spiaci leopard

SPÁNOK ZVIERAT

HOCIKDE – HOCIAKO – HOCIKEDY

za  letu,  na stojáka,  dolu hlavou, pod vodou, na hladine,  na konári, na vlásku,  s otvorenými očami,  v brlohu,  v nore, … 

a jedna senzácia

“Som rekordér! Viete o tom?”

Dažďovník
Photo:Hans Peeters, zdroj: www.naturetoday.com

Všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom  veľkom mystickom  tajomstve, ktorým je život. Všetko nasvedčuje tomu, že spánok je vlastne dôsledok vesmírnej zákonitosti, pohybu Zeme okolo vlastnej osi, čo ovplyvnilo všetky formy života na našej Zemi už od ich vzniku, pred miliardami rokov, – až po dnešok.

Spánok vnímame ako samozrejmosť, podobne ako dýchanie. Na rozdiel od dýchania však o spánku toho vieme oveľa menej. A pritom je to je to jedna z najdôležitejších biologických potrieb.

Ľudský spánok je stále v mnohom záhadný.

Možnosti skúmania mozgu sú aj napriek obrovskému technologickému pokroku neurotechnológií  stále obmedzené.  Jedna vec je rozpitvať tisíce mozgov a druhá vec porozumieť tomu, ako to celé funguje. Poznanie anatómie mozgu nám jednoducho nedokáže pomôcť s pochopením spánku.

Ak toho veľa nevieme o ľudskom spánku, koľko toho vieme o spánku zvierat?

Z bežného pozorovania vieme, že nespí iba človek, ale aj všetky cicavce a vtáky, väčšina rýb, plazov, obojživelníkov a dokonca aj hmyz. Ten prechádza do stavu nazývaný ako torpor, v ktorom neprejavujú takmer žiadny aktivitu. “Spia” aj také živočíchy ako pavúky a červíky vo vašej záhrade. Cyrkadiánny rytmus majú dokonca aj baktérie, ktoré cyklicky prechádzajú rôznymi úrovňami aktivity evokovanými intenzitou svetla.

Vo vedeckej obci však pretrváva spor o tom, či všetky zvieratá naozaj spia. Určite nájdete množstvo odborníkov, ktorí povedia, že nie. V tom spore záleží predovšetkým na tom ako si spánok  definujem spánku.

U niektorých živočíchov je rozdiel medzi bdením a spánkom markantný, u iných oveľa menší.

Čím sú tieto rozdiely spôsobené vedci stále presne nevedia. Najčastejšie ich vysvetľujú tým, že potreba spánku vyplýva z kombinácie toho či je zviera všežravec, mäsožravec alebo bylinožravec. Jeho spánok potom evolučne zohľadňuje potravinovú špecializáciu a rovnováhu medzi jej získavaním, trávením a predátormi, ktoré ho ohrozujú. Ukazuje sa tiež dôležitosť sociálnych vzťahov toho ktorého zvieracieho druhu, zložitosť jeho nervovej sústavy a samotný metabolizmus.

Stále však pretrváva mnoho výnimiek a extrémov, ktoré táto klasifikácia nedokáže vysvetliť.

Napríklad prečo práve netopiere potrebujú dlhý až 20 hodinový spánok a žirafám stačia len 15 minútové zdriemnutia niekoľkokrát denne.

spánok morožov

Spiaci mrož

U človeka dochádza k pravidelnému striedaniu rôznych fáz spánku. Určite ste už počuli o REM či nonREm fázach spánku. Toto rozdelenie je minimálne u cicavcov  univerzálne. Veľké rozdiely sú však v pomere týchto fáz. U človeka sa dlhé nonREM fázy striedajú s krátkymi REM fázami. U niektorých cicavcov je REM fáza dominantnou.

Pri mnohých živočíchoch nám tak nezostáva nič iné ako poznávať ich spánok na základe pozorovania a popisu ich správania. Spánok je potom definovaný ako časť dňa, kedy živočích vykazuje výrazne odlišné správanie – najmä nízka pohyblivosť, nehybnosť, znížený metabolizmus a tak ďalej.

