Koncert pre rastliny

HUDBA A RASTLINY

PROLÓG

hudba a rastliny

22. júna 2020 v čase vrcholiacej pandémie COVID 19 bol prostredníctvom streamingu odvysielaný fascinujúci „Koncert pre biocén“, na ktorom sláčikové kvarteto UceLi Quartet zahralo Pucciniho „Chryzantémy“ publiku zloženému z 2 292 rastlín zo škôlok v tejto oblasti. Rastliny boli neskôr doručené 2 292 zdravotníkom Hospital Clinic de Barcelona.

Symbolika tohto počinu je veľavravná. Možno jeho aktéri chceli povedať, že rastliny sú omnoho lepšie prispôsobené zákonom prírody  ako ľudia a  akoby väčšina z nás predpokladala. 

Ak  premýšľame o našej planéte existujú všadeprítomné dôkazy, že rastliny sa dokážu aj brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami  ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú.

Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí. 🙂

Pôsobí hudba na rastliny, alebo je to len mýtus?

Zdalo by sa, že hudbu môžu vnímať len stvorenia, ktoré majú uši, ale množstvo pozorovaní však naznačuje, že rastliny na hudbu skutočne reagujú.

BYLINKÁRKA – PRVÁ MUZIKOTERAPEUTKA V PREŠPORKU 

je blog, v ktorom popisujem životný príbeh istej Kristíny Matulovej. Žila na prelome 19. a 20. storočia a mezi prešpurákmi dodnes pretrváva legenda o tom ako na citare hrávala rastlinkám vo svojej záhradke v presvedčení, že im to prospieva. Museli to byť čarovné chvíle a večná škoda, že sa nezachovalo žiadne audio-video. :) 

Nám však k ich pripomenutiu iste stačí trochu predstavivosti a  obdiv k tejto pozoruhodnej žene.

Inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020.

Na vtedajšie časy bola Kristína Matulová nielen vzdelaná, ale aj dosť nekonvenčná, samostatná a nezávislá žena. Napriek tomu si dokázala nájsť cestu do vyšších spoločenských kruhov a získať tam uznanie ctihodných prešporských dám.

Jej duša prahla po objavovaní a experimentoch.

V jednej staršej knihe objavila výrok významného švédskeho prírodovedca, lekára, entomológa, botanika a a zakladateľ taxonómie Carla Linné (1707- 1778) , ktorý tvrdil, že” hudba jest na Floru blahodárna”.  Začala vyhrávať na svojej citare svojim bylinkým. Na vlastné oči videla ako rastú pre jej očami a otáčajú sa za jej hudbou .

Detail citary Kristíny Matulovej Hudba a rastliny
Detail citary Kristíny Matulovej. Zdroj:Ondrej Jajcaj

Dávno pred ňou i pred Carlom Liné sa datujú prvé  zmienky  o tom, že rastliny reagujú na hudbu.

Napríklad v starovekých indických legendách sa uvádza, že keď boh Kršna hral na flautu, ruže sa otvárali priamo pred očami ohromených poslucháčov.

Hudba a rastliny
Krišna čaruje

V 20. storočí sa začali hromadiť argumenty  o vplyve hudby na rastliny získané v dôsledku serióznych experimentov uskutočňovaných nezávislými výskumníkmi z rôznych krajín. Medzi nimi aj dôkazy, že hudba nielen zlepšuje vzhľad rastlín , ale prispeva aj k hojnejšej úrode.

V 70 tych rokoch 20. storočia výskumníci vo Švédsku a vtedajšom ZSSR zistili, že protoplazma rastlín pozorovaná mikroskopmi sa pod vplyvom hudby pohybuje výrazne rýchlejšie.

Vedci ten to jav interpretujú nasledovne: 

Zvuk sa prenáša vo forme vĺn, ktoré prechádzajú médiom, napríklad vzduchom alebo vodou. Vlny spôsobujú, že častice v tomto médiu vibrujú. Keď zapnete rádio, zvukové vlny vytvárajú vo vzduchu vibrácie, ktoré spôsobujú vibráciu ušného bubienka. Táto tlaková energia sa premieňa na elektrickú energiu pre mozog, aby sa premietla do toho, čo vnímame ako hudobné zvuky.

