Archív značiek: zákon o psychologickej činnosti

Nový zákon o psychologickej činnosti č. 242/2025 – kritický pohľad

℘ ψ ℘

Nový zákon o psychologickej činnosti č. 242/2025 nadobudol účinnosť v októbri minulého roku. Podľa dikcie jeho ustanovení by mal otvárať dvere k poskytovaniu psychologickej činnosti aj mimo rezortu zdravotnej starostlivosti.

Ide o zmenu, snahu o návrat k tomu čo už raz na Slovensku dobre fungovalo – za čias pôvodnej Slovenskej komory psychológov zriadenej a úspešne budovanej podľa Zákona č. 194/1994.

V doterajších obmedzujúcich podmienkach môže zásadne ovplyvniť pozitívne prax mnohých odborníkov, ktorí majú vzdelanie v odbore psychológia, no nepôsobia ako zdravotnícki pracovníci.

Zorientovať sa v nových povinnostiach, možnostiach a rizikách iste nie je jednoduché . V prípade záujmu vám to môže to uľahčiť videozáznam odborného webinára, v ktorom sa o to pokúsia naslovovzatí odborníci .

Hovoria o tom, aké formy psychologickej činnosti sú po novom dostupné, aké podmienky musíte splniť, aby ste mohli legálne pôsobiť ak psychológ, , a ako si nastaviť dokumentáciu a ochranu pred rizikami. Pokúsia sa vysvetliť, aké nové pravidlá platia, čo sa očakáva od nezdravotníckych zariadení a ako viesť dokumentáciu v súlade so zákonom.

Medzi dikciou zákonov a interpretáciou ich jednotlivých ustanovení, paragrafov, odsekov, však býva medzi právnikmi a odborníkmi niekedy diametrálny rozdiel – nehovoriac o zložitostiach, možnostiach a zmysluplných podmienkach ich uplatnenia, vymáhania, či realizácie. Nový zákon je takýto prípad.

ψ

K jeho uplatňovaniu sa vo výňatku z webinára sa skepticky vyjadruje

PhDr. Ján GROSSMANN,

prezident Slovenskej komory psychológov.

Výber z jeho prezentácie

Súhrn vyjadrenia k novému zákonu o psychologickej činnosti. — Súhrné vyjadrenia k novému zákonu o psychologickej činnosti.

℘

Stručný exkurz do histórie psychologickej legislatívy v SR.

Začiatok praktického legislatívneho úsilia slovenských psychológov o legislatívne usporiadanie podmienok vykonávania tejto profesie, predovšetkým v záujme ochrany klientov pred nekvalitným, príp. nekvalifikovaným poskytovaním psychologickej starostlivosti, či
psychologických služieb, siaha už do roku 1983. Vtedy bol na VI. zjazde Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV v Bratislave prijatý „Návrh právnej normy o psychologickej starostlivosti“. Pre nesúhlas príslušného oddelenia ÚV KSČ v Prahe, však zostal tento (na tie časy veľmi progresívny) dokument len v deklaratívnej podobe.

Hneď po zmene politických pomerov (už 22.12.1989) ustanovil Akčný výbor Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV legislatívnu komisiu, ktorej úlohou bolo v čo najkratšom čase vypracovať príslušné návrhy legislatívneho usporiadania podmienok
psychologickej činnosti a predložiť ich na diskusiu odbornej verejnosti.

Legislatívna komisia Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV vstúpila zároveň do rokovania s príslušnými orgánmi SNR pričom dňa 16.5.1990 obdržala podporné stanovisko a písomný návrh zo samotnej SNR, aby Slovenská psychologická spoločnosť spracovala „návrh zákona o psychologickej starostlivosti, ktorý by načrtnuté problémy riešil komplexne a na dlhšie obdobie.

Po zhruba štvorročnom úsilí príslušných funkcionárov Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV schválila NR SR 13. júla 1994 Zákon č.199/1994 o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov s účinnosťou od 1.9.1994.

Táto dobre napísaná, funkčná a skutočne účinná legislatívna norma významne pomohla etablovaniu aplikácii poznatkov a metód psychologických vied v zmenených spoločenských podmienkach.

