Archív značiek: história

Nový zákon o psychologickej činnosti č. 242/2025 – kritický pohľad

℘ ψ ℘

Nový zákon o psychologickej činnosti č. 242/2025 nadobudol účinnosť v októbri minulého roku. Podľa dikcie jeho ustanovení by mal otvárať dvere k poskytovaniu psychologickej činnosti aj mimo rezortu zdravotnej starostlivosti.

Ide o zmenu, snahu o návrat k tomu čo už raz na Slovensku dobre fungovalo – za čias pôvodnej Slovenskej komory psychológov zriadenej a úspešne budovanej podľa Zákona č. 194/1994.

V doterajších obmedzujúcich podmienkach môže zásadne ovplyvniť pozitívne prax mnohých odborníkov, ktorí majú vzdelanie v odbore psychológia, no nepôsobia ako zdravotnícki pracovníci.

Zorientovať sa v nových povinnostiach, možnostiach a rizikách iste nie je jednoduché . V prípade záujmu vám to môže to uľahčiť videozáznam odborného webinára, v ktorom sa o to pokúsia naslovovzatí odborníci .

Hovoria o tom, aké formy psychologickej činnosti sú po novom dostupné, aké podmienky musíte splniť, aby ste mohli legálne pôsobiť ak psychológ, , a ako si nastaviť dokumentáciu a ochranu pred rizikami. Pokúsia sa vysvetliť, aké nové pravidlá platia, čo sa očakáva od nezdravotníckych zariadení a ako viesť dokumentáciu v súlade so zákonom.

Medzi dikciou zákonov a interpretáciou ich jednotlivých ustanovení, paragrafov, odsekov, však býva medzi právnikmi a odborníkmi niekedy diametrálny rozdiel – nehovoriac o zložitostiach, možnostiach a zmysluplných podmienkach ich uplatnenia, vymáhania, či realizácie. Nový zákon je takýto prípad.

ψ

K jeho uplatňovaniu sa vo výňatku z webinára sa skepticky vyjadruje

PhDr. Ján GROSSMANN,

prezident Slovenskej komory psychológov.

Výber z jeho prezentácie

Súhrn vyjadrenia k novému zákonu o psychologickej činnosti. — Súhrné vyjadrenia k novému zákonu o psychologickej činnosti.

℘

Stručný exkurz do histórie psychologickej legislatívy v SR.

Začiatok praktického legislatívneho úsilia slovenských psychológov o legislatívne usporiadanie podmienok vykonávania tejto profesie, predovšetkým v záujme ochrany klientov pred nekvalitným, príp. nekvalifikovaným poskytovaním psychologickej starostlivosti, či
psychologických služieb, siaha už do roku 1983. Vtedy bol na VI. zjazde Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV v Bratislave prijatý „Návrh právnej normy o psychologickej starostlivosti“. Pre nesúhlas príslušného oddelenia ÚV KSČ v Prahe, však zostal tento (na tie časy veľmi progresívny) dokument len v deklaratívnej podobe.

Hneď po zmene politických pomerov (už 22.12.1989) ustanovil Akčný výbor Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV legislatívnu komisiu, ktorej úlohou bolo v čo najkratšom čase vypracovať príslušné návrhy legislatívneho usporiadania podmienok
psychologickej činnosti a predložiť ich na diskusiu odbornej verejnosti.

Legislatívna komisia Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV vstúpila zároveň do rokovania s príslušnými orgánmi SNR pričom dňa 16.5.1990 obdržala podporné stanovisko a písomný návrh zo samotnej SNR, aby Slovenská psychologická spoločnosť spracovala „návrh zákona o psychologickej starostlivosti, ktorý by načrtnuté problémy riešil komplexne a na dlhšie obdobie.

Po zhruba štvorročnom úsilí príslušných funkcionárov Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV schválila NR SR 13. júla 1994 Zákon č.199/1994 o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov s účinnosťou od 1.9.1994.

Táto dobre napísaná, funkčná a skutočne účinná legislatívna norma významne pomohla etablovaniu aplikácii poznatkov a metód psychologických vied v zmenených spoločenských podmienkach.

Paradoxne však nevyhovovala viacerým politikom a podnikateľskej sfére v rôznych oblastiach pretože vnášala systém a prehľadnosť do rôznych voľnoštýliarskych praktík vtedajšieho ranného kapitalizmu na Slovensku.

Napriek výrazným snahám zabrániť likvidácii dôležitej ustanovizne sa privatizačnej vláde M. Dzurindu, jeho pravej ruke ministrovi financií I. Miklóšovi, ministrovi zdravotníctva R. Zajacovi a ministrovi spravodlivosti D. Lipšicovi podarilo šmahom ruky zrušiť cca 20 profesných združení (komôr) zriadených podľa zákona, ktoré v celej spoločnosti vykonávali nezastupiteľné a potrebnú činnosť.

Následne si v parlamente nechali schváliť zmätočný zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydáva licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

Podľa tohoto zákona bol výkon povolania psychológ absurdne zaradený ako výkon zdravotníckeho povolania v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov.
Táto legislatívna zmena bezhlavo, násilne “združovala” viaceré odbornosti a špecializácie a “zamurovala” ich diktátom a kuratelou rezortu Min. zdravotníctva Komore iných zdravotníckych . Nehladiac pritom na devastačné a likvidačné dôsledky pre mnohé z nich. Nikoho z vtedajších politikov nezaujímali varovné hlasy odborníkov aké obrovské národohospodárske škody táto úprava spôsobí.

Porevolučné skúsenosti v rôznych oblastiach života spoločnosti
potvrdzovali neprípustné, až kriminálne komerčné presadzovanie neodborných a iracionálnych prístupov v psychodiagnostike osobnosti, v psychologickom poradenstve, v psychoterapii
rôznych psychických porúch a ďalších oblastiach.
Zdrojom manipulácie a stresov najmä nezamestnaných občanov boli aktivity rôznych nekvalifikovaných subjektov angažujúcich sa v „kvázi“ psychologickom posudzovaní osobnostných vlastností a schopností pri prijímaní, premiestňovaní, alebo uvoľňovaní zamestnancov.

Veľké škody ekonomike a hospodárstvu SR spôsobovali a stále spôsobujú pasívne, často neodborné aktivity dotýkajúce sa výkonu bezpečnej práce. Tie často z nevedomosti, alebo aj zámerne obmedzujú odborné psychologické prístupy v prevencii zlyhaní ľudského činiteľa v profesiách s rizikom spôsobenia úrazu, nehody alebo havárie.
Nepriestrelnou bola a zrejme aj stále je oblasť posudzovania predpokladov jedincov v štátnej správe na výkon psychicky exponovaných profesií, funkcií a činností, vrátane činností s rizikom výkonového alebo morálneho zlyhania. Význam posudzovania psychickej spôsobilosti a predpoladov na ich výkon bude
stále narastať.

Snahy o konštituovanie personálnych noriem v tejto oblasti boli úspešné len čiastočne. Dokazuje to napr. aj vznik a budovanie Úradu pre štátnu službu (zakladajúci riaditeľ L. Plai). Tento "antiprotekčný", "antikorupčný, Úrad však zákonite videl mnohým na prsty a tak bol podobne ako Komora psychológov preventívne zrušený.

V šokovanej psychologickej obci sa už pred schválením týchto devastačných zmien začal zápas s vtedajšími politikmi o integritu a existenčnú identitu svojho povolania.
Tieto snahy po istom čase rozčarovania a váhania vyústili do prípravy novej nadrezortnej normy psychologickej činnosti na Slovensku.

Sedem smutných rokov právnej regulácie psychologickej činnosti (2014) - Štefan Matula — **Zakladajúci predseda Slovenskej komory psychológov, Štefan Matula**

Na jej príprave sa podieľali viacerí slovenskí, s podporou zahraničných kolegov. Na tomto meste je iste vhodné vyjadriť poďakovanie a uznanie PhDr. Štefanovi Matulovi, PhD, zakladajúcemu prezidentovi historicky prvej Slovenskej komory psychológov, jej neúnavnému budovateľovi, organizátorovi a následne predsedovi rovnomenného Občianskeho združenia.

