Archív značiek: sugescia

Sloh relaxačného textu a sugestívny spôsob jeho interpretácie

Dôsledkom – empirických aj výskumne overených poznatkov, uvedených v predchádzajúcej záložke Možnosti heterosugescie v autogénnom tréningu“ bolo, že  vplyvu osobnosti pri prezentácii  sugescií sa začala pripisovať iná rola ako v minulosti. Predstava o nutnosti zvláštneho vzhľadu, alebo sily v bola takmer celkom opustená. Ukázalo sa, že popri situačných činiteľoch, najmä pokojnom prostredí, pohodlnej polohe a pod. je najdôležitejším činiteľom spôsob prednesu sugescií. Je potrebné, aby tieto boli vyslovované s pokojnou istotou a primerane vyjadrovali presvedčenie, že sa obsah sugerovaného uskutoční. Spôsob môže byť materinský i autoritatívny. Jednoduché inštruovanie  má signifikantne nižší účinok. Je vhodné len na začiatku celého postupu.

V prípade PSYCHOBALZAMU má textová predloha celkom prozaickú kompozíciu s osobitným slohom, vymykajúcim sa z rámca umeleckého či vecného štýlu. Ide o tzv. sugestívny štýl, apelujúci viac na emócie a obrazotvornosť ako na racionálnu zložku vedomia.

Jeho výrazové prostriedky využívajú síce prvky básnického jazyka (rovnozvučnosť, synonymické výrazy, prirovnania, metonýmie a ďalšie), nie však za účelom umeleckého vyjadrenia citu, nálady či myšlienky, ale za účelom ovplyvnenia psychického stavu recipienta v mimovedomej, alebo len čiastočne vedomej rovine je psychickej aktivity.

Sugestívnosť prednesu kládla mimoriadne nároky na vlastné citové preladenie interpreta a zvnútornenie role terapeuta. Tiež na precízne vypracovanie vetnej intonácie, frázovanie a vokalizácie jednotlivých ťažiskových sugescií.

Uvedené nároky sú čiastočne v kontradikcii s vyššie uvedeným stanoviskom, že osobnosť  sugestátora nie je dôležitá.

V úvode je prednes jednoduchý, inštruujúci, neskôr zhovievavo vysvetľujúci,  z časti poetizujúci až  imaginatívny. V závere skoro permisívny až ospalý. Prednes relaxačného textu je adekvátny hudbe, ktorej tempo s plynutím jednotlivých sekvencií klesá v oblúku andante, adagio, largo.

V tejto praxou overenej koncepcii hudobno-slovnej relaxácii znie hudba v pozadí. Jej funkcia je sekundárna. To však neznamená je druhoradosť.  Jej poslaním je hudobne dokresliť a dopĺňať prednes relaxačného textu. Je výber a úprava by mali, popri formálne ilustratívnej funkcií  tiež tlmočiť psychologický podtext prehlbujúci uvoľnenie a vyvolávať, vyššie popísaný blok v medzerených asociácií.

Túto úlohu môže splniť, ak jej harmonicky vyrovnaná línia pôsobí na väčšinu potenciálnych poslucháčov ako príjemné „zvukové pole“ a nebudú si uvedomovať jej formu ani obsah.

Základným kritériom výberu hudobných skladieb a výňatkov bol preto muzikoterapeutický „izoprincíp“ vyjadrujúci  potrebu takej zostavy hudobných, ktoré v úvode zostavy korešpondujú s predpokladaným negatívnym psychickým rozpoložením poslucháča, trápiaceho sa ťažkosťami pri zaspávaní. V strednej časti toto rozpoloženie neutralizujú a v závere prehĺbia spánkové uvoľnenie. Krátka úvodná časť, ktorá rezonuje s disharmonickým psychickým rozpoložením potenciálneho poslucháča môže, pri náhodnom počúvaní nahrávky vyvolávať primerané odozvy. Až po nej nasleduje výber skladieb a výňatkov s príjemnou melodikou,  upokojujúcim, neskôr až tlmiacim účinkom. Takýto účinok vyvoláva predovšetkým pravidelný a pokojne plynúci rytmus, zmierňujúce až pomalé tempo a citlivý prenos dynamiky z jednej skladby do druhej.

Za najvyhovujúcejšie sú v tomto zmysle považované diela z hudobného baroka a klasicizmu, prípadne i pokojné imaginatívne časti impresionistických diel.

