Vladimir Vysockij (Vysotsky) bol sovietsky pesničkár, básnik a herec, ktorého kariéra mala mimoriadny a trvalý vplyv na sovietsku kultúru . Preslávil sa svojím jedinečným štýlom spevu a textmi, ktoré obsahovali spoločenské a politické komentáre v často vtipnom pouličnom žargóne. Bol tiež významným javiskovým a filmovým hercom. Aj keď jeho dielo oficiálne sovietske kultúrne inštitúcie do veľkej miery ignorovali, už počas svojho života dosiahol pozoruhodnú slávu, lásku rusov a dodnes významne ovplyvňuje roky po svojej smrti mnohých ruských populárnych hudobníkov a hercov.
Z mnohých jeho piesní cítiť smútok, ale iný ako ten nostalgický a sentimentálny smútok Žanny Bičevskej. Je to drsný smútok muža prejavovaný iróniou, až sarkazmom a vzdorom k nezmyselným pomerom vtedajšieho ZSSR. Mnoho takýchto piesní sa zachovalo len na amatérskych nahrávkach jeho koncertov, alebo len v textovej forme.
Jeho ľúbostný román a krátke manželstvo s francúzskou herečkou Marinou Vlady vtedy sledovali milióny rusov i francúzov.
French actress Marina Vlady in Paris at the Trocadero with her husband Vladimir Vysotsky, a Russian anti-establishment actor, poet, songwriter and singer in the Soviet Union. He plays Hamlet at the Palais de Chaillot Theater in Paris in a stage production directed by Russian director Yuri Lyubimov. (Photo by Elisabeth Andanson/Sygma via Getty Images) . . Francúzska herečka Marina Vlady v Paríži pri paláci Trocadéro so svojím manželom Vladimirom Vysockym, ruským hercom vystupujúcim proti establišmentu, básnikom, skladateľom a spevákom v Sovietskom zväze. V tom čase hrá s obrovským úspechom Hamleta v divadle Palais de Chaillot v Paríži, v inscenácii ruského režiséra Jurija Ljubimova, zakladateľa a dlhoročného riaditeľa divadla Na Taganke. (1977).
Táto romanca sa však musela skončiť tak ako jej bolo predurčené osudom. Ich láska sa však rozchodom neskončila. Neskončila ani láska Rusov k tomuto páru a pretrváva v mnohých pamätníkoch po celom Rusku.
Všetko čo Vysockij robil, hovoril a spieval bolo pod prísnym dohľadom vtedajšej sovietskej moci, ktorá sa usilovala priviesť ho “k rozumu”. To, ako aj jeho životný štýl a životospráva ho vyčerpávali a zákonite vyústili v jeho predčasný odchod.
* 25. január 1938 – † 25. júl 1980
Vladimír Vysockij zomrel zomrel 25. júla1980, v čase konania letných olympijských hier usporiadaných v Moskve. 28. júla 1980 bol pochovaný na cintoríne Vagankovsky. Jeho hrob je stále plný kvetov, ktoré mu tam prinášajú mnohí a medzi nimi aj mladí Rusi.
Posledná rozlúčka Mariny Vlady s jej veľkou láskou.
Blízko mesta Peking (o kultúrnej revolúcii v Číne)
Prečo domorodci zjedli Cooka
List redaktorovi televízneho programu „Zjavne-neuveriteľné“
Balada o detstve
Ukrajina raz za 100 rokov jedno a to isté, rovnaké Požiare!
Posledná pieseň Vladimíra Vysockého
25.01.2022
V deň narodenín Vladimíra Vysockého ponúkla TV ПЕРВЫЙ КАНАЛ nové príbehy z jeho života a rozhovory s jeho príbuznými, priateľmi i prostými ľuďmi, ktorí ho milujú dodnes.
Život je ťažký a ty lietaš vo vetre a potom príde noc.
Kde a ako začať, keď padáš ako tieň vo svetle?
Tvrdé sú tvoje slzy a srdce máš zlomené.
Včerajšok, všetko je preč.
