Archív značiek: Československý rozhlas

Konšpiračné spomienky a úvahy

Rozhlas  –  maják zvestí

 a  magnet záujmov mocných

Konšpiračné spomienky a úvahy rozhlasového psychológa na dôchodku.

Rozhlasoví, programoví pracovníci (redaktori, moderátori, publicisti) sa zo všetkých síl usilujú overovať hodnovernosť vysielaných informácií a zachovať potrebnú mieru zmyslu pre “zdravý rozum” v tom čo do éteru hovoria, alebo čo hovoria ich hostia. Tí ich hostia sú často nadaní “veľkým” analytickým talentom. Zvlášť všelijakí tí “politológovia”, o samotných politikoch ani nehovoriac.

Ich niekedy “duchaplné” úvahy sa stále častejšie dotýkajú hraníc toho “zdravého rozumu” a dedukcií, ktoré sú za touto hranicou. Oponentmi sú často označované ako konšpiračné a v “offline” rozhovoroch  ako choré.

NeTeší ma, že verejnoprávnym i väčšine licencovaným médiíám na Slovensku sa stále menej  darí rozpoznávať tieto hranice.

Zložitejšie je to však v nekonečnom priestore do ktorého nám okno  otvoril internet. Už pred jeho vznikom sme mali tušenie, že tie jeho plody budú trpké a aj sú. Najmä v týchto pandemických časoch. Viac TU

Rozhlas  –  Maják zvestí

a  Magnet záujmov mocných

Kde inde ak nie v takomto médiu akým bol a je rozhlas  sa stretávajú všetky možné vplyvy a sily, ktoré chcú hýbať dianím v našom svete. Sily pozemské, “nebeské i tie podzemné” a zo všetkých svetových strán.  Najmä tie “podzemné” sú zvlášť efektívne, pretože stojí za nimi kapitál, sú dobre maskované a vo veľkej výhode pred silami, ktoré sa nemajú prečo skrývať.

O ich existencii v reálnom čase ani netušíme a dozvieme sa o nich, zväčša len hmlisto,  z odstupom času, niekedy aj rokov a desaťročí.

“Ak máš paranoiu, že sa deje niečo nekalé, to ešte neznamená, že sa to nedeje!”

Po roku ´89 som dlho nevedel rozdýchať tie zoznamy tajných spolupracovníkov, agentov z radov kolegov psychológov i rozhlasových zamestnancov. Viacerí sa zrejme celkom zámerne snažili  získať moju dôveru.  .. a boli medzi nimi aj významní zahranično-politickí komentátori a spravodajcovia. A nemuselo to byť len z dôvodov nejakých spravodajsko-informačných úloh, ale aj z čisto ľudských dôvodov hľadania odpovedí na otázky: Čo je v tomto našom svete ešte normálne? Čo je morálne a čo už nie?

Jednému z nich som napriek tomu mimoriadne vďačný zato, že ma udržiaval v obraze aj informáciami, o ktorých ešte dlho potom nemohol v éteri hovoriť. Pravidelne si požičiaval psychologickú  literatúru a objavoval sa na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu po návratoch z rôznych americko – sovietskych summitov.

 

Pozdrav z Malty - Konšpiračné spomienky a úvahy

“Malta je nová Jalta!”

Zvolal po návrate, ešte medzi dverami. Bral som to ako vtipnú rýmovačku. Len tak, akoby mimochodom hovoril všeličo, napr. aj o červenej ceruzke a červenej čiare po rieke Morave, ktorú videl na mape položenej na zelenom stole v zasadačke  jedného krížniku počas  prestávky v rokovaní.  Tá zasadačka bola nedostupná, ale spoločne s jedným českým novinárom, fotografom z Mladého světa motivovali  fľašou borovičky jedného černocha, ktorý tam mal na starosti upratovanie. 🙂

Tá čiara tam bola zreteľne zakreslená.  Písal sa december roku 1989 a v Československej socialistickej republike sa práve rozbiehala dlho pripravovaná nežná revolúcia. Už o dva roky dôjde k rozdeleniu ČSFR na dva samostatné štáty.

