Spomienkový medailón Eva Jaššová

Spomienkový medailón venovaný Eve Jaššovej, slovenskej psychologičke, kolegyni a priateľke.

Doc. PhDr. Eva Jaššová. PhD. bola nielen známou psychologičkou, slovenskou novinárkou, mediálnou odborníčkou a politologičkou., ale – čo vie asi málokto – aj poetkou.  
* 1954 – † 15. marec 2014, Komjatice
Pred siedmimi rokmi  sa vrátila do sveta éterických bytostí, ktoré nazývame anjelmi.

Takúto si ju pamätám.

spomienkový medailón

Málo známe okolnosti  začiatkov jej pôsobenia  na tejto planéte.

Jedného dňa , takto z jari v roku 1980 ktosi placho zaklopal na dvere Psychologického pracoviska ČsRo na Slovensku v Bratislave. Sotva som to klopanie začul. Pred nimi stálo krehké dievča, ktorého prvá veta, ešte pred vstupom do miestnosti znela: “Rada by som … , chcela by som …, u vás pracovať.”

“Som bez práce. Počula som vás v rádiu, …. . Myslím, že by sme si rozumeli.”

To bola priama reč. Zaujala ma hneď na začiatku. Usadil som ju aby mi rozpovedala  svoj príbeh:

Ako čerstvá absolventka štúdia psychológie na FFUK v Bratislave začala pracovať ako detská psychologička v Domove pre deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou od narodenia až do dospelosti, prevažne s ľahkým mentálnym postihnutím. Ten Domov sa nachádzal v jednej z najdlhších dolín Slovenska – tam kde „líšky dávajú dobrú noc  a medvede oberajú spolu s vami lesné plody“.

Hladujúce deti.

Zakrátko po nástupe zistila, že deti tam hladujú a personál si v plných  taškách  odnášal domov  “rezne so zemiakovým šalátom”. Opakovane!

“Musela som sa ozvať!”  Začala písať žiadosti o vykonanie kontrôl kde sa vtedy dalo, ale odozva “žiadna”. Dôsledkom bolo, že sa stala viac ako nepohodlnou. Vtedy sa rozhodla napísať rovno Gustávovi Husákovi, vtedajšiemu prezidentovi  ČSSR a Generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ. Ten dal akýsi pokyn a pomery sa vraj zlepšili, ale tí “ľudia” tam zostali.  Eva tam vydržala  dva roky.

Ktosi jej poradil, aby zmenila pôsobisko. “Po vzájomnej dohode s vedením ústavu” a so slzami v očiach opustených detí sa rozlúčila a zjavila sa pred mojími dverami. Nie som si istý či neprišla aj s kufrom rovno zo železničnej stanice,

Ten “ktosi” však nebol hocikto. To som pochopiteľne nemohol tušiť. Na prekvapenie sa môj návrh zamestnať ju, zrejme informovanému kádrovo personálnemu námestníkovi zapáčil a bleskovo ho realizoval. Ani nie za týždeň som mal novú kolegyňu. Bolo to v roku 1980.

Eva sa od prvého dňa s odhodlaním pustila do knihy, ktorú mala rozpísanú spoločne s kolegom, vtedy ešte docentom Mironom Zelinom. tvorivost-piata-dimenzia

Nechával som jej dosť priestoru na písanie tejto knihy, v ktorej som videl prínos aj pre jej ďalšie lektorské pôsobenie v rozhlase. Popri tom ju postupne zasväcoval do psychológie práce a samotnej činnosti pracoviska. Niekedy to bolo trochu komplikované, pretože jej špecializáciou bola detská psychológia.  Občasné konzultačné návštevy kolegu Mirona Zelinu na pracovisku som preto vnímal ako obohacujúce a inšpirujúce.

PSYCHOBALZAM A OLYMPIÁDA

Intenzívne som vtedy trénoval  redaktorov, moderátorov v  autogénnom tréningu a robil experimenty s jeho hudobno-slovnými  modifikáciami. Blížila sa Letná olympiáda v Moskve (198O) a tak sa s požehnaním vedenia rozhlasu ozvali ľudia z Československého zväzu telesnej výchovy a požiadali nás o psychologickú prípravu vrcholových športovcov. Pracovisko začali navštevovať nielen špičkoví športovci, ale aj takí majstri slova akými boli Karol Machata a Ladislav Chudík, ktorí prepožičali magnetofónovým nahrávkam svoje hlasy. To Evu zaujalo a pomáhalo “preladiť sa” na psychológiu práce s dospelými. K svojmu pôvodnému zameraniu však vždy inklinovala.  

