Iste sa každému občas stane, že v návale pracovných povinností, nových poznatkov a hlušiny informácií, ktoré sa tvária ako dôležité nám unikne niečo skutočne hodnotné a významné. Mne sa to stalo v prípade jednej štúdie, ktorú som odsunul na neskoršie. Poznáte to – kúpime si knihu, alebo zoženieme zborník s tým zámerom, že si ich v najbližšom čase prečítame. Založíme ich však do knižnice s odhodlaním.”Iste sa k nim v najbližšom čase vrátim a ak nie hneď, tak na dovolenke určite …. ” V prípade naznačenej štúdie som mal to šťastie, že som ju mal tak-povediac v rodine a našiel opäť – pri hľadaní odpovedí na otázky “Kam speje tento náš digitálny svet internetu a manipulácií s našim vedomím a správaním?”. Prečítal som ju niekoľkokrát a rozhodol sa – z viacerých dôvodov, že ju záujemcom sprostredkujem na tejto stránke.
Napísala ju PhDr. Nataša Slavíková, ktorá patrí medzi priekopníčky a významné osobnosti mediálnej výchovy a gramotnosti na Slovensku. Hovorila a písala o týchto témach ešte v čase, keď mnohí z rôznych dôvodov prehliadali potrebu včas a primerane sa na mediálnu explóziu pripraviť. Sama spomína, že bola neraz osamotená, keď túto tému na rôznych fórach otvárala.
Ešte vo funkcii generálnej riaditeľky Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR, kedy za éry dvoch ministrov Mareka Maďariča (2006 -2010 Smer) a Daniela Krajcera ( 2010 – 2012 SAS) – čo je samé o sebe v našich zemepisných šírkach unikátne – sa vytrvalo zasadzovala za ochranu detí pred mediálnym poškodzovaním ich vývinu.
PhDr. Nataša Sláviková je autorkou a iniciátorkou publikácií a projektov v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnym vplyvom médií, informačnej etiky a zvyšovania úrovne mediálnej gramotnosti v kontexte celoživotného vzdelávania. Podrobnejšie TU
Nataša Slavíková, generálna riaditeľka Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kulrúry SR (2006 -2012)
NEUROVEDA VO SVETLE informačno – digitálnych technológií a mediálnej výchovy
Abstrakt
“Digitalizácia je globálny fenomén a jej účinky na vzdelanie a zdravie tiež. Obsahom príspevku je poskytnúť informácie všetkým, ktorí sa o rozhranie medicínskych, prírodných, kognitívnych, humanitných vied úprimne zaujímajú, no najmä pedagógom, psychológom, rodičom, ktorí často nemajú dostatok argumentov v diskusii o potrebe regulovania nadmerného používania digitálnych informačných technológií, najmä chytrých telefónov.Hoci nám technológia v mnohých veciach uľahčila život, výrazne narušila reálne vzťahy s inými ľuďmi. Nehovoriac o tom, že brzdí emocionálny a sociálny vývin detí. Jeden z najpresvedčivejších argumentov v prospech kritického myslenia a regulácie nadmerného používania digitálnych informačných technológií deťmi sú argumenty lekárov, psychiatrov z oblasti neurovedy. Neuroveda nám otvára nové obzory pochopiť účinky digitálnych médií a zároveň nám približuje najdokonalejšie zariadenie na svete – ľudský mozog. K najdôležitejším poznatkom výskumu mozgu posledných tridsať rokov patrí poznanie, že mozog svoju činnosť mení, hovoríme tomu neuroplasticita a učenie je vlastne dôsledok tejto neuroplasticity. Mozog tvorí asi sto miliárd nervových buniek, z ktorých každá má až desať tisíc spojov s inými bunkami.
Prelomové výsledky výskumov neurovedy si intenzívnejšie uvedomujeme pri každodennom pozorovaní detí a mladých ľudí, ktorí sú prilepení k displeju svojich smartfónov (generácia sklopených očí), neučia sa, ale zabávajú.Mozog na neučenie reaguje jednoducho – nerozvíja sa. Bez toho, aby sme si to uvedomovali už v mladom veku začína proces degenerácie nášho mozgu. Verila som, že sa bude o spomínaných výskumoch viac diskutovať tak v médiách ako aj v oblasti vzdelávania. Keďže sa tak nestalo, rozhodla som sa po štúdiu viacerých publikácií spracovať príspevok najmä z dôvodu, aby sa táto téma dostala aj medzi učiteľov, rodičov a stala sa súčasťou obsahu mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. Žiaľ, v pretlaku digitalizácie nášho života je v ústraní a digitálna lobby tieto informácie nechce počuť. Obsahy publikácií, ktorých zoznam uvádzam na konci príspevku potvrdzujú na základe stoviek zdrojov, výskumov a mimoriadne zaujímavých kazuistík to, čo na základe nedávneho pokroku v neurovedách už viacerí tušíme.” – hovorí Nataša Slavíková
Celá štúdia je dostupná po kliknutí na obrázok
Zborník z konferencie Megatrendy a médiá (Smolenice 2017) dostupný TU
Medzi inšpirátorov a podpovateľov Nataši Slavíkovej v jej usilí, vrátene aktivít v medzinárodných oraganizáciách patrí významný nemecký neurovedec, lekár a otec piatich detí Prof. Dr. Manfred SPITZER, prednosta Psychiatrickej kliniky v univerzitnom meste Ulm, v ktorom založil a vedie Centrum pre neurovedu a učenie.
Manfred SPITZER
Manfred Spitzer je autorom viacerých, hodne prekladaných publikácií zaoberajúcich sa problematikou neuroplasticity, vplyvom informačno – digitálnych technológií na zdravie a dôsledkami nadmerného používania smartfónov u detí a mládeže.
“Digitálne média nás odbremeňujú od duševnej práce. To, čo sme kedysi riešili hlavou, vybavujú dnes za nás počítače, smartfóny, organizátory a navigácie. Prináša to však nesmierne nebezpečenstvo, tvrdí Manfred Spitzer, renomovaný vedec, ktorý sa venuje výskumu mozgu. Výsledky výskumu, ktoré zverejnil, sú alarmujúce: DIGITÁLNE MÉDIA SPÔSOBUJÚ ZÁVISLOSŤ.
Z dlhodobého hľadiska škodia telu a predovšetkým duševnému stavu. Keď prácu mozgu prenášame na externé zdroje, mozog postupne prestáva naplno fungovať. Nervové bunky odumierajú a dorastajúce bunky nedokážu prežiť, lebo ich nevyužívame. U detí a mladistvých sa vplyvom obrazových médií dramaticky znižuje schopnosť učiť sa. Následkom sú poruchy pozornosti, strach a otupenie, poruchy spánku a depresia, nadváha, tendencia k násiliu a sociálny úpadok. Spitzer nás upozorňuje na znepokojujúci vývoj a predovšetkým u detí vyzýva k obmedzovaniu konzumu, aby sa predišlo digitálnej demencii.” píše Spitzer vo svojej knihe:
Digitálna demencia – Mafred Spitzer, e-shop po kliknutí
Základom hypnózy v akejkoľvej jej podobe je sugescia. V podstate možno povedať, že sugescie, ako vedomé, či mimovoľné procesy ovplyvňovania človeka človekom, sú prítomné v každom okamihu medziľudskej komunikácie. Túto skutočnosť si však neuvedomujeme pre rôznu intenzitu sugestívneho pôsobenia a aj preto, že len zriedkavo sme schopní postrehnúť a uvedomiť si, kedy podliehame sugestívnej zložke v komunikácii. Sugestívny je každý človek, ktorý hovorí primerane presvedčivo to, čo hovorí a pritom sa ani nemusí stotožňovať s tým, čo hovorí. Sugescia je ako elektromagnetické pole, ktoré sa vytvorí okolo vodiča, ktorým preteká elektricky prúd. Tento “prúd”, s istou intenzitou a istým napätím, predstavuje racionálne jadro komunikácie. Teda to, čo hovoríme (fakty, argumenty, logické súvislosti, myšlienky vyjadrené slovami a vetami).
Až to – zdanlivo druhoradé – AKO ich vyslovujeme, či inak prejavujeme, je sugescia. Rozvážne, rozhodne alebo nedirektívne, nežne materinsky až hypnoticky.
A tak ako neexistuje elektromagnetické pole bez elektrického prúdu a vice-versa, neexistuje ľudský prejav bez sugestívnej zložky a sugescia bez základného zmysluplného jadra komunikácie. To je “tajuplný” fenomén sugescie.
Ešte abstraktnešie a všeobecnejšie povedané – sugescia je pôsobenie energie (bio -energie) jedného subjektu na subjekty iné . Čiže nejde a ani nemôže ísť o nič iracionálne alebo nebodaj démonické, hoci zatiaľ málo poznané.
Všetko súvisí so všetkým.
