Archívy značky: história

Spomienky na jednu knižku a jej autora

  Spomienky na jednu knižku a jej autora 

(takmer autobiografické a trochu sentimentálne)

                                                                alebo                                                                                                 “Ľudský činiteľ” za socializmu                                                                  (časť 5. – stroboskopický efekt)
                       tajné heslo:

“Bez autogénneho tréningu posádky by APOLLO 11 na Mesiaci havarovalo !”

Inžinierska psychológia
Reminescencie na B.F.Lomova
                          Kniha, ktorá mi zmenila život a otvorila dvere                              k práci  rozhlasového psychológa
Stalo sa to takto: Písal sa rok 1969 a bolo práve 20.augusta, teda deň pred prvým výročím okupácie ČSSR. To „výročie“ malo v celom štáte búrlivý priebeh. O život prišlo niekoľko ľudí, - najmä v Brne, pokiaľ si spomínam. Mal som 21 rokov. Popri štúdiu som si vtedy privyrábal ako zvukový technik a asistoval pri vysielaní Rozhlasových novín. V ten deň sa na chodbách vysielacieho traktu z ničoho nič mihli neznáme postavy a pred budovou rozhlasu na Zochovej ulici stáli "zvláštni ľudia". Správy vtedy čítala hlásateľka DARINKA REKOVÁ. Všetci sme boli rozrušení. V hlavných správach nechtiac prečítala slovo „TRAKCIE“ s breptom „FRAKCIE“. Tá veta znela približne takto: „zo Sovietskeho zväzu k nám vedú nové vysokonapäťové frakcie elektrického prúdu, ktoré sú zdrojom svetla, tepla pre naše domácnosti a energie pre náš priemysel...“. 
Hlásateľka Československého rozhlasu v Bratislave DARINA REKOVÁ
Hlásateľka Československého rozhlasu v Bratislave DARINA REKOVÁ, zdroj: archív  SRo
Dnes by sme sa nad tým usmiali. Vtedy tomu však bolo inak. Napätie bol také veľké, že aj medzi stenami "preskakovali iskry". Spočiatku bolo hrobové ticho. O niekoľko dní sa však spustil zvláštny tichý virvar. že si je ho možné ťažko predstaviť inde a v inom čase. Tento brept poslúžil ako zámienka pre vyšetrovanie a následne aj previerky v celom kolektíve hlásateľov. Samozrejme v jeho centre sa ocitla nešťastná Darinka Reková. Poznal som ju celkom dobre, - vravela, že nevie ako sa to mohlo stať a zúfala si z tých všelijakých inkvizičných pohovorov. Objavila sa KGB, vtedajšia ŠtB a čo ja viem kto sa ešte zo dňa na deň stal, z bývalých rozhlasových kolegov, nosičom zástavy normalizácie. Nedalo mi to vtedy spávať. S hlásateľmi sme mali spoločnú chodbu, z vysielacej miestnosti sme sa cez veľké okno vzájomne videli. Spomenul som si, že asi pred mesiacom údržbári v hlásateĺniach vymieňali ŽIARIVKY. V každej hlásateni bolo na strope 6 panelov, každý so 6-timi žiarivkami. Dokopy 36 svetiel. Na niečí pokyn nechali tí údržbári na strope len každú druhú žiarivku. Urobil to najhoršie čo mohli urobiť! Svietilo teda 18 žiariviek, ale každá v rovnakej, polovičnej amplitúde. Teda nie kontinuálne ako bežné žiarovky, ktoré vyžívajú na svietenie celých 50Hz/s, ale len hornú, či dolnú periódu. Bežne sa to nedalo postrehnúť, ale pri pohybe oka sa to občas prejavovalo ako blikanie. Odborníci tento jav už vtedy mali celkom dobre preskúmaný. Nazvali ho „stroboskopický efekt“. Pri čítaní spôsobuje, že dochádza k zámene napr. písmen ako „b“ a „d“, „m“ a „n“ a tiež „t“ a „f“. Bol som vtedy radový technik a moje slová o „stroboskopickom efekte“ brali na ľahkú váhu. Práve som robil skúšku z psychológie práce a v jednej z učebníc som našiel popísané rizikové účinky tohoto efektu pri odčítaní údajov z indikátorov v leteckej doprave a a tiež pri čítaní textu. Tá kniha mala názov „Inžinierska psychológia“. Jej autorom bol už vtedy svetoznámy sovietsky psychológ Boris Fjodorovič Lomov. To zabralo! Rozhlasoví súdruhovia boli veľmi radi, že sa to takto hodnoverne vysvetlilo a pred unifomovanými sovietskymi súdruhmi mohli zdôvodňovať, že ten brept nebol žiadnou provokáciou. 
Tú knihu si požičali a už mi ju nevrátili.
 