Paradoxne však nevyhovovala viacerým politikom a podnikateľskej sfére v rôznych oblastiach pretože vnášala systém a prehľadnosť do rôznych voľnoštýliarskych praktík vtedajšieho ranného kapitalizmu na Slovensku.

Napriek výrazným snahám zabrániť likvidácii dôležitej ustanovizne sa privatizačnej vláde M. Dzurindu, jeho pravej ruke ministrovi financií I. Miklóšovi, ministrovi zdravotníctva R. Zajacovi a ministrovi spravodlivosti D. Lipšicovi podarilo šmahom ruky zrušiť cca 20 profesných združení (komôr) zriadených podľa zákona, ktoré v celej spoločnosti vykonávali nezastupiteľné a potrebnú činnosť.

Následne si v parlamente nechali schváliť zmätočný zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydáva licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

Podľa tohoto zákona bol výkon povolania psychológ absurdne zaradený ako výkon zdravotníckeho povolania v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov.
Táto legislatívna zmena bezhlavo, násilne “združovala” viaceré odbornosti a špecializácie a “zamurovala” ich diktátom a kuratelou rezortu Min. zdravotníctva Komore iných zdravotníckych . Nehladiac pritom na devastačné a likvidačné dôsledky pre mnohé z nich. Nikoho z vtedajších politikov nezaujímali varovné hlasy odborníkov aké obrovské národohospodárske škody táto úprava spôsobí.

Porevolučné skúsenosti v rôznych oblastiach života spoločnosti
potvrdzovali neprípustné, až kriminálne komerčné presadzovanie neodborných a iracionálnych prístupov v psychodiagnostike osobnosti, v psychologickom poradenstve, v psychoterapii
rôznych psychických porúch a ďalších oblastiach.
Zdrojom manipulácie a stresov najmä nezamestnaných občanov boli aktivity rôznych nekvalifikovaných subjektov angažujúcich sa v „kvázi“ psychologickom posudzovaní osobnostných vlastností a schopností pri prijímaní, premiestňovaní, alebo uvoľňovaní zamestnancov.

Veľké škody ekonomike a hospodárstvu SR spôsobovali a stále spôsobujú pasívne, často neodborné aktivity dotýkajúce sa výkonu bezpečnej práce. Tie často z nevedomosti, alebo aj zámerne obmedzujú odborné psychologické prístupy v prevencii zlyhaní ľudského činiteľa v profesiách s rizikom spôsobenia úrazu, nehody alebo havárie.
Nepriestrelnou bola a zrejme aj stále je oblasť posudzovania predpokladov jedincov v štátnej správe na výkon psychicky exponovaných profesií, funkcií a činností, vrátane činností s rizikom výkonového alebo morálneho zlyhania. Význam posudzovania psychickej spôsobilosti a predpoladov na ich výkon bude
stále narastať.

Snahy o konštituovanie personálnych noriem v tejto oblasti boli úspešné len čiastočne. Dokazuje to napr. aj vznik a budovanie Úradu pre štátnu službu (zakladajúci riaditeľ L. Plai). Tento "antiprotekčný", "antikorupčný, Úrad však zákonite videl mnohým na prsty a tak bol podobne ako Komora psychológov preventívne zrušený.

V šokovanej psychologickej obci sa už pred schválením týchto devastačných zmien začal zápas s vtedajšími politikmi o integritu a existenčnú identitu svojho povolania.
Tieto snahy po istom čase rozčarovania a váhania vyústili do prípravy novej nadrezortnej normy psychologickej činnosti na Slovensku.

Sedem smutných rokov právnej regulácie psychologickej činnosti (2014) - Štefan Matula — **Zakladajúci predseda Slovenskej komory psychológov, Štefan Matula**

Na jej príprave sa podieľali viacerí slovenskí, s podporou zahraničných kolegov. Na tomto meste je iste vhodné vyjadriť poďakovanie a uznanie PhDr. Štefanovi Matulovi, PhD, zakladajúcemu prezidentovi historicky prvej Slovenskej komory psychológov, jej neúnavnému budovateľovi, organizátorovi a následne predsedovi rovnomenného Občianskeho združenia.

