Archív značiek: výskum

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu

   Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho  tréningu v rôznych oblastiach.

Efektívnosť autogénneho tréningu pri zlepšovaní zdravia a zvyšovaní bezpečnosti práce vo vysoko rizikových odvetviach (baníctvo, polícia).

                                      Pre pôvodný zdroj kliknite na titulku.
Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Štúdiu v PDF sprístupníte po kliknutí.
Helen Gibbons

Štúdia Helen Gibbons, riaditeľky Inštitútu Autogénneho tréningy v Sydney sa  opiera sa o analýzy z praxe a o výsledky akademického výskumu. Dokumentuje prínosy a výhody autogénneho tréningu a odporúča autogénny tréning organizáciám, ktoré hľadajú intervenciu založenú na skutočných dôkazoch zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.  Vďaka autogénnemu tréningu sú pracovníci lepšie schopní identifikovať varovné príznaky narušenia ich vlastného fungovania a sú potom schopní sami generovať neuropsychofyziologický posun od disregulácie k rovnováhe, ak sú vystavení významným stresorom z domova alebo na pracovisku. To im umožňuje vykonávať lepšie zverenú prácu, čím sa zníži riziko spôsobenia pracovného úrazu. 

Pre organizácie, ktorých pracovníci čelia  vysoko rizikovým stresorom, je dôležité, aby na pracovisku zaviedli vhodné intervencie v oblasti duševného zdravia založené na dôkazoch. Najmä ťažobný priemysel potrebuje zaviesť svoju politiku „nulového poškodenia“ na pracovisku pomocou zásahov v oblasti duševného zdravia a odolnosti voči záťaži a stresu.  V súčasnosti je veľa škodlivej rétoriky a byrokratických bariér, ktoré bránia implementácii efektívnych postupov.

Z týchto  dôvodov autorka štúdie  odporúča, aby autogénni tréneri -  terapeuti a výskumníci spolupracovali s akademickými inštitúciami a priemyselným organizáciami pri  podpore implementácie pilotných štúdií skúmajúcich výhody autogénneho tréningu na konkrétnom pracovisku. Vzhľadom na to, že intervencie BOZP majú väčšiu šancu na úspech, keď majú aktívnu podporu a zapojenie zo všetkých úrovní manažmentu, odporúča, aby jednou z podmienok pilotnej štúdie bolo, aby si každý pracovník, ktorý sa pilotnej štúdie zúčastňuje, bol vedomý osobnej podpory a zapojenie z vyšších úrovní riadenia.

By using autogenic training, workers can relax their system while remaining alert, Gibbons claims

Záverom konštatuje, že  ľudský  neurobiologický a psychofyziologický potenciál má svoje limity a ich prekročenie je  nebezpečné. Pomocou AT sa však dokáže lepšie prispôsobiť požiadavkám náročného prostredia.  

Ľudia na takéto neprimerane náročné  požiadavky reagujú rôznymi spôsobmi a formami; 
počnúc čerpaním dovolenky, práceneschopnosťou, nenastúpením do práce v odlúčenom prostredí,  otupenom, odosobnenom a nesústredenom stave, až po vymáhanie náhrade mzdy zamestnancom za psychické alebo fyzické zranenie a v extrémnych prípadoch a okolnostiach aj suicidálnym konaním. To spôsobuje organizáciam veľké škody.  

Organizácie tiež  musia pochopiť, že hoci autogénny tréning môže pomôcť pracovníkom lepšie sa vyrovnať s podmienkami práce nemôže ochrániť pracovníkov (ani žiadna iná terapia), pred plnou silou extrémnych nebezpečenstiev, akými sú nebezpečné pracovné postupy. 

Odhliadnuc od prioritných požiadaviek na produktivitu, austrálska vláda a ťažobný priemysel sa musia zaoberať nebezpečnými vývojom, pri ktorom sa od baníkov očakáva, že budú pracovať  rizikových podmienkach.  Ak tak neurobia, môžu byť sankcionovaní a obviňovaní z toho, že otvorene poukazujú  na potreby ochrany ich zdravia a bezpečnosť pri práci. To je nerozumné a neprípustné z viacerých hľadísk!

Autogénny tréning zlepšuje subjektívne vnímanie fyzického a psychického zdravia a medziľudských vzťahov. Výsledky rozsiahleho terénneho výskumu počas krízy COVID-19 v Španielsku,

                                   Pre pôvodný zdroj kliknite na titulku.
Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
PDF sprístupníte po kliknutí.
Ľudstvo stále ešte čelí dôsledkom bezprecedentnej krízy s medicínskymi, psychologickými, ekonomickými a sociálnymi aspektmi. Prepuknutie ochorenia COVID-19 z decembra 2019 vo Wu-chane sa rýchlo rozšírilo do celého sveta (Chen a kol., 2020) a do marca 2020 naplno zasiahlo Španielsko. Boli prijaté výnimočné opatrenia vrátane uväznenia všetkých veľkých skupín obyvateľstva (Arango, 2020; Ozamiz-Etxebarria a kol., 2020b). Boli hlásené závažné negatívne účinky na duševné zdravie, ktoré súvisia najmä so strachom z nákazy (Ammar et al., 2020b,c; Shigemura et al., 2020) a adaptáciou na väzenie (Qiu et al., 2020). Na zmiernenie tohto psychologického vplyvu sa použili psychologické zdroje (de Rivera, 2020; Lupe a kol., 2020; Ozamiz-Etxebarria a kol., 2020a), vrátane počítačom podporovaného dištančného tréningu (Wei a kol., 2020). V predchádzajúcej experimentálnej štúdii sme informovali o účinnosti relaxačných techník vrátane autogénneho tréningu na zmiernenie úzkosti súvisiacej s COVID-19 u mladých univerzitných študentov v Baskicku (Ozamiz-Etxebarria et al., 2020a). Autogénny tréning (AT), ktorý vytvoril Johannes Heinrich Schultz (1932) ako metódu „koncentračnej sebarelaxácie“, sa rýchlo stal štandardným nástrojom v európskej psychosomatickej medicíne a klinickej psychológii (Hoffmann, 2017). Trvalé pravidelné cvičenie znižuje reaktivitu na stres (Henry a kol., 1991), zvyšuje emocionálnu stabilitu (Carruthers, 1979), znižuje úzkosť a zvyšuje pocit osobnej kontroly (Farnè a Jimenez-Muñoz, 2000). 

ilustr. foto, – viac po kliknutí na mapku
Cvičiaci autogénneho tréningu považovali  túto prax za veľmi užitočnú pre ich fyzické a psychické zdravie a pre lepšie pochopenie druhých. Tieto tri aspekty sú počas pandémie COVID-19 veľmi dôležité. Sociálne vzťahy sa zhoršili v dôsledku sociálnej izolácie (Ammar a kol., 2020a; Hickie, 2020) a AT je užitočná na uľahčenie empatie. Psychické zdravie počas pandémie utrpelo, ako ukazujú rôzne štúdie (Ozamiz-Etxebarria et al., 2020b), a fyzický rozmer je zrejmý v časoch, keď sa riziko a strach z ochorenia, najmä COVID-19, výrazne zvýšili. (Ornell a kol., 2020). Preto odporúčame praktizovanie autogénneho tréningu ľuďom, ktorí prežívajú chvíle úzkosti, majú strach z choroby alebo majú pocit, že stratili kvalitu vzťahov s ostatnými.

Vplyv autogénneho tréningu vo forme zvukového záznamu na kvalitu spánku a fyziologické stresové reakcie univerzitných športovcov – pilotná štúdia.

 

 

Poznámka: 
Viaceré výskumy už skôr potvrdili, že dištančný autogénny tréning  prostredníctvom  rozhlasu, audio nahrávok a možnosti sprievodných konzultácií je účinný. To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení.

U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.

Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku - z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie.
 To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, - v porovnaní s priamymi sugesciami.
Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.
Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968). 

Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).

Zdroje: 
KRATOCHVÍL, S. - ŠTOHANZLOVÁ, M.: Využití heterosugesce v položkách autogenního tréninku, Čs. psychiatrie, , 1968, 64
HOSKOVEC, J.: Psychologie hypnózy a sugesce, vydavatelství ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
KRATOCHVÍL, S.: Podstata hypnózy a spánek, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1972
HOSKOVEC,J.- SVORAD,D.- LANC,O.: The comparative effectivenees of spoken and tape-recorded of body sway, Int. J.Clin.Exp.Hypn., 1963, 11,
KLEINSORGE, H. – KLUMBIES, G.: Technik der Relaxation, Selbstentspannung, Mit 1 Schalplatte, VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 3 Auflage 1967
KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilta a situční proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
BARBER,T.X.- CALVERLEY, D.S.: The definition of the situation as a variable affecting „Hypnotic-like“ suggestibility, J. Clin. Psychol., 1964, 20

Viac na 
SÚHRN POZNATKOV a skúseností získaných pri vývoji Psychobalzamu

Autogenic-Feedback Training Excersise – Method and System AFTE (patent NASA) 

ilustračné foto
Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
na pokračovanie kliknite
Metóda autogénneho spätného tréningu (AFTE) je podľa  patentu NASA  kombinovanou aplikáciou dvoch fyziologických a percepčných tréningových techníkm ktorými sú autogénny tréning a biofeedback. Tento kombinovaný prístup  vytvára metodológiu, ktorá je podstatne účinnejšia ako ktorákoľvek z jednotlivých techník používaných samostatne. Metóda AFTE umožňuje dostatočnú mieru kontroly potrebnú na výrazné zníženie behaviorálnych a fyziologických reakcií na závažné environmentálne stresory. Produkuje naučené účinky, ktoré pretrvávajú v priebehu času a sú odolné voči vyhynutiu a pôsobia v relatívne rýchlom čase.
 Metódu AFTE možno efektívne použiť v niekoľkých aplikáciách, medzi ktoré patria:
  • zlepšenie výkonnosti pilota a posádky počas núdzových letových podmienok;
  •  zabránenie výskytu nevoľnosti a zvracania spojených s pohybom a morskou chorobou alebo rannou nevoľnosťou na začiatku tehotenstva;
  • ako tréningová metóda na prevenciu alebo potlačenie symptómov leteckej choroby vo vysokovýkonných vojenských lietadlách;
  •  ako metóda na kardiovaskulárneho tréningu, ako aj tréningu ďalších autonómnych reakcií, ktoré môžu prispieť k zmierneniu vesmírnej pohybovej choroby (SMS) u astronautov a kozmonautov, k liečbe mnohých porúch. ako je ortostatická intolerancia v posádkach lietadiel, pomáhajú pri zmierňovaní srdcových arytmií a hypertenzie,  aj ako alternatívna liečba k farmakologickému manažmentu na zmiernenie vesmírnej kinetózy (SMS) u kozmonautov;
  • u ľudí trpiacich migrénou alebo tenznými bolesťami hlavy na kontrolu periférneho prietoku krvi a vyvolanie pocitu chladu na čele;
  •  u starších ľudí trpiacich fekálnou inkontinenciou
    na ovládanie ich zvieracích svalov;
  • u pacientov s rakovinou, aby sa znížili účinky nauzey po rádioterapii;
    
    

 


Využitie AT a ďalších mentálnych techník v súťažení  a zotavovaní  profesionálnych športovcov.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Spristupníte po kliknutí

 

 

 

 

Cieľom tejto štúdie je opísať poznatky a využitie mentálnych techník na prípravu pred súťažami a po zraneniach súvisiacich so športom (SAI) profesionálnymi športovcami (tímové športy) v Rakúsku (2016).
Do prierezovej štúdie bol zahrnutých 191 profesionálnych športovcov (basketbal, futbal, ľadový hokejov a volejbal ( 18–39 rokov), ktorí vyplnilí dotazník hodnotiaci sociodemografické údaje , trvanie/frekvenciu športovej praxe, mieru a závažnosť zranení (SAI). Ďalej bolo hodnotené používanie mentálnych techník a duchovných praktík pred súťažami a na zotavenie po SAI. Použitie mentálnych techník pred súťažami a po SAI bolo korelované so sociodemografickými údajmi, trvaním a frekvenciou športovej praxe a vzormi zranení SAI za posledných 24 mesiacov.

 


Prieskum preukázal, že profesionálny športovci mali v čase jeho realizácie (2016) o mentálnych technikách pri zvyšovaní výkonnosti a zotavovaní po zraneniach isté povedomie - využívala ich však len menšina. Napriek tomu, že tieto postupy sú ochotní akceptovať, Len 13% účastníkov ich využilo na regeneráciu po zranení (SAI). Približne 31 % mužov a 13 % žien uviedlo ich užívanie pred súťažami. Zistilo sa významné zvýšenie použitia mentálnych techník pred súťažou so zvyšujúcim sa vekom.
Možným dôvodom týchto protichodných výsledkov môže byť to, že títo profesionálni športovci zrejme nemajú dostatočný prístup k športovej psychológii a koučingu v oblasti mentálnych techník vo svojich individuálnych tímoch. Tento nedostatok prístupu k mentálnym technikám môže byť spôsobený obmedzeným povedomím o psychologických problémoch samotných športovcov alebo ich tímových trénerov. Na získanie nových informácií o tejto relevantnej téme v profesionálnom športe sú potrebné ďalšie štúdie

Sú všetky techniky zvládania stresu rovnocenné, alebo majú špecifické účinky?

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréninguu
Sprístupníte po kliknutí
Táto štúdia  hodnotí hypotézu, že rôzne techniky zvládania stresu majú špecifické účinky. Sú zhrnuté štúdie porovnávajúce rôzne techniky, ako aj predchádzajúce prehľady literatúry hodnotiace účinky jednotlivých techník. Existujú dôkazy, že kognitívne orientované metódy majú špecifické kognitívne účinky, že špecifické autonómne efekty sú výsledkom autonómne orientovaných metód a že špecifické svalové efekty sú vyvolané svalovo orientovanými metódami.

Potvrdilo sa, že rozdiely medzi technikami sú najjasnejšie tam, kde sú rozdiely medzi poruchami najjasnejšie (napr. autonómne techniky s migrénovými bolesťami hlavy vs. svalové techniky s tenznými bolesťami hlavy atď.). Ak poruchy zahŕňajú niekoľko systémov odozvy alebo ak žiadna z metód špecificky nie je zameraná na techniky zvládania stresu jednu  na ohniskovú problémovú oblasť, existuje menej rozdielov v účinnosti medzi nimi (napríklad depresia, zneužívanie návykových látok, svalové vs. autonómne techniky na úzkosť atď.).

Zdá sa, že kognitívne intervencie majú určité výhody pri poruchách, pri ktorých je hlavnou metódou hodnotenia zlepšenia sebahodnotenie a interpretácia symptómov (napr. stavy bolesti, úzkosť, nespavosť, hnev). Existujú nekonzistentné dôkazy, že meditácia môže mať lepšie výsledky ako iné relaxačné metódy pri  liečbe týchto problémov. Je možné, že k tomu dochádza kvôli relatívne väčším kognitívnym zložkám v meditácii mantry. Možno kvôli prominentným zložkám správania pri týchto poruchách má liečba úzkosti, hnevu a nespavosti, ktoré sa zameriavajú na zjavné správanie, tendenciu vykazovať väčšiu účinnosť ako liečby, ktoré vynechávajú zameranie na správanie. Zdá sa však, že všetky metódy zvládania stresu majú na všetky tieto problémy priaznivé účinky

Výsledky naznačujú existenciu špecifických klinických a experimentálnych účinkov pre rôzne metódy zvládania stresu a žiadna nemá absolútnu prioritu v  klinickej praxi. Aj keď sú relatívne rozdiely medzi jednotlivými liečbami v špecifických účinkoch štatisticky významné, môžu byť v konečnom dôsledku prevážené takými ďalšími faktormi, ako sú náklady, odbornosť terapeutov so špecifickými spôsobmi liečby a samotný manažnent.

Váha dôkazov o konkrétnych účinkoch však jednoznačne naznačuje, že popri ďalšom  objasnenie experimentálnych výsledkov, je možné a vhodné odporúčať lekárom, aby si rozvinuli kompetenciu v širokej škále techník zvládania stresu. Patria sem najmä progresívna relaxácia, autogénny tréning, biofeedback, niektoré meditatívne disciplíny a niektoré zásahy na zvládanie kognitívneho stresu.

Účinnosť autogénneho tréningu na psychickú pohodu a kvalitu života u dospelých žijúcich s chronickými fyzickými zdravotnými problémami.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Sprístupníte po kliknutí
Zdá sa, že autogénny tréning je sľubnou terapiou na zlepšenie psychickej pohody a kvality života u ľudí žijúcich s chronickými fyzickými zdravotnými problémami, ale žiadne nedávne správy nesyntetizovali dostupné dôkazy v tejto populácii. Výsledky tohto prehľadu preskúmajú a syntetizujú dôkazy o vplyve autogénneho tréningu na psychickú pohodu a kvalitu života u ľudí žijúcich s chronickými telesnými zdravotnými problémami, čím sa podporí vývoj ďalších, nových postupov pre komplementárne prístupy.

Autogénny tréning pri strese a úzkosti.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Sprístupníte po kliknutí
Cieľom  prehľadovej štúdie bolo zhodnotiť   dostupné  štúdie autogénneho tréningu (AT) ako prostriedku na zníženie úrovne stresu a úzkosti u ľudí.

Do prehľadu bolo zahrnutých osem štúdií s 245 účastníkmi: 3 boli randomizované kontrolované štúdie (RCT) a 5 bolo kontrolovaných štúdií. Autori uvádzajú, že celkový výsledok tohto systematického prehľadu naznačuje, že AT, alebo to, čo bolo opísané ako AT, znižuje stres a úzkosť v porovnaní so žiadnou liečbou. Všetky zahrnuté štúdie však boli metodologicky chybné. V súhrne autori uvádzajú, že z tohto systematického prehľadu nebolo možné vyvodiť žiadne pevné závery. Konštatovali, že správne aplikovanie AT je potrebné overovať a licencovať  v kontrolovaných skúškach, ktoré sú vhodne naplánované a vykonané. Dôvodom je skutočnosť, že často dochádza k jeho neakceptovateľnému zjednodušovaniu a deformáciam. Autori jasne stanovili výskumnú otázku a kritériá pre budúce analýzy.

Metaanalýza nemedicínskej liečby chronickej bolesti.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Sprístupníte po kliknutí

 

Uskutočnila sa metaanalýza 109 publikovaných štúdií, ktoré hodnotili výsledky rôznych nemedicínskych spôsobov liečby chronickej bolesti ( hypnóza, biofedback, AT, meditácia, ... ). 48 štúdií poskytlo dostatočné informácie na výpočet veľkosti pozitívneho účinku.  Štúdia porovnáva spôsob liečby, s druhom bolesti a výsledným stavom. Vo všeobecnosti boli veľkosti účinkov väčšiny liečebných postupov pozitívne, ale mali  krátkodobú účinnosť.  Toto zistenie naznačuje, že účinnosť liečby možno pripísať nie rozdielom medzi metódami, ale ich spoločným črtám. Psychický stav a počet subjektívnych symptómov konzistentne vykazovali väčšie reakcie na liečbu ako intenzita bolesti, trvanie bolesti alebo frekvencia bolesti, čo naznačuje dôležitosť použitia viacrozmerného rámca na hodnotenie bolesti. Toto zistenie tiež naznačuje, že prínos psychologických prístupov k zvládaniu bolesti môže spočívať v znižovaní strachu a depresie spojenej s bolesťou, a nie pri zmierňovaní bolesti samotnej. Táto štúdia tiež zdôrazňuje výhody metaanalytických prehľadov.

Účinok autogénneho tréningu na kontrolu úzkosti u žien s diabetom 2.

 

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Sprístupníte po kliknutí

Autogénny tréning pri liečbe opakujúcich sa bolestí hlavy.

Cieľom tejto štúdie bolo
(a) preskúmať účinnosť autogénneho tréningu (AT) a tréningu kognitívnej autohypnózy  (CSH) pri liečbe chronických bolestí hlavy v porovnaní s kontrolnou skupinou  (na čakacej listine WLC),
(b) skúmať vplyv výberu subjektov na výsledok liečby a
(c) skúmať, či úroveň hypnotizovateľnosti súvisí s výsledkom terapie. Tri rôzne skupiny subjektov (skupina 1, pacienti (n = 58), ktorí boli odoslaní z neurologickej ambulancie; skupina 2, členovia (n = 48) komunity, ktorí odpovedali na inzerát v novinách; a skupina 3, študenti ( n = 40), ktorí odpovedali na inzerát v univerzitných novinách), boli náhodne zaradení do terapie alebo stavu WLC.

Počas liečby došlo k významnému zníženiu skóre indexu bolesti hlavy u subjektov na rozdiel od kontrol. Po liečbe a následnom sledovaní neboli pozorované takmer žiadne významné rozdiely medzi 2 liečebnými metódami alebo 3 odporúčanými zdrojmi. Hodnotil sa index bolesti hlavy, skóre psychologickej tiesne (SCL-90) a užívanie liekov. Následné merania ukázali, že terapeutické zlepšenie sa udržalo. V oboch liečebných podmienkach dosiahli jedinci s vysokou hypnabilitou väčšie zníženie bolesti hlavy po liečbe a sledovaní ako jedinci s nízkou hypnabilitou. Dospelo sa k záveru, že relatívne jednoduchá a vysoko štruktúrovaná relaxačná technika na liečbu subjektov s chronickou bolesťou hlavy môže byť výhodnejšia ako zložitejšie kognitívne hypnoterapeutické postupy, bez ohľadu na z ktorej skupiny pacienti pochádzali.  Zdá sa, že úroveň hypnotickej citlivosti  (hypnabilita) je charakteristikou subjektu a podmieňuje  priaznivejší výsledok u subjektov liečených AT alebo CSH.

Pre klinickú prax je najdôležitejším záverom, ktorý možno zo  štúdie vyvodiť, že relatívne jednoduchá a vysoko štruktúrovaná relaxačná technika akou je aj AT je pri liečbe subjektov s opakujúcimi sa bolesťami hlavy  vhodnejšia ako zložitejšie hypnoterapeutické postupy.

Účinnosť autogénneho relaxačného tréningu u detí a dospievajúcich s problémami správania a emócií.

 

Otvoríte po kliknutí
Štúdia skúmala účinnosť autogénneho relaxačného tréningu u mierne narušenej ambulantnej populácie detí a dospievajúcich s väčšinou internalizovanými symptómami a tiež s niektorými agresívnymi a impulzívnymi  prajavmi, alebo príznakmi deficitu pozornosti.
50 detí a dospievajúcich z južného Nemecka (priemerný vek 10,2 roka; rozsah 6-15 rokov; väčšinou intaktné rodinné zázemie strednej triedy) sa zúčastnilo skupinového intervenčného programu. Dosiahnutie individuálneho cieľa bolo hodnotené na konci intervencie a v 3-mesačnom sledovaní.
Rodičovská správy odrážala znížené symptómy v porovnaní s kontrolnou skupinou. Správa o dieťati naznačila znížený stres a psychosomatické. Realizácie programu naznačuje klinicky relevantné účinky intervencie v porovnaní s kontrolnou skupinou. Na konci intervencie 56 % detí a 55 % rodičov uviedlo čiastočné dosiahnutie cieľa, 38 % detí a 30 % rodičov uviedlo úplné dosiahnutie cieľa; 71 % rodičov potvrdilo dosiahnutie čiastočného cieľa 3 mesiace po intervencii.
Zaver štúdie odporúča Autogénny relaxačný tréning ako účinná širokopásmová metóda pre deti a dospievajúcich. Medzi obmedzenia štúdie patrí jej relatívne malá veľkosť vzorky.

Autogénna relaxácia a kvalita života súvisiaca so zdravím pri roztrúsenej skleróze.

 

Sprístupníte po kliknutí.
Táto štúdia bola pilotným projektom na preskúmanie vplyvu programu autogénneho tréningu (AT; relaxačná intervencia) na kvalitu života súvisiacu so zdravím  a pohodu ľudí so sklerózou multiplex. 

Účastníci sa buď stretávali týždenne na stretnutiach v AT počas 10 týždňov (n = 11), alebo boli zaradení do kontrolnej skupiny (n = 11). Skupina AT bola tiež požiadaná, aby túto techniku cvičila denne doma. Stupnice navrhnuté na meranie aspektov pohody (nálada a depresívny afekt) odhalili, že v postteste skupina AT hlásila viac energie a sily ako kontrolná skupina a bola menej obmedzená vo svojich úlohách v dôsledku fyzických a emocionálnych problémov. Budúci výskum by mal zahŕňať štúdie vykonávané počas dlhšieho obdobia spolu s dostatočne veľkými vzorkami na preskúmanie vplyvu frekvencie praktizovania autogénneho relaxačného tréningu  na pohodu u ľudí so sklerózou multiplex.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu

Zámerom výberu zahraničných štúdií o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu bolo poukázať na možnosti a rezervy vo využívaní tejto jedinečnej a stále povrchne uplatňovanej metódy – chápanej aj u nás mnohými odborníkmi len ako “nejaké relaxačné cvičenie”. Snáď ich tento výber motivuje k jej doceneniu.
Autogénny tréning popri zrejmých pozitívnych účinkoch na telesné a duševné zdravie pacientov, zvyšuje aj odolnosť voči psychickej záťaži a stresu u celkom zdravých ľudí. Rozvíja potenciál ich schopností zvládať nároky doby a moderných technológií, pri zachovaní vlastnej, dnes ťažko skúšanej integrity.
Viaceré výskumy potvrdzujú, že si ho môže dištančne, prostredníctvom internetu, audio nahrávok a dostupných príručiek osvojiť takmer každý . To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení.
Sprievodné pocity pohody, vnútornej slobody, nezávislosti a nadhľadu sú benefitmi, ktoré môžete vnímať každý deň.

Blog “Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu”  zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak. 

Visits: 501

“NEUROVEDA VO SVETLE informačno – digitálnych technológií a mediálnej výchovy” Nataša Slavíková

Riziká nadmerného používania digitálnych informačných technológií.

Iste sa každému občas stane, že v návale pracovných povinností, nových poznatkov a hlušiny informácií, ktoré sa tvária ako dôležité nám unikne niečo skutočne hodnotné a významné. Mne sa to stalo v prípade jednej štúdie, ktorú som odsunul na neskoršie. Poznáte to – kúpime si knihu, alebo zoženieme zborník s tým zámerom, že si ich v najbližšom čase prečítame. Založíme ich však do knižnice s odhodlaním.”Iste sa k nim v najbližšom čase vrátim a ak nie hneď, tak na dovolenke určite …. ” 
V prípade naznačenej štúdie som mal to šťastie, že som ju mal tak-povediac v rodine a našiel opäť – pri hľadaní odpovedí na otázky “Kam speje tento náš digitálny svet internetu a manipulácií s našim vedomím a správaním?”.
Prečítal som ju niekoľkokrát a rozhodol sa –  z viacerých dôvodov, že ju záujemcom sprostredkujem na tejto stránke.

Napísala ju PhDr. Nataša Slavíková, ktorá patrí medzi priekopníčky a významné osobnosti mediálnej výchovy a gramotnosti na Slovensku. Hovorila a písala o týchto témach ešte v čase, keď  mnohí z rôznych dôvodov  prehliadali potrebu včas a primerane sa na mediálnu explóziu pripraviť.  Sama spomína, že bola neraz osamotená, keď  túto tému na rôznych fórach otvárala. 

Ešte vo funkcii generálnej riaditeľky Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR,  kedy za éry dvoch ministrov Mareka Maďariča (2006 -2010 Smer)  a Daniela Krajcera ( 2010 – 2012 SAS) – čo je samé o sebe v našich zemepisných šírkach unikátne –  sa vytrvalo zasadzovala za ochranu detí pred mediálnym poškodzovaním ich vývinu.

PhDr. Nataša Sláviková  je autorkou a iniciátorkou publikácií a projektov v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnym vplyvom médií, informačnej etiky a zvyšovania úrovne mediálnej gramotnosti v kontexte celoživotného vzdelávania.  Podrobnejšie TU

Riziká nadmerného používania digitálnych informačných technológií.
Nataša Slavíková, generálna riaditeľka Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kulrúry SR (2006 -2012)

 

NEUROVEDA VO SVETLE
informačno – digitálnych technológií a mediálnej výchovy

Abstrakt

“Digitalizácia je globálny fenomén a jej účinky na vzdelanie a zdravie tiež. Obsahom príspevku je poskytnúť informácie všetkým, ktorí sa o rozhranie medicínskych, prírodných, kognitívnych,  humanitných vied úprimne zaujímajú, no najmä pedagógom, psychológom, rodičom, ktorí často nemajú dostatok argumentov v diskusii o potrebe regulovania nadmerného používania digitálnych informačných technológií, najmä chytrých telefónov.Hoci nám technológia v mnohých veciach uľahčila život, výrazne narušila reálne vzťahy s inými ľuďmi. Nehovoriac o tom, že brzdí emocionálny a sociálny vývin detí. Jeden z najpresvedčivejších argumentov v prospech kritického myslenia a regulácie nadmerného používania digitálnych informačných technológií deťmi sú argumenty lekárov, psychiatrov z oblasti neurovedy. Neuroveda nám otvára nové obzory pochopiť účinky digitálnych médií a zároveň nám približuje najdokonalejšie zariadenie na svete – ľudský mozog. K najdôležitejším poznatkom výskumu mozgu posledných tridsať rokov patrí poznanie, že mozog svoju činnosť mení, hovoríme tomu neuroplasticita a učenie je vlastne dôsledok tejto neuroplasticity. Mozog tvorí asi sto miliárd nervových buniek, z ktorých každá má až desať tisíc spojov s inými bunkami.

Prelomové výsledky výskumov neurovedy si intenzívnejšie uvedomujeme pri každodennom pozorovaní detí a mladých ľudí, ktorí sú prilepení k displeju svojich smartfónov (generácia sklopených očí), neučia sa, ale zabávajú.Mozog na neučenie reaguje jednoducho – nerozvíja sa. Bez toho, aby sme si to uvedomovali už v mladom veku začína proces degenerácie nášho mozgu.  Verila som, že sa bude o spomínaných výskumoch viac diskutovať tak v médiách ako aj v oblasti vzdelávania. Keďže sa tak nestalo, rozhodla som sa po štúdiu viacerých publikácií spracovať príspevok najmä z dôvodu, aby sa táto téma dostala aj medzi učiteľov, rodičov  a stala sa súčasťou obsahu mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. Žiaľ, v pretlaku digitalizácie nášho života je v ústraní a digitálna lobby tieto informácie nechce počuť. Obsahy publikácií, ktorých zoznam uvádzam na konci príspevku potvrdzujú na základe stoviek zdrojov, výskumov a  mimoriadne zaujímavých kazuistík to, čo na základe nedávneho pokroku v neurovedách  už viacerí tušíme.” – hovorí Nataša Slavíková

“NEUROVEDA VO SVETLE INFORMAČNO – DIGITÁLNYCH TECHNOLÓGIÍ A MEDIÁLNEJ VÝCHOVY” NATAŠA SLAVÍKOVÁ
Celá štúdia je dostupná po kliknutí na obrázok

 

Megatrendy a médiá Konferencia Smolenice 2017
Zborník z konferencie Megatrendy a médiá (Smolenice 2017) dostupný TU

Medzi inšpirátorov a podpovateľov Nataši Slavíkovej v jej usilí, vrátene  aktivít v medzinárodných oraganizáciách patrí významný nemecký neurovedec,  lekár  a otec piatich detí Prof. Dr.  Manfred SPITZER, prednosta Psychiatrickej kliniky v univerzitnom meste Ulm, v ktorom založil a vedie Centrum pre neurovedu a učenie.

Manfred SPITZER
Manfred SPITZER

Manfred Spitzer je autorom viacerých, hodne prekladaných publikácií zaoberajúcich sa problematikou  neuroplasticity, vplyvom informačno – digitálnych technológií na zdravie a  dôsledkami nadmerného používania smartfónov u detí a mládeže.

“Digitálne média nás odbremeňujú od duševnej práce. To, čo sme kedysi riešili hlavou, vybavujú dnes za nás počítače, smartfóny, organizátory a navigácie. Prináša to však nesmierne nebezpečenstvo, tvrdí Manfred Spitzer, renomovaný vedec, ktorý sa venuje výskumu mozgu. Výsledky výskumu, ktoré zverejnil, sú alarmujúce: DIGITÁLNE MÉDIA SPÔSOBUJÚ ZÁVISLOSŤ.

Z dlhodobého hľadiska škodia telu a predovšetkým duševnému stavu. Keď prácu mozgu prenášame na externé zdroje, mozog postupne prestáva naplno fungovať. Nervové bunky odumierajú a dorastajúce bunky nedokážu prežiť, lebo ich nevyužívame. U detí a mladistvých sa vplyvom obrazových médií dramaticky znižuje schopnosť učiť sa. Následkom sú poruchy pozornosti, strach a otupenie, poruchy spánku a depresia, nadváha, tendencia k násiliu a sociálny úpadok. Spitzer nás upozorňuje na znepokojujúci vývoj a predovšetkým u detí vyzýva k obmedzovaniu konzumu, aby sa predišlo digitálnej demencii.” píše Spitzer vo svojej knihe:

Digitálna demencia - Mafred Spitzer
Digitálna demencia – Mafred Spitzer, e-shop po kliknutí

 

PhDr. Nataša Slavíková

profesný profil -po kliknutí
profesný profil – po kliknutí, ilustr. foto

 

blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

Visits: 166

KASKÁDA MYSLE – Emil Komárik (nová kniha)

KASKÁDA MYSLE – Emil Komárik

Predhovor autora k novej knihe, zverejnenej vôbec po prvýkrát.
Doc. PhDr. Emil Komárik, CSc.
Doc. PhDr. Emil Komárik, CSc.

“Táto kniha je o tom, že odpoveď na otázku o pôvode a evolúcii, alebo prípadne o stvorení človeka, nenájdeme vo vykopávkach kdesi  Olduvajskej rokline, ale  pod vlastnou kožou. A je určená tým, ktorí si kladú hlboké otázky a neuspokoja sa s plytkými odpoveďami.

Pozrel som sa na text  knižky a pýtal som sa sám seba, či je niekto, kto si také otázky kladie a kto by mohol byť ochotný tento text čítať. A komu by mohol byť užitočný. Ani na jednu z týchto otázok neviem odpovedať.

Ale viem jedno. Na tomto svete existujú pokolenia ľudí, ktorí sú zvedaví a plní túžby po poznaní. Lebo našou prirodzenosťou je, že sa s touto túžbou rodíme ako s osobitným a výnimočným darom matky prírody nášmu živočíšnemu druhu. Alebo ak chcete – s výnimočným Božím obdarovaním každého jednotlivca ľudského rodu.

cobble-hill-puzzle-horska-kaskada-1000 dielikov
cobble-hill-puzzle-horska-kaskada-1000 dielikov, zdroj: www.drento.sk

Včera večer o desiatej mi volala zúfalá mamička, či neviem, na ktorej planéte trvá noc osemdesiat rokov, lebo jej malá dcéra Emka druháčka ZŠ, to nutne potrebuje zistiť, inak celú noc nezaspí. Myslím si, že Emka asi patrí do pokolenia zvedavých a hľadajúcich, ktorí si nikdy nedajú pokoj kým nepochopia a ktorým sa kladenie otázok a hľadanie odpovedí stáva životným štýlom, aj keď naliehavosť  jej hľadania robí ťažkosti rodičom a okoliu natoľko, že tomu lekári a pedagógovia prisúdili diagnózu – vysoko funkčný autizmus.

Každý z nás túži poznať svet  a ako hovorí J. Piaget , dať mu zmysel. Nie všetci si však tento dar zvedavosti uchováme nepokazený. Mám pochopenie pre Emkin spôsob poznávania, lebo sa trochu podobá môjmu. Aj ja som od detstva robil starosti svojmu okoliu tým, že som sa pýtal, možno nie s takou naliehavosťou ako Emka, ale vytrvalo. Doteraz si pamätám na reakciu môjho dedka, keď som sa ho ako štvorročný so všetkou vážnosťou raz v nedeľu poobede spýtal, čo píšu v novinách a na môj údiv z toho, že ho moja otázka rozčúlila.

Je taký problém, nazýva sa metodológia. Keď ako dieťa chcete spoznať svet, rýchlo narazíte na to, že sám nemôžete preskúmať všetko. A musíte sa pýtať. A naraz stojíte pred faktom, že nestačí vedieť, ale musíte veriť, lebo nie všetky odpovede sú rovnako pravdivé. Potrebujete autoritu, ktorá vám umožní nepravdy odfiltrovať. Malá Emka bezmedzne dôveruje knihám, nevie ešte nič o preklepoch a tlačových chybách Úprimne jej želám, aby nakoniec našla svoju autoritu, tento oporný stĺp porozumenia svetu.

