Nový zákon o psychologickej činnosti č. 242/2025 nadobudol účinnosť v októbri minulého roku. Podľa dikcie jeho ustanovení by mal otvárať dvere k poskytovaniu psychologickej činnosti aj mimo rezortu zdravotnej starostlivosti.

Ide o zmenu, snahu o návrat k tomu čo už raz na Slovensku dobre  fungovalo – za čias pôvodnej Slovenskej komory psychológov zriadenej a úspešne budovanej podľa Zákona č. 194/1994.

V doterajších obmedzujúcich  podmienkach môže zásadne ovplyvniť pozitívne prax mnohých odborníkov, ktorí majú vzdelanie v odbore psychológia, no nepôsobia ako zdravotnícki pracovníci.

Zorientovať sa v nových povinnostiach, možnostiach a rizikách iste nie je jednoduché . V prípade záujmu vám to môže to uľahčiť  videozáznam odborného webinára, v ktorom sa o to pokúsia naslovovzatí odborníci .

Hovoria o tom, aké formy psychologickej činnosti sú po novom dostupné, aké podmienky musíte splniť, aby ste mohli legálne pôsobiť ak psychológ, , a ako si nastaviť dokumentáciu a ochranu pred rizikami. Pokúsia sa vysvetliť, aké nové pravidlá platia, čo sa očakáva od nezdravotníckych zariadení a ako viesť dokumentáciu v súlade so zákonom.

Medzi dikciou zákonov a interpretáciou ich jednotlivých ustanovení, paragrafov, odsekov, však býva medzi právnikmi a odborníkmi niekedy diametrálny rozdiel – nehovoriac o zložitostiach, možnostiach a zmysluplných podmienkach ich uplatnenia, vymáhania, či realizácie. Nový zákon je takýto prípad.

K jeho uplatňovaniu sa vo výňatku z webinára sa skepticky vyjadruje 

PhDr. Ján GROSSMANN,

prezident Slovenskej komory psychológov.

Výber z jeho prezentácie

Stručný exkurz histórie psychologickej egislatívy v SR.

Začiatok praktického legislatívneho úsilia slovenských psychológov o legislatívne usporiadanie podmienok vykonávania tejto profesie, predovšetkým v záujme ochrany klientov  pred nekvalitným, príp. nekvalifikovaným poskytovaním psychologickej starostlivosti, či
psychologických služieb, siaha už do roku 1983. Vtedy bol na VI. zjazde Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV v Bratislave prijatý „Návrh právnej normy o psychologickej starostlivosti“. Pre nesúhlas príslušného oddelenia ÚV KSČ v Prahe, však zostal tento (na tie časy veľmi progresívny) dokument len v deklaratívnej podobe.

Hneď po zmene politických pomerov (už 22.12.1989) ustanovil Akčný výbor Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV legislatívnu komisiu, ktorej úlohou bolo v čo najkratšom čase vypracovať príslušné návrhy legislatívneho usporiadania podmienok
psychologickej činnosti a predložiť ich na diskusiu odbornej verejnosti.

Legislatívna komisia Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV vstúpila zároveň do rokovania s príslušnými orgánmi SNR pričom dňa 16.5.1990 obdržala podporné stanovisko a písomný návrh zo samotnej  SNR,  aby Slovenská psychologická spoločnosť spracovala „návrh zákona o psychologickej starostlivosti, ktorý by načrtnuté  problémy riešil komplexne a na dlhšie obdobie.

Po zhruba štvorročnom úsilí príslušných funkcionárov Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV schválila NR SR 13. júla 1994 Zákon č.199/1994 o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov s účinnosťou od 1.9.1994.

Táto  dobre napísaná, funkčná a skutočne účinná legislatívna norma  významne pomohla etablovaniu aplikácii poznatkov a metód psychologických vied v zmenených spoločenských podmienkach.

Paradoxne však nevyhovovala viacerým politikom a podnikateľskej sfére v rôznych oblastiach pretože vnášala systém a prehľadnosť do rôznych voľnoštýliarskych praktík vtedajšieho ranného kapitalizmu  na Slovensku.

