Archív kategorií: AUTOGÉNNY TRÉNING

autogénny tréning – 7. lekcia (praktické využitie)

autogénny tréning – 7. lekcia (praktické využitie)

Autogénny tréning je zväčša chápaný ako relaxačná metóda. To však je len jedna, hoci najčastejšia forma jeho využívania. Sú však aj rôzne iné možnosti a prínosy jeho uplatnenia.  Tie v mnohom  prekračujú zdravotný rámec relaxácie. Osobitne na ne poukazuje 7. lekcia. Patrí medzi ne napríklad  technika  nazvaná rýchle aktivačné preladenie.

First Officer chez Ryanair - Europe's Favourite Airline, Slovenka Dominika RIEČANOVÁ, pilotka Boeingu 737
First Officer chez Ryanair – Europe’s Favourite Airline, Slovenka Dominika RIEČANOVÁ, pilotka Boeingu 737 (illustration photo, zdroj:dobrenoviny.sk)
Viac TU

RÝCHLE AKTIVAČNÉ PRELADENIE 

Po dokonalom nácviku AT nie je potrebné opakovať všetky formulky. Výdych sa časom spája s vyvolávaním TEPLEJ TIAŽE. Rovnako výdych a tep srdca sa dá harmonicky spájať do jedného zážitku.

Stačia 2 až 3 výdychy a celý proces hlbokej relaxácie sa dostavuje okamžite a spontánne.

Pre praktické využitie AT v bežnom živote, počas dňa aplikujeme modifikáciu “mikrotréningu” v polohe drožkára, v kresle, alebo i v STOJI, či pri pomalšej CHôDZI.

Počas tohto preladenia sa dostávame do pohodového,  uvoľneného stavu, so zreteľným pocitom čistej a jasnej mysle. Vyvolávanie tohto stavu je cennou, novonadobudnutou schopnosťou, ktorá môže časom zásadne ovplyvniť váš život a schopnosti sebarealizácie. Jeho prínos ďaleko prekračuje zdravotný rámec relaxácie . Dosiahnutý stav  pretrváva niekoľko hodín i v bežnom živote. Povedané slovami básnika “človek pokojne vníma paradoxy života a kráča svetom – s teplým srdcom a chladnou hlavou”.  Čo viac si možno želať?

Vyjadrenia o osobnom prínose autogénneho tréningu (audio).

Uher 4000 report

Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.

autogénny tréning - skupinový výcvik
AT skupinový výcvik (ilustration photo)

BLESKOVÁ KONCENTRÁCIA

V situácii extrémnej záťaže (stresu) umožňuje autogénny tréning aj tzv. BLESKOVÚ KONCENTRÁCIU.

autogénny tréning - 7. lekcia

Cieľom nie je navodenie relaxácie, ale odpútanie sa od rušivých vplyvov okolitého prostredia: trémy, zlyhania, verbálneho útoku inej osoby, či iného ohrozenia. Predchádzajúce tréningové osvojenie jednotlivých cvikov umožňuje “rýchle spustenie tzv. priehľadnej clony (skleneného zvonu, závesu)”. Cez túto mentálnu clonu prijímame iba racionálne informácie umožňujúce sústredenie sa na vykonávanú činnosť a je úspešné dokončenie. 

Túto schopnosť, ktorej brilantné  osvojenie  umožňuje práve AUTOGÉNNY TRÉNING ovládali všetci sovietskí i americkí kozmonauti. Povedal mi ešte v roku 1980 Boris Fjodrovič Lomov, riaditeľ Inštitútu Psychologických vied Akadémie vied ZSSR a zakladateľ Strediska výberu a prípravy sovietskych kozmonautov.
“Bez autogénneho tréningu by američania so svojím  APOLLO 11 na Mesiaci havarovali” spomenul len tak – akoby mimochodom počas jedného stretnutia s ním. 

 Reminescencie na stretnutia s B.F. Lomovom TU

ALGORITMUS BLESKOVEJ KONCENTRÁCIE

Pri nácviku bleskovej koncentrácie začíname zakaždým jednoduchým porovnaním fyzického napätia s fyzickým uvoľnením. V stoji vykonáme už nacvičený, zautomatizovaný, malý cvik s počítaním na tri doby.

Raz – nadýchnite sa, hlbšie ako zvyčajne

Dva – zadržte dych a zovrite ruky do pästi

Tri – ráznejšie vydýchnite a uvoľnite zovretie rúk

Ak to dovoľuje situácia zopakujte tento cvik ešte raz s tým rozdielom, že v druhej dobe pridáme k zovretým rukám ešte malú grimasu na tvári. Zovrite pritom pery, zošpúľte ich a jazykom potlačte na zuby zo zadu. Tesne po výdychu nadviažeme už natrénovanú predstavou “sviežosti a chladu na čele”. Autosugestívne ju vyjadruje formulka “moje čelo je príjemne chladné”.

NÁSLEDNE, záverom, ráznejšie vyslovíme vnútorným hlasom formulku, ktorou sme celý autogénny tréning začínali:

„Som pokojný (dokonale, absolútne)! Verím si! Viem čo mám (čo chcem) urobiť! Dokážem to!”
autogénny tréning - 7. lekcia
Som si istý, viem čo mám urobiť, dokážem to! (ilustratívne foto)

V reálnych situáciach, u dobre trénovanej osoby, ovládajúcej autogénny tréning, teda abecedu autosugescie, stačí vysloviť vnútorným hlasom vyššie uvedenú formulku, pričom sa  rýchle spustí spomínaná priehľadná clona, filter, cez ktorý prijímame iba racionálne informácie umožňujúce sústredenie sa na vykonávanú činnosť a jej úspešné dokončenie.

Výpoveď o liečivej sile autogénneho tréningu pri prekonávaní fóbie a úzkosti TU

autogénny tréning
Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave (1985) počas výcviku v autogénnom tréningu
INŠTRUKCIE NA VYUŽITIE UNIVERZÁLNEHO VARIANTU AUTOGÉNNÉHO TRÉNINGU V RôZNYCH SITUÁCIACH

Osvojenie si AT vytvára u cvičiacich pevný základ pre ďalšie zdokonaľovanie svojej psychiky a schopnosti ovládať sa v ľubovoľných životných situáciach.

a) Využite AT na ukľudnenie, zbavenie sa emocionálneho napätia

Ak máte dostatok času, treba uskutočňovať AT podľa úplného textu venujúc pozornosť všestrannosti a hĺbke uvoľnenia svalov. Treba venovať viac času cvičeniam, najmä tretiemu cvičeniu. Aktivizácia sa má tiež realizovať pomalšie.

Ak je čas obmedzený alebo situácia nedovoľuje robiť AT, použité formuly “Ukľudnujem sa”, “Som úplne, absolútne, dokonale pokojný” a pri výdychu si vsugerujte: “Svaly ramenného pletenca a rúk sú uvoľnené”. Túto sugesciu je lepšie uskutočňovať posediačky so zatvorenými očami, ale ak ste sa zaoberali AT aspoň mesiac, potrebný efekt sa dosiahne aj s otvorenými očami a dokonca rýchlo.

Stáva sa, že charakter práce u človeka systematicky vyvoláva emocionálne napätie (stresový stav, z anglického slova “stres” – napätie), napríklad v práci letcov, parašutistov, manažérov, rozhlasových moderátorov či hlásateľov, chirurgov, pedagógov a pod. U takýchto ľudí je potrebné cieľavedomo zvyšovať vplyv celého (všetkých 6 cvičení) AT.

Príklady jednotlivých formuliek:

“V ťažkej chvíli sa ľahko ovládam.”

“Som vždy pokojný a ovládam sa.”

“Vnútorný kľud je vždy výhra.”

“Pri vystúpení som vždy pokojný.”

“Ostávam pokojným, keď’ sa ľudia okolo mňa rozčuľujú. “

“Ovládam sám seba. Verím si.”

Jednoduchým opakovaním nemajú tieto formulky taký účinok, ako v stave hlbokej relaxácie a po osvojení abecedy autosugescie. Až potom ich môžeme účinne využívať i v bdelom stave.

b ) Využitie AT na odúčanie škodlivých návykov

Pri skutočne pevnom rozhodnutí človeka “rozlúčiť sa” s takými škodlivými návykmi ako je fajčenie, pitie alkoholu, ohrýzanie nechtov a mnohé iné, je AT účinným, osvedčeným prostriedkom využívaným v mnohých krajinách.

“Autogénny tréning však nemôže dať ľudom viac , len toľko koľko si chcú z neho sami vziať” píše jeho známy popularizátor V.L Levi.

Je to metóda, ktorú si môže osvojiť prakticky každý človek, vyžaduje si však v niektorých prípadoch viac trpezlivosti, predtým ako prinesie pozitívne výsledky. A medzi ne patria i mnohí fajčiari. Ak si však i silný fajčiar dokáže osvojiť AT, pozná a prežije “dar života”, “hodnotu zdravia” a nezmyselnosť sebapoškodzovania, je prakticky len otázkou času, že sa s cigaretami rozlúči.

RAZ A NAVŽDY !

Všeobecne pritom platí téza, že čím je osoba psychicky i telesne zdravšia, tým je nácvik AT ľahší a rýchlejší.

Počas celej svojej 20 ročnej praxe s výcvikom AT som sa nestretol s jediným prípadom, v ktorom by AT spôsobil nejaké komplikácie. U niektorých. fajčiarov sa však stavalo, že sa ich. zdravotný stav zhoršoval. Sám tréning však nebol príčinou. Začali si ho osvojovať, žiaľ už príliš neskoro.

Konkrétny prípad šťastlivejšieho, bývalého fajčiara, ktorému pomohol AT.
Muž v stredných rokoch, povolaním novinár, sa niekoľkokrát pokúšal prestať fajčiť, no prešiel týždeň, málokedy dva a začal fajčiť odznovu. Obrátil sa na nás s prosbou, aby sme mu pomohli. Jeho odhodlanie prestať fajčiť bolo síce pevné, ale určitú nedôveru v dobre výsledky vyvolávali v nás jeho otvorené pochybnosti o AT ako metóde, ktorá mu má pomôcť. Po podrobnom vysvetlení podstaty AT a kladných výsledkoch dielčich cvičení ostatných. frekventantov kurzu mal stále rôzne výhrady (voči hlasu interpreta, podvečernému termínu kurzu, voči niektorým účastníkom, následnosti jednotlivých cvikov a pod.)

Takýto skepticizmus ho držal do IV. lekcie (zážitok srdca), kedy síce žiadne "srdce" necítil, ale čuduj sa svete objavil pocit tepla a tiaže po prvý krát v rukách a nohách. Predtým o týchto pocitoch vyhlasoval, že je to "mystifikácia". Nepociťoval síce ešte odpočinok a rušili ho rôzne vedľajšie zvuky pri domácich cvičeniach, ale počet PLUSOV (pozitívnych zážitkov) v dennom záznamníku sa začal vyskytovať pravidelne. Po týždni oznámil, že mu je pocit odpočinku v AT príjemný. Pochyboval však naďalej o tom, že prestane fajčiť.

Po celkovo 2- mesačnom výcviku a presvedčení, že si osvojil celú abecedu autosugescie sme sa lúčili s lístkom na ktorom bolo napísaných niekoľko formuliek zameraných na pomoc pri odvykaní od cigariet.

Okrem uvedených formuliek  si sám sformuloval aj  trochu drsnejšie autosugescie, ktoré dokázal uplatňovať hocikedy, teda aj v reálnych okamihoch a situáciách : 

"Od 1. januára prestanem fajčiť"

"Dym z cigarety je odporný, odpornejší ako .... "

"Zapácham ako popolník "

Popisoval ako si  tieto momenty živo predstavoval a prežíval. 

Jeho dňom D sa stal skutočne 1. január roku 1986.

V nasledujúcich dňoch spôsob odvykania s nami ešte niekoľkokrát konzultoval. Abstinenčné príznaky znášal vcelku pokojne a bez jediného "zlyhania". Jediným negatívnym zážitkom v prvých 2 týždňoch bolo, že po autosugescii cítil skutočne nutkanie na zvracanie. Začal mu byť odporný i zápach cudzích cigariet.14 januára po konzultácii zmenil posledný krát autosugestívnu formulku. Jej definitívna podoba znela "PRESTAL SOM FAJČIŤ. DYM CIGARETY JE ODPORNÝ".

S odstupom 5-tich mesiacov, pri náhodnom stretnutí sa zmienil, že s cigaretou sa "rozlúčil" navždy. Fajčenie ho vôbec neťahá, cíti sa lepšie, vyrovnanejšie. Žiaľ pribral na váhe 5 kg. K AT preto pridal ešte plávanie a turistiku. "Život bez cigariet je krajší" povedal s odstupom ďalších dvoch rokov.

Aj tento príbeh dokumentuje, že AT môže pomôcť aj skeptikom zbaviť sa zlozvyku. Žartovne to vystihol Ladislav CHUDÍK, herec s darom hlasu, ktorý ako interpret stvárňoval predlohy relaxačných textov. Pri nahrávke jednej z lekcii vystihol celú podstatu našej psychologickej taktiky, keď položartom – polovážne povedal: “Pred tým vaším kurzom treba fajčiarov vystríhať, aby si dávali pozor, – lebo prestanú fajčiť ani nebudú vedieť ako.

Desiatky listov poslucháčov rozhlasového kurzu NEFAJČIŤ JE MODERNÉ potvrdzuje, že to je možné i u mnohoročných a silných fajčiarov, ktorí už rezignovali a zatrpkli na svoje neúspešné pokusy. AT dokáže práve túto zatrpknutosť “roztaviť” a dať ich dechtom impregnovaným telám i dušiam ŠANCU OČISTY, nového zážitku života, slobody vlastného jestvovania ako individuality, ako zrelej osobnosti, rozvážne a sebavedomo sa zbavujúcej škodlivého, nerozumného, a obmedzujúceho návyku, získaného ešte v období nedospelosti.

c) Využitie AT pri formovaní žiaducich psychických hodnôt a vlastností

AT je účinným prostriedkom pôsobenia na psychiku človeka, umožňujúcim časovo postupné,  nenásilné formovanie vlastného správania a vlastnej osobnosti.

Toto poznáva cvičiaci zväčša podľa ohlasov okolia, pretože súhrn každodenných zmien v jeho psychike a vedomí je pomalý, nepozorovateľný. Len v ťažších. situáciách. si dokážete oceniť pozitívnu zmenu v svojom správaní a prežívaní.

Príklady formuliek pre autosugestívne sebautváranie, ktoré sme neraz úspešne odporúčali počas záverečných cvičení AT:

“Som vždy vytrvalý a disciplinovaný”

“Som vždy aktívny a disciplinovaný”

“Som energický muž, dokážem sa presadiť”

“Riešim veci rázne a rýchle”

“Som priateľský a vľúdny”

“Chodím všade včas”

“Pozornosť (niektorých ) ľudí je mi ľahostajná”

“Vedúci je mi ľahostajný, práca je dôležitá”

“Pri vystúpení som pokojný, uvoľnený”

“I am okey , you are okey”

” Verím si” , “Dokážem to” ,”Milujem …. ” , “Starám sa o …” ” Som disciplinovaný” .”Nedopustím, aby (vec, zvyk, človek) ovládol môj život”

“Čo stojí zato robiť to, stojí zato urobiť to dobre (poriadne, správne).”

Výpoveď o liečivej sile autogénneho tréningu pri prekonávaní fóbie a úzkosti TU

autogénny tréning – 7. lekcia

 

O ďalších možnostiach využívania AT v živote človeka sa môžete dočítať v nasledovných dostupných publikáciách:

VOJÁČEK, K.: Autogenní trénink (Avicenum 1988) Mala zdravoveda, vyd. Osveta, 1987

SCHULTZ, J. H.  – LANGEN D.: Übungsheft für das autogene Training konzentrierte Selbstentspannung, Verlag: Thieme Stuttgart, 1977

KŐNIG,W. – di POL, G., – SCHAEFFER, G.: Autogénny tréning, Rukoväť, Psychodiagnostické a didaktické testy, Bratislava 1989, © VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 1979

LOBZIN, V.S. – REŠETNIKOV, M.M.: Autogennaja trenirovka, Spravočnoe posobie dlja vračej, Izdavateľ Medicina, Leningrad 1986

V.L.Levi; Honba na myšlienku, Umenie byt samým sebou, Formula osobnosti (Smena 1980 -1985 )

J. Vrablec; Pozvanie k zenovej meditácii (Genezis 1992 )

 

Výber z odporúčanej a dostupnej literatúry

Autogenní tréning Karel Vojáček

autogénny tréning
Autogénny tréning preklad Igor Obuch

autogénny tréning

autogénny tréning

autogénny tréning -7. lekcia

Autorský blog: PhDr. Milan Kožiak

INÝ NÁZOR

 

Využite možnosť poslať správu, alebo dopyt.

Visits: 438

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu

   Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho  tréningu v rôznych oblastiach.

Efektívnosť autogénneho tréningu pri zlepšovaní zdravia a zvyšovaní bezpečnosti práce vo vysoko rizikových odvetviach (baníctvo, polícia).

                                      Pre pôvodný zdroj kliknite na titulku.
Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Štúdiu v PDF sprístupníte po kliknutí.
Helen Gibbons

Štúdia Helen Gibbons, riaditeľky Inštitútu Autogénneho tréningy v Sydney sa  opiera sa o analýzy z praxe a o výsledky akademického výskumu. Dokumentuje prínosy a výhody autogénneho tréningu a odporúča autogénny tréning organizáciám, ktoré hľadajú intervenciu založenú na skutočných dôkazoch zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.  Vďaka autogénnemu tréningu sú pracovníci lepšie schopní identifikovať varovné príznaky narušenia ich vlastného fungovania a sú potom schopní sami generovať neuropsychofyziologický posun od disregulácie k rovnováhe, ak sú vystavení významným stresorom z domova alebo na pracovisku. To im umožňuje vykonávať lepšie zverenú prácu, čím sa zníži riziko spôsobenia pracovného úrazu. 

Pre organizácie, ktorých pracovníci čelia  vysoko rizikovým stresorom, je dôležité, aby na pracovisku zaviedli vhodné intervencie v oblasti duševného zdravia založené na dôkazoch. Najmä ťažobný priemysel potrebuje zaviesť svoju politiku „nulového poškodenia“ na pracovisku pomocou zásahov v oblasti duševného zdravia a odolnosti voči záťaži a stresu.  V súčasnosti je veľa škodlivej rétoriky a byrokratických bariér, ktoré bránia implementácii efektívnych postupov.

Z týchto  dôvodov autorka štúdie  odporúča, aby autogénni tréneri -  terapeuti a výskumníci spolupracovali s akademickými inštitúciami a priemyselným organizáciami pri  podpore implementácie pilotných štúdií skúmajúcich výhody autogénneho tréningu na konkrétnom pracovisku. Vzhľadom na to, že intervencie BOZP majú väčšiu šancu na úspech, keď majú aktívnu podporu a zapojenie zo všetkých úrovní manažmentu, odporúča, aby jednou z podmienok pilotnej štúdie bolo, aby si každý pracovník, ktorý sa pilotnej štúdie zúčastňuje, bol vedomý osobnej podpory a zapojenie z vyšších úrovní riadenia.

By using autogenic training, workers can relax their system while remaining alert, Gibbons claims

Záverom konštatuje, že  ľudský  neurobiologický a psychofyziologický potenciál má svoje limity a ich prekročenie je  nebezpečné. Pomocou AT sa však dokáže lepšie prispôsobiť požiadavkám náročného prostredia.  

Ľudia na takéto neprimerane náročné  požiadavky reagujú rôznymi spôsobmi a formami; 
počnúc čerpaním dovolenky, práceneschopnosťou, nenastúpením do práce v odlúčenom prostredí,  otupenom, odosobnenom a nesústredenom stave, až po vymáhanie náhrade mzdy zamestnancom za psychické alebo fyzické zranenie a v extrémnych prípadoch a okolnostiach aj suicidálnym konaním. To spôsobuje organizáciam veľké škody.  

Organizácie tiež  musia pochopiť, že hoci autogénny tréning môže pomôcť pracovníkom lepšie sa vyrovnať s podmienkami práce nemôže ochrániť pracovníkov (ani žiadna iná terapia), pred plnou silou extrémnych nebezpečenstiev, akými sú nebezpečné pracovné postupy. 

Odhliadnuc od prioritných požiadaviek na produktivitu, austrálska vláda a ťažobný priemysel sa musia zaoberať nebezpečnými vývojom, pri ktorom sa od baníkov očakáva, že budú pracovať  rizikových podmienkach.  Ak tak neurobia, môžu byť sankcionovaní a obviňovaní z toho, že otvorene poukazujú  na potreby ochrany ich zdravia a bezpečnosť pri práci. To je nerozumné a neprípustné z viacerých hľadísk!

Autogénny tréning zlepšuje subjektívne vnímanie fyzického a psychického zdravia a medziľudských vzťahov. Výsledky rozsiahleho terénneho výskumu počas krízy COVID-19 v Španielsku,

                                   Pre pôvodný zdroj kliknite na titulku.
Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
PDF sprístupníte po kliknutí.
Ľudstvo stále ešte čelí dôsledkom bezprecedentnej krízy s medicínskymi, psychologickými, ekonomickými a sociálnymi aspektmi. Prepuknutie ochorenia COVID-19 z decembra 2019 vo Wu-chane sa rýchlo rozšírilo do celého sveta (Chen a kol., 2020) a do marca 2020 naplno zasiahlo Španielsko. Boli prijaté výnimočné opatrenia vrátane uväznenia všetkých veľkých skupín obyvateľstva (Arango, 2020; Ozamiz-Etxebarria a kol., 2020b). Boli hlásené závažné negatívne účinky na duševné zdravie, ktoré súvisia najmä so strachom z nákazy (Ammar et al., 2020b,c; Shigemura et al., 2020) a adaptáciou na väzenie (Qiu et al., 2020). Na zmiernenie tohto psychologického vplyvu sa použili psychologické zdroje (de Rivera, 2020; Lupe a kol., 2020; Ozamiz-Etxebarria a kol., 2020a), vrátane počítačom podporovaného dištančného tréningu (Wei a kol., 2020). V predchádzajúcej experimentálnej štúdii sme informovali o účinnosti relaxačných techník vrátane autogénneho tréningu na zmiernenie úzkosti súvisiacej s COVID-19 u mladých univerzitných študentov v Baskicku (Ozamiz-Etxebarria et al., 2020a). Autogénny tréning (AT), ktorý vytvoril Johannes Heinrich Schultz (1932) ako metódu „koncentračnej sebarelaxácie“, sa rýchlo stal štandardným nástrojom v európskej psychosomatickej medicíne a klinickej psychológii (Hoffmann, 2017). Trvalé pravidelné cvičenie znižuje reaktivitu na stres (Henry a kol., 1991), zvyšuje emocionálnu stabilitu (Carruthers, 1979), znižuje úzkosť a zvyšuje pocit osobnej kontroly (Farnè a Jimenez-Muñoz, 2000). 

ilustr. foto, – viac po kliknutí na mapku
Cvičiaci autogénneho tréningu považovali  túto prax za veľmi užitočnú pre ich fyzické a psychické zdravie a pre lepšie pochopenie druhých. Tieto tri aspekty sú počas pandémie COVID-19 veľmi dôležité. Sociálne vzťahy sa zhoršili v dôsledku sociálnej izolácie (Ammar a kol., 2020a; Hickie, 2020) a AT je užitočná na uľahčenie empatie. Psychické zdravie počas pandémie utrpelo, ako ukazujú rôzne štúdie (Ozamiz-Etxebarria et al., 2020b), a fyzický rozmer je zrejmý v časoch, keď sa riziko a strach z ochorenia, najmä COVID-19, výrazne zvýšili. (Ornell a kol., 2020). Preto odporúčame praktizovanie autogénneho tréningu ľuďom, ktorí prežívajú chvíle úzkosti, majú strach z choroby alebo majú pocit, že stratili kvalitu vzťahov s ostatnými.

