Archív značiek: rozhlas

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

Recesívna antivaxerská konšpirácia, mienená aj ako “ospravedlňujúca” obhajoba covid-disidentov a vojnových štváčov.

Slovenskí rádio-astronómovia sídliaci na streche obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu nedávno pri spektrografickom preskúmavaní povrchu Mesiaca objavili doteraz neznáme intenzívne vyžarovanie.

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA
Riadiace centrum mimozemskej inteligencie.
Jeho zdroj lokalizovali v tomto kráteri.

Počas neustáleho odpočúvania čiastočne dešifrovali obsah komunikácie prebiehajúcej medzi Zemou a týmto kráterom.

Vierohodne preukázali, že sa v ňom nachádza Hlavné riadiace centrum šírenia pandémie COVOD 19 po celej zemeguli.

Z analyzovaných údajov vyplýva, že koronavírus  COVID 19 je vlastne doteraz neznámou formou vyššej inteligencie, ktorá na Zemi vybudovala svoju spravodajskú a komunikačnú sieť. Jej prostreníctvom organizuje zatiaľ neznámymi kanálmi formy boja, vznik nových mutantov a ich bojového nasadenia v tom-ktorom regióne planéty.
K ich globálnemu rozširovaniu používajú stratégiu vytvárane tzv. MENTÁLNEJ HMLY u zatiaľ zdravých jedincov. Títo postihnutí netušia, že sa stali hostiteľmi vírusu, ktorý sa usídlil v ich dutine lebečnej.

Japonskí vedci to nevyvrátiteľne dokázali vyšetrením mozgov pomocou magnetickej rezonancie 200 000 tzv. covid-disidentov (pochybovačov).
Informáciu odvysielala japonská štátna TV NHK WORLD 20.12.2020.

Video je možné prehrať len priamo z kanála NHK WORLD-JAPAN

Títo ľudia si pripadajú celkom zdraví! Dokonca veľmi zdraví, až bezohľadne zdraví! Mutant vírusu sa rafinovane prejavuje tak, že z nich robí agresívnych kolaborantov, ktorí pod rúškom ignorancie zdravého rozumu slepo plnia inštrukcie vyvolať vojnu všetkých proti všetkým!
WHO i vedci o tom z opatrnosti mlčia preto aby nevyvolali celosvetový chaos a paniku.  Medzi VIP hostiteľmi sú aj na Slovensku mnohí politici a iné významné persóny.

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA
slovenský odzemok

U nás na tento účinok niektorých mikroorganizmov nedávno upozorňoval prof. Flégr z ČSAV.

prof. Jaroslav Flégr, evolučný biológ RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA
prof. Jaroslav Flégr, evolučný biológ

O.i. zistil napr. u ľudí s toxoplazmózou v rozsiahlom a podrobnom výskume významne väčší výskyt zvláštneho sebavedomia, dopravných nehôd a iného rizikového správania. Vysvetľuje to oslabením INŠTINKTU SEBAZÁCHY. U myší infikovaných touto sprirochedou sa to prejavovalo tak, že miesto toho aby pred mačkami utekali začali sa im priamo núkať ako žrádlo. Veľmi podobné sú aj pozorovania pôsobenia iných mikroorganizmov. Ich inteligencia je o veľa vyššia ako tušíme. Však sú tu už miliardy rokov.

Zrejme sa naštvali na to čo na planéte stvárame. Aj preto sa rozhodli konať. Ich cieľom je totálna, komplexná a systémová likvidácia jedného invazívneho živočíšneho tvora, ktorý dočasne žije na tretej planéte obiehajúcej jednu hviezdu nazývanou Slnko,  sídliacej na okraji galaxie nazývanej Mliečna cesta .  Sú odhodlaní zabrániť mu v ničení tejto planéty a okupovaní celej slnečnej sústavy.

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

 Vážny, nerecesívny dodatok!

Zvyknem sa sám seba pýtať, napríklad, – aká je pravda o pravde?! Kto má na ňu patent? Existuje vôbec?

Čím máme viac informácií tým sme viac dezorientovaní. Dnešný svet sa hemží paradoxami, ktoré niečo naznačujú, ale čo?!

Fakty sa stávajú údajmi, z nich sa stávajú čísla, percentá, s ktorými sa šibrinkuje ako sa komu chce. Víťaz nevyhral a porazený je víťazom. Dobré je zlé a to zlé sa stáva dobrom. Pravda je lžou a lož je pravdou. Dezorientácia je daň za ilúziu “slobody”. Priateľ je v skutočnosti „vlk v ovčom rúchu“ nepriateľ je vlastne maskovaný anjel. Krikľúňom tlieskame a múdri sedia v kúte.

Relativizácia všetkého vytvára mentálnu hmlu, v ktorej blúdime ako ovce.

Ľudia vždy potrebovali ideály, hviezdy za ktorými kráčali.

Vzdali sme sa ich. Nábožnému bájosloviu veríme i neveríme (ako kto a ako kedy) a objavom vedy nerozumieme. Zabúdame na humanizmus a izolujeme sa. Rozumom nezvládame dobu v ktorom žijeme. Stávame sa paranoickými a útočíme jeden na druhého. Utiekame sa k živočíšnym inštinktom, emóciám, úteku či k pohŕdaniu, k plytkým, exaltovaným a prchavým zážitkom. Hlavne nech sú čo najviac hlučné a vysvietené. To nie sú dobré znamenia! Ľudstvo sa dostáva evolučne do slepej uličky. Možno existuje spôsob ako tento vývoj usmerniť a z tejto cesty vycúvať. Možno existuje sila, ktoré to dokáže. Ak áno – potom to bude zrejme krutý diktát rozumu a racionálnej logiky. Vidím však len málo signálov naznačujúcich, že súčasné ľudstvo je pripravené a schopné prekročiť vrodené biologické stereotypy a svoje limity. Možno sme len prípravným živočíšnym druhom z popola ktorého vznikne nakoniec vyššia inteligencia, ktorá bude mať s biológiou málo spoločného.
Čo ak je tých právd mnoho. Každý mudrc, prorok, každé náboženstvo má tú svoju. Ani veda, konkrétne vedecké poznatky nemajú patent na pravdu. Rád by som vedel aká je pravda o pravde. Čo ak neexistuje jedna univerzálna pravda? Ak je pravdou, že všetko je relatívne – tak potom je na stole veľa vážnych otázok.
Napríklad. Sú internet a digitál darmi ľudstvu? Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že nielen premieňajú “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”. Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, čiže  … .

Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a pravdu bude mať ten, kto bude mať silnú armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?

“Bellum omnium contra omnes.” (Thomas Hobbes)
Je to vážne!

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

Covid sa valí svetom akoby sa nechumelilo

Rádio Slovensko: Koľko Slovákov verí konšpiráciam? 30.09. 2021

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

Dopady pandémie COVID 19 na duševné zdravie

Aj v recesii sa môže ukrývať zrnko pravdy.

Viaceré zdroje poukazujú na to, že vírus COVID 19 sa objavil takmer súčasne na viacerých miestach planéty. Okrem čínskeho Wu-Chanu aj v Taliansku (v okolí Milána) v Thajsku, Laose a inde. Skupina talianskych lekárov a vedcov zverejnila výskum, podľa ktorého sa koronavírus COVID 19 vyskytoval v Taliansku už na jeseň roku 2019! Prvý prípad nového, vtedy ešte bezmenného corona víru vo Wu-Chane bol zistený (podľa hongkonského denníka South China Morning Post) 17. novembra 2019, ohlásený bol však až 31. decembra.
Ak je toto pravda – tak potom stojí pred ľudstvom rad nových otázok a hľadanie nových odpovedí na to ako sa vírusy šíria a čo sa deje na našej planéte.
Jednu z odpovedí naznačuje priložené vyjadrenie.
Odznelo počas Live Streamu II – HOVORME SPOLU 28.11.2021 od 9:00 do 22:00.

V panoptiku týchto pandemických a vojnových dní vyznievajú slová piesne Marcela Palondera z roku 1992 nanajvýš aktuálne.

AKÁ HRA SA VLASTNE HRÁ O LETENKU DO PEKLA?  ZA A PROTI KAŽDÝ HRÁ!JA VÁŽNE CHÁPEM, NECHÁPEM, ČO SA TU HRÁ?Ó RÍŠA ČLOVEČIA, Ó RÍŠA NAJVÄČŠIA, JA MÁM VÁŽNE STRACH MEDZI ĽUĎMI ŽIŤ. Ó RÍŠA SAMÝCH PRÁVD, KTORÉ KLAMÚ NÁS. JA MÁM VÁŽNE STRACH TU NA ZEMI ŽIŤ. Ó POZOR OVEČKY, VLK UŽ NEMÁ HLAD, JE TO ČUDNÁ VEC, KEĎ VLK NEMÁ HLAD. Ó POZOR MALIČKÍ , ČO SA BUDE HRAŤ, JE TO ČUDNÁ VEC, KEĎ VLK NEMÁ HLAD. AKÁ HRA SA VLASTNE HRÁ O LETENKU DO PEKLA? ZA A PROTI KAŽDÝ HRÁ! JA CHÁPEM, NECHÁPEM, ČO SA TU HRÁ?

Syntetický vírus, digitálne tanečnice, virtuálna realita – parodické zrkadlo dneška.

Tá hrozba vojny však virtuálna vonkcom nie je!

Ochrana zdravého rozumu – antifake video

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

Hits: 479

Konšpiračné spomienky a úvahy

Rozhlas  –  maják zvestí

 a  magnet záujmov mocných

Konšpiračné spomienky a úvahy rozhlasového psychológa.

(bez demokratického sentimentu a totalitných reminescencií)

Rozhlasoví, programoví pracovníci (redaktori, moderátori, publicisti) sa zo všetkých síl usilujú overovať hodnovernosť vysielaných informácií a zachovať potrebnú mieru zmyslu pre “zdravý rozum” v tom čo do éteru hovoria, alebo čo hovoria ich hostia. Tí ich hostia sú často nadaní “veľkým” analytickým talentom. Zvlášť všelijakí tí “politológovia”, o samotných politikoch ani nehovoriac.

Ich niekedy “duchaplné” úvahy sa stále častejšie dotýkajú hraníc toho “zdravého rozumu” a dedukcií, ktoré sú za touto hranicou. Oponentmi sú často označované ako konšpiračné a v “offline” rozhovoroch  ako choré.

Teší ma, že verejnoprávnym i väčšine licencovaným médiíám na Slovensku sa celkom  úspešne darí rozpoznávať tieto hranice.

Zložitejšie je to však v nekonečnom priestore do ktorého nám okno  otvoril internet. Už pred jeho vznikom sme mali tušenie, že tie plody budú trpké a aj sú. Najmä v týchto pandemických časoch. Viac TU

Rozhlas  –  Maják zvestí

a  Magnet záujmov mocných

Kde inde ak nie v takomto médiu akým bol a je rozhlas  sa stretávajú všetky možné vplyvy a sily, ktoré chcú hýbať daním v našom svete. Sily pozemské, “nebeské i tie podzemné” a zo všetkých svetových strán.  Najmä tie “podzemné” sú zvlášť efektívne, pretože stojí za nimi kapitál, sú dobre maskované a vo veľkej výhode pred silami, ktoré sa nemajú prečo skrývať.

O ich existencii v reálnom čase ani netušíme a dozvieme sa o nich, zväčša len hmlisto,  z odstupom času, niekedy aj rokov a desaťročí.

“Ak máš paranoiu, že sa deje niečo nekalé, to ešte neznamená, že sa to nedeje!”

Po roku ´89 som dlho nevedel rozdýchať tie zoznamy tajných spolupracovníkov, agentov z radov kolegov psychológov i rozhlasových zamestnancov. Viacerí sa zrejme celkom zámerne snažili  získať moju dôveru.  .. a boli medzi nimi aj významní zahranično-politickí komentátori a spravodajcovia. A nemuselo to byť len z dôvodov nejakých spravodajsko-informačných úloh, ale aj z čisto ľudských dôvodov hľadania odpovedí na otázky: Čo je v tomto našom svete ešte normálne? Čo je morálne a čo už nie?

Jednému z nich som napriek tomu mimoriadne vďačný zato, že ma udržiaval v obraze aj informáciami, o ktorých ešte dlho potom nemohol v éteri hovoriť. Pravidelne si požičiaval psychologickú  literatúru a objavoval sa na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu po návratoch z rôznych americko – sovietskych summitov.

 

Pozdrav z Malty -spomienky a úvahy

 

“Malta je nová Jalta!”

