Archív značiek: psychológia práce

autogénny tréning – 7. lekcia (praktické využitie)

autogénny tréning – 7. lekcia (praktické využitie)

Autogénny tréning je zväčša chápaný ako relaxačná metóda. To však je len jedna, hoci najčastejšia forma jeho využívania. Sú však aj rôzne iné možnosti a prínosy jeho uplatnenia.  Tie v mnohom  prekračujú zdravotný rámec relaxácie. Osobitne na ne poukazuje 7. lekcia. Patrí medzi ne napríklad  technika  nazvaná rýchle aktivačné preladenie.

First Officer chez Ryanair - Europe's Favourite Airline, Slovenka Dominika RIEČANOVÁ, pilotka Boeingu 737
First Officer chez Ryanair – Europe’s Favourite Airline, Slovenka Dominika RIEČANOVÁ, pilotka Boeingu 737 (illustration photo, zdroj:dobrenoviny.sk)
Viac TU

RÝCHLE AKTIVAČNÉ PRELADENIE 

Po dokonalom nácviku AT nie je potrebné opakovať všetky formulky. Výdych sa časom spája s vyvolávaním TEPLEJ TIAŽE. Rovnako výdych a tep srdca sa dá harmonicky spájať do jedného zážitku.

Stačia 2 až 3 výdychy a celý proces hlbokej relaxácie sa dostavuje okamžite a spontánne.

Pre praktické využitie AT v bežnom živote, počas dňa aplikujeme modifikáciu “mikrotréningu” v polohe drožkára, v kresle, alebo i v STOJI, či pri pomalšej CHôDZI.

Počas tohto preladenia sa dostávame do pohodového,  uvoľneného stavu, so zreteľným pocitom čistej a jasnej mysle. Vyvolávanie tohto stavu je cennou, novonadobudnutou schopnosťou, ktorá môže časom zásadne ovplyvniť váš život a schopnosti sebarealizácie. Jeho prínos ďaleko prekračuje zdravotný rámec relaxácie . Dosiahnutý stav  pretrváva niekoľko hodín i v bežnom živote. Povedané slovami básnika “človek pokojne vníma paradoxy života a kráča svetom – s teplým srdcom a chladnou hlavou”.  Čo viac si možno želať?

Vyjadrenia o osobnom prínose autogénneho tréningu (audio).

Uher 4000 report

Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.

autogénny tréning - skupinový výcvik
AT skupinový výcvik (ilustration photo)

BLESKOVÁ KONCENTRÁCIA

V situácii extrémnej záťaže (stresu) umožňuje autogénny tréning aj tzv. BLESKOVÚ KONCENTRÁCIU.

autogénny tréning - 7. lekcia

Cieľom nie je navodenie relaxácie, ale odpútanie sa od rušivých vplyvov okolitého prostredia: trémy, zlyhania, verbálneho útoku inej osoby, či iného ohrozenia. Predchádzajúce tréningové osvojenie jednotlivých cvikov umožňuje “rýchle spustenie tzv. priehľadnej clony (skleneného zvonu, závesu)”. Cez túto mentálnu clonu prijímame iba racionálne informácie umožňujúce sústredenie sa na vykonávanú činnosť a je úspešné dokončenie. 

Túto schopnosť, ktorej brilantné  osvojenie  umožňuje práve AUTOGÉNNY TRÉNING ovládali všetci sovietskí i americkí kozmonauti. Povedal mi ešte v roku 1980 Boris Fjodrovič Lomov, riaditeľ Inštitútu Psychologických vied Akadémie vied ZSSR a zakladateľ Strediska výberu a prípravy sovietskych kozmonautov.
“Bez autogénneho tréningu by američania so svojím  APOLLO 11 na Mesiaci havarovali” spomenul len tak – akoby mimochodom počas jedného stretnutia s ním. 

 Reminescencie na stretnutia s B.F. Lomovom TU

ALGORITMUS BLESKOVEJ KONCENTRÁCIE

Pri nácviku bleskovej koncentrácie začíname zakaždým jednoduchým porovnaním fyzického napätia s fyzickým uvoľnením. V stoji vykonáme už nacvičený, zautomatizovaný, malý cvik s počítaním na tri doby.

Raz – nadýchnite sa, hlbšie ako zvyčajne

Dva – zadržte dych a zovrite ruky do pästi

Tri – ráznejšie vydýchnite a uvoľnite zovretie rúk

Ak to dovoľuje situácia zopakujte tento cvik ešte raz s tým rozdielom, že v druhej dobe pridáme k zovretým rukám ešte malú grimasu na tvári. Zovrite pritom pery, zošpúľte ich a jazykom potlačte na zuby zo zadu. Tesne po výdychu nadviažeme už natrénovanú predstavou “sviežosti a chladu na čele”. Autosugestívne ju vyjadruje formulka “moje čelo je príjemne chladné”.

NÁSLEDNE, záverom, ráznejšie vyslovíme vnútorným hlasom formulku, ktorou sme celý autogénny tréning začínali:

„Som pokojný (dokonale, absolútne)! Verím si! Viem čo mám (čo chcem) urobiť! Dokážem to!”
autogénny tréning - 7. lekcia
Som si istý, viem čo mám urobiť, dokážem to! (ilustratívne foto)

V reálnych situáciach, u dobre trénovanej osoby, ovládajúcej autogénny tréning, teda abecedu autosugescie, stačí vysloviť vnútorným hlasom vyššie uvedenú formulku, pričom sa  rýchle spustí spomínaná priehľadná clona, filter, cez ktorý prijímame iba racionálne informácie umožňujúce sústredenie sa na vykonávanú činnosť a jej úspešné dokončenie.

Výpoveď o liečivej sile autogénneho tréningu pri prekonávaní fóbie a úzkosti TU

autogénny tréning
Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave (1985) počas výcviku v autogénnom tréningu
INŠTRUKCIE NA VYUŽITIE UNIVERZÁLNEHO VARIANTU AUTOGÉNNÉHO TRÉNINGU V RôZNYCH SITUÁCIACH

Osvojenie si AT vytvára u cvičiacich pevný základ pre ďalšie zdokonaľovanie svojej psychiky a schopnosti ovládať sa v ľubovoľných životných situáciach.

a) Využite AT na ukľudnenie, zbavenie sa emocionálneho napätia

Ak máte dostatok času, treba uskutočňovať AT podľa úplného textu venujúc pozornosť všestrannosti a hĺbke uvoľnenia svalov. Treba venovať viac času cvičeniam, najmä tretiemu cvičeniu. Aktivizácia sa má tiež realizovať pomalšie.

Ak je čas obmedzený alebo situácia nedovoľuje robiť AT, použité formuly “Ukľudnujem sa”, “Som úplne, absolútne, dokonale pokojný” a pri výdychu si vsugerujte: “Svaly ramenného pletenca a rúk sú uvoľnené”. Túto sugesciu je lepšie uskutočňovať posediačky so zatvorenými očami, ale ak ste sa zaoberali AT aspoň mesiac, potrebný efekt sa dosiahne aj s otvorenými očami a dokonca rýchlo.

Stáva sa, že charakter práce u človeka systematicky vyvoláva emocionálne napätie (stresový stav, z anglického slova “stres” – napätie), napríklad v práci letcov, parašutistov, manažérov, rozhlasových moderátorov či hlásateľov, chirurgov, pedagógov a pod. U takýchto ľudí je potrebné cieľavedomo zvyšovať vplyv celého (všetkých 6 cvičení) AT.

Príklady jednotlivých formuliek:

“V ťažkej chvíli sa ľahko ovládam.”

“Som vždy pokojný a ovládam sa.”

“Vnútorný kľud je vždy výhra.”

“Pri vystúpení som vždy pokojný.”

“Ostávam pokojným, keď’ sa ľudia okolo mňa rozčuľujú. “

“Ovládam sám seba. Verím si.”

Jednoduchým opakovaním nemajú tieto formulky taký účinok, ako v stave hlbokej relaxácie a po osvojení abecedy autosugescie. Až potom ich môžeme účinne využívať i v bdelom stave.

b ) Využitie AT na odúčanie škodlivých návykov

Pri skutočne pevnom rozhodnutí človeka “rozlúčiť sa” s takými škodlivými návykmi ako je fajčenie, pitie alkoholu, ohrýzanie nechtov a mnohé iné, je AT účinným, osvedčeným prostriedkom využívaným v mnohých krajinách.

“Autogénny tréning však nemôže dať ľudom viac , len toľko koľko si chcú z neho sami vziať” píše jeho známy popularizátor V.L Levi.

Je to metóda, ktorú si môže osvojiť prakticky každý človek, vyžaduje si však v niektorých prípadoch viac trpezlivosti, predtým ako prinesie pozitívne výsledky. A medzi ne patria i mnohí fajčiari. Ak si však i silný fajčiar dokáže osvojiť AT, pozná a prežije “dar života”, “hodnotu zdravia” a nezmyselnosť sebapoškodzovania, je prakticky len otázkou času, že sa s cigaretami rozlúči.

RAZ A NAVŽDY !

Všeobecne pritom platí téza, že čím je osoba psychicky i telesne zdravšia, tým je nácvik AT ľahší a rýchlejší.

Počas celej svojej 20 ročnej praxe s výcvikom AT som sa nestretol s jediným prípadom, v ktorom by AT spôsobil nejaké komplikácie. U niektorých. fajčiarov sa však stavalo, že sa ich. zdravotný stav zhoršoval. Sám tréning však nebol príčinou. Začali si ho osvojovať, žiaľ už príliš neskoro.

Konkrétny prípad šťastlivejšieho, bývalého fajčiara, ktorému pomohol AT.
Muž v stredných rokoch, povolaním novinár, sa niekoľkokrát pokúšal prestať fajčiť, no prešiel týždeň, málokedy dva a začal fajčiť odznovu. Obrátil sa na nás s prosbou, aby sme mu pomohli. Jeho odhodlanie prestať fajčiť bolo síce pevné, ale určitú nedôveru v dobre výsledky vyvolávali v nás jeho otvorené pochybnosti o AT ako metóde, ktorá mu má pomôcť. Po podrobnom vysvetlení podstaty AT a kladných výsledkoch dielčich cvičení ostatných. frekventantov kurzu mal stále rôzne výhrady (voči hlasu interpreta, podvečernému termínu kurzu, voči niektorým účastníkom, následnosti jednotlivých cvikov a pod.)

Takýto skepticizmus ho držal do IV. lekcie (zážitok srdca), kedy síce žiadne "srdce" necítil, ale čuduj sa svete objavil pocit tepla a tiaže po prvý krát v rukách a nohách. Predtým o týchto pocitoch vyhlasoval, že je to "mystifikácia". Nepociťoval síce ešte odpočinok a rušili ho rôzne vedľajšie zvuky pri domácich cvičeniach, ale počet PLUSOV (pozitívnych zážitkov) v dennom záznamníku sa začal vyskytovať pravidelne. Po týždni oznámil, že mu je pocit odpočinku v AT príjemný. Pochyboval však naďalej o tom, že prestane fajčiť.

Po celkovo 2- mesačnom výcviku a presvedčení, že si osvojil celú abecedu autosugescie sme sa lúčili s lístkom na ktorom bolo napísaných niekoľko formuliek zameraných na pomoc pri odvykaní od cigariet.

Okrem uvedených formuliek  si sám sformuloval aj  trochu drsnejšie autosugescie, ktoré dokázal uplatňovať hocikedy, teda aj v reálnych okamihoch a situáciách : 

"Od 1. januára prestanem fajčiť"

"Dym z cigarety je odporný, odpornejší ako .... "

"Zapácham ako popolník "

Popisoval ako si  tieto momenty živo predstavoval a prežíval. 

Jeho dňom D sa stal skutočne 1. január roku 1986.

V nasledujúcich dňoch spôsob odvykania s nami ešte niekoľkokrát konzultoval. Abstinenčné príznaky znášal vcelku pokojne a bez jediného "zlyhania". Jediným negatívnym zážitkom v prvých 2 týždňoch bolo, že po autosugescii cítil skutočne nutkanie na zvracanie. Začal mu byť odporný i zápach cudzích cigariet.14 januára po konzultácii zmenil posledný krát autosugestívnu formulku. Jej definitívna podoba znela "PRESTAL SOM FAJČIŤ. DYM CIGARETY JE ODPORNÝ".

S odstupom 5-tich mesiacov, pri náhodnom stretnutí sa zmienil, že s cigaretou sa "rozlúčil" navždy. Fajčenie ho vôbec neťahá, cíti sa lepšie, vyrovnanejšie. Žiaľ pribral na váhe 5 kg. K AT preto pridal ešte plávanie a turistiku. "Život bez cigariet je krajší" povedal s odstupom ďalších dvoch rokov.

Aj tento príbeh dokumentuje, že AT môže pomôcť aj skeptikom zbaviť sa zlozvyku. Žartovne to vystihol Ladislav CHUDÍK, herec s darom hlasu, ktorý ako interpret stvárňoval predlohy relaxačných textov. Pri nahrávke jednej z lekcii vystihol celú podstatu našej psychologickej taktiky, keď položartom – polovážne povedal: “Pred tým vaším kurzom treba fajčiarov vystríhať, aby si dávali pozor, – lebo prestanú fajčiť ani nebudú vedieť ako.

Desiatky listov poslucháčov rozhlasového kurzu NEFAJČIŤ JE MODERNÉ potvrdzuje, že to je možné i u mnohoročných a silných fajčiarov, ktorí už rezignovali a zatrpkli na svoje neúspešné pokusy. AT dokáže práve túto zatrpknutosť “roztaviť” a dať ich dechtom impregnovaným telám i dušiam ŠANCU OČISTY, nového zážitku života, slobody vlastného jestvovania ako individuality, ako zrelej osobnosti, rozvážne a sebavedomo sa zbavujúcej škodlivého, nerozumného, a obmedzujúceho návyku, získaného ešte v období nedospelosti.

c) Využitie AT pri formovaní žiaducich psychických hodnôt a vlastností

AT je účinným prostriedkom pôsobenia na psychiku človeka, umožňujúcim časovo postupné,  nenásilné formovanie vlastného správania a vlastnej osobnosti.

Toto poznáva cvičiaci zväčša podľa ohlasov okolia, pretože súhrn každodenných zmien v jeho psychike a vedomí je pomalý, nepozorovateľný. Len v ťažších. situáciách. si dokážete oceniť pozitívnu zmenu v svojom správaní a prežívaní.

Príklady formuliek pre autosugestívne sebautváranie, ktoré sme neraz úspešne odporúčali počas záverečných cvičení AT:

“Som vždy vytrvalý a disciplinovaný”

“Som vždy aktívny a disciplinovaný”

“Som energický muž, dokážem sa presadiť”

“Riešim veci rázne a rýchle”

“Som priateľský a vľúdny”

“Chodím všade včas”

“Pozornosť (niektorých ) ľudí je mi ľahostajná”

“Vedúci je mi ľahostajný, práca je dôležitá”

“Pri vystúpení som pokojný, uvoľnený”

“I am okey , you are okey”

” Verím si” , “Dokážem to” ,”Milujem …. ” , “Starám sa o …” ” Som disciplinovaný” .”Nedopustím, aby (vec, zvyk, človek) ovládol môj život”

“Čo stojí zato robiť to, stojí zato urobiť to dobre (poriadne, správne).”

Výpoveď o liečivej sile autogénneho tréningu pri prekonávaní fóbie a úzkosti TU

autogénny tréning – 7. lekcia

 

O ďalších možnostiach využívania AT v živote človeka sa môžete dočítať v nasledovných dostupných publikáciách:

VOJÁČEK, K.: Autogenní trénink (Avicenum 1988) Mala zdravoveda, vyd. Osveta, 1987

SCHULTZ, J. H.  – LANGEN D.: Übungsheft für das autogene Training konzentrierte Selbstentspannung, Verlag: Thieme Stuttgart, 1977

KŐNIG,W. – di POL, G., – SCHAEFFER, G.: Autogénny tréning, Rukoväť, Psychodiagnostické a didaktické testy, Bratislava 1989, © VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 1979

LOBZIN, V.S. – REŠETNIKOV, M.M.: Autogennaja trenirovka, Spravočnoe posobie dlja vračej, Izdavateľ Medicina, Leningrad 1986

V.L.Levi; Honba na myšlienku, Umenie byt samým sebou, Formula osobnosti (Smena 1980 -1985 )

J. Vrablec; Pozvanie k zenovej meditácii (Genezis 1992 )

 

Výber z odporúčanej a dostupnej literatúry

Autogenní tréning Karel Vojáček

autogénny tréning
Autogénny tréning preklad Igor Obuch

autogénny tréning

autogénny tréning

autogénny tréning -7. lekcia

Autorský blog: PhDr. Milan Kožiak

INÝ NÁZOR

 

Využite možnosť poslať správu, alebo dopyt.

Visits: 436

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu

   Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho  tréningu v rôznych oblastiach.

Efektívnosť autogénneho tréningu pri zlepšovaní zdravia a zvyšovaní bezpečnosti práce vo vysoko rizikových odvetviach (baníctvo, polícia).

                                      Pre pôvodný zdroj kliknite na titulku.
Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Štúdiu v PDF sprístupníte po kliknutí.
Helen Gibbons

Štúdia Helen Gibbons, riaditeľky Inštitútu Autogénneho tréningy v Sydney sa  opiera sa o analýzy z praxe a o výsledky akademického výskumu. Dokumentuje prínosy a výhody autogénneho tréningu a odporúča autogénny tréning organizáciám, ktoré hľadajú intervenciu založenú na skutočných dôkazoch zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.  Vďaka autogénnemu tréningu sú pracovníci lepšie schopní identifikovať varovné príznaky narušenia ich vlastného fungovania a sú potom schopní sami generovať neuropsychofyziologický posun od disregulácie k rovnováhe, ak sú vystavení významným stresorom z domova alebo na pracovisku. To im umožňuje vykonávať lepšie zverenú prácu, čím sa zníži riziko spôsobenia pracovného úrazu. 

Pre organizácie, ktorých pracovníci čelia  vysoko rizikovým stresorom, je dôležité, aby na pracovisku zaviedli vhodné intervencie v oblasti duševného zdravia založené na dôkazoch. Najmä ťažobný priemysel potrebuje zaviesť svoju politiku „nulového poškodenia“ na pracovisku pomocou zásahov v oblasti duševného zdravia a odolnosti voči záťaži a stresu.  V súčasnosti je veľa škodlivej rétoriky a byrokratických bariér, ktoré bránia implementácii efektívnych postupov.

Z týchto  dôvodov autorka štúdie  odporúča, aby autogénni tréneri -  terapeuti a výskumníci spolupracovali s akademickými inštitúciami a priemyselným organizáciami pri  podpore implementácie pilotných štúdií skúmajúcich výhody autogénneho tréningu na konkrétnom pracovisku. Vzhľadom na to, že intervencie BOZP majú väčšiu šancu na úspech, keď majú aktívnu podporu a zapojenie zo všetkých úrovní manažmentu, odporúča, aby jednou z podmienok pilotnej štúdie bolo, aby si každý pracovník, ktorý sa pilotnej štúdie zúčastňuje, bol vedomý osobnej podpory a zapojenie z vyšších úrovní riadenia.

By using autogenic training, workers can relax their system while remaining alert, Gibbons claims

Záverom konštatuje, že  ľudský  neurobiologický a psychofyziologický potenciál má svoje limity a ich prekročenie je  nebezpečné. Pomocou AT sa však dokáže lepšie prispôsobiť požiadavkám náročného prostredia.  

Ľudia na takéto neprimerane náročné  požiadavky reagujú rôznymi spôsobmi a formami; 
počnúc čerpaním dovolenky, práceneschopnosťou, nenastúpením do práce v odlúčenom prostredí,  otupenom, odosobnenom a nesústredenom stave, až po vymáhanie náhrade mzdy zamestnancom za psychické alebo fyzické zranenie a v extrémnych prípadoch a okolnostiach aj suicidálnym konaním. To spôsobuje organizáciam veľké škody.  

Organizácie tiež  musia pochopiť, že hoci autogénny tréning môže pomôcť pracovníkom lepšie sa vyrovnať s podmienkami práce nemôže ochrániť pracovníkov (ani žiadna iná terapia), pred plnou silou extrémnych nebezpečenstiev, akými sú nebezpečné pracovné postupy. 

Odhliadnuc od prioritných požiadaviek na produktivitu, austrálska vláda a ťažobný priemysel sa musia zaoberať nebezpečnými vývojom, pri ktorom sa od baníkov očakáva, že budú pracovať  rizikových podmienkach.  Ak tak neurobia, môžu byť sankcionovaní a obviňovaní z toho, že otvorene poukazujú  na potreby ochrany ich zdravia a bezpečnosť pri práci. To je nerozumné a neprípustné z viacerých hľadísk!

Autogénny tréning zlepšuje subjektívne vnímanie fyzického a psychického zdravia a medziľudských vzťahov. Výsledky rozsiahleho terénneho výskumu počas krízy COVID-19 v Španielsku,

                                   Pre pôvodný zdroj kliknite na titulku.
Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
PDF sprístupníte po kliknutí.
Ľudstvo stále ešte čelí dôsledkom bezprecedentnej krízy s medicínskymi, psychologickými, ekonomickými a sociálnymi aspektmi. Prepuknutie ochorenia COVID-19 z decembra 2019 vo Wu-chane sa rýchlo rozšírilo do celého sveta (Chen a kol., 2020) a do marca 2020 naplno zasiahlo Španielsko. Boli prijaté výnimočné opatrenia vrátane uväznenia všetkých veľkých skupín obyvateľstva (Arango, 2020; Ozamiz-Etxebarria a kol., 2020b). Boli hlásené závažné negatívne účinky na duševné zdravie, ktoré súvisia najmä so strachom z nákazy (Ammar et al., 2020b,c; Shigemura et al., 2020) a adaptáciou na väzenie (Qiu et al., 2020). Na zmiernenie tohto psychologického vplyvu sa použili psychologické zdroje (de Rivera, 2020; Lupe a kol., 2020; Ozamiz-Etxebarria a kol., 2020a), vrátane počítačom podporovaného dištančného tréningu (Wei a kol., 2020). V predchádzajúcej experimentálnej štúdii sme informovali o účinnosti relaxačných techník vrátane autogénneho tréningu na zmiernenie úzkosti súvisiacej s COVID-19 u mladých univerzitných študentov v Baskicku (Ozamiz-Etxebarria et al., 2020a). Autogénny tréning (AT), ktorý vytvoril Johannes Heinrich Schultz (1932) ako metódu „koncentračnej sebarelaxácie“, sa rýchlo stal štandardným nástrojom v európskej psychosomatickej medicíne a klinickej psychológii (Hoffmann, 2017). Trvalé pravidelné cvičenie znižuje reaktivitu na stres (Henry a kol., 1991), zvyšuje emocionálnu stabilitu (Carruthers, 1979), znižuje úzkosť a zvyšuje pocit osobnej kontroly (Farnè a Jimenez-Muñoz, 2000). 

ilustr. foto, – viac po kliknutí na mapku
Cvičiaci autogénneho tréningu považovali  túto prax za veľmi užitočnú pre ich fyzické a psychické zdravie a pre lepšie pochopenie druhých. Tieto tri aspekty sú počas pandémie COVID-19 veľmi dôležité. Sociálne vzťahy sa zhoršili v dôsledku sociálnej izolácie (Ammar a kol., 2020a; Hickie, 2020) a AT je užitočná na uľahčenie empatie. Psychické zdravie počas pandémie utrpelo, ako ukazujú rôzne štúdie (Ozamiz-Etxebarria et al., 2020b), a fyzický rozmer je zrejmý v časoch, keď sa riziko a strach z ochorenia, najmä COVID-19, výrazne zvýšili. (Ornell a kol., 2020). Preto odporúčame praktizovanie autogénneho tréningu ľuďom, ktorí prežívajú chvíle úzkosti, majú strach z choroby alebo majú pocit, že stratili kvalitu vzťahov s ostatnými.

