Archív značiek: veda

“Medzi ovcami a vlkmi” – o hypnóze v súvislostiach

HYPNÓZA

– v súvislostiach o ktorých sa nepíše ani nehovorí –
pokus o náčrt rizík zneužita “hypnózy”v mediálnom a politickom priestore

 Hypnóza je stále záhadou, ktorá mnohých fascinuje  a iných  znepokojuje.

Všetci o nej niečo vieme, ale  zároveň je pre nás zahalená aurou tajomstva.

Kľúčové pojmy: Hypnotizácia, Sugescia, Médiá, Manipulácia, Marketing, Ideologizácia, Aktivizmus, Propaganda

 Prológ

Základom hypnózy v akejkoľvej jej podobe je sugescia. V podstate možno povedať, že sugescie, ako vedomé, či mimovoľné procesy ovplyvňovania človeka človekom, sú prítomné v každom okamihu medziľudskej komunikácie. Túto skutočnosť si však neuvedomujeme pre rôznu intenzitu sugestívneho pôsobenia a aj preto, že len zriedkavo sme schopní postrehnúť a uvedomiť si, kedy podliehame sugestívnej zložke v komunikácii. Sugestívny je každý  človek, ktorý hovorí primerane presvedčivo to, čo hovorí a pritom sa ani nemusí stotožňovať s tým, čo hovorí. Sugescia je ako elektromagnetické pole, ktoré sa vytvorí okolo vodiča, ktorým preteká elektricky prúd. Tento “prúd”, s istou intenzitou a istým napätím, predstavuje racionálne jadro komunikácie. Teda to, čo hovoríme (fakty, argumenty, logické súvislosti, myšlienky vyjadrené slovami a vetami).

Až to – zdanlivo druhoradé – AKO ich vyslovujeme, či inak prejavujeme, je sugescia. Rozvážne, rozhodne alebo nedirektívne, nežne materinsky až hypnoticky.

A tak ako neexistuje elektromagnetické pole bez elektrického prúdu a vice-versa, neexistuje ľudský prejav bez sugestívnej zložky a sugescia bez základného zmysluplného jadra komunikácie. To je “tajuplný” fenomén sugescie.

Ešte abstraktnešie a všeobecnejšie  povedané – sugescia je pôsobenie energie (bio -energie) jedného subjektu na  subjekty iné . Čiže nejde a ani nemôže ísť o nič iracionálne alebo nebodaj démonické, hoci zatiaľ málo poznané.

Všetko súvisí so všetkým.

Moderné vedecké výzkumy opakovane potvrdzujú, že ľudský mozog má nielen netušené možnosti rozvoja, ale aj zákutia iracionality, ktoré ho ťahajú späť do hĺbky.  Ľudstvo až teraz začína postupne odkrývať jeho tajomstvá a rozpoznávať skutočný potenciál ľudskej psychiky a vedomia.

Je všeobecne známe, že v súčasnosti  hypnóza  sa legitímne využíva v celom rade medicínskych oblastí (v chirurgii, stomatológii, gynekológii, psychiatrii), tiež  pri osvojovaní cudzích jazykov (kde sa nazýva sugestopédia), v športe.

Ale nielen tam.

Postupy pripomínajúce “hypnotizáciu”  sa v minulosti stali neraz stáli vedomou, či mimovoľnou súčasťou práce všelijakých showmanov a mágov.  Mnohé prípady sú popísané vo svätých knihách všetkých svetových náboženstiev

Lekári a psychológovia, v záujme zmiernenia obáv z hypnózy často argumentujú tým, že žiadna osoba nemôže byť zhypnotizovaná, súgestívne ovlyvnená pokiaľ dobrovoľne nespolupracuje. Opomínajú však, že hypnóza a  hypnotizovanie sú podstatne  komplexnejšie a rôznorodejšie javy a procesy. Tie existovali a fungovali odjakživa aj mimo zdravotníctva, už od úsvitu ľudstva, paralelne so vznikom spočenstiev ľudí a komunikácie medzi nimi. Lekári a psychológovia často zdôrazňujú, že bez potrebnej dôvery, motivácie vraj sugescie nefungujú a nie je možné vyvolať hypnotický stav.

Lenže – je tomu skutočne tak?

Nie je cieľom tohto blogu zaoberať sa primárne individuálnou klinickou hypnózou, jej technikami, rôznymi školami a smermi jej vedeckého skúmania. Takáto hypnóza je bezosporu neoceniteľným  pomocníkom v práci lekárov, psychológov a prináša mnohé, výnamné zlepšenia zdravotného stavu ich pacientov. 

Zmyslom blogu je poukázať na to, že postupy blízke hypnóze a sugescie  sú  dnes už takmer bežnou, vedomou súčasťou práce marketérov, propagandistov a politikov manipulujúcich s jednotlivcami i masami.

Viac o ich taktike, konkrétnych trikoch a stratégii nájdete onedlho v pripravovanon blogu (august) TU

Viaceré individuálne i skupinové (hromadné) hypnotizačné techniky sú dnes tak prepracované, že dokážu vtiahnuť ľudí do spolupráce tak, že ani nepostrehnú AKO. Dokážu totiž kombinovať verbálnu hypnotizáciu  s inými, celkom nevinnými postupmi, napríklad s neformálnym rozhovorom,  gestami, obrazmi, zvukmi, hudbou, svetelnými efektami. Dokážu využiť prestíž médií masovej komunikácie a mnohonásobne zneužiť  túžbu ľudí veriť v zázraky.

Nezávislé od toho, či je takéto skryté pôsobenie pozitívne, alebo negatívne,  je mediálne neraz prekapivo  účinné. Hoci o dlhodobosti takéhoto pôsobenia sa vedú medzi odborníkmi siahodlhé diskusie. 

V kontexte zamerania tohoto blogu sa opodstatnene vynárajú aj otázky týkajúce ľudských práv  a ochrany INTEGRITY osobnosti.

Nielen preto si hypnóza vyžaduje seriózne, odmystifikované a reálne poznávanie.

V minulosti, dávno pred vznikom rozhlasu, televízie a internetu boli neraz preukázané vážne prípady zneužitia hypnotizačných postupov.  Aj preto je obozretnosť pred svojvoľným aplikovaním hypnotických postupov v rôznych oblastiach života ľudí opodstatnená. Najmä v mediálnom priestore.

V učebniciach sa často ako príklad uvádza rozhlasová hra   “Vojna Svetov” Orsona Wellesa. Jej vysielanie imitujúce priamy prenos vydesilo celú Ameriku (1938) a zapríčinila aj smrť niekoľkých američanov. Tí pri fiktívnom útoku Marťanov  na New York vyskakovali v panike z okien mrakodrapov.

Patrí tam aj  systémová masová “hypnóza” rôznych psychopatických diktátorov typu Adolfa Hitlera, ktorý svojho času dokonale zneužil jej princípy v nacistickej propagande.   Šíril ju prostredníctvom reproduktorov na štadiónoch  a rádiom zmanipuloval takmer celý nemeckého národa. Aké to malo tragické dôsledky zrejme netreba ani pripomínať.

Z nedávnej minulosti možno pripomenúť napríklad šokujúce zdanlivo nevinné televízne show senzibila, lekára, psychiatra Igora Kašpirovského vysielané na živo z moskovského Ostankina aj do mnohých krajín Európy, Južnej a Severnej Ameriky. Tie krajiny nakoniec aj postupne navštevoval. Svojho času asi nebolo na svete populárnejšieho človeka. Tú popularitu nakoniec neuniesol a na istý čas sa celkom uzavrel. Sám hovoril, že mu chodia VAGÓNY ďakovných i prosebných listov z celého sveta. Vraj ťažko niesol najmä to, že nedokáže odpovedať ani na zlomok zlomku listov ľudí, u ktorých vzbudil nádej.

Z množstva dostupných videí vyberám jedno, v ktorom veľký mág “bojuje za zdravie žien”. Veľavravné i šokujúce zároveň.

Mohli by sme povedať, že to mohol predvídať a “zožal len to čo zasial”. Na strane druhej  už len to, že si uvedomil a verejne priznal túto ním spôsobenú traumu je poučením pre mnohých. Varovaním však zostáva to, že ľudstvo stále nie je pripravené odolávať takýmto vplyvom. Tie sa  vynárajú z hlbín  ako preludy v nových šatách.

Veda však stále pomerne neúspešne hľadá cesty prístupu k uchopeniu takýchto fenoménov v celej ich šírke, celostnosti a mnohotvárnosti.

Ľudstvo odjakživa potrebovalo nádej a vieru v niečo lepšie, tak ako potrebuje životodarný  kyslík. Ibaže ak je toho “kyslíku” v atmosfére viac ako tých “Pánom Bohom” stanovených  21 % stáva sa toxickým a môže škodiť a vážne ublížiť.

„Liečim bez bolesti a veľmi rýchlo – odstránenie alergie, zlepšenie zraku, a aj dokonca aj mením farbu očí. Alebo mandle – sedí v sále päťsto ľudí, z toho polovica detí, ktoré čaká operácia. Poviem im, aby sa pozreli do zrkadla na mandle. Zapnem hudbu, seansa trvá tri minúty. Opäť sa pozrú do zrkadla a u nejakého percenta ľudí úplne mandle zmizli. Nie u všetkých, asi u 80 percent, ale počas troch minút! Podobne sa dajú odstrániť aj jazvy na koži…“

Neuveriteľné, ale takéto reči šírili dezorientované médiá koncom minulého tisícročia.

Medzi čudá možno zaradiť aj TV seansy Allana  Čumaka, ruského liečiteľa, ktorý sa dostal do popredia na vrchole Gorbačovovej perestrojky. Počas nich desaťtisíce divákov stavali k svojim televízorom  poháre, fľaše s vodou v nádeji, že takto “ožiarená” voda bude po jej vypití schopná liečiť ich choroby.

Trvalo niekoľko rokov kým sa svet na sklonku XX. storočia spamätal a aj mnohým akademikom došlo o čo tu vlastne ide.

 Vo viacerých krajinách a aj v samotnom Rusku úplne zakázali masové akcie liečiteľov a mágov. Tí sú však mimoriadne vynaliezaví.  Samotný Kašpirovský potom čo musel prestal s masovou hypnózou začal organizovať  “filozoficko-ozdravné besedy” a stretnutia s ľuďmi. Nie ako charitu, ale samozrejme za patričné vstupné.

Zdôvodňuje ich nasledovne:

Ja nepoužívam hypnózu, nepresviedčam ľudí, aby vo mňa verili. Kto som, aby vo mňa verili? Naopak, ja verím v ľudí.“

Šikovný čarodej je to .

Čo je to vlastne hypnóza?

Hypnóza (zo starogr. hypnoó = uspávam) je stav ľudského vedomia, ktorý zahŕňa zúženie vedomej pozornosti a zvýšenú otvorenosť voči sugesciám iného človeka. Pojem hypnóza sa používa môže aj na označenie zručnosti, umenia alebo aktu navodenia hypnózy.(Wikipédia)

Hypnóza sa zväčša začína procedúrou tzv. hypnotickej indukcie, počas ktorej sa hypnotizovaný človek prijíma špecifické pokyny hypnotizéra. Moderné štúdie však ukazujú, že používanie hypnotickej indukcie nie je potrebné a hypnotické fenomény je možné vyvolať napríklad aj bežným riadeným rozhovorom.

Využitie hypnózy v zdravotníctve sa nazýva “hypnoterapia”, alebo “klinická hypnóza”. Pre výskumné účely “experimentálna hypnóza”, zatiaľ čo verejné demonštrácie hypnózy v kluboch, športových halách,či dokonca na štadiónoch sa nazývajú ako tzv. “show hypnoses” alebo “stage hypnoses”.

  Jej podstatu a  využitie  v zdravotníctve a v športe približuje  zdieľaný (inde na internete nedostupný)  kanadsko – francúzsky dokument.

Je vhodné poznamenať, že práve v zdravotníctve je uplatňovanie hypnózy pomerne dobre inštitucionalizovaní a legislatívne ošetrené. Aj na Slovensku. Napriek tomu sa však z času na čas objavia noví snaživci fungujúci mimo zdravotníctva.

HHypnóza - pohľad do duše

 

HYPNÓZA – okno do duše (dokumentárny film)

Aj tento film však v ústami Dr. Marie Faymouville uznávanej odborníčky na anesteziologickú hypnózu  naznačuje otázky otvorené vyššie.

“Definovať hypnotický stav je ťažké. Čo je to vzťah k sebe samému? Kde sú hranice vedomia? Otázok je ešte mnoho a my zatiaľ poznáme len zlomok odpovedí.”

To je mimoriadne cenné konštatovanie, najmä so zreteľom k tomu, že samotní lekári a psychológovia prehliadajú mnohé iné aspekty využívania hypnózy a hypnotizovania. Vehementne sa zasadzujú v prospech jej prínosovv zdravotníctve, nehovoria však o rizikách jej sofistikovaného uplatňovania mimo neho. To je  do istej miery pochopiteľné. Odôvodnene predpokladajú, že je  to úlohou nemedicínskych vedných disciplín a v prípde nelegitímnych aktivít vecou právnikov. 

Vo väčšine prác zaoberajúch sa hypnózou sú popisované rôzne čiastkové  – viac, či menej sofistikované, dôvtipné, občas aj vtipné, niekedy až rutinérske, remeselné postupy hypnotizovania. Mnoho pozornosti je tiež venovanej jednotlivým školám a smerom výskumu. V súčasnosti sa dôraz kladie na neurofyziologické, matematicko-štatistické overovanie výsledkov a tiež aj na etické  aspekty hypnózy.

Avšak snahy o celostný prístup k PODSTATE tohto fenoménu je vzácny a stále nám uniká. Možno je to aj tým, že atomizovaný prístup k človeku, k jeho zdraviu, k jeho telu a psychike je schodnejší a prínaša aj aké-také výsledky. A možno aj tým, že “ak sme v lese, nedokážeme ho vnímať vcelku.

Medzi najlepšie súhrnné práce experimentov v laboratórnych podmienkach a rôznych klinických aspektov hypnózy patrí – prinajmenšom v európskom meradle – monografia profesora, PhDr, Stanislava KRATOCHVĺLA, CSc.

Na sprístupnených vybraných kapitolách tejto prehľadovej monografie môžete priamo listovať a v prípade záujmu si ju môžete objednať priamo z tejto stránky. 

Autor sa v nej opiera o dôkladné spracovanie svetovéj literatúry, o výsledky experimentov amerických i európských vedcov a tiež  o svoje vlastné experimenty a skúsenosti z kroměřížských výcvikových kurzů hypnózy pro lékárov a klinických psychológov. Publikácia môže zaujať nielen odborníkov, ale aj laikov, ktorí majú záujem dozvedieť sa niečo viac o doposiaľ neprebádaných hĺbinách ľudskej psychiky.

Profesor Kratochvíl však podobne ako citovaná Dr. Marie Faymouville v závere 4. kapitoly podčiarkuje poňatie, že “hypnóza je viacdimenzionálny komlexný stav, v ktorom sa prelína niekoľko kontinuí. Tieto kontinuá pôsobia aj v iných javoch, alebo stavoch ako len v hypnóza, a určiť na každom z nich presne bod kde hypnóza začína  nie je jednoduché. Hranica toho čo môžeme považovať za hypnózu a čo ešte nie je neostrá. … procesy a javy na pomedzí hypnózy, bez ohľadu na to či ich nazveme hypnózou, alebo nie, sú zaujímavé a ich skúmanie je z teoretického a praktického hľadiska účelné.” 

Prof. Stanislav Kratochvíl, CSc. a Doc. Ladislav Chudík, národný umelec v priateľskej konzultácii na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlave v Bratislave.
Prof. PhDr. Stanislav Kratochvíl, CSc. a Ladislav Chudík  v priateľskej konzultácii pred jedným stretnutím s československými psychológmi. Zdroj: Psychologické pracovisko Čs. rozhlasu  v Bratislave. (1983) . Viac po kliknutí na obr.

Známy americký novinár a filozof Walter Lippmann  už pre takmer storočím vo svojej knihe Verejná mienka (Public opinion), ktorá silne ovplyvnola sociálnu psychológiu a politológiu napísal  „masa je neustále vystavená sugescii. Nečíta samotné informácie, ale správy s aurou sugescie, ktoré naznačujú, ako konať. Masa počúva spravodajstvo, ktoré nie je objektívnym zoznamom faktov, ale stereotypizovaným modelom správania sa. Údajný politický vodca tak mnohokrát zisťuje, že skutočným vládcom je vplyvný majiteľ novín.“ 

Walter Lipmann 1889-1974
Walter Lipmann (1889-1974) source: Wikimedia Commons

Čo sa od jeho čias zmenilo k lepšiemu? Všetko nasvedčuje, že vtedajší stav sa nielen prehĺbil, ale rozšíril takmer do celého sveta. Mediálny magnáti zistili, že recipenti “nepotrebujú” poznať celú pravdu. Potrebujú len, aby im niekto v správny čas, povedal správnu vec, správnym spôsobom. Kúpili si mediálnych mágov, majstrov na mediálny sugesciu. ktorí tie správne veci hovoria  ochotne ďalej. 

… a tak sa z poctivej žurnalistiky, aj u nás stalo čosi, niečo nanajvýš nevieryhodné, na čo  opakovane  upozorňuje Karol Lovaš  slovenský kňaz a spisovateľ, napríklad aj v článku O aktivizme médií a novinárov

Podľa Doc.PhDr. Petra Valčeka, PhD.   vedca skúmajúceho otázky sémiotiky kultúry, verejnej mienky a propagandy  „manipulácia prostredníctvom médií sa uskutočňuje najmä ako úmyselné i neúmyselné skresľovanie informácie či šírenie správ, ktoré sú nepravdivé, neúplné alebo neobjektívne s cieľom nenásilne (dezinformáciou či rétorickými postupmi) prinútiť adresáta k určitému konaniu alebo zmýšľaniu, t.j. docieliť jeho nevedomé podriadenie sa vôli manipulujúceho subjektu“

Obrana

 Medzi možností zníženia rizík takýchto  manipulácií patria predovšetkým; osveta, vzdelávanie v mediálnej gramotnosti  a seriózne informovanie verejnosti, aj o takom špecifickom  fenoméne ľudskej psychiky a interpersonálnej komunikácie, akým je hypnóza a sugescie.

Na prvom mieste je to však poriadok v štáte a dôveryhodnosť jeho politikov .

Snahy o zlepšenie takejto obrany sú v súčasnosti sú viac ako opodstanené  -najmä preto, že sú zanamenávané  nielen živelné a spontánne formy manipulácie najmä mladými  ľuďmí na soc. sieťach, ale aj stále prepracovanejšie snahy a postupy o ich využitie v médiách všeobecne .

Ktorý marketér, propagandista a politik je imúnny voči pokušeniu vyskúšať ich? Navyše  zrod nových “mentalistov” je podporovaný mediálnymi a filmovým tvorcami, ktorí sa v mene biznisu nešťítia pri  oslovovaní  iracionálnych zložiek fungovania ľudskej psychiky ničoho. 

Ich vízia znie “všetko je možné”.

Zrejme dozrel dôslednejšie preskúmať aké rôzne podoby a dôsledky majú rôzne sofistikované triky a praktiky, blízke hypnotickým postupom  na duševné zdravie jednotlivcov i spoločnosti .

S hypnózou je to podobné ako s gravitáciou.

Tá je všade prítomná, všeobjímajúca a taká samozrejmá, že si ani neuvedomejeme  jej každodenné pôsobenie a ani nepociťujeme potrebu – s výnimkou zopár vedcov –   poznať jej  podstatu. Napriek tomu je všetko živé a neživé na našej planéte v jej područí. Pokusy o jej preskúmanie viedli napriek obrovskému pokroku v prírodných vedách  zatiaľ len k veľmi čiastkovým poznatkom.

gravitácia

Trvalo tisícročia kým sa ľudstvo dopracovalo k akceptovaniu poznania, že človek je nielen BIO-PSYCHO- SOCIO  bytosť. V posledných desaťročiach už aj veda začala akceptovať jeho DUCHOVNÚ, spirituálnu dimenziu a pridáva ju k trom základným dimenziám. Túto zdanlivú banalitu možno považovať za veľký pokrok skúmania PSYCHICKEJ REALITY.

Bio-Psycho-Social-Spiritual

Vyjadruje sa ňou krvopotný výsledok poznania, že nadovšetko, evidentne existuje niečo transcendetálne čo presahuje materiálnu, hmotnú, či spoločenskú podstatu človeka. Môžeme ho nazvať  “morálnosťou”, “dušou”, “transcedentnom”, alebo hoci aj “vierou v prozreteľnosť”.

Dôležitý je ÚČEL

V oblasti ovplyvňovaňa človeka človekom sa odvekov objavovali rôzni týpkovia, šamani, dnes by sme ich nazvali “týpkovia”ktorí buď náhodou, alebo účelovo, pod rúškom pomoci iným využívali a neskôr zneužívali rôzne sugestívne a hypnotizačné postupy k manipuláci jednotlivcov, alebo aj celých skupín ľudí.

V histórii je mnoho príkladov toho, že aj vtedy ak je motívom takéhoto ovplyvňovania “dobrý” dôvod pomoci iným, tak veľmi často skĺznu jeho aktéri k vedomému a vykalkulovanému ovplyvňovania iných – v prospech subjektívnych záujmov na ktorých im záleží, alebo priamo k ovplyvňovaniu verejnej mienky z mocenských, politických dôvodov ,  či kapitalizácii .
Deje sa to postupne a aj preto, že sa im takéto možnosti priamo ponúkajú.

Ľudí takéto záhadné postupy zbavovania svojvôle a sebakontroly vždy fascinovali. Niekedy k tomu stačila len chýr, ktorá toho-ktorého mága predchádzal aby ich považoavali za polobohov.
Časom takýto “čarodeji” ľudských duší uveria vo svoju výnimočnosť, zatúžia po lepších podmienkach svojej “praxe” , po moci … .
Ak im je doba priaznivo najklonená môžu takto, zvyčajne v časoch j spoločenskej krízy a spoločenských zmien vyvolať až davovú psychózu, ktorá inak celkom normálnych ľudí privádza k  iracionálnemu správaniu. Z posledných období sú aj u nás známe pokusy až masovej hypnotizácie ľudí. Kašpirovský došiel aj na Slovensko.  V roku 1991 predvádzal svoju show 2 x aj na štadióne bratislavských Pasienkoch. Našťastie vôbec nie úspešne. Čo ma dosť zaujalo i potešilo zároveň.  Ten neúspech Kašpiprovského v Bratislave, ktorý sám – na mimoriadne rušnej tlačovke po svojich seansách zhodnotil slovami “Nikdy viac na Slovensku!”  

 Tieto jeho slová si dodnes vysvetľujem ako kompliment nedisciplinovaným, hlučným  a neposedným Slovákom a Slovenskám za ich odolnosť voči zbavovaniu svojprávnosti .

Mýlil som sa?

Viaceré  prejavy nekonformných postojov Slovákov voči balamuteniu národa podobným mágmi, aj z posledného obdobia  naznačujú, že to s nami nie je beznádejné.

Často opakovaná Rada odborníkov.

Ak by ste sa predsa len ocitli v osídlí manipulácie  existuje podľa naslovovzatých odborníkov na hypnoidné manipuláciue jeden   účinný spôsob ako sa brániť ich vplyvu. ODÍĎTE z priestoru- pokiaľ  ešte vládzete. Ak sa to balamutenie deje u vás doma, prostredníctvom televíznej obrazovky máte predsa po ruke  ďiaľkový ovládač. 🙂 

 

Pôvodne nezamýšľaný epilóg.

