ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA TRÉMA – sa vyskytujú u väčšiny ľudí situačne a v rôznej intenzite. Často nás skôr mobilizujú k čo najlepšej príprave, inokedy nás dokážu celkom „paralyzovať“ a vyvolávajú  procesy dnes pomenovávame všeobsažným pojmom STRES.

#prayforparis

Tieto stavy a pocity sú dôverne známe, každej čo i len trochu citlivej a vnímavej duši. Sú však aj takí ľudia čo suverénne tvrdia, že ich nepoznajú. Možno je tomu tak, možno už len zabudli ako  začínali, vtedy keď ešte neboli „majstrami sveta“.

Výrok „nepoznám strach“ však môže byť aj podvedomou autosugestívnou taktikou boja s ňou. Tá naozaj funguje. Niekedy! Niekedy nie! Aj také sú zložitosti a záhady našej psychiky.

 

Prečo je tomu tak? Prečo sú niektorí ľudia náchylnejší k intenzívnejšiemu prežívaniu a iní menej? – to je veľká a dnes už celkom dobre preskúmaná téma. Slovami vedca by sa dalo povedať „ existuje veľká inter-variabilita (rozdiely medzi ľuďmi)  a intra-variabilita (rozdiely v nás samotných a v čase).

Slovami básnika: 

„ Niekedy nás nespáli ani oheň, inokedy nás popáli obyčajný slnečný lúč“.

Čo s tým?

Existuje veľa postupov ako takéto stavy zmierňovať, zvládať a prekonávať. Na internete nájdeme tisíce dobrých a užitočných rád: dobrý spánok, šport, bylinky, kúpele, všetky zväčša zamerané na zlepšenie pohody a telesnej kondície. Táto iste prispieva k nárastu sebaistoty, ktorá skutočne pomáha zvládať rôzne stavy našej duše a prekonávať stres. Deje sa to však skôr sekundárne, ako vedľajší efekt fyziologických procesov, ktorých priebeh si uvedomujeme len čiastočne.

Existujú však aj postupy, ktoré umožňujú vedomé a dnes aj vedecky overené, skutočne efektívne zvyšovanie psychickej odolnosti voči stresu. Patrí medzi nich napríklad aj AUTOGÉNNY TRÉNING, ktorému je venovaná celá jedna záložka v menu tejto stránky.

Je založený na tréningu AUTOSUGESCIE. Iste o tomto zvláštnom psychickom jave by vedel nejeden čitateľ veľa rozprávať. Lenže, problém je v tom, že niekedy zaberá a častejšie nie.

Autosugestívne pokusy „ Nemám trému!“, „Som absolútne pokojný/-á, som si istý/-á, viem čo mám urobiť, povedať. Dokážem to!“ – len tak bez prípravy nezaberajú. „Je to ako hádzanie hrachu na stenu“ povedal raz jeden samouk, ktorý mal v pláne niečo so svojou trémou urobiť. Alfou a Omegou úspechu takýchto snáh sú nenáročné, ale pravidelné cvičenia. Ich zmyslom je (popri aj inak užitočnej relaxácii) najmä osvojene tzv.  ABECEDY AUTOSUGESCIE. Tá pozostáva iba zo šiestich písmen – pomocou, ktorých dokážeme skutočne účinne komunikovať so svojím telom i psychikou.

Tak ako vo všetkom, ani v psychologickej podpore riešenia našich problémov – s neistotou, trémou, obavami, či komplexom menejcennost,  neexistuje jeden postup nadradený iným. Neexistuje jedna zaručene vhodná metóda, ktorá vylúči a nahradí všetky tie, ktoré sú overené stáročiamim.

Skúsenosti potvrdzujú, že je vždy dobré a užitočné spájať ich v logickom, na seba nadväzujúcom postupe. Napr. režimové opatrenia (spánok, životospráva) so športom a s autogénnym tréningom. Dôkladnú prípravu na zvládnutie nejakej úlohy s estetickými zážitkami, ktoré prináša umenie. Práve tieto zážitky môžu prispieť k objavovaniu takých zdrojov motivácie, vyšších princípov a právd, ktoré nám pomáhajú preklenúť aj naše stavy obáv, úzkostí a trém.

Tieto pocity a stavy duše sú bytostne vlastné každému človeku. Celý život ich prekonávalo aj mnoho skutočne významných ľudí. Ich zoznam by bol na celú encyklopédiu. V hudobnom svete sú známe príbehy P.I.Čajkovského, ktorý mal často úplnú hrôzu zo stretnutia s neznámym človekom.

Čajkovskij  sa vyhýbal, obchádzal zhromaždenia ľudí ako mohol, čo mu ako skladateľovi a dirigentovi výrazne komplikovalo život. Po jednej blamáži sa viac ako 10 rokov nedotkol taktovky. Postupne však získaval schopnosti vyrovnávať sa s neistotou, trémou a úzkosťou a nakoniec, ako oslavovaný dirigent vlastných diel pokrstil svoju Piatu symfóniu na inauguračnom koncerte novej newyorskej  Carnegie Hall.