Po olympiáde záujem verejnosti i odborných kruhov o našu prácu narastal, čo prinieslo aj celkom neočakávaný efekty.

EFEKTY ÚSPECHU

Po tom čo hudobné vydavateľstvo OPUS vydalo kazety PSYCHOBALZAM v slovenčine a češtine začali prichádzať listy nielen od radových občanov, ale aj odborníkov, lekárov, psychológov, liečebných a špeciálnych pedagógov. V jednom z nich  napísala primárka oddelenia Detskéj traumatológie a popálením, Thomayerovej nemocnice v Prahe, že deti, ktoré musia dlho a pokojne polohovať reagujú na uspávací Psychobalzam určený dospelým lepšie ako na rozprávky. Priamo apelovala aby sme čím skôr “vyrobili” aj detský psychobalzam. To Evu oslovilo a začala sa viac venovať tejto téme.

Ten ďaší efekt už taký príjemný nebol. Dozvedel som sa o ňom až “post faktum” od samotnej Evy. Ten “ktosi” čo držal nad ňou ochranné krídlo naozaj nebol hocikto. Bol to jej snaživý strýko, vtedajší ideologický tajomník na ÚV KSS. Pri jednom rodinnom stretnutí dospel k poznaniu, že jeho neteri  stolička asistentky na psychologickom pracovisku príliš nesvedčí a rozhodol sa povýšiť ju. Neznalý pomerov však stroskotal na postoji vedenia rozhlasu a aj čestnom a statočnom postoji samotnej Evy, ktorá odmietla využiť takú príležitosť “nahradiť ma” vo funkcii podnikového psychológa ČsRo.  Rozhlasoví súdruhovia vtedy porozmýšľali ako to urobiť aby ” vlk zostal sýty a baran celý”.  Navrhli jej miesto redaktorky v Hlavnej redakcii vysielania pre deti a mládež.

Eva to s úľavou prijala .

Tak sa začala jej úspešná cesta redaktorky a  moderátorky. Od samého začiatku udivovala svojími projektami a ich neočakávaným ohlasom. Za všetky uvediem len jeden. V ktoromsi seriáli o prírode a rastlinkách v nej sľúbila, že každé dieťa, ktoré pošle do rozhlasu korešpondečný lístok so správnou odpoveďou na otázky dostane ako odmenu semienko akejsi mäsožravej rastlinky vhodnej na domáce pestovanie. Vtedy prišli do rozhlasu vrecia korešpondenčných lístkov so správnymi odpoveďami a zrazu bolo tých semienok málo. Rozhlas ich musel doviezť dokonca z Maďarska. Vtedy si ma na “koberec predvolali” kolegyne z podateľne, ktoré sa vraj idú zblázniť z toho návalu a nestíhajú baliť a posielať tie semienka. Vraj za to môžem ja.  Vraj prečo, načo som ju prijal do rozhlasu!? Eva sa len záhadne usmievala. 

A to nebol jej jediný takýto “výstrelok”. Samozrejme, že to nerobilo dobrú krv ani medzi jej kolegyňami, ktoré “dreli” roky a taký virvar sa im nikdy nepodaril. Navyše – na čo siahla to jej vždy prinieslo nejaké ocenenie, prinajmenšom v Rozhlasovej žatve, každoročnom vyznamenávaní úspešných rozhlasákov.

ÉTERICKÁ BYTOSŤ

Jej krásnu éterickú povahu dokresľuje aj príhoda, ktorú mi popísal jeden rozhlasový šofér, ktorý ju viezol na akési interwiev do Trenčína. Pri Trnave zistila, že má vybitú batériu na magnetofóne a nabájačku zabudla v redakcii.  Museli sa vrátiť. Na mieste nahrávania zase zistila, že v magnetofóne nie vložená kotúľka na ktorú sa natáčal nahrávací pás. “Vtedy som si myslel, že mi vypadnú všetky vlasy.  Nakoniec sa však sama vynašla. Išla do predajne elektra, kúpila celuloidovú kotúľku určenú pre iný typ magnetofónu, čosi z nej odlomila a nahrávku sme doniesli včas.” Zrejme tomu šóférovi  venovala jednu z básní, ktoré prikladám v prílohe.

Nápadníkov mala nemálo, ale načo sú anjelovi nápadníci?

Napriek tomu ich jej éteričnosť až magicky priťahovala. Najmä tí ženatí sa pri nej cítili akosi inšpirovane a “bezpečne”. Prepočítali sa!  Ich neokrôchanosť a naivitu im spočítala v básni  “Vy ženatí páni”. Tá báseň  kolovala v samizdate  dlho po rozhlase a poniektorým narobila veru dosť problémov. 

