Taktika preverovania hodnovernosti údajov a výpovedí uchádzača o prácu

Na rozdiel od poradenskej praxe, kde je klient zväčša kladne motivovaný k spolupráci so psychológom je v situácii výberu vždy dosť pravdepodobný výskyt účelových výpovedí.

  Táto tendencia “javiť sa v lepšom svetle” je charakteristická nielen pre neurotických a psychopatických jedincov,  ale aj pre ľudí ocitajúcich sa v núdzovej situácii, napríklad v dôsledku straty zamestnania, alebo možnosti získania atraktívnej či lukratívnej práce.

  Preverenie pravdivosti údajov, ktoré uchádzač uvádza vo svojej žiadosti, v osobnom dotazníku či životopise, pripadá obvykle pracovníkom personálnych oddelení.  Títo  to  však   robia  len  u uchádzačov, ktorí už sú v prijímacom konaní.

  V podmienkach konkurzného výberu však vystupuje táto požiadavka do popredia dosť naliehavo, najmä so zreteľom na závažnosť dôsledkov neúplných údajov a skresľujúcich alebo úplne nepravdivých výpovedí uchádzačov.

  Možno povedať, že minimalizácia tejto vedomej či mimovoľnej tendencie niektorých uchádzačov podstatnou mierou ovplyvňuje nielen hodnotu individuálneho psychologického posudzovania, ale aj objektivitu celého výberového konania.

Túto  otázku  dávame zvyčajne na záver riadeného rozhovoru, kladie opäť predseda konkurznej komisie, alebo prítomný psychológ, ktorá konkurz uskutočňuje.

Pri  konkurznom  výbere  dôjde   len   výnimočne   k odmietnutiu tejto žiadosti o spoluprácu. Avšak aspoň minimálna ochota
sprostredkovať  tento  kontakt   je   podmienkou   ďalšieho  kroku.

Telefonický  rozhovor  s vedúcim  pracovníkom  uchádzača  môžeme  v prípade  potreby   uskutočniť  po  skončení   rozhovoru aktívne  sami.
  Je to mimoriadna príležitosť  dozvedieť sa o  tom-ktorom uchádzačovi  podstatne  viac.
  Terajšiemu  alebo bývalému vedúcemu pracovníkovi  uchádzača  je potrebné  hneď v  úvode   telefonátu povedať,  o akú výberovú  akciu ide,  sľúbiť  mu našu  mlčanlivosť a zároveň  ho požiadať o diskrétnosť. Od úvodného  všeobecného hodnotenia  kladov a nedostatkov kandidáta  sa  potom  vrátime k špecifickým otázkam z  našich pochybností   o  jeho pravdovravnosti a hodnovernosti ním daných ďalších dát a údajov.

  Fázu  všeobecného  hodnotenia  neprerušujte, ak sa chcete po chvíli zdanlivo   nekonkrétnych   informácií dozvedieť čo najviac poznatkov,   ktoré sa inak takmer ani nedajú získať.

Aj  keď  technika  overovania pravdivosti výpovedí stimuluje už sama o sebe  k  maximálnej  úprimnosti,  má  na  to, čo opytovaní hovoria, oveľa väčší vplyv vtedy,  ak sa opiera o vopred vypracovanú osnovu a postupnosť  otázok. Len vtedy, ak rozhovor postupuje chronologicky, od otázok osobnej  anamnézy  až po problematiku súčasnosti, vyvoláva pre túto metódu typickú pravdovravnosť opytovaných ( bližšie viď str. príručky ).

  Celkový prejav uchádzača, úroveň odpovedí na otázky  č.5 až 8, vrátane posúdenia psychických predpokladov pre výkon uvažovanej práce ( psychologické testy), je hodnotený v  súhrnnom  V. kritériu .

9. Z á v e r o m riadeného rozhovoru sa snažíme navodiť
   uvoľnenie nadviazaním  na niektoré odľahčujúce momenty rozhovoru, alebo s použitím vlastnej osvedčenej témy.

