Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými.
Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzií a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.
Burnout – /twitter.com/avogado6
V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.
JE UVOĽNENIE SA UMENIE?
Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.
Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“
Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.
Prosím, urobte pokus: Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.
Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedomé, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa vtieravé myšlienky, obavy, úzkosť a sprievodné napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal “robiť niečo”, o čom vlastne ani nevie, že to robí.
Viete, čo je to skutočná relaxácia?
Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.
mača na radiátore
AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES
spiace mača na rebríku
A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.
Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?
výstižné
Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:
“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”
Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?
za letu, na stojáka, dolu hlavou, pod vodou, na hladine, na konári, na vlásku, s otvorenými očami, v brlohu, v nore, …
aj taký môže byť spánok zvierat
a jedna senzácia
“Som rekordér! Viete o tom?”
Photo:Hans Peeters, zdroj: www.naturetoday.com
Všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom veľkom mystickom tajomstve, ktorým je život. Všetko nasvedčuje tomu, že spánok je vlastne dôsledok vesmírnej zákonitosti, pohybu Zeme okolo vlastnej osi, čo ovplyvnilo všetky formy života na našej Zemi už od ich vzniku, pred miliardami rokov, – až po dnešok.
Spánok vnímame ako samozrejmosť, podobne ako dýchanie. Na rozdiel od dýchania však o spánku toho vieme oveľa menej. A pritom je to je to jedna z najdôležitejších biologických potrieb.
Ľudský spánok je stále v mnohom záhadný.
Možnosti skúmania mozgu sú aj napriek obrovskému technologickému pokroku neurotechnológií stále obmedzené. Jedna vec je rozpitvať tisíce mozgov a druhá vec porozumieť tomu, ako to celé funguje. Poznanie anatómie mozgu nám jednoducho nedokáže pomôcť s pochopením spánku.
Ak toho veľa nevieme o ľudskom spánku, koľko toho vieme o spánku zvierat?
Z bežného pozorovania vieme, že nespí iba človek, ale aj všetky cicavce a vtáky, väčšina rýb, plazov, obojživelníkov a dokonca aj hmyz. Ten prechádza do stavu nazývaný ako torpor, v ktorom neprejavujú takmer žiadny aktivitu. “Spia” aj také živočíchy ako pavúky a červíky vo vašej záhrade. Cyrkadiánny rytmus majú dokonca aj baktérie, ktoré cyklicky prechádzajú rôznymi úrovňami aktivity evokovanými intenzitou svetla.
Vo vedeckej obci však pretrváva spor o tom, či všetky zvieratá naozaj spia. Určite nájdete množstvo odborníkov, ktorí povedia, že nie. V tom spore záleží predovšetkým na tom ako si spánok definujem spánku.
U niektorých živočíchov je rozdiel medzi bdením a spánkom markantný, u iných oveľa menší.
Čím sú tieto rozdiely spôsobené vedci stále presne nevedia. Najčastejšie ich vysvetľujú tým, že potreba spánku vyplýva z kombinácie toho či je zviera všežravec, mäsožravec alebo bylinožravec. Jeho spánok potom evolučne zohľadňuje potravinovú špecializáciu a rovnováhu medzi jej získavaním, trávením a predátormi, ktoré ho ohrozujú. Ukazuje sa tiež dôležitosť sociálnych vzťahov toho ktorého zvieracieho druhu, zložitosť jeho nervovej sústavy a samotný metabolizmus.
Stále však pretrváva mnoho výnimiek a extrémov, ktoré táto klasifikácia nedokáže vysvetliť.
Napríklad prečo práve netopiere potrebujú dlhý až 20 hodinový spánok a žirafám stačia len 15 minútové zdriemnutia niekoľkokrát denne.
U človeka dochádza k pravidelnému striedaniu rôznych fáz spánku. Určite ste už počuli o REM či nonREm fázach spánku. Toto rozdelenie je minimálne u cicavcov univerzálne. Veľké rozdiely sú však v pomere týchto fáz. U človeka sa dlhé nonREM fázy striedajú s krátkymi REM fázami. U niektorých cicavcov je REM fáza dominantnou.
Pri mnohých živočíchoch nám tak nezostáva nič iné ako poznávať ich spánok na základe pozorovania a popisu ich správania. Spánok je potom definovaný ako časť dňa, kedy živočích vykazuje výrazne odlišné správanie – najmä nízka pohyblivosť, nehybnosť, znížený metabolizmus a tak ďalej.