Slovný prednes bol nahrávaný samostatne a nezávisle na hudobnom podklade.  To umožnilo je postsynchronizáciu s vybranými hudobnými skladbami. Tie boli spätne rovnako stvárňované a upravované primerane slovnému prednesu a so zreteľom na hudobno-slovný kontrapunkt, najmä v závere jednotlivých sekvencií.

“ťiaž” verzus “ťarcha”

“ťiaž” verzus “ťarcha”

Atmosféru, ktorá v tom čase panovala okolo vydania Psychobalzamu v OPUSE, n.p.  dokresľuje aj príbeh súvisiaci so schvaľovacím konaním Jazykovej komisie na Min. kultúry SR.

 Medzi kolegov, ktorí sa podieľali na príprave a finalizácii Psychobalzamu  patril aj PhDr. Marián Košč. Spomínam ako sme sa spoločne s prof. Kratochvílom, ktorý bol odbornou záštitou tejto nahrávky a majstrom Chudíkom, interpretom relaxačného textu v češtine, rozčuľovali i bavili  zároveň, nad postojmi vtedajších cenzorov, ktorí sa ako čert svätenej vody obávali  metódy založenej na sugestívnom princípe.

Považovali ju za nástroj ideologickej diverzie,

ak nie za niečo ešte nebezpečnejšie. Schvaľovali ho až dve komisie – ideologická a jazyková. To vôbec nebolo, ani vo vtedajších časoch zvykom.

Tú prvú komisiu sa podarilo pacifikovať ukážkou podobnej metódy vyvinutej v ZSSR a posudkom prof. Pogádyho, vtedajšieho hlavného psychiatra Min. zdravotníctva SSR. Vypracovanie tohto posudku “vybavovali” najmä dvaja ľudia. Ivan Fiala vedúci horolozeckej výpravy na Mount Everest (Sagarmatha 1984), ktorej niektorí účastníci absolvovali výcvik v autogénnom tréningu a overovali prípravné verzie Psychobalzamu priamo počas tejto expedície.

"ťiaž" verzus "ťarcha"
Everest – Sagarmatha ´84 pohľadnica – Just Fiala2

 

Na pohľadnici z Nepálu sú autogramy všetkých členov Expedície Everest ´84. Pod Everest si vzali so sebouaj muziku čo im vylepšovala náladu. Neviem či som urobil dobre, že som im ju nahral na MGF kazety. Zvlášť sa "vytešovali" z pesničiek prvého slovenského "muzikálu" Na skle maľované. Od Jožka Justa viem, že si vraj pritom povybíjali baterky aj na vysielačkách. Samozrejme, že si pritom patrične "zahulákali" v snahe konkurovať Miškovi Dočolomanskému. Vraj "úžasná" bola tá ozvena ich spevu  Vraj ju bolo ju počuť až na 100 km.:) Šerpovia sa v prvej chvíli zľakli, že sa zobudil snežný človek Yetti. Ten vraj vydáva podobné spevavé zvuky.

Pripomeňte si Miška Dočolomanského. Stojí to zato! Sláva im !

PhDr. Marián Košč,

ktorý ako klinický psychológ bol vo veci vydania Psychobalzamu  v osobnom kontakte s prof. Pogádym, vtedajším riaditeľom   Psychiatricej liečebne v Pezinku, ktorý významne pomohol usmerniť iracionálne obavy súdruhov.  Napriek tomu sa cenzorom celý projekt podarilo takmer „zabiť“.

“ťiaž” verzus “ťarcha”

Jazyková komisia, ktorá posudzovala spisovnosť predlohy relaxačného textu presadzovala namiesto vraj nespisovného slova „ťiaž“, spisovne správny výraz „ťarcha“. Už len predstava sugescie „ťarcha v pravej ruke“ či „vaše obe nohy sú ťarchavé“ v nás vyvolávala dobre hlučný smiech.

Maestro Ladislav Chudík a Magdaléna Töröková, asistentka
Tí , ktorí ste zažili smiech Standu  Kratochvíla viete o čom hovorím. Bol to však smiech cez slzy, pretože na druhý deň mala jazyková komisia na Min. kultúry Slovenskej socialistickej republiky rozhodnúť, či dajú Psychobalzamu zelenú alebo červenú. Bolo to prosím v roku 1982. Už vtedy sme "tušili?", "vedeli?", že spoločenský systém, ktorý niečo také dovolí, nemôže mať budúcnosť .

