Rok od vzniku pandémie začínajú vedci odhaľovať ako sa zmenil náš spánok a aké môžu mať tieto zmeny dôsledky na našu pohodu a naše duševné zdravie.
http://worldsleepday.org/
Pandémia Covidu19 zmenila takmer všetko. Mnohé národy sa na celý rok uzamkli – čo sa prejavilo aj v zmene ich spánkových návykov. Celebrity na sociálnych sieťach začali nahrávať (nielen pre deti) „rozprávky na dobrú noc“, zatiaľ čo napríklad na Twitteri ľudia masovo sledovali trendy #cantsleep /nemôžem spať/.
ilustračný obrázok: internetová hypnóza
Dve nedávno publikované štúdie sledovali spánkové vzorce dobrovoľníkov v Európea v Južnej Amerike počas prvých mesiacov lockdownu. Výsledky konzistentne preukázali, že ľudia počas neho nielen spali viac ako pred ním, ale zmenilo sa aj načasovanie ich spánku.
CORONA SOMNIA – o spánku počas pandémie, zdroj: www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7342078/
Obe štúdie zistili, že uzamknutie zmenilo tzv. „jetlag“ – (pásmový rozdiel) medzi spaním počas pracovných dní a cez víkendy. Normálne chodieva spávať väčšina ľudí vo všedné dni spať skôr a aj sa skôr zobúdza ako je tomu cez víkendy. Počas lockdownov sa však tieto spánkové zvyklosti zmenili tak, že každý deň vyzerá skôr ako víkend.
Pozor na dezinformácie! Sú skutočne nebezpečné.
Dobrý spánok – to nie je len o jeho dĺžke, ale aj o jeho kvalite. Kvalita spánku zohľadňuje to, ako dlho trvá, kým zaspíte, ajže je váš spánok povrchný, koľkokrát alebo ako ľahko sa v noci zobudíte, či sa ráno cítite mizerne, alebo sviežo.
Prekvapujúcim zistením týchto nových štúdií zameraných na spánok počas lockdownu je , že zatiaľ čo ľudia spali viac, kvalita ich spánku je horšia. Nedávny britský prieskum uskutočnený King’s College London tieto zistenia podporuje. Polovica z dotazovaných obyvateľov Spojeného kráľovstva uviedla, že ich spánok je počas lockdoawnu narušený a traja z desiatich uviedli, že hoci spia dlhšie, cítia sa menej odpočinutí.
Riziká nekvalitného spánku a zdravie.
Nie je to len o nálade a pocite únavy po nekvalitnom spánku. Existuje veľa ďalších následkov poklesu kvality spánku. Kvalitný spánok je zásadný pre imunitný systém tela pri boji s infekčnými chorobami. Vo významnej štúdiivedci sledovali spánkové vzorce 153 dobrovoľníkov po dobu dvoch týždňov a potom ich vystavili vírusu spôsobujúcemu prechladnutie. U účastníkov, ktorí mali počas dvoch týždňov nekvalitný spánok, bola šesťkrát vyššia pravdepodobnosť nachladnutia.
ilustračný obr.:CORONA SOMNIA – spánok a imunita
Spojenie medzi kvalitou spánku a zdravím podporuje mnoho ďalších výskumov. Medzi nimi napr. rozsiahla štúdia v ktorej 30 000 dobrovoľníkov poskytlo údaje o ich fyzickom a duševnom zdraví a spánkových režimoch za štyri roky. Výsledky preukázali, že zlepšenie kvality spánku v priebehu štyroch rokov významne súviselo s lepším zdravím a duševnou pohodou.
Spite inteligentne
Kvalitný spánok vám nielen pomôže zostať zdravý, ale pomôže aj vašej mysli bola i naďalej jasná. V roku 2019 dostali študenti na Massachusettskom technologickom inštitútena jeden semester FITBIT – inteligentné hodinky. Hodinky zaznamenávalil ich spánkové návyky a vedci porovnávali ich štúdijné výsledky. Tí študenti, ktorí spali dlhšie a mali kvalitnejší spánok už mesiac pred skúškou – nielen v noci pred skúškou – dosiahli lepšie známky ako ostatní študenti.
Inteligentné hodinky Fitbit
Jedným z vysvetlení súvislosti medzi kvalitou spánku a úspechom študentov by mohlo byť, že dobrý spánok posilňuje spomienky vytvorené počas dňa, zatiaľ čo nekvalitný spánok môžel tento proces ohroziť. Tento vzťah preukazuje viacero podobných štúdií. Štúdiaz roku 2012 to demonštrovala experimentom s tappingom. Dobrí spáči i nespavci klopali na konkrétnu sekvenciu gombíkov pred nočným spánkom a znova po prebudení. Schopnosti klopať prstom sa u dobrých spáčov ráno zlepšila o 15%, zatiaľ čo tí, ktorí spali zle, sa zlepšili iba o 1%.
Zlý spánok zhoršuje nielen učenie, ale aj schopnosť sebaovládania.
Jedna štúdia z roku 2013 skúmala rozhodovanie u dospievajúcich, vekovej skupiny známej pre impulzívne správanie. Dospievajúci so zlou kvalitou spánku mali horšie rozhodovacie schopnosti a v porovnaní s rovesníkmi s kvalitným spánkom prijímali riskantnejšie rozhodnutia v hazardných hrách. V súvislosti s pandémiou to vysvetľuje aj na Slovensku zistený nákup “pandemických šteniat” a nárast impulzívnych nákupov online neskoro v noci.
Pandemické šteniatkoImpulzívne nakupovanie
Toto impulzívne správanie je jedným z charakteristických znakov správania ľudí uzamknutých v “domácom väzení”. Hoci je to čiastočne dôsledkok nudy, svoju úlohu v takomto správaní však iste zohráva aj spánok
Doprajte si lepší spánok.
Dobrou správou je, že existujú účinné stratégie na zlepšenie kvality spánku. Konzorcium spánkových vedcov zverejnilo zoznam odoporúčaní . Medzi ne patrí dodržiavanie pravidelného spánkového rozvrhu, vyhýbanie sa používaniu postele na iné činnosti ako spánok (vrátane video hovorov), vyhýbanie sa elektronickým zariadeniam pred spaním, pravidelné cvičenie a dostatočné množstvo denného svetla, najmä ráno. Pred lockdownom bolo iba 44% Sloveniek a Slovákov spokojných so svojím spánkom . Pre mnohých bol akýmsi prísľubom dohnania spánkového dlhu, po prepustení z okov úradníckej práce a každodenného dochádzania. Hoci sa tento sen o dlhšom spánku mnohým splnil, nemusia mať taký spánok, aký očakávali. Mnohí riešia svoj problém s nespavosťou rôznymi ľahko dostupnými prostriedkami ( prášky, alkohol), ktoré však skutočný problém neriešia, skôr naopak – prehlbujú ho.
Rozumný a rozvážny prístup k vášmu spánku je dôležitý. – môžete sa stať múdrejším a viesť zdravší život. Využite možnosť osvojenia autogénneho tréningu, ktorá je na tejto stránke dostupná každému záujemcovi.
O problémoch so spánkom počas Covid pandémie u protinožcov.
Podnetne o spánku o období pandémie píše Monika Haack, PhD, docentka neurológie na Harvardskej lekárskej fakulte Beth Israel Deaconess Medical Center, ktorá už 18 rokov pracuje v oblasti spánkovej medicíny a výskumu.
“Spánok skutočne pomáha bojovať proti infekciám. Počas spánku sa deje niečo, čo robí imunitný systém silnejším alebo úspešnejším v boji proti vírusom a iným patogénom. Je preukázané, že pravdepodobnosť infikovania sa napríklad vírusmi chrípky je oveľa vyššia u osôb s krátkym spánkom (zvyčajne menej ako 6 hodín za noc) alebo u osôb trpiacich nespavosťou. Dležitou témou je aj zotavenie po infekcii. Existuje čoraz viac údajov, ktoré naznačujú, že zotavenie biologických procesov po prekonaní choroby môže trvať dlhšie. V súčasnosti tiež existujú metodiky, pomocou ktorých je možné spánok hlbokými alebo pomalými zvukovými vlnami predĺžiť a prehĺbiť pomocou akustickej stimulácie. (AVS). Spánok s pomalými vlnami sa považuje za fázu spánku, ktorá je najdôležitejšia pre imunitné podporné činnosti spánku. To všetko má za cieľ posilniť vzťah medzi spánkom a imunitou.
Kvôli COVIDu-19 bude rok 2021 pravdepodobne aj rokom s vysokým rizikom výskytom ďaľších ochorení. Aj keď zatiaľ nie je k dispozícii veľa údajov o spánku ľudí, ktorí prekonali COVID-19, je pravdepodobné, že dostatok spánku v čase infekcie môže zmierniť jej priebeh a podporiť úspešné zotavenie. Je však stále veľmi veľa takých ľudí, ktorí trpia únavou, bolesťami tela, bolesťami hlavy a inými príznakmi choroby dlho po prekonaní akútnej fázy infekcie. Aj preto je iste rozumné upozorňovať na význam spánku a moderné, neškodné spôsoby rýchlejšieho zotavovania sa z týchto príznakov.”
Viac k téme akustickej stimulácie (AVS) nájdete v záložke:
“Bez autogénneho tréningu posádky by APOLLO 11 na Mesiaci havarovalo!”
Reminescencie na B.F.Lomova
Kniha, ktorá mi zmenila život a otvorila dverek práci rozhlasového psychológa .
Stalo sa to takto: Písal sa rok 1969 a bolo práve 20.augusta, teda deň pred prvým výročím okupácie ČSSR. To „výročie“ malo v celom štáte búrlivý priebeh. O život prišlo niekoľko ľudí, - najmä v Brne, pokiaľ si spomínam. Mal som 21 rokov. Popri štúdiu som si vtedy privyrábal ako zvukový technik a asistoval pri vysielaní Rozhlasových novín. V ten deň sa na chodbách vysielacieho traktu z ničoho nič mihli neznáme postavy a pred budovou rozhlasu na Zochovej ulici stáli "zvláštni ľudia". Správy vtedy čítala hlásateľka DARINKA REKOVÁ. Všetci sme boli rozrušení. V hlavných správach nechtiac prečítala slovo „TRAKCIE“ s breptom „FRAKCIE“. Tá veta znela približne takto: „zo Sovietskeho zväzu k nám vedú nové vysokonapäťové frakcie elektrického prúdu, ktoré sú zdrojom svetla, tepla pre naše domácnosti a energie pre náš priemysel...“.
Hlásateľka Československého rozhlasu v Bratislave DARINA REKOVÁ, zdroj: archív SRo
Dnes by sme sa nad tým usmiali. Vtedy tomu však bolo inak. Napätie bol také veľké, že aj medzi stenami "preskakovali iskry". Spočiatku bolo hrobové ticho. O niekoľko dní sa však spustil zvláštny tichý virvar. že si je ho možné ťažko predstaviť inde a v inom čase. Tento brept poslúžil ako zámienka pre vyšetrovanie a následne aj previerky v celom kolektíve hlásateľov. Samozrejme v jeho centre sa ocitla nešťastná Darinka Reková. Poznal som ju celkom dobre, - vravela, že nevie ako sa to mohlo stať a zúfala si z tých všelijakých inkvizičných pohovorov. Objavila sa KGB, vtedajšia ŠtB a čo ja viem kto sa ešte zo dňa na deň stal, z bývalých rozhlasových kolegov, nosičom zástavy normalizácie. Nedalo mi to vtedy spávať. S hlásateľmi sme mali spoločnú chodbu, z vysielacej miestnosti sme sa cez veľké okno vzájomne videli. Spomenul som si, že asi pred mesiacom údržbári v hlásateĺniach vymieňali ŽIARIVKY. V každej hlásateni bolo na strope 6 panelov, každý so 6-timi žiarivkami. Dokopy 36 svetiel. Na niečí pokyn nechali tí údržbári na strope len každú druhú žiarivku. Urobil to najhoršie čo mohli urobiť! Svietilo teda 18 žiariviek, ale každá v rovnakej, polovičnej amplitúde. Teda nie kontinuálne ako bežné žiarovky, ktoré vyžívajú na svietenie celých 50Hz/s, ale len hornú, či dolnú periódu. Bežne sa to nedalo postrehnúť, ale pri pohybe oka sa to občas prejavovalo ako blikanie. Odborníci tento jav už vtedy mali celkom dobre preskúmaný. Nazvali ho „stroboskopický efekt“. Pri čítaní spôsobuje, že dochádza k zámene napr. písmen ako „b“ a „d“, „m“ a „n“ a tiež „t“ a „f“. Bol som vtedy radový technik a moje slová o „stroboskopickom efekte“ brali na ľahkú váhu. Práve som robil skúšku z psychológie práce a v jednej z učebníc som našiel popísané rizikové účinky tohoto efektu pri odčítaní údajov z indikátorov v leteckej doprave a a tiež pri čítaní textu. Tá kniha mala názov „Inžinierska psychológia“. Jej autorom bol už vtedy svetoznámy sovietsky psychológ Boris Fjodorovič Lomov. To zabralo! Rozhlasoví súdruhovia boli veľmi radi, že sa to takto hodnoverne vysvetlilo a pred unifomovanými sovietskymi súdruhmi mohli zdôvodňovať, že ten brept nebol žiadnou provokáciou.
Tú knihu si požičali a už mi ju nevrátili.
Darinka Reková následné dianie ťažko prežívala. Mala rada svoju prácu. Ako zámienku za ten nechcený brept, jej potom chceli spočítať nielen vysielanie v auguste 1968, ale aj chladné, neústretové postoje k rozhlasovým normalizátorom, ktorí sa začali vynárať ako spasiteľskí démoni. Nakoniec ten svoj boj tragicky vzdala. ŠtB-áci nemohli pripustiť, že ju vlastne utýrali a tak na vysvetlenie začali šíriť rôzne dezinformácie. Aj takéto môžu byť súvislosti jedného mizerného breptu. Na jeho začiatku stál "ľudský činiteľ", ktorý sa vtedy u nás vnímal len ako komplikujúci zdroj problémov "pri rozvoji a budovaní socialistickej vlasti". Žiaľ - podobne je tomu tak dodnes, hoci v iných spoločenských pomeroch.
Paradoxne mi táto smutná príhoda pomohla pri návrate do rozhlasu po skončení štúdia a po nedobrovoľnom pobyte vo výchovno-nápravnom zariadení. Viac TU.
Dve hlavné rozhlasové intelektuálky Perla Karvašová a Zora - Dagmar Kločková, ktoré ešte dlho po auguste ´68 "chodili v čiernom" sa ešte počas môjho štúdia chválili, že to oni "vyhnali" toho chlapca od zvukárov čo čítal a počúval Antickú knihovňu * študovať na FF UK. Veľká súdružka Margita Bullová, hlavná inšpektorka vysielania a účastníčka SNP, ktorú som mal ľudsky celkom rád, mi dala k štúdiu odporúčanie, možno aj preto, že som doučoval jej syna a za odmenu býval u nich v podnájme na Schillerovej ul., kým som sa presťahoval do susedného VŠ internátu "Horský park", ...
Sociológiu som mal v oku, ale v roku ´68 ju neotvárali, tak sa mojím osudom stala psychológia. Chcem tým poukázať len na to, že v povedomí rozhlasákov, hlavne tých na Zochovej ul. stále žila - aj po niekoľkých rokoch - spomienka na tú udalosť so "stroboskopickým efektom".
Po nedobrovoľnom "azyle" som si niekoľko mesiacov nevedel nájsť prácu. Nebolo mi všetko jedno. Kádrováci v Psychiatrickej liečebni v Kroměříži rozhodli, že "když máte takové to pozadí, tak sme tú žádosť o přijetí nedali ani na schválení CZV KSČ". Vrátil som sa teda na Slovensko. Profesor Damíán Kováč, riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie, kde som robil diplomovku ma poslal za svojím menovcom do rozhlasu. Asi vedel prečo.
Vtedajší riaditeľ rozhlasu Pavol Kováč hneď na pri prvom stretnutí vytiahol z regálu jednu knižku a spýtal sa ma či je moja. Už dávno som sa zmieril s jej stratou. Bola to "Inžinierska psychológia" B.F. Lomova, ktorú som mal na str.100 ošifrovanú. Keď som odpovedal ´áno". Opýtal sa, či sa chcem vrátiť späť do rozhlasu. Odpovedal som rovnako "áno". "Ste prijatý" znel jeho verdikt ani nie po 15 minútach rozhovoru,- napriek šrámom za moje "hriechy" v roku ´68.
