Archív kategorií: EXCLUSIVE

Ozvučený výber textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana (vyd Edge.org). Audio transpozícia textov bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku. Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme sa snažili upraviť, tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný každému záujemcovi.

FALIBILIZMUS

FALIBILIZMUS

ako životný postoj

Omylnosť a Múdrosť

Brilliant Ideas 

Falibilizmus (zo stredovekej latinčiny fallibilis, „náchylnosť k omylu“) je princíp, podľa ktorého sa ľudské bytosti môžu mýliť vo svojom názore, vo viere, vo svojich  očakávaniach alebo v chápaní sveta. Napriek tomu sa podľa nich naďalej “oprávnene” držia svojho nesprávneho “presvedčenia”.

 

Cogito ergo sum

 

“Falibilizmus vyjadruje myšlienku, že nikdy si nemôžeme byť stopercentne istí či máme pravdu a preto musíme byť vždy otvorení možnosti, že sa mýlime.

Je iróniou človečenstva, že túto veľkú prednosť a silu jednotlivca i celých spoločenstiev “priznať si omylnosť” stále vnímame ako slabosť a prehru.

Priznanie chýb je prvým krokom k tomu, aby sme sa z nich vo vede, v spoločnosti i v osobnom živote poučili a prekonali ich.

Falibilizmus je jadrom vedeckého pokroku. Aj tie najuznávanejšie vedecké poznatky o „prírodných zákonoch“ sú „iba hypotézy“, ktoré zatiaľ odolali  previerkam a testovaniu. Možnosť, že môžu byť nesprávne, je to, čo podnecuje generovanie nových alternatívnych hypotéz a hľadanie ďalších dôkazov, ktoré nám umožňujú zvoliť si medzi nimi tú presnejšiu, alebo správnejšiu. V tom spočíva vedecký pokrok. Veda oprávnene podporuje testovanie nových nápadov a opúšťa tie, ktoré neobstáli, alebo sú príliš bájne, vágne či všeobecné, aby sa vôbec dali preverovať či testovať.

Falibilizmus však môže byť prínosný aj v premenách ľudskej civilácie. Už v súčasnosti  je  hlavnou  zásadou slobodných, otvorených a sekulárnych spoločností. 

fallibilism

Ak môžu byť prírodné zákony nesprávne pochopené a definované, o koľko je pravdepodobnejšie, že naše spoločenské a politické usporiadania sú lepšie? Napríklad ani naša morálka neodzrkadľuje určité absolútne pravdy – dané Bohom – alebo inak. Aj oni sú hypotézami – biologickými a kultúrnymi snahami o riešenie problémov a konfliktov, ktoré sú súčasťou ľudského spoločenského dozrievania a vývoja.

Každé spoločenské a politické usporiadanie je len dočasné a môže byť dokonalejšie.

Uvedomenie si tejto skutočnosti, ktorá je zároveň aj príležitosťou zmeniť nevyhovujúce pomery – je presne to čo viedlo k obrovskému spoločenskému, morálnemu, právnemu a politickému pokroku za posledných niekoľko storočí. Falibilizmus – ako životný postoj tiež hovorí, že hoci nemusíme mať pravdu – neznamená, že sa mýlime vo všetkom. Tento postoj však nedáva nikomu právo ani licenciu, že všetko staré treba roztrhať a začať odznova. Mali by sme rešpektovať osvedčené hodnoty a inštitúcie a uznať, že naše pokusy o ich zlepšenie môžu byť rovnako omylné.

Falibilizmus tiež nevedie k relativizmu „všetko je možné”,

za ktorým sa skrýva predstava, že neexistuje spôsob, ako rozlíšiť dobré myšlienky od zlých. Naopak, falibilizmus nám hovorí, že naše moderné metódy rozlišovania a overovania lepších myšlienok a procesov, od tých horších fungujú. Vyzýva nás, aby sme s ich pomocou nich zmerali a vyčíslili našu neistotu a tak ju odstránili, alebo aspoň zmiernili. Najlepšiou formou  je pritom spolupráca.

Fallibilism

Váš súper, oponent, opozičník sa nepochybne mýli, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa mýlite aj vy. Prečo teda nevidieť, čo sa od seba môžete vzájomne naučiť a spolupracovať, aby sme spoločne videli a úspešne kráčali ďalej?

