Archív kategorií: PSYCHOBALZAM

Hanka MACIUCHOVÁ – zo zákulisia českej verzie PSYCHOBALZAMU

Zo zákulisia českej verzie PSYCHOBALZAMU

Hanka Maciuchová
Hana Maciuchová
Hanka Maciuchová

Stretol som sa ňou len jediný krát a zopárkrát sme spolu telefonovali. Pôvodne mal nahovoriť český Psychobalzám jej manžel Jiří Adamíra. Už mal naštudovaný text a do Bratislavy na nahrávanie počas jedného víkendu na jar v roku 1980 mali pricestovať spoločne. Mali sme tajný plán. ONA a ja. Len my dvaja. Navrhla ho sama trochu rozpačitou otázkou, ” .. a co kdybych…”.  Potešil som sa mu. Bol ním zámer pokúsiť sa nahrať Psychobalzám aj so ženským hlasom. S jej hlasom.
✨
Zrazu zazvonil telefón a pani Hanka mi oznámila, že pán Adamíra je v nemocnici, po operácii oka aj s dlhšou PN*kou a že do Bratislavy nepricestujú.
✨
Čas súril, olympiáda sa blížila a bolo treba nájsť rýchlo náhradu. “Čo sa bojíte?! …” ozval sa raz v šatni DPOH Karol Machata. “Vśak tu máme v divadle jedného takého poločecha, ktorý to zvládne.” V tej chvíli mi hneď nedoplo koho tým myslí. “No predsa Sovu. No predsa toho primára z nemocnice na okraji mesta”.

Aha! ale … . “Nebojte sa! Ja to vybavím!” povedal Machata evidentne potešený, že niekto nepoznáva primára Sovu, … a bolo vymaľované. …. a ešte dodal       “len ma trochu mrzí, že tú Adamírovu Lady Hanku zrejme tak skoro v Bratislave neuvidím.”

Už vtedy mi bolo veľmi ľúto, že ten “náš tajný” zámer nahrať vtedy ešte bezmennú hudobno-slovnú predspánkovú relaxáciu s jej hlasom, s opojným hlasom HANKY MACIUCHOVEJ – sa nepodarilo realizovať.
A dnes je mi to ľúto ešte viac.

26. januára 2021
R.I.P.

Hana maciuchová
Hana Maciuchová

Galéria

“Femme Fatale”.

 Mýtická a zároveň realistická a praktická bytosť. Zľahka dokázala zmeniť frekvenciu vyžarovania svojho fluida.

Ak by chcela “zhypnotizovala” by aj kameň. Vedala o tom, trochu sa toho bála, ibaže nie vždy dokázala odolať  a nevyskúšať si túto “metafyziku”, – ako tomu sama hovorila. “Obeť” jej experimentu vraj bola vopred stratená. 🙂

      Uľavilo sa jej keď som sa jej smial, možno aj trochu posmieval. Bola zato vďačná. 🙂

Hana Maciuchová

Jej obľúbené motto:
„Věř, že jestli najdeš v životě cestu bez překážek, určitě nikam nevede“.
Vzpomínka na Hanu Maciuchovú (Květy)
Hanka Maciuchová
Hanka Maciuchová

Ukážka českej verzie PSYCHOBALZAMU
PhDr. Milan Kožiak

SÚHRN POZNATKOV a skúseností získaných pri vývoji Psychobalzamu

Prednesené  na II. konferencii o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016 

Možnosti heterosugescie a hudobno-slovné modifikácie autogénneho tréningu.

J.H. Schultz dlho zotrvával na stanovisku, že autogénny tréning (AT) je funkčný a účinný len ako autosugestívna metóda. Pod vplyvom technického rozvoja však už roku 1969 urobil istý ústupok, keď v návode k cvičeniu AT odporúča využitie heterosugescie ako pomôcky, dokonca v podobe nahrávky na gramoplatni C. Steawena a H. Bindera (D.Langen 1969). Dodával však, že len pri nácviku pod vedením odborného lekára.

