Archív značiek: Ozveny z antiky

Plútarchos

PLÚTARCHOS

ANTICKÁ KNIHOVŇA – oživené hlasy dávnych vekov

OZVENY Z ANTIKY

V rokoch 1966-67 vysielal Československý rozhlas na vtedy novom VKV okruhu III. cyklus relácii ANTICKÁ KNIHOVŇA. Cyklus vyvolal nadšený ohlas a záujem o sprístupnené nahrávky na internete pretrváva dodnes. Viaceré vzácne časti cyklu však neboli verejnosti dostupné. Táto štvrtá časť prináša názory gréckeho filozofa a historika Plútarcha na lásku a manželstvo.

PLÚTARCHOS (* asi 45 – † 125 n.l.) patril k najvzdelanejším filozofom a najplodneším spisovateľom grécko-rímskej doby. Hoci veľa cestoval väčšinu života strávil v rodnom meste, biótskej Cherónii kde vykonával viaceré volené funkcie.

Plútarchos bol roku 95 n.l. doživotne zvolený za jedného z dvoch hlavných kňazov Delfskej veštiarne. Tento post bol vážený a uctievaný nielen v celom Grécku, ale aj v celej Rímskej ríši.

Pýthie - kňažné v Delfách (ilustrácia) — Pýthie – kňažné v Delfách (ilustrácia)

Cisár Trajan navštívil Delfy za života Plútarcha niekoľkokrát, aby pokorne požiadal Bohov o predpoveď úspechu jeho krokov, alebo sa štedro poďakoval za veštby.

Trajan patril k „piatim dobrým cisárom“ rímskej ríše a jedným z najväčších celkovo. Ríši vládol takmer dvadsať rokov a pod jeho vládou ríša dosiahla svoj najväčší rozkvet a územnú expanziu.

Odhaduje sa, že Plútarchos je autorom asi 250 spisov, ktoré boli pre ich humanitné zameranie obľúbené už za jeho života. Obhajoval rovnoprávnosť žien. Presadzoval – na vtedajšiu dobu – pokrokové názory na manželstvo a zlepšenie postavenia ženy v rodine a spoločnosti. Jeho esej “O láske” bola inšpirovaná vzájomne ušľachtilým vzťahom s vlastnou manželkou a môže byť inšpiráciou aj v súčasnosti.

ANTICKÁ KNIHOVŇA

Visits: 39

OZVENY Z ANTIKY

Stobaios

Video 06/03 edit 4 komentáre

Stobaios

Sentencie Ióannésa Stobaiosa (gréckeho filozofa žijúceho v Ríme , v 5. stor. n.l.) sú venované spravodlivosti a zákonnosti v grécko-rímskej civilizácii. Starí Gréci si uvedomovali, že spravodlivosť a zákonný poriadok nemusia byť vždy to isté. Bohyňa Themis dbala o zákonný poriadok a jej dcéra Diku o spravodlivosť.

Starí Rimania tieto úlohy vtelili do jednej bohyne Justície. Stobaios v zhode napr. so Sókratom nadraďuje zákonnosť nad spravodlivosťou. Aj preto bol významne uprednostňovaný kresťanskými filozofmi a mocnými vtedajšej doby.

OZVENY Z ANTIKY predurčujú naše životy viac ako sme ochotní pripustiť.

Najnovšie genealogické výskumy zaoberajúce sa štúdiom rodokmeňov celých civilizačných okruhov – od úsvitu ľudských dejín do dnešných dní prinášajú mimoriadne zaujímavé poznatky.

Tie hovoria napr. o tom, že vo Výchoeurópskom civilizačnom okruhu sa štatisticky najviac vyskytujú jedinci s haploskupinou R1a a v Západoeurópskom okruhu jedinci s haploskupinou R1b. Podľa viacerých vedcov tieto genetické dispozície predurčujú napr. aj naše hodnotové vnímanie.

Ľudia, ktorí sú nositeľmi R1a uprednostňujú spravodlivosť v ich životoch, v spoločnosti a nepochybujú, že spravodlivosť má nadčasový, nadzmyslový, “božský” pôvod. Títo ľudia majú svedomie vyvinuté silnejšie ako ľudia z iných skupín.

Ľudia s haploskupinou R1b majú sklon spravodlivosť prehliadať a uprednostňujú reálnu zákonnosť. Tú ale majú v rukách mocní tohto sveta a často ju lámu na svoj obraz. V záujme koristi, zisku, neoprávnenej výhody, atď. Ľudia R1b dokážu ospravedlniť vykorisťovanie človeka človekom a svoje dobyvačné vojny. To vysvetľuje mnohé z civilizačných stretov, vojen, revolúcií, genocíd, atď.

Je pozoruhodné, že už starí grécko-rímski myslitelia sa na vtedajšej úrovni poznania zaoberali dilemou spravodlivosti, zákonnosti a dedičnými dispozíciami.