  V prípade potreby realisticky usmerníme očakávanie uchádzača.
Dodáme pokoj menej sebaistým, alebo tým sebavedomejším
 pripomenieme, že výber najvhodnejšieho uchádzača je v kompetencii celej komisie. Môžeme tiež pripomenúť, že táto má odporúčaciu pôsobnosť.
Konečné rozhodnutie je v právomoci vedúceho pracovníka, ktorý konkurzné (výberové) konanie vyhlási.

  Pri rozlúčení sa s uchádzačom je vždy vhodné uviesť formu a termín oznámenia  výsledkov

OSNOVA  RIADENÉHO  ROZHOVORU

 

Priezvisko a meno:                                                                          Dátum:

________________________                                                                  ____________

1. Otázka na vyvrátenie I. dojmu (hľadanie proti-dôkazu)

Napríklad:

“Pôsobíte na mňa ako – pokojný,- vyrovnaný,- rozvážny,
          –sebavedomý,- rozhodný  človek.
Spomeňte   si na situáciu, kedy tomu tak nebolo. Kedy ste neboli
pokojným/ou/,vyrovnaným/ou/,rozvážnym/ou/, rozhodným/ou/,                      sebavedomým/ou/.

So zreteľom na vývoj rozhovoru je vhodné operatívne zaradiť                jednu, dve prejavované vlastnosti, ktorými uchádzač                                    najvýraznejšie pôsobí.
Ak by uchádzač v odpovedi váhal, nevzdávame sa, ale v snahe                poznať protipól a mieru tej – ktorej vlastnosti pokračujeme:

“Muselo sa predsa stať, že ste – sa nevedeli/-a/ rozhodnúť,
– neboli/-a/  pokojný/-á/, ste načas stratili/-a/  rovnováhu, sebaistotu              a pod.

______________________________________________________________________________________________________________________________________________________

______________________________________________________________________________________________________________________________________________________

 

 

2. Otázky zamerané na zhodnotenie budúceho výkonu na základe        konkrétnych skúseností posudzovaného:

Otázkami sa zisťuje miera osobnej kompetencie, skutočne
vykonávaná právomoc a pôsobnosť  uchádzača.
Posledná zo súboru otázok sa pýta na precíznosť a svedomitosť
uchádzača ako prejavy pracovnej disciplinovanosti.

V prípade, že ide o prácu. ktorý kladie na uchádzača náročnejšie požiadavky sa  skúma tiež jeho iniciatívnosť a schopnosť samostatného riešenia nových, problémových situácií v časovej tiesni alebo aj v  morálne náročných situáciách.

   a/ “Spomeňte si na nejakú konkrétnu situáciu v práci z nedávnej
           minulosti, ktorú ste nedokázali vyriešiť  (ktorá Vás  niečím                     zaskočila).”

______________________________________________________________________________________________________________________________________________________

______________________________________________________________________________________________________________________________________________________

   b/ “Popíšte situáciu,  kedy Vás rozhodnutie  zhora,   rozhodnutie
           nadriadeného zabrzdilo v práci.”
____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

    c/  “Spomeňte si na nejakú situáciu v práci, kedy bolo podľa Vás
          správne obísť nejaký predpis, smernicu a pod.”

______________________________________________________________________________________________________________________________________________________

______________________________________________________________________________________________________________________________________________________

 

3. Ak je to opodstatnené uplatňujeme ďalšie kroky TAKTIKY  overovania pravdivosti výpovedí uchádzača:

 

a/   “Čo si myslíte (pokúste sa čo najpresnejšie odhadnúť), ako by
         posúdil Váš terajší (posledný) nadriadený Vaše silné  stránky,
         Vaše  pozitíva i niektoré negatíva, so zreteľom na prácu,                          o ktorú sa  teraz  uchádzate?”