Zloženie pracovnej skupiny 2 — **Zloženie pracovnej skupiny**

℘

Navrh-zakona-SKP-OZ-2011 — pre sprístupnenie kliknite na stránku

Tento návrh vypracovaný pod hlavičkou občianskeho združenia Slovenská komora psychológov však nenašiel významnú podporu u samotných psychológov. Tí boli zaneprázdnení hľadaním možností etablovania a profesnej realizácie v podmienkach “platnej” legislatívy. Zrejme z podobných dôvodov nenašiel politickú podporu ani medzi rôznymi politickým subjektami, ktorým bol predložený.

℘℘℘

EXPRESÍVNA KRITIKA DO VLASTNÝCH RADOV

Nasledovné pomerne ostré, kritické vyjadrenie sú osobnými vyjadreniami autora tohoto blogu, PhDr. Milana Kožiaka. Ten sa v súčasnosti, ako stále aktívny senior venuje sledovaniu vyššie spomínaných turbulencií a úskalí prípravy nového zákona a podieľal sa o.i. aj na tvorbe vyššie spomínaného a prezentovaného Návrhu právnej úpravy odbornej psychologickej činnosti v SR už v roku 2011.

V priebehu nasledovných rokov, už od zrušenia pôvodnej Komory a jej násilného nahradenia Komorou INÝCH zdravotníckych pracovníkov sa kriticky písomne vyjadroval k snahám monopolizovať všetku aplikovanú psychológiu a psychologóv rôznych špecializácií pod zdravotnícku kuratelu. Považoval to za vážnu chybu v uplatňovaní a rozvoji psychológie na Slovensku.

Napríklad;

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny. Budú zmysluplné, alebo … ?!

Aplikovaná psychológia na Slovensku – v slepej uličke

KEDY bude prijatý NOVÝ ZÁKON o psychologickej činnosti? – súvislosti

Etickými aspektami aplikovanej psychológie na Slovensku , osobitne psychológie práce a organizácie sa zaberá v príspevku

O ľudskej práci v súvislostiach etiky a trhovej ekonomiky

Ohliadnutie za vývojom slovenskej psychológie práce v priesečníku “novembra 1989”

V duchu týchto odkazov konzistentne a zároveň kriticky vníma aj súčasnú situáciu spôsobenú konečne schváleným, ale neaplikovateľným zákonom. Vyjadril ju svojím statusom na FB v Skupine absolventov štúdia psychologie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

"Mucha porodila slona",
alebo
"za dedinou zdochol pes"!

Dlho, predlho sme čakali na nový zákon o psychologickej činnosti. Mal to byť moderný, nadrezortný zákon zrovnoprávňujúci všetkých diplomovaných psychológov a ich - pre spoločnosť prepotrebnú prácu.
Už od prvopočiatku však tie tanečky a turbulencie okolo neho vzbudzovali nedôveru a obavy z toho či tá klinická mafia, ktorá je zamurovaná v rezorte zdravotníctva dokáže pochopiť, že psychológovia pracujúci v školstve, poradniach, vo firmách, v armáde , v športe sú ich rovnocenní kolegovia. ..
Z nového zákona síce nejakým zázrakom zmizol prívlastok "psychoteraputický", ale to je asi tak všetko a z modernizácie a nadrezortnej komory znova ako slama z topánok trčia dobre maskované ziskuchtivé záujmy.
Ich motivácia uzurpovať si elitárske mocenské pozície podporené zákonom bola a je stále len a len ekonomická! Bolo to zrejmé už pri vzniku pôvodnej Komory zdravotníckych pracovníkov.
Je záhodno pripomenúť, že to ohrozilo fungovanie a rozvoj aplikovaných psychologických disciplín a spôsobilo tiež nemalé národohospodárske škody.
Dokáže niekto, alebo niečo tento orientálny deštruktivizmus zastaviť a nastoliť zdravý úsudok aj pri organizovaní činnosti vlastne stavovskej organizácie.
Nový zákon tomu nenasvedčuje, práve naopak - v starých topánkach po nových chodníkoch sa chystá kapitalizovať tú boľavú slovenskú dušu - za 100€ na hodinu.
Do 31. marca 2025 musí prebehnúť registrácia psychológov a psychologičiek v Slovenskej komore psychológov a psychologičiek. 🙂 . Vieme o tom?
Nikto zatiaľ nevie podľa akých pravidiel, navyše keď registrácia poriadne nefungovala ani doposiaľ. 🙂
Záverom môjho expresívneho statusu mi dovoľte vyslovujem poďakovanie prezidentovi SKP PhDr. Jánovi Grossmannovi za jeho doterajšie úsilie chrániť minority v psychologickej obci a uznanie za prezentáciu a slová prednesené na zdieľanom webinári. VĎAKA!

℘

Osobný, dlho tajený, až takmer intímny, hĺbinno psychologický objav. 🙂

S istým porozumenim pre zarputilý obranný postoj našich klinických kolegov pred skutočnou nadrezortnou reformou psychologických činností na Slovensku by som rád zmiernil výčitky voči nim, že motívmi tohoto ich elitárskeho postoja sú ekonomické záujmy.

V dôverných rozhovoroch s viacerými z nich opakovane naznačovali aké zložité sú ich vzťahové podmienky spolupráce s psychiatrami , s ich profesnými kolegami, s ktorými musia často nevyhnutne koexistovať. Táto spolupráca podľa týchto vyjadrení “občas” neprebieha na rovnocennej a vyváženej knzultačnej úrovni. Zo strany psychiarov (a nielen nich) je mnohokrát dirigistická, až autoritárska,niekedy prehliadajúca, aj ironicky bagatelizujúca ich zistenia, návrhy, odporúčania a dokonca aj obetavú prácu. O čom, niekedy, v slabších chvíľach, hoci neradi prehovoria.

Iste sa to prejavuje v duševnom svete kolegov a kolegýň klinikov, v ich podvedomí nejakými kompenzačnými únikmi pri hľadaní a budovaní vlastnej elitnej výlučnosti. 🙂

Zákon o psychologickej činnosti pod zdravotníckou kuratelou mnohým z nich poskytol k tomu výbornú platformu. 🙂

Takže také je moje súkromné, zmierňujúce a ospravedlňujúce vysvetlenie roky pretrvájúcej výčitky na ich adresu klinikov, že za všetkým sa skrývajú len a len peniaze. Nie je tomu tak!

Mnohí z nich vykonávajú svoju náročnú a obsahom často nezávideniahodnú prácu pomoci pri zvládaní bezútešných osobných a rodinných problémov svojich pacientov a kliebtov až na hranci sebaobetovania. Neraz sa preto, napriek odbornému dohľadu vlastných kolegov ocitnú na hranici vyhorenia.

℘

A úplne na záver. 🙂

Ani my obyčajní, neklinickí psychológovia nie sme celkom z obliga elitárstva. Túto vzťahovú a postojovú výčitku voči nám – z istej profesnej nadradenosti, ktorá irituje aj obyčajných ľudí, dokonca rodinných príbuzných , som viackrát postrehol vo vyjadreniach učiteľov, ale aj liečebných a špec. pedagógov. Tiež napr. manažérov, ktorí ťažšie akceptujú “tajnostkárske” postupy s ochranou psychodiagnostických testov a niekedy robia čo môžu aby spochybnili posudky, ich závery a odporúčania.

“Ako to len vy psychológovia môžete vedieť ?!”

Bolo by toho iste viac k tejto téme. Veľa toho zostala len naznačené, ale venovať sa tomu podrobnejšie by rozbilo daný rámec. Snáď niekedy inokedy.

Isteže je všetko aj zložitejšie ako to môže vidieť a zhodnotiť jeden človek.