Konšpiračné spomienky a úvahy. Bush_and_Gorbachev_at_the_Malta_summit_in-December-2–3-1989.
Bush_and_Gorbachev_at_the_Malta_summit_in-December-2–3-1989.
Námorná ochrana Summitu Malta 1989
Námorná ochrana Summitu Malta 1989

Kto z nás obyčajných pozemšťanov mohol čo i len tušiť, čo predznamenáva tá červená čiara po rieke Morave pre naše osudy v najbližších mesiacoch a rokoch?! Mať jasnovidecké vízie bolo vtedy ďaleko za hranicou konšpirácií, absurdity a normality. Vývoj však potvrdil, že za touto hranicou bola realita nasledujúcich udalostí.

V týchto sychravých  októbrových dňoch roku 2021 sa mi celkom spontánne vynárajú spomienky na udalosti po-novembrového vývoja,následne spojené s rozpadom Československej federatívnej republiky a konkrétnymi ľudskými príbehmi.

Jeden z nich bol dosť dramatický.

Istý sychravý piatkový podvečer v roku 1991 sa mi ozvala strážna služba hlavného vchodu do rozhlasovej Pyramídy. Vraj si nevedia poradiť s jednou serióznou, ale neodbytnou pani s asi 10 ročným dievčatkom. Tá naliehavo chcela hovoriť s niekým z vedenia rozhlasu ohľadne vážneho ohrozenia ďalšej existencie Československa. Všetci kompetentní, ktorým volali sa s ňou odmietli stretnúť a nakoniec ju odkázali na psychológa, pretože ide vraj o “zjavne  narušenú osobu”.

Zašiel som na vrátnicu a priviedol ju aj s dcérkou na psychologické pracovisko rozhlasového Zdravotného strediska na Benediktiho ulici. Pani bola zjavne rozrušená a hovorila zrýchlene, ale pritom  zrozumiteľne. Jej strnulá mimika mi pripomínala výrazy tvárí ľudí s diagnózou “schizófrénia”, s ktorými som  možnosť stretnúť sa počas praxe v Psychiatrickej liečebni u prof. Kratochvíla  v Kroměříži.

Schizofrénia, ilustratívny obr.
Schizofrénia, ilustratívny obrázok. zdroj: www.zdravoteka.sk/

 Už na chodbe sa rozhovorila, že “má informácie o protištátnych  aktivitách skupiny ľudí, ktorí pripravujú atentát na prezidenta Václava Havla a majú plány rozdelenia Československa. Cestuje za ním do Prahy, aby ho varovala”. Predtým však chcela o tom  niekoho informovať aj v bratislavskom rozhlase, voči ktorému má vraj dôveru. Po krátkom čase prezradila, že utiekla z liečebne v Banskej Štiavnici,  od rodičov vzala “na výlet” dcéru a zo Sporiteľne vybrala v hotovosti všetky svoje úspory.

Táto inteligentná a vcelku kultivovane pôsobiaca žena evidentne trpela. Prežívala novú ataku schizofrénie a predstavovala veľké riziko pre seba aj pre svoju dcérku. Tá ju počúvala na slovo. S jej súhlasom som zavolal kolegovi Dr. Mariánovi Koščovi, psychológovi z Psychiatrickej kliniky nemocnice na Mickiewiczovej ul., ktorý s pomocou primariátu kliniky obratom zabezpečil  jej prevzatie do odbornej lekárskej starostlivosti.

Už nasledujúci pondelok sa na mojom pracovisku objavili dvaja páni. Legitimovali neidentifikovateľnými preukazmi a vraveli, že tie peniaze, ktoré mala mať dotyčná pri sebe u nej nenašli. Vraj či neviem “náhodou” kde by mohli byť?  Zvažovali sme rôzne alternatívy až nakoniec som si spomenul, že pri odchode z psychologického pracoviska zašla aj s dcérkou na toaletu. Tí páni prehľadali najprv dámske toalety, peniaze však nenašli. Nakoniec zašli aj na pánske a s inštinktom profesionálov našli veľký šúlok rôznych československých bankoviek zabalených v igelitovom sáčku zastrčený v  splachovacej nádrži nad jednou z toaliet.

