Archív kategorií: Zápisky pre pamäť

Konšpiračné spomienky a úvahy

Rozhlas  –  maják zvestí

 a  magnet záujmov mocných

Konšpiračné spomienky a úvahy rozhlasového psychológa.

(bez demokratického sentimentu a totalitných reminescencií)

Rozhlasoví, programoví pracovníci (redaktori, moderátori, publicisti) sa zo všetkých síl usilujú overovať hodnovernosť vysielaných informácií a zachovať potrebnú mieru zmyslu pre “zdravý rozum” v tom čo do éteru hovoria, alebo čo hovoria ich hostia. Tí ich hostia sú často nadaní “veľkým” analytickým talentom. Zvlášť všelijakí tí “politológovia”, o samotných politikoch ani nehovoriac.

Ich niekedy “duchaplné” úvahy sa stále častejšie dotýkajú hraníc toho “zdravého rozumu” a dedukcií, ktoré sú za touto hranicou. Oponentmi sú často označované ako konšpiračné a v “offline” rozhovoroch  ako choré.

Teší ma, že verejnoprávnym i väčšine licencovaným médiíám na Slovensku sa celkom  úspešne darí rozpoznávať tieto hranice.

Zložitejšie je to však v nekonečnom priestore do ktorého nám okno  otvoril internet. Už pred jeho vznikom sme mali tušenie, že tie plody budú trpké a aj sú. Najmä v týchto pandemických časoch. Viac TU

Rozhlas  –  Maják zvestí

a  Magnet záujmov mocných

Kde inde ak nie v takomto médiu akým bol a je rozhlas  sa stretávajú všetky možné vplyvy a sily, ktoré chcú hýbať daním v našom svete. Sily pozemské, “nebeské i tie podzemné” a zo všetkých svetových strán.  Najmä tie “podzemné” sú zvlášť efektívne, pretože stojí za nimi kapitál, sú dobre maskované a vo veľkej výhode pred silami, ktoré sa nemajú prečo skrývať.

O ich existencii v reálnom čase ani netušíme a dozvieme sa o nich, zväčša len hmlisto,  z odstupom času, niekedy aj rokov a desaťročí.

“Ak máš paranoiu, že sa deje niečo nekalé, to ešte neznamená, že sa to nedeje!”

Po roku ´89 som dlho nevedel rozdýchať tie zoznamy tajných spolupracovníkov, agentov z radov kolegov psychológov i rozhlasových zamestnancov. Viacerí sa zrejme celkom zámerne snažili  získať moju dôveru.  .. a boli medzi nimi aj významní zahranično-politickí komentátori a spravodajcovia. A nemuselo to byť len z dôvodov nejakých spravodajsko-informačných úloh, ale aj z čisto ľudských dôvodov hľadania odpovedí na otázky: Čo je v tomto našom svete ešte normálne? Čo je morálne a čo už nie?

Jednému z nich som napriek tomu mimoriadne vďačný zato, že ma udržiaval v obraze aj informáciami, o ktorých ešte dlho potom nemohol v éteri hovoriť. Pravidelne si požičiaval psychologickú  literatúru a objavoval sa na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu po návratoch z rôznych americko – sovietskych summitov.

 

Pozdrav z Malty -spomienky a úvahy

 

“Malta je nová Jalta!”

Zvolal po návrate, ešte medzi dverami. Bral som to ako vtipnú rýmovačku. Len tak, akoby mimochodom hovoril všeličo, napr. aj o červenej ceruzke a červenej čiare po rieke Morave, ktorú videl na mape položenej na zelenom stole v zasadačke  jedného krížniku počas  prestávky v rokovaní.  Tá zasadačka bola nedostupná, ale spoločne s jedným českým novinárom, fotografom z Mladého světa motivovali  fľašou borovičky jedného černocha, ktorý tam mal na starosti upratovanie. 🙂

Tá čiara tam bola zreteľne zakreslená.  Písal sa december roku 1989 a v Československej socialistickej republike sa práve rozbiehala dlho pripravovaná nežná revolúcia. Už o dva roky dôjde k rozdeleniu ČSFR na dva samostatné štáty.

