Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými.
Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzií a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.
Burnout – /twitter.com/avogado6
V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.
JE UVOĽNENIE SA UMENIE?
Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.
Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“
Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.
Prosím, urobte pokus: Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.
Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedomé, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa vtieravé myšlienky, obavy, úzkosť a sprievodné napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal “robiť niečo”, o čom vlastne ani nevie, že to robí.
Viete, čo je to skutočná relaxácia?
Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.
mača na radiátore
AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES
spiace mača na rebríku
A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.
Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?
výstižné
Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:
“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”
Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?
Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu v rôznych oblastiach.
(kritika výskumov a praxe všelijakých psychoterapií, kurzov a tréningov)
celý text
Zámerom výberu štúdií v 3. časti vedeckých štúdií o efektivite autogénneho tréningu je poukázať na diskutabilnú prínosy, často riziká a iatrogénne vplyvy rôznorodých teoretických škôl, modelov, projektov a koncepcií uplatňujúcich sa v terapeutickej praxi pacientov a zvládacích tréningov klientov posilňujúch napr. mentálne zdravie a odolnosť voči záťaži a stresu.
Aby nedošlo k dezinterpretáci nasledovných slov, k výčitkám a obviňovaniu autora zo zaujatosti, tak ešte pred konkretizáciou dôkazných dôvodov pripomínam, že ;
Motívom kritického blogu je pripomenúť možnosti a rezervy využívania AUTGÉNNEHO TRENINGU – tejto jedinečnej a stále povrchne uplatňovanej metódy zlepšovania zdravia, kvality života a výkonnosti vo všetkých oblastiach ľudských činností, – chápanej aj u nás mnohými odborníkmi len ako “nejaké” relaxačné cvičenie.
Táto tretia časť edície poukazuje aj na dramaticky nedostatočnú projektovú, metodolickú a metodickú prípravu zverejnených výskumov a neraz až škodlivú, iatrogénnu prax v uplatňovaní, často až primitívnych “metód” rôznymi diplomovanými psychoterapeutmi a inými expertami j, samozvanými spasiteľmi, kaučmi, hovejúcimi v narcistickej predstave vlastnej takmer božskej výlučnosti!
Od prvých rokov mojej praxe psychológa, ktorá trvala takmer 40 rokov som pozoroval a stretával sa s tým, že táto ich superorita založená na pradávnych základoch šamanstva vníma ako obťažovanie a provokáciu kúsi metodológiu a pokusy výskumne overiť to čo vlastne praktizujú. Mnohí z nich si tieto slabiny uvedomujú a tak túto nevedeckosť individuálne i inštitucionálne maskujú a kryjú napr. pod rúškom “lekárskeho tajomstva” a v presvedčení, že majú k tomu právo .
Tieto slová hovi vyznievajú tak, že generalizujú tento stav na všetkých “porfesionálov”——- uznanie uznanie
Avogado (japonský umelec)
Následná výskumná interpretácia účinkov ich praxe je zarážajúca rozporuplná a vo výpovediach pacientov a klientov prekvapivo chudobná. V pozadí mlčania účastníkov draho predplatených terapií a kurzov sú často trpiaci ľudia, ktorí sa ocitli ako rukojemníci v pasci vlastnej neschopnosti vsugerovanej a manažovanej celým psychoterapeutickým a trénigovým biznysom.
Nehovoriac vôbec priamo o šarlatánskych praktikách zameraných na kapitalizáciu dôverčivosti a sugestibility - najmä starších ľudí. Tie by si iste zaslúžili intezívnejšiu pozornosť verejnosti a aj štátnych orgánov.
℘
Tretí výber štúdií o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu uvádza štúdia
Kompletná štúdia po kliknutí na úvodnú stranu. Načítanie chvíľu trvá.
Zmyslom výskumu bolo porovnať individuáne výsledky relaxačného programu riadeného samotnýmim pacientami s výsledkami relaxácie vedenou terapeutom (I. kontrolná skupina),a s výsledkami pacientov na čakacej listune (II. kontrolná skupina). Na stanovenie účinnosti relaxačných programov boli použité výsledky merania úzkosti na základe dotazníka vlastného sebaposúdenia (IPAT a STAI), tiež psychofyziologický stresový profil zahrňujúci frontálny EMG, GSR, srdcová frekvencia, teplotu prstov monitorovanú počas relaxácií aj v stresových podmienkach.
Pri monitorovaní domácich cvičení subjekty hlásili zvýšenú schopnosť relaxovať a kontrolovať stres; avšak len frontálny EMG meraný za stresových podmienok bol jediným závislým meraním, ktoré toto vnímanie potvrdilo. V ďalších, vyššie uvedených merianiach neboli pozorované žiadne rozdiely medzi skupinami vo všetkých meraniach. Je potrebné zdôrazniť, že boli pozorované spoľahlivé zmeny vo všetkých samo monitorovaných meraniach domáceho cvičenia, čo naznačuje, že tento postup je užitočným ukazovateľom domáceho cvičenia.
Metodika.
Výber a kontrola subjektov.
Prostredníctvom novinových a univerzitných oznámení, ktoré pozývali na účasť v projekte skúmajúcom rôzne postupy relaxácie bolo vybraných 91 dobrovoľných subjektov. DobrovoľníciTíto boli náhodne pridelení manažérkou projektu do jednej zo štyroch liečebných skupín: samoinštrukcia I, samoinštrukcia II, inštrukcia terapeuta, kontrola čakacej listiny. Subjekty zaradené do projektu museli týždenne odovzdávať denný záznam o svojej domácej tréningovej praxi.
Dobrovoľníci, ktorí tak neurobili, boli zo skupiny subjektov vyradení. Aby dobrovoľníci mohli v projekte pokračovať, museli sa venovať domácemu tréningu päťkrát alebo viackrát týždenne a odovzdať všetky denné záznamy o praxi. Pri následnom preverovaní záznamov zostalo v projekte 63 subjektov, čo predstavuje mieru udržania 69%, ktorá je o niečo vyššia ako v mnohých štúdiách samoinštrukcie (pozri Glasgow a Rosen, 1978). Miera udržania bola konzistentná vo všetkých troch liečebných podmienkach.
V konečnej vzorke bolo 40 žien a 23 mužov vo veku od 18 do 54 rokov. Priemerný vek bol 30,2 roka. Šesťdesiatsedem percent vzorky tvorili študenti. Žiaden zo subjektov nemal psychiatrickú anamnézu.
Vzorku by sme najlepšie mohli opísať ako priemerných ľudí, ktorí sa chcú naučiť relaxáciu, aby sa efektívnejšie vyrovnávali so svojím každodenným životom.
Súhrn.
Zdieľaná štúdia ďalej popisuje pomerne podrobne naznačené rôznorodé výsledky, ktoré sú vo veľkej miere aj rozporuplné. Napriek týmto zmiešaným výsledkom však priniesla niekoľko dôležitých poznatkov a významný poznatok hodný zohladnenia pri každom ďalšom výskume relaxačných postupov.
Prvý pochádza z rozhrania medzi sebahodnotením a fyziologickými meraniami. Hoci subjekty hlásili zvýšenú schopnosť relaxovať a znížiť úzkosť na konci liečby, iba jeden fyziologický kanál (frontálny EMG) indikoval akúkoľvek zmenu a tá sa vyskytla iba za stresových podmienok. To naznačuje potrebu zaznamenávania fyziologických údajov v relaxačných štúdiách a zaznamenávania týchto údajov.
za stresových aj relaxačných podmienok. To hovorí, že niektoré
účinky liečby sa nemusia prejaviť za bežných životných podmienkach a tiež, že účinky liečby sa nemusia preniesť z východiskových podmienok do stresových podmienok a
že miery relaxácie hlásené samotnými pacientmi sa nemusia zhodovať s fyziologickými hodnoteniami relaxácie!
Poznámka autora kráteného súhrnu a prekladu tejto štúdie PhDr. Milan Kožiaka.
Vyššie uvedené vnáša do interpretácie výsledkov výskumu zmätok a priamo protirečí mnohým výsledkom iných štúdií a prínosov aj pri rôznych relaxačných tréningoch.
To tiež naznačuje opodstatnenosť kritiky takýchto výskumov od Barriosa a Shigetomiho (1979)*, poukazujúcich na skutočnosť, že len málo relaxačných štúdií zahŕňa postupy na overenie, či sa subjekty skutočne naučili relaxovať.
To je kardinálna otázka vplyvu akýchkoľvek premenných činiteľov a vážna metodologická chyba!
Subjektívne udávaný stav relaxácie, napr. športovca pred vrcholovou súťažou je často v rozpore s objektívne zmeranou neurovegetatívnou aktivačnou úrovňou, napr. pomocou biolelektrickej reaktivity (KGR). Doc. Miloš Machač, DrSc. , autor relaxačnej aktivačnej metódy osvedčenej najmä v psychologickej príprave vrcholových športovcov mi opakovane zdôrazňoval;
” … overuj a měř úroveň relaxace pokaždé když je to alespoň trochu možné. Mezi subjektivně udávanou mírou uvolnění a skutečnou relaxací je rozdíl jako mezi králíkem a králem.”
* Barrios, B. A., & Shigetomi, C. C. (1979). Coping-skills training for the management of anxiety: A critical review. Behavior Therapy, 10, 491-522
℘
20.
Tréning zručností pre zvládanie úzkosti: Kritický prehľad
Štúdia nadväzuje na kritický záver predošlej štúdie č. 19.
Hoci štúdia nie je zameraná priamo na skúmanie účinkov autogénneho tréningu ponúkame ju pre jej výnimočnosť – ako príklad serióznej kritiky skúmania psychických procesov, stavov a javov, – bez náležitej metodickej a metodologickej prípravy. Istú rolu pritom zohrával aj obmedzujúci vplyv niektorých starších teorií a na nich postavených koncepcií, ktorých zotrvačnosť stále pretrváva a prekonáva sa veľmi pomaly.
Stručný pracovný súhrn obsahu úvodných stránok 491 -3 .
Podľa autorov štúdie bola primárnym dôvodom jej realizovania nespokojnosť s obmedzeniami tradičnej behaviorálnej terapie široko rozšírenej v USA a v Kanade. Cieľom bolo preskúmanie typických liečebných postupov napr. systematickej desenzibilizácie pre úzkosť a in vivo modelovania. Systematická desenzibilizácia má obmedzené využitie pre klientov, ktorí nie sú schopní dosiahnuť alebo udržať si živé predstavy, a pre klientov trpiacich viacerými úzkostnými reakciami. Techniky in vivo modelovania sa zase vyhýbajú ťažkostiam spojeným s predstavami, ale vyžadujú si značný čas terapeuta a môžu byť nevhodné alebo neuskutočniteľné pre určité úzkosti, ako je napríklad úzkosť z testovnia, alebo úzkosť zo stretnutia s terapeutom. (Kazdin, 1974).
Ďalším hlavným dôvodomštúdir bola snaha zamerať pozornosť na prevenciu (Gelfand a Hartmann, 1977; Kessler a Albee, 1975; Poser, 1970, 1976). Viacerí výskumníci (Cautela, 1969; Goldfried a Merbaum, 1973; Meichenbaum, 1973; Stuan, 1977) navrhli, aby behaviorálni terapeuti učili klientov nielen aktívnym zručnostiam, ktoré sú zovšeobecniteľné a ktoré možno využiť na liečebné alebo preventívne účely zvládania stresu. Tie však ajú svoje limity a preto popri rozmanitých kognitívnych technikách, upozorňujú na nácvik imaginácie a relaxácie (Meichchenbaum, 1973).
Tento nový prístup behaviorálnych terapeutov k aktívnemu zvládnutie zručnosti svojich klientov pri zvládaní rôznych životných situácií medzi ktorí patrí napr. relaxácia je v ich konzervatívnom a stereotypnom prístupe takmer prelomový.
Pori tom však tzv. aktívne zvládane prináša isté riziká spočívajúce tom, že pri tejto zmene kladú samotní teareputi menší dôraz -ako pri tradičných intervenciách tradinčných intervenciách počas tréningov zvládania úzkostí – na dodržiavanie modelu “kuna” . Tento model spočíva v tom, že zahŕňa aktívne inštruktáž klientov v identifikácii indexov úzkosti a vykonávaní správania, ktoré zníži alebo eliminuje napätie. Liečba založená na “rozšírenom” zvládnutí úzkostí podľa autorov štúdie obchádza a neposkytuje klientom takéto inštrukcie ani prax v stratégiách zvládania úzkosti, keď ju prežívajú. Čo je zarážajúce.
Takýto modernizovaný prístup zvládania nepredpokladá, že liečení klienti budú pociťovať úrovne úzkosti, ktoré znížia ich výkon. Toto očakávanie sa podľa autorov štúdie javí ako neopodstatnené a podľa autora blogu až alibistické.
poznámka:
Liečebný model "kuna" sa zameriava na ochranu pacienta pred škodami spôsobenými možnými sekundárnymi dôsledkami liečenia, neoverenými postupmi a ich vedľajšími účinkami.Ide o model, ktorý zdôrazňuje prevenciu škôd, podobne ako sa chráni dom pred kunou, ktorá môže narobiť škody, ak sa jej včas nepredíde.
Apeluje na medicínu založenú na dôkazoch (EBM),
Primum non nocere – zásada „v prvom rade neškodiť“
Základný etický princíp medicíny, ktorý sa venuje prevencii škôd spôsobených liečbou.
„Liečebný model kuna“ tématicky spadá pod iatrogénne poškodenia, bezpečnosť pacienta, kritiku neoverených postupov a medicínu založenú na dôkazoch.
Po kliknutí sprístupníte pracovný preklad do slovenčiny
POPIS TECHNÍK A HODNOTENIE ŠTÚDIÍ VÝSLEDKOV
Stručné popisy techník sú uvedené v tabuľkách č.1-9. Následne sú zhrnuté všeobecné výsledky relevantné pre každú techniku. Uvádzané súhrny síce naznačujú naznačujú úspešnosť liečby a dokonca hovoria o metodologickej primeranosti štúdie zároveň poukazujú na potrebu rozšírenia tohto argumentu. Napr. v časti podmienky sú uvedené iba experimentálne podmienky, ktoré boli predmetom hlavného záujmu. Napríklad, niekoľko štúdií skúmalo relatívnu účinnosť rôznych zložiek techniky alebo vplyv menších procedurálnych variácií na výsledok. V takýchto prípadoch je uvedená iba primárna technika. V časti Výsledok bola účinnosť terapeutického stavu (podmienok) určená zhrnutím výsledkov vo všetkých závislých mierach. Uvádzajú sa výsledky po liečbe a následné sledovanie pre každý z hodnotených špecifických kanálov. V časti Zovšeobecnené sa uvádzajú dokonca výsledky výskumov, ktoré skúmali účinky liečby na necieľové správanie alebo situácie.
Na prvý ohľad je zrejmé, že do určovania výsledkov mohla vstúpiť určitá miera subjektivity alebo zaujatosti. Autori štúdie hneď v jej úvode uvádzajú, ,že vzhľadom na veľký počet závislých premenných použitých v niektorých výskumoch je nemožné prezentovať výsledky prehľadne. Treba tiež poznamenať, že štúdie nie sú prezentované v abecednom poradí, ale sú zoskupené do blokov podľa techniky.