Komunikácia zložitostí nášho sveta, života spoločnosti i zložitosti našich životov a našej práce si vyžaduje od autora často nielen ich kompromisné skratky a zjednodušenia, ale ako v prípade tohoto blogu predpokladá u jeho čitateľov aj istú dávky empatie a zrelosti.

Dúfam, že patríš medzi nich. 🙂

PhDr. Milan Kožiak, autor a editor blogu

štúdium psychológie absolovoval na FF Univerzity Komenského v roku 1971 a štúdium psychológie práce a riadenia na Karlovej Univerzite (1982-4). Začínal ako klinický psychológ na Psychologickom oddelení Psychiatrickej liečebne v Kroměříži u prof. Stanislava Kratochvíla. Vojenskú službu absolvoval v Armádnom vedecko-výskumnom psychologickom pracovisku "Psychologické a didaktické testy" pri Vojenskej akadémie AZ. 
Následne pracoval 19 rokov v Československom a Slovenskom rozhlase (do roku 1994) a 14 rokov v Národnej banke Slovenska v pozícii "psychológ práce a organizácie". Bol opakovane zvolený do Predsedníctva Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV. Viedol Sekciu psychológie práce a organizácie pri pôvodnej Slovenskej komore psychológov. Táto bola pohltená rezortom zdravotníctva, čo hodnotí ako vážnu chybu v aplikácii poznatkov a metód psychológie na Slovensku. Od roku 2007 je na dôchodku. V roku 2014 založil túto www stránku, ktorú administruje a edituje.

KONSONANCIE

HUDBA A MIER

26/05 edit 26 komentárov

HUDBA A MIER

℘

Grécke slovo označujúce mier, “eirene” má podľa etymológov pôvod v oblati hudby. Znamená súzvuk všetkých tónov: vysokých i hlbokých, hlasných i tichých, … . Keď tóny súznia, súznia nielen medzi sebou navzájom, ale aj s ľuďmi okolo. To sa stáva iba vtedy keď harmónia medzi nimi vzniká prirodzene, podľa prírodou daných zákonitostí súzvuku, čiže nanásilne a slobodne.

V tom je ukrytý odkaz hudby pre mier medzi ľuďmi, ktorý stále mnohí bohapusto ignorujeme.

℘

HUDBA A MIER

V záujme hlavného zmyslu tohoto blogu ešte doplním, že latinské slovo “pax”(peace) pochádza zo slova “pacisci”, ktoré vyjadruje zhodu, dohodu, ktorá je vždy výsledkom jednania a vzájomného dohovoru.

V posledných mesiacoch , týždňoch a dňoch namiesto snahy o súzvuk stále častejšie počúvame pazvuky a hlasy, ktoré sú od vzájomného súladu vzdialené a stále sebavedomejšie nám vnucujú svoje predstavy o “MIERI”. Dokonca sa ich intenzita rozmohla tak, že slovo VOJNA sa stalo bežným výrazom (pred nedávnom niečo u nás nepredstaviteľné ) a slovo MIER sa mnohí obavájú vyslovovať z obáv, že budú považovaní prinajmešom za sympatizantov tej druhej strany konfliktu. Ak sa aj ozvú tak sú “algoritmami” vytesnení z mediálneho priestoru a často aj zablokovaní. V tom lepšom prípade sú považovaní za naivných romantikov, ktorí sú bojovne naladenými zbrojnošmi a ich lokajskými mediálnymi “expertami”, “analytikmi” a politikmi akurát tak na smiech.

V dejinách ľudstva sa veľa výnimočných mužov i žien vyjadrovalo k otázkam VOJNY a MIERU. Ich slová, odkazy a diela akoby v týchto dňoch nemali žiadnu váhu. Nikto si vraj vojnu neželá, ale všetci ju strnulo a v kŕči očakávajú- niektorí ju aktívne a podporujú, mnohí však “ako ovce v salaši” pasívne čakajú kým príde až k nim domov a vycerí na nich svoje zuby,

… a zdôvodňujú si to rôznymi fatalistickými múdrosťami typu:

„Mier- v medzinárodnom živote nie je ničím iným ako obdobím vzájomného podvádzania medzi dvoma vojnami.“ (Ambrose Bierce americký editorialista, novinár, novelista, fabulista a satirik 1842 – 1914)

Našťastie je stále dosť odkazov múdrych, ktorí napriek bolestným skúsenostiam s neznášanlivosťou a chamtivosťou národov postavili ľudstvu majáky MIERU a HUMANITY.

Ibaže tie posolstvá v tej kakafónii hlasov politikov, výbuchov bômb a bolesti miliónov takmer nepočuť.

Patria medzi nich aj dvaja velikáni Fridrich Schiller a Ludwig van Beethoven.

Ten prvý napísal ešte v 18. storočí “Ódu na radosť”, ktorá je vlastne výzvou celému civilizovanému svetu a nádejou možného mieru. Netušiac aké hrôzy zažije svet v dvoch svetových vojnách.

Fridrich Schiller (1759-1805) HUDBA A MIER - iný pohľad — Fridrich Schiller (1759-1805)

Rukopis "Ódy na radosť" HUDBA A MIER - iný pohľad — Rukopis “Ódy na radosť”

Óda na radosť

Radosť – krásna iskra Božia,
elyzejskej dcéry hlas,
teraz s láskou nevýslovnou
ku svätyni vedieš nás.

Tvoje kúzla prinavrátia,
čo zlá doba nechráni –
všetci ľudia budú bratia
pod tvojimi krídlami.

Ak ti dosiaľ šťastie prialo,
priateľovi pomáhaj,
ak túžiš za ženou stálou,
príď – tu u nás nájdeš raj.

Keby sa dnes každá duša
stretla hneď na úsvite,
svätý mier viac nenarušia,
plač so smútkom odíde.

Radosť! Človek odjakživa
pije z ňadier prírody,
ľudia tebou sa len živia,
z teba žijú národy.

Plný strapec tmavej révy –
darca najvzácnejších vín,
tebou sýtia sa aj červy,
teba schváli Cherubín.

Lúče slnečné sa roja,
nebo žiari nad nami,
spoločnými cestami
poďme v časoch nepokoja.

V náruč poďte milióny –
tu je bozk pre celý svet.
Bratia k hniezdam vzneste let,
kde náš milý Otec tróni.

V prach sa kloňte – milióny,
života bez Tvorcu niet.
Tam pri hviezdach bude bdieť,
tam pri hviezdach musí tróniť.

Radosť, jasná iskra bohov,
elyzejskej dcéry hlas,
teraz s láskou nevýslovnou
ku svätyni vedieš nás.

Ten druhý, Ludwig van Beethoven ju zhudobnil, hoci ju pre svoju hluchotu mohol počuť len vo svojom duševných predstavách.

Jeho Deviata symfónia akoby v prišla z inej galaxie. V nej Beethoven dovŕšil to, na čom celý život tvrdo pracoval, doslova drel niekoľko rokov. V súčasnosti význam tohto diela ďaleko prekročil kruhy hodnotenia hudobnej tvorby.

Nakoniec sa obe ich diela stali hymnickými symbolmi vyjadrujúcimi túžby a sny obyvateľov jedného stále ťažko skúšaného kontinetu, našej EURÓPY.

“Óda na radosť”

je záverečná časť Beethovenovej 9. symfónie d moll op 125 (Ode “An die Freude”). Vyjadruje idealistickú víziu bratstva celého ľudstva, ktorú zdieľal aj van Beethoven. Vyjadruje ideál slobody, mieru a solidarity. Symfónia mala premiéru 7. mája 1824 vo Viedni. “Óda na radosť” bola ako Európska hymna oficiálne uznaná v roku 1985.

S nádejou i radosťou zdieľam jej predvedenie Slovenskou filharmóniou a Zborom SF zachytené amatérskym videom (Patrika Regecziho) ešte v roku 2016. Hoci video nie je technicky najdokonalejšie veľkolepé predvedenie slovenskými umelcami ma napĺňa hrdosťou a vierou, že Projekt Európskej únie – napriek všetkým disharmóniam a falošným tónom je pre Slovensko a Slovákov správnou cestou a záštitou MIERU.