______________________________________________________________________________________________________________________________________________________

 

   b/  “Rád by  som  Vás  požiadal  o  spoluprácu.  Mohli  by  ste  ma
          skontaktovať  s  týmto  Vaším  vedúcim  a požiadali ho, aby sa
          so mnou telefonicky spojil  a  povedal  mi,  ako  on  vidí  šancu
          Vášho úspechu pri výkone tejto práce?”

Pri  konkurznom  výbere  dôjde   len   výnimočne   k odmietnutiu tejto žiadosti o spoluprácu. Avšak aspoň minimálna ochota
sprostredkovať  tento  kontakt   je   etickou podmienkou   realizácie tohoto kroku.

Telefonický  rozhovor  s vedúcim  pracovníkom  uchádzača  môžeme  v prípade  potreby   uskutočniť  po  skončení  rozhovoru aktívne  sami.
Je to mimoriadna príležitosť  dozvedieť sa o  tom-ktorom uchádzačovi  podstatne  viac.
Terajšiemu  alebo bývalému vedúcemu pracovníkovi  uchádzača  je potrebné  hneď v  úvode   telefonátu povedať,  o akú výberovú  akciu ide,  sľúbiť  mu našu  mlčanlivosť a zároveň  ho požiadať o diskrétnosť. Od úvodného  všeobecného hodnotenia  kladov a nedostatkov kandidáta  sa  potom  vrátime k špecifickým otázkam z  našich pochybností   o  jeho pravdovravnosti a hodnovernosti ním daných ďalších dát a údajov.

Fázu  všeobecného  hodnotenia  neprerušujte, ak sa chcete po chvíli zdanlivo   nekonkrétnych   informácií dozvedieť čo najviac poznatkov,  ktoré sa inak takmer ani nedajú získať.

 

Aj  keď  technika  overovania pravdivosti výpovedí stimuluje už sama o sebe  k  maximálnej  úprimnosti,  má  na  to, čo opytovaní hovoria, oveľa väčší vplyv vtedy,  ak sa opiera o vopred vypracovanú osnovu a postupnosť  otázok. Len vtedy, ak rozhovor postupuje chronologicky, od otázok osobnej  anamnézy  až po problematiku súčasnosti, vyvoláva pre túto metódu typickú pravdovravnosť opytovaných ( bližšie viď MANUÁL ).

4. Z á v e r o m  riadeného rozhovoru sa snažíme navodiť
uvoľnenie nadviazaním  na niektoré odľahčujúce momenty rozhovoru, alebo s použitím vlastnej osvedčenej témy.

V prípade potreby realisticky usmerníme očakávanie uchádzača.
Dodáme pokoj menej sebaistým, alebo tým sebavedomejším
pripomenieme, že výber najvhodnejšieho uchádzača je v kompetencii celej výberovej komisie. Môžeme tiež pripomenúť, že táto má odporúčaciu pôsobnosť.
Konečné rozhodnutie je v právomoci vedúceho pracovníka, ktorý konkurzné (výberové) konanie vyhlási.

Pri rozlúčení sa s uchádzačom je vždy vhodné uviesť formu a termín oznámenia  výsledkov.

Literatúra, použité zdroje a podrobnejšie informácie o vedení rozhovoru pre účely výberu uchádzačov o zamestnanie nájdete TU:

RIADENÝ ROZHOVOR- manuál

 

ŠVINDEL TEST

Táto zdanlivo jednoduchá a nenáročná skúška detekuje sklon jedincov dosiahnuť žiadaný výsledok aj za cenu podvádzania (švidlovania).  Schwindel test evokuje intrapsychické napätie tetovaných osôb, ktoré je dôsledkom konfliktu medzi ambíciou v skúške uspieť a inštrukciou apelujúcou na rešpektovanie danej podmienky.

Pri dodržaní tejto podmienky nie je možné v skúške uspieť.