Zloženie pracovnej skupiny 2 — **Zloženie pracovnej skupiny**

℘

Navrh-zakona-SKP-OZ-2011 — pre sprístupnenie kliknite na stránku

Tento návrh vypracovaný pod hlavičkou občianskeho združenia Slovenská komora psychológov však nenašiel významnú podporu u samotných psychológov. Tí boli zaneprázdnení hľadaním možností etablovania a profesnej realizácie v podmienkach “platnej” legislatívy. Zrejme z podobných dôvodov nenašiel politickú podporu ani medzi rôznymi politickým subjektami, ktorým bol predložený.

℘℘℘

EXPRESÍVNA KRITIKA DO VLASTNÝCH RADOV

Nasledovné pomerne ostré, kritické vyjadrenie sú osobnými vyjadreniami autora tohoto blogu, PhDr. Milana Kožiaka. Ten sa v súčasnosti, ako stále aktívny senior venuje sledovaniu vyššie spomínaných turbulencií a úskalí prípravy nového zákona a podieľal sa o.i. aj na tvorbe vyššie spomínaného a prezentovaného Návrhu právnej úpravy odbornej psychologickej činnosti v SR už v roku 2011.

V priebehu nasledovných rokov, už od zrušenia pôvodnej Komory a jej násilného nahradenia Komorou INÝCH zdravotníckych pracovníkov sa kriticky písomne vyjadroval k snahám monopolizovať všetku aplikovanú psychológiu a psychologóv rôznych špecializácií pod zdravotnícku kuratelu. Považoval to za vážnu chybu v uplatňovaní a rozvoji psychológie na Slovensku.

Napríklad;

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny. Budú zmysluplné, alebo … ?!

Aplikovaná psychológia na Slovensku – v slepej uličke

KEDY bude prijatý NOVÝ ZÁKON o psychologickej činnosti? – súvislosti

Etickými aspektami aplikovanej psychológie na Slovensku , osobitne psychológie práce a organizácie sa zaberá v príspevku

O ľudskej práci v súvislostiach etiky a trhovej ekonomiky

Ohliadnutie za vývojom slovenskej psychológie práce v priesečníku “novembra 1989”

V duchu týchto odkazov konzistentne a zároveň kriticky vníma aj súčasnú situáciu spôsobenú konečne schváleným, ale neaplikovateľným zákonom. Vyjadril ju svojím statusom na FB v Skupine absolventov štúdia psychologie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

"Mucha porodila slona",
alebo
"za dedinou zdochol pes"!

Dlho, predlho sme čakali na nový zákon o psychologickej činnosti. Mal to byť moderný, nadrezortný zákon zrovnoprávňujúci všetkých diplomovaných psychológov a ich - pre spoločnosť prepotrebnú prácu.
Už od prvopočiatku však tie tanečky a turbulencie okolo neho vzbudzovali nedôveru a obavy z toho či tá klinická mafia, ktorá je zamurovaná v rezorte zdravotníctva dokáže pochopiť, že psychológovia pracujúci v školstve, poradniach, vo firmách, v armáde , v športe sú ich rovnocenní kolegovia. ..
Z nového zákona síce nejakým zázrakom zmizol prívlastok "psychoteraputický", ale to je asi tak všetko a z modernizácie a nadrezortnej komory znova ako slama z topánok trčia dobre maskované ziskuchtivé záujmy.
Ich motivácia uzurpovať si elitárske mocenské pozície podporené zákonom bola a je stále len a len ekonomická! Bolo to zrejmé už pri vzniku pôvodnej Komory zdravotníckych pracovníkov.
Je záhodno pripomenúť, že to ohrozilo fungovanie a rozvoj aplikovaných psychologických disciplín a spôsobilo tiež nemalé národohospodárske škody.
Dokáže niekto, alebo niečo tento orientálny deštruktivizmus zastaviť a nastoliť zdravý úsudok aj pri organizovaní činnosti vlastne stavovskej organizácie.
Nový zákon tomu nenasvedčuje, práve naopak - v starých topánkach po nových chodníkoch sa chystá kapitalizovať tú boľavú slovenskú dušu - za 100€ na hodinu.
Do 31. marca 2025 musí prebehnúť registrácia psychológov a psychologičiek v Slovenskej komore psychológov a psychologičiek. 🙂 . Vieme o tom?
Nikto zatiaľ nevie podľa akých pravidiel, navyše keď registrácia poriadne nefungovala ani doposiaľ. 🙂
Záverom môjho expresívneho statusu mi dovoľte vyslovujem poďakovanie prezidentovi SKP PhDr. Jánovi Grossmannovi za jeho doterajšie úsilie chrániť minority v psychologickej obci a uznanie za prezentáciu a slová prednesené na zdieľanom webinári. VĎAKA!