Darinka Reková následné dianie ťažko prežívala. Mala rada svoju prácu. Ako zámienku za ten nechcený brept, jej potom chceli spočítať nielen vysielanie v auguste 1968, ale aj chladné, neústretové postoje k rozhlasovým normalizátorom, ktorí sa začali vynárať ako spasiteľskí démoni. Nakoniec ten svoj boj tragicky vzdala. ŠtB-áci nemohli pripustiť, že ju vlastne utýrali a tak na vysvetlenie začali šíriť rôzne dezinformácie. Aj takéto môžu byť súvislosti jedného mizerného breptu. Na jeho začiatku stál "ľudský činiteľ", ktorý sa vtedy u nás vnímal len ako komplikujúci zdroj problémov "pri rozvoji a budovaní socialistickej vlasti". Žiaľ - podobne je tomu tak dodnes, hoci v iných spoločenských pomeroch.
Paradoxne mi táto smutná príhoda pomohla pri návrate do rozhlasu po skončení štúdia a po nedobrovoľnom pobyte vo výchovno-nápravnom zariadení. Viac TU. 
Dve hlavné rozhlasové intelektuálky Perla Karvašová a Zora-Dagmar Kločková, ktoré ešte dlho po auguste ´68 "chodili v čiernom"  sa ešte počas môjho štúdia chválili, že to oni "vyhnali" toho chlapca od zvukárov čo čítal a počúval Antickú knihovňu * študovať na FF UK.  Veľká súdružka Margita Bullová, hlavná inšpektorka vysielania a účastníčka SNP, ktorú som mal ľudsky celkom rád, mi dala k štúdiu odporúčanie, možno aj preto, že som doučoval jej syna a za odmenu býval u nich v podnájme na Schillerovej ul., kým som sa presťahoval do susedného VŠ internátu "Horský park", ... 
Sociológiu som mal v oku, ale v roku ´68 ju neotvárali, tak sa mojím osudom stala psychológia. Chcem tým poukázať len na to, že v povedomí rozhlasákov, hlavne tých na Zochovej ul. stále žila - aj po niekoľkých rokoch - spomienka na tú udalosť so "stroboskopickým efektom". 
Po nedobrovoľnom "azyle" som si niekoľko mesiacov nevedel nájsť prácu. Nebolo mi všetko jedno. Kádrováci v Psychiatrickej liečebni v Kroměříži rozhodli, že "když máte takové to pozadí, tak sme tú žádosť o přijetí nedali ani na schválení CZV KSČ". Vrátil som sa teda na Slovensko. Profesor Damíán Kováč, riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie, kde som robil diplomovku ma poslal za svojím menovcom do rozhlasu. Asi vedel prečo.  
Vtedajší riaditeľ rozhlasu Pavol Kováč hneď na pri prvom stretnutí vytiahol z regálu jednu knižku a spýtal sa ma či je moja. Už dávno som sa zmieril s jej stratou. Bola to "Inžinierska psychológia" B.F. Lomova, ktorú som mal na str.100 ošifrovanú. Keď som odpovedal ´áno". Opýtal sa, či sa chcem vrátiť späť do rozhlasu. Odpovedal som rovnako "áno". "Ste prijatý" znel jeho verdikt ani nie po 15 minútach rozhovoru,-  napriek šrámom za moje "hriechy" v roku ´68.  
Prvá akcia, na ktorú som sa ako začínajúci psychológ podujal bol Autogénny tréning hlásateľov. Ten ma ako nezamestnateľného  brigádnika naučil viesť prof. Stanislav Kratochvíl v PL Kroměřiž. Hlásatelia patrili vždy medzi hrdú a vzdorovitú rozhlasovú elitu. Aj preto som mal spočiatku trochu obavy ako dopadne moja psychologická premiéra v rozhlase. Sami mi to však uľahčili. Na konzultácie chodili disciplinovane takmer všetci (dámy i páni) a najmä poctivo cvičili abecedu autosugescie aj doma. Dodnes vidím ležať krásne dámy vedľa seba na koberčekoch, ktoré si nosili do prepožičaného "fitneska" v Ústave detskej psychológie a patopsychológie so sebou (Hanu Rendekovú, Magdu Šmihulovú, Nóru Seleckú, Nina Kramárová,...) a vedľa nich mužské hlásateľské esá, akými boli Miro Havel, Janko Bílý, Július Hvozdík, Paľo Sobek, či veľký recesista, boxer a budúci emigrant Imro Fábri. Zhovievavo a trpezlivo počúvali moje prvé pokusy o sugescie "ťiaže, "tepla" atď., vyslovované málo školeným, nehlásateľským hlasom.
To bola ich vďačnosť za odhalenie účinkov "sroboskopického efektu" v hlásateľniach. Šéf hlásateľov Janko Bálint im tú relaxáciu dokonca preplácal ako výkon povolania.  
Takto sme sa navzájom snažili preklenúť traumu, ktorú nám všetkým spôsobil august ´68.  
Takto čarovne sa prepletajú nitky príbehov a osudov knižiek a ľudí, s ktorými som sa mal možnosť v živote stretnúť. 
Ďakujem im za to! 