Skúška detekuje ľudí, ktorí odolajú nutkaniu porušiť dané pravidlo a predpokladá, že si budú rovnako počínať i v reálnych životných situáciách a pri plnení pracovných úloh a povinností. Výsledok v nej dovoľuje dedukovať úvahy na integritu osobnosti a jej odolnosť v morálne náročných podmienkach a stresujúcich situáciách.

Administrácia:

Skúšku možno administrovať individuálne i skupinovo, pričom treba brať na zreteľ rôzne situačné okolnosti. Významne väčší tlak na dodržanie inštrukcie prináša individuálne testovanie pri ktorom má jedinec relatívne menší priestor úniku z dohľadu administrátora. Pri skupinovom administrovaní je tento priestor väčší a umožňuje dosiahnutie „lepších výsledkov“.
Účel testovania významne podmieňuje prístup (motiváciu) posudzovanej osoby a výsledok. Aj vzhľadom na uvedené by mal skúšku administrovať skúsený psychológ s praxou v posudzovaní psychickej spôsobilosti na prácu. Skúšku je možné aplikovať u ľudí rôznych vekových kategórií, vrátane  mládeže.
V rámci testovej batérie je vhodné zaradiť ju uprostred súboru použitých metód, zvlášť po výkonových testoch a časovo náročných dotazníkoch. Najvhodnejšie pred plánovanou prestávkou.
Prestávka umožní psychológovi zmierniť sklamanie z neúspechu v skúške u frustrovaných jedincov (ktorí vlastne v skúške obstáli), napr. položartom vyslovenou poznámkou „ nemáte sa čoho obávať, čím horšie výsledky ste dosiahli tým lepšie pre vás“.

Inštrukcia:

1/ Ruku s perom (ceruzkou) položte voľne vedľa pravej (ľaváci vedľa ľavej) zvislej strany predlohy, ktorú máte pred sebou. Je na nej zobrazený kruh na ktorého obvode je zobrazených sedem menších kruhov. Ruku teraz mierne zdvihnite tak aby ste sa nedotýkali podložky a do všetkých siedmych menších kruhov vpíšte číslicu 1 v smere šípky.

(Po zbežnej kontrole postupu pokračujeme v inštrukcii)
2/ Teraz vráťte ruku späť do pôvodnej polohy. Ďalej budeme pokračovať vpisovaním číslice 2, ale s jedným „malým“ rozdielom. Požiadam vás aby ste teraz do všetkých siedmich kruhov na obvode veľkého kruhu vpísali číslicu 2 so ZAVRETÝMI OČAMI. V tom istom smere, v smere hodinových ručičiek. Pero priložte ku kruhu z ktorého začínate. Neprekáža že vpisované čislice sa budú navzájom prekrývať.
Zavrite oči. Môžete začať.
Môžete ich otvoriť až po vpísaní všetkých siedmich číslic 2.
(Na sprievodné často emocionálne reakcie a verbálne vyjadrenia nereagujeme a primerane stroho pokračujeme v pokuse č.3)
3/ Spoliehame sa na váš čestný a zodpovedný prístup a na to, že budete mať oči úplne zatvorené , že sa nebudete snažiť švindlovať a oči mimovoľne, ani na okamih, neotvoríte.
Nasledovnú časť inštrukcie zaradíme podľa úvahy a skôr výnimočne: „Predpokladáme, že docielite aspoň 50% úspešnosť, t.j. aspoň 2-3 pokusy z celkom piatich budú bezchybné, t.j. všetkých sedem číslic bude vpísaných do malých kruhov na obvode veľkého. Kruh sa započítava len vtedy ak všetkých sedem číslic je zapísaných vnútri kruhov.“
Pokračujte vpisovaním číslice 3. Zavrite oči. Po ukončení radu, t.j. po vpísaní č. 3 môžete oči otvoriť a skontrolovať svoj výkon.
4/ Ďalej budeme pokračovať rovnakým spôsobom vpisovaním číslice 4 (5). Zavrite oči, môžete začať
( pri pokuse č. 4 je funkčné poľaviť z dohľadu nad priebehom skúšky a napr. „pozerať sa z okna“ )
5/ Po piatom pokuse a následnom zbere predlôh je vhodné uvoľniť napätie, napr. už spomenutou poznámkou, „nemáte byť prečo sklamaní. pri tejto skúške platí – čím horšie ste obstáli tým lepšie pre vás „ .