J.H.Schultz

Jeho žiak H. Lindemann (1975) sa však i naďalej striktne pridržiaval pôvodnej Schultzovej koncepcie a zastával názor, že cvičiteľ AT má vystupovať len v roli inštruktora a konzultanta. Uprednostňuje autosugestívny výcvik, pretože vraj hetero sugestívne “ľahko” vyvolané pocity, napr. zážitok tiaže, tepla, atď., vedú pri domácich cvičeniach k sklamaniu a ťažšie sa daria.
Iní, napr. A. Katzenstein (1971) zastavajú názor, že raz objavený zážitok pomocou heterosugescie urýchľuje a uľahčuje i domáci nácvik. Dobré skúsenosti v tomto smere uvádzajú napr. H. Kleinsorge – G, Klumbies (1967), V.S.Lobzin – M-M. Rešetnikov (1986) a ďalší.
Výskum M. Bouchala, M. Kuklety, M. Robeše a Z. Sekaninovej (1975) preukázal, že výsledky simultánneho, súčasného nácviku jednotlivých cvikov AT a nácviku sukcesívneho, t. j. klasického a postupného, sa pri analogickej dobe trvania nácviku nelíšili.
Modifikácie AT došli v priebehu rokov tak ďaleko, že v praxi niektorých zdravotníckych zariadení je s úspechom realizované tzv. globálne poňatie AT. Jeho podstata spočíva v tom, že všetkých 6 prvkov AT je aplikovaných počas jedného cvičenia, bez ohľadu na to, či je cvičiaci začiatočník, alebo pokročilý. Podľa niektorých je však takéto skracovanie a urýchľovanie výcviku AT vhodné iba v stacionárnych podmienkach a aj tam by autogénny tréning mal spočívať v kombinácii dvoch individuálnych autosugestívnych cvičení a jedného heterotréningu, s možnosťou konzultácie s cvičiteľom.
Čo priniesol ďalší vývoj?
V tejto súvislosti vznikali otázky, do akej miery je cesta skracovania a urýchľovania výcviku reálna a v širšej miere použiteľná? U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.
Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku – z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie.
To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, – v porovnaní s priamymi sugesciami.
Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.
Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968).
Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).
Dôsledkom týchto výskumných, opakovane empiricky overovaných poznatkov bolo, že vplyvu osobnosti pri prezentácii sugescií sa začala pripisovať iná rola ako v minulosti (S.Kratochvíl 1972). Predstava o nutnosti zvláštneho vzhľadu, alebo sily v bola takmer celkom opustená. Ukázalo sa, že popri situačných činiteľoch, najmä pokojnom prostredí, pohodlnej polohe a pod.  je najdôležitejším činiteľom spôsob prednesu sugescií. Tieto majú byť vyslovované s pokojnou istotou a primerane vyjadrovať presvedčenie, že sa obsah sugerovaného uskutoční. Spôsob môže byť materinský i autoritatívny. Jednoduché inštruovanie má signifikantne nižší účinok. Ukázalo sa, že je vhodné len na začiatku celého postupu.

Textová predloha, sloh a štýl prednesu.

V prípade PSYCHOBALZAMU, ako jednej z modifikácií autogénneho tréningu – má textová predloha celkom prozaickú kompozíciu s osobitným slohom, vymykajúcim sa z rámca umeleckého či vecného štýlu. Môžeme hovoriť o sugestívnom štýle, apelujúcom viac na emócie a obrazotvornosť ako na racionálnu zložku vedomia.
Jeho výrazové prostriedky využívajú síce prvky básnického jazyka a prednesu (rovnozvučnosť, synonymické výrazy, prirovnania, metonýmie a ďalšie), nie však za účelom umeleckého vyjadrenia citu, nálady či myšlienky, ale za účelom ovplyvnenia psychického stavu recipienta v mimovedomej (neuvedomovanej) rovine psychickej aktivity.
V úvode je prednes jednoduchý, inštruujúci, neskôr zhovievavo vysvetľujúci, z časti poetizujúci až imaginatívny. V závere skoro permisívny až ospalý. Prednes relaxačného textu je adekvátny hudbe, ktorej tempo s plynutím jednotlivých sekvencií klesá v oblúku – andante, adagio, largo. Pri zohľadnení poznatkov prozódie, ktorá ako náuka o zvukovej stránke rečovej komunikácie kladie dôraz na vnútorný tempo-rytmus verbálneho prednesu.

Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Karol MACHATA počas nahrávania PSYCHOBALZAMU (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

Sugestívnosť prejavu kladie osobitné nároky na vlastné citové preladenie interpreta
a zvnútornenie role terapeuta. Tiež na precízne vypracovanie vetnej intonácie, na frázovanie a vokalizácie jednotlivých ťažiskových sugescií.
Zvládnutie uvedených nárokov je čiastočne v kontradikcii s vyššie uvedeným stanoviskom, že osobnosť sugestátora nie je dôležitá. Ak ho aj akceptujeme, tak iste budeme rešpektovať podmienku odbornej profesionálnej prípravy realizátorov ktorejkoľvek modifikácie AT.

HUDBA – jej účel, kritérium výberu, réžijné aspekty realizácie.

V hudobno-slovných modifikáciách AT znie hudba po celý čas v pozadí. Jej funkcia je sekundárna. To však neznamená je druhoradosť. Jej poslaním je hudobne dokresliť a dopĺňať prednes sugescií (relaxačných, imaginatívnych, aktivizačných). Výber hudby a jej skoro vždy potrebná úprava by mala, popri formálne ilustratívnej funkcií, tiež vyvolávať potrebný psychologický účinok odpútavania sa od okolitého prostredia a prehlbovania psychofyziologických procesov uvoľňovania celého organizmu, vrátanie zmiernenia, stíšenia mentálnej aktivity. Zvládnutie tejto fázy je predpokladom ako spánkových tak aj aktivizačných záverov takýchto modifikácií AT. Túto úlohu môžu splniť ak jej harmonicky vyrovnaná hudobná línia pôsobí na väčšinu potenciálnych poslucháčov ako príjemné „zvukové pole“ a vnímanie jej formy a obsahu ustúpi do pozadia.

