Archív značiek: Slovenská komora psychológov

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny organizácie a podmienok činnosti

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny. Budú zmysluplné, alebo … ?!

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny.

Na margo najnovších informácií o pripravovaných legislatívnych zmenách o psychologickej činnosti na Slovensku:

Cieľom diskutovaných zmien by nemalo byť zvýšenie kvality a dostupnosti psychologických služieb len pre klientov v rámci reformy starostlivosti o duševné zdravie. Akútnou sa javí potreba úprav výkonu povolania psychológ v SR vo všetkých psychologických disciplínach teda aj mimo rezortu zdravotníctva. Ako bude riešená žalostná situácia uplatňovania poznatkov a metód aplikovanej psychológie napríklad v oblasti "ludského činiteľa" a "ľudských zdrojov"? Pre manažérov je zdravie zamestnancov iste dôležitý aspekt, ale rozhodne nie primárny. Dôležitejší je pre nich potenciálny a reaálny prínos psychológie a psychológov v oblasti bezpečnosti pri práci, v prevencii výkonových zlyhaní pri výkone morálne náročných a rizikových povolaní, fukcií a činností, vrátane koncepčného a systémoveho riadenia ľudských zdrojov. V tejto oblasti mala slovenská psychológia práce a organizácie desaťročia silné a rešpektované postavenie. Nezmyselné a účelové začlenenie ich činnosti pod rezort zravotníctva napáchalo nedozerné škody.
Nový "nadrezortný?!" zákon má vraj byť "o psychologickej činnosti a psychoterapii". To je čo za nezmysel?!
Ak je psychoterapia psychologickou činnosťou, tak potom jej uvádzanie priamo v názve nového zákona je nadbytočné. Zo snáh takto vymedziť nový zákon trčí ako „slama z topánok“ panklinické elitárstvo, ktoré už narobilo toľko škôd. Takéto očividné priorizovanie psychoterapie narúša princíp rovnocennosti všetkých psychologických činnosti, ktoré by mali byť definované v Prvej hlave a v prvom paragrafe nového zákona. Následný paragraf môže vymedziť špecifiká a podmienky výkonu jednotlivých psychologických činností, vrátane psychoterapie. Okrem toho takýto elitársky prístup vnáša diskriminačné prvky do celej aplikovanej psychológie a statusu psychológov, ktorí tieto činnosti vykonávajú. 
24.mája 2021

bez komentára !!!

X -tá právna úprava výkonu psychologických činností podľa novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (účinná od 1. júla 2014) spôsobuje zmätok a je nielen neúčinná ale aj škodlivá. Tá posledná taxatívne vymedzila zriadenie iba ambulancie klinickej psychológie avšak ignorovala skutočnosť, že iné právne predpisy (napríklad nariadenie vlády č. 296/2010 Z.z.), ako aj samotný obsah psychologickej činnosti rozlišujú viaceré jej druhy (okrem klinickej psychológie aj poradenskú psychológiu a pracovno-organizačnú psychológiu, … ).

Pre mnohých psychológov, ktorí získali špecializačnou skúškou oprávnenie na výkon špecializačných činností poradenskej psychológie a pracovnej a organizačnej psychológie mala takáto právna úprava ďalekosiahle dopady.

SEDEM SMUTNÝCH ROKOV PRÁVNE ÚPRAVY PSYCHOLOGICKEJ ČINNOSTI – Štefan MATULA

V praxi takéto nastavenie systému nielen nekorešponduje so súčasnou koncepciou ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov (psychológov), ale aj  a výrazne komplikuje a obmedzuje aplikovanie poznatkov a metód aplikovanej psychológie mimo rezortu zdravotníctva.

Táto kvázi “reforma” sa teda minula účinku a vôbec neprispela k oživeniu  uplatňovania psychológie  v ekonomike a hospodárstve SR!

Dátum účinnosti novely, ktorou sa mala upraviť činnosť dopravnej psychológie vo všetkých ambulanciách, teda v ambulancii klinickej psychológie, ambulancii poradenskej psychológie a ambulancii pracovnej a organizačnej psychológie bol stále  je v nedohľadne.

