Archív značiek: veda

SPÁNOK ZVIERAT

HOCIKDE – HOCIAKO – HOCIKEDY

za  letu,  na stojáka,  dolu hlavou, pod vodou, na hladine,  na konári, na vlásku,  s otvorenými očami,  v brlohu,  v nore, … 

a jedna senzácia

“Som rekordér! Viete o tom?”

Dažďovník
Photo:Hans Peeters, zdroj: www.naturetoday.com

Všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom  veľkom mystickom  tajomstve, ktorým je život. Všetko nasvedčuje tomu, že spánok je vlastne dôsledok vesmírnej zákonitosti, pohybu Zeme okolo vlastnej osi, čo ovplyvnilo všetky formy života na našej Zemi už od ich vzniku, pred miliardami rokov, – až po dnešok.

Spánok vnímame ako samozrejmosť, podobne ako dýchanie. Na rozdiel od dýchania však o spánku toho vieme oveľa menej. A pritom je to je to jedna z najdôležitejších biologických potrieb.

Ľudský spánok je stále v mnohom záhadný.

Možnosti skúmania mozgu sú aj napriek obrovskému technologickému pokroku neurotechnológií  stále obmedzené.  Jedna vec je rozpitvať tisíce mozgov a druhá vec porozumieť tomu, ako to celé funguje. Poznanie anatómie mozgu nám jednoducho nedokáže pomôcť s pochopením spánku.

Ak toho veľa nevieme o ľudskom spánku, koľko toho vieme o spánku zvierat?

Z bežného pozorovania vieme, že nespí iba človek, ale aj všetky cicavce a vtáky, väčšina rýb, plazov, obojživelníkov a dokonca aj hmyz. Ten prechádza do stavu nazývaný ako torpor, v ktorom neprejavujú takmer žiadny aktivitu. “Spia” aj také živočíchy ako pavúky a červíky vo vašej záhrade. Cyrkadiánny rytmus majú dokonca aj baktérie, ktoré cyklicky prechádzajú rôznymi úrovňami aktivity evokovanými intenzitou svetla.

Vo vedeckej obci však pretrváva spor o tom, či všetky zvieratá naozaj spia. Určite nájdete množstvo odborníkov, ktorí povedia, že nie. V tom spore záleží predovšetkým na tom ako si spánok  definujem spánku.

U niektorých živočíchov je rozdiel medzi bdením a spánkom markantný, u iných oveľa menší.

Čím sú tieto rozdiely spôsobené vedci stále presne nevedia. Najčastejšie ich vysvetľujú tým, že potreba spánku vyplýva z kombinácie toho či je zviera všežravec, mäsožravec alebo bylinožravec. Jeho spánok potom evolučne zohľadňuje potravinovú špecializáciu a rovnováhu medzi jej získavaním, trávením a predátormi, ktoré ho ohrozujú. Ukazuje sa tiež dôležitosť sociálnych vzťahov toho ktorého zvieracieho druhu, zložitosť jeho nervovej sústavy a samotný metabolizmus.

Stále však pretrváva mnoho výnimiek a extrémov, ktoré táto klasifikácia nedokáže vysvetliť.

Napríklad prečo práve netopiere potrebujú dlhý až 20 hodinový spánok a žirafám stačia len 15 minútové zdriemnutia niekoľkokrát denne.

spánok morožov

Spiaci mrož

U človeka dochádza k pravidelnému striedaniu rôznych fáz spánku. Určite ste už počuli o REM či nonREm fázach spánku. Toto rozdelenie je minimálne u cicavcov  univerzálne. Veľké rozdiely sú však v pomere týchto fáz. U človeka sa dlhé nonREM fázy striedajú s krátkymi REM fázami. U niektorých cicavcov je REM fáza dominantnou.

Pri mnohých živočíchoch nám tak nezostáva nič iné ako poznávať ich spánok na základe pozorovania a popisu ich správania. Spánok je potom definovaný ako časť dňa, kedy živočích vykazuje výrazne odlišné správanie – najmä nízka pohyblivosť, nehybnosť, znížený metabolizmus a tak ďalej.

 

Zimný spánok medveďov je u nás známy pojem. V mesiacoch, keď nie je dostatok potravy, všetko pod snehom a teploty sú pod bodom mrazu si niektoré zvieratá jednoducho doprajú dlhší oddych, ktorý možno posudozvať ako spánok.

O zimnom spánku zvierat ma Slovensku
O zimnom spánku zvierat na Slovensku. Autor: Mária Bednárová, 24.09.2020, zdroj:www.zborovna.sk

Podľa všetkého je potreba spánku u zvierat evolučne podmienená predovšetkým zachovaním rovnováhy v snahe o prežitie, aby neplytvali energiou v nečase, tak aby sa nestali polnočným občerstvením nejakého predátora a zachovali možnosť odovzdať svoje gény v čo najväčšom množstve. To iste prispelo u viacerých druhov k vzniku viacerých bizarných spánkových návykov.

Napríklad niektoré vtáky dokážu spať za letu.

Slony, žirafy, kone si ľahnú len občas, raz za pár dní, dokážu si totiž zdriemnuť aj po stojačky. V kolenách sa im vyvinul akýsi  statický aparát, ktorý “uzamkne” ich kĺby na nohách, takže se samovoľne nepokrčia, svaly se uvoľnia a môžu odpočívať. V prípade nebezpečia tak dokážu pohotovo reagovať.

Tam kde však nepociťujú nebezpečie zo strany predátorov dokážu aj tieto zvieratá spať v ľahu. Slony spia niekdy na suchej tráve alebo si vyhrabávajú vyhĺbeniny v zemi.

Tieto vyhĺbeniny sa označujú ako ,,slonie lôžko”.

podobne aj žirafy

Spiaca žirafa, source: blog.smudredrtextiel.nl

 

Morské živočíchy to majú pri odpočinku zložitejšie ako tie pozemské.

V prípade delfínov, by im hlboký spánok spojený so stratou vedomia mohol byť osudným. Ak by sa ponorili a nemohli by dýchať zahynuli by.  Aj preto sa evolučne naučili spať len s jednou polovicou mozgu. Druhá hemisféra ostáva v činnosti a zabezpečuje kontrolu nad životnými funkciami, predovšetkým nad dýchaním. Metabolizmus sa spomalí a zvieratá sa pohybujú len minimálne. Spiacich delfínov možno identifikovať ako ležiacich na hladine s jedným otvoreným okom a vysunutou plutvou. Aktívna hemisféra tak udržiava telo v rovnováhe. Časom si hemisféry funkcie vymenia.

mozog spiaceho delfína
mozog spiaceho delfína (kompilácia)

Delfíny sú všeobecne považované za najinteligetntenjšie morské živočíchy. Vedci sa preto zaoberajú otázkou, či delfíny aj snívajú. Laboratórne výskumy  zatiaľ nedokázali existenciu fáz rýchlych pohybov očí (REM), počas ktorých sa sny spravidla odohrávajú. To však ale sny v prípade delfínov nevylučuje. Je to teda ďalšia záhada, ktorá čaká na objasnenie.

SPáNOK DELFíNOV
zdroj: magazin.pluska.sk/spektrum/zvlastny-spanok-zvierat-ktore-spia-len-polovicou-mozgu

U žralokov sa v minulosti napr. prepokladalo, že vôbec nespia. Nie je to však pravda. Aj žraloci spia, oči však majú neustále otvorené pretože nemajú viečka.

 Zvieratá žijúce v moriach a oceánoch sú pre nás ľudí mimoriadne  fascinujúce. Stále totiž pre nás predstavujú určitú záhadu a uvedomujeme si pri nich ako málo o nich vieme. Nazrieť do ich unikátneho sveta môžeme vďaka videu o spánku chobotnice, ktoré obletelo svet.

Chobotnice sa vrámci obranyschopnosti dokážu svojou farbou dokonale prispôsobiť svojmu prostrediu a tak sa zamaskovať pred možným nebezpečenstvom. Túto unikátnu premenu dokážu vykonať už behom tretiny sekundy. Človek má však iba málokedy možnosť vidieť niečo takéto na vlastné oči. Video z dokumentu Nature televíznej stanice PBS, na ktoré upozornil aj portál Bored Panda, však ukazuje, že za zmenou ich farby je aj niečo iné.

Farbu mení podľa toho, čo sa jej sníva.
Na výskume priebehu spánku a snívania u hlavonožcov vedci pracujú už niekoľko rokov. Aj keď vo svojich zisteniach napredujú, nedokážu s určitosťou povedať, či u nich spánková fáza prebieha rovnako ako u človeka. Dá sa však predpokladať, že sa líši, keďže chobotnice majú narozdiel od človeka väčšinu neurónov umiestnenú v chápadlách a nie v mozgu.

Napriek tomu ide o zaujímavú teóriu, ktorú umocňujú vizuálne pútavé zábery. Celá nahrávka je doplnená o komentár profesora aljašskej univerzity doktora Davida Scheela, ktorý sa týmto pozorovaním a výskumom zaoberal. Pomocou neho sa vtipne snaží opísať to, čo by chobotnica menom Heidi mohla počas spánku prežívať.
Dĺžka spánku rôznych živočíchov

Dĺžka spánku je medzi rôznymi živočíchmi mimoriadne rozdielna. Niektoré živočíchy venujú denne spánku iba minimum času. Iné zase prespia takmer celý deň – a v konečnom dôsledku j celý život.

V nižšie uvedenej tabuľke si určite všimnete, že zvieratá umiestnené v potravinovej pyramíde vyššie spávajú dlhšie. Je to logické – môžu si to dovoliť. Evolúcia spánok nastavila tak, aby maximalizovala zvieraťu šancu prežiť.

Taký lev spí v priemere takmer 18 hodín. Toto číslo hovorí aj o tom, že sa cíti bezpečne, že mu od nikoho , iba ak od čleveka nehrozí žiadne nebezpečie. 

Naproti tomu bylinožravce si 18 hodín spánku v žiadnom prípade nemôžu dovoliť. Jeden dôvod je, že potravu prijímajú priebežne. Nedokážu naraz zjesť veľké množstvo trávy. A tráva nie je taká výživná ako mäso. Omnoho dôležitejšia je však ochrana pred predátormi. Také vtáky či antilopy musia byť neustále v strehu, lebo na nich môže číhať hladná do ružova vyspaná mačkovitý šelma. Čím menej ich telo potrebuje spánku, čím kratšia sú v stave zraniteľnosti, tým majú väčšiu šancu prežiť, rozmnožiť sa a odovzdať svoje gény ďalším generáciám.

spánok kačiekSpiace kačky

DAŽĎOVNÍK
Prekvapivý objav – dažďovník je nielen rýchlo lietajúci vták,

Na záver tejto krátkej exurzie do spánku zvietat ešte najnovšie poznatky o jednom nenápadnom vtákovi APUS APUS. Na Slovensku ho voláme dažďovník a v Čechách rorýs.

dažďovník obyčajný
dažďovník obyčajný

Čo sme o ňom vedeli?

Apus Apus Barcelona Spain
Apus Apus Barcelona Spain 24 April 2010, zdroj: Wikimedia Commons

Jeho vedecký názov  Apus – v preklade z latinčiny beznohý – poukazuje na jednu z jeho najcharakteristickejších čŕt – krátke nôžky, ktoré na chôdzu používa len v malej miere. Aby mohol dážďovník vzlietnuť, potrebuje sa spustiť voľným pádom do prázdneho priestoru – minimálne do niekoľko metrovej hĺbky, aby nabral potrebnú štartovaciu rýchlosť. Ak pristane na zemi, obvykle nedokáže sám vzlietnuť bez pomoci človeka.

Tento sťahovavý druh k nám prilieta ako jeden z posledných až koncom apríla – začiatkom mája a odlieta už začiatkom augusta hneď po vyhniezdení. Dážďovníky denne lovia veľké množstvá lietajúceho hmyzu osobitne muchy a komáre, ktoré nemajú šancu uniknúť im. V noci často lietajú  vysoko vo vzduchu kde spia počas letu (okrem obdobia hniezdenia). Tiež bolo o nich známe, že sú veľmi rýchle. Pri strmhlavom lete dokážu vyvinúť rýchlosť až 220km/h. Objavili sa však už vyšie údaje.  Rýchlejší sú v Európe už len ich príbuzní dažďovníky veľké (Apus melba), a potom tiež sokol sťahovaný (Falco peregrinus).

Let dažďovníkov. Autor: Warszawska róg Szerokiej w Tomaszowie Mazowieckim w województwie łódzkim, PL, EU. CC0

Dažďovníky sú však rekordmani nielen v rýchlosti letu, ale aj v dĺžke neprerušovaného letu.

Táto ich schopnosť vedcov zaskočila, nič o nej netušili a za rekordmanov v dlžke doletu považovali celkom iné vtáky.

Niekoľkoročný výskum švédskych ornitológov z Univerzity v Lundu dokázal , že dažďovníky dokážu lietať až 10 mesiacov bez pristátia na zemi. Toto ich zistenie je o to nečakanejšie, že tieto vtáky sú nositeľmi hneď dvoch svetových rekordov: najrýchlejšieho a súčasne aj navytrvalejšieho vtáka.

Vedci ich sledovali s pomocou miniaturních vysielačiek, ktoré mali vtáky pripevnené na telách – pochopitelne tak, aby ich nijako neobmedzovali v lete.  Viaceré z daźďovníkov sledovaných týmito prístrojmi  za celých 10 mesiacov,  co trvala ich migrácie, ani raz  nedosadli na zem. „Je to fascinující,“ popisuje zistenia Anders Hedenström, ekológ, ktorý tento výzkum viedol. „Je úžasné, ako dokonale sú tieto vtáky adaptované na lietanie – sú to  Formule 1 medzi vtákmi …“

Existuje aj mnoho iných druhov vtákov, ktoré vydržía vo vzduchu dlhé týždne (napríklad fregatky), ale žiadný iný vták nie je tak dokonale  špecializovaný na život bez dotyku so zemou ako dažďovníky.

Spánok vo vzduchu

Zo vzduchu získávají tieto vtáky prakticky všetko, ćo potrebujú k životu: hniezda si stavajú z pierok, ktoré poletujú vzduchom, živia sa len hmyzom, ktorý lieta vo vzduchu, …  a tiež ve vzduchu spia. O spánku počas letu  vedia vedci zatiaľ jen málo. Dáta z geolokátorov však jednoznančne preukázali, že  dažďovníky nepristávali ani v noci a lietali ďalej.

Na základe získaných dát predpokladajú, že počas letu dokážu spať. Tieto vtáky totiž často opakovali rovnaké rituály. Vždy za úsvitu a za súmraku vyleteli do výšky asi troch kilometrov a potom pomaly plachtili dole. Biológovia se preto domnievajú, žepri tomto plachtení si dažďovníky doprajú krátký, ale o to silnejší spánok.

Podobne ako u delfínov pri takomto spánku, zrejme spí len jedna polovica ich mozgu. Tú druhá je v bdelom stave a konroluje let. Podobne to vraj robí aj u nás dobre známa beloritka, ktorú si ľudia pletú s lastovičkou.   Rozdiely TU a TU

V ďaľšom pripravovanom výskume  plánujú švédski vedci s dokonaleším prístrojovým  vybavením sledovať aj mozgovú aktivitu dažďovníkov, ktorá iste prezradí viac o týchto famóznych vtákoch.

 

Rozšíření rorýse obecného (Apus apus) - červeně hnízdiště, modře zimoviště

Autor: Wikimedia Commons/volné dílo Rozšíření rorýse obecného (Apus apus) – červeně hnízdiště, modře zimoviště

 

 

Priemerná 
dĺžka spánku
žirafa 2  hodiny
kôň 3  hodiny
somár 3 hodiny
slon 3.5 hodiny
ovca 4 hodiny
krava 4 hodiny
koza 5.5 hodiny
tuleň 6 hodín
prasa  8 hodín
človek 8 hodín
zajac 8.5  hodiny
šimpanz 9.5 hodiny
líška 10 hodín
pes 10 hodín
pavián 10 hodín
delfín 10 hodín
kačka 11 hodín
opica rézus 12 hodín
mačka 12.5 hodiny
potkan 12.5 hodiny
lev 13.5 hodiny
vtákopysk 14 hodín
veverička 15 hodín
tiger 16 hodín
leňochod 16 hodín
pytón 18 hodín
vačica 18 hodín
netopier 20 hodín
zdroj: www.slad.sk/spanok-risi-zvierat/
Záverom

V úvode blogu som sa zmienil, že všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom  veľkom mystickom  tajomstve, ktorým je život.

V jeho závere mi prichodí vysloviť názor, že napriek všemožnému úsiliu vedcov z najrôznejších odborov poznávania zákonitostí prírody nám väčšina jeho tajomstiev uniká . Človek len  pomaly odkrýva závesy, objavuje pritom nové tajomstvá a stojí pred novými otázkami. A na tie staré, večné a  najdôležitejšíe stále odpoveď nenachádza. 

Nič to však nemení na tom, že  život na úžasnej Modrej planéte je sám o sebe  zázrakom a vzácnym darom.

 

zostavil a napísal PhDr. Milan Kožiak

Zdroje:

https://ekolist.cz/cz/publicistika/priroda/jak-spi-zvirata-devatenact-hodin.anebo-skoro-vubec
http://petslady.com/article/beware-animals-sleep-one-eye-open
https://zoommagazin.iprima.cz/novinky/uchvatna-rise-zvirat/rorysi-jsou-rekordmani-v-delce-letu-vedce-sokovalo-jak-dlouho-nemusi-pr
https://ustecky.denik.cz/zvireci-denik/dobry-spanek-zvirata-20200121.html
http://dazdovniky.vtaky.sk/sk
https://www.cell.com/current-biology/comments/S0960-9822(16)31063-6

Hits: 101

FALIBILIZMUS

FALIBILIZMUS

ako životný postoj

Omylnosť a Múdrosť

Brilliant Ideas 

Falibilizmus (zo stredovekej latinčiny fallibilis, „náchylnosť k omylu“) je princíp, podľa ktorého sa ľudské bytosti môžu mýliť vo svojom názore, vo viere, vo svojich  očakávaniach alebo v chápaní sveta. Napriek tomu sa podľa nich naďalej oprávnene držia svojho nesprávneho “presvedčenia”.

 

Cogito ergo sum

 

“Falibilizmus vyjadruje myšlienku, že nikdy si nemôžeme byť stopercentne istí či máme pravdu a preto musíme byť vždy otvorení možnosti, že sa mýlime.

Je iróniou, že táto zdanlivá slabosť je v skutočnosti vlastne veľkou prednosťou a silou.

Priznanie chýb je prvým krokom k tomu, aby sme sa z nich vo vede, v spoločnosti i v osobnom živote poučili a prekonali ich.

Falibilizmus je jadrom vedeckého pokroku. Aj tie najuznávanejšie vedecké poznatky o „prírodných zákonoch“ sú „iba hypotézy“, ktoré zatiaľ odolali  previerkam a testovaniu. Možnosť, že môžu byť nesprávne, je to, čo podnecuje generovanie nových alternatívnych hypotéz a hľadanie ďalších dôkazov, ktoré nám umožňujú zvoliť si medzi nimi tú presnejšiu, alebo správnejšiu. V tom spočíva vedecký pokrok. Veda oprávnene podporuje testovanie nových nápadov a opúšťa tie, ktoré neobstáli, alebo sú príliš bájne, vágne či všeobecné, aby sa vôbec dali preverovať či testovať.

Falibilizmus však môže byť prínosný aj v premenách ľudskej civilácie. Už v súčasnosti  je  hlavnou  zásadou slobodných, otvorených, liberálnych a sekulárnych spoločností. 

fallibilism

Ak môžu byť prírodné zákony nesprávne pochopené a definované, o koľko je pravdepodobnejšie, že naše spoločenské a politické usporiadania sú lepšie? Napríklad ani naša morálka neodzrkadľuje určité absolútne pravdy – od Boha – alebo inak. Aj oni sú hypotézami – biologickými a kultúrnymi snahami o riešenie problémov a konfliktov, ktoré sú súčasťou ľudského spoločenského dozrievania a vývoja.

Každé spoločenské a politické usporiadanie je len dočasné a môže byť dokonalejšie.

Uvedomenie si tejto skutočnosti, ktorá je zároveň aj príležitosťou zmeniť nevyhovujúce pomery – je presne to čo viedlo k obrovskému spoločenskému, morálnemu, právnemu a politickému pokroku za posledných niekoľko storočí. Falibilizmus – ako životný postoj tiež hovorí, že hoci nemusíme mať pravdu – neznamená, že sa mýlime vo všetkom. Tento postoj však nedáva nikomu právo ani licenciu, že všetko staré treba roztrhať a začať odznova. Mali by sme rešpektovať osvedčené hodnoty a inštitúcie a uznať, že naše pokusy o ich zlepšenie môžu byť rovnako omylné.

Falibilizmus tiež nevedie k relativizmu „všetko je možné”,

za ktorým sa skrýva predstava, že neexistuje spôsob, ako rozlíšiť dobré myšlienky od zlých. Naopak, falibilizmus nám hovorí, že naše moderné metódy rozlišovania a overovania lepších myšlienok a procesov, od tých horších fungujú. Vyzýva nás, aby sme s ich pomocou nich zmerali a vyčíslili našu neistotu a tak ju odstránili, alebo aspoň zmiernili. Najlepšiou formou  je pritom spolupráca.

Fallibilism

Váš súper, oponent, opozičník sa nepochybne mýli, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa mýlite aj vy. Prečo teda nevidieť, čo sa od seba môžete vzájomne naučiť a spolupracovať, aby sme spoločne videli a úspešne kráčali ďalej?

