Legendárna ANTICKÁ KNIHOVŇA
OZVENY Z ANTIKY – oživené hlasy dávnych vekov.
V rokoch 1966-67 vysielal Československý rozhlas na novom treťom programovom okruhu (VKV) cyklus relácii ANTICKÁ KNIHOVŇA. V nich poprední klasickí filológovia, prekladatelia a interpreti približovali českým a aj slovenským poslucháčom diela mysliteľov a spisovateľov starého Grécka a Ríma. Bol to mimoriadny rozhlasový počin a z ANTICKEJ KNIHOVNE stala legenda.
Mimoriadnu zásluhu na vzniku a realizácii cyklu mal redaktor Čs. rozhlasu Václav Cibula. V réžii Václava Špidlu priviedol k spolupráci takých interpretov akými boli: Jiří Adamíra, Radovan Lukavský, Karel Hlušička a Jozef Chvalina. Ich osobnostné fluidum, dar hlasu a krásne slovo umocnili tlmočené antické odkazy.
Nadšený a široký poslucháčsky ohlas signalizoval, že v časoch vtedajšej ideologickej orientácie spoločnosti zameranej na kolektivizmus a potláčanie „nemarxistických“ hodnôt, ľuďom výrazne chýbali odpovede na otázky ich vlastného života a jeho zmyslu.
Boli to najmä poznania chtiví mladí ľudia, ktorým chýbalo klasické vzdelanie a podnety podporujúce vlastné myslenie. Mimoriadne silnú vrstvu poslucháčov Antickej knihovne tvorili technickí, vysokoškolsky vzdelaní špecialisti. Títo v nej objavili kompenzáciu svojho jednostranného zamerania na materiálny svet.
Na prekvapenie vtedajších ideologických strážcov patrili k poslucháčom aj funkcionári rôznych spoločenských organizácií. Tí dospievali k názoru, že myslieť je viac ako referovať. Rozsiahla bola aj vrstva vidieckych poslucháčov. Tí privítali náročnejší rozhlasový program ako jednu z mála možností kontaktu so skutočnou kultúrou a s európskym civilizačným dedičstvom.
Záujem verejnosti viedol ku knižnému vydaniu rozhlasových textov Antickej knihovne (Čtení z antiky, 1969) a hudobné vydavateľstvo SUPRAPHON k vydaniu upraveného výberu ôsmich častí na dvoch supralong LP (1970). Veľký úspech týchto titulov podnietil aj vznik rozsiahleho edičného projektu vydavateľstva Svoboda, ktoré v priebehu dvoch desaťročí prinášalo najpodstatnejšie texty antického myslenia.
Václav Cibula vytrvalo pokračoval vo svojej rozhlasovej tvorbe aj v roku 1969 obdobným cyklom Etická knihovňa. Ten však už bol pre strážcov ideológie v začiatkoch normalizácie celkom neprijateľný a po necelom roku bolo jeho vysielanie zastavené.
Možno povedať, že Antická knihovňa prispela u občanov vtedajšieho Československa k vzkrieseniu hodnôt humanity, túžby po slobode a k želaniam demokratizácie vtedajšej spoločnosti. To sa nakoniec prejavilo v roku 1968, v „Pražskej jari“, ktorá patrí k tým najušľachtilejším vzopnutiam v našich spoločných dejinách.
Po vypočutí pomerne dobre zachovaných zvukových záznamov z vysielania Čs. rozhlasu, uložených viac ako 50 rokov v súkromnom archíve a ich porovnaním s jednotlivých časťami dostupnými na internete bolo zrejmé, že viaceré vzácne časti neboli doteraz verejnosti sprístupnené. To nás motivuje k ich digitalizácii a po miernych úpravách aj k postupnej ponuke na internete.
Umožnila nám to československá nahrávacia technika zn. TESLA a záznámové médium SUPRAPHON, ktoré boli v 60-tych rokoch minulého storočia na špičkovej svetove úrovni. Dokazujú to aj zachovalé záznamy ANTICKEJ KNIHOVNE
DIOGENÉS zo Synopé (audio)
STOBAIOS (audio)
Maximus TYRSKÝ (audio)
Kompletný zoznam Antickej knihovne
Odhaduje sa, že Plútarchos je autorom asi 250 spisov, ktoré boli pre ich humanitné zameranie obľúbené už za jeho života. Obhajoval rovnoprávnosť žien. Presadzoval – na vtedajšiu dobu – pokrokové názory na manželstvo a zlepšenie postavenia ženy v rodine a spoločnosti. Jeho esej “O láske” bola inšpirovaná vzájomne ušľachtilým vzťahom s vlastnou manželkou a môže byť inšpiráciou aj v súčasnosti.