Zimný spánok medveďov je u nás známy pojem. V mesiacoch, keď nie je dostatok potravy, všetko pod snehom a teploty sú pod bodom mrazu si niektoré zvieratá jednoducho doprajú dlhší oddych, ktorý možno posudozvať ako spánok.
O zimnom spánku zvierat na Slovensku. Autor: Mária Bednárová, 24.09.2020, zdroj:www.zborovna.sk
Podľa všetkého je potreba spánku u zvierat evolučne podmienená predovšetkým zachovaním rovnováhy v snahe o prežitie, aby neplytvali energiou v nečase, tak aby sa nestali polnočným občerstvením nejakého predátora a zachovali možnosť odovzdať svoje gény v čo najväčšom množstve. To iste prispelo u viacerých druhov k vzniku viacerých bizarných spánkových návykov.
Napríklad niektoré vtáky dokážu spať za letu.
Slony, žirafy, kone si ľahnú len občas, raz za pár dní, dokážu si totiž zdriemnuť aj po stojačky. V kolenách sa im vyvinul akýsi statický aparát, ktorý “uzamkne” ich kĺby na nohách, takže se samovoľne nepokrčia, svaly se uvoľnia a môžu odpočívať. V prípade nebezpečia tak dokážu pohotovo reagovať.
Tam kde však nepociťujú nebezpečie zo strany predátorov dokážu aj tieto zvieratá spať v ľahu. Slony spia niekdy na suchej tráve alebo si vyhrabávajú vyhĺbeniny v zemi.
Tieto vyhĺbeniny sa označujú ako ,,slonie lôžko”.
podobne aj žirafy
Spiaca žirafa, source: blog.smudredrtextiel.nl
Morské živočíchy to majú pri odpočinku zložitejšie ako tie pozemské.
V prípade delfínov, by im hlboký spánok spojený so stratou vedomia mohol byť osudným. Ak by sa ponorili a nemohli by dýchať zahynuli by. Aj preto sa evolučne naučili spať len s jednou polovicou mozgu. Druhá hemisféra ostáva v činnosti a zabezpečuje kontrolu nad životnými funkciami, predovšetkým nad dýchaním. Metabolizmus sa spomalí a zvieratá sa pohybujú len minimálne. Spiacich delfínov možno identifikovať ako ležiacich na hladine s jedným otvoreným okom a vysunutou plutvou. Aktívna hemisféra tak udržiava telo v rovnováhe. Časom si hemisféry funkcie vymenia.
mozog spiaceho delfína (kompilácia)
Delfíny sú všeobecne považované za najinteligetntenjšie morské živočíchy. Vedci sa preto zaoberajú otázkou, či delfíny aj snívajú. Laboratórne výskumy zatiaľ nedokázali existenciu fáz rýchlych pohybov očí (REM), počas ktorých sa sny spravidla odohrávajú. To však ale sny v prípade delfínov nevylučuje. Je to teda ďalšia záhada, ktorá čaká na objasnenie.
U žralokov sa v minulosti napr. prepokladalo, že vôbec nespia. Nie je to však pravda. Aj žraloci spia, oči však majú neustále otvorené pretože nemajú viečka.
Zvieratá žijúce v moriach a oceánoch sú pre nás ľudí mimoriadne fascinujúce. Stále totiž pre nás predstavujú určitú záhadu a uvedomujeme si pri nich ako málo o nich vieme. Nazrieť do ich unikátneho sveta môžeme vďaka videu o spánku chobotnice, ktoré obletelo svet.
Chobotnice sa vrámci obranyschopnosti dokážu svojou farbou dokonale prispôsobiť svojmu prostrediu a tak sa zamaskovať pred možným nebezpečenstvom. Túto unikátnu premenu dokážu vykonať už behom tretiny sekundy. Človek má však iba málokedy možnosť vidieť niečo takéto na vlastné oči. Video z dokumentu Nature televíznej stanice PBS, na ktoré upozornil aj portál Bored Panda, však ukazuje, že za zmenou ich farby je aj niečo iné.
Farbu mení podľa toho, čo sa jej sníva.Na výskume priebehu spánku a snívania u hlavonožcov vedci pracujú už niekoľko rokov. Aj keď vo svojich zisteniach napredujú, nedokážu s určitosťou povedať, či u nich spánková fáza prebieha rovnako ako u človeka. Dá sa však predpokladať, že sa líši, keďže chobotnice majú narozdiel od človeka väčšinu neurónov umiestnenú v chápadlách a nie v mozgu.Napriek tomu ide o zaujímavú teóriu, ktorú umocňujú vizuálne pútavé zábery. Celá nahrávka je doplnená o komentár profesora aljašskej univerzity doktora Davida Scheela, ktorý sa týmto pozorovaním a výskumom zaoberal. Pomocou neho sa vtipne snaží opísať to, čo by chobotnica menom Heidi mohla počas spánku prežívať.
