Archív značiek: spánok

SPÁNOK ZVIERAT

HOCIKDE – HOCIAKO – HOCIKEDY

za  letu,  na stojáka,  dolu hlavou, pod vodou, na hladine,  na konári, na vlásku,  s otvorenými očami,  v brlohu,  v nore, … 

a jedna senzácia

“Som rekordér! Viete o tom?”

Dažďovník
Photo:Hans Peeters, zdroj: www.naturetoday.com

Všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom  veľkom mystickom  tajomstve, ktorým je život. Všetko nasvedčuje tomu, že spánok je vlastne dôsledok vesmírnej zákonitosti, pohybu Zeme okolo vlastnej osi, čo ovplyvnilo všetky formy života na našej Zemi už od ich vzniku, pred miliardami rokov, – až po dnešok.

Spánok vnímame ako samozrejmosť, podobne ako dýchanie. Na rozdiel od dýchania však o spánku toho vieme oveľa menej. A pritom je to je to jedna z najdôležitejších biologických potrieb.

Ľudský spánok je stále v mnohom záhadný.

Možnosti skúmania mozgu sú aj napriek obrovskému technologickému pokroku neurotechnológií  stále obmedzené.  Jedna vec je rozpitvať tisíce mozgov a druhá vec porozumieť tomu, ako to celé funguje. Poznanie anatómie mozgu nám jednoducho nedokáže pomôcť s pochopením spánku.

Ak toho veľa nevieme o ľudskom spánku, koľko toho vieme o spánku zvierat?

Z bežného pozorovania vieme, že nespí iba človek, ale aj všetky cicavce a vtáky, väčšina rýb, plazov, obojživelníkov a dokonca aj hmyz. Ten prechádza do stavu nazývaný ako torpor, v ktorom neprejavujú takmer žiadny aktivitu. “Spia” aj také živočíchy ako pavúky a červíky vo vašej záhrade. Cyrkadiánny rytmus majú dokonca aj baktérie, ktoré cyklicky prechádzajú rôznymi úrovňami aktivity evokovanými intenzitou svetla.

Vo vedeckej obci však pretrváva spor o tom, či všetky zvieratá naozaj spia. Určite nájdete množstvo odborníkov, ktorí povedia, že nie. V tom spore záleží predovšetkým na tom ako si spánok  definujem spánku.

U niektorých živočíchov je rozdiel medzi bdením a spánkom markantný, u iných oveľa menší.

Čím sú tieto rozdiely spôsobené vedci stále presne nevedia. Najčastejšie ich vysvetľujú tým, že potreba spánku vyplýva z kombinácie toho či je zviera všežravec, mäsožravec alebo bylinožravec. Jeho spánok potom evolučne zohľadňuje potravinovú špecializáciu a rovnováhu medzi jej získavaním, trávením a predátormi, ktoré ho ohrozujú. Ukazuje sa tiež dôležitosť sociálnych vzťahov toho ktorého zvieracieho druhu, zložitosť jeho nervovej sústavy a samotný metabolizmus.

Stále však pretrváva mnoho výnimiek a extrémov, ktoré táto klasifikácia nedokáže vysvetliť.

Napríklad prečo práve netopiere potrebujú dlhý až 20 hodinový spánok a žirafám stačia len 15 minútové zdriemnutia niekoľkokrát denne.

spánok morožov

Spiaci mrož

U človeka dochádza k pravidelnému striedaniu rôznych fáz spánku. Určite ste už počuli o REM či nonREm fázach spánku. Toto rozdelenie je minimálne u cicavcov  univerzálne. Veľké rozdiely sú však v pomere týchto fáz. U človeka sa dlhé nonREM fázy striedajú s krátkymi REM fázami. U niektorých cicavcov je REM fáza dominantnou.

Pri mnohých živočíchoch nám tak nezostáva nič iné ako poznávať ich spánok na základe pozorovania a popisu ich správania. Spánok je potom definovaný ako časť dňa, kedy živočích vykazuje výrazne odlišné správanie – najmä nízka pohyblivosť, nehybnosť, znížený metabolizmus a tak ďalej.

 

Zimný spánok medveďov je u nás známy pojem. V mesiacoch, keď nie je dostatok potravy, všetko pod snehom a teploty sú pod bodom mrazu si niektoré zvieratá jednoducho doprajú dlhší oddych, ktorý možno posudozvať ako spánok.

O zimnom spánku zvierat ma Slovensku
O zimnom spánku zvierat na Slovensku. Autor: Mária Bednárová, 24.09.2020, zdroj:www.zborovna.sk

Podľa všetkého je potreba spánku u zvierat evolučne podmienená predovšetkým zachovaním rovnováhy v snahe o prežitie, aby neplytvali energiou v nečase, tak aby sa nestali polnočným občerstvením nejakého predátora a zachovali možnosť odovzdať svoje gény v čo najväčšom množstve. To iste prispelo u viacerých druhov k vzniku viacerých bizarných spánkových návykov.

Napríklad niektoré vtáky dokážu spať za letu.

Slony, žirafy, kone si ľahnú len občas, raz za pár dní, dokážu si totiž zdriemnuť aj po stojačky. V kolenách sa im vyvinul akýsi  statický aparát, ktorý “uzamkne” ich kĺby na nohách, takže se samovoľne nepokrčia, svaly se uvoľnia a môžu odpočívať. V prípade nebezpečia tak dokážu pohotovo reagovať.

Tam kde však nepociťujú nebezpečie zo strany predátorov dokážu aj tieto zvieratá spať v ľahu. Slony spia niekdy na suchej tráve alebo si vyhrabávajú vyhĺbeniny v zemi.

Tieto vyhĺbeniny sa označujú ako ,,slonie lôžko”.

podobne aj žirafy

Spiaca žirafa, source: blog.smudredrtextiel.nl

 

Morské živočíchy to majú pri odpočinku zložitejšie ako tie pozemské.

