Archív značiek: autogénny tréning

KURZ AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU

KURZ AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU 

AUTOGÉNNY TRÉNING je osvedčená, vedecky overená a odporúčaná cesta uzdravovanie tela i duše, objavovania vlastných možností, cesta k spokojnosti, úspechu, nadhľadu, cesta k vnútornej slobode a životnej múdrosti.


Podľa celého radu našich i zahraničných autorov sa autogénny tréning stal celosvetovo nielen najrozšírenejšou antistresovou a psychohygienickou metódou, ale v posledných 20 – tich rokoch sa stáva aj účinnou psychoprofylaktickou technikou, v kontexte prevencie zlyhania ľudského činiteľa v pracovnej sfére (piloti, operátori rizikových prevádzok, chirurgovia, vrcholoví manažéri, športovci,
hudobní interpreti a speváci, herci, redaktori, moderátori, ..).


Popri naznačenom prínose autogénneho tréningu v pracovnej oblasti, je neoceniteľný aj jeho individuálny, osobný prínos. Vedie nielen k objektívnemu zlepšeniu telesného a duševného zdravia v mnohých oblastiach (kardiovaskulárne a tráviace ťažkosti, tréma, nespavosť, atď.). Tiež k zvýšeniu výkonnosti,  k zlepšeniu sebauvedomenia, zvýšeniu integrity vlastnej osobnosti a nakoniec, v prípade jeho dlhodobejšieho využívania i k jej rozvoju a racionálnej prestavbe.


Z výhod, ktoré autogénny tréning prináša zdravému človeku udávajú absolventi autogénneho výcviku zvyčajne, že:

sa stávajú nenápadne pokojnejšími, vyrovnanejšími a vedia lepšie kontrolovať svoje emocionálne reakcie.
• dokážu viac tlmiť nežiaduce návyky a nutkavé pocity
• vedia získať odstup od emocionálnych reakcií iných ľudí, čím zlepšujú svoje sociálne správanie a zvládanie náročnejších životných situácií
• dokážu sa lepšie adaptovať na realitu, vrátane akceptovania situácií neriešiteľných a nimi neovplyvniteľných
• si uvedomujú postupný nárast dôvery v seba samého

•zodpovednosť za svoje zdravie, za využitie svojich schopností

•to sa prejavuje lepšou organizáciou vlastného času a väčšou vytrvalosťou pri dosahovaní vytýčených cieľov
• po zvládnutí základného stupňa sa dokážu i v nepriaznivých podmienkach lepšie sústrediť na vykonávanú činnosť, úspešne ju zvládnuť a dokončiť.

Kurz autogénneho tréningu  opakovane vysielal Slovenský rozhlas  (1993-94) . Na jeho realizácii v Experimentálnom štúdiu SRo sa podieľali priami účastníci. Interpretmi relaxačných textov boli Ladislav CHUDÍK a Pavol ŠRÁMEK (IV. lekcia). Autorom kurzu je PhDr. Milan Kožiak.

Za prínos v oblasti zdravotnej výchovy a zvládania závislostí bol tento kurz v roku 1994 ocenený medailou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), udelenou Gen. riaditeľom Hiroshi Nakajimom.

 

1. lekcia kurzu autogénneho tréningu

SÚHRN POZNATKOV a skúseností získaných pri vývoji Psychobalzamu

Možnosti heterosugescie a hudobno-slovné modifikácie autogénneho tréningu.

Príspevok je vybraný SÚHRN POZNATKOV  a skúseností získaných pri vývoji Psychobalzamu.

Prednesené  na II. konferencii o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016 

J.H. Schultz dlho zotrvával na stanovisku, že autogénny tréning (AT) je funkčný a účinný len ako autosugestívna metóda. Pod vplyvom technického rozvoja však už roku 1969 urobil istý ústupok, keď v návode k cvičeniu AT odporúča využitie heterosugescie ako pomôcky, dokonca v podobe nahrávky na gramoplatni C. Steawena a H. Bindera (D.Langen 1969). Dodával však, že len pri nácviku pod vedením odborného lekára.

J.H.Schultz

H. Lindemann (1975) sa však i naďalej striktne pridržiaval pôvodnej Schultzovej koncepcie a zastával názor, že cvičiteľ AT má vystupovať len v roli inštruktora a konzultanta. Uprednostňuje autosugestívny výcvik, pretože vraj heterosugestívne “ľahko” vyvolané pocity, napr. zážitok tiaže, tepla, atď., vedú pri domácich cvičeniach k sklamaniu a ťažšie sa daria.
Iní, napr. A. Katzenstein (1971) zastavajú názor, že raz objavený zážitok pomocou heterosugescie urýchľuje a uľahčuje i domáci nácvik. Dobré skúsenosti v tomto smere uvádzajú napr. H. Kleinsorge – G, Klumbies (1967), V.S.Lobzin – M-M. Rešetnikov (1986) a ďalší.
Výskum M. Bouchala, M. Kuklety, M. Robeše a Z. Sekaninovej (1975) preukázal, že výsledky simultánneho, súčasného nácviku jednotlivých cvikov AT a nácviku sukcesívneho, t. j. klasického a postupného, sa pri analogickej dobe trvania nácviku nelíšili.
Modifikácie AT došli v priebehu rokov tak ďaleko, že v praxi niektorých zdravotníckych zariadení je s úspechom realizované tzv. globálne poňatie AT. Jeho podstata spočíva v tom, že všetkých 6 prvkov AT je aplikovaných počas jedného cvičenia, bez ohľadu na to, či je cvičiaci začiatočník, alebo pokročilý. Podľa niektorých je však takéto skracovanie a urýchľovanie výcviku AT vhodné iba v stacionárnych podmienkach a aj tam by autogénny tréning mal spočívať v kombinácii dvoch individuálnych autosugestívnych cvičení a jedného heterotréningu, s možnosťou konzultácie s cvičiteľom.

Čo priniesol ďalší vývoj?

V tejto súvislosti vznikali otázky, do akej miery je cesta skracovania a urýchľovania výcviku reálna a v širšej miere použiteľná? U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.
Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku – z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie.
To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, – v porovnaní s priamymi sugesciami.
Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.
Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali
S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968). Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).
Dôsledkom týchto výskumných, opakovane empiricky overovaných poznatkov bolo, že vplyvu osobnosti pri prezentácii sugescií sa začala pripisovať iná rola ako v minulosti (S.Kratochvíl 1972). Predstava o nutnosti zvláštneho vzhľadu, alebo sily v bola takmer celkom opustená. Ukázalo sa, že popri situačných činiteľoch, najmä pokojnom prostredí, pohodlnej polohe a pod. je najdôležitejším činiteľom spôsob prednesu sugescií. Tieto majú byť vyslovované s pokojnou istotou a primerane vyjadrovať presvedčenie, že sa obsah sugerovaného uskutoční. Spôsob môže byť materinský i autoritatívny. Jednoduché inštruovanie má signifikantne nižší účinok. Ukázalo sa, že je vhodné len na začiatku celého postupu.

Textová predloha, sloh a štýl prednesu.

V prípade PSYCHOBALZAMU, ako jednej z modifikácií autogénneho tréningu – má textová predloha celkom prozaickú kompozíciu s osobitným slohom, vymykajúcim sa z rámca umeleckého či vecného štýlu. Môžeme hovoriť o sugestívnom štýle, apelujúcom viac na emócie a obrazotvornosť ako na racionálnu zložku vedomia.
Jeho výrazové prostriedky využívajú síce prvky básnického jazyka a prednesu (rovnozvučnosť, synonymické výrazy, prirovnania, metonýmie a ďalšie), nie však za účelom umeleckého vyjadrenia citu, nálady či myšlienky, ale za účelom ovplyvnenia psychického stavu recipienta v mimovedomej (neuvedomovanej) rovine psychickej aktivity.
V úvode je prednes jednoduchý, inštruujúci, neskôr zhovievavo vysvetľujúci, z časti poetizujúci až imaginatívny. V závere skoro permisívny až ospalý. Prednes relaxačného textu je adekvátny hudbe, ktorej tempo s plynutím jednotlivých sekvencií klesá v oblúku – andante, adagio, largo. Pri zohľadnení poznatkov prozódie, ktorá ako náuka o zvukovej stránke rečovej komunikácie kladie dôraz na vnútorný tempo-rytmus verbálneho prednesu.

Karol MACHATA počas nahrávania PSYCHOBALZAMU
Karol MACHATA počas nahrávania PSYCHOBALZAMU

Sugestívnosť prejavu kladie osobitné nároky na vlastné citové preladenie interpreta
a zvnútornenie role terapeuta. Tiež na precízne vypracovanie vetnej intonácie, na frázovanie a vokalizácie jednotlivých ťažiskových sugescií.
Zvládnutie uvedených nárokov je čiastočne v kontradikcii s vyššie uvedeným stanoviskom, že osobnosť sugestátora nie je dôležitá. Ak ho aj akceptujeme, tak iste budeme rešpektovať podmienku odbornej profesionálnej prípravy realizátorov ktorejkoľvek modifikácie AT.

HUDBA – jej účel, kritérium výberu, réžijné aspekty realizácie.

V hudobno-slovných modifikáciách AT znie hudba po celý čas v pozadí. Jej funkcia je sekundárna. To však neznamená je druhoradosť. Jej poslaním je hudobne dokresliť a dopĺňať prednes sugescií (relaxačných, imaginatívnych, aktivizačných). Výber hudby a jej skoro vždy potrebná úprava by mala, popri formálne ilustratívnej funkcií, tiež vyvolávať potrebný psychologický účinok odpútavania sa od okolitého prostredia a prehlbovania psychofyziologických procesov uvoľňovania celého organizmu, vrátanie zmiernenia, stíšenia mentálnej aktivity. Zvládnutie tejto fázy je predpokladom ako spánkových tak aj aktivizačných záverov takýchto modifikácií AT. Túto úlohu môžu splniť ak jej harmonicky vyrovnaná hudobná línia pôsobí na väčšinu potenciálnych poslucháčov ako príjemné „zvukové pole“ a vnímanie jej formy a obsahu ustúpi do pozadia.