Vplyv autogénneho tréningu vo forme zvukového záznamu na kvalitu spánku a fyziologické stresové reakcie univerzitných športovcov – pilotná štúdia.

 

 

Poznámka: 
Viaceré výskumy už skôr potvrdili, že dištančný autogénny tréning  prostredníctvom  rozhlasu, audio nahrávok a možnosti sprievodných konzultácií je účinný. To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení.

U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.

Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku - z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie.
 To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, - v porovnaní s priamymi sugesciami.
Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.
Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968). 

Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).

Zdroje: 
KRATOCHVÍL, S. - ŠTOHANZLOVÁ, M.: Využití heterosugesce v položkách autogenního tréninku, Čs. psychiatrie, , 1968, 64
HOSKOVEC, J.: Psychologie hypnózy a sugesce, vydavatelství ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
KRATOCHVÍL, S.: Podstata hypnózy a spánek, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1972
HOSKOVEC,J.- SVORAD,D.- LANC,O.: The comparative effectivenees of spoken and tape-recorded of body sway, Int. J.Clin.Exp.Hypn., 1963, 11,
KLEINSORGE, H. – KLUMBIES, G.: Technik der Relaxation, Selbstentspannung, Mit 1 Schalplatte, VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 3 Auflage 1967
KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilta a situční proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
BARBER,T.X.- CALVERLEY, D.S.: The definition of the situation as a variable affecting „Hypnotic-like“ suggestibility, J. Clin. Psychol., 1964, 20

Viac na 
SÚHRN POZNATKOV a skúseností získaných pri vývoji Psychobalzamu

Autogenic-Feedback Training Excersise – Method and System AFTE (patent NASA) 

ilustračné foto
Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
na pokračovanie kliknite
Metóda autogénneho spätného tréningu (AFTE) je podľa  patentu NASA  kombinovanou aplikáciou dvoch fyziologických a percepčných tréningových techníkm ktorými sú autogénny tréning a biofeedback. Tento kombinovaný prístup  vytvára metodológiu, ktorá je podstatne účinnejšia ako ktorákoľvek z jednotlivých techník používaných samostatne. Metóda AFTE umožňuje dostatočnú mieru kontroly potrebnú na výrazné zníženie behaviorálnych a fyziologických reakcií na závažné environmentálne stresory. Produkuje naučené účinky, ktoré pretrvávajú v priebehu času a sú odolné voči vyhynutiu a pôsobia v relatívne rýchlom čase.
 Metódu AFTE možno efektívne použiť v niekoľkých aplikáciách, medzi ktoré patria:
  • zlepšenie výkonnosti pilota a posádky počas núdzových letových podmienok;
  •  zabránenie výskytu nevoľnosti a zvracania spojených s pohybom a morskou chorobou alebo rannou nevoľnosťou na začiatku tehotenstva;
  • ako tréningová metóda na prevenciu alebo potlačenie symptómov leteckej choroby vo vysokovýkonných vojenských lietadlách;
  •  ako metóda na kardiovaskulárneho tréningu, ako aj tréningu ďalších autonómnych reakcií, ktoré môžu prispieť k zmierneniu vesmírnej pohybovej choroby (SMS) u astronautov a kozmonautov, k liečbe mnohých porúch. ako je ortostatická intolerancia v posádkach lietadiel, pomáhajú pri zmierňovaní srdcových arytmií a hypertenzie,  aj ako alternatívna liečba k farmakologickému manažmentu na zmiernenie vesmírnej kinetózy (SMS) u kozmonautov;
  • u ľudí trpiacich migrénou alebo tenznými bolesťami hlavy na kontrolu periférneho prietoku krvi a vyvolanie pocitu chladu na čele;
  •  u starších ľudí trpiacich fekálnou inkontinenciou
    na ovládanie ich zvieracích svalov;
  • u pacientov s rakovinou, aby sa znížili účinky nauzey po rádioterapii;
    
    

 


Využitie AT a ďalších mentálnych techník v súťažení  a zotavovaní  profesionálnych športovcov.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Spristupníte po kliknutí

 

 

 

 

Cieľom tejto štúdie je opísať poznatky a využitie mentálnych techník na prípravu pred súťažami a po zraneniach súvisiacich so športom (SAI) profesionálnymi športovcami (tímové športy) v Rakúsku (2016).
Do prierezovej štúdie bol zahrnutých 191 profesionálnych športovcov (basketbal, futbal, ľadový hokejov a volejbal ( 18–39 rokov), ktorí vyplnilí dotazník hodnotiaci sociodemografické údaje , trvanie/frekvenciu športovej praxe, mieru a závažnosť zranení (SAI). Ďalej bolo hodnotené používanie mentálnych techník a duchovných praktík pred súťažami a na zotavenie po SAI. Použitie mentálnych techník pred súťažami a po SAI bolo korelované so sociodemografickými údajmi, trvaním a frekvenciou športovej praxe a vzormi zranení SAI za posledných 24 mesiacov.

 


Prieskum preukázal, že profesionálny športovci mali v čase jeho realizácie (2016) o mentálnych technikách pri zvyšovaní výkonnosti a zotavovaní po zraneniach isté povedomie - využívala ich však len menšina. Napriek tomu, že tieto postupy sú ochotní akceptovať, Len 13% účastníkov ich využilo na regeneráciu po zranení (SAI). Približne 31 % mužov a 13 % žien uviedlo ich užívanie pred súťažami. Zistilo sa významné zvýšenie použitia mentálnych techník pred súťažou so zvyšujúcim sa vekom.
Možným dôvodom týchto protichodných výsledkov môže byť to, že títo profesionálni športovci zrejme nemajú dostatočný prístup k športovej psychológii a koučingu v oblasti mentálnych techník vo svojich individuálnych tímoch. Tento nedostatok prístupu k mentálnym technikám môže byť spôsobený obmedzeným povedomím o psychologických problémoch samotných športovcov alebo ich tímových trénerov. Na získanie nových informácií o tejto relevantnej téme v profesionálnom športe sú potrebné ďalšie štúdie

Sú všetky techniky zvládania stresu rovnocenné, alebo majú špecifické účinky?

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréninguu
Sprístupníte po kliknutí
Táto štúdia  hodnotí hypotézu, že rôzne techniky zvládania stresu majú špecifické účinky. Sú zhrnuté štúdie porovnávajúce rôzne techniky, ako aj predchádzajúce prehľady literatúry hodnotiace účinky jednotlivých techník. Existujú dôkazy, že kognitívne orientované metódy majú špecifické kognitívne účinky, že špecifické autonómne efekty sú výsledkom autonómne orientovaných metód a že špecifické svalové efekty sú vyvolané svalovo orientovanými metódami.

Potvrdilo sa, že rozdiely medzi technikami sú najjasnejšie tam, kde sú rozdiely medzi poruchami najjasnejšie (napr. autonómne techniky s migrénovými bolesťami hlavy vs. svalové techniky s tenznými bolesťami hlavy atď.). Ak poruchy zahŕňajú niekoľko systémov odozvy alebo ak žiadna z metód špecificky nie je zameraná na techniky zvládania stresu jednu  na ohniskovú problémovú oblasť, existuje menej rozdielov v účinnosti medzi nimi (napríklad depresia, zneužívanie návykových látok, svalové vs. autonómne techniky na úzkosť atď.).

Zdá sa, že kognitívne intervencie majú určité výhody pri poruchách, pri ktorých je hlavnou metódou hodnotenia zlepšenia sebahodnotenie a interpretácia symptómov (napr. stavy bolesti, úzkosť, nespavosť, hnev). Existujú nekonzistentné dôkazy, že meditácia môže mať lepšie výsledky ako iné relaxačné metódy pri  liečbe týchto problémov. Je možné, že k tomu dochádza kvôli relatívne väčším kognitívnym zložkám v meditácii mantry. Možno kvôli prominentným zložkám správania pri týchto poruchách má liečba úzkosti, hnevu a nespavosti, ktoré sa zameriavajú na zjavné správanie, tendenciu vykazovať väčšiu účinnosť ako liečby, ktoré vynechávajú zameranie na správanie. Zdá sa však, že všetky metódy zvládania stresu majú na všetky tieto problémy priaznivé účinky

Výsledky naznačujú existenciu špecifických klinických a experimentálnych účinkov pre rôzne metódy zvládania stresu a žiadna nemá absolútnu prioritu v  klinickej praxi. Aj keď sú relatívne rozdiely medzi jednotlivými liečbami v špecifických účinkoch štatisticky významné, môžu byť v konečnom dôsledku prevážené takými ďalšími faktormi, ako sú náklady, odbornosť terapeutov so špecifickými spôsobmi liečby a samotný manažnent.

Váha dôkazov o konkrétnych účinkoch však jednoznačne naznačuje, že popri ďalšom  objasnenie experimentálnych výsledkov, je možné a vhodné odporúčať lekárom, aby si rozvinuli kompetenciu v širokej škále techník zvládania stresu. Patria sem najmä progresívna relaxácia, autogénny tréning, biofeedback, niektoré meditatívne disciplíny a niektoré zásahy na zvládanie kognitívneho stresu.

Účinnosť autogénneho tréningu na psychickú pohodu a kvalitu života u dospelých žijúcich s chronickými fyzickými zdravotnými problémami.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Sprístupníte po kliknutí
Zdá sa, že autogénny tréning je sľubnou terapiou na zlepšenie psychickej pohody a kvality života u ľudí žijúcich s chronickými fyzickými zdravotnými problémami, ale žiadne nedávne správy nesyntetizovali dostupné dôkazy v tejto populácii. Výsledky tohto prehľadu preskúmajú a syntetizujú dôkazy o vplyve autogénneho tréningu na psychickú pohodu a kvalitu života u ľudí žijúcich s chronickými telesnými zdravotnými problémami, čím sa podporí vývoj ďalších, nových postupov pre komplementárne prístupy.

Autogénny tréning pri strese a úzkosti.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Sprístupníte po kliknutí
Cieľom  prehľadovej štúdie bolo zhodnotiť   dostupné  štúdie autogénneho tréningu (AT) ako prostriedku na zníženie úrovne stresu a úzkosti u ľudí.

Do prehľadu bolo zahrnutých osem štúdií s 245 účastníkmi: 3 boli randomizované kontrolované štúdie (RCT) a 5 bolo kontrolovaných štúdií. Autori uvádzajú, že celkový výsledok tohto systematického prehľadu naznačuje, že AT, alebo to, čo bolo opísané ako AT, znižuje stres a úzkosť v porovnaní so žiadnou liečbou. Všetky zahrnuté štúdie však boli metodologicky chybné. V súhrne autori uvádzajú, že z tohto systematického prehľadu nebolo možné vyvodiť žiadne pevné závery. Konštatovali, že správne aplikovanie AT je potrebné overovať a licencovať  v kontrolovaných skúškach, ktoré sú vhodne naplánované a vykonané. Dôvodom je skutočnosť, že často dochádza k jeho neakceptovateľnému zjednodušovaniu a deformáciam. Autori jasne stanovili výskumnú otázku a kritériá pre budúce analýzy.

Metaanalýza nemedicínskej liečby chronickej bolesti.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Sprístupníte po kliknutí

 

Uskutočnila sa metaanalýza 109 publikovaných štúdií, ktoré hodnotili výsledky rôznych nemedicínskych spôsobov liečby chronickej bolesti ( hypnóza, biofedback, AT, meditácia, ... ). 48 štúdií poskytlo dostatočné informácie na výpočet veľkosti pozitívneho účinku.  Štúdia porovnáva spôsob liečby, s druhom bolesti a výsledným stavom. Vo všeobecnosti boli veľkosti účinkov väčšiny liečebných postupov pozitívne, ale mali  krátkodobú účinnosť.  Toto zistenie naznačuje, že účinnosť liečby možno pripísať nie rozdielom medzi metódami, ale ich spoločným črtám. Psychický stav a počet subjektívnych symptómov konzistentne vykazovali väčšie reakcie na liečbu ako intenzita bolesti, trvanie bolesti alebo frekvencia bolesti, čo naznačuje dôležitosť použitia viacrozmerného rámca na hodnotenie bolesti. Toto zistenie tiež naznačuje, že prínos psychologických prístupov k zvládaniu bolesti môže spočívať v znižovaní strachu a depresie spojenej s bolesťou, a nie pri zmierňovaní bolesti samotnej. Táto štúdia tiež zdôrazňuje výhody metaanalytických prehľadov.

Účinok autogénneho tréningu na kontrolu úzkosti u žien s diabetom 2.

 

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
Sprístupníte po kliknutí

Autogénny tréning pri liečbe opakujúcich sa bolestí hlavy.

Cieľom tejto štúdie bolo
(a) preskúmať účinnosť autogénneho tréningu (AT) a tréningu kognitívnej autohypnózy  (CSH) pri liečbe chronických bolestí hlavy v porovnaní s kontrolnou skupinou  (na čakacej listine WLC),
(b) skúmať vplyv výberu subjektov na výsledok liečby a
(c) skúmať, či úroveň hypnotizovateľnosti súvisí s výsledkom terapie. Tri rôzne skupiny subjektov (skupina 1, pacienti (n = 58), ktorí boli odoslaní z neurologickej ambulancie; skupina 2, členovia (n = 48) komunity, ktorí odpovedali na inzerát v novinách; a skupina 3, študenti ( n = 40), ktorí odpovedali na inzerát v univerzitných novinách), boli náhodne zaradení do terapie alebo stavu WLC.

Počas liečby došlo k významnému zníženiu skóre indexu bolesti hlavy u subjektov na rozdiel od kontrol. Po liečbe a následnom sledovaní neboli pozorované takmer žiadne významné rozdiely medzi 2 liečebnými metódami alebo 3 odporúčanými zdrojmi. Hodnotil sa index bolesti hlavy, skóre psychologickej tiesne (SCL-90) a užívanie liekov. Následné merania ukázali, že terapeutické zlepšenie sa udržalo. V oboch liečebných podmienkach dosiahli jedinci s vysokou hypnabilitou väčšie zníženie bolesti hlavy po liečbe a sledovaní ako jedinci s nízkou hypnabilitou. Dospelo sa k záveru, že relatívne jednoduchá a vysoko štruktúrovaná relaxačná technika na liečbu subjektov s chronickou bolesťou hlavy môže byť výhodnejšia ako zložitejšie kognitívne hypnoterapeutické postupy, bez ohľadu na z ktorej skupiny pacienti pochádzali.  Zdá sa, že úroveň hypnotickej citlivosti  (hypnabilita) je charakteristikou subjektu a podmieňuje  priaznivejší výsledok u subjektov liečených AT alebo CSH.

Pre klinickú prax je najdôležitejším záverom, ktorý možno zo  štúdie vyvodiť, že relatívne jednoduchá a vysoko štruktúrovaná relaxačná technika akou je aj AT je pri liečbe subjektov s opakujúcimi sa bolesťami hlavy  vhodnejšia ako zložitejšie hypnoterapeutické postupy.

Účinnosť autogénneho relaxačného tréningu u detí a dospievajúcich s problémami správania a emócií.

 

Otvoríte po kliknutí
Štúdia skúmala účinnosť autogénneho relaxačného tréningu u mierne narušenej ambulantnej populácie detí a dospievajúcich s väčšinou internalizovanými symptómami a tiež s niektorými agresívnymi a impulzívnymi  prajavmi, alebo príznakmi deficitu pozornosti.
50 detí a dospievajúcich z južného Nemecka (priemerný vek 10,2 roka; rozsah 6-15 rokov; väčšinou intaktné rodinné zázemie strednej triedy) sa zúčastnilo skupinového intervenčného programu. Dosiahnutie individuálneho cieľa bolo hodnotené na konci intervencie a v 3-mesačnom sledovaní.
Rodičovská správy odrážala znížené symptómy v porovnaní s kontrolnou skupinou. Správa o dieťati naznačila znížený stres a psychosomatické. Realizácie programu naznačuje klinicky relevantné účinky intervencie v porovnaní s kontrolnou skupinou. Na konci intervencie 56 % detí a 55 % rodičov uviedlo čiastočné dosiahnutie cieľa, 38 % detí a 30 % rodičov uviedlo úplné dosiahnutie cieľa; 71 % rodičov potvrdilo dosiahnutie čiastočného cieľa 3 mesiace po intervencii.
Zaver štúdie odporúča Autogénny relaxačný tréning ako účinná širokopásmová metóda pre deti a dospievajúcich. Medzi obmedzenia štúdie patrí jej relatívne malá veľkosť vzorky.

Autogénna relaxácia a kvalita života súvisiaca so zdravím pri roztrúsenej skleróze.

 

Sprístupníte po kliknutí.
Táto štúdia bola pilotným projektom na preskúmanie vplyvu programu autogénneho tréningu (AT; relaxačná intervencia) na kvalitu života súvisiacu so zdravím  a pohodu ľudí so sklerózou multiplex. 

Účastníci sa buď stretávali týždenne na stretnutiach v AT počas 10 týždňov (n = 11), alebo boli zaradení do kontrolnej skupiny (n = 11). Skupina AT bola tiež požiadaná, aby túto techniku cvičila denne doma. Stupnice navrhnuté na meranie aspektov pohody (nálada a depresívny afekt) odhalili, že v postteste skupina AT hlásila viac energie a sily ako kontrolná skupina a bola menej obmedzená vo svojich úlohách v dôsledku fyzických a emocionálnych problémov. Budúci výskum by mal zahŕňať štúdie vykonávané počas dlhšieho obdobia spolu s dostatočne veľkými vzorkami na preskúmanie vplyvu frekvencie praktizovania autogénneho relaxačného tréningu  na pohodu u ľudí so sklerózou multiplex.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu

Zámerom výberu zahraničných štúdií o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu bolo poukázať na možnosti a rezervy vo využívaní tejto jedinečnej a stále povrchne uplatňovanej metódy – chápanej aj u nás mnohými odborníkmi len ako “nejaké relaxačné cvičenie”. Snáď ich tento výber motivuje k jej doceneniu.
Autogénny tréning popri zrejmých pozitívnych účinkoch na telesné a duševné zdravie pacientov, zvyšuje aj odolnosť voči psychickej záťaži a stresu u celkom zdravých ľudí. Rozvíja potenciál ich schopností zvládať nároky doby a moderných technológií, pri zachovaní vlastnej, dnes ťažko skúšanej integrity.
Viaceré výskumy potvrdzujú, že si ho môže dištančne, prostredníctvom internetu, audio nahrávok a dostupných príručiek osvojiť takmer každý . To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení.
Sprievodné pocity pohody, vnútornej slobody, nezávislosti a nadhľadu sú benefitmi, ktoré môžete vnímať každý deň.

Blog “Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu”  zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak. 

Visits: 501

Únava v práci je tikajúca bomba

Únava v práci je tikajúca bomba.

Helen Carolin Gibbons pôsobí v Austrálli  (Sydney) ako hlavná psychologička a trénerka v Inštitúte autogénneho tréningu. Vedie mimoriadne  úspešný austrálsky program autogénneho tréningu pre organizácie a ich zamestnancov.

Helene Gibbons
Helen Gibbons: Director and Founder of Autogenic  Training Institute, Psychologist (Organisational, Clinical, Health, ) MAAP, AAS (President), ISATAP (Board), BAS (Honorary)

V preklade sprístupňujeme rozhovor. V ňom popisuje prečo je autogénny tréning užitočný pre zamestnancov v ťažobnom priemysle, pre bezpečnosť ich práce a výhodný aj pre zamestnávateľov.

Mining Magazin

Mine site health: Stressing an alternative

Pre mnohých pracovníkov v ťažobnom priemysle v Austrálii je pracovný stres veľmi osobnou a súkromnou záležitosťou. Za ich tvrdým zovňajškom mnohí skrývajú trpké skúsenosti so spánkom, únavou, pocitmi úzkosti, osamelosti a depresie. To ide často ruka v ruke s fyzickými príznakmi, ako je exacerbácia muskuloskeletálnych (prudké  zhoršenie alebo nové vzplanutie kostro-svalových) problémov. Tiež aj iných  zdravotných ťažkosťí.

Zarábanie dobrých peňazí má trpké následky.

Niektorých pracovníkov lákadlo dobrého zárobku napriek tomu, že by mohli vhodnejšiu prácu vykonávať v menej platenom zamestnaní bližšie k domovu. V konečnom dôsledku za toto odriekanie môže organizácia aj pracovník zaplatiť vysokú cenu, keďže stres začne podkopávať ich zdravie, medziľudské vzťahy a schopnosť fungovať v pracovnej aj osobnej oblasti. Tento pracovný stres stojí aj za relatívne vysokou mierou opotrebovania pracovníkov už v prvom roku v tomto odvetví. Prekvapivo, výskum dôsledkov pracovného stresu v ťažobnom priemysle na fyzické a psychické zdravie a pracovnú výkonnosť pracovnej sily je stále v plienkach. V porovnaní s výskumom v iných vysoko rizikových odvetviach, kde je jasnejšie pochopenie povahy vzťahu medzi pracovným stresom, duševným a fyzickým zdravím a pracovným výkonom.

Na základe austrálskych štatistík duševného zdravia sú však nevyvrátiteľné ukazovatele, že ťažobný priemysel vo všeobecnosti potrebuje akceptovať a prijať širší kontext pojmu „nulová škoda“. Vzhľadom na to, že viac ako milión Austrálčanov trpí depresiou alebo úzkosťou výskum ukázal, že depresia aj úzkosť zvyšujú pravdepodobnosť úrazu alebo úrazu na pracovisku. V tomto zmysle je nevyhnutné  ďalej rozvíjať chápanie zdravia pri práci a s otázkami bezpečnosti pri práci. Aj v súvislosti so stresom a celkovou únavou.

Vyskytlo sa mnoho incidentov, keď stres alebo únava pri ťažbe priamo súvisela so zranením alebo dokonca smrťou. Dlhé hodiny v práci a kritické, nehodové situácie  spôsobili nielen materiálne  škody , ale aj zranenia čo viedlo k  hrozbám štrajku v uhoľných baniach.  Napr. v Collie, kde sa pracovníci búrili kvôli potenciálnemu nebezpečenstvu, ktoré vtedajšia situácia  predstavovala. Dve úmrtia spojené s odchodmi robotníkov v Yeppoon a Dysart v rokoch 2007 a 2008 boli podľa koronera z centrálneho Queenslandu Anne Hennessy zapríčinené unavenými baníkmi, ktorí obsluhovali ťažobné stroje.

By using autogenic training, workers can relax their system while remaining alert, Gibbons claims Únava v práci je tikajúca bomba

Predstavte si celkové výhody pre zdravie zamestnancov i pre priemysel, ak by sa živá pracovná sila mohla mohla sama regulovať (zapínať a vypínať podľa vlastného uváženia mechanizmy v ich vlastnom mozgu a tele), tak aby im to pomohlo  bojovať proti stresu a únave a prispôsobiť sa každodenným výzvam, ktorým čelia v práci?

Existuje technika, o ktorej bolo vedecky dokázané, že to dokáže: technika nazývaná autogénny tréning.