Vzhľadom na uvedené, tež na rozsah publikovanej štúdie a najmä prekvapivé množstvo kritických informácií ponúkame aj jej pracovný slovenský preklad umožňujúci získať snáď lepší orientačný obraz o jej obsahu. Preklad bol uskutočnený s pomocou translátora a obsahuje väčšinu textových častí, bez tabuliek, a odkazov pod čiarou. Tieto, ako aj odkazy na zdroje a literatúru možno nájsť vo vyššie zdieľanom pdf anglickom originále v úvode štúdie č.20.
Typická štúdia odrážajúca metodické, metodologické nedostatky snaživých amerických výskumníkov, ktorí navyše pracujú s veľkou terminologickou nejednotnosťou. V tomto zmysle je väčšina európskych štúdií na podstatne exaktnejšej úrovni.
Typické nakopenie rôznych prístrojových techník, bez dostatočného a potrebného projektovo-metodického a metodologického zázemia pôsobí skôr ako exhibícia – možno aj pred medicínsky nie príliš vzdelanými manažérmi. Nehovoriac o mediálnych výstupoch , ktoré ako “bubny na zajace” naháňajú vystrašených pacientov a klientov do ambulancií iste “lacných” odborníkov, lekárov, psychiatrov a psychológov. Tí sa vraj idú pominúť od návalu americkou kultúrou vystrašených ľudí. 🙁
Výnimkou nie je ani mladšia teoretická a praktická škola Kognitívno-behaviorálnej terapie, ktorá síce … , ale aj nej pretrvávajú typické americké zjednodušovanie a obchádzanie jadra ….
Vedecké štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
– časť 2.
Zámerom výberu štúdií o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu je poukázať na možnosti a rezervy vo využívaní tejto jedinečnej a stále povrchne uplatňovanej metódy – chápanej aj u nás mnohými odborníkmi len ako “nejaké relaxačné cvičenie”.
Nádejáme sa, že aj tento výber motivuje čitateľov k jej doceneniu. Autogénny tréning popri zrejmých pozitívnych účinkoch na telesné a duševné zdravie pacientov, zvyšuje aj odolnosť v oči psychickej záťaži a stresu u celkom zdravých ľudí. Rozvíja potenciál ich schopností zvládať nároky doby a moderných technológií, pri zachovaní vlastnej, dnes ťažko skúšanej integrity. Viaceré výskumy potvrdzujú, že si ho môže dištančne, prostredníctvom internetu, audio nahrávok a dostupných príručiek osvojiť takmer každý. To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení. Sprievodné pocity pohody, vnútornej slobody, nezávislosti a nadhľadu sú benefitmi, ktoré môžete vnímať každý deň.
℘
Druhý výber štúdií o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu uvádzame vynikajúcou štúdiou, ktorú realizovali štyri slovenské výskumníčky.
V tejto štúdii sú zhrnuté psychofyziologické, psychopatologické a klinické aspekty AT u osôb s duševnými poruchami s dôrazom na dôsledky pre budúci výskum a prax. Na základe vyhľadávania literatúry autorku uvádzajú ako zdroj svojich záverov 29 štúdií (7 metaanalýz/systematických prehľadov), ktoré skúmali účinky a vplyv AT na duševné poruchy.
Konštatujú, že Autogénny tréning (AT) je dobre zavedená relaxačná technika založená na autosugescii. Rastúci počet štúdií o AT v posledných dvoch desaťročiach výrazne naznačuje praktickú užitočnosť psychofyziologickej relaxácie v oblasti medicíny. Napriek tomuto záujmu doteraz existujú obmedzené kritické klinické úvahy o aplikácii a účinkoch AT pri duševných poruchách. Medzi hlavné psychofyziologické účinky AT patria autonómne kardiorespiračné zmeny paralelne s modifikáciami aktivity centrálneho nervového systému a psychologickými výstupmi. Štúdie preukazujú konzistentnú účinnosť AT pri znižovaní úzkosti a strednodobých pozitívnych účinkov na miernu až stredne ťažkú depresiu. O.i. tiež konštatujú, ako dôležité poznanie, že AT zlepšoval subjektívne vnímanie fyzického a psychického zdravia a pomáhal znížiť úroveň úzkosti počas krízy COVID-19 [11,12].
Vplyv na bipolárne poruchy, psychotické poruchy a akútnu stresovú poruchu však zostáva nepreskúmaný. Ako doplnková intervenčná psychoterapeutická technika s priaznivým výsledkom na psychofyziologické fungovanie AT však predstavuje sľubnú cestu k rozšíreniu výskumných poznatkov o prepojení mozgu a tela za súčasné hranice prevencie a klinického manažmentu množstva duševných porúch.
Autogénny tréning vyvinul nemecký psychiater Dr. Johannes Heinrich Schultz, ktorý v roku 1932 vydal prvú knihu o tejto metóde založenú na dôkazoch [2]. Pôvodný Autogénny tréning j.H. Schultza (1932) sa časom stal základom širšej skupiny metód autogénnej terapie. Autogénne terapeutické prístupy sú metódy založené na homeostatických samoregulačných mozgových mechanizmoch na podporu a uľahčenie existujúcich prirodzených samoliečebných mechanizmov, a tým pomáhajú regulovať a upravovať rôzne funkčné poruchy (napr. stres alebo trauma) [3,4]. Autogénna terapia využíva rôzne metódy a ich kombinácie na zníženie rušivých následkov stimulácie. Konkrétne autogénna terapia zahŕňa autogénny tréning, autogénnu neutralizáciu, meditačné cvičenia, autogénnu modifikáciu, gradovanú aktívnu hypnózu, autogénny tréning spätnej väzby a terapiu autogénnym správaním [5]. Dochádza k určitej samoregulačnej neutralizácii alebo rekuperáciiprirodzene počas spánku, konkrétne počas spánku s rýchlym pohybom očí, úzko spojeným so snívaním [6].
Podklady a metóda (náčrt)
Na základe rámca vyhľadávania, hodnotenia, syntézy a analýzy (SALSA) [13] táto štúdia predstavuje naratívny prehľad literatúry s niekoľkými komponentmi kritického prehľadu. Referencie boli identifikované prostredníctvom vyhľadávania článkov publikovaných v angličtine do decembra 2022 v elektronickej databáze PubMed pre relevantné štúdie. Metodický výber hľadaných výrazov založený na lekárskych predmetoch PubMed (MeSH) bol vykonaná pred vyhľadávaním, aby sa vytvoril vyhľadávací reťazec, ktorý generuje najlepší možný výsledok. Hlavné hľadané výrazy („Autogénny tréning“ (Mesh) A „Mentálne poruchy“ (Mesh)), pôvodne vybrané autormi, sa hľadali v MeSH, aby sa identifikovali ďalšie synonymá, súvisiace výrazy a podvýrazy. Aby boli AT postupy zahrnuté do prehľadu, museli byť vykonané buď konvenčným spôsobom (so 6 SE v štandardnej kombinácii a postupnosti: 1 – ťažkosť, 2 – teplo, 3 – pokojná a pravidelná funkcia srdca, 4 – samovoľný regulácia dýchania, 5 – teplo v oblasti hornej časti brucha a 6 – príjemné chladenie čela obrázok 1) alebo pomocou modifikovaných techník; Podrobnejší popis postupov AT a psychofyziológie AT je uvedený v časti Výsledky. Nezohľadňovalo sa žiadne obmedzenie týkajúce sa počtu a trvania relácií AT. Podobne sa nezohľadnili žiadne obmedzenia týkajúce sa dĺžky, miesta, spôsobu intervencie (poloha pre cvičenie) alebo prispôsobenia AT každej patológii.
Preskúmané psychofyziologické účinky AT sú v štúdii rozdelené do týchto oblastí:
účinky autogénneho tréningu na autonómny nervový systém
účinky autogénneho tréningu na centrálny nervový systém
účinky autogénneho tréningu na psychologické výstupy
účinky autogénneho tréningu na úzkostné poruchy
účinky autogénneho tréningu na poruchy nálady
účinky autogénneho tréningu na schizofréniu a psychotické poruchy
účinky autogénneho tréningu na poruchy súvisiace s traumou a stresom
účinky autogénneho tréningu na iné duševné poruchy.
Záverom autorky uvádzajú;
Autogénny tréning je široko dostupný samorelaxačný postup s prínosom výsledky na psychofyziologické fungovanie.Silný súčasný výskyt duševných chorôb a kardiometabolických komplikácií zdôrazňuje potrebu diagnostiky a liečby týchto chorôb. Autogénny tréning ako doplnková intervenčná psychoterapeutická technika predstavuje sľubnú cestu k rozšíreniu a sprístupeniu nových výskumných zistení o prepojení mozgu s telom pri prekonávaní súčasných hraníc prevencie a klinického manažmentu množstva duševných porúch.Ďalšie klinické výskumné štúdie v dobre charakterizovanej populácii pacientov je potrebné zlepšiť a usmerniť naše súčasné chápanie patofyziológie duševných porúch a umožniť identifikáciu nových potenciálnych biomarkerov a prognostických faktorov progresu ochorení na základe reakcií na autogénne terapeutické zásahy.To bude nevyhnutné aj na identifikáciu pacientov ktorí môžu mať z intervencie najväčší úžitok.Očakáva sa, že vedomosti získané z budúcich štúdií budú informovať o intervenciách pri liečbe duševných porúch a pomoci zabezpečiť začlenenie zistení do postupov psychiatrickej starostlivosti a zabezpečenie financovania preniesť intervenciu priamo do klinickej praxe.
Štúdie uvedených autorov ukázali, že správanie v uzavretom priestore a autonómnom režime je jednou z častých príčin havárií lietadla v dôsledku chyby pilota. V takýchto prípadoch je pilot vo vysokom stave psychického a fyziologického vzrušenia a má tendenciu sústrediť sa na jeden problém, pričom ignoruje kritickejšie informácie. Táto štúdia skúmala účinok tréningu vo fyziologickom sebapoznaní a regulácii ako prostriedku na zlepšenie výkonu posádky v kokpite. Sedemnásť pilotov bolo zaradených do liečebných a kontrolných skupín zodpovedajúcich nahromadeným letovým hodinám. Liečebnú skupinu tvorili štyria piloti lietadla HC-130 Hercules a štyria piloti helikoptér HH-65 Dolphin; riadiacu skupinu tvorili traja piloti HC-130 a šesť pilotov vrtuľníkov Dolphin. Počas počiatočného letu boli zaznamenané fyziologické údaje pre každého člena posádky a individuálny výkon posádky bol hodnotený inštruktorom pilotom. Osem členov posádky sa potom naučilo regulovať svoje vlastné úrovne fyziologickej odozvy pomocou tréningu autogénnej spätnej väzby (AFT). Zvyšné subjekty nedostali žiadne školenie. Počas druhého letu vykazovali liečené subjekty výrazné zlepšenie výkonu, zatiaľ čo kontroly sa nezlepšili. Výsledky naznačujú, že riadenie vysokých stavov fyziologického vzrušenia pomocou AFT môže významne zlepšiť výkon pilota počas núdzových letových podmienok.
V tomto rámci iste stojí za zmienku, že k praktickému využívaniu AT v letectve dochádzalo v Československu cielene už začiatkom 80- tich rokov, ako to dokumentuje napr. aj výpoveď jedného z pilotov vtedajšieho SLOVAIR-u.
Vyjadrenia o využívaní a prínose autogénneho tréningu v Československých podmienkach. Kliknite pre sprístupnenie.
℘
Účinky autogénneho tréningu na kapacitu pľúc, výkonovú úzkosť a subjektívnu vitalitu športovcov.
Kliknite pre zväčšenie.
Cieľom tejto štúdie bolo analyzovať vplyv pravidelného cvičenia autogénneho tréningu na kapacitu pľúc, subjektívnu vitalitu a výkonovú úzkosť. Skúmanú vzorku tvorilo 18 dobrovoľníkov. Títo boli náhodne rozdelení do dvoch skupín: kontrolná (n-9) a experimentálna skupina (n-9);všetci cvičili autogénny tréning 6 týždňov. Na začiatku a na konci výcviku v AT sa uskutočnili spirometrické merania, zaznamenali sa hodnoty maximálneho výdychového prietoku (PEF), úsilného výdychového objemu na konci prvej sekundy (FEV1). Okrem toho boli zmerané hodnoty subjektívnej vitality (SVS) a kompetitívnej výkonovej úzkosti (CSAI-2).
Zistené merania ukázali na významné zlepšenie (p=0,001) subjektívnej vitality a zníženie výkonovej úzkosti (dimenzia sebavedomia); zatiaľ čo ostatné skúmané premenné neboli ovplyvnené. Výskumníci v závere štúdie konštatujú, že pravidelná prax autogénneho tréningu môže mať pozitívny vplyv na zlepšenie niektorých parametrov spojených so športovým výkonom.
℘
Autogénny tréning pomáha učiteľom v Indii.
Vyhorenie a vnímanie stresu – výhody zvládania stresu autogénnym relaxačným tréningom pre učiteľov.
Pilotná štúdia.
Kliknite pre zväčšenie.
V úvode autori konštatujú, že stres je v súčasnom svete neoddeliteľnou súčasťou života, bez ohľadu na sociálny status (Albertson a Kagen, 1987). Vyhorenie charakterizujú ako negatívny duševný stav, ktorý je reakciou na tlak súvisiaci s prácou. Obsahom tlaku je prežívanie emócií, ktoré sú vyvolané opakovanými emocionálne nabitými sociálnymi situáciámi. Tomuto pracovnému riziku môžu byť vystavení každý jednotlivec vo všetkých povolaniach, vrátane učiteľov. Je všeobecne známe, že učiteľské povolanie je pod veľkým pracovným tlakom a náchylné na pracovné vyhorenie (Asimeng-Boahene, 2003). Cieľom štúdie bolo: (i) posúdiť úroveň pracovného vyhorenia a stresu medzi učiteľmi súkromných a štátom plne podporovaných škôl, rozdelených na experimentálnu a kontrolnú skupinu. (ii) určiť účinnosť autogénnej relaxácie na pracovné vyhorenie a stres medzi učiteľmi súkromných a plne podporovaných škôl. Kvantitatívne výskumný projekt prístup s experimentálnou a kontrolnou skupinou. Štúdia sa zamerala na vybrané školy v okrese Vellore. celkom, 28 účastníkov vybraných postupnými technikami odberu vzoriek s vekom rokov 25-60 rokov. Na základe kritérií zaradenia a dostupnosti učiteľov boli rozdelené do kontrolnej skupiny (n=14) a experimentálnej skupiny (n=14). Demografické premenné, vyhorenie z povolania, stres boli hodnotené pomocou (Maslachov inventár vyhorenia a inventár stresu učiteľov). Učiteľom zaradených do experimentálnej skupinu bol poskytnutý program na zvládanie stresu autogénnym tréningom raz týždenne počas 6 týždňov. Tento program bol pripravený na základe existujúcich výskumov a štúdií. Zabrániť vyhoreniu učiteľov je vážnou výzvou a úlohou progresívnou vo všetkých vzdelávacích systémoch na celom svete. V nadväznosti na negatívne vedľajšie účinky vyhorenia medzi učiteľmi je opodstatnený predpoklad ohrozenia ako študentov, tak aj samotných učiteľov. Dôsledky tejto situácie konfrontujú učiteľov s neobvyklými ťažkosťami profesionálnej katastrofy a vytrvalosti (Beck,1984), Ako naznačujú najnovšie informácie online výskumu Optum, vysokých 46 % pracovnej sily v inštitúciách v Indii trpí agóniou z nejakej alebo inej formy stresu. Táto štúdia mala veľkosť vzorky 200 000 pracovníkov (viac ako 30 veľkých organizácií). Zistený výsledok bol 43 % so skloneným BMI (body mass index), z toho 30 % s diabetikom rizikový faktor, 30 % s rizikovým faktorom hypertenzie a 46 % so stresom ako rizikovým faktorom. Národný prieskum duševného zdravia Indie (2015– 2016) hlásený v Tamilnadu, preukázal. že 11,8 % populácie trpí neurotickými poruchami a poruchami súvisiacimi so stresom. Podobné zistenia vyplývajú aj z prieskumu Kongresu odborov (2016), 70 % ľudí uvádza, že stres je najväčší ohrozenie zdravia na pracovisku.