Vplyv autogénneho tréningu vo forme zvukového záznamu na kvalitu spánku a fyziologické stresové reakcie univerzitných športovcov – pilotná štúdia.

 

 

Poznámka: 
Viaceré výskumy už skôr potvrdili, že dištančný autogénny tréning  prostredníctvom  rozhlasu, audio nahrávok a možnosti sprievodných konzultácií je účinný. To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení.

U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.

Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku - z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie.
 To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, - v porovnaní s priamymi sugesciami.
Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.
Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968). 

Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).

Zdroje: 
KRATOCHVÍL, S. - ŠTOHANZLOVÁ, M.: Využití heterosugesce v položkách autogenního tréninku, Čs. psychiatrie, , 1968, 64
HOSKOVEC, J.: Psychologie hypnózy a sugesce, vydavatelství ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
KRATOCHVÍL, S.: Podstata hypnózy a spánek, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1972
HOSKOVEC,J.- SVORAD,D.- LANC,O.: The comparative effectivenees of spoken and tape-recorded of body sway, Int. J.Clin.Exp.Hypn., 1963, 11,
KLEINSORGE, H. – KLUMBIES, G.: Technik der Relaxation, Selbstentspannung, Mit 1 Schalplatte, VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 3 Auflage 1967
KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilta a situční proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
BARBER,T.X.- CALVERLEY, D.S.: The definition of the situation as a variable affecting „Hypnotic-like“ suggestibility, J. Clin. Psychol., 1964, 20

Viac na 
SÚHRN POZNATKOV a skúseností získaných pri vývoji Psychobalzamu

Autogenic-Feedback Training Excersise – Method and System AFTE (patent NASA) 

ilustračné foto
Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
na pokračovanie kliknite
Metóda autogénneho spätného tréningu (AFTE) je podľa  patentu NASA  kombinovanou aplikáciou dvoch fyziologických a percepčných tréningových techníkm ktorými sú autogénny tréning a biofeedback. Tento kombinovaný prístup  vytvára metodológiu, ktorá je podstatne účinnejšia ako ktorákoľvek z jednotlivých techník používaných samostatne. Metóda AFTE umožňuje dostatočnú mieru kontroly potrebnú na výrazné zníženie behaviorálnych a fyziologických reakcií na závažné environmentálne stresory. Produkuje naučené účinky, ktoré pretrvávajú v priebehu času a sú odolné voči vyhynutiu a pôsobia v relatívne rýchlom čase.
 Metódu AFTE možno efektívne použiť v niekoľkých aplikáciách, medzi ktoré patria:
  • zlepšenie výkonnosti pilota a posádky počas núdzových letových podmienok;
  •  zabránenie výskytu nevoľnosti a zvracania spojených s pohybom a morskou chorobou alebo rannou nevoľnosťou na začiatku tehotenstva;
  • ako tréningová metóda na prevenciu alebo potlačenie symptómov leteckej choroby vo vysokovýkonných vojenských lietadlách;
  •  ako metóda na kardiovaskulárneho tréningu, ako aj tréningu ďalších autonómnych reakcií, ktoré môžu prispieť k zmierneniu vesmírnej pohybovej choroby (SMS) u astronautov a kozmonautov, k liečbe mnohých porúch. ako je ortostatická intolerancia v posádkach lietadiel, pomáhajú pri zmierňovaní srdcových arytmií a hypertenzie,  aj ako alternatívna liečba k farmakologickému manažmentu na zmiernenie vesmírnej kinetózy (SMS) u kozmonautov;
  • u ľudí trpiacich migrénou alebo tenznými bolesťami hlavy na kontrolu periférneho prietoku krvi a vyvolanie pocitu chladu na čele;
  •  u starších ľudí trpiacich fekálnou inkontinenciou
    na ovládanie ich zvieracích svalov;
  • u pacientov s rakovinou, aby sa znížili účinky nauzey po rádioterapii;
    
    

 


Využitie AT a ďalších mentálnych techník v súťažení  a zotavovaní  profesionálnych športovcov.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Spristupníte po kliknutí

 

 

 

 

Cieľom tejto štúdie je opísať poznatky a využitie mentálnych techník na prípravu pred súťažami a po zraneniach súvisiacich so športom (SAI) profesionálnymi športovcami (tímové športy) v Rakúsku (2016).
Do prierezovej štúdie bol zahrnutých 191 profesionálnych športovcov (basketbal, futbal, ľadový hokejov a volejbal ( 18–39 rokov), ktorí vyplnilí dotazník hodnotiaci sociodemografické údaje , trvanie/frekvenciu športovej praxe, mieru a závažnosť zranení (SAI). Ďalej bolo hodnotené používanie mentálnych techník a duchovných praktík pred súťažami a na zotavenie po SAI. Použitie mentálnych techník pred súťažami a po SAI bolo korelované so sociodemografickými údajmi, trvaním a frekvenciou športovej praxe a vzormi zranení SAI za posledných 24 mesiacov.

 


Prieskum preukázal, že profesionálny športovci mali v čase jeho realizácie (2016) o mentálnych technikách pri zvyšovaní výkonnosti a zotavovaní po zraneniach isté povedomie - využívala ich však len menšina. Napriek tomu, že tieto postupy sú ochotní akceptovať, Len 13% účastníkov ich využilo na regeneráciu po zranení (SAI). Približne 31 % mužov a 13 % žien uviedlo ich užívanie pred súťažami. Zistilo sa významné zvýšenie použitia mentálnych techník pred súťažou so zvyšujúcim sa vekom.
Možným dôvodom týchto protichodných výsledkov môže byť to, že títo profesionálni športovci zrejme nemajú dostatočný prístup k športovej psychológii a koučingu v oblasti mentálnych techník vo svojich individuálnych tímoch. Tento nedostatok prístupu k mentálnym technikám môže byť spôsobený obmedzeným povedomím o psychologických problémoch samotných športovcov alebo ich tímových trénerov. Na získanie nových informácií o tejto relevantnej téme v profesionálnom športe sú potrebné ďalšie štúdie

Sú všetky techniky zvládania stresu rovnocenné, alebo majú špecifické účinky?

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréninguu
Sprístupníte po kliknutí
Táto štúdia  hodnotí hypotézu, že rôzne techniky zvládania stresu majú špecifické účinky. Sú zhrnuté štúdie porovnávajúce rôzne techniky, ako aj predchádzajúce prehľady literatúry hodnotiace účinky jednotlivých techník. Existujú dôkazy, že kognitívne orientované metódy majú špecifické kognitívne účinky, že špecifické autonómne efekty sú výsledkom autonómne orientovaných metód a že špecifické svalové efekty sú vyvolané svalovo orientovanými metódami.

Potvrdilo sa, že rozdiely medzi technikami sú najjasnejšie tam, kde sú rozdiely medzi poruchami najjasnejšie (napr. autonómne techniky s migrénovými bolesťami hlavy vs. svalové techniky s tenznými bolesťami hlavy atď.). Ak poruchy zahŕňajú niekoľko systémov odozvy alebo ak žiadna z metód špecificky nie je zameraná na techniky zvládania stresu jednu  na ohniskovú problémovú oblasť, existuje menej rozdielov v účinnosti medzi nimi (napríklad depresia, zneužívanie návykových látok, svalové vs. autonómne techniky na úzkosť atď.).

Zdá sa, že kognitívne intervencie majú určité výhody pri poruchách, pri ktorých je hlavnou metódou hodnotenia zlepšenia sebahodnotenie a interpretácia symptómov (napr. stavy bolesti, úzkosť, nespavosť, hnev). Existujú nekonzistentné dôkazy, že meditácia môže mať lepšie výsledky ako iné relaxačné metódy pri  liečbe týchto problémov. Je možné, že k tomu dochádza kvôli relatívne väčším kognitívnym zložkám v meditácii mantry. Možno kvôli prominentným zložkám správania pri týchto poruchách má liečba úzkosti, hnevu a nespavosti, ktoré sa zameriavajú na zjavné správanie, tendenciu vykazovať väčšiu účinnosť ako liečby, ktoré vynechávajú zameranie na správanie. Zdá sa však, že všetky metódy zvládania stresu majú na všetky tieto problémy priaznivé účinky

Výsledky naznačujú existenciu špecifických klinických a experimentálnych účinkov pre rôzne metódy zvládania stresu a žiadna nemá absolútnu prioritu v  klinickej praxi. Aj keď sú relatívne rozdiely medzi jednotlivými liečbami v špecifických účinkoch štatisticky významné, môžu byť v konečnom dôsledku prevážené takými ďalšími faktormi, ako sú náklady, odbornosť terapeutov so špecifickými spôsobmi liečby a samotný manažnent.

Váha dôkazov o konkrétnych účinkoch však jednoznačne naznačuje, že popri ďalšom  objasnenie experimentálnych výsledkov, je možné a vhodné odporúčať lekárom, aby si rozvinuli kompetenciu v širokej škále techník zvládania stresu. Patria sem najmä progresívna relaxácia, autogénny tréning, biofeedback, niektoré meditatívne disciplíny a niektoré zásahy na zvládanie kognitívneho stresu.

Účinnosť autogénneho tréningu na psychickú pohodu a kvalitu života u dospelých žijúcich s chronickými fyzickými zdravotnými problémami.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Sprístupníte po kliknutí
Zdá sa, že autogénny tréning je sľubnou terapiou na zlepšenie psychickej pohody a kvality života u ľudí žijúcich s chronickými fyzickými zdravotnými problémami, ale žiadne nedávne správy nesyntetizovali dostupné dôkazy v tejto populácii. Výsledky tohto prehľadu preskúmajú a syntetizujú dôkazy o vplyve autogénneho tréningu na psychickú pohodu a kvalitu života u ľudí žijúcich s chronickými telesnými zdravotnými problémami, čím sa podporí vývoj ďalších, nových postupov pre komplementárne prístupy.

Autogénny tréning pri strese a úzkosti.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Sprístupníte po kliknutí
Cieľom  prehľadovej štúdie bolo zhodnotiť   dostupné  štúdie autogénneho tréningu (AT) ako prostriedku na zníženie úrovne stresu a úzkosti u ľudí.

Do prehľadu bolo zahrnutých osem štúdií s 245 účastníkmi: 3 boli randomizované kontrolované štúdie (RCT) a 5 bolo kontrolovaných štúdií. Autori uvádzajú, že celkový výsledok tohto systematického prehľadu naznačuje, že AT, alebo to, čo bolo opísané ako AT, znižuje stres a úzkosť v porovnaní so žiadnou liečbou. Všetky zahrnuté štúdie však boli metodologicky chybné. V súhrne autori uvádzajú, že z tohto systematického prehľadu nebolo možné vyvodiť žiadne pevné závery. Konštatovali, že správne aplikovanie AT je potrebné overovať a licencovať  v kontrolovaných skúškach, ktoré sú vhodne naplánované a vykonané. Dôvodom je skutočnosť, že často dochádza k jeho neakceptovateľnému zjednodušovaniu a deformáciam. Autori jasne stanovili výskumnú otázku a kritériá pre budúce analýzy.

Metaanalýza nemedicínskej liečby chronickej bolesti.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Sprístupníte po kliknutí

 

Uskutočnila sa metaanalýza 109 publikovaných štúdií, ktoré hodnotili výsledky rôznych nemedicínskych spôsobov liečby chronickej bolesti ( hypnóza, biofedback, AT, meditácia, ... ). 48 štúdií poskytlo dostatočné informácie na výpočet veľkosti pozitívneho účinku.  Štúdia porovnáva spôsob liečby, s druhom bolesti a výsledným stavom. Vo všeobecnosti boli veľkosti účinkov väčšiny liečebných postupov pozitívne, ale mali  krátkodobú účinnosť.  Toto zistenie naznačuje, že účinnosť liečby možno pripísať nie rozdielom medzi metódami, ale ich spoločným črtám. Psychický stav a počet subjektívnych symptómov konzistentne vykazovali väčšie reakcie na liečbu ako intenzita bolesti, trvanie bolesti alebo frekvencia bolesti, čo naznačuje dôležitosť použitia viacrozmerného rámca na hodnotenie bolesti. Toto zistenie tiež naznačuje, že prínos psychologických prístupov k zvládaniu bolesti môže spočívať v znižovaní strachu a depresie spojenej s bolesťou, a nie pri zmierňovaní bolesti samotnej. Táto štúdia tiež zdôrazňuje výhody metaanalytických prehľadov.

Účinok autogénneho tréningu na kontrolu úzkosti u žien s diabetom 2.

 

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Sprístupníte po kliknutí

Autogénny tréning pri liečbe opakujúcich sa bolestí hlavy.

Cieľom tejto štúdie bolo
(a) preskúmať účinnosť autogénneho tréningu (AT) a tréningu kognitívnej autohypnózy  (CSH) pri liečbe chronických bolestí hlavy v porovnaní s kontrolnou skupinou  (na čakacej listine WLC),
(b) skúmať vplyv výberu subjektov na výsledok liečby a
(c) skúmať, či úroveň hypnotizovateľnosti súvisí s výsledkom terapie. Tri rôzne skupiny subjektov (skupina 1, pacienti (n = 58), ktorí boli odoslaní z neurologickej ambulancie; skupina 2, členovia (n = 48) komunity, ktorí odpovedali na inzerát v novinách; a skupina 3, študenti ( n = 40), ktorí odpovedali na inzerát v univerzitných novinách), boli náhodne zaradení do terapie alebo stavu WLC.

Počas liečby došlo k významnému zníženiu skóre indexu bolesti hlavy u subjektov na rozdiel od kontrol. Po liečbe a následnom sledovaní neboli pozorované takmer žiadne významné rozdiely medzi 2 liečebnými metódami alebo 3 odporúčanými zdrojmi. Hodnotil sa index bolesti hlavy, skóre psychologickej tiesne (SCL-90) a užívanie liekov. Následné merania ukázali, že terapeutické zlepšenie sa udržalo. V oboch liečebných podmienkach dosiahli jedinci s vysokou hypnabilitou väčšie zníženie bolesti hlavy po liečbe a sledovaní ako jedinci s nízkou hypnabilitou. Dospelo sa k záveru, že relatívne jednoduchá a vysoko štruktúrovaná relaxačná technika na liečbu subjektov s chronickou bolesťou hlavy môže byť výhodnejšia ako zložitejšie kognitívne hypnoterapeutické postupy, bez ohľadu na z ktorej skupiny pacienti pochádzali.  Zdá sa, že úroveň hypnotickej citlivosti  (hypnabilita) je charakteristikou subjektu a podmieňuje  priaznivejší výsledok u subjektov liečených AT alebo CSH.

Pre klinickú prax je najdôležitejším záverom, ktorý možno zo  štúdie vyvodiť, že relatívne jednoduchá a vysoko štruktúrovaná relaxačná technika akou je aj AT je pri liečbe subjektov s opakujúcimi sa bolesťami hlavy  vhodnejšia ako zložitejšie hypnoterapeutické postupy.

Účinnosť autogénneho relaxačného tréningu u detí a dospievajúcich s problémami správania a emócií.

 

Otvoríte po kliknutí
Štúdia skúmala účinnosť autogénneho relaxačného tréningu u mierne narušenej ambulantnej populácie detí a dospievajúcich s väčšinou internalizovanými symptómami a tiež s niektorými agresívnymi a impulzívnymi  prajavmi, alebo príznakmi deficitu pozornosti.
50 detí a dospievajúcich z južného Nemecka (priemerný vek 10,2 roka; rozsah 6-15 rokov; väčšinou intaktné rodinné zázemie strednej triedy) sa zúčastnilo skupinového intervenčného programu. Dosiahnutie individuálneho cieľa bolo hodnotené na konci intervencie a v 3-mesačnom sledovaní.
Rodičovská správy odrážala znížené symptómy v porovnaní s kontrolnou skupinou. Správa o dieťati naznačila znížený stres a psychosomatické. Realizácie programu naznačuje klinicky relevantné účinky intervencie v porovnaní s kontrolnou skupinou. Na konci intervencie 56 % detí a 55 % rodičov uviedlo čiastočné dosiahnutie cieľa, 38 % detí a 30 % rodičov uviedlo úplné dosiahnutie cieľa; 71 % rodičov potvrdilo dosiahnutie čiastočného cieľa 3 mesiace po intervencii.
Zaver štúdie odporúča Autogénny relaxačný tréning ako účinná širokopásmová metóda pre deti a dospievajúcich. Medzi obmedzenia štúdie patrí jej relatívne malá veľkosť vzorky.

Autogénna relaxácia a kvalita života súvisiaca so zdravím pri roztrúsenej skleróze.

 

Sprístupníte po kliknutí.
Táto štúdia bola pilotným projektom na preskúmanie vplyvu programu autogénneho tréningu (AT; relaxačná intervencia) na kvalitu života súvisiacu so zdravím  a pohodu ľudí so sklerózou multiplex. 

Účastníci sa buď stretávali týždenne na stretnutiach v AT počas 10 týždňov (n = 11), alebo boli zaradení do kontrolnej skupiny (n = 11). Skupina AT bola tiež požiadaná, aby túto techniku cvičila denne doma. Stupnice navrhnuté na meranie aspektov pohody (nálada a depresívny afekt) odhalili, že v postteste skupina AT hlásila viac energie a sily ako kontrolná skupina a bola menej obmedzená vo svojich úlohách v dôsledku fyzických a emocionálnych problémov. Budúci výskum by mal zahŕňať štúdie vykonávané počas dlhšieho obdobia spolu s dostatočne veľkými vzorkami na preskúmanie vplyvu frekvencie praktizovania autogénneho relaxačného tréningu  na pohodu u ľudí so sklerózou multiplex.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu

Zámerom výberu zahraničných štúdií o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu bolo poukázať na možnosti a rezervy vo využívaní tejto jedinečnej a stále povrchne uplatňovanej metódy – chápanej aj u nás mnohými odborníkmi len ako “nejaké relaxačné cvičenie”. Snáď ich tento výber motivuje k jej doceneniu.
Autogénny tréning popri zrejmých pozitívnych účinkoch na telesné a duševné zdravie pacientov, zvyšuje aj odolnosť voči psychickej záťaži a stresu u celkom zdravých ľudí. Rozvíja potenciál ich schopností zvládať nároky doby a moderných technológií, pri zachovaní vlastnej, dnes ťažko skúšanej integrity.
Viaceré výskumy potvrdzujú, že si ho môže dištančne, prostredníctvom internetu, audio nahrávok a dostupných príručiek osvojiť takmer každý . To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení.
Sprievodné pocity pohody, vnútornej slobody, nezávislosti a nadhľadu sú benefitmi, ktoré môžete vnímať každý deň.

Blog “Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu”  zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak. 

Visits: 501

Únava v práci je tikajúca bomba

Únava v práci je tikajúca bomba.

Helen Carolin Gibbons pôsobí v Austrálli  (Sydney) ako hlavná psychologička a trénerka v Inštitúte autogénneho tréningu. Vedie mimoriadne  úspešný austrálsky program autogénneho tréningu pre organizácie a ich zamestnancov.

Helene Gibbons
Helen Gibbons: Director and Founder of Autogenic  Training Institute, Psychologist (Organisational, Clinical, Health, ) MAAP, AAS (President), ISATAP (Board), BAS (Honorary)

V preklade sprístupňujeme rozhovor. V ňom popisuje prečo je autogénny tréning užitočný pre zamestnancov v ťažobnom priemysle, pre bezpečnosť ich práce a výhodný aj pre zamestnávateľov.

Mining Magazin

https://www.australianmining.com.au/features/mine-site-health-stressing-an-alternative/

Pre mnohých pracovníkov v ťažobnom priemysle v Austrálii je pracovný stres veľmi osobnou a súkromnou záležitosťou. Za ich tvrdým zovňajškom mnohí skrývajú trpké skúsenosti so spánkom, únavou, pocitmi úzkosti, osamelosti a depresie. To ide často ruka v ruke s fyzickými príznakmi, ako je exacerbácia muskuloskeletálnych (prudké  zhoršenie alebo nové vzplanutie kostro-svalových) problémov. Tiež aj iných  zdravotných ťažkosťí.

Zarábanie dobrých peňazí má trpké následky.

Niektorých pracovníkov lákadlo dobrého zárobku napriek tomu, že by mohli vhodnejšiu prácu vykonávať v menej platenom zamestnaní bližšie k domovu. V konečnom dôsledku za toto odriekanie môže organizácia aj pracovník zaplatiť vysokú cenu, keďže stres začne podkopávať ich zdravie, medziľudské vzťahy a schopnosť fungovať v pracovnej aj osobnej oblasti. Tento pracovný stres stojí aj za relatívne vysokou mierou opotrebovania pracovníkov už v prvom roku v tomto odvetví. Prekvapivo, výskum dôsledkov pracovného stresu v ťažobnom priemysle na fyzické a psychické zdravie a pracovnú výkonnosť pracovnej sily je stále v plienkach. V porovnaní s výskumom v iných vysoko rizikových odvetviach, kde je jasnejšie pochopenie povahy vzťahu medzi pracovným stresom, duševným a fyzickým zdravím a pracovným výkonom.

Na základe austrálskych štatistík duševného zdravia sú však nevyvrátiteľné ukazovatele, že ťažobný priemysel vo všeobecnosti potrebuje akceptovať a prijať širší kontext pojmu „nulová škoda“. Vzhľadom na to, že viac ako milión Austrálčanov trpí depresiou alebo úzkosťou výskum ukázal, že depresia aj úzkosť zvyšujú pravdepodobnosť úrazu alebo úrazu na pracovisku. V tomto zmysle je nevyhnutné  ďalej rozvíjať chápanie zdravia pri práci a s otázkami bezpečnosti pri práci. Aj v súvislosti so stresom a celkovou únavou.

Vyskytlo sa mnoho incidentov, keď stres alebo únava pri ťažbe priamo súvisela so zranením alebo dokonca smrťou. Dlhé hodiny v práci a kritické, nehodové situácie  spôsobili nielen materiálne  škody , ale aj zranenia čo viedlo k  hrozbám štrajku v uhoľných baniach.  Napr. v Collie, kde sa pracovníci búrili kvôli potenciálnemu nebezpečenstvu, ktoré vtedajšia situácia  predstavovala. Dve úmrtia spojené s odchodmi robotníkov v Yeppoon a Dysart v rokoch 2007 a 2008 boli podľa koronera z centrálneho Queenslandu Anne Hennessy zapríčinené unavenými baníkmi, ktorí obsluhovali ťažobné stroje.

By using autogenic training, workers can relax their system while remaining alert, Gibbons claims Únava v práci je tikajúca bomba

Predstavte si celkové výhody pre zdravie zamestnancov i pre priemysel, ak by sa živá pracovná sila mohla mohla sama regulovať (zapínať a vypínať podľa vlastného uváženia mechanizmy v ich vlastnom mozgu a tele), tak aby im to pomohlo  bojovať proti stresu a únave a prispôsobiť sa každodenným výzvam, ktorým čelia v práci?

Existuje technika, o ktorej bolo vedecky dokázané, že to dokáže: technika nazývaná autogénny tréning.

Autogénny tréning umožňuje ľuďom samoregulovať svoje psychofyziologické reakcie a vytvárať tak hlboké zmeny v mysli a tele, ktoré vedú k optimálnemu fyzickému a psychickému zdraviu a celkovému zlepšeniu výkonu.