Prvá akcia, na ktorú som sa ako začínajúci psychológ podujal bol Autogénny tréning hlásateľov. Ten ma ako nezamestnateľného brigádnika naučil viesť prof. Stanislav Kratochvíl v PL Kroměřiž. Hlásatelia patrili vždy medzi hrdú a vzdorovitú rozhlasovú elitu. Aj preto som mal spočiatku trochu obavy ako dopadne moja psychologická premiéra v rozhlase. Sami mi to však uľahčili. Na cvičenia a konzultácie chodili disciplinovane takmer všetci (dámy i páni) a najmä poctivo cvičili abecedu autosugescie aj doma. Dodnes vidím ležať krásne dámy vedľa seba na koberčekoch, ktoré si nosili do prepožičaného "fitneska" v Ústave detskej psychológie a patopsychológie so sebou (Hanu Rendekovú, Magdu Šmihulovú, Nóru Seleckú, Nina Kramárová,...) a vedľa nich mužské hlásateľské esá, akými boli Miro Havel, Janko Bílý, Július Hvozdík, Paľo Sobek, či veľký recesista, boxer a budúci emigrant Imro Fábri. Zhovievavo a trpezlivo počúvali moje prvé pokusy o sugescie "ťiaže, "tepla" atď., vyslovované málo školeným, nehlásateľským hlasom.
To bola ich vďačnosť za odhalenie účinkov "stroboskopického efektu" v hlásateľniach. Šéf hlásateľov Janko Bálint im tú relaxáciu dokonca preplácal ako výkon povolania.
Takto sme sa navzájom snažili preklenúť traumu, ktorú nám všetkým spôsobil august ´68.
Takto čarovne sa prepletajú nitky príbehov a osudov knižiek a ľudí, s ktorými som sa mal možnosť v živote stretnúť.
Ďakujem im za to!
Vtedy som netušil, že sa s B.F. Lomovom stretnem osobne. O 19 rokov neskôr na V. zjazde Čs. psychológov v Brne (1980) . Na to stretnutie mám len hmlisté spomienky. Na záverečnom bále som chvíľu sedel vedľa neho a vyrozprával som tú “story” so stroboskopickým efektom v rozhlase. Potľapkal ma po pleci tak, že som skoro spadol zo stoličky, povedal “chorošo ” a objednal ďalšiu fľašu červeného vína. Potom sa mi zdal trochu osamelý a tak som poslal za ním kolegyňu Michailu Svobodovú aby ho pozvala do tanca. Míša mi potom povedala, že takého výborného tanečníka už dávno nemala. 🙂
Reminescencie na Borisa Fjodoviča Lomova
Pri druhom stretnutí, už v Bratislave, v roku 1983 mi celkom súkromne - počas diskotéky, ktoré som s rozhlasovým audio-vybavením robieval pre bratislavských psychológov pri dopíjaní druhej fľaše červeného vína, (ktoré vtedy priniesol k DJ pultu Dr. Ivan Šípoš, (neúnavný organizátor neformálnych stretnutí psychológov) - povedal približne tieto slová: "Bez autogénneho tréningu by Američania na mesiaci hladko nepristáli" - a rozpovedal mi príbeh, o ktorom sme v tom čase ani netušili.
" Počas pristávacie manévru, pri obliekaní skafandru Edwin ALDRIN nechtiac zavadil o palubný počítač a vypol ho. Na nové naštartovanie počítača zostávalo málo času a hrozila havária. Vtedy sa rozhodol veliteľ celej misie Neil ARMSTONG prepnúť celý systém na ručné ovládanie pristávania. To si vyžadovalo mimoriadne zručnosti a tiež schopnosť nepodľahnúť obrovskému stresu. Tú mu poskytol práve autogénny tréning" povedal B.F. Lomov. Ako? - opýtal som sa opatrne, aby som sa dozvedel čo najviac. "Nič tajuplné na tom nie je. Z autogénneho tréningu zostane nakoniec len jedna formulka, ktorú Schultz sfomuloval nasledovne - "Som absolútne pokojný, som si istý, viem čo mám urobiť, dokážem to! - americkí astronauti k tomu ešte dodávali predstavu "Moja myseľ je čistá a pevná ako diamant! " Taká koncentrácia trvá zlomok okamih. Možno stačí na ňu jeden nádych a výdych" a dodal - žiadna iná technika sebaregulácie toto takto efektívne neumožňuje."
Nakoniec témy a bez ďalšieho komentára dodal: "To že Armstrong úspešne zvládol pristátie sa stalo nakoniec jeho "malým krokom , ale veľkým krokom pre ľudstvo" je dnes historickou skutočnosťou..., ale my máme Gagarina. Iné je, že tesne po pristáti na Mesiaci Armstrong sa rozhodol ako veliteľ misie, zmeniť na Zemi podpísaný protokol, že prvý krok na inom vesmírnom telese urobí vedec Dr. Aldrin. Nakoniec sa stalo, že ho urobila noha vojaka Neila Armstronga."
Akademik Boris Fjodorovič Lomov
Tento vysoký, plavovlasý a modrooký bojar z hrdého Novgorodu mi učaroval. Zvlášť potom ako zhodnotil udalosti v roku 1968 a po ňom. Bolo mi cťou, že ma považoval za svojho kolegu.
V roku 1983 sme však debatovali aj celkom vážne, tak aby niečo z toho mohol odvysielať aj Československý rozhlas. 🙂
Výňatok zo zachovalého záznamu interview s B.F. Lomovom počas jeho návštevy Psychologického pracoviska, ktoré nazval "psychologickým laboratóriom" (1983).
Pri rozlúčke som B.F. Lomovovi odovzdal niekoľko MGF kaziet s Psychobalzamom a prípravnou nahrávkou Psychosiesty. Tá ho osobitne zaujala.
Na oplátku som od Borisa Fjodoroviča dostal s venovaním knihu “Psychologické problémy kozmických letov”, ktorá obsahuje príspevky viacerých sovietskych kozmonautov a tiež málo známu, hoci pozoruhodnú knihu Jurija Gagarina (spoluator Vladímir Lebedev) “Psychológia vo vesmíre”. Prelúskal som ich obe zo všetkých strán a majú dodnes čestné miesto v mojej knižnici.
Po čase som od neho dostal gramoplatňu s nahrávkou autogénneho tréningu, ktorú nahrali ruskí psychológovia A.A. Repin a V.E. Rožňov. Bola určená pre potreby Vojenského námorníctva ( zvlášť pre posádky ponoriek) a Flotilu morského rybného priemyslu.
Až po mnohých rokoch som sa z otvoreného archívu ŠtB dozvedel, že práve na jeho podnet mi Mestský výbor KSS v Bratislave, po takmer desiatich rokoch odkladania dal v roku 1987 súhlas k nastúpeniu štúdia vedeckej ašpirantúry na Ústave experimentálnej psychológie SAV. Asi som bol voči súdruhom málo ústretový, čomu sa nedalo vyhnúť, už len z podstaty práce podnikového psychológa a tiež aj preto, že som mal tej rebélie za ušami viac ako dosť. Viac napr. TU. Nebolo by spravodlivé nespomenúť v tejto súvislosti aj druhého muža z fotografie vyššie – prof. Damiána Kováča, riaditeľa spomenutého ústavu, ktorý v jednej mojej clivej chvíli poznamenal “počkáme na teba, aj druhú päťročnicu”. Nakoniec prišiel november ´89. V rádiu som mal kopu inej práce a moja ašpirantúra odplávala dole Dunajom. 🙁
Pohľad na spálňu ruskej ponorky v tesnej blízkosti torpedových strieľníIlustrativny screen z filmu Gravity – Sandra Bullock 3
Záverom
Ak raz človek začne cestovať vesmírom a osídľovať iné vesmírne telesá, tak limity ľudského činiteľa budú rozhodovať o úspechu tej-ktorej vesmírnej misie. Bez vedecky prepracovaného a dokonale osvojeného systému autoregulácie psychických stavov a procesov sa nezaobíde žiaden člen posádky kozmických lodí. Autogénny tréning bude jeho súčasťou – takou nevyhnutnou akou je dnes pre nás vzduch a kyslík v ňom, ktorý dýchame.
V týchto dňoch, týždňoch a mesiacoch ľudia na celej planéte bojujú s pandémiou koronavírusu COVID 19. Mnohým sa vírus celkom vyhne, mnohí mu zdatne odolávajú, mnohí boj s infekciou nakoniec vyhrajú, mnohí však svoj boj prehrajú. Môže byť tréning imunity v tomto boji prínosom?
Ľudstvo od pradávna trpelo na nákazlivé choroby. Najťažšie z nich – mor, kiahne, cholera – často nadobúdali masový charakter a kántrili odrazu desaťtisícky ľudí. Dejiny poznajú nejedno svedectvo o tom, ako sa kvitnúce mestá za niekoľko dní premenili na jeden veľký cintorín. Pri pozorovaní priebehu infekčných chorôb a epidémií sa ľudia mnohému naučili a tiež si všimli, že nie každý človek podľahol nákaze a ťiež zistili, že tí čo prežili sa druhý raz nenakazili, ani vtedy ak sa stýkali so smrteľne chorými. Ešte v stredoveku prevládal názor, že je to vec vyšších síl, či čarov.
Dnes sa už nikto neodvažuje pochybovať o tom, že nadprirodzené moci nezohrávajú pri šírení epidémií a prežití jednotlivcov žiadnu rolu. Okrem vlastností samotných mikroorganizmov má na rozšírení infekcií rozhodujúci podiel hygiena a na prežití jednotlivcov ich ochranná bariéra, ktorú nazývame imunitou.
COVID 19 on Earth 2020 – 21
Imunita je definovaná ako schopnosť organizmu úspešne reagovať na život ohrozujúce toxické, infekčné agensy. Môže byť zdedená, vrodená, alebo aj získaná.
Existuje mnoho spôsobov posilňovania imunity: očkovaním počnúc, cez šport, životosprávu a rôznymi doplnkami výživy končiac.
Zdroj: www.pexels.com
Zmyslom tohto blogu
je poukázať na jeden menej známy, v našej kultúre prehliadaný a nedoceňovaný spôsob zvyšovania ľudskej imunity. Je ním objavovanie a využívanie osobitnej a mimoriadnej schopnosti ľudskej psychiky, ktorou je IMAGINÁCIA.
Visions and insights as granted by God. King Solomon’s Dream by Luca Giordana. Public domain
Vzájomné, tesné prepojenie medzi telom a dušou si uvedomujeme len málokedy, aj preto že prebieha zväčša na neuvedomovanej, inštinktívnej úrovni. Existujú však overené postupy, ktoré nám dovoľujú tieto prepojenia objavovať a efektívne využívať.
Ľudstvo ich od úsvitu svojich dejín nielen intuitívne využívalo, ale dokázalo “skonštruovať veľké projekty”, ktoré komplexne regulovali nielen vzťahy medzi psychikou človeka, jeho prežívaním a telom, ale aj organizovať a regulovať celé spoločenstvá ľudí. Tým systémom hovoríme náboženstvá.
Tieto postupy a systémy dokázali využívať IMAGINÁCIU ako DAR VIERY, predstavovať si nadzmyslovú realitu, predstavovať si čo je za stenou nášho poznania, čo by sa mohlo reálne diať a udiať, čo by nám mohlo pomôcť v každodennom zápase o život.
Je možné imunitu trénovať?
Práve IMAGINÁCIA je silou, ktorá stojí za nezdolnou vierou ľudstva v spravodlivosť, za vierou v krajší život a lepší svet. Nie je cieľom tohto príspevku venovať sa ďalej všemožným asociáciam tejto úvahy. Hoci by mohli byť pre niektorých čitateľov zaujímavejšie ako pôvodne naznačený zámer „TRÉNING IMUNITY“.
Vrátim sa k nemu poukázaním na význam a zmysel jedného imaginatívneho rituálu, ktorý poznajú a tisícročia využívajú veriaci všetkých náboženstiev. Je ním MODLITBA. Jej liečivé účinky potvrdzujú aj viaceré výskumy. Napr. TU
modlitba s ružencom
Neveriaci môžu veriacim tento DAR len závidieť. Duševný svet veriacich je práve vďaka ich viery prinajmenšom o jednu dimenziu bytia bohatší.
Aj tí neveriaci , či inoverci hľadali a hľadajú spôsoby ako preklenúť svoju skepsu voči božskej prozreteľnosti a pomôcť si v zápase s neraz ťažkou realitou ich životov. Mimochodom takých ľudí, hľadajúcich, má aj ten náš biblický Boh vraj radšej, ako tých pokorných, v pokľaku a odovzdaných osudu.
Najmä v XX. storočí vzniklo viacero vedecky overených a od nánosov náboženského bájoslovia očistených postupov, ktorých účinky sa v mnohom približujú práve náboženským rituálom. V budúcnosti snáď vedci a klerici, teisti i ateisti, nájdu spoločnú reč a dokážu sa vzájomne obohatiť. Jeden takýto pozoruhodný pokus vznikol aj na Slovensku.
Sú ním dve publikácie Mons. Prof. Dr. Jozefa VRABLICA „Viete meditovať“ a „Pozvanie k zenovej meditácii“.
S potešením a uznaním tomuto osvietenému kňazovi, ktorý bol počas svojho života pre svoje názory a dielo neraz prehliadaný práve svojimi bratmi, som našiel medzi ním odporúčanými technikami približovania sa k Bohu aj AUTOGÉNNY TRÉNING.
Prevažujúci pohľad kresťanských autorít na autogénny tréning – dostupný TU
Aktuálnou inšpiráciou k napísaniu toho blogu však neboli len knižky Mons. Vrablica, ale aj publikácia nemeckého lekára HERMANA GOESINGA „TRÉNING IMUNiTY, ktorá vyšla pred pár rokmi v českom aj v slovenskom jazyku.
Herman Geesing v nej – popri iných, zväčša naturálnych postupoch venoval jednu kapitolu autogénnemu tréningu a nazval ju „Autogénny tréning – cesta k harmónii imunitného a nervového systému.”
Predtým ako z nej budem citovať usmernenie k TRÉNINGU IMUNITY považujem za vhodné poznamenať, že u náhodného čitateľa môžu jeho rady vyvolať pocity iluzórnosti a iracionality. Plne pochopiť ich zmysel môže len čitateľ, ktorý si úspešne osvojil aspoň prvé tri cvičenia AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU, prvé tri písmená abecedy autosugescie.
Nemusí to ísť u každého vždy ľahko. Spomeňte si ako ste sa kostrbato učili písať prvé písmenká a čítať slová zo svojho šlabikára
Len takto trpezlivo si otvoríte bránu k riadenej IMAGINÁCII. Bez ich osvojenia je vnímanie a pochopenie zázračnej sily a jej liečivého daru vzdialené a cudzie asi tak ako jazyk iného národa.
tréning imunity
„Nájdite si čas. Neponáhľajte sa od jedného cvičenia k druhému, ale vyčkajte. Na pocitové odpovede svojho tela. Pokračujte až potom, ak je napríklad vaše pravá ruka skutočne teplá, ak skutočne pocítite tlkot vášho srdca vo vašej hrudi.
Až vtedy sa dostanete do rozpoloženia, v ktorom budeme schopní imaginárne kontaktu s ktorýmkoľvek telesným orgánom, dokonca i s vlastnými obrannými bunkami. Stačí si predstaviť, ako sa títo maličké tvory, ktoré môžu nadobúdať rozmanité podoby, potulujú po celom tele spoločne s červenými krvinkami, krvnými doštičkami a látkami z potravy, ktoré sa v krvi rozpúšťajú. Vnímajte ako všetko čo stretnú skúmajú a testujú, ako zisťujú, či je to zdravé a či to patrí k vášmu telu.
Ilustratívny obrázok. Pinterest domain
Sledujte ako biela krvinka opúšťa krvný obeh, aby s pomocou lymfy prekĺzavala od bunky k bunke a overovala, či je všetko v poriadku. Pozorujte ako tento neúnavný strážca vášho zdravia vyhľadá vírus, možno akúsi kruhovú a pichľavú potvôrku, ktorá sa práve chystala usadiť sa,ako ju pohltí a zožerie, alebo ako odhalí rakovinovú bunku a tiež ju bez váhania pohltí. Predstavte si, ako sa obranné bunky delia, aby ich bolo v tele proti útočníkovi dostatok.
A všimnite si, ako T lymfocit dáva príkaz B lymfocitom aby z nich vypadávali maličké útvary (protilátky), ktoré sa okamžite kopia na antigéne, aby ho neutralizoval.