Preventívna a profylaktická intervencia je založená na týchto troch modeloch. Pokúša sa zmeniť kognitívne hodnotenie a reakcia na stres;
(a) pomôcť učiteľom pochopiť segmenty stresu a ako stres funguje v ich živote (b) dať učiteľom šancu učiť sa, cvičiť a aplikovať postupy zvládania stresu na zmenu v živote
(c) presadzovať solídne stratégie na zvládanie tlaku.
Autogénny tréning teda poskytuje výnimočnú stratégiu zvládať stres. Je to psychofyziologický tréning založený na autosugescii, ktorú ako prvý vytvoril nemecký lekár a špecialista J.H. Schultz v polovici dvadsiateho storočia storočia. (Bond a Bunce, 2000; Brantly a Ames, 2001; Brouwers a Tomic, 1999; Brouwers, 2000) Zahŕňa šesť postupných krokov. Prvý krok sa sústreďuje na svalovú relaxáciu vyvolaním pocitu tiaže v končatinách, a postupne, podľa zváženia sa neaktívne sústreďuje na objavenie tepla, potom na mierneho dýchania, tepla v žalúdku, tichý tlkot srdca a chladný spánok.
Učitelia zaradení do experimentálnej skupiny sa pravidelne stretávali 1 x každý týždeň a samostatne sa pripravovať niekoľkokrát denne. Pri napredovaní v autogénnom tréningu prevažná väčšina z nich zažila osobitný duševný stav, ktorý im umožňuje prelomiť “strašný” stresový cyklus. AT ich viedol od vysokej vzrušivosti k premýšľavosti, zmierňoval úzkostné reakcie na nízku úroveň parasympatická úzkostná reakcia.
Pilotná štúdia je predbežnou štúdiou účinku samotného princípu AT. Uskutočnila sa s cieľom pochopiť reálnosť vykonania rôznych fáz projektu, samotné výskumné postupy a na prekonanie ťažkostí pri zbere hlavných údajov.
Hoci mala pilotná štúdia malú veľkosť vzorky umožnila porovnať pred a po teste úroveň vyhorenia z povolania, stresu medzi učiteľmi a tiež medzi kontrolnými a experimentálnymi skupinami
ZÁVERY Pilotná štúdia ukázala, že došlo k znižovaniu miery vyhorenia a stresu na konci projektu. Experimentálna skupina preukázala tiež väčšiu výkonnosť v porovnaní s kontrolnou skupinou. Nebol zistený žiadny nepriaznivý účinok autogénneho tréningu. Účastníci počas štúdie veľmi dobre spolupracovali. V niekoľkých parametroch vyhorenia z povolania však nebolo štatisticky významné zníženie miery vyhorenia a stresu. Mohlo to byť to spôsobené malou vzorkou probantov. Pilotná štúdia potvrdila uskutočniteľnosť projektu v širšom rámci.
℘
Účinok autogénneho tréningu vo forme zvukového záznamu na kvalitu spánku a fyziologické stresové reakcie univerzitných športovcov– pilotná štúdia.
Vysokoškolskí športovci musia skĺbiť náročné úlohy športovca aj študenta [2]. Ich preťaženie pri každodenných úlohách môže spôsobiť horšiu kvalitu spánku a ďalšie ťažkosti s tým súvisiace ťažkosti [3]. Viaceré signály potvrdzujú, že u vysokoškolákov sú tieto ťažkosti vo všeobecnosti časté a postihujú až 60 % tejto populácie [4]. poykazujú na to, Výskumníci Buysseho spia Reynolds, Monk, Berman a Kupfer [5] poukazujú na to, že čo sa týka spánku,je dôležité nielen jeho množstvo, ale aj jeho kvalita.
Športovci môže mať ťažkosti s spánkom z rôznych dôvodov. Ťažkosti so spánkom sa môžu týkať športovcov z mnohých dôvodov. napr. vzrušenie zo súťažného zápasu, rozpisy zápasov, cestovanie na zápasy a potreba intenzívnych tréningov.
Poukazujú na ne ako samotní športovci tak aj ich tréneri, pričom naznačujú, že ťažkosti súvisiace so spánkom môžu spôsobiť krátkodobú únavu [14]. Keďže športovci môžu byť so sklonom k problémom so spánkom stojí za to overiť si účinnosť rôznych typov druhov intervencie [8,15,16]. Existuje veľa správ, ktoré ukazujú, že športovci používali úspešne relaxačné techniky na zníženie konkurenčnej úzkosti alebo na zlepšiť športový výkon, napr. [22]. Chýbajú však štúdie o používaní relaxačné techniky športovcov zamerané na zlepšenie kvality spánku. K dátumu začatia pilotnej štúdie našli výskumníci len jednu experimentálnu štúdiu na veľmi malej vzorke futbalistiek (n = 12).
Dva rozsiahle prehľady [21,24] ukázali, že medzi relaxačnými technikami aplikovanými v výskumy na zlepšenie kvality spánku boli okrem iného progresívna svalová relaxácia, meditácia všímavosti, biofeedback, relaxačná hudba alebo autogénny tréning (AT). Autori pri hľadaní účinnej metódy na zlepšenie kvality spánku v skupine študentov-športovcov, vybrali Schulzov autogénny tréning. Zdôvodnili to tým, že viaceré štúdie realizované na skupinách študentov [21] a metaanalýza týchto štúdií klinických výsledkov [17] ukázala, že AT je účinná metóda, ktorá pomáha pôsobiť proti problémom so spánkom zlepšením kvality spánku, spánkovej latencie, dĺžky trvania spánku a energetickej hladiny po prebudení.
Predpokladal preto, že autogénny tréning zlepší subjektívnu kvalitu spánku a parametre časovania spánku aj u univerzitných športovcov. Vzhľadom na výsledky ich predchádzajúcej štúdie o vzájomnom vzťahu medzi spánkom kvalita a stres [25] a správy naznačujúce kladný vplyv AT na stres [26,27] kontrolovali aj fyziologickú reakciu na stres. Hlavným cieľom tohto výskumu bolo teda vyhodnotiť vplyv AT na kvalitu spánku a fyziologické stresové reakcie v skupine univerzitných športovcov
Metóda
Do výskumu sa zapojilo dvestodeväť študentov z jednej z poľských univerzít s aktívnym členstvom v športovo klube, alebo v akademickom športovom zväze, kde trénujú alebo majú individuálny tréningový program. Kritériom vylúčenia bola anamnéza chronického ochorenia ktoré môžu ovplyvniť cirkadiánne rytmy alebo spôsobiť únavu, napríklad anémiu, astmu, cukrovku, depresie a s ňou súvisiace užívanie liekov.
Postup
Detailný postup výskumu je popísaný v pripojenej originálnej štúdii. Z dôvodu únosnosti rozsahu zdieľaných informácií uvádzame len tie najrelevantnejšie najrelevantnejšie.
Samotné laboratórne merania kontroly kvality spánku sa uskutočňovali pred a po autogénnom tréningu počas dvoch týždňov (pomocou PSQI) a emociálna reaktivita bola meraná pomocou zariadenia Biofedback. PSQI [5] je retrospektívna dotazníková metóda hodnotenia kvalitu spánku v priebehu jedného mesiaca. Obsahuje 19 položiek, ktoré umožňujú rozlíšiť sedem komponentov, a dovoľujú vytvoriť globálne skóre.
Fyziologické parametre sa merali v sede a v rovnakom čase dňa, aby cirkadiánny rytmus neovplyvnil fyziologické údaje. Všetky merania vykonal hlavný výskumník a dvaja vyškolení študenti psychológie v laboratóriu – prispôsobenej miestnosti, kde bol nainštalovaný iba stôl s biofeedback zariadením, relaxačné kreslo a kovová skriňa. Počas dvojtýždňového obdobia sa použil postup ekologického momentálneho hodnotenia (EMA). Každý účastník mal na sebe aktigraf, vyplnil denný denník (pre Android aplikáciu) a vypočuli si zvukovú nahrávku (implementovanú v mobilnej aplikácii). Experimentálna skupina počúvala nahrávku s relaxačným tréningom (na základe AT metóda). Kontrolná skupina počúvala len hudbu na bez inštrukcií At ktorá obsahovala len úvodné a záverečné informácie pokyny (napr. akú polohu tela zaujať). Obe skupiny mali absolvovať autogénny tréning v domácich podmienkach každý deň vo večerných hodinách a nie hneď po fyzickej aktivite počas dvojtýždňového obdobia intervencie.
Autori študie uvádzajú, že výskum bol vykonaný podľa smerníc Helsinskej deklarácie a bol schválený univerzitnou etickou komisiou pre vedeckovýskumnú činnosť. Pred jeho začatím všetci študenti dostali písomné informácie o štúdiu a vyplnili informovaný súhlas.
Súčasťou fyziologických meraní bolo okrem biolfedbacku aj meranie objemu pulzujúcej krvi a srdcovej frekvencie, tiež vodivosť kože (KGR), telesná teplota meraná prostredníctvo štyroch senzorov pripevnených k prstom a meranie dychu prostredníctvom senzoru na bruchu.
Zložkou výskumu bola aj metóda AKTIGRAFIA, ktorá je považovaná za spoľahlivý nástroj na štúdium vplyvu liečby na zlepšenie spánoku [31]. Hodinky Actiwatch AW4 (Cambridge Neurotechnology, Cambridge, Spojené kráľovstvo) a Boli použité tiež náramkové hodinky Actiwatch 2 (Philips Respironics) umožňujúce nepretržite sledovať pohybovú aktivitu počas dvoch týždňov. Na zhromažďovanie údajov o každodennom živote športovcov bola použitá vlastná vytvorená aplikácia pre Android, ktorá umožňuje vyhodnotiť kvalitu a kvantitu spánku (vykonávaná fyzická aktivita a jej intenzita—na 5-bodovej Likertovej stupnici) a na kontrolu parametrov spánku (trvanie spánku a v prieskume Likertovej škály: subjektívna kvalita spánku, úroveň energie, úroveň stresu).
Samotný autogénny tréning bol relizovaný samotnými výskumníkmi vytvoreným zvukovým záznamom (SAT -relax) založenom na Schultzovej koncepcii AT [32]. Litwic-Kaminska, K.; Koty´sko, M. Opracowanie treningu relaksacyjnego w formie nagrania audio (SAT-relax) na podstawie załoze ´n treningu autogennego Schultza. ˙ Polskie Forum Psychologiczne 2021, XXVI, 421–432. [CrossRef] Nahrávka obsahovala sugescie súvisiace s pasívnou koncentráciou tela; vnímanie tiaže a tepla, ako aj pomalého dýchania, o ktorom sa predpokladá, že navodzujú stav relaxácie [33].Siek, S. Autopsychoterapia; Akademia Teologii Katolickiej: Warsaw, Poland, 1999 Samotná nahrávka AT trvala deväť minút. Hudba použitá na pozadí bola vybraná kompetentnými posudzovateľmi.
Analýza dát
Dáta boli analyzované pomocou IBM SPSS v28 (IBM, Armonk, NY, USA). Počiatočné porovnanie EG a CG zahŕňalo: pomer pohlaví a športovú disciplínu (test chi kvadrát s Yatesovým korekcia), vek a počet relaxačných sedení (t-test pre nezávislé vzorky). Analyzovali sa hlavné porovnania medzi skupinami s Mann–Whitney U testom. Údaje zozbierané Aktigrafiou a denné záznamy boli usporiadané do pred- (prvé štyri noci) a po- (posledné štyri noci) meraní. Všetky merania pred a po meraní boli analyzované Wilcoxonovom znamienkovým testom (pre závislé vzorky). Korelačný koeficient r sa použil ako veľkosť účinku (ES) pre Wilcoxonov test.
Diskusia Výsledky ukázali, že v experimentálnej skupine sa celková kvalita spánku meraná pomocou PSQI zvýšila. V kontrolnej skupine (v ktorej bola použitá iba hudba na pozadí), nenastala žiadna významná zmena medzi pred a po meraní. To dovoľuje predpokladať, že AT ako relaxačná metóda je viac efektívny pri zlepšovaní subjektívneho hodnotenia kvality spánku ako len samostatná hudba. Je to úplne v súlade so základnými princípmi AT, ktorý uvoľňuje myseľ i telo. [33]. Podľa metaanalýzy, ktorú vykonali Stetter a Kupper [17] v klinickej praxi by sa AT mal považovať za významnú podporu k lekárskej liečbe.
Zistený účinok AT na kvalitu spánku bol veľký, čo ukazuje, že AT ako alternatíva k farmakologickej intervencie (lieky alebo doplnky), môžu zohrávať dôležitú úlohu nielen pri pomoci akademickým športovcom zlepšiť kvalitu ich spánku, ale všeobecne aj zdravým ľuďom.
Vzhľadom na tento pozitívny záver je povzbudením aj to, že sa preukázal AT účinok aj pri použití zvukového záznamu, ktorý sa dá ľahko použiť a nemá žiadne vedľajšie účinky. Výsledky môžu inšpirovať športovcov a ľudí, ktorí s nimi pracujú, aby zahrnuli AT do mentálnej prípravy, a to nielen v prípade riešenia súťažnej úzkosti alebo zlepšenia v atletike výkonu (ktorého účinnosť bola už predtým preukázaná), ale aj v prípade problémy so spánkom.
Závery Prezentované predbežné výsledky zistili, že autogénny tréning môže byť použitý ako nástroj, ktorý zlepšuje kvalitu spánku u zdravých univerzitných športovcov. Ďalšie analýzy však vo väčšej skupine zvažujú potrebu skúmania vplyvov ďalších rôznych premenných, napr. typ športovej disciplíny a výkonnosť jednotlivých športovcov.
Blog “Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu 2” zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak.
Vedecké štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
– časť 2.
Zámerom výberu štúdií o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu je poukázať na možnosti a rezervy vo využívaní tejto jedinečnej a stále povrchne uplatňovanej metódy – chápanej aj u nás mnohými odborníkmi len ako “nejaké relaxačné cvičenie”.
Nádejáme sa, že aj tento výber motivuje čitateľov k jej doceneniu. Autogénny tréning popri zrejmých pozitívnych účinkoch na telesné a duševné zdravie pacientov, zvyšuje aj odolnosť v oči psychickej záťaži a stresu u celkom zdravých ľudí. Rozvíja potenciál ich schopností zvládať nároky doby a moderných technológií, pri zachovaní vlastnej, dnes ťažko skúšanej integrity. Viaceré výskumy potvrdzujú, že si ho môže dištančne, prostredníctvom internetu, audio nahrávok a dostupných príručiek osvojiť takmer každý. To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení. Sprievodné pocity pohody, vnútornej slobody, nezávislosti a nadhľadu sú benefitmi, ktoré môžete vnímať každý deň.