℘

Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor

Video záznam z archívu Slovenskej filharmónie môžete nájsť TU

viac

V nadväznosti na úvodné myšlienky o MIERI a VOJNE je v závere vhodné pripomenúť, že práve Fridrich Shiller odmietal násilie v akejkoľvek podobe.

Kľúč k riešeniu základných spoločenských problémov videl v estetickej výchove. Podľa neho drsné zvieracie inštinkty bránia moderným ľuďom žiť v slobode. Za rozhodujúci prostriedok kultivácie spoločnosti považuje umenie a výchovu ľudí krásou. “… Cesta k slobode a mieru vedie len cez krásu a kultiváciu ľudských duší” – to sú hlavné idei celého jeho diela. Jadrom väčšiny Schillerových básní je základný optimizmus charakteristický pre básnika, viera v človeka, presvedčenie, že ľudia sa môžu a mali by byť navzájom spriaznení, nie však ľahostajní k nerozumu, v ktorejkoľvek podobe. To bol najdôležiteší prvok jeho svetonázoru.

Problém integrity a vnútornej hodnoty jednotlivca videl v rozvíjaní harmonickej energii jeho zmyslových a duchovných síl. Tam, kde je narušená harmónia človeka, vzniká stav napätia. Tam, kde sa autoritatívne zachováva jednota za cenu oslabovania duchovných síl, človek upadá do stavu oslabenia. To sú dve protikladné hranice, ku ktorým sa človek posúva v dôsledku deľby práce, ktorá obsiahla celú oblasť spoločenského života už počas jeho života v 18. storočí. Schiller tvrdí, že rozpad integrity človeka, oslabenie jeho fyzických a duchovných síl „niča jeho schopnosť hladať mier v sebe a zmier vôkol seba. Práve krása v oslabenom človeku obnovuje jeho harmóniu, energiu a snahu hľadať súzvuk s inými ľuďmi“. Viac TU

Slová stále aktuálne aj v súčasnosti.

Zostáva len dodať, že hoci skutočná pozemská krása a harmónia je tichá, mierna a plachá vo svojich prejavoch potrebujú neustálu podporu káždého mierumilovného človeka.

Každý hlas je potrebný, každá hlas sa počíta, každý hlas zaváži zoči- voči hlučnej kakafónii zbrojnošov a ich zoskupení . Aj Ty môžeš pomôcť stlmiť ich primitívny, deštrukčný exibicionizmus a vyvážiť disonanciu, ktorú vyvolávajú všade kde sa objavia.

„Človek – to znie hrdo.“

Nedovoľme aby sa tento šľachetný výrok Maxima Gorkého stal len nenaplnenou víziou, ktorú navždy pochová i s nádejou na jej znovuzrodenie vojna, ktorá aj na nás v týchto dňoch cerí svoje zuby.

“Každý človek by mal vidieť v druhom človeku predovšetkým človeka a brata.”

hovoril aj L.L. Zamenhof ( 1859 – 1917 ) autor esperanta určeného na medzinárodnú komunikáciu.

Zamenhof monument Viedeň, HUDBA A MIER - iný pohľad — L.L. Zamenhof, Wien, Austria

Prakticky to znamená stavať príslušnosť k ľudstvu ako celku nad príslušnosť k národu, rase, náboženstvu či ideológii. Je to cieľ s ktorým by zrejme súhlasili aj hlavní protagonisti tohto blogu “O hudbe a mieri”; Ludwig van Beethoven a Fridrich Shiller. Celkom iste ho zdieľajú aj mnohí významní ľudia súčasnosti ( vedci, umelci, pedagógovia, technici, informatici, zdravotníci, či celkom obyčajní ľudia zbavení predsudkov a nánosov evolučného civilizačného vývoja. Prečo však mlčia?!

Tento vývoj priviedol ľudstvo na slepú koľaj!

Čím skôr si to uvedomíme a vycúvame z ohrozujúcej cesty – tým lepšie. Len potom ak to dokážeme môže sa život na krásnej modrej planéte stať kolískou života v širokom-ďalekom vesmíre.

Držme si palce PRIATELIA!

earth-free-Pixabay - modrý rámček — Earth Cosmos Dove of Peace, author: Finamayer, Pixabay free image

℘

Nech sa nikdy nenaplní vízia apokalypsy z tohoto videa!

℘

Dodatok dopísaný 29.5.2022.

Európsky mládežnícky orchester pri EÚ (EUYO) zložený z najtalentovanejších, krásnych mladých hudobníkov všetkých členských štátov Európskej únie hrá Beethovenovu Symfóniu č. 9 d-mol pre divákov v berlínskom Konzerthause a pre poslucháčov na historickom namestí Gedarmenmarkt. Uprostred neho sa týči socha Schillera z bieleho mramoru. Schillerova ušľachtilá vízia zhudobnená Beethovenom sa stali v záverečnej časti tejto symfónie “Óda na radosť” (1:07:18) prísľubom nádeje a oslavou ideálu bratsva všetkých ľudí. Odôvodnene sa ju ustanovili ako oficiálnu hymnu Európskej únie. Zanietený a nadšený spev nemeckých divákov hovorí veľmi mnoho.

Ibaže …

Dirigentom European Union Youth Orchestra je mladý ruský dirigent Vasilij Petrenko, ktorý donedávna pôsobil aj ako umelecký riaditeľ Štátneho akademického filharmonického orchestra v Petrohrade. Podľa informácii BBC však musel prerušiť prácu vo svojej domovskej krajine pre “tragédiu na Ukrajine, … kým nebude obnovený mier” a nakoniec aj prácu šéfdirigenta Kráľovskej liverpoolskej filharmónie.
Na rozdiel od iného legendárneho ruského dirigenta Valerija Gergieva, ktorý sa k Ruskom vedenej vojne na Ukrajine vôbec nevyjadroval.

Napriek tomu stratil angažmá v prestížnych svetových orchestroch. Bol napr. šéfdirigentom Londýnského symfonického orchestru a posledne ho z postu šéfdirigenta pre jeho mlčanie odvolala aj Mníchovká filharmónia.
Podobne dopadla aj hviezdna Anna Netrebko, s ktorou zrušila zmluvu Viedenská štátna opera.
Rozporuplné časy žijeme. Na jednej strane spievame Schillerove verše “všetci ľudia budú bratia, svätý mier nič nenaruší, plač so smútkom odíde”. Na strane druhej už aj mlčanie sú mnohí schopní považovať za prejav nepriateľstva. Nepripomína vám to niečo?

Mne áno.
Schiller ani Beethoven by s podobnými perzekúciami umelcov vyjadrujúcimi sa len svojím umením iste nesúhlasili.
Nesignalizuje to nástup nového totalitného myslenia v Európe – pod krídlami vznešených ideálov?

Ľudia bdite!

℘

A celkom na záver čosi magické.

V japonskom Nagane sa pred Vianocami každý rok od roku 1983 zhromažďuje spevácky zbor 10 000 spevákov, aby zaspievali finále Beethovenovej 9. symfónie. Väčšina spevákov sú amatéri.

Blog “HUDBA A MIER” napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak (26.5.2022)

Zápisky pre pamäť

Konšpiračné spomienky a úvahy

28/09 edit 7 komentárov

Rozhlas – maják zvestí

a magnet záujmov mocných

Konšpiračné spomienky a úvahy rozhlasového psychológa na dôchodku.

Rozhlasoví, programoví pracovníci (redaktori, moderátori, publicisti) sa zo všetkých síl usilujú overovať hodnovernosť vysielaných informácií a zachovať potrebnú mieru zmyslu pre “zdravý rozum” v tom čo do éteru hovoria, alebo čo hovoria ich hostia. Tí ich hostia sú často nadaní “veľkým” analytickým talentom. Zvlášť všelijakí tí “politológovia”, o samotných politikoch ani nehovoriac.