Základným kritériom výberu hudobných skladieb a výňatkov bol preto muziko- terapeutický „izoprincíp“ vyjadrujúci potrebu výberu takej zostavy hudobných diel (častí), ktoré v úvode najprv mierne korešpondujú s predpokladaným negatívnym psychickým rozpoložením poslucháča, trápiaceho sa ťažkosťami pri zaspávaní. V strednej časti toto rozpoloženie neutralizujú a v závere prehĺbia spánkové uvoľnenie.
Aj preto krátka úvodná časť, ktorá rezonuje s disharmonickým psychickým rozpoložením potenciálneho poslucháča zväčša nevyvoláva primerané relaxačné odozvy. Až po nej nasleduje výber skladieb a výňatkov s príjemnou melodikou, upokojujúcim, neskôr až tlmiacim účinkom. Takýto účinok vyvoláva predovšetkým pravidelný a pokojne plynúci rytmus, zmierňujúce až pomalé tempo a citlivý prenos dynamiky z jednej skladby do druhej. Za najvyhovujúcejšie sú v tomto zmysle považované diela z hudobného baroka a klasicizmu, prípadne i pokojné imaginatívne časti impresionistických diel. V hudobno-slovnej imaginatívnej modifikácii AT nazvanej PSYCHOSIESTA boli celkom úspešne použité skladby známych autorov komponujúcich inštrumentálnu a elektronickú hudbu.
Pôvodný zámer vkladať prednes textu do vopred pripravenej hudobnej kompozície sa neukázal schodný. Nedarilo sa ho zosúladiť zo súbežne znejúcou hudbou. Slovný prednes bol preto vždy nahrávaný samostatne a nezávisle na hudobnom podklade. To umožnilo presnejšiu postsynchronizáciu s vybranými hudobnými motívmi. Tie boli následne rovnako upravované, prispôsobované slovnému prednesu a so zreteľom na hudobno-slovný kontrapunkt, najmä v závere jednotlivých sekvencií.

Teoretické pozadie realizácie a overovanie prípravných nahrávok.

Podstata hlavného psychofyziologického účinku spojenia hudby a slova spočíva, v zmiernení vplyvu tzv. vmedzerených asociácií a negatívnych emócií poslucháča. Tieto vmedzerené asociácie predstavujú rôzne rušivé myšlienky, predstavy, spomienky, obavy, neistota, alebo aj pociťovanie bolesti. Výsledky boli mimoriadne povzbudivé. V mnohých prípadoch experimentálneho overovania prípravných nahrávok na rôznych pracoviskách po celom Československu, dochádzalo u probantov, pri optimálnom hudobno-slovnom kontrapunkte až ich blokovaniu.

Ako takmer raritný prípad uvádzame jedno hlásenie z kliniky popálenín v Thomayerovej nemocnici v Prahe, kde primárka detského oddelenia žiadala Čs. rozhlas o urýchlený vývoj detského psychobalzámu. Zdôvodńovala to tým, že zachovanie polohového pokoja je pre ich pacientov mimoriadne dôležité a že už pri „nasadení“ nahrávky určenej pre dospelých polohujú a zaspia ťažko popálení detskí pacienti omnoho lepšie ako pri počúvaní rozprávok, voľne vybranej hudby a pod.

Na tomto, z hľadiska účinku cennom blokovaní negatívnych, rušivých asociácií a emócií má významný, ak nie rozhodujúci podiel vhodná hudba. Táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú. Vyvoláva príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej, čím ju pripravujú na prijatie ďalších súbežne znejúcich zvukových signálov, najme reči. Týmto spôsobom sa vytvára možnosť účinného globálneho ovplyvnenia “zasiahnutia“ oboch hemisfér a viacerých vrstiev mozgu a psychicky človeka.
Masívnosť súčasného pôsobenia hudby a slova sa prejavuje efektom synergie, ktorý nemožno považovať len za lineárny súčet dvoch činiteľov. Opakované merania poklesu aktivačnej úrovne organizmu človeka, poklesu jeho neuropsychickej tenzie pri vývoji Psychobalzamu, to objektívne preukázali. Efekt súzvuku slova a hudby bol signifikantne výraznejší ako tomu bolo iba pri prednese štandardnej predlohy samotných predspánkových sugescií, alebo len pri po počúvaní podkladovej predspánkovej hudby.

Uvedené konštatovanie sa opierajú o objektívne merania bio-elektrickej aktivity, prostredníctvom kožno-galvanického reflexu, ktorého pokles nie je ovplyvniteľný vôľou.

Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave. Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu

Individuálny autogénny tréning. Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Individuálny autogénny tréning (pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave)

Graf č.1 Typický záznam časového priebehu bio-elektrickej reakcie probantov.

Bioelektric 1 Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Bioelektric 1 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

A/ zápis pri čítaní emotívne neutrálneho textu
B/ zápis relaxácie pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata)
C/ zápis relaxácie pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície Psychobalzam

Graf č.2 Veľmi podobné výsledky boli zaznamenané i pri aktivizačných verziách hudobno-slovných metód, vyvinutých pre potreby vrcholových športovcov.