Zámerov zmeniť a doplniť nevyhovujúcu  vyhlášku bolo v legislatívnom procese už niekoľko, ale zostali stáť na mieste. 

“Ktosi” roky len “zapracuváva” pripomienky z medzirezortného pripomienkového konania!

Jeden pretrvávajúci problém napr. spočíva pri výkone certifikovanej pracovnej činnosti „dopravná psychológia“ . Situácia nastala prijatím vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 315/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 770/2004 Z. z.. Nie je totiž jasné, kde sa má takáto činnosť vykonávať a súčasne sú ohrozené odborné činností, ktoré dopravní psychológovia vykonávajú podľa osobitných predpisov (napr. cestný zákon – dopravný psychológ overuje psychickú spôsobilosť napr. pri zadržaní vodičského preukazu). O posudzovaní nositeľov zbraní a streliva ani nehovoriac.

psychotesty

Mimoriadne vážnym problémom aj v kontexte medzinárodných zmlúv a dohôd ku ktorým sa zaviazala SR je porušovanie základných ľudských práv, v nadväznosti na ochranu osobných údajov získavaných psychologickým testovaním osôb pri posudzovaní spôsobilosti na prácu – známym ako PSYCHOTESTY. Táto mimoriadne citlivá činnosť sa potencionálne dotýka každého občana v produktívnom veku, ktorý nemusí mať a zväčša ani nemá žiadne zdravotné ťažkosti. 

psychotesty

Testované osoby

zväčša ani netušia, že majú zákonný nárok na poskytnutie spätnej väzby z takéhoto posudzovania.  Ako občan SR má každá osoba po posúdení psychickej spôsobilosti na prácu žiadať nielen ústnu informáciu, ale aj kópiu psychologického posudku zdôvodňujúceho prijatie, či neprijatie  na výkon práce o ktorú sa uchádzal! 

DOKLAD?!
V súčasnosti zaužívaná prax vydávania len “Dokladu o psychickej spôsobilosti” –  spôsobilý, nespôsobilý je chránená alibistickým „zdravotníckym tajomstvom“, skrývajúcim sa za lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti. To alibisticky a z pohodlonosti, či skôr neschopnosti (napísať psychologický posudok a podpísať sa pod neho, o čom som sa mal mnohokrát presvedčiť )  síce vyhovuje istým ekonomicky motivovaným záujmovým skupinám v psychologickej pospolitosti, ale zároveň aj hrubo porušuje etické princípy psychologickej činnosti, zásady zachovania ľudskej dôstojnosti a práva napr. na také informácie testovaných osôb o nich samotných, ktoré rozhodujú o ich profesionálnom živote.
psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny

V pozadí týchto deštruktívnych zmätkov bola  invazívna agresia malej skupiny “podnikavých” ekonomicky motivovaných psychológov ešte v rokoch 2003-4 kedy Dzurindova vláda rušila šmahom ruky profesné združenia na Slovensku. Videla v nich ohrozenie liberálneho ducha trhovej ekonomiky. To využilo zopár psychológov majúcich tesné prepojenie na Odbor legislatívnej a právnej činnosti na Min zdravotníctva SR a v mene vidiny svojich ziskov rozbili funkčnú a dobre sa rozvíjajúcu pôvodnú Komoru slovenských psychológov. Boli takí nažhavení “podnikať”, že sa neštítili pod vlastnými vyjadreniami v pripomienkovom konaní napr. k novele Zákona o strelných zbraniach a strelive ( č. 190/2003 Z. z.) ani falšovania podpisov predseníčky pôvodnej Komory  Dr. Hany Ščibrányovej! 

Žiaľ viacerí psychológovia z rezortu zdravotníctva, vidiaci možnosti privyrobenia v iných rezortoch sa týmto príležitostiam vôbec nebránili, práve naopak.