Konšpiračné spomienky a úvahy. Bush_and_Gorbachev_at_the_Malta_summit_in-December-2–3-1989.
Bush_and_Gorbachev_at_the_Malta_summit_in-December-2–3-1989.
Konšpiračné spomienky a úvahy.Námorná ochrana Summitu Malta 1989
Námorná ochrana Summitu Malta 1989

Kto z nás obyčajných pozemšťanov mohol čo i len tušiť, čo predznamenáva tá červená čiara po rieke Morave pre naše osudy v najbližších mesiacoch a rokoch?! Mať jasnovidecké vízie bolo vtedy ďaleko za hranicou konšpirácií, absurdity a normality. Vývoj však potvrdil, že za touto hranicou bola realita nasledujúcich udalostí.

V týchto sychravých  októbrových dňoch roku 2021 sa mi celkom spontánne vynárajú spomienky na udalosti po-novembrového vývoja,následne spojené s rozpadom Československej federatívnej republiky a konkrétnymi ľudskými príbehmi.

Jeden z nich bol dosť dramatický.

Istý sychravý piatkový podvečer v roku 1991 sa mi ozvala strážna služba hlavného vchodu do rozhlasovej Pyramídy. Vraj si nevedia poradiť s jednou serióznou, ale neodbytnou pani s asi 10 ročným dievčatkom, ktorá by chcela hovoriť s niekým z vedenia rozhlasu ohľadne vážneho ohrozenia ďalšej existencie Československa. Všetci kompetentní, ktorým volali sa s ňou odmietli stretnúť a nakoniec ju odkázali na psychológa, pretože ide vraj o “zjavne  narušenú osobu”.

Zašiel som na vrátnicu a priviedol ju aj s dcérkou na psychologické pracovisko rozhlasového Zdravotného strediska na Benediktiho ulici. Pani bola zjavne rozrušená a hovorila zrýchlene, ale pritom  zrozumiteľne. Jej strnulá mimika mi pripomínala výrazy tvárí ľudí s diagnózou “schizófrénia”, s ktorými som  možnosť stretnúť sa počas praxe v Psychiatrickej liečebni u prof. Kratochvíla  v Kroměříži.

Konšpiračné spomienky a úvahy. Schizofrénia, ilustratívny obr.
Schizofrénia, ilustratívny obrázok. zdroj: www.zdravoteka.sk/

 Už na chodbe sa rozhovorila, že “má informácie o protištátnych  aktivitách skupiny ľudí, ktorí pripravujú atentát na prezidenta Václava Havla a majú plány rozdelenia Československa. Cestuje za ním do Prahy, aby ho varovala”. Predtým však chcela o tom  niekoho informovať aj v bratislavskom rozhlase, voči ktorému má vraj dôveru. Po krátkom čase prezradila, že utiekla z liečebne v Banskej Štiavnici,  od rodičov vzala “na výlet” dcéru a zo Sporiteľne vybrala v hotovosti všetky svoje úspory.

Táto inteligentná a vcelku kultivovane pôsobiaca žena evidentne trpela. Prežívala novú ataku schizofrénie a predstavovala veľké riziko pre seba aj pre svoju dcérku. Tá ju počúvala na slovo. S jej súhlasom som zavolal kolegovi Dr. Mariánovi Koščovi, psychológovi z Psychiatrickej kliniky nemocnice na Mickiewiczovej ul., ktorý s pomocou primariátu kliniky obratom zabezpečil  jej prevzatie do odbornej lekárskej starostlivosti.

Už nasledujúci pondelok sa na mojom pracovisku objavili dvaja páni. Legitimovali neidentifikovateľnými preukazmi a vraveli, že tie peniaze, ktoré mala mať dotyčná pri sebe u nej nenašli. Vraj či neviem “náhodou” kde by mohli byť?  Zvažovali sme rôzne alternatívy až nakoniec som si spomenul, že pri odchode z psychologického pracoviska zašla aj s dcérkou na toaletu. Tí páni prehľadali najprv dámske toalety, peniaze však nenašli. Nakoniec zašli aj na pánske a s inštinktom profesionálov našli veľký šúlok rôznych československých bankoviek zabalených v igelitovom sáčku zastrčený v  splachovacej nádrži nad jednou z toaliet.

Odľahlo mi!

Konšpiračné spomienky a úvahy

Záverom tohto príbehu, ktorý takto popísaný zverejňujem vôbec prvýkrát,  len dodávam, že od odchodu dvoch spomínaných pánov so šúľkom bankoviek nemám o jej osude žiadne informácie. Vo víre udalostí nasledujúcich mesiacov a rokov, ktoré boli rovnako hektické ako tie predošlé, som nemal žiadny priestor dostať sa k nim. Dnes, už ako dôchodcovi a s odstupom 30-tich rokov sa mi tento príbeh celkom spontánne vynoril v pamäti.  S ním  tiež obyčajný ľudský záujem o osud tej pani a osud jej dcérky. Ich mená a priezviská mi dávno vyprchali z pamäti.