Napísaný ako apel, najmä v kontexte ochrany OSOBNOSTNEJ INTEGRITY človeka. Táto integrita  je stále pod väčším tlakom  digitálnych médií, ktoré hravo a nenásilne podsúvajú virtuálnu realitu ako realitu skutočnú. Vážne riziká pre normálnosť jedinca a celej civilizácie predstavuje nielen to, že moderní digitálni “šamani” premieňajú “reál na virtuál”, ale aj to, že manipulátori, propagandisti a rôzni sociálni technológovia z oboch brehov propagandistických frontov bohorovne tvrdia, že ich “virtuál je reál”. Prírodné, fyzikálne zákony a mravné princípy  ignorujú “jedna radosť”.  Vedie to k tomu, že z ľudí sa stávajú čísla, “voliči” a nikoho veľmi nezaujímajú ich skutočné osudy. Hoci politici často proklamujú snahy o ich blaho.

Mnoho vecí naznačuje, že civilizácia stojí pred novým obdobím, ktoré sociológovia, politológovia, filozofi nazývajú obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”.  V tomto vývoji už dnes zreteľne badať  rezignáciu – najmä mladých ľudí na zmysel poznávania PRAVDY. Denne sa v médiách presviedčajú o tom, že  “opak pravdy môže byť tiež pravdou” , že “víťaz nevyhral a porazený je víťazom”, že to “dobré” (rodina, tradície, mravnosť, čestnosť, zásadovosť,…) sú vlastne brzdou úspechu, progresu, modernosti a to “zlé” (špekulatívny individualizmus, plagiátorstvo, egoizmus) sa stáva “dobrom”, alebo pronajmenšom základom kariéry a úspechu.  Ústi to do stavu, v ktorom – najmä mladí ľudia strácajú orientáciu. Konzumne prežívajú zo dňa na deň. Blúdia v mentálnej hmle ,z ktorej nevidia a často ani nechcú vidieť východisko. To nie je dobrá perspektíva. Kde sú morálne hodnoty cizelované tisíročiami? Kde sú inštitúcie, ktoré sa o ich presadzovanie majú usilovať? Všetky do jednej zlyhávajú aj v tom najzákladnejšom poslaní, zabrániť vojnám medzi národmi a štátmi.

Veľké svetové náboženstvá, veriaci a ich inštitúcie sa utiekajú vo svojej bezmoci k rituálom a občasným vyhláseniam, ktoré však majú len minimálny efekt. Nikdy sa tak masívne nezbrojilo, ako sa zbrojí na začiatku XXI. storočia. Namiesto intenzívneho a spoločného boja s klimatickými zmenami  marketéri, propagandisti a politici  nám sugerujú všetko možné, aby mali ďašie dôvody k ďaľšej vojne. Čo sa má, alebo musí stať, aby sa ľudstvo na tejto divokej ceste zastavilo a dokázalo vrátiť k ideálom PRAVDY a MIERU, ktoré ho jediné môžu povzniesť.

 

D O V E T O K

V blogu sú opakované zmienky o potrebe zvyšovania mediálnej gramotnosti obyvateľstva a mediálnej výchoyy predovšetkým mladých ľudí. Na Slovensku  sa v tejto oblasti  v posledných rokoch realizovalo niekoľko zaujímavých a prínosných projektov.

PhDr. Nataša Slavíková
PhDr. Nataša Slavíková

Významný podiel na tomto progrese ma iste aj PhDr. Nataša Slavíková, členka expertnej skupiny Európskej komisie pre mediálnu gramotnosť,  autorka Koncepcie mediálnej gramotnosti v SR a tiež spoluautorka  seriálu animovaných rozprávok Ovce.sk určených najmä deťom v EÚ  (sheeplive.eu). Za zmienku stojí, že seriál je  dabovaný do 30 jazykov , čo je samé o sebe tou najlepšou vizitkou Slovenska vo svete.

Aj – zatiaľ posledná 25. časť animovaných rozprávok “Ovce vedia lietať” je venovaná rizikovej manipulácii detí sugesciami na sociálnych sieťach.

 “QUO VADIS MEDIÁLNA GRAMOTNOSŤ?”

Nataša Slavíková, Pedagogické rozhľady 

 

A celkom ba záver iste stojí za zmienku aj aktivita prezidentky Zuzany Čaputovej, zameraná na šírenie mediálnej gramotnosti na Slovensku osobne i prezidentskou záštitou série videí o sociálnych sieťach a kritickom myslení.

Tomuto seriálu možno z hľadiska jeho realizácie a adresnej príhovorivosti vytknúť máločo. Je skutočne primeraný vo viacerých ohľadoch. Nemôžem sa však zbaviť dojmu, že presúva celú záťaž spojenú so zvládaním negatívnych vplyvov médií a internetu na plecia recipienta, jednotlivca, užívateľa, ktorým je zväčša mladý človek.
Čo v tomto smere robí štát a naši politici?
Okrem rôznorodých snách regulácie šírených informácií, poažovaných niekým a niekde za nevyhovujúci obsah, nazývaný hoaxy, falošné správy a proruská propaganda – robia naši politici vo svojej väčšine všetko pre šírenie dezinformácií – všade tam kde sa pohnú. Ako najatí prilievajú olej do ohňa vášní. Ich protirečivé vystúpenia a nekonečné mediálne rozmázavané konflikty, hysterické riešenie – neriešenie vážnych celospoločenských problémov len zvyšuje uroveň stresu občanov a ich neistotu. Škody na zdraví štátu a duševnom zdraví národa sú už dnes obrovské a tie najzávažnejšie sa prejavia až časom.
S istou mierou nadsázky navrhujem v závere celého blogu, aby sa ľudia podstane viac ako pred Covidom chránili pred ich osobným vplyvom a podstatne viac ako pred vplyvom nejakej cudzej propagandy. Existuje totiž niečo také čierna mágia a čierne sugescie, ktoré títo ľudia šíria vôkol seba ako tieňe noci a smrti.
Tie oberajú a zbavujú národ nielen zmyslu každodennej poctivej práce, ale aj celkom normálnej radosti zo života a nádeje, že sa to všetko nakoniec nejako na dobré obráti.
To je na tom všetkom vôkol nás to najsmutnejšie.
Aj tak vďaka Zuzane Čaputovej za prejavovanú snahu o kultiváciu jednej skládky, ktorá sa volá Slovensko.

 

Blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak.

Autor  pracoval 20 rokovako psychológ v Čs. rozhlase a neskôr v Slovenskom rozhlase. Výcvik v hypnóze absolvoval v pokračavacích kurzoch hypnózy a autogénneho tréningu pod vedením profesora Stanislava Kratochvíla v PL Kroměříž.

Vo svojej práci dlhodobo využíval autogénny tréning založený na osvojovaní autosugescií pri zvyšovaní psychickej odolnosti rozhlasových redaktorov, hlásateľov, tiež u pilotov,  vrcholových športovcov, manažérov, …   

Snaha poskytnúť praktickú  metódu autogénneho tréningu ho viedla k realizácii Kurzu autogénneho tréningu, ktorý v roku 1995 ocenila Svetová zdravotnícka organizácie (WHO) medailou za prínos v oblati zdravotnej výchovy, prevencie závislostí, stresu a  zmierňovaní jeho následkov.

Kurz je voľne dostupný každému záujemcovi. TU

Literatúra o hypnóze

Hits: 265

HUDBA A RASTLINY

PROLÓG

hudba a rastliny

22. júna 2020 v čase vrcholiacej pandémie COVID 19 bol prostredníctvom streamingu odvysielaný fascinujúci „Koncert pre biocén“, na ktorom sláčikové kvarteto UceLi Quartet zahralo Pucciniho „Chryzantémy“ publiku zloženému z 2 292 rastlín zo škôlok v tejto oblasti. Rastliny boli neskôr doručené 2 292 zdravotníkom Hospital Clinic de Barcelona.

Symbolika tohto počinu je veľavravná. Možno jeho aktéri chceli povedať, že rastliny sú omnoho lepšie prispôsobené zákonom prírody  ako ľudia a  akoby väčšina z nás predpokladala. 

Ak  premýšľame o našej planéte existujú všadeprítomné dôkazy, že rastliny sa dokážu aj brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami  ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú.

Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí. 🙂

Pôsobí hudba na rastliny, alebo je to len mýtus?

Zdalo by sa, že hudbu môžu vnímať len stvorenia, ktoré majú uši, ale množstvo pozorovaní však naznačuje, že rastliny na hudbu skutočne reagujú.

BYLINKÁRKA – PRVÁ MUZIKOTERAPEUTKA V PREŠPORKU 

je blog, v ktorom popisujem životný príbeh istej Kristíny Matulovej. Žila na prelome 19. a 20. storočia a mezi prešpurákmi dodnes pretrváva legenda o tom ako na citare hrávala rastlinkám vo svojej záhradke v presvedčení, že im to prospieva. Museli to byť čarovné chvíle a večná škoda, že sa nezachovalo žiadne audio-video. :) 

Nám však k ich pripomenutiu iste stačí trochu predstavivosti a  obdiv k tejto pozoruhodnej žene.

Inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020.

Na vtedajšie časy bola Kristína Matulová nielen vzdelaná, ale aj dosť nekonvenčná, samostatná a nezávislá žena. Napriek tomu si dokázala nájsť cestu do vyšších spoločenských kruhov a získať tam uznanie ctihodných prešporských dám.

Jej duša prahla po objavovaní a experimentoch.

V jednej staršej knihe objavila výrok významného švédskeho prírodovedca, lekára, entomológa, botanika a a zakladateľ taxonómie Carla Linné (1707- 1778) , ktorý tvrdil, že” hudba jest na Floru blahodárna”.  Začala vyhrávať na svojej citare svojim bylinkým. Na vlastné oči videla ako rastú pre jej očami a otáčajú sa za jej hudbou .

Detail citary Kristíny Matulovej Hudba a rastliny
Detail citary Kristíny Matulovej. Zdroj:Ondrej Jajcaj

Dávno pred ňou i pred Carlom Liné sa datujú prvé  zmienky  o tom, že rastliny reagujú na hudbu.

Napríklad v starovekých indických legendách sa uvádza, že keď boh Kršna hral na flautu, ruže sa otvárali priamo pred očami ohromených poslucháčov.

Hudba a rastliny
Krišna čaruje

V 20. storočí sa začali hromadiť argumenty  o vplyve hudby na rastliny získané v dôsledku serióznych experimentov uskutočňovaných nezávislými výskumníkmi z rôznych krajín. Medzi nimi aj dôkazy, že hudba nielen zlepšuje vzhľad rastlín , ale prispeva aj k hojnejšej úrode.

V 70 tych rokoch 20. storočia výskumníci vo Švédsku a vtedajšom ZSSR zistili, že protoplazma rastlín pozorovaná mikroskopmi sa pod vplyvom hudby pohybuje výrazne rýchlejšie.

Vedci ten to jav interpretujú nasledovne: 

Zvuk sa prenáša vo forme vĺn, ktoré prechádzajú médiom, napríklad vzduchom alebo vodou. Vlny spôsobujú, že častice v tomto médiu vibrujú. Keď zapnete rádio, zvukové vlny vytvárajú vo vzduchu vibrácie, ktoré spôsobujú vibráciu ušného bubienka. Táto tlaková energia sa premieňa na elektrickú energiu pre mozog, aby sa premietla do toho, čo vnímame ako hudobné zvuky.

Rastliny „hudbu nepočujú“, ale cítia vibrácie zvukovej vlny. Protoplazma, priesvitná živá hmota, z ktorej sú zložené všetky živočíšne a rastlinné bunky, je v neustálom pohybe. Vibrácie zachytené rastlinou môžu urýchliť protoplazmatický pohyb v bunkách. To stimuluje absorpciu živín a  zlepšuje ich rast .

Výber z ďaľších výskumov.
INDIA

Annamalia University je vysoko uznávaná inštitúcia v Indii. V roku 1962 vedúci katedry botaniky na univerzite, Dr. TC Sing dohliadal na experimenty s vplyvom rôznych hudobných zvukov na rýchlosť rastu rôznych rastlín.

Jeho štúdia odhalila, že ak boli rastliny bazalky vystavené pôsobeniu hudby rástli rýchlejšie Rastliny vyrástli o 20 % vyššie  a nabrali o 72 % biomasy viac ako zvyčajne.  Počas rovnakého časového obdobia v kontrolnej skupine bazaliek na ktorú nepôsobila žiadna hudba. neboli zaznamenané žiadne zmeny .

Experiment spočiatku zahŕňal použitie klasickej hudby. Výskumníci experimentovali s hudbou známou ako  raga hudba, ktorá zahŕňala flautu, husle a harmónium, prenosným nastrojom podobným organu. Výsledky boli podobné .

Neskôr uskutočnili experimenty aj na poľných plodinách. Štúdia odhalila, že keď boli plodiny vystavené hudbe, ich veľkosť vzrástla o 25 až 60 percent nad priemer v regióne.

Nakoniec vedci z Annamalia University určili, že z viacerých hudbných nástrojov mali najvýznamnejší pozitívny vplyv na rast rastlín husle.

USA 

O desaťročie neskôr výskumníčka Dorothy Retallack uskutočnila štúdiu, v ktorej boli rastliny vystavené rôznym druhom hudby alebo hudobných zvukov. Jedna skupina rastlín nechali vystavenú nie práve najpríemnejšiemu  tónu F počas ôsmich hodín. Druhá skupina bola vystavená rovnakému tónu tri hodiny. Tretia skupina bola kontrolná kategória a nebola vystavená žiadnemu zvuku. Do dvoch týždňov rastliny v prvej skupine zahynuli, v druhej živorili a v tretej vyzerali zdravo.

Dorothy Retallack

 tiež robila experimenty s rôznymy druhmi hudby. Pozorovala, že rastliny vystavené klasickej hudbe sa nakláňali k sebe, k zdroju hudby a navzájom sa prelínali. Rastliny vystavené rockovej hudbe sa odchyľovali od reproduktora a akoby sa pokúšali vyliezť na sklenenú ohradu skleníka. 

V tomto experimente boli rôzne rastliny vystavené rôznym typom rockovej hudby, vrátane Led Zeppelin a Jimiho Hendrixa. Bez výnimky bol na všetkých exponovaných rastlinách pozorovaný abnormálny vertikálny rast a menšie listy. Nakoniec vedci zistili poškodenie rastlín, ktoré bolo podobné zmenám, ktoré spôsobila nadmerná zálievka.  Nechtíky lekárske, ktoré boli v tejto štúdii vystavené rockovej hudbe uhynuli do dvoch týždňov. Zistenia z týchto štúdií publikovala Dorothy Retallack v knihe The Sound of Music and Plants, ktorá vyšla v roku 1973. 

Hudba a rastliny

Viac TU

 

Vedci sú však stále nejednotní pokiaľ ide o jednoznačné a presvedčivé dôkazy, že hudba pozitívne ovplyvňuje rastliny – alebo v niektorých prípadoch má negatívny vplyv.

Taliansko

A hoci väčšina malých i veľkých pestovateľov rastlín nezačleňuje hudbu do svojich kultivačných režimov vo svete sa objavujú stále nové správy. Napríklad stále viac vinohradov dôsledne vystavuje svoje vinohrady hudbe a verí, že to pomáha ich viniču.

 

klíčik viniča Hudba a rastliny

Istý Giancarlo, talianský pestovateľ citrusov vysielal v noci vo svojich sadoch hudba Mozarta, pretože bol presvedčený, že jeho stromom to prospieva.

Hudba a rastliny

Jeho kolegovia sa mu vysmievali. Ak však zistili, že jeho pomarančovníkuydozreli o 2 týždne skôr tak ho začali brať vážne. Skúmaním tejto skutočnosti sa dokonca zaoberal profesor Stefano Mancuso vedúci Medzinárodného laboratória pre rastlinnú neurobiológiu na Univerzite vo Florencii.

Opakovane sa  objavujú poznatky, že mimoriadne záleží na štýle, druhu hudby.
HOLANDSKO

Štúdie z Holandska poukazujú na to, že klasická hudby vedie k zvýšeniu výnosu, zatiaľ čo tvrdý rock spôsobuje smrť rastlín. Stačia vraj dva týždne a rastliny, ktoré „počúvali“ klasiku boli svieže, sýto zelené a aktívne kvitnúce.  Rastliny, ktoré dostali “dávku” rocku vyrástli exrémne vysoko, boli tenké, nekvitli  a čoskoro uhynuli. Aj tieto štúdie poukázali na to, že rastliny, ktoré boli vystavené pôsobeniu  “klasiky” sa tiahli smerom k zdroju zvuku, rovnako ako by tam bol zdroj svetla.

Záleží aj na hudobných nástrojoch.

Niektoré experimenty naznačujú, že na rastliny pôsobí pokojná, plynulá, ťahavá hudba, ktorú nemožno jednoznačne klasifikovať  ako klasickú podobne ako organovú hudbu. Napr.  severoindická hudba sitar, tiež tabla (perkusie), alebo  arménska hudba nástroja duduk.

Zrejme by podobne pôsobila aj slovenská fujara. 

Dnes sa na internete objavujú celé playlisty a predávajú CD s hudbou pre skleníky, viniče, či obľúbených  domácich solitérov.  Dokonca sa vyrábajú špeciálne prístroje, ktoré snímajú jemné elektrické signály zo živých rastlín, analyzujú ich a podľa nich syntetizuje hudobné tóny. Tie vraj fungujú na príncípe spätnej väzby.  Výšku tónov  a ich tempo si vlastne určuje  rastlina sama. 

Ako to teda vlastne je ?

 Je to len ďaĺší ťah marketérov, alebo celkom efektívna a zmysluplná prax?

Napriek kritike a pochybovačom.
Vedci a vynálezcovia sa však nevzdávajú a stále hľadajú a objavujú nové  spôsoby  komunikácie rastlín.
Pred niekoľkými rokmi vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu objavili signálny mechanizmus, ktorý riadi prieduchy rastliny . Pri vystavení istej  frekvencii sa prieduchy rastlín zatvárajú, pri inej otvorajú. Prieduchy sú zodpovedné za výmenu plynov, kyslíka, dusíka a CO2 čo znamená, že ich regulácia má významný vplyv na fotosyntézu.  Ak však frekvencia a jej časové pôsobenie hudobných zvukov nie je presne správne, bunkám hrozí dehydratácia, alebo zadusenie.  Experimenty ukázali, že vyššie tóny boli viac-menej priamo zodpovedné za zvýšenú výmenu plynov, ale na druhej strane ohrozovali  rastlinu dehydratáciou.
 Na vlne záujmu

o načrtnutý, doteraz málo známy život rastlín sa objavili viaceré dômyselné technické zariadenia a prístroje, ktorých cieľom je nielen zvýšiť výnos a zlepšiť stav rastlín, ale dokonca aj ľudských poslucháčov.

Hudba a rastliny

Viac TU  alebo TU

Vo Francúzsku sú populárne „super vintage“ CD so záznamami špeciálne vybraných diel klasickej hudby. V USA sú dostupné zvukové nahrávky určené pre konkrétne rastliny a konkrétne účely (zvýšenie veľkosti, zvýšenie počtu semien a pod.). V Číne sú v skleníkoch s veľkým úspechom inštalované „zelené generátory“ ktoré prenášajú rôzne zvukové vlny stimulujúce rast rastlín, ich fotosyntézu. 

K podobným experimentátorom možno k nim zaradiť aj  slovenského profesionálneho konštruktéra elektroniky Vladimíra Raffaja,  ktorý vyvinul prístroj  umožňujúci interpretácii signálov z rastlín, prenos dát do počítača  a ich následnú analýzu.
Vladimír Raffaj Hudba a rastliny
Hudba a rastliny 
Hudba môže mať vplyv aj na klíčenie semien . 

Publikácia v časopise „Journal of alternative and Complementary Medicine“ opisuje experiment, v ktorom hudba viedla k vyššiemu percentu klíčenia a rýchlejšiemu klíčeniu. 

Možným vysvetlením, prečo rastliny reagujú pozitívne na klasickú hudbu a nie na heavy metal, je to, že v klasickej hudbe sa používajú čistejšie tóny, kým heavy metal je plný gitarových efektov ako skreslenie a overdrive, ktoré rozhodne nemôžeme považovať za čisté tóny!

A tak sa zrodil nápad ozvučiť SIGNÁLY z  rastlín primeranou hudbou.

Všetko sa začalo vo februári roku 1966, keď policajný expert CIA, odborník na detektory lži, Cleve Backster možno zo zvedavosti alebo z nudy pripojil svoj detektor lži na listy dracény. Očakával, že na jeho zapisovači uvidí pokles krivky povrchového odporu ako reakciu na zaliatie rastliny. Na jeho veľké prekvapenie detektor sprostredkoval reakciu, ktorá by u človeka zodpovedala vysokému emočnému vzrušeniu. Stalo sa to aj v momente, keď mu napadlo popáliť list rastliny zápalkou.
 Okamžite si uvedomil význam svojho objavu a v pokusoch pokračoval ďalej. Kvetiny sa prejavovali podľa jeho očakávania. Pri zalievaní krivka naznačovala spokojnosť, pri odtrhnutí listu zaznamenalo zariadenie typickú poplašnú reakciu . To naznačuje, že rastliny aj napriek chýbajúcej nervovej sústave reagujú podobne ako živočíchy.

Backsterov efekt

Kritici nakoniec takzvaný Backsterov efekt vzali na vedomie. Ďaľšie experimenty neskôr preukázali, že rastliny reagujú aj na iné a veľmi slabé signály. Backster neskôr zistil, že rastliny, ktoré vyrastajú vedľa seba určitú dobu, udržujú spolu kontakt. Zdá sa, že tieto spriatelené rastliny spolu komunikujú aj na pomerne veľké vzdialenosti. Môžu rastliny  komunikovať doteraz neobjavenými informačnými kanálmi?

 

EPILÓG 

hudba a rastliny

Ak  premýšľame o našej planéte, existujú dôkazy, že rastliny sa dokážu brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami  ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú. Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí. 

Rastlinám sa  nedostáva veľkú úcta. Kosíme a chodíme po nich, pálime, zbierame a jeme. Nájdime si trochu času, aby sme si uvedomili, aký neuveriteľný môže byť malý zelený výhonok.

Blog Hudba a rastliny napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

Hits: 171

Únava v práci je tikajúca bomba

Únava v práci je tikajúca bomba.

Helen Carolin Gibbons pôsobí v Austrálli  (Sydney) ako hlavná psychologička a trénerka v Inštitúte autogénneho tréningu, ktorá vedie mimoriadne  úspešný austrálsky program autogénneho tréningu pre organizácie a ich zamestnancov.

Helen Gibbons: Director and Founder of Autogenic Therapy and Training Institute
Helen Gibbons: Director and Founder of Autogenic  Training Institute, Psychologist (Organisational, Clinical, Health, ) MAAP, AAS (President), ISATAP (Board), BAS (Honorary)

V preklade sprístupňujeme rozhovor s ňou, v ktorom popisuje prečo a čím je autogénny tréning užitočný pre zamestnancov v ťažobnom priemysle, pre bezpečnosť ich práce a výhodný aj pre zamestnávateľov.

Mining Magazin

Mine site health: Stressing an alternative

Pre mnohých pracovníkov v ťažobnom priemysle v Austrálii je pracovný stres veľmi osobnou a súkromnou záležitosťou. Za ich tvrdým zovňajškom mnohí skrývajú trpké skúsenosti so spánkom, únavou, pocitmi úzkosti, osamelosti a depresie. To ide často ruka v ruke s fyzickými príznakmi, ako je exacerbácia muskuloskeletálnych (prudké  zhoršenie alebo nové vzplanutie kostro-svalových) problémov a inými  zdravotnými ťažkosťami

Zarábanie dobrých peňazí má trpké následky.