Rastliny „hudbu nepočujú“, ale cítia vibrácie zvukovej vlny. Protoplazma, priesvitná živá hmota, z ktorej sú zložené všetky živočíšne a rastlinné bunky, je v neustálom pohybe. Vibrácie zachytené rastlinou môžu urýchliť protoplazmatický pohyb v bunkách. To stimuluje absorpciu živín a  zlepšuje ich rast .

Výber z ďaľších výskumov.
INDIA

Annamalia University je vysoko uznávaná inštitúcia v Indii. V roku 1962 vedúci katedry botaniky na univerzite, Dr. TC Sing dohliadal na experimenty s vplyvom rôznych hudobných zvukov na rýchlosť rastu rôznych rastlín.

Jeho štúdia odhalila, že ak boli rastliny bazalky vystavené pôsobeniu hudby rástli rýchlejšie Rastliny vyrástli o 20 % vyššie  a nabrali o 72 % biomasy viac ako zvyčajne.  Počas rovnakého časového obdobia v kontrolnej skupine bazaliek na ktorú nepôsobila žiadna hudba. neboli zaznamenané žiadne zmeny .

Experiment spočiatku zahŕňal použitie klasickej hudby. Výskumníci experimentovali s hudbou známou ako  raga hudba, ktorá zahŕňala flautu, husle a harmónium, prenosným nastrojom podobným organu. Výsledky boli podobné .

Neskôr uskutočnili experimenty aj na poľných plodinách. Štúdia odhalila, že keď boli plodiny vystavené hudbe, ich veľkosť vzrástla o 25 až 60 percent nad priemer v regióne.

Nakoniec vedci z Annamalia University určili, že z viacerých hudbných nástrojov mali najvýznamnejší pozitívny vplyv na rast rastlín husle.

USA 

O desaťročie neskôr výskumníčka Dorothy Retallack uskutočnila štúdiu, v ktorej boli rastliny vystavené rôznym druhom hudby alebo hudobných zvukov. Jedna skupina rastlín nechali vystavenú nie práve najpríemnejšiemu  tónu F počas ôsmich hodín. Druhá skupina bola vystavená rovnakému tónu tri hodiny. Tretia skupina bola kontrolná kategória a nebola vystavená žiadnemu zvuku. Do dvoch týždňov rastliny v prvej skupine zahynuli, v druhej živorili a v tretej vyzerali zdravo.

Dorothy Retallack

 tiež robila experimenty s rôznymy druhmi hudby. Pozorovala, že rastliny vystavené klasickej hudbe sa nakláňali k sebe, k zdroju hudby a navzájom sa prelínali. Rastliny vystavené rockovej hudbe sa odchyľovali od reproduktora a akoby sa pokúšali vyliezť na sklenenú ohradu skleníka. 

V tomto experimente boli rôzne rastliny vystavené rôznym typom rockovej hudby, vrátane Led Zeppelin a Jimiho Hendrixa. Bez výnimky bol na všetkých exponovaných rastlinách pozorovaný abnormálny vertikálny rast a menšie listy. Nakoniec vedci zistili poškodenie rastlín, ktoré bolo podobné zmenám, ktoré spôsobila nadmerná zálievka.  Nechtíky lekárske, ktoré boli v tejto štúdii vystavené rockovej hudbe uhynuli do dvoch týždňov. Zistenia z týchto štúdií publikovala Dorothy Retallack v knihe The Sound of Music and Plants, ktorá vyšla v roku 1973. 

Hudba a rastliny

Viac TU

 

Vedci sú však stále nejednotní pokiaľ ide o jednoznačné a presvedčivé dôkazy, že hudba pozitívne ovplyvňuje rastliny – alebo v niektorých prípadoch má negatívny vplyv.

Taliansko

A hoci väčšina malých i veľkých pestovateľov rastlín nezačleňuje hudbu do svojich kultivačných režimov vo svete sa objavujú stále nové správy. Napríklad stále viac vinohradov dôsledne vystavuje svoje vinohrady hudbe a verí, že to pomáha ich viniču.