Každý, kto chce pochopiť svet alebo ho meniť k lepšiemu, by mal prijať túto základnú pravdu.”This Idea Is BriliantFallibilism

falibilizmus
Fallibilizmus je názor, že každá viera môže byť nepravdivá, dokonca aj tá, ktorá je podporená zdanlivo dobrými dôvodmi.

Falibilizmus (lat.) je uznávanie možnosti omylu pri akomkoľvek, teda i vedeckom poznávaní. To platí nezávisle od toho, či sa metóda poznania opiera o rozum, skúsenosť, autoritu alebo tradíciu.

Empirické vedy, ktoré sa opierajú o induktívne postupy, nemôžu nikdy dosiahnuť absolútne poznanie a môžu sa vyvíjať len ako neustále prekonávanie omylov. Falibilizmus vystihuje tú skutočnosť, že každá vedecká teória musí byť neustále podrobovaná kritike a z tohto hľadiska stanovuje základnú podmienku vývoja vedy. 
Zdroj: WIKIPÉDIA

"Najzákladnejšia definícia fallibilizmu je, že niektoré časti prijatých tvrdení o vedomostiach môžu byť nesprávne alebo aspoň chybné. ... Skeptici pochybujú o tom, že by sme niekedy mohli vedieť pravdu o tom-ktorom tvrdení; fallibisti sú ochotní akceptovať oprávnené tvrdenie ako pravdivé, kým sa neukáže, že je nepravdivé.
Zdroj: What's the difference between fallibilism and skepticism?

falibilizmus

Prednaska2-prezentace-Teorie_vedy

Hits: 93

Dopady pandémie Covid 19 na duševné zdravie

Dopady pandémie koronavírusu na duševné zdravie

covid 19 a duševné zdravie
source: Mental Health Europe www.mhe-sme.org/

 

Výber myšlienok z pozoruhodnej štúdie
Doc. PhDr. Martina Lečbycha, PhD.

Doc. PhDr. Martin Lečbych PhD.“Souvislosti nemoci COVID-19 a duševních poruch: pohled klinicko-psychologické praxe.” 21.2.2021.

 

S postupujúcim priebehom pandémie choroby Covid-19 rastie množstvo znepokojujúcich poznatkov ohľadom komplexnejších zdravotných dopadov tejto choroby.

Svet prechádza náročným obdobím naplneným stresom, extrémnymi situáciami a neočakávanými udalosťami.
Tieto zmeny sa stávajú novou výzvou pre adaptáciu človeka. Celosvetová neistota a dramatickosť situácie môže prirodzene ohrozovať ľudské duševné zdravie a mentálnu kondíciu ľudstva ako celku.

Strach z choroby, smrť, neistota budúcnosti, hrozba nezamestnanosti, ekonomická kríza, sociálna izolácia, sťažené pracovné podmienky, sú stresory, ktoré ohrozujú počas pandémie takmer každého.

Pandemický alkoholizmus
Pandemický alkoholizmus sourse  www. lens.monash.edu@medicine-health

 

Z vývoja súčasného stavu možno vyvodzovať, že v oblasti starostlivosti o duševné zdravie náš čakajú krušné časy. Zodpovedná a včasná príprava na nadchádzajúce obdobie bude vzhľadom na význam duševného zdravia ďalším z podstatných faktorov, ktorý ovplyvní celkový účet, ktorý nám nakoniec táto pandémie vystaví.

Zatiaľ môžeme pozorovať zväčša akútne a bezprostredné následky vplyvu na duševné zdravie. Skryté, sub-akútne a chronické následky sa môžu prejaviť so značným oneskorením, aj s odstupom mesiacov a rokov.

covid 19 a duševné zdravie

Už súčasná situácia je viac než alarmujúca a kladie mimoriadne požiadavky na dostatočné kapacity klinických psychológov a psychiatrov. Ich bezprostredná odborná pomoc je viac ako nutná v nielen v terapii, ale aj rozsiahlej prevencii rozvoja závažných či chronifikovatelných duševných ťažkostí obyvateľstva
Spoločnosti sa to nielen mnohonásobne oplatí, ale naozaj prispeje k záchrane ľudských životov.

covid 19 a duševné zdravie
ilust.obr. source – www.people vcg

Stále častejšie sa vynárajúca predstava, že chýbajúce kapacity zdravotných psychologických služieb budú SUPLOVANÉ službami mimo zdravotníctva je prinajmenšom naivná a v mnohých ohľadoch aj nebezpečná. POLITICKÁ MOC by sa mala viac ako len zamýšľať nad súčasnou koordináciou starostlivosti o duševné zdravie a nerobiť krátkozraké populistické kroky. Jedinou zmysluplnou cestou sú investície do podpory rozvoja siete zdravotných služieb venujúcich sa duševnému zdraviu, najmä v špecializáciách klinickej psychológie a psychiatrie.

Všetko nasvedčuje tomu, že je načase venovať sa osobitne aj duševnému zdraviu samotných politikov. Tiež neprehliadať - v duchu prísloví "kováčova kobyla chodí bosa" a "krajčírova žena otrhaná" dôsledky pychickej záťaže a stresu na zdravie psychiatrov, psychológov a všeobecne našich zdravotníkov obetavo bojujúcich  v prvej línii s Covidom 
(poznámka autora blogu) .
Covid a duševné zdravie
ilust.obr. source – www.people vcg
Zápisky klinického psychológa

Do ordinácií prichádzajú pacienti, u ktorých nebola v minulosti dokumentovaná žiadna psychologická ani psychiatrická starostlivosť. Oznamujú v zásade bezproblémovú anamnézu duševných ťažkostí až do doby prekonania choroby Covid-19.

“Chcel by som sa k Vám objednať na vyšetrenie, prekonal som Covid a po ňom mi nejako začala vypovedať pamäť. Všetko si teraz musím písať, inak to nemám šancu udržať … “

“Chcela by som k Vám objednať manžela, za dva týždne ho majú prepustiť z psychiatrickej liečebne, máme mu vraj nájsť nejakú ambulantnú starostlivosť … vôbec to nechápeme. Bol úplne v pohode, žiadne ťažkosti nikdy nemal, dostal cóvida, ale nič hrozné mu nebolo a potom zrazu začal byť úplne zmätený, popletený a mal halucinácie. Jeho doktorka ho nechala hneď odviesť do liečebne. “

covid a duševné zdravie
ilustr.obr. zdroj www.theleaflet.incovid-19s-negative-impact-on-mental-health-

Do ordinácie volá zúfalý mužský hlas: “Prosím, objednajte manželku, prekonala Cóvid a odvtedy nevychádza z domu, bojí sa kamkoľvek ísť. Bojí sa riadiť, je len doma, leží v posteli, chveje sa, plače, nemôže spať …”

Dopady Covid 19 na duševné zdravie

Ako ilustratívny prípad možno uviesť príbeh muža,

štyridsiatnika, ktorý sa tešil dobrému zdraviu i fyzickej kondícii, v posledných pätnástich rokoch ho nič vážnejšie nebolelo, nebol sledovaný pre žiadnu chronickú chorobu. Okolím bol hodnotený ako veľmi pracovitý a pokojný človek. Celoživotná anamnéza bez známok akýchkoľvek adaptačných ťažkostí. Rodinná anamnéza bez známok heredity psychotických či afektívnych porúch.

Choroba Covid-19 u mala u neho ťažký priebeh ,

s obojstrannú pneumóniou, bol na kyslíka pri podávaní remdesiviru. Pobyt na Jednotke intenzívnej starostlivosti vnímal ako intenzívny stres. Bol svedkom úmrtia ľudí na oddelení, videl odváženie tiel, opisuje, že ho tieto zážitky veľmi emočne zasahovali. Po prekonaní respiračných ťažkostí nastúpil uňho hlboký zápal ciev v horných končatách. Z obáv trombózy mu boli podávané lieky na riedenie krvi. V nočných hodinách nastúpili masívne úzkostné stavy so strachom o život, strachom z otravy krvi.

Bol zmätený, dezorientovaný, komolil slová, mal prchavé halucinatórne stavy.

Zvažovaná neurologická či vaskulárná etiológia sa nepotvrdila a stav bol hodnotený ako akútna psychotická ataka. Vzhľadom k miere nepokoja a tenzie bol umiestený v uzavretom oddelení psychiatrickej nemocnice. V druhom týždni sa stav pacienta zlepšil a mohol sa zdržiavať už na otvorenom oddelení . Vyšetrenie, po prepustení už v ambulantných podmienkach nepreukazuje žiadne známky psychotických rezíduí. V zmysle porúch percepcie a kognície. Nie sú prítomné žiadne známky porúch myslenia, nejaví známky bludného myslenia, kognitívne výkony sú solídne, isté, zodpovedajú normám pre vek a vzdelanie pacienta. Nejaví známky post-psychotického defektu. V súčasnosti nie sú prítomné známky úzkostných či afektívnych porúch. Expresia emócií je aktuálne inhibovaná antipsychotikami, ktoré budú v najbližších mesiacoch postupne vysadzované. Stav sa klinicky nejaví ani schizoformný, ani ako latentný psychotický proces. Prípad bude vhodné sledovať aj po vysadení medikametóznej terapie.”

Celý text štúdie je dostupný TU

alebo TU

covid a duševné zdravie
ilustr. obr. sourse Getty Images

 

výber “Dopady Covid 19 na duševné zdravie” zostavil a blog editoval PhDr. Milan Kožiak

 

Hits: 296

SPÁNOK a účinok vakcín proti Covidu 19

 

SPÁNOK a účinok vakcín proti Covidu 19

Spánok zvyšuje nielen funkciu vášho imunitného systému, ale preukázateľne tiež hrá úlohu pri zlepšovaní protilátkových reakcií na očkovanie.

To znamená, že dostatok spánku pred a po očkovaní môže pomôcť očkovacím látkam pracovať vo vašom tele.

Spánok a Covid
ilustratívny obr. zdroj-www.topdoctors.co_

Skúste sa pred očkovaním  dobre vyspať.
Doprajte si pokojnú noc.

“Okrem zdravej výživy je  dostatočné množstvo spánku v noci pred očkovaním dôležité a pravdepodobne dôležitejšie ako čokoľvek, čo sa ráno spotrebuje. Jedna nepokojná, prebdená noc spánok zníži fungovanie imunitného  systému v ľudskom organizme až o 70%,” hovorí Dr. Louis Malinow, MD, lekár interného lekárstva a lekársky poradca pre “Persona Nutrition”.
„Vaše telo využíva spánok na obnovenie svojej obranyschopnosti a chronická deprivácia spánku skutočne deprimuje váš imunitný systém,“ hovorí doktor Dr. William Li, MD, spoluzakladateľ a riaditeľ nadácie Angiogenesis tiež a autor knihy Eat To Beat Disease: The New Science of How Your Body can Heal .

spánok a covid
spánok a covid

Celodenný stres tiež potláča imunitný systém, takže pokiaľ môžete ovládať, udržujte nízku hladinu stresu, hovorí hovorí Dr. Heather Koza, MD, lekárka pre rodinné lekárstvo v spoločnosti Comprehensive Integrative Healthcare v Michigane.

 Ak ste pred očkovaním nespali dobre, nemusíte sa očkovania obávať, ale snažte sa pri druhej vakcíne vyspať čo najlepšie. Môžu vám pomôcť rady na na tejto stránke.

SPÁNOK a účinok vakcín

Hits: 143

Čestné uvažovanie

ČESTNÉ UVAŽOVANIE

Intellectual Honesty
Rozcestník

 

“Kamkoľvek sa pozrieme, vidíme, že inak príčetní muži a ženy vyvíjajú mimoriadne úsilie, aby obhájili, prípadne i presadili svoje zjavne chybné názory. Mnoho ľudí sa tieto svoje názory zdráha zmeniť, hoci by to mohli urobiť pomerne jednoducho, napr. po prečítaní niektorej relevantnej knihy. Ich strach zo straty tváre je znakom obavy z odhalenia ich vlastného zásadného zmätku.

Ponúkané video je druhou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana (vyd. Edge.org). Autorom jedného z takto transponovaného textu nazvaného pôvodne "Intelektuálna česť" je neurovedec  Sam Benjanin Harris. Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku.  Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme upravili tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný.

 Húževnaté lipnutie na názore 

 – za bodom, v ktorom bola jasne preukázaná jeho nesprávnosť však nepôsobí dobre. Všetci sme sa stali svedkami toho, ako sa mnohí ľudia, ženy a muži so skvelou reputáciou týmto spôsobom strápňujú. Každý z nás pozná niekoho, kto by nepripustil žiadne problémy na strane svojej „pravdy“, aj keby ho mali upáliť na hranici. Ak fakty nie sú na vašej strane, alebo je váš argument chybný, akýkoľvek pokus o záchranu tváre je vlastne jej dvojnásobná strata. Napriek tomu je pre mnohých z nás takáto zmena názoru mimoriadne ťažká. Pokiaľ to dokážeme zvládnuť stávame sa omnoho silnejšími. V skutočnosti je len ilúziou, že ak pripustíme svoju chybu ako omyl veľa stratíme. Pravdou je, že stratíme oveľa viac ak budeme tvrdohlavo zotrvávať na chybnom názore. Popri tom iste trochu potešíme a možno aj zabavíme našich oponentov, ktorí sa márne usilujú o naše dovzdelanie.

Intelektuálna poctivosť

nám dovoľuje odosobniť sa a myslieť spôsobom, ktorý ostatní opodstatnene považujú za presvedčivý. Spočíva tiež v poznaní, že naše želanie, aby niečo bolo pravda, nie je dôvodom tvrdenia, že v skutočnosti to aj pravda je. Je to skôr len ďalší dôvod na obavy, že by sme mohli byť mimo reality. V tomto zmysle je intelektuálna poctivosť mimoriadne užitočná, pretože len ona umožňuje skutočné poznanie. Náš vedecký, kultúrny a morálny pokrok je takmer úplne výsledkom mnohých presvedčujúcich dôkazov a nie domienok a bájí. Preto neschopnosť (alebo odmietnutie) čestne uvažovať je vážnym spoločenským problémom. Veľmi vážnym!

Nerešpektovanie

štandardov rozumnosti, odmietanie vedeckých faktov, vzdor voči logickým argumentom iných ľudí — je formou nepriateľstva. Ak je v stávke veľa, napríklad vo vzťahom medzi národmi stáva sa takáto vzdorovitosť výzvou k násiliu. V skutočnosti žijeme v neustálom výbere medzi dialógom a násilím. Preto je málo vecí dôležitejších ako naša schopnosť riadiť sa dôkazmi a argumentmi, mimoriadne dôležitá. Schopnosť zmeniť názor, a to aj v dôležitých otázkach – najmä v dôležitých otázkach – je jediným základom nádeje, že sa konečne dajú prekonať mnohé príčiny našej ľudskej biedy.”

This Idea Is Brilliant

Duchovný sprievodca pre ateistov.

Autor prezenetovanej audio ukážky Samuel Harris je zároveň aj autorom  svetového bestseleru

Sam Harris: Waking Up

Pre milióny na tejto planéte, ktorí chcú poznávať a prežívať duchovno bez náboženstva, sa stala táto kniha neurovedeckým a psychologickým sprievodcom k racionálnemu chápaniu psychiky a ľudskej duše.

Kniha je určená ľuďom, ktorí sa neriadia žiadnym náboženstvom, ale ktorí si kladú otázky a majú podozrenie, či dôležité pravdy možno nájsť v skúsenostiach takých osobností ako Ježiš, Budha, Lao-c’, Rúmí a ďalších svätých a mudrcov histórie. Harris tvrdí, že porozumenie skutočnosti má viac dimenzií, ako len tie, ktoré všeobecne umožňuje veda a sekulárna kultúra, a že to, ako venujeme pozornosť súčasnému okamihu, do veľkej miery určuje kvalitu nášho života. Waking Up je súčasťou jeho memoárov a skúmania vedeckých základov duchovna. Žiadna iná kniha nespája kontemplatívnu múdrosť s modernou vedou tak ako sa o to pokúsil Sam Harris – vedec, filozof a veľký skeptik.

Sam Harris

Viac o autorovi TU

blog napísal a editorsky zostavil PhDr. Milan Kožiak

Hits: 181

Naivný realizmus

Naivný realizmus

Ako nás klame „zdravý rozum“.

Brilliant Ideas

Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.
Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?
Pozoruhodná štúdia “Naivný realizmus” stručne analyzuje postatu toho ako nás klame náš vlastný úsudok.  Poukazuje na škody, ktoré spôsosobuje v našom správaní, v komunikácii medzi ľuďmi i medzi národmi.
Ponúkaný text je prvou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana. Jeho autorom je psychológ Matthew D. Lieberman pôsobiaci na Kalifornskej univerzite v Los Angeles.  Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku.  Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme sa snažili upraviť, tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný každému záujemcovi.

 Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.

Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?

Na svedomí to má „naivný realizmus“.

Stanfordský sociálny psychológ Lee ROSS  používa tento výraz na označenie toho, že väčšina ľudí vníma svet mimovoľne, takmer intuitívne. Ide podľa neho o hlbokú chybu, ktorá spôsobuje medzi ľuďmi prakticky neriešiteľné konflikty.

“Predstavte si troch vodičov; Larryho, Moea a Curlyho. Larry má rýchlosť 30 mph, Moe rýchlosť 50 mph a Curly rýchlosť 70 mph. Larry a Curly sa zhodujú na tom, že jazda Moe je hrozná a pravdepodobne spôsobí nehodu. Moe je podľa nich tak či tak idiot alebo maniak. Moe s nimi pochopiteľne nesúhlasí, pretože je mu zrejmé, že Larry je idiot (s čím súhlasí Curly) a Curly je maniak (s čím zase súhlasí Larry). 

Larry, Moe a Curly si nedokážu uvedomiť, že ich vnímanie je spojené s ich vlastným riadením automobilu a vonkoncom neodráža objektívne poznatky o situácii a o druhej osobe. Takto podobne to funguje aj v bežnom živote.

Naivný realizmus

sa vyskytuje ako neblahý vedľajší dôsledok evolučne vyvinutej, inak adaptívnej a prospešnej funkcie mozgu. Náš pozoruhodný systém vnímania okolitého sveta vykonáva každú sekundu nespočetné množstvo operácií tak rýchlo, že si ich nedokážeme vôbec uvedomovať. Napríklad „vidíme“ oveľa viac, ako to čo v skutočnosti vidíme aj  vďaka tomu, že náš mozog automaticky kombinuje zmyslové vstupy s našimi skúsenosťami, očakávaniami a motiváciou. Preto napríklad bicykel na rohu ulice, z ktorého vidíme len koleso okamžite „považujeme“ za celý bicykel. Pretože sa tieto konštruktívne procesy odohrávajú v zákulisí našej mysle, považujeme naše vnímanie za bezchybné.

Pokiaľ ide o vnímanie fyzického sveta, zdá sa, že to funguje a väčšinou vidíme veci rovnako. Napríklad ak vidíme strom, topánky, alebo gumové medvedíky všetci sa zhodneme, že na strom sa dá vyliezť, že topánky sú na nosenie a gumové medvedíky sú na jedenie. Ak sa však presunieme do sociálnej oblasti, do oblasti porozumenia ľuďom a ich interakciám, naše „videnie“ je ovplyvňované našimi očakávaniami, motiváciou ako reálne videným. Pretože naša mentálna konštrukcia sociálneho sveta je pre nás rovnako neviditeľná ako naša konštrukcia fyzického sveta, sú naše očakávania a motivácie v sociálnej oblasti oveľa problematickejšie.

Môžeme ich pomenovať tiež, že sú idiosynkratické.

Stručne povedané, pri posudzovaní temperamentu Donalda Trumpa a nečestnosti Hillary Clintonovej sme si rovnako istí ako pri hodnotení stromov, topánok a gumových medveďíkov. V oboch prípadoch sme si celkom istí, že vidíme realitu takú, aká je. A to je skutočný problém. Toto nie je problém heuristiky a predsudkov, kde je možné naše zjednodušené myslenie napraviť, keď vidíme správne riešenie. Toto je o vnímaní  reality. Ak Ja vidím realitu takú aká je, a On ju vidí inak, tak potom On má iste rozbitý detektor reality a Ja viem, že môj detektor rozbitý nie je!

 Ak nevidíte realitu takú, aká je – alebo ešte horšie, vidíte ju, ale odmietate ju akceptovať -, potom musíte byť šialený, hlúpy, zaujatý, lenivý alebo oklamaný. Vtedy sa stávame naivní realisti. Aj preto a najmä preto vidíme zložité spoločenské udalosti, naše správanie navzájom tak odlišne, pričom každý z nás toho druhého očierňuje, pretože nevidí to, čo je taká zjavná pravda .

Hoci existujú skutočné rozdiely, ktorými sa líšia rôzne spoločenstvá ľudí je naivný realizmus jedným z najničivejších zdrojov konfliktov medzi nimi.

Navyše je naivný realizmus mimoriadne odolný voči argumentom „druhej strany“. Príkladov možno uviesť nepreberné množstvo; Izrael verzus Palestínčania, americká politická ľavica a pravica, boj o vakcíny a autizmus, … . Vo všetkých takýchto prípadoch sa prejavuje naša neschopnosť odhaliť to ako si mylne konštruujeme svoju vlastnú realitu, ktorá bráni skutočnému poznaniu sveta. Deje sa to odvekov, do dnešných dní a všade okolo nás.

This Idea Is Briliant

Naive Realism
kliknite pre zväčšenie

 

Hits: 231

OCENENIE českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre.

V dňoch 16. – 19. mája 2001 sa v Prahe konal výročný X. európsky kongres psychológie práce a organizácie, usporiadaný Európskou asociáciou psychológov práce a organizácie (EAWOP).  Počas jeho priebehu sa uskutočnilo slávnostné ocenenie českých a slovenských psychológov.