Niektorých pracovníkov lákadlo dobrého zárobku vedie k zmierneniu s ťažkým pracovným prostredím, napriek tomu, že by mohli psychologicky vhodnejšiu prácu vykonávať v menej platenom zamestnaní bližšie k domovu. V konečnom dôsledku za toto odriekanie môže organizácia aj pracovník zaplatiť vysokú cenu, keďže stres začne podkopávať ich zdravie, medziľudské vzťahy a schopnosť fungovať v pracovnej aj osobnej oblasti. Tento pracovný stres stojí aj za relatívne vysokou mierou opotrebovania pracovníkov už v prvom roku v tomto odvetví. Prekvapivo, výskum dôsledkov pracovného stresu v ťažobnom priemysle na fyzické a psychické zdravie a pracovnú výkonnosť pracovnej sily je stále v plienkach, v provnaní s výskumom v iných vysoko rizikových odvetviach, kde je jasnejšie pochopenie povahy vzťahy medzi pracovným stresom, duševným a fyzickým zdravím a pracovným výkonom.

Na základe austrálskych štatistík duševného zdravia sú však nevyvrátiteľné ukazovatele, že ťažobný priemysel vo všeobecnosti potrebuje akceptovať a prijať širší kontext pojmu „nulová škoda“. Vzhľadom na to, že viac ako milión Austrálčanov trpelo depresiou alebo úzkosťou v danom roku a výskum ukázal, že depresia aj úzkosť zvyšujú pravdepodobnosť úrazu alebo úrazu na pracovisku, je jasné, že ťažobné spoločnosti musia ďalej rozvíjať svoje chápanie zdravia pri práci a s otázkami bezpečnosti pri práci, ktoré súvisia so stresom a celkovou únavou. Vyskytlo sa mnoho incidentov, keď stres alebo únava pri ťažbe priamo súvisela so zranením alebo dokonca smrťou, a to priamo v baniach aj mimo nich. Dlhé hodiny v práci a kritické, nehodové situácie  spôsobili nielen materiálne  škody , ale aj zranenia čo viedlo k  hrozbám štrajku v uhoľných baniach, ako je napríklad Collie, kde sa pracovníci búrili kvôli potenciálnemu nebezpečenstvu, ktoré vtedajšia situácia  predstavovala. Dve úmrtia spojené s odchodmi robotníkov v Yeppoon a Dysart v rokoch 2007 a 2008 boli podľa koronera z centrálneho Queenslandu Anne Hennessy zapríčinené unavenými baníkmi, ktorí obsluhovali ťažobné stroje.

Predstavte si celkové výhody pre zdravie zamestnancov i pre priemysel, ak by sa živá pracovná sila mohla mohla sama regulovať (zapínať a vypínať podľa vlastného uváženia mechanizmy v ich vlastnom mozgu a tele), tak aby im to pomohlo  bojovať proti stresu a únave a prispôsobiť sa každodenným výzvam, ktorým čelia v práci?

Existuje technika, o ktorej bolo vedecky dokázané, že to dokáže: technika nazývaná autogénny tréning.

Autogénny tréning umožňuje ľuďom samoregulovať svoje psychofyziologické reakcie a vytvárať tak hlboké zmeny v mysli a tele, ktoré vedú k optimálnemu fyzickému a psychickému zdraviu a celkovému zlepšeniu výkonu.

Zahŕňa sériu mentálnych cvičení, ktoré sa vyučujú počas ôsmich hodín a potom sa cvičia len niekoľko minút denne. S podporou viac ako 3000 klinických štúdií po celom svete sú pozitívne zmeny spôsobené autogénnym tréningom na mysli a tele okamžité a procesy, ktoré sú základom zmien, sú zistiteľné a vedecky merateľné.

Argumentuje Helen Gibbons, hlavná psychologička a hlavná trénerka v Inštitúte autogénneho tréningu. Vedie  jedinečný austrálsky program autogénneho tréningu pre organizácie a ich zamestnancov.

“Autogénny tréning je technika, ktorá sa nepodobá žiadnej inej,” hovorí Gibbons. “Dosahuje kognitívne a psychologické výsledky podobné tým, ktoré sa dosahujú kombináciou meditácie, jogy, hypnoterapie a kognitívno-behaviorálnej terapie a na fyzickej úrovni produkuje rovnaké fyziologické a chemické výhody, aké sú spojené s prísnym atletickým tréningom.”

Dodáva, že pre pracovníkov je to skôr vnútorný, intrapsychický,  ako externý proces, takže si od používateľov nevyžaduje, aby diskutovali o svojich pocitoch alebo myšlienkach s ostatnými. Uvádza, že kurzy autogénneho tréningu  prinášajú mimoriadne pozitívne výsledky a prevzali ich do svojich výcvikových programov:  policajná služba NSW; hasičský zbor NSW; Price Waterhouse Coopers; Ernest & Young. Už dávnejšie bolo známe, že aj NASA bežne trénuje astronautov a pilotov v programe autogénneho tréningu, aby sa prispôsobili psychologickým a fyzickým stresorom vesmírneho cestovania.

„Každá organizácia má svoju vlastnú jedinečnú kombináciu environmentálnych faktorov, ktoré môžu ovplyvniť odolnosť a výkon ich zamestnancov,“ konštatovala ďalej  Gibbons. „Napríklad v ťažobnom priemysle sa pracovníci nezaoberajú len zložitými problémami v zložitých a často nebezpečných podmienkach prostredia, ale mnohí sa často stretávajú aj s psychosociálnymi nevýhodami v dôsledku vzdialeného miesta svojej práce.“

Bežné životné, partnerské, rodinné vzťahy sú narušené, aby baníci zapadli do ťažobných pracovných cyklov. Faktom je, že tento stres, stres “lietajúcich” robotníkov sa dá len ťažko celkom odstrániť. Navyše stres v práci ovplyvňuje domáci život a stres doma pracovný život. “Postupne pracovníci zisťujú, že sa s ním snažia vyrovnať bez toho, aby boli skutočne schopní identifikovať jeho hlavný dôvod. Toto nie je prejav ich slabosti. Je to veľmi reálny a veľmi bežný problém pre pracovníkov nielen v baníctve.  Integrovaný prístup a kvalitná organizačná úroveň manažmentu môže urobiť veľa pri zmierňovaní rizika negatívneho dopadu tohto „stresového plíženia“.

Helen Gibbons hovorí, že program autogénneho tréningu vybavuje pracovníkov nástrojmi, ktoré budujú ich duševnú a fyzickú odolnosť, aby sa mohli efektívnejšie vysporiadať s osobnými a pracovnými stresormi.

„Keď sa pracovná sila naučí samoregulovať svoje psychofyziologické reakcie, zlepší sa morálka zamestnancov, zníži sa fluktuácia zamestnancov, zníži sa počet nehôd na pracovisku, zníži sa počet stresových a iných úrazov, zníži sa práceneschopnosť a zvýši sa produktivita.“

Opísala, ako nás autogénne mentálne cvičenia zavedú do „autogénneho stavu“, v ktorom ste duševne aj fyzicky uvoľnení, čo umožní naštartovať regeneračné mechanizmy v mysli a tele. „Z tohto dôvodu to nazývam technika Triple R“, povedala. “Umožňuje vašej mysli a telu odpočívať, opravovať a regenerovať sa. Zameriava sa na škodlivé účinky nahromadenia negatívneho každodenného stresu, ktorý nám môže časom spôsobiť nevoľnosť a narušiť našu schopnosť myslieť a podávať výkon. Videla som pracovníkov , napriek svojmu najlepšiemu úsiliu, dosiahnu v práci bod, v ktorom majú pocit, že už nemôžu pokračovať. Buď opustia svoju prácu, alebo pokračujú v práci s výrazne zníženou schopnosťou, pričom často robia chyby a ovplyvňujú morálku tých ktorí s nimi pracujú.”

Jednou z oblastí prvoradého významu v ťažobnom priemysle je zmierňovanie rizík spojených s únavou. “Je skutočne dôležité, aby sme pochopili psychofyziologickú dynamiku únavy, ak sa má skutočne preniknúť do tohto problému a riešiť ho.”

“Ako vieme, únava je tikajúca bomba” uvádza.

Ľudia sú prirodzene vybavení tým, čo nazývame, cyklus základných oddychových aktivít. Počas dňa máme približne 90 minút bdelej aktivity, po ktorej nasleduje 20 minút, keď sa cítime unavení a by malo byť striktne povedané odpočívať. Ľudia môžu do určitej miery prekonať obdobie únavy, ale je nepravdepodobné, že úroveň hypervigilancie ( zvýšenej koncentrácie pozornosti) bude v tejto fáze cyklu na potrebnej úrovni. S autogénnym tréningom však môžeme automaticky zapnúť náš „parasympatický nervový systém’ (regulujúci režim odpočinku a regenerácie) a dopriať si ultimátne zdriemnutie. Vo veľmi krátkom čase sa môžete cítiť úplne svieži a predĺžiť si tak obdobie zvýšenej ostražitosti v práci.“

 neuroimaging experiment
Sledovanie autogénnej regenerácie pomocou funkčnej magnetickej rezonancie.

“S pomocou vedeckých zobrazovacích neurotechnológii môžeme vidieť regeneračné procesy vyvolané autogénnymi reakciami až na molekulárnej úrovni,” povedala Gibbons. „Toto je skutočne vzrušujúce obdobie pre psychológov, jednotlivých ľudí aj pre  organizácie, keďže teraz máme na dosah jednoduchý, ale vysoko účinný nástroj založený na dôkazoch, ktorý preukázateľne zlepšuje výsledky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.“

zdroje:

Mine site health: Stressing an alternative

a tiež

Our People

a tiež

http://www.autogenics.com.au

https://content.web-repository.com/s/22316786447926055/uploads/Articles/Article_of_Autogenic_Training_Institute_in_Mining_Australia_Magazine_Feb_2012-2965078.pdf

https://www.psychologytoday.com/au/counselling/helen-caroline-gibbons-kirribilli-nsw/484735

https://au.linkedin.com/in/helengibbonsat

o autogénnom tréningu viac TU

a TU

 

Možnosť poslať správu, alebo dopyt: 

 

Hits: 263

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

Recesívna antivaxerská konšpirácia, mienená aj ako “ospravedlňujúca” obhajoba covid-disidentov a vojnových štváčov.

Slovenskí rádio-astronómovia sídliaci na streche obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu nedávno pri spektrografickom preskúmavaní povrchu Mesiaca objavili doteraz neznáme intenzívne vyžarovanie.

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA
Riadiace centrum mimozemskej inteligencie.
Jeho zdroj lokalizovali v tomto kráteri.

Počas neustáleho odpočúvania čiastočne dešifrovali obsah komunikácie prebiehajúcej medzi Zemou a týmto kráterom.

Vierohodne preukázali, že sa v ňom nachádza Hlavné riadiace centrum šírenia pandémie COVOD 19 po celej zemeguli.

Z analyzovaných údajov vyplýva, že koronavírus  COVID 19 je vlastne doteraz neznámou formou vyššej inteligencie, ktorá na Zemi vybudovala svoju spravodajskú a komunikačnú sieť. Jej prostreníctvom organizuje zatiaľ neznámymi kanálmi formy boja, vznik nových mutantov a ich bojového nasadenia v tom-ktorom regióne planéty.
K ich globálnemu rozširovaniu používajú stratégiu vytvárane tzv. MENTÁLNEJ HMLY u zatiaľ zdravých jedincov. Títo postihnutí netušia, že sa stali hostiteľmi vírusu, ktorý sa usídlil v ich dutine lebečnej.

Japonskí vedci to nevyvrátiteľne dokázali vyšetrením mozgov pomocou magnetickej rezonancie 200 000 tzv. covid-disidentov (pochybovačov).
Informáciu odvysielala japonská štátna TV NHK WORLD 20.12.2020.

Video je možné prehrať len priamo z kanála NHK WORLD-JAPAN

Títo ľudia si pripadajú celkom zdraví! Dokonca veľmi zdraví, až bezohľadne zdraví! Mutant vírusu sa rafinovane prejavuje tak, že z nich robí agresívnych kolaborantov, ktorí pod rúškom ignorancie zdravého rozumu slepo plnia inštrukcie vyvolať vojnu všetkých proti všetkým!
WHO i vedci o tom z opatrnosti mlčia preto aby nevyvolali celosvetový chaos a paniku.  Medzi VIP hostiteľmi sú aj na Slovensku mnohí politici a iné významné persóny.

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA
slovenský odzemok

U nás na tento účinok niektorých mikroorganizmov nedávno upozorňoval prof. Flégr z ČSAV.

prof. Jaroslav Flégr, evolučný biológ RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA
prof. Jaroslav Flégr, evolučný biológ

O.i. zistil napr. u ľudí s toxoplazmózou v rozsiahlom a podrobnom výskume významne väčší výskyt zvláštneho sebavedomia, dopravných nehôd a iného rizikového správania. Vysvetľuje to oslabením INŠTINKTU SEBAZÁCHY. U myší infikovaných touto sprirochedou sa to prejavovalo tak, že miesto toho aby pred mačkami utekali začali sa im priamo núkať ako žrádlo. Veľmi podobné sú aj pozorovania pôsobenia iných mikroorganizmov. Ich inteligencia je o veľa vyššia ako tušíme. Však sú tu už miliardy rokov.

Zrejme sa naštvali na to čo na planéte stvárame. Aj preto sa rozhodli konať. Ich cieľom je totálna, komplexná a systémová likvidácia jedného invazívneho živočíšneho tvora, ktorý dočasne žije na tretej planéte obiehajúcej jednu hviezdu nazývanou Slnko,  sídliacej na okraji galaxie nazývanej Mliečna cesta .  Sú odhodlaní zabrániť mu v ničení tejto planéty a okupovaní celej slnečnej sústavy.

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

 Vážny, nerecesívny dodatok!

Zvyknem sa sám seba pýtať, napríklad, – aká je pravda o pravde?! Kto má na ňu patent? Existuje vôbec?

Čím máme viac informácií tým sme viac dezorientovaní. Dnešný svet sa hemží paradoxami, ktoré niečo naznačujú, ale čo?!

Fakty sa stávajú údajmi, z nich sa stávajú čísla, percentá, s ktorými sa šibrinkuje ako sa komu chce. Víťaz nevyhral a porazený je víťazom. Dobré je zlé a to zlé sa stáva dobrom. Pravda je lžou a lož je pravdou. Dezorientácia je daň za ilúziu “slobody”. Priateľ je v skutočnosti „vlk v ovčom rúchu“ nepriateľ je vlastne maskovaný anjel. Krikľúňom tlieskame a múdri sedia v kúte.

Relativizácia všetkého vytvára mentálnu hmlu, v ktorej blúdime ako ovce.

Ľudia vždy potrebovali ideály, hviezdy za ktorými kráčali.

Vzdali sme sa ich. Nábožnému bájosloviu veríme i neveríme (ako kto a ako kedy) a objavom vedy nerozumieme. Zabúdame na humanizmus a izolujeme sa. Rozumom nezvládame dobu v ktorom žijeme. Stávame sa paranoickými a útočíme jeden na druhého. Utiekame sa k živočíšnym inštinktom, emóciám, úteku či k pohŕdaniu, k plytkým, exaltovaným a prchavým zážitkom. Hlavne nech sú čo najviac hlučné a vysvietené. To nie sú dobré znamenia! Ľudstvo sa dostáva evolučne do slepej uličky. Možno existuje spôsob ako tento vývoj usmerniť a z tejto cesty vycúvať. Možno existuje sila, ktoré to dokáže. Ak áno – potom to bude zrejme krutý diktát rozumu a racionálnej logiky. Vidím však len málo signálov naznačujúcich, že súčasné ľudstvo je pripravené a schopné prekročiť vrodené biologické stereotypy a svoje limity. Možno sme len prípravným živočíšnym druhom z popola ktorého vznikne nakoniec vyššia inteligencia, ktorá bude mať s biológiou málo spoločného.
Čo ak je tých právd mnoho. Každý mudrc, prorok, každé náboženstvo má tú svoju. Ani veda, konkrétne vedecké poznatky nemajú patent na pravdu. Rád by som vedel aká je pravda o pravde. Čo ak neexistuje jedna univerzálna pravda? Ak je pravdou, že všetko je relatívne – tak potom je na stole veľa vážnych otázok.
Napríklad. Sú internet a digitál darmi ľudstvu? Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že nielen premieňajú “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”. Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, čiže  … .

Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a pravdu bude mať ten, kto bude mať silnú armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?

“Bellum omnium contra omnes.” (Thomas Hobbes)
Je to vážne!

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

Covid sa valí svetom akoby sa nechumelilo

Rádio Slovensko: Koľko Slovákov verí konšpiráciam? 30.09. 2021

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

Dopady pandémie COVID 19 na duševné zdravie

Aj v recesii sa môže ukrývať zrnko pravdy.

Viaceré zdroje poukazujú na to, že vírus COVID 19 sa objavil takmer súčasne na viacerých miestach planéty. Okrem čínskeho Wu-Chanu aj v Taliansku (v okolí Milána) v Thajsku, Laose a inde. Skupina talianskych lekárov a vedcov zverejnila výskum, podľa ktorého sa koronavírus COVID 19 vyskytoval v Taliansku už na jeseň roku 2019! Prvý prípad nového, vtedy ešte bezmenného corona víru vo Wu-Chane bol zistený (podľa hongkonského denníka South China Morning Post) 17. novembra 2019, ohlásený bol však až 31. decembra.
Ak je toto pravda – tak potom stojí pred ľudstvom rad nových otázok a hľadanie nových odpovedí na to ako sa vírusy šíria a čo sa deje na našej planéte.
Jednu z odpovedí naznačuje priložené vyjadrenie.
Odznelo počas Live Streamu II – HOVORME SPOLU 28.11.2021 od 9:00 do 22:00.

V panoptiku týchto pandemických a vojnových dní vyznievajú slová piesne Marcela Palondera z roku 1992 nanajvýš aktuálne.

AKÁ HRA SA VLASTNE HRÁ O LETENKU DO PEKLA?  ZA A PROTI KAŽDÝ HRÁ!JA VÁŽNE CHÁPEM, NECHÁPEM, ČO SA TU HRÁ?Ó RÍŠA ČLOVEČIA, Ó RÍŠA NAJVÄČŠIA, JA MÁM VÁŽNE STRACH MEDZI ĽUĎMI ŽIŤ. Ó RÍŠA SAMÝCH PRÁVD, KTORÉ KLAMÚ NÁS. JA MÁM VÁŽNE STRACH TU NA ZEMI ŽIŤ. Ó POZOR OVEČKY, VLK UŽ NEMÁ HLAD, JE TO ČUDNÁ VEC, KEĎ VLK NEMÁ HLAD. Ó POZOR MALIČKÍ , ČO SA BUDE HRAŤ, JE TO ČUDNÁ VEC, KEĎ VLK NEMÁ HLAD. AKÁ HRA SA VLASTNE HRÁ O LETENKU DO PEKLA? ZA A PROTI KAŽDÝ HRÁ! JA CHÁPEM, NECHÁPEM, ČO SA TU HRÁ?

Syntetický vírus, digitálne tanečnice, virtuálna realita – parodické zrkadlo dneška.

Tá hrozba vojny však virtuálna vonkcom nie je!

Ochrana zdravého rozumu – antifake video

RÁDIO-ASTRONÓMIA, COVID 19 a VOJNA

napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

Hits: 479

SPÁNOK ZVIERAT

HOCIKDE – HOCIAKO – HOCIKEDY

za  letu,  na stojáka,  dolu hlavou, pod vodou, na hladine,  na konári, na vlásku,  s otvorenými očami,  v brlohu,  v nore, … 

a jedna senzácia

“Som rekordér! Viete o tom?”

Dažďovník
Photo:Hans Peeters, zdroj: www.naturetoday.com

Všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom  veľkom mystickom  tajomstve, ktorým je život. Všetko nasvedčuje tomu, že spánok je vlastne dôsledok vesmírnej zákonitosti, pohybu Zeme okolo vlastnej osi, čo ovplyvnilo všetky formy života na našej Zemi už od ich vzniku, pred miliardami rokov, – až po dnešok.

Spánok vnímame ako samozrejmosť, podobne ako dýchanie. Na rozdiel od dýchania však o spánku toho vieme oveľa menej. A pritom je to je to jedna z najdôležitejších biologických potrieb.

Ľudský spánok je stále v mnohom záhadný.

Možnosti skúmania mozgu sú aj napriek obrovskému technologickému pokroku neurotechnológií  stále obmedzené.  Jedna vec je rozpitvať tisíce mozgov a druhá vec porozumieť tomu, ako to celé funguje. Poznanie anatómie mozgu nám jednoducho nedokáže pomôcť s pochopením spánku.

Ak toho veľa nevieme o ľudskom spánku, koľko toho vieme o spánku zvierat?

Z bežného pozorovania vieme, že nespí iba človek, ale aj všetky cicavce a vtáky, väčšina rýb, plazov, obojživelníkov a dokonca aj hmyz. Ten prechádza do stavu nazývaný ako torpor, v ktorom neprejavujú takmer žiadny aktivitu. “Spia” aj také živočíchy ako pavúky a červíky vo vašej záhrade. Cyrkadiánny rytmus majú dokonca aj baktérie, ktoré cyklicky prechádzajú rôznymi úrovňami aktivity evokovanými intenzitou svetla.

Vo vedeckej obci však pretrváva spor o tom, či všetky zvieratá naozaj spia. Určite nájdete množstvo odborníkov, ktorí povedia, že nie. V tom spore záleží predovšetkým na tom ako si spánok  definujem spánku.

U niektorých živočíchov je rozdiel medzi bdením a spánkom markantný, u iných oveľa menší.

Čím sú tieto rozdiely spôsobené vedci stále presne nevedia. Najčastejšie ich vysvetľujú tým, že potreba spánku vyplýva z kombinácie toho či je zviera všežravec, mäsožravec alebo bylinožravec. Jeho spánok potom evolučne zohľadňuje potravinovú špecializáciu a rovnováhu medzi jej získavaním, trávením a predátormi, ktoré ho ohrozujú. Ukazuje sa tiež dôležitosť sociálnych vzťahov toho ktorého zvieracieho druhu, zložitosť jeho nervovej sústavy a samotný metabolizmus.

Stále však pretrváva mnoho výnimiek a extrémov, ktoré táto klasifikácia nedokáže vysvetliť.

Napríklad prečo práve netopiere potrebujú dlhý až 20 hodinový spánok a žirafám stačia len 15 minútové zdriemnutia niekoľkokrát denne.

spánok morožov

Spiaci mrož

U človeka dochádza k pravidelnému striedaniu rôznych fáz spánku. Určite ste už počuli o REM či nonREm fázach spánku. Toto rozdelenie je minimálne u cicavcov  univerzálne. Veľké rozdiely sú však v pomere týchto fáz. U človeka sa dlhé nonREM fázy striedajú s krátkymi REM fázami. U niektorých cicavcov je REM fáza dominantnou.

Pri mnohých živočíchoch nám tak nezostáva nič iné ako poznávať ich spánok na základe pozorovania a popisu ich správania. Spánok je potom definovaný ako časť dňa, kedy živočích vykazuje výrazne odlišné správanie – najmä nízka pohyblivosť, nehybnosť, znížený metabolizmus a tak ďalej.