Ich niekedy “duchaplné” úvahy sa stále častejšie dotýkajú hraníc toho “zdravého rozumu” a dedukcií, ktoré sú za touto hranicou. Oponentmi sú často označované ako konšpiračné a v “offline” rozhovoroch ako choré.

NeTeší ma, že verejnoprávnym i väčšine licencovaným médiíám na Slovensku sa stále menej darí rozpoznávať tieto hranice.

Zložitejšie je to však v nekonečnom priestore do ktorého nám okno otvoril internet. Už pred jeho vznikom sme mali tušenie, že tie jeho plody budú trpké a aj sú. Najmä v týchto pandemických časoch. Viac TU

Rozhlas – Maják zvestí

a Magnet záujmov mocných

Kde inde ak nie v takomto médiu akým bol a je rozhlas sa stretávajú všetky možné vplyvy a sily, ktoré chcú hýbať dianím v našom svete. Sily pozemské, “nebeské i tie podzemné” a zo všetkých svetových strán. Najmä tie “podzemné” sú zvlášť efektívne, pretože stojí za nimi kapitál, sú dobre maskované a vo veľkej výhode pred silami, ktoré sa nemajú prečo skrývať.

O ich existencii v reálnom čase ani netušíme a dozvieme sa o nich, zväčša len hmlisto, z odstupom času, niekedy aj rokov a desaťročí.

“Ak máš paranoiu, že sa deje niečo nekalé, to ešte neznamená, že sa to nedeje!”

Po roku ´89 som dlho nevedel rozdýchať tie zoznamy tajných spolupracovníkov, agentov z radov kolegov psychológov i rozhlasových zamestnancov. Viacerí sa zrejme celkom zámerne snažili získať moju dôveru. .. a boli medzi nimi aj významní zahranično-politickí komentátori a spravodajcovia. A nemuselo to byť len z dôvodov nejakých spravodajsko-informačných úloh, ale aj z čisto ľudských dôvodov hľadania odpovedí na otázky: Čo je v tomto našom svete ešte normálne? Čo je morálne a čo už nie?

Jednému z nich som napriek tomu mimoriadne vďačný zato, že ma udržiaval v obraze aj informáciami, o ktorých ešte dlho potom nemohol v éteri hovoriť. Pravidelne si požičiaval psychologickú literatúru a objavoval sa na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu po návratoch z rôznych americko – sovietskych summitov.

“Malta je nová Jalta!”

Zvolal po návrate, ešte medzi dverami. Bral som to ako vtipnú rýmovačku. Len tak, akoby mimochodom hovoril všeličo, napr. aj o červenej ceruzke a červenej čiare po rieke Morave, ktorú videl na mape položenej na zelenom stole v zasadačke jedného krížniku počas prestávky v rokovaní. Tá zasadačka bola nedostupná, ale spoločne s jedným českým novinárom, fotografom z Mladého světa motivovali fľašou borovičky jedného černocha, ktorý tam mal na starosti upratovanie. 🙂

Tá čiara tam bola zreteľne zakreslená. Písal sa december roku 1989 a v Československej socialistickej republike sa práve rozbiehala dlho pripravovaná nežná revolúcia. Už o dva roky dôjde k rozdeleniu ČSFR na dva samostatné štáty.

Konšpiračné spomienky a úvahy. Bush_and_Gorbachev_at_the_Malta_summit_in-December-2–3-1989. — Bush_and_Gorbachev_at_the_Malta_summit_in-December-2–3-1989.

Kto z nás obyčajných pozemšťanov mohol čo i len tušiť, čo predznamenáva tá červená čiara po rieke Morave pre naše osudy v najbližších mesiacoch a rokoch?! Mať jasnovidecké vízie bolo vtedy ďaleko za hranicou konšpirácií, absurdity a normality. Vývoj však potvrdil, že za touto hranicou bola realita nasledujúcich udalostí.

V týchto sychravých októbrových dňoch roku 2021 sa mi celkom spontánne vynárajú spomienky na udalosti po-novembrového vývoja,následne spojené s rozpadom Československej federatívnej republiky a konkrétnymi ľudskými príbehmi.

Jeden z nich bol dosť dramatický.

Istý sychravý piatkový podvečer v roku 1991 sa mi ozvala strážna služba hlavného vchodu do rozhlasovej Pyramídy. Vraj si nevedia poradiť s jednou serióznou, ale neodbytnou pani s asi 10 ročným dievčatkom. Tá naliehavo chcela hovoriť s niekým z vedenia rozhlasu ohľadne vážneho ohrozenia ďalšej existencie Československa. Všetci kompetentní, ktorým volali sa s ňou odmietli stretnúť a nakoniec ju odkázali na psychológa, pretože ide vraj o “zjavne narušenú osobu”.

Zašiel som na vrátnicu a priviedol ju aj s dcérkou na psychologické pracovisko rozhlasového Zdravotného strediska na Benediktiho ulici. Pani bola zjavne rozrušená a hovorila zrýchlene, ale pritom zrozumiteľne. Jej strnulá mimika mi pripomínala výrazy tvárí ľudí s diagnózou “schizófrénia”, s ktorými som možnosť stretnúť sa počas praxe v Psychiatrickej liečebni u prof. Kratochvíla v Kroměříži.

Schizofrénia, ilustratívny obr. — Schizofrénia, ilustratívny obrázok. zdroj: www.zdravoteka.sk/

Už na chodbe sa rozhovorila, že “má informácie o protištátnych aktivitách skupiny ľudí, ktorí pripravujú atentát na prezidenta Václava Havla a majú plány rozdelenia Československa. Cestuje za ním do Prahy, aby ho varovala”. Predtým však chcela o tom niekoho informovať aj v bratislavskom rozhlase, voči ktorému má vraj dôveru. Po krátkom čase prezradila, že utiekla z liečebne v Banskej Štiavnici, od rodičov vzala “na výlet” dcéru a zo Sporiteľne vybrala v hotovosti všetky svoje úspory.

Táto inteligentná a vcelku kultivovane pôsobiaca žena evidentne trpela. Prežívala novú ataku schizofrénie a predstavovala veľké riziko pre seba aj pre svoju dcérku. Tá ju počúvala na slovo. S jej súhlasom som zavolal kolegovi Dr. Mariánovi Koščovi, psychológovi z Psychiatrickej kliniky nemocnice na Mickiewiczovej ul., ktorý s pomocou primariátu kliniky obratom zabezpečil jej prevzatie do odbornej lekárskej starostlivosti.

Už nasledujúci pondelok sa na mojom pracovisku objavili dvaja páni. Legitimovali neidentifikovateľnými preukazmi a vraveli, že tie peniaze, ktoré mala mať dotyčná pri sebe u nej nenašli. Vraj či neviem “náhodou” kde by mohli byť? Zvažovali sme rôzne alternatívy až nakoniec som si spomenul, že pri odchode z psychologického pracoviska zašla aj s dcérkou na toaletu. Tí páni prehľadali najprv dámske toalety, peniaze však nenašli. Nakoniec zašli aj na pánske a s inštinktom profesionálov našli veľký šúlok rôznych československých bankoviek zabalených v igelitovom sáčku zastrčený v splachovacej nádrži nad jednou z toaliet.

Odľahlo mi!

Záverom tohto príbehu, ktorý takto popísaný zverejňujem vôbec prvýkrát, len dodávam, že od odchodu dvoch spomínaných pánov so šúľkom bankoviek nemám o jej osude žiadne informácie. Vo víre udalostí nasledujúcich mesiacov a rokov, ktoré boli rovnako hektické ako tie predošlé, som nemal žiadny priestor dostať sa k nim. Dnes, už ako dôchodcovi a s odstupom 30-tich rokov sa mi tento príbeh celkom spontánne vynoril v pamäti. S ním tiež obyčajný ľudský záujem o osud tej pani a osud jej dcérky. Ich mená a priezviská mi dávno vyprchali z pamäti.