Zahŕňa sériu mentálnych cvičení, ktoré sa vyučujú počas ôsmich hodín a potom sa cvičia len niekoľko minút denne. 3000 klinických štúdií po celom svete potvrdzuje pozitívne zmeny vyvolané autogénnym tréningom na mysli a tele. Okamžité a procesy, ktoré sú základom zmien, sú zistiteľné a vedecky merateľné.

Argumentuje Helen Gibbons, hlavná psychologička a hlavná trénerka v Inštitúte autogénneho tréningu. Vedie  jedinečný austrálsky program autogénneho tréningu pre organizácie a ich zamestnancov.

time-for-training
The Effectiveness of Autogenic Training

“Autogénny tréning je technika, ktorá sa nepodobá žiadnej inej,” hovorí Gibbons. “Dosahuje kognitívne a psychologické výsledky podobné tým, ktoré sa dosahujú kombináciou meditácie, jogy, hypnoterapie a kognitívno-behaviorálnej terapie. Na fyzickej úrovni produkuje rovnaké fyziologické a chemické výhody, aké sú spojené s prísnym atletickým tréningom.”

Dodáva, že pre pracovníkov je to skôr vnútorný, intrapsychický,  ako externý proces, čo je výhodou. Najmä preto, že si od používateľov nevyžaduje, aby diskutovali o svojich pocitoch alebo myšlienkach s inými ľuďmi. Uvádza, že kurzy autogénneho tréningu  prinášajú mimoriadne pozitívne výsledky a prevzali ich do svojich výcvikových programov:  policajná služba NSW; hasičský zbor NSW; Price Waterhouse Coopers; Ernest & Young. Už dávnejšie bolo známe, že aj NASA bežne trénuje astronautov a pilotov v programe autogénneho tréningu. Uľahčuje im to prispôsobenia psychologickým a fyzickým stresorom vesmírneho cestovania.

„Každá organizácia má svoju vlastnú jedinečnú kombináciu environmentálnych faktorov, ktoré môžu ovplyvniť odolnosť a výkon ich zamestnancov,“ konštatovala ďalej  Gibbons. „Napríklad v ťažobnom priemysle sa pracovníci nezaoberajú len zložitými problémami v zložitých a často nebezpečných podmienkach prostredia, ale mnohí sa často stretávajú aj s psychosociálnymi nevýhodami v dôsledku vzdialeného miesta svojej práce.“

Aby baníci vyhoveli ťažobným pracovným cyklom musia obetovať svoje bežné životné, partnerské, rodinné vzťahy, ktoré sú tým narušené. Faktom je, že tento stres, stres “lietajúcich” robotníkov sa dá len ťažko celkom odstrániť. Navyše stres v práci ovplyvňuje domáci život a stres doma pracovný život. “Postupne pracovníci zisťujú, že sa s ním snažia vyrovnať bez toho, aby boli skutočne schopní identifikovať jeho hlavný dôvod. Toto nie je prejav ich slabosti. Je to veľmi reálny a veľmi bežný problém pre pracovníkov nielen v baníctve.  Integrovaný prístup a kvalitná organizačná úroveň manažmentu môže urobiť veľa pri zmierňovaní rizika negatívneho dopadu tohto „stresového plíženia“.

Helen Gibbons hovorí, že program autogénneho tréningu vybavuje pracovníkov nástrojmi, ktoré budujú ich duševnú a fyzickú odolnosť, aby sa mohli efektívnejšie vysporiadať s osobnými a pracovnými stresormi.

„Keď sa pracovná sila naučí samoregulovať svoje psychofyziologické reakcie, zlepší sa morálka zamestnancov, zníži sa fluktuácia zamestnancov, zníži sa počet nehôd na pracovisku, zníži sa počet stresových a iných úrazov, zníži sa práceneschopnosť a zvýši sa produktivita.“

Opísala, ako nás autogénne mentálne cvičenia zavedú do „autogénneho stavu“, v ktorom ste duševne aj fyzicky uvoľnení, čo umožní naštartovať regeneračné mechanizmy v mysli a tele. „Z tohto dôvodu to nazývam technika Triple R“, povedala. “Umožňuje vašej mysli a telu odpočívať, opravovať a regenerovať sa. Zameriava sa na škodlivé účinky nahromadenia negatívneho každodenného stresu, ktorý nám môže časom spôsobiť nevoľnosť a narušiť našu schopnosť myslieť a podávať výkon. Videla som pracovníkov , napriek svojmu najlepšiemu úsiliu, dosiahnu v práci bod, v ktorom majú pocit, že už nemôžu pokračovať. Buď opustia svoju prácu, alebo pokračujú v práci s výrazne zníženou schopnosťou, pričom často robia chyby a ovplyvňujú morálku tých ktorí s nimi pracujú.”

Jednou z oblastí prvoradého významu v ťažobnom priemysle je zmierňovanie rizík spojených s únavou. “Je skutočne dôležité, aby sme pochopili psychofyziologickú dynamiku únavy, ak sa má skutočne preniknúť do tohto problému a riešiť ho.”

Únava v práci je tikajúca bomba – uvádza.

Ľudia sú prirodzene vybavení tým, čo nazývame, cyklus základných oddychových aktivít. Počas dňa máme približne 90 minút bdelej aktivity, po ktorej nasleduje 20 minút, keď sa cítime unavení a by malo byť striktne povedané odpočívať. Ľudia môžu do určitej miery prekonať obdobie únavy, ale je nepravdepodobné, že úroveň hypervigilancie ( zvýšenej koncentrácie pozornosti) bude v tejto fáze cyklu na potrebnej úrovni. S autogénnym tréningom však môžeme automaticky zapnúť náš „parasympatický nervový systém’ (regulujúci režim odpočinku a regenerácie) a dopriať si ultimátne zdriemnutie. Vo veľmi krátkom čase sa môžete cítiť úplne svieži a predĺžiť si tak obdobie zvýšenej ostražitosti v práci.“

 neuroimaging experiment
Sledovanie autogénnej regenerácie pomocou funkčnej magnetickej rezonancie.

“S pomocou vedeckých zobrazovacích neurotechnológii môžeme vidieť regeneračné procesy vyvolané autogénnymi reakciami až na molekulárnej úrovni,” povedala Gibbons. „Toto je skutočne vzrušujúce obdobie pre psychológov, jednotlivých ľudí aj pre  organizácie, keďže teraz máme na dosah jednoduchý, ale vysoko účinný nástroj založený na dôkazoch, ktorý preukázateľne zlepšuje výsledky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.“

zdroje:

https://www.australianmining.com.au/features/mine-site-health-stressing-an-alternative/

a tiež

Our People

a tiež

http://www.autogenics.com.au

https://content.web-repository.com/s/22316786447926055/uploads/Articles/Article_of_Autogenic_Training_Institute_in_Mining_Australia_Magazine_Feb_2012-2965078.pdf

https://www.psychologytoday.com/au/counselling/helen-caroline-gibbons-kirribilli-nsw/484735

https://au.linkedin.com/in/helengibbonsat

o praktickom využití autogénneho  tréningu viac TU

a TU

Únava v práci je tikajúca bomba

Možnosť poslať správu, alebo dopyt: 

 

Visits: 104

Spomienky na jednu knižku a jej autora

  Spomienky na jednu knižku a jej autora 

(takmer autobiografické a trochu sentimentálne)

 alebo

“Bez autogénneho tréningu posádky by APOLLO 11 na Mesiaci havarovalo!”

Inžinierska psychológia B-F. Lomov

  Kniha, ktorá mi zmenila život a otvorila dvere k práci  rozhlasového psychológa

 

“Ľudský činiteľ” za socializmu 

(časť 5. – stroboskopický efekt)
Stalo sa to takto: Písal sa rok 1969 a bolo práve 20.augusta, teda deň pred prvým výročím okupácie ČSSR. To „výročie“ malo v celom štáte búrlivý priebeh. O život prišlo niekoľko ľudí, - najmä v Brne, pokiaľ si spomínam. Mal som 21 rokov. Popri štúdiu som si vtedy privyrábal ako zvukový technik a asistoval pri vysielaní Rozhlasových novín. V ten deň sa na chodbách vysielacieho traktu z ničoho nič mihli neznáme postavy a pred budovou rozhlasu na Zochovej ulici stáli "zvláštni ľudia". Správy vtedy čítala hlásateľka DARINKA REKOVÁ. Všetci sme boli rozrušení. V hlavných správach nechtiac prečítala slovo „TRAKCIE“ s breptom „FRAKCIE“. Tá veta znela približne takto: „zo Sovietskeho zväzu k nám vedú nové vysokonapäťové frakcie elektrického prúdu, ktoré sú zdrojom svetla, tepla pre naše domácnosti a energie pre štát a jeho priemysel...“. 

Hlásateľka Československého rozhlasu v Bratislave DARINA REKOVÁ
Hlásateľka Československého rozhlasu v Bratislave DARINA REKOVÁ, zdroj: archív  SRo
Dnes by sme sa nad tým usmiali. Vtedy tomu však bolo inak. Napätie bol také veľké, že aj medzi stenami "preskakovali iskry". Spočiatku bolo hrobové ticho. O niekoľko dní sa však spustil zvláštny tichý virvar. že si je ho možné ťažko predstaviť inde a v inom čase. Tento brept poslúžil ako zámienka pre vyšetrovanie a následne aj previerky v celom kolektíve hlásateľov. Samozrejme v jeho centre sa ocitla nešťastná Darinka Reková. Poznal som ju celkom dobre, - vravela, že nevie ako sa to mohlo stať a zúfala si z tých všelijakých inkvizičných pohovorov. Objavila sa KGB, vtedajšia ŠtB a čo ja viem kto sa ešte zo dňa na deň stal, z bývalých rozhlasových kolegov, nosičom zástavy normalizácie. Nedalo mi to vtedy spávať. S hlásateľmi sme mali spoločnú chodbu, z vysielacej miestnosti sme sa cez veľké okno vzájomne videli. Spomenul som si, že asi pred mesiacom údržbári v hlásateĺniach vymieňali ŽIARIVKY. V každej hlásateni bolo na strope 6 panelov, každý so 6-timi žiarivkami. Dokopy 36 svetiel. Na niečí pokyn nechali tí údržbári na strope len každú druhú žiarivku. Urobil to najhoršie čo mohli urobiť! Svietilo teda 18 žiariviek, ale každá v rovnakej, polovičnej amplitúde. Teda nie kontinuálne ako bežné žiarovky, ktoré vyžívajú na svietenie celých 50Hz/s, ale len hornú, či dolnú periódu. Bežne sa to nedalo postrehnúť, ale pri pohybe oka sa to občas prejavovalo ako blikanie. Odborníci tento jav už vtedy mali celkom dobre preskúmaný. Nazvali ho „stroboskopický efekt“. Pri čítaní spôsobuje, že dochádza k zámene napr. písmen ako „b“ a „d“, „m“ a „n“ a tiež „t“ a „f“. Bol som vtedy radový technik a moje slová o „stroboskopickom efekte“ brali na ľahkú váhu. Práve som robil skúšku z psychológie práce a v jednej z učebníc som našiel popísané rizikové účinky tohoto efektu pri odčítaní údajov z indikátorov v leteckej doprave a a tiež pri čítaní textu. Tá kniha mala názov „Inžinierska psychológia“. Jej autorom bol už vtedy svetoznámy sovietsky psychológ Boris Fjodorovič Lomov. To zabralo! Rozhlasoví súdruhovia boli veľmi radi, že sa to takto hodnoverne vysvetlilo a pred uniformovanými sovietskymi súdruhmi mohli zdôvodňovať, že ten brept nebol žiadnou provokáciou. 
Tú knihu si požičali a už mi ju nevrátili.
 
Darinka Reková následné dianie ťažko prežívala. Mala rada svoju prácu. Ako zámienku za ten nechcený brept, jej potom chceli spočítať nielen vysielanie v auguste 1968, ale aj chladné, neústretové postoje k rozhlasovým normalizátorom, ktorí sa začali vynárať ako spasiteľskí démoni. Nakoniec ten svoj boj tragicky vzdala. ŠtB-áci nemohli pripustiť, že ju vlastne utýrali a tak na vysvetlenie začali šíriť rôzne dezinformácie. Aj takéto môžu byť súvislosti jedného mizerného breptu. Na jeho začiatku stál "ľudský činiteľ", ktorý sa vtedy u nás vnímal len ako komplikujúci zdroj problémov "pri rozvoji a budovaní socialistickej vlasti". Žiaľ - podobne je tomu tak dodnes, hoci v iných spoločenských pomeroch.
Paradoxne mi táto smutná príhoda pomohla pri návrate do rozhlasu po skončení štúdia a po nedobrovoľnom pobyte vo výchovno-nápravnom zariadení. Viac TU. 
Dve hlavné rozhlasové intelektuálky Perla Karvašová a Zora - Dagmar Kločková, ktoré ešte dlho po auguste ´68 "chodili v čiernom"  sa ešte počas môjho štúdia chválili, že to oni "vyhnali" toho chlapca od zvukárov čo čítal a počúval Antickú knihovňu * študovať na FF UK.  Veľká súdružka Margita Bullová, hlavná inšpektorka vysielania a účastníčka SNP, ktorú som mal ľudsky celkom rád, mi dala k štúdiu odporúčanie, možno aj preto, že som doučoval jej syna a za odmenu býval u nich v podnájme na Schillerovej ul., kým som sa presťahoval do susedného VŠ internátu "Horský park", ... 
Sociológiu som mal v oku, ale v roku ´68 ju neotvárali, tak sa mojím osudom stala psychológia. Chcem tým poukázať len na to, že v povedomí rozhlasákov, hlavne tých na Zochovej ul. stále žila - aj po niekoľkých rokoch - spomienka na tú udalosť so "stroboskopickým efektom". 
Po nedobrovoľnom "azyle" som si niekoľko mesiacov nevedel nájsť prácu. Nebolo mi všetko jedno. Kádrováci v Psychiatrickej liečebni v Kroměříži rozhodli, že "když máte takové to pozadí, tak sme tú žádosť o přijetí nedali ani na schválení CZV KSČ". Vrátil som sa teda na Slovensko. Profesor Damián Kováč, riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie, kde som robil diplomovku ma poslal za svojím menovcom do rozhlasu. Asi vedel prečo.  
Vtedajší riaditeľ rozhlasu Pavol Kováč hneď na pri prvom stretnutí vytiahol z regálu jednu knižku a spýtal sa ma či je moja. Už dávno som sa zmieril s jej stratou. Bola to "Inžinierska psychológia" B.F. Lomova, ktorú som mal na str.100 ošifrovanú. Keď som odpovedal ´áno". Opýtal sa, či sa chcem vrátiť späť do rozhlasu. Odpovedal som rovnako "áno". "Ste prijatý" znel jeho verdikt ani nie po 15 minútach rozhovoru,-  napriek šrámom za moje "hriechy" v roku ´68.  
Prvá akcia, na ktorú som sa ako začínajúci psychológ podujal bol Autogénny tréning hlásateľov. Ten ma ako nezamestnateľného  brigádnika naučil viesť prof. Stanislav Kratochvíl v PL Kroměřiž. Hlásatelia patrili vždy medzi hrdú a vzdorovitú rozhlasovú elitu. Aj preto som mal spočiatku trochu obavy ako dopadne moja psychologická premiéra v rozhlase. Sami mi to však uľahčili. Na cvičenia a  konzultácie chodili disciplinovane takmer všetci (dámy i páni) a najmä poctivo cvičili abecedu autosugescie aj doma. Dodnes vidím ležať krásne dámy vedľa seba na koberčekoch, ktoré si nosili do prepožičaného "fitneska" v Ústave detskej psychológie a patopsychológie so sebou (Hanu Rendekovú, Magdu Šmihulovú, Nóru Seleckú, Nina Kramárová,...) a vedľa nich mužské hlásateľské esá, akými boli Miro Havel, Janko Bílý, Július Hvozdík, Paľo Sobek, či veľký recesista, boxer a budúci emigrant Imro Fábri. Zhovievavo a trpezlivo počúvali moje prvé pokusy o sugescie "ťiaže, "tepla" atď., vyslovované málo školeným, nehlásateľským hlasom.
To bola ich vďačnosť za odhalenie účinkov "stroboskopického efektu" v hlásateľniach. Šéf hlásateľov Janko Bálint im tú relaxáciu dokonca preplácal ako výkon povolania.  
Takto sme sa navzájom snažili preklenúť traumu, ktorú nám všetkým spôsobil august ´68.  
Takto čarovne sa prepletajú nitky príbehov a osudov knižiek a ľudí, s ktorými som sa mal možnosť v živote stretnúť. 
Ďakujem im za to! 

Vtedy som netušil, že sa s B.F. Lomovom stretnem osobne.  O 19 rokov neskôr na V. zjazde  Čs. psychológov v Brne (1980) . Na to stretnutie mám len hmlisté spomienky. Na záverečnom bále ma ktosi posadil vedľa neho. Slovo dalo slovo a tak som mu po chvíli  vyrozprával tú “story” so stroboskopickým efektom v rozhlase.  Potľapkal ma po pleci tak, že som skoro spadol zo stoličky,  povedal “chorošo ” a objednal ďalšiu fľašu červeného vína. Potom sa mi zdal trochu osamelý a tak som poslal za ním kolegyňu Michailu Svobodovú aby ho pozvala do tanca. Míša mi potom povedala, že takého výborného tanečníka už dávno nemala. 🙂
Reminescencie na Borisa Fjodoviča Lomova
Pri druhom stretnutí už v Bratislave v roku 1983 mi B.F. Lomov celkom súkromne - počas diskotéky, ktoré som s rozhlasovým audio-vybavením robieval pre bratislavských psychológov -  pri dopíjaní  druhej fľaše červeného vína, (ktoré vtedy priniesol k DJ pultu Dr. Ivan Šípoš, (neúnavný organizátor neformálnych stretnutí psychológov) -  povedal približne tieto slová:  "Bez autogénneho tréningu by Američania na mesiaci hladko nepristáli" - a rozpovedal mi príbeh, o ktorom sme v tom čase ani netušili. 
" Počas pristávacie manévru, pri obliekaní skafandru Edwin  ALDRIN nechtiac zavadil  o palubný počítač a vypol ho. Na  nové naštartovanie počítača zostávalo málo času a hrozila havária.  Vtedy sa rozhodol veliteľ celej misie Neil ARMSTONG prepnúť celý systém na  ručné ovládanie pristávania. To si vyžadovalo mimoriadne zručnosti a tiež schopnosť nepodľahnúť obrovskému stresu. Tú mu poskytol práve autogénny tréning" povedal B.F. Lomov. 
Ako? - opýtal som sa opatrne, aby som sa dozvedel čo najviac. 
"Nič tajuplné na tom nie je. Z autogénneho tréningu zostane nakoniec len jedna formulka, ktorú Schultz sfomuloval nasledovne   -  "Som absolútne pokojný, som si istý, viem čo mám urobiť, dokážem to! - americkí astronauti k tomu ešte dodávali predstavu "Moja myseľ je čistá a pevná ako diamant! " Taká koncentrácia trvá zlomok okamih. Možno stačí na ňu jeden nádych a výdych" a dodal - žiadna iná technika sebaregulácie toto takto efektívne neumožňuje." 
Nakoniec témy a bez ďalšieho komentára dodal: "To  že Armstrong úspešne zvládol pristátie sa stalo nakoniec jeho "malým krokom , ale veľkým krokom pre ľudstvo" je dnes historickou skutočnosťou..., ale my máme Gagarina. Iné je, že tesne po pristáti na Mesiaci Armstrong sa rozhodol ako veliteľ misie, zmeniť na Zemi podpísaný protokol, že prvý krok na inom vesmírnom telese urobí  vedec Dr. Aldrin. Nakoniec  sa stalo, že ho urobila noha vojaka Neila Armstronga." 

akademik B.F.Lomov
Akademik Boris Fjodorovič LOMOV

Tento vysoký, plavovlasý a modrooký bojar z hrdého Novgorodu mi učaroval. Zvlášť potom ako zhodnotil udalosti v roku 1968 a po ňom. Bolo mi cťou, že ma považoval za svojho kolegu.

V roku 1983 sme však debatovali aj celkom vážne, tak aby niečo z toho mohol odvysielať aj Československý rozhlas. 🙂


Výňatok zo zachovalého záznamu interview s B.F. Lomovom počas jeho návštevy Psychologického pracoviska, ktoré nazval "psychologickým laboratóriom" (1983). 
imagination

Pri rozlúčke  som B.F. Lomovovi  odovzdal niekoľko MGF kaziet s Psychobalzamom a prípravnou nahrávkou Psychosiesty.  Tá ho osobitne zaujala.

Na oplátku som od Borisa Fjodoroviča dostal s venovaním knihu “Psychologické problémy kozmických letov”, ktorá obsahuje príspevky viacerých sovietskych kozmonautov a tiež málo známu, hoci pozoruhodnú knihu Jurija Gagarina (spoluator Vladímir Lebedev) “Psychológia vo vesmíre”. Prelúskal som ich obe  zo všetkých strán a majú dodnes čestné miesto v mojej knižnici.  

Psychologické problémy kozmických letov

Psychológia a kozmos Gagarin Lebedev

Po čase som od neho dostal gramoplatňu s nahrávkou autogénneho tréningu, ktorú nahrali ruskí psychológovia A.A. Repin a V.E. Rožňov. Bola určená pre potreby Vojenského námorníctva ( zvlášť pre posádky ponoriek)  a Flotilu morského rybného priemyslu.

 

Až po mnohých rokoch som sa z otvoreného archívu ŠtB dozvedel, že práve na jeho podnet mi Mestský výbor KSS v Bratislave, po takmer desiatich rokoch odkladania dal v roku 1987 súhlas k nastúpeniu štúdia vedeckej ašpirantúry na Ústave experimentálnej psychológie SAV.   Asi som bol voči súdruhom málo ústretový, čomu sa nedalo vyhnúť, už len z podstaty práce podnikového psychológa a tiež aj preto, že som mal tej rebélie za ušami viac ako dosť.  Viac napr. TU. Nebolo by spravodlivé nespomenúť v tejto súvislosti aj druhého muža z fotografie vyššie – prof. Damiána Kováča, riaditeľa spomenutého ústavu, ktorý  v jednej mojej clivej chvíli poznamenal “počkáme na teba, aj druhú päťročnicu”.  Nakoniec prišiel november ´89.  V rádiu som mal kopu inej práce  a moja ašpirantúra odplávala dole Dunajom. 🙁

Pohľad na spálňu ruskej ponorky v tesnej blízkosti torpedových strieľní
Sandra Bullock Gravity 3
Ilustrativny screen z filmu Gravity – Sandra Bullock 3
Záverom
Ak raz človek začne cestovať vesmírom a osídľovať iné vesmírne telesá, tak limity ľudského činiteľa budú rozhodovať o úspechu tej-ktorej vesmírnej misie. Bez vedecky prepracovaného a dokonale osvojeného systému autoregulácie psychických stavov a procesov sa nezaobíde žiaden člen posádky kozmických lodí. Autogénny tréning bude jeho  súčasťou – takou nevyhnutnou akou je dnes pre nás vzduch a kyslík v ňom, ktorý dýchame.   
FASCINUJÚCI VESMÍR

Spomienky na jednu knižku a jej autora 

Autorský blog: PhDr. Milan Kožiak

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (1. časť)

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (2. časť – vrátane kritiky slovenskej psychologickej praxe)

„Ľudský činiteľ“ – naše alibi (3. časť – dnešok je zrkadlom našej včerajšej ne-zodpovednosti)

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (4. časť – psychológia ne-zodpovednosti)

Visits: 386

Vyšší stupeň AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU

Vyšší stupeň autogénneho tréningu

Podpora osobného rastu. Upevnenie zdravia.

Rozvoj tvorivosti, invencie a činorodosti. 

 

prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD.
prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD.

Vyšší stupeň autogénneho tréningu

Vyšší stupeň autogénneho tréningu TU

Wolfgang Luthe

LUTHE_Autogenic_Abreaction TU

Cyklus seminárov z psychosomatiky

LOGO_ISATAP_boceto_de_logo4

Medzinárodná spoločnosť autogénneho tréningu ( ISATAP) TU

 

PSYCHOSIESTA  imaginatívna hudobno-slovná relaxácia je inšpirovaná prvkami vyššieho stupňa autogénneho tréningu.

Visits: 118

TRÉNING IMUNITY

TRÉNING IMUNITY

 

mezi nebom a zemou

V týchto dňoch, týždňoch a mesiacoch ľudia na celej planéte bojujú s pandémiou koronavírusu COVID 19. Mnohým sa vírus celkom vyhne, mnohí mu zdatne odolávajú, mnohí boj s infekciou nakoniec vyhrajú, mnohí však svoj boj prehrajú. Môže byť tréning imunity v tomto boji  prínosom? 

Ľudstvo od pradávna trpelo na nákazlivé choroby. Najťažšie z nich – mor, kiahne, cholera – často nadobúdali masový charakter a kántrili odrazu desaťtisícky ľudí. Dejiny poznajú nejedno svedectvo o tom, ako sa kvitnúce mestá za niekoľko dní premenili na jeden veľký cintorín.  Pri pozorovaní priebehu infekčných chorôb a epidémií sa ľudia mnohému naučili a tiež si všimli, že nie každý človek podľahol nákaze a ťiež zistili, že tí čo prežili sa druhý raz nenakazili, ani vtedy ak sa stýkali so smrteľne  chorými. Ešte v stredoveku prevládal  názor, že je to vec vyšších síl,  či čarov. 

Dnes sa už nikto neodvažuje pochybovať o tom, že nadprirodzené moci   nezohrávajú pri šírení epidémií a prežití jednotlivcov žiadnu rolu. Okrem vlastností samotných mikroorganizmov má na rozšírení infekcií  rozhodujúci podiel hygiena a na prežití jednotlivcov ich ochranná bariéra, ktorú nazývame imunitou. 

Zem z Mesiaca
COVID 19 on Earth 2020 – 21

Imunita je definovaná ako schopnosť organizmu úspešne reagovať na život ohrozujúce toxické, infekčné agensy. Môže byť  zdedená, vrodená, alebo aj získaná. 

Existuje mnoho spôsobov posilňovania imunity: očkovaním počnúc, cez šport, životosprávu a rôznymi doplnkami výživy končiac.

tréning imunity
Zdroj: www.pexels.com

Zmyslom tohto blogu

je poukázať na jeden menej známy, v našej kultúre prehliadaný a nedoceňovaný spôsob zvyšovania ľudskej imunity.  Je ním objavovanie a využívanie osobitnej a mimoriadnej schopnosti ľudskej psychiky, ktorou je IMAGINÁCIA.

Purity i Music
Visions and insights as granted by God. King Solomon’s Dream by Luca Giordana. Public domain

Vzájomné, tesné prepojenie medzi telom a dušou si uvedomujeme len málokedy, aj preto že prebieha zväčša na neuvedomovanej,  inštinktívnej úrovni.  Existujú však overené postupy, ktoré nám dovoľujú tieto prepojenia objavovať a efektívne využívať.

Ľudstvo ich od úsvitu svojich dejín nielen intuitívne využívalo, ale dokázalo “skonštruovať veľké projekty”, ktoré komplexne regulovali nielen vzťahy medzi psychikou človeka,  jeho prežívaním a telom, ale aj organizovať a regulovať celé spoločenstvá ľudí. Tým systémom hovoríme náboženstvá.

Tieto postupy a systémy dokázali využívať  IMAGINÁCIU ako DAR VIERY, predstavovať si nadzmyslovú realitu, predstavovať si čo je za stenou nášho poznania, čo by sa mohlo reálne diať a udiať, čo by nám mohlo pomôcť v každodennom zápase o život.

Je možné imunitu trénovať?

tréning imunity

Práve IMAGINÁCIA  je silou, ktorá stojí za nezdolnou vierou ľudstva v spravodlivosť, za vierou v krajší život a lepší svet. Nie je cieľom tohto príspevku venovať sa ďalej všemožným asociáciam tejto úvahy. Hoci by mohli byť pre niektorých čitateľov zaujímavejšie ako pôvodne naznačený zámer „TRÉNING IMUNITY“.  

Vrátim sa k nemu poukázaním na význam a zmysel jedného imaginatívneho rituálu, ktorý poznajú a tisícročia využívajú veriaci všetkých náboženstiev. Je ním MODLITBA. Jej liečivé účinky potvrdzujú aj viaceré výskumy. Napr. TU

tréning imunity
modlitba s ružencom
Neveriaci môžu veriacim tento DAR len závidieť. Duševný svet veriacich je práve vďaka ich viery prinajmenšom o jednu dimenziu bytia bohatší.

Aj tí neveriaci , či inoverci hľadali a hľadajú spôsoby ako preklenúť svoju skepsu voči božskej prozreteľnosti a pomôcť si v zápase s neraz ťažkou realitou ich životov. Mimochodom takých ľudí, hľadajúcich,  má aj ten náš biblický Boh vraj radšej, ako tých pokorných, v pokľaku a  odovzdaných osudu.

Pomôže modlitba

Modlitba Dr. Igora Bukovského

“Otče náš, ktorý si na nebesiach, keďže sa každá ľudská predstava mýli v tom ako vlastne vyzeráš a kde sú tie Tvoje, nie naše, nebesia, až príliš často zabúdame, ako veľmi presahuješ naše myslenie a naše schopnosti. Tvoj Majestát a Tvoja Existencia je pre mňa tajomstvom, ktoré vyvoláva bázeň, ale ktoré ma neustále priťahuje.

Tak posväť sa meno Tvoje pred celým vesmírom a celým Stvorením, aby sme ho my nekrivili svojimi falošnými predstavami a hlúpymi rečami o Tebe. Kam sa len pozriem, vidím a počujem zázraky, na ktorých stojí to všetko, čo si stvoril z ničoho.

Preto sa už neviem dočkať a prosím: Príď Kráľovstvo Tvoje, lebo tie naše kráľovstvá zlyhávajú, naše plány a istoty sa rúcajú, naši vodcovia nás zrádzajú, klamú a okrádajú, naše zdravie je krehké, duša sa trápi a smrť je tiesnivá myšlienka… To preto neverím, že môj život je len náhoda, ktorá nemá žiadny zmysel.

Takže znovu volám Buď vôľa Tvoja – ako v nebi, tak aj v našej zemi, pretože sme sa ocitli v búrke, víchrici, ktorá láme našu vieru v dobro a pravdu, triešti naše vzťahy aj lásku, ničí naše ideály a ženie preč našu Nádej… Buď teda vôľa Tvoja aj v mojom živote a daj mi silu, múdrosť a pokoru prijať Tvoj plán a odkaz, že i toto všetko, čo teraz zažívame, má svoj vyšší zmysel a cieľ; že som vystavený vírusu, baktériám, strachu, hnevu, neistote a chaosu preto, aby som zase o čosi viac dozrel a bol lepší, silnejší a spokojnejší človek, ktorý hľadá cestu k Nádeji a nie cestu Pohodliu. Ďakujem tiež za Tvoje tiché uistenie, že aj táto víchrica raz, a možno už onedlho, skončí, prach sadne a na naše konanie počas krízy v plnej sile zasvieti svetlo Tvojej Pravdy.

Chlieb náš každodenný daj nám i dnes a pouč nás o tom, koľko je pre naše telo a dušu tak akurát, aby sme si nespôsobili chorobu z nedostatku ani chorobu z nadbytku.

Odpusť nám naše viny – že sme pasívni, zbabelí a leniví, že sme povrchní, nenásytní a krutí ..je toho tak veľa, čo mi treba odpustiť! Tak obnov moje srdce, prosím a postav ma na správnu cestu…

Odpusť nám našu vinu, že málo odpúšťame našim vinníkom a od Teba chceme tak veľa. Vyznávam, že je pre mňa ťažké viac vidieť svoje chyby a slabosti než chyby druhých.

Neuveď nás do žiadneho pokušenia, ktoré by nás, ktoré by mňa navždy odtrhlo od Teba.

A zbav nás zlého, zbav nás vírusu v tele aj v duši, zbav nás vírusu strachu a hnevu, vírusu zbabelosti a lenivosti, zbav nás toho zlého, čo škodí mojej duši, aj toho zlého, čo škodí nám všetkým.. zbav nás toho zlého v nás aj okolo nás, čo nás chce obrať o slobodu a ľudskú dôstojnosť… zbavuj nás toho všetkého zlého v nás, čo nám bráni kľačať pred Tebou a ďakovať a prosiť a prijať Tvoju milosť, bez ktorej sme stratení v pekle našej ľahostajnosti, pýchy a vzdoru …

Amen.”

 

Najmä v XX. storočí vzniklo viacero vedecky overených a od nánosov náboženského bájoslovia očistených postupov, ktorých účinky sa v mnohom približujú práve náboženským rituálom. V budúcnosti snáď vedci a klerici, teisti i ateisti, nájdu spoločnú reč a dokážu sa vzájomne obohatiť. Jeden takýto pozoruhodný pokus vznikol aj na Slovensku.

            Sú ním dve publikácie Mons. Prof. Dr. Jozefa VRABLICA            „Viete meditovať“ a „Pozvanie k zenovej meditácii“.

pozvanie k zenovej meditácii Viete meditovať_

S potešením a uznaním tomuto osvietenému kňazovi, ktorý bol počas svojho života pre svoje názory a dielo neraz prehliadaný práve svojimi bratmi,  som našiel medzi ním odporúčanými technikami približovania sa k Bohu aj AUTOGÉNNY TRÉNING.

Mns. Jozef Vrablec
Mns. Jozef Vrablec
POZVANIE K ZENOVEJ MEDITÁCII – dostupné TU
Prevažujúci pohľad kresťanských autorít  na autogénny tréning  – dostupný TU

Aktuálnou inšpiráciou k napísaniu toho blogu však neboli len knižky Mons. Vrablica, ale aj publikácia nemeckého lekára HERMANA GOESINGA „TRÉNING IMUNiTY, ktorá vyšla pred pár rokmi v českom aj v  slovenskom jazyku.

tréning imunity

tréning imunity

Herman Geesing v nej – popri iných, zväčša naturálnych postupoch venoval jednu kapitolu autogénnemu tréningu a nazval ju „Autogénny tréning – cesta k harmónii imunitného a nervového systému.”

Predtým  ako z nej budem citovať  usmernenie k TRÉNINGU IMUNITY považujem za vhodné poznamenať, že u náhodného čitateľa môžu jeho rady vyvolať pocity iluzórnosti a iracionality. Plne pochopiť ich zmysel môže len čitateľ, ktorý si úspešne osvojil aspoň prvé tri cvičenia AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU, prvé tri písmená abecedy autosugescie.

Nemusí to ísť u každého vždy ľahko. Spomeňte si ako ste sa kostrbato učili písať  prvé písmenká a čítať slová zo svojho šlabikára

Len takto trpezlivo si otvoríte bránu k riadenej IMAGINÁCII. Bez ich osvojenia je vnímanie a pochopenie zázračnej sily a jej liečivého daru vzdialené a cudzie asi tak ako jazyk iného národa.

tréning imunity
„Nájdite si čas. Neponáhľajte sa od jedného cvičenia k druhému, ale vyčkajte. Na pocitové odpovede svojho tela. Pokračujte až potom, ak je napríklad vaše pravá ruka skutočne teplá, ak skutočne pocítite tlkot vášho srdca vo vašej hrudi.

OBJAVOVANIE SRDCA

Až vtedy sa dostanete do rozpoloženia, v ktorom budeme schopní imaginárne kontaktu s ktorýmkoľvek telesným orgánom, dokonca i s vlastnými obrannými bunkami. Stačí si predstaviť, ako sa títo maličké tvory, ktoré môžu nadobúdať rozmanité podoby, potulujú po celom tele spoločne s červenými krvinkami, krvnými doštičkami a látkami z potravy, ktoré sa v krvi rozpúšťajú. Vnímajte ako všetko čo stretnú skúmajú a testujú, ako zisťujú, či je to zdravé a či to patrí k vášmu telu.

tréning imunity
Ilustratívny obrázok. Pinterest domain

Sledujte ako biela krvinka opúšťa krvný obeh, aby s pomocou lymfy prekĺzavala od bunky k bunke a overovala, či je všetko v poriadku. Pozorujte ako tento neúnavný strážca vášho zdravia vyhľadá vírus, možno akúsi kruhovú a pichľavú potvôrku, ktorá sa práve chystala usadiť sa,ako ju pohltí a zožerie, alebo ako odhalí rakovinovú bunku a tiež ju bez váhania pohltí. Predstavte si, ako sa obranné bunky delia, aby ich bolo v tele proti útočníkovi dostatok.

tréning imunity

A všimnite si, ako T lymfocit dáva príkaz B lymfocitom aby z nich vypadávali maličké útvary (protilátky), ktoré sa okamžite kopia na antigéne, aby ho neutralizoval.

Takéto plastické predstavy nie sú pochabým hraním, ale práve naopak sú veľmi užitočné. Umožňujú priamy kontakt s imunitným systémom. Obraz je predsa prajazykom života. Už otec autogénneho tréningu, profesor J.H.Schultz  vštepoval svojim pacientom: „Každá dostatočne názorná prestava má tendenciu uskutočniť sa.“

Práve preto, že obrazotvornosť je tak silná, snažte sa nielen pri autogénnom tréningu, keď to bude možné, striktne sa vyhnúť každej negatívnej predstave. Naučte sa všetko vidieť pozitívne. Napríklad: ak trpíte bolestivým kĺbovým reumatizmom, nepredstavujte si ako váš kĺb chradne, ale vytvorte si predstavu, že obrané a poriadkové sily organizmu čelia ničivému procesu a že sa tkanivo kĺbov regeneruje a hojí. Alebo si zájdite spolu so svojimi obrannými bunkami do školy, teda do thýmusu – žľazy, ktorú máme na hrudi a vypočujte si ako tam svoje vedomosti získavajú. Myslite vždy na víťazstvo, nikdy nie na prehru.

Ak sa máte pre sebou, či doma, alebo v zamestnaní nejaké veľké ťažkosti, pri ktorých sa vás zmocní úzkosť, bezmocnosť a nervozita, sadnite si do kresla oprite sa a na niekoľko minút sa uvolnite. Zavrite oči, vojdite do intímneho kontaktu so svojím nervovým systémom a povedzte si: „Všetko bude zase dobré! Všetko sa vyjasní!”

Vaše vlastné predstavy nemusia byť samozrejme také rozhodné. Mali by ste však svojmu želaniu presvedčivo veriť. Pokojne a bezpodmienečne. Môžete sa pritom spoľahnúť, že výkonnosť vášho imunitného systému je fantastická. Je oveľa zázračnejšia, než si obvykle myslíme, že neexistuje nič, vôbec nič čo by nakoniec nedokázal zdolať! Akonáhle tento dar autosugestívnej imaginácie objavíte, poznáte, že je to ten najväčší DAR, ktorý ste mohli pre seba, pre svoje zdravie získať.“

(voľný preklad z vydania IMUNITNí TRÉNINK ( Hermann Geesing, vyd Sfinga S Aktuell, s. 118-119, 1993)

 

Uvedené potvrdzujú aj najnovšie štúdie holandských a austrálskych vedcov, ktorí dokázali, že imunitný systém človeka dokáže byť efektívne ovládaný jeho vedomím. To znamená, že naše myšlienky, presvedčenia a psychický stav dokážu ovplyvniť naše telo na bio-fyziologickej úrovni.

Zjednodušene povedané: zamerajte sa na svetlé stránky života, predstavte si samého seba ako šťastného a zdravého, meditujte, naučte sa abecedu autosugescie podľa autogénneho tréningu a čoskoro uvidíte pozitívne zmeny nielen na svojom zdraví ale v celom vašom živote.  Viac TU

 

blog napísal a zostavil PhDr. Milan Kožiak

TRÉNING IMUNITY

 

TRÉNING IMUNITY

COVID 19 on Earth 2020
COVID 19 on Earth 2020

Viac o autogénnom tréningu a kompletný kurz nájdete TU

 

Simply psychology - PRE ŠTUDENTOV - STRES A IMUNITA

PRE ŠTUDENTOV – STRESS A IMUNITA

Neverte nezmyslom o “podpore imunity”

 

Visits: 359

Záverom zopár rád a skúseností s nácvikom AT

Zopár rád a skúseností s nácvikom AT

zopár rád a skúseností s AT

Pri autogénnom tréningu je sprievodným bonusom aj lepšie cítenie sa, ale to nie je jeho hlavným zmyslom a cieľom.

 

zopár rád a skúseností s AT

Zmyslom je TRÉNING ako taký a jeho cieľom je osvojenie abecedy autosugescie. Preto je vhodné a žiadúce dodržiavať sled jednotlivých cvičení. Urýchľovanie tréningu, preskočenie jednotlivých cvikov vedie často ku sklamaniam.

zopár rád a skúseností s AT Human-Potential-Project
Záverom zopár rád a skúseností

Abeceda autosugescie má 6. písmen.

zopár rád a skúseností s AT

Bez ich osvojenia sú naše predsavzatia prchavé a len takým písaním prstom do vzduchu. Až po ich osvojení je vhodné pristúpiť k cieleným autosugesciám a ich vpečaťovaniu do našej psychiky. Vtedy môžeme očakávať, že dokážeme “napísať” celé zmysluplné autosugestívne slová a vety. Niektorí odborníci odporúčajú ich využívanie už od tretieho cviku, čo možno s istou opatrnosťou akceptovať. Takíto cvičiaci však zvyčajne ostanú stáť na polceste a nevyužijú možnosti ktoré autogénny tréning poskytuje. Hoci aj to je lepšie ako nič.

Je potrebné uviesť, že len počúvanie jednotlivých hudobno slovných nahrávok uvádzaných pri jednotlivých lekciách kurzu nie je autogénnym tréningom! Ich cieľom je len uľahčenie objavovania jednotlivých pocitov "ťiaže", "tepla", "srdca" a tiež na usmernenie vhodnej imaginácie. 
U niektorých osôb, ktoré sa dôsledne neoboznámili s jeho podstatou môžu dokonca vyvolať pocity iluzórnosti účinku samotného autogénneho tréningu. Hoci pri dodržiavané správneho postupu sú tieto audio nahrávky užitočným pomocníkom. Cenné usmernenia k jednotlivým cvičeniam nájdete v úvodnej a záverečnej časti priložených audionahrávok. Tie nie sú dostupné priamo na YouTube. Môžete sa k nim dostať iba cez stránku www.psychobalzam.com
Autogénny tréning si môže a dokáže osvojiť takmer každý človek. Vo všeobecnosti platí princíp, že o čo je konkrétna osoba v lepšej telesnej a psychickej kondícii, o to je priebeh nácviku jednoduchší a rýchlejší.
Autogénny tréning je predovšetkým metóda tzv. nevôľovej regulácie psychických stavov a procesov človeka a tiež formovania nových žiadúcich vlastností a schopností. To sa môže podariť iba vtedy ak je na to pripravenú telo i duša, ktorá v čase výcviku akoby zjemnela a stala sa tvárnou.
To znamená, že môže byť aj trochu zraniteľná!

Aj preto by sme počas výcviku AT nemali prijímať, vyslovovať a hlavne realizovať žiadne vážnejšie životné, pracovné rozhodnutia. A na záver ešte jeden vážnejší citát na zamyslenie. “Ak človek robí naozaj niečo skutočne vážne a seriózne pre svoje zdokonalenie – mal by to decentne skrývať pred očami a ušami iných, aspoň dovtedy kým s tým nebude hotový.” Niektoré životné okolnosti a niektorí ľudia vôkol vás si nájdu “tisíc” spôsobov ako vás preveriť (zlákať) a my nemusíme byť ešte dostatočne silní. Navyše sa tým zverejňovaním celkom zbytočne zväzujete a celkom zbytočne vybíjate tú cennú, až “metafyzický” zdroj energie, ktorý prispieva k osobnému rastu, rozvoju a múdrosti.

Zopár rád a skúseností s AT
Zopár rád a skúseností s AT

Každý si môže vytvoriť formulku “šitú na mieru”. Formulka by mala byť krátka, jasná, výstižná. Je dobré, ak je autosugestívne myslená, vyjadrovaná pri výdychu, u pokročilejších i rytmizovane s tepom srdca.
Nemali by však byť silené, len také zľahka presvedčivé. 🙂 Mali by byť stručné, jasné, pozitívne.

Ráno a cez deň ma byť tréning svižný, podľa ALGORITMU popísaného v prvej a druhej lekcii. Vtedy majú tie vtieravé myšlienky menšiu šancu objaviť sa. Aj keď sa neobjaví dokonalý pocit relaxácie cvičenie je dobre urobené práve vtedy ak sa Vám podarí absolvovať spomínaný algoritmus. Ten odsunie bokom tie všelijaké predstavy, myšlienky, výčitky, obavy a pod. Je to ako s balvanmi, ktoré sa napr. v jazere vynárajú ak klesá jeho hladina.

Pri autogénnom tréningu pretrváva tento stav u niektorých cvičiacich dlhšie. Navyše je tá hladina ešte niekedy u niektorých začiatočníkov aj „zamrznutá“ a jej roztápanie „trochu bolí“. J Chceli by sme sa uvoľniť, ale darí sa to len povrchne.  Ak je naša aktivačná úroveń mozgu vysoká, na úrovni stresu, nedokážeme sa  jednoducho sama prirodzene znížiť. V hlave nám hučí „včelí úľ“ našich povinností, starostí, obáv a pod. Navrhujem Vám „DOHODNÚŤ SA S NIMI“ v tom zmysle, že ak Vám chvíľu dajú pokoj, budete sa im venovať po skončení cvičenia. Zistíte, že sa to krásne dá. Ráno si povedzte, že ste sa zobudila o pár minút skôr a tých pár minút tréningu sú len a len Vaše…  Malo by sa to časom dariť.

Dosť často sa stáva, že cvičiaci s nácvikom autogénneho tréningu povolí, alebo aj celkom prestane. Časť naučených automatizmov sa vtedy stráca. Pri pokusoch o návrat mávajú pocit, že cvičenie “ťiaže”, “tepla” atď. celkom zabudol. Niekedy je to sklamanie, ktoré môže aj cvičiacich demotivovať v nácviku, prípadne vedie k záveru, že Autogénny tréning “nie je pre mňa vhodný”. Vtedy je potrebné opäť zvážiť dôvody, ktoré nás viedli k rozhodnutiu osvojiť si túto osvedčenú, účinnú a odporúčanú metódu. Pri novom začiatku autogénneho tréningu sa odporúča znova začať od prvého cvičenia. Väčšinou sa už v priebehu niekoľkých dní podarí znovu dosiahnuť už raz osvojenú úroveň. V prípade neočakávaných sprievodných pocitov, či zážitkov  nám napíšte, alebo sa ozvite.

Príručka autogénneho tréningu (Dr Kožiak)

AUTOGÉNNY TRÉNING

blog  Zopár rád a skúseností s AT napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

Možnosť poslať správu, alebo dopyt: 

Visits: 77

Ocenenie WHO

WHO cena za kurz autogénneho tréningu vysielaný SRo.

 

Slovenský psychológ PhDr. Milan Kožiak získal WHO ocenenie. Týmto ocenením Svetová zdravotnícka organizácia vyjadrila medzinárodné uznanie prínosu Dr. Kožiaka za projekt a realizáciu kurzu “Autogénny tréning”.

diplom WHO

Kurz vysielal a pre úspech aj 2x reprízoval Slovenský rozhlas. Kurz bol určený predovšetkým fajčiarom, ktorým sa napriek pokusom nepodarilo zbaviť sa svojho zlozvyku, ale nielen im. Jeho podstatou je psychologická príprava a tréning autoregulácie správania.
Individuálny autogénny tréning
Individuálny autogénny tréning (pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave)
“Takmer každý fajčiar prijal viackrát rozhodnutie prestať fajčiť, avšak neúspech spočíva v tom, že po čase sa k návyku vrátil. Prerušenie fajčenia prináša fyzické a psychické abstinenčné príznaky. Bolo vhodné pokúsiť sa prísť na niečo, čo by nahradilo pôžitok z fajčenia a zároveň by ich zbavilo sprievodných symptómov – nervozity, pocitov úzkosti, bolenia hlavy, nespavosti a podobne, povedal nám autor kurzu Milan Kožiak. “Priklonil som sa k metóde autogénneho tréningu. Ak sa záujemca, ktorý chce skončiť s ktorýmkoľvek zlozvykom, dostatočne pripraví a pochopí hodnoty zdravia a daru života, výsledok je takmer istý a dlhodobý. Dokladom sú stovky ďakovných listov od poslucháčov, ktorí sa pôvodne už vzdali myšlienky trvalej abstinencie fajčenia.”

Ukazuje sa, že informovanosť o škodlivosti fajčenia a racionálne argumenty sú málo účinné. Represia má skôr opačný účinok. Skúsenosti Dr. Kožiaka presviedčajú, že najúčinnejšie sa javí vytvorenie pozitívnej atmosféry a hlbokého presvedčenia o správnosti rozhodnutia. Nie je správne ani nabádanie, aby fajčiari napríklad  oboznamovali okolie so svojím rozhodnutím prestať fajčiť. Vonkajší tlak iba zvýši stres a riziko návratu k zlozvyku sa nezníži.

 Ocenenie WHO 

fax z WHO

 

 

ocenenia WHO Dr. Milanovi Kožiakovi
Odovzdanie medaily Dr. M. Kožiakovi zástupcami WHO a Min. zdravotníctva SR, v prítomnosti riaditeľa SRo Dr. Vladimíra Śtefku.
medaila WHO
medaila WHO

Oceneniu predchádzala odborná oponentúra a diskusia členov Slovenskej lekárskej spoločnosti za prítomnosti Regionálneho riaditeľa WHO pre Európu  Dr. Tapani Pihu.

WHO

ocenenie WHO Odborná oponentúra a prezentácia Kurzu autogénneho tréningu
Dr. Kožiak prezentuje ciele, princípy a poznatky získané z Kurzu autogénnho tréningu vysielaného Slovenským rozhlasom. V pozadí Dr. Tapani Piha regionálny riaditeľ WHO pre Európu a Mgr.. Anna Tvarožková, vedúcia Kancelárie WHO v SR.
ocenenie WHO

 

ocenenie WHO Účastníci odbornej oponentúry
Účastníci odbornej oponentúry
ocenenie WHO Odborná oponentúra
Účastníci odbornej oponentúry
Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV
SPS SAV

 

Na realizácii Kurzu sa okrem priamych účastníkov z prihlásených poslucháčov Slovenského rozhlasu redakčne podieľal Dr. Pavol Šrámek, ako interpret relaxačných textov herec Ladislav Chudík, tiež  majstri zvuku Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu;  Ernest Walzel, Ing, Ribert Bartoš, Ing. Juraj Ďuriš a Ing. Peter Janík.
Výslednú podobu jednotlivým lekciám  dával zvukový majster Zdenko Halamík, ktorý strihal a mixoval všetky jeho časti. 
majster zvuku Zdenko Halamík
majster zvuku Zdenko Halamík
Osobitné poďakovanie patrí vtedajšiemu programovému námestníkovi riaditeľovi SRo Ernestovi Weidlerovi, ktorý 
dal novému experimentálnemu projektu zelenú a všemožne
ho podporoval. 

 

Experimentálne štúdio SRo
Experimentálne štúdio SRo: Ernest Walzel, Róbert Bartoš, Juraj Ďuriš, Peter Janík, Ján Backstuber (zľava)
Po odchode Dr.  Kožiaka zo Slovenské rozhlasu do NBS  v roku 1995 bolo Psychologické pracovisko zrušené, následne v roku 1996 zlikvidované a jeho činnosť nahradená externými agentúrnymi službami. Žiaľ tento osud postihol z úsporných “racionalizačných” dôvodov aj nahrávky oceneného Kurzu autogénneho tréningu. Vraj to majú na svedomí rozhlasoví fajčiari. Po viacročnom úsilí sa celý Kurz  podarilo postupne skompletizovať z viacerých súkromných archívov a sprístupniť na tejto stránke. Viac na:
Slovenský rozhlas
Samotná metóda autogénneho tréningu umožňuje podstatne širšie  využitie v živote a v práci súčasného človeka ako len pri zbavovaní sa zlozvykov.

KURZ AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU dostupný TU

WHO

Visits: 101

SÚHRN POZNATKOV a skúseností získaných pri vývoji Psychobalzamu

Prednesené  na II. konferencii o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016 

Možnosti heterosugescie a hudobno-slovné modifikácie autogénneho tréningu.

J.H. Schultz dlho zotrvával na stanovisku, že autogénny tréning (AT) je funkčný a účinný len ako autosugestívna metóda. Pod vplyvom technického rozvoja však už roku 1969 urobil istý ústupok, keď v návode k cvičeniu AT odporúča využitie heterosugescie ako pomôcky, dokonca v podobe nahrávky na gramoplatni C. Steawena a H. Bindera (D.Langen 1969). Dodával však, že len pri nácviku pod vedením odborného lekára.

J.H.Schultz

Jeho žiak H. Lindemann (1975) sa však i naďalej striktne pridržiaval pôvodnej Schultzovej koncepcie a zastával názor, že cvičiteľ AT má vystupovať len v roli inštruktora a konzultanta. Uprednostňuje autosugestívny výcvik, pretože vraj hetero sugestívne “ľahko” vyvolané pocity, napr. zážitok tiaže, tepla, atď., vedú pri domácich cvičeniach k sklamaniu a ťažšie sa daria.
Iní, napr. A. Katzenstein (1971) zastavajú názor, že raz objavený zážitok pomocou heterosugescie urýchľuje a uľahčuje i domáci nácvik. Dobré skúsenosti v tomto smere uvádzajú napr. H. Kleinsorge – G, Klumbies (1967), V.S.Lobzin – M-M. Rešetnikov (1986) a ďalší.
Výskum M. Bouchala, M. Kuklety, M. Robeše a Z. Sekaninovej (1975) preukázal, že výsledky simultánneho, súčasného nácviku jednotlivých cvikov AT a nácviku sukcesívneho, t. j. klasického a postupného, sa pri analogickej dobe trvania nácviku nelíšili.
Modifikácie AT došli v priebehu rokov tak ďaleko, že v praxi niektorých zdravotníckych zariadení je s úspechom realizované tzv. globálne poňatie AT. Jeho podstata spočíva v tom, že všetkých 6 prvkov AT je aplikovaných počas jedného cvičenia, bez ohľadu na to, či je cvičiaci začiatočník, alebo pokročilý. Podľa niektorých je však takéto skracovanie a urýchľovanie výcviku AT vhodné iba v stacionárnych podmienkach a aj tam by autogénny tréning mal spočívať v kombinácii dvoch individuálnych autosugestívnych cvičení a jedného heterotréningu, s možnosťou konzultácie s cvičiteľom.
Čo priniesol ďalší vývoj?
V tejto súvislosti vznikali otázky, do akej miery je cesta skracovania a urýchľovania výcviku reálna a v širšej miere použiteľná? U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.
Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku – z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie.
To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, – v porovnaní s priamymi sugesciami.
Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.
Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968).
Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).
Dôsledkom týchto výskumných, opakovane empiricky overovaných poznatkov bolo, že vplyvu osobnosti pri prezentácii sugescií sa začala pripisovať iná rola ako v minulosti (S.Kratochvíl 1972). Predstava o nutnosti zvláštneho vzhľadu, alebo sily v bola takmer celkom opustená. Ukázalo sa, že popri situačných činiteľoch, najmä pokojnom prostredí, pohodlnej polohe a pod.  je najdôležitejším činiteľom spôsob prednesu sugescií. Tieto majú byť vyslovované s pokojnou istotou a primerane vyjadrovať presvedčenie, že sa obsah sugerovaného uskutoční. Spôsob môže byť materinský i autoritatívny. Jednoduché inštruovanie má signifikantne nižší účinok. Ukázalo sa, že je vhodné len na začiatku celého postupu.

Textová predloha, sloh a štýl prednesu.

V prípade PSYCHOBALZAMU, ako jednej z modifikácií autogénneho tréningu – má textová predloha celkom prozaickú kompozíciu s osobitným slohom, vymykajúcim sa z rámca umeleckého či vecného štýlu. Môžeme hovoriť o sugestívnom štýle, apelujúcom viac na emócie a obrazotvornosť ako na racionálnu zložku vedomia.
Jeho výrazové prostriedky využívajú síce prvky básnického jazyka a prednesu (rovnozvučnosť, synonymické výrazy, prirovnania, metonýmie a ďalšie), nie však za účelom umeleckého vyjadrenia citu, nálady či myšlienky, ale za účelom ovplyvnenia psychického stavu recipienta v mimovedomej (neuvedomovanej) rovine psychickej aktivity.
V úvode je prednes jednoduchý, inštruujúci, neskôr zhovievavo vysvetľujúci, z časti poetizujúci až imaginatívny. V závere skoro permisívny až ospalý. Prednes relaxačného textu je adekvátny hudbe, ktorej tempo s plynutím jednotlivých sekvencií klesá v oblúku – andante, adagio, largo. Pri zohľadnení poznatkov prozódie, ktorá ako náuka o zvukovej stránke rečovej komunikácie kladie dôraz na vnútorný tempo-rytmus verbálneho prednesu.

Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Karol MACHATA počas nahrávania PSYCHOBALZAMU (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

Sugestívnosť prejavu kladie osobitné nároky na vlastné citové preladenie interpreta
a zvnútornenie role terapeuta. Tiež na precízne vypracovanie vetnej intonácie, na frázovanie a vokalizácie jednotlivých ťažiskových sugescií.
Zvládnutie uvedených nárokov je čiastočne v kontradikcii s vyššie uvedeným stanoviskom, že osobnosť sugestátora nie je dôležitá. Ak ho aj akceptujeme, tak iste budeme rešpektovať podmienku odbornej profesionálnej prípravy realizátorov ktorejkoľvek modifikácie AT.

HUDBA – jej účel, kritérium výberu, réžijné aspekty realizácie.

V hudobno-slovných modifikáciách AT znie hudba po celý čas v pozadí. Jej funkcia je sekundárna. To však neznamená je druhoradosť. Jej poslaním je hudobne dokresliť a dopĺňať prednes sugescií (relaxačných, imaginatívnych, aktivizačných). Výber hudby a jej skoro vždy potrebná úprava by mala, popri formálne ilustratívnej funkcií, tiež vyvolávať potrebný psychologický účinok odpútavania sa od okolitého prostredia a prehlbovania psychofyziologických procesov uvoľňovania celého organizmu, vrátanie zmiernenia, stíšenia mentálnej aktivity. Zvládnutie tejto fázy je predpokladom ako spánkových tak aj aktivizačných záverov takýchto modifikácií AT. Túto úlohu môžu splniť ak jej harmonicky vyrovnaná hudobná línia pôsobí na väčšinu potenciálnych poslucháčov ako príjemné „zvukové pole“ a vnímanie jej formy a obsahu ustúpi do pozadia.

Základným kritériom výberu hudobných skladieb a výňatkov bol preto muziko- terapeutický „izoprincíp“ vyjadrujúci potrebu výberu takej zostavy hudobných diel (častí), ktoré v úvode najprv mierne korešpondujú s predpokladaným negatívnym psychickým rozpoložením poslucháča, trápiaceho sa ťažkosťami pri zaspávaní. V strednej časti toto rozpoloženie neutralizujú a v závere prehĺbia spánkové uvoľnenie.
Aj preto krátka úvodná časť, ktorá rezonuje s disharmonickým psychickým rozpoložením potenciálneho poslucháča zväčša nevyvoláva primerané relaxačné odozvy. Až po nej nasleduje výber skladieb a výňatkov s príjemnou melodikou, upokojujúcim, neskôr až tlmiacim účinkom. Takýto účinok vyvoláva predovšetkým pravidelný a pokojne plynúci rytmus, zmierňujúce až pomalé tempo a citlivý prenos dynamiky z jednej skladby do druhej. Za najvyhovujúcejšie sú v tomto zmysle považované diela z hudobného baroka a klasicizmu, prípadne i pokojné imaginatívne časti impresionistických diel. V hudobno-slovnej imaginatívnej modifikácii AT nazvanej PSYCHOSIESTA boli celkom úspešne použité skladby známych autorov komponujúcich inštrumentálnu a elektronickú hudbu.
Pôvodný zámer vkladať prednes textu do vopred pripravenej hudobnej kompozície sa neukázal schodný. Nedarilo sa ho zosúladiť zo súbežne znejúcou hudbou. Slovný prednes bol preto vždy nahrávaný samostatne a nezávisle na hudobnom podklade. To umožnilo presnejšiu postsynchronizáciu s vybranými hudobnými motívmi. Tie boli následne rovnako upravované, prispôsobované slovnému prednesu a so zreteľom na hudobno-slovný kontrapunkt, najmä v závere jednotlivých sekvencií.

Teoretické pozadie realizácie a overovanie prípravných nahrávok.

Podstata hlavného psychofyziologického účinku spojenia hudby a slova spočíva, v zmiernení vplyvu tzv. vmedzerených asociácií a negatívnych emócií poslucháča. Tieto vmedzerené asociácie predstavujú rôzne rušivé myšlienky, predstavy, spomienky, obavy, neistota, alebo aj pociťovanie bolesti. Výsledky boli mimoriadne povzbudivé. V mnohých prípadoch experimentálneho overovania prípravných nahrávok na rôznych pracoviskách po celom Československu, dochádzalo u probantov, pri optimálnom hudobno-slovnom kontrapunkte až ich blokovaniu.

Ako takmer raritný prípad uvádzame jedno hlásenie z kliniky popálenín v Thomayerovej nemocnici v Prahe, kde primárka detského oddelenia žiadala Čs. rozhlas o urýchlený vývoj detského psychobalzámu. Zdôvodńovala to tým, že zachovanie polohového pokoja je pre ich pacientov mimoriadne dôležité a že už pri „nasadení“ nahrávky určenej pre dospelých polohujú a zaspia ťažko popálení detskí pacienti omnoho lepšie ako pri počúvaní rozprávok, voľne vybranej hudby a pod.

Na tomto, z hľadiska účinku cennom blokovaní negatívnych, rušivých asociácií a emócií má významný, ak nie rozhodujúci podiel vhodná hudba. Táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú. Vyvoláva príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej, čím ju pripravujú na prijatie ďalších súbežne znejúcich zvukových signálov, najme reči. Týmto spôsobom sa vytvára možnosť účinného globálneho ovplyvnenia “zasiahnutia“ oboch hemisfér a viacerých vrstiev mozgu a psychicky človeka.
Masívnosť súčasného pôsobenia hudby a slova sa prejavuje efektom synergie, ktorý nemožno považovať len za lineárny súčet dvoch činiteľov. Opakované merania poklesu aktivačnej úrovne organizmu človeka, poklesu jeho neuropsychickej tenzie pri vývoji Psychobalzamu, to objektívne preukázali. Efekt súzvuku slova a hudby bol signifikantne výraznejší ako tomu bolo iba pri prednese štandardnej predlohy samotných predspánkových sugescií, alebo len pri po počúvaní podkladovej predspánkovej hudby.

Uvedené konštatovanie sa opierajú o objektívne merania bio-elektrickej aktivity, prostredníctvom kožno-galvanického reflexu, ktorého pokles nie je ovplyvniteľný vôľou.

Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave. Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu

Individuálny autogénny tréning. Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Individuálny autogénny tréning (pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave)

Graf č.1 Typický záznam časového priebehu bio-elektrickej reakcie probantov.

Bioelektric 1 Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Bioelektric 1 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

A/ zápis pri čítaní emotívne neutrálneho textu
B/ zápis relaxácie pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata)
C/ zápis relaxácie pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície Psychobalzam

Graf č.2 Veľmi podobné výsledky boli zaznamenané i pri aktivizačných verziách hudobno-slovných metód, vyvinutých pre potreby vrcholových športovcov.

Galvanic skin response
bioelektric 4 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

A/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret L. Chudík)
B/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej relaxačno-aktivačnej kompozície

Zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity. Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity zn. VAREG

 

Zreteľné „vygumovanie“ vmedzerených asociácií, prejavujúcich sa ako „kostrbatá“ krivka, vytvorilo priestor pre účinnejší vplyv súbežne znejúcich terapeutických sugescií. Túto synergiu je možné účinne uplatniť i pri celom výcviku autogénneho tréningu. Jej forma a obsah sú podmienené stupňom výcviku a cieľom autogénneho tréningu. Môže to byť len dosiahnutie hlbokého uvoľnenia, zameraného na rýchle zotavenie, plynulý a neprerušovaný spánok, ale aj na posilnenie sebadôvery, rozvážnosti, chuti k aktivite, či na odvykanie nejakého zlozvyku.
Dostupné pokusy o spájanie hudby a slovných sugescií u nás i zahraničí (napr. v Nemecku, Švédsku, či v Poľsku) boli v čase vývoja Psychobalzamu poznamenané nižšou kvalitou nahrávok a nie vždy profesionálnou úrovňou interpretácie (prednesu). Interpretmi slovných sugescií boli totiž samotní lekári alebo psychológovia. Títo síce mali mnohoročné praktické skúsenosti a istú rutinu v danej oblasti, ale niekedy aj neprimerané hlasové dispozície a malú „zručnosť“ v práci s hlasom pred mikrofónom. Uvedené nemusí byť nedostatkom v bezprostrednom kontakte s klientom, pacientom v ambulancii, rozhodne však znižuje účinnosť prejavu určenom širšej verejnosti.
Predovšetkým z tohto dôvodu sme najskôr experimentálne nahradili hlas odborníkov hlasmi profesionálnych hercov (Karol MACHATA a Ladislav CHUDÍK), ktorí interpretovali štandardnú predlohu relaxačného textu.
Zámer vybrať hercov s „darom hlasu“ a mimoriadnymi interpretačnými schopnosťami sa ukázal realizovateľný už po prvých skúškach spojených s ich odbornou konzultačnou prípravou, vrátane osobného zvládnutia autogénneho tréningu. Správnosť tohto postupu, ktorý mohol vyvolať v odborných kruhoch diskusiu sa napokon potvrdila ohlasom poslucháčov vtedajšieho Československého rozhlasu na experimentálne vysielanie prípravných nahrávok určených pôvodne pre rozhlasových redaktorov, pre letcov a športovcov (1980-81). Tiež pri hudobno-slovnej modifikácii Relaxačne aktivačnej nahrávky   metódy RAM prof. M. Machača, pri ktorej bola – z podnetu autora tejto metódy použitá organová hudba, v civilnej interpretácii Alberta Schweitzera. Neskôr tiež napr. pri realizácii samostatného 6-dielneho kurzu autogénneho tréningu, ktorý vysielal Slovenský rozhlas v opakovaných reprízach (1993 až 1995).
Viac informácií o hudobno-slovných modifikáciách autogénneho tréningu, vrátane ich recenzií, výpovedí ich užívateľov i priamych účastníkov kurzov – na www.psychobalzam.com
ZÁVEROM
Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu.
Je skutočne pozoruhodné, koľko rôznych modifikácií autogénneho tréningu prinieslo 90 rokov jeho uplatňovania v praxi – v najrôznejších oblastiach života a práce: v prevencii, terapii (somatickej i psychickej), profylaxii, pedagogike, zvyšovaní výkonnosti v práci a inde. To dokazuje, že metóda, celý systém autogénneho tréningu je mimoriadne životaschopný.
Je tomu tak aj preto, že po celom svete oslovil nielen tisíce medicínskych odborníkov, ale aj pedagógov a psychológov, ktorí ho celkom zákonite začali uplatňovať aj v neklinických oblastiach.
Spomínam si, s akým prekvapením som pred viac ako 30-timi rokmi listoval v niekoľko zväzkovom americkom „Handbooku“ redigovanom W.Luthem (1969-70). Našiel som v ňom takmer 2500 odkazov na vedecké práce a štúdie venované Autogénnemu tréningu. Netrúfam si ani odhadnúť, koľko je tých štúdií dnes. Výber z tých novších nájdete TU.  Iste mnohé z nich rozvíjajú klasickú osnovu Autogénneho tréningu a chránia jeho autenticitu pred rôznymi experimentátormi. Títo majú iste tiež svoje dôvody a aj argumenty prispôsobiť ho novým potrebám a požiadavkám. Zväčša sa udáva potreba „autogénny tréning“ skrátiť, zrýchliť, prehĺbiť a pod. Prináša to so sebou nielen isté riziká pre cvičiacich, ale aj devalváciu tejto metódy na úroveň univerzálnych liečiteľských praktík. Hoci na to upozorňoval už samotný J.H. Schultz, niektoré modifikácie, ktoré sprvu odmietal – nakoniec akceptoval. Napríklad spomínanú heterosugestívnu výcvikovú modifikáciu a úpravy strohých cvičebných formuliek, vnímané mnohými cvičiacimi (najmä v iných ako nemecky hovoriacich regiónoch) ako „príliš chladné“, „málo oslovujúce“, či „nezáživné“. To viedlo k vzniku rôznych doplnkov, odchýlok a zmien v slovných formuláciách, ktoré svojou názornosťou zjemňujú autosugestívne, či sugestívne pôsobenie, zrýchľujú preladenie, objavovanie jednotlivých pocitov a celkový efekt samotného tréningu.
V tomto rámci by asi nebolo rozumné obísť tiež vplyvy ďalších podobných a pomerne rozšírených metód.
Medzi nimi napr. Jacobsonovu progresívnu relaxácia, Silvovu metóda, tiež spomenutú relaxačne aktivačnú metódu českého psychológa Miloša Machača a mnohé ďalšie.  Ich vzájomné ovplyvňovanie je zákonité, prirodzené a vo svojom výsledku obohacuje vývoj a skúmanie vzťahu – medzi zdravím a chorobou, medzi slovom a prežívaním, poznaním a konaním, medzi telom a dušou človeka. Práve jej integrita je dnes ohrozená snáď viac ako kedykoľvek predtým. Aj preto je iste správne ak sa to „nové“ v otvorenej diskusii prehodnocuje prizmou toho „starého“ a vice versa.
Citované odborné pramene:
BARBER,T.X.- CALVERLEY, D.S.: The definition of the situation as a variable affecting „Hypnotic-like“ suggestibility, J. Clin. Psychol., 1964, 20, in: Hoskovec,J. Psychologie hypnózy a sugesce, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
BOUCHAL,M. – KUKLETA,M.- ROBEŠ,M.- SEKANINOVÁ, Z.: Das autogene Training und die hypnose in der therapeutischen Gemeinschaft, G. Thieme Verlag, Leipzig, 1975
HOSKOVEC, J.: Psychologie hypnózy a sugesce, vydavatelství ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970 HOSKOVEC,J.- SVORAD,D.- LANC,O.: The comparative effectivenees of spoken and tape-recorded of body sway, Int. J.Clin.Exp.Hypn., 1963, 11, in: Hoskovec,J. Psychologie hypnózy a sugesce, vyd. ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
KATZENSTEIN, A. (Ed.): Hypnose. Aktuelle Probleme in Theorie, Experiment u. Klinik, VEB, G.Fischer, Jena 1971, In KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilita a situační proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
KLEINSORGE, H. – KLUMBIES, G.: Technik der Relaxation, Selbstentspannung, Mit 1 Schalplatte, VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 3 Auflage 1967
KŐNIG,W. – di POL, G., – SCHAEFFER, G.: Autogénny tréning, Rukoväť, Psychodiagnostické a didaktické testy, Bratislava 1989, © VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 1979
KRATOCHVÍL, S.: Podstata hypnózy a spánek, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1972
KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilta a situční proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
KRATOCHVÍL, S. – ŠTOHANZLOVÁ, M.: Využití heterosugesce v položkách autogenního tréninku, Čs. psychiatrie, , 1968, 64
LINDEMANN, H.: Überleben in Stress, Autogenes Training, Der Weg zu Entspannung – Gesundheit – Leistungssteirung, Wilhelm Hayne Verlag, München, 18 Auflage, 1973
LOBZIN, V.S. – REŠETNIKOV, M.M.: Autogennaja trenirovka, Spravočnoe posobie dlja vračej, Izdavateľ Medicina, Leningrad 1986
LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969
LUTHE,W.(Ed.): Autogenic therapy. Grune & Stratton, New York 1969-70
STAEWEN, C. – BINDER, H.: Zur Diskussion der Schallplatte für das autogene Training, In LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969
SHULTZ, J.H.: Übungsheft für das Autogene Training, G. Thieme Verlag, Stuttgart, 12 Auflage, 1966
SCHULTZ, J. H.  – LANGEN, D.: Übungsheft für das autogene Training konzentrierte Selbstentspannung, Verlag: Thieme Stuttgart, 1977

Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu

PhDr. Milan Kožiak


AT_konference_2016_program, Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
Program konferencie (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)

II. konferencia o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016 

INÝ POHĽAD  na autogénny tréning TU

Visits: 102

autogénny tréning – 6. lekcia

autogénny tréning – 6. lekcia (audio)

„pocit sviežosti a chladu na čele“
jasná-hlava-čistá-myseĺ
jasná-hlava-čistá-myseĺ

Cieľom poslednej 6. lekcie základného kurzu “autogénny tréning” je zhrnúť všetky už natrénované písmená abecedy autosugescie do jedného slova, napísaného akoby jedným ťahom (dychom). Mnohí cvičiaci prežívali už pri predošlých cvičeniach rôzne príjemné zážitky vlastného tela (ťiaž, teplo, dýchanie, srdce, brušné orgány). Ťažisko posledného cvičenia spočíva v objavovaní zážitku „chladu na čele“, t.j. čistej, jasnej a pokojnej mysle, schopnej lepšie zvládať náročnejšie životné situácie, lepšie rozlišovať podstatné od nepodstatného, náhodné od zákonitého, chceného od nechceného, či ak chcete tak i zdravého od nezdravého.

dokážem to
Dokážem to!

Svoje telo vnímame po piatich cvičeniach ako ťažké, prijemne teplé s kľudným dychom a pulzom a s pocitom prúdiaceho tepla v brušných orgánoch. Uvoľnené telo teda už dokáže plnohodnotne odpočívať. Posledné 6: cvičenie autogénneho tréningu je zamerané na aktivačné preladenie organizmu a psychiky. Má priaznivo ovplyvniť krvný obeh v pokožke hlavy, tváre a mozgu.

Základom je sústreďovanie sa na pocity spojené s predstavou, ktorú vyjadruje formulácia “čelo je príjemne chladné”.

Tieto pocity možno vnímať, alebo si ich aspoň predstaviť aj ako chladivý vánok, chladný dotyk, alebo si ho ako formulku spočiatku v duchu mechanicky opakovať. Vnímavé osoby popisujú výsledný pocit ako chladný vzduchový kúpeľ čela, akoby ťažké, uvoľnené, príjemne prehriate telo ležalo “ďaleko dole”, zatiaľ čo chladná hlava “sa vznáša hore”.

autogénny nadhľad
autogénny nadhľad

Tento stav je natoľko zvláštny a charakteristický, že ho ľudia, ktorí medzi sebou nemali nikdy osobný kontakt popisujú často tými istými termínmi (vznášanie, hojdanie, pohupovanie a pod. ). Ako levitácia je známy aj z výpovedí mnohých jogínov, ktorí podľahli ilúzii, že ovládajú tajomstvo antigravitácie. 🙂

FIKCIA levitácie (ilustratívny obrázok)
FIKCIA levitácie (ilustratívny obrázok)

Posledným, šiestym písmenom abecedy autosugescie je teda objavenie zážitku “sviežosti a chladu na čele”. Päť predošlých cvikov bolo relaxačných. Tento zbystruje pozornosť a prehlbuje sústredenie v stave hlbokého uvoľnenia. Autosugestívne ho vyjadruje formulka “moje čelo je príjemne chladné”. Tento pocit môžeme vnímať, alebo si ho aspoň predstavovať, ako chladný vánok, príjemne chladný dotyk, prípadne si ho spočiatku v duchu opakujeme bez sprievodného pocitu.

Pocit chladu cítime najintenzívnejšie na čele, ale i na tvári a temene hlavy (podobne, ako keď nám v teplom kúpeli vyčnieva z vody len tvár a časť temena).

Vytvárame si tak nové vnemové centrum. V čele akoby prežívame svoje psychické JA, tam prebiehajú naše myšlienky i predstavy. Čelo je oblasť, ktorá hraničí na jednej strane so svetom vonkajším, reálnym, na druhej strane s vnútorným, psychickým.

Autosugestívnu formulku môžeme doplniť “myseľ je pokojná, čistá a jasná ako krištáľ.”

Po zvládnutí cviku stačí len heslo

“CHLADNÉ ČELO, JASNÁ MYSEĽ”.

Pri nácviku, ktorý ide často pomaly, pretože ide o zmenu vnímania teplého na chladné, môžeme si spočiatku vypomáhať reálnymi podmienkami a pomôckami, ako je umytie tváre chladnou vodou, alebo aspoň navlhčenie čela, potrenie čela alpou, mentolovou masťou, tuhou kolínskou, vietnamskou masťou, vhodným sprejom, chladným obkladom na čelo. V každej miestnosti je prúdenie vzduchu, ktoré možno vnímať v tichu relaxácie – ako chladivé.

Tento pocit je možné umocniť jemným otočením očí (rotácia buliev) smerom hore a k sebe (akoby sme sa pozerali zvnútra na stred čela), alebo vdychovaním chladného vzduchu nosom a vnímaním chladu v klenbe nosohltanu (ktorá zospodu tesne súvisí so spodnou časťou mozgu).

Je tiež možné predstavovať si, že stojíme pod príjemnou chladnou sprchou alebo vo vlažnom daždi, alebo že nám na hlavu napadal sneh ako na hlavy sôch. Možno si, predstaviť vrchol vysokej hory s trblietajúcim sa štítom (snehovým), strieborný chladný mesiac nad spiacou krajinou, striebornú hviezdu na čele “kráľovnej” z rozprávky, tretie oko Šivovo a pod.

Pri zjednotení pocitov je možné predstaviť si teplý kúpeľ alebo teplý bahenný zábal s chladivým obkladom na čele.

V saune po prehriati v horúcom vzduchu a ochladení v studenej vode prežívame reálne podobný pocit, pocit vnútorného tepla a príjemného chladného, sviežeho povrchu tela, najmä hlavy a čela.

Pri osvojovaní tohto cviku môže byť užitočná 6.lekcia kurzu autogénneho tréningu  vysielaná Slovenským rozhlasom v rokoch 1993/94. Všetky predošlé lekcie tohto rozhlasové kurzu boli koncipované podľa univerzálneho modelu, čiže tak aby vyhovovali širokému spektru poslucháčov; ženám i mužom, mladším i starším, ľuďom rôznych povolaní i rôzneho vzdelania.

Posledná 6.lekcia však okrem všeobecne vhodných formulácií obsahuje aj jednu špecifickú časť zameranú na zbavovanie sa zlozvyku fajčenia. Celý kurz autogénneho tréningu vysielaný Slovenským rozhlasom bol programovo určený práve fajčiarom. Skúsenosti však ukázali, že po istých úpravách ho je možné uplatniť aj pre širšiu verejnosť. V poslednej, záverečnej lekcii sme preto urobili len minimálne úpravy, najmä z toho dôvodu, že obsahuje reálne znejúceho sugescie zamerané na prekonanie toho zlozvyku. Prínos vidíme hneď v dvoch rovinách. Tá prvá sa týka samotných fajčiarov a tá druhá dovoľuje vytvoriť si model pre vytváranie vlastných autosugescií, zameraných na riešenie ich konkrétnych problémov.

autogénny tréning

Viac o tvorbe takýchto „formuliek“ sa môžete dozvedieť v záverečnej 7. lekcii Kurzu autogénneho tréningu .

Aj pri počúvaní tejto hudobno-slovnej relaxácie je vhodné uviesť, že jej náhodné počúvanie, bez osvojenia predošlých  cvikov autogénneho tréningu, môže u niektorých poslucháčov vyvolať pocit iluzórnosti jej účinku. Hoci pri osvojení celého postupu by mohla byť aj im užitočným pomocníkom.

autogénny tréning

 

Možnosť poslať správu, alebo dopyt: 

Visits: 94

autogénny tréning – 5. lekcia (audio)

autogénny tréning – 5. lekcia (teplo v brušnej krajine)

Piatym písmenom abecedy autosugescie je objavenie  tepla v brušnej krajine a uvoľnenie vnútorných orgánov tela. Tento cvik má dva ciele.

PRVÝ CIEĽ

Hoci procesy v bruchu nemáme pod vedomou kontrolou.Piate cvičenie autogénneho tréningu tomu môže významne prispieť.  Nácvikom tepla sa paralelne uvoľňuje hladké svalstvo a vegetatívne nervstvo v tejto časti tela.  Orgány a nervy v ňom zreteľne reagujú nielen nato čo jeme, ale aj na to čo prežívame. To je každému dôverne známe.  Brušné orgány svojou zotrvačnosťou dlho a úporne odolávajú snahám o vrátenie do pôvodného, normálneho stavu svojho fungovania.  

autogénny tréning - 5. lekcia (audio)
plexus solaris
  • Po precvičení prvých štyroch cvikov sa osvedčila predstava “prúdiaceho tepla v brušnej krajine“, ktoré sa šíri s každým výdychom. Je pociťovaná ako sálajúce teplo, prehrievajúce celú oblasť zvnútra i zvonku. Ak sa ani po nejakom čase cvičenia navodzovaný pocit tepla v bruchu nedostaví, možno si pomôcť napríklad tým, že ešte pred začiatkom cvičenia vypijeme teplý čaj, alebo si na brucho položíme dlaň teplej ruky, teplý vankúš, či hrejivý termofor. Neskôr po objavení pocitu tepla v brušnej krajine, už tieto manévre nebudeme potrebovať. Hrejivý pocit tepla v tejto časti tela je pre väčšinu ľudí, v porovnaní s prechádzajúcimi pocitmi autogénneho tréningu, nový a neznámy Je vhodné poddať sa preto trpezlivo jeho objavovaniu a čakať až sa objaví. Sú však ľudia, u ktorých sa ani po dlhšom intenzívnom cvičení nedostavia žiadne výsledky. Nie je to žiaden nedostatok! Už po týždni takéhoto úsilia je možné prejsť k poslednému, šiestemu cviku autogénneho tréningu, ktorým je cvičenie „chladu na čele“. 

5.lekcia (teplo v brušnej krajine)

Za prirodzený zdroj hľadaného, objavovaného pocitu vnútorného tepla je možno považovať celý brušný priestor.

Okrem tráviacich orgánov sa v ňom nachádza aj zhluky nervov nazývaných slnečné pletivo (solar plexus). Je to náš druhý mozog, nazývaný tiež mozog vegetatívny. On riadi z pozadia brušnej krajiny celú našu „technológiu zažívania” a „energetickú továreň“ (žalúdok, pečeň, žlčník, pankreas, tenké črevo, nadobličky). Nachádza sa v strede trupu, tesne pod bránicou, pred chrbticou, pred brušnou aortou, za žalúdkom a pečeňou.  

solar-plexus
solar-plexus

Popri riadení metabolizmu, t.j. premeny potravín na energiu potrebnú k životu reaguje plexus solaris aj na rôzne vonkajšie podnety, telesné a duševné stavy. Naše zdravie a citové prežívanie sa preto odráža i na funkčnosti tejto zložitej a krehkej siete nervových prepojení. Silné zážitky a rôzne choroby, môžu tieto prepojenia prerušiť, či zablokovať. Dôsledky sa prejavujú nielen zažívacími ťažkosťami, ale aj bolesťou.

autogénny tréning – 5.lekcia (audio)

brušné bolesti
brušné bolesti

Objektívne sa symptómy blokovania môžu prejavovať ako tráviace problémy (kŕče a pod.)), poruchy v stravovaní, malý pocit vlastnej sebahodnoty, sebaobviňovanie, či zaujatie pózy obete. Náš vegetatívny mozog sa vtedy úporne snaží mobilizovať vitálne rezervy tela, korigovať dysfunkcie, zvýšiť imunitu a nastoliť rovnováhu medzi jednotlivými orgánmi. 

Už v starovekej Čine a Indii považovali hornú časť brucha za stred ľudského organizmu. Taoisti hovorili slnečnému pletencu „brušný mozog“. Podľa ich učenia o dvoch mozgoch má novorodenec viac mozgových funkcií v brušnej krajine ako v samotnom mozgu. Aj vďaka tomu sa dokáže pomerne ľahko vyrovnávať s mnohými zdravie ohrozujúcimi vplyvmi. 

autogénny tréning - 5.lekcia (audio)
hinduistické čakry

V hinduistickej tradícii  je plexus solaris považovaný za jednu zo siedmich hlavných čakier, konkrétne tretiu. Okrem toho, že je vnímaná ako energetické centrum, zdôrazňujú aj jej prepojenie s duševným svetom človeka. Tvrdia, že práve v nej dochádza k rýchlemu prieniku a prenosu záchvevov citov a emócií do nášho správania.

autogénny tréning - 5.lekcia (audio)
symbol 3.chakra

Podľa hinduistov práve tie najsilnejšie emócie, akými sú; hnev, radosť, nenávisť, bolesť, či láska vyvierajú z vnútorných orgánov riadených aj „slnečným pletivom“.

autogénny tréning - 5.lekcia (audio)
brušná časť tela ako prijímač i vysielač

Viac TU

V našej, európskej kultúre nie je takéto hlbšie vnímanie vzťahu príčin a prejavov našich emócií vžité.

Z fyziologických procesov sme schopní postrehnúť tak vzťah dýchania, či tlkotu srdca s našimi citmi, ale vnímanie súvislostí nášho duševného sveta so základnými tráviacimi procesmi tela nám uniká. Okrem liečebného účinku ponúka práve 5.lekcia (teplo v brušnej krajine) autogénneho tréningu jedinečné a obohacujúce poznanie celistvejšieho obrazu fungovania človeka, v jeho vnútornom i vonkajšom prostredí.

DRUHÝ CIEĽ

autogénny tréning – 5.lekcia (audio)

Druhým nemenej dôležitým cieľom 5.lekcie (teplo v brušnej krajine) je zjednotenie všetkých troch, už nacvičených vnútorných cvikov (dych, srdce, brucho) do jedného pocitu uvoľnenia vnútorných orgánov, do pocitu „vnútorného tepla“ či „teplého vnútra“. Neskôr sa paralelne spontánne pridruží i vnímanie prvých dvoch cvikov (tiaže a tepla) v končatinách, ktoré už cvičiaci ovláda. Takto sa prepojí vnútorné teplo s teplom vonkajším (v rukách i v nohách). Všetky pocity sa spoja v jeden komplexný, integrovaný a príjemný telový zážitok.

Až v tomto stupni autogénneho tréningu relaxácie je vhodné pristúpiť k cieleným autosugesciám (hoci niektorí odborníci odporúčajú ich využívanie už od tretieho cviku).

Z uvedeného vyplýva, že relaxácia sa okrem liečivého účinku dá využiť aj na „vpečaťovanie“ autosugescii. Tieto môžu byť zamerané ako na osvojovanie žiaducich vlastností a schopností, tak napríklad aj na odúčanie škodlivých návykov.

Každý si môže vytvoriť formulku “šitú na mieru”. Formulka by mala byť krátka, jasná, výstižná. Je dobré, ak je autosugestívne myslená, vyjadrovaná pri výdychu, u pokročilejších i rytmizovane s tepom srdca.

Tvorbe autosugestívnych formuliek a ich uplatňovaniu v najrôznejších životných situáciách je venovaná 7. lekcia kurzu.

LIEČIVÁ HRA S VLASTNOU OBRAZOTVORNOSŤOU

U mnohých cvičiacich sa už od tretieho cvičenia autogénneho tréningu samovoľne rozbieha celkom pôvabná hra s vlastnou predstavivosťou či obrazotvornosťou, ktorú odborníci nazývajú imagináciou, alebo aj meditáciou. Môže sa stať neoceniteľným zdrojom inšpirácií, kreativity, posilnenia vlastnej integrity, alebo miestom zotavovania sa od rôznych emocionálnych poranení. Niektorí z nás však môžu mať pred týmito výletmi ich vlastnej „fantázie“ aj isté zábrany. V záujme ich prekonávania sme preto na začiatok hudobno-slovnej relaxácie zaradili bezpečnú imagináciu nazvanú „hľadanie a utváranie ideálneho miesta relaxácie“. Dúfame, že vás táto imaginácia obohatí rovnako ako priamych účastníkov kurzu, ktorí vypovedajú v záverečnej časti 5.lekcie.

Je dosť dôvodov predpokladať, že pri opakovanom navštevovaní tohoto imaginárneho miesta, miesta Vašej duševnej SIESTY (neskôr už aj bez hudobno-slovného vedenia majstrom Chudíkom) dokážete nachádzať odpovede na mnohé otázky, ktoré pre vás postavil život.

Odpovede na otázky, ktoré ďaleko presahujú naše vedomie prítomnosti, či vnímanie vlastne telesnej existencie. 

Námety reálnych, alebo imaginárnych miest duševnej siesty, ktoré uvádzali účastníci kurzov autogénneho tréningu.

bonus:

autogénny tréning – 5.lekcia (audio)

 

Visits: 155

autogénny tréning – 4. lekcia (audio)

autogénny tréning – 4. lekcia (audio)

 

objavenie zážitku srdca

Ak ste pravidelne cvičili podľa predošlých inštrukcií, mali by ste sa už vedieť dobre a rýchlo uvoľniť na vnútorný pokyn a odpútať sa od rušivých vplyvov. Teraz môžete pristúpiť k “objaveniu zážitku srdca”, ktorý je 4. písmenom abecedy autosugescie.
Štvrté cvičenie sa teda zameriava na nácvik nevôľovej regulácie činnosti srdca, ktoré ako je známe, tiež veľmi rýchle a silne reaguje na rôzne vplyvy z psychickej oblasti. Činnosť srdca si však človek obyčajne neuvedomuje, a preto si cvičenie kladie za úlohu ju v určitom zmysle odhaliť.Cieľom tohto cvičenia je teda naučiť sa pociťovať kľudný tlkot srdca v srdečnej krajine. Ľudia si svoje srdce uvedomujú vtedy, keď sú rozčúlení alebo udýchaní, teda vtedy, keď srdce pracuje na väčšie obrátky. Ak ležíme v kľude a nemáme náhodou horúčku pociťujeme tep srdca dosť obťažne.K nácviku “srdca” pristupujeme vždy po vyvolaní pocitov tiaže a tepla, alebo TEPLEJ TIAŽE a po krátkej a príjemnej chvíli pasívneho vnímania vlastného dychu. Potom si zľahka položíme pravú ruku na hruď v tom mieste, kde zvyčajne cítime tlkot srdca najviac.
Pokúsime sa vnímať jeho rytmus ako príjemnú hudbu. Pri každom výdychu sa ako vlna za vlnou šíri teplá tiaž do dlaní…, až do chodidiel… A popritom sa snažíme tichou, vnútornou rečou sami pre seba, vyslovovať v rytme srdca nasledovne slová a vety: – moje srdce tlčie pokojne a rovnomerne, – pokojne a presne…, pokojne a isto… Keď po niekoľkých cvičeniach dokážete objavovať zážitok srdca v hrudi istejšie, môžete vrátiť pravú ruku do pôvodnej polohy.

LIEČIVÉ PREDSTAVY

 

Pre objavovanie srdca je typické strácanie sa zážitku, akési jeho zahmlenie. Neznamená to však, že nám srdce nebodaj prestalo tĺcť, čo niektorých začiatočníkov aj trochu vyplaší. Znamená to len, že jeho spočiatku krehký vnem, je prehlušený vnemom výraznejším. Najčastejšie ním býva vlastný dych, ktorý môže mať pri autogénnom tréningu niekedy i podobu vzdychu. Niekto skôr ako srdce v hrudi objaví tep pulzujúcej krvi v prstoch. rúk. Pocíti vlnu pulzu, akoby v ozvene, vždy o niečo neskôr za úderom srdca. Pritom je užitočné, liečivé predstaviť si “vak so živou vodou” (imaginácia z rozhlasovej relácie), v ktorom je to naše srdce uložené. Vtedy zvyčajne pocítime, ako sa v okolí srdca šíri teplo, sprevádzané objektívne merateľným rozšírením koronárnych ciev a zlepšením prekrvenia samotného srdcového svalu. Mnohí absolventi autogénneho tréningu tvrdia, že práve objavenie zážitku srdca zásadne zmenilo ich postoj k životu vôbec a samozrejme i k tomu svojmu. 

autogénny tréning - 4. lekcia

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu
Citáty slávnych o srdci

 

 

Visits: 147

autogénny tréning – 3. lekcia (audio)

autogénny tréning – 3. lekcia (audio)

Cieľom III. cvičenia kurzu je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriame svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.

autogénny tréning - dýchanie

 

Úvod 3. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)

headphone grenn

Hudobno-slovné relaxačné cvičenie 3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (interpret Ladislav Chudík)

autogénny tréning - dýchanie

Záverečná časť  3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)

Tretie cvičenie – kľudný dych

Každý, kto pravidelne cvičil “tiaž” a “teplo” by sa mal už dobre uvoľňovať a vedieť rýchlo pohrúžiť do stavu príjemnej pohody a pokoja “autogénneho stavu” alebo tiež do tzv. alfa hladiny.

Znakom osvojenia prvých dvoch písmen abecedy autosugescie je skutočnosť, že pocit TIAŽE a TEPLA sa ako súhrnná predstava rozšíri po celom tele, čomu môžete pomôcť spojením oboch cvikov do jednej formulky “TEPLÁ TIAŽ”. Po dvojtýždňovom cvičení možno dosiahnuť tento stav v priebehu necelých dvoch minút. Celý algoritmus prvých dvoch cvikov je však vhodné z času na čas detailne “predýchať”.

Tretím a najdôležitejším písmenom abecedy autosugescie je v autogénnom tréningu dýchanie.