Garantom a organizátorom tohto jubilejného medzinárodného podujatia bola Česká asociácia psychológov práce a organizácie (ČAPPO). Záštitu prevzali ministerstvá práce, zahraničných vecí ČR a primátor Prahy. 

Kongres otváral vtedajší podpredseda vlády a minister práce a sociálnych vecí Českej republiky, Vladimír ŠPIDLA.

Kongres EAWOP 2001 Praha
Václav Špidla a Martina Klicperová

 

Slovenskí psychológovia (Sekcia psychológov práce, organizácie a personálneho rozvoja pri Slovenskej komore psychológov  a Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV) sa od roku 1999 podieľali na prácach spojených s jeho prípravou a samotným priebehom. Veľkorysé podmienky vytvorené organizátormi umožnili nielen účasť ocenených nestorov slovenskej psychológie na kongrese, ale aj účasť dvadsiatich študentov psychológie zo slovenských univerzít. Celkom sa zo Slovenska kongresu zúčastnilo viac ako 60 psychológov vrátane psychológov vykonávajúcich prax psychológov práce v súčasnosti.

Usporiadatelia uskutočnili v rámci kongresu podujatia, ktoré zahraničným účastníkom, odbornej i občianskej verejnosti pripomenuli osemdesiatročnú tradíciu výskumu, vzdelávania a praxe psychológie práce v Čechách a na Slovensku. Hoci dnes už nemôžeme hovoriť o spoločnej štátnosti, československá vzájomnosť medzi psychológmi práce pretrváva. Bola dôstojne i s uznaním prezentovaná pred medzinárodnou obcou viac ako 900 psychológov práce z 39 krajín Európy, Ameriky, Ázie, Afriky a oficiálnymi zástupcami významných európskych a svetových psychologických ustanovizní. Konkrétne to dokumentuje kongresová publikácia „Fragmets of the 80 years of  psychology of work and organization in the Czech republik and Slovakia“, ktorá obsahuje 12 príspevkov slovenských psychológov z celkom 24 spoluautorov (odborným, prekladateľským a z veľkej časti aj organizačným garantom slovenskej časti tejto publikácie bol Prof. Damián Kováč).

V tejto veci požiadal predseda Organizačného výboru PhDr. M. Šolc a predseda Honorárneho výboru kongresu Doc. Zb. Bureš, DrSc.  o spoluprácu Slovenskú psychologickú spoločnosť pri SAV a Slovenskú komoru psychológov. Tieto slovenské psychologické ustanovizne sa dohodli na postupe, ktorého výsledkom bol spoločný návrh kandidátov na ocenenie zaslaný Honorárnemu výboru X. Európskeho kongresu psychológov práce a organizácie.

Slávnostné ocenenia českých a slovenských psychologičiek a psychológov na kongresovom plenárnom fóre a tiež pri príležitosti 80. výročia psychológie práce v Čechách a na Slovensku patrilo medzi dôstojné, reprezentatívne podujatia Výročného Kongresu EAWOP.  

PRI PRÍLEŽITOSTI JUBILEJNÉHO X. KONGRESU EURÓPSKEJ ASOCIÁCIE PSYCHOLÓGOV PRÁCE A ORGANIZÁCIE  (EAWOP) boli za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku slávnostne ocenení  títo psychológovia:

Josef Brožek, (nar. 1913), prof. PhDr. Čechoamerický psycholog a antropolog, pracoval u fy Baťa koncem 30tých let, pak odešel do USA. Vynikl jako psycholog experimentální a práce. Několik posledních dekád se věnoval historii psychologie a v tomto oboru světově proslul. Autor a spoluautor mnoha odborných publikací.

Václav Břicháček, (nar. 1930), doc. PhDr., působil v Psychologickém ústavu a na katedře psychologie FF UK, věnoval se studiu výkonnosti a rozhodovacích procesů. Vynikající metodolog. Propracoval intenzivní výzkumné strategie. Napsal Úvod do psychologického škálování (1978) a Sledování změn v činnostech jedince (1986).

Václav Břicháček Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Václav Břicháček

Oldřich Matoušek, (nar. 1921), PhDr. CSc., zabýval se bezpečností práce a ergonomií, inženýrskou psychologií, byl vedoucím psychologického oddělení Ústavu hygieny práce a chorob z povolání. Autor a spoluautor řady významných odborných prací.

Oldřich Matoušek - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Oldřich Matoušek

Marie Mayerová, (nar. 1935), doc. PhDr. CSc., působila v podniku Škoda Plzeň, v Ústavu železničního zdravotnictví Plzeň a na katedře psychologie a sociologie řízení Západočeské univerzity, je vedoucí této katedry. Zabývala se motivací pracovní činnosti, profesiografií, vlivem stresu na výkonnost.

Marie Mayerová -Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Marie Mayerová
zľava Oldřich Matoušek, Marie Mayerová, Jiří Růžička, Lubomír Stejskal

 

Zbyněk Bureš, (nar. 1924), Doc, působil v Ústavu lidské práce, Ústavu bezpečnosti práce, Vědeckovýzkumném ústavu dopravním, v Psychologickém ústavu UK a na katedře psychologie FF UK. Prováděl základní výzkum v psychologii práce, který se týkal zejm. spolehlivosti pracovní činnosti. Autor základních učebních textů psychologie práce. Iniciátor řady konferencí o psychologii práce s vedoucími pracovníky průmyslu, předseda redakční rady čtvrtletníku Psychologie v ekonomické praxi, čestný předseda ČAPPO (CAWOP).

Zbyněk Bureš - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Zbyněk Bureš

Jozef Daniel, doc. PhDr., DrSc.. Bol vedúcim odboru psychológie práce, Výskumného ústavu práce, kde sa zameriaval najmä na profesiografiu. V Ústave experimentálnej psychológie SAV viedol oddelenie inžinierskej psychológie, kde sa venoval výskumu pracovných pobytov, analýze práce operátora, diagnostike odolnosti voči záťaži, zmenovej a nočnej práci. V súčasnosti prednáša psychológiu na UKF (Univerzita Konštantína filozofa) v Nitre. Už v roku 1963 publikoval knihu psychológia práce, jako prvú s touto témou v ČSSR.

Jozef Daniel - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Jozef Daniel

 Jiří Hoskovec, (nar. 1933), prof. PhDr. CSc., působil ve Výzkumném ústavu bezpečnosti práce, v Psychologickém ústavu UK a na katedře psychologie FF UK. Zabýval se zejm. dopravní psychologií a výzkumem přenosu dovedností ze simulátorů na řízení dopravních prostředků. Je předsedou redakční rady  časopisu Psychologie v ekonomické praxi.

Jiří Hoskovec - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Jiří Hoskovec

Damián Kováč, (nar. 1929), prof. PhDr., DrSc., dlhodobý riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie SAV s vysoko výkonným oddelením inžinierskej psychológie, tvorca medzinárodne uznávanej Bratislavskej školy experimentálnej psychológie, iniciátor a hlavný redaktor karentovaného časopisu STUDIA PSYCHOLOGICA (vychádza v anglickom jazyku), autor (editor) viacerých monografií a vyše 450 odborných štúdií doma i v zahraničí, viacročný predseda Československej a Slovenskej psychologickej spoločnosti, pôsobil ako hosťujúci profesor na viacerých univerzitách v zahraničí.

Damián Kováč - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Damián Kováč

Milan Kubalák, PhDr. CSc. V priebehu svojej dlhoročnej práce v Bratislavskom Slovnafte venoval systematickú pozornosť komplexnému rozvoju psychológie práce v súlade s reálnymi aktuálnymi a perspektívnymi potrebami. Okrem vedúceho psychologického pracoviska v Slovnafte pracoval vo funkcii personálneho riaditeĺa a vedúceho odboru sociálneho riadenia. V rokoch 1990-1992 vykonával funkciu námestníka ministra práce a sociálnych vecí SROV. Do roku 1997 pracoval ako vysokoškolský pedagóg na Katedre psychológie FF UK v Bratislave.

Milan Kubalák - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Milan Kubalák

 

Milan Kubalák Kongres EAWOP_Praha 2001 ocenenie čských a slovenských psychológov práce
Vivien Soyková, Milan Kubalák

Emil Pejhovský, (nar. 1909), PhDr. CSc., byl žákem prof. J. Doležala. Působil jako vedoucí  psychologického oddělení fy Baťa ve Zlíně, v Ústavu psychologie práce Vysoké školy báňské v Ostravě a na katedře psychologie FF UP v Olomouci. Zabýval se zejm. personalistikou a psychologií řízení. Pomáhal vybudovat psychologickou laboratoř ve Vítkovických železárnách v Ostravě. Prosazoval aplikaci psychologie práce a organizace na Ostravsku.

Ján Chryzostom Raiskup, PhDr., ako žiak prof. Jurovského začínal v r. 1945 na Psychotechnickom ústave, resp. Československom ústave práce v Bratislave. V roku 1948 prešiel do Vítkovických železiarní v Ostrave, kde bol vedúcim psychotechnického laboratória a začleňovacej poradne. V roku 1963 sa vrátil do Bratislavy a nastúpil jako psychológ na Výskumný ústav hygieny práce a chorôb z povolania, resp. Výskumný ústav preventívneho lekárstva. Tu pracoval vo výskume neuropsychického zaťaženia a na štandardizácii metodiky profesiografie a psychodiagnostiky až do roku 1985. 

Ján Cryzostom Raiskup - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
zľava: Ján Chryzosotm Raiskup, Eva Letovancová, Kožený, Miloslav Šolc, Agnesa Číková

 

Jiří Růžička, (nar. 1929), prof. PhDr. DrSc., působil na katedře psychologie a sociologie práce Vysoké školy ekonomické v Praze, kam přešel v roce 1968. Stal se vyhledávaným spoluřešitelem v mezioborových týmech, složených z ekonomů, sociologů a psychologů.

Jiří Růžička - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Jiří Růžička

 

Miluše Sedláková, (nar. 1936), PhDr. CSc., působí v Psychologickém ústavu AV ČR a na katedře psychologie Pedagogické fakulty UK. Zabývá se poznávacími procesy vymezenými jako procesy zpracování informací, specificky mentální reprezentací. Je autorkou a spoluautorkou řady prací, zejm. je známa Psychologie XX. Století. Je vedoucí redaktorkou časopisu Československá psychologie.

 Miluše Sedláková - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Miluše Sedláková

Lubomír Stejskal, (nar. 1920), PhDr., psycholog práce, zejm. její bezpečnosti, prováděl aplikovaný výzkum a poskytoval služby průmyslovým závodům. Byl vedoucím meziresortního střediska psychologie práce při Psychologickém ústavu UK v Praze.

Lubomír Stejskal - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Lubomír Stejskal
V rámci X. kongresu Európskej asociácie psychológov práce a organizácie sa pri príležitosti 80. výročia uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku sa konali  “Dni výmeny skúseností”. V ich závere, za prítomnosti zahraničných účastníkov z celého sveta sa uskutočnilo aj slávnostné ocenenie psychológov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj tejto aplikovanej psychologickej disciplíny v Českej republike a na Slovensku.

Táto výnimočná udalosť prebehla v Novej radnici na Mariánskom námestí v centre Starého mesta pražského.

Úvodom slávnosti sa prítomným zahraničným hosťom i oceňovaným psychológom prihovorili  Doc. PhDr. Zbyněk Bureš, CSc., čestný predseda Českej asociácie psychológov práce a organizácie, čestný podpredseda Honorary Committe (výberovej komisie)  a predseda Sekcie psychológov práce práce, organizácie a personálneho rozvoja SKP  PhDr. Milan Kožiak ( člen Organizačného výboru X. kongresu EAWOP).

Oceňovnoe za zásluhy o rozvoj psychológie práce

Ocenenia získali títo slovenskí psychológovia:

Veronika KOVALÍKOVÁ, PhDr., CSc.

Vedecká pracovníčka v oblasti sociálnej psychológie, psychológie dieťaťa a poradenskej psychológie. Obľúbená vysokoškolská pedagogička sociálnej psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Školiteľka ašpirantov v odbore sociálnej psychológie. Angažovala sa aj v aplikácii psychologických poznatkov, predovšetkým vo výchovnom a manželskom poradenstve.

Ocenenie Veronika Kovalíková - Kongres EAWOP 2001 - 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Veronika Kovalíková
Libuša MARŠÁLOVÁ, PhDr., DrSc.

Pôsobila ako samostatná vedecká pracovníčka v Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Predmetom jej teoretickej a vedecko-výskumnej činnosti bola oblasť psychológie učenia a pamäti, psycholingvistiky, ako aj psychológie osobnosti, najmä so zameraním na motivačné zložky v štruktúre osobnosti. Vyvíjala a adaptovala viaceré metodiky, z ktorých niektoré po validizácii na výberoch slovenskej populácie boli publikované. V rámci pedagogickej činnosti na katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave položila základy systémového prístupu v oblasti metodológie výskumu. Príslušné publikácie stále tvoria súčasť študijného materiálu poslucháčov základných a aplikovaných disciplín psychológie.

Obe ocenené sa Kongresu nemohli zúčastniť preto im boli medaily s plaketami  odovzdané počas slávnostného stretnutia na Ústave experimentálnej psychológie SAV. 

Veronika Kovalíková a Libuša Maršálová
Damián Kováč, Veronika Kovalíková , Libuša Maršálová, Agnesa Číková
Vladimír ČERNÝ, PhDr., CSc.

 V roku 1967 založil národný podnik Psychodiagnostické
a didaktické testy v Bratislave, ktorého je aj po transformácii na  akciovú spoločnosť Psychodiagnostika stále riaditeľom. V roku 1993 založil Psychodiagnostiku s.r.o. v Brne, ktorej je tiež riaditeľom. Od svojho vzniku vydala Psychodiagnostika 224 psychodiagnostických testov domácej i zahraničnej provinencie a viacero knižných publikácií. Psychodiagnostika, a. s. je členom Medzinárodnej testovej komisie a súčasne výhradným distribútorom niektorých zahraničných vydavateľstiev  z USA a Anglicka. Je spoluautorom a upravovateľom deviatich psychodiagnostických testov a spoluautorom publikácie Kompendium psychodiagnostických metód.

Vladimír Černý - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Vladimír Černý
Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce na Slovensku
zľava Vladimír Černý a Hieronym Florek
Hieronym FLOREK, Doc., PhDr., CSc.,

Pôsobil ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Neskôr (23 rokov) na jednotlivých fakultách Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Teraz pôsobí na katedre psychológie Trnavskej univerzity v Trnave. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pôsobil 36 rokov. Na úrovni základného výskumu sa venoval psychológii práce, hlavne inžinierskej psychológii, sociálnej psychológii práce a psychológii výtvarného umenia. Uskutočnil prieniky psychologických poznatkov do technického prostredia a do sveta výtvarného umenia (aktivity na celoštátnych, európskych i svetových podujatiach).

Hieronym Florek - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Hieronym Florek, Vivien Soyková, Jiří Čermák
Rudolf KOSTOLANSKÝ, PhDr.,CSc.

V období rokov 1972 – 1987 člen medzinárodnej redakcie časopisu Human Development (Krager Verlag, Bern, Švajčiarsko). Zakladajúci
a výkonný redaktor (1968 1972) orgánu Československej psychologickej spoločnosti „Psychológ v Československu“. Osnovateľ vyučovania gerontopsychológie na Slovensku. Organizátor nových pracovísk psychológie práce v odvetví železničnej dopravy, iniciátor napojenia na výskum v Slovenskej akadémii vied v Bratislave.

Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce
Rudolf Kostolanský (tretí zľava)
Rudolf Kostolanský - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Rudolf Kostolanský
Jozef KOŠČO, Prof., PhDr., CSc.

Svoju odbornú kariéru začal v Psychotechnickom ústave, neskôr Československom ústave práce v Bratislave, potom viedol jeho pobočku v Košiciach. Pôsobil v ridiacich a vedeckých pozíciách na viacerých vysokých školách a ústavoch na Slovensku. V rokoch 1967 – 1970 bol riaditeľom Ústavu psychológie profesionálneho vývinu a poradenstva. Venoval sa výberu zamestnancov a výchovnému poradenstvu. Je iniciátorom a organizátorom medzinárodne akceptovanej biodromálnej koncepcie psychologických poradenských služieb (generálny gestor porady expertov UNESCO v roku 1970 v Bratislave o úlohách biodromálneho poradenstva v permanentnom vzdelávaní). Je autorom 14 knižných, monografických prác a početných odborných štúdií, článkov a expertíznych elaborátov. Pôsobil ako koordinátor štátnych a rezortných plánov výskumu a ako vedúci a školiteľ diplomantov a doktorandov.

Jozef Koščo - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
zľava Jozef Koščo, Vivien Soyková, Jiří Čermák.
Bruno MIGLIERINI, PhDr., DrSc. 

Ako pracovník a neskôr vedúci armádneho psychologického pracoviska sa zaslúžil o rozvoj psychologickej diagnostiky v armáde. Upravil viaceré zahraničné testy a dotazníky, vytvoril a vydal rad vlastných testov a dotazníkov. Vo viac než sto publikáciách sa zaoberal najmä otázkami reliability a validity psychodiagnostických metód a možnosťami ich využitia v praxi. Výsledky svojej vedeckej práce v armáde zhrnul do monografie Poznávanie a formovanie osobnosti vojaka (Naše vojsko, Praha, 1984).

Bruno Miglierini - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
zľava Bruno Miglierini, Eva Letovancová, Daniel Kožený, Miloslav Šolc, Agnesa Číková.  
Juraj STANKO, PhDr.

Od roku 1966 pracoval v oblasti industriálnej psychológie
a ergonómie vo VSž v Košiciach, teraz US Steel, kde mnoho rokov pôsobil ako vedúci psychologického pracoviska. Je spolu-zakladateľom jedného z najväčších psychologicko – fyziologických laboratorií v bývalom Československu. Podieľal sa na vypracovaní a štandardizovaní psychologických metód výberu pracovníkov pre rizikové a náročné profesie, ako sú napr. žeriavnici a operátori. Tieto komplexné metodiky boli úspešne využívané v samotných VSž ako aj v celom rezorte ťažkého priemyslu a strojárstva. Bohaté praktické skúsenosti využíval pri praktických cvičeniach adeptov psychológie.

Juraj Stanko - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Juraj Stanko
Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce
zľava Juraj Stanko a Michal Stríženec
Michal STRÍŽENEC, Doc., PhDr., DrSc.

Od roku 1954 pôsobil ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Výskumne sa zameriaval na inžiniersku psychológiu (analýza činnosti operátora, myslenie operátora, systém človek – počítač). Túto disciplínu externe prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a publikoval z nej vedecké štúdie a monografie. V rokoch 1991 – 99 bol riaditeľom Ústavu experimentálnej psychológie.

Michal Stíženec - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
zľava Michal Stríženec, Vivien Soyková, Čermák Jiří
Ján TIMKO, Doc., PhDr., CSc.

Zo začiatku sa venoval vplyvu pracovného prostredia na senzomotorické procesy u robotníkov. Neskoršie sa špecializoval na skúmanie a riešenie problémov adjustácie vojakov a vplyvov externých podmienok vojenskej činnosti na prežívanie a správanie sa vojakov. Rozpracoval mnohé teoretické a metodicko-organizačné zásady pre riadenie vojenských jednotiek a útvarov, ktoré zverejnil v mnohých článkoch
a v monografii Vojak v psychickej záťaži. Dvadsať rokov pracoval ako vedúci skupiny psychológie vojenskej činnosti a zástupca vedúceho katedry psychológie Vysokej vojenskej pedagogickej školy v Bratislave. Významnou mierou prispel k rozvoju teórie a praxe psychológie práce v armáde i k jej využívaniu v príprave učiteľov autoškôl na Slovensku.

Ján Timko - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Ján Timko
Ján VONKOMER, Doc, PhDr., CSc.

Vedúci katedry psychológie na Vojenskej akadémii. Skúmal a riešil režim práce a odpočinku operátorov. Založil a vybudoval vedecko-výskumné pracovisko na vývin uplatnenia psychologických testov v armáde. Vyvinul a štandardizoval originálne testy inteligencie a osobnosti. Bol predsedom Slovenskej psychologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied a podpredsedom Československej psychologickej spoločnosti a Slovenskej psychologickej spoločnosti.

Ján Vonkomer - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Ján Vonkomer

V mene ocenených sa poďakoval organizátorom Kongresu (EWOP, Českej asociácii psychológov práce a organizácii, Slovenskej komore psychológov a Slovenskej psychologickej spoločnosti) za ich, – v našich postsocialistických podmienkach mimoriadne zložitú prácu pri navrhovaní a výbere oceňovaných Ján Vonkomer.  Upozornil, že tento akt oceňovania českých a slovenských psychológov za ich celoživotné zásluhy na medzinárodnom fóre má aj významný domáci spoločenský rozmer.

Kongres EAWOP oceňovanie za zásluhu o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku
Ján Vonkomer

Galéria ocenených českých psychológov práce a organizácie :

Chalupa Bohumír, Hanousková Marie, Hanousek Jan, Hladký Aleš, Hovorka Karel, Kroftová Eva, Mikšík Oldřich, Šlédr Jiří, Štikar Jiří, Vašina Bohumil, Vranský Pavel, Vůjtěch Jan.
P s y c h o l ó g o v i a, ktorí sa zaslúžili o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku a ktorí v čase konania kongresu už nežili.

Bakonyiová Elena, Bandžejová Mária, Bena Eduard, Doležal Jan,  Ferková Monika, Fiala Václav, Hejlek Miroslav, Hyhlík František, Ivanov Alexandr, Jurovský Anton, Krouská Alena, Kučera Jan, Kuruc Július, Machač Miloš, Melzer Jiří, Ondrejka Ján, Pikala Ivan, Rejmánek Evžen, Rozsypal Jindřich, Senka Ján, Slavíček Pave, Šípoš Ivan, Tardy Vladimír, Vacíř Karel, Vijačka Alois, Vrchlabský Karel, Zadražil Jan.