Ak niekto z čitateľov toho blogu “Spomienky a úvahy” má o nich nejaké informácie, ak mu popísaný príbeh niečo hovorí, vopred mu ďakujem za ich sprostredkovanie.

Život bežal ďalej, len MY obyčajní ľudia v malých Čechách i na ešte menšom Slovensku sme žili v nádeji, že osudy štátu, vlastnej krajiny i svoje vlastné máme a budeme mať vo vlastných rukách.

“Každý človek je navždy spoluzodpovedný za cestu iného človeka, ak ho stretol na svojej ceste a nejako mu do nej zasiahol. V dobrom či v zlom. To je zákon vesmíru a nedá sa z neho vyvliecť. V tej zodpovednosti sa ukrýva ODMENA pre tých čo nezištne pomáhajú a TREST pre tých čo túžia po moci!”

(Zem ľudí, Antoine de Saint-Exupéry)

Viac citátov

Edward Snowden & Jean Michel Jarre (Equinoxe)

… a ešte jedna pripomienka tých dní, plných obáv i nádejí

Hovorí vám niečo meno Suzanne Massie (*1931)?

Je to americká historička a spisovateľka, ktorá radila bývalému prezidentovi Ronaldovi Reaganovi v posledných rokoch studenej vojny ako postupovať pri summitových rokovaniach so Sovietskym zväzom . Osobitne pri chápaní duše ťažko skúšaných Rusov a ich vôli žiť v mieri.

Jej kniha Land of the Firebird: The Beauty of Old Russia (Krajina ohnivého vtáka: Krása starého Ruska) pomáhala preklenúť bariéry, ktoré vznikli medzi USA a ZSSR v časoch antikokmunistickej hystérie po 2.sv. vojne. Bez jej osobného vkladu by sa dejiny studenej vojny vyvíjali podľa celkom iného scenáru.

O.i. pripomínala Reaganovi vtedajšie ruské reálie, osobitne ruskú kultúru, ale tiež anekdoty , napr. príslovie „doveryai, no proveryai“, čo znamená „dôveruj, ale preveruj“. Ten ho potom často používal pri diskusiách s Michailom Gorbačovom o jadrovom odzbrojení.

Suzanne Massie je príkladom toho ako môže jeden človek, len čarom svoje osobnosti prispieť k zmene dejín k lepšiemu. Nie je preto náhodou, že sa jej v dnešnom Rusku dáva prívlastok HRDINA.

Suzanne Massie sa na sklonku svojho života, ako prejav svojho protestu voči politike Západu voči súčasnému Rusku presťahovala do Petrohradu. Tam požiadala o udelenie ruského občianstva.

Veľavravné!

Blog “Konšpiračné spomienky a úvahy” napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

Fórum občanov Slovenska

Edward Snowden & Jean Michel Jarre (Equinoxe)

23/09 edit 11 komentárov

EQUINOXE

Dnes 22. septembra 2021 je deň rovnodennosti.

Pripoňme si symboliku tohto dňa, ktorý je nielen dňom vesmírnej rovnováhy medzi dňom a nocou na našej planéte, ale aj dňom symbolizujcim nekonečný boj medzi svetlom a tmou, medzi dobrom a zlom, medzi slobodou a otroctvom.

Facebook aj Instagram nás špehujú, tvrdí Edward Snowden

viac TU

Edward Snowden & Jean Michel Jarre Equinoxe 7

VIDEO – click on pictures

“Edward Snowden is a hero not traitor.”

Tieto slová odzneli na koncerte Jeana Michela Jarra v Bratislave (marec 2016), ale napr. aj v Seattli (2018) ako prológ k jeho prekrásnej skladbe Equinoxe 7.

“Každý kto pomáha chrániť slobodu a demokraciu si zaslúži našu vďaku.

Edward Snowden tak urobil s vlastným osobným rizikom. Je čas postaviť sa za neho. Prosím zdieľajte.

Ďakujem.”

Jean Michel Jarre

Petíciu organizovanú Amnesty International podpísalo v roku 2016 sedemdesiat miliónov obyvateľov planéty. Bez úspechu.

Pripomeňme a opakujme si slová Edwarda Snowdena, ktoré nám adresuje z azylu do ktorého sa uchýlil v roku 2013.

“Technológie môže skutočne ohroziť naše súkromie. Otázkou je, prečo sú naše súkromné údaje prenášané online, alebo prečo sa naše súkromné údaje ukladajú do cudzích zariadení? Prečo sa nestaráte o právo na súkromie? Pretože nemáte čo skrývať? To je však niečo celkom iné. Akoby ste povedali, že sa nestaráte o slobodu prejavu, pretože nemáte čo povedať. Je to hlboko antisociálny postoj, pretože práva nie sú len individuálne, ale aj kolektívne a to, čo pre teba dnes nemusí mať hodnotu, môže mať hodnotu pre iných, pre celú populáciu, pre všetkých ľudí, pre celý náš spôsob života zajtra, a ak sa za to nepostavíš, potom kto? A keď sa k tomu neprihlásite vy, kto potom?! “

Bratislava, Slovensko 2024

Viaceré zverejnené informácie nasvedčujú tomu, že dnes dochádza aj na Slovensku k takému masívnemu a nelegálnemu získavaniu osobných údajov a sledovaniu iných ľudí, že súčasná pandémia je len slabým odvarom potencionálneho ohrozenia ľudských práv, slobody a demokracie. Vojna policajných štruktúr a tajných služieb, v ktorej “každý sleduje a odpočúva každého” je neklamným znakom, že sme sa ocitli na prahu obrovskej civilizačnej krízy. Máme šancu to ešte zmeniť!? …, alebo je nám to “šuma fuk”?

hudba Jean Michella Jarra znela na Slovensku už v roku 1987

VIAC TU

blog napísal a editoval Milan Kožiak

RUSSIAN SONG´S

Zhanna Bichevskaya

11/05 edit 5 komentárov

Zhanna Bichevskaya

Smútok ruskej duše.

Clivé piesne plné nostalalgie a sentimentu.

Žanna Vladimírovna Bičevská (Zhanna Bichevskaya) je významná ruská speváčka a folková hudobníčka s poľskými koreňmi a s modrou krvou. Narodila sa v Moskve a v roku 1971 absolvovala Moskovskú školu múzických umení. V 70. rokoch začala spievať ruské ľudové piesne a balady. Jej repertoár tvoria aj zhudobnené texty ruských básnikov. V 80. a začiatkom 90. rokov začali mať piesne Žanny Bičevskej viac politické, pronárodné a duchovné zameranie. Nahrala sériu sugestívnych vlasteneckých, monarchistických a náboženských piesní, sériu piesní o dôstojníkoch Bielej gardy a tiež piesne venované romanovským svätým mučeníkom. Príklon Bičevskej k pravosláviu a nostalgii za cárským Ruskom vyvolal mnoho polemík. Viaceré jej verejné vystúpenia v konzervatívnom a protizápadnom duchu rovnako vyvolali v Rusku nadšené, ale aj rozpačité reakcie.

Jej vzorom bol Bulat Okudžava, z ktorého repertoáru prevzala viacero skladieb. Sama svoj štýl sama pomenovala ako „ruský country–folk“. Úspešne vystúpila napr. v parížskej Olympii, kde ju porovnávali s Joan Baezovou voči čomu sa ohradila. Koncertovala tiež v Československu, napr. na festivale Porta, aj v ČT.

Zhanna Bichevskaya

Это было давно: Лет семнадцать назад, Вёз я девушку трактом почтовым. Круглолица, бела, Словно тополь стройна, И покрыта платочком шелковым.

Попросила она, Чтобы песню ей спел, Я запел, и она подхватила. А кругом тишина, Только я да она, И луна так лукаво светила.

Вдруг казачий разъезд Перерезал нам путь, Тройка быстрая вкопана встала. Кто-то выстрелил вдруг Прямо в девичью грудь, И она, как цветочек, завяла.