Ľutujem ľudí, ktorí majú oporný stĺp poznania taký krátky, že už došli až na vrchol a teraz nechcú nič ani počuť ani vidieť. A sú to ľudia každého veku, každého zamestnania, každej úrovne vzdelania. Sú dokonca aj vedci, ktorí tak uľpievajú na svojom výklade sveta, že o nich musel napísať filozof Thomas Kuhn slávnu vetu „staré paradigmy zomierajú ťažko, aj keď nefungujú“ a nové pravdy sa presadia až keď sa pominú nositelia starých.

Chcem ale veriť, že sú mnohí, a neviem, či sú väčšinou alebo menšinou, ktorí sa stále pýtajú a chcú poznať pravdu. Domnievam sa, že Emka patrí k nim, že je vyznamenaná darom zvedavosti a túžbou po poznaní ako generácie ľudí, čo si nedajú pokoj objavujú neznámo, kladú otázky a hľadajú odpovede. Tie potom poslúžia ,napríklad na to, aby mohli ísť večer pokojne spať, alebo prinesú plody, ktoré posúvajú dopredu svet. Možno k ním patríme viacerí. Takíto ľudia sú moje spriaznené duše, ktoré by nenechala na pokoji otázka, akú stopu na tele a duši človeka zanechal, či už proces evolúcie alebo postup stvorenia, ktorého posledným stupňom je každý z nás.

Asi som mal edukačnú výhodu, že ma dospelí nekŕmili báchorkami a bájkami. Nemusel som veriť na bociana, ani na Ježiška a Mikuláša. Ako sa deti rodia, som pochopil, keď som videl ako sa telia kravy, to že darčeky nenosí Mikuláš som vedel odmalička, lebo som videl, že mnohé z nich kupovali rodičia v obchodíku môjho otca. Ako sedliacke dieťa som vedel veľmi skoro rozoznať zrnká pšenice, žita, jačmeňa a ovsa. Ale dlho mi trvalo, kým som dokázal rozoznať obilie na jarnom poli podľa farby a tvaru klíčkov. Musel som sa naučiť čakať, kým to trochu podrástlo a bolo možné povedať, čo z toho bude.

Vždy som mal rád súvislosti, a úprimne ma hnevalo, že dejepis sme sa učili podľa štátov, každá krajina separátne a nijako som sa nemohol dopracovať k súvislým dejinám celej Európy. Napokon som si zostavil časovú os, našiel som kdesi zoznam pápežov aj s rokmi ich pôsobenia a dejiny Európy naraz prestali byť chaosom štátov a letopočtov.

Pre mojich rodičov autoritou bola Biblia. Vyrastať v evanjelikálnej rodine, kde Biblia leží celý deň na stole a je ohmataná a ošúchaná častým otváraním, označkovaná a popodčiarkovaná niekoľkými generáciami a jej každodenné spoločné čítanie  tvorí základný manuál na riešenie každodenných životných situácií, znamená, že sa bežne stretnete aj s diskusiou o témach, ktorým nerozumiete a dostanete aj odpovede, z ktorých nič nemáte.

Keď som sa raz spýtal otca, ako vzniká dúha, prečítal mi pasáž z Genezis o potope a povedal, že dúha je hranica, na ktorú sa Boh díva z jednej strany a my z druhej, aby sme si spoločne, my aj Boh,  pamätali, že potopa už nikdy nebude. Ale mňa vtedy zaujímalo prečo je tam tých sedem farieb a ako sa tvoria dúhy na vodných kvapkách v prúde vody z hasičskej striekačky. Túto odpoveď mi potom dala škola.

Miloval som školu, lebo mi dávala odpovede, ktoré som nemohol nájsť inde. Až omnoho neskoršie som pochopil, že existujú aj otázky a odpovede, ktoré sa v škole nenaučíte, otázky prečo sú veci také, aké sú a načo sú také a dokonca prečo musia byť také ako sú, prípadne prečo nie sú také, ako by mali byť..

Ak dostanete do génov nepokoj zvedavosti, nemôžete prestať klásť si stále nové otázky a skúmať, ako sa veci majú. Pri vašich obmedzených možnostiach sa musíte spoliehať na to, čo povedia a napíšu múdrejší ako vy. Malá Emka má problém, lebo sa ešte nenaučila metóde kritiky zdrojov, že to, čo je napísané, ešte nemusí byť pravda, že treba zdroje informácií porovnávať a posudzovať, či napísané je možné, či to nie je preklep, alebo dokonca zámer oklamať vás.

Môj osobný test dôvery v pravdivosť biblického textu spočíval  na hypotéze, že ak porovnáme dva rodokmene a spočítame roky života tak v istom bode musia súhlasiť. Výsledok? Matuzalem a Noe žili v tom istom čase. Porovnanie ich rodokmeňov ukázalo, že Matuzalem zomrel v roku potopy, záznam bol presný. Pri stavbe chrámu urobili nádrž, ktorá mala priemer desať siah a obopla ju šnúra ktorá mala tridsať siah. Odmeral som si to na šálke od kávy a zhruba to súhlasilo. Až dlho potom som sa dozvedel, že existuje Ludolfovo číslo.

Moje zovšeobecnenie? Ak je záznam presný tam, kde sa to dá overiť, treba brať vážne i výpovede, ktoré sa takto jednoducho overiť nedajú. Niektoré overovacie procedúry nefungujú takto jednoducho. V škole sme sa za môjho detstva učili, že vesmír nemá počiatok ani koniec. A potom keď sme boli starší nejaký belgický mních vymyslel big bang, a za pár rokov sa už učebnice fyziky prepisovali. Takže to biblické „berašitbará“ (na počiatku stvoril) už neznelo tak nevedecky.

Mimochodom, zvedavému chlapcovi zo zemplínskej dediny pripadalo neobyčajné, že stvorenie neba a zeme sa stalo v jednom kroku, ale na stvorenie života bolo potrebných niekoľko etáp. Asi to napadlo aj pána Darwina, keď sa pokúsil hľadať spôsob, ako by sa tento proces mohol uskutočňovať. V škole som sa dozvedel, že všetky živé tvory sú z buniek a tie sú v podstate všetky rovnaké. Iba sú rôzne zorganizované.

Nikdy som neskúmal moje nevedomé rozhodnutie prihlásiť sa na štúdium psychológie, aj keď som skôr uvažoval o niečom, čo má bližšie k práci rúk, konkrétne o stavebníctve. Možno to bol ten motív zvedavosti. Lebo vtedy som už vedel, že skutočné poznanie nespočíva v tom, že vieme, ako sa veci správajú, ale v tom, že vieme, prečo sa musia správať tak, ako sa správajú. A odpoveď na otázku, prečo sa my, ľudia, musíme správať tak ako sa správame  mi ani štúdium psychológie nedalo. A tak som hľadal ďalej a napokon niečo o tom napísal.

Pozývam tých, ktorým ešte ostal zachovaný ten inštinkt zvedavosti a ktorí sa nedali omámiť opojným pocitom, že už všetko vieme, aby skúsili chvíľu kráčať so mnou cestou, ktorú som prešiel pri hľadaní odpovedí na onú gnostickú otázku: Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam ideme a aký je zmysel nášho pobytu na tejto planéte?

Nedomnievam sa, že som našiel odpoveď, ale ja už ďalej asi nepokročím, a možno niekto z vás nájde lepšie odpovede.”

Knihu KASKÁDA MYSLE otvoríte kliknutím na jej obálku

Dovetok

Před žádnou, žádnou záhadou

své šije neskloníme,

o nebes klenby nejzazší

svým duchem zazvoníme.

 

“Ten úryvok z Nerudových Písní kosmických si pamätám tuším od gymnaziálnych čias a nejako sa mi stále vracia.

Záhada ľudskej duše ma provokovala po celý život. Pri skúmaní ľudského spôsobu vládnutia samému sebe, som sa snažil ostať na tejto strane dúhy, opierať sa o overené poznatky, ale dovolil som si prekročiť hranicu medzi telom a duchom, lebo čosi čo nevieme definovať a pomenovať, sa mi ukazovalo ako spojovací článok umožňujúci pochopiť celostný zámer, podľa ktorého je človek ako prírodný jav vystavaný. Uvedomil som si, že existujú veci vo vnútri ľudského tela, ktoré sú a zrejme aj ostanú tajomstvom, a to život sám a aj spôsob, ako sa organizmy vyrovnávajú s vlastným telom a s prostredím, ktoré ich obklopuje. Že všetko to, čím život je, ako prebieha a ako sa udržiava, vyžaduje inteligentné rozhodovacie centrum, ktoré rozumie okoliu a ktoré má moc ovládať vlastné správanie. Toto utajené zariadenie som nazval mysľou. Štúdiom správania rôznych druhov živých bytostí som objavil štyri kvalitatívne odlišné spôsoby sebariadenia a načrtol som obraz, ako tieto spôsoby riadenia vytvárajú kaskádu,v ktorej každá zložitejšia sústava opatruje a ovláda tie jednoduchšie a ako jednoduchšie sústavy čakajú a poslúchajú riadiace pokyny vyšších sústav.

Napokon som dospel k názoru, že ľudský spôsob vládnutia sebe kombinuje dva spôsoby komunikácie. Ten, ktorý používajú všetky bytosti a riadia fungovanie svojho tela a svoje motorické správanie. A potom jazykovú komunikáciu, ktorou človek vstupuje do vzťahu s vonkajším svetom, a ktorá  mu umožňuje prekročiť obmedzenia živočíšneho sveta a vytvoriť nové, špecificky ľudské životné prostredie, spoločnosť, kultúru a civilizáciu. A nakoniec sformovať aj svoju vlastnú jedinečnosť a originalitu, svoju osobnosť.

Nemal som v úmysle prekročiť túto hranicu, ale princíp kaskády hovorí, že ak je ľudská myseľ riadiacim nástrojom, musí mať rovnakú architektúru ako všetky nižšie, a rovnako musí očakávať vedenie a príkazy od nejakého vyššieho riadiaceho stupňa.

Lenže, vo svete dostupnom poznaniu nejaký vyšší stupeň riadenia absentuje. Vystiera človek antény svojej mysle do prázdna?

Ale čo, ak by existoval nejaký neprázdny svet, ktorý by sa mohol na tieto antény napojiť?

Takáto otázka vyvoláva pokušenie uvažovať o možnosti, ako by vyzeral človek, keby vyššia riadiaca jednotka existovala a keby človek žil a správal sa podľa nej. Čím by sa líšil od reálneho človeka.  Je zrejme, že takáto jednotka by neriešila problémy, ktoré človek dokáže riešiť s tou výbavou, ktorú má. Takže zrejme by riešila len veci, ktoré teraz riešiť nevieme. Možno ich existuje viac, ale spomínam si minimálne na dve, strach zo smrti a morálku. Možno by som ešte pridal mier, zdravie a šťastný a spokojný život.

Moja vlastná civilizácia mi našeptáva, že tento vyšší riadiaci systém je realitou a nazýva ju Boh. Kniha Genezis hovorí, že originálna verzia človeka takúto jednotku obsahovala. Že nad svetom vnímateľným zmyslami je iný vyšší duchovný svet a v ňom osobný Boh, stvoriteľ  a vládca. Na pomedzí týchto dvoch svetov stojí človek, ako spojnica medzi duchovným a materiálnym svetom. Bol koncipovaný tak, aby jeho riadenie bolo zo sveta duchovného a jeho konanie malo byť vo svete materiálnom.  Asi by tento pôvodný model človeka nemal na zemi iné poslanie ako máme teraz, len by nemal problémy s jeho realizáciou.

Stalo sa však, že človek odoprel podriaďovať sa príkazom zhora a to malo za následok katastrofu, ktorú dnes nazývame Pád človeka. Súčasný človek, podľa tejto správy, je už len jednoduchším, rekonštruovaným variantom človeka s nižšou a jednoduchšou sústavou riadenia. S neriešenými otázkami života a smrti, pravdy a lži, dobra a zla.

Podľa svedectiev ľudí, ktorí ho poznali, bol jeden človek  Ježiš syn Jozefov z Nazareta presne človekom podľa tohto pôvodného dizajnu. Jeden z nich ho rovno nazval druhým Adamom.

Realita nepustí. Nevieme a nebudeme vedieť, či existuje Boh. Ale spoľahlivo vieme, že existuje náboženstvo, ktoré jeho existenciu považuje za skutočnú. A je to dokonca jeden z definičných znakov bytia človekom. Zase sa vraciam ku knihe Genezis, ktorá opisuje podmienky, pre vznik náboženstva potrebné. Prvou je potreba viery a absencia osobnej skúsenosti s božským. Až tretia generácia ľudí, objavila potrebu náboženstva. Zároveň tam nájdeme aj správu, že náboženstvo má dve základné podoby. Jedna sa prejavuje v uctievaní neznámeho Boha a druhá v konaní toho, čo človek považuje za dobré. Autor ich pomenoval menom Seta a Kaina.

Je vlastne úplne jedno, ako kto to svoje náboženstvo nazýva. Nezáleží na tom  či ste katolík, šintoista, budhista, hindu, šamanista, muslim alebo satanista, ateista, skeptik, agnostik alebo proste hľadajúci. Náboženstvo existuje na predpoklade, že existuje niečo, čo ma presahuje, že existuje „voľačo“, čo je viac ako môj svet vnímaný zmyslami. A že tento svet je nejako dôležitý na to, aby môj život mal zmysel.

O existencii takého sveta nemáme žiadnu istotu. Všetko, čo máme, sú len svedectvá ľudí, ktorí hovoria, že mali s týmto svetom nejakú skúsenosť a sú ochotní sa o ňu podeliť s nami.

Všetko ostatné je vecou toho, čo naša myseľ s týmito svedectvami urobí. Môžeme ich prijať ako pravdu, alebo ich môžeme odmietnuť. Obe alternatívy sú náboženské rozhodnutia. To nie je rozhodovanie medzi náboženstvom a nenáboženstvom, iba rozhodnutie k akému typu náboženstva sa prikloníme.

Niekto verí, že to neznáme je nejaká neosobná moc, sila energia alebo idea. Títo ľudia si hovoria skeptici, agnostici alebo ateisti. Iní predpokladajú, že to, čo nás presahuje, nie je slepá sila prírody, ale že je to osoba, inteligentná bytosť, ktorá je, môže, alebo má byť s nami vo vzťahu. Väčšina náboženstiev predpokladá, že je na nás, aby sme iniciatívu na vytvorenie vzťahu vyvíjali my ľudia. Tuším, len náboženstvo Biblie hovorí, že iniciatívu bude prejavovať aj druhá strana.

Ak teda existuje v tvojej mysli niečo, čo berieš vážne bez pochybností, ak existuje niečo, čo vnáša do života pokoj, ak existuje niečo, čo robíš preto, aby to malo zmysel, aj keď z toho neplynie úžitok, definoval si svoje náboženstvo. Zaradil si sa do skrytej koalície rovnako veriacich. A veľmi rýchlo zistíš, že takéto skryté spoločenstvo má aj vonkajšiu formu, ktorou dáva najavo svoju existenciu. A že takéto viditeľné spoločenstvo rovnako zmýšľajúcich potrebuješ.

Čo ma na svete náboženstva fascinuje, je skutočnosť, že každý veriaci vyznáva nejakú doktrínu, ktorú vie pomenovať, ale sotva nájdete dvoch, ktorí majú úplne rovnaký vlastný výklad tej doktríny. Že tak ako sú náboženstvá sociálnym javom, je zároveň náboženstvo výsostne individuálnym obsahom mysle človeka.

Možno treba nakoniec povedať, že aj ja osobne mám svoje vlastné náboženstvo a aj obsah viery, o ktorú opieram svoje chápanie zmyslu života, a ktorá je mi zdrojom morálky a hodnotovej orientácie. A že túto vieru zdieľam s druhými. Táto viera je založená na slovách Písma svätého a na svedectvách Božích svedkov.

A to, čo som napísal o kaskáde mysle nepovažujem za náboženskú doktrínu, ale za čisto hypotetickú štúdiu o možnostiach, ktoré poskytuje výklad poznatkov o spôsoboch riadenia seba samého, čo je pomerne zanedbávaný úsek ľudskej psychológie.”

O AUTOROVI

Doc. PhDr. Emil Komárik, CSc. absolvoval Filozofickú fakultu UK v odbore psychológia. Pracoval vo výskume ľudských zdrojov na Ústave experimentálnej psychológie SAV, na Ústave ekonomiky stavebníctva a na Ústave športových vied FTVŠ UK. Pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na FF UPJŠ a na PdF UK. Ako personálny psychológ pôsobil v Závodoch ťažkého strojárstva a vo Východoslovenských železiarňach. Zaoberal sa problematikou výberu pracovníkov na špecifické funkcie v strojárskych a stavbárskych profesiách a vyhľadávaním a výberom športových talentov. V tejto oblasti ukončil niekoľko výskumných prác. V ostatnom období sa zaoberá problematikou výchovy detí s poruchami emocionality a správania. Od roku 1967 až do 1991 pracoval s kresťanskými skupinami mladých ľudí v Martine, Košiciach a Bratislave. Od roku 1995 do2004 viedol občianske združenie Nová nádej. Je autorom viacerých publikácií ako „Porozumieť bolesti“ a „Malé skupiny v charitatívnej službe“, vytvorené pre projekt „Rovesník“. Napísal učebnicu „Pedagogika emocionálne a sociálne narušených“ a monografiu „Metódy vedeckého poznávania človeka“. Bol tiež vedúcim autorského tímu, ktorý v roku 1994 vytvoril „Projekt Konštantín“, základnú filozofiu reformy vzdelávania na Slovensku.

 

Vydavateľstvo Michla Vaška,
Vydavateľstvo UK

 

 

 

 

 

 

Pedagogika emocionálne a sociálne narušených
Vydavateľ: Univerzita Komenského, ISBN80-223-1394-7
a dvoch zbierok poézie
Emil Komárik Oči sú horké plamene
STUDIO SIESTA – audio dostupné po kliknutí

 

Vydavateľstvo Porta libri, e-shoop po kliknutí

a na dôvažok ešte rozhovor

Slovenské národné noviny, Rodina a škola, 2020, č. 14
Slovenské národné noviny, Rodina a škola, 2020, č. 14, zväčšíte po kliknutí na obrázok

Blog venovaný knihe KASKÁDA MYSLE -Emil Komárik, so súhlasom jej autora editoval PhDr. Milan Kožiak

   Binaurálny zvuk – viac TU

 

Visits: 555

“Medzi ovcami a vlkmi” – o hypnóze v súvislostiach

HYPNÓZA

– v súvislostiach o ktorých sa nepíše ani nehovorí –
pokus o náčrt rizík zneužita “hypnózy”v mediálnom a politickom priestore

 Hypnóza je stále záhadou, ktorá mnohých fascinuje  a iných  znepokojuje.

Všetci o nej niečo vieme, ale  zároveň je pre nás zahalená aurou tajomstva.

Kľúčové pojmy: Hypnotizácia, Sugescia, Médiá, Manipulácia, Marketing, Ideologizácia, Aktivizmus, Propaganda

 Prológ

Základom hypnózy v akejkoľvej jej podobe je sugescia. V podstate možno povedať, že sugescie, ako vedomé, či mimovoľné procesy ovplyvňovania človeka človekom, sú prítomné v každom okamihu medziľudskej komunikácie. Túto skutočnosť si však neuvedomujeme pre rôznu intenzitu sugestívneho pôsobenia a aj preto, že len zriedkavo sme schopní postrehnúť a uvedomiť si, kedy podliehame sugestívnej zložke v komunikácii. Sugestívny je každý  človek, ktorý hovorí primerane presvedčivo to, čo hovorí a pritom sa ani nemusí stotožňovať s tým, čo hovorí. Sugescia je ako elektromagnetické pole, ktoré sa vytvorí okolo vodiča, ktorým preteká elektricky prúd. Tento “prúd”, s istou intenzitou a istým napätím, predstavuje racionálne jadro komunikácie. Teda to, čo hovoríme (fakty, argumenty, logické súvislosti, myšlienky vyjadrené slovami a vetami).

Až to – zdanlivo druhoradé – AKO ich vyslovujeme, či inak prejavujeme, je sugescia. Rozvážne, rozhodne alebo nedirektívne, nežne materinsky až hypnoticky.

A tak ako neexistuje elektromagnetické pole bez elektrického prúdu a vice-versa, neexistuje ľudský prejav bez sugestívnej zložky a sugescia bez základného zmysluplného jadra komunikácie. To je “tajuplný” fenomén sugescie.

Ešte abstraktnešie a všeobecnejšie  povedané – sugescia je pôsobenie energie (bio -energie) jedného subjektu na  subjekty iné . Čiže nejde a ani nemôže ísť o nič iracionálne alebo nebodaj démonické, hoci zatiaľ málo poznané.

Všetko súvisí so všetkým.

Moderné vedecké výzkumy opakovane potvrdzujú, že ľudský mozog má nielen netušené možnosti rozvoja, ale aj zákutia iracionality, ktoré ho ťahajú späť do hĺbky.  Ľudstvo až teraz začína postupne odkrývať jeho tajomstvá a rozpoznávať skutočný potenciál ľudskej psychiky a vedomia.

Je všeobecne známe, že v súčasnosti  hypnóza  sa legitímne využíva v celom rade medicínskych oblastí (v chirurgii, stomatológii, gynekológii, psychiatrii), tiež  pri osvojovaní cudzích jazykov (kde sa nazýva sugestopédia), v športe.

Ale nielen tam.

Postupy pripomínajúce “hypnotizáciu”  sa v minulosti stali neraz stáli vedomou, či mimovoľnou súčasťou práce všelijakých showmanov a mágov.  Mnohé prípady sú popísané vo svätých knihách všetkých svetových náboženstiev

Lekári a psychológovia, v záujme zmiernenia obáv z hypnózy často argumentujú tým, že žiadna osoba nemôže byť zhypnotizovaná, sugestívne ovplyvnená pokiaľ dobrovoľne nespolupracuje. Opomínajú však, že hypnóza a  hypnotizovanie sú podstatne  komplexnejšie a rôznorodejšie javy a procesy. Tie existovali a fungovali odjakživa aj mimo zdravotníctva, už od úsvitu ľudstva, paralelne so vznikom spočenstiev ľudí a komunikácie medzi nimi. Lekári a psychológovia často zdôrazňujú, že bez potrebnej dôvery, motivácie vraj sugescie nefungujú a nie je možné vyvolať hypnotický stav.

Lenže – je tomu skutočne tak?

Nie je cieľom tohto blogu zaoberať sa primárne individuálnou klinickou hypnózou, jej technikami, rôznymi školami a smermi jej vedeckého skúmania. Takáto hypnóza je bezosporu neoceniteľným  pomocníkom v práci lekárov, psychológov a prináša mnohé, výnamné zlepšenia zdravotného stavu ich pacientov. 

Zmyslom blogu je poukázať na to, že postupy blízke hypnóze a sugescie  sú  dnes už takmer bežnou, vedomou súčasťou práce marketérov, propagandistov a politikov manipulujúcich s jednotlivcami i masami.


Viaceré individuálne i skupinové (hromadné) hypnotizačné techniky sú dnes tak prepracované, že dokážu vtiahnuť ľudí do spolupráce tak, že ani nepostrehnú AKO. Dokážu totiž kombinovať verbálnu hypnotizáciu  s inými, celkom nevinnými postupmi, napríklad s neformálnym rozhovorom,  gestami, obrazmi, zvukmi, hudbou, svetelnými efektami. Dokážu využiť prestíž médií masovej komunikácie a mnohonásobne zneužiť  túžbu ľudí veriť v zázraky.

Nezávislé od toho, či je takéto skryté pôsobenie pozitívne, alebo negatívne,  je mediálne neraz prekvapivo  účinné. Hoci o dlhodobosti takéhoto pôsobenia sa vedú medzi odborníkmi siahodlhé diskusie. 

V kontexte zamerania tohoto blogu sa opodstatnene vynárajú aj otázky týkajúce ľudských práv  a ochrany INTEGRITY osobnosti.

Nielen preto si hypnóza vyžaduje seriózne, odmystifikované a reálne poznávanie.

V minulosti, dávno pred vznikom rozhlasu, televízie a internetu boli neraz preukázané vážne prípady zneužitia hypnotizačných postupov.  Aj preto je obozretnosť pred svojvoľným aplikovaním hypnotických postupov v rôznych oblastiach života ľudí opodstatnená. Najmä v mediálnom priestore.

V učebniciach sa často ako príklad uvádza rozhlasová hra   “Vojna Svetov” Orsona Wellesa. Jej vysielanie imitujúce priamy prenos vydesilo celú Ameriku (1938) a zapríčinilo aj smrť niekoľkých američanov. Tí pri fiktívnom útoku Marťanov  na New York vyskakovali v panike z okien mrakodrapov.

Patrí tam aj  systémová masová “hypnóza” rôznych psychopatických diktátorov typu Adolfa Hitlera, ktorý svojho času dokonale zneužil jej princípy v nacistickej propagande.   Šíril ju prostredníctvom reproduktorov na štadiónoch  a rádiom zmanipuloval takmer celý nemeckého národa. Aké to malo tragické dôsledky zrejme netreba ani pripomínať.

Z nedávnej minulosti možno pripomenúť napríklad šokujúce zdanlivo nevinné televízne show senzibila, lekára, psychiatra Igora Kašpirovského vysielané na živo z moskovského Ostankina aj do mnohých krajín Európy, Južnej a Severnej Ameriky. Tie krajiny nakoniec aj postupne navštevoval. Svojho času asi nebolo na svete populárnejšieho človeka. Tú popularitu nakoniec neuniesol a na istý čas sa celkom uzavrel. Sám hovoril, že mu chodia VAGÓNY ďakovných i prosebných listov z celého sveta. Vraj ťažko niesol najmä to, že nedokáže odpovedať ani na zlomok zlomku listov ľudí, u ktorých vzbudil nádej.

Z množstva dostupných videí vyberám jedno, v ktorom veľký mág “bojuje za zdravie žien”. Veľavravné i šokujúce zároveň.

Mohli by sme povedať, že to mohol predvídať a “zožal len to čo zasial”. Na strane druhej  už len to, že si uvedomil a verejne priznal túto ním spôsobenú traumu je poučením pre mnohých. Varovaním však zostáva to, že ľudstvo stále nie je pripravené odolávať takýmto vplyvom. Tie sa  vynárajú z hlbín  ako preludy v nových šatách.

Veda však stále pomerne neúspešne hľadá cesty prístupu k uchopeniu takýchto fenoménov v celej ich šírke, celostnosti a mnohotvárnosti.

Ľudstvo odjakživa potrebovalo nádej a vieru v niečo lepšie, tak ako potrebuje životodarný  kyslík. Ibaže ak je toho “kyslíku” v atmosfére viac ako tých “Pánom Bohom” stanovených  21 % stáva sa toxickým a môže škodiť a vážne ublížiť.

„Liečim bez bolesti a veľmi rýchlo – odstránenie alergie, zlepšenie zraku, a aj dokonca aj mením farbu očí. Alebo mandle – sedí v sále päťsto ľudí, z toho polovica detí, ktoré čaká operácia. Poviem im, aby sa pozreli do zrkadla na mandle. Zapnem hudbu, seansa trvá tri minúty. Opäť sa pozrú do zrkadla a u nejakého percenta ľudí úplne mandle zmizli. Nie u všetkých, asi u 80 percent, ale počas troch minút! Podobne sa dajú odstrániť aj jazvy na koži…“

Neuveriteľné, ale takéto reči šírili dezorientované médiá koncom minulého tisícročia.

Medzi čudá možno zaradiť aj TV seansy Allana  Čumaka, ruského liečiteľa, ktorý sa dostal do popredia na vrchole Gorbačovovej perestrojky. Počas nich desaťtisíce divákov stavali k svojim televízorom  poháre, fľaše s vodou v nádeji, že takto “ožiarená” voda bude po jej vypití schopná liečiť ich choroby.

Trvalo niekoľko rokov kým sa svet na sklonku XX. storočia spamätal a aj mnohým akademikom došlo o čo tu vlastne ide.

 Vo viacerých krajinách a aj v samotnom Rusku úplne zakázali masové akcie liečiteľov a mágov. Tí sú však mimoriadne vynaliezaví.  Samotný Kašpirovský potom čo musel prestať s masovou hypnózou začal organizovať  “filozoficko-ozdravné besedy” a stretnutia s ľuďmi. Nie ako charitu, ale samozrejme za patričné vstupné.

Zdôvodňuje ich nasledovne:

Ja nepoužívam hypnózu, nepresviedčam ľudí, aby vo mňa verili. Kto som, aby vo mňa verili? Naopak, ja verím v ľudí.“

Šikovný čarodej je to .

Čo je to vlastne hypnóza?

Hypnóza (zo starogr. hypnoó = uspávam) je stav ľudského vedomia, ktorý zahŕňa zúženie vedomej pozornosti a zvýšenú otvorenosť voči sugesciám iného človeka. Pojem hypnóza sa používa môže aj na označenie zručnosti, umenia alebo aktu navodenia hypnózy.(Wikipédia)

Hypnóza sa zväčša začína procedúrou tzv. hypnotickej indukcie, počas ktorej sa hypnotizovaný človek prijíma špecifické pokyny hypnotizéra. Moderné štúdie však ukazujú, že používanie hypnotickej indukcie nie je potrebné a hypnotické fenomény je možné vyvolať napríklad aj bežným riadeným rozhovorom.

Využitie hypnózy v zdravotníctve sa nazýva “hypnoterapia”, alebo “klinická hypnóza”. Pre výskumné účely “experimentálna hypnóza”, zatiaľ čo verejné demonštrácie hypnózy v kluboch, športových halách,či dokonca na štadiónoch sa nazývajú ako tzv. “show hypnoses” alebo “stage hypnoses”.

  Jej podstatu a  využitie  v zdravotníctve a v športe približuje  zdieľaný (inde na internete nedostupný)  kanadsko – francúzsky dokument.

Je vhodné poznamenať, že práve v zdravotníctve je uplatňovanie hypnózy pomerne dobre inštitucionalizovaní a legislatívne ošetrené. Aj na Slovensku. Napriek tomu sa však z času na čas objavia noví snaživci fungujúci mimo zdravotníctva.

HHypnóza - pohľad do duše

 

HYPNÓZA – okno do duše (dokumentárny film)

Aj tento film však ústami Dr. Marie Faymouville uznávanej odborníčky na anesteziologickú hypnózu  naznačuje otázky otvorené vyššie.

“Definovať hypnotický stav je ťažké. Čo je to vzťah k sebe samému? Kde sú hranice vedomia? Otázok je ešte mnoho a my zatiaľ poznáme len zlomok odpovedí.”

To je mimoriadne cenné konštatovanie, najmä so zreteľom k tomu, že samotní lekári a psychológovia prehliadajú mnohé iné aspekty využívania hypnózy a hypnotizovania. Vehementne sa zasadzujú v prospech jej prínosovv zdravotníctve, nehovoria však o rizikách jej sofistikovaného uplatňovania mimo neho. To je  do istej miery pochopiteľné. Odôvodnene predpokladajú, že je  to úlohou nemedicínskych vedných disciplín a v prípade nelegitímnych aktivít vecou právnikov. 

Vo väčšine prác zaoberajúcich sa hypnózou sú popisované rôzne čiastkové  – viac, či menej sofistikované, dôvtipné, občas aj vtipné, niekedy až rutinérske, remeselné postupy hypnotizovania. Mnoho pozornosti je tiež venovanej jednotlivým školám a smerom výskumu. V súčasnosti sa dôraz kladie na neurofyziologické, matematicko-štatistické overovanie výsledkov a tiež aj na etické  aspekty hypnózy.

Avšak snaha o celostný prístup k tomuto fenoménu je vzácna a stále nám uniká pochopenie jej PODSTATY.. Možno je to aj tým, že atomizovaný prístup k človeku, k jeho zdraviu, k jeho telu a psychike je schodnejší a prináša aj aké-také výsledky. A možno aj tým, že “ak sme v lese”, nedokážeme ho vnímať vcelku.

Medzi najlepšie súhrnné práce experimentov v laboratórnych podmienkach a rôznych klinických aspektov hypnózy patrí – prinajmenšom v európskom meradle – monografia profesora, PhDr, Stanislava KRATOCHVĺLA, CSc.

Na sprístupnených vybraných kapitolách tejto prehľadovej monografie môžete priamo listovať a v prípade záujmu si ju môžete objednať priamo z tejto stránky. 

Autor sa v nej opiera o dôkladné spracovanie svetovej literatúry, o výsledky experimentov amerických i európskych vedcov a tiež  o svoje vlastné experimenty a skúsenosti z kroměřížských výcvikových kurzů hypnózy pro lekárov a klinických psychológov. Publikácia môže zaujať nielen odborníkov, ale aj laikov, ktorí majú záujem dozvedieť sa niečo viac o doposiaľ neprebádaných hĺbinách ľudskej psychiky.

Profesor Kratochvíl však podobne ako citovaná Dr. Marie Faymouville v závere 4. kapitoly podčiarkuje poňatie, že “hypnóza je viacdimenzionálny komlexný stav, v ktorom sa prelína niekoľko kontinuí. Tieto kontinuá pôsobia aj v iných javoch, alebo stavoch ako len v hypnóza, a určiť na každom z nich presne bod kde hypnóza začína  nie je jednoduché. Hranica toho čo môžeme považovať za hypnózu a čo ešte nie je neostrá. … procesy a javy na pomedzí hypnózy, bez ohľadu na to či ich nazveme hypnózou, alebo nie, sú zaujímavé a ich skúmanie je z teoretického a praktického hľadiska účelné.” 

Prof. Stanislav Kratochvíl, CSc. a Doc. Ladislav Chudík, národný umelec v priateľskej konzultácii na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlave v Bratislave.
Prof. PhDr. Stanislav Kratochvíl, CSc. a Ladislav Chudík  v priateľskej konzultácii pred jedným stretnutím s československými psychológmi. Zdroj: Psychologické pracovisko Čs. rozhlasu  v Bratislave. (1983) . Viac po kliknutí na obr.

Známy americký novinár a filozof Walter Lippmann  už pred takmer storočím vo svojej knihe Verejná mienka (Public opinion), ktorá silne ovplyvňovala sociálnu psychológiu a politológiu napísal  „masa je neustále vystavená sugescii. Nečíta samotné informácie, ale správy s aurou sugescie, ktoré naznačujú, ako konať. Masa počúva spravodajstvo, ktoré nie je objektívnym zoznamom faktov, ale stereotypizovaným modelom správania sa. Údajný politický vodca tak mnohokrát zisťuje, že skutočným vládcom je vplyvný majiteľ novín.“ 

Walter Lipmann 1889-1974
Walter Lipmann (1889-1974) source: Wikimedia Commons

Čo sa od jeho čias zmenilo k lepšiemu? Všetko nasvedčuje, že vtedajší stav sa nielen prehĺbil, ale rozšíril takmer do celého sveta. Mediálny magnáti zistili, že recipienti “nepotrebujú” poznať celú pravdu. Potrebujú len, aby im niekto v správny čas, povedal správnu vec, správnym spôsobom. Kúpili si mediálnych mágov, majstrov na mediálny sugesciu. ktorí tie správne veci hovoria  ochotne ďalej. 

… a tak sa z poctivej žurnalistiky, aj u nás stalo čosi, niečo nanajvýš nevierihodné, na čo  opakovane  upozorňuje Karol Lovaš  slovenský kňaz a spisovateľ, napríklad aj v článku O aktivizme médií a novinárov

Podľa Doc.PhDr. Petra Valčeka, PhD.   vedca skúmajúceho otázky sémiotiky kultúry, verejnej mienky a propagandy  „manipulácia prostredníctvom médií sa uskutočňuje najmä ako úmyselné i neúmyselné skresľovanie informácie či šírenie správ, ktoré sú nepravdivé, neúplné alebo neobjektívne s cieľom nenásilne (dezinformáciou či rétorickými postupmi) prinútiť adresáta k určitému konaniu alebo zmýšľaniu, t.j. docieliť jeho nevedomé podriadenie sa vôli manipulujúceho subjektu“

Obrana

 Medzi možností zníženia rizík takýchto  manipulácií patria predovšetkým; osveta, vzdelávanie v mediálnej gramotnosti  a seriózne informovanie verejnosti, aj o takom špecifickom  fenoméne ľudskej psychiky a interpersonálnej komunikácie, akým je hypnóza a sugescie.

Na prvom mieste je to však poriadok v štáte a dôveryhodnosť jeho politikov .

Snahy o zlepšenie takejto obrany sú v súčasnosti sú viac ako opodstatnené  -najmä preto, že sú zanamenávané  nielen živelné a spontánne formy manipulácie najmä mladými  ľudmí na soc. sieťach, ale aj stále prepracovanejšie snahy a postupy o ich využitie v médiách všeobecne .

Ktorý marketér, propagandista a politik je imúnny voči pokušeniu vyskúšať ich? Navyše  zrod nových “mentalistov” je podporovaný mediálnymi a filmovým tvorcami, ktorí sa v mene biznisu nešťastia pri  oslovovaní  iracionálnych zložiek fungovania ľudskej psychiky. 

Ich vízia znie “všetko je možné”.