Základným kritériom výberu hudobných skladieb a výňatkov bol preto muziko- terapeutický „izoprincíp“ vyjadrujúci potrebu výberu takej zostavy hudobných diel (častí), ktoré v úvode najprv mierne korešpondujú s predpokladaným negatívnym psychickým rozpoložením poslucháča, trápiaceho sa ťažkosťami pri zaspávaní. V strednej časti toto rozpoloženie neutralizujú a v závere prehĺbia spánkové uvoľnenie.
Aj preto krátka úvodná časť, ktorá rezonuje s disharmonickým psychickým rozpoložením potenciálneho poslucháča zväčša nevyvoláva primerané relaxačné odozvy. Až po nej nasleduje výber skladieb a výňatkov s príjemnou melodikou, upokojujúcim, neskôr až tlmiacim účinkom. Takýto účinok vyvoláva predovšetkým pravidelný a pokojne plynúci rytmus, zmierňujúce až pomalé tempo a citlivý prenos dynamiky z jednej skladby do druhej. Za najvyhovujúcejšie sú v tomto zmysle považované diela z hudobného baroka a klasicizmu, prípadne i pokojné imaginatívne časti impresionistických diel. V hudobno-slovnej imaginatívnej modifikácii AT nazvanej PSYCHOSIESTA boli celkom úspešne použité skladby známych autorov komponujúcich inštrumentálnu a elektronickú hudbu.
Pôvodný zámer vkladať prednes textu do vopred pripravenej hudobnej kompozície sa neukázal schodný. Nedarilo sa ho zosúladiť zo súbežne znejúcou hudbou. Slovný prednes bol preto vždy nahrávaný samostatne a nezávisle na hudobnom podklade. To umožnilo presnejšiu postsynchronizáciu s vybranými hudobnými motívmi. Tie boli následne rovnako upravované, prispôsobované slovnému prednesu a so zreteľom na hudobno-slovný kontrapunkt, najmä v závere jednotlivých sekvencií.

Teoretické pozadie realizácie a overovanie prípravných nahrávok.

Podstata hlavného psychofyziologického účinku spojenia hudby a slova spočíva, v zmiernení vplyvu tzv. vmedzerených asociácií a negatívnych emócií poslucháča. Tieto vmedzerené asociácie predstavujú rôzne rušivé myšlienky, predstavy, spomienky, obavy, neistota, alebo aj pociťovanie bolesti. Výsledky boli mimoriadne povzbudivé. V mnohých prípadoch experimentálneho overovania prípravných nahrávok na rôznych pracoviskách po celom Československu, dochádzalo u probantov, pri optimálnom hudobno-slovnom kontrapunkte až ich blokovaniu.

Ako takmer raritný prípad uvádzame jedno hlásenie z kliniky popálenín v Thomayerovej nemocnici v Prahe, kde primárka detského oddelenia žiadala Čs. rozhlas o urýchlený vývoj detského psychobalzámu. Zdôvodńovala to tým, že zachovanie polohového pokoja je pre ich pacientov mimoriadne dôležité a že už pri „nasadení“ nahrávky určenej pre dospelých polohujú a zaspia ťažko popálení detskí pacienti omnoho lepšie ako pri počúvaní rozprávok, voľne vybranej hudby a pod.

Na tomto, z hľadiska účinku cennom blokovaní negatívnych, rušivých asociácií a emócií má významný, ak nie rozhodujúci podiel vhodná hudba. Táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú. Vyvoláva príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej, čím ju pripravujú na prijatie ďalších súbežne znejúcich zvukových signálov, najme reči. Týmto spôsobom sa vytvára možnosť účinného globálneho ovplyvnenia “zasiahnutia“ oboch hemisfér a viacerých vrstiev mozgu a psychicky človeka.
Masívnosť súčasného pôsobenia hudby a slova sa prejavuje efektom synergie, ktorý nemožno považovať len za lineárny súčet dvoch činiteľov. Opakované merania poklesu aktivačnej úrovne organizmu človeka, poklesu jeho neuropsychickej tenzie pri vývoji Psychobalzamu, to objektívne preukázali. Efekt súzvuku slova a hudby bol signifikantne výraznejší ako tomu bolo iba pri prednese štandardnej predlohy samotných predspánkových sugescií, alebo len pri po počúvaní podkladovej predspánkovej hudby.

Uvedené konštatovanie sa opierajú o objektívne merania bio-elektrickej aktivity, prostredníctvom kožno-galvanického reflexu, ktorého pokles nie je ovplyvniteľný vôľou.

Graf č.1 Typický záznam časového priebehu bio-elektrickej reakcie probantov.

Bioelektric 1
Bioelektric 1

A/ zápis pri čítaní emotívne neutrálneho textu
B/ zápis relaxácie pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata)
C/ zápis relaxácie pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície Psychobalzam

Graf č.2 Veľmi podobné výsledky boli zaznamenané i pri aktivizačných verziách hudobno-slovných metód, vyvinutých pre potreby vrcholových športovcov.

Galvanic skin response
bioelektric 4

A/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret L. Chudík)
B/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej relaxačno-aktivačnej kompozície

Zreteľné „vygumovanie“ vmedzerených asociácií, prejavujúcich sa ako „kostrbatá“ krivka, vytvorilo priestor pre účinnejší vplyv súbežne znejúcich terapeutických sugescií. Túto synergiu je možné účinne uplatniť i pri celom výcviku autogénneho tréningu. Jej forma a obsah sú podmienené stupňom výcviku a cieľom autogénneho tréningu. Môže to byť len dosiahnutie hlbokého uvoľnenia, zameraného na rýchle zotavenie, plynulý a neprerušovaný spánok, ale aj na posilnenie sebadôvery, rozvážnosti, chuti k aktivite, či na odvykanie nejakého zlozvyku.

Dostupné pokusy o spájanie hudby a slovných sugescií u nás i zahraničí (napr. v Nemecku, Švédsku, či v Poľsku) boli v čase vývoja Psychobalzamu poznamenané nižšou kvalitou nahrávok a nie vždy profesionálnou úrovňou interpretácie (prednesu). Interpretmi slovných sugescií boli totiž samotní lekári alebo psychológovia. Títo síce mali mnohoročné praktické skúsenosti a istú rutinu v danej oblasti, ale niekedy aj neprimerané hlasové dispozície a malú „zručnosť“ v práci s hlasom pred mikrofónom. Uvedené nemusí byť nedostatkom v bezprostrednom kontakte s klientom, pacientom v ambulancii, rozhodne však znižuje účinnosť prejavu určenom širšej verejnosti.

Predovšetkým z tohto dôvodu sme najskôr experimentálne nahradili hlas odborníkov hlasmi profesionálnych hercov (Karol MACHATA a Ladislav CHUDÍK), ktorí interpretovali štandardnú predlohu relaxačného textu.
Zámer vybrať hercov s „darom hlasu“ a mimoriadnymi interpretačnými schopnosťami sa ukázal realizovateľný už po prvých skúškach spojených s ich odbornou konzultačnou prípravou, vrátane osobného zvládnutia autogénneho tréningu. Správnosť tohto postupu, ktorý mohol vyvolať v odborných kruhoch diskusiu sa napokon potvrdila ohlasom poslucháčov vtedajšieho Československého rozhlasu na experimentálne vysielanie prípravných nahrávok určených pôvodne pre rozhlasových redaktorov, pre letcov a športovcov (1980-81). Tiež pri hudobno-slovnej modifikácii Relaxačne aktivačnej nahrávky   metódy RAM prof. M. Machača, pri ktorej bola – z podnetu autora tejto metódy použitá organová hudba, v civilnej interpretácii Alberta Schweitzera. Neskôr tiež napr. pri realizácii samostatného 6-dielneho kurzu autogénneho tréningu, ktorý vysielal Slovenský rozhlas v opakovaných reprízach (1993 až 1995).
Viac informácií o hudobno-slovných modifikáciách autogénneho tréningu, vrátane ich recenzií, výpovedí ich užívateľov i priamych účastníkov kurzov – na www.psychobalzam.com

ZÁVEROM

Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu.
Je skutočne pozoruhodné, koľko rôznych modifikácií autogénneho tréningu prinieslo 90 rokov jeho uplatňovania v praxi – v najrôznejších oblastiach života a práce: v prevencii, terapii (somatickej i psychickej), profylaxii, pedagogike, zvyšovaní výkonnosti v práci a inde. To dokazuje, že metóda, celý systém autogénneho tréningu je mimoriadne životaschopný.
Je tomu tak aj preto, že po celom svete oslovil nielen tisíce medicínskych odborníkov, ale aj pedagógov a psychológov, ktorí ho celkom zákonite začali uplatňovať aj v neklinických oblastiach. Spomínam si, s akým prekvapením som pred viac ako 30-timi rokmi listoval v niekoľko zväzkovom americkom „Handbooku“ redigovanom W.Luthem (1969-70). Našiel som v ňom takmer 2500 odkazov na vedecké práce a štúdie venované Autogénnemu tréningu. Netrúfam si ani odhadnúť, koľko je tých štúdií dnes.
Iste mnohé z nich rozvíjajú klasickú osnovu Autogénneho tréningu a chránia jeho autenticitu pred rôznymi experimentátormi. Títo majú iste tiež svoje dôvody a aj argumenty prispôsobiť ho novým potrebám a požiadavkám. Zväčša sa udáva potreba „autogénny tréning“ skrátiť, zrýchliť, prehĺbiť a pod. Prináša to so sebou nielen isté riziká pre cvičiacich, ale aj devalváciu tejto metódy na úroveň univerzálnych liečiteľských praktík. Hoci na to upozorňoval už samotný J.H. Schultz, viaceré modifikácie, ktoré sprvu odmietal – nakoniec akceptoval. Napríklad spomínanú heterosugestívnu výcvikovú modifikáciu a úpravy strohých cvičebných formuliek, vnímané mnohými cvičiacimi (najmä v iných ako nemecky horiacich regiónoch) ako „príliš chladné“, „málo oslovujúce“, či „nezáživné“. To viedlo k vzniku rôznych doplnkov, odchýlok a zmien v slovných formuláciách, ktoré svojou názornosťou zjemňujú autosugestívne, či sugestívne pôsobenie, zrýchľujú preladenie, objavovanie jednotlivých pocitov a celkový efekt samotného tréningu.
V tomto rámci by asi nebolo rozumné obísť tiež vplyvy ďalších podobných a pomerne rozšírených metód. Medzi nimi napr. Jacobsonovu progresívnu relaxácia, Silvovu metóda, tiež spomenutú relaxačne aktivačnú metódu českého psychológa Miloša Machača a mnohé ďalšie.
Ich vzájomné ovplyvňovanie je zákonité, prirodzené a vo svojom výsledku obohacuje vývoj a skúmanie vzťahu – medzi zdravím a chorobou, medzi slovom a prežívaním, poznaním a konaním, medzi telom a dušou človeka. Práve jej integrita je dnes ohrozená snáď viac ako kedykoľvek predtým. Aj preto je iste správne ak sa to „nové“ v otvorenej diskusii prehodnocuje prizmou toho „starého“ a vice versa.