Marián prišiel vtedy so spásonosným nápadom – „urob s nimi asociačný experiment“ navrhol. “Navoď uvoľnenú atmosféru, hoci aj nejakými vtipmi na adresu psychiatrov a psychológov a v príhodnej chvíli navrhni krátke asociácie na bežné pojmy, ako – stôl, vidlička, deň –  a nakoniec zaraď slovo ťarcha.” Podarilo sa mi to cez prestávku  – na chodbe pri popolníku – väčšine tam prítomných dám, vtedy vlastne súdružiek, to asociovalo jedno jediné slovo „ťarchavosť“. Zhodne s úsmevmi na tvári konštatovali „ to je teda blbosť“  – tá ťarcha“ a  hudobné vydavateľstvo OPUS dostalo zelenú titul vydať. Pri českej verzii takéto problémy nenastali, pretože „když  to odsouhlasili slovenští soudruzi tak je to jistě v pořádku“. … a bolo “vymaľované“.

Výňatok z príspevku PhDr. Milana Kožiaka „Osobné momenty vo vzťahu dvoch psychológov“, prednesenom na konferencii nazvanej „PhDr. MARIÁN KOŠČ: VÝZNAMNÝ SLOVENSKÝ PSYCHOLÓG, KOLEGA A PRIATEĽ „ uskutočnenej pri príležitosti 10. výročia jeho úmrtia, dňa 6. decembra 2013 v aule Pázmaneum Trnavskej univerity. *1:1:1953 – †10.12. 2003

 

Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie (Praha 2001)
Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková,  M. Kožiak.

 

Viac o PhDr. Mariánovi KOŠČOVI

blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

úsmevné tajomstvo sugescie

úsmevné tajomstvo sugescie

sugescia indukcia
indukcia

V ten deň bol Juraj, môj spolužiak, s ktorým sedím v lavici, akýsi čudný. Cez prestávku mi z ničoho nič, trochu záhadným tónom povedal, že ovláda tajomstvo sugescie, a že vie, ako to robí Kašpirovskij  (známy ukrajinský televízny liečiteľ).

Povedal som mu, že uverím, ak sa presvedčím. Aj sme sa stavili. O to, kto vystojí frontu a kúpi lístky do kina.

Po zazvonení sme si sadli do lavíc a Juro, tváriac sa nanajvýš záhadne, mi šeptom povedal:

– Stopuj čas! Andrea (spolužiačka sediaca pred nami) sa do dvoch minút otočí, osloví ma menom a na niečo sa ma opýta.

Asi po minúte sa naša Miss triedy otočila a povedala:

– Počuj, Juro, čo ti je, že tak fučíš? – a spýtavo sa pozrela i na mňa, zrejme ešte viac zarazená z jeho vypúlených očí.

Ja si myslím, že to nebola žiadna sugescia. Juraj nechce ustúpiť tvrdí, že stávku vyhral a obviňuje ma z vykrúcania. Prosím vás, pomôžte mi vyznať sa v tom.

Vážne – nevážna rada psychológa Igorovi Z. a jeho spolužiakovi Jurajovi z Rožňavy.

Odporúčam zopakovať experiment v rovnakom prostredí (teda v triede) a s rovnakým cieľom sugescie (vsugerovať druhej osobe oslovenie pôvodcu sugescie), len s tým malým rozdielom, že objektom sugescie nebudú spolužiačky a spolužiaci, ale členovia pedagogického zboru, čiže učitelia.

Ak sa experiment osvedčí i pri opakovaných pokusoch, t.j. Juro bude oslovovaný, čiže vyvolávaný učiteľmi len vtedy, ak bude na odpoveď pripravený, má skutočne vzácny dar, schopnosť, ktorú hodno rozvíjať.

Až po uvedených pokusoch bude možné rozhodnúť, či sa spolužiačka Andrea otočila pod vplyvom Jurajovej sugescie, alebo reagovala viac na jeho vzdychy.