Zrejme dozrel dôslednejšie preskúmať aké rôzne podoby a dôsledky majú rôzne sofistikované triky a praktiky, blízke hypnotickým postupom  na duševné zdravie jednotlivcov i spoločnosti .

S hypnózou je to podobné ako s gravitáciou.

Tá je všade prítomná, všeobjímajúca a taká samozrejmá, že si ani neuvedomujeme  jej každodenné pôsobenie a ani nepociťujeme potrebu – s výnimkou zopár vedcov –   poznať jej  podstatu. Napriek tomu je všetko živé a neživé na našej planéte v jej područí. Pokusy o jej preskúmanie viedli napriek obrovskému pokroku v prírodných vedách  zatiaľ len k veľmi čiastkovým poznatkom.

gravitácia

Trvalo tisícročia kým sa ľudstvo dopracovalo k akceptovaniu poznania, že človek je nielen BIO-PSYCHO- SOCIO  bytosť. V posledných desaťročiach už aj veda začala akceptovať jeho DUCHOVNÚ, spirituálnu dimenziu a pridáva ju k trom základným dimenziám. Túto zdanlivú banalitu možno považovať za veľký pokrok skúmania PSYCHICKEJ REALITY.

Bio-Psycho-Social-Spiritual

Vyjadruje sa ňou krvopotný výsledok poznania, že nadovšetko, evidentne existuje niečo transcendentálne čo presahuje materiálnu, hmotnú, či spoločenskú podstatu človeka. Môžeme ho nazvať  “morálnosťou”, “dušou”, “transcendentnom”, alebo hoci aj “vierou v prozreteľnosť”.

Dôležitý je ÚČEL

V oblasti ovplyvňovania človeka človekom sa odvekov objavovali rôzni mágovia, šamani, dnes by sme ich nazvali “típkovia” ktorí buď náhodou, alebo účelovo, pod rúškom pomoci iným využívali a neskôr zneužívali rôzne sugestívne a hypnotizačné postupy k manipulácii jednotlivcov, alebo aj celých skupín ľudí.

V histórii je mnoho príkladov toho, že aj vtedy ak je motívom takéhoto ovplyvňovania “dobrý” dôvod pomoci iným, tak veľmi často skĺznu jeho aktéri k vedomému a vykalkulovanému ovplyvňovania iných – v prospech subjektívnych záujmov na ktorých im záleží, alebo priamo k ovplyvňovaniu verejnej mienky z mocenských, politických dôvodov ,  či kapitalizácii .
Deje sa to postupne a aj preto, že sa im takéto možnosti priamo ponúkajú.

Ľudí takéto záhadné postupy zbavovania svojvôle a sebakontroly vždy fascinovali. Niekedy k tomu stačila len chýr, ktorý toho-ktorého mága predchádzal – aby ich považovali za polobohov.
Časom takýto “čarodeji” ľudských duší uveria vo svoju výnimočnosť, zatúžia po lepších podmienkach svojej “praxe” , po moci … .
Ak im je doba priaznivo naklonená môžu takto, zvyčajne v časoch j spoločenskej krízy a spoločenských zmien vyvolať až davovú psychózu, ktorá inak celkom normálnych ľudí privádza k  iracionálnemu správaniu. Z posledných období sú aj u nás známe pokusy až masovej hypnotizácii ľudí. Kašpirovský došiel aj na Slovensko.  V roku 1991 predvádzal svoju show 2 x aj na štadióne bratislavských Pasienkoch. Našťastie vôbec nie úspešne. Čo ma dosť zaujalo i potešilo zároveň.  Ten neúspech Kašpiprovského v Bratislave, ktorý sám – na mimoriadne rušnej tlačovke po svojich seansách zhodnotil slovami “Nikdy viac na Slovensku!”  

 Tieto jeho slová si dodnes vysvetľujem ako kompliment nedisciplinovaným, hlučným  a neposedným Slovákom a Slovenkám za ich odolnosť voči zbavovaniu svojprávnosti .

Mýlil som sa?

Viaceré  prejavy nekonformných postojov Slovákov voči balamuteniu národa podobným mágmi, aj z posledného obdobia  naznačujú, že to s nami nie je beznádejné.

Často opakovaná Rada odborníkov.

Ak by ste sa predsa len ocitli v osídlí manipulácie  existuje podľa naslovovzatých odborníkov na hypnoidné manipulácie jeden   účinný spôsob ako sa brániť ich vplyvu. ODÍĎTE z priestoru- pokiaľ  ešte vládzete. Ak sa to balamutenie deje u vás doma, prostredníctvom televíznej obrazovky máte predsa po ruke  ďialkový ovládač. 🙂 

 

Pôvodne nezamýšľaný epilóg.

Napísaný ako apel, najmä v kontexte ochrany OSOBNOSTNEJ INTEGRITY človeka. Táto integrita  je stále pod väčším tlakom  digitálnych médií, ktoré hravo a nenásilne podsúvajú virtuálnu realitu ako realitu skutočnú. Vážne riziká pre normálnosť jedinca a celej civilizácie predstavuje nielen to, že moderní digitálni “šamani” premieňajú “reál na virtuál”, ale aj to, že manipulátori, propagandisti a rôzni sociálni technológovia z oboch brehov propagandistických frontov bohorovne tvrdia, že ich “virtuál je reál”. Prírodné, fyzikálne zákony a mravné princípy  ignorujú “jedna radosť”.  Vedie to k tomu, že z ľudí sa stávajú čísla, “voliči” a nikoho veľmi nezaujímajú ich skutočné osudy. Hoci politici často proklamujú snahy o ich blaho.

Mnoho vecí naznačuje, že civilizácia stojí pred novým obdobím, ktoré sociológovia, politológovia, filozofi nazývajú obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”.  V tomto vývoji už dnes zreteľne badať  rezignáciu – najmä mladých ľudí na zmysel poznávania PRAVDY. Denne sa v médiách presviedčajú o tom, že  “opak pravdy môže byť tiež pravdou” , že “víťaz nevyhral a porazený je víťazom”, že to “dobré” (rodina, tradície, mravnosť, čestnosť, zásadovosť,…) sú vlastne brzdou úspechu, progresu, modernosti a to “zlé” (špekulatívny individualizmus, plagiátorstvo, egoizmus) sa stáva “dobrom”, alebo prinajmenšom základom kariéry a úspechu.  Ústi to do stavu, v ktorom – najmä mladí ľudia strácajú orientáciu. Konzumne prežívajú zo dňa na deň. Blúdia v mentálnej hmle ,z ktorej nevidia a často ani nechcú vidieť východisko. To nie je dobrá perspektíva. Kde sú morálne hodnoty cizelované tisícročiami? Kde sú inštitúcie, ktoré sa o ich presadzovanie majú usilovať? Všetky do jednej zlyhávajú aj v tom najzákladnejšom poslaní, zabrániť vojnám medzi národmi a štátmi.

Veľké svetové náboženstvá, veriaci a ich inštitúcie sa utiekajú vo svojej bezmoci k rituálom a občasným vyhláseniam, ktoré však majú len minimálny efekt. Nikdy sa tak masívne nezbrojilo, ako sa zbrojí na začiatku XXI. storočia. Namiesto intenzívneho a spoločného boja s klimatickými zmenami  – marketéri, propagandisti a politici  nám sugerujú všetko možné, aby mali ďalšie dôvody k ďalšej vojne. Čo sa má, alebo musí stať, aby sa ľudstvo na tejto divokej ceste zastavilo a dokázalo vrátiť k ideálom PRAVDY a MIERU, ktoré ho jediné môžu povzniesť.

 

Mierne optimistický D O V E T O K

V blogu sú opakované zmienky o potrebe zvyšovania mediálnej gramotnosti obyvateľstva a mediálnej výchoyy predovšetkým mladých ľudí. Na Slovensku  sa v tejto oblasti  v posledných rokoch realizovalo niekoľko zaujímavých a prínosných projektov.

PhDr. Nataša Slavíková
PhDr. Nataša Slavíková

Významný podiel na tomto progrese má iste aj PhDr. Nataša Slavíková, členka expertnej skupiny Európskej komisie pre mediálnu gramotnosť,  autorka Koncepcie mediálnej gramotnosti v SR a tiež spoluautorka  seriálu animovaných rozprávok Ovce.sk určených najmä deťom v EÚ  (sheeplive.eu). Za zmienku stojí, že seriál je  dabovaný do 30 jazykov , čo je samé o sebe tou najlepšou vizitkou Slovenska vo svete.

Aj – zatiaľ posledná 25. časť animovaných rozprávok “Ovce vedia lietať” je venovaná rizikovej manipulácii detí sugesciami na sociálnych sieťach.

[videopress ZjqoZbcv]

 “QUO VADIS MEDIÁLNA GRAMOTNOSŤ?”

Nataša Slavíková, Pedagogické rozhľady 

 

A celkom ba záver iste stojí za zmienku aj paradozxná aktivita prezidentky Zuzany Čaputovej, zameraná na šírenie mediálnej gramotnosti na Slovensku osobne i prezidentskou záštitou série videí o sociálnych sieťach a kritickom myslení.

Tomuto seriálu možno z hľadiska jeho realizácie a adresnej príhovorivosti vytknúť máločo. Je skutočne primeraný vo viacerých ohľadoch. Nemôžem sa však zbaviť dojmu, že presúva celú záťaž spojenú so zvládaním negatívnych vplyvov médií a internetu na plecia recipienta, jednotlivca, užívateľa, ktorým je zväčša mladý človek.
Čo v tomto smere robí štát, vedci a naši politici?
Okrem rôznorodých snách regulácie šírených informácií, považovaných niekým a niekde za nevyhovujúci obsah, nazývaný hoaxy, falošné správy a nepriateľská propaganda – robia naši politici vo svojej väčšine sami všetko pre šírenie dezinformácií – všade tam kde sa pohnú. Dokonca  k tomu zneužívajú rôzne štátom podporované a platené médiá a weby. Ako najatí prilievajú olej do ohňa vášní. Ich protirečivé vystúpenia a nekonečné mediálne rozmazavané konflikty, hysterické riešenie – neriešenie vážnych celospoločenských problémov len zvyšuje úroveň stresu občanov a ich neistotu. Škody na zdraví štátu a duševnom zdraví národa sú už dnes obrovské a tie najzávažnejšie sa prejavia až časom.
S istou mierou nadsázky navrhujem v závere celého blogu, aby sa ľudia podstatne viac ako pred Covidom chránili pred ich osobným vplyvom. Existuje totiž niečo také ako čierna mágia a čierne sugescie, ktoré títo ľudia šíria vôkol seba ako tiene noci a smrti.
Tie oberajú a zbavujú národ nielen zmyslu každodennej poctivej práce, ale aj celkom normálnej radosti zo života a nádeje, že sa to všetko nakoniec nejako na dobré obráti.
To je na tom všetkom vôkol nás to najsmutnejšie.

 

Blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak.

Autor  pracoval 20 rokov ako psychológ v Čs. rozhlase a neskôr v Slovenskom rozhlase. Výcvik v hypnóze absolvoval v pokračovacích kurzoch hypnózy a autogénneho tréningu pod vedením profesora Stanislava Kratochvíla v PL Kroměříž.

Vo svojej práci dlhodobo využíval autogénny tréning založený na osvojovaní autosugescií pri zvyšovaní psychickej odolnosti rozhlasových redaktorov, hlásateľov, tiež u pilotov,  vrcholových športovcov, manažérov, …   

 

Kurz je voľne dostupný každému záujemcovi. TU

Literatúra o hypnóze

 

 

Visits: 250

HUDBA A RASTLINY

PROLÓG

hudba a rastliny

22. júna 2020 v čase vrcholiacej pandémie COVID 19 bol prostredníctvom streamingu odvysielaný fascinujúci „Koncert pre biocén“, na ktorom sláčikové kvarteto UceLi Quartet zahralo Pucciniho „Chryzantémy“ publiku zloženému z 2 292 rastlín zo škôlok v tejto oblasti. Rastliny boli neskôr doručené 2 292 zdravotníkom Hospital Clinic de Barcelona.

Symbolika tohto počinu je veľavravná. Možno jeho aktéri chceli povedať, že rastliny sú omnoho lepšie prispôsobené zákonom prírody  ako ľudia a  akoby väčšina z nás predpokladala. 

Ak  premýšľame o našej planéte existujú všadeprítomné dôkazy, že rastliny sa dokážu aj brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami  ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú.

Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí. 🙂

Pôsobí hudba na rastliny, alebo je to len mýtus?

Zdalo by sa, že hudbu môžu vnímať len stvorenia, ktoré majú uši, ale množstvo pozorovaní však naznačuje, že rastliny na hudbu skutočne reagujú.

BYLINKÁRKA – PRVÁ MUZIKOTERAPEUTKA V PREŠPORKU 

je blog, v ktorom popisujem životný príbeh istej Kristíny Matulovej. Žila na prelome 19. a 20. storočia a mezi prešpurákmi dodnes pretrváva legenda o tom ako na citare hrávala rastlinkám vo svojej záhradke v presvedčení, že im to prospieva. Museli to byť čarovné chvíle a večná škoda, že sa nezachovalo žiadne audio-video. :) 

Nám však k ich pripomenutiu iste stačí trochu predstavivosti a  obdiv k tejto pozoruhodnej žene.

Inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020.

Na vtedajšie časy bola Kristína Matulová nielen vzdelaná, ale aj dosť nekonvenčná, samostatná a nezávislá žena. Napriek tomu si dokázala nájsť cestu do vyšších spoločenských kruhov a získať tam uznanie ctihodných prešporských dám.

Jej duša prahla po objavovaní a experimentoch.

V jednej staršej knihe objavila výrok významného švédskeho prírodovedca, lekára, entomológa, botanika a a zakladateľ taxonómie Carla Linné (1707- 1778) , ktorý tvrdil, že” hudba jest na Floru blahodárna”.  Začala vyhrávať na svojej citare svojim bylinkým. Na vlastné oči videla ako rastú pre jej očami a otáčajú sa za jej hudbou .

Detail citary Kristíny Matulovej Hudba a rastliny
Detail citary Kristíny Matulovej. Zdroj:Ondrej Jajcaj

Dávno pred ňou i pred Carlom Liné sa datujú prvé  zmienky  o tom, že rastliny reagujú na hudbu.

Napríklad v starovekých indických legendách sa uvádza, že keď boh Kršna hral na flautu, ruže sa otvárali priamo pred očami ohromených poslucháčov.

Hudba a rastliny
Krišna čaruje

V 20. storočí sa začali hromadiť argumenty  o vplyve hudby na rastliny získané v dôsledku serióznych experimentov uskutočňovaných nezávislými výskumníkmi z rôznych krajín. Medzi nimi aj dôkazy, že hudba nielen zlepšuje vzhľad rastlín , ale prispeva aj k hojnejšej úrode.

V 70 tych rokoch 20. storočia výskumníci vo Švédsku a vtedajšom ZSSR zistili, že protoplazma rastlín pozorovaná mikroskopmi sa pod vplyvom hudby pohybuje výrazne rýchlejšie.

Vedci ten to jav interpretujú nasledovne: 

Zvuk sa prenáša vo forme vĺn, ktoré prechádzajú médiom, napríklad vzduchom alebo vodou. Vlny spôsobujú, že častice v tomto médiu vibrujú. Keď zapnete rádio, zvukové vlny vytvárajú vo vzduchu vibrácie, ktoré spôsobujú vibráciu ušného bubienka. Táto tlaková energia sa premieňa na elektrickú energiu pre mozog, aby sa premietla do toho, čo vnímame ako hudobné zvuky.

Rastliny „hudbu nepočujú“, ale cítia vibrácie zvukovej vlny. Protoplazma, priesvitná živá hmota, z ktorej sú zložené všetky živočíšne a rastlinné bunky, je v neustálom pohybe. Vibrácie zachytené rastlinou môžu urýchliť protoplazmatický pohyb v bunkách. To stimuluje absorpciu živín a  zlepšuje ich rast .

Výber z ďaľších výskumov.
INDIA

Annamalia University je vysoko uznávaná inštitúcia v Indii. V roku 1962 vedúci katedry botaniky na univerzite, Dr. TC Sing dohliadal na experimenty s vplyvom rôznych hudobných zvukov na rýchlosť rastu rôznych rastlín.

Jeho štúdia odhalila, že ak boli rastliny bazalky vystavené pôsobeniu hudby rástli rýchlejšie Rastliny vyrástli o 20 % vyššie  a nabrali o 72 % biomasy viac ako zvyčajne.  Počas rovnakého časového obdobia v kontrolnej skupine bazaliek na ktorú nepôsobila žiadna hudba. neboli zaznamenané žiadne zmeny .

Experiment spočiatku zahŕňal použitie klasickej hudby. Výskumníci experimentovali s hudbou známou ako  raga hudba, ktorá zahŕňala flautu, husle a harmónium, prenosným nastrojom podobným organu. Výsledky boli podobné .

Neskôr uskutočnili experimenty aj na poľných plodinách. Štúdia odhalila, že keď boli plodiny vystavené hudbe, ich veľkosť vzrástla o 25 až 60 percent nad priemer v regióne.

Nakoniec vedci z Annamalia University určili, že z viacerých hudbných nástrojov mali najvýznamnejší pozitívny vplyv na rast rastlín husle.

USA 

O desaťročie neskôr výskumníčka Dorothy Retallack uskutočnila štúdiu, v ktorej boli rastliny vystavené rôznym druhom hudby alebo hudobných zvukov. Jedna skupina rastlín nechali vystavenú nie práve najpríemnejšiemu  tónu F počas ôsmich hodín. Druhá skupina bola vystavená rovnakému tónu tri hodiny. Tretia skupina bola kontrolná kategória a nebola vystavená žiadnemu zvuku. Do dvoch týždňov rastliny v prvej skupine zahynuli, v druhej živorili a v tretej vyzerali zdravo.

Dorothy Retallack

 tiež robila experimenty s rôznymy druhmi hudby. Pozorovala, že rastliny vystavené klasickej hudbe sa nakláňali k sebe, k zdroju hudby a navzájom sa prelínali. Rastliny vystavené rockovej hudbe sa odchyľovali od reproduktora a akoby sa pokúšali vyliezť na sklenenú ohradu skleníka. 

V tomto experimente boli rôzne rastliny vystavené rôznym typom rockovej hudby, vrátane Led Zeppelin a Jimiho Hendrixa. Bez výnimky bol na všetkých exponovaných rastlinách pozorovaný abnormálny vertikálny rast a menšie listy. Nakoniec vedci zistili poškodenie rastlín, ktoré bolo podobné zmenám, ktoré spôsobila nadmerná zálievka.  Nechtíky lekárske, ktoré boli v tejto štúdii vystavené rockovej hudbe uhynuli do dvoch týždňov. Zistenia z týchto štúdií publikovala Dorothy Retallack v knihe The Sound of Music and Plants, ktorá vyšla v roku 1973. 

Hudba a rastliny

Viac TU

 

Vedci sú však stále nejednotní pokiaľ ide o jednoznačné a presvedčivé dôkazy, že hudba pozitívne ovplyvňuje rastliny – alebo v niektorých prípadoch má negatívny vplyv.

Taliansko

A hoci väčšina malých i veľkých pestovateľov rastlín nezačleňuje hudbu do svojich kultivačných režimov vo svete sa objavujú stále nové správy. Napríklad stále viac vinohradov dôsledne vystavuje svoje vinohrady hudbe a verí, že to pomáha ich viniču.

 

klíčik viniča Hudba a rastliny

Istý Giancarlo, talianský pestovateľ citrusov vysielal v noci vo svojich sadoch hudba Mozarta, pretože bol presvedčený, že jeho stromom to prospieva.

Hudba a rastliny

Jeho kolegovia sa mu vysmievali. Ak však zistili, že jeho pomarančovníkuydozreli o 2 týždne skôr tak ho začali brať vážne. Skúmaním tejto skutočnosti sa dokonca zaoberal profesor Stefano Mancuso vedúci Medzinárodného laboratória pre rastlinnú neurobiológiu na Univerzite vo Florencii.

Opakovane sa  objavujú poznatky, že mimoriadne záleží na štýle, druhu hudby.
HOLANDSKO

Štúdie z Holandska poukazujú na to, že klasická hudby vedie k zvýšeniu výnosu, zatiaľ čo tvrdý rock spôsobuje smrť rastlín. Stačia vraj dva týždne a rastliny, ktoré „počúvali“ klasiku boli svieže, sýto zelené a aktívne kvitnúce.  Rastliny, ktoré dostali “dávku” rocku vyrástli exrémne vysoko, boli tenké, nekvitli  a čoskoro uhynuli. Aj tieto štúdie poukázali na to, že rastliny, ktoré boli vystavené pôsobeniu  “klasiky” sa tiahli smerom k zdroju zvuku, rovnako ako by tam bol zdroj svetla.

Záleží aj na hudobných nástrojoch.

Niektoré experimenty naznačujú, že na rastliny pôsobí pokojná, plynulá, ťahavá hudba, ktorú nemožno jednoznačne klasifikovať  ako klasickú podobne ako organovú hudbu. Napr.  severoindická hudba sitar, tiež tabla (perkusie), alebo  arménska hudba nástroja duduk.

Zrejme by podobne pôsobila aj slovenská fujara. 

Dnes sa na internete objavujú celé playlisty a predávajú CD s hudbou pre skleníky, viniče, či obľúbených  domácich solitérov.  Dokonca sa vyrábajú špeciálne prístroje, ktoré snímajú jemné elektrické signály zo živých rastlín, analyzujú ich a podľa nich syntetizuje hudobné tóny. Tie vraj fungujú na príncípe spätnej väzby.  Výšku tónov  a ich tempo si vlastne určuje  rastlina sama. 

Ako to teda vlastne je ?

 Je to len ďaĺší ťah marketérov, alebo celkom efektívna a zmysluplná prax?

Napriek kritike a pochybovačom.
Vedci a vynálezcovia sa však nevzdávajú a stále hľadajú a objavujú nové  spôsoby  komunikácie rastlín.
Pred niekoľkými rokmi vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu objavili signálny mechanizmus, ktorý riadi prieduchy rastliny . Pri vystavení istej  frekvencii sa prieduchy rastlín zatvárajú, pri inej otvorajú. Prieduchy sú zodpovedné za výmenu plynov, kyslíka, dusíka a CO2 čo znamená, že ich regulácia má významný vplyv na fotosyntézu.  Ak však frekvencia a jej časové pôsobenie hudobných zvukov nie je presne správne, bunkám hrozí dehydratácia, alebo zadusenie.  Experimenty ukázali, že vyššie tóny boli viac-menej priamo zodpovedné za zvýšenú výmenu plynov, ale na druhej strane ohrozovali  rastlinu dehydratáciou.
 Na vlne záujmu

o načrtnutý, doteraz málo známy život rastlín sa objavili viaceré dômyselné technické zariadenia a prístroje, ktorých cieľom je nielen zvýšiť výnos a zlepšiť stav rastlín, ale dokonca aj ľudských poslucháčov.

Hudba a rastliny

Viac TU  alebo TU

Vo Francúzsku sú populárne „super vintage“ CD so záznamami špeciálne vybraných diel klasickej hudby. V USA sú dostupné zvukové nahrávky určené pre konkrétne rastliny a konkrétne účely (zvýšenie veľkosti, zvýšenie počtu semien a pod.). V Číne sú v skleníkoch s veľkým úspechom inštalované „zelené generátory“ ktoré prenášajú rôzne zvukové vlny stimulujúce rast rastlín, ich fotosyntézu. 

K podobným experimentátorom možno k nim zaradiť aj  slovenského profesionálneho konštruktéra elektroniky Vladimíra Raffaja,  ktorý vyvinul prístroj  umožňujúci interpretácii signálov z rastlín, prenos dát do počítača  a ich následnú analýzu.
Vladimír Raffaj Hudba a rastliny
Hudba a rastliny 
Hudba môže mať vplyv aj na klíčenie semien . 

Publikácia v časopise „Journal of alternative and Complementary Medicine“ opisuje experiment, v ktorom hudba viedla k vyššiemu percentu klíčenia a rýchlejšiemu klíčeniu. 

Možným vysvetlením, prečo rastliny reagujú pozitívne na klasickú hudbu a nie na heavy metal, je to, že v klasickej hudbe sa používajú čistejšie tóny, kým heavy metal je plný gitarových efektov ako skreslenie a overdrive, ktoré rozhodne nemôžeme považovať za čisté tóny!

A tak sa zrodil nápad ozvučiť SIGNÁLY z  rastlín primeranou hudbou.

Všetko sa začalo vo februári roku 1966, keď policajný expert CIA, odborník na detektory lži, Cleve Backster možno zo zvedavosti alebo z nudy pripojil svoj detektor lži na listy dracény. Očakával, že na jeho zapisovači uvidí pokles krivky povrchového odporu ako reakciu na zaliatie rastliny. Na jeho veľké prekvapenie detektor sprostredkoval reakciu, ktorá by u človeka zodpovedala vysokému emočnému vzrušeniu. Stalo sa to aj v momente, keď mu napadlo popáliť list rastliny zápalkou.
 Okamžite si uvedomil význam svojho objavu a v pokusoch pokračoval ďalej. Kvetiny sa prejavovali podľa jeho očakávania. Pri zalievaní krivka naznačovala spokojnosť, pri odtrhnutí listu zaznamenalo zariadenie typickú poplašnú reakciu . To naznačuje, že rastliny aj napriek chýbajúcej nervovej sústave reagujú podobne ako živočíchy.

Backsterov efekt

Kritici nakoniec takzvaný Backsterov efekt vzali na vedomie. Ďaľšie experimenty neskôr preukázali, že rastliny reagujú aj na iné a veľmi slabé signály. Backster neskôr zistil, že rastliny, ktoré vyrastajú vedľa seba určitú dobu, udržujú spolu kontakt. Zdá sa, že tieto spriatelené rastliny spolu komunikujú aj na pomerne veľké vzdialenosti. Môžu rastliny  komunikovať doteraz neobjavenými informačnými kanálmi?

 

EPILÓG 

hudba a rastliny

Ak  premýšľame o našej planéte, existujú dôkazy, že rastliny sa dokážu brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami  ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú. Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí. 

Rastlinám sa  nedostáva veľkú úcta. Kosíme a chodíme po nich, pálime, zbierame a jeme. Nájdime si trochu času, aby sme si uvedomili, aký neuveriteľný môže byť malý zelený výhonok.

Blog Hudba a rastliny napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

Visits: 194

Únava v práci je tikajúca bomba

Únava v práci je tikajúca bomba.

Helen Carolin Gibbons pôsobí v Austrálli  (Sydney) ako hlavná psychologička a trénerka v Inštitúte autogénneho tréningu. Vedie mimoriadne  úspešný austrálsky program autogénneho tréningu pre organizácie a ich zamestnancov.

Helene Gibbons
Helen Gibbons: Director and Founder of Autogenic  Training Institute, Psychologist (Organisational, Clinical, Health, ) MAAP, AAS (President), ISATAP (Board), BAS (Honorary)

V preklade sprístupňujeme rozhovor. V ňom popisuje prečo je autogénny tréning užitočný pre zamestnancov v ťažobnom priemysle, pre bezpečnosť ich práce a výhodný aj pre zamestnávateľov.

Mining Magazin

Mine site health: Stressing an alternative

Pre mnohých pracovníkov v ťažobnom priemysle v Austrálii je pracovný stres veľmi osobnou a súkromnou záležitosťou. Za ich tvrdým zovňajškom mnohí skrývajú trpké skúsenosti so spánkom, únavou, pocitmi úzkosti, osamelosti a depresie. To ide často ruka v ruke s fyzickými príznakmi, ako je exacerbácia muskuloskeletálnych (prudké  zhoršenie alebo nové vzplanutie kostro-svalových) problémov. Tiež aj iných  zdravotných ťažkosťí.

Zarábanie dobrých peňazí má trpké následky.

Niektorých pracovníkov lákadlo dobrého zárobku napriek tomu, že by mohli vhodnejšiu prácu vykonávať v menej platenom zamestnaní bližšie k domovu. V konečnom dôsledku za toto odriekanie môže organizácia aj pracovník zaplatiť vysokú cenu, keďže stres začne podkopávať ich zdravie, medziľudské vzťahy a schopnosť fungovať v pracovnej aj osobnej oblasti. Tento pracovný stres stojí aj za relatívne vysokou mierou opotrebovania pracovníkov už v prvom roku v tomto odvetví. Prekvapivo, výskum dôsledkov pracovného stresu v ťažobnom priemysle na fyzické a psychické zdravie a pracovnú výkonnosť pracovnej sily je stále v plienkach. V porovnaní s výskumom v iných vysoko rizikových odvetviach, kde je jasnejšie pochopenie povahy vzťahu medzi pracovným stresom, duševným a fyzickým zdravím a pracovným výkonom.

Na základe austrálskych štatistík duševného zdravia sú však nevyvrátiteľné ukazovatele, že ťažobný priemysel vo všeobecnosti potrebuje akceptovať a prijať širší kontext pojmu „nulová škoda“. Vzhľadom na to, že viac ako milión Austrálčanov trpí depresiou alebo úzkosťou výskum ukázal, že depresia aj úzkosť zvyšujú pravdepodobnosť úrazu alebo úrazu na pracovisku. V tomto zmysle je nevyhnutné  ďalej rozvíjať chápanie zdravia pri práci a s otázkami bezpečnosti pri práci. Aj v súvislosti so stresom a celkovou únavou.

Vyskytlo sa mnoho incidentov, keď stres alebo únava pri ťažbe priamo súvisela so zranením alebo dokonca smrťou. Dlhé hodiny v práci a kritické, nehodové situácie  spôsobili nielen materiálne  škody , ale aj zranenia čo viedlo k  hrozbám štrajku v uhoľných baniach.  Napr. v Collie, kde sa pracovníci búrili kvôli potenciálnemu nebezpečenstvu, ktoré vtedajšia situácia  predstavovala. Dve úmrtia spojené s odchodmi robotníkov v Yeppoon a Dysart v rokoch 2007 a 2008 boli podľa koronera z centrálneho Queenslandu Anne Hennessy zapríčinené unavenými baníkmi, ktorí obsluhovali ťažobné stroje.

By using autogenic training, workers can relax their system while remaining alert, Gibbons claims Únava v práci je tikajúca bomba

Predstavte si celkové výhody pre zdravie zamestnancov i pre priemysel, ak by sa živá pracovná sila mohla mohla sama regulovať (zapínať a vypínať podľa vlastného uváženia mechanizmy v ich vlastnom mozgu a tele), tak aby im to pomohlo  bojovať proti stresu a únave a prispôsobiť sa každodenným výzvam, ktorým čelia v práci?

Existuje technika, o ktorej bolo vedecky dokázané, že to dokáže: technika nazývaná autogénny tréning.

Autogénny tréning umožňuje ľuďom samoregulovať svoje psychofyziologické reakcie a vytvárať tak hlboké zmeny v mysli a tele, ktoré vedú k optimálnemu fyzickému a psychickému zdraviu a celkovému zlepšeniu výkonu.

Zahŕňa sériu mentálnych cvičení, ktoré sa vyučujú počas ôsmich hodín a potom sa cvičia len niekoľko minút denne. 3000 klinických štúdií po celom svete potvrdzuje pozitívne zmeny vyvolané autogénnym tréningom na mysli a tele. Okamžité a procesy, ktoré sú základom zmien, sú zistiteľné a vedecky merateľné.

Argumentuje Helen Gibbons, hlavná psychologička a hlavná trénerka v Inštitúte autogénneho tréningu. Vedie  jedinečný austrálsky program autogénneho tréningu pre organizácie a ich zamestnancov.

time-for-training
The Effectiveness of Autogenic Training

“Autogénny tréning je technika, ktorá sa nepodobá žiadnej inej,” hovorí Gibbons. “Dosahuje kognitívne a psychologické výsledky podobné tým, ktoré sa dosahujú kombináciou meditácie, jogy, hypnoterapie a kognitívno-behaviorálnej terapie. Na fyzickej úrovni produkuje rovnaké fyziologické a chemické výhody, aké sú spojené s prísnym atletickým tréningom.”

Dodáva, že pre pracovníkov je to skôr vnútorný, intrapsychický,  ako externý proces, čo je výhodou. Najmä preto, že si od používateľov nevyžaduje, aby diskutovali o svojich pocitoch alebo myšlienkach s inými ľuďmi. Uvádza, že kurzy autogénneho tréningu  prinášajú mimoriadne pozitívne výsledky a prevzali ich do svojich výcvikových programov:  policajná služba NSW; hasičský zbor NSW; Price Waterhouse Coopers; Ernest & Young. Už dávnejšie bolo známe, že aj NASA bežne trénuje astronautov a pilotov v programe autogénneho tréningu. Uľahčuje im to prispôsobenia psychologickým a fyzickým stresorom vesmírneho cestovania.

„Každá organizácia má svoju vlastnú jedinečnú kombináciu environmentálnych faktorov, ktoré môžu ovplyvniť odolnosť a výkon ich zamestnancov,“ konštatovala ďalej  Gibbons. „Napríklad v ťažobnom priemysle sa pracovníci nezaoberajú len zložitými problémami v zložitých a často nebezpečných podmienkach prostredia, ale mnohí sa často stretávajú aj s psychosociálnymi nevýhodami v dôsledku vzdialeného miesta svojej práce.“

Aby baníci vyhoveli ťažobným pracovným cyklom musia obetovať svoje bežné životné, partnerské, rodinné vzťahy, ktoré sú tým narušené. Faktom je, že tento stres, stres “lietajúcich” robotníkov sa dá len ťažko celkom odstrániť. Navyše stres v práci ovplyvňuje domáci život a stres doma pracovný život. “Postupne pracovníci zisťujú, že sa s ním snažia vyrovnať bez toho, aby boli skutočne schopní identifikovať jeho hlavný dôvod. Toto nie je prejav ich slabosti. Je to veľmi reálny a veľmi bežný problém pre pracovníkov nielen v baníctve.  Integrovaný prístup a kvalitná organizačná úroveň manažmentu môže urobiť veľa pri zmierňovaní rizika negatívneho dopadu tohto „stresového plíženia“.

Helen Gibbons hovorí, že program autogénneho tréningu vybavuje pracovníkov nástrojmi, ktoré budujú ich duševnú a fyzickú odolnosť, aby sa mohli efektívnejšie vysporiadať s osobnými a pracovnými stresormi.

„Keď sa pracovná sila naučí samoregulovať svoje psychofyziologické reakcie, zlepší sa morálka zamestnancov, zníži sa fluktuácia zamestnancov, zníži sa počet nehôd na pracovisku, zníži sa počet stresových a iných úrazov, zníži sa práceneschopnosť a zvýši sa produktivita.“

Opísala, ako nás autogénne mentálne cvičenia zavedú do „autogénneho stavu“, v ktorom ste duševne aj fyzicky uvoľnení, čo umožní naštartovať regeneračné mechanizmy v mysli a tele. „Z tohto dôvodu to nazývam technika Triple R“, povedala. “Umožňuje vašej mysli a telu odpočívať, opravovať a regenerovať sa. Zameriava sa na škodlivé účinky nahromadenia negatívneho každodenného stresu, ktorý nám môže časom spôsobiť nevoľnosť a narušiť našu schopnosť myslieť a podávať výkon. Videla som pracovníkov , napriek svojmu najlepšiemu úsiliu, dosiahnu v práci bod, v ktorom majú pocit, že už nemôžu pokračovať. Buď opustia svoju prácu, alebo pokračujú v práci s výrazne zníženou schopnosťou, pričom často robia chyby a ovplyvňujú morálku tých ktorí s nimi pracujú.”

Jednou z oblastí prvoradého významu v ťažobnom priemysle je zmierňovanie rizík spojených s únavou. “Je skutočne dôležité, aby sme pochopili psychofyziologickú dynamiku únavy, ak sa má skutočne preniknúť do tohto problému a riešiť ho.”

Únava v práci je tikajúca bomba – uvádza.

Ľudia sú prirodzene vybavení tým, čo nazývame, cyklus základných oddychových aktivít. Počas dňa máme približne 90 minút bdelej aktivity, po ktorej nasleduje 20 minút, keď sa cítime unavení a by malo byť striktne povedané odpočívať. Ľudia môžu do určitej miery prekonať obdobie únavy, ale je nepravdepodobné, že úroveň hypervigilancie ( zvýšenej koncentrácie pozornosti) bude v tejto fáze cyklu na potrebnej úrovni. S autogénnym tréningom však môžeme automaticky zapnúť náš „parasympatický nervový systém’ (regulujúci režim odpočinku a regenerácie) a dopriať si ultimátne zdriemnutie. Vo veľmi krátkom čase sa môžete cítiť úplne svieži a predĺžiť si tak obdobie zvýšenej ostražitosti v práci.“

 neuroimaging experiment
Sledovanie autogénnej regenerácie pomocou funkčnej magnetickej rezonancie.