Перед смертью она Признавалася мне: “От жандармов я нынче бежала, Но злодейка-судьба Здесь настигла меня” – И навеки она замолчала.

Там, вдали за рекой Холм высокий стоит, Холм высокий, поросший травою. А под этим холмом Крепко девица спит, Что взяла мою песню с собою.

По диким степям Забайкалья,
Где золото роют в горах,
Бродяга, судьбу проклиная,
Тащился с сумой на плечах.

Бежал из тюрьмы темной ночью,
В тюрьме он за правду страдал.
Идти дальше нет уже мочи –
Пред ним расстилался Байкал.

Бродяга к Байкалу подходит,
Рыбацкую лодку берет
И грустную песню заводит,
Про Родину что-то поёт.

Бродяга Байкал переехал,
Навстречу родимая мать.
«Ах, здравствуй, ах, здравствуй, родная,
Здоров ли отец мой и брат?»

«Отец твой давно уж в могиле,
Землею засыпан лежит,
А брат твой давно уж в Сибири,
Давно кандалами гремит».

По Дону гуляет казак молодой,
А дева там плачет над быстрой рекой.

О чём дева плачешь, о чём Слёзы льешь?
Ах, как мне не плакать, слёз горьких не лить?

Когда молодою к цыганке пошла,
Цыганка гадала, за ручку брала.

Сказала, утонешь в день свадьбы своей
А милый мой тешит, чтоб не верила ей.

Зовёт он венчаться, он выстроил мост,
Он выстроил мост, да на тысячу вёрст.

Вот слышу, послышу мосточки гудут
Наверно, наверно невесту везут.

Вот конь, спотыкнулся и сшибся с моста.
Невеста упала в круты берега.

Во-первых, вскричала: “Прощай, мать, отец”,
Во-вторых, вскричала: “Прощай, белый свет”,

А в третьих, вскричала: “Прощай, милый мой,
Наверно, наверно, не жить нам с тобой”.

По Дону гуляет казак молодой,
А дева, а дева под мутной водой.

Пока земля еще вертится, Пока еще ярок свет, Господи, дай же Ты каждому Чего у него нет: Умному дай голову, Трусливому дай коня, Дай счастливому денег И не забудь про меня.

Пока землья еще вертится Господи, Твоя власть – Дай рвущемуся к власти Навластвоватся власть. Дай передышку щедрому . Хоть до исхода дня. Каину дай раскаянье И не забудь про меня.

Я знаю, Ты все умеешь, Я верую в мудрость Твою, Как верит солдат убитый, Что он проживает в раю; Как верит каждое ухо Тихим речам Твоим Как веруем и мы сами, Не ведая, что творим.

Господи, мой Боже Зеленоглазый мой, Пока земля еще вертится, И ето ей странно самой, Пока еще хватает Времени и огня – Дай же Ты всем понемногу И не забудь про меня.

стихи Булата Окуджавы

О Володе Высоцком я песню придумать решил: Вот еще одному не вернуться домой из похода Говорят, что грешил, что не к сроку свечу затушил … Как умел, так и жил, а безгрешных не знает природа.

Ненадолго разлука, всего лишь на миг, а потом Отправляться и нам по следам по его по горячим. Пусть кружит над Москвою орхипший его баритон, Ну а мы вместе с ним посмеемся и вместе поплачем

О Володе Высоцком я песню придумать хотел, Но дрожала рука и мотив со стихом не сходился… Белый аист московский на белое небо взлетел, Черный аист московский на черную землю спустился

https://youtu.be/H3_d8-sdFnA

www.zhanna bicevskaya

TEXTY PIESNÍ s odkazmi na videá A

TEXTY PIESNÍ s odkazmi na videá B

HUDBA A SPEV – BALZAM NA DUŠU

Tajomné, liečivé účinky clivej hudby

EXCLUSIVE

Čestné uvažovanie

27/03 edit 36 komentárov

ČESTNÉ UVAŽOVANIE

“Kamkoľvek sa pozrieme, vidíme, že inak príčetní muži a ženy vyvíjajú mimoriadne úsilie, aby obhájili, prípadne i presadili “svoju pravdu” a svoje zjavne chybné názory. Mnoho ľudí sa tieto svoje názory zdráha zmeniť, hoci by to mohli urobiť pomerne jednoducho, napr. po prečítaní niektorej relevantnej knihy. Ich strach zo straty tváre je znakom obavy z odhalenia ich vlastného zásadného zmätku.

Ponúkané video je druhou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana (vyd. Edge.org). Autorom jedného z takto transponovaného textu nazvaného pôvodne "Intelektuálna česť" je neurovedec  Sam Benjanin Harris. Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku.  Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme upravili tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný.

Húževnaté lipnutie na názore

– za bodom, v ktorom bola jasne preukázaná jeho nesprávnosť však nepôsobí dobre. Všetci sme sa stali svedkami toho, ako sa mnohí ľudia, ženy a muži so skvelou reputáciou týmto spôsobom strápňujú. Každý z nás pozná niekoho, kto by nepripustil žiadne problémy na strane svojej „pravdy“, aj keby ho mali upáliť na hranici. Ak fakty nie sú na vašej strane, alebo je váš argument chybný, akýkoľvek pokus o záchranu tváre je vlastne jej dvojnásobná strata. Napriek tomu je pre mnohých z nás takáto zmena názoru mimoriadne ťažká. Pokiaľ to dokážeme zvládnuť stávame sa omnoho silnejšími. V skutočnosti je len ilúziou, že ak pripustíme svoju chybu ako omyl veľa stratíme. Pravdou je, že stratíme oveľa viac ak budeme tvrdohlavo zotrvávať na chybnom názore. Popri tom iste trochu potešíme a možno aj zabavíme našich oponentov, ktorí sa márne usilujú o naše dovzdelanie.

Intelektuálna poctivosť

nám dovoľuje odosobniť sa a myslieť spôsobom, ktorý ostatní opodstatnene považujú za presvedčivý. Spočíva tiež v poznaní, že naše želanie, aby niečo bolo pravda, nie je dôvodom tvrdenia, že v skutočnosti to aj pravda je. Je to skôr len ďalší dôvod na obavy, že by sme mohli byť mimo reality. V tomto zmysle je intelektuálna poctivosť mimoriadne užitočná, pretože len ona umožňuje skutočné poznanie. Náš vedecký, kultúrny a morálny pokrok je takmer úplne výsledkom mnohých presvedčujúcich dôkazov a nie domienok a bájí. Preto neschopnosť (alebo odmietnutie) čestne uvažovať je vážnym spoločenským problémom. Veľmi vážnym!

Nerešpektovanie

štandardov rozumnosti, odmietanie vedeckých faktov, vzdor voči logickým argumentom iných ľudí — je formou nepriateľstva. Ak je v stávke veľa, napríklad vo vzťahom medzi národmi stáva sa takáto vzdorovitosť výzvou k násiliu. V skutočnosti žijeme v neustálom výbere medzi dialógom a násilím. Preto je málo vecí dôležitejších ako naša schopnosť riadiť sa dôkazmi a argumentmi, mimoriadne dôležitá. Schopnosť zmeniť názor, a to aj v dôležitých otázkach – najmä v dôležitých otázkach – je jediným základom nádeje, že sa konečne dajú prekonať mnohé príčiny našej ľudskej biedy.”

Duchovný sprievodca pre ateistov.

Autor prezentovanej audio ukážky Samuel Harris je zároveň aj autorom svetového bestseleru

Pre milióny na tejto planéte, ktorí chcú poznávať a prežívať duchovno bez náboženstva, sa stala táto kniha neurovedeckým a psychologickým sprievodcom k racionálnemu chápaniu psychiky a ľudskej duše.