Citované odborné pramene:
BARBER,T.X.- CALVERLEY, D.S.: The definition of the situation as a variable affecting „Hypnotic-like“ suggestibility, J. Clin. Psychol., 1964, 20, in: Hoskovec,J. Psychologie hypnózy a sugesce, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
BOUCHAL,M. – KUKLETA,M.- ROBEŠ,M.- SEKANINOVÁ, Z.: Das autogene Training und die hypnose in der therapeutischen Gemeinschaft, G. Thieme Verlag, Leipzig, 1975
HOSKOVEC, J.: Psychologie hypnózy a sugesce, vydavatelství ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970 HOSKOVEC,J.- SVORAD,D.- LANC,O.: The comparative effectivenees of spoken and tape-recorded of body sway, Int. J.Clin.Exp.Hypn., 1963, 11, in: Hoskovec,J. Psychologie hypnózy a sugesce, vyd. ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
KATZENSTEIN, A. (Ed.): Hypnose. Aktuelle Probleme in Theorie, Experiment u. Klinik, VEB, G.Fischer, Jena 1971, In KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilita a situační proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
KLEINSORGE, H. – KLUMBIES, G.: Technik der Relaxation, Selbstentspannung, Mit 1 Schalplatte, VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 3 Auflage 1967
KŐNIG,W. – di POL, G., – SCHAEFFER, G.: Autogénny tréning, Rukoväť, Psychodiagnostické a didaktické testy, Bratislava 1989, © VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 1979
KRATOCHVÍL, S.: Podstata hypnózy a spánek, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1972
KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilta a situční proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
KRATOCHVÍL, S. – ŠTOHANZLOVÁ, M.: Využití heterosugesce v položkách autogenního tréninku, Čs. psychiatrie, , 1968, 64

LINDEMANN, H.: Überleben in Stress, Autogenes Training, Der Weg zu Entspannung – Gesundheit – Leistungssteirung, Wilhelm Hayne Verlag, München, 18 Auflage, 1973
LOBZIN, V.S. – REŠETNIKOV, M.M.: Autogennaja trenirovka, Spravočnoe posobie dlja vračej, Izdavateľ Medicina, Leningrad 1986
LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969
LUTHE,W.(Ed.): Autogenic therapy. Grune & Stratton, New York 1969-70
STAEWEN, C. – BINDER, H.: Zur Diskussion der Schallplatte für das autogene Training, In LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969
SHULTZ, J.H.: Übungsheft für das Autogene Training, G. Thieme Verlag, Stuttgart, 12 Auflage, 1966

PhDr. Milan Kožiak


AT_konference_2016_program
Program konferencie

 

autogénny tréning – 6. lekcia (audio)

jasná hlava - čistá myseĺ
jasná hlava – čistá myseĺ

autogénny tréning – 6. lekcia (audio)

„pocit sviežosti a chladu na čele“

Cieľom poslednej 6. lekcie kurzu autogénneho tréningu je zhrnúť všetky už natrénované písmená abecedy autosugescie do jedného slova, napísaného akoby jedným ťahom (dychom). Mnohí cvičiaci prežívali už pri predošlých cvičeniach rôzne príjemné zážitky vlastného tela (ťiaž, teplo, dýchanie, srdce, brušné orgány). Ťažisko posledného cvičenia spočíva v objavovaní zážitku „chladu na čele“, t.j. čistej, jasnej a pokojnej mysle, schopnej lepšie zvládať náročnejšie životné situácie, lepšie rozlišovať podstatné od nepodstatného, náhodné od zákonitého, chceného od nechceného, či ak chcete tak i zdravého od nezdravého.

dokážem to!
dokážem to!

Svoje telo vnímame po piatich cvičeniach ako ťažké, prijemne teplé s kľudným dychom a pulzom a s pocitom prúdiaceho tepla v brušných orgánoch. Uvoľnené telo teda už dokáže plnohodnotne odpočívať. Posledné 6: cvičenie autogénneho tréningu je zamerané na aktivačné preladenie organizmu a psychiky. Má priaznivo ovplyvniť krvný obeh v pokožke hlavy, tváre a mozgu.

Základom je sústreďovanie sa na pocity spojené s predstavou, ktorú vyjadruje formulácia
“čelo je príjemne chladné”.

Tieto pocity možno vnímať, alebo si ich aspoň predstaviť aj ako chladivý vánok, chladný dotyk, alebo si ho ako formulku spočiatku v duchu mechanicky opakovať. Vnímavé osoby popisujú výsledný pocit ako chladný vzduchový kúpeľ čela, akoby ťažké, uvoľnené, príjemne prehriate telo ležalo “ďaleko dole”, zatiaľ čo chladná hlava “sa vznáša hore”.

autogénny nadhľad
autogénny nadhľad

Tento stav je natoľko zvláštny a charakteristický, že ho ľudia, ktorí medzi sebou nemali nikdy osobný kontakt popisujú často tými istými termínmi (vznášanie, hojdanie, pohupovanie a pod. ). Ako levitácia je známy aj z výpovedí mnohých jogínov, ktorí podľahli ilúzii, že ovládajú tajomstvo antigravitácie. 

levitácia
levitácia

Posledným, šiestym písmenom abecedy autosugescie je teda objavenie zážitku “sviežosti a chladu na čele”. Päť predošlých cvikov bolo relaxačných. Tento zbystruje pozornosť a prehlbuje sústredenie v stave hlbokého uvoľnenia. Autosugestívne ho vyjadruje formulka “moje čelo je príjemne chladné”. Tento pocit môžeme vnímať, alebo si ho aspoň predstavovať, ako chladný vánok, príjemne chladný dotyk, prípadne si ho spočiatku v duchu opakujeme bez sprievodného pocitu.

Pocit chladu cítime najintenzívnejšie na čele, ale i na tvári a temene hlavy (podobne, ako keď nám v teplom kúpeli vyčnieva z vody len tvár a časť temena).

Vytvárame si tak nové vnemové centrum. V čele akoby prežívame svoje psychické JA, tam prebiehajú naše myšlienky i predstavy. Čelo je oblasť, ktorá hraničí na jednej strane so svetom vonkajším, reálnym, na druhej strane s vnútorným, psychickým.

Autosugestívnu formulku môžeme doplniť “myseľ je pokojná, čistá a jasná ako krištáľ.” Po zvládnutí cviku stačí len heslo

“CHLADNÉ ČELO, JASNÁ MYSEĽ”.

Pri nácviku, ktorý ide často pomaly, pretože ide o zmenu vnímania teplého na chladné, môžeme si spočiatku vypomáhať reálnymi podmienkami a pomôckami, ako je umytie tváre chladnou vodou, alebo aspoň navlhčenie čela, potrenie čela alpou, mentolovou masťou, tuhou kolínskou, vietnamskou masťou, vhodným sprejom, chladným obkladom na čelo. V každej miestnosti je prúdenie vzduchu, ktoré možno vnímať v tichu relaxácie, ako chladivé.

Tento pocit je možné umocniť jemným otočením očí (rotácia buliev) smerom hore a k sebe (akoby sme sa pozerali zvnútra na stred čela), alebo vdychovaním chladného vzduchu nosom a vnímaním chladu v klenbe nosohltanu (ktorá zospodu tesne súvisí so spodnou časťou mozgu).

Je tiež možné predstavovať si, že stojíme pod príjemnou chladnou sprchou alebo vo vlažnom daždi, alebo že nám na hlavu napadal sneh ako na hlavy sôch. Možno si, predstaviť vrchol vysokej hory s trblietajúcim sa štítom (snehovým), strieborný chladný mesiac nad spiacou krajinou, striebornú hviezdu na čele “kráľovnej” z rozprávky, tretie oko Šivovo a pod.

Pri zjednotení pocitov je možné predstaviť si teplý kúpeľ alebo teplý bahenný zábal s chladivým obkladom na čele.

V saune po prehriati v horúcom vzduchu a ochladení v studenej vode prežívame reálne podobný pocit, pocit vnútorného tepla a príjemného chladného, sviežeho povrchu tela, najmä hlavy a čela.

Pri osvojovaní tohto cviku môže byť užitočná 6.lekcia kurzu autogénneho tréningu  vysielaná Slovenským rozhlasom v rokoch 1993/94. Všetky predošlé lekcie tohto rozhlasové kurzu boli koncipované podľa univerzálneho modelu, čiže tak aby vyhovovali širokému spektru poslucháčov; ženám i mužom, mladším i starším, ľuďom rôznych povolaní i rôzneho vzdelania.

Posledná 6.lekcia však okrem všeobecne vhodných formulácií obsahuje aj jednu špecifickú časť zameranú na zbavovanie sa zlozvyku fajčenia. Celý kurz autogénneho tréningu vysielaný Slovenským rozhlasom bol programovo určený práve fajčiarom. Skúsenosti vak ukázali, že po istých úpravách ho je možné uplatniť aj pre širšiu verejnosť. V poslednej, záverečnej lekcii sme preto urobili len minimálne úpravy, najmä z toho dôvodu, že obsahuje reálne znejúceho sugescie zamerané na prekonanie toho zlozvyku. Prínos vidíme hneď v dvoch rovinách. Tá prvá sa týka samotných fajčiarov a tá druhá dovoľuje vytvoriť si model pre vytváranie vlastných autosugescií, zameraných na riešenie ich konkrétnych problémov.

Viac o tvorbe takýchto „formuliek“ sa môžete dozvedieť v pripravovanom dodatku Kurzu autogénneho tréningu .

Aj pri počúvaní tejto hudobno-slovnej relaxácie je vhodné uviesť, že jej náhodné počúvanie, bez osvojenia predošlých  cvikov autogénneho tréningu, môže u niektorých poslucháčov vyvolať pocit iluzórnosti jej účinku. Hoci pri osvojení celého postupu by mohla byť aj im užitočným pomocníkom.

Autogénny tréning je často chápaný ako relaxačná metóda. To však je len jedna, hoci najčastejšia forma jeho využívania. Sú však aj rôzne iné možnosti a prínosy jeho uplatnenia.  Napríklad je možné účinne ho využiť ako techniku  nazvanú:

RÝCHLE AKTIVAČNÉ PRELADENIE

Po dokonalom nácviku AT nie je potrebné opakovať všetky formulky. Výdych sa časom spája s vyvolávaním TEPLEJ TIAŽE. Rovnako výdych a tep srdca sa dá harmonicky spájať do jedného zážitku.

Stačia 2 až 3 výdychy a celý proces hlbokej relaxácie sa dostavuje okamžite a spontánne.