Vtedy som netušil, že sa s B.F. Lomovom stretnem osobne.  O 19 rokov neskôr na V. zjazde  Čs. psychológov v Brne (1980) . Na to stretnutie mám len hmlisté spomienky. Na záverečnom bále som chvíľu sedel vedľa neho a vyrozprával som tú “story” so stroboskopickým efektom v rozhlase.  Potľapkal ma po pleci tak, že som skoro spadol zo stoličky,  povedal “chorošo ” a objednal ďalšiu fľašu červeného vína. Potom sa mi zdal trochu osamelý a tak som poslal za ním kolegyňu Michailu Svobodovú aby ho pozvala do tanca. Míša mi potom povedala, že takého výborného tanečníka už dávno nemala. 🙂
Reminescencie na Borisa Fjodoviča Lomova
Pri druhom stretnutí, už v Bratislave, v roku 1983 mi celkom súkromne - počas diskotéky, ktoré som s rozhlasovým audio-vybavením robieval pre bratislavských psychológov pri dopíjaní  druhej fľaše červeného vína, (ktoré vtedy priniesol k DJ pultu Dr. Ivan Šípoš, (neúnavný organizátor neformálnych stretnutí psychológov) -  povedal približne tieto slová:  "Bez autogénneho tréningu by Američania na mesiaci hladko nepristáli" - a rozpovedal mi príbeh, o ktorom sme v tom čase ani netušili. 
" Počas pristávacie manévru, pri obliekaní skafandru Edwin  ALDRIN nechtiac zavadil  o palubný počítač a vypol ho. Na  nové naštartovanie počítača zostávalo málo času a hrozila havária.  Vtedy sa rozhodol veliteľ celej misie Neil ARMSTONG prepnúť celý systém na  ručné ovládanie pristávania. To si vyžadovalo mimoriadne zručnosti a tiež schopnosť nepodľahnúť obrovskému stresu. Tú mu poskytol práve autogénny tréning" povedal B.F. Lomov.  Ako? - opýtal som sa opatrne, aby som sa dozvedel čo najviac. "Nič tajuplné na tom nie je. Z autogénneho tréningu zostane nakoniec len jedna formulka, ktorú Schultz sfomuloval nasledovne   -  "Som absolútne pokojný, som si istý, viem čo mám urobiť, dokážem to! - americkí astronauti k tomu ešte dodávali predstavu "Moja myseľ je čistá a pevná ako diamant! " Taká koncentrácia trvá zlomok okamih. Možno stačí na ňu jeden nádych a výdych" a dodal - žiadna iná technika sebaregulácie toto takto efektívne neumožňuje." 
Nakoniec témy a bez ďalšieho komentára dodal: "To  že Armstrong úspešne zvládol pristátie sa stalo nakoniec jeho "malým krokom , ale veľkým krokom pre ľudstvo" je dnes historickou skutočnosťou..., ale my máme Gagarina. Iné je, že tesne po pristáti na Mesiaci Armstrong sa rozhodol ako veliteľ misie, zmeniť na Zemi podpísaný protokol, že prvý krok na inom vesmírnom telese urobí  vedec Dr. Aldrin. Nakoniec  sa stalo, že ho urobila noha vojaka Neila Armstronga." 