 

Zimný spánok medveďov je u nás známy pojem. V mesiacoch, keď nie je dostatok potravy, všetko pod snehom a teploty sú pod bodom mrazu si niektoré zvieratá jednoducho doprajú dlhší oddych, ktorý možno posudozvať ako spánok.

O zimnom spánku zvierat ma Slovensku
O zimnom spánku zvierat na Slovensku. Autor: Mária Bednárová, 24.09.2020, zdroj:www.zborovna.sk

Podľa všetkého je potreba spánku u zvierat evolučne podmienená predovšetkým zachovaním rovnováhy v snahe o prežitie, aby neplytvali energiou v nečase, tak aby sa nestali polnočným občerstvením nejakého predátora a zachovali možnosť odovzdať svoje gény v čo najväčšom množstve. To iste prispelo u viacerých druhov k vzniku viacerých bizarných spánkových návykov.

Napríklad niektoré vtáky dokážu spať za letu.

Slony, žirafy, kone si ľahnú len občas, raz za pár dní, dokážu si totiž zdriemnuť aj po stojačky. V kolenách sa im vyvinul akýsi  statický aparát, ktorý “uzamkne” ich kĺby na nohách, takže se samovoľne nepokrčia, svaly se uvoľnia a môžu odpočívať. V prípade nebezpečia tak dokážu pohotovo reagovať.

Tam kde však nepociťujú nebezpečie zo strany predátorov dokážu aj tieto zvieratá spať v ľahu. Slony spia niekdy na suchej tráve alebo si vyhrabávajú vyhĺbeniny v zemi.

Tieto vyhĺbeniny sa označujú ako ,,slonie lôžko”.

podobne aj žirafy

Spiaca žirafa, source: blog.smudredrtextiel.nl

 

Morské živočíchy to majú pri odpočinku zložitejšie ako tie pozemské.

V prípade delfínov, by im hlboký spánok spojený so stratou vedomia mohol byť osudným. Ak by sa ponorili a nemohli by dýchať zahynuli by.  Aj preto sa evolučne naučili spať len s jednou polovicou mozgu. Druhá hemisféra ostáva v činnosti a zabezpečuje kontrolu nad životnými funkciami, predovšetkým nad dýchaním. Metabolizmus sa spomalí a zvieratá sa pohybujú len minimálne. Spiacich delfínov možno identifikovať ako ležiacich na hladine s jedným otvoreným okom a vysunutou plutvou. Aktívna hemisféra tak udržiava telo v rovnováhe. Časom si hemisféry funkcie vymenia.

mozog spiaceho delfína
mozog spiaceho delfína (kompilácia)

Delfíny sú všeobecne považované za najinteligetntenjšie morské živočíchy. Vedci sa preto zaoberajú otázkou, či delfíny aj snívajú. Laboratórne výskumy  zatiaľ nedokázali existenciu fáz rýchlych pohybov očí (REM), počas ktorých sa sny spravidla odohrávajú. To však ale sny v prípade delfínov nevylučuje. Je to teda ďalšia záhada, ktorá čaká na objasnenie.

SPáNOK DELFíNOV
zdroj: magazin.pluska.sk/spektrum/zvlastny-spanok-zvierat-ktore-spia-len-polovicou-mozgu

U žralokov sa v minulosti napr. prepokladalo, že vôbec nespia. Nie je to však pravda. Aj žraloci spia, oči však majú neustále otvorené pretože nemajú viečka.

 Zvieratá žijúce v moriach a oceánoch sú pre nás ľudí mimoriadne  fascinujúce. Stále totiž pre nás predstavujú určitú záhadu a uvedomujeme si pri nich ako málo o nich vieme. Nazrieť do ich unikátneho sveta môžeme vďaka videu o spánku chobotnice, ktoré obletelo svet.

Chobotnice sa vrámci obranyschopnosti dokážu svojou farbou dokonale prispôsobiť svojmu prostrediu a tak sa zamaskovať pred možným nebezpečenstvom. Túto unikátnu premenu dokážu vykonať už behom tretiny sekundy. Človek má však iba málokedy možnosť vidieť niečo takéto na vlastné oči. Video z dokumentu Nature televíznej stanice PBS, na ktoré upozornil aj portál Bored Panda, však ukazuje, že za zmenou ich farby je aj niečo iné.

Farbu mení podľa toho, čo sa jej sníva.
Na výskume priebehu spánku a snívania u hlavonožcov vedci pracujú už niekoľko rokov. Aj keď vo svojich zisteniach napredujú, nedokážu s určitosťou povedať, či u nich spánková fáza prebieha rovnako ako u človeka. Dá sa však predpokladať, že sa líši, keďže chobotnice majú narozdiel od človeka väčšinu neurónov umiestnenú v chápadlách a nie v mozgu.

Napriek tomu ide o zaujímavú teóriu, ktorú umocňujú vizuálne pútavé zábery. Celá nahrávka je doplnená o komentár profesora aljašskej univerzity doktora Davida Scheela, ktorý sa týmto pozorovaním a výskumom zaoberal. Pomocou neho sa vtipne snaží opísať to, čo by chobotnica menom Heidi mohla počas spánku prežívať.
Dĺžka spánku rôznych živočíchov

Dĺžka spánku je medzi rôznymi živočíchmi mimoriadne rozdielna. Niektoré živočíchy venujú denne spánku iba minimum času. Iné zase prespia takmer celý deň – a v konečnom dôsledku j celý život.

V nižšie uvedenej tabuľke si určite všimnete, že zvieratá umiestnené v potravinovej pyramíde vyššie spávajú dlhšie. Je to logické – môžu si to dovoliť. Evolúcia spánok nastavila tak, aby maximalizovala zvieraťu šancu prežiť.

Taký lev spí v priemere takmer 18 hodín. Toto číslo hovorí aj o tom, že sa cíti bezpečne, že mu od nikoho , iba ak od čleveka nehrozí žiadne nebezpečie. 

Naproti tomu bylinožravce si 18 hodín spánku v žiadnom prípade nemôžu dovoliť. Jeden dôvod je, že potravu prijímajú priebežne. Nedokážu naraz zjesť veľké množstvo trávy. A tráva nie je taká výživná ako mäso. Omnoho dôležitejšia je však ochrana pred predátormi. Také vtáky či antilopy musia byť neustále v strehu, lebo na nich môže číhať hladná do ružova vyspaná mačkovitý šelma. Čím menej ich telo potrebuje spánku, čím kratšia sú v stave zraniteľnosti, tým majú väčšiu šancu prežiť, rozmnožiť sa a odovzdať svoje gény ďalším generáciám.

spánok kačiekSpiace kačky

DAŽĎOVNÍK
Prekvapivý objav – dažďovník je nielen rýchlo lietajúci vták,

Na záver tejto krátkej exurzie do spánku zvietat ešte najnovšie poznatky o jednom nenápadnom vtákovi APUS APUS. Na Slovensku ho voláme dažďovník a v Čechách rorýs.

dažďovník obyčajný
dažďovník obyčajný

Čo sme o ňom vedeli?

Apus Apus Barcelona Spain
Apus Apus Barcelona Spain 24 April 2010, zdroj: Wikimedia Commons

Jeho vedecký názov  Apus – v preklade z latinčiny beznohý – poukazuje na jednu z jeho najcharakteristickejších čŕt – krátke nôžky, ktoré na chôdzu používa len v malej miere. Aby mohol dážďovník vzlietnuť, potrebuje sa spustiť voľným pádom do voľného priestoru – minimálne do niekoľko metrovej hĺbky, aby nabral potrebnú štartovaciu rýchlosť. Ak pristane na zemi, obvykle nedokáže sám vzlietnuť bez pomoci človeka.

Tento sťahovavý druh k nám prilieta ako jeden z posledných až koncom apríla – začiatkom mája a odlieta už začiatkom augusta hneď po vyhniezdení. Dážďovníky denne lovia veľké množstvá lietajúceho hmyzu osobitne muchy a komáre, ktoré nemajú šancu uniknúť im. V noci často lietajú  vysoko vo vzduchu kde spia počas letu (okrem obdobia hniezdenia). Tiež bolo o nich známe, že sú veľmi rýchle. Pri strmhlavom lete dokážu vyvinúť rýchlosť až 220km/h. Objavili sa však už vyšie údaje.  Rýchlejší sú v Európe už len ich príbuzní dažďovníky veľké (Apus melba), a potom tiež sokol sťahovaný (Falco peregrinus).

Let dažďovníkov. Autor: Warszawska róg Szerokiej w Tomaszowie Mazowieckim w województwie łódzkim, PL, EU. CC0

Dažďovníky sú však rekordmani nielen v rýchlosti letu, ale aj v dĺžke neprerušovaného letu.

Táto ich schopnosť vedcov zaskočila, nič o nej netušili a za rekordmanov v dlžke doletu považovali celkom iné vtáky.

Niekoľkoročný výskum švédskych ornitológov z Univerzity v Lundu dokázal , že dažďovníky dokážu lietať až 10 mesiacov bez pristátia na zemi. Toto ich zistenie je o to nečakanejšie, že tieto vtáky sú nositeľmi hneď dvoch svetových rekordov: najrýchlejšieho a súčasne aj navytrvalejšieho vtáka.

Vedci ich sledovali s pomocou miniaturních vysielačiek, ktoré mali vtáky pripevnené na telách – pochopitelne tak, aby ich nijako neobmedzovali v lete.  Viaceré z daźďovníkov sledovaných týmito prístrojmi  za celých 10 mesiacov,  co trvala ich migrácie, ani raz  nedosadli na zem. „Je to fascinující,“ popisuje zistenia Anders Hedenström, ekológ, ktorý tento výzkum viedol. „Je úžasné, ako dokonale sú tieto vtáky adaptované na lietanie – sú to  Formule 1 medzi vtákmi …“

Existuje aj mnoho iných druhov vtákov, ktoré vydržía vo vzduchu dlhé týždne (napríklad fregatky), ale žiadný iný vták nie je tak dokonale  špecializovaný na život bez dotyku so zemou ako dažďovníky.

Spánok vo vzduchu

Zo vzduchu získávají tieto vtáky prakticky všetko, ćo potrebujú k životu: hniezda si stavajú z pierok, ktoré poletujú vzduchom, živia sa len hmyzom, ktorý lieta vo vzduchu, …  a tiež ve vzduchu spia. O spánku počas letu  vedia vedci zatiaľ jen málo. Dáta z geolokátorov však jednoznančne preukázali, že  dažďovníky nepristávali ani v noci a lietali ďalej.

Na základe získaných dát predpokladajú, že počas letu dokážu spať. Tieto vtáky totiž často opakovali rovnaké rituály. Vždy za úsvitu a za súmraku vyleteli do výšky asi troch kilometrov a potom pomaly plachtili dole. Biológovia se preto domnievajú, žepri tomto plachtení si dažďovníky doprajú krátký, ale o to silnejší spánok.

Podobne ako u delfínov pri takomto spánku, zrejme spí len jedna polovica ich mozgu. Tú druhá je v bdelom stave a konroluje let. Podobne to vraj robí aj u nás dobre známa beloritka, ktorú si ľudia pletú s lastovičkou.   Rozdiely TU a TU

V ďaľšom pripravovanom výskume  plánujú švédski vedci s dokonaleším prístrojovým  vybavením sledovať aj mozgovú aktivitu dažďovníkov, ktorá iste prezradí viac o týchto famóznych vtákoch.

 

Rozšíření rorýse obecného (Apus apus) - červeně hnízdiště, modře zimoviště

Autor: Wikimedia Commons/volné dílo Rozšíření rorýse obecného (Apus apus) – červeně hnízdiště, modře zimoviště

 

 

Priemerná 
dĺžka spánku
žirafa 2  hodiny
kôň 3  hodiny
somár 3 hodiny
slon 3.5 hodiny
ovca 4 hodiny
krava 4 hodiny
koza 5.5 hodiny
tuleň 6 hodín
prasa  8 hodín
človek 8 hodín
zajac 8.5  hodiny
šimpanz 9.5 hodiny
líška 10 hodín
pes 10 hodín
pavián 10 hodín
delfín 10 hodín
kačka 11 hodín
opica rézus 12 hodín
mačka 12.5 hodiny
potkan 12.5 hodiny
lev 13.5 hodiny
vtákopysk 14 hodín
veverička 15 hodín
tiger 16 hodín
leňochod 16 hodín
pytón 18 hodín
vačica 18 hodín
netopier 20 hodín
zdroj: www.slad.sk/spanok-risi-zvierat/
Záverom

V úvode blogu som sa zmienil, že všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom  veľkom mystickom  tajomstve, ktorým je život.

V jeho závere mi prichodí vysloviť názor, že napriek všemožnému úsiliu vedcov z najrôznejších odborov poznávania zákonitostí prírody nám väčšina jeho tajomstiev uniká . Človek len  pomaly odkrýva závesy, objavuje pritom nové tajomstvá a stojí pred novými otázkami. A na tie staré, večné a  najdôležitejšíe stále odpoveď nenachádza. 

Nič to však nemení na tom, že  život na úžasnej Modrej planéte je sám o sebe  zázrakom a vzácnym darom.

 

zostavil a napísal PhDr. Milan Kožiak

Zdroje:

https://ekolist.cz/cz/publicistika/priroda/jak-spi-zvirata-devatenact-hodin.anebo-skoro-vubec http://petslady.com/article/beware-animals-sleep-one-eye-open https://zoommagazin.iprima.cz/novinky/uchvatna-rise-zvirat/rorysi-jsou-rekordmani-v-delce-letu-vedce-sokovalo-jak-dlouho-nemusi-pr https://ustecky.denik.cz/zvireci-denik/dobry-spanek-zvirata-20200121.html http://dazdovniky.vtaky.sk/sk https://www.cell.com/current-biology/comments/S0960-9822(16)31063-6

 

Možnosť poslať správu, alebo dopyt (send our your feedback)

Vítame každý názor, postreh, pripomienku. Ďakujeme!

Hits: 191

FALIBILIZMUS

FALIBILIZMUS

ako životný postoj

Omylnosť a Múdrosť

Brilliant Ideas 

Falibilizmus (zo stredovekej latinčiny fallibilis, „náchylnosť k omylu“) je princíp, podľa ktorého sa ľudské bytosti môžu mýliť vo svojom názore, vo viere, vo svojich  očakávaniach alebo v chápaní sveta. Napriek tomu sa podľa nich naďalej “oprávnene” držia svojho nesprávneho “presvedčenia”.

 

Cogito ergo sum

 

“Falibilizmus vyjadruje myšlienku, že nikdy si nemôžeme byť stopercentne istí či máme pravdu a preto musíme byť vždy otvorení možnosti, že sa mýlime.

Je iróniou človečenstva, že túto veľkú prednosť a silu jednotlivca i celých spoločenstiev “priznať si omylnosť” stále vnímame ako slabosť a prehru.

Priznanie chýb je prvým krokom k tomu, aby sme sa z nich vo vede, v spoločnosti i v osobnom živote poučili a prekonali ich.

Falibilizmus je jadrom vedeckého pokroku. Aj tie najuznávanejšie vedecké poznatky o „prírodných zákonoch“ sú „iba hypotézy“, ktoré zatiaľ odolali  previerkam a testovaniu. Možnosť, že môžu byť nesprávne, je to, čo podnecuje generovanie nových alternatívnych hypotéz a hľadanie ďalších dôkazov, ktoré nám umožňujú zvoliť si medzi nimi tú presnejšiu, alebo správnejšiu. V tom spočíva vedecký pokrok. Veda oprávnene podporuje testovanie nových nápadov a opúšťa tie, ktoré neobstáli, alebo sú príliš bájne, vágne či všeobecné, aby sa vôbec dali preverovať či testovať.

Falibilizmus však môže byť prínosný aj v premenách ľudskej civilácie. Už v súčasnosti  je  hlavnou  zásadou slobodných, otvorených a sekulárnych spoločností. 

fallibilism

Ak môžu byť prírodné zákony nesprávne pochopené a definované, o koľko je pravdepodobnejšie, že naše spoločenské a politické usporiadania sú lepšie? Napríklad ani naša morálka neodzrkadľuje určité absolútne pravdy – dané Bohom – alebo inak. Aj oni sú hypotézami – biologickými a kultúrnymi snahami o riešenie problémov a konfliktov, ktoré sú súčasťou ľudského spoločenského dozrievania a vývoja.

Každé spoločenské a politické usporiadanie je len dočasné a môže byť dokonalejšie.

Uvedomenie si tejto skutočnosti, ktorá je zároveň aj príležitosťou zmeniť nevyhovujúce pomery – je presne to čo viedlo k obrovskému spoločenskému, morálnemu, právnemu a politickému pokroku za posledných niekoľko storočí. Falibilizmus – ako životný postoj tiež hovorí, že hoci nemusíme mať pravdu – neznamená, že sa mýlime vo všetkom. Tento postoj však nedáva nikomu právo ani licenciu, že všetko staré treba roztrhať a začať odznova. Mali by sme rešpektovať osvedčené hodnoty a inštitúcie a uznať, že naše pokusy o ich zlepšenie môžu byť rovnako omylné.

Falibilizmus tiež nevedie k relativizmu „všetko je možné”,

za ktorým sa skrýva predstava, že neexistuje spôsob, ako rozlíšiť dobré myšlienky od zlých. Naopak, falibilizmus nám hovorí, že naše moderné metódy rozlišovania a overovania lepších myšlienok a procesov, od tých horších fungujú. Vyzýva nás, aby sme s ich pomocou nich zmerali a vyčíslili našu neistotu a tak ju odstránili, alebo aspoň zmiernili. Najlepšiou formou  je pritom spolupráca.

Fallibilism

Váš súper, oponent, opozičník sa nepochybne mýli, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa mýlite aj vy. Prečo teda nevidieť, čo sa od seba môžete vzájomne naučiť a spolupracovať, aby sme spoločne videli a úspešne kráčali ďalej?

Každý, kto chce pochopiť svet alebo ho meniť k lepšiemu, by mal prijať túto základnú pravdu.”This Idea Is BriliantFallibilism

falibilizmus
Fallibilizmus je názor, že každá viera môže byť nepravdivá, dokonca aj tá, ktorá je podporená zdanlivo dobrými dôvodmi.

Falibilizmus (lat.) je uznávanie možnosti omylu pri akomkoľvek, teda i vedeckom poznávaní. To platí nezávisle od toho, či sa metóda poznania opiera o rozum, skúsenosť, autoritu alebo tradíciu.

Empirické vedy, ktoré sa opierajú o induktívne postupy, nemôžu nikdy dosiahnuť absolútne poznanie a môžu sa vyvíjať len ako neustále prekonávanie omylov. Falibilizmus vystihuje tú skutočnosť, že každá vedecká teória musí byť neustále podrobovaná kritike a z tohto hľadiska stanovuje základnú podmienku vývoja vedy. 
Zdroj: WIKIPÉDIA

"Najzákladnejšia definícia fallibilizmu je, že niektoré časti prijatých tvrdení o vedomostiach môžu byť nesprávne alebo aspoň chybné. ... Skeptici pochybujú o tom, že by sme niekedy mohli vedieť pravdu o tom-ktorom tvrdení; fallibisti sú ochotní akceptovať oprávnené tvrdenie ako pravdivé, kým sa neukáže, že je nepravdivé.
Zdroj: What's the difference between fallibilism and skepticism?

falibilizmus

Prednaska2-prezentace-Teorie_vedy

Hits: 201

Dopady pandémie Covid 19 na duševné zdravie

Dopady pandémie koronavírusu na duševné zdravie

covid 19 a duševné zdravie
source: Mental Health Europe www.mhe-sme.org/

 

Výber myšlienok z pozoruhodnej štúdie
Doc. PhDr. Martina Lečbycha, PhD.

Doc. PhDr. Martin Lečbych PhD.“Souvislosti nemoci COVID-19 a duševních poruch: pohled klinicko-psychologické praxe.” 21.2.2021.

 

S postupujúcim priebehom pandémie choroby Covid-19 rastie množstvo znepokojujúcich poznatkov ohľadom komplexnejších zdravotných dopadov tejto choroby.

Svet prechádza náročným obdobím naplneným stresom, extrémnymi situáciami a neočakávanými udalosťami.
Tieto zmeny sa stávajú novou výzvou pre adaptáciu človeka. Celosvetová neistota a dramatickosť situácie môže prirodzene ohrozovať ľudské duševné zdravie a mentálnu kondíciu ľudstva ako celku.

Strach z choroby, smrť, neistota budúcnosti, hrozba nezamestnanosti, ekonomická kríza, sociálna izolácia, sťažené pracovné podmienky, sú stresory, ktoré ohrozujú počas pandémie takmer každého.

Pandemický alkoholizmus
Pandemický alkoholizmus sourse  www. lens.monash.edu@medicine-health

 

Z vývoja súčasného stavu možno vyvodzovať, že v oblasti starostlivosti o duševné zdravie náš čakajú krušné časy. Zodpovedná a včasná príprava na nadchádzajúce obdobie bude vzhľadom na význam duševného zdravia ďalším z podstatných faktorov, ktorý ovplyvní celkový účet, ktorý nám nakoniec táto pandémie vystaví.

Zatiaľ môžeme pozorovať zväčša akútne a bezprostredné následky vplyvu na duševné zdravie. Skryté, sub-akútne a chronické následky sa môžu prejaviť so značným oneskorením, aj s odstupom mesiacov a rokov.

covid 19 a duševné zdravie

Už súčasná situácia je viac než alarmujúca a kladie mimoriadne požiadavky na dostatočné kapacity klinických psychológov a psychiatrov. Ich bezprostredná odborná pomoc je viac ako nutná v nielen v terapii, ale aj rozsiahlej prevencii rozvoja závažných či chronifikovatelných duševných ťažkostí obyvateľstva
Spoločnosti sa to nielen mnohonásobne oplatí, ale naozaj prispeje k záchrane ľudských životov.

covid 19 a duševné zdravie
ilust.obr. source – www.people vcg

Stále častejšie sa vynárajúca predstava, že chýbajúce kapacity zdravotných psychologických služieb budú SUPLOVANÉ službami mimo zdravotníctva je prinajmenšom naivná a v mnohých ohľadoch aj nebezpečná.

POLITICKÁ MOC

by sa mala viac ako len zamýšľať nad súčasnou koordináciou starostlivosti o duševné zdravie a nerobiť krátkozraké populistické kroky. Jedinou zmysluplnou cestou sú investície do podpory rozvoja siete zdravotných služieb venujúcich sa duševnému zdraviu, najmä v špecializáciách klinickej psychológie a psychiatrie.

Všetko nasvedčuje tomu, že je načase venovať sa osobitne aj duševnému zdraviu samotných politikov. Tiež neprehliadať - v duchu prísloví "kováčova kobyla chodí bosa" a "krajčírova žena otrhaná" dôsledky pychickej záťaže a stresu na zdravie psychiatrov, psychológov a všeobecne našich zdravotníkov obetavo bojujúcich  v prvej línii s Covidom 
(poznámka autora blogu) .
Covid a duševné zdravie
ilust.obr. source – www.people vcg
Zápisky klinického psychológa

Do ordinácií prichádzajú pacienti, u ktorých nebola v minulosti dokumentovaná žiadna psychologická ani psychiatrická starostlivosť. Oznamujú v zásade bezproblémovú anamnézu duševných ťažkostí až do doby prekonania choroby Covid-19.