Vyhodnotenie a interpretácia:

U ľudí, ktorí absolvovali Schwidel skúšku bez jediného “správneho” zásahu je odôvodnený predpoklad, že odolajú vnútornému konfliktu medzi svojimi zásadami, ambíciami, neúspechom a vonkajším tlakom aj v reálnom živote a za cenu možných komplikácií.
Pri dodržaní, rešpektovaní podmienky “zavretých očí” nie je možné v skúške “uspieť”.
Zápisy v prvom štartovacom kruhu sa do vyhodnocovania jednotlivých pokusov nezapočítavajú.
Už dve číslice vpísané pri jednom pokuse potvrduzjú nedodržanie inštrukcie, pokynu “zavretých očí”. Poukazuje to na ambíciu uspieť pri tejto skúške aj za cenu švindlovania.

Interpretácia a zovšeobecňovanie takého výsledku aj na ostatné prejavy a správanie posudzovanej osoby však musí byť veľmi opatrné, najmä so zreteľom na skutočnosť, že reálny život v našej kultúre si často žiada istú mieru účelového pragmatizmu. Niektorí šikovnejší (rafinovanejší) chcú vykĺznuť z dilemy “podvádzať? – nepodvádzať?” tak, že vpisujú číslice na obvody malých kruhov.
Tri a viac “zásahov” opakujúcich sa v jednotlivých pokusoch možno hodnotiť ako mieru nezrelosti, naivity a zníženej schopnosti odolávať konfliktom medzi svojimi schopnosťami a očakávaniu úspechu, prípadne tlaku prostredia, autority. atď.. Možno tiež uvažovať o konformnom, nezodpovednom, bezzásadovom až nepoctivom prístupe k iným ľuďom, k životu a zvereným úlohám.
Pri vyvodzovaní záverov je však vždy potrebná súhrnná diferenciálno-diagnostiká úvaha opierajúca sa o anamnestické údaje, výsledky ďalších psychologických testov a priebeh riadeného rozhovoru. V ňom možno v rámci Taktiky preverovania hodnoverností výpovedí posudzovaného uchádzača ( viac TU) položiť napr. otázku “Mohli by ste uviesť nejakú situáciu, okolnosť vo vašom živote, či v práci, kedy bolo vhodné, správne, užitočné, obísť, porušiť nejaký predpis, pravidlo, či smernicu? ” Ľudia so sklonom k nepoctivému prístupu hravo poznamenajú napr. ” Však dnes by som bez porušenia predpisov nezarobil ani na slanú vodu.”. Tí úzkostliví, precízni, svedomití a disciplinovaní a zvyčajne uvedú ” ja nikdy neprejdem ani cestu ak svieti na semafore červená”. V takýchto prípadoch je na mieste úvaha, otázka osobnostnej rigidity, pretože len svedomité a disciplinované dodržiavanie predpisov, noriem a “slepá” lojalita voči autorite ešte nemusí byť zárukou zodpovedného konania.
Pojem zodpovednosť je pojmom vyššej morálnej kategórie ako sú pojmy čestnosť, poctivosť, svedomitosť. Schwindel skúška overuje len ich dodržiavanie, prípadne sklon k ich porušovaniu pokynov a pravidiel. Jej prínos v skladaní profilu posudzovanej osobnosti však môže byť napriek tomu významný.