Autogénny tréning umožňuje ľuďom samoregulovať svoje psychofyziologické reakcie a vytvárať tak hlboké zmeny v mysli a tele, ktoré vedú k optimálnemu fyzickému a psychickému zdraviu a celkovému zlepšeniu výkonu.

Zahŕňa sériu mentálnych cvičení, ktoré sa vyučujú počas ôsmich hodín a potom sa cvičia len niekoľko minút denne. 3000 klinických štúdií po celom svete potvrdzuje pozitívne zmeny vyvolané autogénnym tréningom na mysli a tele. Okamžité a procesy, ktoré sú základom zmien, sú zistiteľné a vedecky merateľné.

Argumentuje Helen Gibbons, hlavná psychologička a hlavná trénerka v Inštitúte autogénneho tréningu. Vedie  jedinečný austrálsky program autogénneho tréningu pre organizácie a ich zamestnancov.

time-for-training
The Effectiveness of Autogenic Training

“Autogénny tréning je technika, ktorá sa nepodobá žiadnej inej,” hovorí Gibbons. “Dosahuje kognitívne a psychologické výsledky podobné tým, ktoré sa dosahujú kombináciou meditácie, jogy, hypnoterapie a kognitívno-behaviorálnej terapie. Na fyzickej úrovni produkuje rovnaké fyziologické a chemické výhody, aké sú spojené s prísnym atletickým tréningom.”

Dodáva, že pre pracovníkov je to skôr vnútorný, intrapsychický,  ako externý proces, čo je výhodou. Najmä preto, že si od používateľov nevyžaduje, aby diskutovali o svojich pocitoch alebo myšlienkach s inými ľuďmi. Uvádza, že kurzy autogénneho tréningu  prinášajú mimoriadne pozitívne výsledky a prevzali ich do svojich výcvikových programov:  policajná služba NSW; hasičský zbor NSW; Price Waterhouse Coopers; Ernest & Young. Už dávnejšie bolo známe, že aj NASA bežne trénuje astronautov a pilotov v programe autogénneho tréningu. Uľahčuje im to prispôsobenia psychologickým a fyzickým stresorom vesmírneho cestovania.

„Každá organizácia má svoju vlastnú jedinečnú kombináciu environmentálnych faktorov, ktoré môžu ovplyvniť odolnosť a výkon ich zamestnancov,“ konštatovala ďalej  Gibbons. „Napríklad v ťažobnom priemysle sa pracovníci nezaoberajú len zložitými problémami v zložitých a často nebezpečných podmienkach prostredia, ale mnohí sa často stretávajú aj s psychosociálnymi nevýhodami v dôsledku vzdialeného miesta svojej práce.“

Aby baníci vyhoveli ťažobným pracovným cyklom musia obetovať svoje bežné životné, partnerské, rodinné vzťahy, ktoré sú tým narušené. Faktom je, že tento stres, stres “lietajúcich” robotníkov sa dá len ťažko celkom odstrániť. Navyše stres v práci ovplyvňuje domáci život a stres doma pracovný život. “Postupne pracovníci zisťujú, že sa s ním snažia vyrovnať bez toho, aby boli skutočne schopní identifikovať jeho hlavný dôvod. Toto nie je prejav ich slabosti. Je to veľmi reálny a veľmi bežný problém pre pracovníkov nielen v baníctve.  Integrovaný prístup a kvalitná organizačná úroveň manažmentu môže urobiť veľa pri zmierňovaní rizika negatívneho dopadu tohto „stresového plíženia“.

Helen Gibbons hovorí, že program autogénneho tréningu vybavuje pracovníkov nástrojmi, ktoré budujú ich duševnú a fyzickú odolnosť, aby sa mohli efektívnejšie vysporiadať s osobnými a pracovnými stresormi.

„Keď sa pracovná sila naučí samoregulovať svoje psychofyziologické reakcie, zlepší sa morálka zamestnancov, zníži sa fluktuácia zamestnancov, zníži sa počet nehôd na pracovisku, zníži sa počet stresových a iných úrazov, zníži sa práceneschopnosť a zvýši sa produktivita.“

Opísala, ako nás autogénne mentálne cvičenia zavedú do „autogénneho stavu“, v ktorom ste duševne aj fyzicky uvoľnení, čo umožní naštartovať regeneračné mechanizmy v mysli a tele. „Z tohto dôvodu to nazývam technika Triple R“, povedala. “Umožňuje vašej mysli a telu odpočívať, opravovať a regenerovať sa. Zameriava sa na škodlivé účinky nahromadenia negatívneho každodenného stresu, ktorý nám môže časom spôsobiť nevoľnosť a narušiť našu schopnosť myslieť a podávať výkon. Videla som pracovníkov , napriek svojmu najlepšiemu úsiliu, dosiahnu v práci bod, v ktorom majú pocit, že už nemôžu pokračovať. Buď opustia svoju prácu, alebo pokračujú v práci s výrazne zníženou schopnosťou, pričom často robia chyby a ovplyvňujú morálku tých ktorí s nimi pracujú.”

Jednou z oblastí prvoradého významu v ťažobnom priemysle je zmierňovanie rizík spojených s únavou. “Je skutočne dôležité, aby sme pochopili psychofyziologickú dynamiku únavy, ak sa má skutočne preniknúť do tohto problému a riešiť ho.”

Únava v práci je tikajúca bomba – uvádza.

Ľudia sú prirodzene vybavení tým, čo nazývame, cyklus základných oddychových aktivít. Počas dňa máme približne 90 minút bdelej aktivity, po ktorej nasleduje 20 minút, keď sa cítime unavení a by malo byť striktne povedané odpočívať. Ľudia môžu do určitej miery prekonať obdobie únavy, ale je nepravdepodobné, že úroveň hypervigilancie ( zvýšenej koncentrácie pozornosti) bude v tejto fáze cyklu na potrebnej úrovni. S autogénnym tréningom však môžeme automaticky zapnúť náš „parasympatický nervový systém’ (regulujúci režim odpočinku a regenerácie) a dopriať si ultimátne zdriemnutie. Vo veľmi krátkom čase sa môžete cítiť úplne svieži a predĺžiť si tak obdobie zvýšenej ostražitosti v práci.“

 neuroimaging experiment
Sledovanie autogénnej regenerácie pomocou funkčnej magnetickej rezonancie.

“S pomocou vedeckých zobrazovacích neurotechnológii môžeme vidieť regeneračné procesy vyvolané autogénnymi reakciami až na molekulárnej úrovni,” povedala Gibbons. „Toto je skutočne vzrušujúce obdobie pre psychológov, jednotlivých ľudí aj pre  organizácie, keďže teraz máme na dosah jednoduchý, ale vysoko účinný nástroj založený na dôkazoch, ktorý preukázateľne zlepšuje výsledky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.“

zdroje:

Mine site health: Stressing an alternative

a tiež

Our People

a tiež

http://www.autogenics.com.au

https://content.web-repository.com/s/22316786447926055/uploads/Articles/Article_of_Autogenic_Training_Institute_in_Mining_Australia_Magazine_Feb_2012-2965078.pdf

https://www.psychologytoday.com/au/counselling/helen-caroline-gibbons-kirribilli-nsw/484735

https://au.linkedin.com/in/helengibbonsat

o praktickom využití autogénneho  tréningu viac TU

a TU

Únava v práci je tikajúca bomba

Možnosť poslať správu, alebo dopyt: 

 

Visits: 103

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny organizácie a podmienok činnosti

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny. Budú zmysluplné, alebo … ?!

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny.

Na margo najnovších informácií o pripravovaných legislatívnych zmenách o psychologickej činnosti na Slovensku:

Cieľom diskutovaných zmien by nemalo byť zvýšenie kvality a dostupnosti psychologických služieb len pre klientov v rámci reformy starostlivosti o duševné zdravie. Akútnou sa javí potreba úprav výkonu povolania psychológ v SR vo všetkých psychologických disciplínach teda aj mimo rezortu zdravotníctva. Ako bude riešená žalostná situácia uplatňovania poznatkov a metód aplikovanej psychológie napríklad v oblasti "ludského činiteľa" a "ľudských zdrojov"? Pre manažérov je zdravie zamestnancov iste dôležitý aspekt, ale rozhodne nie primárny. Dôležitejší je pre nich potenciálny a reaálny prínos psychológie a psychológov v oblasti bezpečnosti pri práci, v prevencii výkonových zlyhaní pri výkone morálne náročných a rizikových povolaní, fukcií a činností, vrátane koncepčného a systémoveho riadenia ľudských zdrojov. V tejto oblasti mala slovenská psychológia práce a organizácie desaťročia silné a rešpektované postavenie. Nezmyselné a účelové začlenenie ich činnosti pod rezort zravotníctva napáchalo nedozerné škody.
Nový "nadrezortný?!" zákon má vraj byť "o psychologickej činnosti a psychoterapii". To je čo za nezmysel?!
Ak je psychoterapia psychologickou činnosťou, tak potom jej uvádzanie priamo v názve nového zákona je nadbytočné. Zo snáh takto vymedziť nový zákon trčí ako „slama z topánok“ panklinické elitárstvo, ktoré už narobilo toľko škôd. Takéto očividné priorizovanie psychoterapie narúša princíp rovnocennosti všetkých psychologických činnosti, ktoré by mali byť definované v Prvej hlave a v prvom paragrafe nového zákona. Následný paragraf môže vymedziť špecifiká a podmienky výkonu jednotlivých psychologických činností, vrátane psychoterapie. Okrem toho takýto elitársky prístup vnáša diskriminačné prvky do celej aplikovanej psychológie a statusu psychológov, ktorí tieto činnosti vykonávajú. 
24.mája 2021

bez komentára !!!

X -tá právna úprava výkonu psychologických činností podľa novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (účinná od 1. júla 2014) spôsobuje zmätok a je nielen neúčinná ale aj škodlivá. Tá posledná taxatívne vymedzila zriadenie iba ambulancie klinickej psychológie avšak ignorovala skutočnosť, že iné právne predpisy (napríklad nariadenie vlády č. 296/2010 Z.z.), ako aj samotný obsah psychologickej činnosti rozlišujú viaceré jej druhy (okrem klinickej psychológie aj poradenskú psychológiu a pracovno-organizačnú psychológiu, … ).

Pre mnohých psychológov, ktorí získali špecializačnou skúškou oprávnenie na výkon špecializačných činností poradenskej psychológie a pracovnej a organizačnej psychológie mala takáto právna úprava ďalekosiahle dopady.

SEDEM SMUTNÝCH ROKOV PRÁVNE ÚPRAVY PSYCHOLOGICKEJ ČINNOSTI – Štefan MATULA

V praxi takéto nastavenie systému nielen nekorešponduje so súčasnou koncepciou ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov (psychológov), ale aj  a výrazne komplikuje a obmedzuje aplikovanie poznatkov a metód aplikovanej psychológie mimo rezortu zdravotníctva.

Táto kvázi “reforma” sa teda minula účinku a vôbec neprispela k oživeniu  uplatňovania psychológie  v ekonomike a hospodárstve SR!

Dátum účinnosti novely, ktorou sa mala upraviť činnosť dopravnej psychológie vo všetkých ambulanciách, teda v ambulancii klinickej psychológie, ambulancii poradenskej psychológie a ambulancii pracovnej a organizačnej psychológie bol stále  je v nedohľadne.

Zámerov zmeniť a doplniť nevyhovujúcu  vyhlášku bolo v legislatívnom procese už niekoľko, ale zostali stáť na mieste. 

“Ktosi” roky len “zapracuváva” pripomienky z medzirezortného pripomienkového konania!

Jeden pretrvávajúci problém napr. spočíva pri výkone certifikovanej pracovnej činnosti „dopravná psychológia“ . Situácia nastala prijatím vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 315/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 770/2004 Z. z.. Nie je totiž jasné, kde sa má takáto činnosť vykonávať a súčasne sú ohrozené odborné činností, ktoré dopravní psychológovia vykonávajú podľa osobitných predpisov (napr. cestný zákon – dopravný psychológ overuje psychickú spôsobilosť napr. pri zadržaní vodičského preukazu). O posudzovaní nositeľov zbraní a streliva ani nehovoriac.

psychotesty

Mimoriadne vážnym problémom aj v kontexte medzinárodných zmlúv a dohôd ku ktorým sa zaviazala SR je porušovanie základných ľudských práv, v nadväznosti na ochranu osobných údajov získavaných psychologickým testovaním osôb pri posudzovaní spôsobilosti na prácu – známym ako PSYCHOTESTY. Táto mimoriadne citlivá činnosť sa potencionálne dotýka každého občana v produktívnom veku, ktorý nemusí mať a zväčša ani nemá žiadne zdravotné ťažkosti. 

psychotesty

Testované osoby

zväčša ani netušia, že majú zákonný nárok na poskytnutie spätnej väzby z takéhoto posudzovania.  Ako občan SR má každá osoba po posúdení psychickej spôsobilosti na prácu žiadať nielen ústnu informáciu, ale aj kópiu psychologického posudku zdôvodňujúceho prijatie, či neprijatie  na výkon práce o ktorú sa uchádzal! 

DOKLAD?!
V súčasnosti zaužívaná prax vydávania len “Dokladu o psychickej spôsobilosti” –  spôsobilý, nespôsobilý – je chránená alibistickým „zdravotníckym tajomstvom“, skrývajúcim sa za lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti. To alibisticky a z pohodlnosti, či skôr neschopnosti (napísať psychologický posudok a podpísať sa pod neho, o čom som sa mal mnohokrát presvedčiť )  síce vyhovuje istým ekonomicky motivovaným záujmovým skupinám v psychologickej pospolitosti, ale zároveň aj hrubo porušuje etické princípy psychologickej činnosti, zásady zachovania ľudskej dôstojnosti a práva napr. na také informácie testovaných osôb o nich samotných, ktoré rozhodujú o ich profesionálnom živote.
psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny

V pozadí týchto deštruktívnych zmätkov bola  invazívna agresia malej skupiny “podnikavých” ekonomicky motivovaných psychológov ešte v rokoch 2003-4 kedy Dzurindova vláda rušila šmahom ruky profesné združenia na Slovensku. Videla v nich ohrozenie liberálneho ducha trhovej ekonomiky. To využilo zopár psychológov majúcich tesné prepojenie na Odbor legislatívnej a právnej činnosti na Min zdravotníctva SR a v mene vidiny svojich ziskov rozbili funkčnú a dobre sa rozvíjajúcu pôvodnú Komoru slovenských psychológov. Boli takí nažhavení “podnikať”, že sa neštítili pod vlastnými vyjadreniami v pripomienkovom konaní napr. k novele Zákona o strelných zbraniach a strelive ( č. 190/2003 Z. z.) ani falšovania podpisov predseníčky pôvodnej Komory  Dr. Hany Ščibrányovej! 

Žiaľ viacerí psychológovia z rezortu zdravotníctva, vidiaci možnosti privyrobenia v iných rezortoch sa týmto príležitostiam vôbec nebránili, práve naopak.

Metodologické a aplikačné rozdiely prístupu v klinickej psychológii a v psychológii práce.

rozdiely v aplikačnej teórii a praxi

DIFERENCIÁLNA ANALÝZA PSYCHODIAGNOSTIKY

V záujme veci prikladám na porovnanie  s tými alibistickými  “papierikmi o spôsobilosti”náhodný výber troch reálych (dôsledne anonymizovaných posudkov) posúdenia psychickej spôsobilosti, ktoré psychológovia práce štandardne predkladali manažérom a odovzdávali posudzovaným. Posudzovaní zamestnanci dostávali posudok ako prví, t.j. predtým ako si ho mohol prečítať kompetentný vedúci. Posudzovaní uchádzači mali možnosť získať  posudok až po ukončení výberového konania. Na oba spôsoby nadväzovala možnosť konzultácie obsahu posudku a jeho záveru.

Posudok A                     Posudok B                     Posudok C                                                                          
Dôsledky vyššie naznačených deformácií popisujú psychológovia na soc.  sieťach aj takýmito zarážajúcimi skúsenosťami:

“S tymto problemom “fusovania” klinikov do psychologie prace som sa stretal pocas celej svojej kariery psychologa prace – podnikoveho psychologa a poslednych 10 rokov ako manazer ludskych zdrojov. V tejto pozicii som mal moznost manazersky posudit “kvalitu” ich expertiz. Zazil som, ako sa nevyberanymi sposobmi snazili predavat “psychotestovanie” dokonca aj tam, kde uz posobil domaci podnikovy psycholog práce. Bez znalosti podnikovej kultury, bez predchádzajucej analyzy prace a validizacie testov. Tito nasi kolegovia (mena im radsej darujem, niektori sa stali aj medialne znami) si bez zacervenania dovolili posudzovat psychicku sposobilost pre vykon prace vyzbrojeni vedomostami z psychopatologie a patopsychologie. S “testovymi bateriami” ktore boli v najlepsom pripade vhodne akurat tak na diagnostikovanie urovne mentalnych schopnosti, ci normality a dusevneho zdravia…”  Matej Glos

“Nové, silné a inštitucionálne zastrešenie a aj legislatívna ochrana psychologickej činnosti a aj klientov sú nutné. Pričlenenie činnosti všetkých psychológov pod rezort zdravotníctva bolo veľkou chybou a narobilo veľké morálne aj ekonomické škody. V súčasnosti väčšina neštátnych psychológov hrá na svoje tričko a ich práca je pod minimálnou kontrolou. Výnimkou sú možno len poradenskí a školskí psychológovia. Psychológovia práce zanikli a aj keď majú VŠ kvalifikáciu a špecializáciu robia všeličo možné, len aby sa uživili. To je neúnosná situácia. Nech si klinici zostanú v rezorte zdravotníctva, ale činnosť školských, športových, výskumníkov, nech zastrešuje rezort školstva a pracovných a poradenských Min. práce, soc. vecí a rodiny, policajtov a vojenských min obrany a vnútra. Nadrezortná komora je logické a optimálne riešenie. Ak to bude inak *bude to paškvil!” Daniel Ost

“Oni, tí  nielenže nevedia, ale ani nechcú vedieť aký je rozdiel medzi testovaním a posudzovaním psychickej spôsobilosti na prácu. Za všetky prípady, s ktorými som sa stretol uvediem aspoň tento: Vedúca oddelenia istej banky, v ktorej som práve začínal ako podnikový psychológ ma oslovila “pán doktor, Váš kolega – psychológ, ktorý nás testoval ma obvinil, že som pri testovaní inteligencie odpisovala. Prísne som to odmietla. Tak potom musel odpisovať váš sused, máte úplne rovnaké výsledky – povedal. Čo som mala robiť, je to môj riaditeľ – odpovedala som. ” V miestnosti kde testovanie prebiehalo bolo okolo veľkého okrúhleho stolu 20 stoličiek. Aj kvôli zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetkých testovaných som v tejto miestnosti testoval najviac 9 osôb. On, ten “psychológ”, klinický psychológ, zakladateľ “slovenskej psychológie zdravia” ich do tej miestnosti nahnal 20. Čo dodať? Urobil som čo som mohol aby sa už v banke neobjavil. … a takýchto prípadov sú stovky. “Milan Kožiak

Dominujúca vysokoškolská príprava klinických psychológov

asi zodpovedá potrebám zdravotníckej praxe. Je to pochopiteľné, ale už ťažšie akceptovateľné a ospravedlniteľné je to, že ekonomická motivácia vedie týchto úzko špecializovaných odborníkov k “sebarealizácii” aj v oblasti riadenia ľudských zdrojov. O tej majú možno nejaké informácie, ale nie potrebné – aspoň základné vedomosti. Často nemajú ani potuchy o koncepčnom riadení či systémovej prevencii v oblasti bezpečnosti pri práci a takých tragédií aká sa stali napr. vo Vojenskom opravárenskom závode v Novákoch a inde. Nová Komora slovenských psychológov by s tým chcela niečo urobiť, ale nedokázala sa zatiaľ pohnúť z miesta. ” “Ľudský činiteľ” – naše alibi (2. časť – vrátane kritiky slovenskej psychologickej praxe)

SVETLO NA KONCI TUNELA

Isté svetlo na konci tunela priniesla nasledovná  správa zverejnená na stránke Slovenskej komory psychológov. Hovorí aj o tom , že Min. zdravotníctva  podporuje vznik nadrezortnej komory psychológov na Slovensku.

Píše sa v nej:

Zriadenie nadrezortnej komory psychológov a nový zákon o psychologickej činnosti a psychoterapii.
To sú témy, o ktorých na ministerstve zdravotníctva vo štvrtok 20. augusta 2020 rokovala medzirezortná pracovná skupina. Je súčasťou  je i Slovenská komora psychológov, v zastúpení prezidentkou SKP Mgr. Evou Klimovou. Akademickú obec zastupoval člen Rady SKP doc. Mgr. Anton Heretik, PhD. 
Cieľom diskutovaných zmien by nemalo byť zvýšenie kvality a dostupnosti psychologických služieb len  pre klientov v rámci reformy starostlivosti o duševné zdravie.  Akútnou sa javí potreba úprav a zjednodušenia systému vzdelávania a výkonu povolania psychológ v SR vo všetkých psychologických disciplínach.
Psychológov čakajú legislatívne zmeny organizácie a podmienok ich činnosti
20. augusta 2020 rokovala medzirezortná pracovná skupina, ktorej súčasťou je i Slovenská komora psychológov v zastúpení prezidentky Mgr. Evy Klimovej (prvá zľava)

Chaos, ktorý spôsobilo zrušenie pôvodnej Slovenskej komory psychológov zriadenej podľa zákona č. 199/ 1994 vznikol ešte v rokoch 2003 -4, kedy došlo k nezmyselnému začleneniu činnosti psychológov pod rezort zdravotníctva.  Je načase začať s jeho postupným  odstraňovaním. Škody, ktoré však napáchal tento účelový krok sú nedozerné a ich náprava bude trvať roky.

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny. Budú zmyslupné, alebo… ?!
Slová adresované aj slovenským psychológom.

PhDr. Milan Kožiak 
Autor absolvoval študium klinickej psychológie na FF Univerzity Komenského a štúdium psychológie práce a riadenia na Karlovej Univerzite. Začínal ako klinický psychológ na psychologickom oddelení Psychiatrickej liečebne v Kroměříži u prof. Stanislava Kratochvíla. Neskôr pracoval 33 rokov ako psychológ práce v pozícii podnikového psychológa v Československom rozhlase, Slovenskom rozhlase a v Národnej banke Slovenska. Bol opakovane zvolený do Predsedníctva Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV. Založil a viedol Sekciu psychológie práce a organizácie pri pôvodnej Slovenskej komore psychológov. Táto bola pohltená rezortom zdravotníctva, čo hodnotí ako vážnu chybu v aplikácii poznatkov a metód psychológie na Slovensku. 

Visits: 1231

OCENENIE českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre.

V dňoch 16. – 19. mája 2001 sa v Prahe konal výročný X. európsky kongres psychológie práce a organizácie, usporiadaný Európskou asociáciou psychológov práce a organizácie (EAWOP).  Počas jeho priebehu sa uskutočnilo slávnostné ocenenie českých a slovenských psychológov.

Garantom a organizátorom tohto jubilejného medzinárodného podujatia bola Česká asociácia psychológov práce a organizácie (ČAPPO). Záštitu prevzali ministerstvá práce, zahraničných vecí ČR a primátor Prahy. 

Kongres otváral vtedajší podpredseda vlády a minister práce a sociálnych vecí Českej republiky, Vladimír ŠPIDLA.