℘
Druhý výber štúdií o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu uvádzame vynikajúcou štúdiou, ktorú realizovali štyri slovenské výskumníčky.
V tejto štúdii sú zhrnuté psychofyziologické, psychopatologické a klinické aspekty AT u osôb s duševnými poruchami s dôrazom na dôsledky pre budúci výskum a prax. Na základe vyhľadávania literatúry autorku uvádzajú ako zdroj svojich záverov 29 štúdií (7 metaanalýz/systematických prehľadov), ktoré skúmali účinky a vplyv AT na duševné poruchy.
Konštatujú, že Autogénny tréning (AT) je dobre zavedená relaxačná technika založená na autosugescii. Rastúci počet štúdií o AT v posledných dvoch desaťročiach výrazne naznačuje praktickú užitočnosť psychofyziologickej relaxácie v oblasti medicíny. Napriek tomuto záujmu doteraz existujú obmedzené kritické klinické úvahy o aplikácii a účinkoch AT pri duševných poruchách. Medzi hlavné psychofyziologické účinky AT patria autonómne kardiorespiračné zmeny paralelne s modifikáciami aktivity centrálneho nervového systému a psychologickými výstupmi. Štúdie preukazujú konzistentnú účinnosť AT pri znižovaní úzkosti a strednodobých pozitívnych účinkov na miernu až stredne ťažkú depresiu. O.i. tiež konštatujú, ako dôležité poznanie, že AT zlepšoval subjektívne vnímanie fyzického a psychického zdravia a pomáhal znížiť úroveň úzkosti počas krízy COVID-19 [11,12].
Vplyv na bipolárne poruchy, psychotické poruchy a akútnu stresovú poruchu však zostáva nepreskúmaný. Ako doplnková intervenčná psychoterapeutická technika s priaznivým výsledkom na psychofyziologické fungovanie AT však predstavuje sľubnú cestu k rozšíreniu výskumných poznatkov o prepojení mozgu a tela za súčasné hranice prevencie a klinického manažmentu množstva duševných porúch.
Autogénny tréning vyvinul nemecký psychiater Dr. Johannes Heinrich Schultz, ktorý v roku 1932 vydal prvú knihu o tejto metóde založenú na dôkazoch [2]. Pôvodný Autogénny tréning j.H. Schultza (1932) sa časom stal základom širšej skupiny metód autogénnej terapie. Autogénne terapeutické prístupy sú metódy založené na homeostatických samoregulačných mozgových mechanizmoch na podporu a uľahčenie existujúcich prirodzených samoliečebných mechanizmov, a tým pomáhajú regulovať a upravovať rôzne funkčné poruchy (napr. stres alebo trauma) [3,4]. Autogénna terapia využíva rôzne metódy a ich kombinácie na zníženie rušivých následkov stimulácie. Konkrétne autogénna terapia zahŕňa autogénny tréning, autogénnu neutralizáciu, meditačné cvičenia, autogénnu modifikáciu, gradovanú aktívnu hypnózu, autogénny tréning spätnej väzby a terapiu autogénnym správaním [5]. Dochádza k určitej samoregulačnej neutralizácii alebo rekuperáciiprirodzene počas spánku, konkrétne počas spánku s rýchlym pohybom očí, úzko spojeným so snívaním [6].
Podklady a metóda (náčrt)
Na základe rámca vyhľadávania, hodnotenia, syntézy a analýzy (SALSA) [13] táto štúdia predstavuje naratívny prehľad literatúry s niekoľkými komponentmi kritického prehľadu. Referencie boli identifikované prostredníctvom vyhľadávania článkov publikovaných v angličtine do decembra 2022 v elektronickej databáze PubMed pre relevantné štúdie. Metodický výber hľadaných výrazov založený na lekárskych predmetoch PubMed (MeSH) bol vykonaná pred vyhľadávaním, aby sa vytvoril vyhľadávací reťazec, ktorý generuje najlepší možný výsledok. Hlavné hľadané výrazy („Autogénny tréning“ (Mesh) A „Mentálne poruchy“ (Mesh)), pôvodne vybrané autormi, sa hľadali v MeSH, aby sa identifikovali ďalšie synonymá, súvisiace výrazy a podvýrazy. Aby boli AT postupy zahrnuté do prehľadu, museli byť vykonané buď konvenčným spôsobom (so 6 SE v štandardnej kombinácii a postupnosti: 1 – ťažkosť, 2 – teplo, 3 – pokojná a pravidelná funkcia srdca, 4 – samovoľný regulácia dýchania, 5 – teplo v oblasti hornej časti brucha a 6 – príjemné chladenie čela obrázok 1) alebo pomocou modifikovaných techník; Podrobnejší popis postupov AT a psychofyziológie AT je uvedený v časti Výsledky. Nezohľadňovalo sa žiadne obmedzenie týkajúce sa počtu a trvania relácií AT. Podobne sa nezohľadnili žiadne obmedzenia týkajúce sa dĺžky, miesta, spôsobu intervencie (poloha pre cvičenie) alebo prispôsobenia AT každej patológii.
Preskúmané psychofyziologické účinky AT sú v štúdii rozdelené do týchto oblastí:
účinky autogénneho tréningu na autonómny nervový systém
účinky autogénneho tréningu na centrálny nervový systém
účinky autogénneho tréningu na psychologické výstupy
účinky autogénneho tréningu na úzkostné poruchy
účinky autogénneho tréningu na poruchy nálady
účinky autogénneho tréningu na schizofréniu a psychotické poruchy
účinky autogénneho tréningu na poruchy súvisiace s traumou a stresom
účinky autogénneho tréningu na iné duševné poruchy.
Záverom autorky uvádzajú;
Autogénny tréning je široko dostupný samorelaxačný postup s prínosom výsledky na psychofyziologické fungovanie.Silný súčasný výskyt duševných chorôb a kardiometabolických komplikácií zdôrazňuje potrebu diagnostiky a liečby týchto chorôb. Autogénny tréning ako doplnková intervenčná psychoterapeutická technika predstavuje sľubnú cestu k rozšíreniu a sprístupeniu nových výskumných zistení o prepojení mozgu s telom pri prekonávaní súčasných hraníc prevencie a klinického manažmentu množstva duševných porúch.Ďalšie klinické výskumné štúdie v dobre charakterizovanej populácii pacientov je potrebné zlepšiť a usmerniť naše súčasné chápanie patofyziológie duševných porúch a umožniť identifikáciu nových potenciálnych biomarkerov a prognostických faktorov progresu ochorení na základe reakcií na autogénne terapeutické zásahy.To bude nevyhnutné aj na identifikáciu pacientov ktorí môžu mať z intervencie najväčší úžitok.Očakáva sa, že vedomosti získané z budúcich štúdií budú informovať o intervenciách pri liečbe duševných porúch a pomoci zabezpečiť začlenenie zistení do postupov psychiatrickej starostlivosti a zabezpečenie financovania preniesť intervenciu priamo do klinickej praxe.
Štúdie uvedených autorov ukázali, že správanie v uzavretom priestore a autonómnom režime je jednou z častých príčin havárií lietadla v dôsledku chyby pilota. V takýchto prípadoch je pilot vo vysokom stave psychického a fyziologického vzrušenia a má tendenciu sústrediť sa na jeden problém, pričom ignoruje kritickejšie informácie. Táto štúdia skúmala účinok tréningu vo fyziologickom sebapoznaní a regulácii ako prostriedku na zlepšenie výkonu posádky v kokpite. Sedemnásť pilotov bolo zaradených do liečebných a kontrolných skupín zodpovedajúcich nahromadeným letovým hodinám. Liečebnú skupinu tvorili štyria piloti lietadla HC-130 Hercules a štyria piloti helikoptér HH-65 Dolphin; riadiacu skupinu tvorili traja piloti HC-130 a šesť pilotov vrtuľníkov Dolphin. Počas počiatočného letu boli zaznamenané fyziologické údaje pre každého člena posádky a individuálny výkon posádky bol hodnotený inštruktorom pilotom. Osem členov posádky sa potom naučilo regulovať svoje vlastné úrovne fyziologickej odozvy pomocou tréningu autogénnej spätnej väzby (AFT). Zvyšné subjekty nedostali žiadne školenie. Počas druhého letu vykazovali liečené subjekty výrazné zlepšenie výkonu, zatiaľ čo kontroly sa nezlepšili. Výsledky naznačujú, že riadenie vysokých stavov fyziologického vzrušenia pomocou AFT môže významne zlepšiť výkon pilota počas núdzových letových podmienok.
V tomto rámci iste stojí za zmienku, že k praktickému využívaniu AT v letectve dochádzalo v Československu cielene už začiatkom 80- tich rokov, ako to dokumentuje napr. aj výpoveď jedného z pilotov vtedajšieho SLOVAIR-u.
Vyjadrenia o využívaní a prínose autogénneho tréningu v Československých podmienkach. Kliknite pre sprístupnenie.
℘
16.
Účinky autogénneho tréningu na kapacitu pľúc, výkonovú úzkosť a subjektívnu vitalitu športovcov.
Kliknite pre zväčšenie.
Cieľom tejto štúdie bolo analyzovať vplyv pravidelného cvičenia autogénneho tréningu na kapacitu pľúc, subjektívnu vitalitu a výkonovú úzkosť. Skúmanú vzorku tvorilo 18 dobrovoľníkov. Títo boli náhodne rozdelení do dvoch skupín: kontrolná (n-9) a experimentálna skupina (n-9);všetci cvičili autogénny tréning 6 týždňov. Na začiatku a na konci výcviku v AT sa uskutočnili spirometrické merania, zaznamenali sa hodnoty maximálneho výdychového prietoku (PEF), úsilného výdychového objemu na konci prvej sekundy (FEV1). Okrem toho boli zmerané hodnoty subjektívnej vitality (SVS) a kompetitívnej výkonovej úzkosti (CSAI-2).
Zistené merania ukázali na významné zlepšenie (p=0,001) subjektívnej vitality a zníženie výkonovej úzkosti (dimenzia sebavedomia); zatiaľ čo ostatné skúmané premenné neboli ovplyvnené. Výskumníci v závere štúdie konštatujú, že pravidelná prax autogénneho tréningu môže mať pozitívny vplyv na zlepšenie niektorých parametrov spojených so športovým výkonom.
℘
17.
Autogénny tréning pomáha učiteľom v Indii.
Vyhorenie a vnímanie stresu – výhody zvládania stresu autogénnym relaxačným tréningom pre učiteľov.
Pilotná štúdia.
Kliknite pre zväčšenie.
V úvode autori konštatujú, že stres je v súčasnom svete neoddeliteľnou súčasťou života, bez ohľadu na sociálny status (Albertson a Kagen, 1987). Vyhorenie charakterizujú ako negatívny duševný stav, ktorý je reakciou na tlak súvisiaci s prácou. Obsahom tlaku je prežívanie emócií, ktoré sú vyvolané opakovanými emocionálne nabitými sociálnymi situáciámi. Tomuto pracovnému riziku môžu byť vystavení každý jednotlivec vo všetkých povolaniach, vrátane učiteľov. Je všeobecne známe, že učiteľské povolanie je pod veľkým pracovným tlakom a náchylné na pracovné vyhorenie (Asimeng-Boahene, 2003). Cieľom štúdie bolo: (i) posúdiť úroveň pracovného vyhorenia a stresu medzi učiteľmi súkromných a štátom plne podporovaných škôl, rozdelených na experimentálnu a kontrolnú skupinu. (ii) určiť účinnosť autogénnej relaxácie na pracovné vyhorenie a stres medzi učiteľmi súkromných a plne podporovaných škôl. Kvantitatívne výskumný projekt prístup s experimentálnou a kontrolnou skupinou. Štúdia sa zamerala na vybrané školy v okrese Vellore. celkom, 28 účastníkov vybraných postupnými technikami odberu vzoriek s vekom rokov 25-60 rokov. Na základe kritérií zaradenia a dostupnosti učiteľov boli rozdelené do kontrolnej skupiny (n=14) a experimentálnej skupiny (n=14). Demografické premenné, vyhorenie z povolania, stres boli hodnotené pomocou (Maslachov inventár vyhorenia a inventár stresu učiteľov). Učiteľom zaradených do experimentálnej skupinu bol poskytnutý program na zvládanie stresu autogénnym tréningom raz týždenne počas 6 týždňov. Tento program bol pripravený na základe existujúcich výskumov a štúdií. Zabrániť vyhoreniu učiteľov je vážnou výzvou a úlohou progresívnou vo všetkých vzdelávacích systémoch na celom svete. V nadväznosti na negatívne vedľajšie účinky vyhorenia medzi učiteľmi je opodstatnený predpoklad ohrozenia ako študentov, tak aj samotných učiteľov. Dôsledky tejto situácie konfrontujú učiteľov s neobvyklými ťažkosťami profesionálnej katastrofy a vytrvalosti (Beck,1984), Ako naznačujú najnovšie informácie online výskumu Optum, vysokých 46 % pracovnej sily v inštitúciách v Indii trpí agóniou z nejakej alebo inej formy stresu. Táto štúdia mala veľkosť vzorky 200 000 pracovníkov (viac ako 30 veľkých organizácií). Zistený výsledok bol 43 % so skloneným BMI (body mass index), z toho 30 % s diabetikom rizikový faktor, 30 % s rizikovým faktorom hypertenzie a 46 % so stresom ako rizikovým faktorom. Národný prieskum duševného zdravia Indie (2015– 2016) hlásený v Tamilnadu, preukázal. že 11,8 % populácie trpí neurotickými poruchami a poruchami súvisiacimi so stresom. Podobné zistenia vyplývajú aj z prieskumu Kongresu odborov (2016), 70 % ľudí uvádza, že stres je najväčší ohrozenie zdravia na pracovisku.
Preventívna a profylaktická intervencia je založená na týchto troch modeloch. Pokúša sa zmeniť kognitívne hodnotenie a reakcia na stres;
(a) pomôcť učiteľom pochopiť segmenty stresu a ako stres funguje v ich živote (b) dať učiteľom šancu učiť sa, cvičiť a aplikovať postupy zvládania stresu na zmenu v živote
(c) presadzovať solídne stratégie na zvládanie tlaku.
Autogénny tréning teda poskytuje výnimočnú stratégiu zvládať stres. Je to psychofyziologický tréning založený na autosugescii, ktorú ako prvý vytvoril nemecký lekár a špecialista J.H. Schultz v polovici dvadsiateho storočia storočia. (Bond a Bunce, 2000; Brantly a Ames, 2001; Brouwers a Tomic, 1999; Brouwers, 2000) Zahŕňa šesť postupných krokov. Prvý krok sa sústreďuje na svalovú relaxáciu vyvolaním pocitu tiaže v končatinách, a postupne, podľa zváženia sa neaktívne sústreďuje na objavenie tepla, potom na mierneho dýchania, tepla v žalúdku, tichý tlkot srdca a chladný spánok.
Učitelia zaradení do experimentálnej skupiny sa pravidelne stretávali 1 x každý týždeň a samostatne sa pripravovať niekoľkokrát denne. Pri napredovaní v autogénnom tréningu prevažná väčšina z nich zažila osobitný duševný stav, ktorý im umožňuje prelomiť “strašný” stresový cyklus. AT ich viedol od vysokej vzrušivosti k premýšľavosti, zmierňoval úzkostné reakcie na nízku úroveň parasympatická úzkostná reakcia.
Pilotná štúdia je predbežnou štúdiou účinku samotného princípu AT. Uskutočnila sa s cieľom pochopiť reálnosť vykonania rôznych fáz projektu, samotné výskumné postupy a na prekonanie ťažkostí pri zbere hlavných údajov.
Hoci mala pilotná štúdia malú veľkosť vzorky umožnila porovnať pred a po teste úroveň vyhorenia z povolania, stresu medzi učiteľmi a tiež medzi kontrolnými a experimentálnymi skupinami
ZÁVERY Pilotná štúdia ukázala, že došlo k znižovaniu miery vyhorenia a stresu na konci projektu. Experimentálna skupina preukázala tiež väčšiu výkonnosť v porovnaní s kontrolnou skupinou. Nebol zistený žiadny nepriaznivý účinok autogénneho tréningu. Účastníci počas štúdie veľmi dobre spolupracovali. V niekoľkých parametroch vyhorenia z povolania však nebolo štatisticky významné zníženie miery vyhorenia a stresu. Mohlo to byť to spôsobené malou vzorkou probantov. Pilotná štúdia potvrdila uskutočniteľnosť projektu v širšom rámci.
℘
18.
Účinok autogénneho tréningu vo forme zvukového záznamu na kvalitu spánku a fyziologické stresové reakcie univerzitných športovcov– pilotná štúdia.
Vysokoškolskí športovci musia skĺbiť náročné úlohy športovca aj študenta [2]. Ich preťaženie pri každodenných úlohách môže spôsobiť horšiu kvalitu spánku a ďalšie ťažkosti s tým súvisiace ťažkosti [3]. Viaceré signály potvrdzujú, že u vysokoškolákov sú tieto ťažkosti vo všeobecnosti časté a postihujú až 60 % tejto populácie [4]. poykazujú na to, Výskumníci Buysseho spia Reynolds, Monk, Berman a Kupfer [5] poukazujú na to, že čo sa týka spánku,je dôležité nielen jeho množstvo, ale aj jeho kvalita.
Športovci môže mať ťažkosti s spánkom z rôznych dôvodov. Ťažkosti so spánkom sa môžu týkať športovcov z mnohých dôvodov. napr. vzrušenie zo súťažného zápasu, rozpisy zápasov, cestovanie na zápasy a potreba intenzívnych tréningov.
Poukazujú na ne ako samotní športovci tak aj ich tréneri, pričom naznačujú, že ťažkosti súvisiace so spánkom môžu spôsobiť krátkodobú únavu [14]. Keďže športovci môžu byť so sklonom k problémom so spánkom stojí za to overiť si účinnosť rôznych typov druhov intervencie [8,15,16]. Existuje veľa správ, ktoré ukazujú, že športovci používali úspešne relaxačné techniky na zníženie konkurenčnej úzkosti alebo na zlepšiť športový výkon, napr. [22]. Chýbajú však štúdie o používaní relaxačné techniky športovcov zamerané na zlepšenie kvality spánku. K dátumu začatia pilotnej štúdie našli výskumníci len jednu experimentálnu štúdiu na veľmi malej vzorke futbalistiek (n = 12).
Dva rozsiahle prehľady [21,24] ukázali, že medzi relaxačnými technikami aplikovanými v výskumy na zlepšenie kvality spánku boli okrem iného progresívna svalová relaxácia, meditácia všímavosti, biofeedback, relaxačná hudba alebo autogénny tréning (AT). Autori pri hľadaní účinnej metódy na zlepšenie kvality spánku v skupine študentov-športovcov, vybrali Schulzov autogénny tréning. Zdôvodnili to tým, že viaceré štúdie realizované na skupinách študentov [21] a metaanalýza týchto štúdií klinických výsledkov [17] ukázala, že AT je účinná metóda, ktorá pomáha pôsobiť proti problémom so spánkom zlepšením kvality spánku, spánkovej latencie, dĺžky trvania spánku a energetickej hladiny po prebudení.
Predpokladal preto, že autogénny tréning zlepší subjektívnu kvalitu spánku a parametre časovania spánku aj u univerzitných športovcov. Vzhľadom na výsledky ich predchádzajúcej štúdie o vzájomnom vzťahu medzi spánkom kvalita a stres [25] a správy naznačujúce kladný vplyv AT na stres [26,27] kontrolovali aj fyziologickú reakciu na stres. Hlavným cieľom tohto výskumu bolo teda vyhodnotiť vplyv AT na kvalitu spánku a fyziologické stresové reakcie v skupine univerzitných športovcov
Metóda
Do výskumu sa zapojilo dvestodeväť študentov z jednej z poľských univerzít s aktívnym členstvom v športovo klube, alebo v akademickom športovom zväze, kde trénujú alebo majú individuálny tréningový program. Kritériom vylúčenia bola anamnéza chronického ochorenia ktoré môžu ovplyvniť cirkadiánne rytmy alebo spôsobiť únavu, napríklad anémiu, astmu, cukrovku, depresie a s ňou súvisiace užívanie liekov.
Postup
Detailný postup výskumu je popísaný v pripojenej originálnej štúdii. Z dôvodu únosnosti rozsahu zdieľaných informácií uvádzame len tie najrelevantnejšie najrelevantnejšie.
Samotné laboratórne merania kontroly kvality spánku sa uskutočňovali pred a po autogénnom tréningu počas dvoch týždňov (pomocou PSQI) a emociálna reaktivita bola meraná pomocou zariadenia Biofedback. PSQI [5] je retrospektívna dotazníková metóda hodnotenia kvalitu spánku v priebehu jedného mesiaca. Obsahuje 19 položiek, ktoré umožňujú rozlíšiť sedem komponentov, a dovoľujú vytvoriť globálne skóre.
Fyziologické parametre sa merali v sede a v rovnakom čase dňa, aby cirkadiánny rytmus neovplyvnil fyziologické údaje. Všetky merania vykonal hlavný výskumník a dvaja vyškolení študenti psychológie v laboratóriu – prispôsobenej miestnosti, kde bol nainštalovaný iba stôl s biofeedback zariadením, relaxačné kreslo a kovová skriňa. Počas dvojtýždňového obdobia sa použil postup ekologického momentálneho hodnotenia (EMA). Každý účastník mal na sebe aktigraf, vyplnil denný denník (pre Android aplikáciu) a vypočuli si zvukovú nahrávku (implementovanú v mobilnej aplikácii). Experimentálna skupina počúvala nahrávku s relaxačným tréningom (na základe AT metóda). Kontrolná skupina počúvala len hudbu na bez inštrukcií At ktorá obsahovala len úvodné a záverečné informácie pokyny (napr. akú polohu tela zaujať). Obe skupiny mali absolvovať autogénny tréning v domácich podmienkach každý deň vo večerných hodinách a nie hneď po fyzickej aktivite počas dvojtýždňového obdobia intervencie.
Autori študie uvádzajú, že výskum bol vykonaný podľa smerníc Helsinskej deklarácie a bol schválený univerzitnou etickou komisiou pre vedeckovýskumnú činnosť. Pred jeho začatím všetci študenti dostali písomné informácie o štúdiu a vyplnili informovaný súhlas.
Súčasťou fyziologických meraní bolo okrem biolfedbacku aj meranie objemu pulzujúcej krvi a srdcovej frekvencie, tiež vodivosť kože (KGR), telesná teplota meraná prostredníctvo štyroch senzorov pripevnených k prstom a meranie dychu prostredníctvom senzoru na bruchu.
Zložkou výskumu bola aj metóda AKTIGRAFIA, ktorá je považovaná za spoľahlivý nástroj na štúdium vplyvu liečby na zlepšenie spánoku [31]. Hodinky Actiwatch AW4 (Cambridge Neurotechnology, Cambridge, Spojené kráľovstvo) a Boli použité tiež náramkové hodinky Actiwatch 2 (Philips Respironics) umožňujúce nepretržite sledovať pohybovú aktivitu počas dvoch týždňov. Na zhromažďovanie údajov o každodennom živote športovcov bola použitá vlastná vytvorená aplikácia pre Android, ktorá umožňuje vyhodnotiť kvalitu a kvantitu spánku (vykonávaná fyzická aktivita a jej intenzita—na 5-bodovej Likertovej stupnici) a na kontrolu parametrov spánku (trvanie spánku a v prieskume Likertovej škály: subjektívna kvalita spánku, úroveň energie, úroveň stresu).
Samotný autogénny tréning bol relizovaný samotnými výskumníkmi vytvoreným zvukovým záznamom (SAT -relax) založenom na Schultzovej koncepcii AT [32]. Litwic-Kaminska, K.; Koty´sko, M. Opracowanie treningu relaksacyjnego w formie nagrania audio (SAT-relax) na podstawie załoze ´n treningu autogennego Schultza. ˙ Polskie Forum Psychologiczne 2021, XXVI, 421–432. [CrossRef] Nahrávka obsahovala sugescie súvisiace s pasívnou koncentráciou tela; vnímanie tiaže a tepla, ako aj pomalého dýchania, o ktorom sa predpokladá, že navodzujú stav relaxácie [33].Siek, S. Autopsychoterapia; Akademia Teologii Katolickiej: Warsaw, Poland, 1999 Samotná nahrávka AT trvala deväť minút. Hudba použitá na pozadí bola vybraná kompetentnými posudzovateľmi.
Analýza dát
Dáta boli analyzované pomocou IBM SPSS v28 (IBM, Armonk, NY, USA). Počiatočné porovnanie EG a CG zahŕňalo: pomer pohlaví a športovú disciplínu (test chi kvadrát s Yatesovým korekcia), vek a počet relaxačných sedení (t-test pre nezávislé vzorky). Analyzovali sa hlavné porovnania medzi skupinami s Mann–Whitney U testom. Údaje zozbierané Aktigrafiou a denné záznamy boli usporiadané do pred- (prvé štyri noci) a po- (posledné štyri noci) meraní. Všetky merania pred a po meraní boli analyzované Wilcoxonovom znamienkovým testom (pre závislé vzorky). Korelačný koeficient r sa použil ako veľkosť účinku (ES) pre Wilcoxonov test.
Diskusia Výsledky ukázali, že v experimentálnej skupine sa celková kvalita spánku meraná pomocou PSQI zvýšila. V kontrolnej skupine (v ktorej bola použitá iba hudba na pozadí), nenastala žiadna významná zmena medzi pred a po meraní. To dovoľuje predpokladať, že AT ako relaxačná metóda je viac efektívny pri zlepšovaní subjektívneho hodnotenia kvality spánku ako len samostatná hudba. Je to úplne v súlade so základnými princípmi AT, ktorý uvoľňuje myseľ i telo. [33]. Podľa metaanalýzy, ktorú vykonali Stetter a Kupper [17] v klinickej praxi by sa AT mal považovať za významnú podporu k lekárskej liečbe.
Zistený účinok AT na kvalitu spánku bol veľký, čo ukazuje, že AT ako alternatíva k farmakologickej intervencie (lieky alebo doplnky), môžu zohrávať dôležitú úlohu nielen pri pomoci akademickým športovcom zlepšiť kvalitu ich spánku, ale všeobecne aj zdravým ľuďom.
Vzhľadom na tento pozitívny záver je povzbudením aj to, že sa preukázal AT účinok aj pri použití zvukového záznamu, ktorý sa dá ľahko použiť a nemá žiadne vedľajšie účinky. Výsledky môžu inšpirovať športovcov a ľudí, ktorí s nimi pracujú, aby zahrnuli AT do mentálnej prípravy, a to nielen v prípade riešenia súťažnej úzkosti alebo zlepšenia v atletike výkonu (ktorého účinnosť bola už predtým preukázaná), ale aj v prípade problémy so spánkom.
Závery Prezentované predbežné výsledky zistili, že autogénny tréning môže byť použitý ako nástroj, ktorý zlepšuje kvalitu spánku u zdravých univerzitných športovcov. Ďalšie analýzy však vo väčšej skupine zvažujú potrebu skúmania vplyvov ďalších rôznych premenných, napr. typ športovej disciplíny a výkonnosť jednotlivých športovcov.
Blog “Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu 2” zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak.
Autogénny tréning je zväčša chápaný ako relaxačná metóda. To však je len jedna, hoci najčastejšia forma jeho využívania. Sú však aj rôzne iné možnosti a prínosy jeho uplatnenia. Tie v mnohom prekračujú zdravotný rámec relaxácie. Osobitne na ne poukazuje 7. lekcia. Patrí medzi ne napríklad technika nazvaná rýchle aktivačné preladenie.
First Officer chez Ryanair – Europe’s Favourite Airline, Slovenka Dominika RIEČANOVÁ, pilotka Boeingu 737 (illustration photo, zdroj:dobrenoviny.sk)
Po dokonalom nácviku AT nie je potrebné opakovať všetky formulky. Výdych sa časom spája s vyvolávaním TEPLEJ TIAŽE. Rovnako výdych a tep srdca sa dá harmonicky spájať do jedného zážitku.
Stačia 2 až 3 výdychy a celý proces hlbokej relaxácie sa dostavuje okamžite a spontánne.
Pre praktické využitie AT v bežnom živote, počas dňa aplikujeme modifikáciu “mikrotréningu” v polohe drožkára, v kresle, alebo i v STOJI, či pri pomalšej CHôDZI.
Počas tohto preladenia sa dostávame do pohodového, uvoľneného stavu, so zreteľným pocitom čistej a jasnej mysle. Vyvolávanie tohto stavu je cennou, novonadobudnutou schopnosťou, ktorá môže časom zásadne ovplyvniť váš život a schopnosti sebarealizácie. Jeho prínos ďaleko prekračuje zdravotný rámec relaxácie . Dosiahnutý stav pretrváva niekoľko hodín i v bežnom živote. Povedané slovami básnika “človek pokojne vníma paradoxy života a kráča svetom – s teplým srdcom a chladnou hlavou”. Čo viac si možno želať?
Vyjadrenia o osobnom prínose autogénneho tréningu (audio).
Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.
AT skupinový výcvik (ilustration photo)
BLESKOVÁ KONCENTRÁCIA
V situácii extrémnej záťaže (stresu) umožňuje autogénny tréning aj tzv. BLESKOVÚ KONCENTRÁCIU.
Cieľom nie je navodenie relaxácie, ale odpútanie sa od rušivých vplyvov okolitého prostredia: trémy, zlyhania, verbálneho útoku inej osoby, či iného ohrozenia. Predchádzajúce tréningové osvojenie jednotlivých cvikov umožňuje “rýchle spustenie tzv. priehľadnej clony (skleneného zvonu, závesu)”. Cez túto mentálnu clonu prijímame iba racionálne informácie umožňujúce sústredenie sa na vykonávanú činnosť a je úspešné dokončenie.
Túto schopnosť, ktorej brilantné osvojenie umožňuje práve AUTOGÉNNY TRÉNING ovládali všetci sovietskí i americkí kozmonauti. Povedal mi ešte v roku 1980 Boris Fjodrovič Lomov, riaditeľ Inštitútu Psychologických vied Akadémie vied ZSSR a zakladateľ Strediska výberu a prípravy sovietskych kozmonautov.
