Ruský románopisec, publicista a mysliteľ, jeden z najvýznamnejších spisovateľov všetkých čias, predchodca modernej psychologickej prózy. Vyštudoval síce vojenské technické učilište, no viac ho bavilo písanie. Ako člena skupiny Petraševovcov (utopickí socialisti, ktorí vystupovali proti cárovi Mikulášovi) ho odsúdili na trest smrti, no pred popravou mu trest zmenili na 10 rokov nútených prác na Sibíri, kde prešiel doslova peklom. Snažil sa bojovať o nápravu ruskej spoločnosti podľa kresťanských ideálov. Medzi jeho najznámejšie diela patria: Zápisky z mŕtveho domu, Urazení a ponížení, Hráč, Zločin a trest, Idiot, Bratia Karamazovci.

Citácie z myšlienok obsiahnutých v jeho dielach:
„Zdá sa, že v druhej polovici ľudského života len prevažujú návyky, ktoré sme si vytvorili v tej prvej.“
„Zo všetkých najmúdrejší je podľa môjho názoru človek, kto aspoň raz za mesiac sám o sebe povie, že je blbec.“
„Kto nemá peňazí, je chudobný, kto nemá priateľov, je chudobnejší, ale kto nemá srdce, je najchudobnejší na svete.“
„Keby si zničil v ľudstve vieru v nesmrteľnosť, nevyschla by len láska, ale všetka životná sila, ktorá udržiava život tohto sveta.“
„Najveselšie si žije ten, kto vie sám seba napáliť.“
„Občasná samota je pre normálneho človeka potrebnejšia ako jedlo a pitie.“
„Nie je nič jednoduchšie, ako odsúdiť zlého človeka. A nie je nič ťažšie, ako mu porozumieť.“
„…Nikoho nezabil, a predsa je horší, ako ten, ktorého odsúdili za šesť vrážd.“
„Lásku, vľúdnosť a bratský súcit potrebuje chorý niekedy viac ako všetky lieky.“
„Kto ľahko stráca úctu k druhým, ten si neváži ani sám seba.“
„Milovať nejakého človeka znamená vidieť ho takého, ako ho vidí Boh.“
„Súcit je hlavný a možno jediný zákon bytia celého ľudstva.“
„Len žiť, žiť, žiť! Žiť akokoľvek, ale žiť…!“
„Skryté vedomie moci je až neznesiteľne príjemnejšie než zjavná nadvláda.“
„Utrpenie, to je aj život. Aké potešenie by v ňom bolo bez utrpenia?“
„Človek je tvor, ktorý si zvykne na všetko – toto je tuším jeho najlepšia definícia.“
„V niektorých prípadoch sa víťaz musí hanbiť pred porazeným práve preto, že nad ním zvíťazil.“
„Vzdelanosť sa spája niekedy s takou beštialitou, s takým cynizmom, až sa vám to bridí.
A čo akí dobrí alebo zaujatí by ste boli, nenájdete vo svojom srdci ani odpustenie, ani ospravedlnenie.“
„Neschopnosť milovať – to je peklo.“
„Ach, tie prízemné povahy! Aj tá ich láska sa podobá na nenávisť.“
„Ľudia niekedy hovoria o zvieracej krutosti, ale to je veľká nespravodlivosť a urážka zvierat.
Zviera nemôže byť nikdy také kruté ako človek, tak umelecky kruté. Tiger len trhá a hryzie, to je všetko, čo dokáže. Nikdy však nepribije druhého človeka na kríž, aj keby toho bol schopný.“
„Krása je strašná vec. Diabol v nej zápasí s Bohom a bojiskom sú ľudské srdcia.“
„Kto mlčí je buď natoľko geniálny, že nechce ublížiť, alebo hlúpy a nemá čo povedať.“
„Na svete nie je nič ťažšie ako úprimnosť a nič ľahšie ako lichôtky…“
„Hoci by bola lichôtka sebaabsurdnejšia, predsa sa aspoň z polovice berie vážne.“
„Utrpenie a bolesť sú nutnosťou pre každú širokú dušu a pre každé hlboké srdce. Naozaj veľkých ľudí,
ako sa mi zdá, v živote nevyhnutne sprevádza veľký smútok.“
„Keby bolo skutočne dokázané, že v Kristovi nie je pravda, radšej by som zostal s Kristom ako s pravdou.“
„Ak chcete do človeka vniknúť a nazrieť mu do duše, neskúmajte, ako mlčí, alebo ako hovorí, alebo ako plače, ba ani ako blčí tými najvznešenejšími ideami, radšej sa mu prizrite, keď sa smeje.“
„V rohu máp z 15. storočia býva prázdny priestor bez tvaru a mena, kde sú napísané tri slová: hic sunt leones. Takýto temný kút je aj v človeku. Vášne obchádzajú a búria kdesi v nás, a v tomto temnom priestore duše možno oprávnene povedať: tu sú levy.“
„Láska je jediná neporaziteľná moc na svete.“
„Človek rád počíta svoje problémy, ale nevie počítať svoje radosti.“
„Hlupák, ktorý spoznal, že je hlupák, už nie je hlupák.“
„Kto dva zajace naháňa, žiadneho nechytí.“
„Treba akosi znova trpieť za naše budúce šťastie; vykúpiť ho akýmisi novými mukami.
Utrpenie všetko očisťuje…“
„Myslím si, že diabol neexistuje. Avšak človek si ho vytvoril ako svoj obraz a podobu.“
℘

Fjodor Michajlovič DOSTOJEVSKIJ (1821 – 1881)

℘℘℘℘℘℘℘
Stránku editoval a zostavil Milan Kožiak
Citácie M,F. Dostojevského su prevzaté z osobnej mailovej korešpondencie s priateľom M.T., ktorý si želá zostať v anonymite.