Kongres EAWOP 2001 Praha. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Václav Špidla a Martina Klicperová

 

Slovenskí psychológovia (Sekcia psychológov práce, organizácie a personálneho rozvoja pri Slovenskej komore psychológov  a Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV) sa od roku 1999 podieľali na prácach spojených s jeho prípravou a samotným priebehom. Veľkorysé podmienky vytvorené organizátormi umožnili nielen účasť ocenených nestorov slovenskej psychológie na kongrese, ale aj účasť dvadsiatich študentov psychológie zo slovenských univerzít. Celkom sa zo Slovenska kongresu zúčastnilo viac ako 60 psychológov vrátane psychológov vykonávajúcich prax psychológov práce v súčasnosti.

Usporiadatelia uskutočnili v rámci kongresu podujatia, ktoré zahraničným účastníkom, odbornej i občianskej verejnosti pripomenuli osemdesiatročnú tradíciu výskumu, vzdelávania a praxe psychológie práce v Čechách a na Slovensku. Hoci dnes už nemôžeme hovoriť o spoločnej štátnosti, československá vzájomnosť medzi psychológmi práce pretrváva. Bola dôstojne i s uznaním prezentovaná pred medzinárodnou obcou viac ako 900 psychológov práce z 39 krajín Európy, Ameriky, Ázie, Afriky a oficiálnymi zástupcami významných európskych a svetových psychologických ustanovizní. Konkrétne to dokumentuje kongresová publikácia „Fragmets of the 80 years of  psychology of work and organization in the Czech republik and Slovakia“, ktorá obsahuje 12 príspevkov slovenských psychológov z celkom 24 spoluautorov (odborným, prekladateľským a z veľkej časti aj organizačným garantom slovenskej časti tejto publikácie bol Prof. Damián Kováč).

V tejto veci požiadal predseda Organizačného výboru PhDr. M. Šolc a predseda Honorárneho výboru kongresu Doc. Zb. Bureš, DrSc.  o spoluprácu Slovenskú psychologickú spoločnosť pri SAV a Slovenskú komoru psychológov. Tieto slovenské psychologické ustanovizne sa dohodli na postupe, ktorého výsledkom bol spoločný návrh kandidátov na ocenenie zaslaný Honorárnemu výboru X. Európskeho kongresu psychológov práce a organizácie.

Slávnostné ocenenia českých a slovenských psychologičiek a psychológov na kongresovom plenárnom fóre a tiež pri príležitosti 80. výročia psychológie práce v Čechách a na Slovensku patrilo medzi dôstojné, reprezentatívne podujatia Výročného Kongresu EAWOP.  

PRI PRÍLEŽITOSTI JUBILEJNÉHO X. KONGRESU EURÓPSKEJ ASOCIÁCIE PSYCHOLÓGOV PRÁCE A ORGANIZÁCIE  (EAWOP) boli za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku slávnostne ocenení  títo psychológovia:

Josef Brožek, (nar. 1913), prof. PhDr. Čechoamerický psycholog a antropolog, pracoval u fy Baťa koncem 30tých let, pak odešel do USA. Vynikl jako psycholog experimentální a práce. Několik posledních dekád se věnoval historii psychologie a v tomto oboru světově proslul. Autor a spoluautor mnoha odborných publikací.

Václav Břicháček, (nar. 1930), doc. PhDr., působil v Psychologickém ústavu a na katedře psychologie FF UK, věnoval se studiu výkonnosti a rozhodovacích procesů. Vynikající metodolog. Propracoval intenzivní výzkumné strategie. Napsal Úvod do psychologického škálování (1978) a Sledování změn v činnostech jedince (1986).

Václav Břicháček Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Václav Břicháček

Oldřich Matoušek, (nar. 1921), PhDr. CSc., zabýval se bezpečností práce a ergonomií, inženýrskou psychologií, byl vedoucím psychologického oddělení Ústavu hygieny práce a chorob z povolání. Autor a spoluautor řady významných odborných prací.

Oldřich Matoušek - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Oldřich Matoušek

Marie Mayerová, (nar. 1935), doc. PhDr. CSc., působila v podniku Škoda Plzeň, v Ústavu železničního zdravotnictví Plzeň a na katedře psychologie a sociologie řízení Západočeské univerzity, je vedoucí této katedry. Zabývala se motivací pracovní činnosti, profesiografií, vlivem stresu na výkonnost.

Marie Mayerová -Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Marie Mayerová
Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
zľava Oldřich Matoušek, Marie Mayerová, Jiří Růžička, Lubomír Stejskal, moderuje Martina Klicperová

 

Zbyněk Bureš, (nar. 1924), doc. PhDr. DrSc., působil v Ústavu lidské práce, Ústavu bezpečnosti práce, Vědeckovýzkumném ústavu dopravním, v Psychologickém ústavu UK a na katedře psychologie FF UK. Prováděl základní výzkum v psychologii práce, který se týkal zejm. spolehlivosti pracovní činnosti. Autor základních učebních textů psychologie práce. Iniciátor řady konferencí o psychologii práce s vedoucími pracovníky průmyslu, předseda redakční rady čtvrtletníku Psychologie v ekonomické praxi, čestný předseda ČAPPO (CAWOP).

Zbyněk Bureš - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Zbyněk Bureš

Jozef Daniel, doc. PhDr., DrSc.. Bol vedúcim odboru psychológie práce, Výskumného ústavu práce, kde sa zameriaval najmä na profesiografiu. V Ústave experimentálnej psychológie SAV viedol oddelenie inžinierskej psychológie, kde sa venoval výskumu pracovných pobytov, analýze práce operátora, diagnostike odolnosti voči záťaži, zmenovej a nočnej práci. V súčasnosti prednáša psychológiu na UKF (Univerzita Konštantína filozofa) v Nitre. Už v roku 1963 publikoval knihu psychológia práce, jako prvú s touto témou v ČSSR.

Jozef Daniel - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Jozef Daniel

 Jiří Hoskovec, (nar. 1933), prof. PhDr. CSc., působil ve Výzkumném ústavu bezpečnosti práce, v Psychologickém ústavu UK a na katedře psychologie FF UK. Zabýval se zejm. dopravní psychologií a výzkumem přenosu dovedností ze simulátorů na řízení dopravních prostředků. Je předsedou redakční rady  časopisu Psychologie v ekonomické praxi.

Jiří Hoskovec - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce
Jiří Hoskovec

Damián Kováč, (nar. 1929), prof. PhDr., DrSc., dlhodobý riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie SAV s vysoko výkonným oddelením inžinierskej psychológie, tvorca medzinárodne uznávanej Bratislavskej školy experimentálnej psychológie, iniciátor a hlavný redaktor karentovaného časopisu STUDIA PSYCHOLOGICA (vychádza v anglickom jazyku), autor (editor) viacerých monografií a vyše 450 odborných štúdií doma i v zahraničí, viacročný predseda Československej a Slovenskej psychologickej spoločnosti, pôsobil ako hosťujúci profesor na viacerých univerzitách v zahraničí.

Damián Kováč - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Damián Kováč

Milan Kubalák, PhDr. CSc. V priebehu svojej dlhoročnej práce v Bratislavskom Slovnafte venoval systematickú pozornosť komplexnému rozvoju psychológie práce v súlade s reálnymi aktuálnymi a perspektívnymi potrebami. Okrem vedúceho psychologického pracoviska v Slovnafte pracoval vo funkcii personálneho riaditeĺa a vedúceho odboru sociálneho riadenia. V rokoch 1990-1992 vykonával funkciu námestníka ministra práce a sociálnych vecí SROV. Do roku 1997 pracoval ako vysokoškolský pedagóg na Katedre psychológie FF UK v Bratislave.

Milan Kubalák - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Milan Kubalák

 

Milan Kubalák Kongres EAWOP_Praha 2001 ocenenie čských a slovenských psychológov práce
Vivien Soyková, Milan Kubalák

Emil Pejhovský, (nar. 1909), PhDr. CSc., byl žákem prof. J. Doležala. Působil jako vedoucí  psychologického oddělení fy Baťa ve Zlíně, v Ústavu psychologie práce Vysoké školy báňské v Ostravě a na katedře psychologie FF UP v Olomouci. Zabýval se zejm. personalistikou a psychologií řízení. Pomáhal vybudovat psychologickou laboratoř ve Vítkovických železárnách v Ostravě. Prosazoval aplikaci psychologie práce a organizace na Ostravsku.

Ján Chryzostom Raiskup, PhDr., ako žiak prof. Jurovského začínal v r. 1945 na Psychotechnickom ústave, resp. Československom ústave práce v Bratislave. V roku 1948 prešiel do Vítkovických železiarní v Ostrave, kde bol vedúcim psychotechnického laboratória a začleňovacej poradne. V roku 1963 sa vrátil do Bratislavy a nastúpil jako psychológ na Výskumný ústav hygieny práce a chorôb z povolania, resp. Výskumný ústav preventívneho lekárstva. Tu pracoval vo výskume neuropsychického zaťaženia a na štandardizácii metodiky profesiografie a psychodiagnostiky až do roku 1985. 

Ján Cryzostom Raiskup - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce . Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
zľava: Ján Chryzosotm Raiskup, Eva Letovancová, Kožený, Miloslav Šolc, Agnesa Číková

 

Jiří Růžička, (nar. 1929), prof. PhDr. DrSc., působil na katedře psychologie a sociologie práce Vysoké školy ekonomické v Praze, kam přešel v roce 1968. Stal se vyhledávaným spoluřešitelem v mezioborových týmech, složených z ekonomů, sociologů a psychologů.

Jiří Růžička - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Jiří Růžička

 

Miluše Sedláková, (nar. 1936), PhDr. CSc., působí v Psychologickém ústavu AV ČR a na katedře psychologie Pedagogické fakulty UK. Zabývá se poznávacími procesy vymezenými jako procesy zpracování informací, specificky mentální reprezentací. Je autorkou a spoluautorkou řady prací, zejm. je známa Psychologie XX. Století. Je vedoucí redaktorkou časopisu Československá psychologie.

 Miluše Sedláková - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Miluše Sedláková

Lubomír Stejskal, (nar. 1920), PhDr., psycholog práce, zejm. její bezpečnosti, prováděl aplikovaný výzkum a poskytoval služby průmyslovým závodům. Byl vedoucím meziresortního střediska psychologie práce při Psychologickém ústavu UK v Praze.

Lubomír Stejskal - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Lubomír Stejskal
V rámci X. kongresu Európskej asociácie psychológov práce a organizácie sa pri príležitosti 80. výročia uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku  konali  aj “Dni výmeny skúseností”. V ich závere, za prítomnosti zahraničných účastníkov z celého sveta sa uskutočnilo aj slávnostné ocenenie psychológov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj tejto aplikovanej psychologickej disciplíny v Českej republike a na Slovensku.

Táto výnimočná udalosť prebehla v Novej radnici na Mariánskom námestí v centre Starého mesta pražského.

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.

Úvodom slávnosti sa prítomným zahraničným hosťom i oceňovaným psychológom prihovorili  Doc. PhDr. Zbyněk Bureš, CSc., čestný predseda Českej asociácie psychológov práce a organizácie, čestný podpredseda Honorary Committe (výberovej komisie)  a predseda Sekcie psychológov práce práce, organizácie a personálneho rozvoja SKP  PhDr. Milan Kožiak ( člen Organizačného výboru X. kongresu EAWOP).

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.

Ocenenia získali títo slovenskí psychológovia:

Veronika KOVALÍKOVÁ, PhDr., CSc.

Vedecká pracovníčka v oblasti sociálnej psychológie, psychológie dieťaťa a poradenskej psychológie. Obľúbená vysokoškolská pedagogička sociálnej psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Školiteľka ašpirantov v odbore sociálnej psychológie. Angažovala sa aj v aplikácii psychologických poznatkov, predovšetkým vo výchovnom a manželskom poradenstve.

Ocenenie Veronika Kovalíková - Kongres EAWOP 2001 - 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených.
Veronika Kovalíková
Libuša MARŠÁLOVÁ, PhDr., DrSc.

Pôsobila ako samostatná vedecká pracovníčka v Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Predmetom jej teoretickej a vedecko-výskumnej činnosti bola oblasť psychológie učenia a pamäti, psycholingvistiky, ako aj psychológie osobnosti, najmä so zameraním na motivačné zložky v štruktúre osobnosti. Vyvíjala a adaptovala viaceré metodiky, z ktorých niektoré po validizácii na výberoch slovenskej populácie boli publikované. V rámci pedagogickej činnosti na katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave položila základy systémového prístupu v oblasti metodológie výskumu. Príslušné publikácie stále tvoria súčasť študijného materiálu poslucháčov základných a aplikovaných disciplín psychológie.

Obe ocenené sa Kongresu nemohli zúčastniť preto im boli medaily s plaketami  odovzdané počas slávnostného stretnutia na Ústave experimentálnej psychológie SAV. 

Veronika Kovalíková a Libuša Maršálová
Damián Kováč, Veronika Kovalíková , Libuša Maršálová, Agnesa Číková
Vladimír ČERNÝ, PhDr., CSc.

 V roku 1967 založil národný podnik Psychodiagnostické
a didaktické testy v Bratislave, ktorého je aj po transformácii na  akciovú spoločnosť Psychodiagnostika stále riaditeľom. V roku 1993 založil Psychodiagnostiku s.r.o. v Brne, ktorej je tiež riaditeľom. Od svojho vzniku vydala Psychodiagnostika 224 psychodiagnostických testov domácej i zahraničnej provinencie a viacero knižných publikácií. Psychodiagnostika, a. s. je členom Medzinárodnej testovej komisie a súčasne výhradným distribútorom niektorých zahraničných vydavateľstiev  z USA a Anglicka. Je spoluautorom a upravovateľom deviatich psychodiagnostických testov a spoluautorom publikácie Kompendium psychodiagnostických metód.

Vladimír Černý - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Vladimír Černý
Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce na Slovensku
zľava Vladimír Černý a Hieronym Florek
Hieronym FLOREK, Doc., PhDr., CSc.,

Pôsobil ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Neskôr (23 rokov) na jednotlivých fakultách Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Teraz pôsobí na katedre psychológie Trnavskej univerzity v Trnave. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pôsobil 36 rokov. Na úrovni základného výskumu sa venoval psychológii práce, hlavne inžinierskej psychológii, sociálnej psychológii práce a psychológii výtvarného umenia. Uskutočnil prieniky psychologických poznatkov do technického prostredia a do sveta výtvarného umenia (aktivity na celoštátnych, európskych i svetových podujatiach).

Hieronym Florek - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Hieronym Florek, Vivien Soyková, Jiří Čermák
Rudolf KOSTOLANSKÝ, PhDr.,CSc.

V období rokov 1972 – 1987 člen medzinárodnej redakcie časopisu Human Development (Krager Verlag, Bern, Švajčiarsko). Zakladajúci
a výkonný redaktor (1968 1972) orgánu Československej psychologickej spoločnosti „Psychológ v Československu“. Osnovateľ vyučovania gerontopsychológie na Slovensku. Organizátor nových pracovísk psychológie práce v odvetví železničnej dopravy, iniciátor napojenia na výskum v Slovenskej akadémii vied v Bratislave.

Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce
Rudolf Kostolanský (tretí zľava)
Rudolf Kostolanský - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Rudolf Kostolanský
Jozef KOŠČO, Prof., PhDr., CSc.

Svoju odbornú kariéru začal v Psychotechnickom ústave, neskôr Československom ústave práce v Bratislave, potom viedol jeho pobočku v Košiciach. Pôsobil v ridiacich a vedeckých pozíciách na viacerých vysokých školách a ústavoch na Slovensku. V rokoch 1967 – 1970 bol riaditeľom Ústavu psychológie profesionálneho vývinu a poradenstva. Venoval sa výberu zamestnancov a výchovnému poradenstvu. Je iniciátorom a organizátorom medzinárodne akceptovanej biodromálnej koncepcie psychologických poradenských služieb (generálny gestor porady expertov UNESCO v roku 1970 v Bratislave o úlohách biodromálneho poradenstva v permanentnom vzdelávaní). Je autorom 14 knižných, monografických prác a početných odborných štúdií, článkov a expertíznych elaborátov. Pôsobil ako koordinátor štátnych a rezortných plánov výskumu a ako vedúci a školiteľ diplomantov a doktorandov.

Jozef Koščo - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
zľava Jozef Koščo, Vivien Soyková, Jiří Čermák.
Bruno MIGLIERINI, PhDr., DrSc. 

Ako pracovník a neskôr vedúci armádneho psychologického pracoviska sa zaslúžil o rozvoj psychologickej diagnostiky v armáde. Upravil viaceré zahraničné testy a dotazníky, vytvoril a vydal rad vlastných testov a dotazníkov. Vo viac než sto publikáciách sa zaoberal najmä otázkami reliability a validity psychodiagnostických metód a možnosťami ich využitia v praxi. Výsledky svojej vedeckej práce v armáde zhrnul do monografie Poznávanie a formovanie osobnosti vojaka (Naše vojsko, Praha, 1984).

Bruno Miglierini - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
zľava Bruno Miglierini, Eva Letovancová, Daniel Kožený, Miloslav Šolc, Agnesa Číková.  
Juraj STANKO, PhDr.

Od roku 1966 pracoval v oblasti industriálnej psychológie
a ergonómie vo VSž v Košiciach, teraz US Steel, kde mnoho rokov pôsobil ako vedúci psychologického pracoviska. Je spolu-zakladateľom jedného z najväčších psychologicko – fyziologických laboratorií v bývalom Československu. Podieľal sa na vypracovaní a štandardizovaní psychologických metód výberu pracovníkov pre rizikové a náročné profesie, ako sú napr. žeriavnici a operátori. Tieto komplexné metodiky boli úspešne využívané v samotných VSž ako aj v celom rezorte ťažkého priemyslu a strojárstva. Bohaté praktické skúsenosti využíval pri praktických cvičeniach adeptov psychológie.

Juraj Stanko - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Juraj Stanko
Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce
zľava Juraj Stanko a Michal Stríženec
Michal STRÍŽENEC, Doc., PhDr., DrSc.

Od roku 1954 pôsobil ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Výskumne sa zameriaval na inžiniersku psychológiu (analýza činnosti operátora, myslenie operátora, systém človek – počítač). Túto disciplínu externe prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a publikoval z nej vedecké štúdie a monografie. V rokoch 1991 – 99 bol riaditeľom Ústavu experimentálnej psychológie.

Michal Stíženec - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
zľava Michal Stríženec, Vivien Soyková, Čermák Jiří
Ján TIMKO, Doc., PhDr., CSc.

Zo začiatku sa venoval vplyvu pracovného prostredia na senzomotorické procesy u robotníkov. Neskoršie sa špecializoval na skúmanie a riešenie problémov adjustácie vojakov a vplyvov externých podmienok vojenskej činnosti na prežívanie a správanie sa vojakov. Rozpracoval mnohé teoretické a metodicko-organizačné zásady pre riadenie vojenských jednotiek a útvarov, ktoré zverejnil v mnohých článkoch
a v monografii Vojak v psychickej záťaži. Dvadsať rokov pracoval ako vedúci skupiny psychológie vojenskej činnosti a zástupca vedúceho katedry psychológie Vysokej vojenskej pedagogickej školy v Bratislave. Významnou mierou prispel k rozvoju teórie a praxe psychológie práce v armáde i k jej využívaniu v príprave učiteľov autoškôl na Slovensku.

Ján Timko - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Ján Timko
Ján VONKOMER, Doc, PhDr., CSc.

Vedúci katedry psychológie na Vojenskej akadémii. Skúmal a riešil režim práce a odpočinku operátorov. Založil a vybudoval vedecko-výskumné pracovisko na vývin uplatnenia psychologických testov v armáde. Vyvinul a štandardizoval originálne testy inteligencie a osobnosti. Bol predsedom Slovenskej psychologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied a podpredsedom Československej psychologickej spoločnosti.

Ján Vonkomer - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku
Ján Vonkomer

V mene ocenených sa poďakoval organizátorom Kongresu (EWOP, Českej asociácii psychológov práce a organizácii, Slovenskej komore psychológov a Slovenskej psychologickej spoločnosti) za ich, – v našich postsocialistických podmienkach mimoriadne zložitú prácu pri navrhovaní a výbere oceňovaných Ján Vonkomer.  Upozornil, že tento akt oceňovania českých a slovenských psychológov za ich celoživotné zásluhy na medzinárodnom fóre má aj významný domáci spoločenský rozmer.

Kongres EAWOP oceňovanie za zásluhu o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku
Ján Vonkomer

Galéria ocenených českých psychológov práce a organizácie :

Chalupa Bohumír, Hanousková Marie, Hanousek Jan, Hladký Aleš, Hovorka Karel, Kroftová Eva, Mikšík Oldřich, Šlédr Jiří, Štikar Jiří, Vašina Bohumil, Vranský Pavel, Vůjtěch Jan.
P s y c h o l ó g o v i a, ktorí sa zaslúžili o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku a ktorí v čase konania kongresu už nežili.

Bakonyiová Elena, Bandžejová Mária, Bena Eduard, Doležal Jan,  Ferková Monika, Fiala Václav, Hejlek Miroslav, Hyhlík František, Ivanov Alexandr, Jurovský Anton, Krouská Alena, Kučera Jan, Kuruc Július, Machač Miloš, Melzer Jiří, Ondrejka Ján, Pikala Ivan, Rejmánek Evžen, Rozsypal Jindřich, Senka Ján, Slavíček Pave, Šípoš Ivan, Tardy Vladimír, Vacíř Karel, Vijačka Alois, Vrchlabský Karel, Zadražil Jan.

 

EPILÓG

Vzhľadom na skutočnosť, že oceňovanie celoživotných zásluh je vždy ľudsky a spoločensky vážnou a citlivou záležitosťou, považujeme za vhodné aj po rokoch sprístupniť Zápisnicu spoločnej oceňujúcej komisie SPS SAV a SKP (pôvodne publikovanej v stavovskom profesnom časopise Slovenskej psychologickej spoločnosti SAV – PSYCHOFÓRUM ).

Zápisnica TU

Robíme tak v dobrej viere, že sprístupnenie postupu práce oceňujúcej komisie potvrdí  a zdokumentuje slovenským psychológom a návštevníkom tejto internetovej stránky našu snahu o maximálnu objektívnosť výberu navrhovaných kandidátov, ale aj preto preto, že vidíme veľký potenciál posilnenia identity a aj integrity celej našej  psychologickej obce práve cestou prejavenia úcty voči našim učiteľom – aj v iných odboroch psychológie. To, že forma spoločenského ocenenia ich celoživotnej práce je vhodná a hodnotná, potvrdili mnohé zážitky i úprimné prejavy prítomných, vrátane hostí a členov Výkonného výboru EAWOP. Viacerí po vypočutí profesných životopisov oceňovaných sa takmer v rozrušení  priznávali k tomu, ako málo „o vás vieme“. Aj to môže byť zaiste pozitívnou skúsenosťou pre naše vzájomné vnímanie sa v súčasnosti a návodom nielen na  európsku integračnú ústretovosť, ale tiež ústretovosť takpovediac domácu. Viacerí z prítomných mladších českých a slovenských psychológov totiž dopĺňali poznanie zahraničných kolegov, keď v úcte k celoživotnej práci svojich kolegýň a kolegov spontánne opakovali: „ ako málo sa poznáme navzájom“.

Prečo je tomu tak?

Kto iný by to mohol zistiť a možno i zmeniť, – ak nie psychológovia?

Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková, M. Kožiak.
Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková, M. Kožiak.

Official website of the European Association of Work and Organizational Psychology (EAWOP) 

Ohliadnutie   za   vývojom   slovenskej   psychológie   práce    v priesečníku “Novembra 1989

Visits: 258

Z Á P I S N I C A oceňujúcej komisie

Z Á P I S N I C A spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a  Slovenskej komory psychológov

Na spoločnom zasadaní Predsedníctva Slovenskej komory psychológov a Hl. výboru Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV dňa 13.2.2001 bol členom Organizačného výboru X. Európskeho kongresu psychológov práce a organizácie PhDr. M. Kožiakom, prednesený návrh postupu a spoluúčasti SKP na oceňovaní nestorov slovenskej psychológie práce. Spoločná oceňujúca komisia SPS SAV a SKP zložená z  ôsmich členov schválila predbežne zostavený návrh HV SPS pri SAV zo dňa 12.1.2001, ktorý zohľadňoval proporcionálne zastúpenie oboch ustanovizní. Po krátkej diskusii bola komisia doplnená o novozvolenú predsedníčku SKP PhDr. Hanu Ščibranyovú.

Hlavným kritériom výberu oceňovaných kolegov, seniorov, ktorí už nepracujú aktívne, mali byť zásluhy odborno-praktické, organizačné, vedecké, pedagogické a publikačné.

Členmi komisie sa na základe konsenzuálneho súhlasu prítomných členov Predsedníctva SKP a Hlavného výboru SPS stali: E. Adamovičová (tajomníčka HV SPS), PhDr. M. Bratská, CSc.(SPS), PhDr. A. Číková(SKP), PhDr. M. Kožiak (SPS, predseda komisie), PhDr. M. Kubalák, CSc. (SKP), PhDr. E. Letovancová, CSc. (SKP), PhDr. I. Seifert (SKP), PhDr. I. Sarmány – Schuller, CSc. (predseda Hl.výboru SPS SAV), PhDr. Hana Ščibranyová (predsedníčka SKP).

Poslanie komisie
  1. menovité odporúčanie štyroch kolegov a kolegýň zo slovenskej psychologickej obce na ocenenie odovzdané na európskom fóre (traja mali byť psychológmi práce a jeden z oblasti teoretickej, všeobecno – psychologickej alebo metodologickej,
    s významnými prínosmi podporujúcimi rozvoj psychológie práce)
  2.  menovité odporúčanie ďalších 6 – 10 kolegov a kolegýň na ocenenie odovzdané na československom fóre, počas slávnostného večera k 80. výročiu psychológie práce
    a organizácie v Českých krajinách a na Slovensku
  3. zabezpečenie a včasné sprostredkovanie podkladov potrebných k práci Honorárneho  výboru kongresu (stručné profesné charakteristiky, fotografie)

Organizačný a Honorárny výbor kongresu upozornili, že definitívne upresnenie počtu ocenených bude možné až pri súhrne všetkých doručených návrhov. Zároveň je tiež vhodné pripomenúť, že kompetencie definitívneho výberu ocenených z jednotlivých národných ustanovizní prináležia Honorárnemu výboru Kongresu. Jeho predsedníčkou je Veronique De KEYSER (Belgicko), predsedníčka EAWOP a podpredsedom Zbyněk BUREŠ (Česká republika).

Tento orgán, mal včas upresniť počet oceňovaných kandidátov a fakticky tým aj rozhodnúť o výbere (redukcii) kandidátov na ocenenie, ak by bol počet navrhovaných vyšší ako finálna kvóta. Uvedené podmienky kládli špecifické požiadavky na pružnú, ale pritom korektnú prácu komisie.

Tieto požiadavky sa týkali najmä:

  • zachovania dôvernosti všetkých vyjadrení členov komisie
    zachovania diskrétnosti informácií o všetkých navrhovaných kandidátoch
  • realizácie postupu umožňujúceho objektivizáciu hodnotení kandidátov členmi komisie
  • zabezpečenia transparentnosti a vierohodnosti odporúčaní komisie
Menovité návrhy na ocenenie pri príležitosti konania X. kongresu EAWOP 2001 v Prahe, v priebehu kongresového plenárneho zasadania

Na základe vyjadrení získavaných v priebežných konzultáciách s členmi SPS a SKP boli ako kandidáti, ktorých prínos pre slovenskú psychológiu práce bol spontánne a vo všeobecnej zhode kladne hodnotený, uvádzaní nasledovní nestori slovenskej psychológie:

PhDr. Jozef DANIEL, DrSc.,

prof. Damián KOVÁČ,DrSc.,

PhDr. Milan KUBALÁK, CSc.,

PhDr. Ján Chryzostom RAISKUP.

Členovia komisie prítomní na jej rokovaní 4. apríla 2001 uvedených kandidátov jednotne a bez pripomienok podporili a vyjadrili súhlas s odoslaním návrhu na ich ocenenie na medzinárodnom kongresovom fóre.

Ocenenia pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku  (postup výberu navrhovaných kandidátov).

Okrem návrhov a podkladov na ocenenie našich kolegov na európskom fóre nás organizátori žiadali aj o poskytnutie návrhov na ocenenia pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku.

Ocenenia majú byť odovzdávané počas slávnostného večera  česko-slovenského „Dňa výmeny skúseností“. Podľa pokynov organizátorov, majú byť hlavným kritériom výberu kolegov a kolegýň, seniorov, ktorí už nepracujú aktívne, zásluhy odborno-praktické, organizačné, vedecké, pedagogické a publikačné.

Vzhľadom na uvedené podmienky a kritériá výberu oceňovaných, sa prítomní členovia  komisie po predchádzajúcej diskusii dohodli na nasledovnom a následne realizovanom postupe:

  • menovitý súhrn doručených návrhov členov HV SPS (viď zápis HV SPS zo dňa 12.1.2001), doplnený o návrhy členov komisie (neprítomní členovia sa vyjadrili ku prvotnej kandidátke telefonicky). Tento súhrn predstavoval 23 navrhovaných kandidátov
  • zúženie počtu kandidátov podľa kritéria „dôchodkový vek“ a „odborno – profesnej kvalifikácie“ na 18
  • stručné charakteristiky, otázky a diskusia hodnotiaca 18 kandidátov podľa odborno-praktických, organizačných, vedeckých, pedagogických a publikačných zásluh
  • určenie jednotného systému hodnotenia všetkých 18 kandidátov, umožňujúceho ich objektivizované kvantifikované porovnanie

Komisia sa rozhodla uplatniť numerickú poradovú hodnotiacu stupnicu. Na základe sumárneho posúdenia si každý člen komisie stanovil svoje poradie priority kandidátov. Toto poradie bolo potom postupom spriemernenia využité pri objektivizovanom určení poradia uchádzačov.

Kvôli zmierneniu vplyvu niektorých artefaktov (vrátane neodôvodnených preferencií) pri posudzovaní sa členovia komisie dohodli na priamej, ústnej forme bodového hodnotenia jednotlivých kandidátov.

Takto transparentne získané pozície jednotlivých kandidátov vyjadrujú skupinové stanovisko komisie. Podľa vôle všetkých prítomných členov komisie je toto stanovisko považované za základ pre vypracovanie menovitého návrhu jednotlivcov na ocenenia pamätnou plaketou EAWOP pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku. Abecedný zoznam kandidátov na ocenenie má zahŕňať len tých kandidátov, ktorí získali poradovú pozíciu do limitu daného organizátormi Kongresu.

Vzhľadom na približnú kvótu  kandidátov na toto ocenenie zo Slovenska, ktorá počas konzultácií s organizátormi Kongresu  kolísala okolo čísla 10,  komisia pristúpila k príprave podkladov (charakteristík) na ocenenie nasledovných kolegov a kolegýň:

KOVALÍKOVÁ Veronika, PhDr., CSc.
MARŠALOVÁ Libuša, PhDr., CSc.
KOŠČO Jozef, Doc., PhDr., CSc.
STRÍŽENEC Michal, PhDr., DrSc.
KOSTOLANSKÝ Rudolf, PhDr., CSc.
ČERNÝ Vladimír, PhDr., CSc.
FLOREK Hieroným, Doc., PhDr., CSc.
MIGLIERINI Bruno, plk, PhDr., DrSc.
TIMKO Ján, Doc., PhDr., CSc.
VONKOMER Ján, plk. PhDr., CSc.

V prípade, že počet kandidátov navrhovaných na ocenenie bude vyšší alebo nižší ako finálna kvóta pridelená Honorary Comittee kongresu, organizátori si vyhradili možnosť operatívnej korekcie. Podľa slov PhDr. Miloslava Šolca,Csc., predsedu Organizačného výboru kongresu je pravdepodobné, že úprava bude mať podobu rožšírenia o jedného prípadne dvoch kandidátov zo Slovenska. Po vzájomnej dodatočnej konzultácii by mal byť jedenástym oceneným psychológom práce zo Slovenska  PhDr. Juraj STANKO z VSŽ.

Z Á P I S N I C A zo  zasadania spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a  Slovenskej komory psychológov

dňa 4. apríla 2001.

Z á v e r o m  možno konštatovať, že spoločná oceňujúca komisia SPS SAV a SKP odporúča oceniť vyššie uvedených kolegov a kolegyne na základe dôkladného prehodnotenia pracovných a odborných aktivít všetkých kandidátov, z hľadiska ich podielu na rozvoji psychológie práce v rámci SR, ako aj stanovených pravidiel. V uvedenej súvislosti si však dovoľujeme vysloviť názor, že limitujúce kritérium veku podstatne obmedzilo možnosť žiadúcej objektivity výberu. Napriek tomu považujeme za vhodné a potrebné poďakovať sa organizátorom Kongresu EAWOP 2001 v Prahe za možnosť a príležitosť oceniť na medzinárodnom fóre kolegyne a kolegov, ktorí sa významne zaslúžili o rozvoj psychológie práce na Slovensku.

PhDr. Milan Kožiak, predseda spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a Slovenskej komore psychológov

V Bratislave, 10. apríla 2001

Slávnostné ocenenie českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre. TU.

 

Official website of the European Association of Work and Organizational Psychology (EAWOP). TU.

Visits: 28

O ľudskej práci v súvislostiach etiky a trhovej ekonomiky

O ľudskej práci v súvislostiach etiky a trhovej ekonomiky

                                      PhDr. Milan Kožiak

Ján Pavol II encyklika “Laborem excercens”

…”práca je všeobecným povolaním, vedia to všetci ľudia”

LABOREM EXCERCENS slovensky TU

          Na záhlavie príspevku nadviažem kontaktovou, možno trochu provokujúcou poznámkou. Sv. otec má iste pravdu, keď hovorí, že …”práca je všeobecným povolaním, a že to  vedia všetci ľudia…”, ale žiada sa mi s istým nadsadením dodať, že paradoxne s výnimkou psychológov, čo sa pokúsim v nasledujúcom zdôvodniť. Pochopiteľne, nemyslím týmto svojím vyjadrením to, že by psychológovia nepracovali, alebo nechceli pracovať.

Minulého a predminulého roku, začiatkom septembra, sa v Prahe opakovane konala konferencia FÓRUM 2000. Fórum 2000 je stretnutím politikov, filozofov, duchovných, vedcov a ďalších intelektuálov z celého sveta, ktorí sa do hlavného mesta schádzajú na pozvanie dvoch organizátorov celého podujatia; českého prezidenta Václava Havla a držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, spisovateľa Elieho Wiesela.

Forum 2000 Prague
Forum 2000 Conference Prague

Obsahom týchto konferencií boli otázky: “Kde sa nachádza ľudstvo na prelome tisícročí?”, “Akým hrozbám čelí?”, “Aké môžu byť budúce odpovede na súčasné globálne otázky?”

Nikolaus Lobkowitcz
Nikolaus Lobkowitcz

Jeden z účastníkov, profesor Nikolaus Lobkowicz, filozof, bývalý rektor Mníchovskej univerzity a bývalý prezident Katolíckej univerzity v nemeckom Eichstätte, sa k otázke tolerancie rozdielov v ľudskej spoločnosti i vo vzťahu k spravodlivejšiemu rozdeľovaniu spoločenského produktu a spravodlivejšiemu hodnoteniu ľudskej práce vyjadril nasledovne: “Tak či onak, je nebezpečne naivné domnievať sa, že neviditeľná ruka voľného trhu nakoniec vyrieši všetky krivdy. Trhová ekonomika je síce jedným z najväčších výdobytkov moderných čias, ale sama ešte nerieši všetky problémy ľudskej spoločnosti, naopak, niektoré nové problémy sama tvorí” (1997).

V podobnom duchu hovoril aj jeden z najznámejších súčasných liberálnych mysliteľov, sociológ a politológ lord Ralf Gustav Dahrendorf, ktorý asi najviac spomedzi filozofov rozvinul Popperovu filozofiu otvorenej spoločnosti (1997).

lord Dahrendorf
lord Dahrendorf

Aj my na Slovensku poznávame už desiaty rok nielen prednosti, ale aj strasti reformy celej spoločnosti a transformácie jej ekonomiky. Hospodárska, a nielen hospodárska recesia sú daňou, ktorú platíme za túto otvorenosť. Menia sa pri nej nielen vlastnícke vzťahy (privatizácia), ale aj vzťahy spoločenské (demokratizácia). Na vlastnej koži však pociťujeme, že trhový kapitalizmus nie je zďaleka všeliekom, ani ľahkou cestou k spravodlivejšej spoločnosti.

Jedným z mnohých príkladov, ktorý súvisí s našou profesionálnou orientáciou, je vážne porušovanie princípu spravodlivosti a objektívnosti pri hodnotení a odmeňovaní ľudskej práce.

Ľudia strácajú pocit a nemajú istotu, že väčšie množstvo kvalitnejšej a kvalifikovanejšej práce je finančne i spoločensky viac hodnotené ako menšie množstvo menej kvalitnej a menej kvalifikovanej práce. Toto ich poznanie sa bezprostredne premieta do medziľudských vzťahov, do motivácie ľudí pracovať, do rešpektovania etických noriem pracovného správania, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou  hospodárnosti a prosperity jednotlivých organizácií  i celej spoločnosti.

          Ľudská spravodlivosť je predovšetkým objektívne hodnotenie spoločensky prospešnej ľudskej práce. Pravda, ak prijmete za         svoju tézu, že práca (ponímaná ako zmysluplná činnosť zameraná           na  utváranie hodnôt) je uhoľným kameňom ľudskej podstaty.                                       

A   nemysleli, či nemyslia si to len marxisti, ale aj kresťanskí filozofi.
Z nich napr. menej známy prešovský pedagóg a teológ žijúci v XVII. storočí Ján Bayer, ktorý v diele Ostium naturae (Dvere prírody) formuloval civilizačný význam ľudskej práce ako činnosť kultivujúcu prírodu a prirodzenosť človeka. Podľa neho je jediným účinným a skutočným poznaním pracovné poznanie.

 

V našich podmienkach upozornil na naznačené súvislosti medzi riadením a kultúrou celkom výnimočne už v roku 1996 Milan Hamada v dodnes málo známej a nedocenenej publikácii „Riadenie ako súčasť duchovnej kultúry“.

V tomto smere by som si dovolil, — dúfam, že nie svojím významom — malú odbočku k nedoceňovaniu, prehliadaniu a ignorovaniu poznatkov a metód psychológie práce, a to nielen napr. samotnými manažérmi v našich transformujúcich sa podnikoch, ale i v akademických inštitúciách. Silnú tendenciu k jej prehliadaniu majú aj psychológovia z iných aplikovaných disciplín, napr. klinickí psychológovia, čo sa stáva u nás vážnym problémom. V poslednom čase sa objavili aj publikované obavy renomovaných psychológov z psychiatrizácie psychológie, napr. T. Kollárik (1998).

S podobnými skúsenosťami sme sa stretli aj u iných autorov.

Francúzsky psychológ G. Politzer (1947), od ktorého i po päťdesiatich rokoch možno takmer bezo zvyšku prevziať hlboko premyslenú poznámku, píše: “Doposiaľ sme sa nestretli ani s jedinou učebnicou všeobecnej psychológie, ktorá by začínala presným rozborom rôznych stránok, faktorov a podmienok práce, povolaní, atď.”

V nadväznosti nato možno ako príklad uviesť tiež francúzskeho psychológa Luciena Séveho (1976), ktorý zdôrazňuje, že silnou tendenciou psychológov je orientácia na takú ľudskú bytosť, ktorá nepracuje a má nejaké adaptačné problémy. Nemal na mysli len také smery ako psychoanalýza, psychológia dieťaťa, či psychopatológia.

Poukázal na to, že bez primeraného docenenia spoločenskej práce nie je možné ani poznanie ľudskej osobnosti. “Je prekvapivé”, píše Lucien Séve, “že okrem niekoľkých bádateľov, často sa stretávame s podivne zaslepeným poňatím psychológie práce ako malého čiastkového špeciálneho odboru povedľa iných väčších psychológií, alebo v najlepšom prípade — ako jedného zo zvláštnych úsekov psychológie.”

Sme dokonca svedkami toho, že sa rozvíjajú rôzne vedy o práci (napr. ergonómia) a disciplíny o riadení ľudských zdrojov, ktoré si celkom vážne kladú za cieľ vysvetliť správanie človeka pri práci, o.i. na základe toho, čo nám hovoria rôzne teórie osobnosti, ktoré zase prácu ignorujú. (Česť výnimkám, medzi ktoré patrí aj Mikšíkova interakčná koncepcia osobnosti československej proveniencie a do úzadia ustupujúce teoretické koncepcie a projekty bývalých sovietskych psychológov, medzi nimi napr. A.N. Leontieva, B.G. Ananieva, B.F. Lomova, alebo aj českého J.Linharta).

Je to skutočne svet naruby.

A v našich postsocialistických podmienkach o to viac, že zvyšky kolektivistických inštinktov, ktoré vždy majú výhrady voči nejakým osobnostiam, s výnimkou zbožňovaného vodcu, stále kruto pretrvávajú.

Od gulášového komunizmu, ktorý fungoval na základe princípu nespravodlivej rovnosti, pričom niektorí si boli rovnejší, sme sa dostali k nespravodlivej nerovnosti, ktorá už začína klať oči, a spontánne                                           obracia pohľady našich ľudí                                                    k “výdobytkom socializmu” a päťcípej hviezde.

Sú problémy, ktoré trh nerieši. Patrí medzi ne aj spravodlivé rozdeľovanie príjmov v spoločnosti — ako dôležitý motivačný nástroj produktivity hospodárstva
a prosperity celej spoločnosti.

Na vážnosť tejto situácie v globálnom celosvetovom rámci upozornil aj pápež Ján Pavol II., počas homílie konanej v Havane na námestí Josého Martiho, ktorej sa po 38 rokoch zúčastnil aj prezident Fidel Castro, povedal:
“Ideologické a ekonomické systémy posledných storočí vo svojich programoch obsahovali často zárodky opozície a nejednoty. Práve toto hlboko poznačilo chápanie človeka a jeho vzťahy s druhými ľudmi. Niektoré z týchto systémov sa snažili zredukovať náboženstvo vyslovene na súkromnú rovinu, pričom ho zbavili akéhokoľvek prínosu a vplyvu na spoločnosť. V tejto súvislosti je dobré pripomenúť, že moderný štát nemôže z ateizmu alebo náboženstva urobiť jeden zo svojich vlastných politických princípov.
Na druhej strane sa na mnohých miestach rozvíja istá forma kapitalistického neoliberalizmu, ktorý sa usiluje podriadiť človeka a rozvoj národov slepým silám obchodu tým, že ich z pozície moci zaťažuje neúnosnými ťarchami. Tak sa často stáva, že sa jednotlivcom i národom, ako podmienka poskytnutia novej pomoci, nanucujú neznesiteľné ekonomické programy. Dochádza k prehnanému obohacovaniu niektorých, za cenu stále vzrastajúceho ochudobňovania mnohých, čím sa stáva, že bohatí sú stále bohatšími a chudobní stále chudobnejšími.”
Pápež stať uzaviera “…v tom všetkom ide o pravdu, ktorá nie je len rozumovým pochopením skutočnosti, ide o ľudskosť, pravdu o človeku, ide o jeho práva a povinnosti.” 

A tie, pretože sú vo svojej podstate nadzmyslové a všeľudské, dotýkajú sa aj nás, tu prítomných psychológov. Možno o to viac,                               o  čo  má duša človeka bližšie k duchovnému súcnu,                  ako k materiálnemu bytiu.

My ľudia sme vzájomne spojení — a to aj vtedy, ak o tom nevieme, nepriznávame si to, alebo zdanlivo iných nepotrebujeme. Ak chceme hodnotiť mieru dôstojnosti osoby človeka, treba ju hodnotiť predovšetkým spravodlivým
a objektívnym oceňovaním jeho spoločensky prospešnej práce.

V ľudskom správaní je nesporne vzťah medzi hierarchiou etických hodnôt, tvorbou, ochranou a zachovávaním ekonomických hodnôt. Kolektívne rozkrádanie spoločenského majetku, klientelizmus, ktorého rodnou sestrou je korupcia, vydieračstvo a príživníctvo, sú dve strany jednej mince, etickej a ekonomickej deštrukcie. Etická stabilita spoločnosti alebo etický rozklad spoločnosti má obyčajne ďalekosiahle dôsledky na všetky súčasti jej sociálno-ekonomického fungovania. Platí však i opačný vzťah, v dôsledku ktorého sa stabilita alebo rozklad iných podsystémov sociálno-ekonomického systému odráža i v stabilite alebo rozklade morálky.

Kardinál Jozef Tomko
Kardinál Jozef Tomko

Kardinál Jozef Tomko počas prednášky nazvanej “Z očí do očí” prednesenej pri promócii honoris causa na Univerzite Komenského poukázal na súvislosti témy etiky, keď povedal: “treba vyzdvihnúť, že pravdovravnosť medzi vládou a občanmi, vedúcim a vedenými, jasnosť vo verejnom hospodárení, nestrannosť vo verejnej službe, správne a spravodlivé používanie verejných peňazí, odmietanie nejasných a nedovolených prostriedkov na ich získavanie, na udržanie a rozmach moci, to sú etické zásady, ktoré majú svoj prvý koreň — ako aj mimoriadnu naliehavosť v transcendentálnej (teda nemateriálnej) hodnote osoby a v objektívnych mravných požiadavkách fungovania štátov.” Pri zakončení modifikovaného citátu z encykliky “Veritatis splendor” (Jas pravdy) upozornil najmä na riziko machiavelistického spojenectva medzi demokraciou a etickým relativizmom, ktoré vezme občanom a spoločnosti každú pevnú mravnú oporu, zbaví ho túžby poznať pravdu a urobí z nich len nástroj moci politikov a totalitného chápania sveta (1995).

Ťažisko súčasnej krízy spoločenskej morálky spočíva predovšetkým v tejto oblasti. Pýtať sa práve tu a teraz na dobro a spravodlivosť v odmeňovaní za prácu je darom demokracie, ale zároveň aj stále dosť veľké osobné riziko. Sloboda je vždy zároveň aj rizikom, ktoré aj vzhľadom na naše povolanie musíme podstúpiť, aby bolo možné zachovať dôstojnosť ľudskej práce a zmierňovať zjavnú sociálnu nespravodlivosť. Túto nespravodlivosť sú mnohí z nás nielen ochotní tolerovať, ale dokážu z nej aj ťažiť.