Ak niekto z čitateľov toho blogu “Spomienky a úvahy” má o nich nejaké informácie, ak mu popísaný príbeh niečo hovorí, vopred mu ďakujem za ich sprostredkovanie.

Život bežal ďalej, len MY obyčajní ľudia  v malých Čechách i na malom  Slovensku sme žili v nádeji, že osudy štátu, vlastnej krajiny i svoje vlastné máme a budeme  mať vo vlastných rukách.

“Každý človek je navždy spoluzodpovedný za cestu iného človeka, ak ho stretol na svojej ceste a nejako mu do nej zasiahol. V dobrom či v zlom. To je zákon vesmíru a nedá sa z neho vyvliecť. V tej zodpovednosti sa ukrýva ODMENA pre tých čo nezištne pomáhajú a TREST pre tých čo túžia po moci!”

(Zem ľudí,  Antoine de Saint-Exupéry) 

Viac citátov

Edward Snowden & Jean Michel Jarre (Equinoxe)

… a ešte jedna pripomienka tých dní, plných nádejí

Hovorí vám niečo meno Suzanne Massie (*1931)?
Je to americká historička a spisovateľka, ktorá radila bývalému prezidentovi Ronaldovi Reaganovi v posledných rokoch studenej vojny ako postupovať pri summitových rokovaniach so Sovietskym zväzom , osobitne pri chápaní duše ťažko skúšaných Rusov a ich vôli žiť v mieri.
Jej kniha Land of the Firebird: The Beauty of Old Russia (Krajina ohnivého vtáka: Krása starého Ruska) pomáhala preklenúť bariéry, ktoré vznikli medzi USA a ZSSR v časoch antikokmunistickej hystérie po 2.sv. vojne. Bez jej osobného vkladu by sa dejiny studenej vojny vyvíjali podľa celkom iného scenáru. O.i. pripomínala Reaganovi vtedajšie ruské reálie, osobitne ruskú kultúru, ale tiež anekdoty , napr. príslovie „doveryai, no proveryai“, čo znamená „dôveruj, ale preveruj“, ktorý ho často používal pri diskusiách s Michailom Gorbačovom o jadrovom odzbrojení.
Suzanne Massie je príkladom toho ako môže jeden človek, len čarom svoje osobnosti prispieť k zmene dejín k lepšiemu. Nie je preto náhodou, že sa jej v dnešnom Rusku dáva prívlastok HRDINA.
Suzanne Massie sa na sklonku svojho života, ako prejav svojho protestu voči politike Západu voči súčasnému Rusku presťahovala do Petrohradu a požiadala o udelenie ruského občianstva.
Veľavravné!

Blog “Spomienky a úvahy” napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

 

 

Hits: 171

Prof.PhDr. Damián Kováč, DrSc.

prof.-PhDr.-Damian-Kovac-DrSc.

Zomrel Prof.PhDr. Damián Kováč, DrSc. zakladajúca osobnosť psychológie ako modernej vedy na Slovensku.
Moje posledné stretnutie s pánom profesorom na návšteve v jeho penzióne – spolu s Emilom Komárikom – takto pred rokom. Koľko plánov, koľko tém, koľko múdrosti ste nám vtedy darovali.
Ďakujem Vám za podporu, ochranu, pomoc, láskavé vedenie, za tú “hviezdu na nebi”, ktorou ste sa stali už pri našom prvom stretnutí na Ústave experimentálnej psychológie SAV ešte v roku 1972.