 

EPILÓG

Vzhľadom na skutočnosť, že oceňovanie celoživotných zásluh je vždy ľudsky a spoločensky vážnou a citlivou záležitosťou, považujeme za vhodné aj po rokoch sprístupniť Zápisnicu spoločnej oceňujúcej komisie SPS SAV a SKP (pôvodne publikovanej v stavovskom profesnom časopise Slovenskej psychologickej spoločnosti SAV – PSYCHOFÓRUM ).

Zápisnica TU

Robíme tak v dobrej viere, že sprístupnenie postupu práce oceňujúcej komisie potvrdí  a zdokumentuje slovenským psychológom a návštevníkom tejto internetovej stránky našu snahu o maximálnu objektívnosť výberu navrhovaných kandidátov, ale aj preto preto, že vidíme veľký potenciál posilnenia identity a aj integrity celej našej  psychologickej obce práve cestou prejavenia úcty voči našim učiteľom – aj v iných odboroch psychológie. To, že forma spoločenského ocenenia ich celoživotnej práce je vhodná a hodnotná, potvrdili mnohé zážitky i úprimné prejavy prítomných, vrátane hostí a členov Výkonného výboru EAWOP. Viacerí po vypočutí profesných životopisov oceňovaných sa takmer v rozrušení  priznávali k tomu, ako málo „o nás vedeli“. Aj to môže byť zaiste pozitívnou skúsenosťou pre naše vzájomné vnímanie sa v súčasnosti a návodom nielen na  európsku integračnú ústretovosť, ale tiež ústretovosť takpovediac domácu. Viacerí z prítomných mladších českých a slovenských psychológov totiž dopĺňali poznanie zahraničných kolegov, keď v úcte k celoživotnej práci svojich kolegýň a kolegov spontánne opakovali: „ ako málo o sebe vieme“.

Prečo je tomu tak?

Kto iný by to mohol zistiť a možno i zmeniť, – ak nie psychológovia?

Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková, M. Kožiak.
Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková, M. Kožiak.

Official website of the European Association of Work and Organizational Psychology (EAWOP) 

Ohliadnutie   za   vývojom   slovenskej   psychológie   práce    v priesečníku “Novembra 1989

Hits: 80

Z Á P I S N I C A oceňujúcej komisie

Z Á P I S N I C A spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a  Slovenskej komory psychológov

Na spoločnom zasadaní Predsedníctva Slovenskej komory psychológov a Hl. výboru Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV dňa 13.2.2001 bol členom Organizačného výboru X. Európskeho kongresu psychológov práce a organizácie PhDr. M. Kožiakom, prednesený návrh postupu a spoluúčasti SKP na oceňovaní nestorov slovenskej psychológie práce. Spoločná oceňujúca komisia SPS SAV a SKP zložená z  ôsmich členov schválila predbežne zostavený návrh HV SPS pri SAV zo dňa 12.1.2001, ktorý zohľadňoval proporcionálne zastúpenie oboch ustanovizní. Po krátkej diskusii bola komisia doplnená o novozvolenú predsedníčku SKP PhDr. Hanu Ščibranyovú.

Hlavným kritériom výberu oceňovaných kolegov, seniorov, ktorí už nepracujú aktívne, mali byť zásluhy odborno-praktické, organizačné, vedecké, pedagogické a publikačné.

Členmi komisie sa na základe konsenzuálneho súhlasu prítomných členov Predsedníctva SKP a Hlavného výboru SPS stali: E. Adamovičová (tajomníčka HV SPS), PhDr. M. Bratská, CSc.(SPS), PhDr. A. Číková(SKP), PhDr. M. Kožiak (SPS, predseda komisie), PhDr. M. Kubalák, CSc. (SKP), PhDr. E. Letovancová, CSc. (SKP), PhDr. I. Seifert (SKP), PhDr. I. Sarmány – Schuller, CSc. (predseda Hl.výboru SPS SAV), PhDr. Hana Ščibranyová (predsedníčka SKP).

Poslanie komisie
  1. menovité odporúčanie štyroch kolegov a kolegýň zo slovenskej psychologickej obce na ocenenie odovzdané na európskom fóre (traja mali byť psychológmi práce a jeden z oblasti teoretickej, všeobecno – psychologickej alebo metodologickej,
    s významnými prínosmi podporujúcimi rozvoj psychológie práce)
  2.  menovité odporúčanie ďalších 6 – 10 kolegov a kolegýň na ocenenie odovzdané na československom fóre, počas slávnostného večera k 80. výročiu psychológie práce
    a organizácie v Českých krajinách a na Slovensku
  3. zabezpečenie a včasné sprostredkovanie podkladov potrebných k práci Honorárneho  výboru kongresu (stručné profesné charakteristiky, fotografie)

Organizačný a Honorárny výbor kongresu upozornili, že definitívne upresnenie počtu ocenených bude možné až pri súhrne všetkých doručených návrhov. Zároveň je tiež vhodné pripomenúť, že kompetencie definitívneho výberu ocenených z jednotlivých národných ustanovizní prináležia Honorárnemu výboru Kongresu. Jeho predsedníčkou je Veronique De KEYSER (Belgicko), predsedníčka EAWOP a podpredsedom Zbyněk BUREŠ (Česká republika).

Tento orgán, mal včas upresniť počet oceňovaných kandidátov a fakticky tým aj rozhodnúť o výbere (redukcii) kandidátov na ocenenie, ak by bol počet navrhovaných vyšší ako finálna kvóta. Uvedené podmienky kládli špecifické požiadavky na pružnú, ale pritom korektnú prácu komisie.

Tieto požiadavky sa týkali najmä:

  • zachovania dôvernosti všetkých vyjadrení členov komisie
    zachovania diskrétnosti informácií o všetkých navrhovaných kandidátoch
  • realizácie postupu umožňujúceho objektivizáciu hodnotení kandidátov členmi komisie
  • zabezpečenia transparentnosti a vierohodnosti odporúčaní komisie
Menovité návrhy na ocenenie pri príležitosti konania X. kongresu EAWOP 2001 v Prahe, v priebehu kongresového plenárneho zasadania

Na základe vyjadrení získavaných v priebežných konzultáciách s členmi SPS a SKP boli ako kandidáti, ktorých prínos pre slovenskú psychológiu práce bol spontánne a vo všeobecnej zhode kladne hodnotený, uvádzaní nasledovní nestori slovenskej psychológie:

PhDr. Jozef DANIEL, DrSc.,

prof. Damián KOVÁČ,DrSc.,

PhDr. Milan KUBALÁK, CSc.,

PhDr. Ján Chryzostom RAISKUP.

Členovia komisie prítomní na jej rokovaní 4. apríla 2001 uvedených kandidátov jednotne a bez pripomienok podporili a vyjadrili súhlas s odoslaním návrhu na ich ocenenie na medzinárodnom kongresovom fóre.

Ocenenia pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku  (postup výberu navrhovaných kandidátov).

Okrem návrhov a podkladov na ocenenie našich kolegov na európskom fóre nás organizátori žiadali aj o poskytnutie návrhov na ocenenia pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku.

Ocenenia majú byť odovzdávané počas slávnostného večera  česko-slovenského „Dňa výmeny skúseností“. Podľa pokynov organizátorov, majú byť hlavným kritériom výberu kolegov a kolegýň, seniorov, ktorí už nepracujú aktívne, zásluhy odborno-praktické, organizačné, vedecké, pedagogické a publikačné.

Vzhľadom na uvedené podmienky a kritériá výberu oceňovaných, sa prítomní členovia  komisie po predchádzajúcej diskusii dohodli na nasledovnom a následne realizovanom postupe:

  • menovitý súhrn doručených návrhov členov HV SPS (viď zápis HV SPS zo dňa 12.1.2001), doplnený o návrhy členov komisie (neprítomní členovia sa vyjadrili ku prvotnej kandidátke telefonicky). Tento súhrn predstavoval 23 navrhovaných kandidátov
  • zúženie počtu kandidátov podľa kritéria „dôchodkový vek“ a „odborno – profesnej kvalifikácie“ na 18
  • stručné charakteristiky, otázky a diskusia hodnotiaca 18 kandidátov podľa odborno-praktických, organizačných, vedeckých, pedagogických a publikačných zásluh
  • určenie jednotného systému hodnotenia všetkých 18 kandidátov, umožňujúceho ich objektivizované kvantifikované porovnanie

Komisia sa rozhodla uplatniť numerickú poradovú hodnotiacu stupnicu. Na základe sumárneho posúdenia si každý člen komisie stanovil svoje poradie priority kandidátov. Toto poradie bolo potom postupom spriemernenia využité pri objektivizovanom určení poradia uchádzačov.

Kvôli zmierneniu vplyvu niektorých artefaktov (vrátane neodôvodnených preferencií) pri posudzovaní sa členovia komisie dohodli na priamej, ústnej forme bodového hodnotenia jednotlivých kandidátov.

Takto transparentne získané pozície jednotlivých kandidátov vyjadrujú skupinové stanovisko komisie. Podľa vôle všetkých prítomných členov komisie je toto stanovisko považované za základ pre vypracovanie menovitého návrhu jednotlivcov na ocenenia pamätnou plaketou EAWOP pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku. Abecedný zoznam kandidátov na ocenenie má zahŕňať len tých kandidátov, ktorí získali poradovú pozíciu do limitu daného organizátormi Kongresu.

Vzhľadom na približnú kvótu  kandidátov na toto ocenenie zo Slovenska, ktorá počas konzultácií s organizátormi Kongresu  kolísala okolo čísla 10,  komisia pristúpila k príprave podkladov (charakteristík) na ocenenie nasledovných kolegov a kolegýň:

KOVALÍKOVÁ Veronika, PhDr., CSc.
MARŠALOVÁ Libuša, PhDr., CSc.
KOŠČO Jozef, Doc., PhDr., CSc.
STRÍŽENEC Michal, PhDr., DrSc.
KOSTOLANSKÝ Rudolf, PhDr., CSc.
ČERNÝ Vladimír, PhDr., CSc.
FLOREK Hieroným, Doc., PhDr., CSc.
MIGLIERINI Bruno, plk, PhDr., DrSc.
TIMKO Ján, Doc., PhDr., CSc.
VONKOMER Ján, plk. PhDr., CSc.

V prípade, že počet kandidátov navrhovaných na ocenenie bude vyšší alebo nižší ako finálna kvóta pridelená Honorary Comittee kongresu, organizátori si vyhradili možnosť operatívnej korekcie. Podľa slov PhDr. Miloslava Šolca,Csc., predsedu Organizačného výboru kongresu je pravdepodobné, že úprava bude mať podobu rožšírenia o jedného prípadne dvoch kandidátov zo Slovenska. Po vzájomnej dodatočnej konzultácii by mal byť jedenástym oceneným psychológom práce zo Slovenska  PhDr. Juraj STANKO z VSŽ.

Z Á P I S N I C A zo  zasadania spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a  Slovenskej komory psychológov

dňa 4. apríla 2001.

Z á v e r o m  možno konštatovať, že spoločná oceňujúca komisia SPS SAV a SKP odporúča oceniť vyššie uvedených kolegov a kolegyne na základe dôkladného prehodnotenia pracovných a odborných aktivít všetkých kandidátov, z hľadiska ich podielu na rozvoji psychológie práce v rámci SR, ako aj stanovených pravidiel. V uvedenej súvislosti si však dovoľujeme vysloviť názor, že limitujúce kritérium veku podstatne obmedzilo možnosť žiadúcej objektivity výberu. Napriek tomu považujeme za vhodné a potrebné poďakovať sa organizátorom Kongresu EAWOP 2001 v Prahe za možnosť a príležitosť oceniť na medzinárodnom fóre kolegyne a kolegov, ktorí sa významne zaslúžili o rozvoj psychológie práce na Slovensku.

PhDr. Milan Kožiak, predseda spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a Slovenskej komore psychológov

V Bratislave, 10. apríla 2001

Slávnostné ocenenie českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre. TU.

 

Official website of the European Association of Work and Organizational Psychology (EAWOP). TU.

Hits: 9

Neverte intuícii – má vždy “pravdu”!

Neverte intuícii  – má vždy “pravdu”!

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

– slúžky rozumu?  …., alebo je to naopak,

tajomstvo “troch i” 

Niekde tam v psychickom priestore medzi intuíciou (šiestym zmyslom) a imagináciou (predstavivosťou) prebieha proces, ktorému zvykneme hovoriť inšpirácia, nápad, vnuknutie, alebo aj zjavenie či osvietenie.  Ako tento proces prebieha a kedy sa na mentálnom displeji nášho vedomia zjaví to známe “AHA!” ?

Nevieme.

Snaha porozumieť tomu čím človek je a čím by sa mohol stať  naliehavo volá po zlepšení jeho schopnosti rozpoznávať svoj vnútorný svet, po sebapoznaní. Celá história ľudstva , rovnako ako súčasné dianie vo svete každodenne potvrdzuje, že tomu bráni akási silná a odolná bariéra najrôznejších archaických iracionalít. Ich prekonávanie sa stáva  kritickým komponentom budúcnosti ľudstva. Nerozhodne o nej  rozvoj  techniky, technológií,  prírodných vied, …, ale práve úroveň SEBAPOZNANIA.  Predovšetkým schopnosť človeka identifikovať a  regulovať vlastné psychické procesy, stavy, rozpoznávať  svoje silné i slabé stránky podmieni  ich usmerňovanie na prospech jednotlivcov, vlastného živočíšneho druhu a ochranu prírody pred človekom samotným. Už v súčasnosti je viac ako zrejmé, že ľudstvo sa dostalo na hranicu udržateľnosti svojej existencie i života na planéte.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Intuícia Imaginácia Inšpirácia
 

Denno denne sa potvrdzuje, že  práve to SEBAPOZNANIE je mimoriadne  ťažká úloha a iste náročnejšia ako rozbitie atómu, či cesta na Mars.

Akoby sme však na ňu rezignovali a necháme sa odovzdane vliecť  evolučne slepými inštinktami na jednej strana a silami technológií, ktoré nemajú morálku, ani svedomie, ani dušu – na strane druhej.

Ich prekonanie, zmysluplné ovládanutie  je nemysliteľné bez rozpoznávania  vplyvu rôznych prežitých, paralyzujúcich  ilúzií, mýtov, bájosloví o jedinečnosti človeka, ideológií jeho predurčenosti, vyvolenosti, nadradenosti.  V tomto zmysle sa “očista”, ekológia duševného sveta človeka – od prežitých nánosov vekov stáva naliehavou prioritou.

Čím to je, že je to také ťažké?!

Psychika človeka, naše vedomie, naše myslenie sú síce najdokonalejšou formou nám známej existencie hmoty a umožňuje nám celkom úspešne poznávanie živej i neživej prírody, vrátane pozorovateľného vesmíru. Poznávanie psychiky pomocou psychiky je však z “metodologického” hľadiska aspoň také zložité, akou by bola úloha odkrojiť krajec chleba z bochníka chleba nie pomocou britkejšieho, dokonalejšieho nástroja, akým je nôž, ale opäť pomocou krajca chleba.

          Nástroj poznávania je rovnakej kvality ako predmet poznávania. Subjekt a objekt sebapoznávania sú “z rovnakého materiálu” a osobitne v prípade sebapoznávania sú identické. Toto jednoduché podobenstvo vystihuje sizyfovské, strastiplné úsilie človeka po sebapoznaní, hľadaní zmyslu svojej existencie a tiež zápas o jeho dušu, o jeho budúcnosť.

          Dôkazov o tomto obdivuhodnom zápase, často človeka s človekom, nájdeme dosť na každej stránke ľudských dejín. Od ich úsvitu až po dnešok.

Dvaja géniovia v jednom
Leonardo & Michelangelo – dvaja géniovia v jednom obraze

Vzájomné, tesné prepojenie medzi týmito psychickými procesmi si ani nedokážeme uvedomiť pretože prebieha celostne a mimovoľne. Aj ich  pomenovanie, či skúmanie  je len výsledkom snáh rôznych vedeckých disciplín štrukturalizovať ich, atomizovať, rozčleniť, nejako uchopiť a tak  postupne odkrývať ich tajomstvá. To poznávanie sa však deje veľmi pomaly, v mnohých zdanlivo jalových sporoch medzi mysliteľmi, vedcami,  z  ktorých však každý svojím zrnkom poznania prispieva k odhaľovaniu pravdy o svete i o nás samotných.

Dodnes stále nevieme ako prebieha naše myslenie,  kde sa rodí  myšlienka, ktoré centrá mozgu sú zodpovedné za úsudok, syntézu      poznatkov, či zovšeobecnenie videného, počutého či prežitého.                                 

Známe pojmy: indukcia, inhibícia, iradiácia sú také vzdialené  poznaniu a pochopeniu podstaty psychiky , ako je vzdialený Mars od Zeme

Z experimentov na zvieratách a dnes už aj z poznatkov neurovied vieme ako prebieha obyčajný nervový vzruch, reflexívna reakcia, či pokyn k pohybu, kde sa v mozgu asi stretávajú vnemy a pocity, kde sa možno ukladajú pamäťové stopy.

Avšak to – Čo? –  tie pamäťové stopy opäť evokuje, tak aby sa objavili celkom mimovoľne ako súčasť našich poznatkov, skúseností, našej identity to nevieme. Nehovoriac o tom kde sídli MYSEĽ, kde sa vzalo VEDOMIE, ako vzniklo a ako existuje v zložitej sivej, rôsolovitej,  živej hmote, ktorú sme nazvali mozog.    To všetko zatiaľ nevieme.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Tak je tomu aj v prípade psychických procesov, ktoré sme pomenovali intuíciou, imagináciou, inšpiráciou. Len tušíme, hypoteticky predpokladáme, že sú k nim potrebné “akési” vnútorné podmienky a a vonkajšie podnety súvisiace s hľadaním odpovedí na otázky, ktoré  prináša život, pri riešení nejakého viac či menej závažného problému. Niekedy takýto problém podnieti našu snahu niečo pochopiť či zlepšiť, inokedy nie.

Vzájomné, tesné prepojenie medzi telom a dušou si uvedomujeme len málokedy, aj preto že prebieha zväčša na vegetatívnej a inštiktívnej  úrovni, ktorú vedomie nemá pod kontrolu. Existujú však overené postupy, ktoré nám dovoľujú tieto prepojenia objavovať a efektívne využívať. 

Známy výkrik Archimedesa “HEURÉKA” sa stal symbolom  takéhoto osvietenia.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Archimedes “Heuréka”

To zjavenie sa však nezjavilo len tak samé od seba. Bolo výsledkom  neutíchajúcej zvedavosti  a následného  uvoľnenia tela i mysle, ktoré Archimedes dosiahol kúpeľom vo vani.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

U vyčerpaného Mendeljeva sa zjavilo  v driemote na stole s rozloženými kartičkami prvkov jeho “periodickej sústavy”.

Mendelejev D.I. a jeho prvá verzia periodickej sústavy prvkov
Mendelejev D.I. a jeho prvá verzia periodickej sústavy prvkov

Podobne aj nemeckému chemikovi  Augustovi Kekulé sa dlho nedarilo nájsť logické, zmysluplné vysvetlenie – hlavnú väzbu medzi atómami v organických molekulách.  Aj v jeho prípade zapracovala imaginácia snových procesov v mozgu. Ten sa ako veľký počítač nevypína ani v spánku a hľadá odpovede bez nášho vedomého úsilia.  Kekulé sám hovorieval ako sa mu vo sne vznášali dlhé reťazce atómov v imaginárnom priestore pred vnútorným zrakom a pripomínali mu malé háďatá. V tej snovej imaginácii sa zrazu jedno z nich zahryzlo do svojho chvosta, roztočilo sa a zrazu bol objav benzénového jadra, základného vzorca celej organickej chémie na svete  (Nobelova cena za chémiu   1901).

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Kekule objav základného vzorca organickej chémie ako kruhu

Takýchto príbehov poznáme bezpočet. Nehovoriac o umeleckej tvorbe, ktorá by bez tých “3i” nebola vôbec možná.  

Ľudia empiricky zistili, že ak príliš “tlačíme na pílu”, žiadne vnuknutie neprichádza. To sa však zrazu objaví  vo chvíľach, kedy      to nepredpokladáme a najmenej očakávame, často práve v spánku. 

Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to,  čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď    tvrdilže “sebapoznanie je zo všetkého najťažšie”. Svojim žiakom        však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou,            ktorej podstata nám dnes už nie je známa. 

Vieme však, že jej mottom bolo  heslo: 

“Uvoľnenú myseľ napadne spásonosná myšlienka rýchlosťou blesku!”

Sokratove sympózium

Ktovie koľko spoločného mala táto Sokratova procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť.

Aj preto psychológovia často hovoria svojim klientom, že najlepším spôsobom vyriešenia vážnejšieho životného či pracovného problému je odpútanie sa od neho. Zdá sa to byť paradoxné, ale funguje to pomerne spoľahlivo, hoci nie 100% spoľahlivo. To “odpútanie” je však dosť náročná úloha a málokto ju dokáže zvládnuť.

Telesné a duševné uvoľnenie ku ktorému dochádza obvykle a spontánne v spánku je osvedčená cesta k nájdeniu odpovedí na hľadané otázky.  Štatistiky porúch spánku a nespavosti potvrdzujú, že tento dar prírody už nestačí držať krok so stresujúcimi vplyvmi v živote miliónov ľudí po celej planéte a chemické preparáty na jeho vyvolanie viac škodia ako pomáhajú.  Aj preto po celom svete venuje veľká pozornosť postupom a metódam telesnej a duševnej relaxácie. Okrem prínosov v spánkovej medicíne sa  zistilo, že rôzne autoregulačné a imaginatívne postupy (ktoré majú v korene v starých kultúrach a náboženských rituáloch) umožňujú dosahovanie meditatívnych stavov ľudovo nazývaných aj osvietene spôsobujúce spomínaný odstup, či náhľad – poskytujúci odpovede na mnohé praktické, existenčné či spirituálne otázky.  