 

klíčik viniča Hudba a rastliny

Istý Giancarlo, talianský pestovateľ citrusov vysielal v noci vo svojich sadoch hudba Mozarta, pretože bol presvedčený, že jeho stromom to prospieva.

Hudba a rastliny

Jeho kolegovia sa mu vysmievali. Ak však zistili, že jeho pomarančovníkuydozreli o 2 týždne skôr tak ho začali brať vážne. Skúmaním tejto skutočnosti sa dokonca zaoberal profesor Stefano Mancuso vedúci Medzinárodného laboratória pre rastlinnú neurobiológiu na Univerzite vo Florencii.

Opakovane sa  objavujú poznatky, že mimoriadne záleží na štýle, druhu hudby.
HOLANDSKO

Štúdie z Holandska poukazujú na to, že klasická hudby vedie k zvýšeniu výnosu, zatiaľ čo tvrdý rock spôsobuje smrť rastlín. Stačia vraj dva týždne a rastliny, ktoré „počúvali“ klasiku boli svieže, sýto zelené a aktívne kvitnúce.  Rastliny, ktoré dostali “dávku” rocku vyrástli exrémne vysoko, boli tenké, nekvitli  a čoskoro uhynuli. Aj tieto štúdie poukázali na to, že rastliny, ktoré boli vystavené pôsobeniu  “klasiky” sa tiahli smerom k zdroju zvuku, rovnako ako by tam bol zdroj svetla.

Záleží aj na hudobných nástrojoch.

Niektoré experimenty naznačujú, že na rastliny pôsobí pokojná, plynulá, ťahavá hudba, ktorú nemožno jednoznačne klasifikovať  ako klasickú podobne ako organovú hudbu. Napr.  severoindická hudba sitar, tiež tabla (perkusie), alebo  arménska hudba nástroja duduk.

Zrejme by podobne pôsobila aj slovenská fujara. 

Dnes sa na internete objavujú celé playlisty a predávajú CD s hudbou pre skleníky, viniče, či obľúbených  domácich solitérov.  Dokonca sa vyrábajú špeciálne prístroje, ktoré snímajú jemné elektrické signály zo živých rastlín, analyzujú ich a podľa nich syntetizuje hudobné tóny. Tie vraj fungujú na príncípe spätnej väzby.  Výšku tónov  a ich tempo si vlastne určuje  rastlina sama. 

Ako to teda vlastne je ?

 Je to len ďaĺší ťah marketérov, alebo celkom efektívna a zmysluplná prax?

Napriek kritike a pochybovačom.
Vedci a vynálezcovia sa však nevzdávajú a stále hľadajú a objavujú nové  spôsoby  komunikácie rastlín.
Pred niekoľkými rokmi vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu objavili signálny mechanizmus, ktorý riadi prieduchy rastliny . Pri vystavení istej  frekvencii sa prieduchy rastlín zatvárajú, pri inej otvorajú. Prieduchy sú zodpovedné za výmenu plynov, kyslíka, dusíka a CO2 čo znamená, že ich regulácia má významný vplyv na fotosyntézu.  Ak však frekvencia a jej časové pôsobenie hudobných zvukov nie je presne správne, bunkám hrozí dehydratácia, alebo zadusenie.  Experimenty ukázali, že vyššie tóny boli viac-menej priamo zodpovedné za zvýšenú výmenu plynov, ale na druhej strane ohrozovali  rastlinu dehydratáciou.
 Na vlne záujmu

o načrtnutý, doteraz málo známy život rastlín sa objavili viaceré dômyselné technické zariadenia a prístroje, ktorých cieľom je nielen zvýšiť výnos a zlepšiť stav rastlín, ale dokonca aj ľudských poslucháčov.

Hudba a rastliny

Viac TU  alebo TU

Vo Francúzsku sú populárne „super vintage“ CD so záznamami špeciálne vybraných diel klasickej hudby. V USA sú dostupné zvukové nahrávky určené pre konkrétne rastliny a konkrétne účely (zvýšenie veľkosti, zvýšenie počtu semien a pod.). V Číne sú v skleníkoch s veľkým úspechom inštalované „zelené generátory“ ktoré prenášajú rôzne zvukové vlny stimulujúce rast rastlín, ich fotosyntézu. 