Príhovor Damiána Kováča
Príhovor Damiána Kováča pri príležitosti stého výročia narodenia nestora modernej psychológie na Slovensku prof. Antona Jurovského

“Narodil sa 3. augusta 1929 v Nižnom Slavkove. V roku 1952 absolvoval ako jeden medzi prvými na Slovensku vysokoškolské štúdium v odbore psychológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Hneď po štúdiách nastúpil na vtedajšie Psychologické oddelenie Filozofického ústavu SAV, ktoré sa neskôr pretransformovalo na Ústav experimentálnej psychológie SAV. V rokoch 1960 až 1991 pôsobil na ústave vo funkcii riaditeľa (spolu vyše 31 rokov). V rokoch 1982 až 1986 bol členom Predsedníctva SAV, pôsobil ako predseda Vedeckého kolégia SAV pre psychológiu a pedagogiku (1978 – 1990), predseda Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV (1978 – 1983) a predseda Československej psychologickej spoločnosti pri ČSAV (1978 – 1985). V 60. rokoch založil svojho času jediný karentovaný psychologický časopis východnej Európy Studia Psychologica, v ktorom zastával úlohu hlavného redaktora do roku 2008. Úspešným činom bolo tiež iniciovanie a organizovanie Stretnutí psychológov podunajských krajín, ktoré boli príležitosťou nielen pre slovenskú, ale aj pre celú východoeurópsku psychologickú komunitu stretnúť sa s kolegami z druhej strany železnej opony. Na ústave pôsobil ako vedecký pracovník až do roku 2010, neskôr ako emeritný vedecký pracovník.

Vedecký záujem profesora Kováča

sa sústreďoval najmä na oblasť vnímania, pamäti, psychomotoriky, viacjazyčnosti, laterality. Dôležitým bol tiež jeho podiel na rozvoji metodológie psychológie, všeobecnej psychológie, histórie psychológie, environmentálnej psychológie a tém kvality života. Je zakladateľom Bratislavskej školy experimentálnej psychológie uznávanej aj v zahraničí, vytvoril integračnú mezoteóriu osobnosti a transkulturálny model kvality života. Riešil množstvo domácich aj medzinárodných projektov. Za svoju vedeckú kariéru prednášal na mnohých domácich aj zahraničných univerzitách a vyškolil 33 doktorandov.

Svojím vedeckým nasadením a nadšením pre výskumnú aj organizačnú prácu sa nezmazateľne zapísal do histórie slovenskej psychológie. Kolegovia si ho budú pamätať najmä pre jeho hlbokú angažovanosť pre psychológiu ako vedu, vynikajúce rétorické schopnosti a neutíchajúci životný elán.

Česť jeho pamiatke!”

Text prevzatý od: Peter Halama, Ústav experimentálnej psychológie CSPV SAV

zdroj:www.psychologia.sav.sk/upload/osobnosti.pdf

OCENENIE PRI PRÍLEŽITOSTI JUBILEJNÉHO X. KONGRESU EURÓPSKEJ ASOCIÁCIE PSYCHOLÓGOV PRÁCE A ORGANIZÁCIE  (EAWOP) za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce na Slovensku,

Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce Damián Kováč
Ocenenie odvzdáva vtedajší podpredseda vlády a minister práce a sociálnych vecí Českej republiky, Vladimír ŠPIDLA. Praha 2001

 

Blog napísal a editorsky zostavil PhDr. Milan Kožiak

Hits: 31

21. august 1968

21. august 1968 bol prvý z 10 000 dní okupácie Československa. “Bratia” k nám vtrhli v noci ako vlci. Dnešní mladí ľudia o tomto smutnom, ťažkom a bolestnom období našich dejín vedia prekvapivo veľmi málo.  Akoby sa ich to netýkalo.  Toto audio-video chce aspoň trochu prispieť k zreálneniu ich pohľadu na súčasný svet. Ten má totiž 4 svetové strany a dejiny sa nikdy neopakujú. Dajú sa však predvídať a dá sa z nich poučiť. Nie však prvoplánovo.

 

Slovenský rozhlas si v auguste 2018 dôstojne pripomenul smutné 50. výročie vpádu sovietskych vojsk a jednotiek Varšavskej zmluvy do Československa publicistickým seriálom.

Jeho autorom je publicista SRo Boris Koreň.

Boris Koreň

August ´68: Pred okupáciou – problémy Česko-slovenskej jari

Česko-slovenská jar priniesla závan slobody a demokracie, aj keď zatiaľ len čiastočným obmedzením vedúcej úlohy komunistickej strany, ktorá bola inak uzákonená v Ústave. Ľudia sa prestali báť vyslovovať svoje názory a upozorňovať na problémy v spoločnosti, pretože im už za to nehrozilo väzenie. Alexander Dubček, Ludvík Svoboda, Josef Smrkovský, Oldřich Černík a ďalší boli populárni ako rockové hviezdy a Slováci a Česi  im načúvali a dôverovali im. Všetko to však trvalo len krátko – od začiatku januára do 21. augusta 1968. O vývoji udalostí smerujúcich k okupácii hovorí Boris Koreň.