Zvolal po návrate, ešte medzi dverami. Bral som to ako vtipnú rýmovačku. Len tak, akoby mimochodom hovoril všeličo, napr. aj o červenej ceruzke a červenej čiare po rieke Morave, ktorú videl na mape položenej na zelenom stole v zasadačke  jedného krížniku počas  prestávky v rokovaní.  Tá zasadačka bola nedostupná, ale spoločne s jedným českým novinárom, fotografom z Mladého světa motivovali  fľašou borovičky jedného černocha, ktorý tam mal na starosti upratovanie. 🙂

Tá čiara tam bola zreteľne zakreslená.  Písal sa december roku 1989 a v Československej socialistickej republike sa práve rozbiehala dlho pripravovaná nežná revolúcia. Už o dva roky dôjde k rozdeleniu ČSFR na dva samostatné štáty.

Konšpiračné spomienky a úvahy. Bush_and_Gorbachev_at_the_Malta_summit_in-December-2–3-1989.
Bush_and_Gorbachev_at_the_Malta_summit_in-December-2–3-1989.
Konšpiračné spomienky a úvahy.Námorná ochrana Summitu Malta 1989
Námorná ochrana Summitu Malta 1989

Kto z nás obyčajných pozemšťanov mohol čo i len tušiť, čo predznamenáva tá červená čiara po rieke Morave pre naše osudy v najbližších mesiacoch a rokoch?! Mať jasnovidecké vízie bolo vtedy ďaleko za hranicou konšpirácií, absurdity a normality. Vývoj však potvrdil, že za touto hranicou bola realita nasledujúcich udalostí.

V týchto sychravých  októbrových dňoch roku 2021 sa mi celkom spontánne vynárajú spomienky na udalosti po-novembrového vývoja,následne spojené s rozpadom Československej federatívnej republiky a konkrétnymi ľudskými príbehmi.

Jeden z nich bol dosť dramatický.

Istý sychravý piatkový podvečer v roku 1991 sa mi ozvala strážna služba hlavného vchodu do rozhlasovej Pyramídy. Vraj si nevedia poradiť s jednou serióznou, ale neodbytnou pani s asi 10 ročným dievčatkom, ktorá by chcela hovoriť s niekým z vedenia rozhlasu ohľadne vážneho ohrozenia ďalšej existencie Československa. Všetci kompetentní, ktorým volali sa s ňou odmietli stretnúť a nakoniec ju odkázali na psychológa, pretože ide vraj o “zjavne  narušenú osobu”.

Zašiel som na vrátnicu a priviedol ju aj s dcérkou na psychologické pracovisko rozhlasového Zdravotného strediska na Benediktiho ulici. Pani bola zjavne rozrušená a hovorila zrýchlene, ale pritom  zrozumiteľne. Jej strnulá mimika mi pripomínala výrazy tvárí ľudí s diagnózou “schizófrénia”, s ktorými som  možnosť stretnúť sa počas praxe v Psychiatrickej liečebni u prof. Kratochvíla  v Kroměříži.

Konšpiračné spomienky a úvahy. Schizofrénia, ilustratívny obr.
Schizofrénia, ilustratívny obrázok. zdroj: www.zdravoteka.sk/

 Už na chodbe sa rozhovorila, že “má informácie o protištátnych  aktivitách skupiny ľudí, ktorí pripravujú atentát na prezidenta Václava Havla a majú plány rozdelenia Československa. Cestuje za ním do Prahy, aby ho varovala”. Predtým však chcela o tom  niekoho informovať aj v bratislavskom rozhlase, voči ktorému má vraj dôveru. Po krátkom čase prezradila, že utiekla z liečebne v Banskej Štiavnici,  od rodičov vzala “na výlet” dcéru a zo Sporiteľne vybrala v hotovosti všetky svoje úspory.

Táto inteligentná a vcelku kultivovane pôsobiaca žena evidentne trpela. Prežívala novú ataku schizofrénie a predstavovala veľké riziko pre seba aj pre svoju dcérku. Tá ju počúvala na slovo. S jej súhlasom som zavolal kolegovi Dr. Mariánovi Koščovi, psychológovi z Psychiatrickej kliniky nemocnice na Mickiewiczovej ul., ktorý s pomocou primariátu kliniky obratom zabezpečil  jej prevzatie do odbornej lekárskej starostlivosti.

Už nasledujúci pondelok sa na mojom pracovisku objavili dvaja páni. Legitimovali neidentifikovateľnými preukazmi a vraveli, že tie peniaze, ktoré mala mať dotyčná pri sebe u nej nenašli. Vraj či neviem “náhodou” kde by mohli byť?  Zvažovali sme rôzne alternatívy až nakoniec som si spomenul, že pri odchode z psychologického pracoviska zašla aj s dcérkou na toaletu. Tí páni prehľadali najprv dámske toalety, peniaze však nenašli. Nakoniec zašli aj na pánske a s inštinktom profesionálov našli veľký šúlok rôznych československých bankoviek zabalených v igelitovom sáčku zastrčený v  splachovacej nádrži nad jednou z toaliet.

Odľahlo mi!

Konšpiračné spomienky a úvahy

Záverom tohto príbehu, ktorý takto popísaný zverejňujem vôbec prvýkrát,  len dodávam, že od odchodu dvoch spomínaných pánov so šúľkom bankoviek nemám o jej osude žiadne informácie. Vo víre udalostí nasledujúcich mesiacov a rokov, ktoré boli rovnako hektické ako tie predošlé, som nemal žiadny priestor dostať sa k nim. Dnes, už ako dôchodcovi a s odstupom 30-tich rokov sa mi tento príbeh celkom spontánne vynoril v pamäti.  S ním  tiež obyčajný ľudský záujem o osud tej pani a osud jej dcérky. Ich mená a priezviská mi dávno vyprchali z pamäti.

Ak niekto z čitateľov toho blogu “Spomienky a úvahy” má o nich nejaké informácie, ak mu popísaný príbeh niečo hovorí, vopred mu ďakujem za ich sprostredkovanie.

Život bežal ďalej, len MY obyčajní ľudia  v malých Čechách i na malom  Slovensku sme žili v nádeji, že osudy štátu, vlastnej krajiny i svoje vlastné máme a budeme  mať vo vlastných rukách.