Akademik Boris Fjodorovič Lomov

Tento vysoký, plavovlasý a modrooký bojar z hrdého Novgorodu mi učaroval. Zvlášť potom ako zhodnotil udalosti v roku 1968 a po ňom. Bolo mi cťou, že ma považoval za svojho kolegu.

V roku 1983 sme však debatovali aj celkom vážne, tak aby niečo z toho mohol odvysielať aj Československý rozhlas. 🙂


Výňatok zo zachovalého záznamu interview s B.F. Lomovom počas jeho návštevy Psychologického pracoviska, ktoré nazval "psychologickým laboratóriom" (1983). 
imagination

Pri rozlúčke  som B.F. Lomovovi  odovzdal niekoľko MGF kaziet s Psychobalzamom a prípravnou nahrávkou Psychosiesty.  Tá ho osobitne zaujala.

Na oplátku som od Borisa Fjodoroviča dostal s venovaním knihu “Psychologické problémy kozmických letov”, ktorá obsahuje príspevky viacerých sovietskych kozmonautov a tiež málo známu, hoci pozoruhodnú knihu Jurija Gagarina (spoluator Vladímir Lebedev) “Psychológia vo vesmíre”. Prelúskal som ich obe  zo všetkých strán a majú dodnes čestné miesto v mojej knižnici.  

Po čase som od neho dostal gramoplatňu s nahrávkou autogénneho tréningu, ktorú nahrali ruskí psychológovia A.A. Repin a V.E. Rožňov. Bola určená pre potreby Vojenského námorníctva ( zvlášť pre posádky ponoriek)  a Flotilu morského rybného priemyslu.

 

Až po mnohých rokoch som sa z otvoreného archívu ŠtB dozvedel, že práve na jeho podnet mi Mestský výbor KSS v Bratislave, po takmer desiatich rokoch odkladania dal v roku 1987 súhlas k nastúpeniu štúdia vedeckej ašpirantúry na Ústave experimentálnej psychológie SAV.   Asi som bol voči súdruhom málo ústretový, čomu sa nedalo vyhnúť, už len z podstaty práce podnikového psychológa a tiež aj preto, že som mal tej rebélie za ušami viac ako dosť.  Viac napr. TU. Nebolo by spravodlivé nespomenúť v tejto súvislosti aj druhého muža z fotografie vyššie – prof. Damiána Kováča, riaditeľa spomenutého ústavu, ktorý  v jednej mojej clivej chvíli poznamenal “počkáme na teba, aj druhú päťročnicu”.  Nakoniec prišiel november ´89.  V rádiu som mal kopu inej práce  a moja ašpirantúra odplávala dole Dunajom. 🙁

Pohľad na spálňu ruskej ponorky v tesnej blízkosti torpedových strieľní
Sandra Bullock Gravity 3
Ilustrativny screen z filmu Gravity – Sandra Bullock 3
Záverom
Ak raz človek začne cestovať vesmírom a osídľovať iné vesmírne telesá, tak limity ľudského činiteľa budú rozhodovať o úspechu tej-ktorej vesmírnej misie. Bez vedecky prepracovaného a dokonale osvojeného systému autoregulácie psychických stavov a procesov sa nezaobíde žiaden člen posádky kozmických lodí. Autogénny tréning bude jeho  súčasťou – takou nevyhnutnou akou je dnes pre nás vzduch a kyslík v ňom, ktorý dýchame.   
FASCINUJÚCI VESMÍR

Spomienky na jednu knižku a jej autora 

Autorský blog: PhDr. Milan Kožiak

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (1. časť)

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (2. časť – vrátane kritiky slovenskej psychologickej praxe)

„Ľudský činiteľ“ – naše alibi (3. časť – dnešok je zrkadlom našej včerajšej ne-zodpovednosti)

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (4. časť – psychológia ne-zodpovednosti)

Ocenenie WHO

WHO cena za kurz autogénneho tréningu vysielaný SRo.