SPÁNOK ZVIERAT
Dĺžka spánku rôznych živočíchov
Dĺžka spánku je medzi rôznymi živočíchmi mimoriadne rozdielna. Niektoré živočíchy venujú denne spánku iba minimum času. Iné zase prespia takmer celý deň – a v konečnom dôsledku j celý život.
V nižšie uvedenej tabuľke si určite všimnete, že zvieratá umiestnené v potravinovej pyramíde vyššie spávajú dlhšie. Je to logické – môžu si to dovoliť. Evolúcia spánok nastavila tak, aby maximalizovala zvieraťu šancu prežiť.
Taký lev spí v priemere takmer 18 hodín. Toto číslo hovorí aj o tom, že sa cíti bezpečne, že mu od nikoho , iba ak od čleveka nehrozí žiadne nebezpečie.
Naproti tomu bylinožravce si 18 hodín spánku v žiadnom prípade nemôžu dovoliť. Jeden dôvod je, že potravu prijímajú priebežne. Nedokážu naraz zjesť veľké množstvo trávy. A tráva nie je taká výživná ako mäso. Omnoho dôležitejšia je však ochrana pred predátormi. Také vtáky či antilopy musia byť neustále v strehu, lebo na nich môže číhať hladná do ružova vyspaná mačkovitý šelma. Čím menej ich telo potrebuje spánku, čím kratšia sú v stave zraniteľnosti, tým majú väčšiu šancu prežiť, rozmnožiť sa a odovzdať svoje gény ďalším generáciám.
DAŽĎOVNÍK
Prekvapivý objav – dažďovník je nielen rýchlo lietajúci vták,
Na záver tejto krátkej exurzie do spánku zvietat ešte najnovšie poznatky o jednom nenápadnom vtákovi APUS APUS. Na Slovensku ho voláme dažďovník a v Čechách rorýs.
dažďovník obyčajný
Čo sme o ňom vedeli?
Apus Apus Barcelona Spain 24 April 2010, zdroj: Wikimedia Commons
Jeho vedecký názov Apus – v preklade z latinčiny beznohý – poukazuje na jednu z jeho najcharakteristickejších čŕt – krátke nôžky, ktoré na chôdzu používa len v malej miere. Aby mohol dážďovník vzlietnuť, potrebuje sa spustiť voľným pádom do voľného priestoru – minimálne do niekoľko metrovej hĺbky, aby nabral potrebnú štartovaciu rýchlosť. Ak pristane na zemi, obvykle nedokáže sám vzlietnuť bez pomoci človeka.
Tento sťahovavý druh k nám prilieta ako jeden z posledných až koncom apríla – začiatkom mája a odlieta už začiatkom augusta hneď po vyhniezdení. Dážďovníky denne lovia veľké množstvá lietajúceho hmyzu osobitne muchy a komáre, ktoré nemajú šancu uniknúť im. V noci často lietajú vysoko vo vzduchu kde spia počas letu (okrem obdobia hniezdenia). Tiež bolo o nich známe, že sú veľmi rýchle. Pri strmhlavom lete dokážu vyvinúť rýchlosť až 220km/h. Objavili sa však už vyšie údaje. Rýchlejší sú v Európe už len ich príbuzní dažďovníky veľké (Apus melba), a potom tiež sokol sťahovaný (Falco peregrinus).
Dažďovníky sú však rekordmani nielen v rýchlosti letu, ale aj v dĺžke neprerušovaného letu.
Táto ich schopnosť vedcov zaskočila, nič o nej netušili a za rekordmanov v dlžke doletu považovali celkom iné vtáky.
Niekoľkoročný výskum švédskych ornitológov z Univerzity v Lundu dokázal , že dažďovníky dokážu lietať až 10 mesiacov bez pristátia na zemi. Toto ich zistenie je o to nečakanejšie, že tieto vtáky sú nositeľmi hneď dvoch svetových rekordov: najrýchlejšieho a súčasne aj navytrvalejšieho vtáka.