Najnovšie poznatku neurovied o činnosti mozgu ukazujú, že tieto stavy sa v jeho činnosti prejavujú zmenou jeho aktivity, meranou zmenou elektroencefalografickej frekvencie a dĺžkou  vĺn, vzruchov, ktoré v mozgu prebiehajú  (viac TU). Presvedčivo sa preukázalo, že zvlášť nízke frekvencie mozgovej činnosti  sú nielen indikátorom hlbokej relaxácie a regenerácie mozgu, ale aj sprievodným znakom mnohých inšpirácií a inovativnych nápadov. Tieto sú neraz tlmené práve stresujúcimi vplyvmi, potláčané myšlienkovým streotypmi a aj zlozvykmi.   

Práve  odhaľovaniu tajomstva “3i”,  osvojenia schopnosti odpútavaniu sa od rušivých, stresujúcich vplyvov, objavovania vlastných, často skrytých a málo využívaných schopností  je venovaná väčšia časť stránky www.psychobalzam.com  .

autogénny tréning titulka

Na prednáškach o psychohygiene, sebapoznávaní, kurzoch autogénneho tréningu som spomínal  jeden príbeh tradujúci sa do stredovekého Švajčiarska ( Léčení duchem – Stefan Zweig)  “Istý alchymista vyhlasoval, že dokáže vyrobiť zlato z olova. Dopočul sa o tom jeden mocipán, pozval ho sebe a priľúbil mu, že za vyrobené zlato ho bohato odmení; povýšením do stavu šľachtického, mladou nevestou, pozemkami, … Alchymista dostal nemálo financií na vybudovanie svojho “laboratória” a pustil sa do práce. Ako čaroval, tak čaroval, žiadne zlato z olova však vyrobiť nedokázal. Mocipána časom prešla trpezlivosť a hrozil mu, že  ho dá popraviť.  Alchymista sa však nezľakol a vymyslel plán, ako to zlato vyrobiť .

Jeho “experiment” spočíval v nasledovnom postupe: Zvolal šľachticov z kráľovstva a verejne, aj za prítomnosti onoho mocipána, ktorý zvýšil vierohodnosť alchymistu sľúbil, že do pokusu vložené peniaze im dvojnásobne vrátim ak dodržia ním stanovené podmienky. Po vykonaní všetkých rituálnych ceremónií a splnenia všemožných čarodejníckych, astrologických podmienok (spln mesiaca, polnoc, muší chvost, … ) vyhlásil, že poslednou a najjednoduchšou podmienkou je obísť studňu na hradnom námestí a nemyslieť pritom na zlato. Ak ju nesplnia všetky vložené dukáty prepadnú majiteľovi hradu. Všetci sa len zasmiali a veselo prikladali zlaťáky na stôl. Keď nastala tá chvíľa a obchádzali okolo studne uvedomili si, že naleteli. Žiaden z nich nedokázal myslieť na nič iné ako na vidinu zlatého bohatstva. Zaskočení sami sebou a zahanbení odchádzali z hradu “obraní” o vlastné peniaze a bez bohatstva po ktorom tak túžili. Mocipán, ktorý tušil v čom spočíva ten fígeľ, nielenže odpustil alchymistovi jeho dlh, ale ešte ho aj vymenoval za svojo hlavného radcu.” 

Koľkí spomedzi nás by sa nechali takto oklamať?  Koľkí podliehajú dennodenne podobným fígľom šikovných mediálnych, politických a marketingových “alchymistov”, ktorí dokážu vytĺkať kapitál usmerňovaním našej predstavivosti a sľubovaním vidín ľahšieho a krajšieho života. 

                                PREČO JE TOMU TAK?          

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Akú úlohu zohráva intuícia a imaginácia v poznávaní sveta, iných ľudí a seba samého a najmä v predvídaní možného vývoja? Je intuícia a imaginácia súčasťou každého poznávania? Môže  imaginácia viesť k pravde a  poznaniu? Ako sa uplatňuje intuícia a imaginácia pri tvorbe vedeckých experimentov, alebo pri koncipovaní vízií a utópií o lepšej spoločnosti?  Aký je vzťah medzi imagináciou a inšpiráciou?

Aké relevantné sú výsledky psychologických výskumov týkajúcich sa intuície, imaginácie a racionality? Ako môžu (veda) prispieť k zmysluplnej inovácii nielen zastaralých technológií, ale aj prežitých stereotypov v postojoch a v myslení? Tie vedú často k agresii a potieraniu tých “iných” právd. a sebapoškodzovaniu.
Je intuícia človeka “dieťaťom biologických inštiktov našich  predchodcov? Je intuícia prazákladom myslenia?  Je vôbec možné považovať imagináciu za spôsob myslenia?   Sú  “racio, myslenie, logika” NADRADENÉ  intuícii, víziám, subjektívnym postojom, názorom.
Čo ak je to všetko inak? Ako zabezpečiť súlad medzi nimi?

Sú to zásadné otázky týkajúce sa nielen využitia a usmernenia potenciálu psychiky a vedomia človeka. ale aj prekonávania bariér, ktoré mu bránia v rozlete. 

 Povedané mierne romanticky, – v rozlete do všetkých končín UNIVERZA.

Odpoveďami na tieto otázky sa od dávnych vekov  zaoberali  tak, či onak nielen veštci v Delfách, proroci, zakladatelia náboženstiev, ale aj  filozofi, lekári, psychológovia… . Ich názory boli pochopiteľne často poznamenané vlastnou kultúrou, náboženstvom, vtedajšou úrovňou  poznania a neraz aj výnimočnými originálnymi prístupmi samotných mysliteľov.

Staré pohľady a zrnká nových poznatkov
Úvahy o imaginácii, intuícii a ich vplyve na konanie a rozhodovanie patria medzi najvzrušujúcejšie snahy ľudstva nejako uchopiť svoju podstatu, poodhaliť závoj budúcnosti a poznávaním svojich koreňov pochopiť jedinečnosť výnimočného javu, ktorý nazývame VEDOMIE. Nielen pochopiť vznik a formovanie hodnôt, pravdy, spravodlivosti, … , v tom lepšom prípade aj kultúr iných ľudských spoločenstiev, ale aj  vesmír a našu budúcnosť v ňom.

Už v staroveku bola intuícii, imaginácii a inšpirácii  venovaná pozornosť predovšetkým z hľadiska filozofického, náboženského, spirituálneho a umeleckého.   Venovali sa im stoickí i kresťanskí filozofi Sokratom počnúc až  po Augustína. Od stredovekého talianskeho mysliteľa Giambattistu Vica,  cez dualistu Descarta,  Bergsonov iracionálny intuitivizmus, až po skeptika I. Kanta, ktorý problém intuície vyriešil tak, že ho vytesnil zo svojho zorného poľa. 

Až v  19. a 20. storočí sa začali objavovať aj štúdie zaoberajúce sa týmito procesmi ako intrapsychickým javmi , ktoré boli vo svoje podstate nanajvýš osobné a intímne.  Zväčša spočívali zotrvávali  na  úrovni klinicko-psychologických úvah a štúdií zaoberajúcich sa hraničnými stavmi, javmi, duševnými poruchami a chorobami.  V tomto smere obohatili  európske poznanie najmä Sigmund Freud, Carl Gustav Jung , tiež Johannes Heindrich Schultz  a ich žiaci, ktorí nám zanechali mnohé cenné odkazy.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia
V strede je Bytostné Ja, každá ďalšia vrstva predstavuje psychologickú funkciu. Intuícia je najbližšie stredu, za ňou nasleduje cítenie, vnímanie a vonkajší kruh reprezentuje myslenie. Hore sa nachádza archetyp múdreho starca a po bokoch anima v jej pozitívnom a negatívnom aspekte (Jung, Shamdasani 2009) Zdroj: Zborník Intuícia a imaginácia SFZ pri SAV 2019)
Čo je nového?

V posledom období sa vo svete množia experimenty, výskumy a štúdie, ktoré  sa snažia uchopiť vzťah medzi intuíciou, imagináciou a racionalitou, najmä z hľadiska ich praktického využitia. Nielen pri znásobovaní tvorivého potenciálu jednotlivcov a celých tímov, ale aj pri predvídania možných objavov, či vývoja udalostí v globálnom ekonomickom či geopolitickom rámci .

Z u nás dostupných zdrojov vyberáme napr. knihu Daniela Kahlemana “MYSLENIE RÝCHLE A POMALÉ”, psychológa a nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2002, ktorá rieši dilemu intuitívneho a racionálneho v našom rozhodovaní. Daniel Kalhleman

Tiež  knihu SUPERPROGNÓZY  Philipa E. Tetlocka, uznávaného sociológa a progiostika, ktorá je kritikmi  hodnotená ak najdôležitejšia v oblasti predpovedania vývoja zložitých vzťahov, javov a následných udalostí v neurčitých  podmienkach.

Philip E.Tetlock

Kniha obsahuje mnoho strhujúcich príbehov, analýz a štatistík zdôvodňujúcich prečo zlyháva väčšina predpovedí takmer vo všetkých oblastiach vývoja ľudskej civilizácie. Okrem argumentov a dôkazov našej neschopnosti postihnúť multidimenzionálnu komplexnosť reality (v ktorej sú biologické a inteligentné systémy len jej malou zložkou) TETLOCK presvedčivo dokázal, že prognózy nejrenomovanejších agentúr a odborníkov sú len o málo presnejšie ako náhodné odhady! Povedané slovami jedného z recenzentov knihy „ich predpovede sú len o málo lepšie ako presnosť šimpanza hádzajúceho šípky na terč.“

Medzi pozoruhodné zistenia dlhoročného výskumu realizovaného aj s pomocou CIA patrí zistenie, že skutočne existujú jednotlivci, ktorí  INTUITÍVNE predpovedajú budúcnosť omnoho lepšie ako celé tímy expertov.
Títo ľudia si nie sú vedomí svojej superschopnosti a ak niečo tušia tak majú sklon skrývať ju pred inými ľuďmi. Často nemali ani vyššie a špecializované vzdelanie. Testovaním sa preukázalo, že ich sebavedomie negatívne koreluje s nabubralým sebavedomím mnohých múdro sa tváriacich a dobre platených prognostikov predávajúcich „mačku vo vreci“.
Po jej dočítaní som si spomenul na Maeterlinckovu esej „Múdrosť a osud“, za ktorú dostal ešte v roku 1911 Nobelovu cenu. Okrem iného v nej píše: „Ti vzdelaní márne klopú na bránu poznania a tí, ktorými pohŕdajú pre ich nevzdelanosť a pre vieru vo všemohúceho im pokorne odpovedajú. Ak o to stoja.”
SLOVENSKÝ VKLAD

Z našich pôvodných, slovenských počinov ma v tejto v týchto dňoch  potešilo očakávané vydanie zborníka vystúpení na  konferencii “Intuícia a imaginácia vo filozofii a vo vede” . 

Podieľali sa na ňom;

 Miroslav Marcelli, František Mihina, Emil Višnovský, Jakub Chavalka, Ondrej Marchevský, Peter Kyslan, Juraj Šuch, Krzysztof Śleziński, Monika Miczka-Pajestka, Ivana Ryška Vajdová, Tatiana Badurová, Zuzana Býmová, Lukáš Švihura, Andrea Javorská.

Editori však nezaradili do zborníka vystúpenie Jakuba Šveca  z Filozofickej fakulty Mateja Bela, :„John Rawls - cez imagináciu k poznaniu spravodlivosti ako férovosti", ktoré zrejme reflektuje niektoré pálčívé problémy súčasnosti. Dúfajme, že prekážkou boli nejaké formálne či technické komplikácie a nie samotný obsah.  

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

Slovenské filozofické združenie pri SAV
Filozofický ústav SAV
Katedra filozofie a dejín filozofie FF UK v Bratislave
Inštitút filozofie FF PU v Prešove

Zborník z konferencie INTUÍCIA A IMAGINÁCIA vo vede a filozofii – dostupný on line TU

 

Vydanie tohto zborníka je záslužný  počin.   Mohol a mal by sa stať inšpiráciou i pre odborníkov z ďalších spoločenskovedných disciplín (psychológie, pedagogiky, sociálnych vied, politológie, práva, ekonómie). Práve oni  sa môžu pokúsiť transformovať, preniesť v ňom uvádzané poznatky a skúsenosti, do  spoločenskej praxe na Slovensku. To ako sa zhostia tejto  náročnej úlohy  a či dokážu preklenúť často akademizujúce a  historizujúce  prístupy  – podmieni  ich prínos v prospech celej spoločnosti a jej udržateľného rozvoja. 

Globálny a všadeprítomný technologický rozvoj vyvíja tlak na pevnejšie uchopenie  psychických javov a procesov, ktoré majú významný vplyv na budúcnosť ľudstva.  Stále naliehavejšie pociťovaná a rastúca vzdialenosť medzi prírodnými vedami a spoločenskovednými disciplínami už v súčasnosti ústi do javov, ktoré ohrozujú nielen osobnú integritu jednotlivcov a celých ľudských  spoločenstiev, ale  aj existenciu života na “modrej planéte”.

Naše glorifikované “racio” zatiaľ málo zvláda dilemu rastu ľudskej populácie, neustáleho zbrojenia, hyper-produkcie tovarov, služieb a zanedbávania ochrany trvalo udržateľného rozvoja všetkých spoločenstiev a foriem života.

 

       To je fatálny problém, ktorý môže našu víziu civilizácie ako kolísky života vo vesmíre ľahko  a rýchlo premeniť  “iba” na ďalšiu geologickú vrstvu planéty.  … 

V tomto zmysle bude potreba pochopenia a nového definovania  vzťahov medzi intuíciou, mysľou a vedomím, ako aj  potreba ich humanistického kultivovania len narastať.

Prichádza čas nových paradigiem!

vedomie – odkiaľ sa vzalo?!

Blog:  Intuícia Imaginácia Inšpirácia

napísal a edične  zostavil PhDr. Milan Kožiak

Na inšpiráciu: Nasledujte svoju intuíciu

Hits: 223

o liečivých vibráciach

o liečivých vibráciach

Schumannova frekvencia je tlkot srdca našej planéty (7,83 Hz/s). Byť naladení na túto frekvenciu je pre nás životne dôležité: čím viac sme s ňou zladení, tým zdravšie a lepšie sa cítime. „Všetko na svete je vibrácia“ hovoril Albert Einstein.

Hoci existencia Schumannovej rezonancie je vedecky potvrdeným faktom, len málo ľudí si uvedomuje  jej dôležitosť ako akejsi ladičky života. Ide o dôležitú trvalú elektromagnetickú vlnu, ktorá ovplyvňuje biologické oscilátory v mozgu cicavcov,  ale nielen to!

V posledných rokoch sa objavujú opakovane potvrdzované zistenia poukazujúce na to, že tlkot srdca  Zeme sa zrýchľuje a dosiahol frekvenciu 16,5 Hz. Čo nám tým Matka života signalizuje?

Číslo 16,5 a jeho násobky 33; 66; 132; 264… tieto čísla sú v harmónii s tónom solfeggio (video) s frekvenciou 528 Hz, ktorú používajú genetici na opravu poškodenej DNA, genetického plánu, na ktorom je založený život.

Znamená by to, že naša DNA sa práve teraz začína sama opravovať? Čo ak je postupná  zmena vibrácií Matky života na harmonickú frekvenciu 528 Hz začiatkom jej reaktivácie a očisty, tak aby život na nej bol v viac harmónii s jej srdcom? 

Hoci nám túto zmenu médiá zamlčiavajú nemali by sme ju ignorovať.

V kontexte prebiehajúcich zmien klímy a tiež pandémie koronavírusu nám taliansky básnik Andrea Melis Parolaio ponúka túto úvahu:

 

Každý sa môže pokúsiť vnímať jej pulz. 

Naipr sa pokúste objaviť svoje srdce

O vplyve hudby na správanie a prežívanie človeka vieme toho iste všetci dosť. Podobný, možno povedať ešte výraznejší a neurofyziologicky čistejší účinok majú aj nehudobné zvuky rôznej frekvencie, intenzity a fázového posunu. Zvlášť účinné, pre potreby neurofyziologickej optimalizácie činnosti mozgu sú napr. duálne binaurálne zvuky s miernym frekvenčným alebo fázovým posunom. Mozog je jemná rôsolovitá (štruktúra) suspenzia, ktorá okrem spracovávania pocitov , vnemov, myslenia a mnohých iných funkcií aj inak reaguje na vonkajšie podnety.
Asi je vhodné zmieniť sa o jednoduchom fígle, ktorý prístroje AVS a ADS využívajú. Ak napr. prehrávame prostredníctvom slúchadiel v jednom uchu 124 Hz/s a v druhom uchu 114 Hz/s – s opačnou fázou, v mozgu sa to vyskladá tak, že tých 100 Hz sa vzájomne neutralizuje, anihiluje a na mozog pôsobí len 10 hz. Čo je frekvencia bioprúdov činnosti mozgu známa ako alfa hladina +/-. Inak pomerne ťažko dosiahnuteľná, hoci rôznymi autosugestívnymi a meditačnými postupmi, ľudstvom odjakživa využívanými.

Viac o liečivých vibráciach TU

o hladinách vedomia  TU

a TU

Niečo na hranici metafyziky a reality. “ZABUDNUTÉ FREKVENCIE”

 

Hits: 60

Spomienky na jednu knižku a jej autora

  Spomienky na jednu knižku a jej autora 

(takmer autobiografické a trochu sentimentálne)

 alebo
“Ľudský činiteľ” za socializmu 
(časť 5. – stroboskopický efekt)
                                            tajné heslo:

“Bez autogénneho tréningu posádky by APOLLO 11 na Mesiaci havarovalo!”

Inžinierska psychológia
Reminescencie na B.F.Lomova
  Kniha, ktorá mi zmenila život a otvorila dvere k práci  rozhlasového psychológa
Stalo sa to takto: Písal sa rok 1969 a bolo práve 20.augusta, teda deň pred prvým výročím okupácie ČSSR. To „výročie“ malo v celom štáte búrlivý priebeh. O život prišlo niekoľko ľudí, - najmä v Brne, pokiaľ si spomínam. Mal som 21 rokov. Popri štúdiu som si vtedy privyrábal ako zvukový technik a asistoval pri vysielaní Rozhlasových novín. V ten deň sa na chodbách vysielacieho traktu z ničoho nič mihli neznáme postavy a pred budovou rozhlasu na Zochovej ulici stáli "zvláštni ľudia". Správy vtedy čítala hlásateľka DARINKA REKOVÁ. Všetci sme boli rozrušení. V hlavných správach nechtiac prečítala slovo „TRAKCIE“ s breptom „FRAKCIE“. Tá veta znela približne takto: „zo Sovietskeho zväzu k nám vedú nové vysokonapäťové frakcie elektrického prúdu, ktoré sú zdrojom svetla, tepla pre naše domácnosti a energie pre náš priemysel...“. 
Hlásateľka Československého rozhlasu v Bratislave DARINA REKOVÁ
Hlásateľka Československého rozhlasu v Bratislave DARINA REKOVÁ, zdroj: archív  SRo
Dnes by sme sa nad tým usmiali. Vtedy tomu však bolo inak. Napätie bol také veľké, že aj medzi stenami "preskakovali iskry". Spočiatku bolo hrobové ticho. O niekoľko dní sa však spustil zvláštny tichý virvar. že si je ho možné ťažko predstaviť inde a v inom čase. Tento brept poslúžil ako zámienka pre vyšetrovanie a následne aj previerky v celom kolektíve hlásateľov. Samozrejme v jeho centre sa ocitla nešťastná Darinka Reková. Poznal som ju celkom dobre, - vravela, že nevie ako sa to mohlo stať a zúfala si z tých všelijakých inkvizičných pohovorov. Objavila sa KGB, vtedajšia ŠtB a čo ja viem kto sa ešte zo dňa na deň stal, z bývalých rozhlasových kolegov, nosičom zástavy normalizácie. Nedalo mi to vtedy spávať. S hlásateľmi sme mali spoločnú chodbu, z vysielacej miestnosti sme sa cez veľké okno vzájomne videli. Spomenul som si, že asi pred mesiacom údržbári v hlásateĺniach vymieňali ŽIARIVKY. V každej hlásateni bolo na strope 6 panelov, každý so 6-timi žiarivkami. Dokopy 36 svetiel. Na niečí pokyn nechali tí údržbári na strope len každú druhú žiarivku. Urobil to najhoršie čo mohli urobiť! Svietilo teda 18 žiariviek, ale každá v rovnakej, polovičnej amplitúde. Teda nie kontinuálne ako bežné žiarovky, ktoré vyžívajú na svietenie celých 50Hz/s, ale len hornú, či dolnú periódu. Bežne sa to nedalo postrehnúť, ale pri pohybe oka sa to občas prejavovalo ako blikanie. Odborníci tento jav už vtedy mali celkom dobre preskúmaný. Nazvali ho „stroboskopický efekt“. Pri čítaní spôsobuje, že dochádza k zámene napr. písmen ako „b“ a „d“, „m“ a „n“ a tiež „t“ a „f“. Bol som vtedy radový technik a moje slová o „stroboskopickom efekte“ brali na ľahkú váhu. Práve som robil skúšku z psychológie práce a v jednej z učebníc som našiel popísané rizikové účinky tohoto efektu pri odčítaní údajov z indikátorov v leteckej doprave a a tiež pri čítaní textu. Tá kniha mala názov „Inžinierska psychológia“. Jej autorom bol už vtedy svetoznámy sovietsky psychológ Boris Fjodorovič Lomov. To zabralo! Rozhlasoví súdruhovia boli veľmi radi, že sa to takto hodnoverne vysvetlilo a pred unifomovanými sovietskymi súdruhmi mohli zdôvodňovať, že ten brept nebol žiadnou provokáciou. 
Tú knihu si požičali a už mi ju nevrátili.
 