         Akési Princípy “podnikateľskej etiky”   ich vraj ospravedlňujú.             Nemôžeme súhlasiť s takou kapitalizáciou ľudských zdrojov, ktorej výsledkom je ich devastácia, aj keby mala byť len “dočasná”.

Uvedené vnímame umocnene v kontexte našej každodennej práce. Aj preto navrhujeme, aby v štandarde povolania psychológa práce, ako hlavný princíp činnosti psychológa práce garantovaný zákonom i stavovskou ustanovizňou, bolo jasne definované zachovávanie profesionálnej etiky, rešpektujúce dôstojnosť každého človeka, najmä so zreteľom na možné strety záujmov zamestnaneckých subjektov (zamestnávateľ, zamestnanec, štát).

          Psychológ práce pri ich konštruktívnom riešení uprednostňuje   uplatňovanie “princípu úžitku” pred “princípom zisku”, čo je  hlavnou etickou zásadou tohto povolania a jeho nezastupiteľným  prínosom v prospech jedinca, k prosperite organizácie  a celej spoločnosti . 

Použité pramene:

Bayer, J.: Ostium naturae. In: Riadenie ako súčasť duchovnej kultúry. Združenie pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov, Bratislava 1996, s. 3.

Hamada, M.: Riadenie ako súčasť duchovnej kultúry. Združenie pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov, Bratislava 1996.

Kollárik, T.: Psychiatria nesmie odsunúť nabok psychológiu. Rozhovor, denník PRÁCA, 17.1.1998, s. 7.

Lobkowicz, N.: The World We have Inherited. In: FORUM 2000, Conference report, September 3-6, Prague, 1997, s. 54 – 56.

Lord Dahrendorf, R. G.: The Worl We have Inherited. In: FORUM 2000, Conference report, September 3-6, Prague, 1997, s. 56 – 58.

Kardinál Tomko, J.: Lectio coran. Prednáška “Povedané z očí do očí” pri promócii honoris causa na Univerzite Komenského, denník SME, 31.3.1995, s.15.

Pápež Ján Pavol II.: Homília Sv. Otca konaná na námestí Josého Martího v Havane v roku 1998. Slovenský preklad textu pre potreby Národnej banky Slovenska poskytla Slovenská redakcia RÁDIA VATIKÁN, 1998.

Politzer, G.: La crise de la psychologie contemporaine, Edition sociales, 1947. In: Séve, L.: Marxizmus a teorie osobnosti, Svoboda, Praha 1976, s. 186 – 190.

Seifert, I., Kožiak, M.: Psychológ práce, štandard povolania. Návrh vypracovaný pre potreby Komplexnej analýzy zamestnaní SR. Interný materiál Sekcie pychológie práce, organizáce a personálneho rozvoja Slovenskej komory psychológov a Centra profesijných informácií Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, máj 1999.

O ĽUDSKEJ PRÁCI  V SÚVISLOSTIACH ETIKY
A TRHOVEJ EKONOMIKY

PhDr. Milan KOŽIAK
predseda
Sekcie psychológov práce, organizácie a personálneho rozvoja
Slovenskej komory psychológov

   In.: Reflexie súčasnej psychológie na Slovensku, zborník vystúpení na IX. zjazde slovenských psychológov v Trenčíne, 30.6-2.7.1999, SPS SAV, str. 47.-52. , In.: Psychologie v ekonomické praxi, XXXV, 2000, č. 1-2, str. 12 -15. In.: Hospodárske noviny, č.7, 2. marec 2000

Prednesené na XX. kongrese európskych psychológov práce a organizácie (EAWOP), Praha 2001

 

Kongres EAWOP 2001

Englisch version

On Human Work and Psychology (of Work) in the Context of Ethics and Market Economics

… “work is a universal vocation, everyone know this…”

                       John Paul II. “Laborem exercens”

 At the beginning of my paper, I seek to establish contact, perhaps with a somewhat provocative remark: The Pope expresses a kind of truth, when he says: … “work is universal vocation, everyone know this…”, but with some licence, we may add that this does not apply to psychologists, as I shall attempt to explain in the following text. Of course, I do not mean that psychologists do not work or do not want to work!

 

The FORUM 2000 conference was held in Prague last year, as in the previous year, at the beginning of September. Forum 2000 was a meeting of politicians, philosophers, religious people, scientists and other intellectuals from all over the world, who met in Prague at the invitation of the two organizers of the event – Czech president Václav Havel and the writer and Nobel prize winner Elie Wiesel.

The conference was concerned with the questions: “Where does humanity stand at the turn of the millennia?”, “What threats does it face?” and “What are possible answers to the present global problems?”

One of the participants, Professor Nikolaus Lobkowicz, philosopher, former rector of Munich University and former president of the Catholic University of Eichstätt in Germany, expressed his views on the question of tolerance of differences in human society and in relation to a fairer division of the social product and a fairer evaluation of human work, as follows: “In either case, it is dangerous to naïvely suppose that the invisible hand of the free market will eventually solve all wrongs. The market economy is one of the greatest achievements of modern times, but it does not solve all the problems of human society. On the contrary, it creates new problems” (1997). One of the most important recent liberal thinkers, the sociologist and political scientist Ralf Gustav Dahrendorf, who perhaps most among philosophers, developed Popper’s philosophy of the open society (1997), also spoke in a similar spirit.

 

We in Slovakia are already in our tenth year, not only of advantages, but also of the hardships involved in reform of society and transformation of the economy. Economic, together with other effects of economic recession are the price we are having to pay for this openness. Not only ownership relations (privatisation), but also social relations (democratisation) are changing. However, from our own experience, we perceive that market capitalism is far from being a cure-all, or an easy route to a more fairer society.

One of the many examples connected with our profession is the serious disturbance of the principle of fairness and objectivity in the evaluation and compensation of human work.

 

People are losing the feeling, and are no longer sure, more and better quality work is financially and socially more rewarding than less and poorer quality work. This awareness is directly reflected in inter-personal relations, in the motivation of people to work, and in respect for the ethical norms of work-behaviour, which are an essential condition for the economic activity and prosperity of individual organizations and the society as a whole.

Human justice is mainly the objective evaluation of socially beneficial work. The truth is, assuming that you accept this view, that work (understood as meaningful activity aimed at the creation of value) is a corner stone of human existence. This is not only the view of Marxists, but also, for that matter, of Christian philosophers. The 17th century Prešov teacher and theologian Ján Bayer is a lesser-known example. In his work Ostium naturae (Door of Nature) he wrote that the basic meaning of human work was an activity close to nature and the naturalness of man. According to him, experience gained through work, was the only effective and real experience.

In this respect, I should like to make a small (I hope not in importance) digression into the unrewarded, overlooked and ignored findings and methods of the psychology of work, and not only, for example, with respect to the somewhat isolated managers in companies undergoing reform, but also to academic institutions. Psychologists in other applied disciplines, for example, clinical psychologists, also have a strong tendency to overlook it, and this is becoming a serious problem amongst us. The fears of leading psychologists, for example T. Kollárik (1998), of the psychiatrization of psychology, were recently published.

We find similar experiences in other authors.

The French psychologist G. Politzer (1947), of whom a well considered comment can be accepted almost without reservation even after 50 years, wrote: “So far, we have not encountered even one textbook of general psychology, which begins with an exact analysis of the aspects, factors and conditions of work, vocation and so on.”

In this context, we might also mention the French psychologist Lucien Séve (1976), who emphasized that psychologists have a strong tendency to orient their attention towards human beings who do not work and have problems in adapting. He was not thinking only of such orientations as psychoanalysis, child psychology or psycho-pathology.

He also stated that understanding of human personality is not possible without appropriate evaluation of work in society. “It is surprising”, wrote Lucien Séve, “that apart from a few researchers, we often encounter a strange ignorance of the findings of work psychology, as a small specialized branch in relation to other fields in psychology, or at best – as one of the special sections of psychology.

We are even seeing the development of new sciences of work (for example ergonomics) and studies of the management of human resources, with the perfectly serious aim of explaining the behaviour of persons in a work environment, among other things, on the basis of what we learn from various theories of personality, which actually ignore the work aspect. (There are honourable exceptions, including Mikšík’s Czechoslovakia interaction conception and the fading theories and projects of former Soviet psychologists, such as A.N. Leontiev, B.G. Ananiev, B.F. Lomov, or the Czech J. Linhart).

 

This is really a world turned upside-down.

In our post-socialist situation, the remnants of collectivist instincts, which essentially contain reservations towards any personalities, with the exception of an admired leader, still cruelly persist.

From goulash communism, which functioned on the basis of the principle of unfair equality, in which some were more equal than others, we have progressed to unfair inequality, which is already becoming evermore apparent, and which automatically make our people think back to the “achievements of socialism” and the five-pointed star.

There are problems that the market cannot solve. They include the fair distribution of income in society – as an important motivating instrument of the productivity of the economy and prosperity of the society as a whole.

Pope John Paul II also pointed to the seriousness of this situation in the global context, in a sermon given in Havana, in the presence of President Fidel Castro. He said:

“The ideological and economic systems of the last centuries often contained the seeds of opposition and division in their programmes. Precisely this has deeply marked the understanding of man and his relations with other people. Some of these systems attempted to reduce religion exclusively to the private level, deprived of any contribution to, or influence on society. In this context, it is good to mention that the modern state cannot make either atheism or religion one of its own political principles.

On the other hand, a certain form of capitalist neo-liberalism has developed in many places. It endeavours to subordinate man and the development of nations to the blind forces of commerce, which places unbearable burdens on people. Thus, it often happens that individuals and nations are forced to accept unbearable economic programmes as a condition for the provision of new aid. Excessive enrichment of some occurs at the price of the growing impoverishment of many. The rich become ever richer, while the poor become ever poorer.”

The Pope concludes: “all this concerns a truth, which is not only a rational understanding of reality, but a matter of humanity, truth about man, about his rights and obligations.”

Since they are essentially universal considerations, they also concern us, the psychologists present today. Perhaps more so because the soul of man is closer to a spiritual than to a material being.

As persons, we are mutually connected – even if we do not know or acknowledge it, or we apparently do not need others. If we want to appraise the dignity of man, it is necessary to appraise it, above all, with a fair and objective appreciation of socially beneficial work.

In human behaviour, there is a clear relationship between the hierarchy of ethical values, and the creation, protection and preservation of economic success. Collective theft of social property, clientelism (the sister of which is corruption), blackmail and parasitism are two sides of the same coin, of ethic and economic destruction. The ethical stability of society or ethical disintegration of society usually has far-reaching results for all aspects of its socio-economic functioning. The opposite relationship also applies: the stability or disintegration of other sub-systems of the socio-economic system is reflected in the stability or disintegration of morality.

In a lecture entitled “Face to face” given when receiving an honorary degree from Commenius University, Cardinal Jozef Tomko pointed to aspects of the ethical theme, when he said: “it is necessary to emphasize that fairness between government and citizens, leaders and led, clarity in public economic activity, absence of party bias in public service, correct and fair use of public money, rejection of unclear and illegal means of obtaining it, for the maintenance and increase of power, are ethical principles which have their primary root – and extraordinary urgency, in the transcendental (that is non-material) worth of the person and in the objective moral demands of the functioning of states.” In an abbreviated quotation from the encyclical “Veritatis splendor”, he pointed especially to the risk of a Machiavellian alliance between democracy and ethical relativism, which deprives the citizen and society of any form of firm moral support, removing the wish to know the truth and making people only the instruments of power of politicians and a totalitarian understanding of the world (1995).

The heart of the present crisis of social morality lies especially in this area. To ask, here and now, for rights and fairness in rewarding work is a gift of democracy, but is still a significant personal risk. Freedom is always a risk in a way, which we must accept in relation to our profession, so that it continues to be possible to preserve the dignity of human work and moderate clear social injustice. Many of us are not only willing to tolerate this injustice, but are also wiling to profit from it. Allegedly, the principles of “business ethics” excuse them. We cannot agree with such commercialisation of human resources, which leads to their undoing, though this may only be “temporary”.

We can see this happening in our daily work. For this reason, we also propose that preservation of professional ethics, respecting the dignity of every person, especially with regard to possible conflicts of interest between employers, employees and the state should be clearly defined in the standard for the professional work of psychologists, as the main principle of the work of psychologists, guaranteed by legislation and professional regulations.

In their constructive solution, the work-psychologist gives priority to the “principle of use” before the “principle of profit”. This is the main ethical foundation of the profession and an essential contribution in favour of the individual, to the prosperity of organisations and the society as a whole (Seifert, I., Kožiak, M., 1999).

Sources:

Bayer, J.: Ostium naturae. In: Riadenie ako súčasť duchovnej kultúry. Združenie pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov, Bratislava 1996, s. 3.

 

Hamada, M.: Riadenie ako súčasť duchovnej kultúry. [Management as Part of Intellectual Culture.]  Združenie pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov, Bratislava 1996.

Kollárik, T.: Psychiatria nesmie odsunúť nabok psychológiu. [Psychiatry Cannot Replace Psychology.]Rozhovor, denník PRÁCA, 17.1.1998, s. 7.

Lobkowicz, N.: The World We have Inherited. In: FORUM 2000, Conference report, September 3-6, Prague, 1997, s. 54 – 56.

Lord Dahrendorf, R. G.: The Worl We have Inherited. In: FORUM 2000, Conference report, September 3-6, Prague, 1997, s. 56 – 58.

Kardinál Tomko, J.: Lectio coran. Prednáška “Povedané z očí do očí” pri promócii honoris causa na Univerzite Komenského [Lecture, ”Face to Face ” on receiving an honorary degree from Commenius University.], denník SME, 31.3.1995, s.15.

Pápež Ján Pavol II.: Homília Sv. Otca konaná na námestí Josého Martího v Havane v roku 1998. [Pope John Paul II: Homily of the Holy Father in Havana in 1998.] Slovenský preklad textu pre potreby Národnej banky Slovenska poskytla Slovenská redakcia RÁDIA VATIKÁN, 1998.

Politzer, G.: La crise de la psychologie contemporaine, Edition sociales, 1947. In: Séve, L.: Marxizmus a teorie osobnosti, [Marxism and the Theory of Personality.] Svoboda, Praha 1976, s. 186 – 190.

Seifert, I., Kožiak, M.: Psychológ práce, štandard povolania. Návrh vypracovaný pre potreby Komplexnej analýzy zamestnaní SR. [The Work Psychologist, Professional Standard. A Proposal Developed in Connection with a Comprehensive Analysis of Employment in the Slovak Republic.] Interný materiál Sekcie psychológie práce, organizáce a personálneho rozvoja Slovenskej komory psychológov a Centra profesijných informácií Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, máj 1999.

Summary

The article reflects the socio-psychological dimension of the contradictory trend in economic reform of post socialist society in Slovakia. It points in particular to a persisting serious violation of the fairness principle in evaluation and remuneration of socially beneficial work. At the same time, it underlines the fact that market capitalism is not a panacea for all problems faced by the society, nor is it an easy way to a more fair society. In this connection, it stresses the underestimating, ignoring and simplifying of systematic procedures, knowledge and methods used in work psychology. This criticism is directed not only at the management of the transforming companies and institutions, but also to psychologists in certain related fields. The article also addresses the financially motivated phenomenon of clinicalisation of psychology in human resources science and in human resources management in respect of specific corporate practice. In conclusion, the principles of entrepreneurial and professional ethics are emphasized, especially with regard to the conflict of interests on the part of the parties involved in employment (the employer, the employee, the state). A solution is sought not only in connection with the development of work and legal legislation in any given country, but also in the context of the favourable integration processes underway in Europe. By the same token, in quoting Pope John Paul II, far from perfect neoliberal influence of multinational corporations and certain international institutions are pointed out. In this spirit, an issue is raised as to the increasingly conflicting aspects of globalisation due to the activities of these institutions, making the democratisation process in central and east European countries more difficult. On the other hand, the primary cause of problems is seen as a crisis of social morals in Slovakia. The majority of the productive people are becoming increasingly aware of the bitter human consequences caused by dehumanised reformism, ethical relativism, unfair political influence in business and imported consumption culture. According to the author, all the said factors undermine prosperity of the society as a whole, thereby jeopardising its identity at its very roots.

PhDr. Milan Kožiak Chairman of the

Section of Psychologists of Work, Organization and Personal Development, of the

Slovak Chamber of Psychologists

2001

Odkazy na relevantné články:

ĽUDSKÝ ČINITEĽ

 

Visits: 95

EAWOP Európska asociácia psychológov práce a organizácie

EUROPEAN ASSOCIATION  OF WORK AND ORGANIZATIONAL PSYCHOLOGY  (EAWOP)

Európska asociácia psychológov práce a organizácie

EAWOP základné informácie

Official website of the European Association of Work and Organizational Psychology (EAWOP)

Asociácia psychológov práce a organizácie Slovenska

Česká asociace psychologů práce a organizace

Visits: 40

ŠTANDARD POVOLANIA – psychológ práce

Štandard povolania - psychológ prácee

Štandard povolania – psychológ práce

Štandard povolania – psychológ práce vznikol na základe podnetu Centra profesijných informácií VÚPSVR pre potreby Komplexnej analýzy zamestnaní SR a Slovenskej komory psychológov. Bol publikovaný v odbornom časopise Psychologie v ekonomické praxi č. 1-2/2000, roč. 35, str. 86-90. Tiež v Zborníku materiálov a príspevkov z II. seminára Sekcie psychológov práce, organizácie a personálneho rozvoja Slovenskej komory psychológov v roku 1999.

Na základe mnohoročných profesionálnych skúseností, konzultácií s odborníkmi v danej oblasti a oponentúr členov Sekcie psychológie práce, organizácie a personálneho rozvoja pri Slovenskej komore psychológov ho vypracovali PhDr. Ivan Seifert a PhDr. Milan Kožiak.

Visits: 38

PSYCHOLÓGIA PRÁCE NA SLOVENSKU história


Ocenenie slovenských psychológov


PSYCHOLÓGIA  PRÁCE  NA  SLOVENSKU

VÝBER  Z  VÝZNAMNÝCH  PRÍNOSOV **

Damián Kováč a kol.*

Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava, SR

Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV

Pri hodnotení vývoja psychológia práce na Slovensku čase treba vychádzať z troch premis. Psychológia práce tu nebola autentickou disciplínou ale neoddeliteľnou súčasťou vývoja psychológie ako celku; bola napojená na príslušný vedecko-odborný kontext viac ako napr. klinická psychológia. Aj táto oblasť psychológie sa v počiatočných štádiách vývoja rozvíjala vo viacej-menej neoddeliteľnom československom štátnom celku. Preto, narozdiel od niektorých českých kolegov, sa zásadne vyhýbam analogickému termínu slovenská psychológia práce; príslušný fenomén pomenúvam výrazom psychológia práce na Slovensku. Napokon tretia premisa má spoločenský charakter. Vývoj psychológie práce v Československu bol vo veľkej miere ovplyvnený spoločenskými makroprocesmi, osobitne však radikálnymi zmenami v nich. Aj keď za ideologicky citlivé sa zvykli pokladať najmä pedagogická alebo sociálna psychológia, čoskoro sa preukáže, že terčom ideologického zasahovania sa v Československu stala aj psychológia práce.

– Na začiatku bola psychotechnika –

Po rozpade Rakúsko-Uhorska v novoutvorených štátoch regiónu strednej Európy nadobudol vývoj psychológie novú kvalitu: aj na Slovensku sa začala fáza inštitucionalizácie. Stalo sa tak založením Univerzity Komenského r. 1919 s právnickou, filozofickou a lekárskou fakultou. Psychológiu ako zložku filozofickej propedeutiky určenej budúcim učiteľom stredných škôl začali prednášať  českí odborníci – právnik B. Tomsa, pedagóg J. Hendrich, filozof J. Tvrdý. Prvou čiastočne autentickou inštitúciou psychológie sa stal Psychologický seminár na Filozofickej fakulte UK r. 1926, ktorý disponoval na tie časy pomerne dobrým knižným fondom. Súčasne však, popri teoreticko-osvetovom rozvoji, začal pôsobiť aj aplikačno-praktický smer rozvoja psychológie. Slovensko ako prevažne agrárna a chudobná krajina vkročilo do procesu zrýchlenej industrializácie, čo sa v zmýšľaní vtedajších predstaviteľov hospodársko-sociálnej sféry odzrkadlilo favorizovaním techniky. V rámci nej sa vo vyspelom svete už uplatňovala, ako sa vie, aj psychológia v podobe psychotechniky, ktorá požadovala odborný prístup k osobnosti pracujúceho človeka („ľudský faktor“).

 

­­­­­­­­­___________________________________________________________________________

*Východiskom tejto štúdie je záverečná správa grantového projektu SAV č. 118/92 „Psychológia na Slovensku v r. 1918-1989: začiatky, etablovanie, tvorba, osobnosti, peripetie“ (D. Kováč, J. Koščo, V. Kováliková). Ďalšie informácie sa čerpali z písomných „fragmentov“ k dejinám tejto disciplíny od týchto autorov (mená sú uvedené v abecednom poradí):  J. Daniel, M. Handiak a kol., J. Homola, D. Janas, J. Koščo, V. Kovačič, T. Kollárik, M. Kubalák, M. Kožiak, D. Markusková, J. Minich, B. Miglierini, J. Ch. Raiskup, N. Snopková.

**Anglická verzia štúdie „Development of Psychology of Work and Organization in Slovakia“ je súčasťou publikácie „Fragments of the 80 Yers of History of Psychology of Work and Organization in the Czech Republic and Slovakia“ vydanej pri príležitosti konania X. Euróskeho kongresu psychológov práce a organizácie združených v European Association

of Work and Organizational Psychology (EAWOP), v dňoch 16.-19. 5. 2001 v Prahe.

 

A keďže domácich zdrojov na takýto postup nebolo, príslušní predstavitelia slovenských hospodársko-obchodných inštitúcií sa obrátili na svojich českých kolegov. R. 1928 uvoľnený pracovník pražského Psychotechnického ústavu J. Stavěl zakladá Psychotechnický ústav v Bratislave. Táto udalosť sa pokladá za začiatok etablovania psychológie na Slovensku. Hneď však treba dodať, že ďalšie prúdy rozvoja psychológie na Slovensku v 30. rokoch prebiehali aj  v edukačnej oblasti ako aj v zdravotníctve.            Bratislavský Psychotechnický ústav a pri ňom existujúcu Ústrednú poradňu povolaní tvoril personálne okrem J. Stavěla spočiatku malý tím: asistenti na polovičný úväzok – vtedajší adepti psychológie – A. Weiss Nägel (od r. 1942 zmenil meno na A. Jurovský), J. Čečetka, B. Vančo, neskoršie na istý čas J. Dieška, P. Gula a administratívna pracovná sila. Jednako, po zhruba dvadsaťročnom fungovaní sa toto pracovisko počtom niekoľkých desiatok pracovníkov stalo vôbec najväčším v doterajšej histórii psychológie na Slovensku. Psychotechnický ústav v Bratislave sa stal nie len odborno-praktickou, ale aj vedecko-výskumnou školou – postgraduálom prvej generácie slovenských psychológov odchovaných na Komenského univerzite. Jeho prvý riaditeľ J. Stavěl vypracoval koncepciu, ktorú táto inštitúcia postupne realizovala vo viacerých smeroch. Vstupný program bratislavského Psychotechnického ústavu obsahoval (podľa J. Košča, 1993) viacero činností. Bola to predovšetkým

  1. poradensko-informačná a poradensko-diagnostická činnosť pre deti a mládež (aj hendikepovaných a antisociálnych) podľa vzoru severo-amerických psychologických kliník. Ďalej
  2. výberové psychologické vyšetrenia a hodnotenie vývinu osobnosti vyúsťujúce do psychologických odporúčaní pre 10-11 ročných uchádzačov o štúdium na gymnáziách: išlo najmä o jedincov, u ktorých sa vyskytli pochybnosti o psychických predpokladoch študovať na tomto výberovom type stredných škôl. Pochopiteľne, osobitné miesto tu mal psychologicko-poradenský servis pre maturantov gymnázií.
  3. Značnú časť aktivít bratislavského Psychotechnického ústavu zaberala klientela učňov – budúcich pracovníkov výrobných podnikov, kde okrem psychologického výberu sa rozvíjala poradenská činnosť aj pre zamestnávateľov. J. Stavěl bol v tomto smere priekopníkom v tom, že pri Ústrednej poradni povolaní navrhoval zriadiť spoločnosťou financovaný fond starostlivosti o talentovaných jedincov. No nie len deti a mládež, ale aj
  4. psychodiagnostické vyšetrenia dospelých pri výbere, zaraďovaní a rozmiestňovaní pracovníkov tvorili značnú, z dnešného hľadiska tzv. príspevkovú, činnosť pracovníkov Psychotechnického ústavu. Tu sa, pravda, už nedalo spoliehať len na hotové, zo zahraničia preberané metodiky, a preto
  5. výskumná, najmä výskumno-diagnostická činnosť sa stala pre viacerých pracovníkov bratislavského Psychotechnického ústavu v istom čase viacej-menej najdôležitejšou. Už aj preto, že touto činnosťou sa získavali aj akademické hodnosti, ktoré v 40. rokoch gestorovala jediná osoba: A. Jurovský v role riaditeľa ústavu a v role školiteľa na Filozofickej fakulte UK.