Odľahlo mi!

Konšpiračné spomienky a úvahy

Záverom tohto príbehu, ktorý takto popísaný zverejňujem vôbec prvýkrát,  len dodávam, že od odchodu dvoch spomínaných pánov so šúľkom bankoviek nemám o jej osude žiadne informácie.  Vo víre udalostí nasledujúcich mesiacov a rokov, ktoré boli rovnako hektické ako tie predošlé, som nemal žiadny priestor dostať sa k nim. Dnes, už ako dôchodcovi a s odstupom 30-tich rokov sa mi tento príbeh celkom spontánne vynoril v pamäti.  S ním  tiež obyčajný ľudský záujem o osud tej pani a osud jej dcérky. Ich mená a priezviská mi dávno vyprchali z pamäti.

Ak niekto z čitateľov toho blogu “Spomienky a úvahy” má o nich nejaké informácie, ak mu popísaný príbeh niečo hovorí, vopred mu ďakujem za ich sprostredkovanie.

Život bežal ďalej, len MY obyčajní ľudia  v malých Čechách i na ešte menšom  Slovensku sme žili v nádeji, že osudy štátu, vlastnej krajiny i svoje vlastné máme a budeme  mať vo vlastných rukách.

“Každý človek je navždy spoluzodpovedný za cestu iného človeka, ak ho stretol na svojej ceste a nejako mu do nej zasiahol. V dobrom či v zlom. To je zákon vesmíru a nedá sa z neho vyvliecť. V tej zodpovednosti sa ukrýva ODMENA pre tých čo nezištne pomáhajú a TREST pre tých čo túžia po moci!”

(Zem ľudí,  Antoine de Saint-Exupéry) 

Viac citátov

Edward Snowden & Jean Michel Jarre (Equinoxe)

… a ešte jedna pripomienka tých dní, plných obáv i nádejí

Hovorí vám niečo meno Suzanne Massie (*1931)?
Je to americká historička a spisovateľka, ktorá radila bývalému prezidentovi Ronaldovi Reaganovi v posledných rokoch studenej vojny ako postupovať pri summitových rokovaniach so Sovietskym zväzom . Osobitne pri chápaní duše ťažko skúšaných Rusov a ich vôli žiť v mieri.
Jej kniha Land of the Firebird: The Beauty of Old Russia (Krajina ohnivého vtáka: Krása starého Ruska) pomáhala preklenúť bariéry, ktoré vznikli medzi USA a ZSSR v časoch antikokmunistickej hystérie po 2.sv. vojne. Bez jej osobného vkladu by sa dejiny studenej vojny vyvíjali podľa celkom iného scenáru. 
O.i. pripomínala Reaganovi vtedajšie ruské reálie, osobitne ruskú kultúru, ale tiež anekdoty , napr. príslovie „doveryai, no proveryai“, čo znamená „dôveruj, ale preveruj“. Ten ho potom často používal pri diskusiách s Michailom Gorbačovom o jadrovom odzbrojení.
Suzanne Massie je príkladom toho ako môže jeden človek, len čarom svoje osobnosti prispieť k zmene dejín k lepšiemu. Nie je preto náhodou, že sa jej v dnešnom Rusku dáva prívlastok HRDINA.
Suzanne Massie sa na sklonku svojho života, ako prejav svojho protestu voči politike Západu voči súčasnému Rusku presťahovala do Petrohradu. Tam požiadala o udelenie ruského občianstva.
Veľavravné!

Blog “Konšpiračné spomienky a úvahy” napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

 

 

Visits: 185

JOLLY JOCKEY

JOLLY JOCKEY

je názov výnimočnej rozhlasovej hry srbského autora Momo KAPORA. V slovenskej verzii hru JOLLY JOCKEY úspešne premiérovo odvysielal Československý rozhlas  v Bratislave ešte v roku 1978. Jej realizácia  už vtedy zaujala odbornú verejnosť a poslucháčov.  Svojej reprízy sa však dočkala až po 28-mich rokoch, v roku 2006.