Galvanic skin response
bioelektric 4 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

A/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret L. Chudík)
B/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej relaxačno-aktivačnej kompozície

Zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity. Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity zn. VAREG

 

Zreteľné „vygumovanie“ vmedzerených asociácií, prejavujúcich sa ako „kostrbatá“ krivka, vytvorilo priestor pre účinnejší vplyv súbežne znejúcich terapeutických sugescií. Túto synergiu je možné účinne uplatniť i pri celom výcviku autogénneho tréningu. Jej forma a obsah sú podmienené stupňom výcviku a cieľom autogénneho tréningu. Môže to byť len dosiahnutie hlbokého uvoľnenia, zameraného na rýchle zotavenie, plynulý a neprerušovaný spánok, ale aj na posilnenie sebadôvery, rozvážnosti, chuti k aktivite, či na odvykanie nejakého zlozvyku.
Dostupné pokusy o spájanie hudby a slovných sugescií u nás i zahraničí (napr. v Nemecku, Švédsku, či v Poľsku) boli v čase vývoja Psychobalzamu poznamenané nižšou kvalitou nahrávok a nie vždy profesionálnou úrovňou interpretácie (prednesu). Interpretmi slovných sugescií boli totiž samotní lekári alebo psychológovia. Títo síce mali mnohoročné praktické skúsenosti a istú rutinu v danej oblasti, ale niekedy aj neprimerané hlasové dispozície a malú „zručnosť“ v práci s hlasom pred mikrofónom. Uvedené nemusí byť nedostatkom v bezprostrednom kontakte s klientom, pacientom v ambulancii, rozhodne však znižuje účinnosť prejavu určenom širšej verejnosti.
Predovšetkým z tohto dôvodu sme najskôr experimentálne nahradili hlas odborníkov hlasmi profesionálnych hercov (Karol MACHATA a Ladislav CHUDÍK), ktorí interpretovali štandardnú predlohu relaxačného textu.
Zámer vybrať hercov s „darom hlasu“ a mimoriadnymi interpretačnými schopnosťami sa ukázal realizovateľný už po prvých skúškach spojených s ich odbornou konzultačnou prípravou, vrátane osobného zvládnutia autogénneho tréningu. Správnosť tohto postupu, ktorý mohol vyvolať v odborných kruhoch diskusiu sa napokon potvrdila ohlasom poslucháčov vtedajšieho Československého rozhlasu na experimentálne vysielanie prípravných nahrávok určených pôvodne pre rozhlasových redaktorov, pre letcov a športovcov (1980-81). Tiež pri hudobno-slovnej modifikácii Relaxačne aktivačnej nahrávky   metódy RAM prof. M. Machača, pri ktorej bola – z podnetu autora tejto metódy použitá organová hudba, v civilnej interpretácii Alberta Schweitzera. Neskôr tiež napr. pri realizácii samostatného 6-dielneho kurzu autogénneho tréningu, ktorý vysielal Slovenský rozhlas v opakovaných reprízach (1993 až 1995).
Viac informácií o hudobno-slovných modifikáciách autogénneho tréningu, vrátane ich recenzií, výpovedí ich užívateľov i priamych účastníkov kurzov – na www.psychobalzam.com
ZÁVEROM
Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu.
Je skutočne pozoruhodné, koľko rôznych modifikácií autogénneho tréningu prinieslo 90 rokov jeho uplatňovania v praxi – v najrôznejších oblastiach života a práce: v prevencii, terapii (somatickej i psychickej), profylaxii, pedagogike, zvyšovaní výkonnosti v práci a inde. To dokazuje, že metóda, celý systém autogénneho tréningu je mimoriadne životaschopný.
Je tomu tak aj preto, že po celom svete oslovil nielen tisíce medicínskych odborníkov, ale aj pedagógov a psychológov, ktorí ho celkom zákonite začali uplatňovať aj v neklinických oblastiach.
Spomínam si, s akým prekvapením som pred viac ako 30-timi rokmi listoval v niekoľko zväzkovom americkom „Handbooku“ redigovanom W.Luthem (1969-70). Našiel som v ňom takmer 2500 odkazov na vedecké práce a štúdie venované Autogénnemu tréningu. Netrúfam si ani odhadnúť, koľko je tých štúdií dnes. Výber z tých novších nájdete TU.  Iste mnohé z nich rozvíjajú klasickú osnovu Autogénneho tréningu a chránia jeho autenticitu pred rôznymi experimentátormi. Títo majú iste tiež svoje dôvody a aj argumenty prispôsobiť ho novým potrebám a požiadavkám. Zväčša sa udáva potreba „autogénny tréning“ skrátiť, zrýchliť, prehĺbiť a pod. Prináša to so sebou nielen isté riziká pre cvičiacich, ale aj devalváciu tejto metódy na úroveň univerzálnych liečiteľských praktík. Hoci na to upozorňoval už samotný J.H. Schultz, niektoré modifikácie, ktoré sprvu odmietal – nakoniec akceptoval. Napríklad spomínanú heterosugestívnu výcvikovú modifikáciu a úpravy strohých cvičebných formuliek, vnímané mnohými cvičiacimi (najmä v iných ako nemecky hovoriacich regiónoch) ako „príliš chladné“, „málo oslovujúce“, či „nezáživné“. To viedlo k vzniku rôznych doplnkov, odchýlok a zmien v slovných formuláciách, ktoré svojou názornosťou zjemňujú autosugestívne, či sugestívne pôsobenie, zrýchľujú preladenie, objavovanie jednotlivých pocitov a celkový efekt samotného tréningu.
V tomto rámci by asi nebolo rozumné obísť tiež vplyvy ďalších podobných a pomerne rozšírených metód.
Medzi nimi napr. Jacobsonovu progresívnu relaxácia, Silvovu metóda, tiež spomenutú relaxačne aktivačnú metódu českého psychológa Miloša Machača a mnohé ďalšie.  Ich vzájomné ovplyvňovanie je zákonité, prirodzené a vo svojom výsledku obohacuje vývoj a skúmanie vzťahu – medzi zdravím a chorobou, medzi slovom a prežívaním, poznaním a konaním, medzi telom a dušou človeka. Práve jej integrita je dnes ohrozená snáď viac ako kedykoľvek predtým. Aj preto je iste správne ak sa to „nové“ v otvorenej diskusii prehodnocuje prizmou toho „starého“ a vice versa.
Citované odborné pramene:
BARBER,T.X.- CALVERLEY, D.S.: The definition of the situation as a variable affecting „Hypnotic-like“ suggestibility, J. Clin. Psychol., 1964, 20, in: Hoskovec,J. Psychologie hypnózy a sugesce, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
BOUCHAL,M. – KUKLETA,M.- ROBEŠ,M.- SEKANINOVÁ, Z.: Das autogene Training und die hypnose in der therapeutischen Gemeinschaft, G. Thieme Verlag, Leipzig, 1975
HOSKOVEC, J.: Psychologie hypnózy a sugesce, vydavatelství ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970 HOSKOVEC,J.- SVORAD,D.- LANC,O.: The comparative effectivenees of spoken and tape-recorded of body sway, Int. J.Clin.Exp.Hypn., 1963, 11, in: Hoskovec,J. Psychologie hypnózy a sugesce, vyd. ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
KATZENSTEIN, A. (Ed.): Hypnose. Aktuelle Probleme in Theorie, Experiment u. Klinik, VEB, G.Fischer, Jena 1971, In KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilita a situační proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
KLEINSORGE, H. – KLUMBIES, G.: Technik der Relaxation, Selbstentspannung, Mit 1 Schalplatte, VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 3 Auflage 1967
KŐNIG,W. – di POL, G., – SCHAEFFER, G.: Autogénny tréning, Rukoväť, Psychodiagnostické a didaktické testy, Bratislava 1989, © VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 1979
KRATOCHVÍL, S.: Podstata hypnózy a spánek, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1972
KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilta a situční proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
KRATOCHVÍL, S. – ŠTOHANZLOVÁ, M.: Využití heterosugesce v položkách autogenního tréninku, Čs. psychiatrie, , 1968, 64
LINDEMANN, H.: Überleben in Stress, Autogenes Training, Der Weg zu Entspannung – Gesundheit – Leistungssteirung, Wilhelm Hayne Verlag, München, 18 Auflage, 1973
LOBZIN, V.S. – REŠETNIKOV, M.M.: Autogennaja trenirovka, Spravočnoe posobie dlja vračej, Izdavateľ Medicina, Leningrad 1986
LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969
LUTHE,W.(Ed.): Autogenic therapy. Grune & Stratton, New York 1969-70
STAEWEN, C. – BINDER, H.: Zur Diskussion der Schallplatte für das autogene Training, In LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969
SHULTZ, J.H.: Übungsheft für das Autogene Training, G. Thieme Verlag, Stuttgart, 12 Auflage, 1966
SCHULTZ, J. H.  – LANGEN, D.: Übungsheft für das autogene Training konzentrierte Selbstentspannung, Verlag: Thieme Stuttgart, 1977

Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu

PhDr. Milan Kožiak


AT_konference_2016_program, Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Program konferencie (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

II. konferencia o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016 

INÝ POHĽAD  na autogénny tréning TU

AUTOGÉNNY TRÉNING

AUTOGÉNNY TRÉNING

LIEK NA STRES – o relaxácii v súvislostiach.

Je skutočne AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES?

Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými. 

učiteľ stres

Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzií a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.

Burnout
Burnout – /twitter.com/avogado6

V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.

bhe-rano

JE UVOĽNENIE SA UMENIE?

Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak  dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.

vystresovaná žena

Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som  začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“

Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.

Prosím, urobte pokus: relaxometer5Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.

Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedomé, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa vtieravé myšlienky, obavy, úzkosť a sprievodné napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal “robiť niečo”, o čom vlastne ani nevie, že to robí.

chronická tenzia

Viete, čo je to skutočná relaxácia?

Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.

mača na radiátore
mača na radiátore

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

spiace mača na rebríku
spiace mača na rebríku

A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.

učiteľ stres4

Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?

výstižné
výstižné

nonverbal

Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:

“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”

Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningy (audio)

I. lekcia kurzu autogénneho tréningu

Posttraumatická stresová porucha

Publikácia dostupná TU

Ako praktizovať autogénny tréning

Ešte viac

 

Karol Machata – pán herec so zamatovým hlasom

Patrí k najstaršej generácii našich hercov a k najobľúbenejším umelcom minulého storočia. Zo sveta umenia sa však nenápadne stiahol ešte v roku 1998 a veľa o ňom odvtedy nepočuť. Jeho podmanivý hlboký a zamatový hlas sa však z našich duší nikdy nevytratí. 
Karol Machata
Karol  Machata

Za posledné dve desaťročia poskytol len jediný rozhovor, v ktorom však poodhalil rúško tajomstva zahaľujúce jeho život, lásky, strasti i radosti.