Každý, kto chce pochopiť svet alebo ho meniť k lepšiemu, by mal prijať túto základnú pravdu.”This Idea Is BriliantFallibilism

falibilizmus
Fallibilizmus je názor, že každá viera môže byť nepravdivá, dokonca aj tá, ktorá je podporená zdanlivo dobrými dôvodmi.

Falibilizmus (lat.) je uznávanie možnosti omylu pri akomkoľvek, teda i vedeckom poznávaní. To platí nezávisle od toho, či sa metóda poznania opiera o rozum, skúsenosť, autoritu alebo tradíciu.

Empirické vedy, ktoré sa opierajú o induktívne postupy, nemôžu nikdy dosiahnuť absolútne poznanie a môžu sa vyvíjať len ako neustále prekonávanie omylov. Falibilizmus vystihuje tú skutočnosť, že každá vedecká teória musí byť neustále podrobovaná kritike a z tohto hľadiska stanovuje základnú podmienku vývoja vedy. 
Zdroj: WIKIPÉDIA

"Najzákladnejšia definícia fallibilizmu je, že niektoré časti prijatých tvrdení o vedomostiach môžu byť nesprávne alebo aspoň chybné. ... Skeptici pochybujú o tom, že by sme niekedy mohli vedieť pravdu o tom-ktorom tvrdení; fallibisti sú ochotní akceptovať oprávnené tvrdenie ako pravdivé, kým sa neukáže, že je nepravdivé.
Zdroj: What's the difference between fallibilism and skepticism?

falibilizmus

Prednaska2-prezentace-Teorie_vedy

Visits: 163

Čestné uvažovanie

ČESTNÉ UVAŽOVANIE

Intellectual Honesty
Rozcestník

 

“Kamkoľvek sa pozrieme, vidíme, že inak príčetní muži a ženy vyvíjajú mimoriadne úsilie, aby obhájili, prípadne i presadili “svoju pravdu” a svoje zjavne chybné názory. Mnoho ľudí sa tieto svoje názory zdráha zmeniť, hoci by to mohli urobiť pomerne jednoducho, napr. po prečítaní niektorej relevantnej knihy. Ich strach zo straty tváre je znakom obavy z odhalenia ich vlastného zásadného zmätku.

Ponúkané video je druhou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana (vyd. Edge.org). Autorom jedného z takto transponovaného textu nazvaného pôvodne "Intelektuálna česť" je neurovedec  Sam Benjanin Harris. Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku.  Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme upravili tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný.

Húževnaté lipnutie na názore

 – za bodom, v ktorom bola jasne preukázaná jeho nesprávnosť však nepôsobí dobre. Všetci sme sa stali svedkami toho, ako sa mnohí ľudia, ženy a muži so skvelou reputáciou týmto spôsobom strápňujú. Každý z nás pozná niekoho, kto by nepripustil žiadne problémy na strane svojej „pravdy“, aj keby ho mali upáliť na hranici. Ak fakty nie sú na vašej strane, alebo je váš argument chybný, akýkoľvek pokus o záchranu tváre je vlastne jej dvojnásobná strata. Napriek tomu je pre mnohých z nás takáto zmena názoru mimoriadne ťažká. Pokiaľ to dokážeme zvládnuť stávame sa omnoho silnejšími. V skutočnosti je len ilúziou, že ak pripustíme svoju chybu ako omyl veľa stratíme. Pravdou je, že stratíme oveľa viac ak budeme tvrdohlavo zotrvávať na chybnom názore. Popri tom iste trochu potešíme a možno aj zabavíme našich oponentov, ktorí sa márne usilujú o naše dovzdelanie.

Intelektuálna poctivosť

nám dovoľuje odosobniť sa a myslieť spôsobom, ktorý ostatní opodstatnene považujú za presvedčivý. Spočíva tiež v poznaní, že naše želanie, aby niečo bolo pravda, nie je dôvodom tvrdenia, že v skutočnosti to aj pravda je. Je to skôr len ďalší dôvod na obavy, že by sme mohli byť mimo reality. V tomto zmysle je intelektuálna poctivosť mimoriadne užitočná, pretože len ona umožňuje skutočné poznanie. Náš vedecký, kultúrny a morálny pokrok je takmer úplne výsledkom mnohých presvedčujúcich dôkazov a nie domienok a bájí. Preto neschopnosť (alebo odmietnutie) čestne uvažovať je vážnym spoločenským problémom. Veľmi vážnym!

