Organistka Anna Lapwood predstavuje novú generáciu globálnych hviezd kultúry a umenia .
Vlani ani nie 30 ročná sa stala členkou Rádu Britského impéria. O.i. pôsobí ako oficiálna organistka prestížnej Royal Albert Hall v Londýne a je aj hudobnou riaditeľkou na Cambridgeskej univerzite a tiež zbormaisterka . Získala desiatky ocenení vrátane Gamechanger Award, Opus Klassik a čestného titulu MBE
od britskej kráľovskej rodiny.
℘
Dar prirodzeného hudobného talentu jej umožňuje udivujúco
a zľahka prekračovať hranice žánrov.
„Oveľa viac než len talentovaná organistka, zbormajsterka a senzácia sociálnych sietí – ona je zjavenie, ktoré oslovuje mladých ľudí a dáva zmysel ich snahám niečo v živote dokázať.“ (Sunday Times)
Vo videu ponúkame otitulkovaný záznam z vysielania nemeckej televízie ZDF z odovzdávania ceny OPUS Klassik 2024 na pódiu Koncertne sály v Berlíne
℘
Jej tohtoročné koncertné turné po Európe len potvrdzuje jej výnimočnosť a rastúcu obľúbenosť..
Napr. na koncert 15.7. v najväčšej nemeckej Katedrále v Kolíne nad Rýnom sa na námestí pred katedrálou sa zišiel 5 x väčší počet priaznivcov z celého sveta ako umožňovala jej 3 tisícová kapacita. Keď sa to Anna Lapwood dozvedela koncert grátis opakovala ešte v ten istý večer
℘
V Bratislave vystúpila s mimoriadne rozmanitým programom na skvelom organe vo Veľkej koncertnej sieni Slovenského rozhlasu, kde zazneli diela Philipa Glassa, Gounoda–Bacha, Brittena, Alana Menkena, Olivie Belli, Rachel Portman a Duruflého.
Veľké koncertné štúdio Slovenskéo rozhlasu, zdroj:citysoundsfestival
Koncert Anny Lapwood s jej nekonečnou vitalitou, životným optimizmom a spontánnou organovou interpretáciou priniesol vzrušujúce a nezabudnuteľné momenty nielen v podobe filmovej hudby od Zimmera – napríklad z filmov Da Vinciho kód, Interstellar Suite, či z Pirátov Karibiku.
Popri spontánnej hre na organe sa Anna prejavila aj ako zbormajsterka The Chapel Choir of Pembroke College v Cambridge,
V Bratislave v priebehu niekoľkých minút takto vycvičila k zborovému spevu svoje 600 členné publikum.
℘
Anna Lapwood v STVR
Bol to iste nezvyčajný večer a zážitok aj pre hviezdy na nebi. 🙂
℘℘℘
Anna Lapwood si získava sympatie nielen svojím talentom, ale aj bezsprostredným a priateľským vystupovaním. S nadšením jej tlieskajú malé deťúrence aj seniori, ktorí prichádzajú na jej koncerty opierajúc sa o drevené paličky.
Jej návšteva a koncert v Bratislave nie je náhodným výsledkom komerčných reťazcov, ktoré obchodujú s umením a s umelcami.
Je prejavom uznania a poctou pre Slovensko, jeho hudobnej kultúre a jeho hudobným umelcom, ktorí práve v Koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu svojimi elitnými profesionálnymi nahrávkami so cťou vstúpili do povedomia medzinárodnej hudobnej komunity.
Z angl. komentárov na YouTube k videám Anny Lapwood vyberám:
“Vážená pani Lapwoodová, Váš úžasný talent vo Vašom remesle je skutočným majákom nádeje pre ľudstvo. V tejto dobe bezduchej a priemernej zábavy ste svetlom, ktoré tento svet potrebuje. Som veľmi vďačná za ľudí, ako ste Vy!” “Bože môj, aká očarujúca žena, má úžasne pútavý spôsob, ako sa s vami rozpráva, je to ako by ste sa s ňou už dlho poznali.”
Sama hovorí o svojom obdive k organu a láske k organovej hudbe, ktorá podľa nej presahuje človeka.
Anna sa narodila v roku 1995 v High Wycombe v Buckinghamshire. Jej otec je anglikánsky duchovný a učiteľ, matka je detská paliatívna opatrovateľka.
Študovala hru na klavíri, husliach, viole a kompozícii na Junior Royal Academy of Music a bola hlavnou harfistkou Národného mládežníckeho orchestra Veľkej Británie a Symfonického orchestra Juniorskej akadémie. Vie hrať na 15 nástrojov.
Po navštevovaní Oxfordskej strednej školy, kde hrala na štyri nástroje v 8. ročníku a začala hrať na organe, získala Lapwoodová prvotriedny titul na Magdalen College v Oxforde a bola prvou ženou v 560-ročnej histórii vysokej školy, ktorá získala organové štipendium.