“Bez autogénneho tréningu by američania so svojím APOLLO 11 na Mesiaci havarovali” spomenul len tak – akoby mimochodom počas jedného stretnutia s ním.
Pri nácviku bleskovej koncentrácie začíname zakaždým jednoduchým porovnaním fyzického napätia s fyzickým uvoľnením. V stoji vykonáme už nacvičený, zautomatizovaný, malý cvik s počítaním na tri doby.
Raz – nadýchnite sa, hlbšie ako zvyčajne
Dva – zadržte dych a zovrite ruky do pästi
Tri – ráznejšie vydýchnite a uvoľnite zovretie rúk
Ak to dovoľuje situácia zopakujte tento cvik ešte raz s tým rozdielom, že v druhej dobe pridáme k zovretým rukám ešte malú grimasu na tvári. Zovrite pritom pery, zošpúľte ich a jazykom potlačte na zuby zo zadu. Tesne po výdychu nadviažeme už natrénovanú predstavou “sviežosti a chladu na čele”. Autosugestívne ju vyjadruje formulka “moje čelo je príjemne chladné”.
NÁSLEDNE, záverom, ráznejšie vyslovíme vnútorným hlasom formulku, ktorou sme celý autogénny tréning začínali:
Som si istý, viem čo mám urobiť, dokážem to! (ilustratívne foto)
V reálnych situáciach, u dobre trénovanej osoby, ovládajúcej autogénny tréning, teda abecedu autosugescie, stačí vysloviť vnútorným hlasom vyššie uvedenú formulku, pričom sa rýchle spustí spomínaná priehľadná clona, filter, cez ktorý prijímame iba racionálne informácie umožňujúce sústredenie sa na vykonávanú činnosť a jej úspešné dokončenie.
Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave (1985) počas výcviku v autogénnom tréningu
INŠTRUKCIE NA VYUŽITIE UNIVERZÁLNEHO VARIANTU AUTOGÉNNÉHO TRÉNINGU V RôZNYCH SITUÁCIACH
Osvojenie si AT vytvára u cvičiacich pevný základ pre ďalšie zdokonaľovanie svojej psychiky a schopnosti ovládať sa v ľubovoľných životných situáciach.
a) Využite AT na ukľudnenie, zbavenie sa emocionálneho napätia
Ak máte dostatok času, treba uskutočňovať AT podľa úplného textu venujúc pozornosť všestrannosti a hĺbke uvoľnenia svalov. Treba venovať viac času cvičeniam, najmä tretiemu cvičeniu. Aktivizácia sa má tiež realizovať pomalšie.
Ak je čas obmedzený alebo situácia nedovoľuje robiť AT, použité formuly “Ukľudnujem sa”, “Som úplne, absolútne, dokonale pokojný” a pri výdychu si vsugerujte: “Svaly ramenného pletenca a rúk sú uvoľnené”. Túto sugesciu je lepšie uskutočňovať posediačky so zatvorenými očami, ale ak ste sa zaoberali AT aspoň mesiac, potrebný efekt sa dosiahne aj s otvorenými očami a dokonca rýchlo.
Stáva sa, že charakter práce u človeka systematicky vyvoláva emocionálne napätie (stresový stav, z anglického slova “stres” – napätie), napríklad v práci letcov, parašutistov, manažérov, rozhlasových moderátorov či hlásateľov, chirurgov, pedagógov a pod. U takýchto ľudí je potrebné cieľavedomo zvyšovať vplyv celého (všetkých 6 cvičení) AT.
Príklady jednotlivých formuliek:
“V ťažkej chvíli sa ľahko ovládam.”
“Som vždy pokojný a ovládam sa.”
“Vnútorný kľud je vždy výhra.”
“Pri vystúpení som vždy pokojný.”
“Ostávam pokojným, keď’ sa ľudia okolo mňa rozčuľujú. “
“Ovládam sám seba. Verím si.”
Jednoduchým opakovaním nemajú tieto formulky taký účinok, ako v stave hlbokej relaxácie a po osvojení abecedy autosugescie. Až potom ich môžeme účinne využívať i v bdelom stave.
b ) Využitie AT na odúčanie škodlivých návykov
Pri skutočne pevnom rozhodnutí človeka “rozlúčiť sa” s takými škodlivými návykmi ako je fajčenie, pitie alkoholu, ohrýzanie nechtov a mnohé iné, je AT účinným, osvedčeným prostriedkom využívaným v mnohých krajinách.
“Autogénny tréning však nemôže dať ľudom viac , len toľko koľko si chcú z neho sami vziať” píše jeho známy popularizátor V.L Levi.
Je to metóda, ktorú si môže osvojiť prakticky každý človek, vyžaduje si však v niektorých prípadoch viac trpezlivosti, predtým ako prinesie pozitívne výsledky. A medzi ne patria i mnohí fajčiari. Ak si však i silný fajčiar dokáže osvojiť AT, pozná a prežije “dar života”, “hodnotu zdravia” a nezmyselnosť sebapoškodzovania, je prakticky len otázkou času, že sa s cigaretami rozlúči.
RAZ A NAVŽDY !
Všeobecne pritom platí téza, že čím je osoba psychicky i telesne zdravšia, tým je nácvik AT ľahší a rýchlejší.
Počas celej svojej 20 ročnej praxe s výcvikom AT som sa nestretol s jediným prípadom, v ktorom by AT spôsobil nejaké komplikácie. U niektorých fajčiarov sa však stavalo, že sa ich zdravotný stav zhoršoval. Sám tréning však nebol príčinou. Začali si ho osvojovať, žiaľ už príliš neskoro.
Konkrétny prípad šťastlivejšieho, bývalého fajčiara, ktorému pomohol AT.
Muž v stredných rokoch, povolaním novinár, sa niekoľkokrát pokúšal prestať fajčiť, no prešiel týždeň, málokedy dva a začal fajčiť odznovu. Obrátil sa na nás s prosbou, aby sme mu pomohli. Jeho odhodlanie prestať fajčiť bolo síce pevné, ale určitú nedôveru v dobre výsledky vyvolávali v nás jeho otvorené pochybnosti o AT ako metóde, ktorá mu má pomôcť. Po podrobnom vysvetlení podstaty AT a kladných výsledkoch dielčich cvičení ostatných. frekventantov kurzu mal stále rôzne výhrady (voči hlasu interpreta, podvečernému termínu kurzu, voči niektorým účastníkom, následnosti jednotlivých cvikov a pod.)Takýto skepticizmus ho držal do IV. lekcie (zážitok srdca), kedy síce žiadne "srdce" necítil, ale čuduj sa svete objavil pocit tepla a tiaže po prvý krát v rukách a nohách. Predtým o týchto pocitoch vyhlasoval, že je to "mystifikácia". Nepociťoval síce ešte odpočinok a rušili ho rôzne vedľajšie zvuky pri domácich cvičeniach, ale počet PLUSOV (pozitívnych zážitkov) v dennom záznamníku sa začal vyskytovať pravidelne. Po týždni oznámil, že mu je pocit odpočinku v AT príjemný. Pochyboval však naďalej o tom, že prestane fajčiť.Po celkovo 2- mesačnom výcviku a presvedčení, že si osvojil celú abecedu autosugescie sme sa lúčili s lístkom na ktorom bolo napísaných niekoľko formuliek zameraných na pomoc pri odvykaní od cigariet.Okrem uvedených formuliek si sám sformuloval aj trochu drsnejšie autosugescie, ktoré dokázal uplatňovať hocikedy, teda aj v reálnych okamihoch a situáciách : "Od 1. januára prestanem fajčiť""Dym z cigarety je odporný, odpornejší ako .... ""Zapácham ako popolník "Popisoval ako si tieto momenty živo predstavoval a prežíval. Jeho dňom D sa stal skutočne 1. január roku 1986.V nasledujúcich dňoch spôsob odvykania s nami ešte niekoľkokrát konzultoval. Abstinenčné príznaky znášal vcelku pokojne a bez jediného "zlyhania". Jediným negatívnym zážitkom v prvých 2 týždňoch bolo, že po autosugescii cítil skutočne nutkanie na zvracanie. Začal mu byť odporný i zápach cudzích cigariet.14 januára po konzultácii zmenil posledný krát autosugestívnu formulku. Jej definitívna podoba znela "PRESTAL SOM FAJČIŤ. DYM CIGARETY JE ODPORNÝ".S odstupom 5-tich mesiacov, pri náhodnom stretnutí sa zmienil, že s cigaretou sa "rozlúčil" navždy. Fajčenie ho vôbec neťahá, cíti sa lepšie, vyrovnanejšie. Žiaľ pribral na váhe 5 kg. K AT preto pridal ešte plávanie a turistiku. "Život bez cigariet je krajší" povedal s odstupom ďalších dvoch rokov.
Aj tento príbeh dokumentuje, že AT môže pomôcť aj skeptikom zbaviť sa zlozvyku. Žartovne to vystihol Ladislav CHUDÍK, herec s darom hlasu, ktorý ako interpret stvárňoval predlohy relaxačných textov. Pri nahrávke jednej z lekcii vystihol celú podstatu našej psychologickej taktiky, keď položartom – polovážne povedal: “Pred tým vaším kurzom treba fajčiarov vystríhať, aby si dávali pozor, – lebo prestanú fajčiť ani nebudú vedieť ako.“
Desiatky listov poslucháčov rozhlasového kurzu NEFAJČIŤ JE MODERNÉ potvrdzuje, že to je možné i u mnohoročných a silných fajčiarov, ktorí už rezignovali a zatrpkli na svoje neúspešné pokusy. AT dokáže práve túto zatrpknutosť “roztaviť” a dať ich dechtom impregnovaným telám i dušiam ŠANCU OČISTY, nového zážitku života, slobody vlastného jestvovania ako individuality, ako zrelej osobnosti, rozvážne a sebavedomo sa zbavujúcej škodlivého, nerozumného, a obmedzujúceho návyku, získaného ešte v období nedospelosti.
c) Využitie AT pri formovaní žiaducich psychických hodnôt a vlastností
AT je účinným prostriedkom pôsobenia na psychiku človeka, umožňujúcim časovo postupné, nenásilné formovanie vlastného správania a vlastnej osobnosti.
Toto poznáva cvičiaci zväčša podľa ohlasov okolia, pretože súhrn každodenných zmien v jeho psychike a vedomí je pomalý, nepozorovateľný. Len v ťažších. situáciách. si dokážete oceniť pozitívnu zmenu v svojom správaní a prežívaní.
Príklady formuliek pre autosugestívne sebautváranie, ktoré sme neraz úspešne odporúčali počas záverečných cvičení AT:
“Som vždy vytrvalý a disciplinovaný”
“Som vždy aktívny a disciplinovaný”
“Som energický muž, dokážem sa presadiť”
“Riešim veci rázne a rýchle”
“Som priateľský a vľúdny”
“Chodím všade včas”
“Pozornosť (niektorých ) ľudí je mi ľahostajná”
“Vedúci je mi ľahostajný, práca je dôležitá”
“Pri vystúpení som pokojný, uvoľnený”
“I am okey , you are okey”
” Verím si” , “Dokážem to” ,”Milujem …. ” , “Starám sa o …” ” Som disciplinovaný” .”Nedopustím, aby (vec, zvyk, človek) ovládol môj život”
“Čo stojí zato robiť to, stojí zato urobiť to dobre (poriadne, správne).”
Štúdia Helen Gibbons, riaditeľky Inštitútu Autogénneho tréningy v Sydney sa opiera sa o analýzy z praxe a o výsledky akademického výskumu. Dokumentuje prínosy a výhody autogénneho tréningu a odporúča autogénny tréning organizáciám, ktoré hľadajú intervenciu založenú na skutočných dôkazoch zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Vďaka autogénnemu tréningu sú pracovníci lepšie schopní identifikovať varovné príznaky narušenia ich vlastného fungovania a sú potom schopní sami generovať neuropsychofyziologický posun od disregulácie k rovnováhe, ak sú vystavení významným stresorom z domova alebo na pracovisku. To im umožňuje vykonávať lepšie zverenú prácu, čím sa zníži riziko spôsobenia pracovného úrazu.
Pre organizácie, ktorých pracovníci čelia vysoko rizikovým stresorom, je dôležité, aby na pracovisku zaviedli vhodné intervencie v oblasti duševného zdravia založené na dôkazoch. Najmä ťažobný priemysel potrebuje zaviesť svoju politiku „nulového poškodenia“ na pracovisku pomocou zásahov v oblasti duševného zdravia a odolnosti voči záťaži a stresu. V súčasnosti je veľa škodlivej rétoriky a byrokratických bariér, ktoré bránia implementácii efektívnych postupov.
Z týchto dôvodov autorka štúdie odporúča, aby autogénni tréneri - terapeuti a výskumníci spolupracovali s akademickými inštitúciami a priemyselným organizáciami pri podpore implementácie pilotných štúdií skúmajúcich výhody autogénneho tréningu na konkrétnom pracovisku. Vzhľadom na to, že intervencie BOZP majú väčšiu šancu na úspech, keď majú aktívnu podporu a zapojenie zo všetkých úrovní manažmentu, odporúča, aby jednou z podmienok pilotnej štúdie bolo, aby si každý pracovník, ktorý sa pilotnej štúdie zúčastňuje, bol vedomý osobnej podpory a zapojenie z vyšších úrovní riadenia.
Záverom konštatuje, že ľudský neurobiologický a psychofyziologický potenciál má svoje limity a ich prekročenie je nebezpečné. Pomocou AT sa však dokáže lepšie prispôsobiť požiadavkám náročného prostredia.
Ľudia na takéto neprimerane náročné požiadavky reagujú rôznymi spôsobmi a formami;
počnúc čerpaním dovolenky, práceneschopnosťou, nenastúpením do práce v odlúčenom prostredí, otupenom, odosobnenom a nesústredenom stave, až po vymáhanie náhrade mzdy zamestnancom za psychické alebo fyzické zranenie a v extrémnych prípadoch a okolnostiach aj suicidálnym konaním. To spôsobuje organizáciam veľké škody.
Organizácie tiež musia pochopiť, že hoci autogénny tréning môže pomôcť pracovníkom lepšie sa vyrovnať s podmienkami práce nemôže ochrániť pracovníkov (ani žiadna iná terapia), pred plnou silou extrémnych nebezpečenstiev, akými sú nebezpečné pracovné postupy.
Odhliadnuc od prioritných požiadaviek na produktivitu, austrálska vláda a ťažobný priemysel sa musia zaoberať nebezpečnými vývojom, pri ktorom sa od baníkov očakáva, že budú pracovať rizikových podmienkach. Ak tak neurobia, môžu byť sankcionovaní a obviňovaní z toho, že otvorene poukazujú na potreby ochrany ich zdravia a bezpečnosť pri práci. To je nerozumné a neprípustné z viacerých hľadísk!
