Vladimír Mináč (1922 – 1996)

Významný slovenský prozaik, esejista, filmový scenárista, publicista,  kultúrny a politický činiteľ. Zúčastnil sa aktívne Slovenského národného povstania, koncom roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau.

V rokoch 1974 – 1990 bol predsedom Matice slovenskej.

V rokoch 1968 – 1989 bol členom ÚV KSČ.

Po roku 1970 bol jednou z intelektuálnych opôr tzv. normalizácie, okrem iného sa zapojil aj do kampane proti Alexandrovi Solženicynovi. Vo svojich esejach sa vyslovil o slovenských dejinách ako o dejinách práce, ktorá zaručila pretrvanie Slovákov aj v tých najhorších časoch. Spomenutú koncepciu prevzali viacerí slovenskí spisovatelia.

V roku 1988 sa zastal ekologickej iniciatívy „Bratislava/nahlas“.

Odmietal Nežnú revolúciu a označoval ju za prevrat. V decembri 1989 sa stal aktérom pomerne známeho škandálu, keď mu vtedy ešte sedemnásťročný gymnazista Milan Nič v televíznej relácii vyčítal, že prevracia kabáty a nemá žiadne právo hovoriť o národnom povedomí – keďže bol súčasťou komunistickej nomenklatúry, kým iní spisovatelia nemohli publikovať.

V rokoch 1990 –92 bol poslancom Federálneho zhromaždenia za SDĽ.

Zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave.

℘℘℘

Mináč bol zložitý človek, ktorý žil  v zložitých časoch: Zažil koncentrák i Slovenské národné povstanie. O tom prvom celý život mlčal, o tom druhom napísal jeden z kľúčových slovenských románov – Smrť chodí po horách. Bol však tiež oporou normalizácie a po prevrate podporoval Vladimíra Mečiara. Mináč bol nielen prozaik, filmový scenárista, publicista a priam geniálny esejista, ale aj významný kultúrny a politický činiteľ, bol napr. dlhoročným predsedom Matice slovenskej. Podľa slov spisovateľky Dany Podrackej celý život v ňom driemala nevypočítateľná vulkanická sila. Snažil sa pochopiť človeka v jeho vzťahu k dejinám a súčasnosti.

℘℘℘

 

V roku 1988 sa zastal protagonistov výzvy Bratislava nahlas. Nežnú revolúciu rozoberá v knihe esejí Návraty k prevratu, z ktorej sú aj mnohé vybrané citáty.

„Ale ktorá moc a kedy nie je arogantná? Arogancia nie je prídavok, nie je dodatočný náter, arogancia je základná farba moci. A tak aj umierajúca moc býva arogantná, nezmení svoj charakter ani pred tvárou svojho vlastného zániku.“

„Svet sa pred našimi očami rozkladá a znovu skladá, puká akoby z neznesiteľnej vnútornej páľavy, praská
vo švíkoch a kedysi neporušiteľné nite blčia v nových ohňoch; z prasklín ustavične vyteká teplá ľudská krv.

Čas sa tak zrýchlil, že pre súčasníka je nemožné presne pomenovať problémy planéty rútiacej sa mrazivým priestorom.“

„Primitívny nacionalizmus je pre národ sebevražedný, dostáva sa do konfliktu, neraz ozbrojeného, s inými primitívnymi nacionalizmami. Ale najhoršie je to, že z celého národa robí zbor vrieskajúcich primitívov,
že sa striasa svojich vnútorných hodnôt, že popiera svoj vývin a svoju kultúru.“

„Dav je vždy manipulovaný: spontánny dav je nezmysel. Dav ničí každý individuálny prejav, premelie individuálne prejavy na múku, ktorá sa práve vyžaduje. ...z jednotlivých civilno-občianskych tvárí stáva sa dav s jednotnou gestikuláciou, s jednotným hlasom
a poväčšine aj s jednotnou nenávisťou.“

„…stať sa skutočným Slovákom, úplným Slovákom, značí stať sa bratom všetkých ľudí, taký je aj vznešený odkaz našich dejín... Vždy budeme malým národom, ale dokiaľ budeme chrániť svoju pravdu, nikdy nebudeme bezmocní. Nie moc, ktorá je pominuteľná,ale duch, ktorý trvá: to je naša cesta, náš zmysel, náš osud.“