 filmové zábery z bratislavských ulíc 21. augusta 1968

August ´68: Okupácia deň po dni – 21. august

Slovensko si každoročne pripomína vpád sovietskych vojsk a jednotiek Varšavskej zmluvy do Československa, konkrétne Poľska, Maďarska a Bulharska. Štát bol v noci z 20. na 21. augusta 1968 okupovaný. Štátnu hranicu prekročilo viac ako 500 000 vojakov s ťažkou technikou. Na územie Česko -Slovenska prišlo 27 divízií zahraničných vojsk so 6 300 tankami a 800 lietadlami.

August ´68: Okupácia deň po dni – 22. august

Pred 50-rokmi bol druhý deň okupácie Česko-Slovenska vojskami piatich údajne bratských armád. Z vojenského hľadiska bola invázia úspešná. Československá armáda sa nebránila, voči obrovskej ľudskej a vojenskej presile by to bolo zbytočné. Najdôležitejší muži štátu boli zatknutí a unesení nevedno kam. No 22. august 1968 sa stal dôležitý z hľadiska politického neúspechu okupácie, práve v tento deň vyvrcholili snahy konzervatívnych komunistov nahradiť legálne vedenie strany a vládu.

August ´68: Okupácia deň po dni – 23. august

Tretí deň okupácie. Intervenčné vojská úspešne pokračovali v obsadzovaní územia Česko-Slovenska, no politické ciele okupácie skrachovali – nepodarilo sa vytvoriť revolučnú robotnícko-roľnícku vládu, ktorá by ich príchod privítala. Naopak, v Prahe sa zišiel 14. mimoriadny zjazd Komunistickej strany Česko-Slovenska, ktorý vo funkciách potvrdil Alexandra Dubčeka a ďalších mužov Česko-slovenskej jari a z vedenia odstránil väčšinu konzervatívnych komunistov. V celej krajine sa rozhorel občiansky odpor.

August ´68: Okupácia deň po dni – 24. august

Bola sobota. V Moskve sa snažil o rokovania s vedením sovietskych komunistov prezident Ludvík Svoboda, ktorý požadoval, aby sa na nich zúčastnili aj unesení a väznení členovia vedenia komunistickej strany a štátu. Občiansky odpor proti okupantom pokračoval. Všetky ústredné orgány – parlament, vláda, Slovenská národná rada a Česká národná rada jednoznačne odsúdili vojenskú intervenciu a podobne reagovala aj väčšina komunistických strán a vlád sveta. Na Slovensku sa hovorí o mimoriadnom zjazde komunistickej strany, no zatiaľ ho nikto nezvoláva. Českí komunisti žiadajú, aby bol čo najskôr.

August ´68: Okupácia deň po dni – 25. august

Nedeľa, 25. augusta 1968, nebola pokojným dňom. Naopak, na viacerých miestach okupační vojaci strieľali do ľudí a pribudli nové obete. V Moskve pokračovali rokovania medzi česko-slovenskou delegáciou a sovietskymi komunistami a bola vypracovaná prvá verzia dokumentu, ktorý do dejín vstúpil ako Moskovský protokol a dramaticky ovplyvnil nasledujúce dianie v Česko-Slovensku.

August ´68: Okupácia deň po dni – 26. august

V pondelok 26. augusta sa uskutočnili dve udalosti, ktoré výrazne ovplyvnili nasledujúci vývoj v Česko-Slovensku. Na domácej politickej scéne sa začal odkladaný mimoriadny zjazd Komunistickej strany Slovenska a v Moskve podpísala česko-slovenská delegácia so sovietskym politbyrom Moskovský protokol.

August ´68: Okupácia deň po dni – 27. August

Ráno, 27. augusta 1968. Do Česko-Slovenska sa vrátila delegácia, ktorá v Moskve podpísala dohodu so sovietskymi okupantmi. Čaká ju neľahká úloha  vysvetliť a obhájiť ju pred národom, ktorý má za sebou týždeň občianskeho odporu proti invázii cudzích vojsk, a ktorého väčšina dôveruje Alexandrovi Dubčekovi a jeho spolupracovníkom.

Viac o osude jedného z aktérov amatérskeho rozhlasového vysielania a autora úvodného videa na : https://www.noveslovo.sk/prispevok-v-…

Hits: 52