Vývoj v oblasti skúmania vzťahov medzi hudbou a rastlinami zákonite prešiel od empirických pokusov k exaktneším prístupom. Začali sa im venovať také odbory akými sú biofyzika, biochémia, fyziológia, elektronika a ich interdisciplinárna odnož bioakustika.
Kvety Brugmasie nazývané aj tropické Vuvuzely, alebo tiež africké trúby.
Tieto nové prístupy opúšťajú skúmanie vplyvu hudby a smerujú k experimentom so zvukmi, vrátane infra- a ultra- zvukov. To umožňuje vedcom presnejšie definovanie hypotéz a nastavenie projektov výskumu, presné merania tak aby získané výsledky boli akceptované vedeckou metodológiou, širšou vedeckou obcou a nakoniec aj praxou.
Pozoruhodné informácie aj s priamymi odkazmi na vedeckú štúdie v tomto smere priniesol portál ALDEBARAN
V ďaľšom výskume tím biológov z Telavivskej univerzity v Izraeli zistil, že nielen zvieratá, ale aj rastliny vydávajú zvuky.
Magazín o vede a technike Quark nedávno v článku
publikoval výsledky výskumu tímu biológov z tejtoj univerzity v ktorí zistili, že aj rastliny vydávajú zvuky. Najmä ak sú v strese. Ak sú poškodené alebo cítia ohrozenie.
Výskumníci zistili, že ultrazvukový „výkrik“ vydávajú aj vtedy, keď sú ich stonky odrezávané, alebo ak nemajú dostatok vlahy.
Vtedy emitujú zvuky – podobne ako mnoho zvierat –, a to pomocou ultrazvukových kliknutí, ktoré ľudské ucho nezachytí. Podľa vedcov tieto zvuky nesú informáciu o fyziologickom stave rastliny. Vedci na čele s profesorkou Lilach Hadanyovou zostavili záznamový systém s dvoma mikrofónmi v akusticky izolovanom boxe, v ktorom boli umiestnené rastliny – rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum) a tabak virgínsky (Nicotiana tabacum).
Skúmali rastliny počas stresu zo sucha, rezania stonky a bežnej kontroly. Zamerali sa na ultrazvukový zvukový rozsah (20 – 150 kHz), kde je šum v pozadí slabší. Počet zvukov emitovaných rastlinami v období sucha bol asi 35 x (rajčiak) a 11 x(tabak) za hodinu. Pri rezaní emitovali rastliny zvuky v priebehu hodiny asi 25-krát (rajčiak) a 15-krát (tabak). Naopak, počet zvukov emitovaných rastlinami pri bežných kontrolách bol nižší ako jeden za hodinu. Vedci zaznamenali 65 dB hladiny akustického tlaku ultrazvukových vĺn 10 cm od rastlín, čo naznačuje, že tieto zvuky mohli byť detegované niektorými organizmami až do vzdialenosti niekoľkých metrov.
“Podľa našich vedomostí prvý raz ukazujeme, že stresované rastliny vysielajú zvuky prenášané vzduchom, ktoré je možné zaznamenávať na diaľku, a to v akustických komorách aj v skleníkoch”, uviedli . Vyslovili tiež názor, že ďalšie skúmanie bioakustiky rastlín môže otvoriť nové možnosti ich pochopenia a ich vzájomného pôsobenia so životným prostredím, čo môže mať významný vplyv aj na poľnohospodárstvo.
Vedci merali frekvenciu a intenzitu zvuku, ktoré sa líšili ako podľa druhu rastliny, tak aj podľa druhu stresu. Tieto zistenia sú zapojené do modelu učenia, ktoré predpovedá, aké typy zvukov produkujú iné stres.
Sledujte čo urobí so zvädnutým klíčkom paradajky syntezátor reprudukujúci signály z rastliny do oživujúcich zvukov. Za niekoľko minút.
Toto zariadenie tiež generuje muziku, ktorá je výsledkomjeho komunikácie s rastlinou . Zariadenie má názov Hudba rastlín (Music of the plants) a pred istým časom si ho z Damanhuru priniesla Hanka SEKULOVÁ, autorka kníh, lektorka, propagátorka a návrhárka prírodných jedlých liečivých ekosystémov.