“S pomocou vedeckých zobrazovacích neurotechnológii môžeme vidieť regeneračné procesy vyvolané autogénnymi reakciami až na molekulárnej úrovni,” povedala Gibbons. „Toto je skutočne vzrušujúce obdobie pre psychológov, jednotlivých ľudí aj pre  organizácie, keďže teraz máme na dosah jednoduchý, ale vysoko účinný nástroj založený na dôkazoch, ktorý preukázateľne zlepšuje výsledky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.“

zdroje:

Mine site health: Stressing an alternative

a tiež

Our People

a tiež

http://www.autogenics.com.au

https://content.web-repository.com/s/22316786447926055/uploads/Articles/Article_of_Autogenic_Training_Institute_in_Mining_Australia_Magazine_Feb_2012-2965078.pdf

https://www.psychologytoday.com/au/counselling/helen-caroline-gibbons-kirribilli-nsw/484735

https://au.linkedin.com/in/helengibbonsat

o praktickom využití autogénneho  tréningu viac TU

a TU

Únava v práci je tikajúca bomba

Možnosť poslať správu, alebo dopyt: 

 

Visits: 103

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

Recesívna antivaxerská konšpirácia, mienená aj ako “ospravedlňujúca” obhajoba covid-disidentov a vojnových štváčov.

Slovenskí rádio-astronómovia sídliaci na streche obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu nedávno pri spektrografickom preskúmavaní povrchu Mesiaca objavili doteraz neznáme intenzívne vyžarovanie.

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA
Riadiace centrum mimozemskej inteligencie.
Jeho zdroj lokalizovali v tomto kráteri.

Počas neustáleho odpočúvania čiastočne dešifrovali obsah komunikácie prebiehajúcej medzi Zemou a týmto kráterom.

Vierohodne preukázali, že sa v ňom nachádza Hlavné riadiace centrum šírenia pandémie COVOD 19 a následného chaosu po celej zemeguli.

Z analyzovaných údajov vyplýva, že samotný vírus  COVID 19 je vlastne doteraz neznámou formou vyššej inteligencie, ktorá na Zemi vybudovala svoju spravodajskú a komunikačnú sieť. Jej prostredníctvom organizuje zatiaľ neznámymi kanálmi formy boja, vznik nových mutantov a ich bojového nasadenia v tom-ktorom regióne planéty.
K ich globálnemu rozširovaniu používajú stratégiu vytvárane tzv. MENTÁLNEJ HMLY u zatiaľ zdravých jedincov. Títo postihnutí netušia, že sa stali hostiteľmi vírusu, ktorý sa usídlil v ich dutine lebečnej.

Japonskí vedci to nevyvrátiteľne dokázali vyšetrením mozgov pomocou magnetickej rezonancie 200 000 tzv. covid-disidentov (pochybovačov).
Informáciu odvysielala japonská štátna TV NHK WORLD 20.12.2020.

Video je možné prehrať len priamo z kanála NHK WORLD-JAPAN

Títo ľudia si pripadajú celkom zdraví! Dokonca veľmi zdraví, až bezohľadne zdraví! Mutant vírusu sa rafinovane prejavuje tak, že z nich robí kolaborantov, ktorí pod rúškom ignorancie zdravého rozumu slepo plnia inštrukcie vyvolať vojnu všetkých proti všetkým!
WHO i vedci o tom z opatrnosti mlčia preto aby nevyvolali celosvetový chaos a paniku.  Medzi VIP hostiteľmi sú aj na Slovensku mnohí politici a iné významné persóny.

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA
slovenský odzemok

U nás na tento účinok niektorých mikroorganizmov nedávno upozorňoval prof. Flégr z ČSAV.

prof. Jaroslav Flégr, evolučný biológ RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA
prof. Jaroslav Flégr, evolučný biológ

O.i. zistil napr. u ľudí s toxoplazmózou v rozsiahlom a podrobnom výskume významne väčší výskyt zvláštneho sebavedomia, dopravných nehôd a iného rizikového správania. Vysvetľuje to oslabením INŠTINKTU SEBAZÁCHY. U myší infikovaných touto sprirochedou sa to prejavovalo tak, že miesto toho aby pred mačkami utekali začali sa im priamo núkať ako žrádlo. Veľmi podobné sú aj pozorovania pôsobenia iných mikroorganizmov. Ich inteligencia je o veľa vyššia ako tušíme. Však sú tu už miliardy rokov.

Zrejme sa naštvali na to čo na planéte stvárame. Aj preto sa rozhodli konať. Ich cieľom je totálna, komplexná a systémová likvidácia jedného invazívneho živočíšneho tvora, ktorý dočasne žije na tretej planéte obiehajúcej jednu hviezdu nazývanou Slnko,  sídliacej na okraji galaxie nazývanej Mliečna cesta .  Sú odhodlaní zabrániť mu v ničení tejto planéty a okupovaní celej slnečnej sústavy.

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

 Vážny, nerecesívny dodatok!

Zvyknem sa sám seba pýtať, napríklad, – aká je pravda o pravde?! Kto má na ňu patent? Existuje vôbec?

Čím máme viac informácií tým sme viac dezorientovaní. Dnešný svet sa hemží paradoxami, ktoré niečo naznačujú, ale čo?!

Fakty sa stávajú údajmi, z nich sa stávajú čísla, percentá, s ktorými sa šibrinkuje ako sa komu chce. Víťaz nevyhral a porazený je víťazom. Dobré je zlé a to zlé sa stáva dobrom. Pravda je lžou a lož je pravdou. Dezorientácia je daň za ilúziu “slobody”. Priateľ je v skutočnosti „vlk v ovčom rúchu“ nepriateľ je vlastne maskovaný anjel. Krikľúňom tlieskame a múdri sedia v kúte.

Relativizácia všetkého vytvára mentálnu hmlu, v ktorej blúdime ako ovce.

Ľudia vždy potrebovali ideály, hviezdy za ktorými kráčali.

Vzdali sme sa ich. Nábožnému bájosloviu veríme i neveríme (ako kto a ako kedy) a objavom vedy nerozumieme. Zabúdame na humanizmus a izolujeme sa. Rozumom nezvládame dobu v ktorom žijeme. Stávame sa paranoickými a útočíme jeden na druhého. Utiekame sa k živočíšnym inštinktom, emóciám, úteku či k pohŕdaniu, k plytkým, exaltovaným a prchavým zážitkom. Hlavne nech sú čo najviac hlučné a vysvietené. To nie sú dobré znamenia! Ľudstvo sa dostáva evolučne do slepej uličky. Možno existuje spôsob ako tento vývoj usmerniť a z tejto cesty vycúvať. Možno existuje sila, ktoré to dokáže. Ak áno – potom to bude zrejme krutý diktát rozumu a racionálnej logiky. Vidím však len málo signálov naznačujúcich, že súčasné ľudstvo je pripravené a schopné prekročiť vrodené biologické stereotypy a svoje limity. Možno sme len prípravným živočíšnym druhom z popola ktorého vznikne nakoniec vyššia inteligencia, ktorá bude mať s biológiou málo spoločného.
Čo ak je tých právd mnoho. Každý mudrc, prorok, každé náboženstvo má tú svoju. Ani veda, konkrétne vedecké poznatky nemajú patent na pravdu. Rád by som vedel aká je pravda o pravde. Čo ak neexistuje jedna univerzálna pravda? Ak je pravdou, že všetko je relatívne – tak potom je na stole veľa vážnych otázok.
Napríklad. Sú internet a digitál darmi ľudstvu? Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že nielen premieňajú “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”. Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, čiže  … .

Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a pravdu bude mať ten, kto bude mať silnú armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?

“Bellum omnium contra omnes.” (Thomas Hobbes)
Je to vážne!

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

Covid sa valí svetom akoby sa nechumelilo

Rádio Slovensko: Koľko Slovákov verí konšpiráciam? 30.09. 2021

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

Dopady pandémie COVID 19 na duševné zdravie

Aj v recesii sa môže ukrývať zrnko pravdy.

Viaceré zdroje poukazujú na to, že vírus COVID 19 sa objavil takmer súčasne na viacerých miestach planéty. Okrem čínskeho Wu-Chanu aj v Taliansku (v okolí Milána) v Thajsku, Laose a inde. Skupina talianskych lekárov a vedcov zverejnila výskum, podľa ktorého sa koronavírus COVID 19 vyskytoval v Taliansku už na jeseň roku 2019! Prvý prípad nového, vtedy ešte bezmenného corona víru vo Wu-Chane bol zistený (podľa hongkonského denníka South China Morning Post) 17. novembra 2019, ohlásený bol však až 31. decembra.
Ak je toto pravda – tak potom stojí pred ľudstvom rad nových otázok a hľadanie nových odpovedí na to ako sa vírusy šíria a čo sa deje na našej planéte.
Jednu z odpovedí naznačuje priložené vyjadrenie.
Odznelo počas Live Streamu II – HOVORME SPOLU 28.11.2021 od 9:00 do 22:00.

V panoptiku týchto pandemických a vojnových dní vyznievajú slová piesne Marcela Palondera z roku 1992 nanajvýš aktuálne.

AKÁ HRA SA VLASTNE HRÁ O LETENKU DO PEKLA?  ZA A PROTI KAŽDÝ HRÁ!JA VÁŽNE CHÁPEM, NECHÁPEM, ČO SA TU HRÁ?Ó RÍŠA ČLOVEČIA, Ó RÍŠA NAJVÄČŠIA, JA MÁM VÁŽNE STRACH MEDZI ĽUĎMI ŽIŤ. Ó RÍŠA SAMÝCH PRÁVD, KTORÉ KLAMÚ NÁS. JA MÁM VÁŽNE STRACH TU NA ZEMI ŽIŤ. Ó POZOR OVEČKY, VLK UŽ NEMÁ HLAD, JE TO ČUDNÁ VEC, KEĎ VLK NEMÁ HLAD. Ó POZOR MALIČKÍ , ČO SA BUDE HRAŤ, JE TO ČUDNÁ VEC, KEĎ VLK NEMÁ HLAD. AKÁ HRA SA VLASTNE HRÁ O LETENKU DO PEKLA? ZA A PROTI KAŽDÝ HRÁ! JA CHÁPEM, NECHÁPEM, ČO SA TU HRÁ?

Syntetický vírus, digitálne tanečnice, virtuálna realita – parodické zrkadlo dneška.

Tá hrozba vojny však virtuálna vonkcom nie je!

Ochrana zdravého rozumu – antifake video

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

napísal a vrátane videí editoval PhDr. Milan Kožiak (2021-22)

Visits: 299

Naivný realizmus

Naivný realizmus

Ako nás klame „zdravý rozum“.

Brilliant Ideas

Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.
Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?
Pozoruhodná štúdia “Naivný realizmus” stručne analyzuje postatu toho ako nás klame náš vlastný úsudok.  Poukazuje na škody, ktoré spôsosobuje v našom správaní, v komunikácii medzi ľuďmi i medzi národmi.
Ponúkaný text je prvou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana. Jeho autorom je psychológ Matthew D. Lieberman pôsobiaci na Kalifornskej univerzite v Los Angeles.  Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku.  Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme sa snažili upraviť, tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný každému záujemcovi.

 Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.

Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?

Na svedomí to má „naivný realizmus“.

Stanfordský sociálny psychológ Lee ROSS  používa tento výraz na označenie toho, že väčšina ľudí vníma svet mimovoľne, takmer intuitívne. Ide podľa neho o hlbokú chybu, ktorá spôsobuje medzi ľuďmi prakticky neriešiteľné konflikty.

“Predstavte si troch vodičov; Larryho, Moea a Curlyho. Larry má rýchlosť 30 mph, Moe rýchlosť 50 mph a Curly rýchlosť 70 mph. Larry a Curly sa zhodujú na tom, že jazda Moe je hrozná a pravdepodobne spôsobí nehodu. Moe je podľa nich tak či tak idiot alebo maniak. Moe s nimi pochopiteľne nesúhlasí, pretože je mu zrejmé, že Larry je idiot (s čím súhlasí Curly) a Curly je maniak (s čím zase súhlasí Larry). 

Larry, Moe a Curly si nedokážu uvedomiť, že ich vnímanie je spojené s ich vlastným riadením automobilu a vonkoncom neodráža objektívne poznatky o situácii a o druhej osobe. Takto podobne to funguje aj v bežnom živote.

Naivný realizmus

sa vyskytuje ako neblahý vedľajší dôsledok evolučne vyvinutej, inak adaptívnej a prospešnej funkcie mozgu. Náš pozoruhodný systém vnímania okolitého sveta vykonáva každú sekundu nespočetné množstvo operácií tak rýchlo, že si ich nedokážeme vôbec uvedomovať. Napríklad „vidíme“ oveľa viac, ako to čo v skutočnosti vidíme aj  vďaka tomu, že náš mozog automaticky kombinuje zmyslové vstupy s našimi skúsenosťami, očakávaniami a motiváciou. Preto napríklad bicykel na rohu ulice, z ktorého vidíme len koleso okamžite „považujeme“ za celý bicykel. Pretože sa tieto konštruktívne procesy odohrávajú v zákulisí našej mysle, považujeme naše vnímanie za bezchybné.

Pokiaľ ide o vnímanie fyzického sveta, zdá sa, že to funguje a väčšinou vidíme veci rovnako. Napríklad ak vidíme strom, topánky, alebo gumové medvedíky všetci sa zhodneme, že na strom sa dá vyliezť, že topánky sú na nosenie a gumové medvedíky sú na jedenie. Ak sa však presunieme do sociálnej oblasti, do oblasti porozumenia ľuďom a ich interakciám, naše „videnie“ je ovplyvňované našimi očakávaniami, motiváciou ako reálne videným. Pretože naša mentálna konštrukcia sociálneho sveta je pre nás rovnako neviditeľná ako naša konštrukcia fyzického sveta, sú naše očakávania a motivácie v sociálnej oblasti oveľa problematickejšie.

Môžeme ich pomenovať tiež, že sú idiosynkratické.

Stručne povedané, pri posudzovaní temperamentu Donalda Trumpa a nečestnosti Hillary Clintonovej sme si rovnako istí ako pri hodnotení stromov, topánok a gumových medveďíkov. V oboch prípadoch sme si celkom istí, že vidíme realitu takú, aká je. A to je skutočný problém. Toto nie je problém heuristiky a predsudkov, kde je možné naše zjednodušené myslenie napraviť, keď vidíme správne riešenie. Toto je o vnímaní  reality. Ak Ja vidím realitu takú aká je, a On ju vidí inak, tak potom On má iste rozbitý detektor reality a Ja viem, že môj detektor rozbitý nie je!

 Ak nevidíte realitu takú, aká je – alebo ešte horšie, vidíte ju, ale odmietate ju akceptovať -, potom musíte byť šialený, hlúpy, zaujatý, lenivý alebo oklamaný. Vtedy sa stávame naivní realisti. Aj preto a najmä preto vidíme zložité spoločenské udalosti, naše správanie navzájom tak odlišne, pričom každý z nás toho druhého očierňuje, pretože nevidí to, čo je taká zjavná pravda .

Hoci existujú skutočné rozdiely, ktorými sa líšia rôzne spoločenstvá ľudí je naivný realizmus jedným z najničivejších zdrojov konfliktov medzi nimi.

Navyše je naivný realizmus mimoriadne odolný voči argumentom „druhej strany“. Príkladov možno uviesť nepreberné množstvo; Izrael verzus Palestínčania, americká politická ľavica a pravica, boj o vakcíny a autizmus, … . Vo všetkých takýchto prípadoch sa prejavuje naša neschopnosť odhaliť to ako si mylne konštruujeme svoju vlastnú realitu, ktorá bráni skutočnému poznaniu sveta. Deje sa to odvekov, do dnešných dní a všade okolo nás.

This Idea Is Briliant

Naive Realism
kliknite pre zväčšenie

 

Visits: 326

CORONA-IN-SOMNIA

CORONA-IN-SOMNIA

O spánku počas pandémie.

upravené zdroj: http://worldsleepday.org/
upravené zdroj: http://worldsleepday.org/

Rok od vzniku pandémie začínajú vedci odhaľovať ako sa zmenil náš spánok a aké môžu mať tieto zmeny dôsledky na našu pohodu a naše duševné zdravie.

O spánku počas pandémie.
http://worldsleepday.org/

Pandémia Covidu19 zmenila takmer všetko. Mnohé národy sa na celý rok uzamkli – čo sa prejavilo aj v zmene ich spánkových návykov. Celebrity na sociálnych sieťach začali nahrávať (nielen pre deti) „rozprávky na dobrú noc“, zatiaľ čo napríklad na Twitteri ľudia masovo sledovali trendy #cantsleep /nemôžem spať/.

O spánku počas pandémie.
ilustračný obrázok: internetová hypnóza

Dve nedávno publikované  štúdie sledovali spánkové vzorce dobrovoľníkov v Európev Južnej Amerike počas prvých mesiacov lockdownu. Výsledky konzistentne preukázali, že ľudia počas neho nielen spali viac ako pred ním, ale zmenilo sa aj načasovanie ich spánku.

CORONA SOMNIA o spánku počas pandémie
CORONA SOMNIA – o spánku počas pandémie,  zdroj: www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7342078/

Obe štúdie zistili, že uzamknutie zmenilo tzv. „jetlag“ – (pásmový rozdiel) medzi spaním počas pracovných dní a cez víkendy. Normálne chodieva spávať väčšina ľudí vo všedné dni spať skôr a aj sa skôr zobúdza ako je tomu cez víkendy. Počas lockdownov sa však tieto spánkové zvyklosti zmenili tak, že každý deň vyzerá skôr ako víkend.

Pozor na dezinformácie! Sú skutočne nebezpečné.

Dobrý spánok – to nie je len o jeho dĺžke, ale aj o jeho kvalite. Kvalita spánku zohľadňuje to, ako dlho trvá, kým zaspíte, ajže je váš spánok povrchný, koľkokrát alebo ako ľahko sa v noci zobudíte, či sa ráno cítite mizerne, alebo sviežo.

Prekvapujúcim zistením týchto nových štúdií zameraných na spánok počas lockdownu je , že zatiaľ čo ľudia spali viac, kvalita ich spánku je horšia. Nedávny britský prieskum uskutočnený King’s College London tieto zistenia podporuje. Polovica z dotazovaných obyvateľov Spojeného kráľovstva uviedla, že ich spánok je počas lockdoawnu narušený a traja z desiatich uviedli, že hoci spia dlhšie, cítia sa menej odpočinutí.

Riziká nekvalitného spánku a zdravie.

Nie je to len o nálade a pocite únavy po nekvalitnom spánku. Existuje veľa ďalších následkov poklesu kvality spánku. Kvalitný spánok je zásadný pre imunitný systém tela pri boji s infekčnými chorobami.  Vo významnej štúdii vedci sledovali spánkové vzorce 153 dobrovoľníkov po dobu dvoch týždňov a potom ich vystavili vírusu spôsobujúcemu prechladnutie. U účastníkov, ktorí mali počas dvoch týždňov nekvalitný spánok, bola šesťkrát vyššia pravdepodobnosť nachladnutia.

O spánku počas pandémie.
ilustračný obr.:CORONA SOMNIA – spánok a imunita

Spojenie medzi kvalitou spánku a zdravím podporuje mnoho ďalších  výskumov. Medzi nimi napr. rozsiahla štúdia  v ktorej 30 000 dobrovoľníkov poskytlo údaje o ich fyzickom a duševnom zdraví a spánkových režimoch za štyri roky. Výsledky preukázali, že zlepšenie kvality spánku v priebehu štyroch rokov významne súviselo s lepším zdravím a duševnou pohodou.

Spite inteligentne

Kvalitný spánok vám nielen pomôže zostať zdravý, ale pomôže aj vašej mysli bola i naďalej jasná. V roku 2019 dostali študenti na Massachusettskom technologickom inštitúte na jeden semester FITBIT – inteligentné hodinky. Hodinky zaznamenávalil ich spánkové návyky a vedci porovnávali ich štúdijné výsledky. Tí študenti, ktorí spali dlhšie a mali kvalitnejší spánok už mesiac pred skúškou – nielen v noci pred skúškou – dosiahli lepšie známky ako ostatní študenti.

inteligentné hodinky
Inteligentné hodinky Fitbit

Jedným z vysvetlení súvislosti medzi kvalitou spánku a úspechom študentov by mohlo byť, že dobrý spánok posilňuje spomienky vytvorené počas dňa, zatiaľ čo nekvalitný spánok môžel tento proces ohroziť. Tento vzťah preukazuje viacero podobných štúdií. Štúdia z roku 2012 to demonštrovala experimentom s tappingom. Dobrí spáči i nespavci klopali na konkrétnu sekvenciu gombíkov pred nočným spánkom a znova po prebudení. Schopnosti klopať prstom sa u dobrých spáčov ráno zlepšila o 15%, zatiaľ čo tí, ktorí spali zle, sa zlepšili iba o 1%.

Zlý spánok zhoršuje nielen učenie, ale aj schopnosť sebaovládania.

Jedna štúdia z roku 2013 skúmala rozhodovanie u dospievajúcich, vekovej skupiny známej pre impulzívne správanie. Dospievajúci so zlou kvalitou spánku mali horšie rozhodovacie schopnosti a v porovnaní s rovesníkmi s kvalitným spánkom prijímali riskantnejšie rozhodnutia v hazardných hrách.
V súvislosti s pandémiou to vysvetľuje aj na Slovensku zistený nákup “pandemických šteniat” a nárast impulzívnych nákupov online neskoro v noci.

O spánku počas pandémie.
Pandemické šteniatko
O spánku počas pandémie.
Impulzívne nakupovanie

Toto impulzívne správanie je jedným z charakteristických znakov správania ľudí uzamknutých v “domácom väzení”. Hoci je to  čiastočne dôsledkok nudy, svoju úlohu v takomto správaní však iste zohráva aj spánok

 

Doprajte si lepší spánok.

Dobrou správou je, že existujú účinné stratégie na zlepšenie kvality spánku. Konzorcium spánkových vedcov zverejnilo zoznam odoporúčaní . Medzi ne patrí dodržiavanie pravidelného spánkového rozvrhu, vyhýbanie sa používaniu postele na iné činnosti ako spánok (vrátane video hovorov), vyhýbanie sa elektronickým zariadeniam pred spaním, pravidelné cvičenie a dostatočné množstvo denného svetla, najmä ráno.
Pred lockdownom bolo iba 44% Sloveniek a Slovákov  spokojných so svojím spánkom . Pre mnohých bol  akýmsi prísľubom dohnania spánkového dlhu, po prepustení z okov úradníckej práce a každodenného dochádzania.
Hoci sa  tento sen o dlhšom spánku mnohým splnil, nemusia mať taký spánok, aký očakávali. Mnohí riešia svoj problém s nespavosťou rôznymi ľahko dostupnými prostriedkami ( prášky, alkohol), ktoré však skutočný problém  neriešia, skôr naopak – prehlbujú ho.  

Rozumný a rozvážny prístup k vášmu spánku je dôležitý.  – môžete sa stať múdrejším a viesť zdravší život. Využite možnosť osvojenia autogénneho tréningu, ktorá je na tejto stránke dostupná každému záujemcovi.

 

O spánku počas pandémie.

KURZ AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU 

 

 

O spánku počas pandémie viac TU

O problémoch so spánkom počas Covid pandémie u protinožcov.

Podnetne o spánku o období pandémie píše Monika Haack, PhD, docentka neurológie na Harvardskej lekárskej fakulte Beth Israel Deaconess Medical Center, ktorá už 18 rokov pracuje v oblasti spánkovej medicíny a výskumu.

“Spánok skutočne pomáha bojovať proti infekciám. Počas spánku sa deje niečo, čo robí imunitný systém silnejším alebo úspešnejším v boji proti vírusom a iným patogénom. Je preukázané, že pravdepodobnosť infikovania sa napríklad vírusmi chrípky je oveľa vyššia u osôb s krátkym spánkom (zvyčajne menej ako 6 hodín za noc) alebo u osôb trpiacich nespavosťou. Dležitou témou je aj zotavenie po infekcii. Existuje čoraz viac údajov, ktoré naznačujú, že zotavenie biologických procesov po prekonaní choroby môže trvať dlhšie. V súčasnosti tiež existujú metodiky, pomocou ktorých je možné spánok hlbokými alebo pomalými zvukovými vlnami predĺžiť a prehĺbiť pomocou akustickej stimulácie. (AVS). Spánok s pomalými vlnami sa považuje za fázu spánku, ktorá je najdôležitejšia pre imunitné podporné činnosti spánku. To všetko má za cieľ posilniť vzťah medzi spánkom a imunitou.
Kvôli COVIDu-19 bude rok 2021 pravdepodobne aj rokom s vysokým rizikom výskytom ďaľších ochorení. Aj keď zatiaľ nie je k dispozícii veľa údajov o spánku ľudí, ktorí prekonali COVID-19, je pravdepodobné, že dostatok spánku v čase infekcie môže zmierniť jej priebeh a podporiť úspešné zotavenie. Je však stále veľmi veľa takých ľudí, ktorí trpia únavou, bolesťami tela, bolesťami hlavy a inými príznakmi choroby dlho po prekonaní akútnej fázy infekcie. Aj preto je iste rozumné upozorňovať na význam spánku a moderné, neškodné spôsoby rýchlejšieho zotavovania sa z týchto príznakov.” 
Viac k téme akustickej stimulácie (AVS) nájdete v záložke:
 O LIEČIVÝCH TÓNOCH
 

Visits: 26

OCENENIE českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre.

V dňoch 16. – 19. mája 2001 sa v Prahe konal výročný X. európsky kongres psychológie práce a organizácie, usporiadaný Európskou asociáciou psychológov práce a organizácie (EAWOP).  Počas jeho priebehu sa uskutočnilo slávnostné ocenenie českých a slovenských psychológov.

Garantom a organizátorom tohto jubilejného medzinárodného podujatia bola Česká asociácia psychológov práce a organizácie (ČAPPO). Záštitu prevzali ministerstvá práce, zahraničných vecí ČR a primátor Prahy. 

Kongres otváral vtedajší podpredseda vlády a minister práce a sociálnych vecí Českej republiky, Vladimír ŠPIDLA.

Kongres EAWOP 2001 Praha. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Václav Špidla a Martina Klicperová

 

Slovenskí psychológovia (Sekcia psychológov práce, organizácie a personálneho rozvoja pri Slovenskej komore psychológov  a Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV) sa od roku 1999 podieľali na prácach spojených s jeho prípravou a samotným priebehom. Veľkorysé podmienky vytvorené organizátormi umožnili nielen účasť ocenených nestorov slovenskej psychológie na kongrese, ale aj účasť dvadsiatich študentov psychológie zo slovenských univerzít. Celkom sa zo Slovenska kongresu zúčastnilo viac ako 60 psychológov vrátane psychológov vykonávajúcich prax psychológov práce v súčasnosti.

Usporiadatelia uskutočnili v rámci kongresu podujatia, ktoré zahraničným účastníkom, odbornej i občianskej verejnosti pripomenuli osemdesiatročnú tradíciu výskumu, vzdelávania a praxe psychológie práce v Čechách a na Slovensku. Hoci dnes už nemôžeme hovoriť o spoločnej štátnosti, československá vzájomnosť medzi psychológmi práce pretrváva. Bola dôstojne i s uznaním prezentovaná pred medzinárodnou obcou viac ako 900 psychológov práce z 39 krajín Európy, Ameriky, Ázie, Afriky a oficiálnymi zástupcami významných európskych a svetových psychologických ustanovizní. Konkrétne to dokumentuje kongresová publikácia „Fragmets of the 80 years of  psychology of work and organization in the Czech republik and Slovakia“, ktorá obsahuje 12 príspevkov slovenských psychológov z celkom 24 spoluautorov (odborným, prekladateľským a z veľkej časti aj organizačným garantom slovenskej časti tejto publikácie bol Prof. Damián Kováč).

V tejto veci požiadal predseda Organizačného výboru PhDr. M. Šolc a predseda Honorárneho výboru kongresu Doc. Zb. Bureš, DrSc.  o spoluprácu Slovenskú psychologickú spoločnosť pri SAV a Slovenskú komoru psychológov. Tieto slovenské psychologické ustanovizne sa dohodli na postupe, ktorého výsledkom bol spoločný návrh kandidátov na ocenenie zaslaný Honorárnemu výboru X. Európskeho kongresu psychológov práce a organizácie.

Slávnostné ocenenia českých a slovenských psychologičiek a psychológov na kongresovom plenárnom fóre a tiež pri príležitosti 80. výročia psychológie práce v Čechách a na Slovensku patrilo medzi dôstojné, reprezentatívne podujatia Výročného Kongresu EAWOP.  

PRI PRÍLEŽITOSTI JUBILEJNÉHO X. KONGRESU EURÓPSKEJ ASOCIÁCIE PSYCHOLÓGOV PRÁCE A ORGANIZÁCIE  (EAWOP) boli za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku slávnostne ocenení  títo psychológovia:

Josef Brožek, (nar. 1913), prof. PhDr. Čechoamerický psycholog a antropolog, pracoval u fy Baťa koncem 30tých let, pak odešel do USA. Vynikl jako psycholog experimentální a práce. Několik posledních dekád se věnoval historii psychologie a v tomto oboru světově proslul. Autor a spoluautor mnoha odborných publikací.

Václav Břicháček, (nar. 1930), doc. PhDr., působil v Psychologickém ústavu a na katedře psychologie FF UK, věnoval se studiu výkonnosti a rozhodovacích procesů. Vynikající metodolog. Propracoval intenzivní výzkumné strategie. Napsal Úvod do psychologického škálování (1978) a Sledování změn v činnostech jedince (1986).

Václav Břicháček Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Václav Břicháček

Oldřich Matoušek, (nar. 1921), PhDr. CSc., zabýval se bezpečností práce a ergonomií, inženýrskou psychologií, byl vedoucím psychologického oddělení Ústavu hygieny práce a chorob z povolání. Autor a spoluautor řady významných odborných prací.

Oldřich Matoušek - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Oldřich Matoušek

Marie Mayerová, (nar. 1935), doc. PhDr. CSc., působila v podniku Škoda Plzeň, v Ústavu železničního zdravotnictví Plzeň a na katedře psychologie a sociologie řízení Západočeské univerzity, je vedoucí této katedry. Zabývala se motivací pracovní činnosti, profesiografií, vlivem stresu na výkonnost.

Marie Mayerová -Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Marie Mayerová
Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
zľava Oldřich Matoušek, Marie Mayerová, Jiří Růžička, Lubomír Stejskal, moderuje Martina Klicperová

 

Zbyněk Bureš, (nar. 1924), doc. PhDr. DrSc., působil v Ústavu lidské práce, Ústavu bezpečnosti práce, Vědeckovýzkumném ústavu dopravním, v Psychologickém ústavu UK a na katedře psychologie FF UK. Prováděl základní výzkum v psychologii práce, který se týkal zejm. spolehlivosti pracovní činnosti. Autor základních učebních textů psychologie práce. Iniciátor řady konferencí o psychologii práce s vedoucími pracovníky průmyslu, předseda redakční rady čtvrtletníku Psychologie v ekonomické praxi, čestný předseda ČAPPO (CAWOP).

Zbyněk Bureš - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Zbyněk Bureš

Jozef Daniel, doc. PhDr., DrSc.. Bol vedúcim odboru psychológie práce, Výskumného ústavu práce, kde sa zameriaval najmä na profesiografiu. V Ústave experimentálnej psychológie SAV viedol oddelenie inžinierskej psychológie, kde sa venoval výskumu pracovných pobytov, analýze práce operátora, diagnostike odolnosti voči záťaži, zmenovej a nočnej práci. V súčasnosti prednáša psychológiu na UKF (Univerzita Konštantína filozofa) v Nitre. Už v roku 1963 publikoval knihu psychológia práce, jako prvú s touto témou v ČSSR.

Jozef Daniel - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Jozef Daniel

 Jiří Hoskovec, (nar. 1933), prof. PhDr. CSc., působil ve Výzkumném ústavu bezpečnosti práce, v Psychologickém ústavu UK a na katedře psychologie FF UK. Zabýval se zejm. dopravní psychologií a výzkumem přenosu dovedností ze simulátorů na řízení dopravních prostředků. Je předsedou redakční rady  časopisu Psychologie v ekonomické praxi.

Jiří Hoskovec - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Jiří Hoskovec

Damián Kováč, (nar. 1929), prof. PhDr., DrSc., dlhodobý riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie SAV s vysoko výkonným oddelením inžinierskej psychológie, tvorca medzinárodne uznávanej Bratislavskej školy experimentálnej psychológie, iniciátor a hlavný redaktor karentovaného časopisu STUDIA PSYCHOLOGICA (vychádza v anglickom jazyku), autor (editor) viacerých monografií a vyše 450 odborných štúdií doma i v zahraničí, viacročný predseda Československej a Slovenskej psychologickej spoločnosti, pôsobil ako hosťujúci profesor na viacerých univerzitách v zahraničí.

Damián Kováč - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Damián Kováč

Milan Kubalák, PhDr. CSc. V priebehu svojej dlhoročnej práce v Bratislavskom Slovnafte venoval systematickú pozornosť komplexnému rozvoju psychológie práce v súlade s reálnymi aktuálnymi a perspektívnymi potrebami. Okrem vedúceho psychologického pracoviska v Slovnafte pracoval vo funkcii personálneho riaditeĺa a vedúceho odboru sociálneho riadenia. V rokoch 1990-1992 vykonával funkciu námestníka ministra práce a sociálnych vecí SROV. Do roku 1997 pracoval ako vysokoškolský pedagóg na Katedre psychológie FF UK v Bratislave.

Milan Kubalák - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Milan Kubalák

 

Milan Kubalák Kongres EAWOP_Praha 2001 ocenenie čských a slovenských psychológov práce
Vivien Soyková, Milan Kubalák

Emil Pejhovský, (nar. 1909), PhDr. CSc., byl žákem prof. J. Doležala. Působil jako vedoucí  psychologického oddělení fy Baťa ve Zlíně, v Ústavu psychologie práce Vysoké školy báňské v Ostravě a na katedře psychologie FF UP v Olomouci. Zabýval se zejm. personalistikou a psychologií řízení. Pomáhal vybudovat psychologickou laboratoř ve Vítkovických železárnách v Ostravě. Prosazoval aplikaci psychologie práce a organizace na Ostravsku.

Ján Chryzostom Raiskup, PhDr., ako žiak prof. Jurovského začínal v r. 1945 na Psychotechnickom ústave, resp. Československom ústave práce v Bratislave. V roku 1948 prešiel do Vítkovických železiarní v Ostrave, kde bol vedúcim psychotechnického laboratória a začleňovacej poradne. V roku 1963 sa vrátil do Bratislavy a nastúpil jako psychológ na Výskumný ústav hygieny práce a chorôb z povolania, resp. Výskumný ústav preventívneho lekárstva. Tu pracoval vo výskume neuropsychického zaťaženia a na štandardizácii metodiky profesiografie a psychodiagnostiky až do roku 1985. 

Ján Cryzostom Raiskup - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce . Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
zľava: Ján Chryzosotm Raiskup, Eva Letovancová, Kožený, Miloslav Šolc, Agnesa Číková

 

Jiří Růžička, (nar. 1929), prof. PhDr. DrSc., působil na katedře psychologie a sociologie práce Vysoké školy ekonomické v Praze, kam přešel v roce 1968. Stal se vyhledávaným spoluřešitelem v mezioborových týmech, složených z ekonomů, sociologů a psychologů.

Jiří Růžička - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Jiří Růžička

 

Miluše Sedláková, (nar. 1936), PhDr. CSc., působí v Psychologickém ústavu AV ČR a na katedře psychologie Pedagogické fakulty UK. Zabývá se poznávacími procesy vymezenými jako procesy zpracování informací, specificky mentální reprezentací. Je autorkou a spoluautorkou řady prací, zejm. je známa Psychologie XX. Století. Je vedoucí redaktorkou časopisu Československá psychologie.

 Miluše Sedláková - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Miluše Sedláková

Lubomír Stejskal, (nar. 1920), PhDr., psycholog práce, zejm. její bezpečnosti, prováděl aplikovaný výzkum a poskytoval služby průmyslovým závodům. Byl vedoucím meziresortního střediska psychologie práce při Psychologickém ústavu UK v Praze.

Lubomír Stejskal - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Lubomír Stejskal
V rámci X. kongresu Európskej asociácie psychológov práce a organizácie sa pri príležitosti 80. výročia uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku  konali  aj “Dni výmeny skúseností”. V ich závere, za prítomnosti zahraničných účastníkov z celého sveta sa uskutočnilo aj slávnostné ocenenie psychológov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj tejto aplikovanej psychologickej disciplíny v Českej republike a na Slovensku.

Táto výnimočná udalosť prebehla v Novej radnici na Mariánskom námestí v centre Starého mesta pražského.

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.

Úvodom slávnosti sa prítomným zahraničným hosťom i oceňovaným psychológom prihovorili  Doc. PhDr. Zbyněk Bureš, CSc., čestný predseda Českej asociácie psychológov práce a organizácie, čestný podpredseda Honorary Committe (výberovej komisie)  a predseda Sekcie psychológov práce práce, organizácie a personálneho rozvoja SKP  PhDr. Milan Kožiak ( člen Organizačného výboru X. kongresu EAWOP).

