Hoci je pojem v poslednom čase doslova módny, nejde o nič nové.

Workoholizmus

nepomenúva nič nového pod slnkom, problémy s prepracovanosťou, preťaženosťou, psychickým vyčerpaním, súvisiacim s problémom odpútať sa od nejakej myšlienky, nápadu alebo zanietenej činnosti sú u nás známe od úsvitu dejín. Samotní ľudia, ktorí sú až chorobne posadnutí prácou  len ťažko dokážu postrehnúť, kedy sa dostanú na hranicu svojich možností.

Nezbadáme ako sa meníme.

Človek nemá zmyslový analyzátor na postihnutie kontinuitných zmien v čase, t. j. zmien, ktoré sa uskutočňujú plynule, nebadane, tak ako sadá prach. Nezbadáme, ako sa staneme alkoholikmi, závislými od cigariet, drog či od niečoho, čo nám dovoľuje únik do zabudnutia. Nezbadáme ani, ako sa staneme rutinérmi, cynikmi, apatickými, ako sa vzdávame ideálov. Musí byť vždy niekto ďalší, ktorý signalizuje, že sa týmto spôsobom posúvame.

Sú šéfovia firiem, ktorí workholikov, napríklad počítačových maniakov, priam zbožňujú, samotné blízke okolie však workoholikov nechváli. “Jedným z najdôležitejších signálov pracovných neurotikov je narúšanie sociálnych vzťahov, prerušenie normálnej komunikácie. Strácajú schopnosť vychádzať s inými ľuďmi, rozpadá sa im manželstvo, stávajú sa konfliktnými, problémovými, ocitajú sa izolovaní. Stále žijú v zhone, všetko, čo sa priamo netýka práce, ich len zdržuje a obťažuje. 

V každom prípade, ak sa začnú pridružovať poruchy sústredenia a iné zdravotné problémy, treba zájsť za lekárom. Je jedno, čo nás ženie k tomu, aby sme sa v práci prepínali, aj tí, ktorí sa obetujú pre nejaké vznešené myšlienky a ciele, keď nebudú rešpektovať biologické zákonitosti, lebo sa riadia heslom radšej sa opotrebovať, ako zhrdzavieť, nakoniec obetujú nielen seba, ale aj tú vec, pre ktorú sa obetovali. 

Workoholizmus – riziko prepracovanosti

hrozí omnoho viac ľuďom, ktorí sú vychovávaní k dôslednosti, systematickosti ako u jedincov, ktorí boli vychovávaní v atmosfére etického relativizmu, nejednoznačnosti, neurčitosti. Naša spoločnosť si podľa jeho slov doslova pestuje atmosféru neurčitosti, dokonca v dohodách a zmluvách, čo je tiež jedna z príčin ďalšieho stresogénneho vplyvu, ktorý pôsobí neurotizujúco na spoločnosť, na ľudí v hospodárskej sfére, na manažérov. Rôzne prieskumy správania sa ľudí  v najrôznejších povolaniach a situáciách poukazujú na to, že v prevencii ťažkých zdravotných dôsledkov workoholizmu je rozhodujúca naša schopnosť alebo neschopnosť spomaliť životné tempo. Utekáme do konzumu, do stále väčšieho chvatu a chaosu. Z nášho života sme doslova vyhnali jemnosť, ticho, skromnosť, láskavosť, pravdu, statočnosť i sebaúctu. Šliapeme si po nich ako tí, pri privatizačných korytách. Pritom schopnosť stíšiť sa, rozjímať a zamyslieť sa nad videným, počutým, nad svojimi činmi a činmi našich blízkych je v našej psychike pre zachovanie normality nenahraditeľná” .

SME.sk