Moderné vedecké výzkumy opakovane potvrdzujú, že ľudský mozog má nielen netušené možnosti rozvoja, ale aj zákutia iracionality, ktoré ho ťahajú späť do hĺbky. Ľudstvo až teraz začína postupne odkrývať jeho tajomstvá a rozpoznávať skutočný potenciál ľudskej psychiky a vedomia.
Je všeobecne známe, že v súčasnosti hypnóza sa legitímne využíva v celom rade medicínskych oblastí (v chirurgii, stomatológii, gynekológii, psychiatrii), tiež pri osvojovaní cudzích jazykov (kde sa nazýva sugestopédia), v športe.
Ale nielen tam.
Postupy pripomínajúce “hypnotizáciu” sa v minulosti stali neraz stáli vedomou, či mimovoľnou súčasťou práce všelijakých showmanov a mágov. Mnohé prípady sú popísané vo svätých knihách všetkých svetových náboženstiev
Lekári a psychológovia, v záujme zmiernenia obáv z hypnózy často argumentujú tým, že žiadna osoba nemôže byť zhypnotizovaná, sugestívne ovplyvnená pokiaľ dobrovoľne nespolupracuje. Opomínajú však, že hypnóza a hypnotizovanie sú podstatne komplexnejšie a rôznorodejšie javy a procesy. Tie existovali a fungovali odjakživa aj mimo zdravotníctva, už od úsvitu ľudstva, paralelne so vznikom spočenstiev ľudí a komunikácie medzi nimi. Lekári a psychológovia často zdôrazňujú, že bez potrebnej dôvery, motivácie vraj sugescie nefungujú a nie je možné vyvolať hypnotický stav.
Lenže – je tomu skutočne tak?
Nie je cieľom tohto blogu zaoberať sa primárne individuálnou klinickou hypnózou, jej technikami, rôznymi školami a smermi jej vedeckého skúmania. Takáto hypnóza je bezosporu neoceniteľným pomocníkom v práci lekárov, psychológov a prináša mnohé, výnamné zlepšenia zdravotného stavu ich pacientov.
Zmyslom blogu je poukázať na to, že postupy blízke hypnóze a sugescie sú dnes už takmer bežnou, vedomou súčasťou práce marketérov, propagandistov a politikov manipulujúcich s jednotlivcami i masami.
Viaceré individuálne i skupinové (hromadné) hypnotizačné techniky sú dnes tak prepracované, že dokážu vtiahnuť ľudí do spolupráce tak, že ani nepostrehnú AKO. Dokážu totiž kombinovať verbálnu hypnotizáciu s inými, celkom nevinnými postupmi, napríklad s neformálnym rozhovorom, gestami, obrazmi, zvukmi, hudbou, svetelnými efektami. Dokážu využiť prestíž médií masovej komunikácie a mnohonásobne zneužiť túžbu ľudí veriť v zázraky.
Nezávislé od toho, či je takéto skryté pôsobenie pozitívne, alebo negatívne, je mediálne neraz prekvapivo účinné. Hoci o dlhodobosti takéhoto pôsobenia sa vedú medzi odborníkmi siahodlhé diskusie.
V kontexte zamerania tohoto blogu sa opodstatnene vynárajú aj otázky týkajúce ľudských práv a ochrany INTEGRITY osobnosti.
Nielen preto si hypnóza vyžaduje seriózne, odmystifikované a reálne poznávanie.
V minulosti, dávno pred vznikom rozhlasu, televízie a internetu boli neraz preukázané vážne prípady zneužitia hypnotizačných postupov. Aj preto je obozretnosť pred svojvoľným aplikovaním hypnotických postupov v rôznych oblastiach života ľudí opodstatnená. Najmä v mediálnom priestore.
V učebniciach sa často ako príklad uvádza rozhlasová hra “Vojna Svetov” Orsona Wellesa. Jej vysielanie imitujúce priamy prenos vydesilo celú Ameriku (1938) a zapríčinilo aj smrť niekoľkých američanov. Tí pri fiktívnom útoku Marťanov na New York vyskakovali v panike z okien mrakodrapov.
Patrí tam aj systémová masová “hypnóza” rôznych psychopatických diktátorov typu Adolfa Hitlera, ktorý svojho času dokonale zneužil jej princípy v nacistickej propagande. Šíril ju prostredníctvom reproduktorov na štadiónoch a rádiom zmanipuloval takmer celý nemeckého národa. Aké to malo tragické dôsledky zrejme netreba ani pripomínať.
Z nedávnej minulosti možno pripomenúť napríklad šokujúce zdanlivo nevinné televízne show senzibila, lekára, psychiatra Igora Kašpirovského vysielané na živo z moskovského Ostankina aj do mnohých krajín Európy, Južnej a Severnej Ameriky. Tie krajiny nakoniec aj postupne navštevoval. Svojho času asi nebolo na svete populárnejšieho človeka. Tú popularitu nakoniec neuniesol a na istý čas sa celkom uzavrel. Sám hovoril, že mu chodia VAGÓNY ďakovných i prosebných listov z celého sveta. Vraj ťažko niesol najmä to, že nedokáže odpovedať ani na zlomok zlomku listov ľudí, u ktorých vzbudil nádej.
Z množstva dostupných videí vyberám jedno, v ktorom veľký mág “bojuje za zdravie žien”. Veľavravné i šokujúce zároveň.
Mohli by sme povedať, že to mohol predvídať a “zožal len to čo zasial”. Na strane druhej už len to, že si uvedomil a verejne priznal túto ním spôsobenú traumu je poučením pre mnohých. Varovaním však zostáva to, že ľudstvo stále nie je pripravené odolávať takýmto vplyvom. Tie sa vynárajú z hlbín ako preludy v nových šatách.
Veda však stále pomerne neúspešne hľadácesty prístupu k uchopeniu takýchto fenoménov v celej ich šírke, celostnosti a mnohotvárnosti.
Ľudstvo odjakživa potrebovalo nádej a vieru v niečo lepšie, tak ako potrebuje životodarný kyslík. Ibaže ak je toho “kyslíku” v atmosfére viac ako tých “Pánom Bohom” stanovených 21 % stáva sa toxickým a môže škodiť a vážne ublížiť.
„Liečim bez bolesti a veľmi rýchlo – odstránenie alergie, zlepšenie zraku, a aj dokonca aj mením farbu očí. Alebo mandle – sedí v sále päťsto ľudí, z toho polovica detí, ktoré čaká operácia. Poviem im, aby sa pozreli do zrkadla na mandle. Zapnem hudbu, seansa trvá tri minúty. Opäť sa pozrú do zrkadla a u nejakého percenta ľudí úplne mandle zmizli. Nie u všetkých, asi u 80 percent, ale počas troch minút! Podobne sa dajú odstrániť aj jazvy na koži…“
Neuveriteľné, ale takéto reči šírili dezorientované médiá koncom minulého tisícročia.
Medzi čudá možno zaradiť aj TV seansy Allana Čumaka, ruského liečiteľa, ktorý sa dostal do popredia na vrchole Gorbačovovej perestrojky. Počas nich desaťtisíce divákov stavali k svojim televízorom poháre, fľaše s vodou v nádeji, že takto “ožiarená” voda bude po jej vypití schopná liečiť ich choroby.
Trvalo niekoľko rokov kým sa svet na sklonku XX. storočia spamätal a aj mnohým akademikom došlo o čo tu vlastne ide.
Vo viacerých krajinách a aj v samotnom Rusku úplne zakázali masové akcie liečiteľov a mágov. Tí sú však mimoriadne vynaliezaví. Samotný Kašpirovský potom čo musel prestať s masovou hypnózou začal organizovať “filozoficko-ozdravné besedy” a stretnutia s ľuďmi. Nie ako charitu, ale samozrejme za patričné vstupné.
Zdôvodňuje ich nasledovne:
“Ja nepoužívam hypnózu, nepresviedčam ľudí, aby vo mňa verili. Kto som, aby vo mňa verili? Naopak, ja verím v ľudí.“
Šikovný čarodej je to .
Čo je to vlastne hypnóza?
Hypnóza (zo starogr. hypnoó = uspávam) je stav ľudského vedomia, ktorý zahŕňa zúženie vedomej pozornosti a zvýšenú otvorenosť voči sugesciám iného človeka. Pojem hypnóza sa používa môže aj na označenie zručnosti, umenia alebo aktu navodenia hypnózy.(Wikipédia)
Hypnóza sa zväčša začína procedúrou tzv. hypnotickej indukcie, počas ktorej sa hypnotizovaný človek prijíma špecifické pokyny hypnotizéra. Moderné štúdie však ukazujú, že používanie hypnotickej indukcie nie je potrebné a hypnotické fenomény je možné vyvolať napríklad aj bežným riadeným rozhovorom.