Metodologické a aplikačné rozdiely prístupu v klinickej psychológii a v psychológii práce.

rozdiely v aplikačnej teórii a praxi

DIFERENCIÁLNA ANALÝZA PSYCHODIAGNOSTIKY

V záujme veci prikladám na porovnanie  s tými alibistickými  “papierikmi o spôsobilosti”náhodný výber troch posudkov posúdenia psychickej spôsobilosti, ktoré psychológovia práce štandardne predkladali manažérom a odovzdávali posudzovaným. Posudzovaní zamestnanci dostávali posudok ako prví, t.j. predtým ako si ho mohol prečítať kompetentný vedúci. Posudzovaní uchádzači mali možnosť získať  posudok až po ukončení výberového konania. Na oba spôsoby nadväzovala možnosť konzultácie obsahu posudku a jeho záveru.

Posudok A                     Posudok B                     Posudok C                                                                          
Dôsledky vyššie naznačených deformácií popisujú psychológovia na soc.  sieťach aj takýmito zarážajúcimi skúsenosťami:

“S tymto problemom “fusovania” klinikov do psychologie prace som sa stretal pocas celej svojej kariery psychologa prace – podnikoveho psychologa a poslednych 10 rokov ako manazer ludskych zdrojov. V tejto pozicii som mal moznost manazersky posudit “kvalitu” ich expertiz. Zazil som, ako sa nevyberanymi sposobmi snazili predavat “psychotestovanie” dokonca aj tam, kde uz posobil domaci podnikovy psycholog práce. Bez znalosti podnikovej kultury, bez predchádzajucej analyzy prace a validizacie testov. Tito nasi kolegovia (mena im radsej darujem, niektori sa stali aj medialne znami) si bez zacervenania dovolili posudzovat psychicku sposobilost pre vykon prace vyzbrojeni vedomostami z psychopatologie a patopsychologie. S “testovymi bateriami” ktore boli v najlepsom pripade vhodne akurat tak na diagnostikovanie urovne mentalnych schopnosti, ci normality a dusevneho zdravia…”  Matej Glos

“Nové, silné a inštitucionálne zastrešenie a aj legislatívna ochrana psychologickej činnosti a aj klientov sú nutné. Pričlenenie činnosti všetkých psychológov pod rezort zdravotníctva bolo veľkou chybou a narobilo veľké morálne aj ekonomické škody. V súčasnosti väčšina neštátnych psychológov hrá na svoje tričko a ich práca je pod minimálnou kontrolou. Výnimkou sú možno len poradenskí a školskí psychológovia. Psychológovia práce zanikli a aj keď majú VŠ kvalifikáciu a špecializáciu robia všeličo možné, len aby sa uživili. To je neúnosná situácia. Nech si klinici zostanú v rezorte zdravotníctva, ale činnosť školských, športových, výskumníkov, nech zastrešuje rezort školstva a pracovných a poradenských Min. práce, soc. vecí a rodiny, policajtov a vojenských min obrany a vnútra. Nadrezortná komora je logické a optimálne riešenie. Ak to bude inak *bude to paškvil!” Daniel Ost

“Oni, tí  nielenže nevedia, ale ani nechcú vedieť aký je rozdiel medzi testovaním a posudzovaním psychickej spôsobilosti na prácu. Za všetky prípady, s ktorými som sa stretol uvediem aspoň tento: Vedúca oddelenia istej banky, v ktorej som práve začínal ako podnikový psychológ ma oslovila “pán doktor, Váš kolega – psychológ, ktorý nás testoval ma obvinil, že som pri testovaní inteligencie odpisovala. Prísne som to odmietla. Tak potom musel odpisovať váš sused, máte úplne rovnaké výsledky – povedal. Čo som mala robiť, je to môj riaditeľ – odpovedala som. ” V miestnosti kde testovanie prebiehalo bolo okolo veľkého okrúhleho stolu 20 stoličiek. Aj kvôli zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetkých testovaných som v tejto miestnosti testoval najviac 9 osôb. On, ten “psychológ”, klinický psychológ, zakladateľ “slovenskej psychológie zdravia” ich do tej miestnosti nahnal 20. Čo dodať? Urobil som čo som mohol aby sa už v banke neobjavil. … a takýchto prípadov sú stovky. “Milan Kožiak

