Archív značiek: Ladislav Chudík

Recesník

RECESNÍK

recesník
Maestro Ladislav Chudík a Magdaléna Töröková-asistentka na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu v Bratislave sa zabávajú pri počúvaní banskobystrického Sobotníku

Psychobalzam sa  stal vo verejnosti obľúbený ešte skôr ako dostal svoje meno. Prispeli k tomu nielen ohlasy poslucháčov na experimentálne vysielanie prípravných verzií v Čs. rozhlase , ale paradoxne aj recesívne scénky, napr. v Radošinskom naivnom divadle. Jedna z nich z roju 1984, vysielaná v banskobystrickom Sobotníku  objavená v archíve a  stala sa inšpiráciou k tomuto spomienkovému blogu “recesník”.

Vlna záujmu o Psychobalzam prekvapila aj samotné vydavateľstvo OPUS. Prvé kazety sa objavili v predaji koncom roku 1983.  V tom čase Západ uvalil kvôli intervencii ZSSR v Afganistane na celý tábor socialistických krajín embargo dovozu mnohých komodít tovarov, PC technikou počnúc,  …. a medzi nimi aj na surovinu potrebnú na výrobu MGF kaziet.

Čs. kazety Emgeton svojou kvalitou nevyhovovali tak sa OPUS obrátil na jednu estónsku firmu.

MGF kazeta Psychobalzam

Ako sa však ukázalo tie kazety boli ešte horšej kvality ako československé. Aj tie sa však stávali podpultovým tovarom. To spôsobilo isté rozčarovanie verejnosti. Práve v tom čase vzniklo niekoľko vtipov a recesívnych návodov imitácie Psychobalzamu medzi ktoré patrí aj scénka banskobystrického Sobotníka. Napriek tomu ľudia pred Vianocami 1983 čakali v rade pred predajňami OPUSU na novú zásielkou kaziet Psychobalzamu. Chceli ho ako darček venovať niekomu blízkemu; deti svojím rodičom, starým rodičom, manželia manželkám a vice-versa,  atď. 🙂  Mnohí prejavili záujem získať  kazetu často len zo záujmu vypočuť si ako znejú “ideologicky podozrivé” sugescie. 🙂

predajňa OPUSu

Psychobalzam sa  stal vo verejnosti obľúbený ešte skôr ako dostal svoje meno. Spôsobili to prípravné verzie pre športovcov. ktoré experimentálne vysielal v nočných hodinách Čs. rozhlas. Najskôr s Karom Machatom v slovenčine a neskôr  v češtine s Ladislavom Chudíkom. Prispeli k tomu iste aj československý  športovci, ktorí dosiahli úspechy na Olympijských hrách v Calgary a v Moskve a v médiách priamo z dejísk hier, alebo po návrate domov zmieňovali o to ako im tie nahrávky pomohli zbavovať sa  stresu a nespavosti.  Práve oni mu dali aj meno (bežkyne lyžiarky- Betka Havrančíková, Ľubomíra Balážová, Viera Klimková,  Soňa Mihoková).

Alžbeta Havrabčíková
Alžbeta Havrančíková

              To pomenovanie sa nakoniec objavilo aj na kazetách OPUSU                                         a  nahradilo popisný, pracovný názov                                     “hudobno-slovná predspánková relaxácia”.

 Podľa informácií získaných z Literárnej agentúry (LITA) bolo v rokoch 1983 – 95 predaných viac ako 20 – tisíc kaziet PSYCHOBALZAMU v slovenskej verzii a viac ako 40 – tisíc kaziet
v českej verzii. To predstavuje absolútny a zatiaľ neprekonaný rekord v predaji slovesných nahrávok vo všetkých československých hudobných vydavateľstvách.

recenzie Psychobalzamu

 

PSYCHOGÉNNA AKTIVÁCIA

Psychogénna aktivácia 

Audio nahrávka Psychogénna aktivácia bola pôvodne vyvinutá  na zdokonalenie psychologickej prípravy vrcholových športovcov na OH v roku 1980, –  ako pomôcka výcviku v autoregulácii psychických stavov a procesov pomocou Relaxačno-aktivačnej metódy (RAM). 

headphone

 

Olympijský víťaz Ota ZAREMBA 1980

Po dobrých skúsenostiach s uplatnením hudobno-slovnej predspánkovej relaxácie u športovcov (neskôr komerčne nazvanej PSYCHOBALZAM)  inicioval autor metódy RAM prof. Miloš Machač, DrSc. , prostredníctvom Psychologického ústavu Karlovej univerzity a Československého zväzu telesnej výchovy a športu) vývoj a realizáciu aj aktivizačnej nahrávky. Vypracoval relaxačný text tak aby zodpovedal charakteru výcviku podľa RAM a navrhol  hudobný nástroj (organ).