 

Zimný spánok medveďov je u nás známy pojem. V mesiacoch, keď nie je dostatok potravy, všetko pod snehom a teploty sú pod bodom mrazu si niektoré zvieratá jednoducho doprajú dlhší oddych, ktorý možno posudozvať ako spánok.

O zimnom spánku zvierat ma Slovensku
O zimnom spánku zvierat na Slovensku. Autor: Mária Bednárová, 24.09.2020, zdroj:www.zborovna.sk

Podľa všetkého je potreba spánku u zvierat evolučne podmienená predovšetkým zachovaním rovnováhy v snahe o prežitie, aby neplytvali energiou v nečase, tak aby sa nestali polnočným občerstvením nejakého predátora a zachovali možnosť odovzdať svoje gény v čo najväčšom množstve. To iste prispelo u viacerých druhov k vzniku viacerých bizarných spánkových návykov.

Napríklad niektoré vtáky dokážu spať za letu.

Slony, žirafy, kone si ľahnú len občas, raz za pár dní, dokážu si totiž zdriemnuť aj po stojačky. V kolenách sa im vyvinul akýsi  statický aparát, ktorý “uzamkne” ich kĺby na nohách, takže se samovoľne nepokrčia, svaly se uvoľnia a môžu odpočívať. V prípade nebezpečia tak dokážu pohotovo reagovať.

Tam kde však nepociťujú nebezpečie zo strany predátorov dokážu aj tieto zvieratá spať v ľahu. Slony spia niekdy na suchej tráve alebo si vyhrabávajú vyhĺbeniny v zemi.

Tieto vyhĺbeniny sa označujú ako ,,slonie lôžko”.

podobne aj žirafy

Spiaca žirafa, source: blog.smudredrtextiel.nl

 

Morské živočíchy to majú pri odpočinku zložitejšie ako tie pozemské.

V prípade delfínov, by im hlboký spánok spojený so stratou vedomia mohol byť osudným. Ak by sa ponorili a nemohli by dýchať zahynuli by.  Aj preto sa evolučne naučili spať len s jednou polovicou mozgu. Druhá hemisféra ostáva v činnosti a zabezpečuje kontrolu nad životnými funkciami, predovšetkým nad dýchaním. Metabolizmus sa spomalí a zvieratá sa pohybujú len minimálne. Spiacich delfínov možno identifikovať ako ležiacich na hladine s jedným otvoreným okom a vysunutou plutvou. Aktívna hemisféra tak udržiava telo v rovnováhe. Časom si hemisféry funkcie vymenia.

mozog spiaceho delfína
mozog spiaceho delfína (kompilácia)

Delfíny sú všeobecne považované za najinteligetntenjšie morské živočíchy. Vedci sa preto zaoberajú otázkou, či delfíny aj snívajú. Laboratórne výskumy  zatiaľ nedokázali existenciu fáz rýchlych pohybov očí (REM), počas ktorých sa sny spravidla odohrávajú. To však ale sny v prípade delfínov nevylučuje. Je to teda ďalšia záhada, ktorá čaká na objasnenie.

SPáNOK DELFíNOV
zdroj: magazin.pluska.sk/spektrum/zvlastny-spanok-zvierat-ktore-spia-len-polovicou-mozgu

U žralokov sa v minulosti napr. prepokladalo, že vôbec nespia. Nie je to však pravda. Aj žraloci spia, oči však majú neustále otvorené pretože nemajú viečka.

 Zvieratá žijúce v moriach a oceánoch sú pre nás ľudí mimoriadne  fascinujúce. Stále totiž pre nás predstavujú určitú záhadu a uvedomujeme si pri nich ako málo o nich vieme. Nazrieť do ich unikátneho sveta môžeme vďaka videu o spánku chobotnice, ktoré obletelo svet.

Chobotnice sa vrámci obranyschopnosti dokážu svojou farbou dokonale prispôsobiť svojmu prostrediu a tak sa zamaskovať pred možným nebezpečenstvom. Túto unikátnu premenu dokážu vykonať už behom tretiny sekundy. Človek má však iba málokedy možnosť vidieť niečo takéto na vlastné oči. Video z dokumentu Nature televíznej stanice PBS, na ktoré upozornil aj portál Bored Panda, však ukazuje, že za zmenou ich farby je aj niečo iné.