Takéto plastické predstavy nie sú pochabým hraním, ale práve naopak sú veľmi užitočné. Umožňujú priamy kontakt s imunitným systémom. Obraz je predsa prajazykom života. Už otec autogénneho tréningu, profesor J.H.Schultz vštepoval svojim pacientom: „Každá dostatočne názorná prestava má tendenciu uskutočniť sa.“
Práve preto, že obrazotvornosť je tak silná, snažte sa nielen pri autogénnom tréningu, keď to bude možné, striktne sa vyhnúť každej negatívnej predstave. Naučte sa všetko vidieť pozitívne. Napríklad: ak trpíte bolestivým kĺbovým reumatizmom, nepredstavujte si ako váš kĺb chradne, ale vytvorte si predstavu, že obrané a poriadkové sily organizmu čelia ničivému procesu a že sa tkanivo kĺbov regeneruje a hojí. Alebo si zájdite spolu so svojimi obrannými bunkami do školy, teda do thýmusu – žľazy, ktorú máme na hrudi a vypočujte si ako tam svoje vedomosti získavajú. Myslite vždy na víťazstvo, nikdy nie na prehru.
Ak sa máte pre sebou, či doma, alebo v zamestnaní nejaké veľké ťažkosti, pri ktorých sa vás zmocní úzkosť, bezmocnosť a nervozita, sadnite si do kresla oprite sa a na niekoľko minút sa uvolnite. Zavrite oči, vojdite do intímneho kontaktu so svojím nervovým systémom a povedzte si: „Všetko bude zase dobré! Všetko sa vyjasní!”
Vaše vlastné predstavy nemusia byť samozrejme také rozhodné. Mali by ste však svojmu želaniu presvedčivo veriť. Pokojne a bezpodmienečne. Môžete sa pritom spoľahnúť, že výkonnosť vášho imunitného systému je fantastická. Je oveľa zázračnejšia, než si obvykle myslíme, že neexistuje nič, vôbec nič čo by nakoniec nedokázal zdolať! Akonáhle tento dar autosugestívnej imaginácie objavíte, poznáte, že je to ten najväčší DAR, ktorý ste mohli pre seba, pre svoje zdravie získať.“
(voľný preklad z vydania IMUNITNí TRÉNINK ( Hermann Geesing, vyd Sfinga S Aktuell, s. 118-119, 1993)
Uvedené potvrdzujú aj najnovšie štúdie holandských a austrálskych vedcov, ktorí dokázali, že imunitný systém človeka dokáže byť efektívne ovládaný jeho vedomím. To znamená, že naše myšlienky, presvedčenia a psychický stav dokážu ovplyvniť naše telo na bio-fyziologickej úrovni.
Zjednodušene povedané: zamerajte sa na svetlé stránky života, predstavte si samého seba ako šťastného a zdravého, meditujte, naučte sa abecedu autosugescie podľa autogénneho tréningu a čoskoro uvidíte pozitívne zmeny nielen na svojom zdraví ale v celom vašom živote. ViacTU
Autogénny tréning je zväčša chápaný ako relaxačná metóda. To však je len jedna, hoci najčastejšia forma jeho využívania. Sú však aj rôzne iné možnosti a prínosy jeho uplatnenia. Tie v mnohom prekračujú zdravotný rámec relaxácie. Osobitne na ne poukazuje 7. lekcia. Patrí medzi ne napríklad technika nazvaná rýchle aktivačné preladenie.
First Officer chez Ryanair – Europe’s Favourite Airline, Slovenka Dominika RIEČANOVÁ, pilotka Boeingu 737 (illustration photo, zdroj:dobrenoviny.sk)
Po dokonalom nácviku AT nie je potrebné opakovať všetky formulky. Výdych sa časom spája s vyvolávaním TEPLEJ TIAŽE. Rovnako výdych a tep srdca sa dá harmonicky spájať do jedného zážitku.
Stačia 2 až 3 výdychy a celý proces hlbokej relaxácie sa dostavuje okamžite a spontánne.
Pre praktické využitie AT v bežnom živote, počas dňa aplikujeme modifikáciu “mikrotréningu” v polohe drožkára, v kresle, alebo i v STOJI, či pri pomalšej CHôDZI.
Počas tohto preladenia sa dostávame do pohodového, uvoľneného stavu, so zreteľným pocitom čistej a jasnej mysle. Vyvolávanie tohto stavu je cennou, novonadobudnutou schopnosťou, ktorá môže časom zásadne ovplyvniť váš život a schopnosti sebarealizácie. Jeho prínos ďaleko prekračuje zdravotný rámec relaxácie . Dosiahnutý stav pretrváva niekoľko hodín i v bežnom živote. Povedané slovami básnika “človek pokojne vníma paradoxy života a kráča svetom – s teplým srdcom a chladnou hlavou”. Čo viac si možno želať?
Vyjadrenia o osobnom prínose autogénneho tréningu (audio).
Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.
AT skupinový výcvik (ilustration photo)
BLESKOVÁ KONCENTRÁCIA
V situácii extrémnej záťaže (stresu) umožňuje autogénny tréning aj tzv. BLESKOVÚ KONCENTRÁCIU.
Cieľom nie je navodenie relaxácie, ale odpútanie sa od rušivých vplyvov okolitého prostredia: trémy, zlyhania, verbálneho útoku inej osoby, či iného ohrozenia. Predchádzajúce tréningové osvojenie jednotlivých cvikov umožňuje “rýchle spustenie tzv. priehľadnej clony (skleneného zvonu, závesu)”. Cez túto mentálnu clonu prijímame iba racionálne informácie umožňujúce sústredenie sa na vykonávanú činnosť a je úspešné dokončenie.
Túto schopnosť, ktorej brilantné osvojenie umožňuje práve AUTOGÉNNY TRÉNING ovládali všetci sovietskí i americkí kozmonauti. Povedal mi ešte v roku 1980 Boris Fjodrovič Lomov, riaditeľ Inštitútu Psychologických vied Akadémie vied ZSSR a zakladateľ Strediska výberu a prípravy sovietskych kozmonautov.
“Bez autogénneho tréningu by američania so svojím APOLLO 11 na Mesiaci havarovali” spomenul len tak – akoby mimochodom počas jedného stretnutia s ním.
Pri nácviku bleskovej koncentrácie začíname zakaždým jednoduchým porovnaním fyzického napätia s fyzickým uvoľnením. V stoji vykonáme už nacvičený, zautomatizovaný, malý cvik s počítaním na tri doby.
Raz – nadýchnite sa, hlbšie ako zvyčajne
Dva – zadržte dych a zovrite ruky do pästi
Tri – ráznejšie vydýchnite a uvoľnite zovretie rúk
Ak to dovoľuje situácia zopakujte tento cvik ešte raz s tým rozdielom, že v druhej dobe pridáme k zovretým rukám ešte malú grimasu na tvári. Zovrite pritom pery, zošpúľte ich a jazykom potlačte na zuby zo zadu. Tesne po výdychu nadviažeme už natrénovanú predstavou “sviežosti a chladu na čele”. Autosugestívne ju vyjadruje formulka “moje čelo je príjemne chladné”.
NÁSLEDNE, záverom, ráznejšie vyslovíme vnútorným hlasom formulku, ktorou sme celý autogénny tréning začínali:
Som si istý, viem čo mám urobiť, dokážem to! (ilustratívne foto)
V reálnych situáciach, u dobre trénovanej osoby, ovládajúcej autogénny tréning, teda abecedu autosugescie, stačí vysloviť vnútorným hlasom vyššie uvedenú formulku, pričom sa rýchle spustí spomínaná priehľadná clona, filter, cez ktorý prijímame iba racionálne informácie umožňujúce sústredenie sa na vykonávanú činnosť a jej úspešné dokončenie.
Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave (1985) počas výcviku v autogénnom tréningu
INŠTRUKCIE NA VYUŽITIE UNIVERZÁLNEHO VARIANTU AUTOGÉNNÉHO TRÉNINGU V RôZNYCH SITUÁCIACH
Osvojenie si AT vytvára u cvičiacich pevný základ pre ďalšie zdokonaľovanie svojej psychiky a schopnosti ovládať sa v ľubovoľných životných situáciach.
a) Využite AT na ukľudnenie, zbavenie sa emocionálneho napätia
Ak máte dostatok času, treba uskutočňovať AT podľa úplného textu venujúc pozornosť všestrannosti a hĺbke uvoľnenia svalov. Treba venovať viac času cvičeniam, najmä tretiemu cvičeniu. Aktivizácia sa má tiež realizovať pomalšie.
Ak je čas obmedzený alebo situácia nedovoľuje robiť AT, použité formuly “Ukľudnujem sa”, “Som úplne, absolútne, dokonale pokojný” a pri výdychu si vsugerujte: “Svaly ramenného pletenca a rúk sú uvoľnené”. Túto sugesciu je lepšie uskutočňovať posediačky so zatvorenými očami, ale ak ste sa zaoberali AT aspoň mesiac, potrebný efekt sa dosiahne aj s otvorenými očami a dokonca rýchlo.
Stáva sa, že charakter práce u človeka systematicky vyvoláva emocionálne napätie (stresový stav, z anglického slova “stres” – napätie), napríklad v práci letcov, parašutistov, manažérov, rozhlasových moderátorov či hlásateľov, chirurgov, pedagógov a pod. U takýchto ľudí je potrebné cieľavedomo zvyšovať vplyv celého (všetkých 6 cvičení) AT.
Príklady jednotlivých formuliek:
“V ťažkej chvíli sa ľahko ovládam.”
“Som vždy pokojný a ovládam sa.”
“Vnútorný kľud je vždy výhra.”
“Pri vystúpení som vždy pokojný.”
“Ostávam pokojným, keď’ sa ľudia okolo mňa rozčuľujú. “
“Ovládam sám seba. Verím si.”
Jednoduchým opakovaním nemajú tieto formulky taký účinok, ako v stave hlbokej relaxácie a po osvojení abecedy autosugescie. Až potom ich môžeme účinne využívať i v bdelom stave.
b ) Využitie AT na odúčanie škodlivých návykov
Pri skutočne pevnom rozhodnutí človeka “rozlúčiť sa” s takými škodlivými návykmi ako je fajčenie, pitie alkoholu, ohrýzanie nechtov a mnohé iné, je AT účinným, osvedčeným prostriedkom využívaným v mnohých krajinách.
“Autogénny tréning však nemôže dať ľudom viac , len toľko koľko si chcú z neho sami vziať” píše jeho známy popularizátor V.L Levi.
Je to metóda, ktorú si môže osvojiť prakticky každý človek, vyžaduje si však v niektorých prípadoch viac trpezlivosti, predtým ako prinesie pozitívne výsledky. A medzi ne patria i mnohí fajčiari. Ak si však i silný fajčiar dokáže osvojiť AT, pozná a prežije “dar života”, “hodnotu zdravia” a nezmyselnosť sebapoškodzovania, je prakticky len otázkou času, že sa s cigaretami rozlúči.
RAZ A NAVŽDY !
Všeobecne pritom platí téza, že čím je osoba psychicky i telesne zdravšia, tým je nácvik AT ľahší a rýchlejší.
Počas celej svojej 20 ročnej praxe s výcvikom AT som sa nestretol s jediným prípadom, v ktorom by AT spôsobil nejaké komplikácie. U niektorých. fajčiarov sa však stavalo, že sa ich. zdravotný stav zhoršoval. Sám tréning však nebol príčinou. Začali si ho osvojovať, žiaľ už príliš neskoro.
Konkrétny prípad šťastlivejšieho, bývalého fajčiara, ktorému pomohol AT.
Muž v stredných rokoch, povolaním novinár, sa niekoľkokrát pokúšal prestať fajčiť, no prešiel týždeň, málokedy dva a začal fajčiť odznovu. Obrátil sa na nás s prosbou, aby sme mu pomohli. Jeho odhodlanie prestať fajčiť bolo síce pevné, ale určitú nedôveru v dobre výsledky vyvolávali v nás jeho otvorené pochybnosti o AT ako metóde, ktorá mu má pomôcť. Po podrobnom vysvetlení podstaty AT a kladných výsledkoch dielčich cvičení ostatných. frekventantov kurzu mal stále rôzne výhrady (voči hlasu interpreta, podvečernému termínu kurzu, voči niektorým účastníkom, následnosti jednotlivých cvikov a pod.)Takýto skepticizmus ho držal do IV. lekcie (zážitok srdca), kedy síce žiadne "srdce" necítil, ale čuduj sa svete objavil pocit tepla a tiaže po prvý krát v rukách a nohách. Predtým o týchto pocitoch vyhlasoval, že je to "mystifikácia". Nepociťoval síce ešte odpočinok a rušili ho rôzne vedľajšie zvuky pri domácich cvičeniach, ale počet PLUSOV (pozitívnych zážitkov) v dennom záznamníku sa začal vyskytovať pravidelne. Po týždni oznámil, že mu je pocit odpočinku v AT príjemný. Pochyboval však naďalej o tom, že prestane fajčiť.Po celkovo 2- mesačnom výcviku a presvedčení, že si osvojil celú abecedu autosugescie sme sa lúčili s lístkom na ktorom bolo napísaných niekoľko formuliek zameraných na pomoc pri odvykaní od cigariet.Okrem uvedených formuliek si sám sformuloval aj trochu drsnejšie autosugescie, ktoré dokázal uplatňovať hocikedy, teda aj v reálnych okamihoch a situáciách : "Od 1. januára prestanem fajčiť""Dym z cigarety je odporný, odpornejší ako .... ""Zapácham ako popolník "Popisoval ako si tieto momenty živo predstavoval a prežíval. Jeho dňom D sa stal skutočne 1. január roku 1986.V nasledujúcich dňoch spôsob odvykania s nami ešte niekoľkokrát konzultoval. Abstinenčné príznaky znášal vcelku pokojne a bez jediného "zlyhania". Jediným negatívnym zážitkom v prvých 2 týždňoch bolo, že po autosugescii cítil skutočne nutkanie na zvracanie. Začal mu byť odporný i zápach cudzích cigariet.14 januára po konzultácii zmenil posledný krát autosugestívnu formulku. Jej definitívna podoba znela "PRESTAL SOM FAJČIŤ. DYM CIGARETY JE ODPORNÝ".S odstupom 5-tich mesiacov, pri náhodnom stretnutí sa zmienil, že s cigaretou sa "rozlúčil" navždy. Fajčenie ho vôbec neťahá, cíti sa lepšie, vyrovnanejšie. Žiaľ pribral na váhe 5 kg. K AT preto pridal ešte plávanie a turistiku. "Život bez cigariet je krajší" povedal s odstupom ďalších dvoch rokov.
Aj tento príbeh dokumentuje, že AT môže pomôcť aj skeptikom zbaviť sa zlozvyku. Žartovne to vystihol Ladislav CHUDÍK, herec s darom hlasu, ktorý ako interpret stvárňoval predlohy relaxačných textov. Pri nahrávke jednej z lekcii vystihol celú podstatu našej psychologickej taktiky, keď položartom – polovážne povedal: “Pred tým vaším kurzom treba fajčiarov vystríhať, aby si dávali pozor, – lebo prestanú fajčiť ani nebudú vedieť ako.“
Desiatky listov poslucháčov rozhlasového kurzu NEFAJČIŤ JE MODERNÉ potvrdzuje, že to je možné i u mnohoročných a silných fajčiarov, ktorí už rezignovali a zatrpkli na svoje neúspešné pokusy. AT dokáže práve túto zatrpknutosť “roztaviť” a dať ich dechtom impregnovaným telám i dušiam ŠANCU OČISTY, nového zážitku života, slobody vlastného jestvovania ako individuality, ako zrelej osobnosti, rozvážne a sebavedomo sa zbavujúcej škodlivého, nerozumného, a obmedzujúceho návyku, získaného ešte v období nedospelosti.
c) Využitie AT pri formovaní žiaducich psychických hodnôt a vlastností
AT je účinným prostriedkom pôsobenia na psychiku človeka, umožňujúcim časovo postupné, nenásilné formovanie vlastného správania a vlastnej osobnosti.
Toto poznáva cvičiaci zväčša podľa ohlasov okolia, pretože súhrn každodenných zmien v jeho psychike a vedomí je pomalý, nepozorovateľný. Len v ťažších. situáciách. si dokážete oceniť pozitívnu zmenu v svojom správaní a prežívaní.
