Hudba – balzam na dušu aj telo

Hudba – balzam na dušu aj telo

Krátky historický exkurz

Hudba Starý Egypt

Vplyv hudby na psychické stavy a správanie človeka bol od dávnych čias často objektom záujmu nielen šamanov – liečiteľov, kráľov, či ich vojvodcov, ale aj filozofov a lekárov.  Už Bájny Orfeus vraj svojím spevom a hrou na lýre tíšil zvieratá, rozveseľoval a rozplakával ľudí. Jedna z najstarších zachovalých písomných zmienok hovorí, že dcéra akkadského kráľa Sargona, Encheduanna v období sumersko-akkadskej ríše pred asi 4200 rokmi skomponovala 42 chrámových hymnov, pomocou ktorých liečila chorých. Liečenie  hudbou sa tiahne všetkými starovekými civilizáciami; Egyptom, Judeou, Čínou, ….

Staré Grécko hudba tanec

V Starom zákone (prvá Kniha Kráľov) sa dozvedáme o kráľovi Dávidovi, ktorý spevom a hrou na harfu vyliečil kráľa Saula z depresívnych stavov.

V antike skúmali možnosti pôsobenia hudby; Pythagoras, Platón, Galenos či Seneca. Zväčša dospievali k názoru, že hudba je „dar bohov“ dovoľujúci hľadať súzvuk s celým vesmírom. Realistického Aristotela, tieto metafyzické možnosti hudby neočarili. Vyzdvihoval však význam uvoľnenia a katarzie, čiže emocionálneho očistenia prostredníctvom hudby či umenia vôbec.

Podľa Aristotela je pri liečení hudbou dôležitejšie hudbu počúvať, než ju aktívne hrať. V tomto za zhodli s Pythagorom, ktorý sa popri hľadaní univerzálnej matematickej harmónie venoval svojím žiakom aj tak, že im svojím hlasom a hrou na lýru pomáhal každý večer zbaviť sa starostí a problémov, vyčistiť intelekt a utíšiť dušu.

Kým „musice“ u starých Grékov znamenalo jednotu hudby, poézie a tanca, kresťanstvo uprednostňuje spev viazaný na náboženský text. Už vo svojich začiatkoch, v rannom stredoveku, hudba zdôrazňovala text a nie zmyslový moment, v ktorom duchovenstvo tušilo nebezpečenstvo pozemskej radosti.

 V Novom zákone apoštol Pavel prikazuje kresťanom aby sa posmeľovali jeden druhého hudbou: „Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom.“ (Efezanom 5:19). Takže aj keď sa zdá, že primárny účel hudby je oslavovanie, predsa Biblia dovoľuje, aby sa hudba používala i na iné účely. Okrem toho Biblia nikde nehovorí o obmedzovaní hudobných prejavov, ani nikde nehovorí o tom, že nejaký hudobný nástroj je bezbožný.

Hoci sa obrady kresťanského náboženstva už od jeho začiatkov viazali na hudbu, kresťanstvo smerovalo k novej asketickej morálke a životnému štýlu, odmietaniu vášní a svetských pôžitkov. Preto sa odmietalo pestovanie hudby pre potešenie, ako umenie a tiež (na rozdiel od antiky) aj ako súčasti všeobecnej výchovy a kultivovania človeka.

Aj dnes sa za správnu MUSICAM SACRAM  pokladá hudba oslavujúca Boha a ktorá vyniká ušľachtilosťou foriem. Pod názvom posvätná hudba sa rozumie napr. gregoriánsky spev, polyfónna posvätná stará i moderná hudba vo svojich rozmanitých druhoch, posvätná hudba pre organ a iné nástroje prístupné v liturgii a ľudový posvätný spev čiže liturgický a nábožný. Nemožno spochybňovať, že takmer do nebeských výšin ju posielajú mnohí skladatelia, ktorí v rámci omšových liturgií  napísali nespočet skladieb Aleluja, Ave, Pax Domini, Kyrie, Glória, Agnus Dei, či  Sanktus. To, že táto hudba veriacich aj lieči, v ponímaní súčasnej muzikoterapie, nemožno spochybňovať.

Urbi et Orbi

Stredovek teda veľmi neprial prozaickému, nenáboženskému liečebnému účinku hudby a spevu. Zdôrazňoval ich spätosť s náboženstvom a zmysel ich účinku videl v povznášaní sa k Bohu.

Situácia sa čiastočne zmenila s nástupom renesancie. V názoroch na liečebnú moc  hudby priniesla zásadnejší obrat, hoci poznačený rôznymi  víziami, napr. astrologickými.  Ako v každej dobe sa  aj v renesancii našli lekári, filozofi a hudobníci, ktorí sa usilovali skúmať  liečivé účinky  hudby na vedeckej báze. Napríklad A. Kirchner, s ktorého menom sa spája pojem „iatromusica“. Vychádza z fyzikálnej podstaty chvenia hudobných zvukov, ktoré z chorého tela vypudzujú škodlivé látky. V rámci tejto teórie vznikla nová profesia – iatrohudobníci, ktorí používali špeciálne komponované liečivé skladby.