Nerešpektovanie

štandardov rozumnosti, odmietanie vedeckých faktov, vzdor voči logickým argumentom iných ľudí — je formou nepriateľstva. Ak je v stávke veľa, napríklad vo vzťahom medzi národmi stáva sa takáto vzdorovitosť výzvou k násiliu. V skutočnosti žijeme v neustálom výbere medzi dialógom a násilím. Preto je málo vecí dôležitejších ako naša schopnosť riadiť sa dôkazmi a argumentmi, mimoriadne dôležitá. Schopnosť zmeniť názor, a to aj v dôležitých otázkach – najmä v dôležitých otázkach – je jediným základom nádeje, že sa konečne dajú prekonať mnohé príčiny našej ľudskej biedy.”

This Idea Is Brilliant

Duchovný sprievodca pre ateistov.

Autor prezenetovanej audio ukážky Samuel Harris je zároveň aj autorom  svetového bestseleru

Sam Harris: Waking Up

Pre milióny na tejto planéte, ktorí chcú poznávať a prežívať duchovno bez náboženstva, sa stala táto kniha neurovedeckým a psychologickým sprievodcom k racionálnemu chápaniu psychiky a ľudskej duše.

Kniha je určená ľuďom, ktorí sa neriadia žiadnym náboženstvom, ale ktorí si kladú otázky a majú podozrenie, či dôležité pravdy možno nájsť v skúsenostiach takých osobností ako Ježiš, Budha, Lao-c’, Rúmí a ďalších svätých a mudrcov histórie. Harris tvrdí, že porozumenie skutočnosti má viac dimenzií, ako len tie, ktoré všeobecne umožňuje veda a sekulárna kultúra, a že to, ako venujeme pozornosť súčasnému okamihu, do veľkej miery určuje kvalitu nášho života. Waking Up je súčasťou jeho memoárov a skúmania vedeckých základov duchovna. Žiadna iná kniha nespája kontemplatívnu múdrosť s modernou vedou tak ako sa o to pokúsil Sam Harris – vedec, filozof a veľký skeptik.

Sam Harris

Viac o autorovi TU

Odstránenie ideológií v akejkoľvej podobe – vo vzťahoch medzi ľuďmi a národmi, racionálne presadzovanie verejného, dnes už celoplanetárneho záujmu, bez prežitých historických nánosov a v prospech celého človečenstva je cesta, ktorá nás môže uchrániť pred osudovými krízami, stretmi civilizácií a povzniesť ku “hviezdam”.

blog napísal a editorsky zostavil PhDr. Milan Kožiak

Visits: 167

Naivný realizmus

Naivný realizmus

Ako nás klame „zdravý rozum“.

Brilliant Ideas

Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.
Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?
Pozoruhodná štúdia “Naivný realizmus” stručne analyzuje postatu toho ako nás klame náš vlastný úsudok.  Poukazuje na škody, ktoré spôsosobuje v našom správaní, v komunikácii medzi ľuďmi i medzi národmi.
Ponúkaný text je prvou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana. Jeho autorom je psychológ Matthew D. Lieberman pôsobiaci na Kalifornskej univerzite v Los Angeles.  Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku.  Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme sa snažili upraviť, tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný každému záujemcovi.

 Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.

Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?

Na svedomí to má „naivný realizmus“.

Stanfordský sociálny psychológ Lee ROSS  používa tento výraz na označenie toho, že väčšina ľudí vníma svet mimovoľne, takmer intuitívne. Ide podľa neho o hlbokú chybu, ktorá spôsobuje medzi ľuďmi prakticky neriešiteľné konflikty.

“Predstavte si troch vodičov; Larryho, Moea a Curlyho. Larry má rýchlosť 30 mph, Moe rýchlosť 50 mph a Curly rýchlosť 70 mph. Larry a Curly sa zhodujú na tom, že jazda Moe je hrozná a pravdepodobne spôsobí nehodu. Moe je podľa nich tak či tak idiot alebo maniak. Moe s nimi pochopiteľne nesúhlasí, pretože je mu zrejmé, že Larry je idiot (s čím súhlasí Curly) a Curly je maniak (s čím zase súhlasí Larry). 

