WHO medaila za kurz autogénneho tréningu vysielaný Slovenským rozhlasom.
Dr Hiroshi Nakajima Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie 1988-1998
Slovenský psychológ PhDr. Milan Kožiak získal WHO ocenenie. Týmto ocenením Svetová zdravotnícka organizácia vyjadrila medzinárodné uznanie prínosu Dr. Kožiaka za projekt a realizáciu kurzu “Autogénny tréning”.
Kurz v rozsahu 6 hodinových lekcií vysielal a pre úspech aj 2x reprízoval Slovenský rozhlas. Kurz bol určený predovšetkým fajčiarom, ktorým sa napriek pokusom nepodarilo zbaviť sa svojho zlozvyku, ale nielen im. Jeho podstatou je psychologická príprava a tréning autoregulácie správania.Individuálny autogénny tréning (pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave)“Takmer každý fajčiar prijal viackrát rozhodnutie prestať fajčiť, avšak neúspech spočíva v tom, že po čase sa k návyku vrátil. Prerušenie fajčenia prináša fyzické a psychické abstinenčné príznaky. Bolo vhodné pokúsiť sa prísť na niečo, čo by nahradilo pôžitok z fajčenia a zároveň by ich zbavilo sprievodných symptómov – nervozity, pocitov úzkosti, bolenia hlavy, nespavosti a podobne, povedal nám autor kurzu Milan Kožiak. “Priklonil som sa k metóde autogénneho tréningu. Ak sa záujemca, ktorý chce skončiť s ktorýmkoľvek zlozvykom, dostatočne pripraví a pochopí hodnoty zdravia a daru života, výsledok je takmer istý a dlhodobý. Dokladom sú stovky ďakovných listov od poslucháčov, ktorí sa pôvodne už vzdali myšlienky trvalej abstinencie fajčenia.”
Ukazuje sa, že informovanosť o škodlivosti fajčenia a racionálne argumenty sú málo účinné. Represia má skôr opačný účinok. Skúsenosti Dr. Kožiaka presviedčajú, že najúčinnejšie sa javí vytvorenie pozitívnej atmosféry a hlbokého presvedčenia o správnosti rozhodnutia. Nie je správne ani nabádanie, aby fajčiari napríklad oboznamovali okolie so svojím rozhodnutím prestať fajčiť. Vonkajší tlak iba zvýši stres a riziko návratu k zlozvyku sa nezníži.
Odovzdanie medaily Dr. M. Kožiakovi zástupcami WHO a Min. zdravotníctva SR, v prítomnosti riaditeľa SRo Dr. Vladimíra Śtefku.medaila WHO
Oceneniu predchádzala odborná oponentúra a diskusia členov Slovenskej lekárskej spoločnosti za prítomnosti Regionálneho riaditeľa WHO pre Európu Dr. Tapani Pihu.
Dr. Kožiak prezentuje ciele, princípy a poznatky získané z Kurzu autogénnho tréningu vysielaného Slovenským rozhlasom. V pozadí Dr. Tapani Piha regionálny riaditeľ WHO pre Európu a Mgr.. Anna Tvarožková, vedúca Kancelárie WHO v SR.
Na realizácii Kurzu sa okrem priamych účastníkov z prihlásených poslucháčov Slovenského rozhlasu redakčne podieľal Dr. Pavol Šrámek, ako interpret relaxačných textov herec Ladislav Chudík, tiež majstri zvuku Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu; Ernest Walzel, Ing, Robert Bartoš, Ing. Juraj Ďuriš a Ing. Peter Janík.
Výslednú podobu jednotlivým lekciám dával zvukový majster Zdenko Halamík.
majster zvuku Zdenko Halamík
Osobitné poďakovanie patrí vtedajšiemu programovému námestníkovi riaditeľovi SRo Ernestovi Weidlerovi, ktorý
dal novému experimentálnemu projektu zelenú a všemožne
ho podporoval.
Ernest Weidler
Experimentálne štúdio SRo: Ernest Walzel, Róbert Bartoš, Juraj Ďuriš, Peter Janík, Ján Backstuber (zľava)
Onedlho po odchode Dr. Kožiaka zo Slovenské rozhlasu do NBS v roku 1995 bolo Psychologické pracovisko zrušené, následne v roku 1996 zlikvidované a jeho činnosť nahradená externými agentúrnymi službami. Žiaľ tento osud postihol z úsporných “racionalizačných” dôvodov aj nahrávky oceneného Kurzu autogénneho tréningu. Vraj to majú na svedomí rozhlasoví fajčiari. Po viacročnom úsilí sa celý Kurz podarilo postupne skompletizovať z viacerých súkromných archívov a sprístupniť na tejto stránke. Viac na:
Atmosféru, ktorá v tom čase panovala okolo vydania Psychobalzamu v OPUSE, n.p. dokresľuje aj príbeh súvisiaci so schvaľovacím konaním Jazykovej komisie na Min. kultúry SR.