V prípade delfínov, by im hlboký spánok spojený so stratou vedomia mohol byť osudným. Ak by sa ponorili a nemohli by dýchať zahynuli by.  Aj preto sa evolučne naučili spať len s jednou polovicou mozgu. Druhá hemisféra ostáva v činnosti a zabezpečuje kontrolu nad životnými funkciami, predovšetkým nad dýchaním. Metabolizmus sa spomalí a zvieratá sa pohybujú len minimálne. Spiacich delfínov možno identifikovať ako ležiacich na hladine s jedným otvoreným okom a vysunutou plutvou. Aktívna hemisféra tak udržiava telo v rovnováhe. Časom si hemisféry funkcie vymenia.

mozog spiaceho delfína
mozog spiaceho delfína (kompilácia)

Delfíny sú všeobecne považované za najinteligetntenjšie morské živočíchy. Vedci sa preto zaoberajú otázkou, či delfíny aj snívajú. Laboratórne výskumy  zatiaľ nedokázali existenciu fáz rýchlych pohybov očí (REM), počas ktorých sa sny spravidla odohrávajú. To však ale sny v prípade delfínov nevylučuje. Je to teda ďalšia záhada, ktorá čaká na objasnenie.

SPáNOK DELFíNOV
zdroj: magazin.pluska.sk/spektrum/zvlastny-spanok-zvierat-ktore-spia-len-polovicou-mozgu

U žralokov sa v minulosti napr. prepokladalo, že vôbec nespia. Nie je to však pravda. Aj žraloci spia, oči však majú neustále otvorené pretože nemajú viečka.

 Zvieratá žijúce v moriach a oceánoch sú pre nás ľudí mimoriadne  fascinujúce. Stále totiž pre nás predstavujú určitú záhadu a uvedomujeme si pri nich ako málo o nich vieme. Nazrieť do ich unikátneho sveta môžeme vďaka videu o spánku chobotnice, ktoré obletelo svet.

Chobotnice sa vrámci obranyschopnosti dokážu svojou farbou dokonale prispôsobiť svojmu prostrediu a tak sa zamaskovať pred možným nebezpečenstvom. Túto unikátnu premenu dokážu vykonať už behom tretiny sekundy. Človek má však iba málokedy možnosť vidieť niečo takéto na vlastné oči. Video z dokumentu Nature televíznej stanice PBS, na ktoré upozornil aj portál Bored Panda, však ukazuje, že za zmenou ich farby je aj niečo iné.

Farbu mení podľa toho, čo sa jej sníva.
Na výskume priebehu spánku a snívania u hlavonožcov vedci pracujú už niekoľko rokov. Aj keď vo svojich zisteniach napredujú, nedokážu s určitosťou povedať, či u nich spánková fáza prebieha rovnako ako u človeka. Dá sa však predpokladať, že sa líši, keďže chobotnice majú narozdiel od človeka väčšinu neurónov umiestnenú v chápadlách a nie v mozgu.

Napriek tomu ide o zaujímavú teóriu, ktorú umocňujú vizuálne pútavé zábery. Celá nahrávka je doplnená o komentár profesora aljašskej univerzity doktora Davida Scheela, ktorý sa týmto pozorovaním a výskumom zaoberal. Pomocou neho sa vtipne snaží opísať to, čo by chobotnica menom Heidi mohla počas spánku prežívať.
Dĺžka spánku rôznych živočíchov

Dĺžka spánku je medzi rôznymi živočíchmi mimoriadne rozdielna. Niektoré živočíchy venujú denne spánku iba minimum času. Iné zase prespia takmer celý deň – a v konečnom dôsledku j celý život.

V nižšie uvedenej tabuľke si určite všimnete, že zvieratá umiestnené v potravinovej pyramíde vyššie spávajú dlhšie. Je to logické – môžu si to dovoliť. Evolúcia spánok nastavila tak, aby maximalizovala zvieraťu šancu prežiť.

Taký lev spí v priemere takmer 18 hodín. Toto číslo hovorí aj o tom, že sa cíti bezpečne, že mu od nikoho , iba ak od čleveka nehrozí žiadne nebezpečie. 

Naproti tomu bylinožravce si 18 hodín spánku v žiadnom prípade nemôžu dovoliť. Jeden dôvod je, že potravu prijímajú priebežne. Nedokážu naraz zjesť veľké množstvo trávy. A tráva nie je taká výživná ako mäso. Omnoho dôležitejšia je však ochrana pred predátormi. Také vtáky či antilopy musia byť neustále v strehu, lebo na nich môže číhať hladná do ružova vyspaná mačkovitý šelma. Čím menej ich telo potrebuje spánku, čím kratšia sú v stave zraniteľnosti, tým majú väčšiu šancu prežiť, rozmnožiť sa a odovzdať svoje gény ďalším generáciám.

spánok kačiekSpiace kačky

DAŽĎOVNÍK
Prekvapivý objav – dažďovník je nielen rýchlo lietajúci vták,

Na záver tejto krátkej exurzie do spánku zvietat ešte najnovšie poznatky o jednom nenápadnom vtákovi APUS APUS. Na Slovensku ho voláme dažďovník a v Čechách rorýs.

dažďovník obyčajný
dažďovník obyčajný

Čo sme o ňom vedeli?

Apus Apus Barcelona Spain
Apus Apus Barcelona Spain 24 April 2010, zdroj: Wikimedia Commons

Jeho vedecký názov  Apus – v preklade z latinčiny beznohý – poukazuje na jednu z jeho najcharakteristickejších čŕt – krátke nôžky, ktoré na chôdzu používa len v malej miere. Aby mohol dážďovník vzlietnuť, potrebuje sa spustiť voľným pádom do prázdneho priestoru – minimálne do niekoľko metrovej hĺbky, aby nabral potrebnú štartovaciu rýchlosť. Ak pristane na zemi, obvykle nedokáže sám vzlietnuť bez pomoci človeka.

Tento sťahovavý druh k nám prilieta ako jeden z posledných až koncom apríla – začiatkom mája a odlieta už začiatkom augusta hneď po vyhniezdení. Dážďovníky denne lovia veľké množstvá lietajúceho hmyzu osobitne muchy a komáre, ktoré nemajú šancu uniknúť im. V noci často lietajú  vysoko vo vzduchu kde spia počas letu (okrem obdobia hniezdenia). Tiež bolo o nich známe, že sú veľmi rýchle. Pri strmhlavom lete dokážu vyvinúť rýchlosť až 220km/h. Objavili sa však už vyšie údaje.  Rýchlejší sú v Európe už len ich príbuzní dažďovníky veľké (Apus melba), a potom tiež sokol sťahovaný (Falco peregrinus).