K napísaniu tohoto blogu ma inšpirovali spomienky z detstva, v ktorých dedinské stádo dobytka (kráv, oviec a kôz) sa pri návrate z paše na polomských grúňoch pod Tureckou horou niekedy pristavilo pred kováčskou vyhňou môjho starého otca a nie a nie sa od nej pohnúť. Inokedy prešlo okolo vyhne bez povšimnutia a rozbehlo sa do dvorov svojich gazdín. Tie spoza plotov vyzerali tie svoje krásavice aby ich podojili. Keď sa stádo dlhšie nehýbalo z miesta a zablokovalo cestu tak, že aj občasné autá ho museli obchádzať vybrali sa gazdiné za kravičkami dole dedinou. Po dedine sa začalo šeptať, že nielen kravičkám sa asi pozdáva ten dedinský švihák, ktorý s kladivom v ruke tak zvučne vykúvali na kovadline novučkú podkovu, gracu, kramľu či ráf na koleso. Za kravičkami museli zísť niekedy až z Malej Polomy aby si ich odviedli domov.
Po ceste vzali so sebou na opravu všelijaké pokazené železné gazdovské náčinie. Stará mama ich nerada videli a trochu na ne aj žiarlili. Vraj žena nemá v kováčskej vyhni čo hľadať! Starého otca podozrievali, že to zámerne búšia do kladiny tak silno práve v čase keď sa vracia stádo z paše aby prilákali tie dvojnohé “kravy”. Starý otec sa len poklepali po čele a išli za utŕžený štedrý zárobok zapiť smäd do krčmy, ktorá bola za rohom.
Moji starí rodičia Emília a Jozef Ambróziovi. Foto niekedy z roku 1938.
Hoci som mal vtedy len 6-7 rokov už vtedy sa zrejme rozhodlo o mojom budúcom povolaní.
Nezaujímal ma ani tak vzťah medzi starým otcom a tými Polomčankami čo sa zbiehali okolo vyhne, – ten bol iste hospodársky. Ani city milujúcej starej mamy, ale TO prečo sa tie zvieratká pred tou vyhňou niekedy pristavili a inokedy nie. Už vtedy som neprozreteľne vyslovil “hypotézu”, že to asi súvisí s tým ČI a AKO starý otec búchajú kladivom po kovadline, ktorá sa tak melodicky zvonivo ozývala na celú dedinu.
Stará mama sa toho chytili a zakázali starému otcovi kuť železo v inkriminovanom čase. V to leto mi starý otec žiadne cukríky z krčmy nepriniesli.
(Stalo sa v lete 1953, kedy každý dvor mal svoje hospodárstvo, teda ešte pred založením Jednotného roľníckeho družstva (JRD ) v dedine, do ktorého starý otec nechceli vstúpiť a prišla ich k tomu prehovárať celá jedna úderka Československého zväzu mládeže (ČSM). Tá dedina sa teraz volá Gemerská Poloma a rozlieha sa na sútoku riek Súľová a Slaná, v okrese Rožňava).
Už vtedy mi bol jasné, že kravičky, kozičky i ovečky milujú nielen zvuky kovadliny a aj fujarky a píšťalky, ktorými ich pastieri vedú na pašu i z nej a na paši obšťastňujú a držia pokope aby sa nerozbehli.
…, zvieratá milujú hudbu a mnohé z nich majú lepší sluch ako ľudia a hudbu vyhľadávajú ak môžu. Mne to bolo jasné ako facka! Neskôr celkom rád som to počul z úst prof . Miroslava Bažániho na prednáškach z Porovnávajúcej psychológie (1968). Už vtedy uviedol, že to zaujalo nielen muzikantov, ale aj serióznych vedcov. Od neho som prvý krát počul meno slávneho rakúskeho zoopsychológa, etológa Konrada Lorenca, autora aj dnes nanajvýš aktuálnych diel. Medzi nim napr. aj “Osem smrteľných hriechov.”
Neskôr som občas zaregistroval, že si vzťahu medzi hudbou a zvieratami si všimli aj iní výskumníci a aj seriózni muzikanti. Chytili sa toho aj podnikaví farmári a začali s kravičkami a nielen s nimi robiť všelijaké experimenty. Opakovane sa objavovali senzačné informácie, že existuje súvislosť napr. medzi emočnými zážitkami kravy a jej dojivosťou. Štúdie publikované v serióznych odborných časopisoch z rôznych krajín dokumentujú poznatky mliečnych fariem, že v pokojnom prostredí, ktoré dotvára vhodná hudba sa kvantita a niekedy aj kvalita mlieka výrazne zvýši.