Napriek výrazným snahám zabrániť likvidácii dôležitej  ustanovizne sa privatizačnej vláde M. Dzurindu, jeho pravej ruke ministrovi financií I. Miklóšovi, ministrovi zdravotníctva R. Zajacovi  a ministrovi spravodlivosti  D. Lipšicovi podarilo  šmahom ruky zrušiť cca 20 profesných združení, ktoré v celej spoločnosti vykonávali nezastupiteľné a prepotrebnú činnosť. 

Následne si v parlamente nechali schváliť  zmätočný zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydáva licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

Podľa tohoto zákona bol výkon povolania psychológ absurdne zaradený ako výkon zdravotníckeho povolania v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov. 
Táto legislatívna zmena bezhlavo, násilne “združovala” viaceré odbornosti a špecializácie  a “zamurovala” ich diktátom a kuratelou rezortu Min. zdravotníctva Komore iných zdravotníckych .  Nehladiac pritom na devastačné a likvidačné dôsledky pre mnohé z nich. Nikoho z vtedajších politikov nezaujímali varovné hlasy odborníkov aké obrovské národohospodárske škody táto úprava spôsobí.

Porevolučné skúsenosti v rôznych oblastiach života spoločnosti
potvrdzovali neprípustné, až kriminálne  komerčné presadzovanie neodborných a iracionálnych prístupov v psychodiagnostike osobnosti, v psychologickom poradenstve, v psychoterapii
rôznych psychických porúch a ďalších oblastiach.
Zdrojom manipulácie a stresov najmä nezamestnaných občanov boli aktivity rôznych nekvalifikovaných subjektov angažujúcich sa v „kvázi“ psychologickom posudzovaní osobnostných vlastností a schopností pri prijímaní, premiestňovaní, alebo uvoľňovaní zamestnancov.

Veľké škody ekonomike a hospodárstvu SR spôsobovali a stále spôsobujú pasívne, často neodborné aktivity dotýkajúce sa výkonu bezpečnej práce. Tie často z nevedomosti, alebo aj zámerne obmedzujú odborné psychologické prístupy v prevencii zlyhaní ľudského činiteľa v profesiách s rizikom spôsobenia úrazu, nehody alebo havárie.
Nepriestrelnou bola a zrejme aj stále je  oblasť posudzovania predpokladov jedincov v štátnej správe na výkon psychicky exponovaných profesií, funkcií a činností, vrátane činností s rizikom výkonového alebo morálneho zlyhania.  Význam posudzovania psychickej spôsobilosti a predpoladov na ich výkon bude
stále narastať.

Snahy o konštituovanie personálnych noriem v tejto oblasti boli úspešné len čiastočne. Dokazuje to napr. aj  vznik a budovanie Úradu pre štátnu službu (zakladajúci riaditeľ L. Play). Úrad však zákonite , hoci nechtiac videl mnohým na prsty a tak bol podobne ako Komora psychológov preventívne zrušený.

V šokovanej psychologickej obci sa už pred schválením týchto devastačných zmien  začal zápas s vtedajšími politikmi o integritu a existenčnú identitu svojho povolania.

Tieto snahy po istom čase rozčarovania a váhania vyústili do prípravy novej nadrezortnej normy psychologickej činnosti na Slovensku.

Na jej príprave tohoto sa podieľali viacerí slovenskí, s podporou zahraničných kolegov. Na tomto meste je iste vhodné vyjadriť poďakovanie a uznanie PhDr. Štefanovi Matulovi, PhD, zakladajúcemu prezidentovi historicky prvej  Slovenskej komory  psychológov, jej neúnavnému budovateľovi, organizátorovi  a následne predsedovi rovnomenného Občianskeho združenia.

 

Tento návrh vypracovaný pod hlavičkou občianskeho združenia Slovenská komora psychológov však nenašiel významnú podporu u samotných psychológov. Tí  boli zaneprázdnení hľadaním možností etablovania a profesnej realizácie v podmienkach platnej legislatívy. Zrejme z podobných dôvodov nenašiel politickú podporu ani medzi rôznymi politickým subjektami, ktorým bol predložený.