„Nie, neodchádzal som z divadla zatrpknutý. Rozhodol som sa tak sám. Prišla nová vlna, a tak som si povedal, že stačilo. Ale viacerí sme cítili, že je čas odísť. V divadelnej šatni som bol s Pištom Kvietikom a my sme si už dávnejšie hovorili, že pôjdeme do dôchodku. A keď z divadla odišla aj Zdena Grúberová, povedal som si, že odídem aj ja,“ zaspomínal si pán umelec v rozhovore pre Nový čas.

Tvrdí, že si teraz nažíva pekne v pokoji a má sa dobre. Jeho útočiskom je vila pod bratislavským Slavínom.

Manželka Marianna ho však navždy opustila pred šiestimi rokmi. Prežili spolu 58 rokov, ktoré opisuje ako nádherné.

Svoju celoživotnú lásku stretol v ochotníckom divadle u františkánov, kde začínal ako šepkár. Už ako dvanásťročný totiž začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu.

 

„Bola odo mňa mladšia o jeden deň a jej otec bol letecký dôstojník. Jeden z prvých, ktorí lietali za prvej svetovej vojny v Taliansku so Štefánikom.“

Zlatý fond kinematografie by sa bez neho nezaobišiel.

Práve kvôli láske sa Karol Machata vlastne podujal vyštudovať konzervatórium.

Dovtedy bol totiž študentom vysokej školy obchodnej, ktorú však zamenil za dramatický odbor.

„Vysoká škola múzických umení vtedy neexistovala. S Mariannou sme spolu chodili päť rokov a na Silvestra v roku 1950 sme sa zobrali. O desať mesiacov sa nám narodil syn Marián. Dostal meno po mame.“

Neskôr sa dvojici narodil druhý syn Stašek.

„Keď sa dral na svet, tak sme hrali hru Surovô drevo od Bukovčana a moja postava sa volala Stašek. So Zdenou Grúberovou sme tam hrali mileneckú dvojicu. S manželkou sme si priali dievča, a tak si asi viete predstaviť, akými gestami mi zo zákulisia dávali najavo, že to nie je dcéra, ale syn,“ spomínal so smiechom.

Prvé úlohy stvárnil na divadelných doskách v Martine. Najviac zarezonovali napríklad jeho titulné postavy Geľa Sebechlebského (1952) a Jánošíka (1953).

A práve od roku 1953 bol celých štyridsaťpäť rokov členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Dokázal stvárniť hrdinské úlohy, ale vynikal i v komediálnych či lyrických polohách.

Vo filme debutoval postavou slovenského letca v českom filme Vítězná křídla 1950 a odvtedy patril medzi najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov.

Zlatý fond slovenskej kinematografie by sa bez neho nezaobišiel. Zahral si napríklad v snímkach Zemianska česť, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, či Soľ nad zlato.

Pupočnou šnúrou pripútaný k divadlu

Ako podotkla aj jeho dlhoročná kolegyňa, divadelná režisérka Alena Horvátová, „nech už hral Karol Machata kdekoľvek – v divadle, vo filme, v televízií či v rozhlase – vždy bol jednoducho kráľ“.

Spomedzi „divadelných“ asi najčastejšie po boku Zdeny Gruberovej, Milky Vášáryovej a Márie Kráľovičovej.

„Hrala som s ním Rómea a Júliu a od tých čias mi závideli všetky ženy,“ zaspomínala si Kráľovičová.

Divadlo bolo skrátka jeho životom.

„Alma mater je divadlo. Nedá sa nič robiť, k nemu som pripútaný pupočnou šnúrou a jemu zostanem verný, dokiaľ budem vládať. Mám rád divadlo preto, že je to umenie momentu. Ďalším stupienkom kaskády, po ktorej človek kráča k ovládnutiu hereckej profesie, je rozhlas. Vždy, keď som pristupoval k mikrofónu, mal som pocit, že by som sa mu mal pokloniť…“

Práve vďaka neopakovateľnému zamatovému hlasu bol priam predurčený pre rozhlasovú tvorbu.

Jeho barytón bol skrátka žiadaný. S rozhlasom začínal už ako trinásťročný.

„Prešiel som všetkým: hlásateľskou prácou, využívali ma v rozličných pásmach, čítaniach na pokračovanie, v recitácii, účinkoval som v početných rozhlasových hrách, čítal som rozprávky, nahral psychobalzam…“ spomínal v jednom z dávnych rozhovorov.

Hrozná rana osudu

Jeho starší syn Marián vyštudoval medicínu, mladší Stašek na FAMU v Prahe kameru. Ako otcovi sa mu však stala najhoršia vec, aká ho mohla postretnúť. Stašek dostal ako 45-ročný embóliu pľúc a zomrel.

„Bola to pre nás strašná rana. Manželka z toho žiaľu ochorela a ja som potom z divadla odišiel.“

Pani Marianna sa už z tohto nešťastia nikdy celkom nespamätala.