Príklady formuliek pre autosugestívne sebautváranie, ktoré sme neraz úspešne odporúčali počas záverečných cvičení AT:
“Som vždy vytrvalý a disciplinovaný”
“Som vždy aktívny a disciplinovaný”
“Som energický muž, dokážem sa presadiť”
“Riešim veci rázne a rýchle”
“Som priateľský a vľúdny”
“Chodím všade včas”
“Pozornosť (niektorých ) ľudí je mi ľahostajná”
“Vedúci je mi ľahostajný, práca je dôležitá”
“Pri vystúpení som pokojný, uvoľnený”
“I am okey , you are okey”
” Verím si” , “Dokážem to” ,”Milujem …. ” , “Starám sa o …” ” Som disciplinovaný” .”Nedopustím, aby (vec, zvyk, človek) ovládol môj život”
“Čo stojí zato robiť to, stojí zato urobiť to dobre (poriadne, správne).”
Ako odpoveď na opakované žiadosti a po istom váhaní sprístupňujeme, po viac ako 30 – tich rokoch nahrávku hudobno slovnej aktivizačnej metódy PSYCHORESTART vyvinutú pôvodne pre vrcholových športovcov na OH v Calgary a v Moskve (1980).
K jej vôbec prvému zverejneniu nás viedla, popri jej možnom reálnom účinku aj v súčasnosti a inšpirácii k vývoju podobných metód aj spomienka na Karola MACHATU, herca s vzácnym darom prednesu a zamatového mužného hlasu.
Nahrávka bola súčasťou psychologickej prípravy športovcov v Strediskách vrcholového športu a viacerí športovci ju v nastupujúcej ére walkmenov mali pri sebe na rôznych ďalších medzinárodných športových podujatiach.
Táto nahrávka bola realizovaná len v slovenskej verzii. V Čs. rozhlase boli vysielané iba jej ukážky a jej úplné znenie distribuovali spomínané strediská vrcholového športu. Niekoľko desiatok kópií vyhotovilo v rokoch 1980-84 psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave pre overovanie jej účinku a pre experimentálne účely. V českej verzii bola na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu v Bratislave vyvinutá nahrávka s podobným cieľom . Táto nahrávka sa opierala o Relaxačno - aktivačnú metódu prof. Miloša MACHAČA,DrSc.
Jej interpretom bol Ladislav CHUDÍK a v podkladovej hudbe boli použité vzácne civilné hudobné záznamy z diela J.S.BACHA
interpretované Albertom SCHWEITZEROM.
Vrcholoví športovci neraz, napriek poctivej príprave podľahnú obrovskému spoločenskému tlaku a atmosfére viac ako sami očakávali. Prejavuje sa to nielen ťažkosťami so zaspávaním, ale aj rôznymi, celkom vážnymi vegetatívnymi symptómami (zažívanie, nechutenstvo, stuhlosť svalstva a pod.). Preto bolo vhodné, popri PSYCHOBALZAME, vyvinúť aj nahrávku, ktorá im pomôže nielen navodiť svalovú relaxáciu, prerušiť vtieravé obavy zo zlyhania, ale aj prispeje k primeranej sebaistote, dodá rozvahu a elán podať najlepší možný výkon.
PSYCHORESTART svojimi slovnými sugesciami, témami imaginácie a podkladovou hudbou nadväzuje na PSYCHOBALZAM. Vyvoláva tým dojem známosti a dôvernosti s už používanou nahrávkou. Jeho realizácia bola konzultovaná s viacerými našimi olympionikmi, najmä vzpieračmi a lyžiarkami – bežkyňami. Tie sa s radosťou podieľali najmä na výbere vhodnej podkladovej hudby, čo sme im nemohli odoprieť.
Uvádzame aspoň zopár tých z nich, ktorí s ňou mali dobré skúsenosti a otvorene priznávali, že im v ich súťažnom zápolení pomohla. Vzpierači – Oto Zaremba a Dušan Poliačik , bežkyne lyžiarky- Betka Havrančíková, Viera Klimková, ľahký atlét Dušan Moravčik. Neskôr to boli: tenistka Karin Habšudová, tiež Dominik Hrbatý a Karol Kučera, ktorí boli v tom čase ešte juniori, krasokorčuliar Jozef Sabovčík, horolezci, športoví letci a mnohí ďalší.
Autogénny tréning olympioničiek
V danom čase bolo možné vyvinúť len jednu univerzálnu verziu takejto nahrávky. To bolo aj nevýhodou a úskalím nášho úsilia. Vyvinúť jednu nahrávku pre mužov i ženy, športovcov rôznych individuálnych či kolektívnych športov, ľudí rôznych temperamentov a pováh sa zdalo byť takmer nemožné.
V prípade Psychobalzamu to bolo jednoduchšie, pretože cieľ, výsledok takéhoto sugestívneho hudobno-slovného pôsobenia – spánok -bol vopred daný a každému dôverne známy stav.
Danka Barteková Ilustratívne foto
Časom sa ukázalo, že obe nahrávky tak PSYCHOBALZAM i PSYCHORESTART sú vhodné nielen ako doplnok psychologickej prípravy športovcov, ktorí si dobre osvojili relaxáciu pomocou autogénneho tréningu.
Alžbeta Havrančíková. Jedna z najvýraznejších postáv bežeckého lyžovania na Slovensku.
Môže ich využívať každý, kto á záujem o zvyšovanie svojej psychickej kondície a odolnosti voči záťaži a stresu. Obe nahrávky nielen uľahčujú jeho nácvik, ale aj zvyšujú motiváciu osvojiť si ho celý.
Iste sú opodstatnené názory niektorých odborníkov, že tieto nahrávky sú len heterosugestívnym pôsobením. Nenahrádzajú samostatný autogénny tréning, ale pri dobre motivovaných jedincoch sme takýto vplyv nepozorovali. Podporujú to aj viaceré v tomto smere realizované výskumy a štúdie uvádzané TU .
Bioelektric 2
A/ typický zápis bioelektrickej reaktivity pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata) B/ zápis bioelektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície PSYCHORESTART
Snímač a zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity
Je pochopiteľné, že jednotlivci, ktorí si osvojili celú abecedu nevôľovej autoregulácie psychických stavov a procesov, časom tieto nahrávky opúšťajú. Vracajú sa k nim príležitostne, najmä keď sa im rýchle uvoľnenie nedarí. Buď preto, že na cvičenia dlhší čas pozabudli, alebo je „predo dvermi“ nejaká významnejšia a náročná situácia.
Interpret: Karol Machata, národný umelec
Realizácia: PhDr. Milan Kožiak, psychológ Čs. rozhlas Bratislava (1980).
V nahrávke boli použité upravované a krátene hudobné diela v nasledovnom poradí:
Waldo De Los Rios, W.A. Mozart - Koncert pre klavír a orchester C- dur, K.z. 467, Andante A. Dvořák - IX. Symfónia E- mol, Z nového sveta, LargoA. Marcello - Koncert pre hoboj a orchester d-mol, AdagioJ. Pachelbel - Kánon D-dur pre trojo huslí a generálbasP.I. Čajkovskij - Spiaca krásavica, Baletná siuta, AdagioG. Verdi - La Traviata, prelúdium, I. dejstvo
Fr. Schmidt - medzihra z opery Notre Dame
Waldo de Los Rios - Mozart Nova, variácie na tému Čarovnej flauty, Mozartmania
WHO cena za kurz autogénneho tréningu vysielaný SRo.
Slovenský psychológ PhDr. Milan Kožiak získal WHO ocenenie. Týmto ocenením Svetová zdravotnícka organizácia vyjadrila medzinárodné uznanie prínosu Dr. Kožiaka za projekt a realizáciu kurzu “Autogénny tréning”.
Kurz vysielal a pre úspech aj 2x reprízoval Slovenský rozhlas. Kurz bol určený predovšetkým fajčiarom, ktorým sa napriek pokusom nepodarilo zbaviť sa svojho zlozvyku, ale nielen im. Jeho podstatou je psychologická príprava a tréning autoregulácie správania.Individuálny autogénny tréning (pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave)“Takmer každý fajčiar prijal viackrát rozhodnutie prestať fajčiť, avšak neúspech spočíva v tom, že po čase sa k návyku vrátil. Prerušenie fajčenia prináša fyzické a psychické abstinenčné príznaky. Bolo vhodné pokúsiť sa prísť na niečo, čo by nahradilo pôžitok z fajčenia a zároveň by ich zbavilo sprievodných symptómov – nervozity, pocitov úzkosti, bolenia hlavy, nespavosti a podobne, povedal nám autor kurzu Milan Kožiak. “Priklonil som sa k metóde autogénneho tréningu. Ak sa záujemca, ktorý chce skončiť s ktorýmkoľvek zlozvykom, dostatočne pripraví a pochopí hodnoty zdravia a daru života, výsledok je takmer istý a dlhodobý. Dokladom sú stovky ďakovných listov od poslucháčov, ktorí sa pôvodne už vzdali myšlienky trvalej abstinencie fajčenia.”
Ukazuje sa, že informovanosť o škodlivosti fajčenia a racionálne argumenty sú málo účinné. Represia má skôr opačný účinok. Skúsenosti Dr. Kožiaka presviedčajú, že najúčinnejšie sa javí vytvorenie pozitívnej atmosféry a hlbokého presvedčenia o správnosti rozhodnutia. Nie je správne ani nabádanie, aby fajčiari napríklad oboznamovali okolie so svojím rozhodnutím prestať fajčiť. Vonkajší tlak iba zvýši stres a riziko návratu k zlozvyku sa nezníži.
Odovzdanie medaily Dr. M. Kožiakovi zástupcami WHO a Min. zdravotníctva SR, v prítomnosti riaditeľa SRo Dr. Vladimíra Śtefku.medaila WHO
Oceneniu predchádzala odborná oponentúra a diskusia členov Slovenskej lekárskej spoločnosti za prítomnosti Regionálneho riaditeľa WHO pre Európu Dr. Tapani Pihu.
Dr. Kožiak prezentuje ciele, princípy a poznatky získané z Kurzu autogénnho tréningu vysielaného Slovenským rozhlasom. V pozadí Dr. Tapani Piha regionálny riaditeľ WHO pre Európu a Mgr.. Anna Tvarožková, vedúcia Kancelárie WHO v SR.
Na realizácii Kurzu sa okrem priamych účastníkov z prihlásených poslucháčov Slovenského rozhlasu redakčne podieľal Dr. Pavol Šrámek, ako interpret relaxačných textov herec Ladislav Chudík, tiež majstri zvuku Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu; Zdenko Halamík, Ernest Walzel, Ing. Juraj Ďuriš, Ing. Peter Janík a mnohí ďaľší pracovníci Slovenského rozhlasu. Osobitné poďakovanie patrí vtedajšiemu programovému námestníkovi riaditeľovi SRo Ernestovi Weidlerovi, ktorý
dal novému experimentálnemu projektu zelenú a všemožne
ho podporoval.
Experimentálne štúdio SRo: Ernest Walzel, Róbert Bartoš, Juraj Ďuriš, Peter Janík, Ján Backstuber (zľava)
Po odchode Dr. Kožiaka zo Slovenské rozhlasu do NBS v roku 1995 bolo Psychologické pracovisko zrušené, následne v roku 1996 zlikvidované a jeho činnosť nahradená externými agentúrnymi službami. Žiaľ tento osud postihol z úsporných “racionalizačných” dôvodov aj nahrávky oceneného Kurzu autogénneho tréningu. Vraj to majú na svedomí rozhlasoví fajčiari. Po viacročnom úsilí sa celý Kurz podarilo postupne skompletizovať z viacerých súkromných archívov a sprístupniť na tejto stránke. Viac na:
Prednesené na II. konferencii o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016
Možnosti heterosugescie a hudobno-slovné modifikácie autogénneho tréningu.
J.H. Schultz dlho zotrvával na stanovisku, že autogénny tréning (AT) je funkčný a účinný len ako autosugestívna metóda. Pod vplyvom technického rozvoja však už roku 1969 urobil istý ústupok, keď v návode k cvičeniu AT odporúča využitie heterosugescie ako pomôcky, dokonca v podobe nahrávky na gramoplatni C. Steawena a H. Bindera (D.Langen 1969). Dodával však, že len pri nácviku pod vedením odborného lekára.
Jeho žiak H. Lindemann (1975) sa však i naďalej striktne pridržiaval pôvodnej Schultzovej koncepcie a zastával názor, že cvičiteľ AT má vystupovať len v roli inštruktora a konzultanta. Uprednostňuje autosugestívny výcvik, pretože vraj hetero sugestívne “ľahko” vyvolané pocity, napr. zážitok tiaže, tepla, atď., vedú pri domácich cvičeniach k sklamaniu a ťažšie sa daria.
Iní, napr. A. Katzenstein (1971) zastavajú názor, že raz objavený zážitok pomocou heterosugescie urýchľuje a uľahčuje i domáci nácvik. Dobré skúsenosti v tomto smere uvádzajú napr. H. Kleinsorge – G, Klumbies (1967), V.S.Lobzin – M-M. Rešetnikov (1986) a ďalší.
Výskum M. Bouchala, M. Kuklety, M. Robeše a Z. Sekaninovej (1975) preukázal, že výsledky simultánneho, súčasného nácviku jednotlivých cvikov AT a nácviku sukcesívneho, t. j. klasického a postupného, sa pri analogickej dobe trvania nácviku nelíšili. Modifikácie AT došli v priebehu rokov tak ďaleko, že v praxi niektorých zdravotníckych zariadení je s úspechom realizované tzv. globálne poňatie AT. Jeho podstata spočíva v tom, že všetkých 6 prvkov AT je aplikovaných počas jedného cvičenia, bez ohľadu na to, či je cvičiaci začiatočník, alebo pokročilý. Podľa niektorých je však takéto skracovanie a urýchľovanie výcviku AT vhodné iba v stacionárnych podmienkach a aj tam by autogénny tréning mal spočívať v kombinácii dvoch individuálnych autosugestívnych cvičení a jedného heterotréningu, s možnosťou konzultácie s cvičiteľom.
Čo priniesol ďalší vývoj?
V tejto súvislosti vznikali otázky, do akej miery je cesta skracovania a urýchľovania výcviku reálna a v širšej miere použiteľná? U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.
Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku – z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie. To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, – v porovnaní s priamymi sugesciami. Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada aO. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame. Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968).
Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).
Dôsledkom týchto výskumných, opakovane empiricky overovaných poznatkov bolo, že vplyvu osobnosti pri prezentácii sugescií sa začala pripisovať iná rola ako v minulosti (S.Kratochvíl 1972). Predstava o nutnosti zvláštneho vzhľadu, alebo sily v bola takmer celkom opustená. Ukázalo sa, že popri situačných činiteľoch, najmä pokojnom prostredí, pohodlnej polohe a pod. je najdôležitejším činiteľom spôsob prednesu sugescií. Tieto majú byť vyslovované s pokojnou istotou a primerane vyjadrovať presvedčenie, že sa obsah sugerovaného uskutoční. Spôsob môže byť materinský i autoritatívny. Jednoduché inštruovanie má signifikantne nižší účinok. Ukázalo sa, že je vhodné len na začiatkucelého postupu.
Textová predloha, sloh a štýl prednesu.
V prípade PSYCHOBALZAMU, ako jednej z modifikácií autogénneho tréningu – má textová predloha celkom prozaickú kompozíciu s osobitným slohom, vymykajúcim sa z rámca umeleckého či vecného štýlu. Môžeme hovoriť o sugestívnom štýle, apelujúcom viac na emócie a obrazotvornosť ako na racionálnu zložku vedomia. Jeho výrazové prostriedky využívajú síce prvky básnického jazyka a prednesu (rovnozvučnosť, synonymické výrazy, prirovnania, metonýmie a ďalšie), nie však za účelom umeleckého vyjadrenia citu, nálady či myšlienky, ale za účelom ovplyvnenia psychického stavu recipienta v mimovedomej (neuvedomovanej) rovine psychickej aktivity. V úvode je prednes jednoduchý, inštruujúci, neskôr zhovievavo vysvetľujúci, z časti poetizujúci až imaginatívny. V závere skoro permisívny až ospalý. Prednes relaxačného textu je adekvátny hudbe, ktorej tempo s plynutím jednotlivých sekvencií klesá v oblúku – andante, adagio, largo. Pri zohľadnení poznatkov prozódie, ktorá ako náuka o zvukovej stránke rečovej komunikácie kladie dôraz na vnútorný tempo-rytmus verbálneho prednesu.