POKOJNE, NEZÚČASTNENE…

Napätie a stresy spolu s nedostatkom pohybu sa prejavujú aj na dýchaní: často je neprirodzene zrýchlené, a preto aj plytké a povrchné. Zdravý, pokojný, vyrovnaný človek dýcha bránicou. Trvale rebrové dýchanie neúmerne zaťažuje hrudné svaly a namáha spojená s neustálym zdvíhaním hrudníka sa prenáša najmä na krčnú chrbticu. Len budúce mamičky musia takto dýchať, pretože bránica už smerom dole nemá voľný pohyb.

mata-bylinka_dreamstime

Cieľom III. cvičenia nášho kurzu

je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriam svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.

Naučiť sa sledovať, len sledovať, “ako mi to samo” pravidelne, ticho, rovnomerne, úplne pokojne dýcha, je zmyslom tohto cvičenia. Teda nie “JA dýcham pokojne…”, ale “dýcha sa mi pokojne…”. Vdychujeme a vydychujeme len nosom.

Po navodení relaxácie, t.j. pocitu ťažoby a tepla, sa sústreďujeme na myšlienku “dych je celkom kľudný” . Účelom tohto cvičenia je naučiť sa pozorovať dýchanie a pritom s nim nemanipulovať, teda neovplyvňovať vlastnou vôľou rýchlosť dýchania, ani jeho hĺbku.

V tom je práve obtiažnosť tohto cviku. Ak začneme venovať pozornosť nejakej automatickej činnosti nášho organizmu, obyčajne tento automatizmus porušujeme; cvičením sa máme naučiť sledovať dýchanie bez takéhoto rušivého vplyvu. Máme sa poddať ukľudnujúcemu dojmu, ktorým kľudný dych pôsobí. Aby sa pri nácviku zdôraznila automatičnosť cvičenia, používajú psychológovia formulku “dýcha mi to”. Formulka “dýcham kľudne” ako zistíte nás zvádza, aby sme s dychom niečo zámerne robili, zrychľovali ho, spomaľovali, a pod. To je v autogénny tréning – 3. lekcia.

autogénny tréning - dýchanie

Cvičenie teda považujeme za zvládnuté vtedy, keď človek pri sústredení sa na svoje dýchanie dokáže vnímať jeho rytmičnosť a pravidelnosť, pričom do tohto procesu nezasahuje.

autogénny tréning - dýchanie

Najmä zo začiatku sa môže dýchanie prehĺbiť a nadobudnúť až charakter vzdychu. Takýmto a podobným prejavom treba nechať voľný priebeh. Ako sa objavili, tak aj odídu. Dýchanie pri tomto cvičení nemusí byť samo o sebe len pravidelné, jeho intenzita sa môže celkom prirodzene striedať.

autogénny tréning - dýchanie

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

 

Možnosť poslať správu, alebo dopyt: 

 

Visits: 328

autogénny tréning – 2. lekcia (audio)

autogénny tréning – 2. lekcia (audio)

K druhému cvičeniu pristupujeme po nacvičení tiaže. Najskôr dokonale relaxujeme a navodíme stav kľudu. Potom už s nacvičeným pocitom ťažoby pristúpime ku koncentrácii na myšlienku “pravá ruka je tepla” (u ľavákov začíname ľavou rukou). Formulky si najprv opakujeme pomalým rytmom, neskôr sa snažíme predstaviť si teplo čo najplastickejšie – ako prúdi od ramena dole do predlaktia, na chrbát ruky a dlane.  

Úvod 2. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)

autogénny tréning skupinový výcvik
autogénny tréning skupinový výcvik

headphone grenn

Hudobno-slovné relaxačné cvičenie 2. lekcie kurzu autogénneho tréningu (interpret Ladislav Chudík)
autogénny tréning skupinové cvičenie
autogénny tréning skupinové cvičenie

Záverečná časť  2. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)
Autogénny tréning

Druhé cvičenie — pocit tepla

Po uplynutí 7-10 dní si väčšina cvičiacich dôkaze bez problémov vyvolať pocit TIAŽE. Niektorých ešte pri sústreďovaní a sebauvolňovaní rušia rožné myšlienkové asociácie, náhodné predstavy či pocity, ale už menej než na začiatku. Napriek tomu možno pristúpiť k druhému cviku. Ak sa vám však nepodarilo vyvolať pocit TIAŽE pri dvoch po sebe nasledujúcich cvičeniach, nevzdávajte sa, trénujte ďalej.

meditatívna imaginácia
meditatívna imaginácia
K druhému cvičeniu pristupujeme po nacvičení tiaže.

Najskôr dokonale relaxujeme a navodíme stav kľudu. Potom už s nacvičeným pocitom ťažoby pristúpime ku koncentrácii na myšlienku “pravá ruka je tepla” (u ľavákov začíname ľavou rukou). Formulky si najprv opakujeme pomalým rytmom, neskôr sa snažíme predstaviť si teplo čo najplastickejšie – ako prúdi od ramena dole do predlaktia, na chrbát ruky a dlane. Predstava je doprevádzaná relaxáciou ciev, t.j. ich rozšírením. Tým sa zvyšuje prekrvenie príslušnej oblasti tak, že po dokonalom nacvičení dochádza i k skutočnému zohriatiu v oblasti, na ktorú sa sústreďujeme. Pri nacvičovaní si môžeme pomáhať pomocnými predstavami tepelného zdroja napríklad, že na ruku svieti slnko, že je v blízkosti sálajúca pec a podobne. Je možné si vyvolať aj predstavu vnútorného tepla, ktoré z hrudníka prechádza do rúk. Odstránenie alebo zrušenie pocitov tepla nie je potrebné.

autogénny tréning skupinové cvičenie
autogénny tréning skupinové cvičenie
V priebehu 1 až 2 týždňov

ďalšieho opakovania cvičení sa pocit tepla stáva stále výraznejším a postupne sa objavuje nielen v nacvičovanej končatine, ale aj v ostatných končatinách. Nácvik tohto cvičenia vyžaduje podľa autora určitú opatrnosť, vzhľadom na možnosť nepriaznivého vplyvu v rozdelení krvi v jednotlivých. častiach ľudského tela.

Pri tomto cvičení, ako aj pri ďalších, sa má cvičiaci jedinec sústreďovať hlavne na jednu už známu predstavu (ťažoba) a novú k nej pribudovať. Po nacvičení tepla v jednej ruke postupujeme pomocou formuliek “obe ruky sú teplé” a “nohy sú teplé”.

autogénny tréning - poloha v sede

autogénny tréning - poloha v kresle

 

Po ukončení nácviku si stačí vyvolať súhrnnú predstavu “teplo”, aby sa v celom tele po chvíli rozšíril príjemný pocit tepla. Pocit tepla nacvičujeme vždy po vyvolaní pocitu tiaže. Po zvládnutí druhého cvičenia sa stáva vyvolanie pocitu tiaže a tepla záležitosťou necelých dvoch minút a zvyšný čas môže byť venovaný cvičeniu ďalšiemu.

Celé druhé cvičenie sa opiera o skutočnosť, že mnohé reakcie nášho krvného obehu sú výrazne ovplyvňované aj rôznymi psychickými činiteľmi. Cieľom tohto cvičenia je priaznivé ovplyvnenie periférneho krvného obehu a to tým, že sa napätie alebo stiahnutie periférnych krvných ciev uvoľní a tiež prehĺbením stavu uvoľnenia.

ALGORITMUS 2. CVIKU

Zaujmeme vhodnú polohu (v ľahu, v kresle) v málo frekventovanej miestnosti, pri tlmenom svetle a porovnáme fyzické napätie s fyzickým uvoľnením:

a/ hlbší nádych, zadržte dych a zovrite ruky do pästi ráznejšie.

porovnanie svalového napätia s uvoľnením
porovnanie svalového napätia s uvoľnením

b/vydýchnite a päste uvoľnite

Nasledujúce formulky vyjadrujeme vnútornou, tichou, myslenou rečou vždy pri výdychu. 

Som úplne (dokonale, absolútne) pokojný – 1 x

Celé telo je ťažké (akoby sa vlastnou váhou zabáralo, akoby sa zväčšila zemská príťažlivosť) – 5 až 6 x

Som úplne pokojný – 1 x

Moja pravá ruka (u ľavákov ľavá) je teplá – 5 až 6 x

Som úplne pokojný – 1 x

Moja ľavá (pravá) ruka je teplá – 5 až 6 

Som úplne pokojný – 1 x

Obe nohy sú teplé – 5 až 6 x

Som úplne pokojný – 1 x

autogénny tréning poloha drožkára
autogénny tréning poloha drožkára

Celé telo je teplé, príjemne prehriate, zvnútra i zvonku, celé telo je ťažké a teplé, akoby sa teplá tiaž pri každom výdychu rozlievala zvnútra tela do ramien a do stehien, lakťov a kolien, do dlani a chodidiel.

Pri nácviku si môžeme pomáhať predstavami teplého zdroja. Napríklad, že na ruku, na telo svieti slnko, v blízkosti je sálajúca pec a podobne.

Odstránenie pocitu tepla nie je potrebné, zatiaľ čo predstavu tiaže, ktorá sa môže stať i veľmi silným pocitom, treba zrušiť zakaždým, s výnimkou cvičenia pred spaním. Robí sa to následovne:

a) zhlboka sa nadýchneme a vydýchneme

b) otvoríme oči

c) energicky ohneme a vystrieme ruky, prípadne urobíme drep s miernym výskokom

Ranné cvičenia odporúčame ukončiť krátkou svižnou rozcvičkou.

Subjektívnu predstavu tepla sprevádza skutočne zvýšené prekrvenie teplejšou krvou zvnútra tela, pri nácviku dochádza k merateľnému vzrastu teploty na povrchu tej časti tela, na ktorú zameriavame svoju pozornosť. V bežnom živote je známy opačný jav. Pri úzkosti, strachu, či tréme dochádza reflexívne k zúženiu kapilár a následnému zblednutiu i poklesu teploty.

autogénny tréning – 2. lekcia (audio)

Vyjadrenia o prínose autogénneho trénongu

Využite možnosť poslať správu, alebo dopyt.

Visits: 609

AUTOGÉNNY TRÉNING

AUTOGÉNNY TRÉNING

LIEK NA STRES – o relaxácii v súvislostiach.

Je skutočne AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES?

Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými. 

učiteľ stres

Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzií a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.

Burnout
Burnout – /twitter.com/avogado6

V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.

bhe-rano

JE UVOĽNENIE SA UMENIE?

Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak  dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.

vystresovaná žena

Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som  začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“

Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.

Prosím, urobte pokus: relaxometer5Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.

Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedomé, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa vtieravé myšlienky, obavy, úzkosť a sprievodné napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal “robiť niečo”, o čom vlastne ani nevie, že to robí.

chronická tenzia

Viete, čo je to skutočná relaxácia?

Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.

mača na radiátore
mača na radiátore

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

spiace mača na rebríku
spiace mača na rebríku

A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.

učiteľ stres4

Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?

výstižné
výstižné

nonverbal

Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:

“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”

Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningy (audio)

I. lekcia kurzu autogénneho tréningu

Posttraumatická stresová porucha

Publikácia dostupná TU

Ako praktizovať autogénny tréning

Ešte viac

 

Visits: 503

O autogénnom tréningu

Rádio Slovensko Non-Stop

 

 

Ukážku úvodnej časti  1. lekcie  kurzu autogénneho tréningu číta Mária Mačáková, hlásateľka Slovenského rozhlasu.

o autogénnom tréningu

Vyjadrenia absolventov Kurzu autogénneho tréningu (redaktori, piloti, manažéri,športovci) TU

Visits: 62

Aj výborný učiteľ môže nad sebou stratiť kontrolu. Prečo?

Aj výborný a trpezlivý učiteľ môže nad sebou v triede stratiť kontrolu. O koncentráciu na učenie žiakov ho môže obrať frustrácia či pocit ohrozenia, ktorý sa objavuje so šikanou zo strany kolegov či nadriadeného.

"Čo majú znamenať tie známky?“ http://www.burjanoskole.sk
“Čo majú znamenať tie známky?“
www.burjanoskole.sk

Kde sa mobbing a bossing v školstve berú? Psychológ a pedagóg Miron Zelina hovorí, že vysoká záťaž či viac stresov oproti minulosti spôsobujú na pracoviskách napätie, nervozitu, impulzívne reakcie alebo uzatváranie sa do seba.

“Takými stresmi je veľa úloh v určitých časových úsekoch, byrokracia, časté zmeny predpisov, čo vedie k chybám a ku konfliktom. Ďalej je to nedostatok učebníc a dobrých metodických materiálov, čo sťažuje prípravu na vyučovanie,” približuje.

Help teacher

Pod stres sa však podľa odborníka podpisuje aj zhoršujúce sa správanie žiakov k učiteľom, no aj rodičov k učiteľom. A zároveň… “Riaditeľ niekomu povolí ďalšie vzdelávanie, niekomu nie, niekoho odmeňuje, iného nie, niekto má veľa nadpočetných hodín, iný nie, a tak ďalej,” podotýka Zelina.

Kto sa s kým pozná

Podľa viceprezidenta Slovenskej komory učiteľov Vladimíra Crmomana pretrvávajú v školstve socialistické mechanizmy. Šikana, ako tvrdí, vzniká tam, kde sa nadriadeným nestane človek na základe morálnych či odborných kvalít.

“Fungujú tam skôr mechanizmy, kto sa s kým pozná, kto je s kým kamarát, to je väčšinou dôvod narušených vzťahy na pracovisku,“ vysvetľuje.

Ak nadriadený vychádza z prostredia rodinkárstva alebo ho priamo zavádza, prostredie je náchylnejšie šikanovať.

Presadiť vôľu nasilu

Spriaznení ľudia vedia toho, kto má moc, podržať a nadriadený si vie dovoliť viac.

“Začne sa u neho prejavovať vedomie moci a prestáva rešpektovať základné pravidlá: počúvame sa, hoci niekto má iný názor, rešpektujeme sa, sme k sebe féroví. Ak nie je po jeho, presadí svoju vôľu nasilu,“ komentuje jav Crmoman.

Následne sa podľa neho začnú k presadzovaniu vôle pridružovať i veci, pri ktorých klesá ľudská dôstojnosť.

“Už to nie je o tom, že zamestnanci sú partneri spolupráce, ale o tom, že niekto je vyššie, niekto nižšie a tomu, kto je nižšie sa to dá aj najavo. Vzniká odstup a prichádzajú javy, že si povedzme riaditeľ dovolí prísť do zborovne a na všetkých nakričať.“

teacher-burnout

Vplyv aj na žiakov

Šikanovanie kolegov či podriadených má svoj vplyv aj na samotných žiakov.

Frustrovaný učiteľ alebo učiteľ, ktorý sa cíti byť ohrozený, sa totiž nemôže dobre sústrediť na učenie. A nielen to. “Skôr a častejšie ho znervóznia  aj  menšie prehrešky žiakov. Žiaci vycítia  nepohodu učiteľa, a tak sa netvorí dobrá klíma, v triede nie je uvoľnenosť, radosť, sústredenosť na učenie,” vysvetľuje Zelina.

Inšpekčné správy riešenia sťažností na učiteľov ukázali, že porušenie noriem správania sa zo strany učiteľa sú najmä preto, že učiteľ nezvláda stresové a konfliktné situácie.

Podľa odborníka je dôvodom vplyv emócií, únavy, často pocit krivdy, že niekde koná neprimerane či impulzívne.

“Inak to môže byť veľmi dobrý učiteľ, ovládajúci etiku učiteľa, metódy, didaktiku, ale napríklad na tej piatej vyučovacej hodine je vyčerpaný, bossingom znervóznený, žiaci ho provokujú svojou nedisciplinovanosťou a v takomto psychickom stave urobí niečo alebo povie niečo nevhodné, čo potom ľutuje.”

Stanislava Harkotová

Odkaz na pôvodný zdroj

 

Visits: 50

WORKOHOLIZMUS

WORKOHOLIZMUS

Najdôležitejšie je vedieť spomaliť, tvrdí psychológ

generálny útlm

Hoci je pojem v poslednom čase doslova módny, nejde o nič nové.

Workoholizmus

nepomenúva nič nového pod slnkom, problémy s prepracovanosťou, preťaženosťou, psychickým vyčerpaním, súvisiacim s problémom odpútať sa od nejakej myšlienky, nápadu alebo zanietenej činnosti sú u nás známe od úsvitu dejín. Samotní ľudia, ktorí sú až chorobne posadnutí prácou  len ťažko dokážu postrehnúť, kedy sa dostanú na hranicu svojich možností.

Nezbadáme ako sa meníme.

Človek nemá zmyslový analyzátor na postihnutie kontinuitných zmien v čase, t. j. zmien, ktoré sa uskutočňujú plynule, nebadane, tak ako sadá prach. Nezbadáme, ako sa staneme alkoholikmi, závislými od cigariet, drog či od niečoho, čo nám dovoľuje únik do zabudnutia. Nezbadáme ani, ako sa staneme rutinérmi, cynikmi, apatickými, ako sa vzdávame ideálov. Musí byť vždy niekto ďalší, ktorý signalizuje, že sa týmto spôsobom posúvame.

Sú šéfovia firiem, ktorí workholikov, napríklad počítačových maniakov, priam zbožňujú, samotné blízke okolie však workoholikov nechváli. “Jedným z najdôležitejších signálov pracovných neurotikov je narúšanie sociálnych vzťahov, prerušenie normálnej komunikácie. Strácajú schopnosť vychádzať s inými ľuďmi, rozpadá sa im manželstvo, stávajú sa konfliktnými, problémovými, ocitajú sa izolovaní. Stále žijú v zhone, všetko, čo sa priamo netýka práce, ich len zdržuje a obťažuje. 

V každom prípade, ak sa začnú pridružovať poruchy sústredenia a iné zdravotné problémy, treba zájsť za lekárom. Je jedno, čo nás ženie k tomu, aby sme sa v práci prepínali, aj tí, ktorí sa obetujú pre nejaké vznešené myšlienky a ciele, keď nebudú rešpektovať biologické zákonitosti, lebo sa riadia heslom radšej sa opotrebovať, ako zhrdzavieť, nakoniec obetujú nielen seba, ale aj tú vec, pre ktorú sa obetovali. 

Workoholizmus – riziko prepracovanosti

hrozí omnoho viac ľuďom, ktorí sú vychovávaní k dôslednosti, systematickosti ako u jedincov, ktorí boli vychovávaní v atmosfére etického relativizmu, nejednoznačnosti, neurčitosti. Naša spoločnosť si podľa jeho slov doslova pestuje atmosféru neurčitosti, dokonca v dohodách a zmluvách, čo je tiež jedna z príčin ďalšieho stresogénneho vplyvu, ktorý pôsobí neurotizujúco na spoločnosť, na ľudí v hospodárskej sfére, na manažérov. Rôzne prieskumy správania sa ľudí  v najrôznejších povolaniach a situáciách poukazujú na to, že v prevencii ťažkých zdravotných dôsledkov workoholizmu je rozhodujúca naša schopnosť alebo neschopnosť spomaliť životné tempo. Utekáme do konzumu, do stále väčšieho chvatu a chaosu. Z nášho života sme doslova vyhnali jemnosť, ticho, skromnosť, láskavosť, pravdu, statočnosť i sebaúctu. Šliapeme si po nich ako tí, pri privatizačných korytách. Pritom schopnosť stíšiť sa, rozjímať a zamyslieť sa nad videným, počutým, nad svojimi činmi a činmi našich blízkych je v našej psychike pre zachovanie normality nenahraditeľná” .

SME.sk

IT zamestnanci žijú v permanentnom strese  tvitter @avogado6

Workoholik si svoju závislosť nepripúšťa

AKO ZISTIŤ ČI STE ZÁVISLÝ/Á NA PRÁCI?

Visits: 66

Vybrané poznatky a princípy

Vybrané poznatky a princípy

Regulatívny vplyv hudby a reči na psychické a telesné procesy je stále častejšie predmetom skúmania odborníkov v rôznych oblastiach medicíny, psychológie a pedagogiky.

vnímanie hudby

Súhrn poznatkov a metód zameraných na terapeutické ovplyvňovanie nežiaducich javov a procesov našiel vyjadrenie v dvoch špeciálnych oboroch: v muzikoterapii a sugestológii.

Obe disciplíny sa v minulosti vyvíjali na sebe nezávisle, hoci prepojenosť predmetu ich skúmania je fyziologicky už vopred daná.  Celý komplex spoločných znakov reči a hudby, založených na rovnakých akustických a výrazových elementoch, viedol už v dávnej minulosti k ich intuitívnemu spájaniu –  v speve s hudbou. Súzvuk hudby a slova “programovo” uplatňovaný najmä v umeleckej hudobnej tvorbe a pri náboženských obradoch, výrazne umocňoval vplyv na prežívanie a správanie poslucháčov. Hoci sa v súčasnosti využívajú masívnejšie ako kedykoľvek v minulosti  stále sa málo vie o sprievodných neuro-psychologických procesoch  a  princípoch ich vnímania.

neurón
neurón

K istému pokroku prispeli moderné diagnostické technológie dovoľujúce mapovanie činnosti mozgu až na úrovni súčinnosti nervových buniek.

music experiment
music experiment

Získané poznatky neurovied preukázali predpoklady, že spracovanie rečových informácii a hudby sa uskutočňuje v spoločných kôrových a podkôrových štruktúrach CNS. Pričom bolo potvrdené, že centrá vnímania hudby sa nachádzajú vo fylogeneticky starších oblastiach mozgu. Lokalizácia auditívneho vnímania do limbického systému a temporálnych (spánkových) lalokov mozgu vysvetľuje prevahu emocionálnej modality vnímanej hudby a vedomú, racionálnu rovinu vnímania reči. Uvedené neurofyziologické zistenia podporujú všeobecne prijatú teóriu sluchového vnímania nevylučujúcu vstup hudobnej modality do vedomia a akceptuje aj emocionálne, paralingvistické, nonverbálne zložky reči a hlasu.

Tieto poznatky nie sú ani v rozpore s novšími poznatkami o asymetrii mozgových hemisfér plniacich rozdielne funkcie. Zatiaľ čo v ľavej hemisfére prebiehajú  myšlienkové procesy viac racionálne, vecne-logické a v pojmovo-znakových rečových a číselných symboloch, je pravá hemisféra, obrazne povedané, „sentimentálnejšia“. Prebiehajú v nej myšlienkové procesy, ktoré je ťažko vyjadriť verbálne, procesy majúce viac podobu intuitívneho úsudku, citovosti, empatie a podobne. Možno teda povedať, že zatiaľ čo informácie reči vnímame viac pravým uchom a spracovávame v ľavej hemisfére, hudbu alebo spev vnímame viac ľavým uchom a spracovávame v hemisfére pravej.

hudba a mozog

Tieto inak v bežnom živote zdanlivo málo užitočné poznatky, však pozoruhodným spôsobom vysvetľujú niektoré inštinktívne a aj skonvecionalizované prejavy a normy nášho správania. Patrí medzi aj kultúrne skonvencionalizovaná pozícia muža po ľavom boku ženy. Výnimku predstavuje sobášny akt, ktorý je, z hľadiska racionality zásadného životného kroku, dôležitejšieho viac pre ženu (budúcu matku) ako pre muža.

sobáš

sobáš 2

Tiež napríklad fakt, že ťažko nájdete kostol s kazateľňou po pravej strane. Vieme, že viera a náboženské cítenie prekračujú svojou podstatou „obmedzenú“ racionálnu logiku a argumenty vedy. Hlbinno- psychologické vysvetlenia týchto stereotypov a sociálnych konvencií však len málo hovoria o procesoch odohrávajúcich sa v ľudskom mozgu.

Doteraz známe poznatky psychofyziológie  vnímania zvukov, reči a hudby boli cenným základom pri projektovaní , vývoji a realizácii hudobno-slovných nahrávok „Psychobalzam“.