Chytený v bolesti sklamania, uväznený v nebezpečenstve.
Umlčaný bolesťou nového boja.
Ó Pane.
Zlomený strachom pochybností môžeš vždy začať odznova.
O tom všetkom je blues”
Smútok týchto covidových a vojnových dní, týždňov, mesiacov a nádej, ktorú vyspieva iba blues.
“Pomôž nám prekonať tento čas. Keď svet je hore nohami.
… a zdá sa, že všetky dobré časy sú preč.
Tu sme a nikam nemôžeme ísť.
Daj nám vedieť, že to pominie.
Modlitby v našich srdciach sa strácajú v obavách.
Čas si požičal všetko čo máme.
Teraz sa musíme naučiť vypočuť tiché hlasy sŕdc.
Držte sa za ruky s blízkymi.
Chráňte svoje dvere pred tieňmi
Chráňte svoje sny na horizonte.
Milujte svojich anjelov strážnych.
Ako?- keď všetko čo počujeme sú len sirény smútku.
Keď každý deň je to ťažšie a ťažšie.
Ochraňuj nás a veď vo viere.
V dôvere , aby sme zostali ľuďmi.
Pomôž nám prekonať tento čas. Keď svet je hore nohami.
Ak tu budeme jeden pre druhého sa všetky dobré časy zase vrátia.
Pomôž nám prekonať tento čas.”
Keď niekto povie „I have the blues“, doslova to znamená, že je v „modrej“, teda melancholickej, smutnej nálade. Vznikol v afro-americkej otrockej komunite pri práci otrokov na juhu Spojených štátov v XIX. storočí. Blues vznikol ako sekulárny náprotivok spirituálov. Blues je teda svetská hudba, vychádzajúca z náboženských gospelov a spirituálov a je veľmi výrazne ovplyvnené africkou hudbou pôvodných národov. Na rozdiel od spirituálov bol v pôvodnom blues kladený hlavný dôraz na sólový spev. Texty piesní sa pôvodne vymýšľali na mieste, pri práci na plantážach, často ako otázky a rôzne variované odpovede. Ďalším hudobným žánrom, ktorý má korene v blues a v začiatkoch sa od neho len ťažko dá odlíšiť, je jazz.
Hudobný štýl Blues tak dal priamy základ nielen jazzu, ale aj ragtimu, rock and rollu, rocku a ďalším štýlom západoeurópskej populárnej hudby a ovplyvnil tiež aj mnoho skladateľov vážnej hudby.
Až neskôr v 50. a 60. rokoch XX. storočia sa objavil mestský, dôrazne rytmický bluesový štýl Rythm’n’Blues. Z neho vznikla Suolová hudba ako akýsi “hybrid” rôznych príslušných náboženských a sekulárnych štýlov – v lyrickom obsahu aj inštrumentácii. Tá sa objavila v 50. rokoch XX. storočia. Pojem SOUL „duša“ sa medzi afroamerickými hudobníkmi odjakťiva používal na vyjadrenie smutného pocitu byť Afroameričanom. Hudobný soul sa pokúša tento pocit odľahčiť, vyspievať.
Duša je je tá sila, čo vás posúva, ženie vpred. Charakteristiky soulu možno v súčasnosti nájsť v hip-hope, rape, funku a iných hudobných prúdoch.
Okrem čisto hudobného významu však soul znamená černošskú kultúru a identitu vo všeobecnosti. V čase hnutia za občianske práva černochov bol tento výraz plný mnohých významov a teraz je kódovým slovom pre sebaobraz černochov. O pôvode slova by sa dalo povedať toľko: V čase hnutia za občianske práva sa černosi navzájom oslovovali ako bratia duší. Obchodníci v getách na znak spolupatričnosti a na ochranu pred rabovaním vešali do výkladov cedule s nápisom „Soul-Brother“.
Belosi boli fascinovaní emóciami vyjadrovanými hudbou SOUL čo pomohlo afro-američanom získať väčšiu sociálnu politickú akceptáciu.