Využitie hypnózy v zdravotníctve sa nazýva “hypnoterapia”, alebo “klinická hypnóza”. Pre výskumné účely “experimentálna hypnóza”, zatiaľ čo verejné demonštrácie hypnózy v kluboch, športových halách,či dokonca na štadiónoch sa nazývajú ako tzv. “show hypnoses” alebo “stage hypnoses”.
Jej podstatu a využitie v zdravotníctve a v športe približuje zdieľaný (inde na internete nedostupný) kanadsko – francúzsky dokument.
Je vhodné poznamenať, že práve v zdravotníctve je uplatňovanie hypnózy pomerne dobre inštitucionalizovaní a legislatívne ošetrené. Aj na Slovensku. Napriek tomu sa však z času na čas objavia noví snaživci fungujúci mimo zdravotníctva.
Aj tento film však ústami Dr. Marie Faymouville uznávanej odborníčky na anesteziologickú hypnózu naznačuje otázky otvorené vyššie.
“Definovať hypnotický stav je ťažké. Čo je to vzťah k sebe samému? Kde sú hranice vedomia? Otázok je ešte mnoho a my zatiaľ poznáme len zlomok odpovedí.”
To je mimoriadne cenné konštatovanie, najmä so zreteľom k tomu, že samotní lekári a psychológovia prehliadajú mnohé iné aspekty využívania hypnózy a hypnotizovania. Vehementne sa zasadzujú v prospech jej prínosovv zdravotníctve, nehovoria však o rizikách jej sofistikovaného uplatňovania mimo neho. To je do istej miery pochopiteľné. Odôvodnene predpokladajú, že je to úlohou nemedicínskych vedných disciplín a v prípade nelegitímnych aktivít vecou právnikov.
Vo väčšine prác zaoberajúcich sa hypnózou sú popisované rôzne čiastkové – viac, či menej sofistikované, dôvtipné, občas aj vtipné, niekedy až rutinérske, remeselné postupy hypnotizovania. Mnoho pozornosti je tiež venovanej jednotlivým školám a smerom výskumu. V súčasnosti sa dôraz kladie na neurofyziologické, matematicko-štatistické overovanie výsledkov a tiež aj na etické aspekty hypnózy.
Avšak snaha o celostný prístup k tomuto fenoménu je vzácna a stále nám uniká pochopenie jej PODSTATY.. Možno je to aj tým, že atomizovaný prístup k človeku, k jeho zdraviu, k jeho telu a psychike je schodnejší a prináša aj aké-také výsledky. A možno aj tým, že “ak sme v lese”, nedokážeme ho vnímať vcelku.
Medzi najlepšie súhrnné práce experimentov v laboratórnych podmienkach a rôznych klinických aspektov hypnózy patrí – prinajmenšom v európskom meradle – monografia profesora, PhDr, Stanislava KRATOCHVĺLA, CSc.
Na sprístupnených vybraných kapitolách tejto prehľadovej monografie môžete priamo listovať a v prípade záujmu si ju môžete objednať priamo z tejto stránky.
Autor sa v nej opiera o dôkladné spracovanie svetovej literatúry, o výsledky experimentov amerických i európskych vedcov a tiež o svoje vlastné experimenty a skúsenosti z kroměřížských výcvikových kurzů hypnózy pro lekárov a klinických psychológov. Publikácia môže zaujať nielen odborníkov, ale aj laikov, ktorí majú záujem dozvedieť sa niečo viac o doposiaľ neprebádaných hĺbinách ľudskej psychiky.
Profesor Kratochvíl však podobne ako citovaná Dr. Marie Faymouville v závere 4. kapitoly podčiarkuje poňatie, že “hypnóza je viacdimenzionálny komlexný stav, v ktorom sa prelína niekoľko kontinuí. Tieto kontinuá pôsobia aj v iných javoch, alebo stavoch ako len v hypnóza, a určiť na každom z nich presne bod kde hypnóza začína nie je jednoduché. Hranica toho čo môžeme považovať za hypnózu a čo ešte nie je neostrá. … procesy a javy na pomedzí hypnózy, bez ohľadu na to či ich nazveme hypnózou, alebo nie, sú zaujímavé a ich skúmanie je z teoretického a praktického hľadiska účelné.”
Prof. PhDr. Stanislav Kratochvíl, CSc. a Ladislav Chudík v priateľskej konzultácii pred jedným stretnutím s československými psychológmi. Zdroj: Psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave. (1983) . Viac po kliknutí na obr.
Známy americký novinár a filozof Walter Lippmann už pred takmer storočím vo svojej knihe Verejná mienka (Public opinion), ktorá silne ovplyvňovala sociálnu psychológiu a politológiu napísal – „masa je neustále vystavená sugescii. Nečíta samotné informácie, ale správy s aurou sugescie, ktoré naznačujú, ako konať. Masa počúva spravodajstvo, ktoré nie je objektívnym zoznamom faktov, ale stereotypizovaným modelom správania sa. Údajný politický vodca tak mnohokrát zisťuje, že skutočným vládcom je vplyvný majiteľ novín.“
Walter Lipmann (1889-1974) source: Wikimedia Commons
Čo sa od jeho čias zmenilo k lepšiemu? Všetko nasvedčuje, že vtedajší stav sa nielen prehĺbil, ale rozšíril takmer do celého sveta. Mediálny magnáti zistili, že recipienti “nepotrebujú” poznať celú pravdu. Potrebujú len, aby im niekto v správny čas, povedal správnu vec, správnym spôsobom. Kúpili si mediálnych mágov, majstrov na mediálny sugesciu. ktorí tie správne veci hovoria ochotne ďalej.
… a tak sa z poctivej žurnalistiky, aj u nás stalo čosi, niečo nanajvýš nevierihodné, na čo opakovane upozorňuje Karol Lovaš slovenský kňaz a spisovateľ, napríklad aj v článku O aktivizme médií a novinárov
Podľa Doc.PhDr. Petra Valčeka, PhD. vedca skúmajúceho otázky sémiotiky kultúry, verejnej mienky a propagandy „manipulácia prostredníctvom médií sa uskutočňuje najmä ako úmyselné i neúmyselné skresľovanie informácie či šírenie správ, ktoré sú nepravdivé, neúplné alebo neobjektívne s cieľom nenásilne (dezinformáciou či rétorickými postupmi) prinútiť adresáta k určitému konaniu alebo zmýšľaniu, t.j. docieliť jeho nevedomé podriadenie sa vôli manipulujúceho subjektu“
Obrana
Medzi možností zníženia rizík takýchto manipulácií patria predovšetkým; osveta, vzdelávanie v mediálnej gramotnosti a seriózne informovanie verejnosti, aj o takom špecifickom fenoméne ľudskej psychiky a interpersonálnej komunikácie, akým je hypnóza a sugescie.
Na prvom mieste je to však poriadok v štáte a dôveryhodnosť jeho politikov .
Snahy o zlepšenie takejto obrany sú v súčasnosti sú viac ako opodstatnené -najmä preto, že sú zanamenávané nielen živelné a spontánne formy manipulácie najmä mladými ľudmí na soc. sieťach, ale aj stále prepracovanejšie snahy a postupy o ich využitie v médiách všeobecne .
Ktorý marketér, propagandista a politik je imúnny voči pokušeniu vyskúšať ich? Navyše zrod nových “mentalistov” je podporovaný mediálnymi a filmovým tvorcami, ktorí sa v mene biznisu nešťastia pri oslovovaní iracionálnych zložiek fungovania ľudskej psychiky.
Ich vízia znie “všetko je možné”.
Zrejme dozrel dôslednejšie preskúmať aké rôzne podoby a dôsledky majú rôzne sofistikované triky a praktiky, blízke hypnotickým postupom na duševné zdravie jednotlivcov i spoločnosti .
S hypnózou je to podobné ako s gravitáciou.
Tá je všade prítomná, všeobjímajúca a taká samozrejmá, že si ani neuvedomujeme jej každodenné pôsobenie a ani nepociťujeme potrebu – s výnimkou zopár vedcov – poznať jej podstatu. Napriek tomu je všetko živé a neživé na našej planéte v jej područí. Pokusy o jej preskúmanie viedli napriek obrovskému pokroku v prírodných vedách zatiaľ len k veľmi čiastkovým poznatkom.
Trvalo tisícročia kým sa ľudstvo dopracovalo k akceptovaniu poznania, že človek je nielen BIO-PSYCHO- SOCIO bytosť. V posledných desaťročiach už aj veda začala akceptovať jeho DUCHOVNÚ, spirituálnu dimenziu a pridáva ju k trom základným dimenziám. Túto zdanlivú banalitu možno považovať za veľký pokrok skúmania PSYCHICKEJ REALITY.
Vyjadruje sa ňou krvopotný výsledok poznania, že nadovšetko, evidentne existuje niečo transcendentálne čo presahuje materiálnu, hmotnú, či spoločenskú podstatu človeka. Môžeme ho nazvať “morálnosťou”, “dušou”, “transcendentnom”, alebo hoci aj “vierou v prozreteľnosť”.