Darinka Reková následné dianie ťažko prežívala. Mala rada svoju prácu. Ako zámienku za ten nechcený brept, jej potom chceli spočítať nielen vysielanie v auguste 1968, ale aj chladné, neústretové postoje k rozhlasovým normalizátorom, ktorí sa začali vynárať ako spasiteľskí démoni. Nakoniec ten svoj boj tragicky vzdala. ŠtB-áci nemohli pripustiť, že ju vlastne utýrali a tak na vysvetlenie začali šíriť rôzne dezinformácie. Aj takéto môžu byť súvislosti jedného mizerného breptu. Na jeho začiatku stál "ľudský činiteľ", ktorý sa vtedy u nás vnímal len ako komplikujúci zdroj problémov "pri rozvoji a budovaní socialistickej vlasti". Žiaľ - podobne je tomu tak dodnes, hoci v iných spoločenských pomeroch.
Paradoxne mi táto smutná príhoda pomohla pri návrate do rozhlasu po skončení štúdia a po nedobrovoľnom pobyte vo výchovno-nápravnom zariadení. Viac TU. 
Dve hlavné rozhlasové intelektuálky Perla Karvašová a Zora - Dagmar Kločková, ktoré ešte dlho po auguste ´68 "chodili v čiernom"  sa ešte počas môjho štúdia chválili, že to oni "vyhnali" toho chlapca od zvukárov čo čítal a počúval Antickú knihovňu * študovať na FF UK.  Veľká súdružka Margita Bullová, hlavná inšpektorka vysielania a účastníčka SNP, ktorú som mal ľudsky celkom rád, mi dala k štúdiu odporúčanie, možno aj preto, že som doučoval jej syna a za odmenu býval u nich v podnájme na Schillerovej ul., kým som sa presťahoval do susedného VŠ internátu "Horský park", ... 
Sociológiu som mal v oku, ale v roku ´68 ju neotvárali, tak sa mojím osudom stala psychológia. Chcem tým poukázať len na to, že v povedomí rozhlasákov, hlavne tých na Zochovej ul. stále žila - aj po niekoľkých rokoch - spomienka na tú udalosť so "stroboskopickým efektom". 
Po nedobrovoľnom "azyle" som si niekoľko mesiacov nevedel nájsť prácu. Nebolo mi všetko jedno. Kádrováci v Psychiatrickej liečebni v Kroměříži rozhodli, že "když máte takové to pozadí, tak sme tú žádosť o přijetí nedali ani na schválení CZV KSČ". Vrátil som sa teda na Slovensko. Profesor Damíán Kováč, riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie, kde som robil diplomovku ma poslal za svojím menovcom do rozhlasu. Asi vedel prečo.  
Vtedajší riaditeľ rozhlasu Pavol Kováč hneď na pri prvom stretnutí vytiahol z regálu jednu knižku a spýtal sa ma či je moja. Už dávno som sa zmieril s jej stratou. Bola to "Inžinierska psychológia" B.F. Lomova, ktorú som mal na str.100 ošifrovanú. Keď som odpovedal ´áno". Opýtal sa, či sa chcem vrátiť späť do rozhlasu. Odpovedal som rovnako "áno". "Ste prijatý" znel jeho verdikt ani nie po 15 minútach rozhovoru,-  napriek šrámom za moje "hriechy" v roku ´68.  
Prvá akcia, na ktorú som sa ako začínajúci psychológ podujal bol Autogénny tréning hlásateľov. Ten ma ako nezamestnateľného  brigádnika naučil viesť prof. Stanislav Kratochvíl v PL Kroměřiž. Hlásatelia patrili vždy medzi hrdú a vzdorovitú rozhlasovú elitu. Aj preto som mal spočiatku trochu obavy ako dopadne moja psychologická premiéra v rozhlase. Sami mi to však uľahčili. Na cvičenia a  konzultácie chodili disciplinovane takmer všetci (dámy i páni) a najmä poctivo cvičili abecedu autosugescie aj doma. Dodnes vidím ležať krásne dámy vedľa seba na koberčekoch, ktoré si nosili do prepožičaného "fitneska" v Ústave detskej psychológie a patopsychológie so sebou (Hanu Rendekovú, Magdu Šmihulovú, Nóru Seleckú, Nina Kramárová,...) a vedľa nich mužské hlásateľské esá, akými boli Miro Havel, Janko Bílý, Július Hvozdík, Paľo Sobek, či veľký recesista, boxer a budúci emigrant Imro Fábri. Zhovievavo a trpezlivo počúvali moje prvé pokusy o sugescie "ťiaže, "tepla" atď., vyslovované málo školeným, nehlásateľským hlasom.
To bola ich vďačnosť za odhalenie účinkov "stroboskopického efektu" v hlásateľniach. Šéf hlásateľov Janko Bálint im tú relaxáciu dokonca preplácal ako výkon povolania.  
Takto sme sa navzájom snažili preklenúť traumu, ktorú nám všetkým spôsobil august ´68.  
Takto čarovne sa prepletajú nitky príbehov a osudov knižiek a ľudí, s ktorými som sa mal možnosť v živote stretnúť. 
Ďakujem im za to! 

Vtedy som netušil, že sa s B.F. Lomovom stretnem osobne.  O 19 rokov neskôr na V. zjazde  Čs. psychológov v Brne (1980) . Na to stretnutie mám len hmlisté spomienky. Na záverečnom bále som chvíľu sedel vedľa neho a vyrozprával som tú “story” so stroboskopickým efektom v rozhlase.  Potľapkal ma po pleci tak, že som skoro spadol zo stoličky,  povedal “chorošo ” a objednal ďalšiu fľašu červeného vína. Potom sa mi zdal trochu osamelý a tak som poslal za ním kolegyňu Michailu Svobodovú aby ho pozvala do tanca. Míša mi potom povedala, že takého výborného tanečníka už dávno nemala. 🙂
Reminescencie na Borisa Fjodoviča Lomova
Pri druhom stretnutí, už v Bratislave, v roku 1983 mi celkom súkromne - počas diskotéky, ktoré som s rozhlasovým audio-vybavením robieval pre bratislavských psychológov pri dopíjaní  druhej fľaše červeného vína, (ktoré vtedy priniesol k DJ pultu Dr. Ivan Šípoš, (neúnavný organizátor neformálnych stretnutí psychológov) -  povedal približne tieto slová:  "Bez autogénneho tréningu by Američania na mesiaci hladko nepristáli" - a rozpovedal mi príbeh, o ktorom sme v tom čase ani netušili. 
" Počas pristávacie manévru, pri obliekaní skafandru Edwin  ALDRIN nechtiac zavadil  o palubný počítač a vypol ho. Na  nové naštartovanie počítača zostávalo málo času a hrozila havária.  Vtedy sa rozhodol veliteľ celej misie Neil ARMSTONG prepnúť celý systém na  ručné ovládanie pristávania. To si vyžadovalo mimoriadne zručnosti a tiež schopnosť nepodľahnúť obrovskému stresu. Tú mu poskytol práve autogénny tréning" povedal B.F. Lomov.  Ako? - opýtal som sa opatrne, aby som sa dozvedel čo najviac. "Nič tajuplné na tom nie je. Z autogénneho tréningu zostane nakoniec len jedna formulka, ktorú Schultz sfomuloval nasledovne   -  "Som absolútne pokojný, som si istý, viem čo mám urobiť, dokážem to! - americkí astronauti k tomu ešte dodávali predstavu "Moja myseľ je čistá a pevná ako diamant! " Taká koncentrácia trvá zlomok okamih. Možno stačí na ňu jeden nádych a výdych" a dodal - žiadna iná technika sebaregulácie toto takto efektívne neumožňuje." 
Nakoniec témy a bez ďalšieho komentára dodal: "To  že Armstrong úspešne zvládol pristátie sa stalo nakoniec jeho "malým krokom , ale veľkým krokom pre ľudstvo" je dnes historickou skutočnosťou..., ale my máme Gagarina. Iné je, že tesne po pristáti na Mesiaci Armstrong sa rozhodol ako veliteľ misie, zmeniť na Zemi podpísaný protokol, že prvý krok na inom vesmírnom telese urobí  vedec Dr. Aldrin. Nakoniec  sa stalo, že ho urobila noha vojaka Neila Armstronga." 

Akademik Boris Fjodorovič Lomov

Tento vysoký, plavovlasý a modrooký bojar z hrdého Novgorodu mi učaroval. Zvlášť potom ako zhodnotil udalosti v roku 1968 a po ňom. Bolo mi cťou, že ma považoval za svojho kolegu.

V roku 1983 sme však debatovali aj celkom vážne, tak aby niečo z toho mohol odvysielať aj Československý rozhlas. 🙂


Výňatok zo zachovalého záznamu interview s B.F. Lomovom počas jeho návštevy Psychologického pracoviska, ktoré nazval "psychologickým laboratóriom" (1983). 
imagination

Pri rozlúčke  som B.F. Lomovovi  odovzdal niekoľko MGF kaziet s Psychobalzamom a prípravnou nahrávkou Psychosiesty.  Tá ho osobitne zaujala.

Na oplátku som od Borisa Fjodoroviča dostal s venovaním knihu “Psychologické problémy kozmických letov”, ktorá obsahuje príspevky viacerých sovietskych kozmonautov a tiež málo známu, hoci pozoruhodnú knihu Jurija Gagarina (spoluator Vladímir Lebedev) “Psychológia vo vesmíre”. Prelúskal som ich obe  zo všetkých strán a majú dodnes čestné miesto v mojej knižnici.  

Po čase som od neho dostal gramoplatňu s nahrávkou autogénneho tréningu, ktorú nahrali ruskí psychológovia A.A. Repin a V.E. Rožňov. Bola určená pre potreby Vojenského námorníctva ( zvlášť pre posádky ponoriek)  a Flotilu morského rybného priemyslu.

 

Až po mnohých rokoch som sa z otvoreného archívu ŠtB dozvedel, že práve na jeho podnet mi Mestský výbor KSS v Bratislave, po takmer desiatich rokoch odkladania dal v roku 1987 súhlas k nastúpeniu štúdia vedeckej ašpirantúry na Ústave experimentálnej psychológie SAV.   Asi som bol voči súdruhom málo ústretový, čomu sa nedalo vyhnúť, už len z podstaty práce podnikového psychológa a tiež aj preto, že som mal tej rebélie za ušami viac ako dosť.  Viac napr. TU. Nebolo by spravodlivé nespomenúť v tejto súvislosti aj druhého muža z fotografie vyššie – prof. Damiána Kováča, riaditeľa spomenutého ústavu, ktorý  v jednej mojej clivej chvíli poznamenal “počkáme na teba, aj druhú päťročnicu”.  Nakoniec prišiel november ´89.  V rádiu som mal kopu inej práce  a moja ašpirantúra odplávala dole Dunajom. 🙁

Pohľad na spálňu ruskej ponorky v tesnej blízkosti torpedových strieľní
Sandra Bullock Gravity 3
Ilustrativny screen z filmu Gravity – Sandra Bullock 3
Záverom
Ak raz človek začne cestovať vesmírom a osídľovať iné vesmírne telesá, tak limity ľudského činiteľa budú rozhodovať o úspechu tej-ktorej vesmírnej misie. Bez vedecky prepracovaného a dokonale osvojeného systému autoregulácie psychických stavov a procesov sa nezaobíde žiaden člen posádky kozmických lodí. Autogénny tréning bude jeho  súčasťou – takou nevyhnutnou akou je dnes pre nás vzduch a kyslík v ňom, ktorý dýchame.   
FASCINUJÚCI VESMÍR

Spomienky na jednu knižku a jej autora 

Autorský blog: PhDr. Milan Kožiak

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (1. časť)

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (2. časť – vrátane kritiky slovenskej psychologickej praxe)

„Ľudský činiteľ“ – naše alibi (3. časť – dnešok je zrkadlom našej včerajšej ne-zodpovednosti)

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (4. časť – psychológia ne-zodpovednosti)

Hits: 128

TRÉNING IMUNITY

TRÉNING IMUNITY

 

mezi nebom a zemou

V týchto dňoch, týždňoch a mesiacoch ľudia na celej planéte bojujú s pandémiou koronavírusu COVID 19. Mnohým sa vírus celkom vyhne, mnohí mu zdatne odolávajú, mnohí boj s infekciou nakoniec vyhrajú, mnohí však svoj boj prehrajú. Môže byť tréning imunity v tomto boji  prínosom? 

Ľudstvo od pradávna trpelo na nákazlivé choroby. Najťažšie z nich – mor, kiahne, cholera – často nadobúdali masový charakter a kántrili odrazu desaťtisícky ľudí. Dejiny poznajú nejedno svedectvo o tom, ako sa kvitnúce mestá za niekoľko dní premenili na jeden veľký cintorín.  Pri pozorovaní priebehu infekčných chorôb a epidémií sa ľudia mnohému naučili a tiež si všimli, že nie každý človek podľahol nákaze a ťiež zistili, že tí čo prežili sa druhý raz nenakazili, ani vtedy ak sa stýkali so smrteľne  chorými. Ešte v stredoveku prevládal  názor, že je to vec vyšších síl,  či čarov. 

Dnes sa už nikto neodvažuje pochybovať o tom, že nadprirodzené moci   nezohrávajú pri šírení epidémií a prežití jednotlivcov žiadnu rolu. Okrem vlastností samotných mikroorganizmov má na rozšírení infekcií  rozhodujúci podiel hygiena a na prežití jednotlivcov ich ochranná bariéra, ktorú nazývame imunitou. 

Zem z Mesiaca
COVID 19 on Earth 2020 – 21

Imunita je definovaná ako schopnosť organizmu úspešne reagovať na život ohrozujúce toxické, infekčné agensy. Môže byť  zdedená, vrodená, alebo aj získaná. 

Existuje mnoho spôsobov posilňovania imunity: očkovaním počnúc, cez šport, životosprávu a rôznymi doplnkami výživy končiac.

tréning imunity
Zdroj: www.pexels.com

Zmyslom tohto blogu

je poukázať na jeden menej známy, v našej kultúre prehliadaný a nedoceňovaný spôsob zvyšovania ľudskej imunity.  Je ním objavovanie a využívanie osobitnej a mimoriadnej schopnosti ľudskej psychiky, ktorou je IMAGINÁCIA.

Purity i Music
Visions and insights as granted by God. King Solomon’s Dream by Luca Giordana. Public domain

Vzájomné, tesné prepojenie medzi telom a dušou si uvedomujeme len málokedy, aj preto že prebieha zväčša na neuvedomovanej,  inštinktívnej úrovni.  Existujú však overené postupy, ktoré nám dovoľujú tieto prepojenia objavovať a efektívne využívať.

Ľudstvo ich od úsvitu svojich dejín nielen intuitívne využívalo, ale dokázalo “skonštruovať veľké projekty”, ktoré komplexne regulovali nielen vzťahy medzi psychikou človeka,  jeho prežívaním a telom, ale aj organizovať a regulovať celé spoločenstvá ľudí. Tým systémom hovoríme náboženstvá.

Tieto postupy a systémy dokázali využívať  IMAGINÁCIU ako DAR VIERY, predstavovať si nadzmyslovú realitu, predstavovať si čo je za stenou nášho poznania, čo by sa mohlo reálne diať a udiať, čo by nám mohlo pomôcť v každodennom zápase o život.

Je možné imunitu trénovať?

tréning imunity

Práve IMAGINÁCIA  je silou, ktorá stojí za nezdolnou vierou ľudstva v spravodlivosť, za vierou v krajší život a lepší svet. Nie je cieľom tohto príspevku venovať sa ďalej všemožným asociáciam tejto úvahy. Hoci by mohli byť pre niektorých čitateľov zaujímavejšie ako pôvodne naznačený zámer „TRÉNING IMUNITY“.  

Vrátim sa k nemu poukázaním na význam a zmysel jedného imaginatívneho rituálu, ktorý poznajú a tisícročia využívajú veriaci všetkých náboženstiev. Je ním MODLITBA. Jej liečivé účinky potvrdzujú aj viaceré výskumy. Napr. TU

tréning imunity
modlitba s ružencom
Neveriaci môžu veriacim tento DAR len závidieť. Duševný svet veriacich je práve vďaka ich viery prinajmenšom o jednu dimenziu bytia bohatší.

Aj tí neveriaci , či inoverci hľadali a hľadajú spôsoby ako preklenúť svoju skepsu voči božskej prozreteľnosti a pomôcť si v zápase s neraz ťažkou realitou ich životov. Mimochodom takých ľudí, hľadajúcich,  má aj ten náš biblický Boh vraj radšej, ako tých pokorných, v pokľaku a  odovzdaných osudu.

Najmä v XX. storočí vzniklo viacero vedecky overených a od nánosov náboženského bájoslovia očistených postupov, ktorých účinky sa v mnohom približujú práve náboženským rituálom. V budúcnosti snáď vedci a klerici, teisti i ateisti, nájdu spoločnú reč a dokážu sa vzájomne obohatiť. Jeden takýto pozoruhodný pokus vznikol aj na Slovensku.

            Sú ním dve publikácie Mons. Prof. Dr. Jozefa VRABLICA            „Viete meditovať“ a „Pozvanie k zenovej meditácii“.

pozvanie k zenovej meditácii Viete meditovať_

S potešením a uznaním tomuto osvietenému kňazovi, ktorý bol počas svojho života pre svoje názory a dielo neraz prehliadaný práve svojimi bratmi,  som našiel medzi ním odporúčanými technikami približovania sa k Bohu aj AUTOGÉNNY TRÉNING.

Mns. Jozef Vrablec
Mns. Jozef Vrablec
POZVANIE K ZENOVEJ MEDITÁCII – dostupné TU
Prevažujúci pohľad kresťanských autorít  na autogénny tréning  – dostupný TU

Aktuálnou inšpiráciou k napísaniu toho blogu však neboli len knižky Mons. Vrablica, ale aj publikácia nemeckého lekára HERMANA GOESINGA „TRÉNING IMUNiTY, ktorá vyšla pred pár rokmi v českom aj v  slovenskom jazyku.

tréning imunity

tréning imunity

Herman Geesing v nej – popri iných, zväčša naturálnych postupoch venoval jednu kapitolu autogénnemu tréningu a nazval ju „Autogénny tréning – cesta k harmónii imunitného a nervového systému.”

Predtým  ako z nej budem citovať  usmernenie k TRÉNINGU IMUNITY považujem za vhodné poznamenať, že u náhodného čitateľa môžu jeho rady vyvolať pocity iluzórnosti a iracionality. Plne pochopiť ich zmysel môže len čitateľ, ktorý si úspešne osvojil aspoň prvé tri cvičenia AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU, prvé tri písmená abecedy autosugescie.

Nemusí to ísť u každého vždy ľahko. Spomeňte si ako ste sa kostrbato učili písať  prvé písmenká a čítať slová zo svojho šlabikára

Len takto trpezlivo si otvoríte bránu k riadenej IMAGINÁCII. Bez ich osvojenia je vnímanie a pochopenie zázračnej sily a jej liečivého daru vzdialené a cudzie asi tak ako jazyk iného národa.

tréning imunity
„Nájdite si čas. Neponáhľajte sa od jedného cvičenia k druhému, ale vyčkajte. Na pocitové odpovede svojho tela. Pokračujte až potom, ak je napríklad vaše pravá ruka skutočne teplá, ak skutočne pocítite tlkot vášho srdca vo vašej hrudi.

OBJAVOVANIE SRDCA

Až vtedy sa dostanete do rozpoloženia, v ktorom budeme schopní imaginárne kontaktu s ktorýmkoľvek telesným orgánom, dokonca i s vlastnými obrannými bunkami. Stačí si predstaviť, ako sa títo maličké tvory, ktoré môžu nadobúdať rozmanité podoby, potulujú po celom tele spoločne s červenými krvinkami, krvnými doštičkami a látkami z potravy, ktoré sa v krvi rozpúšťajú. Vnímajte ako všetko čo stretnú skúmajú a testujú, ako zisťujú, či je to zdravé a či to patrí k vášmu telu.

tréning imunity
Ilustratívny obrázok. Pinterest domain

Sledujte ako biela krvinka opúšťa krvný obeh, aby s pomocou lymfy prekĺzavala od bunky k bunke a overovala, či je všetko v poriadku. Pozorujte ako tento neúnavný strážca vášho zdravia vyhľadá vírus, možno akúsi kruhovú a pichľavú potvôrku, ktorá sa práve chystala usadiť sa,ako ju pohltí a zožerie, alebo ako odhalí rakovinovú bunku a tiež ju bez váhania pohltí. Predstavte si, ako sa obranné bunky delia, aby ich bolo v tele proti útočníkovi dostatok.

tréning imunity

A všimnite si, ako T lymfocit dáva príkaz B lymfocitom aby z nich vypadávali maličké útvary (protilátky), ktoré sa okamžite kopia na antigéne, aby ho neutralizoval.