S nástupom strohých racionálnych  prírodovedeckých postupov v  medicíne  druhej polovice 19. storočia bola muzikoterapia  odmietaná ako čosi nevedecké a šarlatánske. Objavili sa len dielčie práce, napríklad o vplyve hudby na krvný tlak a pod.

Veľký rozmach, najmä tzv. receptívnej  muzikoterapie nastáva v 2. polovici XX. storočia. Spôsobilo ho rozšírenie záznamov hudby prostredníctvom gramofónových platní, magnetofónových pásov, kaziet  a CD.

Vznikli  školy ( napr. americká, švédska, lipská), mnohé výskumné pracoviská a inštitúty zaoberajúce sa aj iným, tzv. funkčným využívaním hudby. Boli publikované rôzne teoretické koncepcie, odborné štúdie a praktické návody nielen liečebného uplatňovania hudby, ale aj v pedagogickom procese, v príprave športovcov, pri práci.

Osvedčené princípy hudby tzv. funkčného vplyvu hudby na správanie a prežívanie človeka sú stále častejšie uplatňované pri utváraní životného prostredia „enviromental music“, či pri vytváraní pozadia „bacground music“( v nemocniciach, sociálnych zariadeniach, v hoteloch, letištných halách, obchodných domoch, vo väzniciach a  inde).

Hudba – balzam na dušu aj telo.

V našich krajinách sa začali využívať liečebné poznatky o vplyve hudby na správanie a prežívanie človeka neskôr ako v mnohých iných krajinách Európy. Až v 70- rokoch postupne vznikajú muzikoterapuetické strediská a prvé združenia z radov psychológov, psychiatrov, liečebných pedagógov, hudobníkov, hudobných vedcov, zdravotných sestier.

Spomedzi nich je vhodné spomenúť aspoň J.Schánilcovú a V Zapnera pôsobiacich v Čechách a Z. Mátejovú a S. Mašuru na Slovensku. V súčasnosti muzikoterapeutické dianie v ČR a SR významne narastá. Vznikla Slovenská asociácia muzikoterapeutov (www.muzikoterapia.eu) a tiež Muzikoterapeutická asociace České republiky (www.czmta.cz).

Uskutočnilo sa niekoľko pracovných sympózií a konferencií. Muzikoterapia sa stala predmetom osnov na viacerých pedagogických a filozofických fakultách. Narastá počet zaujímavých diplomových prác zameraných na aplikovanú muzikoterapiu. Vyšlo niekoľko hodnotných pôvodných i prekladových knižných publikácií.

Medzi nimi napríklad:

Muzikoterapa pri zajakovosti

Zlatica Mátejová - Sivester Mašura, Bratislava SPN, 1980, 312 s.

Muzikoterapia

Východiska, koncepty, principy a praxe / Jaroslava Zeleiová. Praha : Portál, 2007. 254 s. [preklad slovenského originálu]. ISBN 978-80-7367-237-9

Základy muzikoterapie

Jiří Kantor – Matěj Lipský– Jana Weber a kol. Praha : Grada, 2009. 296 s. ISBN 978-80-247-2846-

Muzikoterapia – dialóg s chvením

Východiská, koncepty, princípy a praktická aplikácia / Jaroslava Zeleiová. Bratislava : VEDA – Ústav hudobnej vedy SAV, 2002. 309 s. ISBN 80-968279-6-0

Dimenzie muzikoterapie

Dimenzie muzikoterapie / Jitka Pejřimovská – Jaroslava Gajdošíková Zeleiová. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2011. 220 s. ISBN 978-80-8082-331-3

Psychodynamické aspekty muzikoterapie

Hudobnopedagogické a hudobnoterapeutické súvislosti / Jaroslava Gajdošíková Zeleiová. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012. 232 s. ISBN 978-80-8082-492-1

KANTOR, J., LIPSKÝ, M., WEBER, J., GROCHALOVÁ, K., PROCHÁZKA, T.

Základy muzikoterapie, Praha 2009

Muzikoterapie – léčivá síla hudby

Steven Halpern – Hal A. Lingerman. Bratislava : Eko-konzult, 2005. 194 s. ISBN 80-8079-044-2

Muzikoterapia

Zuzana Vitálová:, Vydala Slovenská spoločnosť Franza Schuberta, Bratislava 1999, 155 s.

Aplikovaná muzikoterapia

PhDr. Elena Amtmannová, Mgr. Eleonóra Jarošova, Mgr. Tímea Kardoshttp:, online: http://web.t-com.sk/prolp