Dôležitý je ÚČEL
V oblasti ovplyvňovania človeka človekom sa odvekov objavovali rôzni mágovia, šamani, dnes by sme ich nazvali “típkovia” ktorí buď náhodou, alebo účelovo, pod rúškom pomoci iným využívali a neskôr zneužívali rôzne sugestívne a hypnotizačné postupy k manipulácii jednotlivcov, alebo aj celých skupín ľudí.
V histórii je mnoho príkladov toho, že aj vtedy ak je motívom takéhoto ovplyvňovania “dobrý” dôvod pomoci iným, tak veľmi často skĺznu jeho aktéri k vedomému a vykalkulovanému ovplyvňovania iných – v prospech subjektívnych záujmov na ktorých im záleží, alebo priamo k ovplyvňovaniu verejnej mienky z mocenských, politických dôvodov , či kapitalizácii . Deje sa to postupne a aj preto, že sa im takéto možnosti priamo ponúkajú.
Ľudí takéto záhadné postupy zbavovania svojvôle a sebakontroly vždy fascinovali. Niekedy k tomu stačila len chýr, ktorý toho-ktorého mága predchádzal – aby ich považovali za polobohov. Časom takýto “čarodeji” ľudských duší uveria vo svoju výnimočnosť, zatúžia po lepších podmienkach svojej “praxe” , po moci … . Ak im je doba priaznivo naklonená môžu takto, zvyčajne v časoch j spoločenskej krízy a spoločenských zmien vyvolať až davovú psychózu, ktorá inak celkom normálnych ľudí privádza k iracionálnemu správaniu. Z posledných období sú aj u nás známe pokusy až masovej hypnotizácii ľudí. Kašpirovský došiel aj na Slovensko. V roku 1991 predvádzal svoju show 2 x aj na štadióne bratislavských Pasienkoch. Našťastie vôbec nie úspešne. Čo ma dosť zaujalo i potešilo zároveň. Ten neúspech Kašpiprovského v Bratislave, ktorý sám – na mimoriadne rušnej tlačovke po svojich seansách zhodnotil slovami “Nikdy viac na Slovensku!”
Tieto jeho slová si dodnes vysvetľujem ako kompliment nedisciplinovaným, hlučným a neposedným Slovákom a Slovenkám za ich odolnosť voči zbavovaniu svojprávnosti .
Mýlil som sa?
Viaceré prejavy nekonformných postojov Slovákov voči balamuteniu národa podobným mágmi, aj z posledného obdobia naznačujú, že to s nami nie je beznádejné.
Často opakovaná Rada odborníkov.
Ak by ste sa predsa len ocitli v osídlí manipulácie existuje podľa naslovovzatých odborníkov na hypnoidné manipulácie jeden účinný spôsob ako sa brániť ich vplyvu. ODÍĎTE z priestoru- pokiaľ ešte vládzete. Ak sa to balamutenie deje u vás doma, prostredníctvom televíznej obrazovky máte predsa po ruke ďialkový ovládač. 🙂
Pôvodne nezamýšľaný epilóg.
Napísaný ako apel, najmä v kontexte ochrany OSOBNOSTNEJ INTEGRITY človeka. Táto integrita je stále pod väčším tlakom digitálnych médií, ktoré hravo a nenásilne podsúvajú virtuálnu realitu ako realitu skutočnú. Vážne riziká pre normálnosť jedinca a celej civilizácie predstavuje nielen to, že moderní digitálni “šamani” premieňajú “reál na virtuál”, ale aj to, že manipulátori, propagandisti a rôzni sociálni technológovia z oboch brehov propagandistických frontov bohorovne tvrdia, že ich “virtuál je reál”. Prírodné, fyzikálne zákony a mravné princípy ignorujú “jedna radosť”. Vedie to k tomu, že z ľudí sa stávajú čísla, “voliči” a nikoho veľmi nezaujímajú ich skutočné osudy. Hoci politici často proklamujú snahy o ich blaho.
Mnoho vecí naznačuje, že civilizácia stojí pred novým obdobím, ktoré sociológovia, politológovia, filozofi nazývajú obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”. V tomto vývoji už dnes zreteľne badať rezignáciu – najmä mladých ľudí na zmysel poznávania PRAVDY. Denne sa v médiách presviedčajú o tom, že “opak pravdy môže byť tiež pravdou” , že “víťaz nevyhral a porazený je víťazom”, že to “dobré” (rodina, tradície, mravnosť, čestnosť, zásadovosť,…) sú vlastne brzdou úspechu, progresu, modernosti a to “zlé” (špekulatívny individualizmus, plagiátorstvo, egoizmus) sa stáva “dobrom”, alebo prinajmenšom základom kariéry a úspechu. Ústi to do stavu, v ktorom – najmä mladí ľudia strácajú orientáciu. Konzumne prežívajú zo dňa na deň. Blúdia v mentálnej hmle ,z ktorej nevidia a často ani nechcú vidieť východisko. To nie je dobrá perspektíva. Kde sú morálne hodnoty cizelované tisícročiami? Kde sú inštitúcie, ktoré sa o ich presadzovanie majú usilovať? Všetky do jednej zlyhávajú aj v tom najzákladnejšom poslaní, zabrániť vojnám medzi národmi a štátmi.
Veľké svetové náboženstvá, veriaci a ich inštitúcie sa utiekajú vo svojej bezmoci k rituálom a občasným vyhláseniam, ktoré však majú len minimálny efekt. Nikdy sa tak masívne nezbrojilo, ako sa zbrojí na začiatku XXI. storočia. Namiesto intenzívneho a spoločného boja s klimatickými zmenami – marketéri, propagandisti a politici nám sugerujú všetko možné, aby mali ďalšie dôvody k ďalšej vojne. Čo sa má, alebo musí stať, aby sa ľudstvo na tejto divokej ceste zastavilo a dokázalo vrátiť k ideálom PRAVDY a MIERU, ktoré ho jediné môžu povzniesť.
Mierne optimistický D O V E T O K
V blogu sú opakované zmienky o potrebe zvyšovania mediálnej gramotnosti obyvateľstva a mediálnej výchoyy predovšetkým mladých ľudí. Na Slovensku sa v tejto oblasti v posledných rokoch realizovalo niekoľko zaujímavých a prínosných projektov.
PhDr. Nataša Slavíková
Významný podiel na tomto progrese má iste aj PhDr. Nataša Slavíková, členka expertnej skupiny Európskej komisie pre mediálnu gramotnosť, autorka Koncepcie mediálnej gramotnosti v SR a tiež spoluautorka seriálu animovaných rozprávok Ovce.sk určených najmä deťom v EÚ (sheeplive.eu). Za zmienku stojí, že seriál je dabovaný do 30 jazykov , čo je samé o sebe tou najlepšou vizitkou Slovenska vo svete.
Aj – zatiaľ posledná 25. časť animovaných rozprávok “Ovce vedia lietať” je venovaná rizikovej manipulácii detí sugesciami na sociálnych sieťach.
A celkom ba záver iste stojí za zmienku aj paradozxná aktivita prezidentky Zuzany Čaputovej, zameraná na šírenie mediálnej gramotnosti na Slovensku osobne i prezidentskou záštitou série videí o sociálnych sieťach a kritickom myslení.
Tomuto seriálu možno z hľadiska jeho realizácie a adresnej príhovorivosti vytknúť máločo. Je skutočne primeraný vo viacerých ohľadoch. Nemôžem sa však zbaviť dojmu, že presúva celú záťaž spojenú so zvládaním negatívnych vplyvov médií a internetu na plecia recipienta, jednotlivca, užívateľa, ktorým je zväčša mladý človek.
Čo v tomto smere robí štát, vedci a naši politici?
Okrem rôznorodých snách regulácie šírených informácií, považovaných niekým a niekde za nevyhovujúci obsah, nazývaný hoaxy, falošné správy a nepriateľská propaganda – robia naši politici vo svojej väčšine sami všetko pre šírenie dezinformácií – všade tam kde sa pohnú. Dokonca k tomu zneužívajú rôzne štátom podporované a platené médiá a weby. Ako najatí prilievajú olej do ohňa vášní. Ich protirečivé vystúpenia a nekonečné mediálne rozmazavané konflikty, hysterické riešenie – neriešenie vážnych celospoločenských problémov len zvyšuje úroveň stresu občanov a ich neistotu. Škody na zdraví štátu a duševnom zdraví národa sú už dnes obrovské a tie najzávažnejšie sa prejavia až časom.
S istou mierou nadsázky navrhujem v závere celého blogu, aby sa ľudia podstatne viac ako pred Covidom chránili pred ich osobným vplyvom. Existuje totiž niečo také ako čierna mágia a čierne sugescie, ktoré títo ľudia šíria vôkol seba ako tiene noci a smrti.