Podobne tomu bolo aj u Schumanna, Ravela, Paganiniho, či samotného Beethovena. Títo skladatelia však viac trpeli inými pocitmi a stavmi akým je tréma. Schumann bol úzkostlivý a priveľmi uzavretý nepraktický snílek, Ravel bol svojím vzrastom nielen veľmi malý, ale mal aj slabú telesnú konštitúciu, pre ktorú ho dokonca odmietli v  armáde hoci sa hlásil ako dobrovoľník. Beethovenov príbeh je všeobecne známy, avšak asi len málokto má dosť síl k empatii jeho utrpenia a zápasu s postupujúcou hluchotou. Tvorba jeho hudby, ktorú už nemohol reálne počuť je skutočným zázrakom.

Ak chcete k tomu využiť silu, ktorú nám dodáva hudba mali by ste počúvať predovšetkým Bachovu hudbu.

Jej vyrovnanosť, pevnú vnútornou stavbu a takmer vesmírnu silu nasaje celkom zákonite aj Vaša duša. Poddajte sa jej čistým,  pulzujúcim rytmom, ktoré zaručene pozdvihnú každé pošramotené sebavedomie. Započúvajte sa tak, akoby ju hrali práve pre Vás, akoby ju skladateľ zložil len pre Vás. Neostýchajte sa pohrať sa s touto predstavou. Zanedlho poznáte, že táto čistá a radostná hudba Vám dodá pocit ničím nenarušeného sebavedomia, ktoré dokážete preniesť i do reálnych situácií. Je však potrebné počúvať ju častejšie ako len občas.

Už pri druhom treťom počúvaní, tej istej skladby sa do jej tónov ponoríte a poznáte, že jej vnútorný rytmus, jej pokoj a sila „okysličia krv“, vyčistia Vaše vedomie od smetí a budú súčasťou aury, či fluida Vašej osobnosti.

V tomto zmysle sa na posilnenie  sebadôvery, sebaistoty a sebavedomia mimoriadne hodia Prelúdiá a fúgy pre organ Johanna Sebastiana Bacha.

Túto úlohu môže samozrejme plniť aj hudba mnohých iných skladateľov. 

Ako vhodnú odporúčame napríklad celú spomínanú V. symfóniu P.I.Čajkovského, ktorá má mnoho znakov spoločných s V. symfóniou Bethovena . Tiež Čajkovského Husľový koncert D dur,op.35 a tiež známy a obľúbený I. klavírny koncert b-mol,op.23. 

 

Vhodná je aj všetka hudba Maxa Regera, najmä obe jeho Variácie a fúgy (op.100 a op.132).

Všeobecne sa pre daný účel hodia aj posledné vety klasických a romantických symfónií viacerých ďalších skladateľov. Každý má právo na svoj vkus a objavovaniu sa v tomto smere medze nekladú.

Ak ste však v kritickej situácii, pri ktorej klesá vaša energia “pod bod mrazu”, rozhodne nepočúvajte Mahlera, Chopina, či iných výrazne subjektívnych skladateľov, zväčša 19. storočia. Ich diela majú iste svoju významnú hodnotu, ale pre náš zámer sú kontraproduktívne.

Ráno, – ak nemusíte nevstávajte hneď po prebudení z postele. Zahájte Nový deň niektorým z Vivaldiho, alebo Händlových koncertov TU. Po tomto štarte, už pri bežných ranných aktivitách si môžete vypočuť ďalšie skladby, napríklad Bachove Braniborské koncerty.

Po istom čase hudbu striedajte a onedlho zistíte, že Vaše sebavedomie stúplo. Poznávate, že ak riešite nejaký problém – a tento proces podporíte vhodnou hudbou – výsledok sa prejaví vo vašom postoji ako k okoliu tak aj k sebe samému. Spočiatku bude tento pocit krehký, ale nevzdávajte sa tohto pomocníka. 

Neurovedci zistili, že počúvanie tejto hudby znižuje prežívanie úzkosti až o 65%.

https://www.inc.com/melanie-curtin/neuroscience-says-listening-to-this-one-song-reduces-anxiety-by-up-to-65-percent.html

VIAC TU

Pre niekoho môže byť prínosom aj návšteva blogu:   

Strach je kŕč, keď niečo nechceme.

 

 

Ak sa však aj napriek Vášmu úsiliu ťažkosti pretrvávajú, je na mieste uvažovať o priamej podpore certifikovaným psychológom. Po konzultácii si môžete dohodnúť osobné stretnutie a na ňom tiež postup, ktorý Vám pomôže. Zoznam kvalifikovaných psychológov, registrovaných Slovenskou komorou psychológov nájdete TU.

Pramene:

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA

HUDOBNÁ LEKÁRNIČKA