Larry, Moe a Curly si nedokážu uvedomiť, že ich vnímanie je spojené s ich vlastným riadením automobilu a vonkoncom neodráža objektívne poznatky o situácii a o druhej osobe. Takto podobne to funguje aj v bežnom živote.

Naivný realizmus

sa vyskytuje ako neblahý vedľajší dôsledok evolučne vyvinutej, inak adaptívnej a prospešnej funkcie mozgu. Náš pozoruhodný systém vnímania okolitého sveta vykonáva každú sekundu nespočetné množstvo operácií tak rýchlo, že si ich nedokážeme vôbec uvedomovať. Napríklad „vidíme“ oveľa viac, ako to čo v skutočnosti vidíme aj  vďaka tomu, že náš mozog automaticky kombinuje zmyslové vstupy s našimi skúsenosťami, očakávaniami a motiváciou. Preto napríklad bicykel na rohu ulice, z ktorého vidíme len koleso okamžite „považujeme“ za celý bicykel. Pretože sa tieto konštruktívne procesy odohrávajú v zákulisí našej mysle, považujeme naše vnímanie za bezchybné.

Pokiaľ ide o vnímanie fyzického sveta, zdá sa, že to funguje a väčšinou vidíme veci rovnako. Napríklad ak vidíme strom, topánky, alebo gumové medvedíky všetci sa zhodneme, že na strom sa dá vyliezť, že topánky sú na nosenie a gumové medvedíky sú na jedenie. Ak sa však presunieme do sociálnej oblasti, do oblasti porozumenia ľuďom a ich interakciám, naše „videnie“ je ovplyvňované našimi očakávaniami, motiváciou ako reálne videným. Pretože naša mentálna konštrukcia sociálneho sveta je pre nás rovnako neviditeľná ako naša konštrukcia fyzického sveta, sú naše očakávania a motivácie v sociálnej oblasti oveľa problematickejšie.

Môžeme ich pomenovať tiež, že sú idiosynkratické.

Stručne povedané, pri posudzovaní temperamentu Donalda Trumpa a nečestnosti Hillary Clintonovej sme si rovnako istí ako pri hodnotení stromov, topánok a gumových medveďíkov. V oboch prípadoch sme si celkom istí, že vidíme realitu takú, aká je. A to je skutočný problém. Toto nie je problém heuristiky a predsudkov, kde je možné naše zjednodušené myslenie napraviť, keď vidíme správne riešenie. Toto je o vnímaní  reality. Ak Ja vidím realitu takú aká je, a On ju vidí inak, tak potom On má iste rozbitý detektor reality a Ja viem, že môj detektor rozbitý nie je!

 Ak nevidíte realitu takú, aká je – alebo ešte horšie, vidíte ju, ale odmietate ju akceptovať -, potom musíte byť šialený, hlúpy, zaujatý, lenivý alebo oklamaný. Vtedy sa stávame naivní realisti. Aj preto a najmä preto vidíme zložité spoločenské udalosti, naše správanie navzájom tak odlišne, pričom každý z nás toho druhého očierňuje, pretože nevidí to, čo je taká zjavná pravda .

Hoci existujú skutočné rozdiely, ktorými sa líšia rôzne spoločenstvá ľudí je naivný realizmus jedným z najničivejších zdrojov konfliktov medzi nimi.

Navyše je naivný realizmus mimoriadne odolný voči argumentom „druhej strany“. Príkladov možno uviesť nepreberné množstvo; Izrael verzus Palestínčania, americká politická ľavica a pravica, boj o vakcíny a autizmus, … . Vo všetkých takýchto prípadoch sa prejavuje naša neschopnosť odhaliť to ako si mylne konštruujeme svoju vlastnú realitu, ktorá bráni skutočnému poznaniu sveta. Deje sa to odvekov, do dnešných dní a všade okolo nás.

This Idea Is Briliant

Naive Realism
kliknite pre zväčšenie

 

Visits: 326