Kniha je určená ľuďom, ktorí sa neriadia žiadnym náboženstvom, ale ktorí si kladú otázky a majú podozrenie, či dôležité pravdy možno nájsť v skúsenostiach takých osobností ako Ježiš, Budha, Lao-c’, Rúmí a ďalších svätých a mudrcov histórie. Harris tvrdí, že porozumenie skutočnosti má viac dimenzií, ako len tie, ktoré všeobecne umožňuje veda a sekulárna kultúra, a že to, ako venujeme pozornosť súčasnému okamihu, do veľkej miery určuje kvalitu nášho života. Waking Up je súčasťou jeho memoárov a skúmania vedeckých základov duchovna. Žiadna iná kniha nespája kontemplatívnu múdrosť s modernou vedou tak ako sa o to pokúsil Sam Harris – vedec, filozof a veľký skeptik.

Viac o autorovi TU

Celým menom Samuel Benjamin Harris (narodený 9. apríla 1967) je americký filozof , neurovedec , autor a hostiteľ podcastov. Jeho práca sa dotýka rôznych tém vrátane racionality, náboženstva, etiky, slobodnej vôle, neurovedy, meditácie, psychedeliky, filozofie mysle, politiky, terorizmu a umelej inteligencie. Harris sa dostal do popredia pre svoju kritiku náboženstva a najmä islamu. Je známy aj ako jeden zo „štyroch jazdcov“ nového ateizmu spolu s Richardom Dawkinsom, Christopherom Hitchensom a Danielom Dennettom. Zatiaľ čo jeho pôvodný odbor bola angličtina, Harris sa začal zaujímať o filozofické otázky počas štúdia na Stanfordskej univerzite. Po skúsenosti s empatogénnou drogou MDMA ho zaujala myšlienka, že by mohol byť schopný dosiahnuť duchovné vhľady aj bez použitia drog. Následne opustil počas druhého ročníka Stanford a navštívil Indiu a Nepál, kde študoval meditáciu u učiteľov budhistických a hinduistických náboženstiev, vrátane Dilga Khyentseho. O jedenásť rokov neskôr, v roku 1997, sa vrátil na Stanford, kde v roku 2000 ukončil štúdium filozofie s bakalárskym titulom. Následne v roku 2009 získal aj titul Ph.D. v odbore kognitívnej neurovedy na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Jeho diplomová práca mala názov “Morálna krajina: Ako by veda mohla určovať ľudské hodnoty” a jeho poradcom bol Mark S. Cohen.

Odstránenie ideológií v akejkoľvej podobe – vo vzťahoch medzi ľuďmi a národmi, racionálne presadzovanie verejného, dnes už celoplanetárneho záujmu, bez prežitých historických nánosov a v prospech celého človečenstva je cesta, ktorá nás môže uchrániť pred osudovými krízami, stretmi civilizácií a povzniesť ku “hviezdam”.

blog napísal a editorsky zostavil PhDr. Milan Kožiak

EXCLUSIVE

Naivný realizmus

25/03 edit 6 komentárov

Naivný realizmus

Ako nás klame „zdravý rozum“.

Pozoruhodná štúdia “Naivný realizmus” stručne analyzuje postatu toho ako nás klame náš vlastný úsudok. Poukazuje na škody, ktoré spôsosobuje v našom správaní, v komunikácii medzi ľuďmi i medzi národmi.

Ponúkaný text je prvou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana. Jeho autorom je psychológ Matthew D. Lieberman pôsobiaci na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku. Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme sa snažili upraviť, tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný každému záujemcovi.

Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.

Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?

Na svedomí to má „naivný realizmus“.

Stanfordský sociálny psychológ Lee ROSS používa tento výraz na označenie toho, že väčšina ľudí vníma svet mimovoľne, takmer intuitívne. Ide podľa neho o hlbokú chybu, ktorá spôsobuje medzi ľuďmi prakticky neriešiteľné konflikty.

“Predstavte si troch vodičov; Larryho, Moea a Curlyho. Larry má rýchlosť 30 mph, Moe rýchlosť 50 mph a Curly rýchlosť 70 mph. Larry a Curly sa zhodujú na tom, že jazda Moe je hrozná a pravdepodobne spôsobí nehodu. Moe je podľa nich tak či tak idiot alebo maniak. Moe s nimi pochopiteľne nesúhlasí, pretože je mu zrejmé, že Larry je idiot (s čím súhlasí Curly) a Curly je maniak (s čím zase súhlasí Larry).

Larry, Moe a Curly si nedokážu uvedomiť, že ich vnímanie je spojené s ich vlastným riadením automobilu a vonkoncom neodráža objektívne poznatky o situácii a o druhej osobe. Takto podobne to funguje aj v bežnom živote.

Naivný realizmus

sa vyskytuje ako neblahý vedľajší dôsledok evolučne vyvinutej, inak adaptívnej a prospešnej funkcie mozgu. Náš pozoruhodný systém vnímania okolitého sveta vykonáva každú sekundu nespočetné množstvo operácií tak rýchlo, že si ich nedokážeme vôbec uvedomovať. Napríklad „vidíme“ oveľa viac, ako to čo v skutočnosti vidíme aj vďaka tomu, že náš mozog automaticky kombinuje zmyslové vstupy s našimi skúsenosťami, očakávaniami a motiváciou. Preto napríklad bicykel na rohu ulice, z ktorého vidíme len koleso okamžite „považujeme“ za celý bicykel. Pretože sa tieto konštruktívne procesy odohrávajú v zákulisí našej mysle, považujeme naše vnímanie za bezchybné.

Pokiaľ ide o vnímanie fyzického sveta, zdá sa, že to funguje a väčšinou vidíme veci rovnako. Napríklad ak vidíme strom, topánky, alebo gumové medvedíky všetci sa zhodneme, že na strom sa dá vyliezť, že topánky sú na nosenie a gumové medvedíky sú na jedenie. Ak sa však presunieme do sociálnej oblasti, do oblasti porozumenia ľuďom a ich interakciám, naše „videnie“ je ovplyvňované našimi očakávaniami, motiváciou ako reálne videným. Pretože naša mentálna konštrukcia sociálneho sveta je pre nás rovnako neviditeľná ako naša konštrukcia fyzického sveta, sú naše očakávania a motivácie v sociálnej oblasti oveľa problematickejšie.

Môžeme ich pomenovať tiež, že sú idiosynkratické.

Stručne povedané, pri posudzovaní temperamentu Donalda Trumpa a nečestnosti Hillary Clintonovej sme si rovnako istí ako pri hodnotení stromov, topánok a gumových medveďíkov. V oboch prípadoch sme si celkom istí, že vidíme realitu takú, aká je. A to je skutočný problém. Toto nie je problém heuristiky a predsudkov, kde je možné naše zjednodušené myslenie napraviť, keď vidíme správne riešenie. Toto je o vnímaní reality. Ak Ja vidím realitu takú aká je, a On ju vidí inak, tak potom On má iste rozbitý detektor reality a Ja viem, že môj detektor rozbitý nie je!

Ak nevidíte realitu takú, aká je – alebo ešte horšie, vidíte ju, ale odmietate ju akceptovať -, potom musíte byť šialený, hlúpy, zaujatý, lenivý alebo oklamaný. Vtedy sa stávame naivní realisti. Aj preto a najmä preto vidíme zložité spoločenské udalosti, naše správanie navzájom tak odlišne, pričom každý z nás toho druhého očierňuje, pretože nevidí to, čo je taká zjavná pravda .

Hoci existujú skutočné rozdiely, ktorými sa líšia rôzne spoločenstvá ľudí je naivný realizmus jedným z najničivejších zdrojov konfliktov medzi nimi.

Navyše je naivný realizmus mimoriadne odolný voči argumentom „druhej strany“. Príkladov možno uviesť nepreberné množstvo; Izrael verzus Palestínčania, americká politická ľavica a pravica, boj o vakcíny a autizmus, … . Vo všetkých takýchto prípadoch sa prejavuje naša neschopnosť odhaliť to ako si mylne konštruujeme svoju vlastnú realitu, ktorá bráni skutočnému poznaniu sveta. Deje sa to odvekov, do dnešných dní a všade okolo nás.