EXPRESÍVNA KRITIKA DO VLASTNÝCH RADOV

Nasledovné pomerne ostré, kritické vyjadrenie sú osobnými subjektívnymi  vyjadreniami autora tohoto blogu, PhDr. Milana Kožiaka. Ten sa v súčasnosti, ako stále aktívny senior venuje sledovaniu vyššie spomínaných turbulencií a úskalí prípravy nového zákona a podieľal sa o.i. aj na tvorbe vyššie spomínaného a prezentovaného Návrhu právnej úpravy odbornej psychologickej činnosti v SR už v roku 2011.

V priebehu nasledovných rokov, už od zrušenia pôvodnej Komory  a jej násilného nahradenia Komorou INÝCH zdravotníckych pracovníkov sa kriticky písomne vyjadroval k snahám monopolizovať všetku aplikovanú psychológiu a psychologóv rôznych špecializácií pod zdravotnícku kuratelu. Považoval to za vážnu chybu v uplatňovaní a rozvoji psychológie na Slovensku.

Napríklad;

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny. Budú zmysluplné, alebo … ?!

Aplikovaná psychológia na Slovensku – v slepej uličke

KEDY bude prijatý NOVÝ ZÁKON o psychologickej činnosti? – súvislosti

Etickými aspektami aplikovanej psychológie na Slovensku , osobitne psychológie práce a organizácie sa zaberá v príspevku 

O ľudskej práci v súvislostiach etiky a trhovej ekonomiky

Ohliadnutie za vývojom slovenskej psychológie práce v priesečníku “novembra 1989”

V duchu týchto odkazov konzistentne a zároveň kriticky vníma aj súčasnú situáciu spôsobenú konečne schváleným, ale neaplikovateľným zákonom. Vyjadril ju svojím statusom na FB v Skupine absolventov štúdia psychologie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

"Mucha porodila slona", lebo "za dedinou zdochol pes"!

Dlho, predlho sme čakali na nový zákon o psychologickej činnosti. Mal to byť moderný, nadrezortný zákon zrovnoprávňujúci všetkých diplomovaných psychológov a ich - pre spoločnosť prepotrebnú prácu. 
Už od prvopočiatku však tie tanečky a turbulencie okolo neho vzbudzovali nedôveru a obavy z toho či tá klinická mafia, ktorá je zamurovaná v rezorte zdravotníctva dokáže pochopiť, že psychológovia pracujúci v školstve, poradniach, vo firmách, v armáde , v športe sú ich rovnocenní kolegovia. .. 
Z nového zákona síce nejakým zázrakom zmizol prívlastok "psychoteraputický", ale to je asi tak všetko a z modernizácie a nadrezortnej komory znova ako slama z topánok trčia dobre maskované ziskuchtivé záujmy. 
Ich motivácia uzurpovať si elitárske mocenské pozície podporené zákonom bola a je stále len a len ekonomická! Bolo to zrejmé už pri vzniku pôvodnej Komory zdravotníckych pracovníkov. 
Je záhodno pripomenúť, že to ohrozilo fungovanie a rozvoj aplikovaných psychologických disciplín a spôsobilo tiež nemalé národohospodárske škody. 
Dokáže niekto, alebo niečo tento orientálny deštruktivizmus zastaviť a nastoliť zdravý úsudok aj pri organizovaní činnosti vlastne stavovskej organizácie. 
Nový zákon tomu nenasvedčuje, práve naopak - v starých topánkach po nových chodníkoch sa chystá kapitalizovať tú boľavú slovenskú dušu - za 100€ na hodinu. 
Do 31. marca 2025 musí prebehnúť registrácia psychológov a psychologičiek v Slovenskej komore psychológov a psychologičiek. 🙂 . Vieme o tom? 
Nikto zatiaľ nevie podľa akých pravidiel, navyše keď registrácia poriadne nefungovala ani doposiaľ. 🙂
Záverom môjho expresívneho statusu mi dovoľte vyslovujem poďakovanie prezidentovi SKP PhDr. Jánovi Grossmannovi za jeho doterajšie úsilie chrániť minority v psychologickej obci a uznanie za prezentáciu a slová prednesené na zdieľanom webinári. VĎAKA!