Výber z jej básní, ktoré mi raz doniesla na USB kľúči nájdete v prílohe

Poslepiačky- básničky
Milan Rastislav Štefánik – jej láska.

Dokázala tiež poriadne prekvapiť a zaskočiť aj najvyššie postavených súdruhov. Bez vedomia nadriadených sa zúčastnila – ako redaktorka Čs. rozhlasu 7. mája 1989  púte na Bradlo, organizovanej vtedy ilegálnym  Hnutím za občiaku slobodu, pri príležitosti 70 rokov od tragickej smrti gen. M. R. Štefánika. Viac TU

Len poznamenám, že Eva chodievalo na Bradlo pravidelne a dávno predtým ako vzniklo nejaké hnutie obrody. 

Tam nahrala rozhovor s Hanou Ponickou, signatárkou Charty 77 a jednou z predstaviteliek disidentov na Slovensku, ktorý Čs. rozhlas  nemohol v tom čase vysielať. Nakoniec sa k záznamu  nejako záhadne dostali západné vysielačky  Slobodná Európa , Hlas Ameriky a odvysielali ho.

Spomienkový medailón venovaný PhDr. Eve jaššovej
Hana Ponická poskytuje rozhovor na Bradle redaktorke Čs. rozhlasu PhDr. Eve Jaššovej.
Tým sa Evine pôsobenie v Čs. rozhlase zo dňa na deň skončilo. Znášala to však statočne, hrdo a takmer ako osudové predurčenie.

Po jej odchode z rozhlasu sme sa stretávali už sporadicaky. Hodne cestovala. Len z ďiaľky som obdivoval ten jej rozlet.  Akoby niekto riadil “z vyššej moci” tie jej prelety po Slovensku. Zvládala ich zdanlivo ľahko a pôsobila odrazu aj na troch-štyroch pozíciách. Niečo také dokáže len elektrón.  Ako to dokázala ona?

Však mala krídla!

Pretože som za celý profesný život zmenil zamestnávateľa len raz Eva bola pre mňa vzorom pripavenosti na zmenu. Vzorom oddanosti vyšším princípom, o ktorých však nerada hovorila. Na prvom mieste medzi nimi však bola tichá, neproklamatívna láska k slovenčine, k  Slovensku a nekonečná  práca preň.

Nebola idelogicky konfrontačná, ak však niekto spochybňoval, bagatelizoval  miesto SLOVENSKA pod Slnkom –  vedela vytiahnuť  “ohnivý meč” – svoje pero a poriadne ním zamávať.

Po jej nútenom odchode z rádia som už nemal prehľad o jej aktivitách – tak uvediem aspoň tie, ktoré uvádza WIKIPÉDIA :  Pôsobila na Fakulte telesnej výchovy a športu UK, v Akadémii Policajného zboru SR, na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici, Katedre estetiky FF UK v Bratislave, na Katedre žurnalistiky UKF v Nitre (2002 – 2012). Neslôr ako vedecká pracovníčka Ministerstva obrany SR, kde bola riaditeľkou Oddelenia psychologickej a sociálnej starostlivosti. Bola poslankyňou Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislava, v rámci toho bola členkou Mestskej školskej rady a zakladateľkou, koordinátorkou Bratislavského detského parlamentu. Bola asistentkou poslankyne Národnej rady SR a členkou Rozhlasovej rady. V rokoch 2002- 2013 bola samostatnou vedeckou pracovníčkou Ústavu politických vied SAV. Potom pracovala na Ústave politických vied Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici. Pôsobila na Vysokej škole v Sládkovičove, kam sa vrátila v roku 2013. V rokoch 1989 – 1999 šéfredaktorka PSYCHOFÓRA, bulletinu Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV. V roku 2006 šéfredaktorka časopisu ROMANI VORBA, RÓMSKE SLOVO, prvého časopisu, ktorý vydávali olašskí Rómovia s podporou MPSVR SR, v rámci toho bola akreditovanou sociálnou pracovníčkou MPSVR SR.

Výber z štúdijný, výskumných prác a publikovaných diel môžete najsť TU .

Spomienkový medailón na Evu Jaššovú, slovenskú psychologičku.

Nikdy neodmietla príležitosť zapojiť sa do akejkoľvek verejnoprospešnej činnosti. 

V  Novembri ´89  sa otvorene prihlásila  k národnému prúdu slovenskej politiky a v roku 1999 sa stala členkou Slovenskej národnej strany.