Dominujúca vysokoškolská príprava klinických psychológov

asi zodpovedá potrebám zdravotníckej praxe. Je to pochopiteľné, ale už ťažšie akceptovateľné a ospravedlniteľné je to, že ekonomická motivácia vedie týchto úzko špecializovaných odborníkov k “sebarealizácii” aj v oblasti riadenia ľudských zdrojov. O tej majú možno nejaké informácie, ale nie potrebné – aspoň základné vedomosti. Často nemajú ani potuchy o koncepčnom riadení či systémovej prevencii v oblasti bezpečnosti pri práci a takých tragédií aká sa stali napr. vo Vojenskom opravárenskom závode v Novákoch a inde. Nová Komora slovenských psychológov by s tým chcela niečo urobiť, ale nedokázala sa zatiaľ pohnúť z miesta. ” “Ľudský činiteľ” – naše alibi (2. časť – vrátane kritiky slovenskej psychologickej praxe)

SVETLO NA KONCI TUNELA

Isté svetlo na konci tunela priniesla nasledovná  správa zverejnená na stránke Slovenskej komory psychológov. Hovorí aj o tom , že Min. zdravotníctva  podporuje vznik nadrezortnej komory psychológov na Slovensku.

Píše sa v nej:

Zriadenie nadrezortnej komory psychológov a nový zákon o psychologickej činnosti a psychoterapii.
To sú témy, o ktorých na ministerstve zdravotníctva vo štvrtok 20. augusta 2020 rokovala medzirezortná pracovná skupina. Je súčasťou  je i Slovenská komora psychológov, v zastúpení prezidentkou SKP Mgr. Evou Klimovou. Akademickú obec zastupoval člen Rady SKP doc. Mgr. Anton Heretik, PhD. 
Cieľom diskutovaných zmien by nemalo byť zvýšenie kvality a dostupnosti psychologických služieb len  pre klientov v rámci reformy starostlivosti o duševné zdravie.  Akútnou sa javí potreba úprav a zjednodušenia systému vzdelávania a výkonu povolania psychológ v SR vo všetkých psychologických disciplínach.
Psychológov čakajú legislatívne zmeny organizácie a podmienok ich činnosti
20. augusta 2020 rokovala medzirezortná pracovná skupina, ktorej súčasťou je i Slovenská komora psychológov v zastúpení prezidentky Mgr. Evy Klimovej (prvá zľava)

Chaos, ktorý spôsobilo zrušenie pôvodnej Slovenskej komory psychológov zriadenej podľa zákona č. 199/ 1994 vznikol ešte v rokoch 2003 -4, kedy došlo k nezmyselnému začleneniu činnosti psychológov pod rezort zdravotníctva.  Je načase začať s jeho postupným  odstraňovaním. Škody, ktoré však napáchal tento účelový krok sú nedozerné a ich náprava bude trvať roky.

Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny. Budú zmyslupné, alebo… ?!
Slová adresované aj slovenským psychológom.

PhDr. Milan Kožiak

Autor absolvoval študium klinickej psychológie na FF Univerzity Komenského a štúdium psychológie práce a riadenia na Karlovej Univerzite. Začínal ako klinický psychológ na psychologickom oddelení Psychiatrickej liečebne v Kroměříži u prof. Stanislava Kratochvíla. Neskôr pracoval 33 rokov ako psychológ práce v pozícii podnikového psychológa v Československom rozhlase, Slovenskom rozhlase a v Národnej banke Slovenska. Bol opakovane zvolený do Predsedníctva Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV. Založil a viedol Sekciu psychológie práce a organizácie pri pôvodnej Slovenskej komore psychológov. Táto bola pohltená rezortom zdravotníctva, čo hodnotí ako vážnu chybu v aplikácii poznatkov a metód psychológie na Slovensku. 

Viac TU

Hits: 1014