Vedci ich sledovali s pomocou miniaturních vysielačiek, ktoré mali vtáky pripevnené na telách – pochopitelne tak, aby ich nijako neobmedzovali v lete. Viaceré z daźďovníkov sledovaných týmito prístrojmi za celých 10 mesiacov, co trvala ich migrácie, ani raz nedosadli na zem. „Je to fascinující,“ popisuje zistenia Anders Hedenström, ekológ, ktorý tento výzkum viedol. „Je úžasné, ako dokonale sú tieto vtáky adaptované na lietanie – sú to Formule 1 medzi vtákmi …“
Existuje aj mnoho iných druhov vtákov, ktoré vydržía vo vzduchu dlhé týždne (napríklad fregatky), ale žiadný iný vták nie je tak dokonale špecializovaný na život bez dotyku so zemou ako dažďovníky.
Spánok vo vzduchu
Zo vzduchu získávají tieto vtáky prakticky všetko, ćo potrebujú k životu: hniezda si stavajú z pierok, ktoré poletujú vzduchom, živia sa len hmyzom, ktorý lieta vo vzduchu, … a tiež ve vzduchu spia. O spánku počas letu vedia vedci zatiaľ jen málo. Dáta z geolokátorov však jednoznančne preukázali, že dažďovníky nepristávali ani v noci a lietali ďalej.
Na základe získaných dát predpokladajú, že počas letu dokážu spať. Tieto vtáky totiž často opakovali rovnaké rituály. Vždy za úsvitu a za súmraku vyleteli do výšky asi troch kilometrov a potom pomaly plachtili dole. Biológovia se preto domnievajú, žepri tomto plachtení si dažďovníky doprajú krátký, ale o to silnejší spánok.
Podobne ako u delfínov pri takomto spánku, zrejme spí len jedna polovica ich mozgu. Tú druhá je v bdelom stave a konroluje let. Podobne to vraj robí aj u nás dobre známa beloritka, ktorú si ľudia pletú s lastovičkou. Rozdiely TU a TU
V ďaľšom pripravovanom výskume plánujú švédski vedci s dokonaleším prístrojovým vybavením sledovať aj mozgovú aktivitu dažďovníkov, ktorá iste prezradí viac o týchto famóznych vtákoch.
Autor: Wikimedia Commons/volné dílo Rozšíření rorýse obecného (Apus apus) – červeně hnízdiště, modře zimoviště
Priemerná
dĺžka spánku
žirafa
2 hodiny
kôň
3 hodiny
somár
3 hodiny
slon
3.5 hodiny
ovca
4 hodiny
krava
4 hodiny
koza
5.5 hodiny
tuleň
6 hodín
prasa
8 hodín
človek
8 hodín
zajac
8.5 hodiny
šimpanz
9.5 hodiny
líška
10 hodín
pes
10 hodín
pavián
10 hodín
delfín
10 hodín
kačka
11 hodín
opica rézus
12 hodín
mačka
12.5 hodiny
potkan
12.5 hodiny
lev
13.5 hodiny
vtákopysk
14 hodín
veverička
15 hodín
tiger
16 hodín
leňochod
16 hodín
pytón
18 hodín
vačica
18 hodín
netopier
20 hodín
zdroj: www.slad.sk/spanok-risi-zvierat/
Pozrite si vizuálnu3D animáciu, ktorá porovnáva priemernú dĺžku spánku rôznych zvierat – od drobného hmyzu až po obrovské cicavce. Sledujte, ako je každý tvor reprezentovaný animovanými modelmi, zoradenými podľa toho, koľko hodín denne strávi spaním.
Špeciálna poznámka k tučniakom:
Zobrazený čas spánku tučniakov sa vzťahuje konkrétne na samce tučniakov cisárskych počas drsných, tmavých antarktických zím, keď inkubujú vajíčka. Počas tohto jedinečného obdobia spia takmer celý deň – je to adaptácia na prežitie v extrémnom chlade a hlade.
Záverom
V úvode blogu som sa zmienil, že všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom veľkom mystickom tajomstve, ktorým je život.
V jeho závere mi prichodí vysloviť názor, že napriek všemožnému úsiliu vedcov z najrôznejších odborov poznávania zákonitostí prírody nám väčšina jeho tajomstiev uniká . Človek len pomaly odkrýva závesy, objavuje pritom nové tajomstvá a stojí pred novými otázkami. A na tie staré, večné a najdôležitejšíe stále odpoveď nenachádza.