Tie oberajú a zbavujú národ nielen zmyslu každodennej poctivej práce, ale aj celkom normálnej radosti zo života a nádeje, že sa to všetko nakoniec nejako na dobré obráti.
To je na tom všetkom vôkol nás to najsmutnejšie.
Blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak.
Autor pracoval 20 rokov ako psychológ v Čs. rozhlase a neskôr v Slovenskom rozhlase. Výcvik v hypnóze absolvoval v pokračovacích kurzoch hypnózy a autogénneho tréningu pod vedením profesora Stanislava Kratochvíla v PL Kroměříž.
Vo svojej práci dlhodobo využíval autogénny tréning založený na osvojovaní autosugescií pri zvyšovaní psychickej odolnosti rozhlasových redaktorov, hlásateľov, tiež u pilotov, vrcholových športovcov, manažérov, …
AKO SA CHRÁNIŤ PRED PROPAGANDOU a vojnovým stresom?
Inšpiráciou k tomuto blogu bola rozsiahlejšia redakčná štúdia
**“Is it possible to protect yourself from propaganda?”**
uverejnená na dvojjazyčnom (en, ru) portáli istories media . Založili ho a editujú poprední ruskí novinári, ktorí tesne pred i po začatí Putinovej “špeciálnej operácie na Ukrajine” opustili Rusko.
Je vhodné poznamenať, že redakčný i autorský pohľad týchto novinárov na propagandu je dosť jednostranný a abstrahuje od skutočnosti, že nástroje propagandy účelovo využívajú obe strany frontu. Iste je to podmienené ich novinárskymi a životnými skúsenosťami. Napriek tomu sú však niektoré rozhovory s naslovovzatými odborníkmi vo svojej podstate natoľko inšpiratívne, že som sa pokúsil v ponúknutom blogu odpútať od tohto ich videnia a objektivizovať niektoré ich univerzálne a pre jednotlivca cenné myšlienky. V závere ponúkam odkaz na jednu účinnú a dostupnú cestu zachovania vlastnej integrity a osobnej “imunity” pred vplyvom propagánd, mediálnych manipulácií a vojnového stresu.
Psychologické vedy, teória komunikácie a vedy o ľudskom mozgu sa už dlho pokúšajú odpovedať na naznačené otázky a vyvinúť účinné spôsoby ochrany pred ich negatívnymi vplyvmi. Záujem o získané poznatky v posledných mesiacoch prudko narástol, najmä v dôsledku vojny, ktorá prebieha na Ukrajine a dotýka aj Slovákov.
source: pinterest
“Prvou obeťou vojny je pravda.”
Táto veta môže znieť azda niekomu trochu pateticky. Nazdávam sa však, že pri hľadaní pravdy a jej rozlišovaní od propagandy, zámerných lží a hoaxov je nevyhnuté zotrvať na ich odhaľovaní. Nielen kvôli obetiam každej vojny ale aj preto, aby sme ďaľšie vojny ani obavy z nich už nikdy nemuseli zažívať. Môže k tomu prispieť aj psychológia, ktorá len pomaly odkrýva odveké tajomstvá účelovej manipulácie s ľudským vedomím.
Tie poznatky však vonkoncom nie sú povzbudivé.
Viaceré z nich preukázali, že “Ak je už človek infikovaný propagandou, je takmer nemožné ho zachrániť. “– hovorí docentka psychológie Anna Fenko z Fakulty sociálnych vied Amsterdamskej univerzity. Indoktrinácia propagandou je takou silnou zbraňou, že tragicky rozdeľuje nielen štáty, národy, ale aj samotný národ, ak sa stal objektom pozornosti propagandistov. Tiež traumatizuje celé rodiny, pokrvných príbuzných, ktorí sa ocitli na opačných stranách frontovej línie. Títo neveria, že sú ovplyvnení propagandou ani vtedy ak im príbuzní rozprávajú o zverstvách a bombových útokoch, ktoré osobne zažili. Ako je to možné? Ako sa propagande darí až takto otráviť mozog Homo sapiens? Ako táto infekcia prebieha a je možné pred ňou ochrániť seba a našich blízkych? Podľa vyššie uvedeného zdroja bolo za posledných 20 rokov realizovaných viac ako 40 štúdií o účinnosti rôznych metód boja proti propagande, tzv. imunizácii jej účinkov. Tie však nie sú – žiaľ (či našťastie?) – extra účinné. Podobne ako rôzne laické , “úprimné” snahy presvedčiť svojich priateľov či rodičov, že to oni sú ovplyvnení propagandou.
Neraz to viedlo k ostrým konfliktom a rozchodom v rodinách. Z Ukrajiny, ale aj samotného Ruska a nakoniec aj u nás, zo Slovenska sa k nám dostávajú príbehy až s tragickými koncami. Viaceré experimentálne štúdie skúmali a porovnávali vnímanie rovnakých argumentov a faktov pred po pôsobení propagandy u rôznych skupín ľudí. Žiadna z nich však nepreukázala, že by ľudia zmenili svoje názory, ktoré sa u nich vyvinuli ako dôsledok propagandy.
“To znamená, že presvedčiť človeka infikovaného propagandou je takmer nemožné.”
Ak raz dôjde k mimovoľnému “vpečateniu” istých postojov a názorov do našej psychiky – ich zapojenie do hodnotenia javov, vzťahov a súvislostí vnímanej informácie, reality, alebo hoci len ľudskej tváre je takmer okamžité. Existujú štúdie, ktoré ukazujú, ako propaganda zneužíva tieto dispozície človeka, ako ovplyvňuje váš mozog a ako nás núti robiť zlé veci. Napríklad zabíjať iných ľudí vo vojne.
„Myslím si, (*zdôvodňuje ďalej Anna Fenko), že najhoršie rozhodnutia robíme vtedy, keď sme nahnevaní, vystresovaní, unavení, bojíme sa, alebo sme sfanatizovaní. V takýchto chvíľach sme najmenej schopní kritického myslenia. V takýchto chvíľach nedokážeme regulovať naše najsilnejšie zlé emócie. Myslím si, že cieľom propagandy je manipuláciou emócií zmeniť ľudí tak aby nakoniec poslušne a dokonca aj aktívne urobili hrozne nesprávne rozhodnutia v záujme mocných.”
Zdroj: by Chitrapa at English Wikipedia
“Ak sa pozrieme na mozog, hormóny, gény a všetko ostatné, čo nás robí tým, kým sme, sme ako všetky ostatné primáty: delíme svet na „my“ a „oni“. A robíme to automaticky. Robíme to v zlomku sekundy. V tomto kontexte vzhľadom na obmedzený rozsah blogu odkazujem aspoň na rozhovor (uverejnený na rovnakom portáli https://istories.media/ ) s jedným z najznámejších svetových neurovedcov, profesorom Stanfordskej univerzity Robertom Sapolskym na tému “Prečo ľudia robia zlo … ?”
Naša povaha je taká, že sa k „nim“, k tým “cudzím” správame veľmi predpojato – hovorí Sapolsky. “V tomto smere sme ako všetky ostatné primáty. Istou nádejou pre mier je prekvapujúce zistenie, že je zároveň aj pomerne ľahké manipulovať s tým, koho presne považujeme za „našich“ a koho za „outsiderov“.” Propaganda veľmi efektívne spája inštinktívne emócie s našou reakciou. Sapolski pripomína “Aj keď ste schopní kriticky myslieť, ak máte to šťastie, máte dar takejto schopnosti aj vtedy bude neraz ťažké odolať jej.” Vedci hovoria, že problém nie je ani tak v tom, že by ľudia nechceli poznať pravdu, napr. o páde dvojičiek v New Yorku, o zostrelení Boegingu MH17 nad Ukrajinou, o príčinách vojny na Ukrajine, o masakri v Buči, … .
Skutočným problémom je, že stále viac ľudí prestáva veriť v pravdu ako takú.
V tomto kontexte sa vynára viacero otázok. Jednou z nich je napríklad otázka: “Sú internet a digitál darmi ľudstvu?” Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že propaganda nielen premieňa “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”.
Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, ktoré môžeme vnímať aj nebývalý CHAOS.
Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a “pravdu” bude mať ten, kto bude mať väčšiu a silnejšiu armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?
Relativizácia PRAVDY
má už dnes závažné dôsledky na celú ľudskú civilizáciu, na jej rozvoj a hroziaci úpadok. Príčin je mnoho. “Právd” môže byť v dnešných časoch explózie šírenia informácii hneď niekoľko a nie je možné ich nezávislé hodnoverné overenie, pretože všetko je bleskovo kontra-propagandisticky zmanipulované.