“Každý človek je navždy spoluzodpovedný za cestu iného človeka, ak ho stretol na svojej ceste a nejako mu do nej zasiahol. V dobrom či v zlom. To je zákon vesmíru a nedá sa z neho vyvliecť. V tej zodpovednosti sa ukrýva ODMENA pre tých čo nezištne pomáhajú a TREST pre tých čo túžia po moci!”

(Zem ľudí,  Antoine de Saint-Exupéry) 

Viac citátov

Edward Snowden & Jean Michel Jarre (Equinoxe)

… a ešte jedna pripomienka tých dní, plných nádejí

Hovorí vám niečo meno Suzanne Massie (*1931)?
Je to americká historička a spisovateľka, ktorá radila bývalému prezidentovi Ronaldovi Reaganovi v posledných rokoch studenej vojny ako postupovať pri summitových rokovaniach so Sovietskym zväzom , osobitne pri chápaní duše ťažko skúšaných Rusov a ich vôli žiť v mieri.
Jej kniha Land of the Firebird: The Beauty of Old Russia (Krajina ohnivého vtáka: Krása starého Ruska) pomáhala preklenúť bariéry, ktoré vznikli medzi USA a ZSSR v časoch antikokmunistickej hystérie po 2.sv. vojne. Bez jej osobného vkladu by sa dejiny studenej vojny vyvíjali podľa celkom iného scenáru. O.i. pripomínala Reaganovi vtedajšie ruské reálie, osobitne ruskú kultúru, ale tiež anekdoty , napr. príslovie „doveryai, no proveryai“, čo znamená „dôveruj, ale preveruj“, ktorý ho často používal pri diskusiách s Michailom Gorbačovom o jadrovom odzbrojení.
Suzanne Massie je príkladom toho ako môže jeden človek, len čarom svoje osobnosti prispieť k zmene dejín k lepšiemu. Nie je preto náhodou, že sa jej v dnešnom Rusku dáva prívlastok HRDINA.
Suzanne Massie sa na sklonku svojho života, ako prejav svojho protestu voči politike Západu voči súčasnému Rusku presťahovala do Petrohradu a požiadala o udelenie ruského občianstva.
Veľavravné!

Blog “Spomienky a úvahy” napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

 

 

Hits: 171

Children’s stars

Children’s stars

HVIEZDNE TALENTY
Hudba a spev, osobitne spev detí majú ten DAR preklenúť nedorozumenia a rozpory medzi národmi a viesť ich na ceste k vzájomnej tolerancii a porozumeniu, k odmietaniu mylných predstáv a predsudkov.
 Nech nikdy a nikde na svete nie je detský spev prehlušený lomozom zbraní a krikom tých čo chcú ďaľší vojnový revanš.
Chcem veriť, že ľudia a národy, ktoré dokážu spoločne počúvať hudbu “toho druhého, či iného” sa budú navzájom aj lepšie počúvať a nedokážu na seba zdvihnúť ruku so zlým úmyslom.
Mier v duši všetkým ľuďom dobrej vôle.
Amelia UZUN

“V tieni palmy, za mesačného svitu melódia huslí očarila moje srdce. Čo je krajšie ako snívať s nimi? Hrajte husličky,hrajte! … ” spieva mladučká moldavská speváčka v hebrejčine.

Issac et Nora

Ktovie čím to je, že tieto dve kórejské deti (Issac 12 a Nora 😎 žijúce v Kanade majú vo svete taký úspech. Donedávna si hrali s otcom len tak, na lavičke za domom a zrazu také niečo. Malá Nora sa z toho smeje a spieva si ďalej. 🙂 Hudobné festivaly sa idú o ich vystúpenie pretrhnúť. Deti samé sú z toho v šoku a považujú to za zázrak. Ich video Veinte años má len tu na FB viac ako 42 mil. zhliadnutí a 1 mil zdieľaní. Teraz pridali arabskú pesničku, ktorú chcú zahrať na festivale vo Francúzsku. … žeby tak, ako sa vrátil “analóg” sa vracia túžba po panensky čistej, nefalšovanej hudbe, ktorá nepozná hranice, spája kultúry a srdcia?

 

Nicolle Meza Ramos

Keď je sólistka lepšia ako orchester. Indiánske dievča z Venezuely hrá na trúbke z plastu lepšie a čistejšie ako celý orchester za ňou. 🙂
Nini Cáffaro: Pour Amore (Z lásky)

Children’s stars

Roztomilá 4-ročná trúbkarka Shindong

Song from group Sekret Garden “You Raise my up (Zdvihni ma)”. Jej meno je Kwak Da Kyung a pochádza z Kórei

a ešte raz Jeffrey Li and Celine Tam z Číny

10 years old Anastasia Petrik from the Ukraine.

“Oh Darling” by Paul McCartney (The Beatles – Cover) 

 

To najlepšie spomedzi  slovenských  detských speváckych talentov

 

Na Slovensku je zdieľanie slovenských videí s detskými speváckymi talentami a súbormi vypnuté. 
Ktovie čím to je?!

 

Rusovské vnúčatá
Rusovské vnúčatá

Rusovské vnúčatá

 

Gyöngyi Bodišová, dievča z detského domova, spieva Vyznanie Mariky Gombitovej

Slovenskí autori a interperti detskej hudby

ÚSMEVNO

Hits: 207

Spomienkový medailón venovaný Eve Jaššovej, slovenskej psychologičke, kolegyni a priateľke.

Doc. PhDr. Eva Jaššová. PhD. bola nielen známou psychologičkou, slovenskou novinárkou, mediálnou odborníčkou a politologičkou., ale – čo vie asi málokto – aj poetkou.  
* 1954 – † 15. marec 2014, Komjatice
Pred siedmimi rokmi  sa vrátila do sveta éterických bytostí, ktoré nazývame anjelmi.

Takúto si ju pamätám.

spomienkový medailón

Málo známe okolnosti  začiatkov jej pôsobenia  na tejto planéte.

Jedného dňa , takto z jari v roku 1980 ktosi placho zaklopal na dvere Psychologického pracoviska ČsRo na Slovensku v Bratislave. Sotva som to klopanie začul. Pred nimi stálo krehké dievča, ktorého prvá veta, ešte pred vstupom do miestnosti znela: “Rada by som … , chcela by som …, u vás pracovať.”

“Som bez práce. Počula som vás v rádiu, …. . Myslím, že by sme si rozumeli.”

