Sám som mu po novembri ´89 som mu trpko zazlieval, že v roku 1994 z pozície riaditeľa Slovak Tabak Inernational oblepil reklamami na cigarety Mallboro celé Slovensko, pričom ja som sa ocitol svojím rozhlasovým projektom “Nefajčiť je moderné!” na druhom brehu. Nebudem zachádzať do deailov, ale môj sklon poznať viac a lepšie tohoto človeka ma priviedol k tomu, že som sa odhodlal vziať do ruky a prečítať jeho knihu ” Zónu nadšenia ” a potom všetky tri “…KÓDy” … a časom aj ďalšie. Podľa niektorých kritík a recenzií je práve v tej “Zóne nadšenia” ukrytý jeden z najkrajších príbehov lásky, podľa mňa krajší ako ten balkónový Rómea a Júlie. Priznávam sa, že práve Banášove knihy ma ako psychológa priviedli k prehodnocovaniu osobnosti ich autora, jeho charakteru, a tiež mimoriadneho talentu a pracovitosti.

Doteraz to “prehodnocovanie” nemám uzavreté, ale už dnes mu vyjadrujem údiv nad jeho spisovateľskou pracovitosťou a aj poďakovanie za to čo ako spisovateľ vykonal pre Slovensko!

Už si presne napamätám kto vyslovil nasledovú myšlienku, myslím to bol Marián Varga keď na svoje ďakovačke za “Krištálové krídlo” povedal udivujúcu vetu “Dielo človeka niekedy prevyšuje kvality človeka, ktorý ho vytvoril. To je aj môj prípad”.

Možno je to aj prípad Jozefa Banáša.

Na strane druhej nedokážem posúdiť pravdivosť tých jeho obvinení a neutíchajúcich útokov. Viem len jedno , že jeho knihy majú a budú mať trvalé miesto v mojej knižnici, aj to, že “hromy blesky bijú do najvyšších stromov”.

Možno by bolo záhodno uvedomiť si, že z veľmi podobných špiónskych hriechov akými dnes mnohí odsudzujú Banáša možno obviniť aj ďalších veľkých spisovateľov, napr. taký Wiliam Shakespeeare ich mal za ušami toho až-až. Napriek tomu má nielen v Anglicku nedostižné miesto najvýznamnejšieho spisovateľa v anglickom jazyku a svetového dramatika.

Takže je na čase pripomenúť si to biblické, že kto súdi iných súdi vlastne aj seba, pretože múdrosť vekov hovorí, že sa mu to vráti.