B.B.King (by Leonid Afremov)
Prvými predstaviteľmi soulu (v 50. rokoch ešte bezmenného hudobného štýlu) boli: James Brown, Ray Charles a Sam Cooke. Pridali sa Ortis Redding, Oreen a Carla Thomas, Stevie Wonder, a Tina Turner a James Brown.
Zrejme každá z tých tanečníc vie dobre o čom je život a mnohé sú iste už aj staré mamy. To, že sa na to podujali je obdivuhodné. Všetky tancujú krásne. Našiel som si favoritku. 🙂 Jedna z nich – tá druhá z prava – má iste nejaké tanečné bunky navyše. Môj strýko mi raz povedal ” ako žena tancuje – tak aj miluje – podľa toho si vyberaj!”.
℘℘℘
Pink Martini ft. Storm Large čaruje.
20 ročný záznam. Koľkých už odvtedy pobosorovala? Do detailov vycizelovaná mini- choreografia, ktorá poblázni aj kameň v púšti. Spev krásnej piesne je iste úžasný, ale v jej interpretácii nepodstatný.
℘
Santana’s
“Una Noche en Napoles” ft. Lilla Downs, Soledad and Niña
Carpe Diem
Santana a tri rachétle – ma celkom dostali. Pomóóóc! Poznáte to ?Neviem to zastaviť.
℘
Toto video som nemal nikdy vidieť!
Tentoraz o výbere nerozhodla pieseň Желанная (Vytúžená), ale predovšetkým sprievodné video.Strácam pri ňom hlavu, rovnováhu a zrýchľuje sa môj pulz. Mali by ho zakázať! Ktovie či táto okaňa ešte žije. Škoda by jej bolo. Volá sa Roberta Mancino a lieta, skáče ako sa jej zachce. Táto supermodelka má v sebe smrteľné čaro. “Šport”, ktorý pestuje sa volá “base jumping” alebo “wingsuiting”. Hazard je to, ale dobre sa na to pozerá. 🙂
“femme fatale”
Falkon Roberta Mancino
℘
Alla Pugačeva má dôvod žiarliť.
Takto zaspievala speváčka Park Yoon-ha “Миллион Алых Роз” v juhokórejskej televíznej súťažnej reality show K-pop Star , ktorá je obdobou našich SuperStar.
Je vhodné uviesť, že táto nádherná pieseň má lotyšský pôvod. Skomponoval ju lotyšský skladateľ Raimonds Pauls na slová textára Leonsa Briedisa. Tam aj prvýkrát zaznela v r.1981 interpretácii v speváčky Aija Kukule.
Vo svete sa však stala populárna až Pugačevovej cover verzia pod názvom “Миллион алых роз” (milión šarlátových ruží). Jej text napísal básnik Andrej Voznesensky , ktorého inšpirovala legenda o gruzínskom maliarovi Nikovi Pirosmani. Ten svoju nikdy neopätovanú náklonnosť k francúzskej herečke Margeurite de Sèvres prejavil tak, že celé námestie pred hotelom v ktorom bývala zaplnil kvetmi. Pieseň je stále populárna najmä v Japonsku a v Južnej Kóreji, kde si ju takmer za povinnosť považuje zaspievať aspoň karaoke každé dievča.
℘
Jeden citrónový cukrík na dnešný deň.
Speváčka Alizée sa stala vo svete najznámejšou Korzičankou. Tiež pomútila hlavy miliónom mužov po celej planéte.
Alizée, song Dance Monkey
prehrávanie piesne spustíte a zastavíte kliknutím na --------------karusel galérie obrázkov---------------
Vraj vonia ako omamný korzický citrón. Len škoda, že tá vôňa sa nedá šíriť digitálne. Aj to však vraj už onedlho bude možné – sľubuje AI (umelá inteligencia).:)
Mimochodom viete, že u nás málo známa Korzika;
má v rámci Francúzska autonómiu, s vlastným parlamentom a úradným jazykom. Stala sa ním popri francúzštine po viacerých storočiach aj korzičina.
Rozloha ostrova je 8680 km² a počet obyvateľov niečo viac ako 330 tisíc.