To bola priama reč. Zaujala ma hneď na začiatku. Usadil som ju aby mi rozpovedala  svoj príbeh:

Ako čerstvá absolventka štúdia psychológie na FFUK v Bratislave začala pracovať ako detská psychologička v Domove pre deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou od narodenia až do dospelosti, prevažne s ľahkým mentálnym postihnutím. Ten Domov sa nachádzal v jednej z najdlhších dolín Slovenska – tam kde „líšky dávajú dobrú noc  a medvede oberajú spolu s vami lesné plody“.

Hladujúce deti.

Zakrátko po nástupe zistila, že deti tam hladujú a personál si v plných  taškách  odnášal domov  “rezne so zemiakovým šalátom”. Opakovane!

“Musela som sa ozvať!”  Začala písať žiadosti o vykonanie kontrôl kde sa vtedy dalo, ale odozva “žiadna”. Dôsledkom bolo, že sa stala viac ako nepohodlnou. Vtedy sa rozhodla napísať rovno Gustávovi Husákovi, vtedajšiemu prezidentovi  ČSSR a Generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ. Ten dal akýsi pokyn a pomery sa vraj zlepšili, ale tí “ľudia” tam zostali.  Eva tam vydržala  dva roky.

Ktosi jej poradil, aby zmenila pôsobisko. “Po vzájomnej dohode s vedením ústavu” a so slzami v očiach opustených detí sa rozlúčila a zjavila sa pred mojími dverami. Nie som si istý či neprišla aj s kufrom rovno zo železničnej stanice,

Ten “ktosi” však nebol hocikto. To som pochopiteľne nemohol tušiť. Na prekvapenie sa môj návrh zamestnať ju, zrejme informovanému kádrovo personálnemu námestníkovi zapáčil a bleskovo ho realizoval. Ani nie za týždeň som mal novú kolegyňu. Bolo to v roku 1980.

Eva sa od prvého dňa s odhodlaním pustila do knihy, ktorú mala rozpísanú spoločne s kolegom, vtedy ešte docentom Mironom Zelinom. tvorivost-piata-dimenzia

Nechával som jej dosť priestoru na písanie tejto knihy, v ktorej som videl prínos aj pre jej ďalšie lektorské pôsobenie v rozhlase. Popri tom ju postupne zasväcoval do psychológie práce a samotnej činnosti pracoviska. Niekedy to bolo trochu komplikované, pretože jej špecializáciou bola detská psychológia.  Občasné konzultačné návštevy kolegu Mirona Zelinu na pracovisku som preto vnímal ako obohacujúce a inšpirujúce.

PSYCHOBALZAM A OLYMPIÁDA

Intenzívne som vtedy trénoval  redaktorov, moderátorov v  autogénnom tréningu a robil experimenty s jeho hudobno-slovnými  modifikáciami. Blížila sa Letná olympiáda v Moskve (198O) a tak sa s požehnaním vedenia rozhlasu ozvali ľudia z Československého zväzu telesnej výchovy a požiadali nás o psychologickú prípravu vrcholových športovcov. Pracovisko začali navštevovať nielen špičkoví športovci, ale aj takí majstri slova akými boli Karol Machata a Ladislav Chudík, ktorí prepožičali magnetofónovým nahrávkam svoje hlasy. To Evu zaujalo a pomáhalo “preladiť sa” na psychológiu práce s dospelými. K svojmu pôvodnému zameraniu však vždy inklinovala.  

Po olympiáde záujem verejnosti i odborných kruhov o našu prácu narastal, čo prinieslo aj celkom neočakávaný efekty.

EFEKTY ÚSPECHU

Po tom čo hudobné vydavateľstvo OPUS vydalo kazety PSYCHOBALZAM v slovenčine a češtine začali prichádzať listy nielen od radových občanov, ale aj odborníkov, lekárov, psychológov, liečebných a špeciálnych pedagógov. V jednom z nich  napísala primárka oddelenia Detskéj traumatológie a popálením, Thomayerovej nemocnice v Prahe, že deti, ktoré musia dlho a pokojne polohovať reagujú na uspávací Psychobalzam určený dospelým lepšie ako na rozprávky. Priamo apelovala aby sme čím skôr “vyrobili” aj detský psychobalzam. To Evu oslovilo a začala sa viac venovať tejto téme.

Ten ďaší efekt už taký príjemný nebol. Dozvedel som sa o ňom až “post faktum” od samotnej Evy. Ten “ktosi” čo držal nad ňou ochranné krídlo naozaj nebol hocikto. Bol to jej snaživý strýko, vtedajší ideologický tajomník na ÚV KSS. Pri jednom rodinnom stretnutí dospel k poznaniu, že jeho neteri  stolička asistentky na psychologickom pracovisku príliš nesvedčí a rozhodol sa povýšiť ju. Neznalý pomerov však stroskotal na postoji vedenia rozhlasu a aj čestnom a statočnom postoji samotnej Evy, ktorá odmietla využiť takú príležitosť “nahradiť ma” vo funkcii podnikového psychológa ČsRo.  Rozhlasoví súdruhovia vtedy porozmýšľali ako to urobiť aby ” vlk zostal sýty a baran celý”.  Navrhli jej miesto redaktorky v Hlavnej redakcii vysielania pre deti a mládež.

Eva to s úľavou prijala .

Tak sa začala jej úspešná cesta redaktorky a  moderátorky. Od samého začiatku udivovala svojími projektami a ich neočakávaným ohlasom. Za všetky uvediem len jeden. V ktoromsi seriáli o prírode a rastlinkách v nej sľúbila, že každé dieťa, ktoré pošle do rozhlasu korešpondečný lístok so správnou odpoveďou na otázky dostane ako odmenu semienko akejsi mäsožravej rastlinky vhodnej na domáce pestovanie. Vtedy prišli do rozhlasu vrecia korešpondenčných lístkov so správnymi odpoveďami a zrazu bolo tých semienok málo. Rozhlas ich musel doviezť dokonca z Maďarska. Vtedy si ma na “koberec predvolali” kolegyne z podateľne, ktoré sa vraj idú zblázniť z toho návalu a nestíhajú baliť a posielať tie semienka. Vraj za to môžem ja.  Vraj prečo, načo som ju prijal do rozhlasu!? Eva sa len záhadne usmievala. 