TANČIAREŇ

Poslednou našou spoločnou aktivitou bola TANČIAREŇ v roku 2011.  Vtedy už zrejme vedela, že je vážne chorá. Mal som vtedy licenciu od SOZA, aparatúru a veľa – veľa hudby. Eva mala plán zužitkovať našu TANČIAREŇ  aj ako zoznamku pre ľudí, ktorí si hľadajú partnera. S takouto agentúrou mala profesionálne skúsenosti,  aj agentúrne skúsenosti. Vždy mala plány aj na tri životy.

Spomienkový medailón

Tam som si s ňou zatancoval – v jednu septembrovú sobotu 2011  – posledné tango.

 

Ukážka z repertoáru Tančiarne v Zlatej Lipe (Dúbravka  2011)

“Keby smrť bola krásna, aj bohovia by umierali”

PhDr. Eva Jaššová, PhD.

Keby smrť bola krásna aj bohovia by umierali , PhDr. Eva Jaššoví, PHd.
Pre zväčšenie kliknite na obrázok.

Spomienkový medailón

Pripomeňme si jej hlas ( audio SRo Rádio Regjna).

 

 

Napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

8 thoughts on “Spomienkový medailón venovaný Eve Jaššovej, slovenskej psychologičke, kolegyni a priateľke.”

  1. Evičku Jaššovú som mala možnosť osobne poznať, naozaj bola skvelým a úžasným, výnimočným, a zároveň skromným človekom, so srdiečkom na dlani.
    Vďaka za krásnu spomienku na našu Evičku… česť jej pamiatke

  2. Pôvabný medailón. Takúto som ju poznala Evičku Jaššovú aj ja. Dokonale ju vystihla tá chrakteristika “…. tichá, neproklamatívna láska k slovenčine, k Slovensku a nekonečná práca preň.”
    Hoci viem, že na tej Policajnej akadémii to mala ťažké. najmä s tou policajnou mentalitou. Nedokázala však vzdať ten boj. Česť jej pamiatke!

  3. Milá spomienka. V pondelok 15.3. si ju pripomenuli aj dnešní rozhlasáci. Konkrétne v Popoludní v rozhlase s Romanom Bombošom. Pekné od nich!

  4. Milý Milan,
    skúšam túto Tvoju adresu, či je funkčná. Pokiaľ áno, tak
    vyslovujem veľké ĎAKUJEM za medailon Evu Jaššovej, keď bude po pandémii,
    porozprávame sa o tom…
    Opatruj sa

  5. Nadherna osobnosť zvnútra aj zvonku. Česť jej pamiatke. /FB/

  6. Evku si pamätám ako mimoriadne chápavú kolegyňu. Rada som sa s ňou rozprávala, filozofovala, mala mimoriadne vyvinutý cit k spravodlivosti a hoci môj postoj k poézii je skôr latentný, rada som si prečítala jej básne. Rada spomínam na túto éterickú bytosť. /from FB/

  7. Evička bola výborná kolegyňa a priateľka. Česť jej pamiatke. /FB/

  8. Spomienkovým medailónom na Evku Jaššovú si ma Milan veľmi potešil. Je taký pravdivý a láskavý ako bola ona sama. Boli sme kamarátky spájala nás téma ochrany detí pred nevhodnými televíznymi obsahmi. Niekoľkokrát som ju navštívila v jej bytíku plnom úžasnej literatúry, kde sme riešili naše osobné aj pracovné problémy a tešili zo spoločných pracovných úspechov . Mrzí ma , že kvôli množstva práce som ju nenavštívila v jej krásnom novom byte z ktorého sa tak tešila a kde ma niekoľkokrát volala. Pri poslednom stretnutí na ulici mi povedala, že píše článok o smrti. “Prídi mám veľkú terasu s krásnym výhľadom , dáme si kávu a porozprávam Ti prečo sa zaoberám s touto témou.” No a potom som si už našla čas , vraj Evka zomrela. Sama si napísala scenár vlastného pohrebu a svoj hlas prepožičala Eve Márii Kristínovej , ktorú milovala ako herečku. Knihu Tvorivosť- piata dimenzia mám v knižnici a nie tak dávno som sa zamýšľala nad tým, čo by Evka v tejto dnešnej dobe robila a povedala. V dobe, kde násilie a nevhodné programy nie sú iba v televízii ale v množstve on line platforiem a ich regulácia je takmer nemožná a navyše ochota túto situáciu riešiť je minimálna. Evka veľa si urobila , ale veľmi chýbaš. A Tebe Milan ďakujem za to, že si nezabudol a osviežil nám jej éterickú a múdru dušu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.