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.

Ocenenia získali títo slovenskí psychológovia:

Veronika KOVALÍKOVÁ, PhDr., CSc.

Vedecká pracovníčka v oblasti sociálnej psychológie, psychológie dieťaťa a poradenskej psychológie. Obľúbená vysokoškolská pedagogička sociálnej psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Školiteľka ašpirantov v odbore sociálnej psychológie. Angažovala sa aj v aplikácii psychologických poznatkov, predovšetkým vo výchovnom a manželskom poradenstve.

Ocenenie Veronika Kovalíková - Kongres EAWOP 2001 - 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Veronika Kovalíková
Libuša MARŠÁLOVÁ, PhDr., DrSc.

Pôsobila ako samostatná vedecká pracovníčka v Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Predmetom jej teoretickej a vedecko-výskumnej činnosti bola oblasť psychológie učenia a pamäti, psycholingvistiky, ako aj psychológie osobnosti, najmä so zameraním na motivačné zložky v štruktúre osobnosti. Vyvíjala a adaptovala viaceré metodiky, z ktorých niektoré po validizácii na výberoch slovenskej populácie boli publikované. V rámci pedagogickej činnosti na katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave položila základy systémového prístupu v oblasti metodológie výskumu. Príslušné publikácie stále tvoria súčasť študijného materiálu poslucháčov základných a aplikovaných disciplín psychológie.

Obe ocenené sa Kongresu nemohli zúčastniť preto im boli medaily s plaketami  odovzdané počas slávnostného stretnutia na Ústave experimentálnej psychológie SAV. 

Veronika Kovalíková a Libuša Maršálová
Damián Kováč, Veronika Kovalíková , Libuša Maršálová, Agnesa Číková
Vladimír ČERNÝ, PhDr., CSc.

 V roku 1967 založil národný podnik Psychodiagnostické
a didaktické testy v Bratislave, ktorého je aj po transformácii na  akciovú spoločnosť Psychodiagnostika stále riaditeľom. V roku 1993 založil Psychodiagnostiku s.r.o. v Brne, ktorej je tiež riaditeľom. Od svojho vzniku vydala Psychodiagnostika 224 psychodiagnostických testov domácej i zahraničnej provinencie a viacero knižných publikácií. Psychodiagnostika, a. s. je členom Medzinárodnej testovej komisie a súčasne výhradným distribútorom niektorých zahraničných vydavateľstiev  z USA a Anglicka. Je spoluautorom a upravovateľom deviatich psychodiagnostických testov a spoluautorom publikácie Kompendium psychodiagnostických metód.

Vladimír Černý - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Vladimír Černý
Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce na Slovensku
zľava Vladimír Černý a Hieronym Florek
Hieronym FLOREK, Doc., PhDr., CSc.,

Pôsobil ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Neskôr (23 rokov) na jednotlivých fakultách Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Teraz pôsobí na katedre psychológie Trnavskej univerzity v Trnave. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pôsobil 36 rokov. Na úrovni základného výskumu sa venoval psychológii práce, hlavne inžinierskej psychológii, sociálnej psychológii práce a psychológii výtvarného umenia. Uskutočnil prieniky psychologických poznatkov do technického prostredia a do sveta výtvarného umenia (aktivity na celoštátnych, európskych i svetových podujatiach).

Hieronym Florek - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Hieronym Florek, Vivien Soyková, Jiří Čermák
Rudolf KOSTOLANSKÝ, PhDr.,CSc.

V období rokov 1972 – 1987 člen medzinárodnej redakcie časopisu Human Development (Krager Verlag, Bern, Švajčiarsko). Zakladajúci
a výkonný redaktor (1968 1972) orgánu Československej psychologickej spoločnosti „Psychológ v Československu“. Osnovateľ vyučovania gerontopsychológie na Slovensku. Organizátor nových pracovísk psychológie práce v odvetví železničnej dopravy, iniciátor napojenia na výskum v Slovenskej akadémii vied v Bratislave.

Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce
Rudolf Kostolanský (tretí zľava)
Rudolf Kostolanský - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Rudolf Kostolanský
Jozef KOŠČO, Prof., PhDr., CSc.

Svoju odbornú kariéru začal v Psychotechnickom ústave, neskôr Československom ústave práce v Bratislave, potom viedol jeho pobočku v Košiciach. Pôsobil v ridiacich a vedeckých pozíciách na viacerých vysokých školách a ústavoch na Slovensku. V rokoch 1967 – 1970 bol riaditeľom Ústavu psychológie profesionálneho vývinu a poradenstva. Venoval sa výberu zamestnancov a výchovnému poradenstvu. Je iniciátorom a organizátorom medzinárodne akceptovanej biodromálnej koncepcie psychologických poradenských služieb (generálny gestor porady expertov UNESCO v roku 1970 v Bratislave o úlohách biodromálneho poradenstva v permanentnom vzdelávaní). Je autorom 14 knižných, monografických prác a početných odborných štúdií, článkov a expertíznych elaborátov. Pôsobil ako koordinátor štátnych a rezortných plánov výskumu a ako vedúci a školiteľ diplomantov a doktorandov.

Jozef Koščo - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
zľava Jozef Koščo, Vivien Soyková, Jiří Čermák.
Bruno MIGLIERINI, PhDr., DrSc. 

Ako pracovník a neskôr vedúci armádneho psychologického pracoviska sa zaslúžil o rozvoj psychologickej diagnostiky v armáde. Upravil viaceré zahraničné testy a dotazníky, vytvoril a vydal rad vlastných testov a dotazníkov. Vo viac než sto publikáciách sa zaoberal najmä otázkami reliability a validity psychodiagnostických metód a možnosťami ich využitia v praxi. Výsledky svojej vedeckej práce v armáde zhrnul do monografie Poznávanie a formovanie osobnosti vojaka (Naše vojsko, Praha, 1984).

Bruno Miglierini - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
zľava Bruno Miglierini, Eva Letovancová, Daniel Kožený, Miloslav Šolc, Agnesa Číková.  
Juraj STANKO, PhDr.

Od roku 1966 pracoval v oblasti industriálnej psychológie
a ergonómie vo VSž v Košiciach, teraz US Steel, kde mnoho rokov pôsobil ako vedúci psychologického pracoviska. Je spolu-zakladateľom jedného z najväčších psychologicko – fyziologických laboratorií v bývalom Československu. Podieľal sa na vypracovaní a štandardizovaní psychologických metód výberu pracovníkov pre rizikové a náročné profesie, ako sú napr. žeriavnici a operátori. Tieto komplexné metodiky boli úspešne využívané v samotných VSž ako aj v celom rezorte ťažkého priemyslu a strojárstva. Bohaté praktické skúsenosti využíval pri praktických cvičeniach adeptov psychológie.

Juraj Stanko - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Juraj Stanko
Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce
zľava Juraj Stanko a Michal Stríženec
Michal STRÍŽENEC, Doc., PhDr., DrSc.

Od roku 1954 pôsobil ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Výskumne sa zameriaval na inžiniersku psychológiu (analýza činnosti operátora, myslenie operátora, systém človek – počítač). Túto disciplínu externe prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a publikoval z nej vedecké štúdie a monografie. V rokoch 1991 – 99 bol riaditeľom Ústavu experimentálnej psychológie.

Michal Stíženec - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
zľava Michal Stríženec, Vivien Soyková, Čermák Jiří
Ján TIMKO, Doc., PhDr., CSc.

Zo začiatku sa venoval vplyvu pracovného prostredia na senzomotorické procesy u robotníkov. Neskoršie sa špecializoval na skúmanie a riešenie problémov adjustácie vojakov a vplyvov externých podmienok vojenskej činnosti na prežívanie a správanie sa vojakov. Rozpracoval mnohé teoretické a metodicko-organizačné zásady pre riadenie vojenských jednotiek a útvarov, ktoré zverejnil v mnohých článkoch
a v monografii Vojak v psychickej záťaži. Dvadsať rokov pracoval ako vedúci skupiny psychológie vojenskej činnosti a zástupca vedúceho katedry psychológie Vysokej vojenskej pedagogickej školy v Bratislave. Významnou mierou prispel k rozvoju teórie a praxe psychológie práce v armáde i k jej využívaniu v príprave učiteľov autoškôl na Slovensku.

Ján Timko - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Ján Timko
Ján VONKOMER, Doc, PhDr., CSc.

Vedúci katedry psychológie na Vojenskej akadémii. Skúmal a riešil režim práce a odpočinku operátorov. Založil a vybudoval vedecko-výskumné pracovisko na vývin uplatnenia psychologických testov v armáde. Vyvinul a štandardizoval originálne testy inteligencie a osobnosti. Bol predsedom Slovenskej psychologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied a podpredsedom Československej psychologickej spoločnosti.

Ján Vonkomer - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Ján Vonkomer

V mene ocenených sa poďakoval organizátorom Kongresu (EWOP, Českej asociácii psychológov práce a organizácii, Slovenskej komore psychológov a Slovenskej psychologickej spoločnosti) za ich, – v našich postsocialistických podmienkach mimoriadne zložitú prácu pri navrhovaní a výbere oceňovaných Ján Vonkomer.  Upozornil, že tento akt oceňovania českých a slovenských psychológov za ich celoživotné zásluhy na medzinárodnom fóre má aj významný domáci spoločenský rozmer.

Kongres EAWOP oceňovanie za zásluhu o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku
Ján Vonkomer

Galéria ocenených českých psychológov práce a organizácie :

Chalupa Bohumír, Hanousková Marie, Hanousek Jan, Hladký Aleš, Hovorka Karel, Kroftová Eva, Mikšík Oldřich, Šlédr Jiří, Štikar Jiří, Vašina Bohumil, Vranský Pavel, Vůjtěch Jan.
P s y c h o l ó g o v i a, ktorí sa zaslúžili o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku a ktorí v čase konania kongresu už nežili.

Bakonyiová Elena, Bandžejová Mária, Bena Eduard, Doležal Jan,  Ferková Monika, Fiala Václav, Hejlek Miroslav, Hyhlík František, Ivanov Alexandr, Jurovský Anton, Krouská Alena, Kučera Jan, Kuruc Július, Machač Miloš, Melzer Jiří, Ondrejka Ján, Pikala Ivan, Rejmánek Evžen, Rozsypal Jindřich, Senka Ján, Slavíček Pave, Šípoš Ivan, Tardy Vladimír, Vacíř Karel, Vijačka Alois, Vrchlabský Karel, Zadražil Jan.

 

EPILÓG

Vzhľadom na skutočnosť, že oceňovanie celoživotných zásluh je vždy ľudsky a spoločensky vážnou a citlivou záležitosťou, považujeme za vhodné aj po rokoch sprístupniť Zápisnicu spoločnej oceňujúcej komisie SPS SAV a SKP (pôvodne publikovanej v stavovskom profesnom časopise Slovenskej psychologickej spoločnosti SAV – PSYCHOFÓRUM ).

Zápisnica TU

Robíme tak v dobrej viere, že sprístupnenie postupu práce oceňujúcej komisie potvrdí  a zdokumentuje slovenským psychológom a návštevníkom tejto internetovej stránky našu snahu o maximálnu objektívnosť výberu navrhovaných kandidátov, ale aj preto preto, že vidíme veľký potenciál posilnenia identity a aj integrity celej našej  psychologickej obce práve cestou prejavenia úcty voči našim učiteľom – aj v iných odboroch psychológie. To, že forma spoločenského ocenenia ich celoživotnej práce je vhodná a hodnotná, potvrdili mnohé zážitky i úprimné prejavy prítomných, vrátane hostí a členov Výkonného výboru EAWOP. Viacerí po vypočutí profesných životopisov oceňovaných sa takmer v rozrušení  priznávali k tomu, ako málo „o vás vieme“. Aj to môže byť zaiste pozitívnou skúsenosťou pre naše vzájomné vnímanie sa v súčasnosti a návodom nielen na  európsku integračnú ústretovosť, ale tiež ústretovosť takpovediac domácu. Viacerí z prítomných mladších českých a slovenských psychológov totiž dopĺňali poznanie zahraničných kolegov, keď v úcte k celoživotnej práci svojich kolegýň a kolegov spontánne opakovali: „ ako málo sa poznáme navzájom“.

Prečo je tomu tak?

Kto iný by to mohol zistiť a možno i zmeniť, – ak nie psychológovia?

Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková, M. Kožiak.
Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková, M. Kožiak.

Official website of the European Association of Work and Organizational Psychology (EAWOP) 

Ohliadnutie   za   vývojom   slovenskej   psychológie   práce    v priesečníku “Novembra 1989

Visits: 258

Z Á P I S N I C A oceňujúcej komisie

Z Á P I S N I C A spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a  Slovenskej komory psychológov

Na spoločnom zasadaní Predsedníctva Slovenskej komory psychológov a Hl. výboru Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV dňa 13.2.2001 bol členom Organizačného výboru X. Európskeho kongresu psychológov práce a organizácie PhDr. M. Kožiakom, prednesený návrh postupu a spoluúčasti SKP na oceňovaní nestorov slovenskej psychológie práce. Spoločná oceňujúca komisia SPS SAV a SKP zložená z  ôsmich členov schválila predbežne zostavený návrh HV SPS pri SAV zo dňa 12.1.2001, ktorý zohľadňoval proporcionálne zastúpenie oboch ustanovizní. Po krátkej diskusii bola komisia doplnená o novozvolenú predsedníčku SKP PhDr. Hanu Ščibranyovú.

Hlavným kritériom výberu oceňovaných kolegov, seniorov, ktorí už nepracujú aktívne, mali byť zásluhy odborno-praktické, organizačné, vedecké, pedagogické a publikačné.

Členmi komisie sa na základe konsenzuálneho súhlasu prítomných členov Predsedníctva SKP a Hlavného výboru SPS stali: E. Adamovičová (tajomníčka HV SPS), PhDr. M. Bratská, CSc.(SPS), PhDr. A. Číková(SKP), PhDr. M. Kožiak (SPS, predseda komisie), PhDr. M. Kubalák, CSc. (SKP), PhDr. E. Letovancová, CSc. (SKP), PhDr. I. Seifert (SKP), PhDr. I. Sarmány – Schuller, CSc. (predseda Hl.výboru SPS SAV), PhDr. Hana Ščibranyová (predsedníčka SKP).

Poslanie komisie
  1. menovité odporúčanie štyroch kolegov a kolegýň zo slovenskej psychologickej obce na ocenenie odovzdané na európskom fóre (traja mali byť psychológmi práce a jeden z oblasti teoretickej, všeobecno – psychologickej alebo metodologickej,
    s významnými prínosmi podporujúcimi rozvoj psychológie práce)
  2.  menovité odporúčanie ďalších 6 – 10 kolegov a kolegýň na ocenenie odovzdané na československom fóre, počas slávnostného večera k 80. výročiu psychológie práce
    a organizácie v Českých krajinách a na Slovensku
  3. zabezpečenie a včasné sprostredkovanie podkladov potrebných k práci Honorárneho  výboru kongresu (stručné profesné charakteristiky, fotografie)

Organizačný a Honorárny výbor kongresu upozornili, že definitívne upresnenie počtu ocenených bude možné až pri súhrne všetkých doručených návrhov. Zároveň je tiež vhodné pripomenúť, že kompetencie definitívneho výberu ocenených z jednotlivých národných ustanovizní prináležia Honorárnemu výboru Kongresu. Jeho predsedníčkou je Veronique De KEYSER (Belgicko), predsedníčka EAWOP a podpredsedom Zbyněk BUREŠ (Česká republika).

Tento orgán, mal včas upresniť počet oceňovaných kandidátov a fakticky tým aj rozhodnúť o výbere (redukcii) kandidátov na ocenenie, ak by bol počet navrhovaných vyšší ako finálna kvóta. Uvedené podmienky kládli špecifické požiadavky na pružnú, ale pritom korektnú prácu komisie.

Tieto požiadavky sa týkali najmä:

  • zachovania dôvernosti všetkých vyjadrení členov komisie
    zachovania diskrétnosti informácií o všetkých navrhovaných kandidátoch
  • realizácie postupu umožňujúceho objektivizáciu hodnotení kandidátov členmi komisie
  • zabezpečenia transparentnosti a vierohodnosti odporúčaní komisie
Menovité návrhy na ocenenie pri príležitosti konania X. kongresu EAWOP 2001 v Prahe, v priebehu kongresového plenárneho zasadania

Na základe vyjadrení získavaných v priebežných konzultáciách s členmi SPS a SKP boli ako kandidáti, ktorých prínos pre slovenskú psychológiu práce bol spontánne a vo všeobecnej zhode kladne hodnotený, uvádzaní nasledovní nestori slovenskej psychológie:

PhDr. Jozef DANIEL, DrSc.,

prof. Damián KOVÁČ,DrSc.,

PhDr. Milan KUBALÁK, CSc.,

PhDr. Ján Chryzostom RAISKUP.

Členovia komisie prítomní na jej rokovaní 4. apríla 2001 uvedených kandidátov jednotne a bez pripomienok podporili a vyjadrili súhlas s odoslaním návrhu na ich ocenenie na medzinárodnom kongresovom fóre.

Ocenenia pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku  (postup výberu navrhovaných kandidátov).

Okrem návrhov a podkladov na ocenenie našich kolegov na európskom fóre nás organizátori žiadali aj o poskytnutie návrhov na ocenenia pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku.

Ocenenia majú byť odovzdávané počas slávnostného večera  česko-slovenského „Dňa výmeny skúseností“. Podľa pokynov organizátorov, majú byť hlavným kritériom výberu kolegov a kolegýň, seniorov, ktorí už nepracujú aktívne, zásluhy odborno-praktické, organizačné, vedecké, pedagogické a publikačné.

Vzhľadom na uvedené podmienky a kritériá výberu oceňovaných, sa prítomní členovia  komisie po predchádzajúcej diskusii dohodli na nasledovnom a následne realizovanom postupe:

  • menovitý súhrn doručených návrhov členov HV SPS (viď zápis HV SPS zo dňa 12.1.2001), doplnený o návrhy členov komisie (neprítomní členovia sa vyjadrili ku prvotnej kandidátke telefonicky). Tento súhrn predstavoval 23 navrhovaných kandidátov
  • zúženie počtu kandidátov podľa kritéria „dôchodkový vek“ a „odborno – profesnej kvalifikácie“ na 18
  • stručné charakteristiky, otázky a diskusia hodnotiaca 18 kandidátov podľa odborno-praktických, organizačných, vedeckých, pedagogických a publikačných zásluh
  • určenie jednotného systému hodnotenia všetkých 18 kandidátov, umožňujúceho ich objektivizované kvantifikované porovnanie

Komisia sa rozhodla uplatniť numerickú poradovú hodnotiacu stupnicu. Na základe sumárneho posúdenia si každý člen komisie stanovil svoje poradie priority kandidátov. Toto poradie bolo potom postupom spriemernenia využité pri objektivizovanom určení poradia uchádzačov.

Kvôli zmierneniu vplyvu niektorých artefaktov (vrátane neodôvodnených preferencií) pri posudzovaní sa členovia komisie dohodli na priamej, ústnej forme bodového hodnotenia jednotlivých kandidátov.

Takto transparentne získané pozície jednotlivých kandidátov vyjadrujú skupinové stanovisko komisie. Podľa vôle všetkých prítomných členov komisie je toto stanovisko považované za základ pre vypracovanie menovitého návrhu jednotlivcov na ocenenia pamätnou plaketou EAWOP pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku. Abecedný zoznam kandidátov na ocenenie má zahŕňať len tých kandidátov, ktorí získali poradovú pozíciu do limitu daného organizátormi Kongresu.

Vzhľadom na približnú kvótu  kandidátov na toto ocenenie zo Slovenska, ktorá počas konzultácií s organizátormi Kongresu  kolísala okolo čísla 10,  komisia pristúpila k príprave podkladov (charakteristík) na ocenenie nasledovných kolegov a kolegýň:

KOVALÍKOVÁ Veronika, PhDr., CSc.
MARŠALOVÁ Libuša, PhDr., CSc.
KOŠČO Jozef, Doc., PhDr., CSc.
STRÍŽENEC Michal, PhDr., DrSc.
KOSTOLANSKÝ Rudolf, PhDr., CSc.
ČERNÝ Vladimír, PhDr., CSc.
FLOREK Hieroným, Doc., PhDr., CSc.
MIGLIERINI Bruno, plk, PhDr., DrSc.
TIMKO Ján, Doc., PhDr., CSc.
VONKOMER Ján, plk. PhDr., CSc.

V prípade, že počet kandidátov navrhovaných na ocenenie bude vyšší alebo nižší ako finálna kvóta pridelená Honorary Comittee kongresu, organizátori si vyhradili možnosť operatívnej korekcie. Podľa slov PhDr. Miloslava Šolca,Csc., predsedu Organizačného výboru kongresu je pravdepodobné, že úprava bude mať podobu rožšírenia o jedného prípadne dvoch kandidátov zo Slovenska. Po vzájomnej dodatočnej konzultácii by mal byť jedenástym oceneným psychológom práce zo Slovenska  PhDr. Juraj STANKO z VSŽ.

Z Á P I S N I C A zo  zasadania spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a  Slovenskej komory psychológov

dňa 4. apríla 2001.

Z á v e r o m  možno konštatovať, že spoločná oceňujúca komisia SPS SAV a SKP odporúča oceniť vyššie uvedených kolegov a kolegyne na základe dôkladného prehodnotenia pracovných a odborných aktivít všetkých kandidátov, z hľadiska ich podielu na rozvoji psychológie práce v rámci SR, ako aj stanovených pravidiel. V uvedenej súvislosti si však dovoľujeme vysloviť názor, že limitujúce kritérium veku podstatne obmedzilo možnosť žiadúcej objektivity výberu. Napriek tomu považujeme za vhodné a potrebné poďakovať sa organizátorom Kongresu EAWOP 2001 v Prahe za možnosť a príležitosť oceniť na medzinárodnom fóre kolegyne a kolegov, ktorí sa významne zaslúžili o rozvoj psychológie práce na Slovensku.

PhDr. Milan Kožiak, predseda spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a Slovenskej komore psychológov

V Bratislave, 10. apríla 2001

Slávnostné ocenenie českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre. TU.

 

Official website of the European Association of Work and Organizational Psychology (EAWOP). TU.

Visits: 28

Bylinkárka – prvá muzikoterapeutka v Prešporku

Bylinkárka – prvá muzikoterapeutka v Prešporku.

inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020
Prvá muzikoterapeutka v Prešporku.
Zachovalá citara Kristíny Matulovej. Zdroj Ondrej Jajcaj

“V oblasti kde chodníky a cesty stúpajú, tam čo ulica sa volá Hlboká Cesta, žila “Buckeltante” – Hrbáčka. Svojím zjavom patrila ku kolorytu starého Prešporka. Maďarskí obyvatelia ( Poszonyi Lakosok ) ju zvali “Púpoš-aňu”. Nikdy sa nevydala, nechcela, mala v sebe tajomnú vzdorovitosť. Nežila však sama! Jej celoživotný ochranca a asi i milenec nebol nikto iný ako zámožný muž s menom Wicklain, ktorého pozostatok hrobky nájdete pri obvodovom múre cintorína Kozia Brána – hľadajte!

Bylinkárka prvá muzikoterapeutka v Prešporku
Táto prvá muzikoterapeutka v Prešporku

nebola rodom  Prešporáčka! Narodila sa v bezprostrednej blízkosti ruín hradu Branč. ( Hrad Branč sa nachádza medzi Myjavou a Sobotišťom) A práve tam ju v roku 1866 stretol zámožný prešporák Wicklain. Tajomná príťažlivosť a láska, teda fenomén zastretý nekonečnou záhadnosťou, spôsobil, že A.Wicklain už nikdy nechcel inú Ženu! A tak Kristína Matulová putovala do Prešporka a tu navždy zakotvila. Vierovyznaním bola Evangelička, ale táto konfesia ju povahovo nevystihovala. Ona bola samorast! Od malička milovala rastliny a táto záľuba, táto afinita ju neopustila ani ako zhrbenú starenu. A zámožný Wicklain ju celoživotne v jej “rastlinných sklonoch” podporoval a kúpil jej aj mikroskop.

Mikroskop, ktorým skúmala náš mikrosvet. Zdroj:Ondrej Jajcaj

Perfektne sa naučila Nemecký Jazyk a následne čítala 1 000 stranové herbáre. Jej duch prahol po objavovaní a experimentoch. V jednej, staršej knihe objavila informáciu o švédskom Carlovi Line a jeho tvrdeniu, že” hudba jest na Floru blahodárna”. A tak Kristína, rodáčka z akéhosi Branča začala rastlinám hrať. Pri jej experimentoch sa jej najviac osvedčil hudobný nástroj Citara. Vypozorovala, že tón C je výborný stimulant pre Rybíz a tón E pre Cesnak! 🙂 

Pressburger Adelsfamilien

Okolo r. 1900 prenikli jej pozorovania k ušiam mnohých členiek a členov tzv. Pressburger Adelsfamilien ( ušlachtilým rodom) a i tam sa začalo hrať rastlinám. Tieto “echtovné”, staré rody s tendenciou podceňovať privandrovalcov, museli uznať, že Kristína z pod Branča je prinajmenšom rovnako nadaná, ako ich dcérky s predikátom “von”… .  Po 70 roku života sa Kristína začala výrazne hrbiť. A hrbatosť mala rýchlu progresivitu. Zomrela ako úplne zhrbená, až k zemi, ako 88 ročná v roku 1934.”

Kristína Matulová - prvá muzikoterapeutka v Bratislave
Zachovalá fotografia Kristíny Matulovej, Zdroj: Ondrej Jajcaj

Do dnešných dní sa zachovala jej Citara, na ktorej dlhé roky vyhrávala rastlinám.

Prvá muzikoterapeutka v Prešporku. Detail citary Kristíny Matulovej
Detail citary Kristíny Matulovej. Zdroj:Ondrej Jajcaj

( zo spomienok p. Platznerovej a Líškovej a starého A.Szilarda – per orálne svedectvo.)

autor: Ondrej Jajcaj‎ pre FB  Prešpurčina ešče nezgegla!

staronemecká citara
Staronemecká citara

Encyklopédia BELIANA popisuje  citaru, citera [gr. > nem.] ako jednoduchý brnkací strunový hudobný nástroj. Pozostáva z nosiča strún, cez ktorý sú napnuté struny. Nosič môže byť umiestnený nad rezonančnou skrinkou, ponad ktorú môžu byť napnuté ďalšie struny. Podľa rezonátora sa rozlišujú palicové (hudobný luk) a trubicové citary (v Oceánii a v Ázii), citary so zaoblenou rezonančnou doskou (Čína), doskové, resp. skrinkové (medzi nimi plťové), nádobové a rámové citary.

Citara patrí k základnému typu strunového nástroja, ktorý sa vyskytuje už od 4. tisícročia pred n. l. vo všetkých doložených a tradičných ľudových hudobných kultúrach.

Bola známa v Európe, v Nemecku od 16. stor. pod označením Scheitholz. Ako módny nástroj získala nové uplatnenie v priebehu 18. stor. v strednej Európe, najmä v alpských krajinách. Populárnym nástrojom sa stala opäť na prelome 19. a 20. stor. v Európe a v Amerike, najmä pri domácom pestovaní hudby, v alpských krajinách aj v spojení s ďalšími nástrojmi (akordeón, gitara, husle a i.).

Klasická citara

má súpravu kovových alebo črevových melodických a bourdonových strún, ktorých počet môže byť rozdielny (až 40 – prevažne sprievodných). Sú ladené v kvartách a kvintách a siahajú od F až k a1, pričom celkový rozsah dosahuje 3 – 4 oktávy. K štandardným ladeniam strún (nad hmatníkom) patrí tzv. bavorské, resp. mníchovské (cgd1a1a1) a viedenské (cgg1d1a1). Na hmatníku sú umiestnené kovové pražce, ktoré dodávajú nástroju presné diatonické alebo chromatické ladenie. Nástroje sa ladia napínacími kolíkmi alebo skrutkovým zariadením.

Tón citary je jasný, dobre znejúci.

Struny sa rozozvučiavajú brnkaním prstami, palcom, husím brkom alebo kovovým brnkadlom. Od pol. 19. stor. prešla citara konštrukčným zdokonalením najmä rakúskymi a juhonemeckými výrobcami, ktorí pripravili nástroj na koncertné využitie s 29 pražcami a s rozdielnou menzúrou. Vznikli citary rôzneho typu (napr. prímová, terciová, kvintová, altová, basová) a vytvorili sa viaceré typy dvojitých a pedálových citár. Medzi nimi boli aj tzv. trené, akordické citary a citary s klaviatúrou.

V Európe

sa v súčasnosti používajú citary salzburského typu s jedno- alebo mittenwaldského typu s dvojstranne vydutou rezonančnou skrinkou a citary s viacnásobne delenými hlavami a s rezonančnými skrinkami (Slovensko, Maďarsko). Známa je koncertná citara v náročnejšom vyhotovení, vhodná na interpretáciu nielen ľudovej a populárnej, ale aj klasickej hudby. Repertoár pozostáva najmä z ľudových piesní, tancov, zo salónnej hudby a zo spracovania diel klasickej koncertnej hudby; citara sa používa aj ako sprievodný nástroj k piesňovému prednesu.

zdroj: https://beliana.sav.sk

Surbahar
Surbahar

V súčasnosti sú stále populárnejšie z Indie pochádzajúce lutnové  hudobné nástroje  sitár nazývané tampura a surbahar.

Miraj citár
Miraj citár
George Harrison

 

Pozoruhodnou ukážkou “psychoterapeutickéj” súhry citary  s hrou klasického symfonického orchestra je nahrávka inštrumentálnej skupiny  OTTA s Akademickou filharmóniou v Samare. Vo videu znie indická “sitár”, ktorá je lutnovou obdobou citary európskej.

Takáto hudba sa hrá v Samare, modernom meste na východe európskej časti Ruska - na ľavom brehu Volgy. Mesto má viac ako milión obyvateľov.  Československí legionári a čs. rudoarmejci, ktorí tam v rokoch 1916-18 bojovali medzi sebou (je ich tam pochovaných 52)  sú tam dodnes zapísaní v srdciach tamojších žien ako veľkí fešáci a grandi. Ich stopy sú tam očividné aj dnes. 🙂 
Okrem stôp živých a "chodiacich" tam môžete stretnúť napríklad sochu Dobrého vojaka Švejka sediaceho na sude. Okoloidúci sa vraj stále dohadujú, či je ten sud plný, alebo prázdny. Jedni tvrdia, že je plný českého piva, iní, že pušného prachu. Zatiaľ sa to nepodarilo zistiť. :) :) :) 
Pamiatku Švejka a jeho autora - Jaroslava Haška majú samarčania stále v patričnej úcte. Ich osudy sú už na "večné časy" spojené a zatiaľ sa nenašiel nikto, kto by to spochybňoval. :) 

Švejk v Samare
foto: Hana Svatoňová, www.vets.cz

Anouška Šankarová (*9. júna 1981) patrí medzi známe indické hráčky na sitár. Je dcerou legendárneho sitáristu Raviho Šankara a mladšou sestrou speváčky Norah Jones. Na sitár začala hrať podľa  vzoru svojho otca už v detstve. Svoje prvé album vydala v roku 1998. V roku 2007 vydala mimoriadne úspešné album Breathing Under Water v spolupráci s Karshem Kalem.

Hoci žije v Londýne a Kalifornii jej hudba odráža jej indický pôvod,  pričom spája klasické indické zvuky a motívy so súčasnými vplyvmi.

Blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak (4.7.2020)

HUDOBNÁ LEKÁREŇ viac TU

KURZ MUZIKOTERAPIE

Visits: 195

Neverte intuícii – má vždy “pravdu”!

Neverte intuícii  – má vždy “pravdu”!

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

– slúžky rozumu?  …., alebo je to naopak,

tajomstvo “troch i” 

Niekde tam v psychickom priestore medzi intuíciou (šiestym zmyslom) a imagináciou (predstavivosťou) prebieha proces, ktorému zvykneme hovoriť inšpirácia, nápad, vnuknutie, alebo aj zjavenie či osvietenie.  Ako tento proces prebieha a kedy sa na mentálnom displeji nášho vedomia zjaví to známe “AHA!” ?

Nevieme.

Snaha porozumieť tomu čím človek je a čím by sa mohol stať  naliehavo volá po zlepšení jeho schopnosti rozpoznávať svoj vnútorný svet, po sebapoznaní. Celá história ľudstva , rovnako ako súčasné dianie vo svete každodenne potvrdzuje, že tomu bráni akási silná a odolná bariéra najrôznejších archaických iracionalít. Ich prekonávanie sa stáva  kritickým komponentom budúcnosti ľudstva. Nerozhodne o nej  rozvoj  techniky, technológií,  prírodných vied, …, ale práve úroveň SEBAPOZNANIA.  Predovšetkým schopnosť človeka identifikovať a  regulovať vlastné psychické procesy, stavy, rozpoznávať  svoje silné i slabé stránky podmieni  ich usmerňovanie na prospech jednotlivcov, vlastného živočíšneho druhu a ochranu prírody pred človekom samotným. Už v súčasnosti je viac ako zrejmé, že ľudstvo sa dostalo na hranicu udržateľnosti svojej existencie i života na planéte.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Intuícia Imaginácia Inšpirácia
 

Denno denne sa potvrdzuje, že  práve to SEBAPOZNANIE je mimoriadne  ťažká úloha a iste náročnejšia ako rozbitie atómu, či cesta na Mars.

Akoby sme však na ňu rezignovali a necháme sa odovzdane vliecť  evolučne slepými inštinktami na jednej strana a silami technológií, ktoré nemajú morálku, ani svedomie, ani dušu – na strane druhej.

Ich prekonanie, zmysluplné ovládanutie  je nemysliteľné bez rozpoznávania  vplyvu rôznych prežitých, paralyzujúcich  ilúzií, mýtov, bájosloví o jedinečnosti človeka, ideológií jeho predurčenosti, vyvolenosti, nadradenosti.  V tomto zmysle sa “očista”, ekológia duševného sveta človeka – od prežitých nánosov vekov stáva naliehavou prioritou.

Čím to je, že je to také ťažké?!

Psychika človeka, naše vedomie, naše myslenie sú síce najdokonalejšou formou nám známej existencie hmoty a umožňuje nám celkom úspešne poznávanie živej i neživej prírody, vrátane pozorovateľného vesmíru. Poznávanie psychiky pomocou psychiky je však z “metodologického” hľadiska aspoň také zložité, akou by bola úloha odkrojiť krajec chleba z bochníka chleba nie pomocou britkejšieho, dokonalejšieho nástroja, akým je nôž, ale opäť pomocou krajca chleba.

          Nástroj poznávania je rovnakej kvality ako predmet poznávania. Subjekt a objekt sebapoznávania sú “z rovnakého materiálu” a osobitne v prípade sebapoznávania sú identické. Toto jednoduché podobenstvo vystihuje sizyfovské, strastiplné úsilie človeka po sebapoznaní, hľadaní zmyslu svojej existencie a tiež zápas o jeho dušu, o jeho budúcnosť.

          Dôkazov o tomto obdivuhodnom zápase, často človeka s človekom, nájdeme dosť na každej stránke ľudských dejín. Od ich úsvitu až po dnešok.

Dvaja géniovia v jednom
Leonardo & Michelangelo – dvaja géniovia v jednom obraze

Vzájomné, tesné prepojenie medzi týmito psychickými procesmi si ani nedokážeme uvedomiť pretože prebieha celostne a mimovoľne. Aj ich  pomenovanie, či skúmanie  je len výsledkom snáh rôznych vedeckých disciplín štrukturalizovať ich, atomizovať, rozčleniť, nejako uchopiť a tak  postupne odkrývať ich tajomstvá. To poznávanie sa však deje veľmi pomaly, v mnohých zdanlivo jalových sporoch medzi mysliteľmi, vedcami,  z  ktorých však každý svojím zrnkom poznania prispieva k odhaľovaniu pravdy o svete i o nás samotných.

Dodnes stále nevieme ako prebieha naše myslenie,  kde sa rodí  myšlienka, ktoré centrá mozgu sú zodpovedné za úsudok, syntézu      poznatkov, či zovšeobecnenie videného, počutého či prežitého.                                 

Známe pojmy: indukcia, inhibícia, iradiácia sú také vzdialené  poznaniu a pochopeniu podstaty psychiky , ako je vzdialený Mars od Zeme

Z experimentov na zvieratách a dnes už aj z poznatkov neurovied vieme ako prebieha obyčajný nervový vzruch, reflexívna reakcia, či pokyn k pohybu, kde sa v mozgu asi stretávajú vnemy a pocity, kde sa možno ukladajú pamäťové stopy.