Hudba a zvieratá
Iste si mnohí pamätajú zaujímavý experiment z filmu Slnko, seno, jahody, v ktorom mladý agronóm Šimon Plánička zvyšoval dojivosť kráv pomocou spevu a počúvania hudby.
https://youtu.be/_H184L4wXn8
Kravičky dostali na uši slúchadla s muzikou a dojivosť nebývale stúpla. Mnohým to vtedy prišlo ako uletený žart ale ukazuje sa, že ten zdanlivo uletený nápad, taký uletený vôbec nie je.
https://youtu.be/5sT12jKZKTk
Na základe nápadu z filmovej diplomovej práce “Vliv kultury prostředí na užitkovost dojnic” Šimona Pláničku renovovala Mendelova univerzita v areáli Školního zemědělského podniku v Žabčicích pri Brne starý kravín a za 20 mil. korún a vybudovala supermoderný kravín s najnovšími technickými vychytávkami odporúčanými projektom WELFARE chovných zvierat (pohoda = dobré zdravie = prosperita). Ten kravín si vraj chodia obzerať až z Japonska. Šťastné kravičky sa vedia za dobré bývanie odvďačiť. Priemerná dojivosť cca 600 kráv je asi 11 300 litrov mlieka na kus a rok. Pritom priemerná celorepubliková dojivosť je len 8526,4 litrov na kus a rok.
Florida Dairy Farmer Holds Concert for Dairy Cows
Tieto snahy sa ujímajú aj u nás, sú podporované opatreniami EÚ a nadväzujúcou legislatívou členských štátov. Je len dobre, že otázky životnej pohody zvierat chovaných človekom vyvolávajú stále širší záujem verejnosti a stávajú sa činiteľom, ktorý ovplyvňuje podmienky chovu zvierat, prináša obojstranné benefity pre naše vzájomné súžitie a podnecuje vedecký výskum.
Pohoda prináša ovocie
K podobným záverom dospeli aj britskí výskumníci. V roku 2001 psychológovia z univerzity v Leicesteri študovali aj to aká hudba vyhovuje kravičkám najviac. Ak im hrali kráv každý deň 12 hodín hrali popovú hudbu zostávali ľahostajné, ale balady alebo tichá klasika, napr. Beethovenova “Pastorálna symfónia”, alebo Mozartova “Malá nočná hudba”, či “Bridge Over Troubled Water” Simona a Garfunkela dojivosť zvyšovali. Disco, alebo ľudová hudba mali vraj presne opačný efekt.
Photo: Modern Farmer, https://modernfarmer.com/2014/02/milking-music/
“Upokojujúcahudbazvyšuje tvorbumliekapravdepodobne preto,žeznižujestres,“hovorí doktorAdrianNorth,ktorý spolus kolegomLiamomMcKenzieštúdiuuskutočnil. Ich inšpiráciou však nebola spomínaná česká komédia, ale britskí farmári,z ktorých niektoríuž skôr púšťaliupokojujúcuhudbukurčatám,o čomsa sícerozprávaradvtipov,alevrajtofunguje.“Chovateliakurčiattvrdia,žekurčatánie sú taknervózne”.Tak smeskúsilinasledovaťichpríklad,“priznávadoktorNorth.Výskummôže poslúžiťako dôkaz,žeupokojujúcahudbaredukujestresnielenu ľudí,aleaju zvierat.“Väčšinateóriítýkajúcich saobľubyrôznych hudobnýchštýlovsa doteraz týkala predovšetkým ľudí,“hovoríLiam McKenzie.“Mysmeale zistili,žepri počúvanímuzikysauvoľní nielen človek, ale aj zvieratá.“
Ako reagujú na hudbu domáce zvieratá?
Veterinári tvrdia, že hudba má pozitívny vplyv na našich štvornohých spolubývajúcich. Vďaka hudbe sa ich srdce a dýchanie upokoja, uvoľní sa psychický stres. Zoo-psychologička Dr. Deborah Wells z univerzity Queen v Belfaste zistila, že psy dokážu rozoznať aj hudobné štýly. Za týmto účelom hrala v útulku 50 piesní pre 50 psov. Nechýbala popová hudba (Britney Spears, Robbie Williams, Bob Marley), klasická hudba (Griegovo “Morning”, Vivaldiho “Štyri ročné obdobia”, Beethovenova “Óda na radosť”) a aj heavy metal (Metallica).
Pri reprodukovaní heavy metalu psy reagovali nepokojom, začali štekať a bojovať medzi sebou. Britney Spears and company a ich nechávali ľahostajnými. Pri klasickej hudbe sa psy uvoľnili: ľahli si, upokojili sa a menej štekali.