Ľudstvo stále ešte čelí dôsledkom bezprecedentnej krízy s medicínskymi, psychologickými, ekonomickými a sociálnymi aspektmi. Prepuknutie ochorenia COVID-19 z decembra 2019 vo Wu-chane sa rýchlo rozšírilo do celého sveta (Chen a kol., 2020) a do marca 2020 naplno zasiahlo Španielsko. Boli prijaté výnimočné opatrenia vrátane uväznenia všetkých veľkých skupín obyvateľstva (Arango, 2020; Ozamiz-Etxebarria a kol., 2020b). Boli hlásené závažné negatívne účinky na duševné zdravie, ktoré súvisia najmä so strachom z nákazy (Ammar et al., 2020b,c; Shigemura et al., 2020) a adaptáciou na väzenie (Qiu et al., 2020). Na zmiernenie tohto psychologického vplyvu sa použili psychologické zdroje (de Rivera, 2020; Lupe a kol., 2020; Ozamiz-Etxebarria a kol., 2020a), vrátane počítačom podporovaného dištančného tréningu (Wei a kol., 2020). V predchádzajúcej experimentálnej štúdii sme informovali o účinnosti relaxačných techník vrátane autogénneho tréningu na zmiernenie úzkosti súvisiacej s COVID-19 u mladých univerzitných študentov v Baskicku (Ozamiz-Etxebarria et al., 2020a). Autogénny tréning (AT), ktorý vytvoril Johannes Heinrich Schultz (1932) ako metódu „koncentračnej sebarelaxácie“, sa rýchlo stal štandardným nástrojom v európskej psychosomatickej medicíne a klinickej psychológii (Hoffmann, 2017). Trvalé pravidelné cvičenie znižuje reaktivitu na stres (Henry a kol., 1991), zvyšuje emocionálnu stabilitu (Carruthers, 1979), znižuje úzkosť a zvyšuje pocit osobnej kontroly (Farnè a Jimenez-Muñoz, 2000).
ilustr. foto, – viac po kliknutí na mapku
Cvičiaci autogénneho tréningu považovali túto prax za veľmi užitočnú pre ich fyzické a psychické zdravie a pre lepšie pochopenie druhých. Tieto tri aspekty sú počas pandémie COVID-19 veľmi dôležité. Sociálne vzťahy sa zhoršili v dôsledku sociálnej izolácie (Ammar a kol., 2020a; Hickie, 2020) a AT je užitočná na uľahčenie empatie. Psychické zdravie počas pandémie utrpelo, ako ukazujú rôzne štúdie (Ozamiz-Etxebarria et al., 2020b), a fyzický rozmer je zrejmý v časoch, keď sa riziko a strach z ochorenia, najmä COVID-19, výrazne zvýšili. (Ornell a kol., 2020). Preto odporúčame praktizovanie autogénneho tréningu ľuďom, ktorí prežívajú chvíle úzkosti, majú strach z choroby alebo majú pocit, že stratili kvalitu vzťahov s ostatnými.
Poznámka: Viaceré výskumy už skôr potvrdili, že dištančný autogénny tréning prostredníctvom rozhlasu, audio nahrávok a možnosti sprievodných konzultácií je účinný. To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení.U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku - z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie. To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, - v porovnaní s priamymi sugesciami.Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968). Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).
Zdroje:KRATOCHVÍL, S. - ŠTOHANZLOVÁ, M.: Využití heterosugesce v položkách autogenního tréninku, Čs. psychiatrie, , 1968, 64
HOSKOVEC, J.: Psychologie hypnózy a sugesce, vydavatelství ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
KRATOCHVÍL, S.: Podstata hypnózy a spánek, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1972
HOSKOVEC,J.- SVORAD,D.- LANC,O.: The comparative effectivenees of spoken and tape-recorded of body sway, Int. J.Clin.Exp.Hypn., 1963, 11,
KLEINSORGE, H. – KLUMBIES, G.: Technik der Relaxation, Selbstentspannung, Mit 1 Schalplatte, VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 3 Auflage 1967
KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilta a situční proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
BARBER,T.X.- CALVERLEY, D.S.: The definition of the situation as a variable affecting „Hypnotic-like“ suggestibility, J. Clin. Psychol., 1964, 20
Viac naSÚHRN POZNATKOV a skúseností získaných pri vývoji Psychobalzamu
Metóda autogénneho spätného tréningu (AFTE) je podľa patentu NASA kombinovanou aplikáciou dvoch fyziologických a percepčných tréningových techníkm ktorými sú autogénny tréning a biofeedback. Tento kombinovaný prístup vytvára metodológiu, ktorá je podstatne účinnejšia ako ktorákoľvek z jednotlivých techník používaných samostatne. Metóda AFTE umožňuje dostatočnú mieru kontroly potrebnú na výrazné zníženie behaviorálnych a fyziologických reakcií na závažné environmentálne stresory. Produkuje naučené účinky, ktoré pretrvávajú v priebehu času a sú odolné voči vyhynutiu a pôsobia v relatívne rýchlom čase.
Metódu AFTE možno efektívne použiť v niekoľkých aplikáciách, medzi ktoré patria:
zlepšenie výkonnosti pilota a posádky počas núdzových letových podmienok;
zabránenie výskytu nevoľnosti a zvracania spojených s pohybom a morskou chorobou alebo rannou nevoľnosťou na začiatku tehotenstva;
ako tréningová metóda na prevenciu alebo potlačenie symptómov leteckej choroby vo vysokovýkonných vojenských lietadlách;
ako metóda na kardiovaskulárneho tréningu, ako aj tréningu ďalších autonómnych reakcií, ktoré môžu prispieť k zmierneniu vesmírnej pohybovej choroby (SMS) u astronautov a kozmonautov, k liečbe mnohých porúch. ako je ortostatická intolerancia v posádkach lietadiel, pomáhajú pri zmierňovaní srdcových arytmií a hypertenzie, aj ako alternatívna liečba k farmakologickému manažmentu na zmiernenie vesmírnej kinetózy (SMS) u kozmonautov;
u ľudí trpiacich migrénou alebo tenznými bolesťami hlavy na kontrolu periférneho prietoku krvi a vyvolanie pocitu chladu na čele;
u starších ľudí trpiacich fekálnou inkontinenciou
na ovládanie ich zvieracích svalov;
u pacientov s rakovinou, aby sa znížili účinky nauzey po rádioterapii;
Cieľom tejto štúdie je opísať poznatky a využitie mentálnych techník na prípravu pred súťažami a po zraneniach súvisiacich so športom (SAI) profesionálnymi športovcami (tímové športy) v Rakúsku (2016).
Do prierezovej štúdie bol zahrnutých 191 profesionálnych športovcov (basketbal, futbal, ľadový hokejov a volejbal ( 18–39 rokov), ktorí vyplnilí dotazník hodnotiaci sociodemografické údaje , trvanie/frekvenciu športovej praxe, mieru a závažnosť zranení (SAI). Ďalej bolo hodnotené používanie mentálnych techník a duchovných praktík pred súťažami a na zotavenie po SAI. Použitie mentálnych techník pred súťažami a po SAI bolo korelované so sociodemografickými údajmi, trvaním a frekvenciou športovej praxe a vzormi zranení SAI za posledných 24 mesiacov.
Prieskum preukázal, že profesionálny športovci mali v čase jeho realizácie (2016) o mentálnych technikách pri zvyšovaní výkonnosti a zotavovaní po zraneniach isté povedomie - využívala ich však len menšina. Napriek tomu, že tieto postupy sú ochotní akceptovať, Len 13% účastníkov ich využilo na regeneráciu po zranení (SAI). Približne 31 % mužov a 13 % žien uviedlo ich užívanie pred súťažami. Zistilo sa významné zvýšenie použitia mentálnych techník pred súťažou so zvyšujúcim sa vekom.
Možným dôvodom týchto protichodných výsledkov môže byť to, že títo profesionálni športovci zrejme nemajú dostatočný prístup k športovej psychológii a koučingu v oblasti mentálnych techník vo svojich individuálnych tímoch. Tento nedostatok prístupu k mentálnym technikám môže byť spôsobený obmedzeným povedomím o psychologických problémoch samotných športovcov alebo ich tímových trénerov. Na získanie nových informácií o tejto relevantnej téme v profesionálnom športe sú potrebné ďalšie štúdie
Táto štúdia hodnotí hypotézu, že rôzne techniky zvládania stresu majú špecifické účinky. Sú zhrnuté štúdie porovnávajúce rôzne techniky, ako aj predchádzajúce prehľady literatúry hodnotiace účinky jednotlivých techník. Existujú dôkazy, že kognitívne orientované metódy majú špecifické kognitívne účinky, že špecifické autonómne efekty sú výsledkom autonómne orientovaných metód a že špecifické svalové efekty sú vyvolané svalovo orientovanými metódami.
Potvrdilo sa, že rozdiely medzi technikami sú najjasnejšie tam, kde sú rozdiely medzi poruchami najjasnejšie (napr. autonómne techniky s migrénovými bolesťami hlavy vs. svalové techniky s tenznými bolesťami hlavy atď.). Ak poruchy zahŕňajú niekoľko systémov odozvy alebo ak žiadna z metód špecificky nie je zameraná na techniky zvládania stresu jednu na ohniskovú problémovú oblasť, existuje menej rozdielov v účinnosti medzi nimi (napríklad depresia, zneužívanie návykových látok, svalové vs. autonómne techniky na úzkosť atď.).
Zdá sa, že kognitívne intervencie majú určité výhody pri poruchách, pri ktorých je hlavnou metódou hodnotenia zlepšenia sebahodnotenie a interpretácia symptómov (napr. stavy bolesti, úzkosť, nespavosť, hnev). Existujú nekonzistentné dôkazy, že meditácia môže mať lepšie výsledky ako iné relaxačné metódy pri liečbe týchto problémov. Je možné, že k tomu dochádza kvôli relatívne väčším kognitívnym zložkám v meditácii mantry. Možno kvôli prominentným zložkám správania pri týchto poruchách má liečba úzkosti, hnevu a nespavosti, ktoré sa zameriavajú na zjavné správanie, tendenciu vykazovať väčšiu účinnosť ako liečby, ktoré vynechávajú zameranie na správanie. Zdá sa však, že všetky metódy zvládania stresu majú na všetky tieto problémy priaznivé účinky
Výsledky naznačujú existenciu špecifických klinických a experimentálnych účinkov pre rôzne metódy zvládania stresu a žiadna nemá absolútnu prioritu v klinickej praxi. Aj keď sú relatívne rozdiely medzi jednotlivými liečbami v špecifických účinkoch štatisticky významné, môžu byť v konečnom dôsledku prevážené takými ďalšími faktormi, ako sú náklady, odbornosť terapeutov so špecifickými spôsobmi liečby a samotný manažnent.
Váha dôkazov o konkrétnych účinkoch však jednoznačne naznačuje, že popri ďalšom objasnenie experimentálnych výsledkov, je možné a vhodné odporúčať lekárom, aby si rozvinuli kompetenciu v širokej škále techník zvládania stresu. Patria sem najmä progresívna relaxácia, autogénny tréning, biofeedback, niektoré meditatívne disciplíny a niektoré zásahy na zvládanie kognitívneho stresu.
℘
7.
Účinnosť autogénneho tréningu na psychickú pohodu a kvalitu života u dospelých žijúcich s chronickými fyzickými zdravotnými problémami.
Sprístupníte po kliknutí
Zdá sa, že autogénny tréning je sľubnou terapiou na zlepšenie psychickej pohody a kvality života u ľudí žijúcich s chronickými fyzickými zdravotnými problémami, ale žiadne nedávne správy nesyntetizovali dostupné dôkazy v tejto populácii. Výsledky tohto prehľadu preskúmajú a syntetizujú dôkazy o vplyve autogénneho tréningu na psychickú pohodu a kvalitu života u ľudí žijúcich s chronickými telesnými zdravotnými problémami, čím sa podporí vývoj ďalších, nových postupov pre komplementárne prístupy.
Cieľom prehľadovej štúdie bolo zhodnotiť dostupné štúdie autogénneho tréningu (AT) ako prostriedku na zníženie úrovne stresu a úzkosti u ľudí.
Do prehľadu bolo zahrnutých osem štúdií s 245 účastníkmi: 3 boli randomizované kontrolované štúdie (RCT) a 5 bolo kontrolovaných štúdií. Autori uvádzajú, že celkový výsledok tohto systematického prehľadu naznačuje, že AT, alebo to, čo bolo opísané ako AT, znižuje stres a úzkosť v porovnaní so žiadnou liečbou. Všetky zahrnuté štúdie však boli metodologicky chybné. V súhrne autori uvádzajú, že z tohto systematického prehľadu nebolo možné vyvodiť žiadne pevné závery. Konštatovali, že správne aplikovanie AT je potrebné overovať a licencovať v kontrolovaných skúškach, ktoré sú vhodne naplánované a vykonané. Dôvodom je skutočnosť, že často dochádza k jeho neakceptovateľnému zjednodušovaniu a deformáciam. Autori jasne stanovili výskumnú otázku a kritériá pre budúce analýzy.
Uskutočnila sa metaanalýza 109 publikovaných štúdií, ktoré hodnotili výsledky rôznych nemedicínskych spôsobov liečby chronickej bolesti ( hypnóza, biofedback, AT, meditácia, ... ). 48 štúdií poskytlo dostatočné informácie na výpočet veľkosti pozitívneho účinku. Štúdia porovnáva spôsob liečby, s druhom bolesti a výsledným stavom. Vo všeobecnosti boli veľkosti účinkov väčšiny liečebných postupov pozitívne, ale mali krátkodobú účinnosť. Toto zistenie naznačuje, že účinnosť liečby možno pripísať nie rozdielom medzi metódami, ale ich spoločným črtám. Psychický stav a počet subjektívnych symptómov konzistentne vykazovali väčšie reakcie na liečbu ako intenzita bolesti, trvanie bolesti alebo frekvencia bolesti, čo naznačuje dôležitosť použitia viacrozmerného rámca na hodnotenie bolesti. Toto zistenie tiež naznačuje, že prínos psychologických prístupov k zvládaniu bolesti môže spočívať v znižovaní strachu a depresie spojenej s bolesťou, a nie pri zmierňovaní bolesti samotnej. Táto štúdia tiež zdôrazňuje výhody metaanalytických prehľadov.
Cieľom tejto štúdie bolo
(a) preskúmať účinnosť autogénneho tréningu (AT) a tréningu kognitívnej autohypnózy (CSH) pri liečbe chronických bolestí hlavy v porovnaní s kontrolnou skupinou (na čakacej listine WLC),
(b) skúmať vplyv výberu subjektov na výsledok liečby a
(c) skúmať, či úroveň hypnotizovateľnosti súvisí s výsledkom terapie. Tri rôzne skupiny subjektov (skupina 1, pacienti (n = 58), ktorí boli odoslaní z neurologickej ambulancie; skupina 2, členovia (n = 48) komunity, ktorí odpovedali na inzerát v novinách; a skupina 3, študenti ( n = 40), ktorí odpovedali na inzerát v univerzitných novinách), boli náhodne zaradení do terapie alebo stavu WLC.