Karol Machata si rodinnú tragédiu aspoň sčasti kompenzoval úspechmi v kariére. V roku 1979 mu udelili titul národný umelec.

Za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby mu prezident v roku 2003 udelil štátne vyznamenie Pribinov kríž II. triedy.

V roku 2005 si prevzal cenu Tatrabanky za umenie a v roku 2008 získal cenu OTO a bol uvedený do Siene slávy.

Koncom uplynulého roka mu chcel Cenu ministra kultúry udeliť i Marek Maďarič. Nepochodil však.

„Pre ministra kultúry Marka Maďariča by bolo poctou oceniť jedného z našich najvýznamnejších slovenských hercov Karola Machatu.

Rešpektuje však to, že sa už pred rokmi takmer úplne uzavrel a nekomunikuje ani so svojím domovským Slovenským národným divadlom,“ uviedol Maďaričov hovorca Jozef Bednár.

„On je už taký. Všetky tieto veci usekol a pokariérne vyznamenania ho nezaujímajú,“ zhodujú sa umelcovi známi.

Divadlo ako rodina

Na to, čo v pracovnej oblasti dokázal, je však herec patrične pyšný.

„Nerád sa chválim, ale ja som toľko toho nahral, až som závidel kolegom, ktorí nehrajú. Považujem sa za jedného z ťahúňov, akými boli napríklad Ctibor Filčík či Julo Pántik. Ale boli to pekné časy, v divadle sme boli ako jedna rodina.“

Medzi kolegami vždy patril medzi najväčších vtipkárov. Jeho pamäť uchováva toľko spomienok, že by mohol napísať riadne hrubú knihu.

Aj tak ho však viac ako spomienky teší rodina. Má totiž štyri vnúčatká a tri pravnúčatká.

„Keď odo mňa odídu, nefunguje telefón, zapatrošia všetky ceruzky… Veľmi sú živé.“

Zdroj: Korzár 18. jan 2015

Na tomto mieste je vhodné uviesť, že bez podpory Karola Machatu by slovenský Psychobalzam nikdy nebol vznikol.  … a pravdepodobne ani český. On prišiel s aj návrhom, otázkou “a prečo by sme nemohli urobiť aj českú verziu? bratia česi budú iste radi”. Keď prišla na pretras otázka kto ho načíta, potom čo ochorel Jiří Adamíra, ktorý ho mal nahovoriť a olympiáda sa blížila, bol to opäť Karol Machata, ktorý povedal “však predsa primár Sova”. Keď videl, že nám “nezapína” –  koho tým myslel, dodal “…, však ten z nemocnice na kraji mesta”. Hoci bol vo svojom návrhu dobroprajný, evidentne ho pobavilo, že niekto nepoznáva primára Sovu. 
Potom s úsmevov dodal “nebojte sa – ja to vybavím” a bolo vymaľované!

Slovenský Psychobalzam, prednes Karol Machata (ukážka)

Karol Machata s manželkou Mariannou
Karol Machata s manželkou Mariannou

Karol MACHATA “Radosť zo života” RTVS 31.10.2021

Editoriál

Editor - nové vydanie Psychobalzamu
HUDBA – Viera Žilinčanová /www.soga.sk/

[wpstatistics stat=visits time=total]

Editor

Nové vydanie  PSYCHOBALZAMU, hudobno – slovnej predspánkovej relaxácie, je odozvou na pretrvávajúci záujem verejnosti i odborníkov o jeho získanie. Od vydania poslednej reedície PSYCHOBALZAMU (1994) prešlo viac ako 20 rokov. Podľa informácií získaných z Literárnej agentúry (LITA) bolo v rokoch 1983 – 95 predaných viac ako 20 – tisíc kaziet PSYCHOBALZAMU v slovenskej verzii a viac ako 40 – tisíc kaziet
v českej verzii.

Nové vydanie Psychobalzamu v digitalizovanej verzii na CD sprístupňuje a rozširuje možnosti jeho využitia i v súčasnosti. Vychádzajúc z doterajších skúseností predpokladáme, že umožní jeho využívanie aj v mnohých zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, ktoré o jeho získanie prejavovali v minulosti záujem.

Všetky doterajšie vydania vyšli na dnes už takmer nepoužívanom analógovom záznamovom médiu (magnetofónové kazety). Mnohé snahy jednotlivcov o jeho digitalizáciu sú preto poznamenané rôznymi nežiadúcimi vplyvmi (skresleniami, šumom, atď.). Nové vydanie tieto nedostatky odstraňuje. Je nanovo vyrobené zo zachovalých pôvodných záznamov prednesu umelcov s darom hlasu: Karolom Machatom (slovenská verzia) a Ladislavom Chudíkom (česká verzia). Podkladová hudba bola rovnalo digitalizovaná  a nanovo remastrovaná podľa pôvodnej predlohy.

HUMMEL MUSIC

  1. Celá stránka – hoci je “len” vo vývoji, je pre mňa jeden veľký zážitok. Za každou záložkou sa skrýva prekvapenie, ktoré si opakovane vychutnávam. Takto sa ponúkajú skutočné hodnoty. Psychobalzam medzi ne skutočne patrí. Vďaka!