Ročne Korziku navštívi 2,5 mil turistov a z nich asi 5 000 tam prichádza s úmyslom usadiť sa.
Je zaujímavé, že väčšinu z nich predstavujú Polky, ktoré sa tam vraj utiekajú pred “neohrabanými poľskými mužmi” a chcú na Korzike v kľude stráviť zvyšok svojho života.
Krásna francúzska speváčka #Alizée však sa zanedlho po tom čo získala svetovú slávu stratila z očí divákov, koncertných pódií a pozornosti médií.
Čo sa s ňou stalo?
℘
My Special Easter Prayer.
My Special Easter Prayer. Moja špeciálna veľkonočná modlitba. Niekedy je reedícia rovnako dobrá ako originál (Persy Sledge). Táto je však lindo, muito lindo! Majú to na svedomí tie vokály v pozadí.
Obe dievčatá – hallelujah. Myslite so čo len chcete. 🙂
℘
Postmodern Jukebox
Skvelá swingová kapela Postmodern Jukebox vznikla v jednom suterénnom byte NewYorského Queense v roku 2011 a začínala ponukou svojich videopesničiek na YouTube. Dnes sa o ňu doslova trhajú organizátori hudobných festivalov po celom svete.
Pozrite ako vedia zahrať a navodiť lážo-plážo náladičku. Mimochodom po návrate z austrálskeho turné svoje tretie európske turné začína práve v Bratislave 5.10. 23 práve v Bratislave, kde vystúpi už tretí krát. Tentoraz v MAJESTIC MUSIC CLUB-e (bývalá YMCA).
Chystám sa tam, kto sa pridá? Ešte sú voľné lístky na státie. Iste sa bude aj tancovať.
Boli sme, spievali , tancovali a šantili, spoločne s celou kapelou.
Aspoň krátka ukážka z koncertu v Bratislave. Americká hudobná formácia Postmodern Jukebox s výnimočnými hudobníkmi a spevákmi sa piatykrát vrátila koncertovať do Bratislavy. Na otázku prečo práve do Bratislavy odpovedal jej zakladateľ newyorský hudobník Scott Bradley. “Cítili sme sa tu zakaždým veľmi príjemne. Málokde diváci spievajú s hudobníkmi spoločne a tak spontánne tak ako práve u vás. Mnohí počas koncertu dokonca tancujú. Stretávame tu samých sympatických ľudí. Jedna moja speváčka, ktorá prešla s kapelou polku sveta a práve sa vrátila z hygienickej prechádzky po bratislavských uliciach povedala chlapcom z kapely – mali ste ísť so mnou. Málokde som na ulicach videla toľko pekných dievčat”.
Vekový priemer divákov okolo 30. Medzi nimi aj zopár dôchodcov, starých otcov a mám, ktorí doviedli svoje vnúčence. Tí pubertiaci nevychádzali z údivu ako znejú jazzové a soulové úpravy ich popových a rockových pesničiek. Vydržali až do konca.
Pre mňa bol ten koncert v dnešnej dobe odcudzujúcich moderných technológií a strojovej hudby “balzamom na dušu”.
℘℘℘
CESTA KRÁĽOV
25. júla 1998 slávna cesta kráľov v Londýnskom Hyde Parku opäť raz vošla do dejín. Desaťtisíce divákov zo všetkých britských ostrovov sa zišlo, aby sa sklonilo pred fascinujúcim predstavením írskeho tanca, hudby a spevu – symbolicky vyjadrujúcim dejiny dobra i zla, lásky a sklamania, vášní a zúfalstva, svetla a tmy. Lord všetkých lordov Michael Flatley, krásna Bernadetta Flynn, očarujúca Gillian Norris privádzajú všetkých k úžasu.
Nebesá sa v ten večer iste radovali.
Vtedy tam zaznela aj PIESEŇ “Carrickfergus” v podaní Anne Buckley.
Anne Buckley – Carrickfergus
Autor textu: Neznámy
Autor hudby: Ronan Hardiman
I wish I was in Carrickfergus
Where the castle looks out to sea.