Počas liečby došlo k významnému zníženiu skóre indexu bolesti hlavy u subjektov na rozdiel od kontrol. Po liečbe a následnom sledovaní neboli pozorované takmer žiadne významné rozdiely medzi 2 liečebnými metódami alebo 3 odporúčanými zdrojmi. Hodnotil sa index bolesti hlavy, skóre psychologickej tiesne (SCL-90) a užívanie liekov. Následné merania ukázali, že terapeutické zlepšenie sa udržalo. V oboch liečebných podmienkach dosiahli jedinci s vysokou hypnabilitou väčšie zníženie bolesti hlavy po liečbe a sledovaní ako jedinci s nízkou hypnabilitou. Dospelo sa k záveru, že relatívne jednoduchá a vysoko štruktúrovaná relaxačná technika na liečbu subjektov s chronickou bolesťou hlavy môže byť výhodnejšia ako zložitejšie kognitívne hypnoterapeutické postupy, bez ohľadu na z ktorej skupiny pacienti pochádzali. Zdá sa, že úroveň hypnotickej citlivosti (hypnabilita) je charakteristikou subjektu a podmieňuje priaznivejší výsledok u subjektov liečených AT alebo CSH.
Pre klinickú prax je najdôležitejším záverom, ktorý možno zo štúdie vyvodiť, že relatívne jednoduchá a vysoko štruktúrovaná relaxačná technika akou je aj AT je pri liečbe subjektov s opakujúcimi sa bolesťami hlavy vhodnejšia ako zložitejšie hypnoterapeutické postupy.
Štúdia skúmala účinnosť autogénneho relaxačného tréningu u mierne narušenej ambulantnej populácie detí a dospievajúcich s väčšinou internalizovanými symptómami a tiež s niektorými agresívnymi a impulzívnymi prajavmi, alebo príznakmi deficitu pozornosti.
50 detí a dospievajúcich z južného Nemecka (priemerný vek 10,2 roka; rozsah 6-15 rokov; väčšinou intaktné rodinné zázemie strednej triedy) sa zúčastnilo skupinového intervenčného programu. Dosiahnutie individuálneho cieľa bolo hodnotené na konci intervencie a v 3-mesačnom sledovaní.
Rodičovská správy odrážala znížené symptómy v porovnaní s kontrolnou skupinou. Správa o dieťati naznačila znížený stres a psychosomatické. Realizácie programu naznačuje klinicky relevantné účinky intervencie v porovnaní s kontrolnou skupinou. Na konci intervencie 56 % detí a 55 % rodičov uviedlo čiastočné dosiahnutie cieľa, 38 % detí a 30 % rodičov uviedlo úplné dosiahnutie cieľa; 71 % rodičov potvrdilo dosiahnutie čiastočného cieľa 3 mesiace po intervencii.
Zaver štúdie odporúča Autogénny relaxačný tréning ako účinná širokopásmová metóda pre deti a dospievajúcich. Medzi obmedzenia štúdie patrí jej relatívne malá veľkosť vzorky.
Táto štúdia bola pilotným projektom na preskúmanie vplyvu programu autogénneho tréningu (AT; relaxačná intervencia) na kvalitu života súvisiacu so zdravím a pohodu ľudí so sklerózou multiplex.
Účastníci sa buď stretávali týždenne na stretnutiach v AT počas 10 týždňov (n = 11), alebo boli zaradení do kontrolnej skupiny (n = 11). Skupina AT bola tiež požiadaná, aby túto techniku cvičila denne doma. Stupnice navrhnuté na meranie aspektov pohody (nálada a depresívny afekt) odhalili, že v postteste skupina AT hlásila viac energie a sily ako kontrolná skupina a bola menej obmedzená vo svojich úlohách v dôsledku fyzických a emocionálnych problémov. Budúci výskum by mal zahŕňať štúdie vykonávané počas dlhšieho obdobia spolu s dostatočne veľkými vzorkami na preskúmanie vplyvu frekvencie praktizovania autogénneho relaxačného tréningu na pohodu u ľudí so sklerózou multiplex.
Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
℘ ℘ ℘
Zámerom výberu zahraničných štúdií o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu bolo poukázať na možnosti a rezervy vo využívaní tejto jedinečnej a stále povrchne uplatňovanej metódy – chápanej aj u nás mnohými odborníkmi len ako “nejaké relaxačné cvičenie”. Snáď ich tento výber motivuje k jej doceneniu.
Autogénny tréning popri zrejmých pozitívnych účinkoch na telesné a duševné zdravie pacientov, zvyšuje aj odolnosť voči psychickej záťaži a stresu u celkom zdravých ľudí. Rozvíja potenciál ich schopností zvládať nároky doby a moderných technológií, pri zachovaní vlastnej, dnes ťažko skúšanej integrity.
Viaceré výskumy potvrdzujú, že si ho môže dištančne, prostredníctvom internetu, audio nahrávok a dostupných príručiek osvojiť takmer každý . To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení.
Sprievodné pocity pohody, vnútornej slobody, nezávislosti a nadhľadu sú benefitmi, ktoré môžete vnímať každý deň.
℘
Blog “Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu” zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak.
Helen Carolin Gibbons pôsobí v Austrálli (Sydney) ako hlavná psychologička a trénerka v Inštitúte autogénneho tréningu. Vedie mimoriadne úspešný austrálsky program autogénneho tréningu pre organizácie a ich zamestnancov.
Helen Gibbons: Director and Founder of Autogenic Training Institute, Psychologist (Organisational, Clinical, Health, ) MAAP, AAS (President), ISATAP (Board), BAS (Honorary)
V preklade sprístupňujeme rozhovor. V ňom popisuje prečo je autogénny tréning užitočný pre zamestnancov v ťažobnom priemysle, pre bezpečnosť ich práce a výhodný aj pre zamestnávateľov.
Pre mnohých pracovníkov v ťažobnom priemysle v Austrálii je pracovný stres veľmi osobnou a súkromnou záležitosťou. Za ich tvrdým zovňajškom mnohí skrývajú trpké skúsenosti so spánkom, únavou, pocitmi úzkosti, osamelosti a depresie. To ide často ruka v ruke s fyzickými príznakmi, ako je exacerbácia muskuloskeletálnych (prudké zhoršenie alebo nové vzplanutie kostro-svalových) problémov. Tiež aj iných zdravotných ťažkosťí.
Zarábanie dobrých peňazí má trpké následky.
Niektorých pracovníkov lákadlo dobrého zárobku napriek tomu, že by mohli vhodnejšiu prácu vykonávať v menej platenom zamestnaní bližšie k domovu. V konečnom dôsledku za toto odriekanie môže organizácia aj pracovník zaplatiť vysokú cenu, keďže stres začne podkopávať ich zdravie, medziľudské vzťahy a schopnosť fungovať v pracovnej aj osobnej oblasti. Tento pracovný stres stojí aj za relatívne vysokou mierou opotrebovania pracovníkov už v prvom roku v tomto odvetví. Prekvapivo, výskum dôsledkov pracovného stresu v ťažobnom priemysle na fyzické a psychické zdravie a pracovnú výkonnosť pracovnej sily je stále v plienkach. V porovnaní s výskumom v iných vysoko rizikových odvetviach, kde je jasnejšie pochopenie povahy vzťahu medzi pracovným stresom, duševným a fyzickým zdravím a pracovným výkonom.
℘
Na základe austrálskych štatistík duševného zdravia sú však nevyvrátiteľné ukazovatele, že ťažobný priemysel vo všeobecnosti potrebuje akceptovať a prijať širší kontext pojmu „nulová škoda“. Vzhľadom na to, že viac ako milión Austrálčanov trpí depresiou alebo úzkosťou výskum ukázal, že depresia aj úzkosť zvyšujú pravdepodobnosť úrazu alebo úrazu na pracovisku. V tomto zmysle je nevyhnutné ďalej rozvíjať chápanie zdravia pri práci a s otázkami bezpečnosti pri práci. Aj v súvislosti so stresom a celkovou únavou.
Vyskytlo sa mnoho incidentov, keď stres alebo únava pri ťažbe priamo súvisela so zranením alebo dokonca smrťou. Dlhé hodiny v práci a kritické, nehodové situácie spôsobili nielen materiálne škody , ale aj zranenia čo viedlo k hrozbám štrajku v uhoľných baniach. Napr. v Collie, kde sa pracovníci búrili kvôli potenciálnemu nebezpečenstvu, ktoré vtedajšia situácia predstavovala. Dve úmrtia spojené s odchodmi robotníkov v Yeppoon a Dysart v rokoch 2007 a 2008 boli podľa koronera z centrálneho Queenslandu Anne Hennessy zapríčinené unavenými baníkmi, ktorí obsluhovali ťažobné stroje.
℘
Predstavte si celkové výhody pre zdravie zamestnancov i pre priemysel, ak by sa živá pracovná sila mohla mohla sama regulovať (zapínať a vypínať podľa vlastného uváženia mechanizmy v ich vlastnom mozgu a tele), tak aby im to pomohlo bojovať proti stresu a únave a prispôsobiť sa každodenným výzvam, ktorým čelia v práci?
℘
Existuje technika, o ktorej bolo vedecky dokázané, že to dokáže: technika nazývaná autogénny tréning.
Autogénny tréning umožňuje ľuďom samoregulovať svoje psychofyziologické reakcie a vytvárať tak hlboké zmeny v mysli a tele, ktoré vedú k optimálnemu fyzickému a psychickému zdraviu a celkovému zlepšeniu výkonu.
Zahŕňa sériu mentálnych cvičení, ktoré sa vyučujú počas ôsmich hodín a potom sa cvičia len niekoľko minút denne. 3000 klinických štúdií po celom svete potvrdzuje pozitívne zmeny vyvolané autogénnym tréningom na mysli a tele. Okamžité a procesy, ktoré sú základom zmien, sú zistiteľné a vedecky merateľné.
Argumentuje Helen Gibbons, hlavná psychologička a hlavná trénerka v Inštitúte autogénneho tréningu. Vedie jedinečný austrálsky program autogénneho tréningu pre organizácie a ich zamestnancov.
The Effectiveness of Autogenic Training
“Autogénny tréning je technika, ktorá sa nepodobá žiadnej inej,” hovorí Gibbons. “Dosahuje kognitívne a psychologické výsledky podobné tým, ktoré sa dosahujú kombináciou meditácie, jogy, hypnoterapie a kognitívno-behaviorálnej terapie. Na fyzickej úrovni produkuje rovnaké fyziologické a chemické výhody, aké sú spojené s prísnym atletickým tréningom.”
Dodáva, že pre pracovníkov je to skôr vnútorný, intrapsychický, ako externý proces, čo je výhodou. Najmä preto, že si od používateľov nevyžaduje, aby diskutovali o svojich pocitoch alebo myšlienkach s inými ľuďmi. Uvádza, že kurzy autogénneho tréningu prinášajú mimoriadne pozitívne výsledky a prevzali ich do svojich výcvikových programov: policajná služba NSW; hasičský zbor NSW; Price Waterhouse Coopers; Ernest & Young. Už dávnejšie bolo známe, že aj NASA bežne trénuje astronautov a pilotov v programe autogénneho tréningu. Uľahčuje im to prispôsobenia psychologickým a fyzickým stresorom vesmírneho cestovania.
„Každá organizácia má svoju vlastnú jedinečnú kombináciu environmentálnych faktorov, ktoré môžu ovplyvniť odolnosť a výkon ich zamestnancov,“ konštatovala ďalej Gibbons. „Napríklad v ťažobnom priemysle sa pracovníci nezaoberajú len zložitými problémami v zložitých a často nebezpečných podmienkach prostredia, ale mnohí sa často stretávajú aj s psychosociálnymi nevýhodami v dôsledku vzdialeného miesta svojej práce.“
Aby baníci vyhoveli ťažobným pracovným cyklom musia obetovať svoje bežné životné, partnerské, rodinné vzťahy, ktoré sú tým narušené. Faktom je, že tento stres, stres “lietajúcich” robotníkov sa dá len ťažko celkom odstrániť. Navyše stres v práci ovplyvňuje domáci život a stres doma pracovný život. “Postupne pracovníci zisťujú, že sa s ním snažia vyrovnať bez toho, aby boli skutočne schopní identifikovať jeho hlavný dôvod. Toto nie je prejav ich slabosti. Je to veľmi reálny a veľmi bežný problém pre pracovníkov nielen v baníctve. Integrovaný prístup a kvalitná organizačná úroveň manažmentu môže urobiť veľa pri zmierňovaní rizika negatívneho dopadu tohto „stresového plíženia“.
℘
Helen Gibbons hovorí, že program autogénneho tréningu vybavuje pracovníkov nástrojmi, ktoré budujú ich duševnú a fyzickú odolnosť, aby sa mohli efektívnejšie vysporiadať s osobnými a pracovnými stresormi.
„Keď sa pracovná sila naučí samoregulovať svoje psychofyziologické reakcie, zlepší sa morálka zamestnancov, zníži sa fluktuácia zamestnancov, zníži sa počet nehôd na pracovisku, zníži sa počet stresových a iných úrazov, zníži sa práceneschopnosť a zvýši sa produktivita.“
Opísala, ako nás autogénne mentálne cvičenia zavedú do „autogénneho stavu“, v ktorom ste duševne aj fyzicky uvoľnení, čo umožní naštartovať regeneračné mechanizmy v mysli a tele. „Z tohto dôvodu to nazývam technika Triple R“, povedala. “Umožňuje vašej mysli a telu odpočívať, opravovať a regenerovať sa. Zameriava sa na škodlivé účinky nahromadenia negatívneho každodenného stresu, ktorý nám môže časom spôsobiť nevoľnosť a narušiť našu schopnosť myslieť a podávať výkon. Videla som pracovníkov , napriek svojmu najlepšiemu úsiliu, dosiahnu v práci bod, v ktorom majú pocit, že už nemôžu pokračovať. Buď opustia svoju prácu, alebo pokračujú v práci s výrazne zníženou schopnosťou, pričom často robia chyby a ovplyvňujú morálku tých ktorí s nimi pracujú.”
Jednou z oblastí prvoradého významu v ťažobnom priemysle je zmierňovanie rizík spojených s únavou. “Je skutočne dôležité, aby sme pochopili psychofyziologickú dynamiku únavy, ak sa má skutočne preniknúť do tohto problému a riešiť ho.”
℘
Únava v práci je tikajúca bomba – uvádza.
Ľudia sú prirodzene vybavení tým, čo nazývame, cyklus základných oddychových aktivít. Počas dňa máme približne 90 minút bdelej aktivity, po ktorej nasleduje 20 minút, keď sa cítime unavení a by malo byť striktne povedané odpočívať. Ľudia môžu do určitej miery prekonať obdobie únavy, ale je nepravdepodobné, že úroveň hypervigilancie ( zvýšenej koncentrácie pozornosti) bude v tejto fáze cyklu na potrebnej úrovni. S autogénnym tréningom však môžeme automaticky zapnúť náš „parasympatický nervový systém’ (regulujúci režim odpočinku a regenerácie) a dopriať si ultimátne zdriemnutie. Vo veľmi krátkom čase sa môžete cítiť úplne svieži a predĺžiť si tak obdobie zvýšenej ostražitosti v práci.“
Sledovanie autogénnej regenerácie pomocou funkčnej magnetickej rezonancie.
“S pomocou vedeckých zobrazovacích neurotechnológii môžeme vidieť regeneračné procesy vyvolané autogénnymi reakciami až na molekulárnej úrovni,” povedala Gibbons. „Toto je skutočne vzrušujúce obdobie pre psychológov, jednotlivých ľudí aj pre organizácie, keďže teraz máme na dosah jednoduchý, ale vysoko účinný nástroj založený na dôkazoch, ktorý preukázateľne zlepšuje výsledky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.“
Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.