Pre praktické využitie AT v bežnom živote, počas dňa aplikujeme modifikáciu “mikrotréningu” v polohe drožkára, v kresle, alebo i v STOJI.

mikrotréning
mikrotréning

Počas tohto preladenia sa dostávame do pohodového,  uvoľneného stavu, so zreteľným pocitom čistej a jasnej mysle. Vyvolávanie tohto stavu je mimoriadne cennou, novonadobudnutou schopnosťou, ktorá môže časom zásadne ovplyvniť váš život a schopnosti sebarealizácie. Jeho prínos ďaleko prekračuje zdravotný rámec relaxácie . Dosiahnutý stav  pretrváva niekoľko hodín i v bežnom živote. Povedané slovami básnika “človek pokojne vníma paradoxy života a kráča svetom – s teplým srdcom a chladnou hlavou”.  Čo viac si možno želať?

mentálna čistota
mentálna čistota

BLESKOVÁ KONCENTRÁCIA

V situácii extrémnej záťaže (stresu) umožňuje autogénny tréning aj tzv. BLESKOVÚ KONCENTRÁCIU.

dokážem to 2

Cieľom nie je navodenie relaxácie, ale odpútanie sa od rušivých vplyvov okolitého prostredia: trémy, zlyhania, verbálneho útoku inej osoby, či iného ohrozenia. Predchádzajúce tréningové osvojenie jednotlivých cvikov umožňuje rýchle spustenie tzv. priehľadnej clony (zvonu, závesu). Cez túto mentálnu clonu prijímame iba racionálne informácie umožňujúce sústredenie sa na vykonávanú činnosť a je úspešné dokončenie. 

V tréningu bleskovej koncentrácie začíname zakaždým jednoduchým porovnaním fyzického napätia s fyzickým uvoľnením. V stoji vykonáme už nacvičený, zautomatizovaný, malý cvik s počítaním na tri doby.

Raz – nadýchnite sa, hlbšie ako zvyčajne

Dva – zadržte dych a zovrite ruky do pästi

Tri – ráznejšie vydýchnite a uvoľnite zovretie rúk

Ak to dovoľuje situácia zopakujte tento cvik ešte raz s tým rozdielom, že v druhej dobe pridáme k zovretým rukám ešte malú grimasu na tvári. Zovrite pritom pery, zošpúľte ich a jazykom potlačte na zuby zo zadu. Tesne po výdychu nadviažeme už natrénovanú predstavou “sviežosti a chladu na čele”. Autosugestívne ju vyjadruje formulka “moje čelo je príjemne chladné”.

NÁSLEDNE, záverom, ráznejšie vyslovíme vnútorným hlasom formulku, ktorou sme celý autogénny tréning začínali:

„Som pokojný (dokonale, absolútne)! Verím si! Viem čo mám (čo chcem) urobiť! Dokážem to!”

V reálnych situáciach, u dobre trénovanej osoby, ovládajucej autogénny tréning, teda abecedu autosugescie stačí vysloviť vnútorným hlasom vyššie uvedenú formulku, pričom sa  rýchle spustí spomínaná priehľadná clona, filter, cez ktorý prijímame iba racionálne informácie umožňujúce sústredenie sa na vykonávanú činnosť a jej úspešné dokončenie.

Presvedčivo to dokumentujú  výpovede absolventov kurzov autogénneho tréningu. TU

Výber z odporúčanej a dostupnej litaratúry

Autogenní tréning Karel Vojáček

Autogenní tréning Veronika Víchová

INÝ NÁZOR

autogénny tréning – 5. lekcia (audio)

5.lekcia (teplo v brušnej krajine)

Piatym písmenom abecedy autosugescie je objavenie  tepla v brušnej krajine a uvoľnenie vnútorných orgánov tela. Tento cvik má dva ciele. Prvým cieľom je uvoľniť hladké svalstvo a vegetatívne nervstvo v tejto časti tela. Hoci procesy v nej nemáme pod vedomou kontrolou, orgány a nervy v nej nielen zreteľne reagujú na to čo prežívame, ale svojou zotrvačnosťou aj najdlhšie odolávajú snahám o vrátenie do pôvodného, normálneho stavu svojho fungovania. Piate cvičenie autogénneho tréningu tomu môže význame prispieť. 

autogénny tréning - 5. lekcia (audio)
plexus solaris
  • Po precvičení prvých štyroch cvikov sa osvedčila predstava “prúdiaceho tepla v brušnej krajine“, ktoré sa šíri s každým výdychom. Je pociťovaná ako sálajúce teplo, prehrievajúce celú oblasť zvnútra i zvonku. Ak sa ani po nejakom čase cvičenia navodzovaný pocit tepla v bruchu nedostaví,, možno si pomôcť napríklad tým, že ešte pred začiatkom cvičenia vypijeme teplý čaj, alebo si na brucho položíme dlaň teplej ruky, teplý vankúš, či hrejivý termofor. Neskôr po objavení pocitu tepla v brušnej krajine, už tieto manévre nebudeme potrebovať. Hrejivý pocit tepla v tejto časti tela je pre väčšinu ľudí, v porovnaní s prechádzajúcimi pocitmi autogénneho tréningu, nový a neznámy Je vhodné poddať sa preto trpezlivo jeho objavovaniu a čakať až sa objaví. Sú však ľudia, u ktorých sa ani po dlhšom intenzívnom cvičení nedostavia žiadne výsledky. Nie je to žiaden nedostatok! Už po týždni takéhoto úsilia je možné prejsť k poslednému, šiestemu cviku autogénneho tréningu, ktorým je cvičenie „chladu na čele“. 
5.lekcia (teplo v brušnej krajine)
Za prirodzený zdroj hľadaného, objavovaného pocitu vnútorného tepla je možno považovať celý brušný priestor.

Okrem tráviacich orgánov sa v ňom nachádza aj zhluky nervov nazývaných slnečné pletivo (solar plexus). Je to náš druhý mozog, nazývaný tiež mozog vegetatívny. On riadi z pozadia brušnej krajiny celú našu „technológiu zažívania” a „energetickú továreň“ (žalúdok, pečeň, žlčník, pankreas, tenké črevo, nadobličky). Nachádza sa v strede trupu, tesne pod bránicou, pred chrbticou, pred brušnou aortou, za žalúdkom a pečeňou.  

autogénny tréning - 5. lekcia (audio)
solar-plexus

Okrem riadenia metabolizmu, t.j. premeny potravín na energiu potrebnú k životu reaguje plexus solaris aj na rôzne vonkajšie podnety, telesné a duševné stavy. Naše zdravie a citové prežívanie sa preto odráža i na funkčnosti tejto nesmierne zložitej a krehkej siete nervových prepojení. Silné zážitky a rôzne choroby, môžu tieto prepojenia prerušiť, či zablokovať. Dôsledky sa prejavujú nielen zažívacími ťažkosťami, ale aj bolesťou.

brušné bolesti
brušné bolesti

Objektívne sa symptómy blokovania môžu prejavovať ako tráviace problémy (kŕče a pod.)), poruchy v stravovaní, malý pocit vlastnej sebahodnoty, sebaobviňovanie, či zaujatie pózy obete. Náš vegetatívny mozog sa vtedy úporne snaží mobilizovať vitálne rezervy tela, korigovať dysfunkcie, zvýšiť imunitu a nastoliť rovnováhu medzi jednotlivými orgánmi. Medzi naším telom a dušou.

Už v starovekej Čine a Indii považovali hornú časť brucha za stred ľudského organizmu. Taoisti hovorili slnečnému pletencu „brušný mozog“. Podľa ich učenia o dvoch mozgoch má novorodenec viac mozgových funkcií v brušnej krajine ako v samotnom mozgu. Aj vďaka tomu sa dokáže pomerne ľahko vyrovnávať s mnohými zdravie ohrozujúcimi vplyvmi. 

hinduistické čakry
hinduistické čakry

V hinduistickej tradícii  je plexus solaris považovaný za jednu zo siedmich hlavných čakier, konkrétne tretiu. Okrem toho, že je vnímaná ako energetické centrum, zdôrazňujú aj jej prepojenie s duševným svetom človeka. Tvrdia, že práve v nej dochádza k rýchlemu prieniku a prenosu záchvevov citov a emócií do nášho správania.

symbol 3. chakry
symbol 3.chakra

Podľa hinduistov práve tie najsilnejšie emócie, akými sú; hnev, radosť, nenávisť, bolesť, či láska vyvierajú z vnútorných orgánov riadených aj „slnečným pletivom“.

brušná časť tela ako prijímač i vysielač
brušná časť tela ako prijímač i vysielač

Viac TU

V našej, európskej kultúre nie je takéto hlbšie vnímanie vzťahu príčin a prejavov našich emócií vžité.

Z fyziologických procesov sme schopní postrehnúť tak vzťah dýchania, či tlkotu srdca s našimi citmi, ale vnímanie súvislostí nášho duševného sveta so základnými tráviacimi procesmi tela nám uniká. Okrem liečebného účinku ponúka práve 5.lekcia (teplo v brušnej krajine) autogénneho tréningu jedinečné a obohacujúce poznanie celistvejšieho obrazu fungovania človeka, v jeho vnútornom i vonkajšom prostredí.

  • Druhým nemenej dôležitým cieľom 5.lekcia (teplo v brušnej krajine) je zjednotenie všetkých troch, už nacvičených vnútorných cvikov (dych, srdce, brucho) do jedného pocitu uvoľnenia vnútorných orgánov, do pocitu „vnútorného tepla“ či „teplého vnútra“. Neskôr sa paralelne spontánne pridruží i vnímanie prvých dvoch cvikov (tiaže a tepla) v končatinách, ktoré už cvičiaci ovláda. Takto sa prepojí vnútorné teplo s teplom vonkajším (v rukách i v nohách). Všetky pocity sa spoja v jeden komplexný, integrovaný a príjemný telový zážitok.

Až v tomto stupni autogénneho tréningu relaxácie je vhodné pristúpiť k cieleným autosugesciám (hoci niektorí odborníci odporúčajú ich využívanie už od tretieho cviku).

Z uvedeného vyplýva, že relaxácia sa okrem liečivého účinku dá využiť aj na „vpečaťovanie“ autosugescii. Tieto môžu byť zamerané ako na osvojovanie žiaducich vlastností a schopností, tak napríklad aj na odúčanie škodlivých návykov.

Každý si môže vytvoriť formulku “šitú na mieru”. Formulka by mala byť krátka, jasná, výstižná. Je dobré, ak je autosugestívne myslená, vyjadrovaná pri výdychu, u pokročilejších i rytmizovane s tepom srdca.

Tvorbe autosugestívnych formuliek a ich uplatňovaniu v najrôznejších životných situáciách bude venovaná 6. lekcia kurzu.