I would swim over the deepest ocean
For my love to be with me.
But the sea is wide and I can not swim over
Nor have I the wings to fly
I wish I had a handsome boatman,
To ferry me over, my love and I.
I wish I was in the land of Eire,
Where the mountains reach the sea.
Where flowers blossom as I do remember.
Where my true love came to me.
But the sea is wide and I can not swim over.
Nor have I the wings to fly.
Ahh to be back now in Carrickfergus
To be together .. my love and I.
To be together .. my love and I.
I wish I was in Carrickfergus,
To be together my love and I.
I wish I was back home again.
český preklad
Kéž bys byla se mnou tady v Carrickfergus Jen na na pár nocí v Ballygrandu Chtěl bych přeplavat nejhlubší oceán Nejhlubší oceán, jen abych mohl být s TebouAle moře je široširé a já neumím plavat A nemám ani žádná křídla, abych je přeletěl Kéž bych tak našel zručného převozníka Aby mě převezl za mou láskou dřív než zemřuDny mého dětství mi vracejí smutné vzpomínky Na šťastné dny, dnes už tak vzdálené A kamarádi z klukovských let i mí vlastní příbuzní Všichni jsou najednou pryč jako když roztaje sníhTak dožiju své dny nekonečným touláním Trávník je měkký a mou postelí svoboda Ó, být tak teď doma v Carrickfergus Na té dlouhé rovné cestě vedoucí dolů k oceánu
Úžasná bosonohá holandská speváčka CARO EMERALD a skvelá kapela profesionálnych hudobníkov, ktorým muzika robí stále radosť. Sziget Festival 2012.
Ten ostrov Sziget má iste nejaké zvláštne geomagnetické vyžarovanie. Vravia o ňom všetci, ktorí sa tam ocitli – hudobníci i diváci. … a zachytavú ho aj zdieľané videá.
Ako chlapec som na magickom lietajúcom koberci ulietával hľadať Aladina. Čarovný svet z rozprávok 1000 a jednej noci som navštívil mnohokrát a zakaždým ma očaril. Aj dnes sa doň utiekam pred preludmi týchto časov a aj vás pozývam na takýto prekrásny výlet.
V závere blogu sa môžete zúčastniť historicky prvého pokusu AI (umelej inteligencie) o šírenie vône prostredníctvom internetu.
Tento blog vychádza v ústrety tým, ktorých priťahuje orientálna hudba a sami netušia prečo je tomu tak. Jeho zmyslom i želaným skromným prínosom by mohlo byť zlepšenie úcty a rešpektu k veľkým kultúram a civilizáciám orientálneho sveta.
Svet Orientu a zvlášť ten arabský nemá medzi našincami z rôznych historických, náboženských a politických dôvodov a aj všelijakých predsudkov a stereotypov vnímania práve najlepšiu povesť.
Napriek tomu som už dávnejšie s prekvapením zisťoval, že mnohí ľudia z úplne iných kultúr a národov, vrátane stredoeurópskych (aj Slovákov a Sloveniek) vyhľadávajú pokoj vyžarovaný arabskou hudbou. Ak som sa ich opýtal prečo? – tak často hovorili, že ich táto hudba vždy niečím priťahovala, ale nedokázali to bližšie zdôvodniť.
Ako psychológ skúmajúci účinky hudby na správanie a prežívanie (city, imagináciu, … ) človeka sa domnievam, že to súvisí s dávnymi estetickými archetypmi vnímania ktoré táto hudba evokuje v našom podvedomí.
Tiež, že to môže súvisieť s Orientom ako historicky mimoriadne dôležitým regiónom vývoja ľudskej civilizácie, nesmierne bohatým na mnohé zlomové a dramatické dejinné udalosti, ktoré nás dodnes ovplyvňujú.
Na Strednom východe a v Arábii vznikli tri veľké náboženstvá – kresťanstvo, judaizmus a islam (ešte pred nimi úžasná egyptská civilizácia so svojím polyteizmom). Ich vplyv sa rozšíril mnohými vlnami cez Severnú Afriku a Južnú Európu takmer do celého sveta.
Môže to byť tiež aj kvôli smútku a clivej pokore z bolestného dozrievania ľudstva a aj zo súčasných spoločenských pomerov v mnohých arabských ťažko skúšaných krajinách. Tieto pocity i zážitky umožňuje arabom sugestívne a expresívne vyjadrovať práve ich hudba.
Toutches of Orient Music 2
Táto hudba sa však dotýka túžby sŕdc aj mnohých iných ľudí bez zreteľa na to akým jazykom hovoria a v akého Boha veria.
Hoci je vnímanie arabského tonálneho systému hudby, v ktorom nad harmóniou prevažuje rytmus a melódia – a pre ľudí západného sveta je nezvyčajná a niekedy náročná – náklonnosť k arabskej hudbe rastie aj v Európe.
Je to hudba plná krásy, lyriky a magických tajomstiev.
Iste na tom má svoj podiel aj zbližovanie hudobných kultúr a objavenie sa nových hudobných štýlov akými sú napríklad ambientná hudba, deep haus, trance, chillout, ethno, lounge music, …, ktoré oslovujú najmä mladých ľudí a aj v samotných arabských krajinách. Oslovujú ich a lákajú nové, revolučné možnosti audiovizuálnych techník, postupov tvorby a šírenia hudby naprieč celým svetom.
Hudba na počiatku tretieho milénia už dávno nie je iba hierarchickým vzťahom medzi skladateľom, interpretom a poslucháčom. Tradíciou ustálené roly všetkých troch subjektov tohto trojuholníka 20. storočie dokonale spochybnilo. Dá sa však zrozumiteľne hovoriť o tom, čo sa za posledných sto rokov v hudbe udialo? Editori zborníka AUDIOKULTÚRA zhromaždili päťdesiatšesť textov od skladateľov, interpretov, muzikológov, kritikov a estetikov, ktorí sa o súčasnej hudbe vyjadrujú zasvätene, provokatívne a presvedčivo.
Navyše viaceré národy Európy (Španieli, Portugalci, Bosniaci, Turci, Turkménci, veľká časť národov juhovýchodného Ruska a ďalšie) sú dodnes priamo spojené s autentickou arabskou kultúrou, umením a náboženstvom.
To všetko podmieňuje rastúcu magickú príťažlivosť súčasnej nostalgickej arabskej hudby.
V závere krátkeho úvodu k zdieľaným videám s mnohými hodinami hudby z Orientu by som chcel vysloviť vieru, že práve hudba má ten DAR preklenúť nedorozumenia a rozpory medzi národmi a viesť ich na ceste k vzájomnej tolerancii a porozumeniu, k odmietaniu rasizmu, nenávisti, vzájomne mylných predstáv a predsudkov.
Je dobré veriť, že ľudia, národy, ktoré dokážu spoločne počúvať hudbu “toho druhého, či iného” sa budú navzájom aj lepšie počúvať a nedokážu na seba zdvihnúť ruku so zlým úmyslom.
Veríme, že zdieľaná hudba plná krásy Vás obdaruje mnohými tajuplnými a rozprávkovo-mystických okamihmi.
Maximus Tyrský prednáša svoje filozofické rozpravy Zdroj: pixabay
ANTICKÁ KNIHOVŇA – oživené hlasy dávnych vekov
OZVENY Z ANTIKY
Táto tretia časť ANTICKEJ KNIHOVNE prináša myšlienky a názory Maxima Tyrského, gréckeho rétora žijúceho v Ríme v 2. stor. n.l.
Maximus Tyrský sa vo svojich rozpravách jedinečným a filozoficky nenáročným spôsobom zaoberá tými najnáročnejšími otázkami života človeka. Bol považovaný za Platónovho pokračovateľa a obdivovateľa Diogéna zo Synopé.
Vlna narážajúca do šesť metrovej sochy starogréckeho boha mora Poseidóna, ktorá sa nachádza pri pláži Melenara na ostrove Grand Canaria.