℘

Osobný, dlho tajený, až takmer intímny, hĺbinno psychologický objav. 🙂

S istým porozumenim pre zarputilý obranný postoj našich klinických kolegov pred skutočnou nadrezortnou reformou psychologických činností na Slovensku by som rád zmiernil výčitky voči nim, že motívmi tohoto ich elitárskeho postoja sú ekonomické záujmy.

V dôverných rozhovoroch s viacerými z nich opakovane naznačovali aké zložité sú ich vzťahové podmienky spolupráce s psychiatrami , s ich profesnými kolegami, s ktorými musia často nevyhnutne koexistovať. Táto spolupráca podľa týchto vyjadrení “občas” neprebieha na rovnocennej a vyváženej knzultačnej úrovni. Zo strany psychiarov (a nielen nich) je mnohokrát dirigistická, až autoritárska,niekedy prehliadajúca, aj ironicky bagatelizujúca ich zistenia, návrhy, odporúčania a dokonca aj obetavú prácu. O čom, niekedy, v slabších chvíľach, hoci neradi prehovoria.

Iste sa to prejavuje v duševnom svete kolegov a kolegýň klinikov, v ich podvedomí nejakými kompenzačnými únikmi pri hľadaní a budovaní vlastnej elitnej výlučnosti. 🙂

Zákon o psychologickej činnosti pod zdravotníckou kuratelou mnohým z nich poskytol k tomu výbornú platformu. 🙂

Takže také je moje súkromné, zmierňujúce a ospravedlňujúce vysvetlenie roky pretrvájúcej výčitky na ich adresu klinikov, že za všetkým sa skrývajú len a len peniaze. Nie je tomu tak!

Mnohí z nich vykonávajú svoju náročnú a obsahom často nezávideniahodnú prácu pomoci pri zvládaní bezútešných osobných a rodinných problémov svojich pacientov a kliebtov až na hranci sebaobetovania. Neraz sa preto, napriek odbornému dohľadu vlastných kolegov ocitnú na hranici vyhorenia.

℘

A úplne na záver. 🙂

Ani my obyčajní, neklinickí psychológovia nie sme celkom z obliga elitárstva. Túto vzťahovú a postojovú výčitku voči nám – z istej profesnej nadradenosti, ktorá irituje aj obyčajných ľudí, dokonca rodinných príbuzných , som viackrát postrehol vo vyjadreniach učiteľov, ale aj liečebných a špec. pedagógov. Tiež napr. manažérov, ktorí ťažšie akceptujú “tajnostkárske” postupy s ochranou psychodiagnostických testov a niekedy robia čo môžu aby spochybnili posudky, ich závery a odporúčania.

“Ako to len vy psychológovia môžete vedieť ?!”

Bolo by toho iste viac k tejto téme. Veľa toho zostala len naznačené, ale venovať sa tomu podrobnejšie by rozbilo daný rámec. Snáď niekedy inokedy.

Isteže je všetko aj zložitejšie ako to môže vidieť a zhodnotiť jeden človek.

Komunikácia zložitostí nášho sveta, života spoločnosti i zložitosti našich životov a našej práce si vyžaduje od autora často nielen ich kompromisné skratky a zjednodušenia, ale ako v prípade tohoto blogu predpokladá u jeho čitateľov aj istú dávky empatie a zrelosti.