Zároveň s istým porozumenim pre zarputilý obranný postoj svojich klinických kolegov pred skutočnou nadrezortnou reformou psychologických činností na Slovensku by som rád zmiernil výčitky voči nim, že motívmi tohoto ich elitárskeho postoja sú ekonomické záujmy.

V dôverných rozhovoroch s viacerými z nich opakovane naznačovali aké zložité sú ich vzťahové podmienky práce s psychiatrami , s ich profesnými kolegami, s ktorými musia nevyhnutne spolupracovať. Táto spolupráca podľa týchto vyjadrení “občas” neprebieha na rovnocennej  a vyváženej knzultačnej úrovni. ale je často dirigistická, až autoritárska a niekedy aj ironicky  bagatelizujúca ich obetavú  prácu. O čom je nespočet dôkazov. Iste sa to prejavuje v duševnom svete kolegov a kolegýň klinikov  nejakým kompenzačným  únikom pri hľadaním a budovaním vlastnej  elitnej výlučnosti.

Zákon o psychologickej činnosti pod zdravotníckou kuratelou mnohým z nich poskytol k tomu výbornú platformu. 🙂

Takže  také je moje súkromné,  zmierňujúce a ospravedlňujúce vysvetlenie roky pretrvájúcej výčitky na ich adresu klinikov, že za všetkým sa skrývajú  len a len peniaze. Nie je tomu tak!

Mnohí z nich vykonávajú svoju náročnú a obsahom často nezávideniahodnú prácu pomoci pri zvládaní bezútešných osobných a rodinných problémov svojich pacientov a kliebtov  až na hranci sebaobetovania. Neraz sa preto,  napriek odbornému dohľadu vlastných kolegov  ocitnú na hranici vyhorenia.

 

A úplne na záver. 🙂

  Ani my obyčajní, neklinickí psychológovia nie sme celkom z obliga elitárstva. Túto vzťahovú a postojový výčitku voči nám – z istej profesnej nadradenosti, ktorá irituje aj obyčajných ľudí, dokonca rodinných príbuzných ,  som viackrát postrehol vo vyjadreniach  učiteľov, ale aj liečebných a špec. pedagógov. Tiež napr.  manažérov, ktorí ťažšie akceptujú “tajnostkárske” postupy s ochranou psychodiagnostických testov a niekedy robia čo môžu aby spochybnili  posudky, ich závery a odporúčania.

“Ako to len vy psychológovia môžete  vedieť ?!”

Bolo by toho iste viac k tejto téme. Veľa toho zostala len naznačené, ale venovať sa tomu podrobnejšie  by rozbilo daný rámec. Snáď niekedy inokedy.

Isteže je všetko aj zložitejšie ako to môže vidieť a zhodnotiť jeden človek. 

Komunikácia zložitostí nášho sveta, života spoločnosti i  zložitosti našich životov a našej práce si vyžaduje od autora často nielen ich kompromisné  skratky a zjednodušenia, ale ako v prípade tohoto blogu predpokladá u jeho čitateľov aj istú dávky empatie a zrelosti.

Dúfam, že patríš medzi nich. 🙂

PhDr. Milan Kožiak, autor a editor blogu

štúdium psychológie absolovoval na FF Univerzity Komenského v roku 1971 a štúdium psychológie práce a riadenia na Karlovej Univerzite (1982-4). Začínal ako klinický psychológ na Psychologickom oddelení Psychiatrickej liečebne v Kroměříži u prof. Stanislava Kratochvíla. Vojenskú službu absolvoval v Armádnom vedecko-výskumnom psychologickom pracovisku "Psychologické a didaktické testy" pri Vojenskej akadémie AZ. 
Následne pracoval 19 rokov v Československom a Slovenskom rozhlase (do roku 1994) a 14 rokov v Národnej banke Slovenska v pozícii "psychológ práce a organizácie". Bol opakovane zvolený do Predsedníctva Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV. Viedol Sekciu psychológie práce a organizácie pri pôvodnej Slovenskej komore psychológov. Táto bola pohltená rezortom zdravotníctva, čo hodnotí ako vážnu chybu v aplikácii poznatkov a metód psychológie na Slovensku. Od roku 2007 je na dôchodku. V roku 2014 založil túto www stránku, ktorú administruje a edituje.