A to nebol jej jediný takýto “výstrelok”. Samozrejme, že to nerobilo dobrú krv ani medzi jej kolegyňami, ktoré “dreli” roky a taký virvar sa im nikdy nepodaril. Navyše – na čo siahla to jej vždy prinieslo nejaké ocenenie, prinajmenšom v Rozhlasovej žatve, každoročnom vyznamenávaní úspešných rozhlasákov.

ÉTERICKÁ BYTOSŤ

Jej krásnu éterickú povahu dokresľuje aj príhoda, ktorú mi popísal jeden rozhlasový šofér, ktorý ju viezol na akési interwiev do Trenčína. Pri Trnave zistila, že má vybitú batériu na magnetofóne a nabájačku zabudla v redakcii.  Museli sa vrátiť. Na mieste nahrávania zase zistila, že v magnetofóne nie vložená kotúľka na ktorú sa natáčal nahrávací pás. “Vtedy som si myslel, že mi vypadnú všetky vlasy.  Nakoniec sa však sama vynašla. Išla do predajne elektra, kúpila celuloidovú kotúľku určenú pre iný typ magnetofónu, čosi z nej odlomila a nahrávku sme doniesli včas.” Zrejme tomu šóférovi  venovala jednu z básní, ktoré prikladám v prílohe.

Nápadníkov mala nemálo, ale načo sú anjelovi nápadníci?

Napriek tomu ich jej éteričnosť až magicky priťahovala. Najmä tí ženatí sa pri nej cítili akosi inšpirovane a “bezpečne”. Prepočítali sa!  Ich neokrôchanosť a naivitu im spočítala v básni  “Vy ženatí páni”. Tá báseň  kolovala v samizdate  dlho po rozhlase a poniektorým narobila veru dosť problémov. 

Výber z jej básní, ktoré mi raz doniesla na USB kľúči nájdete v prílohe

Poslepiačky- básničky
Milan Rastislav Štefánik – jej láska.

Dokázala tiež poriadne prekvapiť a zaskočiť aj najvyššie postavených súdruhov. Bez vedomia nadriadených sa zúčastnila – ako redaktorka Čs. rozhlasu 7. mája 1989  púte na Bradlo, organizovanej vtedy ilegálnym  Hnutím za občiaku slobodu, pri príležitosti 70 rokov od tragickej smrti gen. M. R. Štefánika. Viac TU

Len poznamenám, že Eva chodievalo na Bradlo pravidelne a dávno predtým ako vzniklo nejaké hnutie obrody. 

Tam nahrala rozhovor s Hanou Ponickou, signatárkou Charty 77 a jednou z predstaviteliek disidentov na Slovensku, ktorý Čs. rozhlas  nemohol v tom čase vysielať. Nakoniec sa k záznamu  nejako záhadne dostali západné vysielačky  Slobodná Európa , Hlas Ameriky a odvysielali ho.

Spomienkový medailón venovaný PhDr. Eve jaššovej
Hana Ponická poskytuje rozhovor na Bradle redaktorke Čs. rozhlasu PhDr. Eve Jaššovej.
Tým sa Evine pôsobenie v Čs. rozhlase zo dňa na deň skončilo. Znášala to však statočne, hrdo a takmer ako osudové predurčenie.

Po jej odchode z rozhlasu sme sa stretávali už sporadicaky. Hodne cestovala. Len z ďiaľky som obdivoval ten jej rozlet.  Akoby niekto riadil “z vyššej moci” tie jej prelety po Slovensku. Zvládala ich zdanlivo ľahko a pôsobila odrazu aj na troch-štyroch pozíciách. Niečo také dokáže len elektrón.  Ako to dokázala ona?

Však mala krídla!

Pretože som za celý profesný život zmenil zamestnávateľa len raz Eva bola pre mňa vzorom pripavenosti na zmenu. Vzorom oddanosti vyšším princípom, o ktorých však nerada hovorila. Na prvom mieste medzi nimi však bola tichá, neproklamatívna láska k slovenčine, k  Slovensku a nekonečná  práca preň.

Nebola idelogicky konfrontačná, ak však niekto spochybňoval, bagatelizoval  miesto SLOVENSKA pod Slnkom –  vedela vytiahnuť  “ohnivý meč” – svoje pero a poriadne ním zamávať.

Po jej nútenom odchode z rádia som už nemal prehľad o jej aktivitách – tak uvediem aspoň tie, ktoré uvádza WIKIPÉDIA :  Pôsobila na Fakulte telesnej výchovy a športu UK, v Akadémii Policajného zboru SR, na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici, Katedre estetiky FF UK v Bratislave, na Katedre žurnalistiky UKF v Nitre (2002 – 2012). Neslôr ako vedecká pracovníčka Ministerstva obrany SR, kde bola riaditeľkou Oddelenia psychologickej a sociálnej starostlivosti. Bola poslankyňou Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislava, v rámci toho bola členkou Mestskej školskej rady a zakladateľkou, koordinátorkou Bratislavského detského parlamentu. Bola asistentkou poslankyne Národnej rady SR a členkou Rozhlasovej rady. V rokoch 2002- 2013 bola samostatnou vedeckou pracovníčkou Ústavu politických vied SAV. Potom pracovala na Ústave politických vied Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici. Pôsobila na Vysokej škole v Sládkovičove, kam sa vrátila v roku 2013. V rokoch 1989 – 1999 šéfredaktorka PSYCHOFÓRA, bulletinu Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV. V roku 2006 šéfredaktorka časopisu ROMANI VORBA, RÓMSKE SLOVO, prvého časopisu, ktorý vydávali olašskí Rómovia s podporou MPSVR SR, v rámci toho bola akreditovanou sociálnou pracovníčkou MPSVR SR.

Výber z štúdijný, výskumných prác a publikovaných diel môžete najsť TU .

Spomienkový medailón na Evu Jaššovú, slovenskú psychologičku.

Nikdy neodmietla príležitosť zapojiť sa do akejkoľvek verejnoprospešnej činnosti. 

V  Novembri ´89  sa otvorene prihlásila  k národnému prúdu slovenskej politiky a v roku 1999 sa stala členkou Slovenskej národnej strany.