Dúfam, že patríš medzi nich. 🙂

PhDr. Milan Kožiak, autor a editor blogu

štúdium psychológie absolovoval na FF Univerzity Komenského v roku 1971 a štúdium psychológie práce a riadenia na Karlovej Univerzite (1982-4). Začínal ako klinický psychológ na Psychologickom oddelení Psychiatrickej liečebne v Kroměříži u prof. Stanislava Kratochvíla. Vojenskú službu absolvoval v Armádnom vedecko-výskumnom psychologickom pracovisku "Psychologické a didaktické testy" pri Vojenskej akadémie AZ. 
Následne pracoval 19 rokov v Československom a Slovenskom rozhlase (do roku 1994) a 14 rokov v Národnej banke Slovenska v pozícii "psychológ práce a organizácie". Bol opakovane zvolený do Predsedníctva Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV. Viedol Sekciu psychológie práce a organizácie pri pôvodnej Slovenskej komore psychológov. Táto bola pohltená rezortom zdravotníctva, čo hodnotí ako vážnu chybu v aplikácii poznatkov a metód psychológie na Slovensku. Od roku 2007 je na dôchodku. V roku 2014 založil túto www stránku, ktorú administruje a edituje.

O INOM

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny organizácie a podmienok činnosti

19/10 edit 22 komentárov

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny. Budú zmysluplné, alebo … ?!

Na margo najnovších informácií o pripravovaných legislatívnych zmenách o psychologickej činnosti na Slovensku:

Cieľom diskutovaných zmien by nemalo byť zvýšenie kvality a dostupnosti psychologických služieb len pre klientov v rámci reformy starostlivosti o duševné zdravie. Akútnou sa javí potreba úprav výkonu povolania psychológ v SR vo všetkých psychologických disciplínach teda aj mimo rezortu zdravotníctva. Ako bude riešená žalostná situácia uplatňovania poznatkov a metód aplikovanej psychológie napríklad v oblasti "ludského činiteľa" a "ľudských zdrojov"? Pre manažérov je zdravie zamestnancov iste dôležitý aspekt, ale rozhodne nie primárny. Dôležitejší je pre nich potenciálny a reaálny prínos psychológie a psychológov v oblasti bezpečnosti pri práci, v prevencii výkonových zlyhaní pri výkone morálne náročných a rizikových povolaní, fukcií a činností, vrátane koncepčného a systémoveho riadenia ľudských zdrojov. V tejto oblasti mala slovenská psychológia práce a organizácie desaťročia silné a rešpektované postavenie. Nezmyselné a účelové začlenenie ich činnosti pod rezort zravotníctva napáchalo nedozerné škody.
Nový "nadrezortný?!" zákon má vraj byť "o psychologickej činnosti a psychoterapii". To je čo za nezmysel?!
Ak je psychoterapia psychologickou činnosťou, tak potom jej uvádzanie priamo v názve nového zákona je nadbytočné. Zo snáh takto vymedziť nový zákon trčí ako „slama z topánok“ panklinické elitárstvo, ktoré už narobilo toľko škôd. Takéto očividné priorizovanie psychoterapie narúša princíp rovnocennosti všetkých psychologických činnosti, ktoré by mali byť definované v Prvej hlave a v prvom paragrafe nového zákona. Následný paragraf môže vymedziť špecifiká podmienky výkonu jednotlivých psychologických činností, vrátane psychoterapie. Okrem toho takýto elitársky prístup vnáša diskriminačné prvky do celej aplikovanej psychológie a statusu psychológov, ktorí tieto činnosti vykonávajú.
24.mája 2021

bez komentára !!!

X -tá právna úprava výkonu psychologických činností podľa novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (účinná od 1. júla 2014) spôsobuje zmätok a je nielen neúčinná ale aj škodlivá. Tá posledná taxatívne vymedzila zriadenie iba ambulancie klinickej psychológie avšak ignorovala skutočnosť, že iné právne predpisy (napríklad nariadenie vlády č. 296/2010 Z.z.), ako aj samotný obsah psychologickej činnosti rozlišujú viaceré jej druhy (okrem klinickej psychológie aj poradenskú psychológiu a pracovno-organizačnú psychológiu, … ).

Pre mnohých psychológov, ktorí získali špecializačnou skúškou oprávnenie na výkon špecializačných činností poradenskej psychológie a pracovnej a organizačnej psychológie mala takáto právna úprava ďalekosiahle dopady.