Ktovie prečo?!

Momo Kapor
Momo Kapor
 Momo Kapor ( 1937- 2010) bol významný srbský prozaik a maliar. Je autorom viac ako štyridsiatich románov, poviedok, cestopisných a autobiografických kníh a esejí. V európskom meradle bol známy aj ako autor rozhlasovej, televíznej a divadelnej drámy. Jeho knihy boli preložené do viac ako dvadsiatich jazykov. Známy sa stal aj ako ilustrátor a ilustroval svoje vlastné a početné knihy iných autorov. Jeho obrazy boli vystavené v New Yorku, Bostone, Ženeva, Frankfurt, Londýn a ďalších mestách. Bol riadnym členom  Srbskej  akadémie vied a umení. 

VKontakte

alebo audio

Jolly Jockey je diskdžokej, ktorý vysiela v komerčnom rádiu nočný hudobný program. Mixuje v ňom šlágre so svojím slovom a reklamami. Svoju prácu však nevykonáva s nadšením, skôr profesionálne chladne a rezignovane až do chvíle, keď mu mladý telefonujúci  poslucháč vynadá za prehrávanie hudobných vykopávek a za vykopávku označuje i jeho samotného. Diskdžokeja to neurazilo, ale práve naopak mobilizovalo k spomienkam zo svojho vlastného života. Takmer s hrdosťou hovorí, že sám seba považuje  za žijúcu fosíliu, vyplznutého leoparda či špióna v tábore sopliakov. …  a začne vysielať hudbu svojej mladosti 

Komerčný éter sa rozoznie piesňami Zarah Leander a inými vojnovými a povojnovými hviezdami, sambou, ča-čou, rock´n´rollom, Fredem Astairem či cool jazzem. Medzitým  vysielané, vopred pripravené reklamy však pôsobia každou minútou absurdnejšie a vlezlejšie, čo iste rozhodne o budúcom osude diskdžojeja v tomto rádiu.  

Rolu starnúceho diskdžokeja pozoruhodne stvárnil Juraj Kukura. 

Juraj Kukura
Juraj Kukura

Hra presahuje dobu jej realizácie a svojím odkazom je v mnohom aktuálna aj v súčasnosti.

Hudba v tejto hre :
Carole King: It's Too Late, Showaddywaddy: Under the Moon of Love, Osibisa: The Warrior, Körmendi együttes: Rock boogie, Ram Jam: Black Betty,  Boney M: A Woman Can Change a Man, Ray Charles: Georgia,  James Brown: Get Up I Feel Like Being A Sex Machine, Gene Kelly: Good Mornin', James Last: Happy Brasilia, Charles Aznavour: Jesabel, Jimi Hendrix: Voodoo Chile, Otis Redding: Day Tripper, Frank Sinatra: You My Love, Georde Harrison: I Me Mind , Pascal Danel : Kilimandjaro,  ...

Jolly Jockey obsadenie realizácia

Na úspechu rozhlasovej hry Jolly Jockey mala iste – popri  réžijnej, hereckej a technickej realizácii aj textová predloha jej slovenského prekladu. Jej autorom bol vtedajší redaktor Čs. rozhlasu Milan Materák, neskorší riaditeľ Slovenskej televízie.

Milan Materák
Milan Materák

Pretože na internete dlhší čas pretrváva zhánka po tejto výnimočnej rozhlasovej hre – jej objav v súkromnom archíve nás viedol k digitalizácii starého analógového záznamu. Prostredníctvom stránky www.psychobalzam.com ho ponúkame našim návštevníkom.

Snáď tým potešíme viacerých.

 

blog napísal a priebežne edituje Milan Kožiak

 

o živote a diele Momo Kapor

Juraj Kukura – pozoruhodný životný príbeh (rozhovor)

Visits: 434