Záverom

Zodpovedné, morálne zrelé konanie človeka berie vždy ohľad napríklad na potreby slabších, odkázaných v núdzi, či ľudí v ohrození. Zodpovední ľudia sú si vedomí rizík a možných dôsledkov prekročenia všeobecne písaných i nepísaných pravidiel aj za cenu vlastných strát. Možno tiež povedať, že svedomitosť a disciplinovanosť sú zárukou ustáleného poriadku v spoločenstve, zatiaľ čo zodpovednosť prispieva k jeho náprave a zdokonaleniu aj za cenu prekročenia zaužívaných noriem.

Základná informácia o teste a jeho pôvode:

Schwindel test nebol  štandardizovaný.

Podľa dostupných informácií je autorom skúšky nemecký psychológ a pedagóg Hans VOLKELT (1886-1964) jeden zo zakladateľov Geštalt psychológie. Tento vedecký smer celostného prístupu k vnímaniu, psychik a osobnosti presadzoval širší (celostný) rámec skúmania faktorov determinujúcich správanie človeka. Popri kultúrne historických a sociálnych vplyvoch zahrňoval – na rozdiel od asocianizmu a behaviorizmu aj antropologické a biologické vplyvy, vrátane fyziologických a potenciálu genetických daností. Podľa tejto teoretickej koncepcie je správanie človeka vždy prejavom súhrnu vzájomne prepojených činiteľov a vplyvov – v celostnom zmysle.
Na Slovensku, po novembrových udalostiach ´89 bola táto skúška v roku 1990 súčasťou testovej batérie použitej na posudzovanie psychických predpokladov uchádzačov o uvoľnené riadiace pozície a funkcie: vo finančníctve a banovníctve, v zahraničnej službe, hospodárskom manažmente a v štátnej správe. Psychologické posudzovanie uchádzačov bolo súčasťou vládneho konkurzu organizovaného vtedajším Úradom vlády a Slovenskou psychologickou spoločnosťou pri SAV. Zúčastnilo sa ho cca 3000 uchádzačov zväčša do 30-tich rokov a posudzovanie realizovalo cca 100 psychológov – členov SPS SAV.

Pre štúdijne potreby v rámci prednášok z predmetu “Psychologická prevencia a ľudský činiteľ v pracovne sfére” (Katedra psychológie Trnavskej univerzity) vypracoval PhDr. Milan Kožiak (milan.koziak@windowslive.com)
12.1. 2008

Takto absolvovala schwindel test uchádzačka o prácu v NBS.   Všetky číslice vpísala do vnútra kruhu, čo nasvedčuje, že zvládla dilemu medzi ambíciou byť úspešná a inštrukciou mať počas vpisovania jednotlivých čísiel zatvorené oči. To dovoľuje predikovať jej rešpektovanie daných pravidiel, disciplinovanosť a tiež odolnosť a integritu v nekonformnej a v ambivalentnej situácii. Tiež dedukovať na rad ďalších vlastností vhodných pre uvažovanú prácu, akými sú napr. svedomitosť. Pravda – pokiaľ neprehliadla cieľ a podstatu samotnej skúšky. Ak by tomu tak však aj bolo, poznatky hovoria, že aj tí ľudia, ktorí vedia “o čo” v tej skúške ide a nemajú šancu  v nej uspieť ak dodržia podmienku zavretých očí. Napriek tomu sa “úspešné” pokusy pravidelne objavovali v reálnych testových situáciách. Boli osoby, ktoré dosahovali “závratnú” úspešnosť, ale aj také, ktoré sa nevmestili na list A4 a expanzívne písali nielen mimo kruhu, ale aj po stole. To je tiež cenná informácia. Napriek tomu, že skúška vyvolával istú tenziu, rozpaky a smiech po otvorení očí za každým pokusom, väčšinou ju ľudia vnímali odľahčene a skôr ako milý žart a to dokonca aj takí čo suverénne švindľovali, od začiatku do konca. 😊