SEDEM SMUTNÝCH ROKOV PRÁVNE ÚPRAVY PSYCHOLOGICKEJ ČINNOSTI – Štefan MATULA

V praxi takéto nastavenie systému nielen nekorešponduje so súčasnou koncepciou ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov (psychológov), ale aj a výrazne komplikuje a obmedzuje aplikovanie poznatkov a metód aplikovanej psychológie mimo rezortu zdravotníctva.

Táto kvázi “reforma” sa teda minula účinku a vôbec neprispela k oživeniu uplatňovania psychológie v ekonomike a hospodárstve SR!

Dátum účinnosti novely, ktorou sa mala upraviť činnosť dopravnej psychológie vo všetkých ambulanciách, teda v ambulancii klinickej psychológie, ambulancii poradenskej psychológie a ambulancii pracovnej a organizačnej psychológie bol stále je v nedohľadne.

Zámerov zmeniť a doplniť nevyhovujúcu vyhlášku bolo v legislatívnom procese už niekoľko, ale zostali stáť na mieste.

“Ktosi” roky len “zapracuváva” pripomienky z medzirezortného pripomienkového konania!

Jeden pretrvávajúci problém napr. spočíva pri výkone certifikovanej pracovnej činnosti „dopravná psychológia“ . Situácia nastala prijatím vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 315/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 770/2004 Z. z.. Nie je totiž jasné, kde sa má takáto činnosť vykonávať a súčasne sú ohrozené odborné činností, ktoré dopravní psychológovia vykonávajú podľa osobitných predpisov (napr. cestný zákon – dopravný psychológ overuje psychickú spôsobilosť napr. pri zadržaní vodičského preukazu). O posudzovaní nositeľov zbraní a streliva ani nehovoriac.

psychotesty

Mimoriadne vážnym problémom aj v kontexte medzinárodných zmlúv a dohôd ku ktorým sa zaviazala SR je porušovanie základných ľudských práv, v nadväznosti na ochranu osobných údajov získavaných psychologickým testovaním osôb pri posudzovaní spôsobilosti na prácu – známym ako PSYCHOTESTY. Táto mimoriadne citlivá činnosť sa potencionálne dotýka každého občana v produktívnom veku, ktorý nemusí mať a zväčša ani nemá žiadne zdravotné ťažkosti.

psychotesty

Testované osoby

zväčša ani netušia, že majú zákonný nárok na poskytnutie spätnej väzby z takéhoto posudzovania. Ako občan SR má každá osoba po posúdení psychickej spôsobilosti na prácu žiadať nielen ústnu informáciu, ale aj kópiu psychologického posudku zdôvodňujúceho prijatie, či neprijatie na výkon práce o ktorú sa uchádzal!

DOKLAD?!

V súčasnosti zaužívaná prax vydávania len “Dokladu o psychickej spôsobilosti” – spôsobilý, nespôsobilý – je chránená alibistickým „zdravotníckym tajomstvom“, skrývajúcim sa za lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti. To alibisticky a z pohodlnosti, či skôr neschopnosti (napísať psychologický posudok a podpísať sa pod neho, o čom som sa mal mnohokrát presvedčiť ) síce vyhovuje istým ekonomicky motivovaným záujmovým skupinám v psychologickej pospolitosti, ale zároveň aj hrubo porušuje etické princípy psychologickej činnosti, zásady zachovania ľudskej dôstojnosti a práva napr. na také informácie testovaných osôb o nich samotných, ktoré rozhodujú o ich profesionálnom živote.

psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny

V pozadí týchto deštruktívnych zmätkov bola invazívna agresia malej skupiny “podnikavých” ekonomicky motivovaných psychológov ešte v rokoch 2003-4 kedy Dzurindova vláda rušila šmahom ruky profesné združenia na Slovensku. Videla v nich ohrozenie liberálneho ducha trhovej ekonomiky. To využilo zopár psychológov majúcich tesné prepojenie na Odbor legislatívnej a právnej činnosti na Min zdravotníctva SR a v mene vidiny svojich ziskov rozbili funkčnú a dobre sa rozvíjajúcu pôvodnú Komoru slovenských psychológov. Boli takí nažhavení “podnikať”, že sa neštítili pod vlastnými vyjadreniami v pripomienkovom konaní napr. k novele Zákona o strelných zbraniach a strelive ( č. 190/2003 Z. z.) ani falšovania podpisov predseníčky pôvodnej Komory Dr. Hany Ščibrányovej!