  2. autogenny trening spocivajuci v dvoch postupoch,a to slovnej sugescie (nahovorene K.Machatom) s “podmazom” kvalitnej muzikoterapie je uzasna vec a dlho na trhu abstinovalo,konecne jedna dobra sprava,ktora mnohych potesi

 

Ladislav CHUDÍK “Dobrô slovo Čechom a Slovákom súcim na slovo”

Ladislav CHUDÍK

“Dobrô slovo Čechom a Slovákom súcim na slovo” 

 

Ladislav CHUDÍK: Dobrô slovo Čechom a Slovákom súcim na slovo
zľava: M.Kožiak, St.Kratochvíl, l. Chudík, I. Šípoš, J. Šípošová Antalová

Príhovor Ladislava CHUDÍKA na celoštátnom stretnutí československých psychológov v Bratislave (10.12.1982), venovanom “Hudbe a slovu v psychohygiene a psychoterapii”. Seminár vyvolal vo verejnosti mimoriadny ohlas.  Dôsledkom, na vtedajšie pomery nanajvýš odvážneho “Dobrého slova Čechom a Slovákom súcim na slovo”, ktoré sa podarilo nejako prepašovať aj do vysielania Čs. rozhlasu bolo, že maestro Chudík bol urgentne predvolaný “na koberec”  ÚV KSS, … 

To, že nešlo o bežný seminár potvrdzuje aj skutočnosť, že vtedajší, osvietený predseda Československej psychologickej spoločnosti ČSAV, prof. Damián Kováč, DrSc. zvolal v deň konania seminára, celkom výnimočne, zasadanie jeho predsedníctva do Bratislavy. Všetci jeho členovia sa seminára “povinne” zúčastnili, vrátane pražákov. 🙂 

Lámal sa chlieb! Išlo o to – posúdiť, či metóda založená na sugescii a muzikoterapii je pavedou, nástrojom ideologickej diverzie, alebo či skutočne, vedecky odôvodnene, pomáha ľuďom. Rôznych strážcov tam bolo vtedy neúrekom. Napriek tomu sme v tom boji vtedy celkom slušne obstáli. O to viac dnes stúpa hodnota slov, ktoré tam predniesol Ladislav Chudík. Seminára sa zúčastnilo cca 300 českých a slovenských psychológov! Takto postupne, evolučne, dozrievala “nežná revolúcia”. Vládol nám hlboký socializmus! Vtedy sme to ani netušili. Netušili sme ani to čo so sebou prinesie. Netušili sme, že malé Československo sa rozdelí na dve ešte menšie štátiky, že k slovu sa dostanú všelijakí agenti domácich tajných služieb, že múdro sa tváriaci exponenti novej  politickej moci nám predvedú „zábavnú“ rabovačku  spoločného majetku,  maskovanú cestovaním po starobylých hradoch a zámkoch, že nastane boj o spoločnú zástavu, …. a nakoniec, že nám budú vládnuť všelijakí plagiátori a šašovia …

Netušili sme, že najmä tá druhá časť príhovoru bude bolestne aktuálna aj o 35 rokov, kedy nám dych berie tá naša bieda z „nevídaného blahobytu“.

Chudík sa vo svojom príhovore taktne vyhol odborným úskaliam, zato však ťal do živého. Jeho  „Dobrô slovo Čechom a Slovákom súcim na slovo“ reflektuje vtedajšie pomery v spoločnosti a vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi tak otvorene, šikovne a angažovane, že úzkoprsím strážcom normalizátorských súradníc spôsoboval „tráviace ťažkosti“.  Zásluhou osvietenej radaktorky Čs. rozhlasu Marty Danielovej (Beneovej) sa nám ho dokonca podarilo prepašovať do vysielania v jednej z najpočúvanejších relácií Československého rozhlasu na Slovensku KONTAKTY (oficiálny a veľavravný názov inštitúcie i relácie to bol !).  V mimoriadne exponovanom čase, tesne pred Vianocami. U mnohých vyvolával nielen úžas nad vyslovenou pravdou, ale aj smiech cez slzy. Samozrejme sa to neobišlo bez následkov. Na koberec straníckych orgánov chodili aktéri jeden po druhom.


Pozvánka BOS SPS SAV

Príprava na “Dobrô slovo Čechom a Slovákom súcim na slovo”.

 

 Nájdené v archíve

Vzácny autogram
Vzácny autogram

Viac o Ladislavovi CHUDÍKOVI

PSYCHOBALZÁM – Ladislav CHUDÍK

PSYCHOBALZÁM – Ladislav CHUDÍK

PSYCHOBALZÁM ukážka českej verzie (Ladislav CHUDÍK)
Jan Zrzavý: Nocturno Meditace 19o8

 

 

PSYCHOBALZÁM - ukážka českej verzie (Ladislav CHUDÍK)
Maestro Chudík

Posledná rozlúčka s Ladislavom Chudíkom (3. júla 2015)

Prejav piety v Národnej rade SR

Zo zákulisia príprav  českej verzie PSYCHOBALZAMU

Hana Maciuchová
Hanka Maciuchová

Stretol som sa ňou len jediný krát a zopárkrát sme spolu telefonovali. Pôvodne mal nahovoriť český Psychobalzám jej manžel Jiří Adamíra.

pokračovanie TU

PhDr. Milan Kožiak