“Chcel by som sa k Vám objednať na vyšetrenie, prekonal som Covid a po ňom mi nejako začala vypovedať pamäť. Všetko si teraz musím písať, inak to nemám šancu udržať … “

“Chcela by som k Vám objednať manžela, za dva týždne ho majú prepustiť z psychiatrickej liečebne, máme mu vraj nájsť nejakú ambulantnú starostlivosť … vôbec to nechápeme. Bol úplne v pohode, žiadne ťažkosti nikdy nemal, dostal cóvida, ale nič hrozné mu nebolo a potom zrazu začal byť úplne zmätený, popletený a mal halucinácie. Jeho doktorka ho nechala hneď odviesť do liečebne. “

covid a duševné zdravie
ilustr.obr. zdroj www.theleaflet.incovid-19s-negative-impact-on-mental-health-

Do ordinácie volá zúfalý mužský hlas: “Prosím, objednajte manželku, prekonala Cóvid a odvtedy nevychádza z domu, bojí sa kamkoľvek ísť. Bojí sa riadiť, je len doma, leží v posteli, chveje sa, plače, nemôže spať …”

Dopady Covid 19 na duševné zdravie

Ako ilustratívny prípad možno uviesť príbeh muža,

štyridsiatnika, ktorý sa tešil dobrému zdraviu i fyzickej kondícii, v posledných pätnástich rokoch ho nič vážnejšie nebolelo, nebol sledovaný pre žiadnu chronickú chorobu. Okolím bol hodnotený ako veľmi pracovitý a pokojný človek. Celoživotná anamnéza bez známok akýchkoľvek adaptačných ťažkostí. Rodinná anamnéza bez známok heredity psychotických či afektívnych porúch.

Choroba Covid-19 u mala u neho ťažký priebeh ,

s obojstrannú pneumóniou, bol na kyslíka pri podávaní remdesiviru. Pobyt na Jednotke intenzívnej starostlivosti vnímal ako intenzívny stres. Bol svedkom úmrtia ľudí na oddelení, videl odváženie tiel, opisuje, že ho tieto zážitky veľmi emočne zasahovali. Po prekonaní respiračných ťažkostí nastúpil uňho hlboký zápal ciev v horných končatách. Z obáv trombózy mu boli podávané lieky na riedenie krvi. V nočných hodinách nastúpili masívne úzkostné stavy so strachom o život, strachom z otravy krvi.

Bol zmätený, dezorientovaný, komolil slová, mal prchavé halucinatórne stavy.

Zvažovaná neurologická či vaskulárná etiológia sa nepotvrdila a stav bol hodnotený ako akútna psychotická ataka. Vzhľadom k miere nepokoja a tenzie bol umiestený v uzavretom oddelení psychiatrickej nemocnice. V druhom týždni sa stav pacienta zlepšil a mohol sa zdržiavať už na otvorenom oddelení . Vyšetrenie, po prepustení už v ambulantných podmienkach nepreukazuje žiadne známky psychotických rezíduí. V zmysle porúch percepcie a kognície. Nie sú prítomné žiadne známky porúch myslenia, nejaví známky bludného myslenia, kognitívne výkony sú solídne, isté, zodpovedajú normám pre vek a vzdelanie pacienta. Nejaví známky post-psychotického defektu. V súčasnosti nie sú prítomné známky úzkostných či afektívnych porúch. Expresia emócií je aktuálne inhibovaná antipsychotikami, ktoré budú v najbližších mesiacoch postupne vysadzované. Stav sa klinicky nejaví ani schizoformný, ani ako latentný psychotický proces. Prípad bude vhodné sledovať aj po vysadení medikametóznej terapie.”

Celý text štúdie je dostupný TU

alebo TU

covid a duševné zdravie
ilustr. obr. sourse Getty Images

„COVID-19 ovplyvňuje centrálny nervový systém a môže tak priamo zvyšovať ďalšie poruchy. Tento výskum dokázal, že riziko sa zvyšuje s už existujúcim ochorením,“

 

“Dopady Covid 19 na duševné zdravie” zostavil a blog editoval PhDr. Milan Kožiak

Odkaz na jeden recesívno-konšpiračný blog

Hits: 423

SPÁNOK a účinok vakcín proti Covidu 19

 

SPÁNOK a účinok vakcín proti Covidu 19

Spánok zvyšuje nielen funkciu vášho imunitného systému, ale preukázateľne tiež hrá úlohu pri zlepšovaní protilátkových reakcií na očkovanie.

To znamená, že dostatok spánku pred a po očkovaní môže pomôcť očkovacím látkam pracovať vo vašom tele.

Spánok a Covid
ilustratívny obr. zdroj-www.topdoctors.co_

Skúste sa pred očkovaním  dobre vyspať.
Doprajte si pokojnú noc.

“Okrem zdravej výživy je  dostatočné množstvo spánku v noci pred očkovaním dôležité a pravdepodobne dôležitejšie ako čokoľvek, čo sa ráno spotrebuje. Jedna nepokojná, prebdená noc spánok zníži fungovanie imunitného  systému v ľudskom organizme až o 70%,” hovorí Dr. Louis Malinow, MD, lekár interného lekárstva a lekársky poradca pre “Persona Nutrition”.
„Vaše telo využíva spánok na obnovenie svojej obranyschopnosti a chronická deprivácia spánku skutočne deprimuje váš imunitný systém,“ hovorí doktor Dr. William Li, MD, spoluzakladateľ a riaditeľ nadácie Angiogenesis tiež a autor knihy Eat To Beat Disease: The New Science of How Your Body can Heal .

spánok a covid
spánok a covid

Celodenný stres tiež potláča imunitný systém, takže pokiaľ môžete ovládať, udržujte nízku hladinu stresu, hovorí hovorí Dr. Heather Koza, MD, lekárka pre rodinné lekárstvo v spoločnosti Comprehensive Integrative Healthcare v Michigane.

 Ak ste pred očkovaním nespali dobre, nemusíte sa očkovania obávať, ale snažte sa pri druhej vakcíne vyspať čo najlepšie. Môžu vám pomôcť rady na na tejto stránke.

SPÁNOK a účinok vakcín

Hits: 181

Čestné uvažovanie

ČESTNÉ UVAŽOVANIE

Intellectual Honesty
Rozcestník

 

“Kamkoľvek sa pozrieme, vidíme, že inak príčetní muži a ženy vyvíjajú mimoriadne úsilie, aby obhájili, prípadne i presadili svoje zjavne chybné názory. Mnoho ľudí sa tieto svoje názory zdráha zmeniť, hoci by to mohli urobiť pomerne jednoducho, napr. po prečítaní niektorej relevantnej knihy. Ich strach zo straty tváre je znakom obavy z odhalenia ich vlastného zásadného zmätku.

Ponúkané video je druhou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana (vyd. Edge.org). Autorom jedného z takto transponovaného textu nazvaného pôvodne "Intelektuálna česť" je neurovedec  Sam Benjanin Harris. Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku.  Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme upravili tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný.

Húževnaté lipnutie na názore

 – za bodom, v ktorom bola jasne preukázaná jeho nesprávnosť však nepôsobí dobre. Všetci sme sa stali svedkami toho, ako sa mnohí ľudia, ženy a muži so skvelou reputáciou týmto spôsobom strápňujú. Každý z nás pozná niekoho, kto by nepripustil žiadne problémy na strane svojej „pravdy“, aj keby ho mali upáliť na hranici. Ak fakty nie sú na vašej strane, alebo je váš argument chybný, akýkoľvek pokus o záchranu tváre je vlastne jej dvojnásobná strata. Napriek tomu je pre mnohých z nás takáto zmena názoru mimoriadne ťažká. Pokiaľ to dokážeme zvládnuť stávame sa omnoho silnejšími. V skutočnosti je len ilúziou, že ak pripustíme svoju chybu ako omyl veľa stratíme. Pravdou je, že stratíme oveľa viac ak budeme tvrdohlavo zotrvávať na chybnom názore. Popri tom iste trochu potešíme a možno aj zabavíme našich oponentov, ktorí sa márne usilujú o naše dovzdelanie.

Intelektuálna poctivosť

nám dovoľuje odosobniť sa a myslieť spôsobom, ktorý ostatní opodstatnene považujú za presvedčivý. Spočíva tiež v poznaní, že naše želanie, aby niečo bolo pravda, nie je dôvodom tvrdenia, že v skutočnosti to aj pravda je. Je to skôr len ďalší dôvod na obavy, že by sme mohli byť mimo reality. V tomto zmysle je intelektuálna poctivosť mimoriadne užitočná, pretože len ona umožňuje skutočné poznanie. Náš vedecký, kultúrny a morálny pokrok je takmer úplne výsledkom mnohých presvedčujúcich dôkazov a nie domienok a bájí. Preto neschopnosť (alebo odmietnutie) čestne uvažovať je vážnym spoločenským problémom. Veľmi vážnym!

Nerešpektovanie

štandardov rozumnosti, odmietanie vedeckých faktov, vzdor voči logickým argumentom iných ľudí — je formou nepriateľstva. Ak je v stávke veľa, napríklad vo vzťahom medzi národmi stáva sa takáto vzdorovitosť výzvou k násiliu. V skutočnosti žijeme v neustálom výbere medzi dialógom a násilím. Preto je málo vecí dôležitejších ako naša schopnosť riadiť sa dôkazmi a argumentmi, mimoriadne dôležitá. Schopnosť zmeniť názor, a to aj v dôležitých otázkach – najmä v dôležitých otázkach – je jediným základom nádeje, že sa konečne dajú prekonať mnohé príčiny našej ľudskej biedy.”

This Idea Is Brilliant

Duchovný sprievodca pre ateistov.

Autor prezenetovanej audio ukážky Samuel Harris je zároveň aj autorom  svetového bestseleru

Sam Harris: Waking Up

Pre milióny na tejto planéte, ktorí chcú poznávať a prežívať duchovno bez náboženstva, sa stala táto kniha neurovedeckým a psychologickým sprievodcom k racionálnemu chápaniu psychiky a ľudskej duše.

Kniha je určená ľuďom, ktorí sa neriadia žiadnym náboženstvom, ale ktorí si kladú otázky a majú podozrenie, či dôležité pravdy možno nájsť v skúsenostiach takých osobností ako Ježiš, Budha, Lao-c’, Rúmí a ďalších svätých a mudrcov histórie. Harris tvrdí, že porozumenie skutočnosti má viac dimenzií, ako len tie, ktoré všeobecne umožňuje veda a sekulárna kultúra, a že to, ako venujeme pozornosť súčasnému okamihu, do veľkej miery určuje kvalitu nášho života. Waking Up je súčasťou jeho memoárov a skúmania vedeckých základov duchovna. Žiadna iná kniha nespája kontemplatívnu múdrosť s modernou vedou tak ako sa o to pokúsil Sam Harris – vedec, filozof a veľký skeptik.

Sam Harris

Viac o autorovi TU

Odstránenie ideológií v akejkoľvej podobe – vo vzťahoch medzi ľuďmi a národmi, racionálne presadzovanie verejného, dnes už celoplanetárneho záujmu, bez prežitých historických nánosov a v prospech celého človečenstva je cesta, ktorá nás môže uchrániť pred osudovými krízami, stretmi civilizácií a povzniesť ku “hviezdam”.

blog napísal a editorsky zostavil PhDr. Milan Kožiak

Hits: 259

Naivný realizmus

Naivný realizmus

Ako nás klame „zdravý rozum“.

Brilliant Ideas

Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.
Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?
Pozoruhodná štúdia “Naivný realizmus” stručne analyzuje postatu toho ako nás klame náš vlastný úsudok.  Poukazuje na škody, ktoré spôsosobuje v našom správaní, v komunikácii medzi ľuďmi i medzi národmi.
Ponúkaný text je prvou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana. Jeho autorom je psychológ Matthew D. Lieberman pôsobiaci na Kalifornskej univerzite v Los Angeles.  Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku.  Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme sa snažili upraviť, tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný každému záujemcovi.

 Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.

Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?

Na svedomí to má „naivný realizmus“.

Stanfordský sociálny psychológ Lee ROSS  používa tento výraz na označenie toho, že väčšina ľudí vníma svet mimovoľne, takmer intuitívne. Ide podľa neho o hlbokú chybu, ktorá spôsobuje medzi ľuďmi prakticky neriešiteľné konflikty.

“Predstavte si troch vodičov; Larryho, Moea a Curlyho. Larry má rýchlosť 30 mph, Moe rýchlosť 50 mph a Curly rýchlosť 70 mph. Larry a Curly sa zhodujú na tom, že jazda Moe je hrozná a pravdepodobne spôsobí nehodu. Moe je podľa nich tak či tak idiot alebo maniak. Moe s nimi pochopiteľne nesúhlasí, pretože je mu zrejmé, že Larry je idiot (s čím súhlasí Curly) a Curly je maniak (s čím zase súhlasí Larry). 

Larry, Moe a Curly si nedokážu uvedomiť, že ich vnímanie je spojené s ich vlastným riadením automobilu a vonkoncom neodráža objektívne poznatky o situácii a o druhej osobe. Takto podobne to funguje aj v bežnom živote.

Naivný realizmus

sa vyskytuje ako neblahý vedľajší dôsledok evolučne vyvinutej, inak adaptívnej a prospešnej funkcie mozgu. Náš pozoruhodný systém vnímania okolitého sveta vykonáva každú sekundu nespočetné množstvo operácií tak rýchlo, že si ich nedokážeme vôbec uvedomovať. Napríklad „vidíme“ oveľa viac, ako to čo v skutočnosti vidíme aj  vďaka tomu, že náš mozog automaticky kombinuje zmyslové vstupy s našimi skúsenosťami, očakávaniami a motiváciou. Preto napríklad bicykel na rohu ulice, z ktorého vidíme len koleso okamžite „považujeme“ za celý bicykel. Pretože sa tieto konštruktívne procesy odohrávajú v zákulisí našej mysle, považujeme naše vnímanie za bezchybné.

Pokiaľ ide o vnímanie fyzického sveta, zdá sa, že to funguje a väčšinou vidíme veci rovnako. Napríklad ak vidíme strom, topánky, alebo gumové medvedíky všetci sa zhodneme, že na strom sa dá vyliezť, že topánky sú na nosenie a gumové medvedíky sú na jedenie. Ak sa však presunieme do sociálnej oblasti, do oblasti porozumenia ľuďom a ich interakciám, naše „videnie“ je ovplyvňované našimi očakávaniami, motiváciou ako reálne videným. Pretože naša mentálna konštrukcia sociálneho sveta je pre nás rovnako neviditeľná ako naša konštrukcia fyzického sveta, sú naše očakávania a motivácie v sociálnej oblasti oveľa problematickejšie.

Môžeme ich pomenovať tiež, že sú idiosynkratické.

Stručne povedané, pri posudzovaní temperamentu Donalda Trumpa a nečestnosti Hillary Clintonovej sme si rovnako istí ako pri hodnotení stromov, topánok a gumových medveďíkov. V oboch prípadoch sme si celkom istí, že vidíme realitu takú, aká je. A to je skutočný problém. Toto nie je problém heuristiky a predsudkov, kde je možné naše zjednodušené myslenie napraviť, keď vidíme správne riešenie. Toto je o vnímaní  reality. Ak Ja vidím realitu takú aká je, a On ju vidí inak, tak potom On má iste rozbitý detektor reality a Ja viem, že môj detektor rozbitý nie je!

 Ak nevidíte realitu takú, aká je – alebo ešte horšie, vidíte ju, ale odmietate ju akceptovať -, potom musíte byť šialený, hlúpy, zaujatý, lenivý alebo oklamaný. Vtedy sa stávame naivní realisti. Aj preto a najmä preto vidíme zložité spoločenské udalosti, naše správanie navzájom tak odlišne, pričom každý z nás toho druhého očierňuje, pretože nevidí to, čo je taká zjavná pravda .

Hoci existujú skutočné rozdiely, ktorými sa líšia rôzne spoločenstvá ľudí je naivný realizmus jedným z najničivejších zdrojov konfliktov medzi nimi.

Navyše je naivný realizmus mimoriadne odolný voči argumentom „druhej strany“. Príkladov možno uviesť nepreberné množstvo; Izrael verzus Palestínčania, americká politická ľavica a pravica, boj o vakcíny a autizmus, … . Vo všetkých takýchto prípadoch sa prejavuje naša neschopnosť odhaliť to ako si mylne konštruujeme svoju vlastnú realitu, ktorá bráni skutočnému poznaniu sveta. Deje sa to odvekov, do dnešných dní a všade okolo nás.

This Idea Is Briliant

Naive Realism
kliknite pre zväčšenie

 

Hits: 331

OCENENIE českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre.

V dňoch 16. – 19. mája 2001 sa v Prahe konal výročný X. európsky kongres psychológie práce a organizácie, usporiadaný Európskou asociáciou psychológov práce a organizácie (EAWOP).  Počas jeho priebehu sa uskutočnilo slávnostné ocenenie českých a slovenských psychológov.

Garantom a organizátorom tohto jubilejného medzinárodného podujatia bola Česká asociácia psychológov práce a organizácie (ČAPPO). Záštitu prevzali ministerstvá práce, zahraničných vecí ČR a primátor Prahy. 

Kongres otváral vtedajší podpredseda vlády a minister práce a sociálnych vecí Českej republiky, Vladimír ŠPIDLA.

Kongres EAWOP 2001 Praha. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Václav Špidla a Martina Klicperová

 

Slovenskí psychológovia (Sekcia psychológov práce, organizácie a personálneho rozvoja pri Slovenskej komore psychológov  a Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV) sa od roku 1999 podieľali na prácach spojených s jeho prípravou a samotným priebehom. Veľkorysé podmienky vytvorené organizátormi umožnili nielen účasť ocenených nestorov slovenskej psychológie na kongrese, ale aj účasť dvadsiatich študentov psychológie zo slovenských univerzít. Celkom sa zo Slovenska kongresu zúčastnilo viac ako 60 psychológov vrátane psychológov vykonávajúcich prax psychológov práce v súčasnosti.

Usporiadatelia uskutočnili v rámci kongresu podujatia, ktoré zahraničným účastníkom, odbornej i občianskej verejnosti pripomenuli osemdesiatročnú tradíciu výskumu, vzdelávania a praxe psychológie práce v Čechách a na Slovensku. Hoci dnes už nemôžeme hovoriť o spoločnej štátnosti, československá vzájomnosť medzi psychológmi práce pretrváva. Bola dôstojne i s uznaním prezentovaná pred medzinárodnou obcou viac ako 900 psychológov práce z 39 krajín Európy, Ameriky, Ázie, Afriky a oficiálnymi zástupcami významných európskych a svetových psychologických ustanovizní. Konkrétne to dokumentuje kongresová publikácia „Fragmets of the 80 years of  psychology of work and organization in the Czech republik and Slovakia“, ktorá obsahuje 12 príspevkov slovenských psychológov z celkom 24 spoluautorov (odborným, prekladateľským a z veľkej časti aj organizačným garantom slovenskej časti tejto publikácie bol Prof. Damián Kováč).

V tejto veci požiadal predseda Organizačného výboru PhDr. M. Šolc a predseda Honorárneho výboru kongresu Doc. Zb. Bureš, DrSc.  o spoluprácu Slovenskú psychologickú spoločnosť pri SAV a Slovenskú komoru psychológov. Tieto slovenské psychologické ustanovizne sa dohodli na postupe, ktorého výsledkom bol spoločný návrh kandidátov na ocenenie zaslaný Honorárnemu výboru X. Európskeho kongresu psychológov práce a organizácie.

Slávnostné ocenenia českých a slovenských psychologičiek a psychológov na kongresovom plenárnom fóre a tiež pri príležitosti 80. výročia psychológie práce v Čechách a na Slovensku patrilo medzi dôstojné, reprezentatívne podujatia Výročného Kongresu EAWOP.  

PRI PRÍLEŽITOSTI JUBILEJNÉHO X. KONGRESU EURÓPSKEJ ASOCIÁCIE PSYCHOLÓGOV PRÁCE A ORGANIZÁCIE  (EAWOP) boli za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku slávnostne ocenení  títo psychológovia:

Josef Brožek, (nar. 1913), prof. PhDr. Čechoamerický psycholog a antropolog, pracoval u fy Baťa koncem 30tých let, pak odešel do USA. Vynikl jako psycholog experimentální a práce. Několik posledních dekád se věnoval historii psychologie a v tomto oboru světově proslul. Autor a spoluautor mnoha odborných publikací.

Václav Břicháček, (nar. 1930), doc. PhDr., působil v Psychologickém ústavu a na katedře psychologie FF UK, věnoval se studiu výkonnosti a rozhodovacích procesů. Vynikající metodolog. Propracoval intenzivní výzkumné strategie. Napsal Úvod do psychologického škálování (1978) a Sledování změn v činnostech jedince (1986).

Václav Břicháček Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Václav Břicháček

Oldřich Matoušek, (nar. 1921), PhDr. CSc., zabýval se bezpečností práce a ergonomií, inženýrskou psychologií, byl vedoucím psychologického oddělení Ústavu hygieny práce a chorob z povolání. Autor a spoluautor řady významných odborných prací.

Oldřich Matoušek - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Oldřich Matoušek

Marie Mayerová, (nar. 1935), doc. PhDr. CSc., působila v podniku Škoda Plzeň, v Ústavu železničního zdravotnictví Plzeň a na katedře psychologie a sociologie řízení Západočeské univerzity, je vedoucí této katedry. Zabývala se motivací pracovní činnosti, profesiografií, vlivem stresu na výkonnost.

Marie Mayerová -Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Marie Mayerová
Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
zľava Oldřich Matoušek, Marie Mayerová, Jiří Růžička, Lubomír Stejskal, moderuje Martina Klicperová

 

Zbyněk Bureš, (nar. 1924), doc. PhDr. DrSc., působil v Ústavu lidské práce, Ústavu bezpečnosti práce, Vědeckovýzkumném ústavu dopravním, v Psychologickém ústavu UK a na katedře psychologie FF UK. Prováděl základní výzkum v psychologii práce, který se týkal zejm. spolehlivosti pracovní činnosti. Autor základních učebních textů psychologie práce. Iniciátor řady konferencí o psychologii práce s vedoucími pracovníky průmyslu, předseda redakční rady čtvrtletníku Psychologie v ekonomické praxi, čestný předseda ČAPPO (CAWOP).

Zbyněk Bureš - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Zbyněk Bureš

Jozef Daniel, doc. PhDr., DrSc.. Bol vedúcim odboru psychológie práce, Výskumného ústavu práce, kde sa zameriaval najmä na profesiografiu. V Ústave experimentálnej psychológie SAV viedol oddelenie inžinierskej psychológie, kde sa venoval výskumu pracovných pobytov, analýze práce operátora, diagnostike odolnosti voči záťaži, zmenovej a nočnej práci. V súčasnosti prednáša psychológiu na UKF (Univerzita Konštantína filozofa) v Nitre. Už v roku 1963 publikoval knihu psychológia práce, jako prvú s touto témou v ČSSR.

Jozef Daniel - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Jozef Daniel

 Jiří Hoskovec, (nar. 1933), prof. PhDr. CSc., působil ve Výzkumném ústavu bezpečnosti práce, v Psychologickém ústavu UK a na katedře psychologie FF UK. Zabýval se zejm. dopravní psychologií a výzkumem přenosu dovedností ze simulátorů na řízení dopravních prostředků. Je předsedou redakční rady  časopisu Psychologie v ekonomické praxi.

Jiří Hoskovec - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Jiří Hoskovec

Damián Kováč, (nar. 1929), prof. PhDr., DrSc., dlhodobý riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie SAV s vysoko výkonným oddelením inžinierskej psychológie, tvorca medzinárodne uznávanej Bratislavskej školy experimentálnej psychológie, iniciátor a hlavný redaktor karentovaného časopisu STUDIA PSYCHOLOGICA (vychádza v anglickom jazyku), autor (editor) viacerých monografií a vyše 450 odborných štúdií doma i v zahraničí, viacročný predseda Československej a Slovenskej psychologickej spoločnosti, pôsobil ako hosťujúci profesor na viacerých univerzitách v zahraničí.