Takéto plastické predstavy nie sú pochabým hraním, ale práve naopak sú veľmi užitočné. Umožňujú priamy kontakt s imunitným systémom. Obraz je predsa prajazykom života. Už otec autogénneho tréningu, profesor J.H.Schultz  vštepoval svojim pacientom: „Každá dostatočne názorná prestava má tendenciu uskutočniť sa.“

Práve preto, že obrazotvornosť je tak silná, snažte sa nielen pri autogénnom tréningu, keď to bude možné, striktne sa vyhnúť každej negatívnej predstave. Naučte sa všetko vidieť pozitívne. Napríklad: ak trpíte bolestivým kĺbovým reumatizmom, nepredstavujte si ako váš kĺb chradne, ale vytvorte si predstavu, že obrané a poriadkové sily organizmu čelia ničivému procesu a že sa tkanivo kĺbov regeneruje a hojí. Alebo si zájdite spolu so svojimi obrannými bunkami do školy, teda do thýmusu – žľazy, ktorú máme na hrudi a vypočujte si ako tam svoje vedomosti získavajú. Myslite vždy na víťazstvo, nikdy nie na prehru.

Ak sa máte pre sebou, či doma, alebo v zamestnaní nejaké veľké ťažkosti, pri ktorých sa vás zmocní úzkosť, bezmocnosť a nervozita, sadnite si do kresla oprite sa a na niekoľko minút sa uvolnite. Zavrite oči, vojdite do intímneho kontaktu so svojím nervovým systémom a povedzte si: „Všetko bude zase dobré! Všetko sa vyjasní!”

Vaše vlastné predstavy nemusia byť samozrejme také rozhodné. Mali by ste však svojmu želaniu presvedčivo veriť. Pokojne a bezpodmienečne. Môžete sa pritom spoľahnúť, že výkonnosť vášho imunitného systému je fantastická. Je oveľa zázračnejšia, než si obvykle myslíme, že neexistuje nič, vôbec nič čo by nakoniec nedokázal zdolať! Akonáhle tento dar autosugestívnej imaginácie objavíte, poznáte, že je to ten najväčší DAR, ktorý ste mohli pre seba, pre svoje zdravie získať.“

(voľný preklad z vydania IMUNITNí TRÉNINK ( Hermann Geesing, vyd Sfinga S Aktuell, s. 118-119, 1993)

 

Uvedené potvrdzujú aj najnovšie štúdie holandských a austrálskych vedcov, ktorí dokázali, že imunitný systém človeka dokáže byť efektívne ovládaný jeho vedomím. To znamená, že naše myšlienky, presvedčenia a psychický stav dokážu ovplyvniť naše telo na bio-fyziologickej úrovni.

Zjednodušene povedané: zamerajte sa na svetlé stránky života, predstavte si samého seba ako šťastného a zdravého, meditujte, naučte sa abecedu autosugescie podľa autogénneho tréningu a čoskoro uvidíte pozitívne zmeny nielen na svojom zdraví ale v celom vašom živote.  Viac TU

 

blog napísal a zostavil PhDr. Milan Kožiak

TRÉNING IMUNITY

 

TRÉNING IMUNITY

COVID 19 on Earth 2020
COVID 19 on Earth 2020

Viac o autogénnom tréningu a kompletný kurz nájdete TU

 

Simply psychology - PRE ŠTUDENTOV - STRES A IMUNITA

PRE ŠTUDENTOV – STRESS A IMUNITA

Hits: 667

Stobaios

Stobaios

Stobaios
portrait of Johann Stobaeus, 1580 – 1646, a German composer
Sentencie Ióannésa Stobaiosa (gréckeho filozofa žijúceho v Ríme , v 5. stor. n.l.) sú venované spravodlivosti a zákonnosti v grécko-rímskej civilizácii. Starí Gréci si uvedomovali, že spravodlivosť a zákonný poriadok nemusia byť vždy to isté. Bohyňa Themis dbala o zákonný poriadok a jej dcéra Diku o spravodlivosť.

Ozveny dávnych vekov

Starí Rimania tieto úlohy vtelili do jednej bohyne Justície. Stobaios v zhode napr. so Sókratom nadraďuje zákonnosť nad spravodlivosťou. Aj preto bol významne uprednostňovaný kresťanskými filozofmi a mocnými vtedajšej doby.

OZVENY Z ANTIKY predurčujú naše životy viac ako sme ochotní pripustiť.
Najnovšie genealogické výskumy zaoberajúce sa štúdiom rodokmeňov celých civilizačných okruhov – od úsvitu ľudských dejín do dnešných dní prinášajú mimoriadne zaujímavé poznatky.
Tie hovoria napr. o tom, že vo Výchoeurópskom civilizačnom okruhu sa štatisticky najviac vyskytujú jedinci s haploskupinou R1a a v Západoeurópskom okruhu jedinci s haploskupinou R1b. Podľa viacerých vedcov tieto genetické dispozície predurčujú napr. aj naše hodnotové vnímanie.
Ľudia, ktorí sú nositeľmi R1a uprednostňujú spravodlivosť v ich životoch, v spoločnosti a nepochybujú, že spravodlivosť má nadčasový, nadzmyslový, “božský” pôvod. Títo ľudia majú svedomie vyvinuté silnejšie ako ľudia z iných skupín.
Ľudia s haploskupinou R1b majú sklon spravodlivosť prehliadať a uprednostňujú reálnu zákonnosť. Tú ale majú v rukách mocní tohto sveta a často ju lámu na svoj obraz. V záujme koristi, zisku, neoprávnenej výhody, atď. Ľudia R1b dokážu ospravedlniť vykorisťovanie človeka človekom a svoje dobyvačné vojny. To vysvetľuje mnohé z civilizačných stretov, vojen, revolúcií, genocíd, atď.
Rozšírenie haploskupín v Európe
Rozšírenie haploskupín v Európe
Je pozoruhodné, že už starí grécko-rímski myslitelia sa na vtedajšej úrovni poznania zaoberali dilemou spravodlivosti,  zákonnosti a dedičnými dispozíciami.
ANTICKÁ KNIHOVŇA
Niečo z dejín filozofie

Hits: 14

“Úspech” videí ASMR – náčrt rizík novej psycho-techniky.

Ľudský mozog

“Úspech” videí ASMR – náčrt rizík novej psycho-techniky.

Stámilióny odkazov z vyhľadávačov, tisíce videí ponúkaných kanálom YouTube, s mnoho miliónovými návštevami jasne signalizujú vznik nového fenoménu. Ten prekvapil a zaskočil  mnohých odborníkov z psychológie, psychiatrie a sociológie. 

ilustrácia textu

Podľa údajov Google medzi najúspešnejšie patrí nasledovné video.

Google uvádza, že videá s ASMR patria medzi najčastejšie vyhľadávané, pričom výrazne predbiehajú aj iné “komodity a produkty” ponúkané na internete.

Trendy Google

V súčasnosti existuje  na YouTube asi 6 miliónov videí ASMR a záujem o ne sa rozrastá do všetkých kútov sveta, pričom počet ich vyhľadávaní narastá medziročne o viac ako 200%.

Viac TU

Hoci sú  videá ASMR zväčša sociálne neutrálne, zdanlivo nevinné a bezpečné, ich masívne vyhľadávanie  signalizuje viacero otázok. Najmä so zreteľom na  infantilný regres vnímania, až na úroveň  vegetatívneho, primárne  izolovaného a nesocializovaného prežívania. Vynárajú sa otázky či fenomén ASMR neprehlbuje už aj tak dosť výrazný  civilizačný syndróm vzájomného odcudzovania ľudí,  odcudzenia medzigeneračného a v širšom rámci aj medzi spoločenskými kultúrami.

Neuro-  a psycho-fyziologické aspekty.

Aj vzhľadom na závažnosť uvedeného sa pokúsim v úvode tohto blogu  pripomenúť a aspoň heslovite objasniť podstatné neuro- a psycho-fyziologické aspekty činnosti ľudského mozgu, ktoré máme všetci ľudia spoločné.

Mozog človeka, centrálny nervový systém, je obrovský mnohomiliardový zhluk nervových buniek, ktoré riadia nielen telesné funkcie, ale aj jeho adaptáciu na prostredie v ktorom sa nachádza. Táto adaptácia prebieha na úrovniach dvoch signálnych sústav:

  • prvú signálnu sústavu má človek “spoločnú” s ostatnými živočíchmi a zvieratami. Táto sústava evolučne primárne umožňuje prostredníctvom zmyslov spracovávať a reagovať na relevantné informácie z prostredia „tu a teraz“. Deje sa to predovšetkým v hlbších, podkôrových štruktúrach mozgu, reflexívne na základe miliónmi rokov kódovaných stereotypov, ktoré sa osvedčili v animálnom  štádiu zápasu o prežitie.
    Amygdala – centrum slasti
    Zjednodušene môžeme tieto reflexy považovať aj za orientačno-pátracie inštinkty. 
  • Tie fungujú mimovoľne, čiže reflexívne.  V istom vývojom štádiu začal tento systém ukladať informácie a spojovať ich s už zakódovanými správami. Postupne vznikala mozgová kôra, ktorá mala funkciu „kľúča“ odomykajúceho pamäťové stopy, uskladnené v rôznych častiach mozgu a v mozgovom kmeni. Tento proces nadobudol časom podobu „myšlienkového prúdu“ a u človeka prispel k vzniku mozgovej kôry.
  • druhá signálna sústava, ktorú ma rozvinutú len človek mu umožnila rozvinúť naučené reakcie na reč (slová) – teda na „signály signálov, druhé signály“.  Zatiaľ čo  prvá signálna sústava reaguje na podnety „tu a teraz“ druhá signálna operuje slovami a umožňuje reakcie nielen na podnety „tu a teraz“, ale aj na podnety z „inde“ alebo „inokedy“.

Tak sa začalo formovať a vznikať VEDOMIE, ktoré sa stalo jedinečným  javom a najvyššou formou existencie života na našej planéte .

Vyvinuli sa unikátne procesy vzájomného prepojenia oboch signálnych sústav „ excitácie a inhibície“. Následne myšlienkové procesy „indukcie a dedukcie“, „analýzy a syntézy“ , schopnosť abstrakcie, tvorby symbolov a pojmov, tvorivého myslenia a reč.

V živom mozgu sa obe signálne sústavy  vždy vzájomne dynamicky  ovplyvňujú procesmi nazývanými “podráždenie” ( iritácia) a “útlm”  ( inhibícia). Tieto procesy sa vzájomne vyvažujú procesmi iradiácie a indukcie. Iradiácia šíri podnet z jedného centra do ďalších centier (napr. vnímaný neznámy zvuk vedie k aktivácii motorického centra a mobilizácii pohybové ústrojenstva). Indukcia  po  prehodnotení zvuku vedie k jeho spusteniu alebo alebo zastaveniu – inhibícii.

Prečo a kedy dochádza k narušeniu týchto procesov?

Táto adaptácia mozgu na rôzne vnútorné a vonkajšie podnety má svoje limity, podobné aké má  procesor v počítači. Ak množstvo a intenzita podnetov prekročí jeho kapacitu mozog reaguje stresovou reakciou (ustrnurtím či únikom).  Čo môže vyústiť v spomalenie až blokovanie uvedených procesov. Tento presah kapacity nervových dráh v  mozgu (v informatike konektivita) zasahuje aj procesy šedej kôry mozgovej. Následne  ústí do následnej iracionality jeho prejavov a a správania.  Ak vplyv tzv. stresorov pretrváva dlhší čas spôsobuje tzv. funkčné poruchy činnosti psychiky (napr. neurózy) a vznik rôznych psychosomatických ochorení a závislostí.  Tie sú všeobecne považované za neefektívne spôsoby adaptácie .

Môžeme medzi ne zaradiť napr. agresivitu, či rezignáciu na jednej starne, ale aj regresiu či infantilizáciu prežívania na strane druhej. Práve takúto regresiu, či infantilizáciu správania možno v dnešnej dobe často pozorovať v komunikácii aj našich mladých ľudí.  Táto sa stále častejšie uchyľuje k skratkovitej, tzv. sms-kovej komunikácii v ktorej  dominujú také výrazy a zvuky akými sú „jj“, „ee“, „ok“, „wau“, „jaj“, „joj“, „hehe“, „haha“, „super“, „hm“, „aha“, „jo“, „v podode“, „cc“, „hihi“,  atď.” To, že majú tieto prejavy viac spoločné s úrovňou I. signálnej sústavy ako so skutočnou ľudskou rečou je zrejmé. Podobné  prejavy skratkovitej komunikácie možno vystopovať v prejavoch ľudí aj v iných krajinách, v rôznych spoločenstvách a kultúrach.

Infantilizácia

Z naznačenej dvoj-úrovňovej adaptácie mozgu človeka  je zrejmé, že vegetatívne prejavy (akými sú dýchanie, mľaskanie, oblizovanie, cmúľanie, slintanie, či iné bežné zvuky – kvapkanie vody, šušťanie,ťukanie, atď., nemajú skoro žiaden vecný, či racionálny komunikačný obsah. 
Videá ASMR nadbiehajú takejto odsocializovanej komunikácii.  Posilňujú ju a podporujú inklináciu ľudí dosahovať stavy telesnej  duševnej pohody či až blaženosti.  Pasívnym sledovaním videí, ktoré sú pohodlné a ľahko dostupné. 

ilustrácia textu

 

Je vážnou otázkou či tento regres prežívania je len dočasným “liečivým únikom” od komplikovanej reality. Môže byť však tiež  a vážnejším symptómom ich rezignácie na aktívne sebautváranie svojich životov a utváranie spoločnosti v ktorej žijú.

Je zrejmé, že na celosvetovom rozšírení fenoménu sa rozhodujúcou mierou podieľa dobre vynášajúci “biznis” internetových spoločností spolu s ich tvorcami. Títo usilovne tvoria svoje infantilné dielka, ktoré nás namiesto “otvárania okien vesmiru dokorán –  učia -znovu liezť po stromoch”.

opice na strome

Autor ďakuje účastníkom diskusie k predošlému článku “ASMR – mozgová rozkoš, slasť bez erotiky.”, ktorí svojimi názormi a skúsenosťami ovplyvnili a usmernili  obsah tohoto blogu.  

PhDr. Milan Kožiak

 

Hits: 97

ASMR – mozgová rozkoš, slasť bez erotiky

ASMR je skratkou pre Autonomous Sensory Meridian Response     (autonómne vyvrcholenie zmyslovej reakcie), teda akýsi “zmyslový orgazmus”.

ASMR wau

 

Ide o psycho-techniku,  ktorá je šitá na možnosti internetových videí a dokonale ich využíva. Optimálne účinkuje pri použití slúchadiel, ktoré najlepšie sprostredkujú zvuky, hlas, vibrácie a privádzajú nás z nejakého prazvláštneho, archetypálneho dôvodu do zmyslového vzrušenia. Vraj v tom najpozitívnejšom zmysle.

Čo už len ľudia nevymyslia. Je to vôbec ešte normálne? 🙂

Toto video ASMR má viac ako 25 miliónov zhliadnutí a vonkoncom nepatrí medzi najsledovanejšie.

Pomenovanie tejto techniky  vytvorila ešte v roku 2010  Jennifer Allen, považovaná za jej prvú tvorkyňu a zakladateľku internetovej komunity, ktorej počet neustále rastie.

Jennifer Allen a jej priaznivci  tvrdia, že ľudský šepot, oblizovanie všelijakých vecí (napr. mikrofónu), šepkanie, cmúľanie, mľaskanie a iné celkom bežné zvuky (zvuk kvapiek dažďa, zvuk kefy pri česaní  vlasov, zvuk nechtov dotýkajúcich sa rôznych predmetov (tapping) či najobľúbenejší zvuk pre poslucháčov – štetec prechádzajúci po mikrofóne (mic/camera) brushing)  sú tými najvhodnejšími . Tieto a mnohé iné stereo zvuky majú vo vzájomnej synergii so zrakovými vnemami videa vraj relaxačné účinky.

Mozok a následne aj telo reagujú na sprostredkované podnety, ktoré nemajú skoro žiaden vecný, či racionálny komunikačný obsah, stavom príjemného vzrušenia spojeného zároveň s uvoľnením psychického napätia. Mnohí ľudia popisujú  ASMR ako chvenie, ktoré sa začína na temene hlavy a príjemne prechádza celou hlavou do krku. Typickým sprievodným znakom sú aj zimomriavky a mravenčenie.

Popisujú ho tiež ako jemný, príjemný elektrický prúd prechádzajúci hlavou, tvárou, blízkym priestorom. Celkový pocit –  zážitok „sladkej necitlivosti“ je zrejme podobný stavu nirvány z jógy, či autogénnemu stavu totálneho odpútania sa od rušivých vplyvov vlastnej psychiky ( obavy, úzkoti, bolesti, atď) či od vplyvov okolitého prostredia.

mozgová rozkoš

Ide vraj až o akúsi mozgovú rozkoš, či zmyslový orgazmus, ktorý ale nemá sexuálny kontext. Viaceré zdroje údajne preukázali, že sexuálna aktivácia a vzrušenie ASMR sa vzájomne vylučujú.

Nečudujme sa preto, že popularita ASMR stále rastie. Na internete existuje veľa videí (niekedy až kontroverzných), hastagov, blogových príspevkov, článkov, podcastov, komunít a dokonca aj vedeckých štúdií zoberajúcich sa týmto fenoménom. Viac TU.

V štúdii zameranej na fyziologické účinky ASMR vedci z University of Sheffield uvádzajú, že ľudia, ktorí sledovali videá ASMR mali výrazne zníženú srdcovú frekvenciu v porovnaní s ľuďmi, ktorí videá  ASMR nesledovali. Poriadne prekvapení vedci z Psychologického ústavu tejto univerzity zistili, že pri jeho  uplatnení skutočne u niektorých ľudí klesá hladina stresu, smútku a úzkosti.

Ako pozoruhodné zistenie je, že priemerné zníženie srdcovej frekvencie, ktoré zažili naši účastníci ASMR, bolo porovnateľné s inými výskumnými poznatkami o fyziologických účinkoch iných metód a techník znižovania stresu, ako sú hudba a všímavosť. Tiež naznačili  že ASMR metóda môže byť užitočná aj  pri zvládaní ťažších depresií. Viac TU

ASMR však nepomáha každému. Ľudia, ktorí ASMR ešte nezažili majú niekedy problém pochopiť „o čo ide“ , sú predpojatí a odmietajú ho. Často z kultúrnych s estetických dôvodov.

Z týchto načrtnutých dôvodov si technika ASMR sprostredkovaná internetovými videami v najrôznejších podobách (mouth sounds, no talging, unintecional, movie scenes, accidental, … ) iste zaslúži väčšiu pozornosť vedcov a podrobnejšie preskúmanie jej prínosov a rizík.

Pokus o interpretáciu psychofyziológie a dôsledkov sledovania videí ASMR nájdete TU.

Náčrt pôsobenia a  účinku podobných intervencií  TU.

Aj na Slovensku vzniklo už zopár videí AMSR. Najaktívnejšou je dievčina s nickom Petrana Gala, ktorá okrem šepkania napríklad oblizuje či bozkáva mikrofón alebo konzumuje banán. Petrana má už 64-tisíc odberateľov a desaťtisíce zhliadnutí za jedno video.

Ak chcete zistiť či patríte k vyvoleným, ktorým môže táto zvláštna metóda pomôcť vyskúšajte ju a dajte nám vedieť .  Či a ako zaúčinkovala.

Ďalej sme vybrali a zdieľame niekoľko menej kontrorverzných videí. Tie by vraj mali prispieť napríklad aj k navodeniu krásneho a šťastného spánku.

https://youtu.be/rLj3hkPSaAk

https://youtu.be/LDq5upKaLtQ

https://youtu.be/LgoFNMPi0Ds

viac informácií napr. TU

alebo TU

 

Hits: 117

SÚHRN POZNATKOV a skúseností získaných pri vývoji Psychobalzamu

Prednesené  na II. konferencii o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016 

Možnosti heterosugescie a hudobno-slovné modifikácie autogénneho tréningu.

J.H. Schultz dlho zotrvával na stanovisku, že autogénny tréning (AT) je funkčný a účinný len ako autosugestívna metóda. Pod vplyvom technického rozvoja však už roku 1969 urobil istý ústupok, keď v návode k cvičeniu AT odporúča využitie heterosugescie ako pomôcky, dokonca v podobe nahrávky na gramoplatni C. Steawena a H. Bindera (D.Langen 1969). Dodával však, že len pri nácviku pod vedením odborného lekára.

J.H.Schultz

Jeho žiak H. Lindemann (1975) sa však i naďalej striktne pridržiaval pôvodnej Schultzovej koncepcie a zastával názor, že cvičiteľ AT má vystupovať len v roli inštruktora a konzultanta. Uprednostňuje autosugestívny výcvik, pretože vraj hetero sugestívne “ľahko” vyvolané pocity, napr. zážitok tiaže, tepla, atď., vedú pri domácich cvičeniach k sklamaniu a ťažšie sa daria.
Iní, napr. A. Katzenstein (1971) zastavajú názor, že raz objavený zážitok pomocou heterosugescie urýchľuje a uľahčuje i domáci nácvik. Dobré skúsenosti v tomto smere uvádzajú napr. H. Kleinsorge – G, Klumbies (1967), V.S.Lobzin – M-M. Rešetnikov (1986) a ďalší.
Výskum M. Bouchala, M. Kuklety, M. Robeše a Z. Sekaninovej (1975) preukázal, že výsledky simultánneho, súčasného nácviku jednotlivých cvikov AT a nácviku sukcesívneho, t. j. klasického a postupného, sa pri analogickej dobe trvania nácviku nelíšili.
Modifikácie AT došli v priebehu rokov tak ďaleko, že v praxi niektorých zdravotníckych zariadení je s úspechom realizované tzv. globálne poňatie AT. Jeho podstata spočíva v tom, že všetkých 6 prvkov AT je aplikovaných počas jedného cvičenia, bez ohľadu na to, či je cvičiaci začiatočník, alebo pokročilý. Podľa niektorých je však takéto skracovanie a urýchľovanie výcviku AT vhodné iba v stacionárnych podmienkach a aj tam by autogénny tréning mal spočívať v kombinácii dvoch individuálnych autosugestívnych cvičení a jedného heterotréningu, s možnosťou konzultácie s cvičiteľom.
Čo priniesol ďalší vývoj?
V tejto súvislosti vznikali otázky, do akej miery je cesta skracovania a urýchľovania výcviku reálna a v širšej miere použiteľná? U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.
Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku – z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie.
To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, – v porovnaní s priamymi sugesciami.
Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.
Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968).
Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).
Dôsledkom týchto výskumných, opakovane empiricky overovaných poznatkov bolo, že vplyvu osobnosti pri prezentácii sugescií sa začala pripisovať iná rola ako v minulosti (S.Kratochvíl 1972). Predstava o nutnosti zvláštneho vzhľadu, alebo sily v bola takmer celkom opustená. Ukázalo sa, že popri situačných činiteľoch, najmä pokojnom prostredí, pohodlnej polohe a pod.  je najdôležitejším činiteľom spôsob prednesu sugescií. Tieto majú byť vyslovované s pokojnou istotou a primerane vyjadrovať presvedčenie, že sa obsah sugerovaného uskutoční. Spôsob môže byť materinský i autoritatívny. Jednoduché inštruovanie má signifikantne nižší účinok. Ukázalo sa, že je vhodné len na začiatku celého postupu.