LIEČIVÁ HRA S VLASTNOU OBRAZOTVORNOSŤOU

U mnohých cvičiacich sa už od tretieho cvičenia autogénneho tréningu samovoľne rozbieha celkom pôvabná hra s vlastnou predstavivosťou či obrazotvornosťou, ktorú odborníci nazývajú imagináciou, alebo aj meditáciou. Môže sa stať neoceniteľným zdrojom inšpirácií, kreativity, posilnenia vlastnej integrity, alebo miestom zotavovania sa od rôznych emocionálnych poranení. Niektorí z nás však môžu mať pred týmito výletmi ich vlastnej „fantázie“ aj isté zábrany. V záujme ich prekonávania sme preto na začiatok hudobno-slovnej relaxácie zaradili bezpečnú imagináciu nazvanú „hľadanie a utváranie ideálneho miesta relaxácie“. Dúfame, že vás táto imaginácia obohatí rovnako ako priamych účastníkov kurzu, ktorí vypovedajú v záverečnej časti 5.lekcie.

Je dosť dôvodov predpokladať, že pri opakovanom navštevovaním tohoto imaginárneho miesta, miesta Vašej duševnej SIESTY (neskôr už aj bez hudobno-slovného vedenia majstrom Chudíkom) dokážete nachádzať odpovede na mnohé otázky, ktoré pre vás postavil život. Odpovede na otázky, ktoré ďaleko presahujú naše vedomie prítomnosti, či vnímanie vlastne telesnej existencie. 

Námety reálnych, alebo imaginárnych miest duševnej siesty, ktoré uvádzali účastníci kurzov autogénneho tréningu.

psychobalzam@hotmail.com

bonus:

 

autogénny tréning – 4. lekcia (audio)

autogénny tréning – 4. lekcia (audio)

objavenie zážitku srdca

Ak ste pravidelne cvičili podľa predošlých inštrukcií, mali by ste sa už vedieť dobre a rýchlo uvoľniť na vnútorný pokyn a odpútať sa od rušivých vplyvov. Teraz môžete pristúpiť k “objaveniu zážitku srdca”, ktorý je 4. písmenom abecedy autosugescie.
Štvrté cvičenie sa teda zameriava na nácvik nevôľovej regulácie činnosti srdca, ktoré ako je známe, tiež veľmi rýchle a silne reaguje na rôzne vplyvy z psychickej oblasti. Činnosť srdca si však človek obyčajne neuvedomuje, a preto si cvičenie kladie za úlohu ju v určitom zmysle odhaliť.Cieľom tohto cvičenia je teda naučiť sa pociťovať kľudný tlkot srdca v srdečnej krajine. Ľudia si svoje srdce uvedomujú vtedy, keď sú rozčúlení alebo udýchaní, teda vtedy, keď srdce pracuje na väčšie obrátky. Ak ležíme v kľude a nemáme náhodou horúčku pociťujeme tep srdca dosť obťažne.K nácviku “srdca” pristupujeme vždy po vyvolaní pocitov tiaže a tepla, alebo TEPLEJ TIAŽE a po krátkej a príjemnej chvíli pasívneho vnímania vlastného dychu. Potom si zľahka položíme pravú ruku na hruď v tom mieste, kde zvyčajne cítime tlkot srdca najviac. Pokúsime sa vnímať jeho rytmus ako príjemnú hudbu. Pri každom výdychu sa ako vlna za vlnou šíri teplá tiaž do dlaní…, až do chodidiel… A popritom sa snažíme tichou, vnútornou rečou sami pre seba, vyslovovať v rytme srdca nasledovne slová a vety: – moje srdce tlčie pokojne a rovnomerne, – pokojne a presne…, pokojne a isto… Keď po niekoľkých cvičeniach dokážete objavovať zážitok srdca v hrudi istejšie, môžete vrátiť pravú ruku do pôvodnej polohy.

LIEČIVÉ PREDSTAVY
Pre objavovanie srdca je typické strácanie sa zážitku, akési jeho zahmlenie. Neznamená to však, že nám srdce nebodaj prestalo tĺcť, čo niektorých začiatočníkov aj trochu vyplaší. Znamená to len, že jeho spočiatku krehký vnem, je prehlušený vnemom výraznejším. Najčastejšie ním býva vlastný dych, ktorý môže mať pri autogénnom tréningu niekedy i podobu vzdychu. Niekto skôr ako srdce v hrudi objaví tep pulzujúcej krvi v prstoch. rúk. Pocíti vlnu pulzu, akoby v ozvene, vždy o niečo neskôr za úderom srdca. Pritom je užitočné, liečivé predstaviť si “vak so živou vodou” (imaginácia z rozhlasovej relácie), v ktorom je to naše srdce uložené. Vtedy zvyčajne pocítime, ako sa v okolí srdca šíri teplo, sprevádzané objektívne merateľným rozšírením koronárnych ciev a zlepšením prekrvenia samotného srdcového svalu. Mnohí absolventi autogénneho tréningu tvrdia, že práve objavenie zážitku srdca zásadne zmenilo ich postoj k životu vôbec a samozrejme i k tomu svojmu. 

 

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

 

Citáty slávnych o srdci

autogénny tréning – 3. lekcia (audio)

 

autogénny tréning – 3. lekcia (audio)

Cieľom III. cvičenia nášho kurzu je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriam svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.

dychanie1

 

 

Úvod 3. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)

headphone grenn

Hudobno-slovné relaxačné cvičenie 3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (interpret Ladislav Chudík)

dychani

Záverečná časť  3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)

Tretie cvičenie – kľudný dych

Každý, kto pravidelne cvičil “tiaž” a “teplo” by sa mal už dobre uvoľňovať a vedieť rýchlo pohrúžiť do stavu príjemnej pohody a pokoja “autogénneho stavu” alebo tiež do tzv. alfa hladiny.

Znakom osvojenia prvých dvoch písmen abecedy autosugescie je skutočnosť, že pocit TIAŽE a TEPLA sa ako súhrnná predstava rozšíri po celom tele, čomu môžete pomôcť spojením oboch cvikov do jednej formulky “TEPLÁ TIAŽ”. Po dvojtýždňovom cvičení možno dosiahnuť tento stav v priebehu necelých dvoch minút. Celý algoritmus prvých dvoch cvikov je však vhodné z času na čas detailne “predýchať”.

Tretím a najdôležitejším písmenom abecedy autosugescie je v autogénnom tréningu dýchanie.

JW2b2fc7_AFP_1052455

POKOJNE, NEZÚČASTNENE…

Napätie a stresy spolu s nedostatkom pohybu sa prejavujú aj na dýchaní: často je neprirodzene zrýchlené, a preto aj plytké a povrchné. Zdravý, pokojný, vyrovnaný človek dýcha bránicou. Trvale rebrové dýchanie neúmerne zaťažuje hrudné svaly a namáha spojená s neustálym zdvíhaním hrudníka sa prenáša najmä na krčnú chrbticu. Len budúce mamičky musia takto dýchať, pretože bránica už smerom dole nemá voľný pohyb.

mata-bylinka_dreamstime

Cieľom III. cvičenia nášho kurzu

je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriam svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.

Naučiť sa sledovať, len sledovať, “ako mi to samo” pravidelne, ticho, rovnomerne, úplne pokojne dýcha, je zmyslom tohto cvičenia. Teda nie “JA dýcham pokojne…”, ale “dýcha sa mi pokojne…”. Vdychujeme a vydychujeme len nosom.

Po navodení relaxácie, t.j. pocitu ťažoby a tepla, sa sústreďujeme na myšlienku “dych je celkom kľudný” . Účelom tohto cvičenia je naučiť sa pozorovať dýchanie a pritom s nim nemanipulovať, teda neovplyvňovať vlastnou vôľou rýchlosť dýchania, ani jeho hĺbku.

V tom je práve obtiažnosť tohto cviku. Ak začneme venovať pozornosť nejakej automatickej činnosti nášho organizmu, obyčajne tento automatizmus porušujeme; cvičením sa máme naučiť sledovať dýchanie bez takéhoto rušivého vplyvu. Máme sa poddať ukľudnujúcemu dojmu, ktorým kľudný dych pôsobí. Aby sa pri nácviku zdôraznila automatičnosť cvičenia, používajú psychológovia formulku “dýcha mi to”. Formulka “dýcham kľudne” ako zistíte nás zvádza, aby sme s dychom niečo zámerne robili, zrychľovali ho, spomaľovali, a pod. To je v autogénny tréning – 3. lekcia.

figure_16_01_2_labeled

Cvičenie teda považujeme za zvládnuté vtedy, keď človek pri sústredení sa na svoje dýchanie dokáže vnímať jeho rytmičnosť a pravidelnosť, pričom do tohto procesu nezasahuje.

cell-internal-respiration-diagram

Najmä zo začiatku sa môže dýchanie prehĺbiť a nadobudnúť až charakter vzdychu. Takýmto a podobným prejavom treba nechať voľný priebeh. Ako sa objavili, tak aj odídu. Dýchanie pri tomto cvičení nemusí byť samo o sebe len pravidelné, jeho intenzita sa môže celkom prirodzene striedať.

beh-nestandard2

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu
 

 

autogénny tréning – 2. lekcia (audio)

autogénny tréning – 2. lekcia (audio)

K druhému cvičeniu pristupujeme po nacvičení tiaže. Najskôr dokonale relaxujeme a navodíme stav kľudu. Potom už s nacvičeným pocitom ťažoby pristúpime ku koncentrácii na myšlienku “pravá ruka je tepla” (u ľavákov začíname ľavou rukou). Formulky si najprv opakujeme pomalým rytmom, neskôr sa snažíme predstaviť si teplo čo najplastickejšie – ako prúdi od ramena dole do predlaktia, na chrbát ruky a dlane.  relaxation-bed-66693-1454577

Úvod 2. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)

autogenes-training

headphone grenn

Hudobno-slovné relaxačné cvičenie 2. lekcie kurzu autogénneho tréningu (interpret Ladislav Chudík)

o_relax

Záverečná časť  2. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)

Druhé cvičenie — pocit tepla

Po uplynutí 7-10 dní si väčšina cvičiacich dôkaze bez problémov vyvolať pocit TIAŽE. Niektorých ešte pri sústreďovaní a sebauvolňovaní rušia rožné myšlienkové asociácie, náhodné predstavy či pocity, ale už menej než na začiatku. Napriek tomu možno pristúpiť k druhému cviku. Ak sa vám však nepodarilo vyvolať pocit TIAŽE pri dvoch po sebe nasledujúcich cvičeniach, nevzdávajte sa, trénujte ďalej.

cropped-shutterstock_

K druhému cvičeniu pristupujeme po nacvičení tiaže. Najskôr dokonale relaxujeme a navodíme stav kľudu. Potom už s nacvičeným pocitom ťažoby pristúpime ku koncentrácii na myšlienku “pravá ruka je tepla” (u ľavákov začíname ľavou rukou). Formulky si najprv opakujeme pomalým rytmom, neskôr sa snažíme predstaviť si teplo čo najplastickejšie – ako prúdi od ramena dole do predlaktia, na chrbát ruky a dlane. Predstava je doprevádzaná relaxáciou ciev, t.j. ich rozšírením. Tým sa zvyšuje prekrvenie príslušnej oblasti tak, že po dokonalom nacvičení dochádza i k skutočnému zohriatiu v oblasti, na ktorú sa sústreďujeme. Pri nacvičovaní si môžeme pomáhať pomocnými predstavami tepelného zdroja napríklad, že na ruku svieti slnko, že je v blízkosti sálajúca pec a podobne. Je možné si vyvolať aj predstavu vnútorného tepla, ktoré z hrudníka prechádza do rúk. Odstránenie alebo zrušenie pocitov tepla nie je potrebné.

autogénny tréningjpgV priebehu 1 až 2 týždňov ďalšieho opakovania cvičení sa pocit tepla stáva stále výraznejším a postupne sa objavuje nielen v nacvičovanej končatine, ale aj v ostatných končatinách. Nácvik tohto cvičenia vyžaduje podľa autora určitú opatrnosť, vzhľadom na možnosť nepriaznivého vplyvu v rozdelení krvi v jednotlivých. častiach ľudského tela.