 

Slovenský psychológ PhDr. Milan Kožiak získal WHO ocenenie. Týmto ocenením Svetová zdravotnícka organizácia vyjadrila medzinárodné uznanie prínosu Dr. Kožiaka za projekt a realizáciu kurzu “Autogénny tréning”.

diplom WHO

Kurz vysielal a pre úspech aj 2x reprízoval Slovenský rozhlas. Kurz bol určený predovšetkým fajčiarom, ktorým sa napriek pokusom nepodarilo zbaviť sa svojho zlozvyku, ale nielen im. Jeho podstatou je psychologická príprava a tréning autoregulácie správania.
Individuálny autogénny tréning
Individuálny autogénny tréning (pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave)
“Takmer každý fajčiar prijal viackrát rozhodnutie prestať fajčiť, avšak neúspech spočíva v tom, že po čase sa k návyku vrátil. Prerušenie fajčenia prináša fyzické a psychické abstinenčné príznaky. Bolo vhodné pokúsiť sa prísť na niečo, čo by nahradilo pôžitok z fajčenia a zároveň by ich zbavilo sprievodných symptómov – nervozity, pocitov úzkosti, bolenia hlavy, nespavosti a podobne, povedal nám autor kurzu Milan Kožiak. “Priklonil som sa k metóde autogénneho tréningu. Ak sa záujemca, ktorý chce skončiť s ktorýmkoľvek zlozvykom, dostatočne pripraví a pochopí hodnoty zdravia a daru života, výsledok je takmer istý a dlhodobý. Dokladom sú stovky ďakovných listov od poslucháčov, ktorí sa pôvodne už vzdali myšlienky trvalej abstinencie fajčenia.”

Ukazuje sa, že informovanosť o škodlivosti fajčenia a racionálne argumenty sú málo účinné. Represia má skôr opačný účinok. Skúsenosti Dr. Kožiaka presviedčajú, že najúčinnejšie sa javí vytvorenie pozitívnej atmosféry a hlbokého presvedčenia o správnosti rozhodnutia. Nie je správne ani nabádanie, aby fajčiari napríklad  oboznamovali okolie so svojím rozhodnutím prestať fajčiť. Vonkajší tlak iba zvýši stres a riziko návratu k zlozvyku sa nezníži.

SME 31. máj 1995  ALEXANDER GAŠPAROVIČ

 Ocenenie WHO 

fax z WHO

 

 

ocenenia WHO Dr. Milanovi Kožiakovi
Odovzdanie medaily Dr. M. Kožiakovi zástupcami WHO a Min. zdravotníctva SR, v prítomnosti riaditeľa SRo Dr. Vladimíra Śtefku.
medaila WHO
medaila WHO

Oceneniu predchádzala odborná oponentúra a diskusia členov Slovenskej lekárskej spoločnosti za prítomnosti Regionálneho riaditeľa WHO pre Európu  Dr. Tapani Pihu.

ocenenie WHO Odborná oponentúra a prezentácia Kurzu autogénneho tréningu
Dr. Kožiak prezentuje ciele, princípy a poznatky získané z Kurzu autogénnho tréningu vysielaného Slovenským rozhlasom. V pozadí Dr. Tapani Piha regionálny riaditeľ WHO pre Európu a Mgr.. Anna Tvarožková, vedúcia Kancelárie WHO v SR.
ocenenie WHO

 

ocenenie WHO Účastníci odbornej oponentúry
Účastníci odbornej oponentúry
ocenenie WHO Odborná oponentúra
Účastníci odbornej oponentúry
Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV
SPS SAV

 

Na realizácii Kurzu sa okrem priamych účastníkov z prihlásených poslucháčov Slovenského rozhlasu redakčne podieľal Dr. Pavol Šrámek, ako interpret relaxačných textov herec Ladislav Chudík, tiež  majstri zvuku Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu; Zdenko Halamík, Ernest Walzel, Ing. Juraj Ďuriš, Ing. Peter Janík a mnohí ďaľší pracovníci Slovenského rozhlasu. Osobitné poďakovanie patrí vtedajšiemu programovému námestníkovi riaditeľovi SRo Ernestovi Weidlerovi, ktorý 
dal novému experimentálnemu projektu zelenú a všemožne
ho podporoval. 