Farbu mení podľa toho, čo sa jej sníva.
Na výskume priebehu spánku a snívania u hlavonožcov vedci pracujú už niekoľko rokov. Aj keď vo svojich zisteniach napredujú, nedokážu s určitosťou povedať, či u nich spánková fáza prebieha rovnako ako u človeka. Dá sa však predpokladať, že sa líši, keďže chobotnice majú narozdiel od človeka väčšinu neurónov umiestnenú v chápadlách a nie v mozgu.

Napriek tomu ide o zaujímavú teóriu, ktorú umocňujú vizuálne pútavé zábery. Celá nahrávka je doplnená o komentár profesora aljašskej univerzity doktora Davida Scheela, ktorý sa týmto pozorovaním a výskumom zaoberal. Pomocou neho sa vtipne snaží opísať to, čo by chobotnica menom Heidi mohla počas spánku prežívať.
Dĺžka spánku rôznych živočíchov

Dĺžka spánku je medzi rôznymi živočíchmi mimoriadne rozdielna. Niektoré živočíchy venujú denne spánku iba minimum času. Iné zase prespia takmer celý deň – a v konečnom dôsledku j celý život.

V nižšie uvedenej tabuľke si určite všimnete, že zvieratá umiestnené v potravinovej pyramíde vyššie spávajú dlhšie. Je to logické – môžu si to dovoliť. Evolúcia spánok nastavila tak, aby maximalizovala zvieraťu šancu prežiť.

Taký lev spí v priemere takmer 18 hodín. Toto číslo hovorí aj o tom, že sa cíti bezpečne, že mu od nikoho , iba ak od čleveka nehrozí žiadne nebezpečie. 

Naproti tomu bylinožravce si 18 hodín spánku v žiadnom prípade nemôžu dovoliť. Jeden dôvod je, že potravu prijímajú priebežne. Nedokážu naraz zjesť veľké množstvo trávy. A tráva nie je taká výživná ako mäso. Omnoho dôležitejšia je však ochrana pred predátormi. Také vtáky či antilopy musia byť neustále v strehu, lebo na nich môže číhať hladná do ružova vyspaná mačkovitý šelma. Čím menej ich telo potrebuje spánku, čím kratšia sú v stave zraniteľnosti, tým majú väčšiu šancu prežiť, rozmnožiť sa a odovzdať svoje gény ďalším generáciám.

spánok kačiekSpiace kačky

DAŽĎOVNÍK
Prekvapivý objav – dažďovník je nielen rýchlo lietajúci vták,

Na záver tejto krátkej exurzie do spánku zvietat ešte najnovšie poznatky o jednom nenápadnom vtákovi APUS APUS. Na Slovensku ho voláme dažďovník a v Čechách rorýs.

dažďovník obyčajný
dažďovník obyčajný

Čo sme o ňom vedeli?

Apus Apus Barcelona Spain
Apus Apus Barcelona Spain 24 April 2010, zdroj: Wikimedia Commons

Jeho vedecký názov  Apus – v preklade z latinčiny beznohý – poukazuje na jednu z jeho najcharakteristickejších čŕt – krátke nôžky, ktoré na chôdzu používa len v malej miere. Aby mohol dážďovník vzlietnuť, potrebuje sa spustiť voľným pádom do voľného priestoru – minimálne do niekoľko metrovej hĺbky, aby nabral potrebnú štartovaciu rýchlosť. Ak pristane na zemi, obvykle nedokáže sám vzlietnuť bez pomoci človeka.

Tento sťahovavý druh k nám prilieta ako jeden z posledných až koncom apríla – začiatkom mája a odlieta už začiatkom augusta hneď po vyhniezdení. Dážďovníky denne lovia veľké množstvá lietajúceho hmyzu osobitne muchy a komáre, ktoré nemajú šancu uniknúť im. V noci často lietajú  vysoko vo vzduchu kde spia počas letu (okrem obdobia hniezdenia). Tiež bolo o nich známe, že sú veľmi rýchle. Pri strmhlavom lete dokážu vyvinúť rýchlosť až 220km/h. Objavili sa však už vyšie údaje.  Rýchlejší sú v Európe už len ich príbuzní dažďovníky veľké (Apus melba), a potom tiež sokol sťahovaný (Falco peregrinus).