Textová predloha, sloh a štýl prednesu.

V prípade PSYCHOBALZAMU, ako jednej z modifikácií autogénneho tréningu – má textová predloha celkom prozaickú kompozíciu s osobitným slohom, vymykajúcim sa z rámca umeleckého či vecného štýlu. Môžeme hovoriť o sugestívnom štýle, apelujúcom viac na emócie a obrazotvornosť ako na racionálnu zložku vedomia.
Jeho výrazové prostriedky využívajú síce prvky básnického jazyka a prednesu (rovnozvučnosť, synonymické výrazy, prirovnania, metonýmie a ďalšie), nie však za účelom umeleckého vyjadrenia citu, nálady či myšlienky, ale za účelom ovplyvnenia psychického stavu recipienta v mimovedomej (neuvedomovanej) rovine psychickej aktivity.
V úvode je prednes jednoduchý, inštruujúci, neskôr zhovievavo vysvetľujúci, z časti poetizujúci až imaginatívny. V závere skoro permisívny až ospalý. Prednes relaxačného textu je adekvátny hudbe, ktorej tempo s plynutím jednotlivých sekvencií klesá v oblúku – andante, adagio, largo. Pri zohľadnení poznatkov prozódie, ktorá ako náuka o zvukovej stránke rečovej komunikácie kladie dôraz na vnútorný tempo-rytmus verbálneho prednesu.

Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Karol MACHATA počas nahrávania PSYCHOBALZAMU (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

Sugestívnosť prejavu kladie osobitné nároky na vlastné citové preladenie interpreta
a zvnútornenie role terapeuta. Tiež na precízne vypracovanie vetnej intonácie, na frázovanie a vokalizácie jednotlivých ťažiskových sugescií.
Zvládnutie uvedených nárokov je čiastočne v kontradikcii s vyššie uvedeným stanoviskom, že osobnosť sugestátora nie je dôležitá. Ak ho aj akceptujeme, tak iste budeme rešpektovať podmienku odbornej profesionálnej prípravy realizátorov ktorejkoľvek modifikácie AT.

HUDBA – jej účel, kritérium výberu, réžijné aspekty realizácie.

V hudobno-slovných modifikáciách AT znie hudba po celý čas v pozadí. Jej funkcia je sekundárna. To však neznamená je druhoradosť. Jej poslaním je hudobne dokresliť a dopĺňať prednes sugescií (relaxačných, imaginatívnych, aktivizačných). Výber hudby a jej skoro vždy potrebná úprava by mala, popri formálne ilustratívnej funkcií, tiež vyvolávať potrebný psychologický účinok odpútavania sa od okolitého prostredia a prehlbovania psychofyziologických procesov uvoľňovania celého organizmu, vrátanie zmiernenia, stíšenia mentálnej aktivity. Zvládnutie tejto fázy je predpokladom ako spánkových tak aj aktivizačných záverov takýchto modifikácií AT. Túto úlohu môžu splniť ak jej harmonicky vyrovnaná hudobná línia pôsobí na väčšinu potenciálnych poslucháčov ako príjemné „zvukové pole“ a vnímanie jej formy a obsahu ustúpi do pozadia.

Základným kritériom výberu hudobných skladieb a výňatkov bol preto muziko- terapeutický „izoprincíp“ vyjadrujúci potrebu výberu takej zostavy hudobných diel (častí), ktoré v úvode najprv mierne korešpondujú s predpokladaným negatívnym psychickým rozpoložením poslucháča, trápiaceho sa ťažkosťami pri zaspávaní. V strednej časti toto rozpoloženie neutralizujú a v závere prehĺbia spánkové uvoľnenie.
Aj preto krátka úvodná časť, ktorá rezonuje s disharmonickým psychickým rozpoložením potenciálneho poslucháča zväčša nevyvoláva primerané relaxačné odozvy. Až po nej nasleduje výber skladieb a výňatkov s príjemnou melodikou, upokojujúcim, neskôr až tlmiacim účinkom. Takýto účinok vyvoláva predovšetkým pravidelný a pokojne plynúci rytmus, zmierňujúce až pomalé tempo a citlivý prenos dynamiky z jednej skladby do druhej. Za najvyhovujúcejšie sú v tomto zmysle považované diela z hudobného baroka a klasicizmu, prípadne i pokojné imaginatívne časti impresionistických diel. V hudobno-slovnej imaginatívnej modifikácii AT nazvanej PSYCHOSIESTA boli celkom úspešne použité skladby známych autorov komponujúcich inštrumentálnu a elektronickú hudbu.
Pôvodný zámer vkladať prednes textu do vopred pripravenej hudobnej kompozície sa neukázal schodný. Nedarilo sa ho zosúladiť zo súbežne znejúcou hudbou. Slovný prednes bol preto vždy nahrávaný samostatne a nezávisle na hudobnom podklade. To umožnilo presnejšiu postsynchronizáciu s vybranými hudobnými motívmi. Tie boli následne rovnako upravované, prispôsobované slovnému prednesu a so zreteľom na hudobno-slovný kontrapunkt, najmä v závere jednotlivých sekvencií.

Teoretické pozadie realizácie a overovanie prípravných nahrávok.

Podstata hlavného psychofyziologického účinku spojenia hudby a slova spočíva, v zmiernení vplyvu tzv. vmedzerených asociácií a negatívnych emócií poslucháča. Tieto vmedzerené asociácie predstavujú rôzne rušivé myšlienky, predstavy, spomienky, obavy, neistota, alebo aj pociťovanie bolesti. Výsledky boli mimoriadne povzbudivé. V mnohých prípadoch experimentálneho overovania prípravných nahrávok na rôznych pracoviskách po celom Československu, dochádzalo u probantov, pri optimálnom hudobno-slovnom kontrapunkte až ich blokovaniu.

Ako takmer raritný prípad uvádzame jedno hlásenie z kliniky popálenín v Thomayerovej nemocnici v Prahe, kde primárka detského oddelenia žiadala Čs. rozhlas o urýchlený vývoj detského psychobalzámu. Zdôvodńovala to tým, že zachovanie polohového pokoja je pre ich pacientov mimoriadne dôležité a že už pri „nasadení“ nahrávky určenej pre dospelých polohujú a zaspia ťažko popálení detskí pacienti omnoho lepšie ako pri počúvaní rozprávok, voľne vybranej hudby a pod.

Na tomto, z hľadiska účinku cennom blokovaní negatívnych, rušivých asociácií a emócií má významný, ak nie rozhodujúci podiel vhodná hudba. Táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú. Vyvoláva príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej, čím ju pripravujú na prijatie ďalších súbežne znejúcich zvukových signálov, najme reči. Týmto spôsobom sa vytvára možnosť účinného globálneho ovplyvnenia “zasiahnutia“ oboch hemisfér a viacerých vrstiev mozgu a psychicky človeka.
Masívnosť súčasného pôsobenia hudby a slova sa prejavuje efektom synergie, ktorý nemožno považovať len za lineárny súčet dvoch činiteľov. Opakované merania poklesu aktivačnej úrovne organizmu človeka, poklesu jeho neuropsychickej tenzie pri vývoji Psychobalzamu, to objektívne preukázali. Efekt súzvuku slova a hudby bol signifikantne výraznejší ako tomu bolo iba pri prednese štandardnej predlohy samotných predspánkových sugescií, alebo len pri po počúvaní podkladovej predspánkovej hudby.

Uvedené konštatovanie sa opierajú o objektívne merania bio-elektrickej aktivity, prostredníctvom kožno-galvanického reflexu, ktorého pokles nie je ovplyvniteľný vôľou.

Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave. Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu

Individuálny autogénny tréning. Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Individuálny autogénny tréning (pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave)

Graf č.1 Typický záznam časového priebehu bio-elektrickej reakcie probantov.

Bioelektric 1 Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Bioelektric 1 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

A/ zápis pri čítaní emotívne neutrálneho textu
B/ zápis relaxácie pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata)
C/ zápis relaxácie pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície Psychobalzam

Graf č.2 Veľmi podobné výsledky boli zaznamenané i pri aktivizačných verziách hudobno-slovných metód, vyvinutých pre potreby vrcholových športovcov.

Galvanic skin response
bioelektric 4 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

A/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret L. Chudík)
B/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej relaxačno-aktivačnej kompozície

Zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity. Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity zn. VAREG

 

Zreteľné „vygumovanie“ vmedzerených asociácií, prejavujúcich sa ako „kostrbatá“ krivka, vytvorilo priestor pre účinnejší vplyv súbežne znejúcich terapeutických sugescií. Túto synergiu je možné účinne uplatniť i pri celom výcviku autogénneho tréningu. Jej forma a obsah sú podmienené stupňom výcviku a cieľom autogénneho tréningu. Môže to byť len dosiahnutie hlbokého uvoľnenia, zameraného na rýchle zotavenie, plynulý a neprerušovaný spánok, ale aj na posilnenie sebadôvery, rozvážnosti, chuti k aktivite, či na odvykanie nejakého zlozvyku.
Dostupné pokusy o spájanie hudby a slovných sugescií u nás i zahraničí (napr. v Nemecku, Švédsku, či v Poľsku) boli v čase vývoja Psychobalzamu poznamenané nižšou kvalitou nahrávok a nie vždy profesionálnou úrovňou interpretácie (prednesu). Interpretmi slovných sugescií boli totiž samotní lekári alebo psychológovia. Títo síce mali mnohoročné praktické skúsenosti a istú rutinu v danej oblasti, ale niekedy aj neprimerané hlasové dispozície a malú „zručnosť“ v práci s hlasom pred mikrofónom. Uvedené nemusí byť nedostatkom v bezprostrednom kontakte s klientom, pacientom v ambulancii, rozhodne však znižuje účinnosť prejavu určenom širšej verejnosti.
Predovšetkým z tohto dôvodu sme najskôr experimentálne nahradili hlas odborníkov hlasmi profesionálnych hercov (Karol MACHATA a Ladislav CHUDÍK), ktorí interpretovali štandardnú predlohu relaxačného textu.
Zámer vybrať hercov s „darom hlasu“ a mimoriadnymi interpretačnými schopnosťami sa ukázal realizovateľný už po prvých skúškach spojených s ich odbornou konzultačnou prípravou, vrátane osobného zvládnutia autogénneho tréningu. Správnosť tohto postupu, ktorý mohol vyvolať v odborných kruhoch diskusiu sa napokon potvrdila ohlasom poslucháčov vtedajšieho Československého rozhlasu na experimentálne vysielanie prípravných nahrávok určených pôvodne pre rozhlasových redaktorov, pre letcov a športovcov (1980-81). Tiež pri hudobno-slovnej modifikácii Relaxačne aktivačnej nahrávky   metódy RAM prof. M. Machača, pri ktorej bola – z podnetu autora tejto metódy použitá organová hudba, v civilnej interpretácii Alberta Schweitzera. Neskôr tiež napr. pri realizácii samostatného 6-dielneho kurzu autogénneho tréningu, ktorý vysielal Slovenský rozhlas v opakovaných reprízach (1993 až 1995).
Viac informácií o hudobno-slovných modifikáciách autogénneho tréningu, vrátane ich recenzií, výpovedí ich užívateľov i priamych účastníkov kurzov – na www.psychobalzam.com
ZÁVEROM
Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu.
Je skutočne pozoruhodné, koľko rôznych modifikácií autogénneho tréningu prinieslo 90 rokov jeho uplatňovania v praxi – v najrôznejších oblastiach života a práce: v prevencii, terapii (somatickej i psychickej), profylaxii, pedagogike, zvyšovaní výkonnosti v práci a inde. To dokazuje, že metóda, celý systém autogénneho tréningu je mimoriadne životaschopný.
Je tomu tak aj preto, že po celom svete oslovil nielen tisíce medicínskych odborníkov, ale aj pedagógov a psychológov, ktorí ho celkom zákonite začali uplatňovať aj v neklinických oblastiach.
Spomínam si, s akým prekvapením som pred viac ako 30-timi rokmi listoval v niekoľko zväzkovom americkom „Handbooku“ redigovanom W.Luthem (1969-70). Našiel som v ňom takmer 2500 odkazov na vedecké práce a štúdie venované Autogénnemu tréningu. Netrúfam si ani odhadnúť, koľko je tých štúdií dnes.
Iste mnohé z nich rozvíjajú klasickú osnovu Autogénneho tréningu a chránia jeho autenticitu pred rôznymi experimentátormi. Títo majú iste tiež svoje dôvody a aj argumenty prispôsobiť ho novým potrebám a požiadavkám. Zväčša sa udáva potreba „autogénny tréning“ skrátiť, zrýchliť, prehĺbiť a pod. Prináša to so sebou nielen isté riziká pre cvičiacich, ale aj devalváciu tejto metódy na úroveň univerzálnych liečiteľských praktík. Hoci na to upozorňoval už samotný J.H. Schultz, viaceré modifikácie, ktoré sprvu odmietal – nakoniec akceptoval. Napríklad spomínanú heterosugestívnu výcvikovú modifikáciu a úpravy strohých cvičebných formuliek, vnímané mnohými cvičiacimi (najmä v iných ako nemecky horiacich regiónoch) ako „príliš chladné“, „málo oslovujúce“, či „nezáživné“. To viedlo k vzniku rôznych doplnkov, odchýlok a zmien v slovných formuláciách, ktoré svojou názornosťou zjemňujú autosugestívne, či sugestívne pôsobenie, zrýchľujú preladenie, objavovanie jednotlivých pocitov a celkový efekt samotného tréningu.
V tomto rámci by asi nebolo rozumné obísť tiež vplyvy ďalších podobných a pomerne rozšírených metód.
Medzi nimi napr. Jacobsonovu progresívnu relaxácia, Silvovu metóda, tiež spomenutú relaxačne aktivačnú metódu českého psychológa Miloša Machača a mnohé ďalšie.  Ich vzájomné ovplyvňovanie je zákonité, prirodzené a vo svojom výsledku obohacuje vývoj a skúmanie vzťahu – medzi zdravím a chorobou, medzi slovom a prežívaním, poznaním a konaním, medzi telom a dušou človeka. Práve jej integrita je dnes ohrozená snáď viac ako kedykoľvek predtým. Aj preto je iste správne ak sa to „nové“ v otvorenej diskusii prehodnocuje prizmou toho „starého“ a vice versa.
Citované odborné pramene:
BARBER,T.X.- CALVERLEY, D.S.: The definition of the situation as a variable affecting „Hypnotic-like“ suggestibility, J. Clin. Psychol., 1964, 20, in: Hoskovec,J. Psychologie hypnózy a sugesce, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
BOUCHAL,M. – KUKLETA,M.- ROBEŠ,M.- SEKANINOVÁ, Z.: Das autogene Training und die hypnose in der therapeutischen Gemeinschaft, G. Thieme Verlag, Leipzig, 1975
HOSKOVEC, J.: Psychologie hypnózy a sugesce, vydavatelství ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970 HOSKOVEC,J.- SVORAD,D.- LANC,O.: The comparative effectivenees of spoken and tape-recorded of body sway, Int. J.Clin.Exp.Hypn., 1963, 11, in: Hoskovec,J. Psychologie hypnózy a sugesce, vyd. ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
KATZENSTEIN, A. (Ed.): Hypnose. Aktuelle Probleme in Theorie, Experiment u. Klinik, VEB, G.Fischer, Jena 1971, In KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilita a situační proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
KLEINSORGE, H. – KLUMBIES, G.: Technik der Relaxation, Selbstentspannung, Mit 1 Schalplatte, VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 3 Auflage 1967
KŐNIG,W. – di POL, G., – SCHAEFFER, G.: Autogénny tréning, Rukoväť, Psychodiagnostické a didaktické testy, Bratislava 1989, © VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 1979
KRATOCHVÍL, S.: Podstata hypnózy a spánek, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1972
KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilta a situční proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
KRATOCHVÍL, S. – ŠTOHANZLOVÁ, M.: Využití heterosugesce v položkách autogenního tréninku, Čs. psychiatrie, , 1968, 64
LINDEMANN, H.: Überleben in Stress, Autogenes Training, Der Weg zu Entspannung – Gesundheit – Leistungssteirung, Wilhelm Hayne Verlag, München, 18 Auflage, 1973
LOBZIN, V.S. – REŠETNIKOV, M.M.: Autogennaja trenirovka, Spravočnoe posobie dlja vračej, Izdavateľ Medicina, Leningrad 1986
LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969
LUTHE,W.(Ed.): Autogenic therapy. Grune & Stratton, New York 1969-70
STAEWEN, C. – BINDER, H.: Zur Diskussion der Schallplatte für das autogene Training, In LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969
SHULTZ, J.H.: Übungsheft für das Autogene Training, G. Thieme Verlag, Stuttgart, 12 Auflage, 1966
SCHULTZ, J. H.  – LANGEN, D.: Übungsheft für das autogene Training konzentrierte Selbstentspannung, Verlag: Thieme Stuttgart, 1977

Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu

PhDr. Milan Kožiak


AT_konference_2016_program, Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Program konferencie (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

II. konferencia o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016 

INÝ POHĽAD  na autogénny tréning TU

Hits: 109

Liek na ALZHEIMERA máme v prehrávači hudby

memory-key CBC

Liek na ALZHEIMERA máme v prehrávači hudby.

Nové poznatky potvrdzujú, že hudba pomáha pri tomto devastujúcom ochorení viac ako sa predpokladalo. Dokáže nielen oddialiť jeho nástup, ale aj zmierňovať  príznaky. Tým významne uľahčuje život chorým a citeľne odbremeňuje aj blízkych, či opatrovateľov. 

Hudba je súčasťou ľudskej bytosti už od prehistórie jej vzniku. Hudba oslovuje také štruktúry mozgu, ktoré sú oveľa staršie ako centrá našej mozgovej kôry. To dovoľuje aj u pacientov s Alzheimerovou chorobou prebúdzať na tej najvnútornejšej emocionálnej úrovni dávno zabudnuté pocity radosti a príjemné zážitky z vlastného života.
Sugestívne to dokumentuje  vynikajúci dvojdielny  film BBC ( jeho originálne verzia nie je v stredoeurópskom regióne dostupná, ponúkame preto kópiu ruskej služby BBC).
  1. časť

alebo

2.časť

alebo

 

V súčasnosti je úloha hudby často trivializovaná. Jej všadeprítomnosť ju akoby devalvovala na úroveň „akustického smogu“. Lenže u ľudí, ktorých Alzheimerova choroba zavrela, izolovala od sveta v ktorom prežili svoj život je situácia iná. Pre nich je hudba „kyslíkom“, ktorý dovolí opäť nadýchnuť sa ich duši. Niektorí nepočuli tú svoju hudbu celé desaťročie. Hudba môže byť pre nich malým zázrakom, darom, ktorý má tú moc vrátiť ich aspoň na chvíľu samým sebe a aj nám ostatným.

Liek na demencie ukrytý v prehrávači

Alzheimerova choroba nepatrí k starobe.

Nie je jej prirodzeným znakom, hoci jej prejavy sú často považované „len“ za dôsledok veku, stresu, či inej choroby.

brain_cross_section_border


Hudba je skutočný pomocník.

Súčasná medicína nedokáže úplne vyliečiť ľudí s Alzheimerovej chorobou. Má však k dispozícii lieky, ktoré môžu zmierniť jej príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých.

Okrem medikamentóznej liečby je veľmi dôležitá aktivizácia chorého, ktorá zmierňuje príznaky a zlepšuje kvalitu života postihnutých.

V celosvetovom meradle sa v odbornej literatúra objavuje stále viac štúdií dokumentujúcich prínos hudby v liečbe pacientov s rôznymi neurologickými ťažkosťami spôsobených napr. mozgovými príhodami, poškodením mozgu pri úrazoch, infekciách, frontálno-temporálnou demenciou, či najčastejšie Alzheimerovou chorobou.

Už dávnejšie si lekári, opatrovatelia i rodinní príbuzní udivene všímali, že pacienti, ktorí mali viac–menej plánovaný prístup k hudbe sa stávali menej nervóznymi, mali menej konfliktov medzi sebou a boli celkovo ústretovejší pri liečebnej starostlivosti. Prejavilo sa to nielen v menšej spotrebe liekov na zníženie ich úzkostí a depresií. Mnohí z nich začali po cielených hudobných kúrach nielen lepšie jesť, ale začali sa spontánne viac pohybovať, čo zlepšovalo ich celkový zdravotný stav.

Liek na demencie ukrytý v prehrávači hudby.

Dan Cohen sociálny pracovník z New Yorku, ktorý má rozsiahle skúsenosti vo využívaní  audio a high-tech softvéru v