 

Experimentálne štúdio SRo
Experimentálne štúdio SRo: Ernest Walzel, Róbert Bartoš, Juraj Ďuriš, Peter Janík, Ján Backstuber (zľava)
Po odchode Dr.  Kožiaka zo Slovenské rozhlasu do NBS  v roku 1995 bolo Psychologické pracovisko z úsporných “racionalizačných” dôvodov zrušené, následne v roku 1996 zlikvidované a jeho činnosť nahradená externými agentúrnymi službami. Žiaľ tento osud postihol aj nahrávky oceneného Kurzu autogénneho tréningu. Vraj to spôsobili rozhlasoví fajčiari. Po viacročnom úsilí sa celý Kurz  podarilo skompletizovať z viacerých súkromných archívov a sprístupniť na tejto stránke. Viac na:
Slovenský rozhlas

Samotná metóda autogénneho tréningu umožňuje podstatne širšie  využitie v živote a v práci súčasného človeka ako len pri zbavovaní sa zlozvykov.

KURZ AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU dostupný TU

“ťiaž” verzus “ťarcha”

Atmosféru, ktorá v tom čase panovala dokresľuje aj príbeh nazvaný “ťiaž” verzus “ťarcha”:

Medzi kolegov, ktorí sa podieľali na príprave a finalizácii Psychobalzamu  patril aj PhDr. Marián Košč. Spomínam ako sme sa spoločne s prof. Kratochvílom, ktorý bol odbornou záštitou tejto nahrávky a majstrom Chudíkom, interpretom relaxačného textu v češtine, rozčuľovali i bavili  zároveň, nad postojmi vtedajších cenzorov, ktorí sa ako čert svätenej vody obávali  metódy založenej na sugestívnom princípe.

Považovali ju za nástroj ideologickej diverzie,

ak nie za niečo ešte nebezpečnejšie. Schvaľovali ho až dve komisie – ideologická a jazyková. To vôbec nebolo, ani vo vtedajších časoch zvykom.

Tú prvú komisiu sa podarilo pacifikovať ukážkou podobnej metódy vyvinutej v ZSSR a posudkom prof. Pogádyho, vtedajšieho hlavného psychiatra Min. zdravotníctva SSR. Vypracovanie tohto posudku “vybavovali” najmä dvaja ľudia. Ivan Fiala vedúci horolozeckej výpravy na Mount Everest (Sagarmatha 1984), ktorej niektorí účastníci absolvovali výcvik v autogénnom tréningu a overovali prípravné verzie Psychobalzamu priamo počas tejto expedície.

"ťiaž" verzus "ťarcha"
Everest – Sagarmatha ´84 pohľadnica – Just Fiala2

 

Na pohľadnici z Nepálu sú autogramy všetkých členov Expedície Everest ´84. Pod Everest si vzali so sebouaj muziku čo im vylepšovala náladu. Neviem či som urobil dobre, že som im ju nahral na MGF kazety. Zvlášť sa "vytešovali" z pesničiek prvého slovenského "muzikálu" Na skle maľované. Od Jožka Justa viem, že si vraj pritom povybíjali baterky aj na vysielačkách. Samozrejme, že si pritom patrične "zahulákali" v snahe konkurovať Miškovi Dočolomanskému. Vraj "úžasná" bola tá ozvena ich spevu  Vraj ju bolo ju počuť až na 100 km.:) Šerpovia sa v prvej chvíli zľakli, že sa zobudil snežný človek Yetti. Ten vraj vydáva podobné spevavé zvuky.

Pripomeňte si Miška Dočolomanského. Stojí to zato! Sláva im !

PhDr. Marián Košč,

ktorý ako klinický psychológ bol vo veci vydania Psychobalzamu  v osobnom kontakte s prof. Pogádym, vtedajším riaditeľom   Psychiatricej liečebne v Pezinku, ktorý významne pomohol usmerniť iracionálne obavy súdruhov.  Napriek tomu sa cenzorom celý projekt podarilo takmer „zabiť“.

“ťiaž” verzus “ťarcha”

Jazyková komisia, ktorá posudzovala spisovnosť predlohy relaxačného textu presadzovala namiesto vraj nespisovného slova „ťiaž“, spisovne správny výraz „ťarcha“. Už len predstava sugescie „ťarcha v pravej ruke“ či „vaše obe nohy sú ťarchavé“ v nás vyvolávala dobre hlučný smiech.

Maestro Ladislav Chudík a Magdaléna Töröková, asistentka
Tí , ktorí ste zažili smiech Standu  Kratochvíla viete o čom hovorím. Bol to však smiech cez slzy, pretože na druhý deň mala jazyková komisia na Min. kultúry Slovenskej socialistickej republiky rozhodnúť, či dajú Psychobalzamu zelenú alebo červenú. Bolo to prosím v roku 1982. Už vtedy sme "tušili?", "vedeli?", že spoločenský systém, ktorý niečo také dovolí, nemôže mať budúcnosť .