℘
Každá ľudská STAR má aj svoje civilné, ľudské záľuby, ktoré môžu aj nemusia súvisieť s profesionálnymi aktivitami.
Má ich aj Anna Lapwood.
Prvou z nich je záľub je africká krajina Zambia, zambijčania a najmä ich hudba, o ktorej hovorí s údivom a mimoriadnym uznaním. Zambiu navštevuje každý rok a založila tam Hudobnú akadémiu, ktorá je mostom medzi rôznymi hudobnými kultúrami.
O.i. v Zambii objavila malú komunitu nadšených samoukov v hre na organe, ktorých pravidelne navštevuje a podporuje aj materiálne.
Sitali and Anna at the organ workshop in Ndola – www,nac.today/en/music-overcomes-borders/
Druhou záľubou Anny Lapwood, ktorá sa stala virálnou je pravidelný, každoročný počin, ktorý najvýstižnejšie vyjadrí nasledovný obrázok:
Anna Lapwood skok Viktoriine vodopády
Viktóriine vodopády, nachádzajúce sa na rieke Zambezi medzi Zambiou a Zimbabwe, sú jedny z najväčších a najúžasnejších vodopádov na svete, známe svojou krásou a historickým významom.
Tak toto by som nedal ani v C2H5OH etanolovom opojení. 🙂
Pre Annu Lapwood je však toto miesto na okraji vodopádu najobľúbenejším miestom na Zemi.
Nerozumiem síce tomu prečo? …, ale nie som Anna Lapwood. 🙂
Iste to niečo hovorí o tom ako si dobíja energiu, hľadá motiváciu
a stimuluje sa k vrcholovým výkonom.
℘
Na odľahčenie vypätého a náročného života jednej svetovej hviezdy zdieľam jednu opakujúcu sa humornú story.
Pre máloktorého muzikanta sú topánky také dôležité ako pre organistu, zvlášť pre dámy, ktoré majú drobné nôžky. Topánky sú pre ne najdôležitejšia súčasť osobnej výbavy pri hre na organe. Musia nielen pasovať, ale tak aby netlačili a ani neskĺzli z nôžky medzi pedále. Mali by byť ľahučké a hlavne sa nesmú strácať – pred i po koncerte. To je vraj ich špecialitou. Je to s nimi ako s ponožkami, jedna sa zvykne záhadne stratiť a nedarí sa ju nájsť. Platí to vraj aj pre topánky Anny Lapwood. Povráva sa, že to majú na svedomí zberatelia suvenírov, ktorým stačí ako vzácny zberateľský kúsok aj jedna topánka. Horšie na tom je, že táto zberateľská úchylka sa rozmohla natoľko, že Anna vraj nosí na turné jednu tašku plnú koncertných topánok. Tie sa napriek špeciálnemu zámku na taške aj tak strácajú. Stávajú sa z nich talizmany obľúbenosti, šťastia a úspechu. Povráva sa, že cena jednej topánky sa na čiernych aukčných trhoch pohybuje okolo 3 000 £ ❗️ V Bratislave našťastie záhadne nezmizla ani jedna z topánok Anny Lapwood, – tak ako sa to stalo pred jedným z jej posledných koncertov. Všetko nasvedčuje tomu, že viac ako osobnú ochranku bude Anna Lapwood potrebovať strážcov jej topánok.
℘℘℘ ℘℘℘℘
Blog o organovej hudbe by mal byť nanajvýš vážny a seriózny.
Jeho autorovi to nedovolila samotná slnečná osobnosť Anny Lapwood, ktorá mimovoľne postaví naftalínovú strojenú, odmeranú vážnosť do kúta všade kde sa objaví. …aj preto ju s takým nadšením vyhľadávajú najmä mladí ľudia, ktorí vedia, že za všetkou tou vážnosťou sa veľmi často skrýva všeličo možné len nie serióznosť.
Jedným z prejavov fluida a prostriedkov jeho vyžarovania je u nej aj zovňajšok a jej odev. Vraj rada nosí legíny tmavej farby, v poslednom čase vraj začala často nosiť najmä džíny – paradoxne čiernej farby – aj pri tých najslávnostnejších príležitostiach. V komentároch na sieťach sa zakrátko potom globálne rozšírili informácie, že čierne texasky sú vo všetkých obchodných reťazcoch nadlho vypredané. Vraj ešte nejaké dostať v Austrálii. Ak si myslíte, že je to bluf skúste ich zohnať a dajte vedieť či ste uspeli. 🙂
Anna Lapwood is conducting at Pembroke College, Cambridge. Source musicteachermagazineAnna Lapwood MBE za zásluhy o hudbu
Najlepší gitaristi – The best guitarists – vol.1 – ARMIK
℘
Armik Dashchi
Gitarista ARMIK,
celým menom Armik Dashchi je gitarista iránsko-arménskeho pôvodu , ktorý žije a tvorí v USA. Odborníkmi je vnímaný ako zaklateľa hudobného štýlu New Flamenco .Nahral viac ako 30 albumov, z ktorých viaceré sa dostali medzi najlepšie albumy roka..