Damián Kováč - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Damián Kováč

Milan Kubalák, PhDr. CSc. V priebehu svojej dlhoročnej práce v Bratislavskom Slovnafte venoval systematickú pozornosť komplexnému rozvoju psychológie práce v súlade s reálnymi aktuálnymi a perspektívnymi potrebami. Okrem vedúceho psychologického pracoviska v Slovnafte pracoval vo funkcii personálneho riaditeĺa a vedúceho odboru sociálneho riadenia. V rokoch 1990-1992 vykonával funkciu námestníka ministra práce a sociálnych vecí SROV. Do roku 1997 pracoval ako vysokoškolský pedagóg na Katedre psychológie FF UK v Bratislave.

Milan Kubalák - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Milan Kubalák

 

Milan Kubalák Kongres EAWOP_Praha 2001 ocenenie čských a slovenských psychológov práce
Vivien Soyková, Milan Kubalák

Emil Pejhovský, (nar. 1909), PhDr. CSc., byl žákem prof. J. Doležala. Působil jako vedoucí  psychologického oddělení fy Baťa ve Zlíně, v Ústavu psychologie práce Vysoké školy báňské v Ostravě a na katedře psychologie FF UP v Olomouci. Zabýval se zejm. personalistikou a psychologií řízení. Pomáhal vybudovat psychologickou laboratoř ve Vítkovických železárnách v Ostravě. Prosazoval aplikaci psychologie práce a organizace na Ostravsku.

Ján Chryzostom Raiskup, PhDr., ako žiak prof. Jurovského začínal v r. 1945 na Psychotechnickom ústave, resp. Československom ústave práce v Bratislave. V roku 1948 prešiel do Vítkovických železiarní v Ostrave, kde bol vedúcim psychotechnického laboratória a začleňovacej poradne. V roku 1963 sa vrátil do Bratislavy a nastúpil jako psychológ na Výskumný ústav hygieny práce a chorôb z povolania, resp. Výskumný ústav preventívneho lekárstva. Tu pracoval vo výskume neuropsychického zaťaženia a na štandardizácii metodiky profesiografie a psychodiagnostiky až do roku 1985. 

Ján Cryzostom Raiskup - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce . Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
zľava: Ján Chryzosotm Raiskup, Eva Letovancová, Kožený, Miloslav Šolc, Agnesa Číková

 

Jiří Růžička, (nar. 1929), prof. PhDr. DrSc., působil na katedře psychologie a sociologie práce Vysoké školy ekonomické v Praze, kam přešel v roce 1968. Stal se vyhledávaným spoluřešitelem v mezioborových týmech, složených z ekonomů, sociologů a psychologů.

Jiří Růžička - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Jiří Růžička

 

Miluše Sedláková, (nar. 1936), PhDr. CSc., působí v Psychologickém ústavu AV ČR a na katedře psychologie Pedagogické fakulty UK. Zabývá se poznávacími procesy vymezenými jako procesy zpracování informací, specificky mentální reprezentací. Je autorkou a spoluautorkou řady prací, zejm. je známa Psychologie XX. Století. Je vedoucí redaktorkou časopisu Československá psychologie.

 Miluše Sedláková - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Miluše Sedláková

Lubomír Stejskal, (nar. 1920), PhDr., psycholog práce, zejm. její bezpečnosti, prováděl aplikovaný výzkum a poskytoval služby průmyslovým závodům. Byl vedoucím meziresortního střediska psychologie práce při Psychologickém ústavu UK v Praze.

Lubomír Stejskal - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Lubomír Stejskal
V rámci X. kongresu Európskej asociácie psychológov práce a organizácie sa pri príležitosti 80. výročia uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku  konali  aj “Dni výmeny skúseností”. V ich závere, za prítomnosti zahraničných účastníkov z celého sveta sa uskutočnilo aj slávnostné ocenenie psychológov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj tejto aplikovanej psychologickej disciplíny v Českej republike a na Slovensku.

Táto výnimočná udalosť prebehla v Novej radnici na Mariánskom námestí v centre Starého mesta pražského.

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.

Úvodom slávnosti sa prítomným zahraničným hosťom i oceňovaným psychológom prihovorili  Doc. PhDr. Zbyněk Bureš, CSc., čestný predseda Českej asociácie psychológov práce a organizácie, čestný podpredseda Honorary Committe (výberovej komisie)  a predseda Sekcie psychológov práce práce, organizácie a personálneho rozvoja SKP  PhDr. Milan Kožiak ( člen Organizačného výboru X. kongresu EAWOP).

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.

Ocenenia získali títo slovenskí psychológovia:

Veronika KOVALÍKOVÁ, PhDr., CSc.

Vedecká pracovníčka v oblasti sociálnej psychológie, psychológie dieťaťa a poradenskej psychológie. Obľúbená vysokoškolská pedagogička sociálnej psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Školiteľka ašpirantov v odbore sociálnej psychológie. Angažovala sa aj v aplikácii psychologických poznatkov, predovšetkým vo výchovnom a manželskom poradenstve.

Ocenenie Veronika Kovalíková - Kongres EAWOP 2001 - 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Veronika Kovalíková
Libuša MARŠÁLOVÁ, PhDr., DrSc.

Pôsobila ako samostatná vedecká pracovníčka v Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Predmetom jej teoretickej a vedecko-výskumnej činnosti bola oblasť psychológie učenia a pamäti, psycholingvistiky, ako aj psychológie osobnosti, najmä so zameraním na motivačné zložky v štruktúre osobnosti. Vyvíjala a adaptovala viaceré metodiky, z ktorých niektoré po validizácii na výberoch slovenskej populácie boli publikované. V rámci pedagogickej činnosti na katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave položila základy systémového prístupu v oblasti metodológie výskumu. Príslušné publikácie stále tvoria súčasť študijného materiálu poslucháčov základných a aplikovaných disciplín psychológie.

Obe ocenené sa Kongresu nemohli zúčastniť preto im boli medaily s plaketami  odovzdané počas slávnostného stretnutia na Ústave experimentálnej psychológie SAV. 

Veronika Kovalíková a Libuša Maršálová
Damián Kováč, Veronika Kovalíková , Libuša Maršálová, Agnesa Číková
Vladimír ČERNÝ, PhDr., CSc.

 V roku 1967 založil národný podnik Psychodiagnostické
a didaktické testy v Bratislave, ktorého je aj po transformácii na  akciovú spoločnosť Psychodiagnostika stále riaditeľom. V roku 1993 založil Psychodiagnostiku s.r.o. v Brne, ktorej je tiež riaditeľom. Od svojho vzniku vydala Psychodiagnostika 224 psychodiagnostických testov domácej i zahraničnej provinencie a viacero knižných publikácií. Psychodiagnostika, a. s. je členom Medzinárodnej testovej komisie a súčasne výhradným distribútorom niektorých zahraničných vydavateľstiev  z USA a Anglicka. Je spoluautorom a upravovateľom deviatich psychodiagnostických testov a spoluautorom publikácie Kompendium psychodiagnostických metód.

Vladimír Černý - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Vladimír Černý
Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce na Slovensku
zľava Vladimír Černý a Hieronym Florek
Hieronym FLOREK, Doc., PhDr., CSc.,

Pôsobil ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Neskôr (23 rokov) na jednotlivých fakultách Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Teraz pôsobí na katedre psychológie Trnavskej univerzity v Trnave. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pôsobil 36 rokov. Na úrovni základného výskumu sa venoval psychológii práce, hlavne inžinierskej psychológii, sociálnej psychológii práce a psychológii výtvarného umenia. Uskutočnil prieniky psychologických poznatkov do technického prostredia a do sveta výtvarného umenia (aktivity na celoštátnych, európskych i svetových podujatiach).

Hieronym Florek - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Hieronym Florek, Vivien Soyková, Jiří Čermák
Rudolf KOSTOLANSKÝ, PhDr.,CSc.

V období rokov 1972 – 1987 člen medzinárodnej redakcie časopisu Human Development (Krager Verlag, Bern, Švajčiarsko). Zakladajúci
a výkonný redaktor (1968 1972) orgánu Československej psychologickej spoločnosti „Psychológ v Československu“. Osnovateľ vyučovania gerontopsychológie na Slovensku. Organizátor nových pracovísk psychológie práce v odvetví železničnej dopravy, iniciátor napojenia na výskum v Slovenskej akadémii vied v Bratislave.

Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce
Rudolf Kostolanský (tretí zľava)
Rudolf Kostolanský - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Rudolf Kostolanský
Jozef KOŠČO, Prof., PhDr., CSc.

Svoju odbornú kariéru začal v Psychotechnickom ústave, neskôr Československom ústave práce v Bratislave, potom viedol jeho pobočku v Košiciach. Pôsobil v ridiacich a vedeckých pozíciách na viacerých vysokých školách a ústavoch na Slovensku. V rokoch 1967 – 1970 bol riaditeľom Ústavu psychológie profesionálneho vývinu a poradenstva. Venoval sa výberu zamestnancov a výchovnému poradenstvu. Je iniciátorom a organizátorom medzinárodne akceptovanej biodromálnej koncepcie psychologických poradenských služieb (generálny gestor porady expertov UNESCO v roku 1970 v Bratislave o úlohách biodromálneho poradenstva v permanentnom vzdelávaní). Je autorom 14 knižných, monografických prác a početných odborných štúdií, článkov a expertíznych elaborátov. Pôsobil ako koordinátor štátnych a rezortných plánov výskumu a ako vedúci a školiteľ diplomantov a doktorandov.

Jozef Koščo - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
zľava Jozef Koščo, Vivien Soyková, Jiří Čermák.
Bruno MIGLIERINI, PhDr., DrSc. 

Ako pracovník a neskôr vedúci armádneho psychologického pracoviska sa zaslúžil o rozvoj psychologickej diagnostiky v armáde. Upravil viaceré zahraničné testy a dotazníky, vytvoril a vydal rad vlastných testov a dotazníkov. Vo viac než sto publikáciách sa zaoberal najmä otázkami reliability a validity psychodiagnostických metód a možnosťami ich využitia v praxi. Výsledky svojej vedeckej práce v armáde zhrnul do monografie Poznávanie a formovanie osobnosti vojaka (Naše vojsko, Praha, 1984).

Bruno Miglierini - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
zľava Bruno Miglierini, Eva Letovancová, Daniel Kožený, Miloslav Šolc, Agnesa Číková.  
Juraj STANKO, PhDr.

Od roku 1966 pracoval v oblasti industriálnej psychológie
a ergonómie vo VSž v Košiciach, teraz US Steel, kde mnoho rokov pôsobil ako vedúci psychologického pracoviska. Je spolu-zakladateľom jedného z najväčších psychologicko – fyziologických laboratorií v bývalom Československu. Podieľal sa na vypracovaní a štandardizovaní psychologických metód výberu pracovníkov pre rizikové a náročné profesie, ako sú napr. žeriavnici a operátori. Tieto komplexné metodiky boli úspešne využívané v samotných VSž ako aj v celom rezorte ťažkého priemyslu a strojárstva. Bohaté praktické skúsenosti využíval pri praktických cvičeniach adeptov psychológie.

Juraj Stanko - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Juraj Stanko
Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce
zľava Juraj Stanko a Michal Stríženec
Michal STRÍŽENEC, Doc., PhDr., DrSc.

Od roku 1954 pôsobil ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Výskumne sa zameriaval na inžiniersku psychológiu (analýza činnosti operátora, myslenie operátora, systém človek – počítač). Túto disciplínu externe prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a publikoval z nej vedecké štúdie a monografie. V rokoch 1991 – 99 bol riaditeľom Ústavu experimentálnej psychológie.

Michal Stíženec - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
zľava Michal Stríženec, Vivien Soyková, Čermák Jiří
Ján TIMKO, Doc., PhDr., CSc.

Zo začiatku sa venoval vplyvu pracovného prostredia na senzomotorické procesy u robotníkov. Neskoršie sa špecializoval na skúmanie a riešenie problémov adjustácie vojakov a vplyvov externých podmienok vojenskej činnosti na prežívanie a správanie sa vojakov. Rozpracoval mnohé teoretické a metodicko-organizačné zásady pre riadenie vojenských jednotiek a útvarov, ktoré zverejnil v mnohých článkoch
a v monografii Vojak v psychickej záťaži. Dvadsať rokov pracoval ako vedúci skupiny psychológie vojenskej činnosti a zástupca vedúceho katedry psychológie Vysokej vojenskej pedagogickej školy v Bratislave. Významnou mierou prispel k rozvoju teórie a praxe psychológie práce v armáde i k jej využívaniu v príprave učiteľov autoškôl na Slovensku.

Ján Timko - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Ján Timko
Ján VONKOMER, Doc, PhDr., CSc.

Vedúci katedry psychológie na Vojenskej akadémii. Skúmal a riešil režim práce a odpočinku operátorov. Založil a vybudoval vedecko-výskumné pracovisko na vývin uplatnenia psychologických testov v armáde. Vyvinul a štandardizoval originálne testy inteligencie a osobnosti. Bol predsedom Slovenskej psychologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied a podpredsedom Československej psychologickej spoločnosti.

Ján Vonkomer - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Ján Vonkomer

V mene ocenených sa poďakoval organizátorom Kongresu (EWOP, Českej asociácii psychológov práce a organizácii, Slovenskej komore psychológov a Slovenskej psychologickej spoločnosti) za ich, – v našich postsocialistických podmienkach mimoriadne zložitú prácu pri navrhovaní a výbere oceňovaných Ján Vonkomer.  Upozornil, že tento akt oceňovania českých a slovenských psychológov za ich celoživotné zásluhy na medzinárodnom fóre má aj významný domáci spoločenský rozmer.

Kongres EAWOP oceňovanie za zásluhu o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku
Ján Vonkomer

Galéria ocenených českých psychológov práce a organizácie :

Chalupa Bohumír, Hanousková Marie, Hanousek Jan, Hladký Aleš, Hovorka Karel, Kroftová Eva, Mikšík Oldřich, Šlédr Jiří, Štikar Jiří, Vašina Bohumil, Vranský Pavel, Vůjtěch Jan.
P s y c h o l ó g o v i a, ktorí sa zaslúžili o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku a ktorí v čase konania kongresu už nežili.

Bakonyiová Elena, Bandžejová Mária, Bena Eduard, Doležal Jan,  Ferková Monika, Fiala Václav, Hejlek Miroslav, Hyhlík František, Ivanov Alexandr, Jurovský Anton, Krouská Alena, Kučera Jan, Kuruc Július, Machač Miloš, Melzer Jiří, Ondrejka Ján, Pikala Ivan, Rejmánek Evžen, Rozsypal Jindřich, Senka Ján, Slavíček Pave, Šípoš Ivan, Tardy Vladimír, Vacíř Karel, Vijačka Alois, Vrchlabský Karel, Zadražil Jan.

 

EPILÓG

Vzhľadom na skutočnosť, že oceňovanie celoživotných zásluh je vždy ľudsky a spoločensky vážnou a citlivou záležitosťou, považujeme za vhodné aj po rokoch sprístupniť Zápisnicu spoločnej oceňujúcej komisie SPS SAV a SKP (pôvodne publikovanej v stavovskom profesnom časopise Slovenskej psychologickej spoločnosti SAV – PSYCHOFÓRUM ).

Zápisnica TU

Robíme tak v dobrej viere, že sprístupnenie postupu práce oceňujúcej komisie potvrdí  a zdokumentuje slovenským psychológom a návštevníkom tejto internetovej stránky našu snahu o maximálnu objektívnosť výberu navrhovaných kandidátov, ale aj preto preto, že vidíme veľký potenciál posilnenia identity a aj integrity celej našej  psychologickej obce práve cestou prejavenia úcty voči našim učiteľom – aj v iných odboroch psychológie. To, že forma spoločenského ocenenia ich celoživotnej práce je vhodná a hodnotná, potvrdili mnohé zážitky i úprimné prejavy prítomných, vrátane hostí a členov Výkonného výboru EAWOP. Viacerí po vypočutí profesných životopisov oceňovaných sa takmer v rozrušení  priznávali k tomu, ako málo „o vás vieme“. Aj to môže byť zaiste pozitívnou skúsenosťou pre naše vzájomné vnímanie sa v súčasnosti a návodom nielen na  európsku integračnú ústretovosť, ale tiež ústretovosť takpovediac domácu. Viacerí z prítomných mladších českých a slovenských psychológov totiž dopĺňali poznanie zahraničných kolegov, keď v úcte k celoživotnej práci svojich kolegýň a kolegov spontánne opakovali: „ ako málo sa poznáme navzájom“.

Prečo je tomu tak?

Kto iný by to mohol zistiť a možno i zmeniť, – ak nie psychológovia?

Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková, M. Kožiak.
Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková, M. Kožiak.

Official website of the European Association of Work and Organizational Psychology (EAWOP) 

Ohliadnutie   za   vývojom   slovenskej   psychológie   práce    v priesečníku “Novembra 1989

Hits: 164

Z Á P I S N I C A oceňujúcej komisie

Z Á P I S N I C A spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a  Slovenskej komory psychológov

Na spoločnom zasadaní Predsedníctva Slovenskej komory psychológov a Hl. výboru Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV dňa 13.2.2001 bol členom Organizačného výboru X. Európskeho kongresu psychológov práce a organizácie PhDr. M. Kožiakom, prednesený návrh postupu a spoluúčasti SKP na oceňovaní nestorov slovenskej psychológie práce. Spoločná oceňujúca komisia SPS SAV a SKP zložená z  ôsmich členov schválila predbežne zostavený návrh HV SPS pri SAV zo dňa 12.1.2001, ktorý zohľadňoval proporcionálne zastúpenie oboch ustanovizní. Po krátkej diskusii bola komisia doplnená o novozvolenú predsedníčku SKP PhDr. Hanu Ščibranyovú.

Hlavným kritériom výberu oceňovaných kolegov, seniorov, ktorí už nepracujú aktívne, mali byť zásluhy odborno-praktické, organizačné, vedecké, pedagogické a publikačné.

Členmi komisie sa na základe konsenzuálneho súhlasu prítomných členov Predsedníctva SKP a Hlavného výboru SPS stali: E. Adamovičová (tajomníčka HV SPS), PhDr. M. Bratská, CSc.(SPS), PhDr. A. Číková(SKP), PhDr. M. Kožiak (SPS, predseda komisie), PhDr. M. Kubalák, CSc. (SKP), PhDr. E. Letovancová, CSc. (SKP), PhDr. I. Seifert (SKP), PhDr. I. Sarmány – Schuller, CSc. (predseda Hl.výboru SPS SAV), PhDr. Hana Ščibranyová (predsedníčka SKP).

Poslanie komisie
  1. menovité odporúčanie štyroch kolegov a kolegýň zo slovenskej psychologickej obce na ocenenie odovzdané na európskom fóre (traja mali byť psychológmi práce a jeden z oblasti teoretickej, všeobecno – psychologickej alebo metodologickej,
    s významnými prínosmi podporujúcimi rozvoj psychológie práce)
  2.  menovité odporúčanie ďalších 6 – 10 kolegov a kolegýň na ocenenie odovzdané na československom fóre, počas slávnostného večera k 80. výročiu psychológie práce
    a organizácie v Českých krajinách a na Slovensku
  3. zabezpečenie a včasné sprostredkovanie podkladov potrebných k práci Honorárneho  výboru kongresu (stručné profesné charakteristiky, fotografie)

Organizačný a Honorárny výbor kongresu upozornili, že definitívne upresnenie počtu ocenených bude možné až pri súhrne všetkých doručených návrhov. Zároveň je tiež vhodné pripomenúť, že kompetencie definitívneho výberu ocenených z jednotlivých národných ustanovizní prináležia Honorárnemu výboru Kongresu. Jeho predsedníčkou je Veronique De KEYSER (Belgicko), predsedníčka EAWOP a podpredsedom Zbyněk BUREŠ (Česká republika).

Tento orgán, mal včas upresniť počet oceňovaných kandidátov a fakticky tým aj rozhodnúť o výbere (redukcii) kandidátov na ocenenie, ak by bol počet navrhovaných vyšší ako finálna kvóta. Uvedené podmienky kládli špecifické požiadavky na pružnú, ale pritom korektnú prácu komisie.

Tieto požiadavky sa týkali najmä:

  • zachovania dôvernosti všetkých vyjadrení členov komisie
    zachovania diskrétnosti informácií o všetkých navrhovaných kandidátoch
  • realizácie postupu umožňujúceho objektivizáciu hodnotení kandidátov členmi komisie
  • zabezpečenia transparentnosti a vierohodnosti odporúčaní komisie
Menovité návrhy na ocenenie pri príležitosti konania X. kongresu EAWOP 2001 v Prahe, v priebehu kongresového plenárneho zasadania

Na základe vyjadrení získavaných v priebežných konzultáciách s členmi SPS a SKP boli ako kandidáti, ktorých prínos pre slovenskú psychológiu práce bol spontánne a vo všeobecnej zhode kladne hodnotený, uvádzaní nasledovní nestori slovenskej psychológie:

PhDr. Jozef DANIEL, DrSc.,

prof. Damián KOVÁČ,DrSc.,

PhDr. Milan KUBALÁK, CSc.,

PhDr. Ján Chryzostom RAISKUP.

Členovia komisie prítomní na jej rokovaní 4. apríla 2001 uvedených kandidátov jednotne a bez pripomienok podporili a vyjadrili súhlas s odoslaním návrhu na ich ocenenie na medzinárodnom kongresovom fóre.

Ocenenia pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku  (postup výberu navrhovaných kandidátov).

Okrem návrhov a podkladov na ocenenie našich kolegov na európskom fóre nás organizátori žiadali aj o poskytnutie návrhov na ocenenia pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku.

Ocenenia majú byť odovzdávané počas slávnostného večera  česko-slovenského „Dňa výmeny skúseností“. Podľa pokynov organizátorov, majú byť hlavným kritériom výberu kolegov a kolegýň, seniorov, ktorí už nepracujú aktívne, zásluhy odborno-praktické, organizačné, vedecké, pedagogické a publikačné.

Vzhľadom na uvedené podmienky a kritériá výberu oceňovaných, sa prítomní členovia  komisie po predchádzajúcej diskusii dohodli na nasledovnom a následne realizovanom postupe:

  • menovitý súhrn doručených návrhov členov HV SPS (viď zápis HV SPS zo dňa 12.1.2001), doplnený o návrhy členov komisie (neprítomní členovia sa vyjadrili ku prvotnej kandidátke telefonicky). Tento súhrn predstavoval 23 navrhovaných kandidátov
  • zúženie počtu kandidátov podľa kritéria „dôchodkový vek“ a „odborno – profesnej kvalifikácie“ na 18
  • stručné charakteristiky, otázky a diskusia hodnotiaca 18 kandidátov podľa odborno-praktických, organizačných, vedeckých, pedagogických a publikačných zásluh
  • určenie jednotného systému hodnotenia všetkých 18 kandidátov, umožňujúceho ich objektivizované kvantifikované porovnanie

Komisia sa rozhodla uplatniť numerickú poradovú hodnotiacu stupnicu. Na základe sumárneho posúdenia si každý člen komisie stanovil svoje poradie priority kandidátov. Toto poradie bolo potom postupom spriemernenia využité pri objektivizovanom určení poradia uchádzačov.