Obe inštitúcie požiadali Čs. rozhlas v Bratislave o realizáciu jej hudobno-slovnej verzie. Nezaobišlo so to bez komplikácií a problémov.  

Pôvodne bolo medzi vrcholovými športovcami distribuovaných len asi 40 jej kópií tejto nahrávky . Vtedajší ideologickí strážcovia mali obavy z náboženských asociácií, ktoré vraj mohla organová hudba vyvolávať. Ich výhrady túto nahrávku z prípravy športovcov vytesnili a nakoniec cenzurovali je dostupnosť aj pre verejnosť.
Nepomohlo ani to, že  v nej bola použitá civilná, nechrámová hudba, ktorú na svojom domácom organe nahral Albert SCHWEITZER.

Táto trezorová relaxačná nahrávka je zverejnená vôbec po prvýkrát od jej vzniku v roku 1980.

 

Autori textu:  Miloš MACHAČ,  Helena MACHAČOVÁ

Relaxačný text v češtine prednáša Ladislav CHUDÍK
Na organe hrá Albert SCHWEITZER
Réžia, výber hudby a zvuková realizácie PhDr. Milan KOŽIAK, psychológ Čs. rozhlasu v Bratislave
Nahrávka bola realizovaná v roku 1980 na Psychologickom pracovisku  Čs. rozhlasu v Bratislave.

V nahrávke znejú upravované a krátené hudobné motívy z diela
Johanna Sebastiana BACHA:
– Choral Prelude, BWV 727, Herzlich tut mich verlangen
– Adagio BWV 974

Scchweitzer organ
Albert Sweitzer hrá na svojom “mobilnom” organe

Schweitzer orgam2

Maestro Chudík
Maestro Chudík

 

Pokyny k nácviku Relaxačno-aktivačnej metódy

autogénny tréning – 1. lekcia (audio)

autogénny tréning – 1. lekcia (audio)

autogénny tréning – 1. lekcia (MP3) úvod

1. časť úvodnej lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek, hlásateľka Mária Mačáková a priami účastníci kurzu)
Účastnístnici kurzov autogénneho tréningu 1
Účastnístnici kurzov autogénneho tréningu 1

 


headphone grenn

2.časť úvodnej lekcie kurzu AT: hudobno slovné relaxačné cvičenie (interpret Ladislav Chudík)

autogénny tréning – 1. lekcia (MP3)

3. záverečná časť  (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)
Účastníci kurzov autogénneho tréningu 2
Účastníci kurzov autogénneho tréningu 2

ALGORITMUS I. CVIKU

Nácvik AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU spočíva v individuálnych cvičeniach, bez pomoci hudobno-slovných relaxácií. Ich  úlohou je len pomôcť pri objavovaní jednotlivých pocitov. Autosugestívne vyvolávanie týchto pocitov (ťiaže, tepla, ….)  je kritériom zvládnutia cviku a predpokladom ďalšieho postupu.

Jednotlivé cvičenia trvajú obvykle  3-5 minút.

Cvičí sa spočiatku 2 – 3 krát denne – najmä ráno a večer. Ranné cvičenie treba ukončiť krátkou, svižnou rozcvičkou. Večerné cvičenie môže prejsť do spánku.

Cvičiaci zaujme pohodlnú polohu ležmo alebo v kresle; tak ako je to znázornené na obrázkoch.

Zakaždým začneme jednoduchým porovnaním fyzického napätia s fyzickým uvoľnením. Urobte malý cvik s počítaním na tri doby.

Raz – nadýchnite sa, hlbšie ako zvyčajne, až dole do brucha a predpažte ruky

Dva – zadržte dych a zovrite ruky do pästi

Tri – ráznejšie vydýchnite a ruky pusťte voľným pádom na stehna, alebo na lôžko, na ktorom odpočívate.