Let dažďovníkov. Autor: Warszawska róg Szerokiej w Tomaszowie Mazowieckim w województwie łódzkim, PL, EU. CC0

Dažďovníky sú však rekordmani nielen v rýchlosti letu, ale aj v dĺžke neprerušovaného letu.

Táto ich schopnosť vedcov zaskočila, nič o nej netušili a za rekordmanov v dlžke doletu považovali celkom iné vtáky.

Niekoľkoročný výskum švédskych ornitológov z Univerzity v Lundu dokázal , že dažďovníky dokážu lietať až 10 mesiacov bez pristátia na zemi. Toto ich zistenie je o to nečakanejšie, že tieto vtáky sú nositeľmi hneď dvoch svetových rekordov: najrýchlejšieho a súčasne aj navytrvalejšieho vtáka.

Vedci ich sledovali s pomocou miniaturních vysielačiek, ktoré mali vtáky pripevnené na telách – pochopitelne tak, aby ich nijako neobmedzovali v lete.  Viaceré z daźďovníkov sledovaných týmito prístrojmi  za celých 10 mesiacov,  co trvala ich migrácie, ani raz  nedosadli na zem. „Je to fascinující,“ popisuje zistenia Anders Hedenström, ekológ, ktorý tento výzkum viedol. „Je úžasné, ako dokonale sú tieto vtáky adaptované na lietanie – sú to  Formule 1 medzi vtákmi …“

Existuje aj mnoho iných druhov vtákov, ktoré vydržía vo vzduchu dlhé týždne (napríklad fregatky), ale žiadný iný vták nie je tak dokonale  špecializovaný na život bez dotyku so zemou ako dažďovníky.

Spánok vo vzduchu

Zo vzduchu získávají tieto vtáky prakticky všetko, ćo potrebujú k životu: hniezda si stavajú z pierok, ktoré poletujú vzduchom, živia sa len hmyzom, ktorý lieta vo vzduchu, …  a tiež ve vzduchu spia. O spánku počas letu  vedia vedci zatiaľ jen málo. Dáta z geolokátorov však jednoznančne preukázali, že  dažďovníky nepristávali ani v noci a lietali ďalej.

Na základe získaných dát predpokladajú, že počas letu dokážu spať. Tieto vtáky totiž často opakovali rovnaké rituály. Vždy za úsvitu a za súmraku vyleteli do výšky asi troch kilometrov a potom pomaly plachtili dole. Biológovia se preto domnievajú, žepri tomto plachtení si dažďovníky doprajú krátký, ale o to silnejší spánok.

Podobne ako u delfínov pri takomto spánku, zrejme spí len jedna polovica ich mozgu. Tú druhá je v bdelom stave a konroluje let. Podobne to vraj robí aj u nás dobre známa beloritka, ktorú si ľudia pletú s lastovičkou.   Rozdiely TU a TU

V ďaľšom pripravovanom výskume  plánujú švédski vedci s dokonaleším prístrojovým  vybavením sledovať aj mozgovú aktivitu dažďovníkov, ktorá iste prezradí viac o týchto famóznych vtákoch.

 

Rozšíření rorýse obecného (Apus apus) - červeně hnízdiště, modře zimoviště

Autor: Wikimedia Commons/volné dílo Rozšíření rorýse obecného (Apus apus) – červeně hnízdiště, modře zimoviště

 

 

Priemerná 
dĺžka spánku
žirafa 2  hodiny
kôň 3  hodiny
somár 3 hodiny
slon 3.5 hodiny
ovca 4 hodiny
krava 4 hodiny
koza 5.5 hodiny
tuleň 6 hodín
prasa  8 hodín
človek 8 hodín
zajac 8.5  hodiny
šimpanz 9.5 hodiny
líška 10 hodín
pes 10 hodín
pavián 10 hodín
delfín 10 hodín
kačka 11 hodín
opica rézus 12 hodín
mačka 12.5 hodiny
potkan 12.5 hodiny
lev 13.5 hodiny
vtákopysk 14 hodín
veverička 15 hodín
tiger 16 hodín
leňochod 16 hodín
pytón 18 hodín
vačica 18 hodín
netopier 20 hodín
zdroj: www.slad.sk/spanok-risi-zvierat/
Záverom

V úvode blogu som sa zmienil, že všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom  veľkom mystickom  tajomstve, ktorým je život.

V jeho závere mi prichodí vysloviť názor, že napriek všemožnému úsiliu vedcov z najrôznejších odborov poznávania zákonitostí prírody nám väčšina jeho tajomstiev uniká . Človek len  pomaly odkrýva závesy, objavuje pritom nové tajomstvá a stojí pred novými otázkami. A na tie staré, večné a  najdôležitejšíe stále odpoveď nenachádza. 

Nič to však nemení na tom, že  život na úžasnej Modrej planéte je sám o sebe  zázrakom a vzácnym darom.

 

zostavil a napísal PhDr. Milan Kožiak

Zdroje:

https://ekolist.cz/cz/publicistika/priroda/jak-spi-zvirata-devatenact-hodin.anebo-skoro-vubec
http://petslady.com/article/beware-animals-sleep-one-eye-open
https://zoommagazin.iprima.cz/novinky/uchvatna-rise-zvirat/rorysi-jsou-rekordmani-v-delce-letu-vedce-sokovalo-jak-dlouho-nemusi-pr
https://ustecky.denik.cz/zvireci-denik/dobry-spanek-zvirata-20200121.html
http://dazdovniky.vtaky.sk/sk
https://www.cell.com/current-biology/comments/S0960-9822(16)31063-6

Hits: 101

SPÁNOK a účinok vakcín proti Covidu 19

 

SPÁNOK a účinok vakcín proti Covidu 19

Spánok zvyšuje nielen funkciu vášho imunitného systému, ale preukázateľne tiež hrá úlohu pri zlepšovaní protilátkových reakcií na očkovanie.

To znamená, že dostatok spánku pred a po očkovaní môže pomôcť očkovacím látkam pracovať vo vašom tele.

Spánok a Covid
ilustratívny obr. zdroj-www.topdoctors.co_

Skúste sa pred očkovaním  dobre vyspať.
Doprajte si pokojnú noc.

“Okrem zdravej výživy je  dostatočné množstvo spánku v noci pred očkovaním dôležité a pravdepodobne dôležitejšie ako čokoľvek, čo sa ráno spotrebuje. Jedna nepokojná, prebdená noc spánok zníži fungovanie imunitného  systému v ľudskom organizme až o 70%,” hovorí Dr. Louis Malinow, MD, lekár interného lekárstva a lekársky poradca pre “Persona Nutrition”.
„Vaše telo využíva spánok na obnovenie svojej obranyschopnosti a chronická deprivácia spánku skutočne deprimuje váš imunitný systém,“ hovorí doktor Dr. William Li, MD, spoluzakladateľ a riaditeľ nadácie Angiogenesis tiež a autor knihy Eat To Beat Disease: The New Science of How Your Body can Heal .

spánok a covid
spánok a covid

Celodenný stres tiež potláča imunitný systém, takže pokiaľ môžete ovládať, udržujte nízku hladinu stresu, hovorí hovorí Dr. Heather Koza, MD, lekárka pre rodinné lekárstvo v spoločnosti Comprehensive Integrative Healthcare v Michigane.

 Ak ste pred očkovaním nespali dobre, nemusíte sa očkovania obávať, ale snažte sa pri druhej vakcíne vyspať čo najlepšie. Môžu vám pomôcť rady na na tejto stránke.

SPÁNOK a účinok vakcín

Hits: 147

CORONA-IN-SOMNIA

CORONA-IN-SOMNIA

O spánku počas pandémie.

upravené zdroj: http://worldsleepday.org/
upravené zdroj: http://worldsleepday.org/

Rok od vzniku pandémie začínajú vedci odhaľovať ako sa zmenil náš spánok a aké môžu mať tieto zmeny dôsledky na našu pohodu a naše duševné zdravie.

O spánku počas pandémie.
http://worldsleepday.org/

Pandémia Covidu19 zmenila takmer všetko. Mnohé národy sa na celý rok uzamkli – čo sa prejavilo aj v zmene ich spánkových návykov. Celebrity na sociálnych sieťach začali nahrávať (nielen pre deti) „rozprávky na dobrú noc“, zatiaľ čo napríklad na Twitteri ľudia masovo sledovali trendy #cantsleep /nemôžem spať/.

O spánku počas pandémie.
ilustračný obrázok: internetová hypnóza

Dve nedávno publikované  štúdie sledovali spánkové vzorce dobrovoľníkov v Európe v Južnej Amerike počas prvých mesiacov lockdownu. Výsledky konzistentne preukázali, že ľudia počas neho nielen spali viac ako pred ním, ale zmenilo sa aj načasovanie ich spánku.

CORONA SOMNIA o spánku počas pandémie
CORONA SOMNIA – o spánku počas pandémie,  zdroj: www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7342078/

Obe štúdie zistili, že uzamknutie zmenilo tzv. „jetlag“ – (pásmový rozdiel) medzi spaním počas pracovných dní a cez víkendy. Normálne chodieva spávať väčšina ľudí vo všedné dni spať skôr a aj sa skôr zobúdza ako je tomu cez víkendy. Počas lockdownov sa však tieto spánkové zvyklosti zmenili tak, že každý deň vyzerá skôr ako víkend.

Pozor na dezinformácie! Sú skutočne nebezpečné.

Dobrý spánok – to nie je len o jeho dĺžke, ale aj o jeho kvalite. Kvalita spánku zohľadňuje to, ako dlho trvá, kým zaspíte, ajže je váš spánok povrchný, koľkokrát alebo ako ľahko sa v noci zobudíte, či sa ráno cítite mizerne, alebo sviežo.

Prekvapujúcim zistením týchto nových štúdií zameraných na spánok počas lockdownu je , že zatiaľ čo ľudia spali viac, kvalita ich spánku je horšia. Nedávny britský prieskum uskutočnený King’s College London tieto zistenia podporuje. Polovica z dotazovaných obyvateľov Spojeného kráľovstva uviedla, že ich spánok je počas lockdoawnu narušený a traja z desiatich uviedli, že hoci spia dlhšie, cítia sa menej odpočinutí.

Riziká nekvalitného spánku a zdravie.

Nie je to len o nálade a pocite únavy po nekvalitnom spánku. Existuje veľa ďalších následkov poklesu kvality spánku. Kvalitný spánok je zásadný pre imunitný systém tela pri boji s infekčnými chorobami.  Vo významnej štúdii vedci sledovali spánkové vzorce 153 dobrovoľníkov po dobu dvoch týždňov a potom ich vystavili vírusu spôsobujúcemu prechladnutie. U účastníkov, ktorí mali počas dvoch týždňov nekvalitný spánok, bola šesťkrát vyššia pravdepodobnosť nachladnutia.

O spánku počas pandémie.
ilustračný obr.:CORONA SOMNIA – spánok a imunita

Spojenie medzi kvalitou spánku a zdravím podporuje mnoho ďalších  výskumov. Medzi nimi napr. rozsiahla štúdia  v ktorej 30 000 dobrovoľníkov poskytlo údaje o ich fyzickom a duševnom zdraví a spánkových režimoch za štyri roky. Výsledky preukázali, že zlepšenie kvality spánku v priebehu štyroch rokov významne súviselo s lepším zdravím a duševnou pohodou.

Spite inteligentne

Kvalitný spánok vám nielen pomôže zostať zdravý, ale pomôže aj vašej mysli bola i naďalej jasná. V roku 2019 dostali študenti na Massachusettskom technologickom inštitúte na jeden semester FITBIT – inteligentné hodinky. Hodinky zaznamenávalil ich spánkové návyky a vedci porovnávali ich štúdijné výsledky. Tí študenti, ktorí spali dlhšie a mali kvalitnejší spánok už mesiac pred skúškou – nielen v noci pred skúškou – dosiahli lepšie známky ako ostatní študenti.

inteligentné hodinky
Inteligentné hodinky Fitbit

Jedným z vysvetlení súvislosti medzi kvalitou spánku a úspechom študentov by mohlo byť, že dobrý spánok posilňuje spomienky vytvorené počas dňa, zatiaľ čo nekvalitný spánok môžel tento proces ohroziť. Tento vzťah preukazuje viacero podobných štúdií. Štúdia z roku 2012 to demonštrovala experimentom s tappingom. Dobrí spáči i nespavci klopali na konkrétnu sekvenciu gombíkov pred nočným spánkom a znova po prebudení. Schopnosti klopať prstom sa u dobrých spáčov ráno zlepšila o 15%, zatiaľ čo tí, ktorí spali zle, sa zlepšili iba o 1%.

Zlý spánok zhoršuje nielen učenie, ale aj schopnosť sebaovládania.

Jedna štúdia z roku 2013 skúmala rozhodovanie u dospievajúcich, vekovej skupiny známej pre impulzívne správanie. Dospievajúci so zlou kvalitou spánku mali horšie rozhodovacie schopnosti a v porovnaní s rovesníkmi s kvalitným spánkom prijímali riskantnejšie rozhodnutia v hazardných hrách.
V súvislosti s pandémiou to vysvetľuje aj na Slovensku zistený nákup “pandemických šteniat” a nárast impulzívnych nákupov online neskoro v noci.

O spánku počas pandémie.
Pandemické šteniatko
O spánku počas pandémie.
Impulzívne nakupovanie

Toto impulzívne správanie je jedným z charakteristických znakov správania ľudí uzamknutých v “domácom väzení”. Hoci je to  čiastočne dôsledkok nudy, svoju úlohu v takomto správaní však iste zohráva aj spánok

 

Doprajte si lepší spánok.

Dobrou správou je, že existujú účinné stratégie na zlepšenie kvality spánku. Konzorcium spánkových vedcov zverejnilo zoznam odoporúčaní . Medzi ne patrí dodržiavanie pravidelného spánkového rozvrhu, vyhýbanie sa používaniu postele na iné činnosti ako spánok (vrátane video hovorov), vyhýbanie sa elektronickým zariadeniam pred spaním, pravidelné cvičenie a dostatočné množstvo denného svetla, najmä ráno.
Pred lockdownom bolo iba 44% Sloveniek a Slovákov  spokojných so svojím spánkom . Pre mnohých bol  akýmsi prísľubom dohnania spánkového dlhu, po prepustení z okov úradníckej práce a každodenného dochádzania.
Hoci sa  tento sen o dlhšom spánku mnohým splnil, nemusia mať taký spánok, aký očakávali. Mnohí riešia svoj problém s nespavosťou rôznymi ľahko dostupnými prostriedkami ( prášky, alkohol), ktoré však skutočný problém  neriešia, skôr naopak – prehlbujú ho.  

Rozumný a rozvážny prístup k vášmu spánku je dôležitý.  – môžete sa stať múdrejším a viesť zdravší život. Využite možnosť osvojenia autogénneho tréningu, ktorá je na tejto stránke dostupná každému záujemcovi.

 

O spánku počas pandémie.

KURZ AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU 

 

 

O spánku počas pandémie viac TU

O problémoch so spánkom počas Covid pandémie u protinožcov.

Podnetne o spánku o období pandémie píše Monika Haack, PhD, docentka neurológie na Harvardskej lekárskej fakulte Beth Israel Deaconess Medical Center, ktorá už 18 rokov pracuje v oblasti spánkovej medicíny a výskumu.

“Spánok skutočne pomáha bojovať proti infekciám. Počas spánku sa deje niečo, čo robí imunitný systém silnejším alebo úspešnejším v boji proti vírusom a iným patogénom. Je preukázané, že pravdepodobnosť infikovania sa napríklad vírusmi chrípky je oveľa vyššia u osôb s krátkym spánkom (zvyčajne menej ako 6 hodín za noc) alebo u osôb trpiacich nespavosťou. Dležitou témou je aj zotavenie po infekcii. Existuje čoraz viac údajov, ktoré naznačujú, že zotavenie biologických procesov po prekonaní choroby môže trvať dlhšie. V súčasnosti tiež existujú metodiky, pomocou ktorých je možné spánok hlbokými alebo pomalými zvukovými vlnami predĺžiť a prehĺbiť pomocou akustickej stimulácie. (AVS). Spánok s pomalými vlnami sa považuje za fázu spánku, ktorá je najdôležitejšia pre imunitné podporné činnosti spánku. To všetko má za cieľ posilniť vzťah medzi spánkom a imunitou.
Kvôli COVIDu-19 bude rok 2021 pravdepodobne aj rokom s vysokým rizikom výskytom ďaľších ochorení. Aj keď zatiaľ nie je k dispozícii veľa údajov o spánku ľudí, ktorí prekonali COVID-19, je pravdepodobné, že dostatok spánku v čase infekcie môže zmierniť jej priebeh a podporiť úspešné zotavenie. Je však stále veľmi veľa takých ľudí, ktorí trpia únavou, bolesťami tela, bolesťami hlavy a inými príznakmi choroby dlho po prekonaní akútnej fázy infekcie. Aj preto je iste rozumné upozorňovať na význam spánku a moderné, neškodné spôsoby rýchlejšieho zotavovania sa z týchto príznakov.” 
Viac k téme akustickej stimulácie (AVS) nájdete v záložke:
 O LIEČIVÝCH TÓNOCH
 

Hits: 637

Hanka MACIUCHOVÁ – zo zákulisia českej verzie PSYCHOBALZAMU

Zo zákulisia českej verzie PSYCHOBALZAMU

Hanka Maciuchová
Hana Maciuchová
Hanka Maciuchová

Stretol som sa ňou len jediný krát a zopárkrát sme spolu telefonovali. Pôvodne mal nahovoriť český Psychobalzám jej manžel Jiří Adamíra. Už mal naštudovaný text a do Bratislavy na nahrávanie počas jedného víkendu na jar v roku 1980 mali pricestovať spoločne. Mali sme tajný plán. ONA a ja. Len my dvaja. Navrhla ho sama trochu rozpačitou otázkou, ” .. a co kdybych…”.  Potešil som sa mu. Bol ním zámer pokúsiť sa nahrať Psychobalzám aj so ženským hlasom. S jej hlasom.
✨
Zrazu zazvonil telefón a pani Hanka mi oznámila, že pán Adamíra je v nemocnici, po operácii oka aj s dlhšou PN*kou a že do Bratislavy nepricestujú.
✨
Čas súril, olympiáda sa blížila a bolo treba nájsť rýchlo náhradu. “Čo sa bojíte?! …” ozval sa raz v šatni DPOH Karol Machata. “Vśak tu máme v divadle jedného takého poločecha, ktorý to zvládne.” V tej chvíli mi hneď nedoplo koho tým myslí. “No predsa Sovu. No predsa toho primára z nemocnice na okraji mesta”.

Aha! ale … . “Nebojte sa! Ja to vybavím!” povedal Machata evidentne potešený, že niekto nepoznáva primára Sovu, … a bolo vymaľované. …. a ešte dodal       “len ma trochu mrzí, že tú Adamírovu Lady Hanku zrejme tak skoro v Bratislave neuvidím.”

Už vtedy mi bolo veľmi ľúto, že ten “náš tajný” zámer nahrať vtedy ešte bezmennú hudobno-slovnú predspánkovú relaxáciu s jej hlasom, s opojným hlasom HANKY MACIUCHOVEJ – sa nepodarilo realizovať.
A dnes je mi to ľúto ešte viac.

26. januára 2021
R.I.P.

Hana maciuchová
Hana Maciuchová

Galéria

“Femme Fatale”.

 Mýtická a zároveň realistická a praktická bytosť. Zľahka dokázala zmeniť frekvenciu vyžarovania svojho fluida.

Ak by chcela “zhypnotizovala” by aj kameň. Vedala o tom, trochu sa toho bála, ibaže nie vždy dokázala odolať  a nevyskúšať si túto “metafyziku”, – ako tomu sama hovorila. “Obeť” jej experimentu vraj bola vopred stratená. 🙂

      Uľavilo sa jej keď som sa jej smial, možno aj trochu posmieval. Bola zato vďačná. 🙂

Hana Maciuchová

Jej obľúbené motto:
„Věř, že jestli najdeš v životě cestu bez překážek, určitě nikam nevede“.
Vzpomínka na Hanu Maciuchovú (Květy)
Ukážka českej verzie PSYCHOBALZAMU
PhDr. Milan Kožiak

Hits: 107

Recesník

RECESNÍK

Maestro Ladislav Chudík a Magdaléna Töröková-asistentka na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu v Bratislave sa zabávajú pri počúvaní banskobystrického Sobotníku

Psychobalzam sa  stal vo verejnosti obľúbený ešte skôr ako dostal svoje meno. Prispeli k tomu nielen ohlasy poslucháčov na experimentálne vysielanie prípravných verzií v Čs. rozhlase , ale paradoxne aj recesívne scénky, napr. v Radošinskom naivnom divadle. Jedna z nich z roku 1984, vysielaná v banskobystrickom Sobotníku  bola objavená v archíve a  stala sa inšpiráciou k tomuto spomienkovému blogu “recesník”.

Vlna záujmu o Psychobalzam prekvapila aj samotné vydavateľstvo OPUS. Prvé kazety sa objavili v predaji koncom roku 1983.  V tom čase Západ uvalil kvôli intervencii ZSSR v Afganistane na celý tábor socialistických krajín embargo dovozu mnohých tovarov a komodít,   …. a medzi nimi aj na surovinu potrebnú na výrobu MGF kaziet.

Čs. kazety Emgeton v tom čase svojou kvalitou ešte nevyhovovali tak sa OPUS obrátil na jednu estónsku firmu.

MGF kazeta Psychobalzam

Ako sa však ukázalo tie estónske kazety boli ešte horšej kvality ako československé. Aj tie sa však stávali podpultovým tovarom. To spôsobilo isté rozčarovanie verejnosti. Práve v tom čase vzniklo niekoľko vtipov a recesívnych návodov imitácie Psychobalzamu medzi ktoré patrí aj scénka banskobystrického Sobotníka. Napriek tomu ľudia pred Vianocami 1983 čakali v rade pred predajňami OPUSU na novú zásielkou kaziet Psychobalzamu. Chceli ho ako darček venovať niekomu blízkemu; deti svojím rodičom, starým rodičom, manželia manželkám a vice-versa,  atď. 🙂  Mnohí prejavili záujem získať  kazetu často len zo záujmu vypočuť si ako znejú “ideologicky podozrivé” sugescie. 🙂

predajňa OPUSu

Psychobalzam sa  stal vo verejnosti obľúbený ešte skôr ako dostal svoje meno. Spôsobili to prípravné verzie pre športovcov. ktoré experimentálne vysielal v nočných hodinách Čs. rozhlas. Najskôr s Karom Machatom v slovenčine a neskôr  v češtine s Ladislavom Chudíkom. Prispeli k tomu iste aj československý  športovci, ktorí dosiahli úspechy na Olympijských hrách v Calgary a v Moskve a v médiách priamo z dejísk hier, alebo po návrate domov zmieňovali o to ako im tie nahrávky pomohli zbavovať sa  stresu a nespavosti.  Práve oni mu dali aj meno (bežkyne lyžiarky- Betka Havrančíková, Ľubomíra Balážová, Viera Klimková,  Soňa Mihoková).

Alžbeta Havrabčíková
Alžbeta Havrančíková

              To pomenovanie sa nakoniec objavilo aj na kazetách OPUSU                                         a  nahradilo popisný, pracovný názov                                     “hudobno-slovná predspánková relaxácia”.

 Podľa informácií získaných z Literárnej agentúry (LITA) bolo v rokoch 1983 – 95 predaných viac ako 20 – tisíc kaziet PSYCHOBALZAMU v slovenskej verzii a viac ako 40 – tisíc kaziet
v českej verzii. To predstavuje absolútny a zatiaľ neprekonaný rekord v predaji slovesných nahrávok vo všetkých československých hudobných vydavateľstvách dokopy.

recenzie Psychobalzamu

RECESNÍK

Hits: 57

POČÍTATE OVEČKY?

POČÍTATE OVEČKY?

NEMUSÍTE!

ovečky

Väčšina ľudí zažije noci, počas ktorých sa nám nedarí zaspať. Prehadzujeme sa, obraciame, myšlienky  víria v hlave ako včely v úli a nakoniec – ak sa nám vôbec podarí zaspať tak  len chvíľu predtým ako zazvoní budík. Takmer každý tento problém niekedy zažil.

Tabletky žena upr

Spánok je jednou z hlavných fyziologických potrieb človeka. Je hlboko zafixovaný  v biologických hodinách väčšiny živých tvorov na Zemi a daných vesmírnymi zákonitosťami. Potrebujeme ho pre svoj život. Je pre nás potrebný ako vzduch, či ako každodenný chlieb. Ak sa nám ho nedostáva v potrebnej miere ohrozuje to naše zdravie a ako potvrdzujú mnohé experimenty aj náš život.

 

Dobrý spánok je dar.

Tí, ktorí s ním nemajú problémy ho vnímajú ako samozrejmosť. „Nespavci“ si však nadovšetko vážia oslobodenie, ktoré im prináša každá prespatá noc.

spiaca žena 2

Svetová zdravotná organizácia stavia spánok na tretie miesto dôležitosti pre zdravie človeka. Podľa Dr. Williama C. Dementa zo Stanfordskej univerzity, jedného z najznámejších odborníkov zaoberajúcim sa spánkom, zdravie ľudí až v 90% závisí od kvalitného spánku.

 Prečo si príroda tak naliehavo vynucuje spánok.

Veda dlho nevedala exaktne zdôvodniť prečo si príroda tak naliehavo vynucuje spánok všetkých živých tvorov.

Len nedávno (2013) bola v časopise SCIENCE publikovaná štúdia amerických vedcov podľa ktorých sa mozog počas spánku čistí od metabolických splodín a iných toxínov, ktoré nadobudol počas dňa.

Nervové bunky otvárajú počas spánku medzi neurónmi medzery, čo umožňuje akési čistenie mozgu. Podľa tejto štúdie môže byť práve toto upratovanie základným dôvodom, prečo človek spí. Štúdia tiež naznačuje, že nedostatočné odstránenie toxínov počas spánku, môže mať na svedomí mnoho porúch mozgovej činnosti.

Čistenie mozgul

 Bezprostrednými dôsledkami prebdených nocí je znížená výkonnosť, nesústredenosť a ospalosť počas dňa. Niekoľkodňový nedostatok spánku sa prejaví poklesom telesnej teploty a zhoršenou schopnosťou adaptácie na chlad. Okrem toho, že vám bude zima, budete sa hýbať ako v spomalenom filme. Váš mozog nestíha. Spočiatku pocítite únavu, neskôr sa zhorší vaša koncentrácia a pamäť, môže sa dokonca stať, že budete horšie vidieť. Chronickí „nespavci“ majú až štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že prepadnú depresii alebo sa stanú závislými od alkoholu. 

 Mozog sa chce vyspať.

“Mozog má len obmedzenú energiu k dispozícii, a zdá sa, že si musí vybrať medzi dvoma rôznymi funkčnými štádiami – byť hore a pri vedomí alebo spanie a čistenie,” povedala uznávaná americká vedkyňa Maiken Nedergaard, ktorá sa výskumu zúčastnila.

Ak mu v tom bránime „vyberie si svoje úroky“. Niekedy sa ohlási hneď a je múdre ho počúvnuť.

Vedci totiž prišli so šokujúcim tvrdením. Zistili, že ak sme nevyspatí, ohrozujeme seba a okolie oveľa viac, ako pod vplyvom alkoholu! Unavení ľudia totiž robia viac chýb z nepozornosti.

 Ak ho nepočúvneme , už o niekoľko mesiacov sa ohlásia oveľa vážnejšie dôsledky.

muž nespavosť upr

Je preukázané, že „nespavci   a všeobecne ľudia s poruchami spánku majú oslabenú imunitu a sú častejšie chorí. Preukázaný bol dokonca vzťah medzi poruchami spánku a rakovinou. Nespavosť tiež vedie k vyplavovaniu stresových hormónov, ktoré neprospievajú vašim cievam a srdcu.

 A nielen to!

Viaceré štúdie napríklad poukazujú na to, že kto poriadne nespí – priberá!

Chutí vám po prebdenej noci viac, ako inokedy? Telo, ktoré nenačerpá energiu oddychom, ju hľadá na inom mieste. Po krátkom spánku si vypýta energeticky bohatšie pokrmy, najmä sladkosti. Ak spíte menej ako šesť hodín denne, v organizme máte viac grelínu, hormónu hladu. Zvýši sa vám chuť do jedla, a aby ste ušetrili čo najviac energie, zníži sa jej výdaj. Začnete priberať, hoci nejete o nič viac, a ste v začarovanom kruhu. Obezita totiž zhoršuje spánok.

Potrebu spánku u každého človeka riadi cirkadiálny rytmus. Tieto unikátne biologické hodiny sú nastavené podľa intenzity svetla, ktoré dopadá na sietnicu oka. Reaguje na ne každá bunka v tele a riadi sa podľa nich aj tvorba niektorých hormónov. Spánok ovplyvňuje aj vylučovanie hormónov štítnej žľazy, pohlavných hormónov či rastového hormónu. Ten dosahuje svoje maximum vo štvrtom štádiu spánku Non-REM. Je teda pravdou, že v spánku dieťa rastie.

 Nedostatok spánku – príčina Alzheimera?

Prínos vyššie citovaného výskumu môže byť významný aj v iných oblastiach. Znížená schopnosť očisty mozgu spôsobená nedostatočným spánkom môže prispievať k vzniku neurologických chorôb charakterizovaných  zvyšovaním metabolického odpadu.

Pri niektorých chorobách, ako je Alzheimer alebo Parkinson, je produkované mnoho toxínov, a keď očista mozgu nefunguje dobre, môže sa stav chorého naďalej zhoršovať.  Táto indícia  iste otvorí nové smery výskumu. Viac  TU  .

Sme zahltení informáciami.

Note spánok 180 JPG

Užitočnosť spánku pre mozog rovnako potvrdzuje aj štúdia  švédskeho Kráľovského technologického inštitútu.

Odpočívajúci mozog podľa nej vykonáva dôležitú prácu, pretože uchováva dáta, ktoré považuje za potrebné, a odstraňuje to, čo mu nie je k prospechu. Problém tkvie v tom, že sme dnes nepretržite bombardovaní informáciami, a to má podľa výskumníkov škodlivý vplyv na kapacitu našej pamäte.

“Keď komunikujeme, potrebujeme krátkodobú pamäť; to je tá, ktorá  nám pomáha filtrovať informácie a rozhodovať, ktoré z nich operatívne použijeme. Táto pamäť má však svoje limity a dokáže uchovávať naraz len málo údajov. Podobne ako operačná pamäť v našom počítači.

Dajte si pauzu od internetu.

Erik Fransén, spoluautor citovaného švédskeho výskumu::

“Naše surfovanie na internete, prepcháva krátkodobú pamäť rôznymi obrazmi a pojmami a zahlcuje našu schopnosť triediť ich a vyberať z nich to, čo je potrebné uchovať. Tak začíname chybovať.

Inak, keď sa snažíme toho do krátkodobej pamäte dostať čo najviac, pripravujeme tým mozog o čas  a zdroje, ktoré potrebuje k očiste a na to, aby prenášal do dlhodobej pamäti to, čo považuje za reálne významné. Trocha odpočinku od internetu je teda veľmi prospešné,” hovorí .

Man using laptop in bed as his wife tries to sleep 

Spať sa vyplatí.

Čas strávený odpočinkom alebo spánkom teda vôbec nie  je stratený. Mozog v tom čase pre nás horlivo pracuje. Málo spánku a dlhé hodiny strávené pri internete sú zrejme naopak cestou k tomu, ako sa dostať do psychického napätia, kedy nie sme schopní racionálnych rozhodnutí.

Môže za to Edison?

svetlá a spánok

 Umelé svetlo, bez ktorého si už málokto dokáže predstaviť život, ukradlo asi dve hodiny spánku denne! Internet, počítačové hry, televízne kanály, mobilné telefóny a nočné zábavné podniky môžu za to, že strácate pojem o čase. Deň nekončí o ôsmej ako kedysi, ale predlžuje sa do nočných až ranných hodín a na spánok ostáva stále menej času. Veľa svetla tlmí v mozgu produkciu hormónu melatonín, vďaka ktorému dobre zaspávate, a ktorý predlžuje fázu najhlbšieho spánku. Počas nej dochádza k regenerácii poškodených tkanív, aktivácii procesov hojenia a staré bunky sú nahrádzané novými. Pre svoju tvorbu však melatonín potrebuje tmu. Vtedy sa ho tvorí približne deväťkrát viac ako cez deň. Metatonín a tryptofán, z ktorého sa tento hormón tvorí, získate aj z potravín. Banány a čerešne sú top v rebríčku ovocia, ktoré vám prinesú sladké sny. Niekedy to však nie je také jednoduché.

POKOJNÝ SPÁNOK S POMOCOU PSYCHOLÓGIE

Príčiny našich problémov so spánkom môžu spočívať vo vážnejších starostiach. Svet je čoraz komplikovanejší a život prináša mnoho neistôt a obáv z budúcnosti. Vyskytnú sa vážnejšie problémy v rodine, v práci – kde hrozí napr. riziko straty zamestnania, spojené s existenčným zabezpečením  a pokojný spánok je preč.

Existuje celý rad postupov a metód, ktoré účinne pomáhajú privolať spánok. Od režimových a hygienických až po psychoterapeutické služby, ktoré dokážu účinne pomôcť aj pri chronickej nespavosti. Tá si však vyžaduje dôkladnú diagnostiku a následnú liečbu. Liečba je dlhodobá a systematická. Vyžaduje si dobrú spoluprácu lekára a pacienta. To býva ale dosť často problém. Ľudia majú sklon vyžadovať rýchlu nápravu svojich ťažkostí so spánkom a preto siahajú po tabletkách. Tie však ich problémy často len prehlbujú. Neraz ich v tom podporujú aj lekári, ktorí často nemajú a v súčasných podmienkach ich práce ani nemôžu mať dosť času na hlbšiu „diagnostiku“ príčin nespavosti.

sleeping-_2153205b

Ak sa však za chronického „nespavca“ ešte nepovažujete môžete vyskúšať PSYCHOBALZAM, hudobno–slovnú predspánkovú relaxáciu, určenú osobitne ľuďom, ktorí majú ťažkosti so zaspávaním, povrchným spánkom a nespavosťou. Je to osvedčená, účinná a obľúbená pomôcka využívajúca spojenie dvoch postupov, ktoré sa v psychológii bežne používajú: slovnej sugescie a muzikoterapie.

cropped-noty-reverz-skladatelia-edited-SK-reduk2.png

PSYCHOBALZAM poslucháčom nič nevnucuje. Okrem príjemnej relaxácie a blahodarného spánku vytvára následne aj priestor pre „nadhľad“ ich  problémov a mobilizáciu síl na ich zvládanie a riešenie. Taká veľká je sila dobrého slova a liečivej hudby.

Ukážky z PSYCHOBALZAMU, bližšie poznatky a informácie o jeho tvorbe a využití nájdete v ďalších článkoch tejto stránky 

cropped-noty-reverz-skladatelia-edited-SK-reduk.jpg

Počítate ovečky? Nemusíte! 

https://youtu.be/n9oQEa-d5rU

1 ikonka na web site

Zdroje: 
Sleep Drives Metabolite Clearance from the Adult Brain
http://www.sciencemag.org/content/342/6156/373
http://www.bbc.com/news/health-24567412
Insufficient Sleep Is a Public Health Epidemic
http://www.cdc.gov/features/dssleep/
Tracy McVeigh: Insomnia: Britons' health 'at risk' as 50% fail to get enough sleep
http://www.theguardian.com/uk/2011/nov/13/insomnia-health-warning-sleep-survey
Peering at bright screens after dark could harm health, doctor claims
http://www.theguardian.com/science/2013/may/22/peering-bright-screens-dark-harm-health

Hits: 42

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

 (audio)

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

 

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

 

indikator

 

Výpoveď o liečivej sile autogénneho tréningu pri prekonávaní fóbie a úzkosti TU

 

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu
Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave (1985) počas výcviku v autogénnom tréningu

 

Autogénny tréningPríručka autogénneho tréningu (Dr Kožiak)

 

Autogenní tréning Veronika Víchová

Veronika Víchová, Centrum psychosomatické medicíny Praha

Hovorí Mgr. et Mgr. Veronika Víchová, z Centra psychosomatickej medicíny v Prahe, lektorka autogénneho tréningu a autorka rovnomennej publikácie.

( Radio Wave, Balanc, 12.2.2019).

(Český rozhlas Plus, Studio Leonardo, 21.1.2021)

 

1. lekcia autogénneho tréningu kurzu vysielaného Slovenským rozhlasom

 

Hits: 197