Je možná aj tretia alternatíva: spolupôsobenie oboch činiteľov. Na to vám dá odpoveď Andrea sama. Igor, lístky do kina kúp a skús ju pozvať. Ak pozvanie odmietne, daj ich Jurajovi. Zídu sa mu. Stávku si síce vyhral, ale vieš byť pritom aj Gentleman.

ilustr. obr. source: www.wikihow.com/Be-the-Ideal-Girl

 

fenomén sugescie a autosugescie

fenomén sugescie a autosugescie

fenomén sugescie a autosugescie

Aj keď k  príhodám z príspevku “Úsmevné Tajomstvo Sugescie ” nezaškodí pristupovať i s humorom, bez predsudkov treba povedať, že problematika psychického pôsobenia človeka na človeka je veľmi vážna záležitosť.

Sugescia v komunikácii 2
Sugescia v komunikácii

Nezávislé od toho, či je toto pôsobenie pozitívne alebo negatívne, je neraz veľmi silné, a preto si vyžaduje seriózne, odmystifikované a reálne poznanie.

Najskôr niekoľko slov o sugescii.

Sugescia, ako proces ovplyvňovania človeka človekom, je prítomná v každom okamihu medziľudskej komunikácie. Túto skutočnosť si však neuvedomujeme pre rôznu intenzitu sugestívneho pôsobenia a aj preto, že len zriedkavo sme schopní postrehnúť a uvedomiť si, kedy podliehame prevažne sugestívnej zložke v komunikácii. Sugestívny je každý človek, ktorý hovorí presvedčivo to, čo hovorí. Pritom sa ani nemusí stotožňovať s tým, čo hovorí.

Trochu zjednodušene povedané: Sugescia je ako elektromagnetické pole, ktoré sa vytvorí okolo vodiča, ktorým preteká elektricky prúd. Tento “prúd”, s istou intenzitou a istým napätím, predstavuje racionálne jadro komunikácie. Teda to, čo hovoríme (fakty, argumenty, logické súvislosti, myšlienky vyjadrené v zmysluplných vetách). Až to – zdanlivo druhoradé – AKO ich vyslovujeme, či inak prejavujeme, je sugescia. Rozvážne, rozhodne alebo neautoritatívne, nežne materinsky až hypnoticky.

A tak ako neexistuje elektromagnetické pole bez elektrického prúdu a vice-versa, neexistuje ľudský prejav bez sugestívnej zložky a sugescia bez základného zmysluplného jadra komunikácie. To je “tajuplný” fenomén sugescie a autosugescie Čiže nejde a ani nemôže ísť o nič iracionálne alebo nebodaj mystické. 

Za všetky možné, reálne, každodenne nás obklopujúce príklady sugescie uvediem aspoň jeden.

Sugestívny je aj rodič, otec, vyčítajúc svojmu synovi, inak celkom dobrému žiakovi, že opakovane priniesol zo školy zlé známky. “Ty si ale babrák! Nikdy z teba nič poriadne nebude! Na koho si sa len podal? Pozri sa na susedovie Jana, ani na to nevyzerá a je stále vyznamenaný!”

Ak otec tento spôsob výchovy niekoľkokrát zopakuje, potom jedného dna jeho zdanlivo nevinné sugescie prinesú trpké plody.

Prvé sa objavia zvyčajne v období dospievania. Ak dieťa neprejaví svoj vzdor voči takejto rodičovskej láske nejakým protestom, trápi sa samo ešte viac. Jednoducho slová otca/matky, nahlodávajúce sebadôveru a sebaúctu, sa premenia v autosugesciu. Stáva sa to najmä vo chvíli, keď ide o niečo vážnejšie

Chlapec stojí pred tabuľou a má predniesť báseň, ktorú doma a ešte cez prestávku perfektne vedel. Teraz stojí ako kôl v plote a nie je schopný spomenúť si ani na našepkávaný prvý verš. Z chaotického víru myšlienok, pocitov a obáv z výčitiek, sa ako výkričníky vynárajú slová “Si babrák – som babrák, si nemožný – som nemožný, neschopný, nikdy v živote nič zo mňa nebude…”. A na svete je o jedného trémistu viac.

Mimovoľné, tzv. “čierne” autosugescie majú zvlášť tuhý “život”.

Tréma, strach zo skúšky, z verejného vystúpenia stoja neraz v pozadí utiahnutých životných osudov často veľmi inteligentných a talentovaných ľudí. A často len zásluhou “pedagogického majstrovstva” dospelých.
Jedno úsmevné odhalenie.

 

Hypnóza sú vlastne vystupňované sugescie