Žiaľ viacerí psychológovia z rezortu zdravotníctva, vidiaci možnosti privyrobenia v iných rezortoch sa týmto príležitostiam vôbec nebránili, práve naopak.

Metodologické a aplikačné rozdiely prístupu v klinickej psychológii a v psychológii práce.

rozdiely v aplikačnej teórii a praxi

V záujme veci prikladám na porovnanie s tými alibistickými “papierikmi o spôsobilosti”náhodný výber troch reálych (dôsledne anonymizovaných) posudkov posúdenia psychickej spôsobilosti, ktoré psychológovia práce štandardne predkladali manažérom a odovzdávali posudzovaným.

Posudzovaní zamestnanci dostávali posudok ako prví, t.j. predtým ako si ho mohol prečítať kompetentný vedúci.

Posudzovaní uchádzači mali možnosť získať posudok až po ukončení výberového konania.

Na oba spôsoby nadväzovala možnosť konzultácie obsahu posudku a jeho záveru.

Posudok A Posudok B Posudok C

Dôsledky vyššie naznačených deformácií popisujú psychológovia na soc. sieťach aj takýmito zarážajúcimi skúsenosťami:

“S tymto problemom “fusovania” klinikov do psychologie prace som sa stretal pocas celej svojej kariery psychologa prace – podnikoveho psychologa a poslednych 10 rokov ako manazer ludskych zdrojov. V tejto pozicii som mal moznost manazersky posudit “kvalitu” ich expertiz. Zazil som, ako sa nevyberanymi sposobmi snazili predavat “psychotestovanie” dokonca aj tam, kde uz posobil domaci podnikovy psycholog práce. Bez znalosti podnikovej kultury, bez predchádzajucej analyzy prace a validizacie testov. Tito nasi kolegovia (mena im radsej darujem, niektori sa stali aj medialne znami) si bez zacervenania dovolili posudzovat psychicku sposobilost pre vykon prace vyzbrojeni vedomostami z psychopatologie a patopsychologie. S “testovymi bateriami” ktore boli v najlepsom pripade vhodne akurat tak na diagnostikovanie urovne mentalnych schopnosti, ci normality a dusevneho zdravia…” Matej Glos

“Nové, silné a inštitucionálne zastrešenie a aj legislatívna ochrana psychologickej činnosti a aj klientov sú nutné. Pričlenenie činnosti všetkých psychológov pod rezort zdravotníctva bolo veľkou chybou a narobilo veľké morálne aj ekonomické škody. V súčasnosti väčšina neštátnych psychológov hrá na svoje tričko a ich práca je pod minimálnou kontrolou. Výnimkou sú možno len poradenskí a školskí psychológovia. Psychológovia práce zanikli a aj keď majú VŠ kvalifikáciu a špecializáciu robia všeličo možné, len aby sa uživili. To je neúnosná situácia. Nech si klinici zostanú v rezorte zdravotníctva, ale činnosť školských, športových, výskumníkov, nech zastrešuje rezort školstva a pracovných a poradenských Min. práce, soc. vecí a rodiny, policajtov a vojenských min obrany a vnútra. Nadrezortná komora je logické a optimálne riešenie. Ak to bude inak *bude to paškvil!” Daniel Ost