ANTICKÁ KNIHOVŇA

Niečo z dejín filozofie

Visits: 30

OZVENY Z ANTIKY

Diogenés zo Synopé

Video 24/02 edit 7 komentárov

OZVENY Z ANTIKY

Diogenés zo Synopé

V rokoch 1966-67 vysielal Československý rozhlas na vtedy novom treťom programovom okruhu (VKV) cyklus relácii ANTICKÁ KNIHOVŇA. V nich poprední prekladatelia a interpreti približovali českým a aj slovenským poslucháčom diela mysliteľov a spisovateľov starého Grécka a Ríma. Bol to mimoriadny rozhlasový počin a z ANTICKEJ KNIHOVNE stala legenda.

Po vypočutí pomerne dobre zachovaných zvukových záznamov z vysielania Čs. rozhlasu, uložených viac ako 50 rokov v súkromnom archíve a ich porovnaním s jednotlivých časťami dostupnými na internete bolo zrejmé, že viaceré vzácne časti neboli doteraz verejnosti sprístupnené.

ANTICKÁ KNIHOVŇA – oživené hlasy dávnych vekov.

Diogenés zo Synopé

Diogenés v Slovenskom rozhlase

Viac o Diogénovi

ANTICKÁ KNIHOVŇA

Visits: 157

OZVENY Z ANTIKY

ANTICKÁ KNIHOVŇA

24/02 edit 7 komentárov

Legendárna ANTICKÁ KNIHOVŇA

OZVENY Z ANTIKY – oživené hlasy dávnych vekov.

Jessica Marcano https://www.facebook.com/jesikamarcanoartist

V rokoch 1966-67 vysielal Československý rozhlas na novom treťom programovom okruhu (VKV) cyklus relácii ANTICKÁ KNIHOVŇA. V nich poprední klasickí filológovia, prekladatelia a interpreti približovali českým a aj slovenským poslucháčom diela mysliteľov a spisovateľov starého Grécka a Ríma. Bol to mimoriadny rozhlasový počin a z ANTICKEJ KNIHOVNE stala legenda.

Mimoriadnu zásluhu na vzniku a realizácii cyklu mal redaktor Čs. rozhlasu Václav Cibula. V réžii Václava Špidlu priviedol k spolupráci takých interpretov akými boli: Jiří Adamíra, Radovan Lukavský, Karel Hlušička a Jozef Chvalina. Ich osobnostné fluidum, dar hlasu a krásne slovo umocnili tlmočené antické odkazy.

Nadšený a široký poslucháčsky ohlas signalizoval, že v časoch vtedajšej ideologickej orientácie spoločnosti zameranej na kolektivizmus a potláčanie „nemarxistických“ hodnôt, ľuďom výrazne chýbali odpovede na otázky ich vlastného života a jeho zmyslu.

Boli to najmä poznania chtiví mladí ľudia, ktorým chýbalo klasické vzdelanie a podnety podporujúce vlastné myslenie. Mimoriadne silnú vrstvu poslucháčov Antickej knihovne tvorili technickí, vysokoškolsky vzdelaní špecialisti. Títo v nej objavili kompenzáciu svojho jednostranného zamerania na materiálny svet.

liečba duše i tela umením v Starom Grécku

Na prekvapenie vtedajších ideologických strážcov patrili k poslucháčom aj funkcionári rôznych spoločenských organizácií. Tí dospievali k názoru, že myslieť je viac ako referovať. Rozsiahla bola aj vrstva vidieckych poslucháčov. Tí privítali náročnejší rozhlasový program ako jednu z mála možností kontaktu so skutočnou kultúrou a s európskym civilizačným dedičstvom.

študentka práva starogréckej Akadémie (Pompeje)

Záujem verejnosti viedol ku knižnému vydaniu rozhlasových textov Antickej knihovne (Čtení z antiky, 1969) a hudobné vydavateľstvo SUPRAPHON k vydaniu upraveného výberu ôsmich častí na dvoch supralong LP (1970). Veľký úspech týchto titulov podnietil aj vznik rozsiahleho edičného projektu vydavateľstva Svoboda, ktoré v priebehu dvoch desaťročí prinášalo najpodstatnejšie texty antického myslenia.

Václav Cibula vytrvalo pokračoval vo svojej rozhlasovej tvorbe aj v roku 1969 obdobným cyklom Etická knihovňa. Ten však už bol pre strážcov ideológie v začiatkoch normalizácie celkom neprijateľný a po necelom roku bolo jeho vysielanie zastavené.

Možno povedať, že Antická knihovňa prispela u občanov vtedajšieho Československa k vzkrieseniu hodnôt humanity, túžby po slobode a k želaniam demokratizácie vtedajšej spoločnosti. To sa nakoniec prejavilo v roku 1968, v „Pražskej jari“, ktorá patrí k tým najušľachtilejším vzopnutiam v našich spoločných dejinách.

Po vypočutí pomerne dobre zachovaných zvukových záznamov z vysielania Čs. rozhlasu, uložených viac ako 50 rokov v súkromnom archíve a ich porovnaním s jednotlivých časťami dostupnými na internete bolo zrejmé, že viaceré vzácne časti neboli doteraz verejnosti sprístupnené. To nás motivuje k ich digitalizácii a po miernych úpravách aj k postupnej ponuke na internete.

Umožnila nám to československá nahrávacia technika zn. TESLA a záznámové médium SUPRAPHON, ktoré boli v 60-tych rokoch minulého storočia na špičkovej svetove úrovni. Dokazujú to aj zachovalé záznamy ANTICKEJ KNIHOVNE