Jeho talent sa prejavil už v siedmich rokoch keď bez vedomia rodičov vymenil svoje hodinky za klasickú gitaru na ktorej spočiatku tajne cvičil v pivnici. Vo veku deviatich rokov absolvoval Armik formálne skúšky v hre na gitare a ako 12 ročný sa stal profesionálnym hudobníkom.
V hudobnom svete je pomerne bežné, že niekto zloží a aj zaspieva pieseň a zrazu príde niekto iný a zaspieva ju po svojom.
HUDOBNÉ DUELY III
ponúkajú lyrické piesne o osudovej láske a túžbach jej naplnenia.
Posúďte. Páči sa vám viac pôvodná pieseň, alebo jej coververzia?
Text piesne môže byť upravený, alebo celkom iný, skladba môže mať iné tempo, znejú v nej iné hudobné nástroje a niekedy má aj inú melodičnosť. Napriek tomu ju však poslucháč ľahko identifikuje a priradí k originálu. Stáva sa, že nová verzia piesne zmení aj hudobný žáner ku ktorému patrí tá pôvodná. Niektoré z najznámejších môžete nájsť v HUDOBNÝCH DUELOCH I a II .
DUEL dvadsiaty:
Je to aj prípad piesne Dolly Parton “I Will Always Love You”, ktorá bola zložená a naspievaná v country štýle ešte v roku 1973.
O takmer 20 rokov neskôr ju naspievala Whitney Houston. Obe verzie sú mimoriadne obľúbené avšak tá s Whitney sa stala najpredávanejšou “piesňou lásky” v histórii. Iste k tomu prispel aj film Osobný strážca, v ktorom speváčka hrala hlavnú postavu s Kevinom Costnerom.
Vypočujte si ako túto pieseň zaspievala mladučká česká speváčka Eliška Rusková vo finále Superstar v roku 2018.
DUEL dvadsiatyprvý:
Slová k slovenskej verzii piesne napísal Zoro Laurinc a spieva ju Lýdia Volejníčková. Originál je originál, ale táto naša verzia je celkom slušná, čo poviete?
a v tejto úprave je snáď najkrajšia
očarujúce je to najmenšie dievčatko v strede – ” radosť samá” 🙂
DUEL dvadsiatydruhý:
Jedna z nesmrteľných piesní Paula Anku (1958)
“You Are My Destiny”
jedna neoprávnene prehliadaná coververzia
v interpretácii Lucie Bílej (2009)
absolut 🙂
DUEL dvatsiatytretí:
Dr.Hook – Sylvias mother
Táto pieseň skupiny Dr.Hook sa objavila na jej prvom albume v roku 1972 a hneď sa zaradila na prvé priečky v rádiách a predaji v anglicky hovoriacich krajinách. Jej autorom je spevák skupiny Shel Silverstein. Už o rok na to ju v českej verzii naspievali Petr Spálený a trochy neskôr aj Jiří Schelinger. Tá pieseň Jiřího Schelingera bola mojím objavom pri príprave tohoto blogu a priznávam “dostala ma”.
Ktorá z týchto verzií dostala váš hlas. 🙂
DUEL dvatsiatyštvrtý:
Vaya Con Dios
Táto country westernová pieseň prvýkrát zaznela v roku 1952 – pod názvom „May God be with you“ (Nech je Boh s Tebou). Ako autori piesne sú uvádzaní Larry Russel, Inez James a Buddy Pepper; čo je pri jednej piesni trochu nezvyčajé. Text vznikol k hudbe prisudzovanej klavíristovi Libarace, ktorý ju skomponoval ako voľnú improvizáciu k “svetlu sviečky”.
Jej prvými zanamenanými interpertmi boli Les Paul & Mary Ford.
Spievali ju mnohí speváci, ale vo svete ju preslávil až Tony Orlando v tejto verzii, na internete nedostupnej, ale objavenej v audio formáte, v súkromnom archíve .
Tony Orlando & Dawn
Vo svojom repertoári ju mali Connie Francis, Nana Mauskouri
a napríklad aj Nat King Cole
v našich zemepisných šírkach to boli Kučerovci , Yvetta Simonová a Milan Chladil
22. júna 2020 v čase vrcholiacej pandémie COVID 19 bol prostredníctvom streamingu odvysielaný fascinujúci „Koncert pre biocén“, na ktorom sláčikové kvarteto UceLi Quartet zahralo Pucciniho „Chryzantémy“ publiku zloženému z 2 292 rastlín zo škôlok v tejto oblasti. Rastliny boli neskôr doručené 2 292 zdravotníkom Hospital Clinic de Barcelona.
Symbolika tohto počinu je veľavravná. Možno jeho aktéri chceli povedať, že rastliny sú omnoho lepšie prispôsobené zákonom prírody ako ľudia a akoby väčšina z nás predpokladala.
Ak premýšľame o našej planéte existujú všadeprítomné dôkazy, že rastliny sa dokážu aj brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú.
Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí. 🙂
Pôsobí hudba na rastliny, alebo je to len mýtus?
Zdalo by sa, že hudbu môžu vnímať len stvorenia, ktoré majú uši, ale množstvo pozorovaní však naznačuje, že rastliny na hudbu skutočne reagujú.
je blog, v ktorom popisujem životný príbeh istej Kristíny Matulovej. Žila na prelome 19. a 20. storočia a mezi prešpurákmi dodnes pretrváva legenda o tom ako na citare hrávala rastlinkám vo svojej záhradke v presvedčení, že im to prospieva. Museli to byť čarovné chvíle a večná škoda, že sa nezachovalo žiadne audio-video. :)
Nám však k ich pripomenutiu iste stačí trochu predstavivosti a obdiv k tejto pozoruhodnej žene.
Inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020.
Na vtedajšie časy bola Kristína Matulová nielen vzdelaná, ale aj dosť nekonvenčná, samostatná a nezávislá žena. Napriek tomu si dokázala nájsť cestu do vyšších spoločenských kruhov a získať tam uznanie ctihodných prešporských dám.
Jej duša prahla po objavovaní a experimentoch.
V jednej staršej knihe objavila výrok významného švédskeho prírodovedca, lekára, entomológa, botanika a a zakladateľ taxonómie Carla Linné (1707- 1778) , ktorý tvrdil, že” hudba jest na Floru blahodárna”. Začala vyhrávať na svojej citare svojim bylinkým. Na vlastné oči videla ako rastú pre jej očami a otáčajú sa za jej hudbou .
Dávno pred ňou i pred Carlom Liné sa datujú prvé zmienky o tom, že rastliny reagujú na hudbu.
Napríklad v starovekých indických legendách sa uvádza, že keď boh Kršna hral na flautu, ruže sa otvárali priamo pred očami ohromených poslucháčov.
Krišna čaruje
V 20. storočí sa začali hromadiť argumenty o vplyve hudby na rastliny získané v dôsledku serióznych experimentov uskutočňovaných nezávislými výskumníkmi z rôznych krajín. Medzi nimi aj dôkazy, že hudba nielen zlepšuje vzhľad rastlín , ale prispeva aj k hojnejšej úrode.
V 70 tych rokoch 20. storočia výskumníci vo Švédsku a vtedajšom ZSSR zistili, že protoplazma rastlín pozorovaná mikroskopmi sa pod vplyvom hudby pohybuje výrazne rýchlejšie.
Vedci ten to jav interpretujú nasledovne:
Zvuk sa prenáša vo forme vĺn, ktoré prechádzajú médiom, napríklad vzduchom alebo vodou. Vlny spôsobujú, že častice v tomto médiu vibrujú. Keď zapnete rádio, zvukové vlny vytvárajú vo vzduchu vibrácie, ktoré spôsobujú vibráciu ušného bubienka. Táto tlaková energia sa premieňa na elektrickú energiu pre mozog, aby sa premietla do toho, čo vnímame ako hudobné zvuky.
Rastliny „hudbu nepočujú“, ale cítia vibrácie zvukovej vlny. Protoplazma, priesvitná živá hmota, z ktorej sú zložené všetky živočíšne a rastlinné bunky, je v neustálom pohybe. Vibrácie zachytené rastlinou môžu urýchliť protoplazmatický pohyb v bunkách. To stimuluje absorpciu živín a zlepšuje ich rast .
Výber z ďaľších výskumov.
INDIA
Annamalia University je vysoko uznávaná inštitúcia v Indii. V roku 1962 vedúci katedry botaniky na univerzite, Dr. TC Sing dohliadal na experimenty s vplyvom rôznych hudobných zvukov na rýchlosť rastu rôznych rastlín.
Jeho štúdia odhalila, že ak boli rastliny bazalky vystavené pôsobeniu hudby rástli rýchlejšie Rastliny vyrástli o 20 % vyššie a nabrali o 72 % biomasy viac ako zvyčajne. Počas rovnakého časového obdobia v kontrolnej skupine bazaliek na ktorú nepôsobila žiadna hudba. neboli zaznamenané žiadne zmeny .
Experiment spočiatku zahŕňal použitie klasickej hudby. Výskumníci experimentovali s hudbou známou ako raga hudba, ktorá zahŕňala flautu, husle a harmónium, prenosným nastrojom podobným organu. Výsledky boli podobné .
https://youtu.be/_gCN7cuVkww
Neskôr uskutočnili experimenty aj na poľných plodinách. Štúdia odhalila, že keď boli plodiny vystavené hudbe, ich veľkosť vzrástla o 25 až 60 percent nad priemer v regióne.
Nakoniec vedci z Annamalia University určili, že z viacerých hudbných nástrojov mali najvýznamnejší pozitívny vplyv na rast rastlín husle.
USA
O desaťročie neskôr výskumníčka Dorothy Retallack uskutočnila štúdiu, v ktorej boli rastliny vystavené rôznym druhom hudby alebo hudobných zvukov. Jedna skupina rastlín nechali vystavenú nie práve najpríemnejšiemu tónu F počas ôsmich hodín. Druhá skupina bola vystavená rovnakému tónu tri hodiny. Tretia skupina bola kontrolná kategória a nebola vystavená žiadnemu zvuku. Do dvoch týždňov rastliny v prvej skupine zahynuli, v druhej živorili a v tretej vyzerali zdravo.
Dorothy Retallack
tiež robila experimenty s rôznymy druhmi hudby. Pozorovala, že rastliny vystavené klasickej hudbe sa nakláňali k sebe, k zdroju hudby a navzájom sa prelínali. Rastliny vystavené rockovej hudbe sa odchyľovali od reproduktora a akoby sa pokúšali vyliezť na sklenenú ohradu skleníka.
V tomto experimente boli rôzne rastliny vystavené rôznym typom rockovej hudby, vrátane Led Zeppelin a Jimiho Hendrixa. Bez výnimky bol na všetkých exponovaných rastlinách pozorovaný abnormálny vertikálny rast a menšie listy. Nakoniec vedci zistili poškodenie rastlín, ktoré bolo podobné zmenám, ktoré spôsobila nadmerná zálievka. Nechtíky lekárske, ktoré boli v tejto štúdii vystavené rockovej hudbe uhynuli do dvoch týždňov. Zistenia z týchto štúdií publikovala Dorothy Retallack v knihe The Sound of Music and Plants, ktorá vyšla v roku 1973.
Vedci sú však stále nejednotní pokiaľ ide o jednoznačné a presvedčivé dôkazy, že hudba pozitívne ovplyvňuje rastliny – alebo v niektorých prípadoch má negatívny vplyv.
Taliansko
A hoci väčšina malých i veľkých pestovateľov rastlín nezačleňuje hudbu do svojich kultivačných režimov vo svete sa objavujú stále nové správy. Napríklad stále viac vinohradov dôsledne vystavuje svoje vinohrady hudbe a verí, že to pomáha ich viniču.
Istý Giancarlo, talianský pestovateľ citrusov vysielal v noci vo svojich sadoch hudba Mozarta, pretože bol presvedčený, že jeho stromom to prospieva.
Jeho kolegovia sa mu vysmievali. Ak však zistili, že jeho pomarančovníkuydozreli o 2 týždne skôr tak ho začali brať vážne. Skúmaním tejto skutočnosti sa dokonca zaoberal profesor Stefano Mancuso vedúci Medzinárodného laboratória pre rastlinnú neurobiológiu na Univerzite vo Florencii.
Opakovane sa objavujú poznatky, že mimoriadne záleží na štýle, druhu hudby.
HOLANDSKO
Štúdie z Holandska poukazujú na to, že klasická hudby vedie k zvýšeniu výnosu, zatiaľ čo tvrdý rock spôsobuje smrť rastlín. Stačia vraj dva týždne a rastliny, ktoré „počúvali“ klasiku boli svieže, sýto zelené a aktívne kvitnúce. Rastliny, ktoré dostali “dávku” rocku vyrástli exrémne vysoko, boli tenké, nekvitli a čoskoro uhynuli. Aj tieto štúdie poukázali na to, že rastliny, ktoré boli vystavené pôsobeniu “klasiky” sa tiahli smerom k zdroju zvuku, rovnako ako by tam bol zdroj svetla.
Záleží aj na hudobných nástrojoch.
Niektoré experimenty naznačujú, že na rastliny pôsobí pokojná, plynulá, ťahavá hudba, ktorú nemožno jednoznačne klasifikovať ako klasickú podobne ako organovú hudbu. Napr. severoindická hudba sitar, tiež tabla (perkusie), alebo arménska hudba nástroja duduk.
Zrejme by podobne pôsobila aj slovenská fujara.
Dnes sa na internete objavujú celé playlisty a predávajú CD s hudbou pre skleníky, viniče, či obľúbených domácich solitérov. Dokonca sa vyrábajú špeciálne prístroje, ktoré snímajú jemné elektrické signály zo živých rastlín, analyzujú ich a podľa nich syntetizuje hudobné tóny. Tie vraj fungujú na príncípe spätnej väzby. Výšku tónov a ich tempo si vlastne určuje rastlina sama.
Ako to teda vlastne je ?
Je to len ďaĺší ťah marketérov, alebo celkom efektívna a zmysluplná prax?
Napriek kritike a pochybovačom.
Vedci a vynálezcovia sa však nevzdávajú a stále hľadajú a objavujú nové spôsoby komunikácie rastlín.
Pred niekoľkými rokmi vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu objavili signálny mechanizmus, ktorý riadi prieduchy rastliny . Pri vystavení istej frekvencii sa prieduchy rastlín zatvárajú, pri inej otvorajú. Prieduchy sú zodpovedné za výmenu plynov, kyslíka, dusíka a CO2 čo znamená, že ich regulácia má významný vplyv na fotosyntézu. Ak však frekvencia a jej časové pôsobenie hudobných zvukov nie je presne správne, bunkám hrozí dehydratácia, alebo zadusenie. Experimenty ukázali, že vyššie tóny boli viac-menej priamo zodpovedné za zvýšenú výmenu plynov, ale na druhej strane ohrozovali rastlinu dehydratáciou.
Na vlne záujmu
o načrtnutý, doteraz málo známy život rastlín sa objavili viaceré dômyselné technické zariadenia a prístroje, ktorých cieľom je nielen zvýšiť výnos a zlepšiť stav rastlín, ale dokonca aj ľudských poslucháčov.
Vo Francúzsku sú populárne „super vintage“ CD so záznamami špeciálne vybraných diel klasickej hudby. V USA sú dostupné zvukové nahrávky určené pre konkrétne rastliny a konkrétne účely (zvýšenie veľkosti, zvýšenie počtu semien a pod.). V Číne sú v skleníkoch s veľkým úspechom inštalované „zelené generátory“ ktoré prenášajú rôzne zvukové vlny stimulujúce rast rastlín, ich fotosyntézu.
K podobným experimentátorom možno k nim zaradiť aj slovenského profesionálneho konštruktéra elektroniky Vladimíra Raffaja, ktorý vyvinul prístroj umožňujúci interpretácii signálov z rastlín, prenos dát do počítača a ich následnú analýzu.
Hudba môže mať vplyv aj na klíčenie semien .
Publikácia v časopise „Journal of alternative and Complementary Medicine“ opisuje experiment, v ktorom hudba viedla k vyššiemu percentu klíčenia a rýchlejšiemu klíčeniu.
Možným vysvetlením, prečo rastliny reagujú pozitívne na klasickú hudbu a nie na heavy metal, je to, že v klasickej hudbe sa používajú čistejšie tóny, kým heavy metal je plný gitarových efektov ako skreslenie a overdrive, ktoré rozhodne nemôžeme považovať za čisté tóny!
A tak sa zrodil nápad ozvučiť SIGNÁLY z rastlín primeranou hudbou.
Všetko sa začalo vo februári roku 1966, keď policajný expert CIA, odborník na detektory lži, Cleve Backster možno zo zvedavosti alebo z nudy pripojil svoj detektor lži na listy dracény. Očakával, že na jeho zapisovači uvidí pokles krivky povrchového odporu ako reakciu na zaliatie rastliny. Na jeho veľké prekvapenie detektor sprostredkoval reakciu, ktorá by u človeka zodpovedala vysokému emočnému vzrušeniu. Stalo sa to aj v momente, keď mu napadlo popáliť list rastliny zápalkou. Okamžite si uvedomil význam svojho objavu a v pokusoch pokračoval ďalej. Kvetiny sa prejavovali podľa jeho očakávania. Pri zalievaní krivka naznačovala spokojnosť, pri odtrhnutí listu zaznamenalo zariadenie typickú poplašnú reakciu . To naznačuje, že rastliny aj napriek chýbajúcej nervovej sústave reagujú podobne ako živočíchy.
Backsterov efekt
Kritici nakoniec takzvaný Backsterov efekt vzali na vedomie. Ďaľšie experimenty neskôr preukázali, že rastliny reagujú aj na iné a veľmi slabé signály. Backster neskôr zistil, že rastliny, ktoré vyrastajú vedľa seba určitú dobu, udržujú spolu kontakt. Zdá sa, že tieto spriatelené rastliny spolu komunikujú aj na pomerne veľké vzdialenosti. Môžu rastliny komunikovať doteraz neobjavenými informačnými kanálmi?
EPILÓG
hudba a rastliny
Ak premýšľame o našej planéte, existujú dôkazy, že rastliny sa dokážu brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú. Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí.
Rastlinám sa nedostáva veľkú úcta. Kosíme a chodíme po nich, pálime, zbierame a jeme. Nájdime si trochu času, aby sme si uvedomili, aký neuveriteľný môže byť malý zelený výhonok.
Mort Garson -kanadský skladateľ a priekopník elektronickej hudby
Kanadský skladateľ a priekopník elektroniky Mort Garson skomponoval hudbu na svojom albume Mother Eart´hs Plantasia špeciálne pre rastliiny. Po vydaní v roku1976 sa album predával len vo veľmi obmedzenom množstve. Postupne však získaval popularitu a stal sa míľnikom elektronicke hudby. V roku 2016 vyšlo toto album v reedícii.
Kultový album Plantasia našiel svojich interpretov aj na Slovensku. Štvorica hudobníkov; Kristína Smetanová, Haimoni Balgavá, Peter Kunzo a Martin Majlo Štefánik vám z neho na živo – vo vysielaní Rádio FM zahrá niekoľko skladieb.
Blog Hudba a rastliny napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak
je názov výnimočnej rozhlasovej hry srbského autora Momo KAPORA. V slovenskej verzii hru JOLLY JOCKEY úspešne premiérovo odvysielal Československý rozhlas v Bratislave ešte v roku 1978. Jej realizácia už vtedy zaujala odbornú verejnosť a poslucháčov. Svojej reprízy sa však dočkala až po 28-mich rokoch, v roku 2006.
Ktovie prečo?!
Momo Kapor
Momo Kapor ( 1937- 2010) bol významný srbský prozaik a maliar. Je autorom viac ako štyridsiatich románov, poviedok, cestopisných a autobiografických kníh a esejí. V európskom meradle bol známy aj ako autor rozhlasovej, televíznej a divadelnej drámy. Jeho knihy boli preložené do viac ako dvadsiatich jazykov. Známy sa stal aj ako ilustrátor a ilustroval svoje vlastné a početné knihy iných autorov. Jeho obrazy boli vystavené v New Yorku, Bostone, Ženeva, Frankfurt, Londýn a ďalších mestách. Bol riadnym členom Srbskej akadémie vied a umení.
alebo audio
Jolly Jockey je diskdžokej, ktorý vysiela v komerčnom rádiu nočný hudobný program. Mixuje v ňom šlágre so svojím slovom a reklamami. Svoju prácu však nevykonáva s nadšením, skôr profesionálne chladne a rezignovane až do chvíle, keď mu mladý telefonujúci poslucháč vynadá za prehrávanie hudobných vykopávek a za vykopávku označuje i jeho samotného. Diskdžokeja to neurazilo, ale práve naopak mobilizovalo k spomienkam zo svojho vlastného života. Takmer s hrdosťou hovorí, že sám seba považuje za žijúcu fosíliu, vyplznutého leoparda či špióna v tábore sopliakov. … a začne vysielať hudbu svojej mladosti
Komerčný éter sa rozoznie piesňami Zarah Leander a inými vojnovými a povojnovými hviezdami, sambou, ča-čou, rock´n´rollom, Fredem Astairem či cool jazzem. Medzitým vysielané, vopred pripravené reklamy však pôsobia každou minútou absurdnejšie a vlezlejšie, čo iste rozhodne o budúcom osude diskdžojeja v tomto rádiu.
Rolu starnúceho diskdžokeja pozoruhodne stvárnil Juraj Kukura.
Juraj Kukura
Hra presahuje dobu jej realizácie a svojím odkazom je v mnohom aktuálna aj v súčasnosti.
Hudba v tejto hre :Carole King: It's Too Late, Showaddywaddy: Under the Moon of Love, Osibisa: The Warrior, Körmendi együttes: Rock boogie, Ram Jam: Black Betty, Boney M: A Woman Can Change a Man, Ray Charles: Georgia, James Brown: Get Up I Feel Like Being A Sex Machine, Gene Kelly: Good Mornin', James Last: Happy Brasilia, Charles Aznavour: Jesabel, Jimi Hendrix: Voodoo Chile, Otis Redding: Day Tripper, Frank Sinatra: You My Love, Georde Harrison: I Me Mind , Pascal Danel : Kilimandjaro, ...
Na úspechu rozhlasovej hry Jolly Jockey mala iste – popri réžijnej, hereckej a technickej realizácii aj textová predloha jej slovenského prekladu. Jej autorom bol vtedajší redaktor Čs. rozhlasu Milan Materák, neskorší riaditeľ Slovenskej televízie.
Milan Materák
Pretože na internete dlhší čas pretrváva zhánka po tejto výnimočnej rozhlasovej hre – jej objav v súkromnom archíve nás viedol k digitalizácii starého analógového záznamu. Prostredníctvom stránky www.psychobalzam.com ho ponúkame našim návštevníkom.
V prípade, že sa videofilm nezobrazí skúste nasledovný automaticky prehrávaný zoznam skompletizovaný podľa priloženého playlistu.
Satelit-C-Music-Play-listBond Girls
C MUSIC TV sa od svojho vzniku v roku 2007 zameriava na klasickú a filmovú hudbu. Od roku 2017 sa ako C Music+ stala súčasťou spoločnosti Stingray iConcerts. V súčasnosti je prostredníctvom satelitov (free SAT) a káblových rozvodov dostupná vo viac ako 80-tich krajinách Európy, Ázie a Afriky.
otvoríte kliknutím na obr.
Táto asertívna spoločnosť sa medzičasom stala globálnym poskytovateľom hudobných služieb a popri hudobných televízií vlastní aj niekoľko desiatok rozhlasových staníc, prémiových TV 4K UHD, ponúka karaoke produkty, hudobné nosiče a aplikácie na internete.
Je otázkou či táto globalizácia trhu s hudbou bude na prospech kvality hudobnej kultúry.
Vanesse-Mae
Hudba …, Tanec …, Spev …, svet plný krásy a zázrakov
Spoločne s kolegyňou, psychologičkou Evou Jaššovou sme mali plány zužitkovať TANČIAREŇ v Zlatej Lipe (Dúbravka BA) aj ako zoznamku pre ľudí, ktorí si hľadajú partnera. Prvé pokusy boli celkom zdarné a vyskúšali sme pri nich aj jeden celkom natradičný spôsob zoznamovania a poznávania sa návštevníkov Tančiarne.
Spestrením i vítanou zábavou bola počas prestávok hra, ktorú sme nazvali “HUDOBNÝ DUEL”.
Spočívala v tom, že sme “občas” prehrávali známu slovenskú, alebo českú cover verziu piesne , ktorá mala v originále svojho zahraničného interpreta. (a vice versa).
V druhej polovici 20. storočia bolo v rádiách bežnou praxou, že niektorí speváci si v hitparádach navzájom konkurovali vlastnou verziou toho istého hitu, ktorý veľakrát znel úplne odlišne. Niektorí kritici túto prax spochybňovali, iní obhajovali názor, že iné alternatívy k tej alebo onej originálnej verzii sú vlastne prejavo uznanie originálu, bez ohľadu na to, ktorá verzia je v tej-ktorej krajine popolárnejšia. Tak vzniklo mnoho nádherných a pozoruhodných cover verzií piesní v slovenčine i v češtine, ktoré sa mohli hrať v Československom rozhlase. Často vyvolávali dojem, že ide o pôvodné piesne česko-slovenských skladateľov, textárov a spevákov. Bez nadsázky mnohé z nich sa originálom prinajmenšom vyrovnali.
Návštevníkovi /-čke/, ktorý /-á/ prvý zvolal jeho názov orginálu, alebo cover verzie, alebo aspoň meno speváčky, speváka bola táto pieseň venovaná a ak bola tancovateľná aj možnosť výberu tanečného partnera, či partnerky. Objavili sa preborníci, ktorí opakovane začínali nové tanečné kolo.
Počúvajte, porovnávajte a vyskúšajte si aké svieže sú vaše spomienky.
Duel prvý:
Something Stupid (Nočné ruže)
Duel druhý:
Stand By Me (Zostaň so mnou)
Duel tretí:
Please release me (Trouba)
Duel štvrtý:
Take These Chains From My Heatrh (Dej mi pár okovů)
Duel piaty:
Hey Jude
Duel šiesty:
Anything That´s Part Of You (Jenom já ti rozumím)
Duel siedmy:
It´s Now Or Never, O Sole Mio (O rok se vrátím)
Z tejto piesne interpretovanej Elvisom Presleym sa stal jeho najpredávanejší singel od (20 miliónov kópií) a jeden z najpredávanejších singlov všetkých čias. Je známe, že talianskú pieseň ′′ O Sole Mio,” sa stalá známou v podaní Giuseppe Anselmi ešte v roku 1907. Mario Lanza ďalej spopularizoval skladbu a Tony Martin vydal jej prvý anglický preklad ′′ There ‘ s No Tomorrow ′′ v roku 1949.
Elvis Presley počul túto Martinovu nahrávku koncom 50. rokov, počas svojej vojenskej služby v Nemecku a naspieval ju aj on – v prudukcii známeho pesničkára a producenta Aarina Schroedera.
Z ich spolupráce vzniklo ďaľšcíh sedemnásť piesní. Stojí za zmienku, že Schroeder objavil a pomohol viacerým mladým začínajúcim spevákom (Jimi Hendrix ,Barry White, … ).
(Sunday Times)