Zopakujte tento cvik ešte raz s tým rozdielom, že v druhej dobe pridáme k zovretým rukám ešte malú grimasu na tvári. Zovrite pritom pery, zošpúľte ich a jazykom potlačte na zuby  zo zadu.

Už pri prvých pokusoch. sami zbadáte, že s týmto pomerne jednoduchým cvikom je spojené príjemné uvoľnenie. Po malej chvíli pristúpime k nácviku prvého písmena abecedy autosugescie, pocitu TIAŽE.

Prvá autosugestívna formulka znie:

“pravá ruka je ťažká”. Tuto formulku si živo predstavujeme v mysli, akoby sme ju skutočne počuli, alebo videli v podobe premietnutého nápisu. Opakujeme si ju 5-6 krát v pomalom rytme, približne v rytme pomalého dýchania, najlepšie pri výdychu.

Tým, že sa opakovane sústreďujeme na vetu “moja pravá ruka je ťažká.” prechádzame skúsenosťami, resp. zážitkami, ktoré sú pre autogénny tréning príznačné. Najprv sú slova myslene len akosi povrchne, bez vnútorného zážitku. Počas nácviku, v priebehu 7-10 dňa, vyvoláva uvedená formulka (rozšírená i na ostatne končatiny), stále silnejší zážitok prijemnej telesnej pohody. Ak je cvičenie dobre zvládnuté, stačí si vyvolať predstavu “tiaže”, aby sa pocit uvoľnenia rozplynul po celom tele. Najskôr si však treba dokonale osvojiť a bez rušivých myšlienok a asociácii zvládnuť nasledovný algoritmus tak, aby ste si ho dokázali “prehrať” akoby z nejakej vnútornej magnetofónovej pásky, bez akýchkoľvek rušivých pocitov, myšlienok a predstav.

1/ Som úplne (dokonale, absolútne) pokojný/á (1x pri výdychu)

2/ Moja – pravá ruka, je ťažká – (5 – 6x vždy pri výdychu)

3/ Som úplne pokojný/á (1x pri výdychu)

4/ Moja – ľavá ruka je ťažká (5 – 6x vždy pri výdychu)

5/ Som úplne pokojný/á (1x pri výdychu)

6/ Obe nohy sú ťažké (5 – 6x vždy pri výdychu)

7/ Som úplne pokojný/á (1x pri výdychu)

8/ Cele telo je ťažké, akoby bolo z olova, akoby sa vlastnou váhou hlbšie ponáralo do lôžka, na ktorom ležím.
Pri rannom cvičení

zrušíme pocit tiaže, od nôh k rukám tak, že na ich jednotlivé časti zameriame pozornosť, pokúsime sa ich uvedomiť si ich, pričom si pomôžeme drobnými pohybmi. Celé ranné cvičenie ukončíme krátkou a svižnou rozcvičkou.

Pri večernom cvičení sa len otočíme do spánkovej polohy a zaspíme “spánkom spravodlivých”.

Záverom ešte niekoľko rád

 

Najmä zo začiatku sa mnohým ľudom rozbiehajú myšlienky. Neznepokojujte sa tým, nesnažte sa ich dať “dohromady” násilím. Pokojne, celkom voľne sa k nacvičovanej predstave vráťte. Ak treba tak aj niekoľkokrát. Stoji to zato. Všetko sa ma diať pokojne, nenásilne. Pri autogénnom tréningu sa neuplatňuje vôľa, ta vedie k napätiu, ktoré sa snažíme nácvikom odstrániť.

Cvičte, nakoľko je to len možné v tú istú hodinu. Už po niekoľkých dňoch zistíte, že ste pokojnejší, vyrovnanejší, sám sebe príjemnejší, že sa dokážete lepšie sústrediť, že ste výkonnejší.

Základné polohy pri autogénnom tréningu

Základné polohy pri autogénnom tréningu
Základné polohy pri autogénnom tréningu

 

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

 Kurz autogénneho tréningu  opakovane vysielal Slovenský rozhlas (1993-94) . Na jeho realizácii v Experimentálnom štúdiu SRo sa podieľali priami účastníci. Interpretmi relaxačných textov boli Ladislav CHUDÍK a Pavol ŠRÁMEK (IV. lekcia).     Za prínos v oblasti zdravotnej výchovy a zvládania závislostí bol tento kurz v roku 1995 ocenený medailou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), udelenou Gen. riaditeľom Hiroshi Nakajimom.

psychobalzam@hotmail.com