Pri tomto cvičení, ako aj pri ďalších, sa má cvičiaci jedinec sústreďovať hlavne na jednu už známu predstavu (ťažoba) a novú k nej pribudovať. Po nacvičení tepla v jednej ruke postupujeme pomocou formuliek “obe ruky sú teplé” a “nohy sú teplé”.

polohapoloha v sede

Po ukončení nácviku si stačí vyvolať súhrnnú predstavu “teplo”, aby sa v celom tele po chvíli rozšíril príjemný pocit tepla. Pocit tepla nacvičujeme vždy po vyvolaní pocitu tiaže. Po zvládnutí druhého cvičenia sa stáva vyvolanie pocitu tiaže a tepla záležitosťou necelých dvoch minút a zvyšný čas môže byť venovaný cvičeniu ďalšiemu.

Celé druhé cvičenie sa opiera o skutočnosť, že mnohé reakcie nášho krvného obehu sú výrazne ovplyvňované aj rôznymi psychickými činiteľmi. Cieľom tohto cvičenia je priaznivé ovplyvnenie periférneho krvného obehu a to tým, že sa napätie alebo stiahnutie periférnych krvných ciev uvoľní a tiež prehĺbením stavu uvoľnenia.

relaxácia2

ALGORITMUS 2. CVIKU

Zaujmeme vhodnú polohu (v ľahu, v kresle) v málo frekventovanej miestnosti, pri tlmenom svetle a porovnáme fyzické napätie s fyzickým uvoľnením.

hlbší nádych

zadržte dych. a zovrite ruky do pästiráznejšie

vydýchnite a päste uvoľniteautogénny tréning 2

Nasledujúce formulky vyjadrujeme vnútornou, tichou, myslenou rečou vždy pri výdychu. 

Som úplne (dokonale, absolútne) pokojný – 1 x

Celé telo je ťažké (akoby sa vlastnou váhou zabáralo, akoby sa zväčšila zemská príťažlivosť) – 5 až 6 x

Som úplne pokojný – 1 x

Moja pravá ruka (u ľavákov ľavá) je teplá – 5 až 6 x

Som úplne pokojný – 1 x

Moja ľavá (pravá) ruka je teplá – 5 až 6 

Som úplne pokojný – 1 x

Obe nohy sú teplé – 5 až 6 x

Som úplne pokojný – 1 x

Celé telo je teplé, príjeme prehriate, zvnútra i zvonku, celé telo je ťažké a teplé, akoby sa teplá tiaž pri každom výdychu rozlievala zvnútra tela do ramien a do stehien, lakťov a kolien, do dlani a chodidiel. poloha AT

Pri nácviku si môžeme pomáhať predstavami teplého zdroja. Napríklad, že na ruku, na telo svieti slnko, v blízkosti je sálajúca pec a podobne.

Opalovanie1

Odstránenie pocitu tepla nie je potrebné, zatiaľ čo predstavu tiaže, ktorá sa môže stať i veľmi silným pocitom, treba zrušiť zakaždým, s výnimkou cvičenia pred spaním. Robí sa to následovne:

a) zhlboka sa nadýchneme a vydýchneme

b) otvoríme oči

c) energicky ohneme a vystrieme ruky, prípadne urobíme drep s miernym výskokom

Ranné cvičenia odporúčame ukončiť krátkou svižnou rozcvičkou.

Subjektívnu predstavu tepla sprevádza skutočne zvýšené prekrvenie teplejšou krvou zvnútra tela, pri nácviku dochádza k merateľnému vzrastu teploty na povrchu tej časti tela, na ktorú zameriavame svoju pozornosť. V bežnom živote je známy opačný jav. Pri úzkosti, strachu, či tréme dochádza reflexívne k zúženiu kapilár a následnému zblednutiu i poklesu teploty.

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu.

PROJEKT

PROJEKT  www.psychobalzam.com

Zámerom stránky  www.psychobalzam.com  je postupne sprístupniť nahrávky vyvinuté  na Psychologickom pracovisku      Československého rozhlasu a Slovenského rozhlasu v Bratislave,        v rokoch 1980 – 93.

Na ich vývoji a overovaní sa podieľali popredné pracoviská (Psychologický ústav Karlovej univerzity, Stredisko vrcholového športu  ČSZTV Bratislava, Klinika popálenín v Thomayerovej nemocnici Praha, Psychologické pracovisko SLOVAIR Bratislava, Psychologické odd. Psychiarickej liečebne Kroměříž, Štátny ústav národného zdravia Bratislava) a desiatky ďalších odborníkov pôsobiacich v športe, v zdravotníckej a pedagogickej praxi v Čechách a na Slovensku. Záujem o spoluprácu prejavili tiež viaceré inštitúcie zo zahraničia, napr. z Rakúska, z Poľska, Litvy, Maďarska, Ruska.

Napriek všeobecne pozitívnemu prijatiu a hodnoteniu tejto práce boli  po odchode PhDr. M. Kožiaka zo  SRo v roku 1994, podľa vyjadrenia vtedajšej vedúcej rozhlasového archívu, všetky nahrávky ZMAZANÉ. Oficiálne z dôvodu šetrenia drahých magnetofónových pásov. Neoficiálne sa tak stalo vraj nedopatrením, keď sa “likvidovala” skriňa s desiatkami zvukových a hudobných  záznamov. Takmer nenávratne bol stratený aj Kurz autogénneho tréningu ocenený v roku 1994 Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) za prínos v oblasti zdravotnej výchovy a zvládania závislostí. 

 

Postupom času a so značným úsilím sa podarilo získať z rôznych zdrojov a v rôznej kvalite väčšinu týchto nahrávok. 

Považujeme za vhodné na tomto mieste vyjadriť poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali na ich hľadaní v rôznych súkromných archívoch. Medzi nimi boli  viacerí rádioamatéri, rozhlasoví poslucháči relácie Fonomagazín, ktorá tieto nahrávky zväčša premiérovo vysielala. Rádioví nadšenci si tieto relácie nahrávali pre vlastné potreby. Tým ich pomohli zachrániť a  po reparácii a digitalizácii zverejniť na  internete.  

Medzi zachránené súkromne archivované nahrávky patria napr: PSYCHOSIESTA, PSYCHORESTART a tiež kompletný 6 dielny základný stupeň Kurzu autogénneho tréningu

Domnievame sa, že pri konzultačnom usmernení môžu byť tieto nahrávky aj dnes inšpiráciou pre mnohých špecialistov (psychológov, liečebných a špeciálnych pedagógov, trénerov, atď.) v ich práci so zverencami a s klientami. 

 VŠETKY ZACHRÁNENÉ NAHRÁVKY SÚ POSTUPNE DIGITALIZOVANÉ A BUDÚ  VOĽNE DOSTUPNÉ KAŽDÉMU NÁVŠTEVNÍKOVI 

 www.psychobalzam.com

psychobalzam@hotmail.com

AUTOGÉNNY TRÉNING

AUTOGÉNNY TRÉNING

LIEK NA STRES – o relaxácii v súvislostiach.

Je skutočne AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES?

Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými. 

učiteľ stres

Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzii a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.
Burnout
Burnout – /twitter.com/avogado6

V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.

bhe-rano

JE UVOĽNENIE SA UMENIE?

Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak  dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.

vystresovaná žena

Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som  začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“

Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.

Prosím, urobte pokus: relaxometer5Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.

Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedome, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal robiť niečo, o čom vlastne ani nevie, že to robí.

chronická tenzia

Viete, čo je to skutočná relaxácia? Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.
mača na radiátore
mača na radiátore

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

spiace mača na rebríku
spiace mača na rebríku

A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.

učiteľ stres4

Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?

výstižné
výstižné

nonverbal

Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:

“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”

Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningy (audio)

I. lekcia kurzu autogénneho tréningu

Ešte viac

Aj výborný učiteľ môže nad sebou stratiť kontrolu. Prečo?

Aj výborný a trpezlivý učiteľ môže nad sebou v triede stratiť kontrolu. O koncentráciu na učenie žiakov ho môže obrať frustrácia či pocit ohrozenia, ktorý sa objavuje so šikanou zo strany kolegov či nadriadeného.

"Čo majú znamenať tie známky?“ http://www.burjanoskole.sk
“Čo majú znamenať tie známky?“
www.burjanoskole.sk

Kde sa mobbing a bossing v školstve berú? Psychológ a pedagóg Miron Zelina hovorí, že vysoká záťaž či viac stresov oproti minulosti spôsobujú na pracoviskách napätie, nervozitu, impulzívne reakcie alebo uzatváranie sa do seba.

“Takými stresmi je veľa úloh v určitých časových úsekoch, byrokracia, časté zmeny predpisov, čo vedie k chybám a ku konfliktom. Ďalej je to nedostatok učebníc a dobrých metodických materiálov, čo sťažuje prípravu na vyučovanie,” približuje.

Help teacher

Pod stres sa však podľa odborníka podpisuje aj zhoršujúce sa správanie žiakov k učiteľom, no aj rodičov k učiteľom. A zároveň… “Riaditeľ niekomu povolí ďalšie vzdelávanie, niekomu nie, niekoho odmeňuje, iného nie, niekto má veľa nadpočetných hodín, iný nie, a tak ďalej,” podotýka Zelina.