Marián prišiel vtedy so spásonosným nápadom – „urob s nimi asociačný experiment“ navrhol. “Navoď uvoľnenú atmosféru, hoci aj nejakými vtipmi na adresu psychiatrov a psychológov a v príhodnej chvíli navrhni krátke asociácie na bežné pojmy, ako – stôl, vidlička, deň –  a nakoniec zaraď slovo ťarcha.” Podarilo sa mi to cez prestávku  – na chodbe pri popolníku – väčšine tam prítomných dám, vtedy vlastne súdružiek, to asociovalo jedno jediné slovo „ťarchavosť“. Zhodne s úsmevmi na tvári konštatovali „ to je teda blbosť“  – tá ťarcha“ a  hudobné vydavateľstvo OPUS dostalo zelenú titul vydať. Pri českej verzii takéto problémy nenastali, pretože „když  to odsouhlasili slovenští soudruzi tak je to jistě v pořádku“. … a bolo “vymaľované“.

Výňatok z príspevku PhDr. Milana Kožiaka „Osobné momenty vo vzťahu dvoch psychológov“, prednesenom na konferencii nazvanej „PhDr. MARIÁN KOŠČ: VÝZNAMNÝ SLOVENSKÝ PSYCHOLÓG, KOLEGA A PRIATEĽ „ uskutočnenej pri príležitosti 10. výročia jeho úmrtia, dňa 6. decembra 2013 v aule Pázmaneum Trnavskej univerity. *1:1:1953 – †10.12. 2003

 

Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie (Praha 2001)
Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková,  M. Kožiak.

Viac o PhDr. Mariánovi KOŠČOVI

Ladislav CHUDÍK: Dobrô slovo Čechom a Slovákom súcim na slovo

Ladislav CHUDÍK: Dobrô slovo Čechom a Slovákom súcim na slovo 

indikator

Ladislav CHUDÍK: Dobrô slovo Čechom a Slovákom súcim na slovo
zľava: M.Kožiak, St.Kratochvíl, l. Chudík, I. Šípoš, J. Šípošová Antalová

Príhovor Ladislava CHUDÍKA na celoštátnom stretnutí československých psychológov v Bratislave (10.12.1982), venovanom “Hudbe a slovu v psychohygiene a psychoterapii”. Dôsledkom, na vtedajšie pomery nanajvýš odvážneho “Dobrého slova Čechom a Slovákom súcim na slovo”, ktoré sa podarilo nejako prepašovať aj do vysielania Čs. rozhlasu bolo, že maestro Chudík bol urgentne predvolaný “na koberec”  ÚV KSS.

To, že nešlo o bežný seminár potvrdzuje aj skutočnosť, že vtedajší, osvietený predseda Československej psychologickej spoločnosti ČSAV, prof. Damián Kováč, DrSc. zvolal v deň konania seminára, celkom výnimočne, zasadanie jeho predsedníctva do Bratislavy. Všetci jeho členovia sa seminára "povinne" zúčastnili. Lámal sa chlieb! Išlo o to - posúdiť, či metóda založená na sugescii a muzikoterapii je pavedou, nástrojom ideologickej diverzie, alebo či skutočne, vedecky odôvodnene, pomáha ľuďom. Rôznych strážcov tam bolo vtedy neúrekom. Napriek tomu sme v tom boji vtedy celkom slušne obstáli. O to viac dnes stúpa hodnota slov,ktoré tam predniesol Ladislav Chudík. Seminára sa zúčastnilo cca 300 českých a slovenských psychológov! Takto postupne, evolučne, dozrievala "nežná revolúcia". Vedy sme to ani netušili. :) Vládol nám hlboký socializmus!
Pozvánka BOS SPS SAV

Príprava na “Dobrô slovo Čechom a Slovákom súcim na slovo.

Ladislav CHUDÍK: Dobrô slovo Čechom a Slovákom súcim na slovo.
Ladislav Chudík a prof. Stanislav Kratochvíl – príprava na seminár

Prof. Stanislav Kratochvíl, CSc. a Doc. Ladislav Chudík, národný umelec v priateľskej konzultácii na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlase v Bratislave.

Vzácny autogram
Vzácny autogram

 Nájdené v archíve

 

Viac o Ladislavovi CHUDÍKOVI