Kvôli zmierneniu vplyvu niektorých artefaktov (vrátane neodôvodnených preferencií) pri posudzovaní sa členovia komisie dohodli na priamej, ústnej forme bodového hodnotenia jednotlivých kandidátov.

Takto transparentne získané pozície jednotlivých kandidátov vyjadrujú skupinové stanovisko komisie. Podľa vôle všetkých prítomných členov komisie je toto stanovisko považované za základ pre vypracovanie menovitého návrhu jednotlivcov na ocenenia pamätnou plaketou EAWOP pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku. Abecedný zoznam kandidátov na ocenenie má zahŕňať len tých kandidátov, ktorí získali poradovú pozíciu do limitu daného organizátormi Kongresu.

Vzhľadom na približnú kvótu  kandidátov na toto ocenenie zo Slovenska, ktorá počas konzultácií s organizátormi Kongresu  kolísala okolo čísla 10,  komisia pristúpila k príprave podkladov (charakteristík) na ocenenie nasledovných kolegov a kolegýň:

KOVALÍKOVÁ Veronika, PhDr., CSc.
MARŠALOVÁ Libuša, PhDr., CSc.
KOŠČO Jozef, Doc., PhDr., CSc.
STRÍŽENEC Michal, PhDr., DrSc.
KOSTOLANSKÝ Rudolf, PhDr., CSc.
ČERNÝ Vladimír, PhDr., CSc.
FLOREK Hieroným, Doc., PhDr., CSc.
MIGLIERINI Bruno, plk, PhDr., DrSc.
TIMKO Ján, Doc., PhDr., CSc.
VONKOMER Ján, plk. PhDr., CSc.

V prípade, že počet kandidátov navrhovaných na ocenenie bude vyšší alebo nižší ako finálna kvóta pridelená Honorary Comittee kongresu, organizátori si vyhradili možnosť operatívnej korekcie. Podľa slov PhDr. Miloslava Šolca,Csc., predsedu Organizačného výboru kongresu je pravdepodobné, že úprava bude mať podobu rožšírenia o jedného prípadne dvoch kandidátov zo Slovenska. Po vzájomnej dodatočnej konzultácii by mal byť jedenástym oceneným psychológom práce zo Slovenska  PhDr. Juraj STANKO z VSŽ.

Z Á P I S N I C A zo  zasadania spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a  Slovenskej komory psychológov

dňa 4. apríla 2001.

Z á v e r o m  možno konštatovať, že spoločná oceňujúca komisia SPS SAV a SKP odporúča oceniť vyššie uvedených kolegov a kolegyne na základe dôkladného prehodnotenia pracovných a odborných aktivít všetkých kandidátov, z hľadiska ich podielu na rozvoji psychológie práce v rámci SR, ako aj stanovených pravidiel. V uvedenej súvislosti si však dovoľujeme vysloviť názor, že limitujúce kritérium veku podstatne obmedzilo možnosť žiadúcej objektivity výberu. Napriek tomu považujeme za vhodné a potrebné poďakovať sa organizátorom Kongresu EAWOP 2001 v Prahe za možnosť a príležitosť oceniť na medzinárodnom fóre kolegyne a kolegov, ktorí sa významne zaslúžili o rozvoj psychológie práce na Slovensku.

PhDr. Milan Kožiak, predseda spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a Slovenskej komore psychológov

V Bratislave, 10. apríla 2001

Slávnostné ocenenie českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre. TU.

 

Official website of the European Association of Work and Organizational Psychology (EAWOP). TU.

Hits: 19

Neverte intuícii – má vždy “pravdu”!

Neverte intuícii  – má vždy “pravdu”!

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

– slúžky rozumu?  …., alebo je to naopak,

tajomstvo “troch i” 

Niekde tam v psychickom priestore medzi intuíciou (šiestym zmyslom) a imagináciou (predstavivosťou) prebieha proces, ktorému zvykneme hovoriť inšpirácia, nápad, vnuknutie, alebo aj zjavenie či osvietenie.  Ako tento proces prebieha a kedy sa na mentálnom displeji nášho vedomia zjaví to známe “AHA!” ?

Nevieme.

Snaha porozumieť tomu čím človek je a čím by sa mohol stať  naliehavo volá po zlepšení jeho schopnosti rozpoznávať svoj vnútorný svet, po sebapoznaní. Celá história ľudstva , rovnako ako súčasné dianie vo svete každodenne potvrdzuje, že tomu bráni akási silná a odolná bariéra najrôznejších archaických iracionalít. Ich prekonávanie sa stáva  kritickým komponentom budúcnosti ľudstva. Nerozhodne o nej  rozvoj  techniky, technológií,  prírodných vied, …, ale práve úroveň SEBAPOZNANIA.  Predovšetkým schopnosť človeka identifikovať a  regulovať vlastné psychické procesy, stavy, rozpoznávať  svoje silné i slabé stránky podmieni  ich usmerňovanie na prospech jednotlivcov, vlastného živočíšneho druhu a ochranu prírody pred človekom samotným. Už v súčasnosti je viac ako zrejmé, že ľudstvo sa dostalo na hranicu udržateľnosti svojej existencie i života na planéte.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Intuícia Imaginácia Inšpirácia
 

Denno denne sa potvrdzuje, že  práve to SEBAPOZNANIE je mimoriadne  ťažká úloha a iste náročnejšia ako rozbitie atómu, či cesta na Mars.

Akoby sme však na ňu rezignovali a necháme sa odovzdane vliecť  evolučne slepými inštinktami na jednej strana a silami technológií, ktoré nemajú morálku, ani svedomie, ani dušu – na strane druhej.

Ich prekonanie, zmysluplné ovládanutie  je nemysliteľné bez rozpoznávania  vplyvu rôznych prežitých, paralyzujúcich  ilúzií, mýtov, bájosloví o jedinečnosti človeka, ideológií jeho predurčenosti, vyvolenosti, nadradenosti.  V tomto zmysle sa “očista”, ekológia duševného sveta človeka – od prežitých nánosov vekov stáva naliehavou prioritou.

Čím to je, že je to také ťažké?!

Psychika človeka, naše vedomie, naše myslenie sú síce najdokonalejšou formou nám známej existencie hmoty a umožňuje nám celkom úspešne poznávanie živej i neživej prírody, vrátane pozorovateľného vesmíru. Poznávanie psychiky pomocou psychiky je však z “metodologického” hľadiska aspoň také zložité, akou by bola úloha odkrojiť krajec chleba z bochníka chleba nie pomocou britkejšieho, dokonalejšieho nástroja, akým je nôž, ale opäť pomocou krajca chleba.

          Nástroj poznávania je rovnakej kvality ako predmet poznávania. Subjekt a objekt sebapoznávania sú “z rovnakého materiálu” a osobitne v prípade sebapoznávania sú identické. Toto jednoduché podobenstvo vystihuje sizyfovské, strastiplné úsilie človeka po sebapoznaní, hľadaní zmyslu svojej existencie a tiež zápas o jeho dušu, o jeho budúcnosť.

          Dôkazov o tomto obdivuhodnom zápase, často človeka s človekom, nájdeme dosť na každej stránke ľudských dejín. Od ich úsvitu až po dnešok.

Dvaja géniovia v jednom
Leonardo & Michelangelo – dvaja géniovia v jednom obraze

Vzájomné, tesné prepojenie medzi týmito psychickými procesmi si ani nedokážeme uvedomiť pretože prebieha celostne a mimovoľne. Aj ich  pomenovanie, či skúmanie  je len výsledkom snáh rôznych vedeckých disciplín štrukturalizovať ich, atomizovať, rozčleniť, nejako uchopiť a tak  postupne odkrývať ich tajomstvá. To poznávanie sa však deje veľmi pomaly, v mnohých zdanlivo jalových sporoch medzi mysliteľmi, vedcami,  z  ktorých však každý svojím zrnkom poznania prispieva k odhaľovaniu pravdy o svete i o nás samotných.

Dodnes stále nevieme ako prebieha naše myslenie,  kde sa rodí  myšlienka, ktoré centrá mozgu sú zodpovedné za úsudok, syntézu      poznatkov, či zovšeobecnenie videného, počutého či prežitého.                                 

Známe pojmy: indukcia, inhibícia, iradiácia sú také vzdialené  poznaniu a pochopeniu podstaty psychiky , ako je vzdialený Mars od Zeme

Z experimentov na zvieratách a dnes už aj z poznatkov neurovied vieme ako prebieha obyčajný nervový vzruch, reflexívna reakcia, či pokyn k pohybu, kde sa v mozgu asi stretávajú vnemy a pocity, kde sa možno ukladajú pamäťové stopy.

Avšak to – Čo? –  tie pamäťové stopy opäť evokuje, tak aby sa objavili celkom mimovoľne ako súčasť našich poznatkov, skúseností, našej identity to nevieme. Nehovoriac o tom kde sídli MYSEĽ, kde sa vzalo VEDOMIE, ako vzniklo a ako existuje v zložitej sivej, rôsolovitej,  živej hmote, ktorú sme nazvali mozog.    To všetko zatiaľ nevieme.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Tak je tomu aj v prípade psychických procesov, ktoré sme pomenovali intuíciou, imagináciou, inšpiráciou. Len tušíme, hypoteticky predpokladáme, že sú k nim potrebné “akési” vnútorné podmienky a vonkajšie podnety súvisiace s hľadaním odpovedí na otázky, ktoré  prináša život, či pri riešení nejakého viac či menej závažného problému. Niekedy takýto problém podnieti našu snahu niečo pochopiť či zlepšiť, inokedy nie.

Vzájomné, tesné prepojenie medzi telom a dušou si uvedomujeme len málokedy, aj preto že prebieha zväčša na vegetatívnej a inštiktívnej  úrovni, ktorú vedomie nemá pod kontrolu. Existujú však overené postupy, ktoré nám dovoľujú tieto prepojenia objavovať a efektívne využívať. 

Známy výkrik Archimedesa “HEURÉKA” sa stal symbolom  takéhoto osvietenia.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Archimedes “Heuréka”

To zjavenie sa však nezjavilo len tak samé od seba. Bolo výsledkom  neutíchajúcej zvedavosti  a následného  uvoľnenia tela i mysle, ktoré Archimedes dosiahol kúpeľom vo vani.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

U vyčerpaného Mendeljeva sa zjavilo  v driemote na stole s rozloženými kartičkami prvkov jeho “periodickej sústavy”.

Mendelejev D.I. a jeho prvá verzia periodickej sústavy prvkov
Mendelejev D.I. a jeho prvá verzia periodickej sústavy prvkov

Podobne aj nemeckému chemikovi  Augustovi Kekulé sa dlho nedarilo nájsť logické, zmysluplné vysvetlenie – hlavnú väzbu medzi atómami v organických molekulách.  Aj v jeho prípade zapracovala imaginácia snových procesov v mozgu. Ten sa ako veľký počítač nevypína ani v spánku a hľadá odpovede bez nášho vedomého úsilia.  Kekulé sám hovorieval ako sa mu vo sne vznášali dlhé reťazce atómov v imaginárnom priestore pred vnútorným zrakom a pripomínali mu malé háďatá. V tej snovej imaginácii sa zrazu jedno z nich zahryzlo do svojho chvosta, roztočilo sa a zrazu bol objav benzénového jadra, základného vzorca celej organickej chémie na svete  (Nobelova cena za chémiu   1901).

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Kekule objav základného vzorca organickej chémie ako kruhu

Takýchto príbehov poznáme bezpočet. Nehovoriac o umeleckej tvorbe, ktorá by bez tých “3i” nebola vôbec možná.  

Ľudia empiricky zistili, že ak príliš “tlačíme na pílu”, žiadne vnuknutie neprichádza. To sa však zrazu objaví  vo chvíľach, kedy      to nepredpokladáme a najmenej očakávame, často práve v spánku. 

Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to,  čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď    tvrdilže “sebapoznanie je zo všetkého najťažšie”. Svojim žiakom        však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou,            ktorej podstata nám dnes už nie je známa. 

Vieme však, že jej mottom bolo  heslo: 

“Uvoľnenú myseľ napadne spásonosná myšlienka rýchlosťou blesku!”

Sokratove sympózium

Ktovie koľko spoločného mala táto Sokratova procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť.

Aj preto psychológovia často hovoria svojim klientom, že najlepším spôsobom vyriešenia vážnejšieho životného či pracovného problému je odpútanie sa od neho. Zdá sa to byť paradoxné, ale funguje to pomerne spoľahlivo, hoci nie 100% spoľahlivo. To “odpútanie” je však dosť náročná úloha a málokto ju dokáže zvládnuť.

Telesné a duševné uvoľnenie ku ktorému dochádza obvykle a spontánne v spánku je osvedčená cesta k nájdeniu odpovedí na hľadané otázky.  Štatistiky porúch spánku a nespavosti potvrdzujú, že tento dar prírody už nestačí držať krok so stresujúcimi vplyvmi v živote miliónov ľudí po celej planéte a chemické preparáty na jeho vyvolanie viac škodia ako pomáhajú.  Aj preto po celom svete venuje veľká pozornosť postupom a metódam telesnej a duševnej relaxácie. Okrem prínosov v spánkovej medicíne sa  zistilo, že rôzne autoregulačné a imaginatívne postupy (ktoré majú v korene v starých kultúrach a náboženských rituáloch) umožňujú dosahovanie meditatívnych stavov ľudovo nazývaných aj osvietene spôsobujúce spomínaný odstup, či náhľad – poskytujúci odpovede na mnohé praktické, existenčné či spirituálne otázky.  

Najnovšie poznatku neurovied o činnosti mozgu ukazujú, že tieto stavy sa v jeho činnosti prejavujú zmenou jeho aktivity, meranou zmenou elektroencefalografickej frekvencie a dĺžkou  vĺn, vzruchov, ktoré v mozgu prebiehajú  (viac TU). Presvedčivo sa preukázalo, že zvlášť nízke frekvencie mozgovej činnosti  sú nielen indikátorom hlbokej relaxácie a regenerácie mozgu, ale aj sprievodným znakom mnohých inšpirácií a inovativnych nápadov. Tieto sú neraz tlmené práve stresujúcimi vplyvmi, potláčané myšlienkovým streotypmi a aj zlozvykmi.   

Práve  odhaľovaniu tajomstva “3i”,  osvojenia schopnosti odpútavaniu sa od rušivých, stresujúcich vplyvov, objavovania vlastných, často skrytých a málo využívaných schopností  je venovaná väčšia časť stránky www.psychobalzam.com  .

autogénny tréning titulka

Na prednáškach o psychohygiene, sebapoznávaní, kurzoch autogénneho tréningu som spomínal  jeden príbeh tradujúci sa do stredovekého Švajčiarska ( Léčení duchem – Stefan Zweig)  “Istý alchymista vyhlasoval, že dokáže vyrobiť zlato z olova. Dopočul sa o tom jeden mocipán, pozval ho sebe a priľúbil mu, že za vyrobené zlato ho bohato odmení; povýšením do stavu šľachtického, mladou nevestou, pozemkami, … Alchymista dostal nemálo financií na vybudovanie svojho “laboratória” a pustil sa do práce. Ako čaroval, tak čaroval, žiadne zlato z olova však vyrobiť nedokázal. Mocipána časom prešla trpezlivosť a hrozil mu, že  ho dá popraviť.  Alchymista sa však nezľakol a vymyslel plán, ako to zlato vyrobiť .

Jeho “experiment” spočíval v nasledovnom postupe: Zvolal šľachticov z kráľovstva a verejne, aj za prítomnosti onoho mocipána, ktorý zvýšil vierohodnosť alchymistu sľúbil, že do pokusu vložené peniaze im dvojnásobne vrátim ak dodržia ním stanovené podmienky. Po vykonaní všetkých rituálnych ceremónií a splnenia všemožných čarodejníckych, astrologických podmienok (spln mesiaca, polnoc, muší chvost, … ) vyhlásil, že poslednou a najjednoduchšou podmienkou je obísť studňu na hradnom námestí a nemyslieť pritom na zlato. Ak ju nesplnia všetky vložené dukáty prepadnú majiteľovi hradu. Všetci sa len zasmiali a veselo prikladali zlaťáky na stôl. Keď nastala tá chvíľa a obchádzali okolo studne uvedomili si, že naleteli. Žiaden z nich nedokázal myslieť na nič iné ako na vidinu zlatého bohatstva. Zaskočení sami sebou a zahanbení odchádzali z hradu “obraní” o vlastné peniaze a bez bohatstva po ktorom tak túžili. Mocipán, ktorý tušil v čom spočíva ten fígeľ, nielenže odpustil alchymistovi jeho dlh, ale ešte ho aj vymenoval za svojo hlavného radcu.” 

Koľkí spomedzi nás by sa nechali takto oklamať?  Koľkí podliehajú dennodenne podobným fígľom šikovných mediálnych, politických a marketingových “alchymistov”, ktorí dokážu vytĺkať kapitál usmerňovaním našej predstavivosti a sľubovaním vidín ľahšieho a krajšieho života. 

                                PREČO JE TOMU TAK?          

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Akú úlohu zohráva intuícia a imaginácia v poznávaní sveta, iných ľudí a seba samého a najmä v predvídaní možného vývoja? Je intuícia a imaginácia súčasťou každého poznávania? Môže  imaginácia viesť k pravde a  poznaniu? Ako sa uplatňuje intuícia a imaginácia pri tvorbe vedeckých experimentov, alebo pri koncipovaní vízií a utópií o lepšej spoločnosti?  Aký je vzťah medzi imagináciou a inšpiráciou?

Aké relevantné sú výsledky psychologických výskumov týkajúcich sa intuície, imaginácie a racionality? Ako môžu (veda) prispieť k zmysluplnej inovácii nielen zastaralých technológií, ale aj prežitých stereotypov v postojoch a v myslení? Tie vedú často k agresii a potieraniu tých “iných” právd. a sebapoškodzovaniu.
Je intuícia človeka “dieťaťom biologických inštiktov našich  predchodcov? Je intuícia prazákladom myslenia?  Je vôbec možné považovať imagináciu za spôsob myslenia?   Sú  “racio, myslenie, logika” NADRADENÉ  intuícii, víziám, subjektívnym postojom, názorom.
Čo ak je to všetko inak? Ako zabezpečiť súlad medzi nimi?

Sú to zásadné otázky týkajúce sa nielen využitia a usmernenia potenciálu psychiky a vedomia človeka. ale aj prekonávania bariér, ktoré mu bránia v rozlete. 

 Povedané mierne romanticky, – v rozlete do všetkých končín UNIVERZA.

Odpoveďami na tieto otázky sa od dávnych vekov  zaoberali  tak, či onak nielen veštci v Delfách, proroci, zakladatelia náboženstiev, ale aj  filozofi, lekári, psychológovia… . Ich názory boli pochopiteľne často poznamenané vlastnou kultúrou, náboženstvom, vtedajšou úrovňou  poznania a neraz aj výnimočnými originálnymi prístupmi samotných mysliteľov.

Staré pohľady a zrnká nových poznatkov
Úvahy o imaginácii, intuícii a ich vplyve na konanie a rozhodovanie patria medzi najvzrušujúcejšie snahy ľudstva nejako uchopiť svoju podstatu, poodhaliť závoj budúcnosti a poznávaním svojich koreňov pochopiť jedinečnosť výnimočného javu, ktorý nazývame VEDOMIE. Nielen pochopiť vznik a formovanie hodnôt, pravdy, spravodlivosti, … , v tom lepšom prípade aj kultúr iných ľudských spoločenstiev, ale aj  vesmír a našu budúcnosť v ňom.

Už v staroveku bola intuícii, imaginácii a inšpirácii  venovaná pozornosť predovšetkým z hľadiska filozofického, náboženského, spirituálneho a umeleckého.   Venovali sa im stoickí i kresťanskí filozofi Sokratom počnúc až  po Augustína. Od stredovekého talianskeho mysliteľa Giambattistu Vica,  cez dualistu Descarta,  Bergsonov iracionálny intuitivizmus, až po skeptika I. Kanta, ktorý problém intuície vyriešil tak, že ho vytesnil zo svojho zorného poľa. 

Až v  19. a 20. storočí sa začali objavovať aj štúdie zaoberajúce sa týmito procesmi ako intrapsychickým javmi , ktoré boli vo svoje podstate nanajvýš osobné a intímne.  Zväčša spočívali zotrvávali  na  úrovni klinicko-psychologických úvah a štúdií zaoberajúcich sa hraničnými stavmi, javmi, duševnými poruchami a chorobami.  V tomto smere obohatili  európske poznanie najmä Sigmund Freud, Carl Gustav Jung , tiež Johannes Heindrich Schultz  a ich žiaci, ktorí nám zanechali mnohé cenné odkazy.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
V strede je Bytostné Ja, každá ďalšia vrstva predstavuje psychologickú funkciu. Intuícia je najbližšie stredu, za ňou nasleduje cítenie, vnímanie a vonkajší kruh reprezentuje myslenie. Hore sa nachádza archetyp múdreho starca a po bokoch anima v jej pozitívnom a negatívnom aspekte (Jung, Shamdasani 2009) Zdroj: Zborník Intuícia a imaginácia SFZ pri SAV 2019)
Čo je nového?

V posledom období sa vo svete množia experimenty, výskumy a štúdie, ktoré  sa snažia uchopiť vzťah medzi intuíciou, imagináciou a racionalitou, najmä z hľadiska ich praktického využitia. Nielen pri znásobovaní tvorivého potenciálu jednotlivcov a celých tímov, ale aj pri predvídania možných objavov, či vývoja udalostí v globálnom ekonomickom či geopolitickom rámci .

Z u nás dostupných zdrojov vyberáme napr. knihu Daniela Kahnemana “MYSLENIE RÝCHLE A POMALÉ”, psychológa a nositeľa Nobelovej ceny z roku 2002, ktorá rieši dilemu intuitívneho a racionálneho v našom rozhodovaní. Daniel Kalhleman

Tiež  knihu SUPERPROGNÓZY  Philipa E. Tetlocka, uznávaného sociológa a progiostika, ktorá je kritikmi  hodnotená ak najdôležitejšia v oblasti predpovedania vývoja zložitých vzťahov, javov a následných udalostí v neurčitých  podmienkach.

Philip E.Tetlock

Kniha obsahuje mnoho strhujúcich príbehov, analýz a štatistík zdôvodňujúcich prečo zlyháva väčšina predpovedí takmer vo všetkých oblastiach vývoja ľudskej civilizácie. Okrem argumentov a dôkazov našej neschopnosti postihnúť multidimenzionálnu komplexnosť reality (v ktorej sú biologické a inteligentné systémy len jej malou zložkou) TETLOCK presvedčivo dokázal, že prognózy nejrenomovanejších agentúr a odborníkov sú len o málo presnejšie ako náhodné odhady! Povedané slovami jedného z recenzentov knihy „ich predpovede sú len o málo lepšie ako presnosť šimpanza hádzajúceho šípky na terč.“

Medzi pozoruhodné zistenia dlhoročného výskumu realizovaného aj s pomocou CIA patrí zistenie, že skutočne existujú jednotlivci, ktorí  INTUITÍVNE predpovedajú budúcnosť omnoho lepšie ako celé tímy expertov.
Títo ľudia si nie sú vedomí svojej superschopnosti a ak niečo tušia tak majú sklon skrývať ju pred inými ľuďmi. Často nemali ani vyššie a špecializované vzdelanie. Testovaním sa preukázalo, že ich sebavedomie negatívne koreluje s nabubralým sebavedomím mnohých múdro sa tváriacich a dobre platených prognostikov predávajúcich „mačku vo vreci“.
Po jej dočítaní som si spomenul na Maeterlinckovu esej „Múdrosť a osud“, za ktorú dostal ešte v roku 1911 Nobelovu cenu. Okrem iného v nej píše: „Ti vzdelaní márne klopú na bránu poznania a tí, ktorými pohŕdajú pre ich nevzdelanosť a pre vieru vo všemohúceho im pokorne odpovedajú. Ak o to stoja.”
SLOVENSKÝ VKLAD

Z našich pôvodných, slovenských počinov ma v tejto v týchto dňoch  potešilo očakávané vydanie zborníka vystúpení na  konferencii “Intuícia a imaginácia vo filozofii a vo vede” . 