Avšak to – Čo? –  tie pamäťové stopy opäť evokuje, tak aby sa objavili celkom mimovoľne ako súčasť našich poznatkov, skúseností, našej identity to nevieme. Nehovoriac o tom kde sídli MYSEĽ, kde sa vzalo VEDOMIE, ako vzniklo a ako existuje v zložitej sivej, rôsolovitej,  živej hmote, ktorú sme nazvali mozog.    To všetko zatiaľ nevieme.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Tak je tomu aj v prípade psychických procesov, ktoré sme pomenovali intuíciou, imagináciou, inšpiráciou. Len tušíme, hypoteticky predpokladáme, že sú k nim potrebné “akési” vnútorné podmienky a vonkajšie podnety súvisiace s hľadaním odpovedí na otázky, ktoré  prináša život, či pri riešení nejakého viac či menej závažného problému. Niekedy takýto problém podnieti našu snahu niečo pochopiť či zlepšiť, inokedy nie.

Vzájomné, tesné prepojenie medzi telom a dušou si uvedomujeme len málokedy, aj preto že prebieha zväčša na vegetatívnej a inštiktívnej  úrovni, ktorú vedomie nemá pod kontrolu. Existujú však overené postupy, ktoré nám dovoľujú tieto prepojenia objavovať a efektívne využívať. 

Známy výkrik Archimedesa “HEURÉKA” sa stal symbolom  takéhoto osvietenia.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Archimedes “Heuréka”

To zjavenie sa však nezjavilo len tak samé od seba. Bolo výsledkom  neutíchajúcej zvedavosti  a následného  uvoľnenia tela i mysle, ktoré Archimedes dosiahol kúpeľom vo vani.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

U vyčerpaného Mendeljeva sa zjavilo  v driemote na stole s rozloženými kartičkami prvkov jeho “periodickej sústavy”.

Mendelejev D.I. a jeho prvá verzia periodickej sústavy prvkov
Mendelejev D.I. a jeho prvá verzia periodickej sústavy prvkov

Podobne aj nemeckému chemikovi  Augustovi Kekulé sa dlho nedarilo nájsť logické, zmysluplné vysvetlenie – hlavnú väzbu medzi atómami v organických molekulách.  Aj v jeho prípade zapracovala imaginácia snových procesov v mozgu. Ten sa ako veľký počítač nevypína ani v spánku a hľadá odpovede bez nášho vedomého úsilia.  Kekulé sám hovorieval ako sa mu vo sne vznášali dlhé reťazce atómov v imaginárnom priestore pred vnútorným zrakom a pripomínali mu malé háďatá. V tej snovej imaginácii sa zrazu jedno z nich zahryzlo do svojho chvosta, roztočilo sa a zrazu bol objav benzénového jadra, základného vzorca celej organickej chémie na svete  (Nobelova cena za chémiu   1901).

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Kekule objav základného vzorca organickej chémie ako kruhu

Takýchto príbehov poznáme bezpočet. Nehovoriac o umeleckej tvorbe, ktorá by bez tých “3i” nebola vôbec možná.  

Ľudia empiricky zistili, že ak príliš “tlačíme na pílu”, žiadne vnuknutie neprichádza. To sa však zrazu objaví  vo chvíľach, kedy      to nepredpokladáme a najmenej očakávame, často práve v spánku. 

Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to,  čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď    tvrdilže “sebapoznanie je zo všetkého najťažšie”. Svojim žiakom        však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou,            ktorej podstata nám dnes už nie je známa. 

Vieme však, že jej mottom bolo  heslo: 

“Uvoľnenú myseľ napadne spásonosná myšlienka rýchlosťou blesku!”

Sokratove sympózium

Ktovie koľko spoločného mala táto Sokratova procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť.

Aj preto psychológovia často hovoria svojim klientom, že najlepším spôsobom vyriešenia vážnejšieho životného či pracovného problému je odpútanie sa od neho. Zdá sa to byť paradoxné, ale funguje to pomerne spoľahlivo, hoci nie 100% spoľahlivo. To “odpútanie” je však dosť náročná úloha a málokto ju dokáže zvládnuť.

Telesné a duševné uvoľnenie ku ktorému dochádza obvykle a spontánne v spánku je osvedčená cesta k nájdeniu odpovedí na hľadané otázky.  Štatistiky porúch spánku a nespavosti potvrdzujú, že tento dar prírody už nestačí držať krok so stresujúcimi vplyvmi v živote miliónov ľudí po celej planéte a chemické preparáty na jeho vyvolanie viac škodia ako pomáhajú.  Aj preto po celom svete venuje veľká pozornosť postupom a metódam telesnej a duševnej relaxácie. Okrem prínosov v spánkovej medicíne sa  zistilo, že rôzne autoregulačné a imaginatívne postupy (ktoré majú v korene v starých kultúrach a náboženských rituáloch) umožňujú dosahovanie meditatívnych stavov ľudovo nazývaných aj osvietene spôsobujúce spomínaný odstup, či náhľad – poskytujúci odpovede na mnohé praktické, existenčné či spirituálne otázky.  

Najnovšie poznatku neurovied o činnosti mozgu ukazujú, že tieto stavy sa v jeho činnosti prejavujú zmenou jeho aktivity, meranou zmenou elektroencefalografickej frekvencie a dĺžkou  vĺn, vzruchov, ktoré v mozgu prebiehajú  (viac TU). Presvedčivo sa preukázalo, že zvlášť nízke frekvencie mozgovej činnosti  sú nielen indikátorom hlbokej relaxácie a regenerácie mozgu, ale aj sprievodným znakom mnohých inšpirácií a inovativnych nápadov. Tieto sú neraz tlmené práve stresujúcimi vplyvmi, potláčané myšlienkovým streotypmi a aj zlozvykmi.   

Práve  odhaľovaniu tajomstva “3i”,  osvojenia schopnosti odpútavaniu sa od rušivých, stresujúcich vplyvov, objavovania vlastných, často skrytých a málo využívaných schopností  je venovaná väčšia časť stránky www.psychobalzam.com  .

autogénny tréning titulka

Na prednáškach o psychohygiene, sebapoznávaní, kurzoch autogénneho tréningu som spomínal  jeden príbeh tradujúci sa do stredovekého Švajčiarska ( Léčení duchem – Stefan Zweig)  “Istý alchymista vyhlasoval, že dokáže vyrobiť zlato z olova. Dopočul sa o tom jeden mocipán, pozval ho sebe a priľúbil mu, že za vyrobené zlato ho bohato odmení; povýšením do stavu šľachtického, mladou nevestou, pozemkami, … Alchymista dostal nemálo financií na vybudovanie svojho “laboratória” a pustil sa do práce. Ako čaroval, tak čaroval, žiadne zlato z olova však vyrobiť nedokázal. Mocipána časom prešla trpezlivosť a hrozil mu, že  ho dá popraviť.  Alchymista sa však nezľakol a vymyslel plán, ako to zlato vyrobiť .

Jeho “experiment” spočíval v nasledovnom postupe: Zvolal šľachticov z kráľovstva a verejne, aj za prítomnosti onoho mocipána, ktorý zvýšil vierohodnosť alchymistu sľúbil, že do pokusu vložené peniaze im dvojnásobne vrátim ak dodržia ním stanovené podmienky. Po vykonaní všetkých rituálnych ceremónií a splnenia všemožných čarodejníckych, astrologických podmienok (spln mesiaca, polnoc, muší chvost, … ) vyhlásil, že poslednou a najjednoduchšou podmienkou je obísť studňu na hradnom námestí a nemyslieť pritom na zlato. Ak ju nesplnia všetky vložené dukáty prepadnú majiteľovi hradu. Všetci sa len zasmiali a veselo prikladali zlaťáky na stôl. Keď nastala tá chvíľa a obchádzali okolo studne uvedomili si, že naleteli. Žiaden z nich nedokázal myslieť na nič iné ako na vidinu zlatého bohatstva. Zaskočení sami sebou a zahanbení odchádzali z hradu “obraní” o vlastné peniaze a bez bohatstva po ktorom tak túžili. Mocipán, ktorý tušil v čom spočíva ten fígeľ, nielenže odpustil alchymistovi jeho dlh, ale ešte ho aj vymenoval za svojo hlavného radcu.” 

Koľkí spomedzi nás by sa nechali takto oklamať?  Koľkí podliehajú dennodenne podobným fígľom šikovných mediálnych, politických a marketingových “alchymistov”, ktorí dokážu vytĺkať kapitál usmerňovaním našej predstavivosti a sľubovaním vidín ľahšieho a krajšieho života. 

                                PREČO JE TOMU TAK?          

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Akú úlohu zohráva intuícia a imaginácia v poznávaní sveta, iných ľudí a seba samého a najmä v predvídaní možného vývoja? Je intuícia a imaginácia súčasťou každého poznávania? Môže  imaginácia viesť k pravde a  poznaniu? Ako sa uplatňuje intuícia a imaginácia pri tvorbe vedeckých experimentov, alebo pri koncipovaní vízií a utópií o lepšej spoločnosti?  Aký je vzťah medzi imagináciou a inšpiráciou?

Aké relevantné sú výsledky psychologických výskumov týkajúcich sa intuície, imaginácie a racionality? Ako môžu (veda) prispieť k zmysluplnej inovácii nielen zastaralých technológií, ale aj prežitých stereotypov v postojoch a v myslení? Tie vedú často k agresii a potieraniu tých “iných” právd. a sebapoškodzovaniu.
Je intuícia človeka “dieťaťom biologických inštiktov našich  predchodcov? Je intuícia prazákladom myslenia?  Je vôbec možné považovať imagináciu za spôsob myslenia?   Sú  “racio, myslenie, logika” NADRADENÉ  intuícii, víziám, subjektívnym postojom, názorom.
Čo ak je to všetko inak? Ako zabezpečiť súlad medzi nimi?

Sú to zásadné otázky týkajúce sa nielen využitia a usmernenia potenciálu psychiky a vedomia človeka. ale aj prekonávania bariér, ktoré mu bránia v rozlete. 

 Povedané mierne romanticky, – v rozlete do všetkých končín UNIVERZA.

Odpoveďami na tieto otázky sa od dávnych vekov  zaoberali  tak, či onak nielen veštci v Delfách, proroci, zakladatelia náboženstiev, ale aj  filozofi, lekári, psychológovia… . Ich názory boli pochopiteľne často poznamenané vlastnou kultúrou, náboženstvom, vtedajšou úrovňou  poznania a neraz aj výnimočnými originálnymi prístupmi samotných mysliteľov.

Staré pohľady a zrnká nových poznatkov
Úvahy o imaginácii, intuícii a ich vplyve na konanie a rozhodovanie patria medzi najvzrušujúcejšie snahy ľudstva nejako uchopiť svoju podstatu, poodhaliť závoj budúcnosti a poznávaním svojich koreňov pochopiť jedinečnosť výnimočného javu, ktorý nazývame VEDOMIE. Nielen pochopiť vznik a formovanie hodnôt, pravdy, spravodlivosti, … , v tom lepšom prípade aj kultúr iných ľudských spoločenstiev, ale aj  vesmír a našu budúcnosť v ňom.

Už v staroveku bola intuícii, imaginácii a inšpirácii  venovaná pozornosť predovšetkým z hľadiska filozofického, náboženského, spirituálneho a umeleckého.   Venovali sa im stoickí i kresťanskí filozofi Sokratom počnúc až  po Augustína. Od stredovekého talianskeho mysliteľa Giambattistu Vica,  cez dualistu Descarta,  Bergsonov iracionálny intuitivizmus, až po skeptika I. Kanta, ktorý problém intuície vyriešil tak, že ho vytesnil zo svojho zorného poľa. 

Až v  19. a 20. storočí sa začali objavovať aj štúdie zaoberajúce sa týmito procesmi ako intrapsychickým javmi , ktoré boli vo svoje podstate nanajvýš osobné a intímne.  Zväčša spočívali zotrvávali  na  úrovni klinicko-psychologických úvah a štúdií zaoberajúcich sa hraničnými stavmi, javmi, duševnými poruchami a chorobami.  V tomto smere obohatili  európske poznanie najmä Sigmund Freud, Carl Gustav Jung , tiež Johannes Heindrich Schultz  a ich žiaci, ktorí nám zanechali mnohé cenné odkazy.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
V strede je Bytostné Ja, každá ďalšia vrstva predstavuje psychologickú funkciu. Intuícia je najbližšie stredu, za ňou nasleduje cítenie, vnímanie a vonkajší kruh reprezentuje myslenie. Hore sa nachádza archetyp múdreho starca a po bokoch anima v jej pozitívnom a negatívnom aspekte (Jung, Shamdasani 2009) Zdroj: Zborník Intuícia a imaginácia SFZ pri SAV 2019)
Čo je nového?

V posledom období sa vo svete množia experimenty, výskumy a štúdie, ktoré  sa snažia uchopiť vzťah medzi intuíciou, imagináciou a racionalitou, najmä z hľadiska ich praktického využitia. Nielen pri znásobovaní tvorivého potenciálu jednotlivcov a celých tímov, ale aj pri predvídania možných objavov, či vývoja udalostí v globálnom ekonomickom či geopolitickom rámci .

Z u nás dostupných zdrojov vyberáme napr. knihu Daniela Kahnemana “MYSLENIE RÝCHLE A POMALÉ”, psychológa a nositeľa Nobelovej ceny z roku 2002, ktorá rieši dilemu intuitívneho a racionálneho v našom rozhodovaní. Daniel Kalhleman

Tiež  knihu SUPERPROGNÓZY  Philipa E. Tetlocka, uznávaného sociológa a progiostika, ktorá je kritikmi  hodnotená ak najdôležitejšia v oblasti predpovedania vývoja zložitých vzťahov, javov a následných udalostí v neurčitých  podmienkach.

Philip E.Tetlock

Kniha obsahuje mnoho strhujúcich príbehov, analýz a štatistík zdôvodňujúcich prečo zlyháva väčšina predpovedí takmer vo všetkých oblastiach vývoja ľudskej civilizácie. Okrem argumentov a dôkazov našej neschopnosti postihnúť multidimenzionálnu komplexnosť reality (v ktorej sú biologické a inteligentné systémy len jej malou zložkou) TETLOCK presvedčivo dokázal, že prognózy nejrenomovanejších agentúr a odborníkov sú len o málo presnejšie ako náhodné odhady! Povedané slovami jedného z recenzentov knihy „ich predpovede sú len o málo lepšie ako presnosť šimpanza hádzajúceho šípky na terč.“

Medzi pozoruhodné zistenia dlhoročného výskumu realizovaného aj s pomocou CIA patrí zistenie, že skutočne existujú jednotlivci, ktorí  INTUITÍVNE predpovedajú budúcnosť omnoho lepšie ako celé tímy expertov.
Títo ľudia si nie sú vedomí svojej superschopnosti a ak niečo tušia tak majú sklon skrývať ju pred inými ľuďmi. Často nemali ani vyššie a špecializované vzdelanie. Testovaním sa preukázalo, že ich sebavedomie negatívne koreluje s nabubralým sebavedomím mnohých múdro sa tváriacich a dobre platených prognostikov predávajúcich „mačku vo vreci“.
Po jej dočítaní som si spomenul na Maeterlinckovu esej „Múdrosť a osud“, za ktorú dostal ešte v roku 1911 Nobelovu cenu. Okrem iného v nej píše: „Ti vzdelaní márne klopú na bránu poznania a tí, ktorými pohŕdajú pre ich nevzdelanosť a pre vieru vo všemohúceho im pokorne odpovedajú. Ak o to stoja.”
SLOVENSKÝ VKLAD

Z našich pôvodných, slovenských počinov ma v tejto v týchto dňoch  potešilo očakávané vydanie zborníka vystúpení na  konferencii “Intuícia a imaginácia vo filozofii a vo vede” . 

Podieľali sa na ňom;

 Miroslav Marcelli, František Mihina, Emil Višnovský, Jakub Chavalka, Ondrej Marchevský, Peter Kyslan, Juraj Šuch, Krzysztof Śleziński, Monika Miczka-Pajestka, Ivana Ryška Vajdová, Tatiana Badurová, Zuzana Býmová, Lukáš Švihura, Andrea Javorská.

Editori však nezaradili do zborníka vystúpenie Jakuba Šveca  z Filozofickej fakulty Mateja Bela, :„John Rawls - cez imagináciu k poznaniu spravodlivosti ako férovosti", ktoré zrejme reflektuje niektoré pálčívé problémy súčasnosti. Dúfajme, že prekážkou boli nejaké formálne či technické komplikácie a nie samotný obsah.  

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Slovenské filozofické združenie pri SAV
Filozofický ústav SAV
Katedra filozofie a dejín filozofie FF UK v Bratislave
Inštitút filozofie FF PU v Prešove

Zborník z konferencie INTUÍCIA A IMAGINÁCIA vo vede a filozofii – dostupný on line TU

 

Vydanie tohto zborníka je záslužný  počin.   Mohol a mal by sa stať inšpiráciou i pre odborníkov z ďalších spoločenskovedných disciplín (psychológie, pedagogiky, sociálnych vied, politológie, práva, ekonómie). Práve oni  sa môžu pokúsiť transformovať, preniesť v ňom uvádzané poznatky a skúsenosti, do  spoločenskej praxe na Slovensku. To ako sa zhostia tejto  náročnej úlohy  a či dokážu preklenúť často akademizujúce a  historizujúce  prístupy  – podmieni  ich prínos v prospech celej spoločnosti a jej udržateľného rozvoja. 

Globálny a všadeprítomný technologický rozvoj vyvíja tlak na pevnejšie uchopenie  psychických javov a procesov, ktoré majú významný vplyv na budúcnosť ľudstva.  Stále naliehavejšie pociťovaná a rastúca vzdialenosť medzi prírodnými vedami a spoločenskovednými disciplínami už v súčasnosti ústi do javov, ktoré ohrozujú nielen osobnú integritu jednotlivcov a celých ľudských  spoločenstiev, ale  aj existenciu života na “modrej planéte”.

Naše glorifikované “racio” zatiaľ málo zvláda dilemu rastu ľudskej populácie, neustáleho zbrojenia, hyper-produkcie tovarov, služieb a zanedbávania ochrany trvalo udržateľného rozvoja všetkých spoločenstiev a foriem života.

 

       To je fatálny problém, ktorý môže našu víziu civilizácie ako kolísky života vo vesmíre ľahko  a rýchlo premeniť  “iba” na ďalšiu geologickú vrstvu planéty.  … 

V tomto zmysle bude potreba pochopenia a nového definovania  vzťahov medzi intuíciou, mysľou a vedomím, ako aj  potreba ich humanistického kultivovania len narastať.

Prichádza čas nových paradigiem!

vedomie – odkiaľ sa vzalo?!

Blog:  Intuícia Imaginácia Inšpirácia

napísal a edične  zostavil PhDr. Milan Kožiak

Na inšpiráciu: Nasledujte svoju intuíciu

Visits: 377

Spomienky na jednu knižku a jej autora

  Spomienky na jednu knižku a jej autora 

(takmer autobiografické a trochu sentimentálne)

 alebo

“Bez autogénneho tréningu posádky by APOLLO 11 na Mesiaci havarovalo!”

Inžinierska psychológia B-F. Lomov

  Kniha, ktorá mi zmenila život a otvorila dvere k práci  rozhlasového psychológa

 

“Ľudský činiteľ” za socializmu 

(časť 5. – stroboskopický efekt)
Stalo sa to takto: Písal sa rok 1969 a bolo práve 20.augusta, teda deň pred prvým výročím okupácie ČSSR. To „výročie“ malo v celom štáte búrlivý priebeh. O život prišlo niekoľko ľudí, - najmä v Brne, pokiaľ si spomínam. Mal som 21 rokov. Popri štúdiu som si vtedy privyrábal ako zvukový technik a asistoval pri vysielaní Rozhlasových novín. V ten deň sa na chodbách vysielacieho traktu z ničoho nič mihli neznáme postavy a pred budovou rozhlasu na Zochovej ulici stáli "zvláštni ľudia". Správy vtedy čítala hlásateľka DARINKA REKOVÁ. Všetci sme boli rozrušení. V hlavných správach nechtiac prečítala slovo „TRAKCIE“ s breptom „FRAKCIE“. Tá veta znela približne takto: „zo Sovietskeho zväzu k nám vedú nové vysokonapäťové frakcie elektrického prúdu, ktoré sú zdrojom svetla, tepla pre naše domácnosti a energie pre štát a jeho priemysel...“. 

Hlásateľka Československého rozhlasu v Bratislave DARINA REKOVÁ
Hlásateľka Československého rozhlasu v Bratislave DARINA REKOVÁ, zdroj: archív  SRo
Dnes by sme sa nad tým usmiali. Vtedy tomu však bolo inak. Napätie bol také veľké, že aj medzi stenami "preskakovali iskry". Spočiatku bolo hrobové ticho. O niekoľko dní sa však spustil zvláštny tichý virvar. že si je ho možné ťažko predstaviť inde a v inom čase. Tento brept poslúžil ako zámienka pre vyšetrovanie a následne aj previerky v celom kolektíve hlásateľov. Samozrejme v jeho centre sa ocitla nešťastná Darinka Reková. Poznal som ju celkom dobre, - vravela, že nevie ako sa to mohlo stať a zúfala si z tých všelijakých inkvizičných pohovorov. Objavila sa KGB, vtedajšia ŠtB a čo ja viem kto sa ešte zo dňa na deň stal, z bývalých rozhlasových kolegov, nosičom zástavy normalizácie. Nedalo mi to vtedy spávať. S hlásateľmi sme mali spoločnú chodbu, z vysielacej miestnosti sme sa cez veľké okno vzájomne videli. Spomenul som si, že asi pred mesiacom údržbári v hlásateĺniach vymieňali ŽIARIVKY. V každej hlásateni bolo na strope 6 panelov, každý so 6-timi žiarivkami. Dokopy 36 svetiel. Na niečí pokyn nechali tí údržbári na strope len každú druhú žiarivku. Urobil to najhoršie čo mohli urobiť! Svietilo teda 18 žiariviek, ale každá v rovnakej, polovičnej amplitúde. Teda nie kontinuálne ako bežné žiarovky, ktoré vyžívajú na svietenie celých 50Hz/s, ale len hornú, či dolnú periódu. Bežne sa to nedalo postrehnúť, ale pri pohybe oka sa to občas prejavovalo ako blikanie. Odborníci tento jav už vtedy mali celkom dobre preskúmaný. Nazvali ho „stroboskopický efekt“. Pri čítaní spôsobuje, že dochádza k zámene napr. písmen ako „b“ a „d“, „m“ a „n“ a tiež „t“ a „f“. Bol som vtedy radový technik a moje slová o „stroboskopickom efekte“ brali na ľahkú váhu. Práve som robil skúšku z psychológie práce a v jednej z učebníc som našiel popísané rizikové účinky tohoto efektu pri odčítaní údajov z indikátorov v leteckej doprave a a tiež pri čítaní textu. Tá kniha mala názov „Inžinierska psychológia“. Jej autorom bol už vtedy svetoznámy sovietsky psychológ Boris Fjodorovič Lomov. To zabralo! Rozhlasoví súdruhovia boli veľmi radi, že sa to takto hodnoverne vysvetlilo a pred uniformovanými sovietskymi súdruhmi mohli zdôvodňovať, že ten brept nebol žiadnou provokáciou. 
Tú knihu si požičali a už mi ju nevrátili.
 
Darinka Reková následné dianie ťažko prežívala. Mala rada svoju prácu. Ako zámienku za ten nechcený brept, jej potom chceli spočítať nielen vysielanie v auguste 1968, ale aj chladné, neústretové postoje k rozhlasovým normalizátorom, ktorí sa začali vynárať ako spasiteľskí démoni. Nakoniec ten svoj boj tragicky vzdala. ŠtB-áci nemohli pripustiť, že ju vlastne utýrali a tak na vysvetlenie začali šíriť rôzne dezinformácie. Aj takéto môžu byť súvislosti jedného mizerného breptu. Na jeho začiatku stál "ľudský činiteľ", ktorý sa vtedy u nás vnímal len ako komplikujúci zdroj problémov "pri rozvoji a budovaní socialistickej vlasti". Žiaľ - podobne je tomu tak dodnes, hoci v iných spoločenských pomeroch.
Paradoxne mi táto smutná príhoda pomohla pri návrate do rozhlasu po skončení štúdia a po nedobrovoľnom pobyte vo výchovno-nápravnom zariadení. Viac TU. 
Dve hlavné rozhlasové intelektuálky Perla Karvašová a Zora - Dagmar Kločková, ktoré ešte dlho po auguste ´68 "chodili v čiernom"  sa ešte počas môjho štúdia chválili, že to oni "vyhnali" toho chlapca od zvukárov čo čítal a počúval Antickú knihovňu * študovať na FF UK.  Veľká súdružka Margita Bullová, hlavná inšpektorka vysielania a účastníčka SNP, ktorú som mal ľudsky celkom rád, mi dala k štúdiu odporúčanie, možno aj preto, že som doučoval jej syna a za odmenu býval u nich v podnájme na Schillerovej ul., kým som sa presťahoval do susedného VŠ internátu "Horský park", ... 
Sociológiu som mal v oku, ale v roku ´68 ju neotvárali, tak sa mojím osudom stala psychológia. Chcem tým poukázať len na to, že v povedomí rozhlasákov, hlavne tých na Zochovej ul. stále žila - aj po niekoľkých rokoch - spomienka na tú udalosť so "stroboskopickým efektom". 
Po nedobrovoľnom "azyle" som si niekoľko mesiacov nevedel nájsť prácu. Nebolo mi všetko jedno. Kádrováci v Psychiatrickej liečebni v Kroměříži rozhodli, že "když máte takové to pozadí, tak sme tú žádosť o přijetí nedali ani na schválení CZV KSČ". Vrátil som sa teda na Slovensko. Profesor Damián Kováč, riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie, kde som robil diplomovku ma poslal za svojím menovcom do rozhlasu. Asi vedel prečo.  
Vtedajší riaditeľ rozhlasu Pavol Kováč hneď na pri prvom stretnutí vytiahol z regálu jednu knižku a spýtal sa ma či je moja. Už dávno som sa zmieril s jej stratou. Bola to "Inžinierska psychológia" B.F. Lomova, ktorú som mal na str.100 ošifrovanú. Keď som odpovedal ´áno". Opýtal sa, či sa chcem vrátiť späť do rozhlasu. Odpovedal som rovnako "áno". "Ste prijatý" znel jeho verdikt ani nie po 15 minútach rozhovoru,-  napriek šrámom za moje "hriechy" v roku ´68.  
Prvá akcia, na ktorú som sa ako začínajúci psychológ podujal bol Autogénny tréning hlásateľov. Ten ma ako nezamestnateľného  brigádnika naučil viesť prof. Stanislav Kratochvíl v PL Kroměřiž. Hlásatelia patrili vždy medzi hrdú a vzdorovitú rozhlasovú elitu. Aj preto som mal spočiatku trochu obavy ako dopadne moja psychologická premiéra v rozhlase. Sami mi to však uľahčili. Na cvičenia a  konzultácie chodili disciplinovane takmer všetci (dámy i páni) a najmä poctivo cvičili abecedu autosugescie aj doma. Dodnes vidím ležať krásne dámy vedľa seba na koberčekoch, ktoré si nosili do prepožičaného "fitneska" v Ústave detskej psychológie a patopsychológie so sebou (Hanu Rendekovú, Magdu Šmihulovú, Nóru Seleckú, Nina Kramárová,...) a vedľa nich mužské hlásateľské esá, akými boli Miro Havel, Janko Bílý, Július Hvozdík, Paľo Sobek, či veľký recesista, boxer a budúci emigrant Imro Fábri. Zhovievavo a trpezlivo počúvali moje prvé pokusy o sugescie "ťiaže, "tepla" atď., vyslovované málo školeným, nehlásateľským hlasom.
To bola ich vďačnosť za odhalenie účinkov "stroboskopického efektu" v hlásateľniach. Šéf hlásateľov Janko Bálint im tú relaxáciu dokonca preplácal ako výkon povolania.  
Takto sme sa navzájom snažili preklenúť traumu, ktorú nám všetkým spôsobil august ´68.  
Takto čarovne sa prepletajú nitky príbehov a osudov knižiek a ľudí, s ktorými som sa mal možnosť v živote stretnúť. 
Ďakujem im za to! 

Vtedy som netušil, že sa s B.F. Lomovom stretnem osobne.  O 19 rokov neskôr na V. zjazde  Čs. psychológov v Brne (1980) . Na to stretnutie mám len hmlisté spomienky. Na záverečnom bále ma ktosi posadil vedľa neho. Slovo dalo slovo a tak som mu po chvíli  vyrozprával tú “story” so stroboskopickým efektom v rozhlase.  Potľapkal ma po pleci tak, že som skoro spadol zo stoličky,  povedal “chorošo ” a objednal ďalšiu fľašu červeného vína. Potom sa mi zdal trochu osamelý a tak som poslal za ním kolegyňu Michailu Svobodovú aby ho pozvala do tanca. Míša mi potom povedala, že takého výborného tanečníka už dávno nemala. 🙂
Reminescencie na Borisa Fjodoviča Lomova
Pri druhom stretnutí už v Bratislave v roku 1983 mi B.F. Lomov celkom súkromne - počas diskotéky, ktoré som s rozhlasovým audio-vybavením robieval pre bratislavských psychológov -  pri dopíjaní  druhej fľaše červeného vína, (ktoré vtedy priniesol k DJ pultu Dr. Ivan Šípoš, (neúnavný organizátor neformálnych stretnutí psychológov) -  povedal približne tieto slová:  "Bez autogénneho tréningu by Američania na mesiaci hladko nepristáli" - a rozpovedal mi príbeh, o ktorom sme v tom čase ani netušili. 
" Počas pristávacie manévru, pri obliekaní skafandru Edwin  ALDRIN nechtiac zavadil  o palubný počítač a vypol ho. Na  nové naštartovanie počítača zostávalo málo času a hrozila havária.  Vtedy sa rozhodol veliteľ celej misie Neil ARMSTONG prepnúť celý systém na  ručné ovládanie pristávania. To si vyžadovalo mimoriadne zručnosti a tiež schopnosť nepodľahnúť obrovskému stresu. Tú mu poskytol práve autogénny tréning" povedal B.F. Lomov. 
Ako? - opýtal som sa opatrne, aby som sa dozvedel čo najviac. 
"Nič tajuplné na tom nie je. Z autogénneho tréningu zostane nakoniec len jedna formulka, ktorú Schultz sfomuloval nasledovne   -  "Som absolútne pokojný, som si istý, viem čo mám urobiť, dokážem to! - americkí astronauti k tomu ešte dodávali predstavu "Moja myseľ je čistá a pevná ako diamant! " Taká koncentrácia trvá zlomok okamih. Možno stačí na ňu jeden nádych a výdych" a dodal - žiadna iná technika sebaregulácie toto takto efektívne neumožňuje." 
Nakoniec témy a bez ďalšieho komentára dodal: "To  že Armstrong úspešne zvládol pristátie sa stalo nakoniec jeho "malým krokom , ale veľkým krokom pre ľudstvo" je dnes historickou skutočnosťou..., ale my máme Gagarina. Iné je, že tesne po pristáti na Mesiaci Armstrong sa rozhodol ako veliteľ misie, zmeniť na Zemi podpísaný protokol, že prvý krok na inom vesmírnom telese urobí  vedec Dr. Aldrin. Nakoniec  sa stalo, že ho urobila noha vojaka Neila Armstronga." 

akademik B.F.Lomov
Akademik Boris Fjodorovič LOMOV

Tento vysoký, plavovlasý a modrooký bojar z hrdého Novgorodu mi učaroval. Zvlášť potom ako zhodnotil udalosti v roku 1968 a po ňom. Bolo mi cťou, že ma považoval za svojho kolegu.

V roku 1983 sme však debatovali aj celkom vážne, tak aby niečo z toho mohol odvysielať aj Československý rozhlas. 🙂


Výňatok zo zachovalého záznamu interview s B.F. Lomovom počas jeho návštevy Psychologického pracoviska, ktoré nazval "psychologickým laboratóriom" (1983). 
imagination

Pri rozlúčke  som B.F. Lomovovi  odovzdal niekoľko MGF kaziet s Psychobalzamom a prípravnou nahrávkou Psychosiesty.  Tá ho osobitne zaujala.

Na oplátku som od Borisa Fjodoroviča dostal s venovaním knihu “Psychologické problémy kozmických letov”, ktorá obsahuje príspevky viacerých sovietskych kozmonautov a tiež málo známu, hoci pozoruhodnú knihu Jurija Gagarina (spoluator Vladímir Lebedev) “Psychológia vo vesmíre”. Prelúskal som ich obe  zo všetkých strán a majú dodnes čestné miesto v mojej knižnici.  

Psychologické problémy kozmických letov

Psychológia a kozmos Gagarin Lebedev

Po čase som od neho dostal gramoplatňu s nahrávkou autogénneho tréningu, ktorú nahrali ruskí psychológovia A.A. Repin a V.E. Rožňov. Bola určená pre potreby Vojenského námorníctva ( zvlášť pre posádky ponoriek)  a Flotilu morského rybného priemyslu.

 

Až po mnohých rokoch som sa z otvoreného archívu ŠtB dozvedel, že práve na jeho podnet mi Mestský výbor KSS v Bratislave, po takmer desiatich rokoch odkladania dal v roku 1987 súhlas k nastúpeniu štúdia vedeckej ašpirantúry na Ústave experimentálnej psychológie SAV.   Asi som bol voči súdruhom málo ústretový, čomu sa nedalo vyhnúť, už len z podstaty práce podnikového psychológa a tiež aj preto, že som mal tej rebélie za ušami viac ako dosť.  Viac napr. TU. Nebolo by spravodlivé nespomenúť v tejto súvislosti aj druhého muža z fotografie vyššie – prof. Damiána Kováča, riaditeľa spomenutého ústavu, ktorý  v jednej mojej clivej chvíli poznamenal “počkáme na teba, aj druhú päťročnicu”.  Nakoniec prišiel november ´89.  V rádiu som mal kopu inej práce  a moja ašpirantúra odplávala dole Dunajom. 🙁

Pohľad na spálňu ruskej ponorky v tesnej blízkosti torpedových strieľní
Sandra Bullock Gravity 3
Ilustrativny screen z filmu Gravity – Sandra Bullock 3
Záverom
Ak raz človek začne cestovať vesmírom a osídľovať iné vesmírne telesá, tak limity ľudského činiteľa budú rozhodovať o úspechu tej-ktorej vesmírnej misie. Bez vedecky prepracovaného a dokonale osvojeného systému autoregulácie psychických stavov a procesov sa nezaobíde žiaden člen posádky kozmických lodí. Autogénny tréning bude jeho  súčasťou – takou nevyhnutnou akou je dnes pre nás vzduch a kyslík v ňom, ktorý dýchame.   
FASCINUJÚCI VESMÍR

Spomienky na jednu knižku a jej autora 

Autorský blog: PhDr. Milan Kožiak

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (1. časť)

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (2. časť – vrátane kritiky slovenskej psychologickej praxe)

„Ľudský činiteľ“ – naše alibi (3. časť – dnešok je zrkadlom našej včerajšej ne-zodpovednosti)

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (4. časť – psychológia ne-zodpovednosti)

Visits: 384

Záverom zopár rád a skúseností s nácvikom AT

Zopár rád a skúseností s nácvikom AT

zopár rád a skúseností s AT

Pri autogénnom tréningu je sprievodným bonusom aj lepšie cítenie sa, ale to nie je jeho hlavným zmyslom a cieľom.

 

zopár rád a skúseností s AT

Zmyslom je TRÉNING ako taký a jeho cieľom je osvojenie abecedy autosugescie. Preto je vhodné a žiadúce dodržiavať sled jednotlivých cvičení. Urýchľovanie tréningu, preskočenie jednotlivých cvikov vedie často ku sklamaniam.

zopár rád a skúseností s AT Human-Potential-Project
Záverom zopár rád a skúseností

Abeceda autosugescie má 6. písmen.

zopár rád a skúseností s AT

Bez ich osvojenia sú naše predsavzatia prchavé a len takým písaním prstom do vzduchu. Až po ich osvojení je vhodné pristúpiť k cieleným autosugesciám a ich vpečaťovaniu do našej psychiky. Vtedy môžeme očakávať, že dokážeme “napísať” celé zmysluplné autosugestívne slová a vety. Niektorí odborníci odporúčajú ich využívanie už od tretieho cviku, čo možno s istou opatrnosťou akceptovať. Takíto cvičiaci však zvyčajne ostanú stáť na polceste a nevyužijú možnosti ktoré autogénny tréning poskytuje. Hoci aj to je lepšie ako nič.