K podobným experimentátorom možno k nim zaradiť aj  slovenského profesionálneho konštruktéra elektroniky Vladimíra Raffaja,  ktorý vyvinul prístroj  umožňujúci interpretácii signálov z rastlín, prenos dát do počítača  a ich následnú analýzu.
Vladimír Raffaj Hudba a rastliny
Hudba a rastliny 
Hudba môže mať vplyv aj na klíčenie semien . 

Publikácia v časopise „Journal of alternative and Complementary Medicine“ opisuje experiment, v ktorom hudba viedla k vyššiemu percentu klíčenia a rýchlejšiemu klíčeniu. 

Možným vysvetlením, prečo rastliny reagujú pozitívne na klasickú hudbu a nie na heavy metal, je to, že v klasickej hudbe sa používajú čistejšie tóny, kým heavy metal je plný gitarových efektov ako skreslenie a overdrive, ktoré rozhodne nemôžeme považovať za čisté tóny!

A tak sa zrodil nápad ozvučiť SIGNÁLY z  rastlín primeranou hudbou.

Všetko sa začalo vo februári roku 1966, keď policajný expert CIA, odborník na detektory lži, Cleve Backster možno zo zvedavosti alebo z nudy pripojil svoj detektor lži na listy dracény. Očakával, že na jeho zapisovači uvidí pokles krivky povrchového odporu ako reakciu na zaliatie rastliny. Na jeho veľké prekvapenie detektor sprostredkoval reakciu, ktorá by u človeka zodpovedala vysokému emočnému vzrušeniu. Stalo sa to aj v momente, keď mu napadlo popáliť list rastliny zápalkou.
 Okamžite si uvedomil význam svojho objavu a v pokusoch pokračoval ďalej. Kvetiny sa prejavovali podľa jeho očakávania. Pri zalievaní krivka naznačovala spokojnosť, pri odtrhnutí listu zaznamenalo zariadenie typickú poplašnú reakciu . To naznačuje, že rastliny aj napriek chýbajúcej nervovej sústave reagujú podobne ako živočíchy.

Backsterov efekt

Kritici nakoniec takzvaný Backsterov efekt vzali na vedomie. Ďaľšie experimenty neskôr preukázali, že rastliny reagujú aj na iné a veľmi slabé signály. Backster neskôr zistil, že rastliny, ktoré vyrastajú vedľa seba určitú dobu, udržujú spolu kontakt. Zdá sa, že tieto spriatelené rastliny spolu komunikujú aj na pomerne veľké vzdialenosti. Môžu rastliny  komunikovať doteraz neobjavenými informačnými kanálmi?

 

EPILÓG 

hudba a rastliny

Ak  premýšľame o našej planéte, existujú dôkazy, že rastliny sa dokážu brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami  ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú. Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí. 

Rastlinám sa  nedostáva veľkú úcta. Kosíme a chodíme po nich, pálime, zbierame a jeme. Nájdime si trochu času, aby sme si uvedomili, aký neuveriteľný môže byť malý zelený výhonok.

Blog Hudba a rastliny napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

Visits: 194

33 odpovedí na „HUDBA A RASTLINY“

  1. What i do not realize is in fact how you are no longer actually much more wellfavored than you might be right now Youre very intelligent You recognize thus considerably in relation to this topic made me in my view believe it from numerous numerous angles Its like men and women are not fascinated until it is one thing to do with Lady gaga Your own stuffs excellent All the time handle it up

  2. you are in reality a good webmaster The website loading velocity is amazing It sort of feels that youre doing any distinctive trick Also The contents are masterwork you have done a fantastic job in this topic

  3. Usually I do not read article on blogs however I would like to say that this writeup very compelled me to take a look at and do so Your writing taste has been amazed me Thanks quite nice post

  4. I’d like to thank you for the efforts you’ve put in writing this blog. I am hoping to check out the same high-grade content by you in the future as well. In fact, your creative writing abilities has motivated me to get my own, personal site now 😉

  5. Подтверждаю. Я присоединяюсь ко всему выше сказанному.
    Вы попали в самую точку. Это отличная мысль. Я Вас поддерживаю.