Karol MACHATA počas nahrávania PSYCHOBALZAMU (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)
Sugestívnosť prejavu kladie osobitné nároky na vlastné citové preladenie interpreta a zvnútornenie role terapeuta. Tiež na precízne vypracovanie vetnej intonácie, na frázovanie a vokalizácie jednotlivých ťažiskových sugescií. Zvládnutie uvedených nárokov je čiastočne v kontradikcii s vyššie uvedeným stanoviskom, že osobnosť sugestátora nie je dôležitá. Ak ho aj akceptujeme, tak iste budeme rešpektovať podmienku odbornej profesionálnej prípravy realizátorov ktorejkoľvek modifikácie AT.
HUDBA – jej účel, kritérium výberu, réžijné aspekty realizácie.
V hudobno-slovných modifikáciách AT znie hudba po celý čas vpozadí. Jej funkcia je sekundárna. To však neznamená je druhoradosť. Jej poslaním je hudobne dokresliť a dopĺňať prednes sugescií (relaxačných, imaginatívnych, aktivizačných). Výber hudby a jej skoro vždy potrebná úprava by mala, popri formálne ilustratívnej funkcií, tiež vyvolávať potrebný psychologický účinok odpútavania sa od okolitého prostredia a prehlbovania psychofyziologických procesov uvoľňovania celého organizmu, vrátanie zmiernenia, stíšenia mentálnej aktivity. Zvládnutie tejto fázy je predpokladom ako spánkových tak aj aktivizačných záverov takýchto modifikácií AT. Túto úlohu môžu splniť ak jej harmonicky vyrovnaná hudobná línia pôsobí na väčšinu potenciálnych poslucháčov ako príjemné „zvukové pole“ a vnímanie jej formy a obsahu ustúpi do pozadia.
Základným kritériom výberu hudobných skladieb a výňatkov bol preto muziko- terapeutický „izoprincíp“ vyjadrujúci potrebu výberu takej zostavy hudobných diel (častí), ktoré v úvode najprv mierne korešpondujú s predpokladaným negatívnym psychickým rozpoložením poslucháča, trápiaceho sa ťažkosťami pri zaspávaní. V strednej časti toto rozpoloženie neutralizujú a v závere prehĺbia spánkové uvoľnenie.
Aj preto krátka úvodná časť, ktorá rezonuje s disharmonickým psychickým rozpoložením potenciálneho poslucháča zväčša nevyvoláva primerané relaxačné odozvy. Až po nej nasleduje výber skladieb a výňatkov s príjemnou melodikou, upokojujúcim, neskôr až tlmiacim účinkom. Takýto účinok vyvoláva predovšetkým pravidelný a pokojne plynúci rytmus, zmierňujúce až pomalé tempo a citlivý prenos dynamiky z jednej skladby do druhej. Za najvyhovujúcejšie sú v tomto zmyslepovažované diela z hudobného baroka a klasicizmu, prípadne i pokojné imaginatívne časti impresionistických diel. V hudobno-slovnej imaginatívnej modifikácii AT nazvanej PSYCHOSIESTA boli celkom úspešne použité skladby známych autorov komponujúcich inštrumentálnu a elektronickú hudbu. Pôvodný zámer vkladať prednes textu do vopred pripravenej hudobnej kompozície sa neukázal schodný. Nedarilo sa ho zosúladiť zo súbežne znejúcou hudbou. Slovný prednes bol preto vždy nahrávaný samostatne a nezávisle na hudobnom podklade. To umožnilo presnejšiu postsynchronizáciu s vybranými hudobnými motívmi. Tie boli následne rovnako upravované, prispôsobované slovnému prednesu a so zreteľom na hudobno-slovný kontrapunkt, najmä v závere jednotlivých sekvencií.
Teoretické pozadie realizácie a overovanie prípravných nahrávok.
Podstata hlavného psychofyziologického účinku spojenia hudby a slovaspočíva, v zmiernení vplyvu tzv. vmedzerených asociácií a negatívnych emócií poslucháča. Tieto vmedzerené asociácie predstavujú rôzne rušivé myšlienky, predstavy, spomienky, obavy, neistota, alebo aj pociťovanie bolesti. Výsledky boli mimoriadne povzbudivé. V mnohých prípadoch experimentálneho overovania prípravných nahrávok na rôznych pracoviskách po celom Československu, dochádzalo u probantov, pri optimálnom hudobno-slovnom kontrapunkte až ich blokovaniu.
Ako takmer raritný prípad uvádzame jedno hlásenie z kliniky popálenín v Thomayerovej nemocnici v Prahe, kde primárka detského oddelenia žiadala Čs. rozhlas o urýchlený vývoj detského psychobalzámu. Zdôvodńovala to tým, že zachovanie polohového pokoja je pre ich pacientov mimoriadne dôležité a že už pri „nasadení“ nahrávky určenej pre dospelých polohujú a zaspia ťažko popálení detskí pacienti omnoho lepšie ako pri počúvaní rozprávok, voľne vybranej hudby a pod.
Na tomto, z hľadiska účinku cennom blokovaní negatívnych, rušivých asociácií a emócií má významný, ak nie rozhodujúci podiel vhodná hudba. Táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú. Vyvoláva príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej, čím ju pripravujú na prijatie ďalších súbežne znejúcich zvukových signálov, najme reči. Týmto spôsobom sa vytvára možnosť účinného globálneho ovplyvnenia “zasiahnutia“ oboch hemisfér a viacerých vrstiev mozgu a psychicky človeka. Masívnosť súčasného pôsobenia hudby a slova sa prejavuje efektom synergie, ktorý nemožno považovať len za lineárny súčet dvoch činiteľov. Opakované merania poklesu aktivačnej úrovne organizmu človeka, poklesu jeho neuropsychickej tenzie pri vývoji Psychobalzamu, to objektívne preukázali. Efekt súzvuku slova a hudby bol signifikantne výraznejší ako tomu bolo iba pri prednese štandardnej predlohy samotných predspánkových sugescií, alebo len pri po počúvaní podkladovej predspánkovej hudby.
Uvedené konštatovanie sa opierajú o objektívne merania bio-elektrickej aktivity, prostredníctvom kožno-galvanického reflexu, ktorého pokles nie je ovplyvniteľný vôľou.
Individuálny autogénny tréning (pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave)
Graf č.1 Typický záznam časového priebehu bio-elektrickej reakcie probantov.
Bioelektric 1 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)
A/ zápis pri čítaní emotívne neutrálneho textu B/ zápis relaxácie pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata) C/ zápis relaxácie pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície Psychobalzam
Graf č.2 Veľmi podobné výsledky boli zaznamenané i pri aktivizačných verziách hudobno-slovných metód, vyvinutých pre potreby vrcholových športovcov.
bioelektric 4 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)
A/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret L. Chudík) B/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej relaxačno-aktivačnej kompozície
Zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity zn. VAREG
Zreteľné „vygumovanie“ vmedzerených asociácií, prejavujúcich sa ako „kostrbatá“ krivka, vytvorilo priestor pre účinnejší vplyv súbežne znejúcich terapeutických sugescií. Túto synergiu je možné účinne uplatniť i pri celom výcviku autogénneho tréningu. Jej forma a obsah sú podmienené stupňom výcviku a cieľom autogénneho tréningu. Môže to byť len dosiahnutie hlbokého uvoľnenia, zameraného na rýchle zotavenie, plynulý a neprerušovaný spánok, ale aj na posilnenie sebadôvery, rozvážnosti, chuti k aktivite, či na odvykanie nejakého zlozvyku.
Dostupné pokusy o spájanie hudby a slovných sugescií u nás i zahraničí (napr. v Nemecku, Švédsku, či v Poľsku) boli v čase vývoja Psychobalzamu poznamenané nižšou kvalitou nahrávok a nie vždy profesionálnou úrovňou interpretácie (prednesu). Interpretmi slovných sugescií boli totiž samotní lekári alebo psychológovia. Títo síce malimnohoročné praktické skúsenosti a istú rutinu v danej oblasti, ale niekedy aj neprimerané hlasové dispozície a malú „zručnosť“ v práci s hlasom pred mikrofónom. Uvedené nemusí byť nedostatkom v bezprostrednom kontakte s klientom, pacientom v ambulancii, rozhodne však znižuje účinnosť prejavu určenom širšej verejnosti.
Predovšetkým z tohto dôvodu sme najskôr experimentálne nahradili hlas odborníkov hlasmi profesionálnych hercov (Karol MACHATA a Ladislav CHUDÍK), ktorí interpretovali štandardnú predlohu relaxačného textu. Zámer vybrať hercov s „darom hlasu“ a mimoriadnymi interpretačnými schopnosťami sa ukázal realizovateľný už po prvých skúškach spojených s ich odbornou konzultačnou prípravou, vrátane osobného zvládnutia autogénneho tréningu. Správnosť tohto postupu, ktorý mohol vyvolať vodborných kruhoch diskusiu sa napokon potvrdila ohlasom poslucháčov vtedajšieho Československého rozhlasu na experimentálne vysielanie prípravných nahrávok určených pôvodne pre rozhlasových redaktorov, pre letcov a športovcov (1980-81). Tiež pri hudobno-slovnej modifikácii Relaxačne aktivačnej nahrávky metódy RAM prof. M. Machača, pri ktorej bola – z podnetu autora tejto metódy použitá organová hudba, v civilnej interpretácii Alberta Schweitzera. Neskôr tiež napr. pri realizácii samostatného 6-dielneho kurzu autogénneho tréningu, ktorý vysielal Slovenský rozhlas v opakovaných reprízach (1993 až 1995). Viac informácií o hudobno-slovných modifikáciách autogénneho tréningu, vrátane ich recenzií, výpovedí ich užívateľov i priamych účastníkov kurzov – na www.psychobalzam.com
ZÁVEROM
Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu. Je skutočne pozoruhodné, koľko rôznych modifikácií autogénneho tréningu prinieslo 90 rokov jeho uplatňovania v praxi – v najrôznejších oblastiach života a práce: v prevencii, terapii (somatickej i psychickej), profylaxii, pedagogike, zvyšovaní výkonnosti v práci a inde. To dokazuje, že metóda, celý systém autogénneho tréningu je mimoriadne životaschopný. Je tomu tak aj preto, že po celom svete oslovil nielen tisíce medicínskych odborníkov, ale aj pedagógov a psychológov, ktorí ho celkom zákonite začali uplatňovať aj v neklinických oblastiach.
Spomínam si, s akým prekvapením som pred viac ako 30-timi rokmi listoval v niekoľko zväzkovom americkom „Handbooku“ redigovanom W.Luthem (1969-70). Našiel som v ňom takmer 2500 odkazov na vedecké práce a štúdie venované Autogénnemu tréningu. Netrúfam si ani odhadnúť, koľko je tých štúdií dnes. Iste mnohé z nich rozvíjajú klasickú osnovu Autogénneho tréningu a chránia jeho autenticitu pred rôznymi experimentátormi. Títo majú iste tiež svoje dôvody a aj argumenty prispôsobiť ho novým potrebám a požiadavkám. Zväčša sa udáva potreba „autogénny tréning“ skrátiť, zrýchliť, prehĺbiť a pod. Prináša to so sebou nielen isté riziká pre cvičiacich, ale aj devalváciu tejto metódy na úroveň univerzálnych liečiteľských praktík. Hoci na to upozorňoval už samotný J.H. Schultz, viaceré modifikácie, ktoré sprvu odmietal – nakoniec akceptoval. Napríklad spomínanú heterosugestívnu výcvikovú modifikáciu a úpravy strohých cvičebných formuliek, vnímané mnohými cvičiacimi (najmä v iných ako nemecky horiacich regiónoch) ako „príliš chladné“, „málo oslovujúce“, či „nezáživné“. To viedlo k vzniku rôznych doplnkov, odchýlok a zmien v slovných formuláciách, ktoré svojou názornosťou zjemňujú autosugestívne, či sugestívne pôsobenie, zrýchľujú preladenie, objavovanie jednotlivých pocitov a celkový efekt samotného tréningu. V tomto rámci by asi nebolo rozumné obísť tiež vplyvy ďalších podobných a pomerne rozšírených metód.
Medzi nimi napr. Jacobsonovu progresívnu relaxácia, Silvovu metóda, tiež spomenutú relaxačne aktivačnú metódu českého psychológa Miloša Machača a mnohé ďalšie. Ich vzájomné ovplyvňovanie je zákonité, prirodzené a vo svojom výsledku obohacuje vývoj a skúmanie vzťahu – medzi zdravím a chorobou, medzi slovom a prežívaním, poznaním a konaním, medzi telom a dušou človeka. Práve jej integrita je dnes ohrozená snáď viac ako kedykoľvek predtým. Aj preto je iste správne ak sa to „nové“ v otvorenej diskusii prehodnocuje prizmou toho „starého“ a vice versa.
LINDEMANN, H.: Überleben in Stress, Autogenes Training, Der Weg zu Entspannung – Gesundheit – Leistungssteirung, Wilhelm Hayne Verlag, München, 18 Auflage, 1973 LOBZIN, V.S. – REŠETNIKOV, M.M.: Autogennaja trenirovka, Spravočnoe posobie dlja vračej, Izdavateľ Medicina, Leningrad 1986 LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969 LUTHE,W.(Ed.): Autogenic therapy. Grune & Stratton, New York 1969-70 STAEWEN, C. – BINDER, H.: Zur Diskussion der Schallplatte für das autogene Training, In LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969 SHULTZ, J.H.: Übungsheft für das Autogene Training, G. Thieme Verlag, Stuttgart, 12 Auflage, 1966
SCHULTZ, J. H. – LANGEN, D.: Übungsheft für das autogene Training konzentrierte Selbstentspannung, Verlag: Thieme Stuttgart, 1977
Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
PhDr. Milan Kožiak
Program konferencie (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)
II. konferencia o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016
Cieľom poslednej 6. lekcie základného kurzu “autogénny tréning” je zhrnúť všetky už natrénované písmená abecedy autosugescie do jedného slova, napísaného akoby jedným ťahom (dychom). Mnohí cvičiaci prežívali už pri predošlých cvičeniach rôzne príjemné zážitky vlastného tela (ťiaž, teplo, dýchanie, srdce, brušné orgány). Ťažisko posledného cvičenia spočíva v objavovaní zážitku „chladu na čele“, t.j. čistej, jasnej a pokojnej mysle, schopnej lepšie zvládať náročnejšie životné situácie, lepšie rozlišovať podstatné od nepodstatného, náhodné od zákonitého, chceného od nechceného, či ak chcete tak i zdravého od nezdravého.
dokážem to!
Svoje telo vnímame po piatich cvičeniach ako ťažké, prijemne teplé s kľudným dychom a pulzom a s pocitom prúdiaceho tepla v brušných orgánoch. Uvoľnené telo teda už dokáže plnohodnotne odpočívať. Posledné 6: cvičenie autogénneho tréningu je zamerané na aktivačné preladenie organizmu a psychiky. Má priaznivo ovplyvniť krvný obeh v pokožke hlavy, tváre a mozgu.
Základom je sústreďovanie sa na pocity spojené s predstavou, ktorú vyjadruje formulácia “čelo je príjemne chladné”.
Tieto pocity možno vnímať, alebo si ich aspoň predstaviť aj ako chladivý vánok, chladný dotyk, alebo si ho ako formulku spočiatku v duchu mechanicky opakovať. Vnímavé osoby popisujú výsledný pocit ako chladný vzduchový kúpeľ čela, akoby ťažké, uvoľnené, príjemne prehriate telo ležalo “ďaleko dole”, zatiaľ čo chladná hlava “sa vznáša hore”.
autogénny nadhľad
Tento stav je natoľko zvláštny a charakteristický, že ho ľudia, ktorí medzi sebou nemali nikdy osobný kontakt popisujú často tými istými termínmi (vznášanie, hojdanie, pohupovanie a pod. ). Ako levitácia je známy aj z výpovedí mnohých jogínov, ktorí podľahli ilúzii, že ovládajú tajomstvo antigravitácie. 🙂
levitácia
Posledným, šiestym písmenom abecedy autosugescie je teda objavenie zážitku “sviežosti a chladu na čele”. Päť predošlých cvikov bolo relaxačných. Tento zbystruje pozornosť a prehlbuje sústredenie v stave hlbokého uvoľnenia. Autosugestívne ho vyjadruje formulka “moje čelo je príjemne chladné”. Tento pocit môžeme vnímať, alebo si ho aspoň predstavovať, ako chladný vánok, príjemne chladný dotyk, prípadne si ho spočiatku v duchu opakujeme bez sprievodného pocitu.
Pocit chladu cítime najintenzívnejšie na čele, ale i na tvári a temene hlavy (podobne, ako keď nám v teplom kúpeli vyčnieva z vody len tvár a časť temena).