Podieľali sa na ňom;

 Miroslav Marcelli, František Mihina, Emil Višnovský, Jakub Chavalka, Ondrej Marchevský, Peter Kyslan, Juraj Šuch, Krzysztof Śleziński, Monika Miczka-Pajestka, Ivana Ryška Vajdová, Tatiana Badurová, Zuzana Býmová, Lukáš Švihura, Andrea Javorská.

Editori však nezaradili do zborníka vystúpenie Jakuba Šveca  z Filozofickej fakulty Mateja Bela, :„John Rawls - cez imagináciu k poznaniu spravodlivosti ako férovosti", ktoré zrejme reflektuje niektoré pálčívé problémy súčasnosti. Dúfajme, že prekážkou boli nejaké formálne či technické komplikácie a nie samotný obsah.  

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Slovenské filozofické združenie pri SAV
Filozofický ústav SAV
Katedra filozofie a dejín filozofie FF UK v Bratislave
Inštitút filozofie FF PU v Prešove

Zborník z konferencie INTUÍCIA A IMAGINÁCIA vo vede a filozofii – dostupný on line TU

 

Vydanie tohto zborníka je záslužný  počin.   Mohol a mal by sa stať inšpiráciou i pre odborníkov z ďalších spoločenskovedných disciplín (psychológie, pedagogiky, sociálnych vied, politológie, práva, ekonómie). Práve oni  sa môžu pokúsiť transformovať, preniesť v ňom uvádzané poznatky a skúsenosti, do  spoločenskej praxe na Slovensku. To ako sa zhostia tejto  náročnej úlohy  a či dokážu preklenúť často akademizujúce a  historizujúce  prístupy  – podmieni  ich prínos v prospech celej spoločnosti a jej udržateľného rozvoja. 

Globálny a všadeprítomný technologický rozvoj vyvíja tlak na pevnejšie uchopenie  psychických javov a procesov, ktoré majú významný vplyv na budúcnosť ľudstva.  Stále naliehavejšie pociťovaná a rastúca vzdialenosť medzi prírodnými vedami a spoločenskovednými disciplínami už v súčasnosti ústi do javov, ktoré ohrozujú nielen osobnú integritu jednotlivcov a celých ľudských  spoločenstiev, ale  aj existenciu života na “modrej planéte”.

Naše glorifikované “racio” zatiaľ málo zvláda dilemu rastu ľudskej populácie, neustáleho zbrojenia, hyper-produkcie tovarov, služieb a zanedbávania ochrany trvalo udržateľného rozvoja všetkých spoločenstiev a foriem života.

 

       To je fatálny problém, ktorý môže našu víziu civilizácie ako kolísky života vo vesmíre ľahko  a rýchlo premeniť  “iba” na ďalšiu geologickú vrstvu planéty.  … 

V tomto zmysle bude potreba pochopenia a nového definovania  vzťahov medzi intuíciou, mysľou a vedomím, ako aj  potreba ich humanistického kultivovania len narastať.

Prichádza čas nových paradigiem!

vedomie – odkiaľ sa vzalo?!

Blog:  Intuícia Imaginácia Inšpirácia

napísal a edične  zostavil PhDr. Milan Kožiak

Na inšpiráciu: Nasledujte svoju intuíciu

Hits: 340

o liečivých vibráciach

o liečivých vibráciach

Schumannova frekvencia je tlkot srdca našej planéty (7,83 Hz/s). Byť naladení na túto frekvenciu je pre nás životne dôležité: čím viac sme s ňou zladení, tým zdravšie a lepšie sa cítime. „Všetko na svete je vibrácia“ hovoril Albert Einstein.

Hoci existencia Schumannovej rezonancie je vedecky potvrdeným faktom, len málo ľudí si uvedomuje  jej dôležitosť ako akejsi ladičky života. Ide o dôležitú trvalú elektromagnetickú vlnu, ktorá ovplyvňuje biologické oscilátory v mozgu cicavcov,  ale nielen to!

V posledných rokoch sa objavujú opakovane potvrdzované zistenia poukazujúce na to, že tlkot srdca  Zeme sa zrýchľuje a dosiahol frekvenciu 16,5 Hz. Čo nám tým Matka života signalizuje?

Číslo 16,5 a jeho násobky 33; 66; 132; 264… tieto čísla sú v harmónii s tónom solfeggio (video) s frekvenciou 528 Hz, ktorú používajú genetici na opravu poškodenej DNA, genetického plánu, na ktorom je založený život.

Znamená by to, že naša DNA sa práve teraz začína sama opravovať? Čo ak je postupná  zmena vibrácií Matky života na harmonickú frekvenciu 528 Hz začiatkom jej reaktivácie a očisty, tak aby život na nej bol v viac harmónii s jej srdcom? 

Hoci nám túto zmenu médiá zamlčiavajú nemali by sme ju ignorovať.

V kontexte prebiehajúcich zmien klímy a tiež pandémie koronavírusu nám taliansky básnik Andrea Melis Parolaio ponúka túto úvahu:

 

Každý sa môže pokúsiť vnímať jej pulz. 

Naipr sa pokúste objaviť svoje srdce

O vplyve hudby na správanie a prežívanie človeka vieme toho iste všetci dosť. Podobný, možno povedať ešte výraznejší a neurofyziologicky čistejší účinok majú aj nehudobné zvuky rôznej frekvencie, intenzity a fázového posunu. Zvlášť účinné, pre potreby neurofyziologickej optimalizácie činnosti mozgu sú napr. duálne binaurálne zvuky s miernym frekvenčným alebo fázovým posunom. Mozog je jemná rôsolovitá (štruktúra) suspenzia, ktorá okrem spracovávania pocitov , vnemov, myslenia a mnohých iných funkcií aj inak reaguje na vonkajšie podnety.
Asi je vhodné zmieniť sa o jednoduchom fígle, ktorý prístroje AVS a ADS využívajú. Ak napr. prehrávame prostredníctvom slúchadiel v jednom uchu 124 Hz/s a v druhom uchu 114 Hz/s – s opačnou fázou, v mozgu sa to vyskladá tak, že tých 100 Hz sa vzájomne neutralizuje, anihiluje a na mozog pôsobí len 10 hz. Čo je frekvencia bioprúdov činnosti mozgu známa ako alfa hladina +/-. Inak pomerne ťažko dosiahnuteľná, hoci rôznymi autosugestívnymi a meditačnými postupmi, ľudstvom odjakživa využívanými.

Viac o liečivých vibráciach TU

o hladinách vedomia  TU

a TU

Niečo na hranici metafyziky a reality. “ZABUDNUTÉ FREKVENCIE”

 

Hits: 119

Spomienky na jednu knižku a jej autora

  Spomienky na jednu knižku a jej autora 

(takmer autobiografické a trochu sentimentálne)

 alebo
“Ľudský činiteľ” za socializmu 
(časť 5. – stroboskopický efekt)
                                            tajné heslo:

“Bez autogénneho tréningu posádky by APOLLO 11 na Mesiaci havarovalo!”

Inžinierska psychológia
Reminescencie na B.F.Lomova
  Kniha, ktorá mi zmenila život a otvorila dvere k práci  rozhlasového psychológa
Stalo sa to takto: Písal sa rok 1969 a bolo práve 20.augusta, teda deň pred prvým výročím okupácie ČSSR. To „výročie“ malo v celom štáte búrlivý priebeh. O život prišlo niekoľko ľudí, - najmä v Brne, pokiaľ si spomínam. Mal som 21 rokov. Popri štúdiu som si vtedy privyrábal ako zvukový technik a asistoval pri vysielaní Rozhlasových novín. V ten deň sa na chodbách vysielacieho traktu z ničoho nič mihli neznáme postavy a pred budovou rozhlasu na Zochovej ulici stáli "zvláštni ľudia". Správy vtedy čítala hlásateľka DARINKA REKOVÁ. Všetci sme boli rozrušení. V hlavných správach nechtiac prečítala slovo „TRAKCIE“ s breptom „FRAKCIE“. Tá veta znela približne takto: „zo Sovietskeho zväzu k nám vedú nové vysokonapäťové frakcie elektrického prúdu, ktoré sú zdrojom svetla, tepla pre naše domácnosti a energie pre štát a jeho priemysel...“. 
Hlásateľka Československého rozhlasu v Bratislave DARINA REKOVÁ
Hlásateľka Československého rozhlasu v Bratislave DARINA REKOVÁ, zdroj: archív  SRo
Dnes by sme sa nad tým usmiali. Vtedy tomu však bolo inak. Napätie bol také veľké, že aj medzi stenami "preskakovali iskry". Spočiatku bolo hrobové ticho. O niekoľko dní sa však spustil zvláštny tichý virvar. že si je ho možné ťažko predstaviť inde a v inom čase. Tento brept poslúžil ako zámienka pre vyšetrovanie a následne aj previerky v celom kolektíve hlásateľov. Samozrejme v jeho centre sa ocitla nešťastná Darinka Reková. Poznal som ju celkom dobre, - vravela, že nevie ako sa to mohlo stať a zúfala si z tých všelijakých inkvizičných pohovorov. Objavila sa KGB, vtedajšia ŠtB a čo ja viem kto sa ešte zo dňa na deň stal, z bývalých rozhlasových kolegov, nosičom zástavy normalizácie. Nedalo mi to vtedy spávať. S hlásateľmi sme mali spoločnú chodbu, z vysielacej miestnosti sme sa cez veľké okno vzájomne videli. Spomenul som si, že asi pred mesiacom údržbári v hlásateĺniach vymieňali ŽIARIVKY. V každej hlásateni bolo na strope 6 panelov, každý so 6-timi žiarivkami. Dokopy 36 svetiel. Na niečí pokyn nechali tí údržbári na strope len každú druhú žiarivku. Urobil to najhoršie čo mohli urobiť! Svietilo teda 18 žiariviek, ale každá v rovnakej, polovičnej amplitúde. Teda nie kontinuálne ako bežné žiarovky, ktoré vyžívajú na svietenie celých 50Hz/s, ale len hornú, či dolnú periódu. Bežne sa to nedalo postrehnúť, ale pri pohybe oka sa to občas prejavovalo ako blikanie. Odborníci tento jav už vtedy mali celkom dobre preskúmaný. Nazvali ho „stroboskopický efekt“. Pri čítaní spôsobuje, že dochádza k zámene napr. písmen ako „b“ a „d“, „m“ a „n“ a tiež „t“ a „f“. Bol som vtedy radový technik a moje slová o „stroboskopickom efekte“ brali na ľahkú váhu. Práve som robil skúšku z psychológie práce a v jednej z učebníc som našiel popísané rizikové účinky tohoto efektu pri odčítaní údajov z indikátorov v leteckej doprave a a tiež pri čítaní textu. Tá kniha mala názov „Inžinierska psychológia“. Jej autorom bol už vtedy svetoznámy sovietsky psychológ Boris Fjodorovič Lomov. To zabralo! Rozhlasoví súdruhovia boli veľmi radi, že sa to takto hodnoverne vysvetlilo a pred unifomovanými sovietskymi súdruhmi mohli zdôvodňovať, že ten brept nebol žiadnou provokáciou. 
Tú knihu si požičali a už mi ju nevrátili.
 
Darinka Reková následné dianie ťažko prežívala. Mala rada svoju prácu. Ako zámienku za ten nechcený brept, jej potom chceli spočítať nielen vysielanie v auguste 1968, ale aj chladné, neústretové postoje k rozhlasovým normalizátorom, ktorí sa začali vynárať ako spasiteľskí démoni. Nakoniec ten svoj boj tragicky vzdala. ŠtB-áci nemohli pripustiť, že ju vlastne utýrali a tak na vysvetlenie začali šíriť rôzne dezinformácie. Aj takéto môžu byť súvislosti jedného mizerného breptu. Na jeho začiatku stál "ľudský činiteľ", ktorý sa vtedy u nás vnímal len ako komplikujúci zdroj problémov "pri rozvoji a budovaní socialistickej vlasti". Žiaľ - podobne je tomu tak dodnes, hoci v iných spoločenských pomeroch.
Paradoxne mi táto smutná príhoda pomohla pri návrate do rozhlasu po skončení štúdia a po nedobrovoľnom pobyte vo výchovno-nápravnom zariadení. Viac TU. 
Dve hlavné rozhlasové intelektuálky Perla Karvašová a Zora - Dagmar Kločková, ktoré ešte dlho po auguste ´68 "chodili v čiernom"  sa ešte počas môjho štúdia chválili, že to oni "vyhnali" toho chlapca od zvukárov čo čítal a počúval Antickú knihovňu * študovať na FF UK.  Veľká súdružka Margita Bullová, hlavná inšpektorka vysielania a účastníčka SNP, ktorú som mal ľudsky celkom rád, mi dala k štúdiu odporúčanie, možno aj preto, že som doučoval jej syna a za odmenu býval u nich v podnájme na Schillerovej ul., kým som sa presťahoval do susedného VŠ internátu "Horský park", ... 
Sociológiu som mal v oku, ale v roku ´68 ju neotvárali, tak sa mojím osudom stala psychológia. Chcem tým poukázať len na to, že v povedomí rozhlasákov, hlavne tých na Zochovej ul. stále žila - aj po niekoľkých rokoch - spomienka na tú udalosť so "stroboskopickým efektom". 
Po nedobrovoľnom "azyle" som si niekoľko mesiacov nevedel nájsť prácu. Nebolo mi všetko jedno. Kádrováci v Psychiatrickej liečebni v Kroměříži rozhodli, že "když máte takové to pozadí, tak sme tú žádosť o přijetí nedali ani na schválení CZV KSČ". Vrátil som sa teda na Slovensko. Profesor Damíán Kováč, riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie, kde som robil diplomovku ma poslal za svojím menovcom do rozhlasu. Asi vedel prečo.  
Vtedajší riaditeľ rozhlasu Pavol Kováč hneď na pri prvom stretnutí vytiahol z regálu jednu knižku a spýtal sa ma či je moja. Už dávno som sa zmieril s jej stratou. Bola to "Inžinierska psychológia" B.F. Lomova, ktorú som mal na str.100 ošifrovanú. Keď som odpovedal ´áno". Opýtal sa, či sa chcem vrátiť späť do rozhlasu. Odpovedal som rovnako "áno". "Ste prijatý" znel jeho verdikt ani nie po 15 minútach rozhovoru,-  napriek šrámom za moje "hriechy" v roku ´68.  
Prvá akcia, na ktorú som sa ako začínajúci psychológ podujal bol Autogénny tréning hlásateľov. Ten ma ako nezamestnateľného  brigádnika naučil viesť prof. Stanislav Kratochvíl v PL Kroměřiž. Hlásatelia patrili vždy medzi hrdú a vzdorovitú rozhlasovú elitu. Aj preto som mal spočiatku trochu obavy ako dopadne moja psychologická premiéra v rozhlase. Sami mi to však uľahčili. Na cvičenia a  konzultácie chodili disciplinovane takmer všetci (dámy i páni) a najmä poctivo cvičili abecedu autosugescie aj doma. Dodnes vidím ležať krásne dámy vedľa seba na koberčekoch, ktoré si nosili do prepožičaného "fitneska" v Ústave detskej psychológie a patopsychológie so sebou (Hanu Rendekovú, Magdu Šmihulovú, Nóru Seleckú, Nina Kramárová,...) a vedľa nich mužské hlásateľské esá, akými boli Miro Havel, Janko Bílý, Július Hvozdík, Paľo Sobek, či veľký recesista, boxer a budúci emigrant Imro Fábri. Zhovievavo a trpezlivo počúvali moje prvé pokusy o sugescie "ťiaže, "tepla" atď., vyslovované málo školeným, nehlásateľským hlasom.
To bola ich vďačnosť za odhalenie účinkov "stroboskopického efektu" v hlásateľniach. Šéf hlásateľov Janko Bálint im tú relaxáciu dokonca preplácal ako výkon povolania.  
Takto sme sa navzájom snažili preklenúť traumu, ktorú nám všetkým spôsobil august ´68.  
Takto čarovne sa prepletajú nitky príbehov a osudov knižiek a ľudí, s ktorými som sa mal možnosť v živote stretnúť. 
Ďakujem im za to! 

Vtedy som netušil, že sa s B.F. Lomovom stretnem osobne.  O 19 rokov neskôr na V. zjazde  Čs. psychológov v Brne (1980) . Na to stretnutie mám len hmlisté spomienky. Na záverečnom bále som chvíľu sedel vedľa neho a vyrozprával som tú “story” so stroboskopickým efektom v rozhlase.  Potľapkal ma po pleci tak, že som skoro spadol zo stoličky,  povedal “chorošo ” a objednal ďalšiu fľašu červeného vína. Potom sa mi zdal trochu osamelý a tak som poslal za ním kolegyňu Michailu Svobodovú aby ho pozvala do tanca. Míša mi potom povedala, že takého výborného tanečníka už dávno nemala. 🙂
Reminescencie na Borisa Fjodoviča Lomova
Pri druhom stretnutí, už v Bratislave, v roku 1983 mi celkom súkromne - počas diskotéky, ktoré som s rozhlasovým audio-vybavením robieval pre bratislavských psychológov pri dopíjaní  druhej fľaše červeného vína, (ktoré vtedy priniesol k DJ pultu Dr. Ivan Šípoš, (neúnavný organizátor neformálnych stretnutí psychológov) -  povedal približne tieto slová:  "Bez autogénneho tréningu by Američania na mesiaci hladko nepristáli" - a rozpovedal mi príbeh, o ktorom sme v tom čase ani netušili. 
" Počas pristávacie manévru, pri obliekaní skafandru Edwin  ALDRIN nechtiac zavadil  o palubný počítač a vypol ho. Na  nové naštartovanie počítača zostávalo málo času a hrozila havária.  Vtedy sa rozhodol veliteľ celej misie Neil ARMSTONG prepnúť celý systém na  ručné ovládanie pristávania. To si vyžadovalo mimoriadne zručnosti a tiež schopnosť nepodľahnúť obrovskému stresu. Tú mu poskytol práve autogénny tréning" povedal B.F. Lomov.  Ako? - opýtal som sa opatrne, aby som sa dozvedel čo najviac. "Nič tajuplné na tom nie je. Z autogénneho tréningu zostane nakoniec len jedna formulka, ktorú Schultz sfomuloval nasledovne   -  "Som absolútne pokojný, som si istý, viem čo mám urobiť, dokážem to! - americkí astronauti k tomu ešte dodávali predstavu "Moja myseľ je čistá a pevná ako diamant! " Taká koncentrácia trvá zlomok okamih. Možno stačí na ňu jeden nádych a výdych" a dodal - žiadna iná technika sebaregulácie toto takto efektívne neumožňuje." 
Nakoniec témy a bez ďalšieho komentára dodal: "To  že Armstrong úspešne zvládol pristátie sa stalo nakoniec jeho "malým krokom , ale veľkým krokom pre ľudstvo" je dnes historickou skutočnosťou..., ale my máme Gagarina. Iné je, že tesne po pristáti na Mesiaci Armstrong sa rozhodol ako veliteľ misie, zmeniť na Zemi podpísaný protokol, že prvý krok na inom vesmírnom telese urobí  vedec Dr. Aldrin. Nakoniec  sa stalo, že ho urobila noha vojaka Neila Armstronga." 

Akademik Boris Fjodorovič Lomov

Tento vysoký, plavovlasý a modrooký bojar z hrdého Novgorodu mi učaroval. Zvlášť potom ako zhodnotil udalosti v roku 1968 a po ňom. Bolo mi cťou, že ma považoval za svojho kolegu.

V roku 1983 sme však debatovali aj celkom vážne, tak aby niečo z toho mohol odvysielať aj Československý rozhlas. 🙂


Výňatok zo zachovalého záznamu interview s B.F. Lomovom počas jeho návštevy Psychologického pracoviska, ktoré nazval "psychologickým laboratóriom" (1983). 
imagination

Pri rozlúčke  som B.F. Lomovovi  odovzdal niekoľko MGF kaziet s Psychobalzamom a prípravnou nahrávkou Psychosiesty.  Tá ho osobitne zaujala.

Na oplátku som od Borisa Fjodoroviča dostal s venovaním knihu “Psychologické problémy kozmických letov”, ktorá obsahuje príspevky viacerých sovietskych kozmonautov a tiež málo známu, hoci pozoruhodnú knihu Jurija Gagarina (spoluator Vladímir Lebedev) “Psychológia vo vesmíre”. Prelúskal som ich obe  zo všetkých strán a majú dodnes čestné miesto v mojej knižnici.  

Po čase som od neho dostal gramoplatňu s nahrávkou autogénneho tréningu, ktorú nahrali ruskí psychológovia A.A. Repin a V.E. Rožňov. Bola určená pre potreby Vojenského námorníctva ( zvlášť pre posádky ponoriek)  a Flotilu morského rybného priemyslu.

 

Až po mnohých rokoch som sa z otvoreného archívu ŠtB dozvedel, že práve na jeho podnet mi Mestský výbor KSS v Bratislave, po takmer desiatich rokoch odkladania dal v roku 1987 súhlas k nastúpeniu štúdia vedeckej ašpirantúry na Ústave experimentálnej psychológie SAV.   Asi som bol voči súdruhom málo ústretový, čomu sa nedalo vyhnúť, už len z podstaty práce podnikového psychológa a tiež aj preto, že som mal tej rebélie za ušami viac ako dosť.  Viac napr. TU. Nebolo by spravodlivé nespomenúť v tejto súvislosti aj druhého muža z fotografie vyššie – prof. Damiána Kováča, riaditeľa spomenutého ústavu, ktorý  v jednej mojej clivej chvíli poznamenal “počkáme na teba, aj druhú päťročnicu”.  Nakoniec prišiel november ´89.  V rádiu som mal kopu inej práce  a moja ašpirantúra odplávala dole Dunajom. 🙁

Pohľad na spálňu ruskej ponorky v tesnej blízkosti torpedových strieľní
Sandra Bullock Gravity 3
Ilustrativny screen z filmu Gravity – Sandra Bullock 3
Záverom
Ak raz človek začne cestovať vesmírom a osídľovať iné vesmírne telesá, tak limity ľudského činiteľa budú rozhodovať o úspechu tej-ktorej vesmírnej misie. Bez vedecky prepracovaného a dokonale osvojeného systému autoregulácie psychických stavov a procesov sa nezaobíde žiaden člen posádky kozmických lodí. Autogénny tréning bude jeho  súčasťou – takou nevyhnutnou akou je dnes pre nás vzduch a kyslík v ňom, ktorý dýchame.   
FASCINUJÚCI VESMÍR

Spomienky na jednu knižku a jej autora 

Autorský blog: PhDr. Milan Kožiak

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (1. časť)

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (2. časť – vrátane kritiky slovenskej psychologickej praxe)

„Ľudský činiteľ“ – naše alibi (3. časť – dnešok je zrkadlom našej včerajšej ne-zodpovednosti)

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (4. časť – psychológia ne-zodpovednosti)

Hits: 191