Kto sa s kým pozná

Podľa viceprezidenta Slovenskej komory učiteľov Vladimíra Crmomana pretrvávajú v školstve socialistické mechanizmy. Šikana, ako tvrdí, vzniká tam, kde sa nadriadeným nestane človek na základe morálnych či odborných kvalít.

“Fungujú tam skôr mechanizmy, kto sa s kým pozná, kto je s kým kamarát, to je väčšinou dôvod narušených vzťahy na pracovisku,“ vysvetľuje.

Ak nadriadený vychádza z prostredia rodinkárstva alebo ho priamo zavádza, prostredie je náchylnejšie šikanovať.

Presadiť vôľu nasilu

Spriaznení ľudia vedia toho, kto má moc, podržať a nadriadený si vie dovoliť viac.

“Začne sa u neho prejavovať vedomie moci a prestáva rešpektovať základné pravidlá: počúvame sa, hoci niekto má iný názor, rešpektujeme sa, sme k sebe féroví. Ak nie je po jeho, presadí svoju vôľu nasilu,“ komentuje jav Crmoman.

Následne sa podľa neho začnú k presadzovaniu vôle pridružovať i veci, pri ktorých klesá ľudská dôstojnosť.

“Už to nie je o tom, že zamestnanci sú partneri spolupráce, ale o tom, že niekto je vyššie, niekto nižšie a tomu, kto je nižšie sa to dá aj najavo. Vzniká odstup a prichádzajú javy, že si povedzme riaditeľ dovolí prísť do zborovne a na všetkých nakričať.“

teacher-burnout

Vplyv aj na žiakov

Šikanovanie kolegov či podriadených má svoj vplyv aj na samotných žiakov.

Frustrovaný učiteľ alebo učiteľ, ktorý sa cíti byť ohrozený, sa totiž nemôže dobre sústrediť na učenie. A nielen to. “Skôr a častejšie ho znervóznia  aj  menšie prehrešky žiakov. Žiaci vycítia  nepohodu učiteľa, a tak sa netvorí dobrá klíma, v triede nie je uvoľnenosť, radosť, sústredenosť na učenie,” vysvetľuje Zelina.

Inšpekčné správy riešenia sťažností na učiteľov ukázali, že porušenie noriem správania sa zo strany učiteľa sú najmä preto, že učiteľ nezvláda stresové a konfliktné situácie.

Podľa odborníka je dôvodom vplyv emócií, únavy, často pocit krivdy, že niekde koná neprimerane či impulzívne.

“Inak to môže byť veľmi dobrý učiteľ, ovládajúci etiku učiteľa, metódy, didaktiku, ale napríklad na tej piatej vyučovacej hodine je vyčerpaný, bossingom znervóznený, žiaci ho provokujú svojou nedisciplinovanosťou a v takomto psychickom stave urobí niečo alebo povie niečo nevhodné, čo potom ľutuje.”

Stanislava Harkotová

Odkaz na pôvodný zdroj

 

WORKOHOLIZMUS

WORKOHOLIZMUS

Najdôležitejšie je vedieť spomaliť, tvrdí psychológ

generálny útlm

Hoci je pojem v poslednom čase doslova módny, nejde o nič nové.

Workoholizmus

nepomenúva nič nového pod slnkom, problémy s prepracovanosťou, preťaženosťou, psychickým vyčerpaním, súvisiacim s problémom odpútať sa od nejakej myšlienky, nápadu alebo zanietenej činnosti sú u nás známe od úsvitu dejín. Samotní ľudia, ktorí sú až chorobne posadnutí prácou  len ťažko dokážu postrehnúť, kedy sa dostanú na hranicu svojich možností.

Nezbadáme ako sa meníme.

Človek nemá zmyslový analyzátor na postihnutie kontinuitných zmien v čase, t. j. zmien, ktoré sa uskutočňujú plynule, nebadane, tak ako sadá prach. Nezbadáme, ako sa staneme alkoholikmi, závislými od cigariet, drog či od niečoho, čo nám dovoľuje únik do zabudnutia. Nezbadáme ani, ako sa staneme rutinérmi, cynikmi, apatickými, ako sa vzdávame ideálov. Musí byť vždy niekto ďalší, ktorý signalizuje, že sa týmto spôsobom posúvame.

Sú šéfovia firiem, ktorí workholikov, napríklad počítačových maniakov, priam zbožňujú, samotné blízke okolie však workoholikov nechváli. “Jedným z najdôležitejších signálov pracovných neurotikov je narúšanie sociálnych vzťahov, prerušenie normálnej komunikácie. Strácajú schopnosť vychádzať s inými ľuďmi, rozpadá sa im manželstvo, stávajú sa konfliktnými, problémovými, ocitajú sa izolovaní. Stále žijú v zhone, všetko, čo sa priamo netýka práce, ich len zdržuje a obťažuje.  charakterizuje.

V každom prípade, ak sa začnú pridružovať poruchy sústredenia a iné zdravotné problémy, treba zájsť za lekárom. Je jedno, čo nás ženie k tomu, aby sme sa v práci prepínali, aj tí, ktorí sa obetujú pre nejaké vznešené myšlienky a ciele, keď nebudú rešpektovať biologické zákonitosti, lebo sa riadia heslom radšej sa opotrebovať, ako zhrdzavieť, nakoniec obetujú nielen seba, ale aj tú vec, pre ktorú sa obetovali. 

Workoholizmus – riziko prepracovanosti

hrozí omnoho viac ľuďom, ktorí sú vychovávaní k dôslednosti, systematickosti ako u jedincov, ktorí boli vychovávaní v atmosfére etického relativizmu, nejednoznačnosti, neurčitosti. Naša spoločnosť si podľa jeho slov doslova pestuje atmosféru neurčitosti, dokonca v dohodách a zmluvách, čo je tiež jedna z príčin ďalšieho stresogénneho vplyvu, ktorý pôsobí neurotizujúco na spoločnosť, na ľudí v hospodárskej sfére, na manažérov. Rôzne prieskumy správania sa ľudí  v najrôznejších povolaniach a situáciách poukazujú na to, že v prevencii ťažkých zdravotných dôsledkov workoholizmu je rozhodujúca naša schopnosť alebo neschopnosť spomaliť životné tempo. Utekáme do konzumu, do stále väčšieho chvatu a chaosu. Z nášho života sme doslova vyhnali jemnosť, ticho, skromnosť, láskavosť, pravdu, statočnosť i sebaúctu. Šliapeme si po nich ako tí, pri privatizačných korytách. Pritom schopnosť stíšiť sa, rozjímať a zamyslieť sa nad videným, počutým, nad svojimi činmi a činmi našich blízkych je v našej psychike pre zachovanie normality nenahraditeľná” .

SME.sk

IT zamestnanci žijú v permanentnom strese  tvitter @avogado6

Workoholik si svoju závislosť nepripúšťa

O jednej možnosti regenerácie síl učiteľov

O jednej možnosti regenerácie síl učiteľov.

Naši učitelia vykonávajú povolanie ohrozované stresom a syndrómom nazývaným „vyhorenie“. Opakovane to potvrdzujú viaceré signály i výsledky výskumov a prieskumov. Regenerácia síl učiteľov sa stáva nevyhnutnou počas celého školského roku.

učiteľ stres3

Kumulácia rôznych záťažových vplýva nielen na ich zdravie, ale aj kvalitný výkon a výsledky celého pedagogicko-výchovného procesu. Ten je pochopiteľné najviac podmienený vonkajšími, tzv. objektívnymi činiteľmi (organizácia rezortu, jeho financovanie, odmeňovanie samotných učiteľov, atď.). Popri nich však významnú rolu zohrávajú aj činitele subjektívne. Patria medzi ne: vzdelanie, skúsenosti, zdravie, motivácia, sociálne vzťahy a pomery v ktorých naši učitelia žijú a pracujú). Ich nositeľmi sú jednotlivé osobnosti samotných pedagógov. Títo svojou prirodzenou autoritou, schopnosťou výkladu a argumentovania, zanietením i rozvahou, tvárou v tvár voči žiakom a študentom, významne ovplyvňujú ich budúci život. To má neoceniteľný vplyv na prosperitu a budúcnosť celej spoločnosti.

Čo s tým?

Ako im v súčasných podmienkach reálne a účinne podať pomocnú ruku?

Existuje celý rad prístupov meniacich pracovnú atmosféru, firemnú kultúru, zvyšujúcich efektívnosť komunikácie a v konečnom dôsledku aj prosperitu a klímu celých organizácií. Ich ťažisko však spočíva viac v sociálno-psychologickej rovine ako v rovine individuálnej, osobnej zmeny vlastného správania a prežívania.

učiteľ stres4

V tomto smere individuálnej podpory dnes trh ponúka celý rad rôznych, viac či menej exaktných návodov a metód sľubujúcich rýchlu zmenu v  správaní, prežívaní a výkonnosti človeka. Len niekoľko z nich však spĺňa kritéria vedecky overených metód, prinášajúcich dlhodobý pozitívny efekt, nezasahujúcich do hodnotovej integrity osobnosti a jej kultúrnej identity.

Doterajšie aktivity “proti stresu” pre zamestnancov boli  a sú zväčša zamerané na základné poznatky duševnej hygieny v práci a bežnom živote človeka, správnej komunikácie, pozitívneho vnímania a zdravého sebapresadzovania. Tieto rýchle a krátkodobé prístupy sú však málo účinné.

Len dlhodobejší tréning psychickej kondície a odolnosti voči psychickej záťaži a stresu umožňuje osvojenie reálne fungujúcich a efektívnych postupov autoregulácie vlastných psychických stavov a procesov. To vytvára podmienky pre ďalší rozvoj osobnosti, zlepšenie neuropsychickej kondície a podávanie kvalitných pracovných výkonov i v náročných podmienkach.

Medzi najprepracovanejšie metódy v tomto smere, využiteľné najmä v oblasti riadenej kultivácie profesionálneho zdravia a profesionálnej zdatnosti jedincov  patrí AUTOGÉNNY TRÉNING (AT) vyvinutý nemeckým lekárom J. H.  Schultzom.

Podľa celého radu našich i zahraničných autorov sa  AT stal najrozšírenejšou psychoterapeutickou a psychohygienickou technikou. V posledných dvadsiatich rokov sa stáva aj účinnou psychoprofylaktickou metódou, v kontexte prevencie zlyhania ľudského činiteľa v pracovnej sfére.

Popri naznačenom prínose autogénneho tréningu v pracovnej oblasti, je neoceniteľný aj jeho individuálny, osobný prínos. Vedie k objektívnemu zlepšeniu telesného a duševného zdravia v mnohých oblastiach (kardiovaskulárne a tráviace ťažkosti, tréma, nespavosť, atď.). Tiež k zlepšeniu sebauvedomenia a zvýšeniu integrity vlastnej osobnosti . V prípade jeho dlhobejšieho využívania i k jej rozvoju a racionálnej prestavbe.