Vytvárame si tak nové vnemové centrum. V čele akoby prežívame svoje psychické JA, tam prebiehajú naše myšlienky i predstavy. Čelo je oblasť, ktorá hraničí na jednej strane so svetom vonkajším, reálnym, na druhej strane s vnútorným, psychickým.
Autosugestívnu formulku môžeme doplniť “myseľ je pokojná, čistá a jasná ako krištáľ.”
Po zvládnutí cviku stačí len heslo
“CHLADNÉ ČELO, JASNÁ MYSEĽ”.
Pri nácviku, ktorý ide často pomaly, pretože ide o zmenu vnímania teplého na chladné, môžeme si spočiatku vypomáhať reálnymi podmienkami a pomôckami, ako je umytie tváre chladnou vodou, alebo aspoň navlhčenie čela, potrenie čela alpou, mentolovou masťou, tuhou kolínskou, vietnamskou masťou, vhodným sprejom, chladným obkladom na čelo. V každej miestnosti je prúdenie vzduchu, ktoré možno vnímať v tichu relaxácie – ako chladivé.
Tento pocit je možné umocniť jemným otočením očí (rotácia buliev) smerom hore a k sebe (akoby sme sa pozerali zvnútra na stred čela), alebo vdychovaním chladného vzduchu nosom a vnímaním chladu v klenbe nosohltanu (ktorá zospodu tesne súvisí so spodnou časťou mozgu).
Je tiež možné predstavovať si, že stojíme pod príjemnou chladnou sprchou alebo vo vlažnom daždi, alebo že nám na hlavu napadal sneh ako na hlavy sôch. Možno si, predstaviť vrchol vysokej hory s trblietajúcim sa štítom (snehovým), strieborný chladný mesiac nad spiacou krajinou, striebornú hviezdu na čele “kráľovnej” z rozprávky, tretie oko Šivovo a pod.
Pri zjednotení pocitov je možné predstaviť si teplý kúpeľ alebo teplý bahenný zábal s chladivým obkladom na čele.
V saune po prehriati v horúcom vzduchu a ochladení v studenej vode prežívame reálne podobný pocit, pocit vnútorného tepla a príjemného chladného, sviežeho povrchu tela, najmä hlavy a čela.
Pri osvojovaní tohto cviku môže byť užitočná 6.lekcia kurzu autogénneho tréningu vysielaná Slovenským rozhlasom v rokoch 1993/94. Všetky predošlé lekcie tohto rozhlasové kurzu boli koncipované podľa univerzálneho modelu, čiže tak aby vyhovovali širokému spektru poslucháčov; ženám i mužom, mladším i starším, ľuďom rôznych povolaní i rôzneho vzdelania.
Posledná 6.lekcia však okrem všeobecne vhodných formulácií obsahuje aj jednu špecifickú časť zameranú na zbavovanie sa zlozvyku fajčenia. Celý kurz autogénneho tréningu vysielaný Slovenským rozhlasom bol programovo určený práve fajčiarom. Skúsenosti však ukázali, že po istých úpravách ho je možné uplatniť aj pre širšiu verejnosť. V poslednej, záverečnej lekcii sme preto urobili len minimálne úpravy, najmä z toho dôvodu, že obsahuje reálne znejúceho sugescie zamerané na prekonanie toho zlozvyku. Prínos vidíme hneď v dvoch rovinách. Tá prvá sa týka samotných fajčiarov a tá druhá dovoľuje vytvoriť si model pre vytváranie vlastných autosugescií, zameraných na riešenie ich konkrétnych problémov.
autogénny tréning
Viac o tvorbe takýchto „formuliek“ sa môžete dozvedieť v záverečnej 7. lekcii Kurzu autogénneho tréningu .
Aj pri počúvaní tejto hudobno-slovnej relaxácie je vhodné uviesť, že jej náhodné počúvanie, bez osvojenia predošlých cvikov autogénneho tréningu, môže u niektorých poslucháčov vyvolať pocit iluzórnosti jej účinku. Hoci pri osvojení celého postupu by mohla byť aj im užitočným pomocníkom.
autogénny tréning – 5. lekcia (teplo v brušnej krajine)
Piatym písmenom abecedy autosugescie je objavenie tepla v brušnej krajine a uvoľnenie vnútorných orgánov tela. Tento cvik má dva ciele.
PRVÝ CIEĽ
Hoci procesy v bruchu nemáme pod vedomou kontrolou.Piate cvičenie autogénneho tréningu tomu môže významne prispieť. Nácvikom tepla sa paralelne uvoľňuje hladké svalstvo a vegetatívne nervstvo v tejto časti tela. Orgány a nervy v ňom zreteľne reagujú nielen nato čo jeme, ale aj na to čo prežívame. To je každému dôverne známe. Brušné orgány svojou zotrvačnosťou dlho a úporne odolávajú snahám o vrátenie do pôvodného, normálneho stavu svojho fungovania.
plexus solaris
Po precvičení prvých štyroch cvikov sa osvedčila predstava “prúdiaceho tepla v brušnej krajine“, ktoré sa šíri s každým výdychom. Je pociťovaná ako sálajúce teplo, prehrievajúce celú oblasť zvnútra i zvonku. Ak sa ani po nejakom čase cvičenia navodzovaný pocit tepla v bruchu nedostaví, možno si pomôcť napríklad tým, že ešte pred začiatkom cvičenia vypijeme teplý čaj, alebo si na brucho položíme dlaň teplej ruky, teplý vankúš, či hrejivý termofor. Neskôr po objavení pocitu tepla v brušnej krajine, už tieto manévre nebudeme potrebovať. Hrejivý pocit tepla v tejto časti tela je pre väčšinu ľudí, v porovnaní s prechádzajúcimi pocitmi autogénneho tréningu, nový a neznámy Je vhodné poddať sa preto trpezlivo jeho objavovaniu a čakať až sa objaví. Sú však ľudia, u ktorých sa ani po dlhšom intenzívnom cvičení nedostavia žiadne výsledky. Nie je to žiaden nedostatok! Už po týždni takéhoto úsilia je možné prejsť k poslednému, šiestemu cviku autogénneho tréningu, ktorým je cvičenie „chladu na čele“.
5.lekcia (teplo v brušnej krajine)
Za prirodzený zdroj hľadaného, objavovaného pocitu vnútorného tepla je možno považovať celý brušný priestor.
Okrem tráviacich orgánov sa v ňom nachádza aj zhluky nervov nazývaných slnečné pletivo (solar plexus). Je to náš druhý mozog, nazývaný tiež mozog vegetatívny. On riadi z pozadia brušnej krajiny celú našu „technológiu zažívania” a „energetickú továreň“ (žalúdok, pečeň, žlčník, pankreas, tenké črevo, nadobličky). Nachádza sa v strede trupu, tesne pod bránicou, pred chrbticou, pred brušnou aortou, za žalúdkom a pečeňou.
solar-plexus
Popri riadení metabolizmu, t.j. premeny potravín na energiu potrebnú k životu reaguje plexus solaris aj na rôzne vonkajšie podnety, telesné a duševné stavy. Naše zdravie a citové prežívanie sa preto odráža i na funkčnosti tejto zložitej a krehkej siete nervových prepojení. Silné zážitky a rôzne choroby, môžu tieto prepojenia prerušiť, či zablokovať. Dôsledky sa prejavujú nielen zažívacími ťažkosťami, ale aj bolesťou.
autogénny tréning – 5.lekcia (audio)
brušné bolesti
Objektívne sa symptómy blokovania môžu prejavovať ako tráviace problémy (kŕče a pod.)), poruchy v stravovaní, malý pocit vlastnej sebahodnoty, sebaobviňovanie, či zaujatie pózy obete. Náš vegetatívny mozog sa vtedy úporne snaží mobilizovať vitálne rezervy tela, korigovať dysfunkcie, zvýšiť imunitu a nastoliť rovnováhu medzi jednotlivými orgánmi.
Už v starovekej Čine a Indii považovali hornú časť brucha za stred ľudského organizmu. Taoisti hovorili slnečnému pletencu „brušný mozog“. Podľa ich učenia o dvoch mozgoch má novorodenec viac mozgových funkcií v brušnej krajine ako v samotnom mozgu. Aj vďaka tomu sa dokáže pomerne ľahko vyrovnávať s mnohými zdravie ohrozujúcimi vplyvmi.
hinduistické čakry
V hinduistickej tradícii je plexus solaris považovaný za jednu zo siedmich hlavných čakier, konkrétne tretiu. Okrem toho, že je vnímaná ako energetické centrum, zdôrazňujú aj jej prepojenie s duševným svetom človeka. Tvrdia, že práve v nej dochádza k rýchlemu prieniku a prenosu záchvevov citov a emócií do nášho správania.
symbol 3.chakra
Podľa hinduistov práve tie najsilnejšie emócie, akými sú; hnev, radosť, nenávisť, bolesť, či láska vyvierajú z vnútorných orgánov riadených aj „slnečným pletivom“.
V našej, európskej kultúre nie je takéto hlbšie vnímanie vzťahu príčin a prejavov našich emócií vžité.
Z fyziologických procesov sme schopní postrehnúť tak vzťah dýchania, či tlkotu srdca s našimi citmi, ale vnímanie súvislostí nášho duševného sveta so základnými tráviacimi procesmi tela nám uniká. Okrem liečebného účinku ponúka práve 5.lekcia (teplo v brušnej krajine) autogénneho tréningu jedinečné a obohacujúce poznanie celistvejšieho obrazu fungovania človeka, v jeho vnútornom i vonkajšom prostredí.
DRUHÝ CIEĽ
autogénny tréning – 5.lekcia (audio)
Druhým nemenej dôležitým cieľom 5.lekcie (teplo v brušnej krajine) je zjednotenie všetkých troch, už nacvičených vnútorných cvikov (dych, srdce, brucho) do jedného pocitu uvoľnenia vnútorných orgánov, do pocitu „vnútorného tepla“ či „teplého vnútra“. Neskôr sa paralelne spontánne pridruží i vnímanie prvých dvoch cvikov (tiaže a tepla) v končatinách, ktoré už cvičiaci ovláda. Takto sa prepojí vnútorné teplo s teplom vonkajším (v rukách i v nohách). Všetky pocity sa spoja v jeden komplexný, integrovaný a príjemný telový zážitok.
Až v tomto stupni autogénneho tréningu relaxácie je vhodné pristúpiť k cieleným autosugesciám (hoci niektorí odborníci odporúčajú ich využívanie už od tretieho cviku).
Z uvedeného vyplýva, že relaxácia sa okrem liečivého účinku dá využiť aj na „vpečaťovanie“ autosugescii. Tieto môžu byť zamerané ako na osvojovanie žiaducich vlastností a schopností, tak napríklad aj na odúčanie škodlivých návykov.
Každý si môže vytvoriť formulku “šitú na mieru”. Formulka by mala byť krátka, jasná, výstižná. Je dobré, ak je autosugestívne myslená, vyjadrovaná pri výdychu, u pokročilejších i rytmizovane s tepom srdca.
Tvorbe autosugestívnych formuliek a ich uplatňovaniu v najrôznejších životných situáciách je venovaná 7. lekcia kurzu.
LIEČIVÁ HRA S VLASTNOU OBRAZOTVORNOSŤOU
U mnohých cvičiacich sa už od tretieho cvičenia autogénneho tréningu samovoľne rozbieha celkom pôvabná hra s vlastnou predstavivosťou či obrazotvornosťou, ktorú odborníci nazývajú imagináciou, alebo aj meditáciou. Môže sa stať neoceniteľným zdrojom inšpirácií, kreativity, posilnenia vlastnej integrity, alebo miestom zotavovania sa od rôznych emocionálnych poranení. Niektorí z nás však môžu mať pred týmito výletmi ich vlastnej „fantázie“ aj isté zábrany. V záujme ich prekonávania sme preto na začiatok hudobno-slovnej relaxácie zaradili bezpečnú imagináciu nazvanú „hľadanie a utváranie ideálneho miesta relaxácie“. Dúfame, že vás táto imaginácia obohatí rovnako ako priamych účastníkov kurzu, ktorí vypovedajú v záverečnej časti 5.lekcie.
Je dosť dôvodov predpokladať, že pri opakovanom navštevovaní tohoto imaginárneho miesta, miesta Vašej duševnej SIESTY (neskôr už aj bez hudobno-slovného vedenia majstrom Chudíkom) dokážete nachádzať odpovede na mnohé otázky, ktoré pre vás postavil život.
Odpovede na otázky, ktoré ďaleko presahujú naše vedomie prítomnosti, či vnímanie vlastne telesnej existencie.
Ak ste pravidelne cvičili podľa predošlých inštrukcií, mali by ste sa už vedieť dobre a rýchlo uvoľniť na vnútorný pokyn a odpútať sa od rušivých vplyvov. Teraz môžete pristúpiť k “objaveniu zážitku srdca”, ktorý je 4. písmenom abecedy autosugescie.Štvrté cvičenie sa teda zameriava na nácvik nevôľovej regulácie činnosti srdca, ktoré ako je známe, tiež veľmi rýchle a silne reaguje na rôzne vplyvy z psychickej oblasti. Činnosť srdca si však človek obyčajne neuvedomuje, a preto si cvičenie kladie za úlohu ju v určitom zmysle odhaliť.Cieľom tohto cvičenia je teda naučiť sa pociťovať kľudný tlkot srdca v srdečnej krajine. Ľudia si svoje srdce uvedomujú vtedy, keď sú rozčúlení alebo udýchaní, teda vtedy, keď srdce pracuje na väčšie obrátky. Ak ležíme v kľude a nemáme náhodou horúčku pociťujeme tep srdca dosť obťažne.K nácviku “srdca” pristupujeme vždy po vyvolaní pocitov tiaže a tepla, alebo TEPLEJ TIAŽE a po krátkej a príjemnej chvíli pasívneho vnímania vlastného dychu. Potom si zľahka položíme pravú ruku na hruď v tom mieste, kde zvyčajne cítime tlkot srdca najviac. Pokúsime sa vnímať jeho rytmus ako príjemnú hudbu. Pri každom výdychu sa ako vlna za vlnou šíri teplá tiaž do dlaní…, až do chodidiel… A popritom sa snažíme tichou, vnútornou rečou sami pre seba, vyslovovať v rytme srdca nasledovne slová a vety: – moje srdce tlčie pokojne a rovnomerne, – pokojne a presne…, pokojne a isto… Keď po niekoľkých cvičeniach dokážete objavovať zážitok srdca v hrudi istejšie, môžete vrátiť pravú ruku do pôvodnej polohy.
LIEČIVÉ PREDSTAVY
Pre objavovanie srdca je typické strácanie sa zážitku, akési jeho zahmlenie. Neznamená to však, že nám srdce nebodaj prestalo tĺcť, čo niektorých začiatočníkov aj trochu vyplaší. Znamená to len, že jeho spočiatku krehký vnem, je prehlušený vnemom výraznejším. Najčastejšie ním býva vlastný dych, ktorý môže mať pri autogénnom tréningu niekedy i podobu vzdychu. Niekto skôr ako srdce v hrudi objaví tep pulzujúcej krvi v prstoch. rúk. Pocíti vlnu pulzu, akoby v ozvene, vždy o niečo neskôr za úderom srdca. Pritom je užitočné, liečivé predstaviť si “vak so živou vodou” (imaginácia z rozhlasovej relácie), v ktorom je to naše srdce uložené. Vtedy zvyčajne pocítime, ako sa v okolí srdca šíri teplo, sprevádzané objektívne merateľným rozšírením koronárnych ciev a zlepšením prekrvenia samotného srdcového svalu. Mnohí absolventi autogénneho tréningu tvrdia, že práve objavenie zážitku srdca zásadne zmenilo ich postoj k životu vôbec a samozrejme i k tomu svojmu.
Cieľom III. cvičenia kurzu je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriame svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.
Úvod 3. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)
Záverečná časť 3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)
Tretie cvičenie – kľudný dych
Každý, kto pravidelne cvičil “tiaž” a “teplo” by sa mal už dobre uvoľňovať a vedieť rýchlo pohrúžiť do stavu príjemnej pohody a pokoja “autogénneho stavu” alebo tiež do tzv. alfa hladiny.
Znakom osvojenia prvých dvoch písmen abecedy autosugescie je skutočnosť, že pocit TIAŽE a TEPLA sa ako súhrnná predstava rozšíri po celom tele, čomu môžete pomôcť spojením oboch cvikov do jednej formulky “TEPLÁ TIAŽ”. Po dvojtýždňovom cvičení možno dosiahnuť tento stav v priebehu necelých dvoch minút. Celý algoritmus prvých dvoch cvikov je však vhodné z času na čas detailne “predýchať”.