Je potrebné uviesť, že len počúvanie jednotlivých hudobno slovných nahrávok uvádzaných pri jednotlivých lekciách kurzu nie je autogénnym tréningom! Ich cieľom je len uľahčenie objavovania jednotlivých pocitov "ťiaže", "tepla", "srdca" a tiež na usmernenie vhodnej imaginácie. 
U niektorých osôb, ktoré sa dôsledne neoboznámili s jeho podstatou môžu dokonca vyvolať pocity iluzórnosti účinku samotného autogénneho tréningu. Hoci pri dodržiavané správneho postupu sú tieto audio nahrávky užitočným pomocníkom. Cenné usmernenia k jednotlivým cvičeniam nájdete v úvodnej a záverečnej časti priložených audionahrávok. Tie nie sú dostupné priamo na YouTube. Môžete sa k nim dostať iba cez stránku www.psychobalzam.com
Autogénny tréning si môže a dokáže osvojiť takmer každý človek. Vo všeobecnosti platí princíp, že o čo je konkrétna osoba v lepšej telesnej a psychickej kondícii, o to je priebeh nácviku jednoduchší a rýchlejší.
Autogénny tréning je predovšetkým metóda tzv. nevôľovej regulácie psychických stavov a procesov človeka a tiež formovania nových žiadúcich vlastností a schopností. To sa môže podariť iba vtedy ak je na to pripravenú telo i duša, ktorá v čase výcviku akoby zjemnela a stala sa tvárnou.
To znamená, že môže byť aj trochu zraniteľná!

Aj preto by sme počas výcviku AT nemali prijímať, vyslovovať a hlavne realizovať žiadne vážnejšie životné, pracovné rozhodnutia. A na záver ešte jeden vážnejší citát na zamyslenie. “Ak človek robí naozaj niečo skutočne vážne a seriózne pre svoje zdokonalenie – mal by to decentne skrývať pred očami a ušami iných, aspoň dovtedy kým s tým nebude hotový.” Niektoré životné okolnosti a niektorí ľudia vôkol vás si nájdu “tisíc” spôsobov ako vás preveriť (zlákať) a my nemusíme byť ešte dostatočne silní. Navyše sa tým zverejňovaním celkom zbytočne zväzujete a celkom zbytočne vybíjate tú cennú, až “metafyzický” zdroj energie, ktorý prispieva k osobnému rastu, rozvoju a múdrosti.

Zopár rád a skúseností s AT
Zopár rád a skúseností s AT

Každý si môže vytvoriť formulku “šitú na mieru”. Formulka by mala byť krátka, jasná, výstižná. Je dobré, ak je autosugestívne myslená, vyjadrovaná pri výdychu, u pokročilejších i rytmizovane s tepom srdca.
Nemali by však byť silené, len také zľahka presvedčivé. 🙂 Mali by byť stručné, jasné, pozitívne.

Ráno a cez deň ma byť tréning svižný, podľa ALGORITMU popísaného v prvej a druhej lekcii. Vtedy majú tie vtieravé myšlienky menšiu šancu objaviť sa. Aj keď sa neobjaví dokonalý pocit relaxácie cvičenie je dobre urobené práve vtedy ak sa Vám podarí absolvovať spomínaný algoritmus. Ten odsunie bokom tie všelijaké predstavy, myšlienky, výčitky, obavy a pod. Je to ako s balvanmi, ktoré sa napr. v jazere vynárajú ak klesá jeho hladina.

Pri autogénnom tréningu pretrváva tento stav u niektorých cvičiacich dlhšie. Navyše je tá hladina ešte niekedy u niektorých začiatočníkov aj „zamrznutá“ a jej roztápanie „trochu bolí“. J Chceli by sme sa uvoľniť, ale darí sa to len povrchne.  Ak je naša aktivačná úroveń mozgu vysoká, na úrovni stresu, nedokážeme sa  jednoducho sama prirodzene znížiť. V hlave nám hučí „včelí úľ“ našich povinností, starostí, obáv a pod. Navrhujem Vám „DOHODNÚŤ SA S NIMI“ v tom zmysle, že ak Vám chvíľu dajú pokoj, budete sa im venovať po skončení cvičenia. Zistíte, že sa to krásne dá. Ráno si povedzte, že ste sa zobudila o pár minút skôr a tých pár minút tréningu sú len a len Vaše…  Malo by sa to časom dariť.

Dosť často sa stáva, že cvičiaci s nácvikom autogénneho tréningu povolí, alebo aj celkom prestane. Časť naučených automatizmov sa vtedy stráca. Pri pokusoch o návrat mávajú pocit, že cvičenie “ťiaže”, “tepla” atď. celkom zabudol. Niekedy je to sklamanie, ktoré môže aj cvičiacich demotivovať v nácviku, prípadne vedie k záveru, že Autogénny tréning “nie je pre mňa vhodný”. Vtedy je potrebné opäť zvážiť dôvody, ktoré nás viedli k rozhodnutiu osvojiť si túto osvedčenú, účinnú a odporúčanú metódu. Pri novom začiatku autogénneho tréningu sa odporúča znova začať od prvého cvičenia. Väčšinou sa už v priebehu niekoľkých dní podarí znovu dosiahnuť už raz osvojenú úroveň. V prípade neočakávaných sprievodných pocitov, či zážitkov  nám napíšte, alebo sa ozvite.

Príručka autogénneho tréningu (Dr Kožiak)

AUTOGÉNNY TRÉNING

blog  Zopár rád a skúseností s AT napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

Možnosť poslať správu, alebo dopyt: 

Visits: 76

“Úspech” videí ASMR – náčrt rizík novej psycho-techniky.

Ľudský mozog

“Úspech” videí ASMR – náčrt rizík novej psycho-techniky.

Stámilióny odkazov z vyhľadávačov, tisíce videí ponúkaných kanálom YouTube, s mnoho miliónovými návštevami jasne signalizujú vznik nového fenoménu. Ten prekvapil a zaskočil  mnohých odborníkov z psychológie, psychiatrie a sociológie. 

ilustrácia textu

Podľa údajov Google medzi najúspešnejšie patrí nasledovné video.

Google uvádza, že videá s ASMR patria medzi najčastejšie vyhľadávané, pričom výrazne predbiehajú aj iné “komodity a produkty” ponúkané na internete.

Trendy Google

V súčasnosti existuje  na YouTube asi 6 miliónov videí ASMR a záujem o ne sa rozrastá do všetkých kútov sveta, pričom počet ich vyhľadávaní narastá medziročne o viac ako 200%.

Viac TU

Hoci sú  videá ASMR zväčša sociálne neutrálne, zdanlivo nevinné a bezpečné, ich masívne vyhľadávanie  signalizuje viacero otázok. Najmä so zreteľom na  infantilný regres vnímania, až na úroveň  vegetatívneho, primárne  izolovaného a nesocializovaného prežívania. Vynárajú sa otázky či fenomén ASMR neprehlbuje už aj tak dosť výrazný  civilizačný syndróm vzájomného odcudzovania ľudí,  odcudzenia medzigeneračného a v širšom rámci aj medzi spoločenskými kultúrami.

Neuro-  a psycho-fyziologické aspekty.

Aj vzhľadom na závažnosť uvedeného sa pokúsim v úvode tohto blogu  pripomenúť a aspoň heslovite objasniť podstatné neuro- a psycho-fyziologické aspekty činnosti ľudského mozgu, ktoré máme všetci ľudia spoločné.

Mozog človeka, centrálny nervový systém, je obrovský mnohomiliardový zhluk nervových buniek, ktoré riadia nielen telesné funkcie, ale aj jeho adaptáciu na prostredie v ktorom sa nachádza. Táto adaptácia prebieha na úrovniach dvoch signálnych sústav:

  • prvú signálnu sústavu má človek “spoločnú” s ostatnými živočíchmi a zvieratami. Táto sústava evolučne primárne umožňuje prostredníctvom zmyslov spracovávať a reagovať na relevantné informácie z prostredia „tu a teraz“. Deje sa to predovšetkým v hlbších, podkôrových štruktúrach mozgu, reflexívne na základe miliónmi rokov kódovaných stereotypov, ktoré sa osvedčili v animálnom  štádiu zápasu o prežitie.
    Amygdala – centrum slasti
    Zjednodušene môžeme tieto reflexy považovať aj za orientačno-pátracie inštinkty. 
  • Tie fungujú mimovoľne, čiže reflexívne.  V istom vývojom štádiu začal tento systém ukladať informácie a spojovať ich s už zakódovanými správami. Postupne vznikala mozgová kôra, ktorá mala funkciu „kľúča“ odomykajúceho pamäťové stopy, uskladnené v rôznych častiach mozgu a v mozgovom kmeni. Tento proces nadobudol časom podobu „myšlienkového prúdu“ a u človeka prispel k vzniku mozgovej kôry.
  • druhá signálna sústava, ktorú ma rozvinutú len človek mu umožnila rozvinúť naučené reakcie na reč (slová) – teda na „signály signálov, druhé signály“.  Zatiaľ čo  prvá signálna sústava reaguje na podnety „tu a teraz“ druhá signálna operuje slovami a umožňuje reakcie nielen na podnety „tu a teraz“, ale aj na podnety z „inde“ alebo „inokedy“.

Tak sa začalo formovať a vznikať VEDOMIE, ktoré sa stalo jedinečným  javom a najvyššou formou existencie života na našej planéte .

Vyvinuli sa unikátne procesy vzájomného prepojenia oboch signálnych sústav „ excitácie a inhibície“. Následne myšlienkové procesy „indukcie a dedukcie“, „analýzy a syntézy“ , schopnosť abstrakcie, tvorby symbolov a pojmov, tvorivého myslenia a reč.

V živom mozgu sa obe signálne sústavy  vždy vzájomne dynamicky  ovplyvňujú procesmi nazývanými “podráždenie” ( iritácia) a “útlm”  ( inhibícia). Tieto procesy sa vzájomne vyvažujú procesmi iradiácie a indukcie. Iradiácia šíri podnet z jedného centra do ďalších centier (napr. vnímaný neznámy zvuk vedie k aktivácii motorického centra a mobilizácii pohybové ústrojenstva). Indukcia  po  prehodnotení zvuku vedie k jeho spusteniu alebo alebo zastaveniu – inhibícii.

Prečo a kedy dochádza k narušeniu týchto procesov?

Táto adaptácia mozgu na rôzne vnútorné a vonkajšie podnety má svoje limity, podobné aké má  procesor v počítači. Ak množstvo a intenzita podnetov prekročí jeho kapacitu mozog reaguje stresovou reakciou (ustrnurtím či únikom).  Čo môže vyústiť v spomalenie až blokovanie uvedených procesov. Tento presah kapacity nervových dráh v  mozgu (v informatike konektivita) zasahuje aj procesy šedej kôry mozgovej. Následne  ústí do následnej iracionality jeho prejavov a a správania.  Ak vplyv tzv. stresorov pretrváva dlhší čas spôsobuje tzv. funkčné poruchy činnosti psychiky (napr. neurózy) a vznik rôznych psychosomatických ochorení a závislostí.  Tie sú všeobecne považované za neefektívne spôsoby adaptácie .

Môžeme medzi ne zaradiť napr. agresivitu, či rezignáciu na jednej starne, ale aj regresiu či infantilizáciu prežívania na strane druhej. Práve takúto regresiu, či infantilizáciu správania možno v dnešnej dobe často pozorovať v komunikácii aj našich mladých ľudí.  Táto sa stále častejšie uchyľuje k skratkovitej, tzv. sms-kovej komunikácii v ktorej  dominujú také výrazy a zvuky akými sú „jj“, „ee“, „ok“, „wau“, „jaj“, „joj“, „hehe“, „haha“, „super“, „hm“, „aha“, „jo“, „v podode“, „cc“, „hihi“,  atď.” To, že majú tieto prejavy viac spoločné s úrovňou I. signálnej sústavy ako so skutočnou ľudskou rečou je zrejmé. Podobné  prejavy skratkovitej komunikácie možno vystopovať v prejavoch ľudí aj v iných krajinách, v rôznych spoločenstvách a kultúrach.

Infantilizácia

Z naznačenej dvoj-úrovňovej adaptácie mozgu človeka  je zrejmé, že vegetatívne prejavy (akými sú dýchanie, mľaskanie, oblizovanie, cmúľanie, slintanie, či iné bežné zvuky – kvapkanie vody, šušťanie,ťukanie, atď., nemajú skoro žiaden vecný, či racionálny komunikačný obsah. 
Videá ASMR nadbiehajú takejto odsocializovanej komunikácii.  Posilňujú ju a podporujú inklináciu ľudí dosahovať stavy telesnej  duševnej pohody či až blaženosti.  Pasívnym sledovaním videí, ktoré sú pohodlné a ľahko dostupné. 

ilustrácia textu

 

Je vážnou otázkou či tento regres prežívania je len dočasným “liečivým únikom” od komplikovanej reality. Môže byť však tiež  a vážnejším symptómom ich rezignácie na aktívne sebautváranie svojich životov a utváranie spoločnosti v ktorej žijú.

Je zrejmé, že na celosvetovom rozšírení fenoménu sa rozhodujúcou mierou podieľa dobre vynášajúci “biznis” internetových spoločností spolu s ich tvorcami. Títo usilovne tvoria svoje infantilné dielka, ktoré nás namiesto “otvárania okien vesmiru dokorán –  učia -znovu liezť po stromoch”.

opice na strome

Autor ďakuje účastníkom diskusie k predošlému článku “ASMR – mozgová rozkoš, slasť bez erotiky.”, ktorí svojimi názormi a skúsenosťami ovplyvnili a usmernili  obsah tohoto blogu.  

PhDr. Milan Kožiak

 

Visits: 175

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

katarziaSMÚTOK  ŽIAĽ  SKLAMANIE

 

ZÁHADNÉ ÚČINKY SMUTNEJ HUDBY

00:00 Barber – Agnus Dei 08:40 Albinoni – Adagio In G minor 20:30 Mozart – Lacrimosa (Requiem in D minor) 23:56 Bach – Adagio 29:11 Beethoven – Moonlight Sonata (Piano Sonata No.14) 34:35 Preisner – Lacrimosa 37:58 Faure – Requiem 44:20 Tchaikovsky – Hymn Of The Cherubim (Allegri) 55:29 Durante – Lamentations 58:26 Bach – Come Sweet Death 1:04:21 Saint-Saens – Rquiem (Agnus Dei) 1:12:53 Chopin – Nocturne No.20 (in C#minor) 1:16:36 Cortazar – Beethoven’s Silence 1:26:35 Satie – Gymnopedie No.1

Od nepamäti je známe, že hudba vplýva na našu náladu a správanie. Upokojujúca hudba má upokojujúce účinky, veselá tanečné, dynamická stimulujúce, …

Mohli by sme teda predpokladať, že podobne pôsobí aj hudba smutná. Skúsenosti, aj nové  poznatky však potvrdzujú, že tomu tak nie je. Smutná hudba zármutok a žiaľ málokedy prehlbuje, – skôr povznáša a utešuje.

smútok žiaľ sklamanie

Tento zvláštny účinok trúchlivej hudby je často vnímaný ako takmer magický a mystický. Už v minulosti ho postrehli viacerí filozofi i teológovia. Z nich napr. Martin Luther vyjadril paradoxný účinok hudby pri smútočných obradoch známym výrokom „Hudba nám zvestuje Evanjelium“ a inde „ Hudba je najlepšie umenie. Zaháňa smútok.“ Podľa Platóna „Hudba nachádza cestu k najskrytejším miestam duše“. Fridrich Nietzche považoval hudbu za „osloboditeľa, ktorý dáva krídla myšlienkam“. Angels-with-music    Škótsky filozof, esejista a matematik Thomas Carlyle ju vnímal ako  „reč anjelov“. 

Aj z týchto výrokov je zrejmé, že smutná hudba môže okrem povznesenia vyvolávať duchovné a estetické zážitky z precítenia vzácneho daru života. Smutná hudba akoby v nás zvyšovala kvocient individuálnej múdrosti a prehlbovala poznanie našej krehkosti a osudovej dočasnosti.

Poeticky krásne to vyjadril básnik Ján Buzzásy vo svojej zbierke sonetov Znelec (1976).

len hudba

smútok žiaľ sklamaniePovedané slovami astrofyziky – táto hudba akoby odkrývala  záves nášho časopriestoru a dovolila nám na chvíľu nahliadnuť do  tušených, inak nedostupných dimenzií vesmíru a nášho bytia v ňom.

 

 

SMÚTOK ŽIAĽ SKLAMANIEmusic is windows universe

hudba okno do vesmíru

Môže nám byť len ľúto, že tieto zážitky, hoci sú niekedy veľmi silné, sú aj prchavé a ťažko komunikovateľné slovami.

Funeral Václav Havel
Katedrála svätého Víta, pohreb Václava Havla.

Účastníci pietnych, rozlúčkových akcií a pohrebov sú často zaskočení pocitmi, ktoré dokáže vyvolať smutná hudba v takýchto nanajvýš osobných situáciách.

Sibelius

Prečo nás smutná hudba obšťastňuje?

Odpovede na otázky prečo smutná hudba u väčšiny ľudí trúchlenie neprehlbuje, ale zlepšuje ich náladu a duševné rozpoloženie začali hľadať aj súčasní vedci. 

Umožňujú  im to nové  výskumné  metódy, najmä v oblasti  zobrazovanie štruktúry a činnosti mozgu. Pomocou nich  preverujú tradujúce sa, často poetizujúce poznatky o vplyve hudby a snažia sa ich exaktne dokumentovať  a objektivizovať.

music neuroimaging experiment
Poznávanie vplyvu hudby na dobrovolníčke pomocou funkčnej magnetickej rezonancie. Viac TU.

Účinky hudby na človeka sú však natoľko komplexné a nejednoznačné, že aj súčasná veda len pomaly odkrýva jej tajomstvá.

Vedci postupne a pomaly skladajú mozaiku nových poznatkov, ktoré sú  stále len čiastkové, nesúrodé, polemické, akoby nezlučiteľné, možno niekedy až prekvapivé a nepochopiteľné.

smútok žiaľ sklamanie

 

 

Napríklad japonskí vedci z Tokijskej univerzity a Riken Brain Science Institute preukázali na súbore 44 probantov (zloženom z hudobníkov i laikov), že smutná hudba v nich nevyvoláva negatívne emócie, ale naopak pozitívne. Podľa štúdie zverejnenej v časopise  Frontiers in Psychology je tomu tak pretože smútok vyvolaný hudbou  nie je rovnaký, ako smútok vyvolaný skutočným nepriaznivými udalosťami (Ai Kawakami a kol. 2013). Títo japonskí vedci objavili významný rozdiel medzi emóciami, ktoré smutná hudba vyjadruje a protichodnými pocitmi, ktoré môžeme mať pri jej počúvaní. Rozlišujú medzi emóciami  ktoré hudba vyjadruje a pocitmi, ktoré vyvoláva.  Podľa nich smutná hudba mení vnímanie aktuálnej situácie. Túto situáciu – hoci je vážna a môže byť až tragická,  pociťujeme skôr nostalgicky, menej smutno a s neočakávaným nadhľadom. 

Môžete  to vyskúšať  tiež.  Tu je jedna zo skladieb použitých vo výskume. 

Tento objav ambivalentného vzťahu medzi znením smutnej hudby a pocitmi, ktoré v nás vyvoláva je významným prínosom v poznávaní jej „záhadného“ účinku.

smútok žiaľ sklamanie
zmiešané emócie

Ľudia intuitívne cítia, že smutno vyvolané  hudbou nie je skutočnou príčinou ich zármutku. Táto príčina je akoby vytesnená, stlmená a jej niekedy aj  “paralyzujúce” účinky sú významne zmiernené. Podľa japonských vedcov tento proces pôsobenia hudby na ľudskú psychiku pomáha vysporiadať sa nielen s emóciami smútku, ale aj s emóciami v mnohých ďalších, ťažších životných situáciách. Práve preto ju podvedome vyhľadávame a počúvame. Vedci tiež zistili, že k tomuto ambivalentnému účinku dochádza bez ohľadu na hudobné vzdelanie ľudí a nezávisle na národnej príslušnosti.

smútok žiaľ sklamanie

Aj ďalšie štúdie potvrdzujú, že ak sme smutní a počúvame smutnú hudbu cítime sa lepšie. Podľa výskumníkov Slobodnej univerzity v Berlíne, ktorí skúmali vplyv hudby na súbore 722 ľudí po celom svete – „smutná hudba“ viac než „šťastná hudba” vyvoláva komplexné emocionálne reakcie, ktoré vedú k pocitu úľavy, prekonaniu krízy a naplnenia zmyslu vlastnej existencie.

Schody do neba (message to heaven). smútok žiaľ sklamanie.
Schody do neba (message to heaven). Zdroj: Pinterest

Tieto skúsenosti uvádzalo až 49,9% ľudí skúmaného súboru, ktorí prekonali, či prekonávajú ťažké životné situácie. Tieto boli zväčša spájané s osobnou traumou (napr. smrťou, rozvodom), s duševným zdravím (napríklad depresiou, nespavosťou), s rakovinou, odlúčením od blízkych (dlhodobé pobyty v cudzine, väznenie), osamelosťou, ktorú spôsobuje napr. šikanovanie, alebo strádanie v dôsledku osobných zlyhaní (zavinená dopravná nehody, strata zamestnania).  Len 2,6% účastníkov výskumu nechcelo poskytnúť žiadne podrobnosti o svojich skúsenostiach s počúvaním smutnej hudby, pretože cítili, že táto téma je príliš súkromná na to, aby bola zdieľaná, hoci aj anonymne. 

smútok žiaľ sklamanie

Výskumníci z Berlína uvádzajú, že hudba vyvolávajúca smutné emócie by mala mať nízku intenzitu (hlasitosť), menšiu dynamiku a predovšetkým pomalé tempo.

V danom rámci sú mimoriadne podnetné systematické prehľady najnovších výskumov ponúkané v časopise Human Neuroscience . Poukazujú napr. na dôležitosť  situačných faktorov. Respondenti a probanti uvádzali, že smutnú hudbu počúvajú častejšie keď sú sami, keď sú sklamaní, alebo sa cítia osamelí, niekedy aj v neočakávanej situáciách, napr. pri blízkom kontakte s prírodou  (Taruffi a Koelsch, 2014 ). Niektorí uvádzali, že uprednostňujú počúvanie smutnej hudby v istom dennom čase, ktorý bol individuálne rôzny. Iné štúdie preukázali, že príťažlivosť a účinok smutnej hudby sa zvyšuje, keď opakovane znie tá istá časť  skladby. Tiež ak sú psychicky unavení, nervózni, či roztržití (Schellenberg a kol., 2008 ). Iní zase, že ich počúvaniu smutnej hudby predchádzala neutrálna, alebo dokonca optimistickejšia hudba (Schellenberg a kol., 2012). Mnohí tiež uviedli, že účinok smutnej hudby bol silnejší ak ju počúvali v súkromí a osamote, ako v skupine. (Egermann et al. , 2011 ).

Human Neuroscience

Účinky hudby na na ľudský mozog názorne prezentuje táto imaginácia zo stránky Neurolmalge.

Z  psychofyziologického hľadiska možno odôvodnene predpokladať, že podstata hlavného  účinku smutnej hudby spočíva vo vytesnení, zmiernení vplyvu spomienok, myšlienkových asociácií spojených s aktuálnou situáciou. V mnohých prípadoch výskumného, experimentálneho overovania vplyvu hudby na človeka, napr. pri vývoji PSYCHOBALZAMU (meraním bioelektrickej reaktivity kože) dochádzalo u probantov a pri optimálnom výbere hudobných skladieb až k blokovaniu, vytesneniu – rušivých myšlienok, asociácií a obáv.

Galvanic skin response
bioelektric 4

A/ zápis poklesu bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní relaxačno -aktivačného textu
B/ zápis poklesu bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej    kompozície dokumentuje výrazný účinok paralelne znejúcej hudby, ktorá spôsobila  dokonalé vyhladenie vmedzerených asociácií prejavujúcich sa v  grafe A ako kostrbatá krivka

Na tomto, aj z terapeutického hľadiska mimoriadne cennom potlačení, mala rozhodujúci podiel vhodná hudba. Na rozdiel od slov táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú.

Scan mozgu ilustrujúci rozdielne reakcie hemisfér na smutnú hudbu
Art scan mozgu ilustrujúci rozdielne reakcie hemisfér na smutnú hudbu

Stimuluje v nich príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne upokojujú a znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej. Tým sa uvoľní psychický priestor na vznik pocitov a emócií typických pre stavy uvoľnenia napätia, telesne a duševnej pohody.  Napokon dochádza k harmonickému vyváženiu činnosti oboch hemisfér, k priaznivému prepojeniu viacerých vrstiev mozgu a úrovní psychiky človeka ( Mašura S., Mátejová Zl. 1983)(Kožiak M, 2016) . 

Pohľad do psychologického laboratória Čs.. rozhlasu v Bratislave (1985) pri skúmaní vplyvu hudby.
Archívny pohľad do psychologického laboratória Čs.. rozhlasu v Bratislave (1985) pri skúmaní vplyvu hudby na neuropsychickú aktivitu prostredníctvom bioelekrickej reaktivity kože (Galvanic Skin Reflex).

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

V nadväznosti na uvedené  vedci dospievajú k názoru, že podvedomé vyhľadávanie smutnej hudby  súvisí  s nápravou  homeostatickej nerovnováhy celého neurohumorálneho systému človeka narušeného bolesťou zo žiaľu a smútku (Matthew E. Sachs, Antonio Damasio a Assal Habibi 2015). Výsledkom sú psychologicky užitočné  zmeny nálady, umožňujúce  zlepšenie  sebaregulácie,  empatie a spomienkovej sebareflexie a tiež aj esteticky príjemné pocity. 

SMÚTOK ŽIAĽ SKLAMANIE

Moderné neurozobrazovacie technológie (pozitrónova emisná  tomografia, magnetická rezonancia a iné) poskytujú úžasné trojrozmerné zobrazovanie štruktúry a funkčnosti živého mozgu aj pri počúvaní hudby.

Dostupné štúdie objavujú nové vzťahy medzi hudbou a mozgom človeka. Ich interpretácia však prekračuje ambície nášho článku.  Záujemcom  sprístupňujeme aspoň niektoré dostupné videá. Dokumentujú, že počúvanie hudby aktivuje nielen sluchové oblasti mozgovej kôry, ale aj veľké siete neurónovývh prepojení v celom mozgu

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

Citová očista

Paradoxne – smutná hudba evokovaním rozšíreného diapazónu protikladných emócií pôsobí aj ako stabilizátor nálady.

Podľa niektorých údajov môže vyvolať aj katarziu – bolestivú a plačlivú citovú očistu.  Užitočnú pre naše duševné zdravie, emocionálne prežívanie a správanie. Tým nám umožní ľahšie sa preniesť cez minulosť a zamerať sa na zmysluplné aktivity.

katarzia
KATARZIA zdroj: Free Stock Photos

ZÁVEROM

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

Smutná hudba je pre väčšinu ľudí príjemná a preto je aj  vyhľadávaná. Vytvára jedinečnú zmes protichodných, príjemných a nepríjemných „trpko-sladkých“ emócií, ktoré paradoxne pomáhajú prekonávať náročnejšie životné situácie. 

Nie je tomu tak vždy a u všetkých ľudí. U niektorých ľudí  počúvanie smutnej hudby môže neúnosne prehĺbiť stavy smútku, sklamania, zármutku a beznádeje. To prináša isté riziká, ktoré je potrebné poznávať a predchádzať im. Viac  TU.  Ak takéto riziká postrehnete u seba, alebo u svojich blízkych neváhajte a požiadajte o konzultáciu a pomoc svojho lekára, psychológa alebo priateľa.  Viac o depresii TU

 

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

Máloktorá pieseň vyjadruje zármutok a osudovosť tak sugestívne ako táto. Muzikoterapeuti a psychológovia hovoria, že práve takéto piesne nám tieto stavy pomáhajú preklenúť. Vraj skôr utešujú a paradoxne povznášajú – už len tým, že v prehlbujú precítenie našej krehkosti a dočasnosti.

Vedci dokonca celkom vážne hovoria o tom, že truchlivé, melancholické a smutné piesne zvyšujú kvocient individuálnej múdrosti.

Čo si myslíte vy? Môže to byť pravda?
Túto pieseň pôvodne zložila i spievala Tanita Tikaram (speváčka s fidžijskými koreňmi). Práve pre osobitosť tejto piesne si ju len málo speváčok trúflo zaspievať v cover verzii. Táto je celkom vydarená, čo poviete?

Slovenský ornament

Zoznam psychoterapeutov certifikovaných Slovenskou psychoterapeutickou spoločnosťou

 Počúvajte TU

Lisnen sad music by happyjpg

…  a nakoniec Toccata a fuga Johanna Sebastiana Bacha hraná na organe v katedrále Notre Dame. Hlavné teleso organu bolo vytvorené už v roku 1401 a dodnes patrí k najväčším organom vo svete. Hral pred i po Bratomejskej noci v roku 1572, vyprevádzal heretikov na smrť upálnením na námestí pred katedrálou. Tiež na svadbe Henricha IV. ktorý priniesol dočasne zmierenie medzi katolíkmi a protestantami, na svadbe Márie Antoinetty s Ľudovítom XVI. v roku 1770. Prežil v zdraví francúzsku revolúciu a Robespiéra (1789), hral na cisárskej korunovácii Napoleona (1804), pri okupantskej návšteve Hitlera v roku 1940 a aj pri návšteve Baracka Obamu v roku 2017. Naposledy hral včera podvečer pri službách božích nazývaných Nešpory. Čo dodať? Ľudia v dejinách sú iba dočasní herci, ale hudba – tá je večná.

Možno má bližšie k stvoriteľovi ako tušíme.

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY zostavil a napísal PhDr. Milan Kožiak.

Visits: 174

SÚHRN POZNATKOV a skúseností získaných pri vývoji Psychobalzamu

Prednesené  na II. konferencii o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016 

Možnosti heterosugescie a hudobno-slovné modifikácie autogénneho tréningu.

J.H. Schultz dlho zotrvával na stanovisku, že autogénny tréning (AT) je funkčný a účinný len ako autosugestívna metóda. Pod vplyvom technického rozvoja však už roku 1969 urobil istý ústupok, keď v návode k cvičeniu AT odporúča využitie heterosugescie ako pomôcky, dokonca v podobe nahrávky na gramoplatni C. Steawena a H. Bindera (D.Langen 1969). Dodával však, že len pri nácviku pod vedením odborného lekára.

J.H.Schultz

Jeho žiak H. Lindemann (1975) sa však i naďalej striktne pridržiaval pôvodnej Schultzovej koncepcie a zastával názor, že cvičiteľ AT má vystupovať len v roli inštruktora a konzultanta. Uprednostňuje autosugestívny výcvik, pretože vraj hetero sugestívne “ľahko” vyvolané pocity, napr. zážitok tiaže, tepla, atď., vedú pri domácich cvičeniach k sklamaniu a ťažšie sa daria.
Iní, napr. A. Katzenstein (1971) zastavajú názor, že raz objavený zážitok pomocou heterosugescie urýchľuje a uľahčuje i domáci nácvik. Dobré skúsenosti v tomto smere uvádzajú napr. H. Kleinsorge – G, Klumbies (1967), V.S.Lobzin – M-M. Rešetnikov (1986) a ďalší.
Výskum M. Bouchala, M. Kuklety, M. Robeše a Z. Sekaninovej (1975) preukázal, že výsledky simultánneho, súčasného nácviku jednotlivých cvikov AT a nácviku sukcesívneho, t. j. klasického a postupného, sa pri analogickej dobe trvania nácviku nelíšili.
Modifikácie AT došli v priebehu rokov tak ďaleko, že v praxi niektorých zdravotníckych zariadení je s úspechom realizované tzv. globálne poňatie AT. Jeho podstata spočíva v tom, že všetkých 6 prvkov AT je aplikovaných počas jedného cvičenia, bez ohľadu na to, či je cvičiaci začiatočník, alebo pokročilý. Podľa niektorých je však takéto skracovanie a urýchľovanie výcviku AT vhodné iba v stacionárnych podmienkach a aj tam by autogénny tréning mal spočívať v kombinácii dvoch individuálnych autosugestívnych cvičení a jedného heterotréningu, s možnosťou konzultácie s cvičiteľom.
Čo priniesol ďalší vývoj?
V tejto súvislosti vznikali otázky, do akej miery je cesta skracovania a urýchľovania výcviku reálna a v širšej miere použiteľná? U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.
Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku – z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie.
To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, – v porovnaní s priamymi sugesciami.
Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.
Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968).
Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).
Dôsledkom týchto výskumných, opakovane empiricky overovaných poznatkov bolo, že vplyvu osobnosti pri prezentácii sugescií sa začala pripisovať iná rola ako v minulosti (S.Kratochvíl 1972). Predstava o nutnosti zvláštneho vzhľadu, alebo sily v bola takmer celkom opustená. Ukázalo sa, že popri situačných činiteľoch, najmä pokojnom prostredí, pohodlnej polohe a pod.  je najdôležitejším činiteľom spôsob prednesu sugescií. Tieto majú byť vyslovované s pokojnou istotou a primerane vyjadrovať presvedčenie, že sa obsah sugerovaného uskutoční. Spôsob môže byť materinský i autoritatívny. Jednoduché inštruovanie má signifikantne nižší účinok. Ukázalo sa, že je vhodné len na začiatku celého postupu.

Textová predloha, sloh a štýl prednesu.

V prípade PSYCHOBALZAMU, ako jednej z modifikácií autogénneho tréningu – má textová predloha celkom prozaickú kompozíciu s osobitným slohom, vymykajúcim sa z rámca umeleckého či vecného štýlu. Môžeme hovoriť o sugestívnom štýle, apelujúcom viac na emócie a obrazotvornosť ako na racionálnu zložku vedomia.
Jeho výrazové prostriedky využívajú síce prvky básnického jazyka a prednesu (rovnozvučnosť, synonymické výrazy, prirovnania, metonýmie a ďalšie), nie však za účelom umeleckého vyjadrenia citu, nálady či myšlienky, ale za účelom ovplyvnenia psychického stavu recipienta v mimovedomej (neuvedomovanej) rovine psychickej aktivity.
V úvode je prednes jednoduchý, inštruujúci, neskôr zhovievavo vysvetľujúci, z časti poetizujúci až imaginatívny. V závere skoro permisívny až ospalý. Prednes relaxačného textu je adekvátny hudbe, ktorej tempo s plynutím jednotlivých sekvencií klesá v oblúku – andante, adagio, largo. Pri zohľadnení poznatkov prozódie, ktorá ako náuka o zvukovej stránke rečovej komunikácie kladie dôraz na vnútorný tempo-rytmus verbálneho prednesu.

Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Karol MACHATA počas nahrávania PSYCHOBALZAMU (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

Sugestívnosť prejavu kladie osobitné nároky na vlastné citové preladenie interpreta
a zvnútornenie role terapeuta. Tiež na precízne vypracovanie vetnej intonácie, na frázovanie a vokalizácie jednotlivých ťažiskových sugescií.
Zvládnutie uvedených nárokov je čiastočne v kontradikcii s vyššie uvedeným stanoviskom, že osobnosť sugestátora nie je dôležitá. Ak ho aj akceptujeme, tak iste budeme rešpektovať podmienku odbornej profesionálnej prípravy realizátorov ktorejkoľvek modifikácie AT.

HUDBA – jej účel, kritérium výberu, réžijné aspekty realizácie.

V hudobno-slovných modifikáciách AT znie hudba po celý čas v pozadí. Jej funkcia je sekundárna. To však neznamená je druhoradosť. Jej poslaním je hudobne dokresliť a dopĺňať prednes sugescií (relaxačných, imaginatívnych, aktivizačných). Výber hudby a jej skoro vždy potrebná úprava by mala, popri formálne ilustratívnej funkcií, tiež vyvolávať potrebný psychologický účinok odpútavania sa od okolitého prostredia a prehlbovania psychofyziologických procesov uvoľňovania celého organizmu, vrátanie zmiernenia, stíšenia mentálnej aktivity. Zvládnutie tejto fázy je predpokladom ako spánkových tak aj aktivizačných záverov takýchto modifikácií AT. Túto úlohu môžu splniť ak jej harmonicky vyrovnaná hudobná línia pôsobí na väčšinu potenciálnych poslucháčov ako príjemné „zvukové pole“ a vnímanie jej formy a obsahu ustúpi do pozadia.