TANČIAREŇ

Poslednou našou spoločnou aktivitou bola TANČIAREŇ v roku 2011.  Vtedy už zrejme vedela, že je vážne chorá. Mal som vtedy licenciu od SOZA, aparatúru a veľa – veľa hudby. Eva mala plán zužitkovať našu TANČIAREŇ  aj ako zoznamku pre ľudí, ktorí si hľadajú partnera. S takouto agentúrou mala profesionálne skúsenosti,  aj agentúrne skúsenosti. Vždy mala plány aj na tri životy.

Spomienkový medailón

Tam som si s ňou zatancoval – v jednu septembrovú sobotu 2011  – posledné tango.

 

Ukážka z repertoáru Tančiarne v Zlatej Lipe (Dúbravka  2011)

“Keby smrť bola krásna, aj bohovia by umierali”

PhDr. Eva Jaššová, PhD.

Keby smrť bola krásna aj bohovia by umierali , PhDr. Eva Jaššoví, PHd.
Pre zväčšenie kliknite na obrázok.

Spomienkový medailón

Pripomeňme si jej hlas ( audio SRo Rádio Regjna).

 

 

Napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

Hits: 374

Hanka MACIUCHOVÁ – zo zákulisia českej verzie PSYCHOBALZAMU

Zo zákulisia českej verzie PSYCHOBALZAMU

Hanka Maciuchová
Hana Maciuchová
Hanka Maciuchová

Stretol som sa ňou len jediný krát a zopárkrát sme spolu telefonovali. Pôvodne mal nahovoriť český Psychobalzám jej manžel Jiří Adamíra. Už mal naštudovaný text a do Bratislavy na nahrávanie počas jedného víkendu na jar v roku 1980 mali pricestovať spoločne. Mali sme tajný plán. ONA a ja. Len my dvaja. Navrhla ho sama trochu rozpačitou otázkou, ” .. a co kdybych…”.  Potešil som sa mu. Bol ním zámer pokúsiť sa nahrať Psychobalzám aj so ženským hlasom. S jej hlasom.
✨
Zrazu zazvonil telefón a pani Hanka mi oznámila, že pán Adamíra je v nemocnici, po operácii oka aj s dlhšou PN*kou a že do Bratislavy nepricestujú.
✨
Čas súril, olympiáda sa blížila a bolo treba nájsť rýchlo náhradu. “Čo sa bojíte?! …” ozval sa raz v šatni DPOH Karol Machata. “Vśak tu máme v divadle jedného takého poločecha, ktorý to zvládne.” V tej chvíli mi hneď nedoplo koho tým myslí. “No predsa Sovu. No predsa toho primára z nemocnice na okraji mesta”.

Aha! ale … . “Nebojte sa! Ja to vybavím!” povedal Machata evidentne potešený, že niekto nepoznáva primára Sovu, … a bolo vymaľované. …. a ešte dodal       “len ma trochu mrzí, že tú Adamírovu Lady Hanku zrejme tak skoro v Bratislave neuvidím.”

Už vtedy mi bolo veľmi ľúto, že ten “náš tajný” zámer nahrať vtedy ešte bezmennú hudobno-slovnú predspánkovú relaxáciu s jej hlasom, s opojným hlasom HANKY MACIUCHOVEJ – sa nepodarilo realizovať.
A dnes je mi to ľúto ešte viac.

26. januára 2021
R.I.P.

Hana maciuchová
Hana Maciuchová

Galéria

“Femme Fatale”.

 Mýtická a zároveň realistická a praktická bytosť. Zľahka dokázala zmeniť frekvenciu vyžarovania svojho fluida.

Ak by chcela “zhypnotizovala” by aj kameň. Vedala o tom, trochu sa toho bála, ibaže nie vždy dokázala odolať  a nevyskúšať si túto “metafyziku”, – ako tomu sama hovorila. “Obeť” jej experimentu vraj bola vopred stratená. 🙂

      Uľavilo sa jej keď som sa jej smial, možno aj trochu posmieval. Bola zato vďačná. 🙂

Hana Maciuchová

Jej obľúbené motto:
„Věř, že jestli najdeš v životě cestu bez překážek, určitě nikam nevede“.
Vzpomínka na Hanu Maciuchovú (Květy)
Hanka Maciuchová
Hanka Maciuchová

Ukážka českej verzie PSYCHOBALZAMU
PhDr. Milan Kožiak

Hits: 152

Karol Machata – pán herec so zamatovým hlasom

Patrí k najstaršej generácii našich hercov a k najobľúbenejším umelcom minulého storočia. Zo sveta umenia sa však nenápadne stiahol ešte v roku 1998 a veľa o ňom odvtedy nepočuť. Jeho podmanivý hlboký a zamatový hlas sa však z našich duší nikdy nevytratí. 
Karol Machata
Karol  Machata

Za posledné dve desaťročia poskytol len jediný rozhovor, v ktorom však poodhalil rúško tajomstva zahaľujúce jeho život, lásky, strasti i radosti.

„Nie, neodchádzal som z divadla zatrpknutý. Rozhodol som sa tak sám. Prišla nová vlna, a tak som si povedal, že stačilo. Ale viacerí sme cítili, že je čas odísť. V divadelnej šatni som bol s Pištom Kvietikom a my sme si už dávnejšie hovorili, že pôjdeme do dôchodku. A keď z divadla odišla aj Zdena Grúberová, povedal som si, že odídem aj ja,“ zaspomínal si pán umelec v rozhovore pre Nový čas.

Tvrdí, že si teraz nažíva pekne v pokoji a má sa dobre. Jeho útočiskom je vila pod bratislavským Slavínom.

Manželka Marianna ho však navždy opustila pred šiestimi rokmi. Prežili spolu 58 rokov, ktoré opisuje ako nádherné.

Svoju celoživotnú lásku stretol v ochotníckom divadle u františkánov, kde začínal ako šepkár. Už ako dvanásťročný totiž začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu.

 

„Bola odo mňa mladšia o jeden deň a jej otec bol letecký dôstojník. Jeden z prvých, ktorí lietali za prvej svetovej vojny v Taliansku so Štefánikom.“

Zlatý fond kinematografie by sa bez neho nezaobišiel.

Práve kvôli láske sa Karol Machata vlastne podujal vyštudovať konzervatórium.

Dovtedy bol totiž študentom vysokej školy obchodnej, ktorú však zamenil za dramatický odbor.

„Vysoká škola múzických umení vtedy neexistovala. S Mariannou sme spolu chodili päť rokov a na Silvestra v roku 1950 sme sa zobrali. O desať mesiacov sa nám narodil syn Marián. Dostal meno po mame.“

Neskôr sa dvojici narodil druhý syn Stašek.