Let dažďovníkov. Autor: Warszawska róg Szerokiej w Tomaszowie Mazowieckim w województwie łódzkim, PL, EU. CC0

Dažďovníky sú však rekordmani nielen v rýchlosti letu, ale aj v dĺžke neprerušovaného letu.

Táto ich schopnosť vedcov zaskočila, nič o nej netušili a za rekordmanov v dlžke doletu považovali celkom iné vtáky.

Niekoľkoročný výskum švédskych ornitológov z Univerzity v Lundu dokázal , že dažďovníky dokážu lietať až 10 mesiacov bez pristátia na zemi. Toto ich zistenie je o to nečakanejšie, že tieto vtáky sú nositeľmi hneď dvoch svetových rekordov: najrýchlejšieho a súčasne aj navytrvalejšieho vtáka.

Vedci ich sledovali s pomocou miniaturních vysielačiek, ktoré mali vtáky pripevnené na telách – pochopitelne tak, aby ich nijako neobmedzovali v lete.  Viaceré z daźďovníkov sledovaných týmito prístrojmi  za celých 10 mesiacov,  co trvala ich migrácie, ani raz  nedosadli na zem. „Je to fascinující,“ popisuje zistenia Anders Hedenström, ekológ, ktorý tento výzkum viedol. „Je úžasné, ako dokonale sú tieto vtáky adaptované na lietanie – sú to  Formule 1 medzi vtákmi …“

Existuje aj mnoho iných druhov vtákov, ktoré vydržía vo vzduchu dlhé týždne (napríklad fregatky), ale žiadný iný vták nie je tak dokonale  špecializovaný na život bez dotyku so zemou ako dažďovníky.

Spánok vo vzduchu

Zo vzduchu získávají tieto vtáky prakticky všetko, ćo potrebujú k životu: hniezda si stavajú z pierok, ktoré poletujú vzduchom, živia sa len hmyzom, ktorý lieta vo vzduchu, …  a tiež ve vzduchu spia. O spánku počas letu  vedia vedci zatiaľ jen málo. Dáta z geolokátorov však jednoznančne preukázali, že  dažďovníky nepristávali ani v noci a lietali ďalej.

Na základe získaných dát predpokladajú, že počas letu dokážu spať. Tieto vtáky totiž často opakovali rovnaké rituály. Vždy za úsvitu a za súmraku vyleteli do výšky asi troch kilometrov a potom pomaly plachtili dole. Biológovia se preto domnievajú, žepri tomto plachtení si dažďovníky doprajú krátký, ale o to silnejší spánok.

Podobne ako u delfínov pri takomto spánku, zrejme spí len jedna polovica ich mozgu. Tú druhá je v bdelom stave a konroluje let. Podobne to vraj robí aj u nás dobre známa beloritka, ktorú si ľudia pletú s lastovičkou.   Rozdiely TU a TU

V ďaľšom pripravovanom výskume  plánujú švédski vedci s dokonaleším prístrojovým  vybavením sledovať aj mozgovú aktivitu dažďovníkov, ktorá iste prezradí viac o týchto famóznych vtákoch.

 

Rozšíření rorýse obecného (Apus apus) - červeně hnízdiště, modře zimoviště

Autor: Wikimedia Commons/volné dílo Rozšíření rorýse obecného (Apus apus) – červeně hnízdiště, modře zimoviště

 

 

Priemerná 
dĺžka spánku
žirafa 2  hodiny
kôň 3  hodiny
somár 3 hodiny
slon 3.5 hodiny
ovca 4 hodiny
krava 4 hodiny
koza 5.5 hodiny
tuleň 6 hodín
prasa  8 hodín
človek 8 hodín
zajac 8.5  hodiny
šimpanz 9.5 hodiny
líška 10 hodín
pes 10 hodín
pavián 10 hodín
delfín 10 hodín
kačka 11 hodín
opica rézus 12 hodín
mačka 12.5 hodiny
potkan 12.5 hodiny
lev 13.5 hodiny
vtákopysk 14 hodín
veverička 15 hodín
tiger 16 hodín
leňochod 16 hodín
pytón 18 hodín
vačica 18 hodín
netopier 20 hodín
zdroj: www.slad.sk/spanok-risi-zvierat/
Záverom

V úvode blogu som sa zmienil, že všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom  veľkom mystickom  tajomstve, ktorým je život.