Organizačný vývoj Psychotechnického ústavu sa stal čoskoro aj vertikálnym. R. 1942 založil B. Vančo Vojenský psychotechnický ústav a r. 1946 J. Koščo zriaďuje v Košiciach východoslovenskú pobočku Psychotechnického ústavu.

Medzitým však v dôsledku blížiacej sa 2. svetovej vojny a vzniku Slovenského štátu došlo k zmenám vo vedení bratislavského Psychotechnického ústavu. Zakladajúci riaditeľ J. Stavěl sa r. 1939 vrátil do Prahy a vedenie ústavu preberá B. Vančo. Počnúc rokom 1942 sa riaditeľom stáva A. Jurovský, ktorého funkciu v nových podmienkach r. 1947 potom prebral M. Bažány.

Vyše 30-ročnú činnosť tejto prvej profesionálnej psychologickej inštitúcie na Slovensku stručne môžeme zhodnotiť takto:

Ako sa už uviedlo, bratislavský Psychotechnický ústav sa stal školou – postgraduálom pre prvé kohorty slovenských psychológov. patrili k nim okrem už spomínaných zakladajúcich osobností (A. Jurovský, J. Čečetka), B. Vančo, M. Milan, T. Pardel, D. Husár, J. Koščo, M. Bažány, M. Váross, G. Dobrotka, J. Daniel, J. Ch. Raiskup, L. Ličko, P. Karvašová-Martinková, R. Somogyiová-Škodová, J. Rosina,  J. Repček, M. Jurčo, O. Blaškovič, I. Pikala a možnože aj ďalší. Z náčrtu dejín psychológie na Slovensku (Kováč, et al. rkp.) sa možno dozvedieť, že väčšina z nich sa neskoršie stala priekopníkmi v rozvíjaní jednotlivých psychologických disciplín a Psychotechnický ústav metodologickou kolískou psychológie na Slovensku. Okrem preberania metodík vtedy rozšírených vo svete psychodiagnostiky, v bratislavskom Psychotechnickom ústave vznikli aj prvé slovenské, napr. dotazníky pre maturantské a učňovské výbery (O-VIII, MP-VIII, Z-VIII, a ď.), Bratislavský I – test (inteligencie), SOC – Jurovského dotazník sociability, CV – Raiskupovo Curriculum vitae, FUR – Jurovského dotazník osobného hodnotenia práce a mnohé ďalšie.

Empirický charakter odbornej činnosti bratislavského Psychotechnického ústavu vyžadoval, aby sa kvantifikačné procesy uskutočnili na patričnej úrovni. Matematicky erudovaní pracovníci  V. Chvála, A. Kotzig a čiastočne aj M. Milan tu položili základy neskoršej matematickej štatistiky v psychológii.

Pracovníci Psychotechnického ústavu, súc spočiatku psychológmi bez patričného certifikátu (PhDr.), boli motivovaní uskutočňovať výskumnú činnosť ako podmienku na získanie akademickej hodnosti. Výsledkom toho sa stali prvé, vedeckej psychológii v tej dobe zodpovedajúce výskumy slovenských populačných vzoriek. Mnohé z nich sú samy osobe historicky cenné, no priam provokujú k práci na porovnávacích štúdiách, napr. v oblasti hodnotových orientácií mládeže.

S Psychotechnickým ústavom sa spája rozvoj odborno-psychologického knižného fondu na Slovensku. Z viacerých  nepriamych ukazovateľov sa dá ex post usúdiť, že knižnica tohoto pracoviska disponovala mnohými reprezentatívnymi publikáciami psychologicko-pracovného ako aj širšieho zamerania.

Ako je známe, r. 1948 došlo v Československu k radikálnej zmene spoločensko-politického systému, výlučná moc jednej –  komunistickej – strany prerástla zakrátko do trvalej totality. V psychológii sa to prejavilo dvojsmerovo: doslovnou likvidáciou predchádzajúcich výsledkov vývoja „starej“ psychológie a budovaním „novej“ podľa vzoru tzv. sovietskej psychológie. Prv menovaný zvrat sa osobitne dotýkal psychológie práce, resp. psychotechniky. Tá totiž bola v Sovietskom zväze už r. 1936 odsúdená najvyšším politickým orgánom ako „nástroj na upevnenie kapitalizmu“. Niet sa teda čo diviť, že uvedený import zasiahol aj Psychotechnický ústav v Bratislave, čo sa udialo spôsobom priam prototypovým pre vtedajších mocipánov. Z málodostupných dokumentov doplnených informáciami z „oral history“ i vlastných spomienok možno likvidáciu bratislavského Psychotechnického ústavu opísať takto:

Najprv sa v dennej tlači objavili od málo známych osôb – filozofov pochybovačné články o vedeckosti psychológie ako celku, osobitne však odmietavé stanoviská voči psychoanalýze a psychotechnike.

Takmer súbežne s tým sa v médiách začalo škandalizovanie osobností pre ich angažovanie sa počas vojnovej Slovenskej republiky, čo postihlo aj vtedajších psychologických prominentov.

Vzápätí sa objavil nový ideový nepriateľ – buržoázny nacionalizmus – ktorý sa potom stal predmetom inscenovaných súdnych procesov; aj tu boli niektorí slovenskí psychológovia atakovaní.

Ďalšie deštrukčné zásahy novej moci proti psychológii a psychotechnike už boli cielené. Najprv bol púhym administratívnym aktom r. 1948 bratislavský Psychotechnický ústav pretvorený na oblastné pracovisko Československého ústavu v Prahe. Potom centrum nariadilo hĺbkovú hospodársko-finančnú kontrolu, záverom ktorej bolo odvolanie jeho riaditeľa. Vzápätí nasledovalo dosadenie nekvalifikovaného straníckeho úradníka z Prahy s likvidačným zadaním. R. 1951 bolo toto pracovisko zrušené, jeho odborný inventár – knihy, metodiky, výskumné správy – vyhodený do pivníc, ba i na dvor a to, čo sa nestihlo odcudziť, zničila napokon spodná voda po povodni Dunaja r. 1954.

– Smolenická konferencia –

Medzitým sa na pôde Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied začalo utvárať relatívne samostatné oddelenie psychológie, rozvíjajúce teoretickú  psychológiu na báze marxistickej metodológie (M. Bažány). Z neho neskoršie vzniknuté Psychologické laboratórium SAV sa okrem výskumno-experimentálnej činnosti podujalo aj na istú strategickú úlohu. V spolupráci s Komisiou pre psychológiu pri Československej akadémii vied zorganizovalo celoštátnu konferenciu československých psychológov s ústrednou témou Zásady a možnosti využitia psychologických poznatkov v socialistickej spoločenskej praxi. Konferencia sa uskutočnila v Smolenickom zámku pri Bratislave v dňoch 8.-10. novembra 1957. Jeden z jej protagonistov – J. Doležal – profesor Karlovej univerzity kvalifikoval toto podujatie slovami: „Smolenická porada je významnou událostí ve vývoji čs. psychologie, je prvním pracovním setkáním našich psychologů po druhé světové válce, ne-li dokonce první v dějinách československé psychologie vůbec“ (Využitie …, 1959, s. 371). No nie len preto možno usporiadanie, publikovanie prednesených referátov a medializovanie rezolúcie z tejto konferencie pokladať za medzník vo vývoji psychológie v Československu. Paradigmatickou sa mala stať zmena teoreticko-metodologických základov, t.j. snaha prebudovať eklektickú (buržoáznu) psychológiu na marxistickú; v rámci nej sa mala rozvíjať všetka psychologická práca v Československu. Okrem deklaratívneho prihlásenia sa československých psychológov „k budovaniu socializmu vo vlasti“, politický zámer mohli mať aj ďalšie proklamácie. Prvou úlohou psychológov v tejto fáze budovania socializmu je podľa J. Doležala  pomoc „v boji proti přežitkům ve vědomí lidu“ a vhodnými, t.j. psychologickými prostriedkami prispievať spoločenskej praxi. V nej má rozhodujúcu pozíciu výroba, ku ktorej môže psychológia, ak má validné vedecké poznatky (silná všeobecná psychológia), účinne prispievať štúdiom pracovnej činnosti (aplikácia). A tu sa podľa rezolúcie ukazujú značné rezervy najmä v úprave pracovných podmienok, v starostlivosti o kádre a bezpečnosť práce, vo výchove pracujúceho dorastu a voľbe povolania, atď.

Proceedings zo smolenickej konferencie obsahuje predovšetkým dva zásadné príspevky od J. Doležala. Sú to predovšetkým Tézy psychológie práce, kde autor preukázal vysoký medzinárodný štandard erudície. Druhý, obsiahlejší príspevok (Základy a možnosti užitia psychologických poznatkov v socialistickej spoločenskej praxi) je pre tú dobu príkladom zapracovania (vnesenia) princípov filozofie dialektického a historického materializmu, vrátane triedneho učenia, do kategoriálneho aparátu psychológie v polovici 20. st. Jednako publikované vystúpenia ďalších českých a slovenských psychológov, hoci sem-tam, inokedy viacej-menej vybavené ideovými a politickými bonmotmi, boli zamerané na konkrétne, predtým ako aj potom aktuálne problémy psychológie práce. Týkali sa týchto tém: pracovná a polytechnická výchova  školskej a učňovskej mládeže (J. Koščo), výber poslucháčov na vysoké školy (Jaroslav Doležal), psychológia v kádrovej práci (J. Kučera), psychologické aspekty úpravy pracoviska (J. Daniel), výcvik pracovného dorastu (J. Havlíček), pracovná náplň psychológa v továrni  (B. Bárta), zásady užívania psychológie v doprave  (Zb. Bureš) – na železniciach (J. Zadražil) – v bezpečnosti práce (A. Ivanov), nehodové správanie a úrazová prevencia (J. Křivohlavý), teória psychológie práce (J. Růžička), priemyslové intoxikácie (B. Chalupa), vzťahy medzi majstrom a robotníkmi (J. Grác), psychológia v ekonomike (M. Milan).

Viaceré závery z uvedených referátov vyústili do návrhov opatrení obsiahnutých v rezolúcii z tohoto rokovania. V nich sa akcentuje najmä potreba zintenzívnenia výskumnej činnosti v oblasti psychológie práce, nutnosť medziodborovej spolupráce psychológov s inými expertmi v teréne, žiaducosť vyzbrojovať študentov ekonomických a technických vysokých škôl, ako aj vedúcich pracovníkov vo výrobe psychologickými vedomosťami, potreba urýchliť zriadenie psychologického pracoviska v rámci Československej akadémie vied.

Z pohľadu ďalších vše-psychologických odborných podujatí v Československu v sledovanom období sa toto podujatie vyznačilo ešte jednou osobitosťou: na smolenickej konferencii českých a slovenských psychológov r. 1957 evidentne dominovala –  náplňou i rozsahom – psychológia práce nad ďalšími zložkami – pedagogickou a klinickou psychológiou. Túto proporcionalitu však ďalší vývoj psychológie na Slovensku už nepotvrdil.

– Od psychológie práce k inžinierskej psychológii –

Ako sa už naznačilo, Psychologické laboratórium Slovenskej akadémie vied v Bratislave treba pokladať za prvé profesionálne vedeckovýskumné pracovisko psychológie v Československu. Vzniklo r. 1955, kedy v Československu, resp. v tzv. východnej časti Európy dominovala tzv. pavlovovská psychológia zameraná na experimentálny výskum podmienených reflexov. K tejto činnosti sa čoskoro pridružili aj výskumné aktivity patriace do sféry psychológie práce. Začal ich tu rozvíjať J. Daniel, pôsobiaci svojho času v bývalom Psychotechnickom ústave v Bratislave. Postupne sa jeho tím rozšíril na oddelenie psychológie práce, ktoré sa neskoršie, v rámci Ústavu experimentálnej psychológie SAV, preorientovalo na inžiniersku psychológiu.

Už koncom 50. rokov sa na tomto pracovisku riešili výskumné problémy vyplývajúce z potrieb vtedajšej spoločenskej praxe. Jedným z nich bolo empirické skúmanie sociálnych a psychických vplyvov na postavenie a prácu ženy v priemysle (V. Kováliková), realizované priamo vo výrobnom podniku.

Významným a pre jeho účastníkov zážitkovo nezabudnuteľným zostal terénny výskum únavy rušňovodičov. Tím pracovníkov na čele s J. Danielom (S. Dornič, D. Kováč, V. Valter) vykonal relatívne komplexné merania   prejavov únavy batériou metodík priamo v železničnom depe. Reálnymi probandmi boli rušňovodiči elektrických lokomotív (v tom čase začala elektrifikácia železníc), a to výskumným plánom ante-post. Podľa očakávania sa zistil objektívne i subjektívne zvýšený stav únavy po skončení smeny až na hranicu ohrozenia bezpečnosti práce. V druhej etape tohoto výskumu sa uplatnili aj niektoré ergonomické prístupy, ktoré viedli k inžiniersko-psychologickým expertízam adresovaným napr. aj výrobcom týchto rušňov (Škoda Plzeň). Vo výskume únavy sa pokračovalo aj u pracovníkov chemickej výroby, ktorí boli vystavení dlhodobej expozícii sirouhlíka (bývalá Dimitrovka); tu sa m.i. použila dynamická inovácia Brownovej figúry (Dornič, 1960).

Psychomotorika, ktorá zabrala značnú časť laboratórnych  aktivít na tomto pracovisku už koncom 50. rokov (Kováč, 1958), sa v 60. rokoch dostala do novej pracovno-psychologickej podoby. Za účelom optimalizácie obsluhy poloautomatizovaných výrobných činností zostrojil V. Valter model karuselu, kde sa príslušné pohybové činnosti merali ako mikroelementy originálnou metodikou kontaktnej analýzy. Tento metodický princíp sa neskoršie využil v širšom kontexte neuropsychologických (laterálna preferencia), klinicko-psychologických (diagnostika jemnej psychomotoriky) i pedagogicko-psychologických výskumov.

V aktivitách pracovníkov oddelenia inžinierskej psychológie Ústavu experimentálnej psychológie SAV sa použili aj náročnejšie elektrofyziologické metodiky elektromyografie: nie len meraním príslušných napätí pri svalovej činnosti horných končatín, ale aj pri registrácii tzv. tichej reči (Boroš, 1967). H. Florek (1968) skúmal vizuálnu únavu (flicker) vo vzťahu k motorike u pracovníkov planografie a výrobcov televíznych prijímačov.

Medzitým, čo v Československu politické aktivity socializmu s ľudskou tvárou potrestala v dôsledku zahraničnej vojenskej okupácie pritvrdená totalita, inžiniersko-psychologické výskumy Ústavu experimentálnej psychológie SAV zaznamenali novú kvalitu. V súčinnosti s psychológmi veľkého energetického podniku na Slovensku (Slovnaft) sa otvorili viaceré problémy interdisciplinárneho charakteru. Predovšetkým to bola psychologická analýza činnosti operátora a ďalších moderných profesií (Stríženec, 1971), potom problematika pracovnej záťaže a stresu v spolupráci s endokrinologickými expertmi (Daniel, 1984), a napokon ešte väčšmi interdisciplinárna oblasť cirkadianných rytmov u pracovníkov modernej priemyselnej výroby (A. Potašová,  I. Sarmány, R. Fábry a ď.). Výsledkom náročných terénnych výskumov o tzv. ranných a večerných typoch pracovníkov sa stali jednak publikácie (Daniel – Kubalák, 1988) ako aj viaceré expertízy, ktoré sa priebežne upatňovali v praxi. Súčasne sa riešili aj viaceré „by products“ problémy, akými boli napr. súčinnosť človeka s počítačom (M. Stríženec), kognitívne štýly a proces rozhodovania (I. Sarmány), zvládacie stratégie (E. Ficková).

Výstupy z týchto výskumov boli priebežne publikované nie len v domácej odbornej tlači (najmä v časopise Psychologie v ekonomické praxi), ale aj v cudzojazyčnom, od r. 1970 medzinárodnom, časopise Studia psychologica (1965 – doteraz). Treba vyzdvihnúť aj  organizačnú činnosť v tomto smere. R. 1972 sa v Smolenickom zámku uskutočnilo medzinárodné sympózium, z čoho neskoršie vyšla kolektívna monografia „Psychologická analýza činnosti operátorov“ (Daniel, ed. 1975).

Posun výskumnej činnosti z pracovno-psychologickej do inžiniersko-psychologickej podoby sa tu zatiaľ ilustroval len výberom výsledkov dosiahnutých v Ústave experimentálnej psychológie SAV. Sú pre to dva dôvody: kontinuita a početnosť. Výskumné projekty z psychológie práce sa realizovali, pravdaže, aj na ďalších slovenských pracoviskách širšieho zamerania, akými boli katedry psychológie na vysokých školách a čiastočne aj na špecializovaných rezortných pracoviskách. Bližšie o tom informujú príslušné fragmenty v tejto publikácii.

No nemožno tu nespomenúť aspoň výpočtom výskumné aktivity J. Ch. Raiskupa a jeho interdisciplinárnych tímov vo Výskumnom ústave práce a chorôb z povolania v Bratislave. Týkali sa nasledovných problémov (resp. zadávateľov či adresátov): analýza profesií a kritériá výberu operátorov v atómových elektrárniach (Jaslovské Bohunice), neuropsychické zaťaženie pracovníkov vybraných profesií na lodiach (Čs. plavba dunajská), psychologická diagnostika pilotov a mechanikov (Agrolet), vyšetrenie horolezcov expedície na Mount Everest, analýza pracovných podmienok žien vo vybraných závodoch, psychologicko-hygienické špecifiky náročných prác v strojárstve, atď.

– Od katedry do života –

Po založení odborného pracoviska psychológie (Psychotechnický ústav v Bratislave), po možnosti získať vysokoškolské vzdelanie z psychológie (Filozofická fakulta UK v Bratislave) treba vydanie akademickej psychologickej príručky v slovenskom jazyku pokladať za ďalšiu medzníkovú udalosť vo vývoji psychológie na Slovensku; týka sa to aj psychológie práce. Po viacerých študijných pobytoch v psychologicky vyspelej Európe vydáva A. Jurovský r. 1942 Psychológiu (1. vydanie s. 384, 4. prepracované r. 1949, s. 555). Ak konštatujeme, že z 528 literárnych prameňov je 328 nemeckých (ostatné prevažne anglické a francúzske), naznačuje sa príslušný „Zeitgeist“ tejto publikácie. Jurovského Psychológiou sa kodifikovala slovenská odborná psychologická terminológia. Na základe citácií možno spresniť, že na tejto učebnici sa odchovali viaceré kohorty slovenských odborných psychológov; pre svoj systém a bohatú faktografiu bola učebnica známa aj v českých zemiach; jej spätosť s vtedajšou psychológiou práce možno vyvodiť aj z faktu, že sám autor bol v tom čase súčasne riaditeľom bratislavského Psychotechnického ústavu a profesorom na vysokej škole. A vývoj spel ďalej.

V školskom roku 1948/49 začína na Filozofickej fakulte UK študovať prvá generácia „čistých“ psychológov. Ako sa už naznačilo, predtým sa psychologická odbornosť získavala v rámci štúdia filozofie v kombinácii s ďalším predmetom obhájením dizertačnej práce (PhDr.) „so zreteľom na psychológiu“. Žiaľ, radikálne politicko-spoločenské zmeny („Víťazný Február 1948“) poznačili toto štúdium postupným naberaním ideologicky zaťažených filozofických predmetov, nehovoriac už o politickom prenasledovaní profesorov – A. Jurovského a J. Čečetku (ako sa o tom už informovalo predtým v súvislosti s likvidáciou psychotechnického ústavu v Bratislave). Jednako, napriek rôznym peripetiám Jurovského výdobytok – samostatné odborné štúdium psychológie na Slovensku – sa aj napriek vylúčeniu profesorov z fakulty r. 1957 uchoval naďalej.

  1. 1958 vzniká samostatná Katedra psychológie FFUK pod vedním T. Pardela a postupne sa začína aj diferenciácia tohoto štúdia. V prvej polovici 60. rokov už bolo možné ukončiť štúdium psychológie špecializáciou; okrem pedagogickej (neskoršie poradenskej) a klinickej aj špecializáciou v psychológii práce. K prvým vyučujúcim príslušných predmetov psychológie práce v tom čase patrili J. Ondrejka, L. Požár, neskoršie J. Kuruc a M. Bandžejová. Príchodom skúseného odborníka z rezortného ústavu bezpečnosti práce (predtým pracovníka Psychologického ústavu) I. Pikalu sa tím vyučujúcich, ku ktorým postupne pribúdali rôzni externisti, kapacitne viac-menej vyrovnal s ostatnými. Navyše viacerí pracovníci z Psychotechnického ústavu Filozofickej fakulty UK (1957), pri ktorom sa na čele s J. Koščom rozvíjala problematika celoživotného profesionálneho vývinu, permanentne pôsobili aj ako vyučujúci. Spočiatku to bola akási základná (všeobecná) psychologická práca, potom sa táto oblasť výučby obohatila prednáškami z inžinierskej psychológie, psychológie dopravy, bezpečnosti práce; neskoršie pribudla personálna psychológia, diagnostika v psychológii práce.

Keď sa r. 1968 vďaka húževnatej iniciatíve J. Hvozdíka otvorilo nové vysokoškolské učilište v Košiciach (Katedra odbornej psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika),  počet psychológov práce na Slovensku podstatne vzrástol; túto špecializáciu tam zabezpečovali najprv „košickí psychotechnici“ Š. Tatranský, E. Fraenkel, Ľ. Fábryová, ktorým vypomáhali bratislavskí externisti (J. Daniel) a neskoršie aj vlastní  odchovanci M. Harminc, J. Juhas, J. Stanko a ď.