„Keď sa dral na svet, tak sme hrali hru Surovô drevo od Bukovčana a moja postava sa volala Stašek. So Zdenou Grúberovou sme tam hrali mileneckú dvojicu. S manželkou sme si priali dievča, a tak si asi viete predstaviť, akými gestami mi zo zákulisia dávali najavo, že to nie je dcéra, ale syn,“ spomínal so smiechom.

Prvé úlohy stvárnil na divadelných doskách v Martine. Najviac zarezonovali napríklad jeho titulné postavy Geľa Sebechlebského (1952) a Jánošíka (1953).

A práve od roku 1953 bol celých štyridsaťpäť rokov členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Dokázal stvárniť hrdinské úlohy, ale vynikal i v komediálnych či lyrických polohách.

Vo filme debutoval postavou slovenského letca v českom filme Vítězná křídla 1950 a odvtedy patril medzi najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov.

Zlatý fond slovenskej kinematografie by sa bez neho nezaobišiel. Zahral si napríklad v snímkach Zemianska česť, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, či Soľ nad zlato.

Pupočnou šnúrou pripútaný k divadlu

Ako podotkla aj jeho dlhoročná kolegyňa, divadelná režisérka Alena Horvátová, „nech už hral Karol Machata kdekoľvek – v divadle, vo filme, v televízií či v rozhlase – vždy bol jednoducho kráľ“.

Spomedzi „divadelných“ asi najčastejšie po boku Zdeny Gruberovej, Milky Vášáryovej a Márie Kráľovičovej.

„Hrala som s ním Rómea a Júliu a od tých čias mi závideli všetky ženy,“ zaspomínala si Kráľovičová.

Divadlo bolo skrátka jeho životom.

„Alma mater je divadlo. Nedá sa nič robiť, k nemu som pripútaný pupočnou šnúrou a jemu zostanem verný, dokiaľ budem vládať. Mám rád divadlo preto, že je to umenie momentu. Ďalším stupienkom kaskády, po ktorej človek kráča k ovládnutiu hereckej profesie, je rozhlas. Vždy, keď som pristupoval k mikrofónu, mal som pocit, že by som sa mu mal pokloniť…“

Práve vďaka neopakovateľnému zamatovému hlasu bol priam predurčený pre rozhlasovú tvorbu.

Jeho barytón bol skrátka žiadaný. S rozhlasom začínal už ako trinásťročný.

„Prešiel som všetkým: hlásateľskou prácou, využívali ma v rozličných pásmach, čítaniach na pokračovanie, v recitácii, účinkoval som v početných rozhlasových hrách, čítal som rozprávky, nahral psychobalzam…“ spomínal v jednom z dávnych rozhovorov.

Hrozná rana osudu

Jeho starší syn Marián vyštudoval medicínu, mladší Stašek na FAMU v Prahe kameru. Ako otcovi sa mu však stala najhoršia vec, aká ho mohla postretnúť. Stašek dostal ako 45-ročný embóliu pľúc a zomrel.

„Bola to pre nás strašná rana. Manželka z toho žiaľu ochorela a ja som potom z divadla odišiel.“

Pani Marianna sa už z tohto nešťastia nikdy celkom nespamätala.

Karol Machata si rodinnú tragédiu aspoň sčasti kompenzoval úspechmi v kariére. V roku 1979 mu udelili titul národný umelec.

Za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby mu prezident v roku 2003 udelil štátne vyznamenie Pribinov kríž II. triedy.

V roku 2005 si prevzal cenu Tatrabanky za umenie a v roku 2008 získal cenu OTO a bol uvedený do Siene slávy.

Koncom uplynulého roka mu chcel Cenu ministra kultúry udeliť i Marek Maďarič. Nepochodil však.

„Pre ministra kultúry Marka Maďariča by bolo poctou oceniť jedného z našich najvýznamnejších slovenských hercov Karola Machatu.

Rešpektuje však to, že sa už pred rokmi takmer úplne uzavrel a nekomunikuje ani so svojím domovským Slovenským národným divadlom,“ uviedol Maďaričov hovorca Jozef Bednár.

„On je už taký. Všetky tieto veci usekol a pokariérne vyznamenania ho nezaujímajú,“ zhodujú sa umelcovi známi.

Divadlo ako rodina

Na to, čo v pracovnej oblasti dokázal, je však herec patrične pyšný.

„Nerád sa chválim, ale ja som toľko toho nahral, až som závidel kolegom, ktorí nehrajú. Považujem sa za jedného z ťahúňov, akými boli napríklad Ctibor Filčík či Julo Pántik. Ale boli to pekné časy, v divadle sme boli ako jedna rodina.“

Medzi kolegami vždy patril medzi najväčších vtipkárov. Jeho pamäť uchováva toľko spomienok, že by mohol napísať riadne hrubú knihu.

Aj tak ho však viac ako spomienky teší rodina. Má totiž štyri vnúčatká a tri pravnúčatká.

„Keď odo mňa odídu, nefunguje telefón, zapatrošia všetky ceruzky… Veľmi sú živé.“

Zdroj: Korzár 18. jan 2015

Na tomto mieste je vhodné uviesť, že bez podpory Karola Machatu by slovenský Psychobalzam nikdy nebol vznikol.  … a pravdepodobne ani český. On prišiel s aj návrhom, otázkou “a prečo by sme nemohli urobiť aj českú verziu? bratia česi budú iste radi”. Keď prišla na pretras otázka kto ho načíta, potom čo ochorel Jiří Adamíra, ktorý ho mal nahovoriť a olympiáda sa blížila, bol to opäť Karol Machata, ktorý povedal “však predsa primár Sova”. Keď videl, že nám “nezapína” –  koho tým myslel, dodal “…, však ten z nemocnice na kraji mesta”. Hoci bol vo svojom návrhu dobroprajný, evidentne ho pobavilo, že niekto nepoznáva primára Sovu. 
Potom s úsmevov dodal “nebojte sa – ja to vybavím” a bolo vymaľované!

Slovenský Psychobalzam, prednes Karol Machata (ukážka)

Karol Machata s manželkou Mariannou
Karol Machata s manželkou Mariannou

Karol MACHATA “Radosť zo života” RTVS 31.10.2021

Hits: 89