Nič to však nemení na tom, že život na úžasnej Modrej planéte je sám o sebe zázrakom a vzácnym darom.
Spánok zvyšuje nielen funkciu vášho imunitného systému, ale preukázateľne tiež hrá úlohu pri zlepšovaní protilátkových reakcií na očkovanie.
To znamená, že dostatok spánku pred a po očkovaní môže pomôcť očkovacím látkam pracovať vo vašom tele.
ilustratívny obr. zdroj-www.topdoctors.co_
Skúste sa pred očkovaním dobre vyspať. Doprajte si pokojnú noc.
“Okrem zdravej výživy je dostatočné množstvo spánku v noci pred očkovaním dôležité a pravdepodobne dôležitejšie ako čokoľvek, čo sa ráno spotrebuje. Jedna nepokojná, prebdená noc spánok zníži fungovanie imunitného systému v ľudskom organizme až o 70%,” hovorí Dr. Louis Malinow, MD, lekár interného lekárstva a lekársky poradca pre “Persona Nutrition”. „Vaše telo využíva spánok na obnovenie svojej obranyschopnosti a chronická deprivácia spánku skutočne deprimuje váš imunitný systém,“ hovorí doktor Dr. William Li, MD, spoluzakladateľ a riaditeľ nadácie Angiogenesis tiež a autor knihy Eat To Beat Disease: The New Science of How Your Body can Heal .
spánok a covid
Celodenný stres tiež potláča imunitný systém, takže pokiaľ môžete ovládať, udržujte nízku hladinu stresu, hovorí hovorí Dr. Heather Koza, MD, lekárka pre rodinné lekárstvo v spoločnosti Comprehensive Integrative Healthcare v Michigane.
Ak ste pred očkovaním nespali dobre, nemusíte sa očkovania obávať, ale snažte sa pri druhej vakcíne vyspať čo najlepšie. Môžu vám pomôcť rady na na tejto stránke.
Rok od vzniku pandémie začínajú vedci odhaľovať ako sa zmenil náš spánok a aké môžu mať tieto zmeny dôsledky na našu pohodu a naše duševné zdravie.
http://worldsleepday.org/
Pandémia Covidu19 zmenila takmer všetko. Mnohé národy sa na celý rok uzamkli – čo sa prejavilo aj v zmene ich spánkových návykov. Celebrity na sociálnych sieťach začali nahrávať (nielen pre deti) „rozprávky na dobrú noc“, zatiaľ čo napríklad na Twitteri ľudia masovo sledovali trendy #cantsleep /nemôžem spať/.
ilustračný obrázok: internetová hypnóza
Dve nedávno publikované štúdie sledovali spánkové vzorce dobrovoľníkov v Európe a v Južnej Amerike počas prvých mesiacov lockdownu. Výsledky konzistentne preukázali, že ľudia počas neho nielen spali viac ako pred ním, ale zmenilo sa aj načasovanie ich spánku.
CORONA SOMNIA – o spánku počas pandémie, zdroj: www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7342078/
Obe štúdie zistili, že uzamknutie zmenilo tzv. „jetlag“ – (pásmový rozdiel) medzi spaním počas pracovných dní a cez víkendy. Normálne chodieva spávať väčšina ľudí vo všedné dni spať skôr a aj sa skôr zobúdza ako je tomu cez víkendy. Počas lockdownov sa však tieto spánkové zvyklosti zmenili tak, že každý deň vyzerá skôr ako víkend.
Pozor na dezinformácie! Sú skutočne nebezpečné.
Dobrý spánok – to nie je len o jeho dĺžke, ale aj o jeho kvalite. Kvalita spánku zohľadňuje to, ako dlho trvá, kým zaspíte, ajže je váš spánok povrchný, koľkokrát alebo ako ľahko sa v noci zobudíte, či sa ráno cítite mizerne, alebo sviežo.
Prekvapujúcim zistením týchto nových štúdií zameraných na spánok počas lockdownu je , že zatiaľ čo ľudia spali viac, kvalita ich spánku je horšia. Nedávny britský prieskum uskutočnený King’s College London tieto zistenia podporuje. Polovica z dotazovaných obyvateľov Spojeného kráľovstva uviedla, že ich spánok je počas lockdoawnu narušený a traja z desiatich uviedli, že hoci spia dlhšie, cítia sa menej odpočinutí.
Riziká nekvalitného spánku a zdravie.