“Oni, tí nielenže nevedia, ale ani nechcú vedieť aký je rozdiel medzi testovaním a posudzovaním psychickej spôsobilosti na prácu. Za všetky prípady, s ktorými som sa stretol uvediem aspoň tento: Vedúca oddelenia istej banky, v ktorej som práve začínal ako podnikový psychológ ma oslovila “pán doktor, Váš kolega – psychológ, ktorý nás testoval ma obvinil, že som pri testovaní inteligencie odpisovala. Prísne som to odmietla. Tak potom musel odpisovať váš sused, máte úplne rovnaké výsledky – povedal. Čo som mala robiť, je to môj riaditeľ – odpovedala som. ” V miestnosti kde testovanie prebiehalo bolo okolo veľkého okrúhleho stolu 20 stoličiek. Aj kvôli zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetkých testovaných som v tejto miestnosti testoval najviac 9 osôb. On, ten “psychológ”, klinický psychológ, zakladateľ “slovenskej psychológie zdravia” ich do tej miestnosti nahnal 20. Čo dodať? Urobil som čo som mohol aby sa už v banke neobjavil. … a takýchto prípadov sú stovky. “Milan Kožiak

Dominujúca vysokoškolská príprava klinických psychológov

asi zodpovedá potrebám zdravotníckej praxe. Je to pochopiteľné, ale už ťažšie akceptovateľné a ospravedlniteľné je to, že ekonomická motivácia vedie týchto úzko špecializovaných odborníkov k “sebarealizácii” aj v oblasti riadenia ľudských zdrojov. O tej majú možno nejaké informácie, ale nie potrebné – aspoň základné vedomosti. Často nemajú ani potuchy o koncepčnom riadení či systémovej prevencii v oblasti bezpečnosti pri práci a takých tragédií aká sa stali napr. vo Vojenskom opravárenskom závode v Novákoch a inde. Nová Komora slovenských psychológov by s tým chcela niečo urobiť, ale nedokázala sa zatiaľ pohnúť z miesta. ” “Ľudský činiteľ” – naše alibi (2. časť – vrátane kritiky slovenskej psychologickej praxe)

SVETLO NA KONCI TUNELA

Isté svetlo na konci tunela priniesla nasledovná správa zverejnená na stránke Slovenskej komory psychológov. Hovorí aj o tom , že Min. zdravotníctva podporuje vznik nadrezortnej komory psychológov na Slovensku.

Píše sa v nej:

Zriadenie nadrezortnej komory psychológov a nový zákon o psychologickej činnosti a psychoterapii.

To sú témy, o ktorých na ministerstve zdravotníctva vo štvrtok 20. augusta 2020 rokovala medzirezortná pracovná skupina. Je súčasťou je i Slovenská komora psychológov, v zastúpení prezidentkou SKP Mgr. Evou Klimovou. Akademickú obec zastupoval člen Rady SKP doc. Mgr. Anton Heretik, PhD.

Psychológov čakajú legislatívne zmeny organizácie a podmienok ich činnosti — 20. augusta 2020 rokovala medzirezortná pracovná skupina, ktorej súčasťou je i Slovenská komora psychológov v zastúpení prezidentky Mgr. Evy Klimovej (prvá zľava)

Chaos, ktorý spôsobilo zrušenie pôvodnej Slovenskej komory psychológov zriadenej podľa zákona č. 199/ 1994 vznikol ešte v rokoch 2003 -4, kedy došlo k nezmyselnému začleneniu činnosti psychológov pod rezort zdravotníctva. Je načase začať s jeho postupným odstraňovaním. Škody, ktoré však napáchal tento účelový krok sú nedozerné a ich náprava bude trvať roky.

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny. Budú zmyslupné, alebo… ?!

Slová adresované aj slovenským psychológom.

https://youtu.be/Iv0kVcVqOhc

Viac TU (ľudský činiteľ- 4.časti)

PhDr. Milan Kožiak 
Autor absolvoval študium klinickej psychológie na FF Univerzity Komenského a štúdium psychológie práce a riadenia na Karlovej Univerzite. Začínal ako klinický psychológ na psychologickom oddelení Psychiatrickej liečebne v Kroměříži u prof. Stanislava Kratochvíla. Neskôr pracoval 33 rokov ako psychológ práce v pozícii podnikového psychológa v Československom rozhlase, Slovenskom rozhlase a v Národnej banke Slovenska. Bol opakovane zvolený do Predsedníctva Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV. Založil a viedol Sekciu psychológie práce a organizácie pri pôvodnej Slovenskej komore psychológov. Táto bola pohltená rezortom zdravotníctva, čo hodnotí ako vážnu chybu v aplikácii poznatkov a metód psychológie na Slovensku.