Základným kritériom výberu hudobných skladieb a výňatkov bol preto muziko- terapeutický „izoprincíp“ vyjadrujúci potrebu výberu takej zostavy hudobných diel (častí), ktoré v úvode najprv mierne korešpondujú s predpokladaným negatívnym psychickým rozpoložením poslucháča, trápiaceho sa ťažkosťami pri zaspávaní. V strednej časti toto rozpoloženie neutralizujú a v závere prehĺbia spánkové uvoľnenie.
Aj preto krátka úvodná časť, ktorá rezonuje s disharmonickým psychickým rozpoložením potenciálneho poslucháča zväčša nevyvoláva primerané relaxačné odozvy. Až po nej nasleduje výber skladieb a výňatkov s príjemnou melodikou, upokojujúcim, neskôr až tlmiacim účinkom. Takýto účinok vyvoláva predovšetkým pravidelný a pokojne plynúci rytmus, zmierňujúce až pomalé tempo a citlivý prenos dynamiky z jednej skladby do druhej. Za najvyhovujúcejšie sú v tomto zmysle považované diela z hudobného baroka a klasicizmu, prípadne i pokojné imaginatívne časti impresionistických diel. V hudobno-slovnej imaginatívnej modifikácii AT nazvanej PSYCHOSIESTA boli celkom úspešne použité skladby známych autorov komponujúcich inštrumentálnu a elektronickú hudbu.
Pôvodný zámer vkladať prednes textu do vopred pripravenej hudobnej kompozície sa neukázal schodný. Nedarilo sa ho zosúladiť zo súbežne znejúcou hudbou. Slovný prednes bol preto vždy nahrávaný samostatne a nezávisle na hudobnom podklade. To umožnilo presnejšiu postsynchronizáciu s vybranými hudobnými motívmi. Tie boli následne rovnako upravované, prispôsobované slovnému prednesu a so zreteľom na hudobno-slovný kontrapunkt, najmä v závere jednotlivých sekvencií.

Teoretické pozadie realizácie a overovanie prípravných nahrávok.

Podstata hlavného psychofyziologického účinku spojenia hudby a slova spočíva, v zmiernení vplyvu tzv. vmedzerených asociácií a negatívnych emócií poslucháča. Tieto vmedzerené asociácie predstavujú rôzne rušivé myšlienky, predstavy, spomienky, obavy, neistota, alebo aj pociťovanie bolesti. Výsledky boli mimoriadne povzbudivé. V mnohých prípadoch experimentálneho overovania prípravných nahrávok na rôznych pracoviskách po celom Československu, dochádzalo u probantov, pri optimálnom hudobno-slovnom kontrapunkte až ich blokovaniu.

Ako takmer raritný prípad uvádzame jedno hlásenie z kliniky popálenín v Thomayerovej nemocnici v Prahe, kde primárka detského oddelenia žiadala Čs. rozhlas o urýchlený vývoj detského psychobalzámu. Zdôvodńovala to tým, že zachovanie polohového pokoja je pre ich pacientov mimoriadne dôležité a že už pri „nasadení“ nahrávky určenej pre dospelých polohujú a zaspia ťažko popálení detskí pacienti omnoho lepšie ako pri počúvaní rozprávok, voľne vybranej hudby a pod.

Na tomto, z hľadiska účinku cennom blokovaní negatívnych, rušivých asociácií a emócií má významný, ak nie rozhodujúci podiel vhodná hudba. Táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú. Vyvoláva príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej, čím ju pripravujú na prijatie ďalších súbežne znejúcich zvukových signálov, najme reči. Týmto spôsobom sa vytvára možnosť účinného globálneho ovplyvnenia “zasiahnutia“ oboch hemisfér a viacerých vrstiev mozgu a psychicky človeka.
Masívnosť súčasného pôsobenia hudby a slova sa prejavuje efektom synergie, ktorý nemožno považovať len za lineárny súčet dvoch činiteľov. Opakované merania poklesu aktivačnej úrovne organizmu človeka, poklesu jeho neuropsychickej tenzie pri vývoji Psychobalzamu, to objektívne preukázali. Efekt súzvuku slova a hudby bol signifikantne výraznejší ako tomu bolo iba pri prednese štandardnej predlohy samotných predspánkových sugescií, alebo len pri po počúvaní podkladovej predspánkovej hudby.

Uvedené konštatovanie sa opierajú o objektívne merania bio-elektrickej aktivity, prostredníctvom kožno-galvanického reflexu, ktorého pokles nie je ovplyvniteľný vôľou.

Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave. Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu

Individuálny autogénny tréning. Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Individuálny autogénny tréning (pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave)

Graf č.1 Typický záznam časového priebehu bio-elektrickej reakcie probantov.

Bioelektric 1 Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Bioelektric 1 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

A/ zápis pri čítaní emotívne neutrálneho textu
B/ zápis relaxácie pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata)
C/ zápis relaxácie pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície Psychobalzam

Graf č.2 Veľmi podobné výsledky boli zaznamenané i pri aktivizačných verziách hudobno-slovných metód, vyvinutých pre potreby vrcholových športovcov.

Galvanic skin response
bioelektric 4 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

A/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret L. Chudík)
B/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej relaxačno-aktivačnej kompozície

Zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity. Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity zn. VAREG

 

Zreteľné „vygumovanie“ vmedzerených asociácií, prejavujúcich sa ako „kostrbatá“ krivka, vytvorilo priestor pre účinnejší vplyv súbežne znejúcich terapeutických sugescií. Túto synergiu je možné účinne uplatniť i pri celom výcviku autogénneho tréningu. Jej forma a obsah sú podmienené stupňom výcviku a cieľom autogénneho tréningu. Môže to byť len dosiahnutie hlbokého uvoľnenia, zameraného na rýchle zotavenie, plynulý a neprerušovaný spánok, ale aj na posilnenie sebadôvery, rozvážnosti, chuti k aktivite, či na odvykanie nejakého zlozvyku.
Dostupné pokusy o spájanie hudby a slovných sugescií u nás i zahraničí (napr. v Nemecku, Švédsku, či v Poľsku) boli v čase vývoja Psychobalzamu poznamenané nižšou kvalitou nahrávok a nie vždy profesionálnou úrovňou interpretácie (prednesu). Interpretmi slovných sugescií boli totiž samotní lekári alebo psychológovia. Títo síce mali mnohoročné praktické skúsenosti a istú rutinu v danej oblasti, ale niekedy aj neprimerané hlasové dispozície a malú „zručnosť“ v práci s hlasom pred mikrofónom. Uvedené nemusí byť nedostatkom v bezprostrednom kontakte s klientom, pacientom v ambulancii, rozhodne však znižuje účinnosť prejavu určenom širšej verejnosti.
Predovšetkým z tohto dôvodu sme najskôr experimentálne nahradili hlas odborníkov hlasmi profesionálnych hercov (Karol MACHATA a Ladislav CHUDÍK), ktorí interpretovali štandardnú predlohu relaxačného textu.
Zámer vybrať hercov s „darom hlasu“ a mimoriadnymi interpretačnými schopnosťami sa ukázal realizovateľný už po prvých skúškach spojených s ich odbornou konzultačnou prípravou, vrátane osobného zvládnutia autogénneho tréningu. Správnosť tohto postupu, ktorý mohol vyvolať v odborných kruhoch diskusiu sa napokon potvrdila ohlasom poslucháčov vtedajšieho Československého rozhlasu na experimentálne vysielanie prípravných nahrávok určených pôvodne pre rozhlasových redaktorov, pre letcov a športovcov (1980-81). Tiež pri hudobno-slovnej modifikácii Relaxačne aktivačnej nahrávky   metódy RAM prof. M. Machača, pri ktorej bola – z podnetu autora tejto metódy použitá organová hudba, v civilnej interpretácii Alberta Schweitzera. Neskôr tiež napr. pri realizácii samostatného 6-dielneho kurzu autogénneho tréningu, ktorý vysielal Slovenský rozhlas v opakovaných reprízach (1993 až 1995).
Viac informácií o hudobno-slovných modifikáciách autogénneho tréningu, vrátane ich recenzií, výpovedí ich užívateľov i priamych účastníkov kurzov – na www.psychobalzam.com
ZÁVEROM
Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu.
Je skutočne pozoruhodné, koľko rôznych modifikácií autogénneho tréningu prinieslo 90 rokov jeho uplatňovania v praxi – v najrôznejších oblastiach života a práce: v prevencii, terapii (somatickej i psychickej), profylaxii, pedagogike, zvyšovaní výkonnosti v práci a inde. To dokazuje, že metóda, celý systém autogénneho tréningu je mimoriadne životaschopný.
Je tomu tak aj preto, že po celom svete oslovil nielen tisíce medicínskych odborníkov, ale aj pedagógov a psychológov, ktorí ho celkom zákonite začali uplatňovať aj v neklinických oblastiach.
Spomínam si, s akým prekvapením som pred viac ako 30-timi rokmi listoval v niekoľko zväzkovom americkom „Handbooku“ redigovanom W.Luthem (1969-70). Našiel som v ňom takmer 2500 odkazov na vedecké práce a štúdie venované Autogénnemu tréningu. Netrúfam si ani odhadnúť, koľko je tých štúdií dnes. Výber z tých novších nájdete TU.  Iste mnohé z nich rozvíjajú klasickú osnovu Autogénneho tréningu a chránia jeho autenticitu pred rôznymi experimentátormi. Títo majú iste tiež svoje dôvody a aj argumenty prispôsobiť ho novým potrebám a požiadavkám. Zväčša sa udáva potreba „autogénny tréning“ skrátiť, zrýchliť, prehĺbiť a pod. Prináša to so sebou nielen isté riziká pre cvičiacich, ale aj devalváciu tejto metódy na úroveň univerzálnych liečiteľských praktík. Hoci na to upozorňoval už samotný J.H. Schultz, niektoré modifikácie, ktoré sprvu odmietal – nakoniec akceptoval. Napríklad spomínanú heterosugestívnu výcvikovú modifikáciu a úpravy strohých cvičebných formuliek, vnímané mnohými cvičiacimi (najmä v iných ako nemecky hovoriacich regiónoch) ako „príliš chladné“, „málo oslovujúce“, či „nezáživné“. To viedlo k vzniku rôznych doplnkov, odchýlok a zmien v slovných formuláciách, ktoré svojou názornosťou zjemňujú autosugestívne, či sugestívne pôsobenie, zrýchľujú preladenie, objavovanie jednotlivých pocitov a celkový efekt samotného tréningu.
V tomto rámci by asi nebolo rozumné obísť tiež vplyvy ďalších podobných a pomerne rozšírených metód.
Medzi nimi napr. Jacobsonovu progresívnu relaxácia, Silvovu metóda, tiež spomenutú relaxačne aktivačnú metódu českého psychológa Miloša Machača a mnohé ďalšie.  Ich vzájomné ovplyvňovanie je zákonité, prirodzené a vo svojom výsledku obohacuje vývoj a skúmanie vzťahu – medzi zdravím a chorobou, medzi slovom a prežívaním, poznaním a konaním, medzi telom a dušou človeka. Práve jej integrita je dnes ohrozená snáď viac ako kedykoľvek predtým. Aj preto je iste správne ak sa to „nové“ v otvorenej diskusii prehodnocuje prizmou toho „starého“ a vice versa.
Citované odborné pramene:
BARBER,T.X.- CALVERLEY, D.S.: The definition of the situation as a variable affecting „Hypnotic-like“ suggestibility, J. Clin. Psychol., 1964, 20, in: Hoskovec,J. Psychologie hypnózy a sugesce, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
BOUCHAL,M. – KUKLETA,M.- ROBEŠ,M.- SEKANINOVÁ, Z.: Das autogene Training und die hypnose in der therapeutischen Gemeinschaft, G. Thieme Verlag, Leipzig, 1975
HOSKOVEC, J.: Psychologie hypnózy a sugesce, vydavatelství ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970 HOSKOVEC,J.- SVORAD,D.- LANC,O.: The comparative effectivenees of spoken and tape-recorded of body sway, Int. J.Clin.Exp.Hypn., 1963, 11, in: Hoskovec,J. Psychologie hypnózy a sugesce, vyd. ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
KATZENSTEIN, A. (Ed.): Hypnose. Aktuelle Probleme in Theorie, Experiment u. Klinik, VEB, G.Fischer, Jena 1971, In KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilita a situační proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
KLEINSORGE, H. – KLUMBIES, G.: Technik der Relaxation, Selbstentspannung, Mit 1 Schalplatte, VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 3 Auflage 1967
KŐNIG,W. – di POL, G., – SCHAEFFER, G.: Autogénny tréning, Rukoväť, Psychodiagnostické a didaktické testy, Bratislava 1989, © VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 1979
KRATOCHVÍL, S.: Podstata hypnózy a spánek, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1972
KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilta a situční proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
KRATOCHVÍL, S. – ŠTOHANZLOVÁ, M.: Využití heterosugesce v položkách autogenního tréninku, Čs. psychiatrie, , 1968, 64
LINDEMANN, H.: Überleben in Stress, Autogenes Training, Der Weg zu Entspannung – Gesundheit – Leistungssteirung, Wilhelm Hayne Verlag, München, 18 Auflage, 1973
LOBZIN, V.S. – REŠETNIKOV, M.M.: Autogennaja trenirovka, Spravočnoe posobie dlja vračej, Izdavateľ Medicina, Leningrad 1986
LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969
LUTHE,W.(Ed.): Autogenic therapy. Grune & Stratton, New York 1969-70
STAEWEN, C. – BINDER, H.: Zur Diskussion der Schallplatte für das autogene Training, In LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969
SHULTZ, J.H.: Übungsheft für das Autogene Training, G. Thieme Verlag, Stuttgart, 12 Auflage, 1966
SCHULTZ, J. H.  – LANGEN, D.: Übungsheft für das autogene Training konzentrierte Selbstentspannung, Verlag: Thieme Stuttgart, 1977

Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu

PhDr. Milan Kožiak


AT_konference_2016_program, Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Program konferencie (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

II. konferencia o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016 

INÝ POHĽAD  na autogénny tréning TU

Visits: 102

Liek na ALZHEIMERA máme v prehrávači hudby

memory-key CBC

Liek na ALZHEIMERA máme v prehrávači hudby.

Nové poznatky potvrdzujú, že hudba pomáha pri tomto devastujúcom ochorení viac ako sa predpokladalo. Dokáže nielen oddialiť jeho nástup, ale aj zmierňovať  príznaky. Tým významne uľahčuje život chorým a citeľne odbremeňuje aj blízkych, či opatrovateľov. 

Hudba je súčasťou ľudskej bytosti už od prehistórie jej vzniku. Hudba oslovuje také štruktúry mozgu, ktoré sú oveľa staršie ako centrá našej mozgovej kôry. To dovoľuje aj u pacientov s Alzheimerovou chorobou prebúdzať na tej najvnútornejšej emocionálnej úrovni dávno zabudnuté pocity radosti a príjemné zážitky z vlastného života.
Sugestívne to dokumentuje  vynikajúci dvojdielny  film BBC. Jeho originálne verzia nie je v stredoeurópskom regióne dostupná, ponúkame preto kópiu ruskej služby BBC prostredníctvom nášho účtu na platforme VKontakte .
  1. časť

2.časť

 

V súčasnosti je úloha hudby často trivializovaná. Jej všadeprítomnosť ju akoby devalvovala na úroveň „akustického smogu“. Lenže u ľudí, ktorých Alzheimerova choroba zavrela, izolovala od sveta v ktorom prežili svoj život je situácia iná. Pre nich je hudba „kyslíkom“, ktorý dovolí opäť nadýchnuť sa ich duši. Niektorí nepočuli tú svoju hudbu celé desaťročie. Hudba môže byť pre nich malým zázrakom, darom, ktorý má tú moc vrátiť ich aspoň na chvíľu samým sebe a aj nám ostatným.

Liek na demencie ukrytý v prehrávači

Alzheimerova choroba nepatrí k starobe.

Nie je jej prirodzeným znakom, hoci jej prejavy sú často považované „len“ za dôsledok veku, stresu, či inej choroby.

brain_cross_section_border


Hudba je skutočný pomocník.

Súčasná medicína nedokáže úplne vyliečiť ľudí s Alzheimerovej chorobou. Má však k dispozícii lieky, ktoré môžu zmierniť jej príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých.

Okrem medikamentóznej liečby je veľmi dôležitá aktivizácia chorého, ktorá zmierňuje príznaky a zlepšuje kvalitu života postihnutých.

V celosvetovom meradle sa v odbornej literatúra objavuje stále viac štúdií dokumentujúcich prínos hudby v liečbe pacientov s rôznymi neurologickými ťažkosťami spôsobených napr. mozgovými príhodami, poškodením mozgu pri úrazoch, infekciách, frontálno-temporálnou demenciou, či najčastejšie Alzheimerovou chorobou.

Už dávnejšie si lekári, opatrovatelia i rodinní príbuzní udivene všímali, že pacienti, ktorí mali viac–menej plánovaný prístup k hudbe sa stávali menej nervóznymi, mali menej konfliktov medzi sebou a boli celkovo ústretovejší pri liečebnej starostlivosti. Prejavilo sa to nielen v menšej spotrebe liekov na zníženie ich úzkostí a depresií. Mnohí z nich začali po cielených hudobných kúrach nielen lepšie jesť, ale začali sa spontánne viac pohybovať, čo zlepšovalo ich celkový zdravotný stav.

Liek na demencie ukrytý v prehrávači hudby.

Dan Cohen sociálny pracovník z New Yorku, ktorý má rozsiahle skúsenosti vo využívaní  audio a high-tech softvéru v oblasti odbornej rehabilitácie a komunitných služieb hovorí: „ Je neuveriteľné vidieť, že takmer nehybní ľudia, ktorí majú 10 rokov Alzheimerovu chorobu začnú zrazu komunikovať s inými o práve počutej hudbe a o pridružených spomienkach na svoju mladosť. Po zložení slúchadiel nereagujú zmätene ako predtým, ale s očami široko otvorenými a s nadšením hovoria o svojej láske k hudbe, o svojich tanečných, spomínajú mená svojich obľúbených hudobníkov a niektorí potom krásne zaspievajú svoju obľúbenú pesničku. Aj stretnutia s rodinou, s vnúčatami sú podstatne príjemnejšie“

Liek na demencie ukrytý v prehrávači
Dan Cohen v domove dôchodcov (New York)

To, že Dan Cohen mal rovnakú skúsenosť v desiatkach sociálnych zariadení po celom New Yorku  ho viedlo k pokusu realizovať pilotný projekt na 600 lôžkovom domove pre seniorov s mozgovými demenciami. Úspech bol taký mimoriadny, že sa projekt rýchlo rozšíril do ďalších takýchto sociálnych zariadení na severozápade USA, potom do siedmich provincií v Kanade. Zapája sa doň stále viac krajín, začiatkom tohto roku napr. Izrael a Austrália.  Dan Cohen povzbudený výsledkami a ohlasom  projektu hovorí: „Hudba uvoľňuje spomienky a stimuluje mozgovú činnosť všeobecne. Je to vlastne veľmi jednoduché a silné, tak prečo sa neusilovať využívať to.“

Ešte v roku 2006 si uvedomil skutočnosť, že iPody (moderné audioprehrávače) sú na americkom kontinente ľahko dostupné a dnes už všadeprítomné. Začal preskúmavať (aj autorsko-právne) myšlienku doručovanie „hudby na mieru“ ľuďom postihnutým Alzheimerom a inými demenciami rovno k nim domov a do domovov s opatrovateľskou službou. Myšlienky sa ujala aj Sabrina McCurbin z Alzheimer Society of Toronto’s  , ktorá prišla s nápadom projekt iPod  zdarma pre pacientov v celom Toronte. S pomocou sponzorov odštartovali projekt v januári 2013 s cieľom distribuovať 10.000 iPodov do konca roku 2016. „Z prvých 1300 iPodov, ktoré boli distribuované v prvom polroku sa vrátili iba 3, pretože už nemohli pacientovi pomôcť. To čo počujeme ďaleko častejšie sú príbehy ľudí, ktorí hovoria ako hudba zmenila ich život“ hovorí Sabrina McCurbin.

 

Liek na demencie ukrytý v prehrávači.
Sabrina Maccurbin

 

Z doterajších hodnotení vyplýva, že, hudba má veľký potenciál zlepšiť život pacientov aj ich opatrovateľov. Obavy skeptikov, že prístup k hudbe prostredníctvom MP3 prehrávačov zväčší ich pasivitu a izolovanosť sa nepotvrdili. Medzi opakovanými účinkami sa najčastejšie uvádza; zlepšené vnímanie a poznávanie, zlepšenie komunikácie a ozdravenie celkovej kvality života pacientov, zníženie opatrovateľskej záťaže a stresu, a tiež významné obohatenie možností usmerňovať a zmierňovať rôzne príznaky Alzheimerovej choroby, akými sú depresia, úzkosť, nepokoj a agresie.

Veda je tradične k  pozitívnym výsledkom nových liečebných „objavov“ skeptická. V tomto prípade sú však vedci podrobujúci vplyv hudby prísnym skúškam mierne optimistickí.

Problém je v tom, že vedecká kvantifikácia dlhodobejších pozitívnych výsledkov je zložitejšia akoby sa mohlo zdať.

Robin Hsiung z University of British Columbia
Robin Hsiung z University of British Columbia

Podľa profesora neurológie Robina Hsiungz University of British Columbia sú exaktne overené výsledky vplyvu hudby na pacientov s Alzheimerom veľmi dobré. Spoločne s muzikoterapeutom Kevinon Kirklandom realizovali klinický výskum zmien správania (agitácie, zmätenosti a úzkosti) vplyvom hudby. Merali hladiny kortizolu (hormón stresu) v slinách pacientov. Po 10 až 12 týždňovej  muzikoterapeutickej kúre preukázali že jeho hladiny klesli u všetkých pacientov a pacienti boli evidentne pokojnejší a uvoľnenejší.

S pomocou magnetickej rezonancie vedci tiež skenovali prietoky krvi v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktorí absolvovali hudobné kúry. Analýzy naznačujú, že výsledky sú viac ako povzbudivé.

Už dnes je však dosť dôvodov usilovať sa o to, aby hudba bola k dispozícii všetkým pacientom s Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie, rovnako tak ako farmakoterapia. Je zrejmé, že pri zapojení členov rodiny (opatrovateľov) môže byť hudba ľahko dostupná každému z nich. Nielenže znižuje užívanie liekov, ale na rozdiel od nich, nemá žiadne negatívne vedľajšie účinky.

 

CBC Music Magazine

VÝBER HUDBY

Účinné pôsobenie hudby – v prípade jedincov s Alzheimerovou chorobou – predpokladá jej individuálne pôsobenenie a individualizovaný výber.

Mala by to byť hudba z rokov pacientovej mladosti, prípadne hudba o ktorej nám príbuzní, alebo priatelia povedali, že ju mal ten ktorý pacient rád. Niekedy stačí ako návod k zostaveniu celého playlistu jedna pesnička, či meno obľúbeného speváka, kapely. Podľa toho môžeme zostaviť a na MP3 prehrávač nahrať aj dlhší hudobný blok skladieb.

Sú rodiny, ktoré si archivujú staré šelakové, či vinilové platne, alebo magnetofónové pásky. Tie nám pomôžu nájsť tú správnu hudobnú líniu, žáner. Ich digitalizácia by nemala byť pre priemerne zdatného užívateľa PC žiadnym problémom. Tí kreatínevnejší môžu vyskúšať tablet a jeho interenetové pripojenie, napr. na YouTube. Nájdu tam nepreberný výber hudby, často aj s video sprievodom, z ktorého môžu rovnako ako v MP3 prehrávači zostaviť ich vlastné „on demand“ zoznamy hudby, podľa želania, alebo predpokladaného želania pacienta s Alzheimerom. 

Liek na Alzheimera ukrytý v MP3 prehrávači hudby.

Mnohí z nich aj viac ako 10 rokov nepočuli ich obľúbenú pesničku, či skladbu. To čo táto hudba s nimi urobí bude tou najkrajšou odmenou za vašu snahu.

Našou odmenou bude ak nám o tom napíšete.

Vo svojej knihe Musicophilia cituje svetoznámy neurológ Oliver Sacks, z listu austrálskej muzikoterapeutky Gretty Sculpthornovej: „Spočiatku som si myslela, že som obstarala len nejakú zábavu, ale dnes viem, že to čo robím funguje ako akýsi spúšťač spomienok. Nedokážem predpovedať, ktorá hudba bude koho aktivovať, ale obvykle sa vždy nájde niečo pre všetkých. Potom v ohromenom úžase len sledujem, čo sa deje… Jedným z najkrajších výsledkov mojej práce je, že ošetrujúci personál môže náhle vidieť mojich zverencov, nielen ako pacientov, ktorí majú „nejakú“ minulosť, ale ako ľudí, ktorí prežili svoj život produktívne, s radosťou a potešením.

Sú medzi nimi takí, ktorí sa pri počúvaní hudby postavia vedľa mňa, alebo predo mňa a majú potrebu sa ma dotýkať. Nájdu sa aj takí, ktorí sa rozplačú. Niektorí sa roztancujú a pripoja sa k spevu – či už je to opereta alebo Sinatra. Predtým rozrušení jedinci sú zrazu pokojní, onemelým sa vráti hlas a celé dni strnulí ľudia si začnú podupávať do rytmu. Nevedia kde sú, ale okamžite ma poznávajú.“

 

Viac o Oliver Sacks

  Muzikoterapia pre pacientov s Alzheimerovou demenciou, tradične spočíva v tom, že sa týmto jedincom hrajú staré piesne, ktoré vyvolávajú osobné spomienky, podnecujú k ich vysloveniu, k pohybu, spevu. Účinok hudby môže byť aj dlhodobejší. Zlepšenie nálady, správania či mentálnych funkcií pretrváva niekedy celé hodiny, aj dni potom čo boli vyvolané hudbou. Ak je to možné a osvedčené v tzv, skupinovej, receptívnej muzikoterapii, prečo by to nemalo fungovať aj individuálne? … práve prostredníctvom slúchadiel, ktorými poslucháč nikoho neruší.

Výdobytok modernej techniky je v tomto smere skutočným prínosom. Do jedného MP3 prehrávača veľkého ako zápalková krabička sa zmestí niekoľko stovák skladieb, ktoré sa dajú zostaviť do ľubovoľných zoznamov a z nich takmer okamžite vybrať tú-ktorú skladbu, vetu, časť či motív. Nehovoriac o najmodernejších, tzv. bezdrôtových verziách. To čo je dnes pre mladých ľudí samozrejmé, ešte nedávno také samozrejmé ani zďaleka nebolo. Už prenosné CD prehrávače boli malým zázrakom. Predtým kazetové magnetofóny na baterky a ešte predtým cievkové „magneťáky“. Už za ich čias boli zaznamenané snahy uplatňovať hudbu v terapii takto chorých ľudí, lenže ich váha znemožňoval ich častejšie a užívateľsky praktické využívanie.
Na Slovensku a v Čechách je hudba trvalou súčasťou našich kultúr. Vyjadruje tradície, hodnoty a kultúrnosť jednotlivých spoločenstiev a zväčša ich aj kultivuje. Jej uplatňovanie v pedagogickej a v zdravotníckej praxi rastie a skvalitňuje sa. Aj zásluhou i našich pôvodných autorov, ktorých odborná literatúra, sa stále častejšie objavuje na pultoch kníhkupectiev (prehľad TU). Rozšírenie možností najmä jej počúvania  prostredníctvom médií, internetu a ďalších technických prostriedkov však prináša aj isté riziká. V súčasnosti je úloha hudby trivializovaná. Jej všadeprítomnosť ju akoby devalvovala na úroveň kulisy, ktorá skôr izoluje ako zbližuje, na úroveň „akustického smogu“, ktorý skôr ohlušuje ako harmonizuje. Lenže u ľudí, ktorých choroba zavrela, izolovala od sveta v ktorom prežili svoj život je situácia iná. Pre nich je hudba „kyslíkom“, ktorý dovolí opäť nadýchnuť sa ich duši. Niektorí nepočuli tú svoju hudbu celé desaťročia. Hudba môže byť pre nich malým zázrakom, darom, ktorý má tú moc vrátiť ich aspoň na chvíľu samým sebe a aj nám ostatným.
Kanadský verejnoprávny rozhlas (CBC) sprístupnil, pri príležitosti Svetového dňa Alzheimerovej choroby – 100 “greatest” hudobných albumov na špeciálnom rádiowebe , z ktorého môžeme streamovať a nechať sa inšpirovať k niečomu podobnému aj u nás.

 

CBC stream on Demand


Časť uvádzaných štatistických údajov o Slovensku pochádza zo zdroja  alzheimer.sk

Podľa dostupných zdrojov je touto chorobou na Slovensku postihnutých asi 50 – 60 tisíc a v Českej republike asi 130 tisíc ľudí. Odhaduje sa, že iba v jednom zo štyroch prípadov je táto choroba včas diagnostikovaná. Jej skoré rozpoznanie významne zvyšuje šance na zmiernenie jej priebehu. Nehovoriac o obrovských nákladoch spojených s liečbou a starostlivosťou o pacientov s už rozvinutým ochorením.
 
Na Slovensku sa o ľudí trpiacich touto chorobou stará približne 100 tisíc rodinných príslušníkov (opatrovateľov). U mnohých sa následne vyvinie stav diagnostikovaný ako „klinická depresia“. 
Alzheimerova choroba je pomaly sa rozvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zániku nervových buniek a nervových spojení. Postihuje predovšetkým tie časti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť, myslenie a rozumové schopnosti.
Ak sa pamäť a rozumové schopnosti narušili do tej miery, že človek už nedokáže bez pomoci zvládať každodenné situácie, hovoríme o demencii.
Alzheimerova choroba má rozličný priebeh i dobu prežívania. Postihnutí prežívajú od dvoch do dvadsať rokov. V priemere najčastejšie od osem do desať rokov.
Medzi prvé varovné signály tohto ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase.  Tieto príznaky ochorenia sú často pripisované prirodzenému starnutiu, stresu či depresii.
Najviac postihuje starších ľudí, ale môže začať prejavovať už po 40 roku. Vo veku nad 65 rokov postihuje asi 10% ľudí vo veku nad 85 rokov asi 50% ľudí. Častejšie sa vyskytuje u žien. Odhaduje sa, že na svete ňou trpí asi 20 miliónov ľudí.
Ukazuje sa, že verejnosť je stále málo pripravená na úskalia a nároky vyžadujúce zvládanie tejto zákernej choroby. To vyvoláva silné emócie a nastoľuje mimoriadne vážne etické otázky. Tie nás stavajú pred dilemy, ktoré zaskočia aj tých najotrlejších z nás. 
Zeus, najvyšší spomedzi bohov Olympu vraj túto chorobu zavrel na samé dno Pandorinej skrinky. Ešte šťastie, že tam s ňou zostala aj nádej.
Nenápadný, pomalý, niekoľkoročný nástup tejto choroby sprevádzajú zmeny povahy, schopností (pamäť, orientácia) a návykov. Samotní postihnutí nemajú často sebakritický nadhľad nad vlastnými prejavmi a neraz podozrievajú najbližších z vykonštruovaných, nekalých úmyslov. Tie môžu časom vyústiť neraz do vážnych rodinných konfliktov riešených právnikmi a advokátmi. 
Liek na demencie ukrytý v prehrávači.
matka a dcéra

Nie ojedinelými prípadmi sú, že ťažko chorí ľudia ostávajú nakoniec celkom opustení, pretože ani najbližší príbuzní nemajú dosť síl s nimi „bojovať“ a ani vedomostí  „o tom“ ako im pomôcť. Tí z členov najbližšej rodiny, ktorým sa ušiel Čierny Peter starostlivosti o takto chorú matku či otca sú dlhodobo  v nezávideniahodnej situácii. Nejeden z nich sa ocitá na hranici úplného fyzického a psychického vyčerpania. V tejto službe sú neraz podrobení tým, až nepredstaviteľne náročným, až skúškam trpezlivosti, lásky a ľudskosti. Je iste vhodné i na tomto mieste prejaviť im uznanie a podporiť všetky snahy o docenenie ich záslužnej, hoci nevďačnej služby svojim blízkym.

 

OTESTUJTE SVOJU KRÁTKODOBÚ PAMäŤ

Drámu takýchto situácií potvrdzuje aj ohlas na hrané a dokumentárne filmy s touto témou. Daleko od ní
Viac Daleko od ní

Stále som to ja

Viac Pořád jsem to já STILL ALICE (Oscar 2015)


Na Slovensku sa v tomto smere robíme nemálo, ale nie dosť nato aby sa dalo povedať, že robíme maximum z toho čo by sme robiť mohli. Akoby sa táto choroba mnohých naslovovzatých expertov, odborníkov a nimi riadenými oficiálnymi inštitúciami ani netýkala, akoby boli oni sami voči nej imúnni. Lenže – nie sú!
Štatistiky jasne potvrdzujú trend, že po rakovine sa práve Alzheimerova choroba stáva druhou hlavnou príčinou predčasných úmrtí – v celosvetovom meradle. Zrejme dozrel čas aby sa jej začalo venovať podstatne viac pozornosti. Aj v oblasti prevencie, ktorá môže viac ako tomu bolo doteraz poukazovať napr. na negatívnu rolu alumínia v našom živote pri vzniku tejto choroby. 
Verejnoprávny kanadský rozhlas (Canadian Brodcasting Corporation) poukazuje v tomto rámci aj na ekonomické,  finančné a národohospodárske údaje. Len v Kanade trpí týmto ochorením v súčasnosti 747 tisíc ľudí. V USA je to viac ako 5 miliónov.  Prognózy upozorňujú, že za najbližších 20 rokov sa tieto čísla zdvojnásobia. V Kanade by ekonomické náklady na ich liečbu mohli vzrásť z 33 miliárd dolárov ročne na 293 miliárd v roku 2040. 
Okrem týchto čísiel sú však pozoruhodné aj údaje o finančných nákladoch a stratách rodín ľudí postihnutých Alzheimerovou chrobou. V roku 2011 strávili rodinní opatrovatelia odhadom 444 miliónov hodín starostlivosťou o takto chorých blízkych. Pre tieto rodiny to predstavuje 11 miliárd dolárov ušlého zisku. Očakáva sa, že v roku 2040 bude počet týchto hodín dosahovať  1,2 miliardy ročne.
Liek na demencie ukrytý v prehrávači.U nás mimoriadne záslužnú činnosť v tomto smere vykonáva Slovenská Alzheimerova spoločnosť, občianske združenie venujúce sa pomoci ľuďom s Alzheimerovou chorobou s cieľom presadzovať ich práva a potreby a tak prispieť k vytvoreniu podmienok pre ich dôstojný život. Tiež Nadácia MEMORY fond založený v roku 1994 s cieľom podpory riešenia problematiky Alzheimerovej choroby, a to od výskumu na molekulovej úrovni cez lekársku starostlivosť až po sociálnu podporu rodín starajúcich sa o osoby postihnuté Alzheimerovou chorobou. Jednou z  hlavných projektových iniciatív nadácie je podpora CENTRA MEMORY, ktorého je zakladateľom. 


tému spracoval a komentoval: 
PhDr.Milan Kožiak


Literatúra zaoberajúcu sa demenciami a Alzheimerovou chrobou: 
 Jaká budu umírat Kniha vzpomínek Nedovolte mozku stárnout
Alzheimerova choroba
Liek na demencie ukrytý v prehrávači

Inšpirácia na využitie odložených prehrávačov

Vznik Alzheimera , nespavosť a poruchy spánku.

a celkom na záver jedna povzbudivá správa z medicínského výskumu. 
Tímu vedcov z Japonska sa podarilo umelo vytvoriť proteín, ktorý pomáha opraviť prerušené neurónové siete v mozgu a liečiť Alzheimerovu chorobu.
Na overenie účinku získanej látky testovali tento typ proteínu na myšiach. U hlodavcov boli špecificky vyvolané príznaky Alzheimerovej choroby, ako aj cerebelárna ataxia a poranenie miechy.
Experiment ukázal, že vedci dosiahli dovtedy nevídaný úspech. Všetky subjekty sa začali zotavovať niekoľko dní po zavedení proteínu do tela. Vedci povzbudení výsledkom veria, že tento objav prinesie revolúciu v medicíne.

Visits: 84

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu.

Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, zdravotná sestra, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

 

indikator

Jedným z dôvodov, ktoré nás viedli k realizácii Kurzu autogénneho tréningu v Slovenskom rozhlase boli mnohé ohlasy na využívanie Psychobalzamu aj na iný účel ako bola predspánková relaxácia.  Napríklad cvičitelia rôznych záujmových pohybových a športových aktivít určených pre verejnosť ho používali na ich záver. To naznačovalo, že verejnosť vníma a prijíma – vtedy nové, vedecky overené  poznatky o vzťahu slova, hudby k telesnému a duševnému uvoľneniu. 

Výpoveď o liečivej sile autogénneho tréningu pri prekonávaní fóbie a úzkosti TU

 

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu
Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave (1985) počas výcviku v autogénnom tréningu

 

AT ilustratívne foto
AT ilustratívne foto

Autogénny tréningPríručka autogénneho tréningu (Dr Kožiak)

 

Autogenní tréning Veronika Víchová

Veronika Víchová, Centrum psychosomatické medicíny Praha

Hovorí Mgr. et Mgr. Veronika Víchová, z Centra psychosomatickej medicíny v Prahe, lektorka autogénneho tréningu a autorka rovnomennej publikácie.

( Radio Wave, Balanc, 12.2.2019).

(Český rozhlas Plus, Studio Leonardo, 21.1.2021)

 

1. lekcia autogénneho tréningu kurzu vysielaného Slovenským rozhlasom

 

“Únava v práci je tikajúca bomba” hovorí austrálska psychologička

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

Možnosť poslať správu, alebo dopyt: 

Visits: 67