Ernest Miller Hemingway
(1899 – 1961)
Americký novinár, spisovateľ, poviedkár, ktorý za svoju novelu Starec a more (1952) získal roku 1954 Nobelovu cenu za literatúru. Aj preto ho považujú za najväčšiu postavu americkej literatúry 1. polovice 20. storočia.
Začínal ako reportér časopisu Kansas City Star. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa prihlásil do talianskej armády ako vodič frontovej sanitky. Svoje zážitky, najmä znechutenie z vojny, popísal v autobiografickom románe Zbohom zbraniam (1929). Po vojne žil ako spravodajca amerických novín v Toronte, na Floride či v Paríži.
Tam vznikla jeho prvá kniha – Tri poviedky a desať básní (1923). Ako frontový reportér sa zúčastnil španielskej občianskej vojny.
Opísal ju v románe Komu zvonia do hrobu (1940), jednom z vrcholov svetovej realistickej prózy. Hemingwaya priťahovali adrenalínové témy – basketbal, býčie zápasy či poľovačky v Afrike. Prežil štyri manželstvá, niekoľko vážnych nehôd a ťažkých zranení. Posledné roky strávil na Kube. V lete 1960 sa odsťahoval do amerického štátu Idaho, kde v hlbokej depresii spáchal samovraždu. Prispeli k nej predchádzajúce nehody, úrazy a roky nadmernej konzumácie alkoholu.
„Milujem spánok. Môj život má totiž tendenciu rozpadnúť sa hneď, ako vstanem.“
„Vždy triezvi robte to, čo ste sľúbili, že urobíte, keď ste boli opití. To vás naučí držať hubu.“
„Spisovateľ musí byť nepodplatiteľný a čestný ako sluha boží.“
„Blázon môže kritizovať hocičo a hocikoho; aby sme však niečo pochopili a prijali, na to potrebujeme mnoho skúseností. Tak sa mi zdá, že v prípade kritikov jedna vec vôbec nie je na mieste – dobré srdce.“
„Na písaní nič nie je. Jediné, čo musíte urobiť, je sadnúť si za písací stroj – a krvácať.“
„Píšem postojačky a stojím pritom na jednej nohe. Namáhavosť a únava žiadajú, aby som sa vyjadroval čo najstručnejšie. Keď to potom mám po sebe prečítať, posadím sa pohodlne do leňošky. Táto príjemná situácia mi dovoľuje, aby som dosýta škrtal všetko, čo sa mi zdá zbytočné.“
„O tom, čo bolí, píš tvrdo a úprimne.“
„Život každého človeka končí rovnako. Iba detaily o tom, ako žil a ako zomrel, odlišujú jedného človeka od druhého.“
„Zrkadlo nemôže odrážať bohov, keď sa doň pozerajú opice.“
„Život nie je ťažké zvládnuť, keď nemáte čo stratiť.“
„Nikdy si nemyslite, že vojna, bez ohľadu na to, či je potrebná alebo opodstatnená, nie je zločinom!“
„Strach pred smrťou rastie úmerne s bohatstvom.“
„Svet je krásny a stojí za to oň bojovať.“
„Keď ste mali to šťastie, že ste ako mladík žili v Paríži, potom po zvyšok svojho života kamkoľvek pôjdete, zostane s vami, pretože Paríž je pohyblivý sviatok.“
„Inteligentný človek je nútený občas sa opiť, aby mohol stráviť čas s bláznami naokolo.“
„Zbabelci zomierajú tisíckrát, odvážni iba raz.“
„Potrebujeme dva roky, aby sme sa naučili hovoriť, a päťdesiat rokov, aby sme sa naučili mlčať.“
„Šťastie je u inteligentných ľudí tou najzriedkavejšou vecou, s akou som sa kedy stretol.“
„Človek ľahšie poznáva vesmír, než svojho suseda.“
„Keď ľudia hovoria, počúvaj ich poriadne. Väčšina ľudí nikdy nepočúva.“
„Zo všetkých živočíchov len človek sa vie smiať, hoci má na to najmenej dôvodov.“
„Šťastie? Dobré zdravie a zlá pamäť...“
„Ľuďom, s ktorými pracujeme, musíme dôverovať úplne, alebo vôbec nie.“
„To, čo nevieme, len veľmi ťažko dokážeme vysvetliť deťom.“
„Príčinou všetkého nešťastia a zla na svete je egoizmus. Vieme o tom, a predsa nám to nebráni v pestovaní vlastného egoizmu.“
„Pokiaľ ide o morálku, viem len toľko, že morálne je to, po čom sa cítiš dobre, a nemorálne je to, po čom sa cítiš zle.“
„Mačka je emočne absolútne úprimná; ľudské bytosti môžu z akéhokoľvek dôvodu skrývať svoje pocity, ale mačka nie.“
„Malá láska súdi prísne a zanikne, veľká odpúšťa a tým sa ďalej zväčšuje.“
„Život každého človeka končí rovnako. Iba detaily o tom, ako žil a ako zomrel, odlišujú jedného človeka od druhého.“
„Teraz nie je čas premýšľať nad tým, čo nemáte. Premýšľajte nad tým, ako môžete využiť to, čo máte.“
„Nikdy nechoďte na výlet s niekým, koho nemilujete.“
„Najlepší ľudia majú cit pre krásu, odvahu riskovať, disciplínu hovoriť pravdu, schopnosť obetovať sa.
Je iróniou, že ich cnosti ich robia krehkými; sú často zranení, niekedy zničení.“
„Tam, kde by sme boli spolu a mali svoje knihy a večer by sme sa zohrievali v posteli s otvorenými oknami a s výhľadom na jasnú hviezdnu oblohu. Tam by sme mohli byť...“