Medzi kolegov, ktorí sa podieľali na príprave a finalizácii Psychobalzamu patril aj PhDr. Marián Košč. Spomínam ako sme sa spoločne s prof. Kratochvílom, ktorý bol odbornou záštitou tejto nahrávky a majstrom Chudíkom, interpretom relaxačného textu v češtine, rozčuľovali i bavili zároveň, nad postojmi vtedajších cenzorov, ktorí sa ako čert svätenej vody obávali metódy založenej na sugestívnom princípe.
Považovali ju za nástroj ideologickej diverzie,
ak nie za niečo ešte nebezpečnejšie. Schvaľovali ho až dve komisie – ideologická a jazyková. To vôbec nebolo, ani vo vtedajších časoch zvykom.
Tú prvú komisiu sa podarilo pacifikovať ukážkou podobnej metódy vyvinutej v ZSSR a posudkom prof. Pogádyho, vtedajšieho hlavného psychiatra Min. zdravotníctva SSR. Vypracovanie tohto posudku “vybavovali” najmä dvaja ľudia. Ivan Fiala vedúci horolozeckej výpravy na Mount Everest (Sagarmatha 1984), ktorej niektorí účastníci absolvovali výcvik v autogénnom tréningu a overovali prípravné verzie Psychobalzamu priamo počas tejto expedície.
Everest – Sagarmatha ´84 pohľadnica – Just Fiala2
Na pohľadnici z Nepálu sú autogramy všetkých členov Expedície Everest ´84. Pod Everest si vzali so sebouaj muziku čo im vylepšovala náladu. Neviem či som urobil dobre, že som im ju nahral na MGF kazety. Zvlášť sa "vytešovali" z pesničiek prvého slovenského "muzikálu" Na skle maľované. Od Jožka Justa viem, že si vraj pritom povybíjali baterky aj na vysielačkách. Samozrejme, že si pritom patrične "zahulákali" v snahe konkurovať Miškovi Dočolomanskému. Vraj "úžasná" bola tá ozvena ich spevu Vraj ju bolo ju počuť až na 100 km.:) Šerpovia sa v prvej chvíli zľakli, že sa zobudil snežný človek Yetti. Ten vraj vydáva podobné spevavé zvuky.
Pripomeňte si Miška Dočolomanského. Stojí to zato! Sláva im !
PhDr. Marián Košč,
ktorý ako klinický psychológ bol vo veci vydania Psychobalzamu v osobnom kontakte s prof. Pogádym, vtedajším riaditeľom Psychiatricej liečebne v Pezinku, ktorý významne pomohol usmerniť iracionálne obavy súdruhov. Napriek tomu sa cenzorom celý projekt podarilo takmer „zabiť“.
“ťiaž” verzus “ťarcha”
Jazyková komisia, ktorá posudzovala spisovnosť predlohy relaxačného textu presadzovala namiesto vraj nespisovného slova „ťiaž“, spisovne správny výraz „ťarcha“. Už len predstava sugescie „ťarcha v pravej ruke“ či „vaše obe nohy sú ťarchavé“ v nás vyvolávala dobre hlučný smiech.
Maestro Ladislav Chudík a Magdaléna Töröková, asistentka
Tí , ktorí ste zažili smiech Standu Kratochvíla viete o čom hovorím. Bol to však smiech cez slzy, pretože na druhý deň mala jazyková komisia na Min. kultúry Slovenskej socialistickej republiky rozhodnúť, či dajú Psychobalzamu zelenú alebo červenú. Bolo to prosím v roku 1982. Už vtedy sme "tušili?", "vedeli?", že spoločenský systém, ktorý niečo také dovolí, nemôže mať budúcnosť .
Marián prišiel vtedy so spásonosným nápadom – „urob s nimi asociačný experiment“ navrhol. “Navoď uvoľnenú atmosféru, hoci aj nejakými vtipmi na adresu psychiatrov a psychológov a v príhodnej chvíli navrhni krátke asociácie na bežné pojmy, ako – stôl, vidlička, deň – a nakoniec zaraď slovo ťarcha.” Podarilo sa mi to cez prestávku – na chodbe pri popolníku – väčšine tam prítomných dám, vtedy vlastne súdružiek, to asociovalo jedno jediné slovo „ťarchavosť“. Zhodne s úsmevmi na tvári konštatovali „ to je teda blbosť“ – tá ťarcha“ a hudobné vydavateľstvo OPUS dostalo zelenú titul vydať. Pri českej verzii takéto problémy nenastali, pretože „když to odsouhlasili slovenští soudruzi tak je to jistě v pořádku“. … a bolo “vymaľované“.
Výňatok z príspevku PhDr. Milana Kožiaka „Osobné momenty vo vzťahu dvoch psychológov“,prednesenom na konferencii nazvanej „PhDr. MARIÁN KOŠČ: VÝZNAMNÝ SLOVENSKÝ PSYCHOLÓG, KOLEGA A PRIATEĽ „ uskutočnenej pri príležitosti 10. výročia jeho úmrtia, dňa 6. decembra 2013v aule Pázmaneum Trnavskej univerity. *1:1:1953 – †10.12. 2003
Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková, M. Kožiak.
zľava: M.Kožiak, St.Kratochvíl, l. Chudík, I. Šípoš, J. Šípošová Antalová
Príhovor Ladislava CHUDÍKA na celoštátnom stretnutí československých psychológov v Bratislave (10.12.1982), venovanom “Hudbe a slovu v psychohygiene a psychoterapii”. Seminár vyvolal vo verejnosti mimoriadny ohlas. Dôsledkom, na vtedajšie pomery nanajvýš odvážneho “Dobrého slova Čechom a Slovákom súcim na slovo”, ktoré sa podarilo nejako prepašovať aj do vysielania Čs. rozhlasu bolo, že maestro Chudík bol urgentne predvolaný “na koberec” ÚV KSS, …
To, že nešlo o bežný seminár potvrdzuje aj skutočnosť, že vtedajší, osvietený predseda Československej psychologickej spoločnosti ČSAV, prof. Damián Kováč, DrSc. zvolal v deň konania seminára, celkom výnimočne, zasadanie jeho predsedníctva do Bratislavy. Všetci jeho členovia sa seminára “povinne” zúčastnili, vrátane pražákov. 🙂
Lámal sa chlieb! Išlo o to – posúdiť, či metóda založená na sugescii a muzikoterapii je pavedou, nástrojom ideologickej diverzie, alebo či skutočne, vedecky odôvodnene, pomáha ľuďom. Rôznych strážcov tam bolo vtedy neúrekom. Napriek tomu sme v tom boji vtedy celkom slušne obstáli. O to viac dnes stúpa hodnota slov, ktoré tam predniesol Ladislav Chudík. Seminára sa zúčastnilo cca 300 českých a slovenských psychológov! Takto postupne, evolučne, dozrievala “nežná revolúcia”. Vládol nám hlboký socializmus! Vtedy sme to ani netušili. Netušili sme ani to čo so sebou prinesie. Netušili sme, že malé Československo sa rozdelí na dve ešte menšie štátiky, že k slovu sa dostanú všelijakí agenti domácich tajných služieb, že múdro sa tváriaci exponenti novej politickej moci nám predvedú „zábavnú“ rabovačku spoločného majetku, maskovanú cestovaním po starobylých hradoch a zámkoch, že nastane boj o spoločnú zástavu, …. a nakoniec, že nám budú vládnuť všelijakí plagiátori a šašovia …
Netušili sme, že najmä tá druhá časť príhovoru bude bolestne aktuálna aj o 35 rokov, kedy nám dych berie tá naša bieda z „nevídaného blahobytu“.
Chudík sa vo svojom príhovore taktne vyhol odborným úskaliam, zato však ťal do živého. Jeho „Dobrô slovo Čechom a Slovákom súcim na slovo“ reflektuje vtedajšie pomery v spoločnosti a vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi tak otvorene, šikovne a angažovane, že úzkoprsím strážcom normalizátorských súradníc spôsoboval „tráviace ťažkosti“. Zásluhou osvietenej radaktorky Čs. rozhlasu Marty Danielovej (Beneovej) sa nám ho dokonca podarilo prepašovať do vysielania v jednej z najpočúvanejších relácií Československého rozhlasu na Slovensku KONTAKTY (oficiálny a veľavravný názov inštitúcie i relácie to bol !). V mimoriadne exponovanom čase, tesne pred Vianocami. U mnohých vyvolával nielen úžas nad vyslovenou pravdou, ale aj smiech cez slzy. Samozrejme sa to neobišlo bez následkov. Na koberec straníckych orgánov chodili aktéri jeden po druhom.
Príprava na “Dobrô slovo Čechom a Slovákom súcim na slovo”.