Tretím a najdôležitejším písmenom abecedy autosugescie je v autogénnom tréningu dýchanie.
POKOJNE, NEZÚČASTNENE…
Napätie a stresy spolu s nedostatkom pohybu sa prejavujú aj na dýchaní: často je neprirodzene zrýchlené, a preto aj plytké a povrchné. Zdravý, pokojný, vyrovnaný človek dýcha bránicou. Trvale rebrové dýchanie neúmerne zaťažuje hrudné svaly a namáha spojená s neustálym zdvíhaním hrudníka sa prenáša najmä na krčnú chrbticu. Len budúce mamičky musia takto dýchať, pretože bránica už smerom dole nemá voľný pohyb.
Cieľom III. cvičenia nášho kurzu
je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriam svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.
Naučiť sa sledovať, len sledovať, “ako mi to samo” pravidelne, ticho, rovnomerne, úplne pokojne dýcha, je zmyslom tohto cvičenia. Teda nie “JA dýcham pokojne…”, ale “dýcha sa mi pokojne…”. Vdychujeme a vydychujeme len nosom.
Po navodení relaxácie, t.j. pocitu ťažoby a tepla, sa sústreďujeme na myšlienku “dych je celkom kľudný” . Účelom tohto cvičenia je naučiť sa pozorovať dýchanie a pritom s nim nemanipulovať, teda neovplyvňovať vlastnou vôľou rýchlosť dýchania, ani jeho hĺbku.
V tom je práve obtiažnosť tohto cviku. Ak začneme venovať pozornosť nejakej automatickej činnosti nášho organizmu, obyčajne tento automatizmus porušujeme; cvičením sa máme naučiť sledovať dýchanie bez takéhoto rušivého vplyvu. Máme sa poddať ukľudnujúcemu dojmu, ktorým kľudný dych pôsobí. Aby sa pri nácviku zdôraznila automatičnosť cvičenia, používajú psychológovia formulku “dýcha mi to”. Formulka “dýcham kľudne” ako zistíte nás zvádza, aby sme s dychom niečo zámerne robili, zrychľovali ho, spomaľovali, a pod. To je v autogénny tréning – 3. lekcia.
Cvičenie teda považujeme za zvládnuté vtedy, keď človek pri sústredení sa na svoje dýchanie dokáže vnímať jeho rytmičnosť a pravidelnosť, pričom do tohto procesu nezasahuje.
Najmä zo začiatku sa môže dýchanie prehĺbiť a nadobudnúť až charakter vzdychu. Takýmto a podobným prejavom treba nechať voľný priebeh. Ako sa objavili, tak aj odídu. Dýchanie pri tomto cvičení nemusí byť samo o sebe len pravidelné, jeho intenzita sa môže celkom prirodzene striedať.
K druhému cvičeniu pristupujeme po nacvičení tiaže. Najskôr dokonale relaxujeme a navodíme stav kľudu. Potom už s nacvičeným pocitom ťažoby pristúpime ku koncentrácii na myšlienku “pravá ruka je tepla” (u ľavákov začíname ľavou rukou). Formulky si najprv opakujeme pomalým rytmom, neskôr sa snažíme predstaviť si teplo čo najplastickejšie – ako prúdi od ramena dole do predlaktia, na chrbát ruky a dlane.
Úvod 2. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)
Záverečná časť 2. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)
Autogénny tréning
Druhé cvičenie — pocit tepla
Po uplynutí 7-10 dní si väčšina cvičiacich dôkaze bez problémov vyvolať pocit TIAŽE. Niektorých ešte pri sústreďovaní a sebauvolňovaní rušia rožné myšlienkové asociácie, náhodné predstavy či pocity, ale už menej než na začiatku. Napriek tomu možno pristúpiť k druhému cviku. Ak sa vám však nepodarilo vyvolať pocit TIAŽE pri dvoch po sebe nasledujúcich cvičeniach, nevzdávajte sa, trénujte ďalej.
meditatívna imaginácia
K druhému cvičeniu pristupujeme po nacvičení tiaže.
Najskôr dokonale relaxujeme a navodíme stav kľudu. Potom už s nacvičeným pocitom ťažoby pristúpime ku koncentrácii na myšlienku “pravá ruka je tepla” (u ľavákov začíname ľavou rukou). Formulky si najprv opakujeme pomalým rytmom, neskôr sa snažíme predstaviť si teplo čo najplastickejšie – ako prúdi od ramena dole do predlaktia, na chrbát ruky a dlane. Predstava je doprevádzaná relaxáciou ciev, t.j. ich rozšírením. Tým sa zvyšuje prekrvenie príslušnej oblasti tak, že po dokonalom nacvičení dochádza i k skutočnému zohriatiu v oblasti, na ktorú sa sústreďujeme. Pri nacvičovaní si môžeme pomáhať pomocnými predstavami tepelného zdroja napríklad, že na ruku svieti slnko, že je v blízkosti sálajúca pec a podobne. Je možné si vyvolať aj predstavu vnútorného tepla, ktoré z hrudníka prechádza do rúk. Odstránenie alebo zrušenie pocitov tepla nie je potrebné.
autogénny tréning skupinové cvičenie
V priebehu 1 až 2 týždňov
ďalšieho opakovania cvičení sa pocit tepla stáva stále výraznejším a postupne sa objavuje nielen v nacvičovanej končatine, ale aj v ostatných končatinách. Nácvik tohto cvičenia vyžaduje podľa autora určitú opatrnosť, vzhľadom na možnosť nepriaznivého vplyvu v rozdelení krvi v jednotlivých. častiach ľudského tela.
Pri tomto cvičení, ako aj pri ďalších, sa má cvičiaci jedinec sústreďovať hlavne na jednu už známu predstavu (ťažoba) a novú k nej pribudovať. Po nacvičení tepla v jednej ruke postupujeme pomocou formuliek “obe ruky sú teplé” a “nohy sú teplé”.
Po ukončení nácviku si stačí vyvolať súhrnnú predstavu “teplo”, aby sa v celom tele po chvíli rozšíril príjemný pocit tepla. Pocit tepla nacvičujeme vždy po vyvolaní pocitu tiaže. Po zvládnutí druhého cvičenia sa stáva vyvolanie pocitu tiaže a tepla záležitosťou necelých dvoch minút a zvyšný čas môže byť venovaný cvičeniu ďalšiemu.
Celé druhé cvičenie sa opiera o skutočnosť, že mnohé reakcie nášho krvného obehu sú výrazne ovplyvňované aj rôznymi psychickými činiteľmi. Cieľom tohto cvičenia je priaznivé ovplyvnenie periférneho krvného obehu a to tým, že sa napätie alebo stiahnutie periférnych krvných ciev uvoľní a tiež prehĺbením stavu uvoľnenia.
ALGORITMUS 2. CVIKU
Zaujmeme vhodnú polohu (v ľahu, v kresle) v málo frekventovanej miestnosti, pri tlmenom svetle a porovnáme fyzické napätie s fyzickým uvoľnením:
a/ hlbší nádych, zadržte dych a zovrite ruky do pästi ráznejšie.
porovnanie svalového napätia s uvoľnením
b/vydýchnite a päste uvoľnite
Nasledujúce formulky vyjadrujeme vnútornou, tichou, myslenou rečou vždy pri výdychu.
Som úplne (dokonale, absolútne) pokojný – 1 x
Celé telo je ťažké (akoby sa vlastnou váhou zabáralo, akoby sa zväčšila zemská príťažlivosť) – 5 až 6 x
Som úplne pokojný – 1 x
Moja pravá ruka (u ľavákov ľavá) je teplá – 5 až 6 x
Som úplne pokojný – 1 x
Moja ľavá (pravá) ruka je teplá – 5 až 6
Som úplne pokojný – 1 x
Obe nohy sú teplé – 5 až 6 x
Som úplne pokojný – 1 x
autogénny tréning poloha drožkára
Celé telo je teplé, príjemne prehriate, zvnútra i zvonku, celé telo je ťažké a teplé, akoby sa teplá tiaž pri každom výdychu rozlievala zvnútra tela do ramien a do stehien, lakťov a kolien, do dlani a chodidiel.
Pri nácviku si môžeme pomáhať predstavami teplého zdroja. Napríklad, že na ruku, na telo svieti slnko, v blízkosti je sálajúca pec a podobne.
Odstránenie pocitu tepla nie je potrebné, zatiaľ čo predstavu tiaže, ktorá sa môže stať i veľmi silným pocitom, treba zrušiť zakaždým, s výnimkou cvičenia pred spaním. Robí sa to následovne:
a) zhlboka sa nadýchneme a vydýchneme
b) otvoríme oči
c) energicky ohneme a vystrieme ruky, prípadne urobíme drep s miernym výskokom
Subjektívnu predstavu tepla sprevádza skutočne zvýšené prekrvenie teplejšou krvou zvnútra tela, pri nácviku dochádza k merateľnému vzrastu teploty na povrchu tej časti tela, na ktorú zameriavame svoju pozornosť. V bežnom živote je známy opačný jav. Pri úzkosti, strachu, či tréme dochádza reflexívne k zúženiu kapilár a následnému zblednutiu i poklesu teploty.
Zámerom PROJEKTY www.psychobalzam.comjepostupne sprístupniť nahrávky vyvinuté na Psychologickom pracovisku Československého rozhlasu a neskôr Slovenského rozhlasu v Bratislave, v rokoch 1980 – 93.
Na ich vývoji a overovaní sa podieľali popredné pracoviská (Psychologický ústav Karlovej univerzity, Stredisko vrcholového športu ČSZTV Bratislava, Klinika popálenín v Thomayerovej nemocnici Praha, Psychologické pracovisko SLOVAIR Bratislava, Psychologické oddelenie Psychiatrickej liečebne Kroměříž, Štátny ústav národného zdravia Bratislava) a desiatky ďalších odborníkov pôsobiacich v športe, v zdravotníckej a pedagogickej praxi v Čechách a na Slovensku. Záujem o spoluprácu prejavili tiež viaceré inštitúcie zo zahraničia, napr. z Rakúska, z Poľska, Litvy, Maďarska, Ruska.
Napriek všeobecne pozitívnemu prijatiu a hodnoteniu tejto práce boli po odchode PhDr. M. Kožiaka zo SRo v roku 1994, podľa vyjadrenia vtedajšej vedúcej rozhlasového archívu, všetky nahrávky ZMAZANÉ. Oficiálne z dôvodu šetrenia drahých magnetofónových pásov. Neoficiálne sa tak stalo vraj nedopatrením, keď sa “likvidovala” skriňa s desiatkami zvukových a hudobných záznamov. Takmer nenávratne bol stratený aj Kurz autogénneho tréningu ocenený v roku 1994Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) za prínos v oblasti zdravotnej výchovy a zvládania závislostí.
Záchranný PROJEKT
Postupom času a so značným úsilím sa podarilo získať z rôznych zdrojov a v rôznej kvalite väčšinu týchto nahrávok.
Považujeme za vhodné na tomto mieste vyjadriť poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali na ich hľadaní v rôznych súkromných archívoch. Medzi nimi boli viacerí rádioamatéri, rozhlasoví poslucháči relácie Fonomagazín, ktorá tieto nahrávky zväčša premiérovo vysielala. Rádioví nadšenci si tieto relácie nahrávali pre vlastné potreby. Tým ich pomohli zachrániť a po reparácii a digitalizácii zverejniť na internete.
Domnievame sa, že pri konzultačnom usmernení môžu byť tieto nahrávky aj dnes inšpiráciou pre mnohých špecialistov (psychológov, liečebných a špeciálnych pedagógov, trénerov, atď.) v ich práci so zverencami a s klientami.
VŠETKY ZACHRÁNENÉ NAHRÁVKY SÚ POSTUPNE DIGITALIZOVANÉ A BUDÚ VOĽNE DOSTUPNÉ KAŽDÉMU NÁVŠTEVNÍKOVI
Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými.
Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzii a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.
Burnout – /twitter.com/avogado6
V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.
JE UVOĽNENIE SA UMENIE?
Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.
Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“
Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.
Prosím, urobte pokus: Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.
Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedomé, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa vtieravé myšlienky, obavy, úzkosť a sprievodné napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal “robiť niečo”, o čom vlastne ani nevie, že to robí.
Viete, čo je to skutočná relaxácia?
Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.
mača na radiátore
AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES
spiace mača na rebríku
A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.
Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?
výstižné
Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:
“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”
Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?
Aj výborný a trpezlivý učiteľ môže nad sebou v triede stratiť kontrolu. O koncentráciu na učenie žiakov ho môže obrať frustrácia či pocit ohrozenia, ktorý sa objavuje so šikanou zo strany kolegov či nadriadeného.
“Čo majú znamenať tie známky?“ www.burjanoskole.sk
Kde sa mobbing a bossing v školstve berú? Psychológ a pedagóg Miron Zelina hovorí, že vysoká záťaž či viac stresov oproti minulosti spôsobujú na pracoviskách napätie, nervozitu, impulzívne reakcie alebo uzatváranie sa do seba.
“Takými stresmi je veľa úloh v určitých časových úsekoch, byrokracia, časté zmeny predpisov, čo vedie k chybám a ku konfliktom. Ďalej je to nedostatok učebníc a dobrých metodických materiálov, čo sťažuje prípravu na vyučovanie,” približuje.
Pod stres sa však podľa odborníka podpisuje aj zhoršujúce sa správanie žiakov k učiteľom, no aj rodičov k učiteľom. A zároveň… “Riaditeľ niekomu povolí ďalšie vzdelávanie, niekomu nie, niekoho odmeňuje, iného nie, niekto má veľa nadpočetných hodín, iný nie, a tak ďalej,” podotýka Zelina.
Kto sa s kým pozná
Podľa viceprezidenta Slovenskej komory učiteľov Vladimíra Crmomana pretrvávajú v školstve socialistické mechanizmy. Šikana, ako tvrdí, vzniká tam, kde sa nadriadeným nestane človek na základe morálnych či odborných kvalít.
“Fungujú tam skôr mechanizmy, kto sa s kým pozná, kto je s kým kamarát, to je väčšinou dôvod narušených vzťahy na pracovisku,“ vysvetľuje.
Ak nadriadený vychádza z prostredia rodinkárstva alebo ho priamo zavádza, prostredie je náchylnejšie šikanovať.
Presadiť vôľu nasilu
Spriaznení ľudia vedia toho, kto má moc, podržať a nadriadený si vie dovoliť viac.
“Začne sa u neho prejavovať vedomie moci a prestáva rešpektovať základné pravidlá: počúvame sa, hoci niekto má iný názor, rešpektujeme sa, sme k sebe féroví. Ak nie je po jeho, presadí svoju vôľu nasilu,“ komentuje jav Crmoman.
Následne sa podľa neho začnú k presadzovaniu vôle pridružovať i veci, pri ktorých klesá ľudská dôstojnosť.
“Už to nie je o tom, že zamestnanci sú partneri spolupráce, ale o tom, že niekto je vyššie, niekto nižšie a tomu, kto je nižšie sa to dá aj najavo. Vzniká odstup a prichádzajú javy, že si povedzme riaditeľ dovolí prísť do zborovne a na všetkých nakričať.“
Vplyv aj na žiakov
Šikanovanie kolegov či podriadených má svoj vplyv aj na samotných žiakov.
Frustrovaný učiteľ alebo učiteľ, ktorý sa cíti byť ohrozený, sa totiž nemôže dobre sústrediť na učenie. A nielen to. “Skôr a častejšie ho znervóznia aj menšie prehrešky žiakov. Žiaci vycítia nepohodu učiteľa, a tak sa netvorí dobrá klíma, v triede nie je uvoľnenosť, radosť, sústredenosť na učenie,” vysvetľuje Zelina.
Inšpekčné správy riešenia sťažností na učiteľov ukázali, že porušenie noriem správania sa zo strany učiteľa sú najmä preto, že učiteľ nezvláda stresové a konfliktné situácie.
Podľa odborníka je dôvodom vplyv emócií, únavy, často pocit krivdy, že niekde koná neprimerane či impulzívne.
“Inak to môže byť veľmi dobrý učiteľ, ovládajúci etiku učiteľa, metódy, didaktiku, ale napríklad na tej piatej vyučovacej hodine je vyčerpaný, bossingom znervóznený, žiaci ho provokujú svojou nedisciplinovanosťou a v takomto psychickom stave urobí niečo alebo povie niečo nevhodné, čo potom ľutuje.”
Najdôležitejšie je vedieť spomaliť, tvrdí psychológ
Hoci je pojem v poslednom čase doslova módny, nejde o nič nové.