Nie je to len o nálade a pocite únavy po nekvalitnom spánku. Existuje veľa ďalších následkov poklesu kvality spánku. Kvalitný spánok je zásadný pre imunitný systém tela pri boji s infekčnými chorobami. Vo významnej štúdii vedci sledovali spánkové vzorce 153 dobrovoľníkov po dobu dvoch týždňov a potom ich vystavili vírusu spôsobujúcemu prechladnutie. U účastníkov, ktorí mali počas dvoch týždňov nekvalitný spánok, bola šesťkrát vyššia pravdepodobnosť nachladnutia.
ilustračný obr.:CORONA SOMNIA – spánok a imunita
Spojenie medzi kvalitou spánku a zdravím podporuje mnoho ďalších výskumov. Medzi nimi napr. rozsiahla štúdia v ktorej 30 000 dobrovoľníkov poskytlo údaje o ich fyzickom a duševnom zdraví a spánkových režimoch za štyri roky. Výsledky preukázali, že zlepšenie kvality spánku v priebehu štyroch rokov významne súviselo s lepším zdravím a duševnou pohodou.
Spite inteligentne
Kvalitný spánok vám nielen pomôže zostať zdravý, ale pomôže aj vašej mysli bola i naďalej jasná. V roku 2019 dostali študenti na Massachusettskom technologickom inštitúte na jeden semester FITBIT – inteligentné hodinky. Hodinky zaznamenávalil ich spánkové návyky a vedci porovnávali ich štúdijné výsledky. Tí študenti, ktorí spali dlhšie a mali kvalitnejší spánok už mesiac pred skúškou – nielen v noci pred skúškou – dosiahli lepšie známky ako ostatní študenti.
Inteligentné hodinky Fitbit
Jedným z vysvetlení súvislosti medzi kvalitou spánku a úspechom študentov by mohlo byť, že dobrý spánok posilňuje spomienky vytvorené počas dňa, zatiaľ čo nekvalitný spánok môžel tento proces ohroziť. Tento vzťah preukazuje viacero podobných štúdií. Štúdia z roku 2012 to demonštrovala experimentom s tappingom. Dobrí spáči i nespavci klopali na konkrétnu sekvenciu gombíkov pred nočným spánkom a znova po prebudení. Schopnosti klopať prstom sa u dobrých spáčov ráno zlepšila o 15%, zatiaľ čo tí, ktorí spali zle, sa zlepšili iba o 1%.
Zlý spánok zhoršuje nielen učenie, ale aj schopnosť sebaovládania.
Jedna štúdia z roku 2013 skúmala rozhodovanie u dospievajúcich, vekovej skupiny známej pre impulzívne správanie. Dospievajúci so zlou kvalitou spánku mali horšie rozhodovacie schopnosti a v porovnaní s rovesníkmi s kvalitným spánkom prijímali riskantnejšie rozhodnutia v hazardných hrách. V súvislosti s pandémiou to vysvetľuje aj na Slovensku zistený nákup “pandemických šteniat” a nárast impulzívnych nákupov online neskoro v noci.
Pandemické šteniatkoImpulzívne nakupovanie
Toto impulzívne správanie je jedným z charakteristických znakov správania ľudí uzamknutých v “domácom väzení”. Hoci je to čiastočne dôsledkok nudy, svoju úlohu v takomto správaní však iste zohráva aj spánok
Doprajte si lepší spánok.
Dobrou správou je, že existujú účinné stratégie na zlepšenie kvality spánku. Konzorcium spánkových vedcov zverejnilo zoznam odoporúčaní . Medzi ne patrí dodržiavanie pravidelného spánkového rozvrhu, vyhýbanie sa používaniu postele na iné činnosti ako spánok (vrátane video hovorov), vyhýbanie sa elektronickým zariadeniam pred spaním, pravidelné cvičenie a dostatočné množstvo denného svetla, najmä ráno. Pred lockdownom bolo iba 44% Sloveniek a Slovákov spokojných so svojím spánkom . Pre mnohých bol akýmsi prísľubom dohnania spánkového dlhu, po prepustení z okov úradníckej práce a každodenného dochádzania. Hoci sa tento sen o dlhšom spánku mnohým splnil, nemusia mať taký spánok, aký očakávali. Mnohí riešia svoj problém s nespavosťou rôznymi ľahko dostupnými prostriedkami ( prášky, alkohol), ktoré však skutočný problém neriešia, skôr naopak – prehlbujú ho.
Rozumný a rozvážny prístup k vášmu spánku je dôležitý. – môžete sa stať múdrejším a viesť zdravší život. Využite možnosť osvojenia autogénneho tréningu, ktorá je na tejto stránke dostupná každému záujemcovi.
O problémoch so spánkom počas Covid pandémie u protinožcov.
Podnetne o spánku o období pandémie píše Monika Haack, PhD, docentka neurológie na Harvardskej lekárskej fakulte Beth Israel Deaconess Medical Center, ktorá už 18 rokov pracuje v oblasti spánkovej medicíny a výskumu.
“Spánok skutočne pomáha bojovať proti infekciám. Počas spánku sa deje niečo, čo robí imunitný systém silnejším alebo úspešnejším v boji proti vírusom a iným patogénom. Je preukázané, že pravdepodobnosť infikovania sa napríklad vírusmi chrípky je oveľa vyššia u osôb s krátkym spánkom (zvyčajne menej ako 6 hodín za noc) alebo u osôb trpiacich nespavosťou. Dležitou témou je aj zotavenie po infekcii. Existuje čoraz viac údajov, ktoré naznačujú, že zotavenie biologických procesov po prekonaní choroby môže trvať dlhšie. V súčasnosti tiež existujú metodiky, pomocou ktorých je možné spánok hlbokými alebo pomalými zvukovými vlnami predĺžiť a prehĺbiť pomocou akustickej stimulácie. (AVS). Spánok s pomalými vlnami sa považuje za fázu spánku, ktorá je najdôležitejšia pre imunitné podporné činnosti spánku. To všetko má za cieľ posilniť vzťah medzi spánkom a imunitou.
Kvôli COVIDu-19 bude rok 2021 pravdepodobne aj rokom s vysokým rizikom výskytom ďaľších ochorení. Aj keď zatiaľ nie je k dispozícii veľa údajov o spánku ľudí, ktorí prekonali COVID-19, je pravdepodobné, že dostatok spánku v čase infekcie môže zmierniť jej priebeh a podporiť úspešné zotavenie. Je však stále veľmi veľa takých ľudí, ktorí trpia únavou, bolesťami tela, bolesťami hlavy a inými príznakmi choroby dlho po prekonaní akútnej fázy infekcie. Aj preto je iste rozumné upozorňovať na význam spánku a moderné, neškodné spôsoby rýchlejšieho zotavovania sa z týchto príznakov.”
Viac k téme akustickej stimulácie (AVS) nájdete v záložke:
Stretol som sa ňou len jediný krát a zopárkrát sme spolu telefonovali. Pôvodne mal nahovoriť český Psychobalzám jej manžel Jiří Adamíra. Už mal naštudovaný text a do Bratislavy na nahrávanie počas jedného víkendu na jar v roku 1980 mali pricestovať spoločne. Mali sme tajný plán. ONA a ja. Len my dvaja. Navrhla ho sama trochu rozpačitou otázkou, ” .. a co kdybych…”. Potešil som sa mu. Bol ním zámer pokúsiť sa nahrať Psychobalzám aj so ženským hlasom. S jej hlasom.
Zrazu zazvonil telefón a pani Hanka mi oznámila, že pán Adamíra je v nemocnici, po operácii oka aj s dlhšou PN*kou a že do Bratislavy nepricestujú.
Čas súril, olympiáda sa blížila a bolo treba nájsť rýchlo náhradu. “Čo sa bojíte?! …” ozval sa raz v šatni DPOH Karol Machata. “Vśak tu máme v divadle jedného takého poločecha, ktorý to zvládne.” V tej chvíli mi hneď nedoplo koho tým myslí. “No predsa Sovu. No predsa toho primára z nemocnice na okraji mesta”.
Aha! ale … . “Nebojte sa! Ja to vybavím!” povedal Machata evidentne potešený, že niekto nepoznáva primára Sovu, … a bolo vymaľované. …. a ešte dodal “len ma trochu mrzí, že tú Adamírovu Lady Hanku zrejme tak skoro v Bratislave neuvidím.”
Už vtedy mi bolo veľmi ľúto, že ten “náš tajný” zámer nahrať vtedy ešte bezmennú hudobno-slovnú predspánkovú relaxáciu s jej hlasom, s opojným hlasom HANKY MACIUCHOVEJ – sa nepodarilo realizovať.
A dnes je mi to ľúto ešte viac.
Mýtická a zároveň realistická a praktická bytosť. Zľahka dokázala zmeniť frekvenciu vyžarovania svojho fluida.
Ak by chcela “zhypnotizovala” by aj kameň. Vedala o tom, trochu sa toho bála, ibaže nie vždy dokázala odolať a nevyskúšať si túto “metafyziku”, – ako tomu sama hovorila. “Obeť” jej experimentu vraj bola vopred stratená. 🙂
Uľavilo sa jej keď som sa jej smial, možno aj trochu posmieval. Bola zato vďačná. 🙂
Jej obľúbené motto:
„Věř, že jestli najdeš v životě cestu bez překážek, určitě nikam nevede“.
Maestro Ladislav Chudík a Magdaléna Töröková-asistentka na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu v Bratislave sa zabávajú pri počúvaní banskobystrického Sobotníku
Psychobalzam sa stal vo verejnosti obľúbený ešte skôr ako dostal svoje meno. Prispeli k tomu nielen ohlasy poslucháčov na experimentálne vysielanie prípravných verzií v Čs. rozhlase , ale paradoxne aj recesívne scénky, napr. v Radošinskom naivnom divadle. Jedna z nich z roku 1984, vysielaná v banskobystrickom Sobotníku bola objavená v archíve a stala sa inšpiráciou k tomuto spomienkovému blogu “recesník”.
Vlna záujmu o Psychobalzam prekvapila aj samotné vydavateľstvo OPUS. Prvé kazety sa objavili v predaji koncom roku 1983. V tom čase Západ uvalil kvôli intervencii ZSSR v Afganistane na celý tábor socialistických krajín embargo dovozu mnohých tovarov a komodít, …. a medzi nimi aj na surovinu potrebnú na výrobu MGF kaziet.
Čs. kazety Emgeton v tom čase svojou kvalitou ešte nevyhovovali tak sa OPUS obrátil na jednu estónsku firmu.
Ako sa však ukázalo tie estónske kazety boli ešte horšej kvality ako československé. Aj tie sa však stávali podpultovým tovarom. To spôsobilo isté rozčarovanie verejnosti. Práve v tom čase vzniklo niekoľko vtipov a recesívnych návodov imitácie Psychobalzamu medzi ktoré patrí aj scénka banskobystrického Sobotníka. Napriek tomu ľudia pred Vianocami 1983 čakali v rade pred predajňami OPUSU na novú zásielkou kaziet Psychobalzamu. Chceli ho ako darček venovať niekomu blízkemu; deti svojím rodičom, starým rodičom, manželia manželkám a vice-versa, atď. 🙂 Mnohí prejavili záujem získať kazetu často len zo záujmu vypočuť si ako znejú “ideologicky podozrivé” sugescie. 🙂
Psychobalzam sa stal vo verejnosti obľúbený ešte skôr ako dostal svoje meno. Spôsobili to prípravné verzie pre športovcov. ktoré experimentálne vysielal v nočných hodinách Čs. rozhlas. Najskôr s Karom Machatom v slovenčine a neskôr v češtine s Ladislavom Chudíkom. Prispeli k tomu iste aj československý športovci, ktorí dosiahli úspechy na Olympijských hrách v Calgary a v Moskve a v médiách priamo z dejísk hier, alebo po návrate domov zmieňovali o to ako im tie nahrávky pomohli zbavovať sa stresu a nespavosti. Práve oni mu dali aj meno (bežkyne lyžiarky- Betka Havrančíková, Ľubomíra Balážová, Viera Klimková, Soňa Mihoková).
Alžbeta Havrančíková
To pomenovanie sa nakoniec objavilo aj na kazetách OPUSU a nahradilo popisný, pracovný názov “hudobno-slovná predspánková relaxácia”.
Podľa informácií získaných z Literárnej agentúry (LITA) bolo v rokoch 1983 – 95 predaných viac ako 20 – tisíc kaziet v slovenskej verzii a viac ako 40 – tisíc kaziet v českej verzii.
To predstavuje zatiaľ neprekonaný rekord v predaji slovesných nahrávok vo všetkých československých hudobných vydavateľstvách.
Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými.
Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzií a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.
Burnout – /twitter.com/avogado6
V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.
JE UVOĽNENIE SA UMENIE?
Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.
Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“
Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.
Prosím, urobte pokus: Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.
Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedomé, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa vtieravé myšlienky, obavy, úzkosť a sprievodné napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal “robiť niečo”, o čom vlastne ani nevie, že to robí.
Viete, čo je to skutočná relaxácia?
Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.
mača na radiátore
AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES
spiace mača na rebríku
A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.
Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?
výstižné
Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:
“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”
Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?
Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.