Dá sa zhrnúť: Kým na začiatku 60. rokov sa psychológiou práce zaoberalo niekoľko jednotlivcov, o 30 rokov neskoršie evidoval Adresár Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV (1989) v sekcii psychológie práce 312 osôb; toto veľké číslo sa žiada spresniť poukazom, že nie všetci členovia tejto sekcie boli priamo činní v tejto oblasti psychológie, keďže každý člen Spoločnosti mohol prejaviť záujem o činnosť vo dvoch jej sekciách.

Za ďalšiu významnú udalosť v rozvoji psychológie práce na Slovensku, a nie len tu, možno pokladať vydanie prvej slovenskej príručky psychológie práce r. 1963 z pera J. Daniela. Hoci išlo o neveľkú odbornoinformačnú knižku (155 strán), sotvačo môže znížiť jej význam, keď si uvedomíme, že v Československu bola prvou publikáciou svojho druhu od r. 1934, keď v Prahe vyšla „Encyklopedie výkonnosti“. Knižka bola určená stredným technickým kádrom vo výrobe so zámerom zvýšiť ich záujem o odborné i vlastné uplatňovanie psychologických poznatkov v pracovnej činnosti. Po úvodných teoreticko-metodologicky ladených kapitolách sa psychológia práce prezentuje ako aplikovaná disciplína a osvetľuje sa v týchto oblastiach: príprava pracovníka na prácu, vplyv práce a pracovného režimu na pracovníka, prispôsobovanie pracovného prostredia pracovníkom, psychologické otázky bezpečnosti práce a pracovnej morálky. Táto koncepcia knižky akiste zodpovedá dobe čo do odbornej štruktúry ako aj spoločenského kontextu. Povšimnutiahodné je, že Danielovu psychológiu práce vcelku pozitívne recenzovala m.i. aj vtedajšia autorita autorít v psychológii práce v Československu – J. Doležal (1965).

Psychológia práce mala pri „budovaní socializmu“ v Československu istú prioritu šírením zhora nadol. Zvyšovanie výroby v neantagonistických výrobných vzťahoch tvorilo tu totiž hlavné politikum. V tomto čase sa z iniciatívy vedúcich osobností psychologického života v Československu zrodil dokument o strategickom rozvoji psychológie v Československu, kde psychológii práce patrilo jedno z popredných miest. Hoci sa táto prognóza rodila v pripomienkovom pokračovaní takmer dva roky, jeho schválenie r. 1964 vysokým politickým orgánom (Plénum Ideologického oddelenia ÚV KSČ) trvalo údajne len pár sekúnd. Pravdepodobne aj preto, že Chruščovov XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu už „omilostil“ psychológiu v ZSSR a uvoľnil tak cestu pre jej širší rozvoj. Navyše v Československu sa už hlásil k slovu dubčekovský „socializmus s ľudskou tvárou“. A tak 60. roky na Slovensku možno pokladať za istý malý boom rozvoja psychológie vôbec a psychológie práce zvlášť. Významným prínosom jej vývoja sa v týchto rokoch stali ďalšie výdobytky.

Psychodiagnostika, ktorá začiatkom 60. rokov mohla v Československu úplne vyjsť z ilegality, sa naplno rozvinula zriadením vydavateľského centra v Bratislave s celoštátnou pôsobnosťou pod vedením V. Černého (1968). S malým počtom interných, zato s veľkým počtom externých pracovníkov sa tu každoročne sprístupnili desiatky najznámejších zahraničných i domácich – slovenských a českých – psychologických metodík, pomôcok i výskumných a diagnostických zariadení (bližšie V. Černý – T. Kováč, 2001).

Ďalší pokrok v aplikácii psychológie práce na Slovensku sa udial priamo v teréne. Psychologické posty jednotlivcov v rôznych rezortoch, podnikoch a organizáciách sa rozšírili na psychologické oddelenia, ba aj školiace zariadenia.

Významným počinom pre rozvoj psychológie práce bolo založenie celoštátneho Československého ústavu práce a sociálnych vecí v Bratislave; ako už vyplýva z názvu mal interdisciplinárny charakter. Jeho odbor psychológie práce (A. Jurovský) uskutočnil celý rad výskumných projektov „klasickej“ psychológie práce, inžinierskej psychológie a sociálnej psychológie práce. Výsledky toho slúžili nielen ako expertízy pre  vtedajšie riadiace zložky, ale sa sprístupnili aj odbornej komunite článkami (napr. v časopise Syntéza) a monografiami. Pracovisko bolo aktívne aj organizačne. R. 1967 sa konala konferencia na tému psychológ a sociológ v závode, r. 1969 celoštátny seminár zameraný najmä na profesiografiu (bližšie J. Daniel, 2001).

V 60. rokoch (1964) vzniklo v rámci Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva psychologické oddelenie (J. Bulák) zamerané na psychodiagnostiku viacerých povolaní ako napr. majstri, vodiči, žeriavníci, bágristi. J. Senka tu vybudoval na tú dobu moderné psychologické laboratórium s komerčne vyrábanými prístrojmi a psychologickými testami. Okrem výberu zamestnancov, výskum sa sústredil na problémy pracovného režimu, mobility pracovníkov, sociálnej starostlivosti o pracovníkov ai. (bližšie J. Minich, 2001).

Odtabuizovaná psychodiagnostika sa v tomto čase konjunktúry psychológie dostala aj do československej armády. V Bratislave vzniklo r. 1967 Armádne vedecko-výskumné pracovisko (J. Vonkomer), ktoré okrem výskumných úloh a vývoja psychodiagnostických metodík vykonávalo bohatú diagnostickú činnosť (ročne 5000 osôb). Jeho existencia umožnila m.i. aj prežitie základnej vojenskej služby mladým absolventom psychológie odbornou činnosťou (podrobnejšie S. Miglierini, 2001).

V dňoch 1.-3. júla 1968 sa v Bratislave konal III. zjazd československých psychológov. Hoci prvý slovenský predseda Československej psychologickej spoločnosti – A. Jurovský – súhlasil s experimentálno-psychologickou náplňou rokovania, psychológia práce sa tu aj tak prezentuje „v plnej paráde“. Aplikácia psychologických prístupov k životu nadobúda novú kvalitu, keď niektoré terénne pracoviská prerastajú do inštitúcií so širším poslaním. Prototypovým príkladom toho bol Inštitút pre výchovu vedúcich pracovníkov Slovchémie r. 1967 (Š. Kestler), v rámci ktorého bola r. 1968 zriadená Katedra psychológie (I. Šípoš). Činnosť tejto inštitúcie, v ktorej pôsobili interní ale aj mnohí externí experti, sa prejavovala organizovaním cyklov psychologických školení pre vedúce kádre, realizáciou expertíz a výskumom na základe požiadaviek podnikov, metodicko-poradenskými službami, organizovaním odborných podujatí, publikovaním psychologických textov a koordinovaním práce podnikových psychológov v chemickom priemysle Slovenska; r. 1975 tam pôsobilo viac ako 20 psychológov (bližšie T. Kollárik, 2000).

V druhej polovici 60. rokov sa psychológia a najmä psychológia práce dostala už aj do personálnej oblasti väčších organizácií, ktorá predtým bola striktne v kompetencii výborov straníckych organizácií. Po prvý raz v histórii psychológie na Slovensku prevýšil dopyt ponuku. V dennej tlači sa objavili inzeráty so zvýhodnenými ponukami nie len pre  psychológov do väzenských zariadení. Už aj menšie priemyselné závody mimo hlavných centier Slovenska inzerátmi hľadali podnikových psychológov s ponukou vysoko nadpriemerného platu, bytu, ba dokonca aj rekreačného zariadenia. Všetko nasvedčovalo tomu, že psychológia, tentoraz už nielen poradenská a klinická, ale aj psychológia práce sa naplno inkorporuje do života jednotlivcov a organizácií. Lenže, písal sa 20. august 1968 a v noci sa začala intervencia vojsk Varšavskej zmluvy (okrem Rumunska) do Československa.

– Fenomén popínavej rastliny –

Teoretici i pamätníci života psychológie na Slovensku dobre vedia, že 70. roky sa pre vývoj psychológie stali opäť kritickými. Došlo k celoplošnému zabrzdeniu psychológie ideologicko-politickým  „znásilnením“, najmä spoločenských vied, kam oficiálne zaraďovali aj psychológiu. No inhibičné 70. roky sa predsa len odlišovali od likvidačných 50. rokov. Na lavici ideologickej obžaloby už nestála psychológia ako celok, ale len jej niektoré oblasti; k nim patrila napr. značná časť sociálnej psychológie a teda aj sociálna psychológia práce. Potom prišli pod ostrú ideologickú kritiku isté diela, napr. aj vydanie slovenského prekladu severoamerickej učebnice „Jednotlivec v spoločnosti“ od D. Kretscha et al. No a napokon atakovali aj niektoré osobnosti a inštitúcie. Duchovný otec slovenskej psychológie A. Jurovský, ktorý sa v období dubčekovského odmäku vrátil   za katedru, bol r. 1972 opätovne z fakulty prepustený. Desiatky psychológov, ktorí v predchádzajúcich rokoch rozletu psychológie na Slovensku sa viacej-menej priblížili k tzv. západnej psychológii, boli politicky puncovaní ako pravicoví oportunisti; v dôsledku toho boli niektorí pozbavení vedúcich funkcií, prípadne možnosti publikovať alebo aj vycestovať do západných krajín. Pokiaľ ide o inštitúcie, prvými obeťami sa v období paradoxne nazývanom normalizácia, stali pracoviská, kde „nebola zabezpečená vedúca úloha komunistickej strany“. To postihlo napr. Ústav psychológie profesionálneho vývinu a poradenstva, ktorý administratívnym aktom začlenili do Psychologického ústavu Filozofickej fakulty UK (Koščo, 2000). Pochopiteľne, všade tam, kde sa predtým psychológovia účinne zapojili do personalistiky, došlo k likvidácii postov a k osobným postihom.

No 70. inhibičné roky sa od 50. likvidačných líšili v jednom: tentoraz sa už aj sami psychológovia pridali ku kritikom niektorých smerov rozvoja psychológie. Stalo sa tak najmä na rokovaní psychológov – straníkov v budove Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, z ktorého vyšla interná publikácia „Ideologické problémy rozvoje marxistické psychologie“ (1973), v ktorej hlavná stať pochádza od J. Linharta. Jediný slovenský referent T. Pardel však prezentoval na tomto zasadnutí skôr dosiahnuté výsledky ako problémy psychológie. Istým podnetom pre budúcnosť bolo, že v psychológii práce sa tu položil akcent na psychológiu riadenia (J. Khol), čo sa na Slovensku neskoršie výdatne prejavilo.

Okrem už spomínaného Inštitútu Slovchémie vznikol r. 1972 pri vtedajšej slovenskej vláde Inštitút riadenia. Ako to dokladá jeho dlhodobý pracovník V. Kovačič (2000), psychológia, resp. oddelenie psychológie a sociológie tu malo značný zástoj. Psychologické poznatky v takmer reprezentačnom zoskupení disciplín relevantných pre riadiacu činnosť v niekoľko týždňových sústredeniach prezentovali špičkoví odborníci z vysokých škôl a výskumných ústavov. Účastníci týchto kurzov – vedúci pracovníci centrálnych riadiacich orgánov (od ministerstiev po väčšie podniky) – tu absolvovali nielen prednášky ale aj výcvikové programy. Intenzívna výučba sa kombinovala s individuálnym štúdiom odbornej literatúry a obhajobou písomných prác k získaniu príslušného cetrtifikátu. V priebehu r. 1972 – 1989 sa tu v 190 vzdelávacích podujatiach zdokonalilo aj v psychologických kompetenciách cca 2800 osobností vyšších druhov manažmentu.

Vďaka iniciatíve N. Snopkovej zaznamenal v tomto období záslužnú činnosť Dom techniky pri Československej vedecko-technickej spoločnosti v Bratislave. Začiatkom r. 1978 vzniklo v tejto inštitúcii oddelenie, ktorého cieľom bolo sprostredkovať nové poznatky a trendy z oblasti psychológie práce pracovníkom hospodárskej sféry. Postupne sa realizovalo 136 podujatí, v rámci ktorých vystúpilo viac ako 1500 (!) odborníkov z celého Československa. Týkali sa psychológie práce v širšom diapazóne, psychológie v personalistike, sociálno-poradenskej činnosti a ďalších aktuálnych problémov (podrobnejšie N. Snopková, 2001).

Psychológovia, nevynímajúc psychológov práce, sa najmä v 80. rokoch začali stále častejšie prezentovať aj v elektromasmédiách. M. Kožiak ako podnikový psychológ Slovenského rozhlasu tu zohral významnú úlohu „odborného dispečera“ odporúčaním relevantných psychológov relevantným témam.

A tak by sa dalo dokladovať ďalej, ako sa už predtým uviedlo, že napriek istým reštrikčným zásahom sa vývoj psychológie na Slovensku, vrátane psychológie práce a riadenia dostal do staronových koľají. Svedčí o tom napr. údaj, že koncom r. 1989 pôsobilo na Slovensku vyše 100 psychológov práce a riadenia v desiatkach nepsychologických zariadení. Vyberáme z nich v abecednom poradí aspoň niektoré:

Bavlnárske závody, Levice

Bratislavské automobilové závody, Bratislava

Bučina, Zvolen

Strojárenský závod Šariš

Československé aerolínie, Bratislava

Československá autodoprava, podnikové riaditeľstvo a 4 ďalšie v Bratislave,

Nitre, B. Bystrici, Košiciach

Československá plavba dunajská, Bratislava

Československé vagónky, koncern Vagónka, Poprad

Dopravné podniky  hlavného mesta Bratislavy

Dopravný podnik mesta Košíc

Duslo, Šaľa

Elektromont, Bratislava

Elektrovod, Bratislava

Gumárne 1. mája, Púchov

Hydrostav, Bratislava

Hutné stavby, Košice

Chemické závody Juraja Dimitrova, Bratislava

Chemické závody Wilhelma Piecka, Nováky

Chemko, Strážske

Chemlon, Humenné

Chemosvit, Svit

Inžinierske stavby, Košice

Jas, Bardejov

Klenoty, Bratislava

Matador, Bratislava

Naftový a plynárenský priemysel, Bratislava

Otex – textil, Bratislava

Okresný podnik výroby a služieb, Dolný Kubín

Poľana, Lučenec

POĽNOPO- Veľké Kostolany

Pozemné staviteľstvo, Bratislava

Priemstav, Bratislava

SLOV-AIR, Bratislava

Slovenský energetický priemysel, Psychol.-sociol. stredisko, Bratislava

Slovena, Žilina

Slovenský hodváb, Senica

Slovnaft, Bratislava

Stavoindustria, Bratislava

Stavoinvesta, Bratislava

Štátny cukrovarský podnik Trnava

Tatramat, Poprad

Tatra Svit, Svit

Tesla, Bratislava

Tesla Elektroakustika, Bratislava

Tesla Orava, Nižná nad Oravou

Uhoľné a lignitové bane, Prievidza

Ústredie umeleckých remesiel, Bratislava

Vihorlat, Michalovce

Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie, Nové Mesto nad Váhom

Východoslovenské železiarne, Košice

Výrobné družstvo ÚSVIT, Bratislava

Výrobné družstvo invalidov Žiara, Zvolen

Západoslovenské cementárne a vápenky, Rohožník

Zelenina, Bratislava

Závody výpočtovej techniky, Banská Bystrica

Závody ťažkého strojárenstva, Bratislava, Detva, Dubnica nad Váhom, Martin

Želeničné staviteľstvo, Bratislava.

V rukopisnej verzii štúdie k dejinám psychológie na slovensku charakterizovala V. Kováliková kritické roky jej vývoja takýmto konštatovaním: rozvoj napriek všetkému. psychológia na slovensku by sa dala prirovnať k rastline – poplazu, ktorú, keď ju na jednom mieste vytrhnú, vzápätí vyraší povedľa.

 

– Namiesto záveru –

Preto namiesto záveru opakujeme text z úvodu:  psychológia práce a riadenia na Slovensku v r. 1928-1989 bola neoddeliteľnou súčasťou vývoja všetkej psychológie v Československu. Keďže nateraz nie sú, až na viaceré cenné prístupy, k tomuto veľkému celku vypracované čo i len tézy alebo náčrty, prehlasujeme, že tento pohľad na vývoj psychológie práce a riadenia musí byť otvorený pre ďalšie historické fakty a hodnotenia.

VÝBER Z LITERATÚRY

Daniel, J., 1967, Psychologické aspekty pracovného zácviku (Psychological aspects in work training). Práca, Bratislava.

Daniel, J. a kol., 1975, Psychologická analýza činnosti operátora. (Psychological analysis in operator activity). Veda, Bratislava.

Daniel, J., 1984, Psychická záťaž v laboratórnych podmienkach (Psychological load under laboratory conditions). Veda, Bratislava.

Daniel, J. – Kováč, D. (ed.), 1989, Psychologické zefektívňovanie práce v podmienkách VTR (Psychological work improvement in the  scientific-technological revolution). Práca, Bratislava.

Daniel, J., Kubalák, M., 1988, Psychologické aspekty smenovej práce (Psychological aspects in shift work). Práca, Bratislava

Jurovský, A., 1942 (1949), Psychológia (Psychology). Matica slovenská, Turčianský Svätý Martin.

Jurovský, A., 1971, Spokojnosť s prácou a jej činitele (Work satisfaction and its factors). Čs. výskumný ústav práce, Bratislava.

Jurovský, A., 1980, Osobnosť človeka pri práci (Personality at work). Práca, Bratislava.

Kollárik, T. – Kubalák, M., 1982, Psychológia na pracovisku (Psychology at the work place). Obzor, Bratislava.

Kováč, D. – Kováliková, V. (Ed.), 1993, Zakladajúce osobnosti, peripetie a ponaučenia z novodobého vývoja psychológie na Slovensku. (Founding personalities, peripeteas and lessons learned in modern development of psychology in Slovakia). Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava.

Kováč, D., 1995, Psychology in Slovakia – Leaving the Iron Curtain Behind. In: Schorr, A. – Saari, S. (Eds.) Psychology in Europe: Facts, Figures, Realities, Hogrefe  & Huber, Gőttingen, 104-110.

Kováč, D. a kol., 1995, Ústav experimentálnej psychológie 1955-1995: jeho prínosy k rozvoju psychológie na Slovensku. (Institute of Experimental Psychology S.A.Sc. 1955-1995 – Its contribution to the development of psychology in Slovakia), Bratislava.

Kováč, D. et al., 1996, Post-war development of psychology in Slovakia: personal views. Studia psychologica, 38, 283-311.

Kovačič, V., 1987, Psychológia v organizácii a riadení (Psychology of organization and management). Práca, Bratislava.

Kožiak, M., 2000, Ohliadnutie za vývojom slovenskej psychológie práce v priesečníku „Novembra 1989“ (Slovak psychology of a work after „November 1989“). Psychologie  v ekonomické praxi, 35, 113-128.

Kubalák, M., 1982, Stabilizácia pracovných kolektívov (Stabilization of working teams).

Práca, Bratislava.

Pikala, I., 1980, Psychologické aspekty priemyselnej úrazovosti (Psychological aspect in industrial accidents). Práca, Bratislava.

Stríženec, M., 1971, Súčasné tendencie v inžinierskej psychológii (Contemporary trends in engineering psychology). Vydav. Slov. akad. vied, Bratislava.

Stríženec, M., 1978, Človek a počítač (Man and computer). Veda, Bratislava.

Senka, J. (ed.), 1972, Vybrané kapitoly zo psychológie práce a personalistiky (Selected chapters from psychology of work and personal traits). Ústav pre vzdelávanie pracovníkov v poľnohospodárstve, Bratislava.

Šípoš, I. – Kollárik, T., 1975, Sociálna psychológia práce (Social psychology of work). Práca, Bratislava.

Štikar, J., Hoskovec, J., 2000, Ohlédnutí za vývojem české psychologie práce a organizace. (History of Czech work and organization psychology). Psychologie v ekonomické praxi, 35, 103-112.

Využitie psychológie v socialistickej spoločenskej praxi, 1959 (Application of psychology in social practice under socialism).Vydavateľstvo SAV, Bratislava.

Gálik, M., 1978, Psychológia v personálnych činnostiach (Psychology in personal activities). Práca, Bratislava.

Daniel, J., 1963, Psychológia práce (Psychology of work). Práca, Bratislava.

Kongres EAWOP 2001

 

SEDEM SMUTNÝCH ROKOV APLIKOVANEJ PSYCHOLÓGIE NA SLOVENSKU (2014)

 

Visits: 458

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

špirála prepracovanosti
Jedna z popredných odborníčok na syndróm vyhorenia Marie Åsbergová z Karolínskeho inštitútu v Štokholme, vytvorila na popísanie fenoménu takzvaný tunel vyčerpania. Je to v podstate špirála vyhorenia, ktorá človeka vtiahne do víru úzkostí a depresie a na konci ho bezmocného vypľuje. Ilustrácia z knihy Nevyhorení: Tina Minor

 

Civilizačný a technologický rozvoj prináša so sebou stále náročnejšie požiadavky na výkon psychicky exponovaných funkcií, povolaní a činností.

Vyhorenie muž

Kumulácia záťažových vplyvov ohrozuje nielen zdravie manažérov a zamestnancov na týchto pozíciách. Priamo pôsobí aj na kvalitný výkon zverenej riadiacej práce a spoľahlivú prácu pri obsluhe zložitých technologických systémov.

Pracovný stres a jeho zvládanie v ére globalizácie

Popri mnohých signáloch z každodennej praxe to potvrdzuje napr.  aj celoeurópsky prieskum  zameraný na stres súvisiaci s prácou. V rokoch 2011 – 2013 ho realizovala Európska agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (spoločnosť Ipsos MORI). Zisťovala názory viac ako 35 tisíc občanov z 36 európskych krajín.

Podľa výsledkov prieskumu je stres súvisiaci s prácou jedným z najväčších zdravotných a bezpečnostných problémov Európy, pretože významne prispieva k nepohodliu ľudí a znižuje výkonnosť hospodárstva.

zápalky jpg

Pracovný stres bol skúmaný v širšom kontexte kvality života, existenčných a sociálnych istôt, vrátane napr. obáv z možnej straty zamestnania, z toho vyplývajúcich dôsledkov na medziľudské vzťahy a komunikáciu na pracoviskách. Väčšina analýz výkonového zlyhania jednotlivcov, ktorí zapríčinili vážne nehody, havárie a úrazy poukazuje práve na tento  aspekt ich príčin a možnej prevencie. Ich spoločný menovateľ je často vyjadrovaný pojmom „ľudský činiteľ“.

Stres zvyšuje chybovosť VIAC TU

Na Slovensku prieskumníci oslovili 1 040 respondentov vo veku viac ako 18 rokov. Z nich 47 percent odpovedalo, že počet ľudí trpiacich na stres spojený s prácou sa v najbližších piatich rokoch bude výrazne zvyšovať, 33 percent si myslí, že ich počet sa zvýši mierne, a iba jedno percento odpovedalo, že počet sa zníži.”

vyhorenie

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI
O prínose autogénneho tréningu hovorí letec, VŠ pedagogička, psychologička, moderátori, športovci, manažéri, …

Otestujte svoj stres

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Podnikatelia bojujú s úzkosťami či depresiami v oveľa väčšej miere, ako si myslíme. Téma je stále tabu. Forbes.

 

Možnosť poslať správu, alebo dopyt: 

Visits: 36