Workoholizmus
nepomenúva nič nového pod slnkom, problémy s prepracovanosťou, preťaženosťou, psychickým vyčerpaním, súvisiacim s problémom odpútať sa od nejakej myšlienky, nápadu alebo zanietenej činnosti sú u nás známe od úsvitu dejín. Samotní ľudia, ktorí sú až chorobne posadnutí prácou len ťažko dokážu postrehnúť, kedy sa dostanú na hranicu svojich možností.
Nezbadáme ako sa meníme.
Človek nemá zmyslový analyzátor na postihnutie kontinuitných zmien v čase, t. j. zmien, ktoré sa uskutočňujú plynule, nebadane, tak ako sadá prach. Nezbadáme, ako sa staneme alkoholikmi, závislými od cigariet, drog či od niečoho, čo nám dovoľuje únik do zabudnutia. Nezbadáme ani, ako sa staneme rutinérmi, cynikmi, apatickými, ako sa vzdávame ideálov. Musí byť vždy niekto ďalší, ktorý signalizuje, že sa týmto spôsobom posúvame.
Sú šéfovia firiem, ktorí workholikov, napríklad počítačových maniakov, priam zbožňujú, samotné blízke okolie však workoholikov nechváli. “Jedným z najdôležitejších signálov pracovných neurotikov je narúšanie sociálnych vzťahov, prerušenie normálnej komunikácie. Strácajú schopnosť vychádzať s inými ľuďmi, rozpadá sa im manželstvo, stávajú sa konfliktnými, problémovými, ocitajú sa izolovaní. Stále žijú v zhone, všetko, čo sa priamo netýka práce, ich len zdržuje a obťažuje.
V každom prípade, ak sa začnú pridružovať poruchy sústredenia a iné zdravotné problémy, treba zájsť za lekárom. Je jedno, čo nás ženie k tomu, aby sme sa v práci prepínali, aj tí, ktorí sa obetujú pre nejaké vznešené myšlienky a ciele, keď nebudú rešpektovať biologické zákonitosti, lebo sa riadia heslom radšej sa opotrebovať, ako zhrdzavieť, nakoniec obetujú nielen seba, ale aj tú vec, pre ktorú sa obetovali.
Workoholizmus – riziko prepracovanosti
hrozí omnoho viac ľuďom, ktorí sú vychovávaní k dôslednosti, systematickosti ako u jedincov, ktorí boli vychovávaní v atmosfére etického relativizmu, nejednoznačnosti, neurčitosti. Naša spoločnosť si podľa jeho slov doslova pestuje atmosféru neurčitosti, dokonca v dohodách a zmluvách, čo je tiež jedna z príčin ďalšieho stresogénneho vplyvu, ktorý pôsobí neurotizujúco na spoločnosť, na ľudí v hospodárskej sfére, na manažérov. Rôzne prieskumy správania sa ľudí v najrôznejších povolaniach a situáciách poukazujú na to, že v prevencii ťažkých zdravotných dôsledkov workoholizmu je rozhodujúca naša schopnosť alebo neschopnosť spomaliť životné tempo. Utekáme do konzumu, do stále väčšieho chvatu a chaosu. Z nášho života sme doslova vyhnali jemnosť, ticho, skromnosť, láskavosť, pravdu, statočnosť i sebaúctu. Šliapeme si po nich ako tí, pri privatizačných korytách. Pritom schopnosť stíšiť sa, rozjímať a zamyslieť sa nad videným, počutým, nad svojimi činmi a činmi našich blízkych je v našej psychike pre zachovanie normality nenahraditeľná” .
Naši učitelia vykonávajú povolanie ohrozované stresom a syndrómom nazývaným „vyhorenie“. Opakovane to potvrdzujú viaceré signály i výsledky výskumov a prieskumov. Regenerácia síl učiteľov sa stáva nevyhnutnou počas celého školského roku.
Kumulácia rôznych záťažových vplýva nielen na ich zdravie, ale aj kvalitný výkon a výsledky celého pedagogicko-výchovného procesu. Ten je pochopiteľné najviac podmienený vonkajšími, tzv. objektívnymi činiteľmi (organizácia rezortu, jeho financovanie, odmeňovanie samotných učiteľov, atď.). Popri nich však významnú rolu zohrávajú aj činitele subjektívne. Patria medzi ne: vzdelanie, skúsenosti, zdravie, motivácia, sociálne vzťahy a pomery v ktorých naši učitelia žijú a pracujú). Ich nositeľmi sú jednotlivé osobnosti samotných pedagógov. Títo svojou prirodzenou autoritou, schopnosťou výkladu a argumentovania, zanietením i rozvahou, tvárou v tvár voči žiakom a študentom, významne ovplyvňujú ich budúci život. To má neoceniteľný vplyv na prosperitu a budúcnosť celej spoločnosti.
Čo s tým?
Ako im v súčasných podmienkach reálne a účinne podať pomocnú ruku?
Existuje celý rad prístupov meniacich pracovnú atmosféru, firemnú kultúru, zvyšujúcich efektívnosť komunikácie a v konečnom dôsledku aj prosperitu a klímu celých organizácií. Ich ťažisko však spočíva viac v sociálno-psychologickej rovine ako v rovine individuálnej, osobnej zmeny vlastného správania a prežívania.
V tomto smere individuálnej podpory dnes trh ponúka celý rad rôznych, viac či menej exaktných návodov a metód sľubujúcich rýchlu zmenu v správaní, prežívaní a výkonnosti človeka. Len niekoľko z nich však spĺňa kritéria vedecky overených metód, prinášajúcich dlhodobý pozitívny efekt, nezasahujúcich do hodnotovej integrity osobnosti a jej kultúrnej identity.
Doterajšie aktivity “proti stresu” pre zamestnancov boli a sú zväčša zamerané na základné poznatky duševnej hygieny v práci a bežnom živote človeka, správnej komunikácie, pozitívneho vnímania a zdravého sebapresadzovania. Tieto rýchle a krátkodobé prístupy sú však málo účinné.
Len dlhodobejší tréning psychickej kondície a odolnosti voči psychickej záťaži a stresu umožňuje osvojenie reálne fungujúcich a efektívnych postupov autoregulácie vlastných psychických stavov a procesov. To vytvára podmienky pre ďalší rozvoj osobnosti, zlepšenie neuropsychickej kondície a podávanie kvalitných pracovných výkonov i v náročných podmienkach.
Medzi najprepracovanejšie metódy v tomto smere, využiteľné najmä v oblasti riadenej kultivácie profesionálneho zdravia a profesionálnej zdatnosti jedincov patrí AUTOGÉNNY TRÉNING (AT) vyvinutý nemeckým lekárom J. H. Schultzom.
Podľa celého radu našich i zahraničných autorov sa AT stal najrozšírenejšou psychoterapeutickou a psychohygienickou technikou. V posledných dvadsiatich rokov sa stáva aj účinnou psychoprofylaktickou metódou, v kontexte prevencie zlyhania ľudského činiteľa v pracovnej sfére.
Popri naznačenom prínose autogénneho tréningu v pracovnej oblasti, je neoceniteľný aj jeho individuálny, osobný prínos. Vedie k objektívnemu zlepšeniu telesného a duševného zdravia v mnohých oblastiach (kardiovaskulárne a tráviace ťažkosti, tréma, nespavosť, atď.). Tiež k zlepšeniu sebauvedomenia a zvýšeniu integrity vlastnej osobnosti . V prípade jeho dlhobejšieho využívania i k jej rozvoju a racionálnej prestavbe.
Z výhod, ktoré autogénny tréning prináša zdravému človeku udávajú absolventi autogénneho výcviku zvyčajne, že:
sa stávajú nenápadne pokojnejšími, vyrovnanejšími a vedia lepšie kontrolovať svoje emocionálne reakcie.
dokážu viac tlmiť nežiaduce návyky a nutkavé pocity
vedia získať odstup od emocionálnych reakcií iných ľudí, čím zlepšujú svoje sociálne správanie a zvládanie náročnejších životných situácií
dokážu sa lepšie adaptovať na realitu, vrátane akceptovania situácií neriešiteľných a nimi neovplyvniteľných
si uvedomujú postupný nárast dôvery v seba samého, zodpovednosť za svoje zdravie, za využitie svojich schopností, čo sa prejavuje lepšou organizáciou vlastného času a väčšou vytrvalosťou pri dosahovaní vytýčených cieľov
po zvládnutí základného stupňa udávajú, že sa dokážu i v nepriaznivých podmienkach lepšie sústrediť na vykonávanú činnosť a úspešne ju dokončiť.
Regenerácia síl učiteľov.
Osnovu kurzu autogénneho tréningu, ako aj audio vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu (letca, VŠ pedagogičky, lekárky, zdravotnej sestry, vrcholového športovca, moderátorov a iných) nájdete na tejto stránke.
Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.
Jedna z popredných odborníčok na syndróm vyhorenia Marie Åsbergová z Karolínskeho inštitútu v Štokholme, vytvorila na popísanie fenoménu takzvaný tunel vyčerpania. Je to v podstate špirála vyhorenia, ktorá človeka vtiahne do víru úzkostí a depresie a na konci ho bezmocného vypľuje. Ilustrácia z knihy Nevyhorení: Tina Minor
Civilizačný a technologický rozvoj prináša so sebou stále náročnejšie požiadavky na výkon psychicky exponovaných funkcií, povolaní a činností.
Kumulácia záťažových vplyvov ohrozuje nielen zdravie manažérov a zamestnancov na týchto pozíciách. Priamo pôsobí aj na kvalitný výkon zverenej riadiacej práce a spoľahlivú prácu pri obsluhe zložitých technologických systémov.
Popri mnohých signáloch z každodennej praxe to potvrdzuje napr. aj celoeurópsky prieskum zameraný na stres súvisiaci s prácou. V rokoch 2011 – 2013 ho realizovala Európska agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (spoločnosť Ipsos MORI). Zisťovala názory viac ako 35 tisíc občanov z 36 európskych krajín.
Podľa výsledkov prieskumu je stres súvisiaci s prácou jedným z najväčších zdravotných a bezpečnostných problémov Európy, pretože významne prispieva k nepohodliu ľudí a znižuje výkonnosť hospodárstva.
Pracovný stres bol skúmaný v širšom kontexte kvality života, existenčných a sociálnych istôt, vrátane napr. obáv z možnej straty zamestnania, z toho vyplývajúcich dôsledkov na medziľudské vzťahy a komunikáciu na pracoviskách. Väčšina analýz výkonového zlyhania jednotlivcov, ktorí zapríčinili vážne nehody, havárie a úrazy poukazuje práve na tento aspekt ich príčin a možnej prevencie. Ich spoločný menovateľ je často vyjadrovaný pojmom „ľudský činiteľ“.
Na Slovensku prieskumníci oslovili 1 040 respondentov vo veku viac ako 18 rokov. Z nich 47 percent odpovedalo, že počet ľudí trpiacich na stres spojený s prácou sa v najbližších piatich rokoch bude výrazne zvyšovať, 33 percent si myslí, že ich počet sa zvýši mierne, a iba jedno percento odpovedalo, že počet sa zníži.”
3. záverečná časť (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)
Účastníci kurzov autogénneho tréningu 2
ALGORITMUS I. CVIKU
Nácvik AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU spočíva v individuálnych cvičeniach, bez pomoci hudobno-slovných relaxácií. Ich úlohou je len pomôcť pri objavovaní jednotlivých pocitov. Autosugestívne vyvolávanie týchto pocitov (ťiaže, tepla, ….) je kritériom zvládnutia cviku a predpokladom ďalšieho postupu.
Jednotlivé cvičenia trvajú obvykle 3-5 minút.
Cvičí sa spočiatku 2 – 3 krát denne – najmä ráno a večer. Ranné cvičenie treba ukončiť krátkou, svižnou rozcvičkou. Večerné cvičenie môže prejsť do spánku.
Cvičiaci zaujme pohodlnú polohu ležmo alebo v kresle; tak ako je to znázornené na obrázkoch.
Zakaždým začneme jednoduchým porovnaním fyzického napätia s fyzickým uvoľnením. Urobte malý cvik s počítaním na tri doby.
Raz – nadýchnite sa, hlbšie ako zvyčajne, až dole do brucha a predpažte ruky
Dva – zadržte dych a zovrite ruky do pästi
Tri – ráznejšie vydýchnite a ruky pusťte voľným pádom na stehna, alebo na lôžko, na ktorom odpočívate.
Zopakujte tento cvik ešte raz s tým rozdielom, že v druhej dobe pridáme k zovretým rukám ešte malú grimasu na tvári. Zovrite pritom pery, zošpúľte ich a jazykom potlačte na zuby zo zadu.
Už pri prvých pokusoch. sami zbadáte, že s týmto pomerne jednoduchým cvikom je spojené príjemné uvoľnenie. Po malej chvíli pristúpime k nácviku prvého písmena abecedy autosugescie, pocitu TIAŽE.
Prvá autosugestívna formulka znie:
“pravá ruka je ťažká”. Tuto formulku si živo predstavujeme v mysli, akoby sme ju skutočne počuli, alebo videli v podobe premietnutého nápisu. Opakujeme si ju 5-6 krát v pomalom rytme, približne v rytme pomalého dýchania, najlepšie pri výdychu.
Tým, že sa opakovane sústreďujeme na vetu “moja pravá ruka je ťažká.” prechádzame skúsenosťami, resp. zážitkami, ktoré sú pre autogénny tréning príznačné. Najprv sú slova myslene len akosi povrchne, bez vnútorného zážitku. Počas nácviku, v priebehu 7-10 dňa, vyvoláva uvedená formulka (rozšírená i na ostatne končatiny), stále silnejší zážitok prijemnej telesnej pohody. Ak je cvičenie dobre zvládnuté, stačí si vyvolať predstavu “tiaže”, aby sa pocit uvoľnenia rozplynul po celom tele. Najskôr si však treba dokonale osvojiť a bez rušivých myšlienok a asociácii zvládnuť nasledovný algoritmus tak, aby ste si ho dokázali “prehrať” akoby z nejakej vnútornej magnetofónovej pásky, bez akýchkoľvek rušivých pocitov, myšlienok a predstav.
1/ Som úplne (dokonale, absolútne) pokojný/á (1x pri výdychu)
2/ Moja – pravá ruka, je ťažká – (5 – 6x vždy pri výdychu)
3/ Som úplne pokojný/á (1x pri výdychu)
4/ Moja – ľavá ruka je ťažká (5 – 6x vždy pri výdychu)
5/ Som úplne pokojný/á (1x pri výdychu)
6/ Obe nohy sú ťažké (5 –6x vždy pri výdychu)
7/ Som úplne pokojný/á (1x pri výdychu)
8/ Cele telo je ťažké, akoby bolo z olova, akoby sa vlastnou váhou hlbšie ponáralo do lôžka, na ktorom ležím.
Pri rannom cvičení
zrušíme pocit tiaže, od nôh k rukám tak, že na ich jednotlivé časti zameriame pozornosť, pokúsime sa ich uvedomiť si ich, pričom si pomôžeme drobnými pohybmi. Celé ranné cvičenie ukončíme krátkou a svižnou rozcvičkou.
Pri večernom cvičení sa len otočíme do spánkovej polohy a zaspíme “spánkom spravodlivých”.
Záverom ešte niekoľko rád
Najmä zo začiatku sa mnohým ľudom rozbiehajú myšlienky. Neznepokojujte sa tým, nesnažte sa ich dať “dohromady” násilím. Pokojne, celkom voľne sa k nacvičovanej predstave vráťte. Ak treba tak aj niekoľkokrát. Stoji to zato. Všetko sa ma diať pokojne, nenásilne. Pri autogénnom tréningu sa neuplatňuje vôľa, ta vedie k napätiu, ktoré sa snažíme nácvikom odstrániť.
Cvičte, nakoľko je to len možné v tú istú hodinu. Už po niekoľkých dňoch zistíte, že ste pokojnejší, vyrovnanejší, sám sebe príjemnejší, že sa dokážete lepšie sústrediť, že ste výkonnejší.
Kurz autogénneho tréningu opakovane vysielal Slovenský rozhlas (1993-94) . Na jeho realizácii v Experimentálnom štúdiu SRo sa podieľali priami účastníci. Interpretmi relaxačných textov boli Ladislav CHUDÍK a Pavol ŠRÁMEK (IV. lekcia). Za prínos v oblasti zdravotnej výchovy a zvládania závislostí bol tento kurz v roku 1995 ocenený medailou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), udelenou Gen. riaditeľom Hiroshi Nakajimom.
Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.
tvitter 