50af2a3be4f28995a701359a_medium
Obálka z prvého dňa vydania známky

 

Visits: 1

Synergia účinku hudby a slova

Synergia účinku hudby a slova

Trio v parku - Viera Zilinčanová /www.soga.sk/
Trio v parku – Viera Zilinčanová /www.soga.sk/

 

Pri tvorbe Psychobalzamu boli základné kompozičné princípy hudby a slova podobné umeleckým žánrom (opera, opereta, muzikál). Odlišný však bol ich obsah, spôsob spracovania a samozrejme cieľ.

Podstata hlavného psychofyziologického účinku spojenia hudby a slova spočíva, v zmiernení vplyvu vmedzerených asociácií a negatívnych emócií poslucháča. Tieto vmedzerené asociácie predstavujú rôzne rušivé myšlienky, predstavy, spomienky, obavy, neistota, alebo aj pociťovanie bolesti. V mnohých prípadoch výskumného, experimentálneho overovania, dochádzalo pri optimálnom hudobno-slovnom kontrapunkte až ich blokovaniu.

Na tomto, z terapeutického hľadiska cennom blokovaní negatívnych, rušivých asociácií a emócií ma rozhodujúci podiel vhodná hudba. Táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú. Stimuluje v nich príjemné utlmujúce pocity. Ktoré následne znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej, čím ju pripravujú na prijatie ďalších súbežne znejúcich zvukových signálov, najme reči. Týmto spôsobom sa vytvára možnosť účinného globálneho ovplyvnenia “zasiahnutia“ oboch hemisfér a viacerých vrstiev mozgu a psychicky človeka.

Masívnosť súčasného pôsobenia hudby a slova sa prejavuje efektom synergie, ktorý nemožno považovať len za lineárny súčet dvoch činiteľov. Mnohokrát opakované merania poklesu aktivačnej úrovne organizmu človeka, poklesu jeho neuropsychickej tenzie pri vývoji Psychobalzamu to objektívne preukázali. Efekt účinku ich synergie (súzvuku) bol až o 200 % výraznejší ako tomu bolo len pri prednese štandardnej predlohy samotných predspánkových sugescií, alebo pri po počúvaní podkladovej predspánkovej hudby.

Veľmi podobné výsledky boli zaznamenané i pri aktivizačných verziách hudobno-slovných metód, vyvinutých pre potreby vrcholových športovcov.

Uvedené konštatovanie sa opierajú o objektívne merania bioelektrickej aktivity, prostredníctvom kožno-galvanického reflexu, ktorého pokles  nie je ovplyvniteľný vôľou.

Názorne to potvrdzuje typický grafický záznam časového priebehu bioelektrickej reakcie probantov:

Bioelektrická reaktivia

A/ zápis pri čítaní emotívne neutrálneho textu  B/ zápis relaxácie pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata) C/ zápis relaxácie pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície

Zreteľné „vygumovanie“ vmedzerených asociácií, prejavujúcich sa ako „kostrbatá“ krivka, vytvorilo priestor pre účinnejší vplyv súbežne znejúcich terapeutických sugescií. Ich forma a obsah sú podmienené stupňom výcviku a cieľom autogénneho tréningu. Môže to byť len dosiahnutie hlbokého uvoľnenia, zameraného na rýchle zotavenie, plynulý a neprerušovaný spánok, ale aj na posilnenie sebadôvery, rozvážnosti, chuti k aktivite, či na odvykanie nejakého zlozvyku.

Dostupné pokusy o spájanie hudby a slovných sugescií u nás i zahraničí (napr. v Nemecku, Švédsku, či  v Poľsku) bilo v čase vývoja Psychobalzamu poznamenané nižšou kvalitou nahrávok a nie vždy profesionálnou úrovňou interpretácie (prednesu). Interpretmi slovných sugescií boli totiž skoro vždy samotní lekári alebo psychológovia. Títo  síce mali mnohoročné praktické skúsenosti a istú rutinu v danej oblasti, ale aj neprimerané hlasové dispozície a malú „zručnosť“ v práci s hlasom pred mikrofónom. Uvedené nemusí byť nedostatkom v bezprostrednom kontakte s klientom, pacientom v ambulancii, rozhodne však znižuje účinnosť prejavu určenom širšej verejnosti.

Predovšetkým z tohto dôvodu sme najskôr experimentálne nahradili hlas odborníkov hlasmi profesionálnych hercov, ktorí interpretovali štandardnú predlohu relaxačného textu. Zámer vybrať hercov s „darom“ hlasu“  a mimoriadnymi interpretačnými schopnosťami sa ukázal realizovateľný už po prvých skúškach, spojených s ich odbornou konzultačnou prípravou, vrátane vlastného nácviku autogénneho tréningu. Správnosť tohto postupu, ktorý mohol vyvolať v odborných kruhoch diskusiu sa potvrdila ohlasom poslucháčov slovenského rozhlasu na experimentálne vysielanie prípravných nahrávok určených pôvodne pre letcov a vrcholových športovcov.

V daných súvislostiach je potrebné, pre prípady oponentúry takýchto projektov uviesť aj niektoré ďalšie, celkom prekvapivé  výskumné poznatky, týkajúce sa porovnania účinku priamych a reprodukovaných sugescií a využívania možností heterosugescie v autogénnom tréningu.

 

 

Visits: 19

Možnosti heterosugescie v autogénnom tréningu

Možnosti heterosugescie v autogénnom tréningu

ReVoX-b77-mk2
ReVoX-b77-mk2

Stále dostupnejšie technické prostriedky umožňujú takmer dokonalý záznam a reprodukciu zvuku.  Celkom zákonite sa začali využívať nielen v muzikoterapii, ale aj pri nácviku autogénneho tréningu (AT).

Jeho autor, J.H. Schultz dlho zotrvával na stanovisku, že AT je funkčný a účinný len ako autosugestívna metóda. Pod vplyvom technického rozvoja však  už roku 1969 urobil istý ústupok, keď v návode k cvičeniu AT odporúča využitie heterosugescie ako pomôcky, dokonca v podobe nahrávky na gramoplatni autora G. Steawena. Dodával však, že len pri nácviku pod vedením odborného lekára.

H. Lindemann (1975) sa však i naďalej striktne pridržiava pôvodnej Schultzovej koncepcie a zastáva názor, že cvičiteľ AT má vystupovať len v roli inštruktora a konzultanta. Uprednostňuje autosugestívny výcvik, pretože vraj heterosugestívne vyvolané pocit, napr. zážitok tiaže, tepla, atď., vedú pri domácich cvičeniach k sklamaniu a ťažšie sa daria.

Iní, napr. A. Katzenstein zastavajú názor, že raz objavený zážitok pomocou heterosugescie urýchľuje a uľahčuje i domáci nácvik. Dobré skúsenosti v tomto smere uvádzajú napr. Kleinsorge, Klumbies, Panov i ďalší.

Výskum M. Bouchala, M. Kuklety, M. Robeše a Z. Sekaninovej (1975) preukázal, že výsledky simultánneho, súčasného nácviku jednotlivých cvikov AT a nácviku sukcesívneho, t. j. klasického a postupného, sa pri analogickej dobe trvania nácviku nelíšili.

Modifikácie AT došli v priebehu rokov tak ďaleko, že v praxi niektorých zdravotníckych zariadení je s úspechom  realizované tzv. globálne poňatie AT. Jeho podstata spočíva v tom, že všetkých 6 prvkov je aplikovaných počas jedného cvičenia, bez ohľadu na to, či je cvičiaci začiatočník, alebo pokročilý. Míček (1984). Domnievame sa však, že takéto skracovanie a urýchľovanie výcviku AT je vhodné iba v stacionárnych podmienkach a mal by spočívať v kombinácii dvoch individuálnych autosugestívnych cvičení a jedného heterotréningu, s možnosťou konzultácie s cvičiteľom.

V tejto súvislosti vznikali viaceré otázky, do akej miery je cesta skracovania a urýchľovania výcviku reálna a v širšej miere použiteľná. U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež  S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom rozhlasu. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.

Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu  AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali miere dve verzie; denná a predspánková. Na stacionároch je záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku – z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie.

To vedie k položeniu niektorých zásadnejších otázok týkajúcich sa  nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, v porovnaní s priamymi sugesciami.

Podľa Hoskovca (1970) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.

Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií  je účinný len vtedy ak sa  sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S.Kratochvíl a Schauerová (1968). Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym  sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).

 

Visits: 1

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu.

Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, zdravotná sestra, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

 

indikator

Jedným z dôvodov, ktoré nás viedli k realizácii Kurzu autogénneho tréningu v Slovenskom rozhlase boli mnohé ohlasy na využívanie Psychobalzamu aj na iný účel ako bola predspánková relaxácia.  Napríklad cvičitelia rôznych záujmových pohybových a športových aktivít určených pre verejnosť ho používali na ich záver. To naznačovalo, že verejnosť vníma a prijíma – vtedy nové, vedecky overené  poznatky o vzťahu slova, hudby k telesnému a duševnému uvoľneniu. 

Výpoveď o liečivej sile autogénneho tréningu pri prekonávaní fóbie a úzkosti TU

 

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu
Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave (1985) počas výcviku v autogénnom tréningu

 

AT ilustratívne foto
AT ilustratívne foto

Autogénny tréningPríručka autogénneho tréningu (Dr Kožiak)

 

Autogenní tréning Veronika Víchová

Veronika Víchová, Centrum psychosomatické medicíny Praha

Hovorí Mgr. et Mgr. Veronika Víchová, z Centra psychosomatickej medicíny v Prahe, lektorka autogénneho tréningu a autorka rovnomennej publikácie.

( Radio Wave, Balanc, 12.2.2019).

(Český rozhlas Plus, Studio Leonardo, 21.1.2021)

 

1. lekcia autogénneho tréningu kurzu vysielaného Slovenským rozhlasom

 

“Únava v práci je tikajúca bomba” hovorí austrálska psychologička

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

Možnosť poslať správu, alebo dopyt: 

Visits: 67

Sloh relaxačného textu a sugestívny spôsob jeho interpretácie

Dôsledkom – empirických aj výskumne overených poznatkov, uvedených v predchádzajúcej záložke Možnosti heterosugescie v autogénnom tréningu“ bolo, že  vplyvu osobnosti pri prezentácii  sugescií sa začala pripisovať iná rola ako v minulosti. Predstava o nutnosti zvláštneho vzhľadu, alebo sily v bola takmer celkom opustená. Ukázalo sa, že popri situačných činiteľoch, najmä pokojnom prostredí, pohodlnej polohe a pod. je najdôležitejším činiteľom spôsob prednesu sugescií. Je potrebné, aby tieto boli vyslovované s pokojnou istotou a primerane vyjadrovali presvedčenie, že sa obsah sugerovaného uskutoční. Spôsob môže byť materinský i autoritatívny. Jednoduché inštruovanie  má signifikantne nižší účinok. Je vhodné len na začiatku celého postupu.

V prípade PSYCHOBALZAMU má textová predloha celkom prozaickú kompozíciu s osobitným slohom, vymykajúcim sa z rámca umeleckého či vecného štýlu. Ide o tzv. sugestívny štýl, apelujúci viac na emócie a obrazotvornosť ako na racionálnu zložku vedomia.

Jeho výrazové prostriedky využívajú síce prvky básnického jazyka (rovnozvučnosť, synonymické výrazy, prirovnania, metonýmie a ďalšie), nie však za účelom umeleckého vyjadrenia citu, nálady či myšlienky, ale za účelom ovplyvnenia psychického stavu recipienta v mimovedomej, alebo len čiastočne vedomej rovine je psychickej aktivity.

Sugestívnosť prednesu kládla mimoriadne nároky na vlastné citové preladenie interpreta a zvnútornenie role terapeuta. Tiež na precízne vypracovanie vetnej intonácie, frázovanie a vokalizácie jednotlivých ťažiskových sugescií.

Uvedené nároky sú čiastočne v kontradikcii s vyššie uvedeným stanoviskom, že osobnosť  sugestátora nie je dôležitá.

V úvode je prednes jednoduchý, inštruujúci, neskôr zhovievavo vysvetľujúci,  z časti poetizujúci až  imaginatívny. V závere skoro permisívny až ospalý. Prednes relaxačného textu je adekvátny hudbe, ktorej tempo s plynutím jednotlivých sekvencií klesá v oblúku andante, adagio, largo.

V tejto praxou overenej koncepcii hudobno-slovnej relaxácii znie hudba v pozadí. Jej funkcia je sekundárna. To však neznamená je druhoradosť.  Jej poslaním je hudobne dokresliť a dopĺňať prednes relaxačného textu. Je výber a úprava by mali, popri formálne ilustratívnej funkcií  tiež tlmočiť psychologický podtext prehlbujúci uvoľnenie a vyvolávať, vyššie popísaný blok v medzerených asociácií.

Túto úlohu môže splniť, ak jej harmonicky vyrovnaná línia pôsobí na väčšinu potenciálnych poslucháčov ako príjemné „zvukové pole“ a nebudú si uvedomovať jej formu ani obsah.

Základným kritériom výberu hudobných skladieb a výňatkov bol preto muzikoterapeutický „izoprincíp“ vyjadrujúci  potrebu takej zostavy hudobných, ktoré v úvode zostavy korešpondujú s predpokladaným negatívnym psychickým rozpoložením poslucháča, trápiaceho sa ťažkosťami pri zaspávaní. V strednej časti toto rozpoloženie neutralizujú a v závere prehĺbia spánkové uvoľnenie. Krátka úvodná časť, ktorá rezonuje s disharmonickým psychickým rozpoložením potenciálneho poslucháča môže, pri náhodnom počúvaní nahrávky vyvolávať primerané odozvy. Až po nej nasleduje výber skladieb a výňatkov s príjemnou melodikou,  upokojujúcim, neskôr až tlmiacim účinkom. Takýto účinok vyvoláva predovšetkým pravidelný a pokojne plynúci rytmus, zmierňujúce až pomalé tempo a citlivý prenos dynamiky z jednej skladby do druhej.

Za najvyhovujúcejšie sú v tomto zmysle považované diela z hudobného baroka a klasicizmu, prípadne i pokojné imaginatívne časti impresionistických diel.

Slovný prednes bol nahrávaný samostatne a nezávisle na hudobnom podklade.  To umožnilo je postsynchronizáciu s vybranými hudobnými skladbami. Tie boli spätne rovnako stvárňované a upravované primerane slovnému prednesu a so zreteľom na hudobno-slovný kontrapunkt, najmä v závere jednotlivých sekvencií.

Visits: 14

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

špirála prepracovanosti
Jedna z popredných odborníčok na syndróm vyhorenia Marie Åsbergová z Karolínskeho inštitútu v Štokholme, vytvorila na popísanie fenoménu takzvaný tunel vyčerpania. Je to v podstate špirála vyhorenia, ktorá človeka vtiahne do víru úzkostí a depresie a na konci ho bezmocného vypľuje. Ilustrácia z knihy Nevyhorení: Tina Minor

 

Civilizačný a technologický rozvoj prináša so sebou stále náročnejšie požiadavky na výkon psychicky exponovaných funkcií, povolaní a činností.

Vyhorenie muž

Kumulácia záťažových vplyvov ohrozuje nielen zdravie manažérov a zamestnancov na týchto pozíciách. Priamo pôsobí aj na kvalitný výkon zverenej riadiacej práce a spoľahlivú prácu pri obsluhe zložitých technologických systémov.

Pracovný stres a jeho zvládanie v ére globalizácie

Popri mnohých signáloch z každodennej praxe to potvrdzuje napr.  aj celoeurópsky prieskum  zameraný na stres súvisiaci s prácou. V rokoch 2011 – 2013 ho realizovala Európska agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (spoločnosť Ipsos MORI). Zisťovala názory viac ako 35 tisíc občanov z 36 európskych krajín.

Podľa výsledkov prieskumu je stres súvisiaci s prácou jedným z najväčších zdravotných a bezpečnostných problémov Európy, pretože významne prispieva k nepohodliu ľudí a znižuje výkonnosť hospodárstva.

zápalky jpg

Pracovný stres bol skúmaný v širšom kontexte kvality života, existenčných a sociálnych istôt, vrátane napr. obáv z možnej straty zamestnania, z toho vyplývajúcich dôsledkov na medziľudské vzťahy a komunikáciu na pracoviskách. Väčšina analýz výkonového zlyhania jednotlivcov, ktorí zapríčinili vážne nehody, havárie a úrazy poukazuje práve na tento  aspekt ich príčin a možnej prevencie. Ich spoločný menovateľ je často vyjadrovaný pojmom „ľudský činiteľ“.

Stres zvyšuje chybovosť VIAC TU

Na Slovensku prieskumníci oslovili 1 040 respondentov vo veku viac ako 18 rokov. Z nich 47 percent odpovedalo, že počet ľudí trpiacich na stres spojený s prácou sa v najbližších piatich rokoch bude výrazne zvyšovať, 33 percent si myslí, že ich počet sa zvýši mierne, a iba jedno percento odpovedalo, že počet sa zníži.”

vyhorenie

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI
O prínose autogénneho tréningu hovorí letec, VŠ pedagogička, psychologička, moderátori, športovci, manažéri, …

Otestujte svoj stres

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Podnikatelia bojujú s úzkosťami či depresiami v oveľa väčšej miere, ako si myslíme. Téma je stále tabu. Forbes.

 

Možnosť poslať správu, alebo dopyt: 

Visits: 36

autogénny tréning – 1. lekcia (audio)

autogénny tréning – 1. lekcia (audio)

Kurz autogénneho tréningu  opakovane vysielal Slovenský rozhlas (1993-94) .

autogénny tréning – 1. lekcia (MP3) úvod

1. časť úvodnej lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek, hlásateľka Mária Mačáková a priami účastníci kurzu)

autogénny tréning - 1. lekcia
Účastnístnici kurzov autogénneho tréningu 1

headphone grenn

2.časť úvodnej lekcie kurzu AT: hudobno slovné relaxačné cvičenie (interpret Ladislav Chudík)

autogénny tréning – 1. lekcia (MP3)

3. záverečná časť  (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)

autogénny tréning - 1. lekcia
Účastníci kurzov autogénneho tréningu 2
ALGORITMUS I. CVIKU

Nácvik AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU spočíva v individuálnych cvičeniach, bez pomoci hudobno-slovných relaxácií. Ich  úlohou je len pomôcť pri objavovaní jednotlivých pocitov. Autosugestívne vyvolávanie týchto pocitov (ťiaže, tepla, ….)  je kritériom zvládnutia cviku a predpokladom ďalšieho postupu.

Jednotlivé cvičenia trvajú obvykle  3-5 minút.

Cvičí sa spočiatku 2 – 3 krát denne – najmä ráno a večer. Ranné cvičenie treba ukončiť krátkou, svižnou rozcvičkou. Večerné cvičenie môže prejsť do spánku.

Zaujmite pohodlnú polohu ležmo alebo v kresle; tak ako je to znázornené na obrázkoch.

Zakaždým začneme jednoduchým porovnaním fyzického napätia s fyzickým uvoľnením. Urobte malý cvik s počítaním na tri doby.

Raz – nadýchnite sa, hlbšie ako zvyčajne, až dole do brucha a predpažte ruky

Dva – zadržte dych a zovrite ruky do pästi

Tri – ráznejšie vydýchnite a ruky pusťte voľným pádom na stehna, alebo na lôžko, na ktorom odpočívate.

Zopakujte tento cvik ešte raz s tým rozdielom, že v druhej dobe pridáme k zovretým rukám ešte malú grimasu na tvári. Zovrite pritom pery, zošpúľte ich a jazykom potlačte na zuby  zo zadu.

Už pri prvých pokusoch. sami zbadáte, že s týmto pomerne jednoduchým cvikom je spojené príjemné uvoľnenie. Po malej chvíli pristúpime k nácviku prvého písmena abecedy autosugescie, pocitu TIAŽE.

Prvá autosugestívna formulka znie:

“pravá ruka je ťažká”. Tuto formulku si živo predstavujeme v mysli, akoby sme ju skutočne počuli, alebo videli v podobe premietnutého nápisu. Opakujeme si ju 5-6 krát v pomalom rytme, približne v rytme pomalého dýchania, najlepšie pri výdychu.

Opakovaným sústreďovaním sa na vetu “moja pravá ruka je ťažká” prechádzame skúsenosťami, resp. zážitkami, ktoré sú pre autogénny tréning príznačné.

Najprv sú slová myslené len akosi povrchne, bez vnútorného zážitku. Počas nácviku, v priebehu 7-10 dňa, vyvoláva uvedená formulka (rozšírená i na ostatne končatiny), stále silnejší zážitok prijemnej telesnej pohody.

Ak je cvičenie dobre zvládnuté, stačí si vyvolať predstavu “tiaže”, aby sa pocit uvoľnenia rozplynul po celom tele. Najskôr si však treba dokonale osvojiť a bez rušivých myšlienok a asociácii zvládnuť nasledovný algoritmus tak, aby ste si ho dokázali “prehrať” akoby z nejakej vnútornej magnetofónovej pásky, bez akýchkoľvek rušivých pocitov, myšlienok a predstav.

1/ Som úplne (dokonale, absolútne) pokojný/á (1x pri výdychu)

2/ Moja – pravá ruka, je ťažká – (5 – 6x vždy pri výdychu)

3/ Som úplne pokojný/á (1x pri výdychu)

4/ Moja – ľavá ruka je ťažká (5 – 6x vždy pri výdychu)

5/ Som úplne pokojný/á (1x pri výdychu)

6/ Obe nohy sú ťažké (5 – 6x vždy pri výdychu)

7/ Som úplne pokojný/á (1x pri výdychu)

8/ Cele telo je ťažké, akoby bolo z olova, akoby sa vlastnou váhou hlbšie ponáralo do lôžka, na ktorom ležím.

Pri rannom cvičení

zrušíme pocit tiaže, od nôh k rukám tak, že na ich jednotlivé časti zameriame pozornosť a pokúsime sa ich uvedomiť si ich, pričom si pomôžeme drobnými pohybmi. Celé ranné cvičenie ukončíme krátkou a svižnou rozcvičkou.

Pri večernom cvičení sa len otočíme do spánkovej polohy a zaspíme “spánkom spravodlivých”.

Záverom ešte niekoľko rád

Zo začiatku sa mnohým ľudom rozbiehajú myšlienky. Neznepokojujte sa tým, nesnažte sa ich dať “dohromady” násilím. Pokojne, celkom voľne sa k nacvičovanej predstave vráťte. Ak treba tak aj niekoľkokrát. Stoji to zato. Všetko by sa ma diať pokojne, nenásilne. Pri autogénnom tréningu sa neuplatňuje vôľa, tá vedie k napätiu, ktoré sa snažíme nácvikom odstrániť.

Nakoľko je to  možné cvičte v tú istú hodinu. Už po niekoľkých dňoch zistíte, že ste pokojnejší, vyrovnanejší, sám sebe príjemnejší, že sa dokážete lepšie sústrediť, že ste výkonnejší.

Základné polohy pri autogénnom tréningu

autogénny tréning - 1. lekcia
Základné polohy pri autogénnom tréningu

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

Kurz autogénneho tréningu  opakovane vysielal Slovenský rozhlas (1993-94) . Na jeho realizácii v Experimentálnom štúdiu SRo sa podieľali priami účastníci. Interpretmi relaxačných textov boli Ladislav CHUDÍK a Pavol ŠRÁMEK (IV. lekcia).     Za prínos v oblasti zdravotnej výchovy a zvládania závislostí bol tento kurz v roku 1995 ocenený medailou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), udelenou Gen. riaditeľom Hiroshi Nakajimom.

Johannes Heinrich Schultz

Možnosť poslať správu, alebo dopyt: 

Visits: 1592