„…náš prínos do dejín sveta je skromný. Ale ak sa raz budú merať dejiny civilizácie spravodlivo, čo značí podľa práce, ktorú kto do nich vložil, potom sa nemusíme báť: narobili sme sa aj vyše práva. Nemáme čo smútiť za takzvanou ‚veľkou‘ históriou: je to história veľkých lúpežníkov.“

„Rozličnosť a duchovná nejednotnosť, ktorá nikdy nemusí značiť neporozumenie alebo dokonca nenávisť,
to je zázračné európske korenie, ktoré ochutilo nezabudnuteľne existenciu našej planéty.“

„Slovenská politika bola vždy nesamostatná: nevytvárala zmeny, reagovala na ne. Jej koncepcie sú obranárske; jej pohyb protipohybom: malý národ medzi žarnovmi veľkých národov. Súdiť náš pohyb, jeho pokrokovos či reakčnosť tzv. objektívnymi historickými meradlami, je nezmyselné, objektívne historické meradlá sú výsadným vlastníctvom veľkých národov.“

„Zahraničná politika musí byť pragmatická; ak veľmoci nedodržujú nijakú morálku, ani my sa nesmieme správať podľa morálnych kázní. Dobré je, aj v zahraničnej politike, to, čo je výhodné.“

„Pravdu hovoria iba blázni, spasitelia a iní čudáci. Všetci sú to ľudia nezvyčajní, nejakým spôsobom posunutí z normálu; môžeme si ich tu i tam aj ctiť a vážiť, no každodenný život s nimi je nepredstaviteľný. Lož si nemusíme vážiť, ale dá sa s ňou žiť, niekedy aj bohato a príjemne, ba pravdepodobne existuje aj jednoduchá rovnica: čím viac lži, tým viac peňazí.“

„O svete vieme len to, čo chcú, aby sme vedeli: nenadarmo sa mužom roka, napriek svojim niektorým mravným slabostiam, stal šéf CNN. Mohutný informačný monopol obopína zemeguľu a potlačuje našu mieru slobody už v samotnom zámotku: z toho, veru, nebude lyonský hodváb.“

„...Lebo národ je práve – človečina, prirodzený a takmer prírodný organizmus, samozrejmý ako hory a rieky, ako ľudia a sám život. Ešte nikto nevymyslel príhodnejšie prostredie na spoluobcovanie ľudí, na spoločnú existenciu, na vznik kultúrnych hodnôt – jediných nepomíjajúcich hodnôt, ktoré sú vlastné civilizácii.“

„Slovenské sluhovstvo je odporné; odpornejšia od neho je iba povýšenecká slovenská zadubenosť.

Toto alebo-alebo je ťaživý prízrak slovenského života, s ktorým sa nemožno zmieriť. Nesamostatnosť,
siahajúca až po bezoctné sluhovstvo, to je úhlavný nepriateľ slovenskej politiky v minulosti práve tak, ako v dňoch najsúčasnejších.“


„Určitá miera slobody alebo demokracie sa dá skryť aj pod pancier akejkoľvek tuhej totality – ak neexistuje na vrcholoch moci, môže sa uskutočňovať na jej dotykoch s občanom, na konci zložitého nervového systému, v malých komunitách, kde každý pozná každého a kde sa trvale dá vládnuť iba na základe porozumenia.“

„Pre nás je právo nad všetkými právami, to je naša zvrchovanosť, pre nás je ústava nad všetky ústavy, to je Ústava slobodnej Slovenskej republiky.“

„Nemám rád, keď sa udeľujú známky z pokroku alebo z reakčnosti; je to riskantná hra. Zložitá súvzťažnosť medzi dobou a človekom, medzi jeho zámyslom a objektívnym pôsobením, sa málokedy dá vysloviťs jednoznačnosťou definitívy; a už vôbec nie jednoslabične.“

„Nikto dnes nemôže vedieť, či zvíťazia sily integrácie, či o pol storočia štát stratí akýkoľvek zmysel, alebo či zvíťazia sily dezintegrácie, sily hladu a zmorenej prírody, v ktorých sa skrývajú možnosti nových hrozných totalít, či zvíťazí integrovaná ekonomika a sústredené banky, alebo množiace sa ľudstvo, či ovládnu svet jednotne prepojené informácie, alebo ich babylonský šum.“

℘℘℘

 

 

 

 

 

℘℘℘℘℘℘℘

Stránku zostavil a editoval Milan Kožiak

Citácie Vladimíra Mináča sú prevzaté z osobnej mailovej korešpondencie s priateľom M.T., ktorý si želá zostať v anonymite.