Z výhod, ktoré  autogénny tréning prináša zdravému človeku udávajú absolventi autogénneho výcviku zvyčajne, že:

  • sa stávajú nenápadne pokojnejšími, vyrovnanejšími a vedia lepšie kontrolovať svoje emocionálne reakcie.
  • dokážu viac tlmiť nežiaduce návyky a nutkavé pocity
  • vedia získať odstup od emocionálnych reakcií iných ľudí, čím zlepšujú svoje sociálne správanie a zvládanie náročnejších životných situácií
  • dokážu sa lepšie adaptovať na realitu, vrátane akceptovania situácií neriešiteľných a nimi neovplyvniteľných
  • si uvedomujú postupný nárast dôvery v seba samého, zodpovednosť za svoje zdravie, za využitie svojich schopností, čo sa prejavuje lepšou organizáciou vlastného času a väčšou vytrvalosťou pri dosahovaní vytýčených cieľov
  • po zvládnutí základného stupňa udávajú, že sa dokážu i v nepriaznivých podmienkach lepšie sústrediť na vykonávanú činnosť a úspešne ju dokončiť.

 Regenerácia síl učiteľov.

Osnovu kurzu autogénneho tréningu, ako aj audio vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu (letca, VŠ pedagogičky, lekárky, zdravotnej sestry, vrcholového športovca, moderátorov a iných) nájdete na tejto stránke.

KURZ AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU (komplet 6. lekcií)

O jednej možnosti regenerácie síl

RODINA A ŠKOLA

mesačník pre rodičov a učiteľov, január 2015. č.1

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu (audio)

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu (audio)

reproduktory

Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.

indikator

Výpoveď o liečivej sile autogénneho tréningu pri prekonávaní fóbie a úzkosti TU

 

Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave (1985) počas výcviku v autogénnom tréningu
Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave (1985) počas výcviku v autogénnom tréningu

1. lekcia autogénneho tréningu

 

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

mon

Civilizačný a technologický rozvoj prináša so sebou stále náročnejšie požiadavky na výkon psychicky exponovaných funkcií, povolaní a činností.

Vyhorenie muž

Kumulácia záťažových vplyvov ohrozuje nielen zdravie manažérov a zamestnancov na týchto pozíciách. Priamo pôsobí aj na kvalitný výkon zverenej riadiacej práce a spoľahlivú prácu pri obsluhe zložitých technologických systémov.

Pracovný stres a jeho zvládanie v ére globalizácie

Popri mnohých signáloch z každodennej praxe to potvrdzuje napr.  aj celoeurópsky prieskum  zameraný na stres súvisiaci s prácou. V rokoch 2011 – 2013 ho realizovala Európska agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (spoločnosť Ipsos MORI). Zisťovala názory viac ako 35 tisíc občanov z 36 európskych krajín.

Podľa výsledkov prieskumu je stres súvisiaci s prácou jedným z najväčších zdravotných a bezpečnostných problémov Európy, pretože významne prispieva k nepohodliu ľudí a znižuje výkonnosť hospodárstva.

zápalky jpg

Pracovný stres bol skúmaný v širšom kontexte kvality života, existenčných a sociálnych istôt, vrátane napr. obáv z možnej straty zamestnania, z toho vyplývajúcich dôsledkov na medziľudské vzťahy a komunikáciu na pracoviskách. Väčšina analýz výkonového zlyhania jednotlivcov, ktorí zapríčinili vážne nehody, havárie a úrazy poukazuje práve na tento  aspekt ich príčin a možnej prevencie. Ich spoločný menovateľ je často vyjadrovaný pojmom „ľudský činiteľ“.

 

Na Slovensku prieskumníci oslovili 1 040 respondentov vo veku viac ako 18 rokov. Z nich 47 percent odpovedalo, že počet ľudí trpiacich na stres spojený s prácou sa v najbližších piatich rokoch bude výrazne zvyšovať, 33 percent si myslí, že ich počet sa zvýši mierne, a iba jedno percento odpovedalo, že počet sa zníži.”

vyhorenie

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI
O prínose autogénneho tréningu hovorí letec, VŠ pedagogička, psychologička, moderátori, športovci, manažéri, …

OTESTUJTE SA NAKOĽKO ŽIJETE V STRESE

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

autogénny tréning – 1. lekcia (audio)

autogénny tréning – 1. lekcia (audio)

autogénny tréning – 1. lekcia (MP3)

1. časť úvodnej lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek, hlásateľka Mária Mačáková a priami účastníci kurzu)
Účastnístnici kurzov autogénneho tréningu 1
Účastnístnici kurzov autogénneho tréningu 1

 


headphone grenn

2.časť úvodnej lekcie kurzu AT: hudobno slovné relaxačné cvičenie (interpret Ladislav Chudík)

autogénny tréning – 1. lekcia (MP3)

3. záverečná časť  (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)
Účastníci kurzov autogénneho tréningu 2
Účastníci kurzov autogénneho tréningu 2

ALGORITMUS I. CVIKU

Nácvik AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU spočíva v individuálnych cvičeniach, bez pomoci hudobno-slovných relaxácií. Ich  úlohou je len pomôcť pri objavovaní jednotlivých pocitov. Autosugestívne vyvolávanie týchto pocitov (ťiaže, tepla, ….)  je kritériom zvládnutia cviku a predpokladom ďalšieho postupu.

Jednotlivé cvičenia trvajú obvykle  3-5 minút.

Cvičí sa spočiatku 2 – 3 krát denne – najmä ráno a večer. Ranné cvičenie treba ukončiť krátkou, svižnou rozcvičkou. Večerné cvičenie môže prejsť do spánku.

Cvičiaci zaujme pohodlnú polohu ležmo alebo v kresle; tak ako je to znázornené na obrázkoch.

Zakaždým začneme jednoduchým porovnaním fyzického napätia s fyzickým uvoľnením. Urobte malý cvik s počítaním na tri doby.

Raz – nadýchnite sa, hlbšie ako zvyčajne, až dole do brucha a predpažte ruky

Dva – zadržte dych a zovrite ruky do pästi

Tri – ráznejšie vydýchnite a ruky pusťte voľným pádom na stehna, alebo na lôžko, na ktorom odpočívate.

Zopakujte tento cvik ešte raz s tým rozdielom, že v druhej dobe pridáme k zovretým rukám ešte malú grimasu na tvári. Zovrite pritom pery, zošpúľte ich a jazykom potlačte na zuby  zo zadu.

Už pri prvých pokusoch. sami zbadáte, že s týmto pomerne jednoduchým cvikom je spojené príjemné uvoľnenie. Po malej chvíli pristúpime k nácviku prvého písmena abecedy autosugescie, pocitu TIAŽE.

Prvá autosugestívna formulka znie:

“pravá ruka je ťažká”. Tuto formulku si živo predstavujeme v mysli, akoby sme ju skutočne počuli, alebo videli v podobe premietnutého nápisu. Opakujeme si ju 5-6 krát v pomalom rytme, približne v rytme pomalého dýchania, najlepšie pri výdychu.

Tým, že sa opakovane sústreďujeme na vetu “moja pravá ruka je ťažká.” prechádzame skúsenosťami, resp. zážitkami, ktoré sú pre autogénny tréning príznačné. Najprv sú slova myslene len akosi povrchne, bez vnútorného zážitku. Počas nácviku, v priebehu 7-10 dňa, vyvoláva uvedená formulka (rozšírená i na ostatne končatiny), stále silnejší zážitok prijemnej telesnej pohody. Ak je cvičenie dobre zvládnuté, stačí si vyvolať predstavu “tiaže”, aby sa pocit uvoľnenia rozplynul po celom tele. Najskôr si však treba dokonale osvojiť a bez rušivých myšlienok a asociácii zvládnuť nasledovný algoritmus tak, aby ste si ho dokázali “prehrať” akoby z nejakej vnútornej magnetofónovej pásky, bez akýchkoľvek rušivých pocitov, myšlienok a predstav.

1/ Som úplne (dokonale, absolútne) pokojný/á (1x pri výdychu)

2/ Moja – pravá ruka, je ťažká – (5 – 6x vždy pri výdychu)

3/ Som úplne pokojný/á (1x pri výdychu)

4/ Moja – ľavá ruka je ťažká (5 – 6x vždy pri výdychu)

5/ Som úplne pokojný/á (1x pri výdychu)

6/ Obe nohy sú ťažké (5 – 6x vždy pri výdychu)

7/ Som úplne pokojný/á (1x pri výdychu)

8/ Cele telo je ťažké, akoby bolo z olova, akoby sa vlastnou váhou hlbšie ponáralo do lôžka, na ktorom ležím.
Pri rannom cvičení

zrušíme pocit tiaže, od nôh k rukám tak, že na ich jednotlivé časti zameriame pozornosť, pokúsime sa ich uvedomiť si ich, pričom si pomôžeme drobnými pohybmi. Celé ranné cvičenie ukončíme krátkou a svižnou rozcvičkou.

Pri večernom cvičení sa len otočíme do spánkovej polohy a zaspíme “spánkom spravodlivých”.

Záverom ešte niekoľko rád

 

Najmä zo začiatku sa mnohým ľudom rozbiehajú myšlienky. Neznepokojujte sa tým, nesnažte sa ich dať “dohromady” násilím. Pokojne, celkom voľne sa k nacvičovanej predstave vráťte. Ak treba tak aj niekoľkokrát. Stoji to zato. Všetko sa ma diať pokojne, nenásilne. Pri autogénnom tréningu sa neuplatňuje vôľa, ta vedie k napätiu, ktoré sa snažíme nácvikom odstrániť.

Cvičte, nakoľko je to len možné v tú istú hodinu. Už po niekoľkých dňoch zistíte, že ste pokojnejší, vyrovnanejší, sám sebe príjemnejší, že sa dokážete lepšie sústrediť, že ste výkonnejší.

Základné polohy pri autogénnom tréningu

Základné polohy pri autogénnom tréningu
Základné polohy pri autogénnom tréningu

 

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

 Kurz autogénneho tréningu  opakovane vysielal Slovenský rozhlas (1993-94) . Na jeho realizácii v Experimentálnom štúdiu SRo sa podieľali priami účastníci. Interpretmi relaxačných textov boli Ladislav CHUDÍK a Pavol ŠRÁMEK (IV. lekcia).     Za prínos v oblasti zdravotnej výchovy a zvládania závislostí bol tento kurz v roku 1995 ocenený medailou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), udelenou Gen. riaditeľom Hiroshi Nakajimom.

psychobalzam@hotmail.com