V jeho závere mi prichodí vysloviť názor, že napriek všemožnému úsiliu vedcov z najrôznejších odborov poznávania zákonitostí prírody nám väčšina jeho tajomstiev uniká . Človek len  pomaly odkrýva závesy, objavuje pritom nové tajomstvá a stojí pred novými otázkami. A na tie staré, večné a  najdôležitejšíe stále odpoveď nenachádza. 

Nič to však nemení na tom, že  život na úžasnej Modrej planéte je sám o sebe  zázrakom a vzácnym darom.

 

zostavil a napísal PhDr. Milan Kožiak

Zdroje:

https://ekolist.cz/cz/publicistika/priroda/jak-spi-zvirata-devatenact-hodin.anebo-skoro-vubec http://petslady.com/article/beware-animals-sleep-one-eye-open https://zoommagazin.iprima.cz/novinky/uchvatna-rise-zvirat/rorysi-jsou-rekordmani-v-delce-letu-vedce-sokovalo-jak-dlouho-nemusi-pr https://ustecky.denik.cz/zvireci-denik/dobry-spanek-zvirata-20200121.html http://dazdovniky.vtaky.sk/sk https://www.cell.com/current-biology/comments/S0960-9822(16)31063-6

 

Možnosť poslať správu, alebo dopyt (send our your feedback)

kliknite na spodnú lištu

Vítame každý názor, postreh, pripomienku. Ďakujeme!

Visits: 311

17 odpovedí na „SPÁNOK ZVIERAT“

  1. This blog post has sparked a lot of thought-provoking discussions among my peers. Thank you for providing such valuable content.

  2. | Your blog is a symphony of thoughts, each one a melody waiting to be heard by those who listen closely.

  3. Koľko tajomstiev má príroda a svet zvierat? Tento článok o ich spánku ma zaujal. Ja som asi tiež nejaký druh dažďovníka. Ten počas letu dokáže spať a ja počas spánku lietam. 🙂

  4. Excellent blog you have here.. It’s difficult to find high-quality writing like yours nowadays. I seriously appreciate people like you! Take care!!

  5. A motivating discussion is worth comment. I think that you need to publish more on this issue, it might not be a taboo matter but generally people don’t talk about these issues. To the next! Cheers.

  6. Good information. Lucky me I came across your blog by chance (stumbleupon). I have book-marked it for later.

  7. Incredible can aid you begin living a much more productive as well as healthy life.

  8. This is a topic which is near to my heart… Best wishes! Where are your contact details though?

  9. You made some decent points there. I looked on the internet for more information about the issue and found most individuals will go along with your views on this website.

  10. Thanks for sharing, this is a fantastic article.Much thanks again.

  11. Thanks so much for the blog article.Really looking forward to read more. Cool.

  12. Only wanna say that this is invaluable , Thanks for taking your time to write this.

  13. Oceňujem tie 2 odkazy na rozdiely medzi beloritkami, lastovičkou a dažďovníkom. Tiež ten kontext spánku a vesmíru -to nám uniká, sme unášaní silami o ktorých mohutnosti máme len chabé predstavy. V celom nasmerovaní ľudského poznávania chýba táto pokora. Bez nej sa ľudstvo len ťažko posunie ďalej.

  14. Práve som dočítala tento blog. Iste sa k nemu ešte vrátim. pre m%na toľko nových informácií. Ten náš svet je čarovný. Ďakujem za preladenie od každodennej prózy. Akosi je mi ľahšie na duši.

  15. Great site you’ve got here.. It’s difficult to find high-quality writing like yours these days.
    I truly appreciate people like you! Take care!!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *