Archív značiek: skepticizmus

FALIBILIZMUS

FALIBILIZMUS

ako životný postoj

Omylnosť a Múdrosť

Brilliant Ideas 

Falibilizmus (zo stredovekej latinčiny fallibilis, „náchylnosť k omylu“) je princíp, podľa ktorého sa ľudské bytosti môžu mýliť vo svojom názore, vo viere, vo svojich  očakávaniach alebo v chápaní sveta. Napriek tomu sa podľa nich naďalej oprávnene držia svojho nesprávneho “presvedčenia”.

 

Cogito ergo sum

 

“Falibilizmus vyjadruje myšlienku, že nikdy si nemôžeme byť stopercentne istí či máme pravdu a preto musíme byť vždy otvorení možnosti, že sa mýlime.

Je iróniou, že táto zdanlivá slabosť je v skutočnosti vlastne veľkou prednosťou a silou.

Priznanie chýb je prvým krokom k tomu, aby sme sa z nich vo vede, v spoločnosti i v osobnom živote poučili a prekonali ich.

Falibilizmus je jadrom vedeckého pokroku. Aj tie najuznávanejšie vedecké poznatky o „prírodných zákonoch“ sú „iba hypotézy“, ktoré zatiaľ odolali  previerkam a testovaniu. Možnosť, že môžu byť nesprávne, je to, čo podnecuje generovanie nových alternatívnych hypotéz a hľadanie ďalších dôkazov, ktoré nám umožňujú zvoliť si medzi nimi tú presnejšiu, alebo správnejšiu. V tom spočíva vedecký pokrok. Veda oprávnene podporuje testovanie nových nápadov a opúšťa tie, ktoré neobstáli, alebo sú príliš bájne, vágne či všeobecné, aby sa vôbec dali preverovať či testovať.

Falibilizmus však môže byť prínosný aj v premenách ľudskej civilácie. Už v súčasnosti  je  hlavnou  zásadou slobodných, otvorených, liberálnych a sekulárnych spoločností. 

fallibilism

Ak môžu byť prírodné zákony nesprávne pochopené a definované, o koľko je pravdepodobnejšie, že naše spoločenské a politické usporiadania sú lepšie? Napríklad ani naša morálka neodzrkadľuje určité absolútne pravdy – od Boha – alebo inak. Aj oni sú hypotézami – biologickými a kultúrnymi snahami o riešenie problémov a konfliktov, ktoré sú súčasťou ľudského spoločenského dozrievania a vývoja.

Každé spoločenské a politické usporiadanie je len dočasné a môže byť dokonalejšie.

Uvedomenie si tejto skutočnosti, ktorá je zároveň aj príležitosťou zmeniť nevyhovujúce pomery – je presne to čo viedlo k obrovskému spoločenskému, morálnemu, právnemu a politickému pokroku za posledných niekoľko storočí. Falibilizmus – ako životný postoj tiež hovorí, že hoci nemusíme mať pravdu – neznamená, že sa mýlime vo všetkom. Tento postoj však nedáva nikomu právo ani licenciu, že všetko staré treba roztrhať a začať odznova. Mali by sme rešpektovať osvedčené hodnoty a inštitúcie a uznať, že naše pokusy o ich zlepšenie môžu byť rovnako omylné.

Falibilizmus tiež nevedie k relativizmu „všetko je možné”,

za ktorým sa skrýva predstava, že neexistuje spôsob, ako rozlíšiť dobré myšlienky od zlých. Naopak, falibilizmus nám hovorí, že naše moderné metódy rozlišovania a overovania lepších myšlienok a procesov, od tých horších fungujú. Vyzýva nás, aby sme s ich pomocou nich zmerali a vyčíslili našu neistotu a tak ju odstránili, alebo aspoň zmiernili. Najlepšiou formou  je pritom spolupráca.

Fallibilism

Váš súper, oponent, opozičník sa nepochybne mýli, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa mýlite aj vy. Prečo teda nevidieť, čo sa od seba môžete vzájomne naučiť a spolupracovať, aby sme spoločne videli a úspešne kráčali ďalej?

Každý, kto chce pochopiť svet alebo ho meniť k lepšiemu, by mal prijať túto základnú pravdu.”This Idea Is BriliantFallibilism

falibilizmus
Fallibilizmus je názor, že každá viera môže byť nepravdivá, dokonca aj tá, ktorá je podporená zdanlivo dobrými dôvodmi.

Falibilizmus (lat.) je uznávanie možnosti omylu pri akomkoľvek, teda i vedeckom poznávaní. To platí nezávisle od toho, či sa metóda poznania opiera o rozum, skúsenosť, autoritu alebo tradíciu.

Empirické vedy, ktoré sa opierajú o induktívne postupy, nemôžu nikdy dosiahnuť absolútne poznanie a môžu sa vyvíjať len ako neustále prekonávanie omylov. Falibilizmus vystihuje tú skutočnosť, že každá vedecká teória musí byť neustále podrobovaná kritike a z tohto hľadiska stanovuje základnú podmienku vývoja vedy. 
Zdroj: WIKIPÉDIA

"Najzákladnejšia definícia fallibilizmu je, že niektoré časti prijatých tvrdení o vedomostiach môžu byť nesprávne alebo aspoň chybné. ... Skeptici pochybujú o tom, že by sme niekedy mohli vedieť pravdu o tom-ktorom tvrdení; fallibisti sú ochotní akceptovať oprávnené tvrdenie ako pravdivé, kým sa neukáže, že je nepravdivé.
Zdroj: What's the difference between fallibilism and skepticism?

falibilizmus

Prednaska2-prezentace-Teorie_vedy

Hits: 93