  6. Raz som čítal, že najvnímavejšou rastlinou na hudbu je čajová ruža. Nenáročný „svokrin jazyk“ (alebo sansevieria) tiež miluje hudbu, ale je dosť náladová, ako väčšina svokier. Reaguje len keď sa jej zachce. Ostatné kvety tiež reagujú,napr. orchidea, ale nie tak nápadne.Inšpirujúci blog.

  7. Nice post. I learn something new and challenging on sites I stumbleupon everyday. It will always be helpful to read through content from other authors and practice something from other sites.

  8. Hello there! I simply wish to offer you a big thumbs up for your great info you have right here on this post. I’ll be coming back to your website for more soon.

  9. Пол дня просматривал контент сети интернет, случайно к своему удивлению обнаружил познавательный веб-сайт. Для меня данный ресурс показался довольно привлекательным. Всех благ!

  10. Way cool! Some extremely valid points! I appreciate you writing this write-up and the rest of the site is really good.

  11. You are so cool! I don’t think I’ve truly read something like that
    before. So good to discover another person with genuine thoughts on this topic.

    Really.. thanks for starting this up. This website
    is one thing that is needed on the internet, someone with a little originality!

  12. Greetings! My name is Ridge and I’m happy to be at psychobalzam.com. I was born in Luxembourg but now I’m a student at the Georgia State University. Here I so I’ve found a fantastic solution to my problem

  13. There is definately a lot to find out about this topic. I love all of the points you’ve made.

  14. Very great post. I simply stumbled upon your blog and
    wished to mention that I have truly loved surfing around your blog posts.
    After all I will be subscribing in your rss feed and I am hoping you write again very soon!

  15. Very informative article post.Really looking forward to read more. Will read on…

  16. Hello! I simply wish to give you a big thumbs up for your excellent information you have right here on this post. I will be returning to your web site for more soon.

  17. I was excited to discover this website. I want to to thank you for your time for this wonderful read!! I definitely liked every part of it and i also have you book-marked to look at new things on your website.

  18. Таким образом указывал всемирно общепризнанный писатель Л.Н. Толстой: «Ведь совершенно очевидно, что если мы будем продолжать жить так же, как теперь, руководясь как в частной жизни, так и в жизни отдельных государств одним желанием блага себе и своему государству, и будем, как теперь, обеспечивать это благо насилием, то, неизбежно увеличивая средства насилия друг против друга и государства против государства, мы, во-первых, будем всё больше и больше разоряться, перенося большую часть своей производительности на вооружение; во-вторых, убивая в войнах друг против друга физически лучших людей, будем всё более и более вырождаться и нравственно падать и развращаться». А Вы лично согласны с именно этим высказыванием?

  19. I must thank you for the efforts youve put in penning this site. I am hoping to check out the same high-grade blog posts by you in the future as well. In fact, your creative writing abilities has motivated me to get my very own blog now 😉

  20. Великобританский писатель Хэзлитт Уильям говорил: “Ведущий войну с другими не заключил мира с самим собой”. А Вы лично согласитесь с таким высказыванием?

  21. I’m impressed, I have to admit. Rarely do I come across a bpog that’s equally educative
    and amusing, and let mme tell you, you’ve hiit thee nail on the
    head. Thhe issue iss somethig which not enough people are speaking inelligently
    about. I’m very halpy I caqme across this during my search forr something concerning this.

  22. Dávam do pozornosti. Je to pravda, že rastliny sa dokážu brániť. Napríklad obrana akácií je dobre
    zdokumentovaná. V Afrike v prípade požerania ich výhonkov žirafami. Ožieraná akácia vysiela ako varovný signal plyn, etylén, ktorý iným akáciam v okolí signalizuje bližiace sa nebezpenstvo. Jedinci, ktorý zachytia tento signál mechanizmom génovej expresie do výhonkov natlačia jedovatú látku odpudivej chute. https://www.kosmas.cz/Reviews/

  23. Hezký čtení. Jiný pohled na svět rostlin, než jsem zvyklá. Zaujalo mě to a oceňuji i ten prolog. Takové to uměrnění k pokoře. Ta nám chybí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *