synchronizácia hemisfér mozgu

Synchronizácia hemisfér mozgu

Máme to vo vlastných silách.

„Všetko na svete je vibrácia.“ Albert Einstein

O „hladinách vedomia” známych ako beta, alfa, theta a delta, vie verejnosť už aj u nás. Aj  vďaka Autogénnemu tréningu J.H. Schultza, Silvovej metóde ovládania vedomia, Relaxačno-aktivačnej metóde českého psychológa prof. M. Machača, J. Valacha známeho popularizátora neurotechnológií v Európe, zakladateľa spoločnosti Galaxy. V súčasnosti sa pri synchronizácii hemisfér mozgu   využíva popri zvykovej aj vizuálnu stimulácia. Úspešne sa uplatňuje nielen pri liečbe  viacerých mozgových porúch (napr. LMD – ľahké mozgové dysfunkcie), ale aj pri zlepšovaní výkonnosti pri učení ( Superlearning) a v iných oblastiach, napr.športovej  psychológie.

Dnes sú už vo všeobecnom povedomí aj informácie o tom, ktorá hladina je spojená s akým frekvenčným rozsahom. Napr. je známe, že hladina, označovaná ako alfa, sa spája s frekvenciami od približne 7 do približne 14 Hz a touto frekvenciou je myslená frekvencia elektrickej aktivity mozgu, ktorá sprevádza hladinu alfa.

vlny – frekvencie – chvenie – všade vôkol

Na internete dostupný software  Natura Soun Therapy využíva  v praxi poznatok o schopnosti mozgu nalaďovať sa na rozličné frekvencie, ak je vystavený ich pôsobeniu. Bežne náš mozog prechádza v priebehu dňa spontánne rozličnými fázami, kedy sa prelaďuje z jednej frekvencie do druhej, takmer neustále, bez toho, aby sme si to uvedomovali. Vo chvíľach, keď sa potrebujeme koncentrovať na nejakú činnosť, je frekvenčná aktivita mozgu iná ako vo chvíľach, keď odpočívame, iná je, keď vykonávame logické operácie a zase iná, keď vnímame napr. hudbu, alebo prírodnú scenériu, ktorá nás uchvacuje.

Výskumníci vedomia z Monroeovho inštitútu (Virginia, USA) prišli na to, že ak je mozog vystavený pôsobeniu dvoch vzájomne podobných zvukových frekvencií cez stereo-slúchadlá, dôjde k jeho naladeniu sa na tretiu frekvenciu, ktorá predstavuje frekvenčný rozdiel pôsobiacich zvukov. Napr. ak do jedného ucha prichádza zvuk o kmitočte 440 Hz a do druhého 444 Hz, mozog sa naladí na frekvenciu 4 Hz. Tomuto javu sa hovorí „odozva na frekvenciu” (v angl. frequency following response). Túto v skutočnosti neexistujúcu frekvenciu (lebo mozog si ju vytvoril sám) možno následne namerať na EEG prístroji ako elektrickú aktivitu mozgovej kôry. Dôležité pritom je to, že na danú frekvenciu – v našom príklade je to 4 Hz – sa naladí mozog celý, teda obe jeho hemisféry, ktoré inak vykazujú rozdiely vo svojej elektrickej aktivite.

Man vs. Woman

Je vhodné uviesť, že v tomto príklade ide o dosť veľké zjednodušenie kvôli vysvetleniu. Mnohokrát sa totiž nesprávne uvádza, že mozog je vyladený celý iba napr. na frekvenciu 4 Hz alebo 7 Hz, čo nie je pravda; na túto frekvenciu sa vyladia iba určité oblasti či štruktúry v mozgu. Ostatné sú vyladené na iné frekvencie. Ani počas spánku nie je celý mozog naladený iba vo frekvenciách theta či delta.

Synchronizácia hemisfér mozgu.

Pri používaní dnes už ľahko dostupných prístrojov s rôznymi programami  teda nevylaďujeme mozog na jednu jedinú frekvenciu, pretože jednotlivé nahrávky obsahujú veľký počet rozličných frekvencií akoby „navrstvených na seba”, ktoré cielene vylaďujú rôzne štruktúry v mozgu do požadovanej frekvencie. Podstatné je však to, že obe hemisféry sú zosynchronizované vo svojej aktivite.

Brainwave-Frequency-Chart

Stručný popis hladín vedomia.

Delta: 0,1 – 3 Hz (niekde je frekvenčný rozsah hladiny delta uvádzaný od 0,5 – 3, alebo 1 – 3 Hz). Za normálnych okolností je hladina delta spätá s hlbokým spánkom bez snov.

Theta: 3 – 7 Hz. Spojená so spomínaním, fantáziou, imagináciou, kreativitou, inšpiráciou, plánovaním budúcnosti, snívaním, ospalosťou. •      3,5 Hz – pocit jednoty so všetkým

Alfa: 7 – 13 Hz. Alfa hladina vedomia sa spája s uvoľneným a kľudným stavom vedomia, zameraným do vnútra; integrácia tela a mysle.
Beta: 13 – 30 Hz. Spája sa s bdelým vedomím, obráteným do vonkajšej reality, vyhodnocovaním rôznych údajov a informácií. V tejto hladine sa objavujú emócie obáv, hnevu, prekvapenia, ale napr. aj a hladu. V tejto hladine prebieha naše logické myslenie, lineárne úvahy a analytický pohľad na svet.

Pokračujúce výskumy rozličných vzorcov mozgových vĺn, spojených s rôznymi stavmi vedomia priniesli objav nových frekvenčných pásiem, resp. “hladín vedomia”. Zistilo sa, že niektoré stavy hlbokej meditácie, extázy, inšpirácie či mimotelové zážitky vykazujú frekvenciu ešte menšiu, než 0,5 Hz – v týchto prípadoch je mozgová aktivita tak spomalená, že frekvencia sa pohybuje v rozmedzí štvrť cyklu za sekundu, ba dokonca ešte pomalšie. Toto frekvenčné pásmo bolo pomenované hladina Epsilon. Na to, aby boli takéto ultrapomalé frekvencie mozgových vĺn vôbec merateľné, bolo nutné upraviť meracie prístroje EEG.
Vyššia Beta/Gamma/Lambda: 40 – 500 Hz. Donedávna chýbal dostatočný výskum tohto frekvenčného pásma, avšak výskumy niektorých bádateľov (napr. Neuroscience Unit pri University of Birmingham; Center for Neuroacoustic Research a i.) priniesli poznatky o tom, že aj aktivita mozgu na frekvenciách v pásme od 40 Hz vyššie sa spája s niektorými stavmi vedomia, ako napr. mystická extáza (Lambda – cca 200 Hz).

Hlavný pôvodný zdroj (krátený, upravený a doplnený).

AVS – technológia kniha

Viac na

GALAXY CZ                                                                                 GALAXY SK

blog Synchronizácia hemisfér mozgu napísal, zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak

Ďaľšie voľne použité pramene : AUDIOVIZUÁLNA STIMULÁCIA     AKO TO FUNGUJE?    ZVUKY A VEDOMIE