Napr. už len číselné fakty médiami udávaných fyzických obetí na strane napadnutých, alebo na strane agresora môžu byť diametrálne odlišné. U človeka (percipienta) vtedy dochádza k tzv. kognitívnemu preťaženiu mozgu, ktorý nakoniec dospeje k presvedčeniu, že „všetci klamú“. A keďže žiadna pravda neexistuje, ľudia prijmú za svoj názor, ktorý je psychologicky pohodlnejší a ktorý zdieľa a schvaľuje väčšina.” Celkom pokojne sa tento jav dá charakterizovať ako “mentálna hmla”, ktorej dôsledkom je stádovitosť v konaní a iracionalita v našom myslení.
Nastáva hromadný útlm zdravého rozumu, ľudskosti a racionality. To je stav nedôstojný človeka blízky ochoreniu známemu z psychiatrie ako “davová psychóza”. Je len otázkou času kedy budú padať múry, zarinčia zbrane, začnú padať bomby a budú zomierať nielen vojaci na frontových líniách, ale aj celkom nevinní ľudia. Medzi tými deľmi boli a iste sú aj noví ; “Mozart”, “Einštein”, “Phil Jobs”, “Matt Mullenweg” (jeden z mužov, ktorí stvorili WordPress, slobodný a nezávislý webový softvér dostupný každému čo i len trochu gramotnému človeku). Ak chcete tak aj ďalšia “Adriana Kučerová”, “Mirka Musilová”, “Alina Zagitová”, alebo hoci aj “Marek Hamšík”.
… a práve tieto, ani len netušené straty – ako dôsledky VOJNY a jej propagandy sú tie, ktoré by mali ľudstvo najviac znepokojovať a burcovať.
„Všetci utekali – tak som bežal tiež”
– prastaré, primitívne, no stále fungujúce pravidlo prežitia v situácii neistoty. Keď sú normy zničené a okolo sú nepriatelia a nebezpečenstvo, nie je čas pýtať sa: “Prečo?” “Čo? Kde je pravda?”. Podľa psychológa Daniela Kahnemana, oceneného Nobelovou cenou za teóriu rozhodovania, viac ako 90 % našich činov nevykonávame racionálne, ale automaticky, pod vplyvom emócií, spoločenských noriem či zvykov. Človek zapína mozog len vtedy, ak sú splnené tri podmienky: po prvé, rozhodnutie je pre neho osobne veľmi dôležité. Po druhé, má dostatok zdrojov – času, informácií a vedomostí – na zváženie svojho rozhodnutia. A po tretie, je v pokojnom stave, nikam neuteká a nemusí sa báť ohrozenia. Vo všetkých ostatných prípadoch nie sme schopní nasledovať hlas rozumu. (D.Kahneman, Myslenie rýchle a pomalé, vyd. AKTUELL, slovak edition 2019). “Existuje nádej, že opar propagandy niekedy opadne a že ľudia dokážu zapnúť svoje mozgy? “- pýta sa Kahneman. ”
Teoreticky existuje. Na to však musia byť splnené tieto tri podmienky: musí sa pre nich stať nevyhnutným triezve vnímanie reality, musia mať dostatok času a kognitívnych zdrojov na analýzu informácií a nesmú prežívať stres.”
Je odstrihnutie od médií a internetu riešením?
Mnoho ľudí, medzi nimi aj viacerí známi a priatelia riešili problém ochrany seba i svojich blízkych pred propagandou tak, že sa celkom odstrihli od médií a sietí. Iste – aj to je spôsob, pokus ako si zachovať vlastnú integritu. Ibaže skúsenosti opakovane potvrdzujú, že takáto úniková izolácia od informácií vedie časom k ilúziám o dianí vo svete, vytesňovaniu aj závážných skutočností, zmätenosti a nakoniec k vážnym osobnostným zlyhaniam a vzťahovým problémom. Jednotlivec ich nedokáže sám, bez odbornej pomoci úspešne riešiť.
Už v prípade očakávaní z vyhrotenia vojnového konfliktu môže dôjsť u niektorých jednotlivcov až k ich paralizovaniu, niekedy aj k vystupňovaniu agresivity a poruche nazývanou Posttraumatický stresový syndróm.
Dostupné po kliknutí
Otázkou je, ako tieto podmienky pacifikovania účinkov propagandy zmysluplne zabezpečiť. Pomerne jednoduché je to v individuálnych prípadoch, aj to len v prípade záujmu získať takúto záštitu. Existuje viacero osvedčených, vedeckých overených a účinných ciest k získaniu odstupu, nadhľadu, ciest k vnútornej slobode a životnej múdrosti.
Žiadna z nich však nie čarovným prútikom a neúčinkuje ako “acylpirín”. každá z nich si vyžaduje istý nenáročný “tréning” a čas.
Na jednu z nich sa môžete vydať ak zájdete na zdieľanú stránku. Podrobný “bedeker nájdete TU.
Želám vám na tejto ceste mnoho objavov, obohacujúcich zážitkov, nezdolnú, pokojnú rozvahu mier v sebe a predovšetkým vôkol VÁS .
OSLOBODZUJÚCA ZÁŠTITA. Picture Source Adobe Stock , licence standard, gratis per Web, social, email, e dispositivi mobili., autor: Jorm Sangsorn
Blog napísal, zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak.Vojenskú službu absolvoval v Armádnom vedecko-výskumnom psychologickom pracovisku Vojenskej akadémie AZ. Neskôr pracoval 19 rokov ako rozhlasový psychológ v Československom a Slovenskom rozhlase (do roku 1994) a 14 rokov ako psychológ práce a organizácie v Národnej banke Slovenska.
Pokus o konšpiráciu, ktorá sa môže stať skutočnosťou.
Alla Pugačevová a Leonid Iljič Brežnev
Ešte za Leonida Brežneva koloval vtip, že v ďalekej budúcnosti budú encyklopédie označovať tohto sovietskeho generálneho tajomníka za “hlavnú politickú osobnosť éry Alli Pugačevovej“. Niektorí “srandisti” teraz prichádzajú s otázkou, či sa to isté stane Vladimírovi Putinovi?
Laal Pugačevová a Vladimír Putin
Zdá sa vám to prinajmenšom uletené a absurdné?
V dnešnom svete je však všetko možné, – aj to nemožné!
Alla Pugačevová, nesmierne bohatá a stále mimoriadne obľúbená ruská speváčka a herečka sa počas svojej dlhovekej minulosti často vyhraňovala už proti sovietskym a teraz aj ruským úradom. Sklamanie a únava ruskej spoločnosti, pocit beznádeje z Putinovej vojny maskovaný hrdinským entuziazmom sa u nej nedávno prejavili na Instagrame v jej protestnej výpovedi proti tejto vojne na Ukrajine. Spravila to bez toho, aby zakázané slovo “vojna” vôbec vyslovila. Ohlas mala, ako zvyčajne mimoriadny – najmä v zahraničí.
Niektoré médiá a nielen na Západe ho samozrejme zveličili až do absurdna a opakovane upozorňujú, že tento protest má omnoho väčší význam ako sa mu pripisuje. Píšu, že v skutočnosti sme v Rusku svedkami neviditeľného zápasu o to : kto z tých dvoch bude symbolom súčasnej doby Ruska – bývalý dôstojník KGB alebo speváčka?
Psychológovia a sociológovia dokonca vnímajú postoj Rusov k Pugačevovej a Galkinovi , ako odraz rozpoltenosti ich duše. Ako príklad uvádzajú, že aj ruskí liberáli, ktorí prehrávajú svoj politický boj s úradmi krok za krokom a sú buď vo väzení alebo rozprášení po celom svete vkladajú všetky svoje nádeje do budúcnosti tejto dvojice ruského “neba”.
Je treba priznať, že Pugačevová má nielen odvahu, ale dokáže zatiaľ šikovne využívať osobitnú imunitu národnej umelkyne. Ktorý politik by si trúfol siahnuť na ňu?!
Vo svojom proteste adresovanom Ministerstvu justície Ruskej federácie píše;
“Žiadam o zaradenie na čiernu listinu zahraničných agentov mojej milovanej krajiny, lebo som solidárna so svojím mužom, čestným, slušným a úprimným človekom, skutočným a nepodplatiteľným ruským vlastencom. (Manžel) želá svojej vlasti rozkvet, mierový život, slobodu slova, a aby naši chlapci prestali zomierať za iluzórne ciele, ktoré robia z našej krajiny vyvrheľa a sťažujú životy našich občanov.”
Od prokremeľských médií sa je však dočkala pomerne málo ostrej kritiky.
Vraj stratila kontakt s realitou. Moderátor prokremeľských televíznych diskusií Vladimir Soloviov, sám v seniorskom veku, na adresu 74-ročnej divy napísal: “Múdrosť nie vždy prichádza s vekom. Niekedy prichádza staroba sama.”
Samotný Kremeľ jej vyjadrenie nekomentoval.
Nemiesto toho sa Dmitrij Peskov, hovorca Putina sa opäť raz obul do jej manžela Maxima Galkina keď podľa BBC povedal “„Existujú umelci, ktorí sa doslova poškvrnili úplne obscénnymi a neprijateľnými vyhláseniami,“ Nepočul som jediné také vyhlásenie od Alli Pugačovovej, od jej však manžela áno. On zjavne nejde našou cestou.“
Medziľudské vzťahy v Rusku sú teraz počas pretrvávajúcej vojny vážne narušené. Objavili sa informácie, že už napr. stredoškoláci tam udávajú spolužiakov len preto, že sa nezúčastnili akýchsi mítingov na podporu Špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, alebo vyslovili slovo “vojna”…. a čo ma najviac prekvapuje, že biedou a trápením usúžené matky, ako nadrogované posielajú svojich synov zabíjať ukrajinských bratov.
Napriek tomu sa tam ozývajú vážne hlasy proti vojne Ruska na Ukrajine.
Ruský opozičný politik Dmitrij Gudkov ako svoju reakciu na kauzu citoval známy bonmot: "A kto je Putin? Politická postavička z epochy Ally Pugačovovej."
Poslanec petrohradského mestského zastupiteľstva Maxim Reznik vyslovil predpoklad, že "Pugačovovej povstanie povedie k pádu putinovského režimu".
Za "začiatok konca Putinovho režimu" označil Pugačovovej "vzburu" vo svojej reakcii na facebooku aj exporadca kancelárie ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč.
Podľa ruského politológa Stanislava Belkovského sa Pugačovová "stáva de facto vodcom protivojnovej časti ruskej spoločnosti".
Ruská blogerka Nika Belocerkovská označila Pugačovovej vyhlásenie za verejnú facku súčasnej moci, ktorá "ešte aj dobre sadla". Upozornila, že Pugačovová v ňom používa jazyk súčasných ruských politických elít, a práve takto ničí ich naratív. Navyše hovorí aj k tým, ktorí váhajú, kam sa zaradiť – či ku kritikom alebo podporovateľom vojny.
zdroj:svet.sme.sk
Táto nestarnúca megastar a legenda ruského popu sa po kritike Putinovej vojny rozhodla ešte v roku 2022 odsťahovať do Izraela. Vzala so sebou obe svoje nedospelé deti a aj manžela, vychýreného komika, humoristu, či “komedianta” Maxima Galkina, ako ho nazýva Kremeľ.
Ten aj tam potvrdzuje svoju pracovitosť, neustále vystupuje po celom svete a v budúcom roku ponúkne svoju StandUp Komedy aj v Bratislave (5.mája, STARS AUDITORIUM) .
Galkin je od nej o 27 rokov mladší a pre svoje protivojnové a pro ukrajinské vystúpenia si vyslúžil od Kremľa oficiálny titul “zahraničný agent”. To mu v súčasnosti bráni slobodný výstup z Ruska, v prípade ak by sa tam vrátil. Zámok, ktorý financoval a podľa jeho slov aj postavil pre svoju rodinu je teraz pod drobnohľadom štátnych orgánov. Tie zvyknú majetok “zahraničných agentov” zhabať. Nedávno sa objavili sa informácie, že zámok je už na predaj, -za jednu miliardu rubľov.
Pozoruhodné pritom je, že Pugačevová si na vlastnom lietadle lieta do Ruska a z Ruska ako sa jej zachce.
Je vhodné ešte pripomenúť, najmä v kontexte ďalších riadkov tohoto blogu , že v prípade Galkina nejde len o talentovaného komika, imitátora či speváka, ale aj bystrého glosátora všemožných ruských reálií s veľkým politickým potenciálom.
Všetko nasvedčuje tomu, že táto 5 x vydatá "divožienka" sa snáď napokon u(po)kojila a v terajšom manželstve so "zajačikom" je konečne spokojná a šťastná. Ktovie dokedy?
Niektorí analytici vidia budúci osud Pugačevovej a Galkina aj inde ako len v zábavnom priemysle. Napríkla Ivan Preobraženskij kandidát politických vied, odborník na strednú a východnú Európu a komentátor viacerých médií píše pre Deutche Welle v článku Pugačevová proti Putinovmu „ruskému svetu“;
” Môžeme o tom vtipkovať, ale najpravdepodobnejším súperom a silným kandidátom proti Putinovi by o pár rokov mohol byť práve Maxim Galkin”. Viacerí ho dokonca ho prirovnávajú k Vladimírovi Zelenskému, s ktorým majú spoločnú práve profesionálnu dráhu komikov. Tento štít humoru im umožnil nielen kritizovať politickú moc a jej predstaviteľov, ale aj získať mimoriadnu popularitu.
Galkin je však iný typ osobnosti ako Zelenskij, ktorý sa nechal vtiahnuť do aktívnej protiruskej politiky a následnej vojnovej mašinérii. Hoci nie je čistokrvný Rus, Rusko podľa vlastných slov miluje. Podľa názorov ľudí, ktorí ho poznajú má zhovievavú a zmierlivú povahu voči iným ľuďom, ich názorom a ich národnej príslušnosti. To jeho poslucháči a diváci cítia z jeho vystúpení. Hovorí v nich otvorene aj o pôvode svojho bohatstva, ktoré získal vďaka svojmu úspechu v Rusku a odmieta obvinenia, že je plateným agentom Ukrajiny a Západu. Opakovane tvrdí, že všetky peniaze si zarobil vlastnou pracovitosťou. Ako inak!
Iste aj to prispelo k získaniu priazne Alli Pugačevovej (prezývanej podľa Wikipédie “Hrbatý nos “).
Zámok “Biely kameň” neďaleko Moskvy, v ktorom Pugačevová a Galkin žili do svojho odchodu z Ruska. zdroj: https://ais.by/article/kak-vyglyadit-zamok-pugachevoy-i-galkina
Tento tandem sa vzájomne podporuje a je mimoriadne vplyvný nielen v umeleckých kruhoch. Dokáže v ruskom prostredí spájať a využívať aj politicky neuchopiteľné, takmer iracionálne sily – naprieč všetkými generáciami, vrátane mladých ľudí..
Ruka v ruke – na festivale Yurmala v Lotyšsku
Ako žijú Pugačevová a Galkin v súčasnosti.
Niektoré vyjadrenia vás prekvapia a iné dobre pobavia.
“Alla & Maxim”
O politike bez cenzúry
Ale vážne.
Mnoho zmien, javov a udalostí potvrdzuje, že v našom ľudskom, pozemskom svete prebieha v jeho pozadí neustála zrážka najrôznejších síl a vplyvov.
Len niektoré dokážeme svojou limitovanou, evolučne danou výbavou vnímať a nejako si ich vysvetľovať. Aj to len len povrchne, ak vôbec. Tieto sily vplývajú, – popri politickej, ekonomickej, alebo ozbrojenej moci na naše životy, dianie vo svete viac ako tušíme a majú často neočakávaný, nevypočítateľný a závažný vplyv. Príkladov aj z nedávnych dejín a udalostí je habadej. Čitateľ, ktorý sa o nich chce dozvedieť viac môže siahnuť napr. po knižke “Čierna labuť” Nicholasa Taleba.
…. a neprejavujú sa len ako činitele, ktorých logika sa dá niekedy vystopovať, ale aj ako činitele pôsobiace mimo nášho vedomia a mimo našich vedomostí o svete a známych zákonitostí. Aj preto sú často prehliadané a podceňované. Pôsobia paralelne s naším hmotným svetom, pod-prahovo a akoby pomimo reálneho a najmä mediálneho diania.
Medzi nebom a Zemou je veľa priestoru a ešte viac ho je nad nebom a pod zemou. Kto z nás vie aké sily (príčiny, dôsledky a súvislosti) tam vládnu?
Za všetky príklady uvediem aspoň jeden, svojho času iluzórny – dnes vo svojich dôsledkoch celkom reálny.
“My nepotrebujeme jadrové zbrane k víťazstvu nad komunizmom. Ak sa komunizmus neporazí sám , porazí ho naša populárna hudba” povedal vraj J.F. Kennedy Nikitovi Chruščovovi pri jeho návšteve USA počas jednej uvoľnenej výmeny názorov o prednostiach toho svojho systému.. Ešte za študentských čias som vnímal túto Kennedyho vetu ako humornú hlášku, ktorými sa politici občas častujú. Čas však ukázal koľko pravdy v nej bolo.
Odvtedy som obozretný pred každým , kto hovorí a píše akoby mal patent na pravdu.
Odvtedy sa snažím pozorne, akoby šiestym zmyslom načúvať signálom naznačujúcim niečo iné.
Ako je tomu u vás?
.
MAXIM GALKIN v BRATISLAVE https://www.ticketportal.sk/event/Maxim-Galkin-a-jeho-nova-show
“Alla & Maxim”
audio: Алла Пугачева – Миллион алых роз (1983)
milióny, milióny životov, za milióny, milióny rubľov, dolárov, eur?
Paródia na voľbu ruského prezidenta.
Maxim Galkin imituje Putina, Žirinovského, Gajdara a Lukašenka. 🙂
Recesívna antivaxerská konšpirácia, mienená aj ako “ospravedlňujúca” obhajoba covid-disidentov a vojnových štváčov.
Slovenskí rádio-astronómovia sídliaci na streche obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu nedávno pri spektrografickom preskúmavaní povrchu Mesiaca objavili doteraz neznáme intenzívne vyžarovanie.
Riadiace centrum mimozemskej inteligencie.
Jeho zdroj lokalizovali v tomto kráteri.
Počas neustáleho odpočúvania čiastočne dešifrovali obsah komunikácie prebiehajúcej medzi Zemou a týmto kráterom.
Vierohodne preukázali, že sa v ňom nachádza Hlavné riadiace centrum šírenia pandémie COVOD 19 a následného chaosu po celej zemeguli.
Z analyzovaných údajov vyplýva, že samotný vírus COVID 19 je vlastne doteraz neznámou formou vyššej inteligencie, ktorá na Zemi vybudovala svoju spravodajskú a komunikačnú sieť. Jej prostredníctvom organizuje zatiaľ neznámymi kanálmi formy boja, vznik nových mutantov a ich bojového nasadenia v tom-ktorom regióne planéty. K ich globálnemu rozširovaniu používajú stratégiu vytvárane tzv. MENTÁLNEJ HMLY u zatiaľ zdravých jedincov. Títo postihnutí netušia, že sa stali hostiteľmi vírusu, ktorý sa usídlil v ich dutine lebečnej.
Japonskí vedci to nevyvrátiteľne dokázali vyšetrením mozgov pomocou magnetickej rezonancie 200 000 tzv. covid-disidentov (pochybovačov). Informáciu odvysielala japonská štátna TV NHK WORLD 20.12.2020.
Video je možné prehrať len priamo z kanála NHK WORLD-JAPAN
Títo ľudia si pripadajú celkom zdraví! Dokonca veľmi zdraví, až bezohľadne zdraví! Mutant vírusu sa rafinovane prejavuje tak, že z nich robí kolaborantov, ktorí pod rúškom ignorancie zdravého rozumu slepo plnia inštrukcie vyvolať vojnu všetkých proti všetkým! WHO i vedci o tom z opatrnosti mlčia preto aby nevyvolali celosvetový chaos a paniku. Medzi VIP hostiteľmi sú aj na Slovensku mnohí politici a iné významné persóny.
slovenský odzemok
U nás na tento účinok niektorých mikroorganizmov nedávno upozorňoval prof. Flégr z ČSAV.
prof. Jaroslav Flégr, evolučný biológ
O.i. zistil napr. u ľudí s toxoplazmózou v rozsiahlom a podrobnom výskume významne väčší výskyt zvláštneho sebavedomia, dopravných nehôd a iného rizikového správania. Vysvetľuje to oslabením INŠTINKTU SEBAZÁCHY. U myší infikovaných touto sprirochedou sa to prejavovalo tak, že miesto toho aby pred mačkami utekali začali sa im priamo núkať ako žrádlo. Veľmi podobné sú aj pozorovania pôsobenia iných mikroorganizmov. Ich inteligencia je o veľa vyššia ako tušíme. Však sú tu už miliardy rokov.
Zrejme sa naštvali na to čo na planéte stvárame. Aj preto sa rozhodli konať. Ich cieľom je totálna, komplexná a systémová likvidácia jedného invazívneho živočíšneho tvora, ktorý dočasne žije na tretej planéte obiehajúcej jednu hviezdu nazývanou Slnko, sídliacej na okraji galaxie nazývanej Mliečna cesta . Sú odhodlaní zabrániť mu v ničení tejto planéty a okupovaní celej slnečnej sústavy.
Vážny, nerecesívny dodatok!
Zvyknem sa sám seba pýtať, napríklad, – aká je pravda o pravde?! Kto má na ňu patent? Existuje vôbec?
Čím máme viac informácií tým sme viac dezorientovaní. Dnešný svet sa hemží paradoxami, ktoré niečo naznačujú, ale čo?!
Fakty sa stávajú údajmi, z nich sa stávajú čísla, percentá, s ktorými sa šibrinkuje ako sa komu chce. Víťaz nevyhral a porazený je víťazom. Dobré je zlé a to zlé sa stáva dobrom. Pravda je lžou a lož je pravdou. Dezorientácia je daň za ilúziu “slobody”. Priateľ je v skutočnosti „vlk v ovčom rúchu“ nepriateľ je vlastne maskovaný anjel. Krikľúňom tlieskame a múdri sedia v kúte.
Relativizácia všetkého vytvára mentálnu hmlu, v ktorej blúdime ako ovce.
Ľudia vždy potrebovali ideály, hviezdy za ktorými kráčali.
Vzdali sme sa ich. Nábožnému bájosloviu veríme i neveríme (ako kto a ako kedy) a objavom vedy nerozumieme. Zabúdame na humanizmus a izolujeme sa. Rozumom nezvládame dobu v ktorom žijeme. Stávame sa paranoickými a útočíme jeden na druhého. Utiekame sa k živočíšnym inštinktom, emóciám, úteku či k pohŕdaniu, k plytkým, exaltovaným a prchavým zážitkom. Hlavne nech sú čo najviac hlučné a vysvietené. To nie sú dobré znamenia! Ľudstvo sa dostáva evolučne do slepej uličky. Možno existuje spôsob ako tento vývoj usmerniť a z tejto cesty vycúvať. Možno existuje sila, ktoré to dokáže. Ak áno – potom to bude zrejme krutý diktát rozumu a racionálnej logiky. Vidím však len málo signálov naznačujúcich, že súčasné ľudstvo je pripravené a schopné prekročiť vrodené biologické stereotypy a svoje limity. Možno sme len prípravným živočíšnym druhom z popola ktorého vznikne nakoniec vyššia inteligencia, ktorá bude mať s biológiou málo spoločného. Čo ak je tých právd mnoho. Každý mudrc, prorok, každé náboženstvo má tú svoju. Ani veda, konkrétne vedecké poznatky nemajú patent na pravdu. Rád by som vedel aká je pravda o pravde. Čo ak neexistuje jedna univerzálna pravda? Ak je pravdou, že všetko je relatívne – tak potom je na stole veľa vážnych otázok. Napríklad. Sú internet a digitál darmi ľudstvu? Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že nielen premieňajú “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”. Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, čiže … .
Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a pravdu bude mať ten, kto bude mať silnú armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?
“Bellum omnium contra omnes.” (Thomas Hobbes) Je to vážne!
Viaceré zdroje poukazujú na to, že vírus COVID 19 sa objavil takmer súčasne na viacerých miestach planéty. Okrem čínskeho Wu-Chanu aj v Taliansku (v okolí Milána) v Thajsku, Laose a inde. Skupina talianskych lekárov a vedcov zverejnila výskum, podľa ktorého sa koronavírus COVID 19 vyskytoval v Taliansku už na jeseň roku 2019! Prvý prípad nového, vtedy ešte bezmenného corona víru vo Wu-Chane bol zistený (podľa hongkonského denníka South China Morning Post) 17. novembra 2019, ohlásený bol však až 31. decembra.
Ak je toto pravda – tak potom stojí pred ľudstvom rad nových otázok a hľadanie nových odpovedí na to ako sa vírusy šíria a čo sa deje na našej planéte.
Jednu z odpovedí naznačuje priložené vyjadrenie.
Odznelo počas Live Streamu II – HOVORME SPOLU 28.11.2021 od 9:00 do 22:00.
V panoptiku týchto pandemických a vojnových dní vyznievajú slová piesne Marcela Palondera z roku 1992 nanajvýš aktuálne.
AKÁ HRA SA VLASTNE HRÁ O LETENKU DO PEKLA? ZA A PROTI KAŽDÝ HRÁ!JA VÁŽNE CHÁPEM, NECHÁPEM, ČO SA TU HRÁ?Ó RÍŠA ČLOVEČIA, Ó RÍŠA NAJVÄČŠIA, JA MÁM VÁŽNE STRACH MEDZI ĽUĎMI ŽIŤ. Ó RÍŠA SAMÝCH PRÁVD, KTORÉ KLAMÚ NÁS. JA MÁM VÁŽNE STRACH TU NA ZEMI ŽIŤ. Ó POZOR OVEČKY, VLK UŽ NEMÁ HLAD, JE TO ČUDNÁ VEC, KEĎ VLK NEMÁ HLAD. Ó POZOR MALIČKÍ , ČO SA BUDE HRAŤ, JE TO ČUDNÁ VEC, KEĎ VLK NEMÁ HLAD. AKÁ HRA SA VLASTNE HRÁ O LETENKU DO PEKLA? ZA A PROTI KAŽDÝ HRÁ! JA CHÁPEM, NECHÁPEM, ČO SA TU HRÁ?
