možno nájdu. Nehľadajte v nich veľké rýmy, ani veľké básnické obraty. Ivanova poézia je neemocionálna, vlastne je to realistická poetizujúca próza. Už z prvých veršov poznáme, že je tak trochu aj recesiou zo sveta nás ľudí, ktorým často v každodennom pachtení uniká podstata života a tajomstvá jeho krásy. Som rád, že som mohol prispieť k tomu aby táto poézia uzrela svetlo sveta a jej verše oživené samotným autorom zaznejú v priestore.
V pásme boli použité výňatky hudobných skladieb z albumov:Acoustic Blues Guitar, - Kenny Sultan Pure Acoustic (2010), - John Wiliams Amaneger, - Acoustik Alchemy, Spanisch Guitar, - Various Artist Rain Dancer, For Anette, Armik La Playa vol.1, Jeux Interdits, Claude Ciari Autumn Leaves, Johny Guitar, Guitar Music, Antonio Lauro. Suite(2007)
viac naTU
